§ 1

Toto nariadenie upravuje podmienky mimoriadneho poskytovania starobného dôchodku občanom, ktorí boli za účinnosti tohto nariadenia uvoľnení z doterajšieho zamestnania z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce.

§ 2

(1)

Občan uvedený v § 1 má odo dňa nasledujúceho po dni uvoľnenia nárok na starobný dôchodok, ak

bol zamestnaný najmenej 25 rokov,

do dovŕšenia veku potrebného pre nárok na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení mu chýbajú ku dňu uvoľnenia najviac dva roky a

príslušný štátny orgán mu nemôže zabezpečiť vhodné zamestnanie.²)

(3)

Pre výšku starobného dôchodku a pre nárok na starobný dôchodok sa pripočíta k dobe zamestnania aj doba odo dňa nasledujúceho po dni uvoľnenia do dňa dovŕšenia veku potrebného pre nárok na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení.

§ 3

Požívateľovi starobného dôchodku priznaného podľa § 2 sa do dovŕšenia veku potrebného pre nárok na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení starobný dôchodok pri ďalšom zamestnaní nezvyšuje.

§ 4

(1)

Žiadosť o starobný dôchodok musí byť doložená potvrdením príslušného štátneho orgánu o tom, že občanovi nemôže zabezpečiť zamestnanie uvedené v § 2 ods. 1 písm. c) a ak sa tomu občanovi poskytovalo hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie, aj o tom, ktorým dňom zanikol nárok na hmotné zabezpečenie.

(2)

Starobný dôchodok priznaný podľa § 2 sa nevypláca po dobu, po ktorú sa občanovi poskytovalo hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie.