Čakajte prosím...
A A A

Hľadaný výraz nenájdený

Hľadaný § nenájdený
36/1987 Zb. v znení účinnom od 1. 7. 1987 do 24. 6. 1992
36
VYHLÁŠKA
Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy
z 12. marca 1987,
ktorou sa upravujú niektoré podrobnosti ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu
Federálne ministerstvo poľnohospodárstva a výživy ustanovuje podľa § 30 ods. 1 zákona č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení zákona č. 75/1976 Zb., úplné znenie vyhlásené pod č. 124/1976 Zb. (ďalej len „zákon“):

§ 1

Súčasť poľnohospodárskeho pôdneho fondu

Pôdou, ktorá bola a má byť naďalej poľnohospodársky obhospodarovaná, ale dočasne obrábaná nie je,1) sa rozumie
a)
dočasne neobrábaná pôda, ktorá je dočasne nevhodná pre poľnohospodársku výrobu, ale môže byť po poľnohospodárskej rekultivácii opäť pre túto výrobu využívaná,
b)
poľnohospodárska pôda dočasne odňatá poľnohospodárskej výrobe (ďalej len „dočasne odňatá pôda“),
c)
poľnohospodárska pôda použitá na nepoľnohospodárske účely po dobu kratšiu ako jeden rok včítane uvedenia pôdy do pôvodného stavu (ďalej len „dočasne použitá pôda“),
d)
pôda trvale odňatá poľnohospodárskej výrobe, ktorá podľa schváleného plánu rekultivácie má byť vrátená poľnohospodárskej výrobe (ďalej len „trvale odňatá pôda, ktorá má byť poľnohospodársky rekultivovaná“),
e)
poľnohospodárska pôda, ktorá bola po dni začiatku účinnosti zákona2) odňatá poľnohospodárskej výrobe bez toho, že by bolo o jej odňatí rozhodnuté podľa zákona (ďalej len „neoprávnene odňatá pôda“).

§ 2

Zmeny vnútri poľnohospodárskeho pôdneho fondu

(1)
Rozhodnutím o zmene vnútri poľnohospodárskeho pôdneho fondu3) sa rozumie
a)
rozhodnutie o povolení zmeny kultúry vnútri poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej,1)
b)
rozhodnutie o povolení zaradenia poľnohospodárskej pôdy do kategórie dočasne neobrábaná pôda.
(2)
Návrh na rozhodnutie3) podáva užívateľ (vlastník) poľnohospodárskej pôdy.
(3)
Návrh na rozhodnutie3) musí obsahovať údaje o pozemkoch podľa evidencie nehnuteľností,4) charakteristiku pozemkov a odôvodnenie požadovaných zmien; postačí, ak je táto charakteristika a odôvodnenie súčasťou predkladaného agronomicko-pôdoznaleckého zhodnotenia pozemku a rozboru (odsek 4).
(4)
K návrhu na rozhodnutie3) musí byť pripojené, ak ide o
a)
zmenu kultúry orná pôda na lúku alebo pastvinu, agronomicko-pôdoznalecké zhodnotenie pozemku a rozbor, ktorými sa preukáže, že sú splnené kritériá uvedené v prílohe č. 1 a že pozemok bude využívaný racionálnejšie,
b)
zaradenie poľnohospodárskeho pozemku do kategórie dočasne neobrábaná pôda, agronomicko-pôdoznalecké zhodnotenie pozemku a rozbor, ktorými sa preukáže, že pozemok nemôže byť bez vykonania poľnohospodárskej rekultivácie ani extenzívne a racionálne využívaný pre poľnohospodársku výrobu a že môže byť poľnohospodársky rekultivovaný.

§ 3

Využitie poľnohospodárskych pozemkov

(1)
Využitím poľnohospodárskej pôdy pre poľnohospodársku výrobu5) sa rozumie využitie tejto pôdy v niektorej z kultúr poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej1) na výrobu poľnohospodárskych výrobkov.
(2)
Na zriadenie záhradky alebo záhradkovej osady6) možno použiť len pôdu nevhodnú pre socialistickú poľnohospodársku veľkovýrobu.
(3)
V záujme intenzívneho a racionálneho využívania poľnohospodárskej pôdy pre poľnohospodársku výrobu sú organizácie užívajúce poľnohospodársku pôdu povinné najmä
a)
plánovite a podľa prírodných a výrobných podmienok riadne využívať všetku poľnohospodársku pôdu, ktorú majú k dispozícii, s výnimkou pôdy, ktorá dočasne nie je obrábaná [§ 2 ods. 1 písm. b)],
b)
zvyšovať intenzitu poľnohospodárskej výroby uplatňovaním moderných spôsobov agrotechniky, zavádzaním vysoko výnosných odrôd osív a sadby, ako aj používaním vedecky odôvodnených osevných postupov a dodržiavaním agrotechnických lehôt,
c)
uplatňovať racionálnu výživu rastlín; spracúvať, vykonávať a vyhodnocovať plány hnojenia a plány úpravy pôdnej reakcie podľa výsledkov pôdnych rozborov, podieľať sa na systematickej kontrole obsahu cudzorodých látok v pôde a účinne zabraňovať intoxikácii pôdy, prípadne aj vodných zdrojov toxickými látkami,
d)
zabezpečovať a plne využívať všetky druhy melioračných opatrení (odvodnenie a závlahy) a povrchové úpravy na zlepšovanie pôdnych vlastností a dbať na ich funkciu, zakotviť melioračné opatrenia v strednodobých a vykonávacích plánoch, uskutočňovať ich podľa okolností tiež v rámci spolupráce v poľnohospodárstve;7) pritom dodržiavať komplexnú ochranu vodného režimu v území (zachytávanie odvádzanej vody v nádržiach, biologické opatrenia pri vodných tokoch a pod.),
e)
plánovite rozširovať poľnohospodársku, najmä ornú pôdu, zúrodňovať poľnohospodársku pôdu znehodnotenú náletom drevín, krovinami, kameňmi a pod., rekultivovať a na poľnohospodársku pôdu premieňať inú než poľnohospodársku pôdu, ak sú na to dané prírodné a výrobné podmienky a ak je to v súlade s plánovaným využitím územia,
f)
chrániť poľnohospodársku pôdu pred poškodzovaním vodnou alebo veternou eróziou zavádzaním protierozívnych postupov, úpravou alebo zriadením protierozívnych zábran, vytvorením vsakovacích pásov alebo zariadení na zníženie rýchlosti a množstva stekajúcej vody, budovaním nádrží na zachytávanie vody a jej využitie na závlahové účely a pod.,
g)
chrániť poľnohospodársku pôdu pred poškodzovaním nevhodnou prevádzkou poľných hnojísk, silážnych jám, stohov a skládok, zdvojením alebo zbytočným rozširovaním poľných ciest, zhutňovaním pôdy ťažkými mechanizmami a pod.; dbať v susedských vzťahoch na to, aby nedochádzalo k znižovaniu poľnohospodárskej výroby neprípustnými zásahmi zo susedných pozemkov (nadmerným tienením, náletom drevín a pod.),8)
h)
starať sa o obsah humusu v pôde aj využívaním vhodných odpadov a za tým účelom sa domáhať, aby socialistické organizácie plnili svoju povinnosť tieto odpady bezplatne dodávať a zabezpečiť ich včasný odvoz a vhodné uskladňovanie,9)
i)
chrániť poľnohospodársku pôdu pred negatívnymi vplyvmi exhalácií a imisií, a pokiaľ im nemožno zabrániť, sústavnou starostlivosťou, vhodnou rajonizáciou plodín a agrotechnikou obmedzovať ich škodlivé vplyvy,
j)
dôsledne uskutočňovať optimálnu organizáciu poľnohospodárskeho pôdneho fondu zabezpečujúcu jeho využitie pre poľnohospodársku veľkovýrobu pri súčasnom rešpektovaní zásad ochrany a tvorby krajiny,
k)
venovať intenzívnu starostlivosť rekultivovaným plochám a vhodnou rajonizáciou plodín a agrotechnikou znižovať negatívne vplyvy rekultivovaných a mladých antropogénnych pôd na výnosy a kvalitu poľnohospodárskych plodín,
l)
nepripustiť neoprávnené zaberanie pôdy, ktorá je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo neoprávnenú činnosť na tejto pôde poškodzujúcu poľnohospodársku výrobu; ak však dôjde k takému zabraniu pôdy alebo k takej činnosti na pôde, oznámiť to príslušnému orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
(4)
Orgány ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu kontrolujú v súčinnosti s orgánmi štátneho hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva vo svojom obvode plnenie povinností uvedených v odseku 3. Ak zistia závady, ukladajú opatrenia na ich odstránenie a sledujú ich vykonávanie. Pri ukladaní opatrení sa musia rešpektovať schválené projekty pozemkových úprav10) a národohospodárske a územné plány.11)
(5)
Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa primerane vzťahujú na občanov - užívateľov (vlastníkov) poľnohospodárskej pôdy.

Rekultivácie

(§ 4-9)

§ 4

(1)
Ten, na žiadosť ktorého sa poľnohospodárska pôda odníma poľnohospodárskej výrobe, je povinný zabezpečiť
a)
pri trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy náhradnú rekultiváciu, s výnimkou prípadu pod písmenom b),
b)
pri trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy, ktorá podľa schváleného plánu rekultivácie má byť vrátená poľnohospodárskej výrobe, následnú rekultiváciu a ďalej zúrodnenie inej poľnohospodárskej pôdy alebo intenzifikáciu poľnohospodárskej výroby na inej poľnohospodárskej pôde,
c)
pri trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy, ktorá podľa schváleného plánu rekultivácie bude zalesnená alebo na nej bude zriadená vodná plocha, následnú rekultiváciu a ďalej náhradnú rekultiváciu, prípadne zúrodnenie inej poľnohospodárskej pôdy alebo intenzifikáciu poľnohospodárskej výroby na inej poľnohospodárskej pôde,
d)
pri dočasnom odňatí poľnohospodárskej pôdy následnú rekultiváciu,
pokiaľ nejde o odňatie, keď sa vykonanie náhradnej rekultivácie nevyžaduje (§ 8 ods. 4).
(2)
Ten, na žiadosť ktorého sa poľnohospodárska pôda odníma poľnohospodárskej výrobe, je na zabezpečenie úloh uvedených v odseku 1 povinný najmä
a)
dohodnúť vopred zámery plánu rekultivácie, zúrodnenia, intenzifikácie, prípadne osobitný režim vykonávania plánu rekultivácie s orgánom ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, organizáciou poverenou jednotným riadením melioračných a zúrodňovacích prác,12) prípadne s inou poverenou organizáciou13) (ďalej len „poverená odborná organizácia“) a s orgánom územného plánovania,
b)
prerokovať vopred zámery plánu rekultivácie, zúrodnenia, intenzifikácie, prípadne osobitný režim vykonávania plánu rekultivácie s organizáciou, ktorá má alebo bude mať pôdu v užívaní, prípadne tiež s jej nadriadeným orgánom alebo organizáciou, orgánom štátneho hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva a o prerokovaní vyhotoviť zápisnicu, ktorej súčasťou je záväzné vyhlásenie následného užívateľa, že rekultivované pozemky prevezme do užívania,
c)
obstarať plán rekultivácie, zúrodnenia, intenzifikácie; ak ide o lomovú (povrchovú) ťažbu uhlia alebo o geologickoprieskumné práce (pri surovej nafte a zemnom plyne, osobitne pri veľmi hlbokých vrtoch), v odôvodnených prípadoch navrhnúť osobitný režim vykonávania plánu rekultivácie,14)
d)
predložiť plán rekultivácie, zúrodnenia, intenzifikácie, prípadne návrh osobitného režimu vykonávania plánu rekultivácie na schválenie orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu15) alebo predložiť potvrdenie poverenej odbornej organizácie o tom, že rekultivácia, zúrodnenie, intenzifikácia podľa s ňou dohodnutého plánu sa už vykonala alebo začala,
e)
viesť za účasti poverenej odbornej organizácie a organizácie, ktorá bude mať po skončení rekultivácie, zúrodnenia, intenzifikácie pôdu v užívaní, protokol o vykonávaní a skončení rekultivácie, zúrodnenia, intenzifikácie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 2,
f)
zabezpečiť po skončení rekultivácie, zúrodnenia, intenzifikácie uzavretie protokolu o vykonávaní a skončení rekultivácie, zúrodnenia, intenzifikácie podpismi zástupcov poverenej odbornej organizácie, orgánu štátneho hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva a organizácie, ktorá bude mať pôdu v užívaní,
g)
zaslať protokol o vykonávaní a skončení rekultivácie, zúrodnenia, intenzifikácie orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu a v prípade, že došlo rekultiváciou k zmene druhu pozemku (kultúry) alebo k zmene užívateľa pozemku, aj orgánu geodézie a kartografie,
h)
odstrániť na vlastné náklady vady rekultivácie, zúrodnenia, intenzifikácie, ktoré vyjdú najavo do piatich rokov po uzavretí protokolu o vykonávaní a skončení rekultivácie, zúrodnenia, intenzifikácie.

§ 5

(1)
Plán následnej rekultivácie, pokiaľ nie je ďalej uvedené inak, obsahuje najmä
a)
charakteristiku pôdy, na ktorej má byť rekultivácia vykonaná (pôdne, vodohospodárske pomery, pomery stanovišťa, rezy, schémy, profily terénu, dočasné depónie zemín, možnosti zapojenia pôdy do okolitej obhospodarovanej pôdy a pod.) s uvedením údajov evidencie nehnuteľností (obec, katastrálne územie, čísla parciel, kultúry, výmery),
b)
druh rekultivácie (poľnohospodárska, lesnícka, vodohospodárska) a prípadne odôvodnenie, prečo nie je poľnohospodárska rekultivácia možná, odôvodnenie zúrodnenia, intenzifikácie, ak sú vykonávané v záujme efektívnosti rekultivácie,
c)
druh opatrení, ktoré budú súčasťou technickej časti rekultivácie (terénne úpravy, využitie skrývaných zemín, odvodnenie, vybudovanie komunikácií a pod.), a postup pri ich vykonávaní,
d)
druh opatrení, ktoré budú súčasťou biologickej časti rekultivácie (spôsob kultivácie, povrchové úpravy pôdy, hnojenie, osevný postup a pod.), a postup pri ich vykonávaní, ako aj výslednú kultúru poľnohospodárskej pôdy,
e)
časový postup rekultivácie,
f)
mapové podklady s vyznačením údajov uvedených pod písmenami a), b) a e),
g)
prepočet nákladov,
h)
zhodnotenie predpokladaných výsledkov rekultivácie.
(2)
Ustanovenie odseku 1 písm. a), b), e), f) platí obdobne pre obsah plánu následnej rekultivácie po lomovej (povrchovej) ťažbe uhlia alebo geologickoprieskumných prácach (pri surovej nafte a zemnom plyne, osobitne pri veľmi hlbokých vrtoch), ktorý sa posudzuje spolu s návrhom osobitného režimu jeho vykonávania.
(3)
Plán náhradnej rekultivácie obsahuje najmä označenie konkrétnych pozemkov, na ktorých má byť rekultivácia vykonaná, ich plošný rozsah, návrh rekultivačných opatrení vykonávaných v technickej a biologickej časti, cieľ náhradnej rekultivácie (výslednú kultúru poľnohospodárskej pôdy) a údaje o zabezpečenosti finančných prostriedkov.
(4)
Pri spracovaní plánu zúrodnenia, intenzifikácie sa postupuje primerane podľa odseku 3.

§ 6

Následná rekultivácia musí byť zameraná tak, aby rekultivovaná pôda slúžila predovšetkým poľnohospodárskej výrobe; lesnícka alebo vodohospodárska rekultivácia je prípustná len vtedy, ak poľnohospodárska rekultivácia nie je možná alebo ak je iná rekultivácia určená schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.

§ 7

(1)
Rozsah rekultivácie určí orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ak ide o
a)
náhradnú rekultiváciu, so zreteľom na kvalitu odnímanej poľnohospodárskej pôdy a čas dokončenia náhradnej rekultivácie,
b)
následnú rekultiváciu, spravidla v rozsahu výmery odnímanej poľnohospodárskej pôdy.
Rozsah zúrodnenia, intenzifikácie určí so zreteľom na čas dokončenia následnej rekultivácie, prípadne na čas odňatia poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe.
(2)
Rekultivácie sa uskutočňujú, ak ide o
a)
náhradnú rekultiváciu, na pôde zaradenej v kategórii dočasne neobrábaná pôda alebo na nepoľnohospodárskej pôde; v záujme efektívnosti náhradnej rekultivácie môže byť v odôvodnených prípadoch súčasťou plánu náhradnej rekultivácie aj intenzifikácia poľnohospodárskej výroby na okolitej poľnohospodárskej pôde alebo vykonanie zúrodnenia okolitej pôdy, ktorá je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo má byť za súčasť tohto fondu vyhlásená,
b)
následnú rekultiváciu, na pôde odňatej poľnohospodárskej výrobe, prípadne na okolitej pôde, ktorá je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo má byť za súčasť tohto fondu vyhlásená.
Zúrodnenie, intenzifikácia sa uskutočňujú na poľnohospodárskej pôde a na okolitej pôde, ktorá je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo má byť za súčasť tohto fondu vyhlásená.

§ 8

(1)
Technická časť náhradnej rekultivácie sa musí vykonať najneskôr do skončenia akcie, pre ktorú sa odníma poľnohospodárska pôda poľnohospodárskej výrobe. V osobitne odôvodnených prípadoch môže orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu určiť na vykonanie technickej časti náhradnej rekultivácie neskorší termín.
(2)
Náhradnú rekultiváciu možno vykonať so súhlasom orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu aj pred zamýšľaným odňatím poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe. Organizácie, na základe žiadosti ktorých môže v budúcnosti dôjsť k odňatiu poľnohospodárskej pôdy (najmä na podklade územnoplánovacej dokumentácie, návrhov trás dopravných komunikácií, podzemných a nadzemných vedení a pod.), a ich nadriadené orgány a organizácie včas plánujú potrebné finančné a materiálne prostriedky a zabezpečujú pracovné kapacity.
(3)
V záujme zabezpečenia pracovných kapacít, včasného začatia a efektívneho vykonania náhradných rekultivácií sa môžu organizácie združiť podľa osobitných predpisov,16) prípadne im národné výbory môžu združenie prostriedkov uložiť.17)
(4)
Náhradná rekultivácia sa nevykonáva, ak ide o odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe
a)
v zastavanom území obce k 1. 9. 1966 (§ 39 ods. 1) na výstavbu rodinných domčekov a garáží občanov, ktoré zabezpečujú národné výbory,
b)
na výstavbu meliorácií, malých vodných nádrží a rybníkov, pre úpravy vodných tokov, pokiaľ súvisia s ochranou, využívaním a zúrodňovaním poľnohospodárskej pôdy, a za účelom uskutočňovania investícií do pôdy pre zintenzívnenie poľnohospodárskej výroby a zvýšenie jej produktivity včítane protierozívnych opatrení,
c)
na výstavbu záhradkárskych chát jednotlivcov, spoločných zariadení, spevnených plôch a komunikácií v záhradkových osadách,
d)
na účely ochrany prírody alebo na vykonávanie archeologických výskumov a výkopov,
e)
pre zabezpečenie pôdoochranných opatrení zalesnením alebo zaradením medzi pozemky, ktoré nemožno poľnohospodársky obrábať,
f)
pre odstránenie zjavných drobných odchýlok v usporiadaní hraníc pozemkov zistených po novom mapovaní alebo pri vedení evidencie nehnuteľností, v prírode vzniknutých prirodzenými pozvoľnými posunmi hraníc pozemkov,
g)
v prípadoch, keď sa rieši neoprávnené odňatie tejto pôdy, ku ktorému došlo pred 1. 10. 1976 bez príslušného rozhodnutia orgánov ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu,
h)
na dostavbu chatových lokalít rekreačnými chatami; to neplatí, pokiaľ je stavebníkom socialistická organizácia,
i)
na základe žiadosti občana.

§ 9

Následná rekultivácia sa vykonáva tak, aby bola dokončená
a)
pri dočasnom odňatí poľnohospodárskej pôdy do určeného času skončenia dočasného odňatia,
b)
pri trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy, ktorá podľa schváleného plánu rekultivácie bude vrátená poľnohospodárskej výrobe po uplynutí dlhšieho času než 12 rokov, po splnení účelu, na ktorý bola poľnohospodárskej výrobe odňatá, najneskôr do termínu určeného v pláne rekultivácie.

Ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu pri územnoplánovacej činnosti

(§ 10-15)

§ 10

(1)
Orgány územného plánovania a spracovatelia územnoplánovacej dokumentácie sú povinní už v období prípravných prác, zadania prieskumov a rozborov, spracovania prognostickej úlohy, územných a hospodárskych zásad a programov výstavby18) zaobstarať východiskové podklady pre zabezpečovanie ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu,19) a to najmä pokiaľ ide o
a)
druh pozemkov (kultúry) poľnohospodárskej pôdy, kvalitu poľnohospodárskej pôdy po agronomickej a pôdoznaleckej stránke, vykonanú a plánovanú rekultiváciu, zúrodnenie a intenzifikáciu,
b)
špeciálne kultúry a plodiny a ich plánované rozšírenie,
c)
pôdu, ktorá nesmie byť odnímaná poľnohospodárskej výrobe20) (ďalej len „pôda osobitne chránená“),
d)
ornú pôdu 3. a 4. bonitnej triedy, pokiaľ nie je pôdou osobitne chránenou,
e)
súčasti poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktoré nie sú poľnohospodárskou pôdou, ale sú nepostrádateľné pre poľnohospodársku výrobu21) (ďalej len „plochy nepostrádateľné pre poľnohospodársku výrobu“),
f)
predbežné vymedzenie plôch na vykonávanie náhradných rekultivácií, pokiaľ sa nachádzajú v riešenom území.
(2)
Východiskovými podkladmi podľa odseku 1 sú predovšetkým tabelárne a grafické územno-technické podklady pre ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ďalej údaje evidencie nehnuteľností, údaje o bonitných triedach pozemkov a zaradenie katastrálnych území do prírodných stanovíšť, výsledky komplexného prieskumu poľnohospodárskych pôd včítane znázornenia bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek a ich vyhodnotenie, projekty pozemkových úprav, koncepcie rozvoja poľnohospodárskej výroby, prípadne ďalšie údaje poskytnuté orgánmi štátneho hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva, vedeckými pracoviskami a pod.
(3)
Údaje z východiskových podkladov vyhodnocujú spracovatelia územnoplánovacej dokumentácie v etape prieskumov a rozborov a znázorňujú ich spravidla v samostatnom dopĺňajúcom výkrese, prípadne v súhrnnom problémovom výkrese.22) Podkladom dopĺňajúceho výkresu sú mapy mierok použitých pre hlavné výkresy, ktoré umožňujú znázornenie vyhodnocovaných údajov. Rozsah a presnosť tohto vyhodnotenia a znázornenia sa riadi podľa stupňa a kategórie územnoplánovacej dokumentácie. Vyhodnotenie a znázornenie údajov z východiskových podkladov je záväzným podkladom pre spracovanie návrhov prognostických úloh, územných a hospodárskych zásad a programov výstavby.
(4)
Návrhy prognostických úloh, územných a hospodárskych zásad a programov výstavby prerokuje ich zaobstarávateľ na podklade prieskumov a rozborov s orgánom ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu a s orgánom štátneho hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva. Tieto orgány pritom vymedzia požiadavky z hľadiska ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, a to s prihliadnutím na kategóriu a stupeň územnoplánovacej dokumentácie, ktorá má byť spracovaná.

§ 11

(1)
Na posúdenie jednotlivých kategórií a stupňov územnoplánovacej dokumentácie na úrovni konceptu riešenia z hľadiska predpokladaných vplyvov variantného riešenia na poľnohospodársky pôdny fond a poľnohospodársku výrobu, musí táto dokumentácia okrem náležitostí ustanovených predpismi o územnom plánovaní obsahovať najmä
a)
údaje o celkovom rozsahu požadovaných plôch a podiele poľnohospodárskej pôdy, ktorej výhľadové odňatie sa predpokladá, vyhodnotenie druhu pozemkov (kultúr) dotknutej poľnohospodárskej pôdy, údaje o zastúpení bonitných tried a o rozsahu poľnohospodárskych pozemkov, ktoré sú odvodnené alebo zavlažované, vyhodnotenie celkového rozsahu pôdy osobitne chránenej a ornej pôdy 3. a 4. bonitnej triedy, pokiaľ nie je pôdou osobitne chránenou, údaje o vykonanej rekultivácii, zúrodnení a intenzifikácii, o areáloch a objektoch poľnohospodárskej účelovej výstavby a poľnohospodárskych služieb a ich predpokladanom narušení a o predpokladanom narušení územnej organizácie a celistvosti poľnohospodárskeho pôdneho fondu, a to v členení podľa jednotlivých uvažovaných plôch (lokalít) a navrhovaného funkčného využitia pozemkov,
b)
údaje o plánovanej výstavbe odvodnenia a závlah, plánovanom rozširovaní plôch špeciálnych kultúr a plodín a plánovaných rekultiváciách a zúrodnení a intenzifikácii,
c)
znázornenie hraníc obcí, katastrálnych území a hospodárskych obvodov socialistických poľnohospodárskych organizácií,
d)
údaje o časových etapách predpokladaného odňatia poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe,
e)
údaje o celkovom rozsahu nepoľnohospodárskych pozemkov, ktoré sa navrhujú na poľnohospodársku rekultiváciu,
f)
pri sídelných útvaroch a zónach ďalej vyznačenie hraníc zastavaného územia obce k 1. 9. 1966, hraníc súčasne zastavaného územia obce, hraníc medzi jednotlivými bonitnými triedami a vyznačenie trás základných poľných ciest, orientačné označenie plôch vhodných na vykonávanie náhradnej rekultivácie a orientačné vyhodnotenie obvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa jej celkovej výmery, ktorá má byť odňatá,
g)
pri sídelných útvaroch aj orientačné vyhodnotenie predpokladanej ekonomickej ujmy,23) a to podľa celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy, ktorá má byť socialistickej poľnohospodárskej organizácii odňatá, prípadne na ktorej má byť jej hospodárenie obmedzené alebo sťažené; to platí aj pri zónach, ak pre sídelné útvary nebola vypracovaná územnoplánovacia dokumentácia,
h)
podrobné zdôvodnenie, že navrhnuté riešenie je v porovnaní s iným možným riešením z hľadiska ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu najvýhodnejšie.
(2)
Ustanovenie odseku 1 platí primerane aj pre spracovanie územnoplánovacích podkladov.24)

§ 12

Pri spracovaní územnoplánovacej dokumentácie sa pri dobývacom priestore
a)
v grafickej časti vyznačia jeho hranice,
b)
v textovej časti oddelene uvedie súhrnný prehľad výmer poľnohospodárskej pôdy, pôdy osobitne chránenej a ornej pôdy 3. a 4. bonitnej triedy, pokiaľ nie pôdou osobitne chránenou, ktoré sa vyskytujú na jeho území.

§ 13

Ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu pri spracovaní návrhu na určenie dobývacieho priestoru

(1)
Pri spracovaní návrhu na určenie dobyvacieho priestoru, ktorým má byť dotknutý poľnohospodársky pôdny fond, sú ťažobné organizácie povinné zabezpečiť východiskové podklady uvedené v § 10 ods. 1 a 2 s prihliadnutím na povahu ložiska nerastov a spôsob jeho dobývania. Spracovatelia návrhov na určenie dobývacieho priestoru vyhodnocujú údaje z východiskových podkladov podľa druhu ťažby a celkového rozsahu dotknutej poľnohospodárskej pôdy na základe výsledkov geologického prieskumu.
(2)
Návrh na určenie dobývacieho priestoru sa pred podaním žiadosti o udelenie súhlasu25) prerokúva z hľadiska ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu s dotknutými socialistickými poľnohospodárskymi organizáciami, orgánmi štátneho hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva a orgánmi ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Stanoviská týchto organizácií a orgánov sú podkladom pre príslušný orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu v konaní o udelenie súhlasu.25)
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane pre postup pri rozšírení určeného dobývacieho priestoru.

§ 14

Ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu pri spracovaní návrhu trás podzemných a nadzemných vedení

(1)
Žiadosť o súhlas s návrhom trás podzemných a nadzemných vedení26) predkladá investor spravidla v technicky riešiteľných územných alternatívach s cieľom nájsť riešenie, ktoré bude z hľadiska ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu najvýhodnejšie. Prílohou žiadosti je vyhodnotenie dôsledkov navrhovaného riešenia na poľnohospodársky pôdny fond podľa jednotlivých alternatív.
(2)
Orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu po preskúmaní predloženej žiadosti
a)
opatrí súhlasom návrh najvýhodnejšej alternatívy trasy podzemného a nadzemného vedenia alebo
b)
uloží investorovi navrhnúť ďalšiu technicky riešiteľnú územnú alternatívu trasy vedenia.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú v prípade, že trasy podzemných a nadzemných vedení sa riešia v územnoplánovacej dokumentácii a požiadavky na odňatie poľnohospodárskej pôdy pre ich výstavbu sú v príslušnej územnoplánovacej dokumentácii vyhodnotené.
(4)
Návrh trás podzemných a nadzemných vedení opatrený súhlasom orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu je východiskovým podkladom pre spracovanie prípravnej dokumentácie plánovanej stavby podzemného a nadzemného vedenia, prípadne pre spracovanie územnoplánovacej dokumentácie alebo územnoplánovacích podkladov.

§ 15

Ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu pri spracovaní návrhu trás dopravných komunikácií

(1)
Pri spracovaní prípravnej dokumentácie výstavby pozemných komunikácií,27) celoštátnych dráh28) a vodných ciest a ich súčastí29) (ďalej len „dopravné komunikácie“) investori vychádzajú spravidla z územnoplánovacej dokumentácie.
(2)
Ak pre územie, v ktorom má byť plánovaná dopravná komunikácia umiestnená, nie je dosiaľ vyhotovená územnoplánovacia dokumentácia alebo nie je možné zo závažných územno-technických dôvodov realizovať túto dopravnú komunikáciu v trase navrhnutej v územnoplánovacej dokumentácii, alebo ak sa s predmetnou dopravnou komunikáciou v územnoplánovacej dokumentácii neuvažovalo, musí sa spracovať návrh trás dopravných komunikácií. Tento návrh sa spracúva pre celú trasu predmetnej dopravnej komunikácie, prípadne pre jej ucelené časti v technicky riešiteľných územných alternatívach s cieľom nájsť riešenie, ktoré bude z hľadiska ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu najvýhodnejšie; pritom sa prihliada na investičné akcie, ktoré s dopravnou komunikáciou súvisia.
(3)
Návrh trás dopravných komunikácií sa spracúva aj v prípadoch, keď orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu pri udeľovaní súhlasu s územnoplánovacou dokumentáciou30) určil podmienku, že umiestnenie dopravnej komunikácie podľa navrhnutého riešenia je potrebné ďalej spresniť.
(4)
Návrh trás dopravných komunikácií podľa odsekov 2 a 3 sa nespracúva v územných alternatívach, ak sa novonavrhovanou trasou upravujú nivelety, šírka alebo sa vyrovnávajú oblúky pôvodnej dopravnej komunikácie.
(5)
Spracovanie návrhu trás dopravných komunikácií zabezpečujú s ohľadom na predpokladané termíny výstavby v predstihu investori dopravných komunikácií, prípadne ich nadriadené orgány alebo nimi poverené organizácie.
(6)
Návrh trás dopravných komunikácií musí byť opatrený súhlasom orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
(7)
Žiadosť o udelenie súhlasu s návrhom trás dopravných komunikácií predkladá investor dopravnej komunikácie, prípadne jeho nadriadený orgán. Prílohou žiadosti je vyhodnotenie dôsledkov navrhovaného riešenia na poľnohospodársky pôdny fond podľa jednotlivých alternatív.
(8)
Orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu po preskúmaní predloženej žiadosti
a)
opatrí súhlasom návrh najvýhodnejšej alternatívy trasy dopravnej komunikácie, prípadne návrh trás dopravných komunikácií, pre ktorý sa alternatívy nespracúvajú (odsek 4), pokiaľ navrhnuté riešenie je z hľadiska ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu najvýhodnejšie, alebo
b)
uloží investorovi navrhnúť ďalšiu technicky riešiteľnú územnú alternatívu trasy dopravnej komunikácie.
(9)
Návrh trás dopravných komunikácií opatrený súhlasom orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu je východiskovým podkladom pre spracovanie prípravnej dokumentácie plánovanej dopravnej komunikácie, prípadne pre spracovanie územnoplánovacej dokumentácie alebo územnoplánovacích podkladov.

Ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu pri spracovaní prípravnej dokumentácie stavieb

(§ 16-18)

§ 16

(1)
Pri spracovaní prípravnej dokumentácie stavieb sú investori povinní, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, vyhodnotiť dôsledky navrhovaného riešenia na poľnohospodársky pôdny fond. Toto vyhodnotenie je prílohou žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu,31) prípadne súhlasu podľa § 12 ods. 4 zákona a podkladom pre rozhodovanie orgánov ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu o tejto žiadosti.
(2)
Pri rozsiahlej investičnej výstavbe a výstavbe realizovanej po etapách musia byť v prílohe žiadosti podľa odseku 1 uvedené väzby na výsledné riešenie predpokladané vo schválenej územnoplánovacej dokumentácii alebo v štúdii súboru stavieb. Pri rozsiahlych dopravných komunikáciách etapovite riešených po čiastkových úsekoch musia byť uvedené väzby na výsledné riešenie predpokladané v návrhu trás dopravných komunikácií. Pri podzemných a nadzemných vedeniach musia byť uvedené vzájomné väzby na celkové riešenie podľa návrhov trás podzemných a nadzemných vedení. V prípade, že dopravná komunikácia alebo iná líniová stavba je neoddeliteľnou súčasťou inej investície (sídliska, závodu, vodného diela a pod.), robí sa vyhodnotenie dôsledkov navrhovaného riešenia na poľnohospodársky pôdny fond pri spracovaní prípravnej dokumentácie tej investície, ktorej súčasťou sú tieto líniové stavby.
(3)
Pokiaľ sa investícia navrhuje mimo súčasne zastavaného územia obce, musia sa navrhnúť technicky riešiteľné územné alternatívy umiestnenia investície, ktoré budú z hľadiska ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu najvýhodnejšie; alternatívy netreba navrhovať, ak sa umiestnenie investície rieši
a)
vo schválenej územnoplánovacej dokumentácii,
b)
v návrhu trás podzemných a nadzemných vedení, na ktorý bol udelený súhlas,26) alebo
c)
v návrhu trás dopravných komunikácií, na ktorý bol udelený súhlas (§ 15 ods. 6).
(4)
Pre každú územnú alternatívu navrhnutú podľa odseku 3 sa robí vyhodnotenie dôsledkov navrhovaného riešenia na poľnohospodársky pôdny fond a ďalej vyhodnotenie ekonomickej ujmy spočívajúcej vo vyčíslení strát hrubej produkcie poľnohospodárskej a rastlinnej výroby.
(5)
Orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu posúdi územné alternatívy prerokované s dotknutými poľnohospodárskymi organizáciami a orgánmi štátneho hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva a uloží investorovi
a)
dopracovať vyhodnotenie dôsledkov najvýhodnejšej alternatívy umiestnenia investície na poľnohospodársky pôdny fond alebo
b)
navrhnúť ďalšiu technicky riešiteľnú územnú alternatívu umiestnenia investície.
Vyhodnotenie dôsledkov všetkých navrhovaných územných alternatív na poľnohospodársky pôdny fond včítane výsledku ich porovnania a doklady o ich prerokovaní so socialistickými poľnohospodárskymi organizáciami, orgánmi štátneho hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva a orgánmi ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu prikladá investor ako samostatnú prílohu k žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu,31) prípadne súhlasu podľa § 12 ods. 4 zákona.
(6)
Pri spracovaní prípravnej dokumentácie stavieb sa robí vyhodnotenie dôsledkov navrhovaného riešenia na poľnohospodársky pôdny fond pre celkový konečný rozsah zamýšľaného odňatia poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe (§ 34 ods. 1).

§ 17

Ustanovenie § 16 sa použije primerane aj v prípadoch, keď sa má poľnohospodárska pôda odňať poľnohospodárskej výrobe pre nepoľnohospodársku činnosť, pre ktorú sa nespracúva prípravná dokumentácia stavieb.

§ 18

Ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu pri ťažobnej činnosti

(1)
Pri spracovaní plánu prieskumných prác a plánu otvárky, prípravy a dobývania sú ťažobné organizácie povinné vyhodnotiť dôsledky navrhovanej ťažby na poľnohospodársky pôdny fond. Toto vyhodnotenie je prílohou žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu31) a podkladom pre rozhodovanie orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu o tejto žiadosti.
(2)
Pokiaľ by malo pri hlbinnej ťažbe dôjsť v dôsledku nepredvídaných poklesov k znehodnoteniu vrchných kultúrnych vrstiev pôdy, prípadne hlbšie uložených zúrodnenia schopných zemín na iných poľnohospodárskych pozemkoch, než na ktoré bol udelený predchádzajúci súhlas,31) je ťažobná organizácia povinná bezprostredne po zistení tohto stavu začať vykonávanie havarijnej skrývky vrchných kultúrnych vrstiev pôdy, prípadne hlbšie uložených zúrodnenia schopných zemín a súčasne prerokovať túto činnosť s orgánom ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu.32)
(3)
Žiadosť o použitie poľnohospodárskej pôdy na vykonanie havarijnej skrývky dokladá ťažobná organizácia najmä orientačným zákresom ohrozeného poklesového územia spravidla na snímke pozemkovej mapy, bilanciou skrývky vrchných kultúrnych vrstiev pôdy, prípadne hlbšie uložených zúrodnenia schopných zemín podľa dostupných pôdoznaleckých podkladov a návrhom na deponovanie alebo iné účelné využitie skrývaných zemín.
(4)
Orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu určí pri prerokovaní použitie poľnohospodárskej pôdy pre havarijnú skrývku najmä množstvo skrývaných kultúrnych vrstiev pôdy, prípadne hlbšie uložených zúrodnenia schopných zemín, postup a spôsob ich skrývania, následného využívania, deponovania a ošetrovania a ďalej určí lehotu, v ktorej je ťažobná organizácia povinná podať žiadosť o dodatočné rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe.33) Lehota pre podanie žiadosti nesmie presiahnúť jeden rok odo dňa prerokovania použitia poľnohospodárskej pôdy32) pre havarijnú skrývku.

Ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu pri ložiskových a hydrogeologických prieskumných prácach

(§ 19-21)

§ 19

(1)
Organizácie, ktoré pripravujú a vykonávajú ložiskový a hydrogeologický prieskum (ďalej len „geologické organizácie“)
a)
vychádzajú pri výbere území určených na prieskum zo zhodnotenia výsledkov predchádzajúcich etáp geologických prác, pričom berú na zreteľ potrebu ochrany poľnohospodárskej pôdy najmä v produkčných poľnohospodárskych oblastiach, a to aj s ohľadom na vplyv budúceho využívania ložísk nerastov a zdrojov podzemných vôd na základe výsledkov vykonaných geologických prác na poľnohospodársky pôdny fond a na poľnohospodársku výrobu. Podľa možností sa pritom zameriavajú na nepoľnohospodárske pozemky a poľnohospodársku pôdu s horšou bonitnou triedou,
b)
nepripravujú a neprojektujú vyhľadávací a predbežný prieskum ložísk nevyhradených nerastov,34) až na nevyhnutné výnimky, na pôde osobitne chránenej,
c)
v projektoch geologických prác uvádzajú, či nimi bude dotknutá poľnohospodárska pôda (plocha, druh pozemku - kultúra, údaje o bonitnej triede pôdy, odvodnenie, závlahy), podľa potreby návrh opatrení na obmedzenie negatívnych vplyvov geologických prác na poľnohospodársky pôdny fond a poľnohospodársku výrobu,35) postup rekultivácie pozemkov dotknutých geologickými prácami, s návrhom spôsobu odstránenia škôd vzniknutých v súvislosti s geologickými prácami poľnohospodárskej organizácii; ak sa projektujú vrty alebo iné prieskumné diela, ktoré majú dlhodobo slúžiť ďalšiemu prieskumu alebo využitiu jeho výsledkov včítane prípadného určenia ochranných pásem, treba ich umiestnenie navrhovať podľa možností tak, aby nedochádzalo k zbytočnému odňatiu poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe alebo obmedzeniu poľnohospodárskej výroby,
d)
v správach o výsledku vykonania geologických prác sa uvádzajú aj údaje uvedené v písmene c) a navrhujú možnosti ťažby ložísk so zistenými a overenými zásobami nerastov tak, aby sa obmedzili negatívne vplyvy na poľnohospodársky pôdny fond a poľnohospodársku výrobu. Obdobne sa postupuje aj pri hydrogeologických prácach zameraných na budúci odber podzemnej vody. V správe o výsledku hydrogeologických prác, na základe ktorej sa určí vodohospodárskym konaním ochrana overených podzemných vodných zdrojov alebo sa rozhoduje o ich využití, sa uvádzajú aj údaje o dôsledkoch týchto opatrení na poľnohospodársku výrobu, a to najmä s ohľadom na potrebu určenia ochrany vodného zdroja.
(2)
Ak výnimočne vznikne naliehavá národohospodárska potreba vykonávať predbežný prieskum ložísk nevyhradených nerastov34) na pôde osobitne chránenej, prerokúvajú také prípady Český geologický úrad a Slovenský geologický úrad a príslušný ústredný orgán, ktorého organizácia bude ložisko dobývať, predbežne s ministerstvami poľnohospodárstva a výživy republík na objasnenie možnosti a na usmernenie budúceho využitia ložiska; obdobne sa postupuje aj pri hydrogeologických prácach, a to aj s ohľadom na možnosť budúcich odberov podzemnej vody a zriaďovania ochranných pásem vodných zdrojov a prírodných liečivých zdrojov a prirodzene sa vyskytujúcich zdrojov stolných minerálnych vôd.
(3)
Geologické organizácie sú povinné prerokovať prieskumné zámery s užívateľmi poľnohospodárskej pôdy, orgánmi štátneho hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva a s orgánmi poľnohospodárskeho pôdneho fondu v predstihu, aby sa mohli urobiť nevyhnutné opatrenia na prispôsobenie poľnohospodárskej výroby na poľnohospodárskych pozemkoch, ktoré budú dotknuté geologickými prácami. Pritom vychádzajú z plánov a projektov geologických prác, z požadovaného času začatia geologických prác a projektovanej dĺžky ich trvania.
(4)
Geologické organizácie sú povinné v čase spracovania projektov geologických prác a pri ich uskutočňovaní vytvárať účinné predpoklady najmä na to, aby
a)
geologické práce sa začínali predovšetkým v čase vegetačného pokoja alebo v období, keď bude dochádzať k najmenším škodám na vegetácii a poľnohospodárskej produkcii,
b)
podľa prírodných a technických možností sa geologické práce organizovali tak, aby sa čo najviac skracoval čas vylúčenia alebo obmedzenia poľnohospodárskej výroby,
c)
pri vyhľadávaní a prieskume ložísk nevyhradených nerastov,34) sa podľa možnosti nenarušovala realizácia opatrení na zvýšenie intenzity poľnohospodárskej výroby podľa plánu jej rozvoja,
d)
sa dodržiavali určené, prípadne dohodnuté rozsahy geologických pracovísk a prístupy k nim a obmedzilo sa narušovanie poľnohospodárskej pôdy v ich okolí,
e)
v určených, prípadne dohodnutých termínoch sa zahladili následky geologických a súvisiacich prác a vykonala sa následná rekultivácia,
f)
pri zahladzovaní následkov geologických prác sa dlhodobo, prípadne trvale nesťažilo obhospodarovanie poľnohospodárskych pozemkov a nezhoršovala sa produkčná schopnosť poľnohospodárskej pôdy.

§ 20

(1)
Geologické organizácie, ktorých plánovanou činnosťou sa má odňať poľnohospodárska pôda na dlhší čas ako jeden rok včítane času potrebného na vykonanie rekultivácie alebo na uvedenie pozemkov do pôvodného stavu, sú povinné už v období prípravy geologických prác požiadať orgány ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu o udelenie súhlasu podľa § 12 ods. 4 zákona, prípadne o udelenie predchádzajúceho súhlasu.31)
(2)
Žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu31) sa podáva v prípadoch, keď ide o ložiskový alebo hydrogeologický prieskum spojený bezprostredne s ďalšou činnosťou (ťažbou nerastov, zakladaním odvalov, skládok, výsypiek a odkalísk, výstavbou komunikácií, úpravou vodných tokov, výstavbou prevádzkových objektov a zariadení, odberom vody z vrtov, zriadením ochranných pásem vodných zdrojov, prírodných liečivých zdrojov a prirodzene sa vyskytujúcich zdrojov stolných minerálnych vôd a pod.). V ostatných prípadoch sa podáva žiadosť o udelenie súhlasu podľa § 12 ods. 4 zákona.
(3)
Žiadosti uvedené v odseku 2 musia byť doložené vyhodnotením dôsledkov geologických prác na poľnohospodársky pôdny fond. Toto vyhodnotenie sa spracúva s prihliadnutím na osobitosti vyplývajúce z účelu a následkov vykonávania ložiskového alebo hydrogeologického prieskumu na poľnohospodárskych pozemkoch a s ohľadom na predpokladaný čas vykonávania týchto prác.

§ 21

Podľa ustanovení § 19 ods. 3 a 4 a § 20 sa postupuje primerane v prípadoch vykonávania archeologického prieskumu, s výnimkou záchranného archeologického prieskumu, ktorý je súčasťou pripravovanej akcie na poľnohospodárskej pôde.

Ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu pri jeho odnímaní poľnohospodárskej výrobe

(§ 22-26)

§ 22

(1)
Investori stavieb, ťažobné organizácie a ďalšie organizácie, na základe žiadostí ktorých došlo k odňatiu poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe, sú povinné najmä
a)
zabezpečiť oddelenú skrývku vrchnej kultúrnej vrstvy pôdy (ornice), prípadne hlbšie uložených zúrodnenia schopných zemín (spraše, sprašové, prípadne niektoré svahové hliny, zrašelinené zeminy, zeminy s vyšším obsahom humusu alebo sedimenty bohaté na organické látky, tufitické íly, bentoniny, oxyhumolity a pod.) na ploche dotknutej odňatím a ich prepravu a rozprestrenie na pozemky určené na zúrodnenie, prípadne prepravu a ukladanie na miesta určené na ich ďalšie využitie; postarať sa o riadne uloženie, ošetrenie a zabezpečenie skrývaných zemín určených na následnú rekultiváciu, pritom skládky oddelene skrývaných zemín zakladať a evidovať oddelene, aby sa mohli využívať v budúcnosti,
b)
pri trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy zabezpečiť, aby skrývané zeminy boli bezprostredne po vykonaní skrývky premiestnené a rozprestrené predovšetkým na iné poľnohospodárske pozemky s nízkou úrodnosťou; ich ukladanie na medziskládkach pripustiť iba v prípadoch, keď sa použijú na rozprestrenie na pozemkoch určených na náhradnú rekultiváciu alebo na zúrodnenie, na ktorých však treba vopred urobiť povrchové a terénne úpravy, prípadne iné technické opatrenia. Pri trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy, ktorá sa vráti poľnohospodárskej výrobe,36) ukladať skrývané zeminy, predovšetkým však vrchné kultúrne vrstvy pôdy (ornicu) na poľnohospodársky obhospodarovateľných depóniách a zabezpečiť možnosť ich výrobného využívania,
c)
použiť v odôvodnených prípadoch pre prípravu iných plôch na ozelenenie (nespevnených a nezastavaných častí stavebných pozemkov alebo pri lesníckej rekultivácii a pod.) iba obmedzené množstvo hlbšie uložených zúrodnenia schopných zemín, prípadne vrchných kultúrnych vrstiev pôdy s horšou kvalitou, a to spravidla v hrúbke najviac 0,1 m,
d)
už od začiatku dočasného odňatia poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe alebo trvalého odňatia pôdy, ktorá sa má rekultivovať,37) vytvárať účinné predpoklady pre komplexné zahladenie dôsledkov devastácie dotknutej poľnohospodárskej pôdy a uskutočnenie schváleného plánu následnej rekultivácie; pritom prihliadať tak na potreby hospodárneho využitia pozemkov v najbližšom okolí, ako aj na tvorbu prírodného prostredia a dbať na to, aby nedochádzalo k narušeniu rázu krajiny,
e)
účinne zamedzovať únikom všetkých škodlivých látok a ukladať odpadové hmoty a zneškodňovať odpadové vody tak, aby nedochádzalo k poškodzovaniu a znehodnocovaniu poľnohospodárskych pozemkov a porastov a pod.; nepripúšťať, aby sa na plochy určené na rekultiváciu ukladali tuhé alebo tekuté hmoty a materiály, ktorých zloženie a druhotné účinky by mohli škodlivo pôsobiť na poľnohospodársku pôdu, poľnohospodársku výrobu a použiteľnosť poľnohospodárskej produkcie; obdobne postupovať aj pri priemyselnej činnosti.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na prípady, keď bola poľnohospodárska pôda odňatá poľnohospodárskej výrobe na základe žiadosti občana.

§ 23

Okrem povinností uvedených v § 22 ods. 1 sú ťažobné organizácie povinné zabezpečovať tieto opatrenia:
a)
pri povrchovej ťažbe
1.
výsypky, odvaly a odkaliská zakladať spôsobom, ktorý umožní urovnanie povrchu a jeho následnú rekultiváciu predovšetkým na poľnohospodársku pôdu; za tým účelom vypracovať, prípadne doplniť technické normy úpravy povrchu výsypiek, odvalov a odkalísk, ktoré budú najmä v oblasti sústredenej ťažby podkladom pre odovzdávanie plôch na rekultiváciu a pre ekonomické vyhodnotenie jednotlivých spôsobov sypania. Zabezpečiť, aby povrch výsypiek, odvalov a odkalísk nevykazoval nerovnosti, ktoré by boli prekážkou následného využívania najmä pre poľnohospodársku výrobu,
2.
prevýšené výsypky, odvaly a odkaliská zakladať na únosnej základovej pôde tak, aby bola zabezpečená ich stabilita a aby sa čo najväčšia plocha mohla využiť pre poľnohospodársku rekultiváciu; pritom prihliadať aj na hydrologické pomery výsypky, odvalu alebo odkaliska, jej podložia i okolia, aby nedošlo k zabahňovaniu okolitej poľnohospodárskej pôdy. Povrch výsypiek, odvalov a odkalísk včítane ich svahov upraviť tak, aby sa účinne zabezpečili proti zosuvom a pôsobeniu vodnej a veternej erózie (zatrávnením, výsadbou vhodných krov a stromov, technickými prostriedkami a pod.). Určiť sklon svahov tak, aby so zreteľom na mechanické vlastnosti výsypkových zemín a výšku výsypky bola zabezpečená dostatočná stabilita; pri vyšších výsypkách svahy zabezpečiť terasovaním generálneho svahu a vhodným odstupom jednotlivých výsypkových stupňov (etáží),
3.
sprístupniť výsypky príjazdovými pozemnými komunikáciami, pri väčších výsypkách vybudovať podľa požiadaviek budúceho užívateľa rekultivovaných plôch aj sieť účelových komunikácií na korune (náhornej plošine) a výsypkových stupňoch (etážach) a zachovávať pritom zásady protierozívnej ochrany,
4.
pri budovaní výsypiek, odvalov a odkalísk dbať i na úpravu vodného režimu v pôde, ich povrch urovnať a upraviť tak, aby sa na ňom mohla používať bežná veľkovýrobná poľnohospodárska mechanizácia, korunu výsypiek, odvalov a odkalísk včítane výsypkových stupňov (etáží) vytvoriť najmenej v hrúbke vegetačnej vrstvy zo zemín, pri ktorých sú predpoklady zúrodnenia a postupného intenzívneho obhospodarovania; na uľahčenie priesaku zrážkovej vody a obmedzenie jej odtoku na minimum vytvárať vhodný štrukturálny stav pôdy predovšetkým dôslednou, dostatočne dlhou biologickou rekultiváciou s pestovaním vhodných druhov rastlín,
5.
vytvoriť podmienky pre obrábanie pozemkov, pri ktorých sa ťažbou nerastov naruší ich doterajšie obhospodarovanie, a to do tých čias, než bude možné po skončení ťažby a po vykonaní rekultivácie na susedných ťažbou devastovaných plochách zahrnúť tieto pozemky do konečnej organizácie poľnohospodárskeho pôdneho fondu,
6.
upraviť po dohode s vodohospodárskymi orgánmi celkový vodný režim na plochách narušených ťažbou, aby sa odstránili nepriaznivé účinky poklesu podzemných vôd, zamedzilo sa zhromažďovaniu povrchových vôd a umožnil ich neškodný odtok, prípadne vytvoriť podmienky pre závlahu pozemkov;
b)
pri hlbinnej ťažbe
1.
znižovať, pokiaľ je to za daných technicko-ekonomických podmienok možné, poklesy poľnohospodárskej pôdy (základkou vyrúbaných slojí a pod.),
2.
v miestach predpokladaných poklesov a pred postupom odvalov robiť v dostatočnom predstihu oddelenú skrývku vrchných kultúrnych vrstiev pôdy a hlbšie uložených zúrodnenia schopných zemín a využívať ich na poľnohospodársku rekultiváciu pozemkov znehodnotených poddolovaním a na konečnú povrchovú úpravu odvalov, ktoré možno poľnohospodársky, prípadne lesnícky rekultivovať,
3.
bezprostredne po stabilizácii, prípadne už v priebehu poklesov terénu urobiť na miernejších nezvodnatených poklesoch nevyhnutné terénne úpravy a hlbšie poklesy vyplniť zavážkovými hmotami a náležite povrchovo upraviť; takto upravené plochy poklesov prevrstviť skrytými kultúrnymi vrstvami pôdy a vykonať podľa schváleného plánu biologickú rekultiváciu tak, aby sa pozemky mohli opäť použiť pre intenzívne poľnohospodárske obhospodarovanie,
4.
na zamokrených pozemkoch, pokiaľ boli dotknuté pri hlbinnej ťažbe a činnosti s ňou súvisiacej, po dohode s vodohospodárskymi orgánmi upraviť vodný režim buď odvodnením a úpravou narušených vodných tokov, alebo zvodnatené plochy zasypať zavážkovými hmotami, povrchovo upraviť, prevrstviť skrytými kultúrnymi vrstvami pôdy a vykonať podľa schváleného plánu biologickú rekultiváciu tak, aby sa pozemky mohli opäť použiť pre intenzívne poľnohospodárske obhospodarovanie; pokiaľ uvedené opatrenia nemožno uskutočniť (pre značnú hĺbku poklesov alebo nedostatok zavážkových hmôt a pod.), zvodnatené poklesové kotliny riadne upraviť na viacúčelové vodné nádrže, včítane vysadenia brehov vhodnou vegetáciou,
5.
odvaly hlušiny zakladať prednostne na miestach existujúcich a predpokladaných poklesov a ich výšku usmerňovať podľa skutočnej alebo predpokladanej hĺbky poklesov.

§ 24

(1)
Priemyselné organizácie sú povinné pri ukladaní odpadových hmôt (popolnín, trosiek, flotačných kalov a pod.) dodržiavať okrem povinností uvedených v § 22 ods. 1 tieto opatrenia:
a)
zložiská a odkaliská odpadových hmôt zakladať predovšetkým v neúrodných terénnych nerovnostiach prirodzených i umelých (vyťažených lomoch, pieskovňach, hliniskách); výber zložísk a odkalísk popolčekov a spôsob ich ukladania vopred prerokovať podľa osobitných predpisov,38)
b)
v prípravnej a projektovej dokumentácii zložísk a odkalísk elektrárenských popolčekov a v pláne ich rekultivácie riešiť okrem iného i hrúbku a kvalitu prekrývky ukladaných hmôt, spôsob a režim využívania rekultivovanej pôdy; pritom hrúbku prekrývky navrhovať individuálne pre jednotlivé zložiská a odkaliská vo vzťahu k predpokladanému zastúpeniu pestovaných plodín a ich osevnému sledu. Plány rekultivácie spracúvať na podklade analýz popolčekov na obsah toxických látok a ťažkých kovov s osobitným zreteľom na zhodnotenie rádioaktivity a predkladať ich na schválenie podľa osobitných predpisov.38) Pri prevádzkovaných energetických zdrojoch spracovať analýzu popolčekov produkovaných zdrojom v čase spracovania prípravnej a projektovej dokumentácie. Pri novobudovanom zdroji spracovať analýzu popolčekov z paliva ustanoveného palivovým výmerom,
c)
pred začatím technickej rekultivácie príslušného zložiska alebo odkaliska zabezpečiť analýzy vzoriek ukladaných popolčekov a prekrývkových zemín so zameraním na obsah toxických látok, ťažkých kovov a rádioaktivity a podľa dosiahnutých analytických výsledkov zabezpečiť prípadnú úpravu spôsobov rekultivácie i následného využitia rekultivovaných plôch,
d)
pri vykonávaní biologickej rekultivácie zabezpečiť kontrolné analýzy rastlinného materiálu z plodín používaných pri rekultivácii, pričom zameranie a početnosť týchto analýz spresňovať a konkretizovať v spolupráci s príslušnými orgánmi hygienickej a veterinárnej služby,
e)
ustanovenia písmen a) až d) uplatňovať primerane pri výbere zložísk a odkalísk a posudzovaní spôsobov ukladania iných odpadov toxického charakteru, pri spracovaní plánov rekultivácie týchto zložísk a odkalísk a vykonávaní vlastnej rekultivácie,
f)
na obmedzenie prašnosti pri budovaní zložísk a odkalísk zabezpečiť odvoz popolčekov, trosiek a iných odpadov z miesta výskytu na zložisko a odkalisko vo zvlhčenom stave; pri hydraulickom spôsobe dopravy zabezpečiť čistenie odpadovej vody zo zložiska a zamedziť jej presakovanie do okolitej pôdy,
g)
budovať zásadne plošné zložiská s dobre urovnaným a únosným povrchom a plochy zložísk udržiavať v bezprašnom (vlhkom) stave; pri prerušení prevádzky skládkovania upevniť povrchovú vrstvu dostatočným množstvom lepkavých zemín, pokiaľ nebude nasledovať rekultivácia zložiska,
h)
plochy určené pre zložiská a odkaliská zapĺňať postupne tak, aby sa jednotlivé zaplnené miesta mohli samostatne rekultivovať,
i)
plne využívať priestorovú kapacitu zložísk a odkalísk a s ohľadom na územie, terénne a geologické pomery a na zaistenie bezpečnosti včas zabezpečovať možnosti predĺženia ich životnosti, napríklad budovaním zvyšovacích hrádzí,
j)
zložiská a odkaliská trvale vyradené z prevádzky a určené na následné poľnohospodárske využitie rekultivovať podľa schváleného plánu rekultivácie; na vytvorenie vegetačnej vrstvy využiť skryté kultúrne vrstvy pôdy z pozemkov, na ktorých sa založilo zložisko, prípadne zvyšky kultúrnych vrstiev pôdy a hlbšie uložených zúrodnenia schopných zemín skrytých pri iných investičných alebo ťažobných akciách.
(2)
Podľa odseku 1 sa postupuje primerane aj pokiaľ ide o zložisko tuhých komunálnych odpadov.

§ 25

Pokiaľ sa na výsypkách a odvaloch pri ťažobnej činnosti a na zložiskách a odkaliskách odpadových hmôt pri priemyselnej činnosti založených na poľnohospodárskej pôde majú ukladať materiály, ktoré môžu z hľadiska toxicity a rádioaktivity predstavovať trvalé zdravotné ohrozenie v dôsledku kontaminácie potravinového reťazca, možno na základe odborných fyzikálno-chemických rozborov ukladaných hmôt a záväzných posudkov hygienickej služby preukazujúcich, že nebezpečným účinkom ukladaných materiálov nemožno zabrániť žiadnymi technickými opatreniami včítane prekryvu internými zeminami, vykonať len lesnícku rekultiváciu.

§ 26

Orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu v rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase,31) prípadne v rozhodnutí o udelení súhlasu podľa § 12 ods. 4 zákona a v rozhodnutí o odňatí poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe33) spresní najmä povinnosti uvedené v § 22 až 25.

Odnímanie poľnohospodárskeho pôdneho fondu poľnohospodárskej výrobe

(§ 27-30)

§ 27

(1)
V odôvodnených prípadoch môže byť daný súhlas na odňatie ornej pôdy vedenej v 3. a 4. bonitnej triede, pokiaľ nie je pôdou osobitne chránenou, ak je pozemok potrebný na uskutočnenie investičnej akcie alebo na ťažbu, ktorú nemožno uskutočniť na inej pôde, alebo ak ide o pozemky v súčasne zastavanom území obce, ktorých odňatím sa najmenej narušia záujmy poľnohospodárskej výroby.
(2)
Orgán, ktorý vydáva územné rozhodnutie, je viazaný predchádzajúcim súhlasom,31) prípadne súhlasom podľa § 12 ods. 4 zákona, najmä pokiaľ ide o účel, čas a predpokladaný rozsah odňatia poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe.

§ 28

(1)
Na účely zalesnenia možno odňať poľnohospodárskej výrobe poľnohospodársku pôdu na základe agronomicko-pôdoznaleckého zhodnotenia pozemku a rozboru, ktorými sa preukáže, že sú splnené kritériá uvedené v prílohe č. 3 a že pozemok sa nemôže zaradiť do kategórie dočasne neobrábaná pôda, bez ohľadu na to, či ide o pôdu osobitne chránenú alebo nie. Agronomicko-pôdoznalecké zhodnotenie pozemku a rozbor sa musia pripojiť k žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu.31)
(2)
Na účely zaradenia medzi pozemky, ktoré nemožno poľnohospodársky obrábať, možno odňať poľnohospodárskej výrobe len poľnohospodársku pôdu, ktorá nie je vhodná ani pre zalesnenie; ustanovenie odseku 1 platí obdobne.

§ 29

(1)
Za rekreačné chaty39) sa na účely ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu považujú rekreačné chaty v krajine a rekreačné chaty v zastavanom území vidieckeho sídelného útvaru, ktorých stavebníkmi sú občania,40) a stavby socialistických organizácií, určené na rekreáciu v krajine alebo zastavanom území vidieckeho sídelného útvaru.
(2)
Za rekreačné objekty41) sa na účely ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu nepovažujú viacúčelové zariadenia, zotavovne ROH, zdravotnícke zariadenia a objekty organizácií zdravotníckej sústavy, ubytovacie zariadenia cestovného ruchu, pionierske tábory, sídliskové oddychové a sídliskové športové zariadenia.
(3)
Záhradkárske chaty sa na účely ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu nepovažujú za rekreačné chaty ani za rekreačné objekty.
(4)
Za chatovú lokalitu42) sa na účely ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu považuje
a)
chatová osada v rekreačnej oblasti,43)
b)
obytná zóna vidieckeho sídelného útvaru, v ktorej sú jednotlivo alebo v zoskupení umiestnené rekreačné chaty.44)

§ 30

Ten, na žiadosť ktorého bola odňatá poľnohospodárskej výrobe poľnohospodárska pôda, ktorá sa nepoužila pre nepoľnohospodársku činnosť, pretože sa činnosť neuskutočnila (pôda nebola potrebná alebo sčasti potrebná z dôvodov technických alebo technologických zmien a pod.), je povinný oznámiť túto skutočnosť orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý rozhodol o jej odňatí.

Rozhodovanie o poľnohospodárskom pôdnom fonde

(§ 31-37)

§ 31

(1)
Žiadosť o predchádzajúci súhlas31) alebo o súhlas podľa § 12 ods. 4 zákona podáva na
a)
investičnú výstavbu investor (investorská organizácia alebo organizácia zriadená pre zabezpečovanie investorskej činnosti);
b)
ťažbu ťažobná organizácia (organizácia oprávnená na ťažbu nerastov);
c)
ložiskový a hydrogeologický prieskum geologická organizácia;
d)
výstavbu rodinných domčekov, rekreačných chát a garáží včítane súvisiacich stavieb
1.
organizácia, ktorá je oprávnená uzavrieť dohodu o zriadení práva osobného užívania,45) ak ide o prípravu územia na výstavbu rodinných domčekov na ucelenej lokalite podľa zoznamu pozemkov na výstavbu rodinných domčekov,
2.
organizácia, ktorá má zabezpečovať sústredenú výstavbu, ak ide o sústredenú výstavbu rodinných domčekov a garáží,
3.
organizácie, ktorá je oprávnená uzavrieť dohodu o zriadení práva osobného užívania, ak ide o prípravu územia na dostavbu chatových lokalít rekreačnými chatami,42)
4.
organizácia, ktorá je oprávnená uzavrieť dohodu o zriadení práva osobného užívania,45) ak ide o individuálnu výstavbu rodinných domčekov a garáží na pozemku, ku ktorému bude alebo bolo zriadené právo osobného užívania;46)
e)
výstavbu záhradkárskych chát a spoločných zariadení včítane súvisiacich stavieb organizácia, pre ktorú bola zriadená, alebo sa má zriadiť záhradková osada;
f)
na účely zalesnenia, prípadne zaradenia medzi pozemky, ktoré nemožno poľnohospodársky obrábať, užívateľ (vlastník) tejto pôdy.
(2)
Občan podáva žiadosť o predchádzajúci súhlas31) na odňatie poľnohospodárskej pôdy na individuálnu výstavbu rodinného domčeka, rekreačnej chaty, záhradkárskej chaty a garáže na pozemku, ktorý je v jeho vlastníctve, s výnimkou prípadu výstavby rodinného domčeka podľa odseku 1 písm. d) č. 1, alebo ak ide iba o zriaďovanie drobných stavieb s doplnkovou funkciou k stavbám v jeho vlastníctve; to neplatí, ak ide o zriaďovanie drobných stavieb v zastavanom území obce (§ 39 ods. 1).
(3)
Stavebné povolenie nemožno vydať, pokiaľ sa nerozhodlo o odňatí poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe33) a o odňatí súčastí poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktoré nie sú poľnohospodárskou pôdou.47)

§ 32

Rozhodujúcou výmerou pre posúdenie, či ide o podstatný zásah do hospodárenia socialistickej poľnohospodárskej organizácie,48) je
a)
ak ide o odňatie pôdy, celková výmera pôdy socialistickej poľnohospodárskej organizácie, ktorá bola socialistickej poľnohospodárskej organizácii rozhodnutím trvale odňatá poľnohospodárskej výrobe na základe predchádzajúcich súhlasov udelených po 1. 10. 1976, a poľnohospodárskej pôdy socialistickej poľnohospodárskej organizácie, ktorá sa má podľa predchádzajúceho súhlasu odňať poľnohospodárskej výrobe trvale alebo dočasne na čas dlhší ako päť rokov,
b)
ak ide o zriadenie ochranného pásma,49) celková výmera poľnohospodárskej pôdy socialistickej poľnohospodárskej organizácie, na ktorej sa zriadením ochranných pásem po 1. 10. 1976 hospodárenie obmedzilo alebo sťažilo a má sa zriadením ochranného pásma hospodárenie obmedziť alebo sťažiť.

§ 33

Predloženie a schválenie plánu náhradnej rekultivácie50) a uloženie povinnosti vykonať rekultiváciu51) sa nevyžaduje v prípade, že ten, kto je povinný zabezpečiť náhradnú rekultiváciu, predloží spolu so žiadosťou o predchádzajúci súhlas31) potvrdenie poverenej odbornej organizácie o tom, že náhradná rekultivácia podľa s ňou dohodnutého plánu sa už vykonala. Ak je však predložený iba plán rekultivácie alebo plán rekultivácie a potvrdenie o začatej rekultivácii, orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu plán v rozhodnutí, ktorým udeľuje predchádzajúci súhlas,31) schváli a, ak nie je do vydania rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy predložené potvrdenie o vykonaní rekultivácie, uloží v rozhodnutí o odňatí poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe33) povinnosť vykonať alebo dokončiť rekultiváciu podľa schváleného plánu.

§ 34

(1)
Pre vydanie rozhodnutia o udelení predchádzajúceho súhlasu31) sa za konečný rozsah zamýšľaného odňatia poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe52) považuje
a)
pri investičnej výstavbe, pokiaľ nie je ďalej uvedené inak, výmera poľnohospodárskej pôdy potrebná pre uskutočnenie investície podľa návrhu projektovej úlohy;
b)
pri výstavbe a rekonštrukcii dopravných komunikácií, podzemných a nadzemných vedení spravidla výmera potrebná pre výstavbu určitého úseku, ktorý sám osebe alebo v nadväznosti na susedné úseky zabezpečí prevádzkyschopnosť líniovej stavby;
c)
pri výstavbe miestnych a účelových komunikácií a železničných vlečiek spravidla výmera potrebná pre výstavbu celej dĺžky telesa týchto stavieb;
d)
pri výstavbe rodinných domčekov, rekreačných chát a garáží výmera
1.
potrebná pre výstavbu ucelenej lokality rodinných domčekov, ak ide o prípravu územia pre túto výstavbu podľa zoznamu pozemkov pre výstavbu rodinných domčekov,
2.
potrebná pre výstavbu celej lokality rodinných domčekov alebo garáží, ak ide o sústredenú výstavbu rodinných domčekov alebo garáží,
3.
potrebná pre dostavbu celej chatovej lokality, prípadne jej časti rekreačnými chatami, ak ide o prípravu územia pre túto dostavbu,
4.
ktorá má byť pridelená do osobného užívania,53) ak ide o individuálnu výstavbu rodinného domčeka a garáže,
5.
ktorá by bola v prípade zriaďovania práva osobného užívania pridelená do osobného užívania, ak ide o individuálnu výstavbu rodinného domčeka, rekreačnej chaty a garáže na pozemku, ktorý je vo vlastníctve občana;
e)
pri záhradkových osadách výmera potrebná pre výstavbu všetkých záhradkárskych chát a pre výstavbu spoločného zariadenia;
f)
pri ostatnej výstavbe a pri ložiskových a hydrogeologických prieskumných prácach výmera potrebná pre uskutočnenie akcie;
g)
pri dlhodobých ložiskových a hydrogeologických prieskumných prácach výmera potrebná pre všetky prieskumné pracoviská na území, ktoré sa bude podľa projektu geologických prác skúmať, bez ohľadu na to, či vlastné geologické práce sa budú uskutočňovať súčasne alebo postupne;
h)
pri zmene vo využití územia výmera potrebná na iné účely ako poľnohospodársku výrobu;
i)
pri ochrane územia výmera, ktorú nemožno ani extenzívne a racionálne využiť pre poľnohospodársku výrobu a na ktorej je poľnohospodárska výroba plne vylúčená;
včítane výmery poľnohospodárskej pôdy potrebnej pre výstavbu súvisiacich, podmieňujúcich a ďalších drobných stavieb a zariadení (vodných nádrží, zložísk, účelových komunikácií, železničných vlečiek, spevnených plôch, produktovodov, energovodov, zariadení staveniska a pod.) pre zriadenie ochranných pásem a izolačných pásov, ktoré nemožno ani extenzívne a racionálne využiť pre poľnohospodársku výrobu, a výmery poľnohospodárskej pôdy, ktorú nemožno ani urbanisticky ani poľnohospodársky využiť (nezastavateľné a okrajové plochy).
(2)
Pre vydanie rozhodnutia o udelení predchádzajúceho súhlasu na účely ťažby nerastov52) je rozhodujúca
a)
pri povrchovej (lomovej) ťažbe uhlia v oblastiach sústredeného dobývania výmera poľnohospodárskej pôdy požadovaná v rámci schváleného dobývacieho priestoru na obdobie päť rokov; do tejto výmery sa nezahŕňa výmera požadovaná pre vonkajšie výsypky a odvaly,
b)
pri hlbinnej ťažbe nerastov výmera potrebná pre výstavbu banských objektov a prevádzkových zariadení, ako aj výmera pozemkov, pri ktorých možno v dôsledku vyťaženia ložiska predpokladať ich devastáciu, ktorá nastala poklesom pôdy,
c)
pri povrchovej ťažbe nerastov na stavebné alebo priemyselné účely (štrkopiesky, tehliarske hliny, kaolín, keramické íly, vápence, kameň a pod.) výmera poľnohospodárskej pôdy požadovaná v rámci dobývacieho priestoru na obdobie desať rokov.
(3)
Rozhodnutie o predchádzajúcom súhlase31) nestratí platnosť54) ani v prípade, pokiaľ sa do troch rokov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, podala žiadosť o odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe33) v menšom rozsahu, ktorý však umožňuje uskutočnenie samostatnej časti (etapy) účelu odňatia. Platnosť predchádzajúceho súhlasu31) môže orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý ho udelil, predĺžiť len raz, a to najviac o tri roky.

§ 35

(1)
Žiadosť o odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe33) podáva ten, na žiadosť ktorého bol udelený predchádzajúci súhlas31) alebo súhlas podľa § 12 ods. 4 zákona.
(2)
K žiadosti o odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe33) musí žiadateľ pripojiť územné rozhodnutie; to neplatí, ak sa o odňatí poľnohospodárskej pôdy rozhoduje v spojenom konaní spoločne s rozhodnutím o udelení predchádzajúceho súhlasu31) pred vydaním územného rozhodnutia alebo ak sa územné rozhodnutie vydáva v zlúčenom územnom a stavebnom konaní.
(3)
Rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe33) a o odňatí súčastí poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktoré nie sú poľnohospodárskou pôdou,47) prípadne prerokovanie použitia poľnohospodárskej pôdy32) sú predpokladom uplatnenia oprávnenia k pozemkom podľa osobitných predpisov,55) to neplatí, ak ide o činnosť na pôde, ktorou sa nenarušuje a nepoškodzuje, prípadne len narušuje poľnohospodárska výroba (zameranie pozemkov a zariadení, vykonávanie dozoru, údržba a oprava zariadení, cvičenie ozbrojených síl a pod.).

§ 36

Žiadosť o udelenie súhlasu alebo vydanie rozhodnutia podľa zákona sa musí predložiť orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu príslušnému na udelenie súhlasu alebo vydanie rozhodnutia so stanoviskami orgánov ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu nižšieho stupňa.

§ 37

(1)
Orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu vedie evidenciu o vydaných rozhodnutiach.
(2)
Orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu zasiela vždy po nadobudnutí právoplatnosti príslušnému orgánu geodézie a kartografie odpisy rozhodnutí
a)
o trvalom a dočasnom odňatí poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe;33) v rozhodnutiach o trvalom odňatí pôdy, ktorá sa má poľnohospodársky rekultivovať [§ 1 písm. d)], vyznačí, že táto pôda zostáva súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu,56)
b)
o odňatí súčastí poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktoré nie sú poľnohospodárskou pôdou,47) v prípadoch, keď sa pozemok nebude poľnohospodársky rekultivovať [písmeno a)],
c)
o vyhlásení pozemku za súčasť poľnohospodárskeho pôdneho fondu57) v prípadoch, keď pozemok bude poľnohospodárskou pôdou,
d)
o uložení premeny poľnohospodárskeho pozemku na ornú pôdu,58)
e)
o povolení zmeny kultúry vnútri obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy [§ 2 ods. 1 písm. a)],3)
f)
o povolení zaradenia poľnohospodárskej pôdy do kategórie dočasne neobrábaná pôda [§ 2 ods. 1 písm. b)].3)
(3)
Zaradiť pozemok alebo jeho časť do evidencie poľnohospodárskej pôdy alebo nepoľnohospodárskej pôdy, ktorá sa má poľnohospodársky rekultivovať, vedenej orgánmi geodézie a kartografie alebo ich z tejto evidencie možno vyradiť len na základe rozhodnutia orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
(4)
Rozhodnutia uvedené v odseku 2 písm. a), c), f) zasiela orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu príslušnej poverenej odbornej organizácii a rozhodnutia, v ktorých predpisuje odvody, aj príslušnej finančnej správe.

Odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe

(§ 38-40)

§ 38

(1)
Za bytovú výstavbu59) sa na účely ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu považuje výstavba bytových domov a rodinných domčekov,60) prípadne príprava územia na túto výstavbu.
(2)
Za poľnohospodársku účelovú výstavbu59) sa na účely ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu považuje výstavba, ktorá má slúžiť na plnenie úloh, ktoré sú súčasťou poľnohospodárskej výroby.
(3)
Pri odňatí poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe na dostavbu chatových lokalít rekreačnými chatami a na výstavbu záhradkárskych chát v záhradkových osadách sa postupuje pri určovaní sadzieb odvodov tak, ako by šlo o odňatie pre občana; to neplatí, pokiaľ je stavebníkom socialistická organizácia.
(4)
Žiadosť o zníženie odvodov61) musí byť predložená najneskôr so žiadosťou o odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe.33)
(5)
Ak je súhlas ministerstva poľnohospodárstva a výživy republiky, prípadne ministerstva financií republiky na zníženie odvodov udelený až po odňatí poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe, rozhodne orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu o znížení odvodov;62) odpis rozhodnutia zašle príslušnej finančnej správe, ktorá sumu, o ktorú sa odvody znížili, vráti platiteľovi v lehote 15 dní odo dňa, keď jej bolo právoplatné rozhodnutie o znížení odvodov doručené.

§ 39

(1)
Zastavaným územím obce63) sa rozumie zastavané územie obce k 1. 9. 1966, t. j. územie, ktoré bolo k 1. 9. 1966 súvisle zastavané alebo inak technicky upravené pre potreby obce. Do tohto územia sa zahŕňajú aj poľnohospodárske pozemky, ktoré netvoria s okolitým poľnohospodárskym pôdnym fondom súvislý celok (sú od neho oddelené súvislou zástavbou alebo zabiehajú do zastavanej časti obce a sú svojím tvarom alebo rozlohou nevhodné na poľnohospodárske obhospodarovanie mechanizačnými prostriedkami). Do zastavaného územia obce sa však nezahŕňajú medzery pozdĺž ciest, ktoré vznikli prvšou výstavbou a ktorých zastavanie by viedlo k nežiadúcemu obstavovaniu ciest a k neekonomickému predlžovaniu obcí; nezahŕňa sa ani územie medzi obcou a železnicou alebo cestou, preložkou cesty, vodným tokom a pod., pokiaľ toto územie je súvislou poľnohospodárskou pôdou vhodnou na poľnohospodárske obhospodarovanie mechanizačnými prostriedkami.
(2)
Hranice zastavaného územia obce k 1. 9. 1966 sa zobrazujú v pozemkových mapách evidencie nehnuteľností.
(3)
Pri rozptýlenom type zástavby napríklad v horských a podhorských oblastiach a pri osamotených stavbách alebo zariadeniach v krajine, kde z technických dôvodov nemožno vymedziť súvislé hranice zastavaného územia obce tak, aby boli v súlade s ustanoveniami odseku 1, sa rozumie zastavaným územím obce k 1. 9. 1966 územie zastavané k tomuto dňu jednotlivými objektami alebo ich skupinami včítane súvisiacich nepoľnohospodárskych spravidla spevnených plôch. Ďalej do neho patria aj pozemky poľnohospodárskej pôdy, ktoré sú spravidla oplotené a tvoria s uvedenými objektami a plochami neoddeliteľný funkčný celok, ako napríklad domové záhrady a pod.
(4)
Povahu plôch v zastavanom území obce k 1. 9. 1966 majú aj objekty a zariadenia alebo ich areály Československej ľudovej armády, Federálneho ministerstva vnútra, Ľudových milícií a Zväzu pre spoluprácu s armádou, telekomunikačné a rádiokomunikačné objekty, nachádzajúce sa mimo obvodov sídel, ktoré vznikli pred 1. 9. 1966 a aj naďalej sa užívajú pre potreby obrany a ochrany štátu alebo na výcvikové účely. S ohľadom na osobitný charakter uvedených objektov a zariadení sa ich zastavané územia určujú v súčinnosti s príslušnými orgánmi ozbrojených síl, prípadne Zväzu pre spoluprácu s armádou obdobne podľa zásad uvedených v odseku 1.

§ 40

(1)
Pri výstavbe líniových dopravných stavieb a letísk64) sa odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe nepredpisujú, ak ide o odňatie na výstavbu
a)
diaľníc a ciest a týchto ich súčastí: cestných svahov, priekop a iných úprav na odvádzanie vôd, odstavných pruhov a staničných plôch hromadnej verejnej dopravy, zelených pásov a ostrovčekov, mostov a odpočívadiel, ako aj cestných pomocných pozemkov v šírke 0,6 m po oboch stranách diaľnice alebo cesty,
b)
celoštátnej dráhy včítane stavieb a zariadení bezprostredne zabezpečujúcich prevádzku dráhy, s výnimkou výpravných budov železničných staníc, meniarní, železničných opravovní a strojární, a rušňových a vozňových dep,
c)
vodných ciest, ako aj ich súčastí,29)
d)
letísk každého druhu a rádionavigačných zariadení, s výnimkou letiskových budov a hangárov a technických zariadení, ktoré nie sú rádionavigačnými zariadeniami.
(2)
Za účelom uskutočňovania investícií do pôdy na zintenzívnenie poľnohospodárskej výroby a zvýšenie jej produktivity65) sa odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe nepredpisujú, ak sa má poľnohospodárska pôda odnímať poľnohospodárskej výrobe na
a)
melioračnú výstavbu,
b)
opatrenia na zintenzívnenie poľnohospodárskej výroby neinvestičnej povahy,
c)
protierozívne opatrenia,
d)
poľnohospodársku účelovú výstavbu bezprostredne zabezpečujúcu zvýšenie intenzity rastlinnej výroby,
e)
výstavbu spevnených poľných hnojísk, spevnených poľných kompostísk a spevnených poľných močovkových záchytiek včítane prístupových pozemných komunikácií,
f)
výstavbu poľnohospodárskych účelových komunikácií slúžiacich na využívanie poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
(3)
Užším ochranným pásmom prírodných liečivých zdrojov66) sa rozumie užšie dočasné ochranné pásmo a ochranné pásmo I. stupňa prírodných liečivých zdrojov a prirodzene sa vyskytujúcich stolných minerálnych vôd.67)
(4)
Do plochy 30 m2 a 55 m2 rozhodnej v jednotlivých prípadoch pre oslobodenie od odvodov68) sa zahŕňa výmera poľnohospodárskej pôdy, ktorá v dôsledku umiestnenia signálu, stabilizačného kameňa a inej značky na geodetické účely, stožiaru nadzemného vedenia, vstupnej šachty podzemného vedenia, prečerpávacej stanice, vrtu a studne a stanice nadzemného (podzemného) vedenia nemôže byť racionálne veľkovýrobne obhospodarovaná. Veternou jamou sa rozumie miesto jej ústia a objekty zabezpečujúce prevádzku tohto zariadenia.

Evidencia poľnohospodárskeho pôdneho fondu v socialistických poľnohospodárskych organizáciách

(§ 41-42)

§ 41

(1)
Socialistické poľnohospodárske organizácie sú povinné v spolupráci s orgánmi geodézie a kartografie viesť vlastnú (podnikovú) evidenciu všetkých pozemkov patriacich do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktoré sú v ich užívaní, správe alebo vlastníctve (ďalej len „podniková evidencia“).
(2)
Podniková evidencia sa skladá
a)
z písomného operátu,
b)
z mapových podkladov,
c)
z pomocnej evidencie,
okrem toho sa uchovávajú súvisiace písomnosti (zbierky listín).
(3)
Pri vyhotovení písomného operátu využívajú socialistické poľnohospodárske organizácie údaje evidencie nehnuteľností.
(4)
Mapové podklady sú poľnohospodárska evidenčná mapa a poľnohospodárska hospodárska mapa. Poľnohospodárska evidenčná mapa zodpovedá svojím obsahom pozemkovej mape evidencie nehnuteľností.
(5)
Súčasťou pomocnej evidencie je najmä
a)
zoznam pozemkov zaradených do kategórie dočasne neobrábaná pôda [§ 2 ods. 1 písm. b)],
b)
zoznam pozemkov dočasne odňatej pôdy [§ 1 písm. b)],
c)
zoznam pozemkov trvale odňatej pôdy, ktorá sa má poľnohospodársky rekultivovať [§ 1 písm. d)],
d)
zoznam pozemkov prenechaných do dočasného užívania.
(6)
Socialistické poľnohospodárske organizácie sú povinné udržiavať podnikovú evidenciu v súlade s evidenciou nehnuteľností a robiť hlásenia o zmenách podľa osobitných predpisov.69) Za tým účelom robia tiež periodické inventarizácie poľnohospodárskeho pôdneho fondu (§ 42).

§ 42

(1)
Organizácie, ktoré sú užívateľmi (vlastníkmi) poľnohospodárskeho pôdneho fondu, robia vždy najmenej raz v priebehu piatich rokov inventarizáciu tohto fondu a využívajú pritom podklady a zistenia orgánov geodézie a kartografie.70) Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov.71)
(2)
Čas vykonávania inventarizácie oznámi organizácia svojmu nadriadenému orgánu, orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, prípadne ďalším orgánom a organizáciám (miestny národný výbor, spoločenská organizácia a pod.).
(3)
Pri inventarizácii organizácia najmä
a)
preskúma súlad podnikovej evidencie s evidenciou nehnuteľností a so skutočným stavom;
b)
zisťuje pozemky, ktoré by sa mali vyhlásiť za súčasť poľnohospodárskeho pôdneho fondu;
c)
zisťuje
1.
odňatú pôdu, ktorá nebola použitá pre nepoľnohospodársku činnosť,
2.
odňatú pôdu, ktorá bola použitá v rozpore s rozhodnutím o jej odňatí,33)
3.
neoprávnene odňatú pôdu [§ 1 písm. e)],
4.
pôdu, pri ktorej je doterajšie hospodárske využitie menej výnosné než pri ornej pôde a je odôvodnená jej premena na ornú pôdu,
5.
pôdu nevhodnú pre socialistickú poľnohospodársku veľkovýrobu,
6.
pozemky nevhodné na poľnohospodárske obrábanie,72)
7.
pôdu nedostatočne obhospodarovanú a nedostatočne využívanú,
8.
pozemky vhodné na rekultiváciu, zúrodnenie, intenzifikačné opatrenia a pod.
(4)
O inventarizácii vyhotoví organizácia inventarizačný protokol (zápisnicu), ktorý musí obsahovať výsledky preskúmania a zistené nedostatky. Protokol je podkladom pre prijatie opatrení k zisteným skutočnostiam.
(5)
Orgány ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu v spolupráci s orgánmi štátneho hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva vykonajú najneskôr do dvoch rokov od inventarizácie kontrolu odstránenia zistených nedostatkov.

Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

(§ 43-47)

§ 43

Spracovať agronomicko-pôdoznalecké zhodnotenie pozemkov a rozbor a odborný posudok, ktorými sa majú preukázať potrebné skutočnosti o pozemkoch, sú oprávnené organizácie uvedené v prílohe č. 4.

§ 44

V prípadoch, keď skutočný stav pôdy, ktorá bola predo dňom začiatku účinnosti zákona2) odňatá poľnohospodárskej výrobe, nie je v súlade s údajmi evidencie nehnuteľností, orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu rozhodne73) spravidla na žiadosť. Žiadosť o vydanie rozhodnutia podáva užívateľ (vlastník) tejto pôdy. Na vydanie rozhodnutia treba opatriť najmä doklad preukazujúci, že k odňatiu pôdy poľnohospodárskej výrobe došlo predo dňom 1. 9. 1966 (stavebné povolenie, potvrdenie stavebného úradu o čase, keď bola stavba postavená, znalecký posudok a pod.) a stanovisko orgánu štátneho hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva; toto stanovisko netreba, pokiaľ ide o odňatie poľnohospodárskej pôdy pre stavby občanov.

§ 45

Ak bola po dni začiatku účinnosti zákona2) a predo dňom začiatku účinnosti tejto vyhlášky bez rozhodnutia podľa zákona74) odňatá poľnohospodárska pôda poľnohospodárskej výrobe na stavby zriadené na základe stavebného povolenia, ktoré už nemožno zrušiť pre nezákonnosť, orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu
a)
v prípadoch stavieb občanov zriadených v zastavanom území obce (§ 39 ods. 1) začne z vlastného podnetu konanie,73)
b)
v prípadoch ostatných stavieb, pokiaľ nebude podaná osobitne žiadosť o odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe,74) považuje žiadosť o stavebné povolenie za návrh na začatie konania podľa zákona;74) o návrhu rozhoduje v spoločnom konaní.

§ 46

Zrušujú sa

1.
vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. 142/1976 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu,
2.
smernice Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy z 22. novembra 1978 č. FM 015-900/1978 na zabezpečenie jednotného postupu pri odnímaní poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe v chatových lokalitách a záhradkových osadách, registrovaná v čiastke 7/1979 Zb.

§ 47

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1987.
Podpredseda vlády



a minister poľnohospodárstva a výživy ČSSR:



Ing. Toman CSc. v. r.
Poznámky
2)
1 .9. 1966.
4)
Zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností v znení zákona Českej národnej rady č. 157/1983 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady č. 150/1983 Zb.

Vyhláška Ústrednej správy geodézie a kartografie č. 23/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností v znení vyhlášky Ústrednej správy geodézie a kartografie č. 133/1965 Zb., vyhlášky Českého úradu geodetického a kartografického č. 19/1984 Zb. a vyhlášky Slovenského úradu geodézie a kartografie č. 26/1984 Zb.
7)
§ 90 a nasl. zákona č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve.
9)
§ 3 ods. 1 a 2 zákona č. 61/1964 Zb. o rozvoji rastlinnej výroby.
10)
Vládne nariadenie č. 47/1955 Zb. o opatreniach v odbore hospodársko-technických úprav pozemkov.
11)
Zákon č. 145/1970 Zb. o národohospodárskom plánovaní.

Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku(stavebný zákon).
12)
Státní meliorační správa v Prahe, Štátna melioračná správa v Bratislave.
13)
Ústav pre hospodársku úpravu vojenských lesov a majetkov.
16)
Najmä vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky a Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky č. 151/1978 Zb. o združovaní prostriedkov socialistických organizácií v znení vyhlášky č. 15/1984 Zb. a vyhlášky č. 22/1986 Zb.; § 360a Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb. v úplnom znení vyhlásenom pod č. 45/1983 Zb.; § 6a zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch v úplnom znení vyhlásenom pod č. 31/1983 Zb., ako vyplýva pre ČSR; § 6b zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch v úplnom znení vyhlásenom pod č. 35/1983 Zb., ako vyplýva pre SSR.
17)
Zásady koordinačnej činnosti národných výborov pri združovaní prostriedkov a činností socialistických organizácií č. 52/1983 Zb.
18)
§ 17 až 22 vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 84/1976 Zb. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii.
23)
§ 23 zákona.
27)
§ 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v úplnom znení vyhlásenom pod č. 55/1984 Zb.
28)
§ 2 zákona č. 51/1964 Zb. o dráhach.
29)
§ 3 a 4 zákona č. 26/1964 Zb. o vnútrozemskej plavbe v znení zákona č. 126/1974 Zb.
31)
§ 13a zákona.
34)
Najmä štrkopiesok, tehliarske suroviny a stavebný kameň.
36)
§ 18 ods. 2 písm. b) zákona.
37)
§ 18 ods. 2 zákona.
38)
Zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu.
39)
§ 7a ods. 4, § 29 ods. 1 zákona.
40)
§ 47 ods. 1 vyhlášky č. 83/1976 Zb.
42)
§ 29 ods. 1 zákona.
43)
§ 48 ods. 1 vyhlášky č. 83/1976 Zb.
45)
§ 205 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

§ 15 ods. 3 vyhlášky Federálneho ministerstva financií č. 90/1984 Zb. o správe národného majetku.
48)
§ 13a ods. 2 písm. a), ods. 3 a 6 zákona.

§ 1 ods. 1 nariadenia vlády ČSSR č. 102/1976 Zb. o odstraňovaní ekonomickej ujmy socialistických poľnohospodárskych organizácií.
49)
§ 23 ods. 1 písm. b) zákona.
53)
§ 15 ods. 2 vyhlášky č. 90/1984 Zb.
55)
Napr. zákon č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon); zákon č. 67/1960 Zb. o výrobe, rozvode a využití vykurovacích plynov (plynárenský zákon) v znení zákona č. 174/1968 Zb; zákon č. 135/1961 Zb., v úplnom znení vyhlásenom pod č. 55/1984 Zb.
59)
§ 17 ods. 2 zákona.
61)
§ 21 ods. 1 a 2 zákona.
62)
§ 21 ods. 3 zákona.
63)
§ 22 písm. a) zákona.
64)
§ 22 písm. b) zákona.
65)
§ 22 písm. c) zákona.
66)
§ 22 písm. d) zákona.
67)
§ 30 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Českej socialistickej republiky č. 26/1972 Zb. o ochrane a rozvoji prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov.

§ 30 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 15/1972 Zb. o ochrane a rozvoji prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov.
68)
§ 22 písm. f) a g) zákona.
69)
§ 7 zákona č. 22/1964 Zb.
70)
§ 5 ods. 2 vyhlášky č. 23/1964 Zb.
71)
Vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 155/1971 Zb. o inventarizáciách hospodárskych prostriedkov.

Prílohy č. 1 vyhlášky č. 36/1987 Zb.

Kritériá vlastností pozemkov pre posudzovanie návrhov na zmenu kultúry orná pôda na lúku, pastvinu
(Treba hodnotiť pôsobenie kombinácie jednotlivých faktorov)
1.
Hrúbka orateľnej vrstvy pôdy 0,1-0,15 m a obsah štrku a kameňa v tejto vrstve do 50 %;
2.
obsah štrku a kameňa v ornicovej vrstve 50 až 80%;
3.
výskyt balvanov na povrchu v hustote, ktorá znemožňuje orbu;
4.
extrémne zrnitostné zloženie pôdy (piesočnatá - P, íl - J, podľa komplexného prieskumu poľnohospodárskych pôd);
5.
nebezpečenstvo záplav viac ako jedenkrát za päť rokov (inundačné územie);
6.
trvalé zamokrenie, ale hladina podzemnej vody umožňuje využitie v inej kultúre poľnohospodárskej pôdy (napr. zber lúčneho porastu);
7.
sklon svahu 15o-25o;
8.
nadmorská výška nad 850 m;
9.
neprístupnosť, prípadne nedostatočná šírka pre veľkovýrobnú poľnohospodársku mechanizáciu;
10.
zriadenie ochranného pásma alebo pásu ochrany s požiadavkou na obhospodarovanie v inej kultúre poľnohospodárskej pôdy;
11.
pozemok s výmerou do 0,5 ha obklopený inými kategóriami využitia.

Príloha č. 3 vyhlášky č. 36/1987 Zb.

Kritériá vlastností pozemkov pre posudzovanie návrhov na odnímanie poľnohospodárskej pôdy za účelom jej zalesnenia
(Treba hodnotiť pôsobenie kombinácie jednotlivých faktorov)
1. Hrúbka ornicovej vrstvy pôdy do 0,1 m a viac ako 50 % štrku a kameňa v tejto vrstve;
2. obsah štrku a kameňa v ornicovej vrstve nad 80 %;
3. výskyt balvanov na povrchu v hustote, ktorá znemožňuje obhospodarovanie;
4. trvalé zamokrenie (hladina podzemnej vody trvale pri povrchu) s nemožnosťou úpravy pre poľnohospodárske obhospodarovanie;
5. znehodnotenie pôdy náletom drevín, ktoré nie je účelné už likvidovať;
6. sklon svahu nad 25o;
7. sklon svahu 15o-25o, pokiaľ využitie v kultúrach poľnohospodárskej pôdy vyvoláva podmienky priamej devastácie pôdy eróziou;
8. neprístupnosť a nedostatočná šírka pre poľnohospodársku mechanizáciu;
9. výmera do 0,15 ha, pokiaľ pozemok nemožno pripojiť k okolitým poľnohospodárskym pozemkom ani inak pre poľnohospodárske využitie.

Príloha č. 4 vyhlášky č. 36/1987 Zb.

Organizácie oprávnené spracovať posudky a rozbory o pozemkoch
Spracovať agronomicko-pôdoznalecké zhodnotenia pozemkov a rozbory a odborný posudok, ktorými sa majú preukázať potrebné skutočnosti o pozemkoch, sú oprávnené
a) ústavy pre vedeckú sústavu hospodárenia,
b) ústavy pre zúrodnenie poľnohospodárskych pôd,
c) poľnohospodárske kontrolné a skúšobné ústavy,
d) štátne melioračné správy,
e) poľnohospodárske projektové ústavy,
f) projektové zariadenia v pôsobnosti orgánov štátneho hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva, prípadne v pôsobnosti odborových podnikov štátnych majetkov,
g) poľnohospodárske stavby, n. p.,
h) ústav pre hospodársku úpravu vojenských lesov a majetkov,
a, ak ide o agronomicko-pôdoznalecké zhodnotenie pozemkov a rozbor podľa § 2 ods. 4 písm. a), tiež socialistické poľnohospodárske organizácie s tým, že výsledky vykonaného zhodnotenia a rozboru musí posúdiť a odsúhlasiť príslušný orgán štátneho hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva, prípadne nadriadený orgán tejto organizácie.