Čakajte prosím...
Čl.I
Čl.II
A A A

Hľadaný výraz nenájdený

Hľadaný § nenájdený
78/1984 Zb. v znení účinnom od 1. 9. 1984 do 31. 12. 1994
78
VYHLÁŠKA
Ústrednej rady odborov
z 22. júna 1984
o zmenách vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 95/1968 Zb. o poskytovaní prídavkov na deti v nemocenskom poistení
Ústredná rada odborov ustanovuje po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí podľa § 9 a § 63 ods. 2 a 3 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení zákona č. 16/1959 Zb. a podľa § 36 ods. 2zákona č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia:

Čl.I

Vyhláška Ústrednej rady odborov č. 95/1968 Zb. o poskytovaní prídavkov na deti v nemocenskom poistení sa mení a dopĺňa takto:
1.
§ 1 včítane nadpisu znie:
„§ 1
Sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie
[K § 18 ods. 2 písm. a) zákona]
(1)
Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky sa považuje
a)
štúdium na stredných a vysokých školách1) s výnimkou štúdia popri zamestnaní (večerného, diaľkového, externého a pod.), kombinovaného štúdia a štúdia po dobu výkonu vojenskej základnej (náhradnej) služby alebo za trvania služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl a zborov,
b)
odborná príprava v osobitných odborných učilištiach,
c)
príprava na výkon povolania zaškolením,2)
d)
príprava na pracovné uplatnenie vo výcvikových zariadeniach pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou3) a v zariadeniach pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť.
(2)
Sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie podľa predchádzajúceho odseku písm. a) a b) sa začína najskoršie od začiatku školského roka prvého ročníka školy. Ak žiak (študent) začal plniť študijné povinnosti pred týmto dňom, začína sa jeho sústavná príprava na budúce povolanie dňom, keď začal tieto povinnosti plniť.
(3)
Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky sa považuje aj
a)
doba od skončenia výučby v jednom školskom roku do začiatku nasledujúceho školského roka, ak dieťa pokračuje bez prerušenia v ďalšom štúdiu,
b)
doba školských prázdnin bezprostredne nadväzujúcich na skončenie štúdia, pokiaľ dieťa nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať inú trvalú pracovnú činnosť,
c)
doba po skončení posledného ročníka školy do vykonania ustanovenej záverečnej skúšky, najdlhšie však do konca nasledujúceho školského roka, pokiaľ dieťa pred uplynutím tejto doby nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať inú trvalú pracovnú činnosť,
d)
iné štúdium alebo výučba, ak svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia ministerstva školstva republiky je postavené na roveň štúdiu na školách uvedených v odseku 1 písm. a).“.
2.
§ 2 včítane nadpisu znie:
„§ 2
Povinná školská dochádzka
(K § 18 ods. 1 zákona)
Za povinnú školskú dochádzku sa považuje aj obdobie školských prázdnin nadväzujúcich na skončenie obdobia školského vyučovania školského roka, v ktorom dieťa dovŕši posledný rok povinnej školskej dochádzky, pokiaľ v tomto čase nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať inú trvalú pracovnú činnosť.“.
3.
V § 6 sa pripája odsek 3, ktorý znie:
„(3)
Ak pracovník za trvania zamestnania v jednej organizácii vykonával s jej súhlasom namiesto práce v tejto organizácii po dobu dlhšiu ako jeden mesiac prácu v druhej organizácii alebo v nej vykonával prácu bez súhlasu prvej organizácie, poskytujú sa prídavky na deti v druhej organizácii; pri zisťovaní, či sú podmienky splnené, prihliadne sa aj na výkon práce v prvej organizácii.“.
4.
V § 7 ods. 1 za slová „vstúpil do zamestnania“ sa vkladajú slová „alebo z neho vystúpil“.
5.
§ 7 ods. 2 znie:
„(2)
Ako odpracovaná doba sa posudzuje aj medziobdobie od skončenia jedného zamestnania do vstupu do iného, ak doba, ktorú pracovník z dôvodu zmeny zamestnania neodpracoval, nie je dlhšia ako 15 kalendárnych dní; to platí obdobne pre medziobdobie od skončenia inej činnosti, ktorá bola dôvodom pre poskytovanie prídavkov na deti, alebo od skončenia výplaty dôchodku, ku ktorému sa poskytovalo výchovné.“.
6.
V § 7 sa pripája odsek 3, ktorý znie:
„(3)
V kalendárnom mesiaci, v ktorom pracovník vstúpil do zamestnania alebo z neho vystúpil a v ktorom splnil podmienku pracovného úväzku a odpracovanej doby (aj s prihliadnutím na doby uvedené v odsekoch 1 a 2), prídavky na deti patria, i keď poistenie pracovníka netrvalo po celý kalendárny mesiac.“.
7.
V § 11 ods. 1 druhá veta znie:
„Prídavky na deti za predchádzajúcu dobu sa nepovažujú za preplatok, pokiaľ nepresahovali výšku, v ktorej by za túto dobu inak patrili, a pokiaľ ju presahovali, potom sa za preplatok považuje len suma prevyšujúca správnu výšku prídavkov na deti; podmienkou však je, že sa prídavky na to isté dieťa poskytli len raz a že splnili svoj účel, na ktorý sú určené.4)“.
8.
§ 11 ods. 2 písm. a) znie:
„a)
ak sa prídavky poskytovali z nemocenského poistenia iného pracovníka ako toho, z nemocenského poistenia ktorého sa mali priznať,“.
9.
V § 14 písm. a) slová „do učebného pomeru alebo“ sa nahrádzajú slovami „na strednú školu alebo osobitné odborné učilište alebo“.
10.
V § 14 sa pripája písmeno d), ktoré znie:
„d)
rozhodnúť o výplate prídavkov na deti do rúk plnoletého dieťaťa, na ktoré sa priznali, ak taký postup je v jeho prospech.“.

Čl.II

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembrom 1984.
Predseda:
Hoffmann v. r.
Poznámky
1)
Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon).

Zákon č. 39/1980 Zb. o vysokých školách.
3)
§ 130 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení.
4)
§ 14 zákona č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia.