151/1988 Zb. v znení účinnom od 8. 2. 1993 do 30. 6. 1998

151

VYHLÁŠKA

Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky

zo 6. septembra 1988,

ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení

Ministerstvo zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí, s ostatnými zúčastnenými ústrednými orgánmi a so Slovenskou odborovou radou a po prerokovaní so Slovenským výborom Zväzu družstevných roľníkov podľa § 177 ods. 4 zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a podľa § 58 zákona Slovenskej národnej rady č. 106/1988 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení ustanovuje:

PRVÁ ČASŤ

ORGÁNY SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA (§ 1-7)

PRVÝ DIEL

POSUDKOVÁ KOMISIA SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA (§ 1-7)

§ 1

Na rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia správy sociálneho zabezpečenia (ďalej len „posudková komisia“) o invalidite (čiastočnej invalidite) príslušníka Česko-slovenskej armády alebo Zboru národnej bezpečnosti alebo Zboru nápravnej výchovy Slovenskej republiky musí byť prítomný lekár Česko-slovenskej armády alebo Zboru národnej bezpečnosti alebo Zboru nápravnej výchovy Slovenskej republiky.

§ 2

(1)

Na rokovanie posudkovej komisie možno podľa potreby prizvať

zástupcu organizácie, v ktorej účastník konania je alebo naposledy bol pracovne činný,

zástupcu miestneho národného výboru, v ktorého obvode má účastník konania trvalý pobyt,

zástupcu odborových organizácií a občianskych združení, ktoré pôsobia v Slovenskej republike v starostlivosti o posudzovaného,

zástupcu príslušného nápravnovýchovného ústavu, ak ide o odsúdeného, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody, alebo ústavu na výkon väzby, ak ide o obvineného (obžalovaného), ktorý je vo väzbe,

ošetrujúceho lekára posudzovaného, ak je to nevyhnutné v záujme posúdenia zdravotného stavu účastníka konania,

iných občanov, od ktorých možno očakávať, že prispejú k objasneniu závažných okolností dôležitých pre záver posudkového orgánu.

(2)

Zástupcovia orgánov a organizácií uvedených v odseku 1 a orgánov sociálneho zabezpečenia musia byt prizvaní na rokovanie posudkovej komisie, ak o to tieto orgány (organizácie) požiadajú. Rovnako musí byť na rokovanie posudkovej komisie prizvaný, ak o to požiada, ošetrujúci lekár posudzovaného.

§ 3

Lekári, ktorí sú členmi posudkovej komisie, kontrolujú správnosť a úplnosť zdravotnej dokumentácie. Na rokovaní posudkovej komisie vyšetrujú posudzovaného občana v neprítomnosti tajomníka a osôb prizvaných na rokovanie. Vyšetrenia posudzovaného sa zúčastňujú aj ostatní lekári prizvaní na rokovanie posudkovej komisie. Zodpovedajú za to, že posúdenie občana bude v súlade so súčasnými poznatkami lekárskej vedy a s jednotnými zásadami posudzovania zdravotného stavu a pracovnej schopnosti na účely sociálneho zabezpečenia.

§ 4

Posudkové komisie zasadajú v štátnych zdravotníckych zariadeniach alebo v organizáciách, ktoré majú zdravotnícke zariadenia s potrebným vybavením, prípadne na príslušných správach sociálneho zabezpečenia.

§ 4a

(1)

Posudková komisia je schopná rokovať a uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia; členov posudkovej komisie ustanoví riaditeľ príslušnej správy sociálneho zabezpečenia na návrh posudkového lekára sociálneho zabezpečenia.

(2)

Posudkový lekár sociálneho zabezpečenia zaraďuje jednotlivé prípady na rokovanie posudkovej komisie, prizýva na prerokúvanie jednotlivých prípadov ďalšie osoby podľa § 2 a oboznamuje posudzovaného so záverom posudkovej komisie.

§ 5

(1)

Lekárske správy na rokovanie posudkovej komisie vyhotovuje ošetrujúci lekár posudzovaného občana; doplňujúce odborné lekárske správy zabezpečujú najmä lekári sekundárnej a následnej starostlivosti zdravotníckych zariadení.

(2)

Pri posudzovaní maloletého občana vyhotovuje lekársku správu na rokovanie posudkovej komisie ošetrujúci detský alebo dorastový lekár.

(3)

Ak ide o chorobu z povolania, vyhotovuje lekársku správu na rokovanie posudkovej komisie oddelenie (klinika) pracovného lekárstva príslušného zdravotníckeho zariadenia.

(5)

Na svoje rokovanie môže posudková komisia použiť aj závery ďalších odborných pracovísk zdravotníckych zariadení. Ich údaje porovnáva s výsledkami vyšetrenia v miestne príslušných zdravotníckych zariadeniach, prihliadne na výsledky vyšetrenia posudzovaného občana počas rokovania posudkového orgánu a svoj výrok podloží lekárskymi nálezmi.

§ 6

(1)

Okresná správa sociálneho zabezpečenia vyžiada zdravotnú dokumentáciu na rokovanie posudkovej komisie najneskoršie do 3 pracovných dní po doručení žiadosti o dávku alebo službu sociálneho zabezpečenia.

(2)

Ošetrujúci lekár predkladá požadovanú podkladovú zdravotnú dokumentáciu na rokovanie posudkovej komisie do 14 kalendárnych dní odo dňa požiadania o vyhotovenie zdravotnej dokumentácie; v odôvodnených prípadoch, ak je potrebné lekársku správu doplniť dokladom o ďalšom odbornom vyšetrení, do 21 dní.

(3)

Posudková komisia uskutoční zisťovaciu lekársku prehliadku v konaní o dávku alebo službu sociálneho zabezpečenia do 14 kalendárnych dní odo dňa, keď správa sociálneho zabezpečenia prevzala správnu a úplnú podkladovú zdravotnú dokumentáciu.

§ 6a

Kontrolné lekárske prehliadky

Posudková komisia posudzuje na účely sociálneho zabezpečenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov

v lehote určenej pri predchádzajúcom rokovaní alebo aj skôr, ak zistí posudkovo významné skutočnosti, ktoré odôvodňujú vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky, alebo

na podnet iného orgánu sociálneho zabezpečenia.

§ 7

Konanie o kúpeľnej starostlivosti

(1)

Okresná správa sociálneho zabezpečenia rozhoduje o kúpeľnej starostlivosti na základe návrhu ošetrujúceho lekára (ďalej len „návrh“)

(2)

Pred prerokovaním návrhu okresnou správou sociálneho zabezpečenia posudkový lekár sociálneho zabezpečenia návrh preskúma a zabezpečí jeho správnosť a úplnosť; ak ide o nepracujúcich dôchodcov a ich rodinných príslušníkov, na návrhu zároveň potvrdí, či ide o indikáciu označenú (X).

(3)

Okresná správa sociálneho zabezpečenia prerokuje návrh do 30 dní od jeho doručenia, prípadne od jeho doplnenia potrebnými údajmi.

(4)

Ak okresná správa sociálneho zabezpečenia zistí, že návrhu nemožno vyhovieť, vydá rozhodnutie podľa všeobecných predpisov o správnom konaní.²)

(5)

V ostatných prípadoch okresná správa sociálneho zabezpečenia najneskoršie do 10 dní od prerokovania písomne oznámi účastníkovi konania, že mu poskytne kúpeľnú starostlivosť za predpokladu, že okresnej správe sociálneho zabezpečenia bude pridelený vhodný poukaz a že kúpeľnú starostlivosť odôvodňuje aj poradie zdravotnej a inej naliehavosti. Súčasne ho upozorní, že v prípade, ak mu nepridelí poukaz na kúpeľnú liečbu do jedného roka od doručenia návrhu, bude sa mu môcť poskytnúť kúpeľná starostlivosť len na základe nového návrhu. Poradie zdravotnej a inej naliehavosti určí posudkový orgán.

(6)

Okresná správa sociálneho zabezpečenia vedie evidenciu osôb, ktorým bol pridelený poukaz na kúpeľnú starostlivosť, a uschováva ju najmenej 5 rokov po poskytnutí kúpeľnej starostlivosti.

DRUHÁ ČASŤ

PODMIENKY A SPÔSOB POSKYTOVANIA SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI (§ 11-136)

Prvá hlava

Poskytovanie dávok a služieb sociálnej starostlivosti (§ 11-79a)

PRVÝ DIEL

STAROSTLIVOSŤ O RODINU A DETI (§ 11-37)

Poradenská a výchovná starostlivosť

(§ 11-18)

§ 11

Obvodný úrad sa podieľa v súčinnosti s centrom poradensko-psychologických služieb,^2a) so školskými, kultúrnymi a zdravotníckymi zariadeniami na výchove občanov k zdravým medziľudským vzťahom s osobitným zreteľom na partnerské, manželské a rodinné vzťahy. Pritom spolupracuje s obcami, občianskymi združeniami, cirkevnými, charitatívnymi a inými organizáciami.^2a)

§ 12

(1)

Obvodný úrad poskytuje poradenskú a výchovnú starostlivosť v rodinných, manželských a v iných sociálnych vzťahoch. Tieto služby poskytuje v súčinnosti s centrom poradensko-psychologických služieb a aj prostredníctvom svojich účelových zariadení. Zameriava sa najmä na manželstvá a rodiny ohrozené rozvratom, na riešenie problémov medzigeneračných vzťahov, na úpravu vzájomných vzťahov rozvedených rodičov a ich detí, na riešenie problémov osamelých tehotných žien, nezamestnaných občanov a ich rodinných príslušníkov, ktorí túto pomoc potrebujú, a rodinám so zdravotne postihnutým členom.

(2)

Obvodný úrad pri poskytovaní poradenskej starostlivosti organizuje osobitné podujatia s centrom poradensko-psychologických služieb, najmä pre mladých ľudí pred vstupom do manželstva, pri zabezpečovaní ktorých spolupracuje aj s okresným úradom, najmä ak je účelné a racionálnejšie organizovať tieto podujatia na úrovni okresu.

§ 13

(1)

Obvodné úrady poskytujú alebo sprostredkujú rodičom a iným osobám zodpovedným za výchovu detí a tehotným ženám poradenstvo vo veciach výchovy a výživy detí a v ďalších otázkach týkajúcich sa ich rodinných a sociálnych problémov.

(2)

V rámci poradenskej a výchovnej starostlivosti sa zabezpečujú prednášky a kurzy pre rodičov zamerané na riadnu starostlivosť o deti, organizujú výchovno-rekreačné tábory najmä pre deti z rodín, ktoré riadne neplnia svoju výchovnú funkciu, pre deti s poruchami správania a pre deti nezamestnaných rodičov. Pri organizovaní týchto podujatí spolupracujú najmä so zdravotníckymi a školskými zariadeniami a s centrom poradensko-psychologických služieb.

(3)

Okresný úrad najmä v súčinnosti s centrom poradensko-psychologických služieb, uskutočňuje u žiadateľov o osvojenie a pestúnsku starostlivosť diagnostikovanie predpokladov pre náhradné rodičovstvo a ich odbornú prípravu.

§ 14

Vyhľadávanie občanov, ktorí potrebujú sociálnu starostlivosť

(1)

Obvodné úrady a obce v súčinnosti so štátnymi orgánmi, školami, školskými a zdravotníckymi zariadeniami, s odborovými orgánmi, záujmovými zväzmi družstiev, s občianskymi združeniami, cirkevnými, charitatívnymi a inými organizáciami, ktoré pôsobia v starostlivosti o rodinu a deti v rámci terénnej sociálnej práce, vyhľadávajú rodiny s nezaopatrenými deťmi, nezaopatrené deti a osamelé tehotné ženy žijúce v nepriaznivých životných pomeroch, ktoré nemôžu prekonať bez pomoci spoločnosti. Osobitnú pozornosť venujú rodinám s väčším počtom detí, neúplným rodinám, rodinám problémovým, ohrozeným a narušeným rozvratom, a najmä deťom, ktorých výchova v rodine je ohrozená alebo narušená.

(2)

Okresné a obvodné úrady a obce pôsobia na odstránenie príčin a dôsledkov nepriaznivých životných pomerov rodín a občanov uvedených v odseku 1 službami a dávkami sociálnej starostlivosti.

(3)

Ak nemôže obec sama poskytnúť dostatočnú pomoc službami a dávkami sociálnej starostlivosti alebo inak dosiahnuť nápravu, oznámi obvodnému úradu týchto občanov. Obec oznámi obvodnému úradu najmä deti, ktorých rodičia alebo iní občania zodpovední za ich výchovu a výživu závažným spôsobom zanedbávajú plnenie svojich povinností, prípadne ak ohrozujú alebo narušujú ich výchovu závažným spôsobom.

§ 15

Výchovné pôsobenie

Ak zanedbávajú rodičia alebo iní občania zodpovední za výchovu dieťaťa svoje povinnosti, ak ohrozujú alebo narušujú sami alebo iní občania priaznivý vývoj dieťaťa, ak sa u dieťaťa prejavujú poruchy správania alebo ak rodičia alebo iní občania zodpovední za výchovu dieťaťa nevytvárajú podľa svojich možností priaznivé životné podmienky a podmienky pre výchovu a vzdelávania podľa schopností dieťaťa, zistí obvodný úrad v účinnosti s obcou všetky okolnosti prípadu a odporúča rodičom alebo iným osobám zodpovedným za výchovu dieťaťa postupy na odstránenie nedostatkov vo výchovných pomeroch dieťaťa.

§ 15a

Výchovné opatrenia

(1)

Ak predchádzajúce výchovné pôsobenie nepovedie k náprave, obvodný úrad

v menej závažných prípadoch napomenie rodičov alebo iných občanov zodpovedných za výchovu dieťaťa, podľa stupňa rozumovej vyspelosti aj dieťa samotné, prípadne občanov, ktorí ohrozujú alebo narušujú priaznivý vývoj dieťaťa,

v závažnejších prípadoch, alebo ak predchádzajúce napomenutie bolo neúčinné, určí nad maloletým dohľad,

uloží maloletému primerané obmedzenie, ak treba maloletého osobitne chrániť pred škodlivými vplyvmi; najmä mu zakáže návštevu podnikov a zábav preň nevhodných alebo styk s občanmi, ktorí majú alebo môžu mať nepriaznivý vplyv na jeho výchovu.

(2)

Pri výkone dohľadu alebo obmedzenia uloženého maloletému obvodný úrad sústavne pôsobí na maloletého, jeho rodičov alebo iné osoby zodpovedné za jeho výchovu a sleduje, ako sa o maloletého starajú a ako sa maloletý správa. Pritom spolupracuje s obcou, so školou, školskými zariadeniami, centrom poradensko-psychologických služieb, detským alebo dorastovým lekárom, s odborovými orgánmi, záujmovými zväzmi družstiev, občianskymi združeniami, cirkevnými, charitatívnymi a inými organizáciami, ktoré pôsobia v starostlivosti o rodinu a deti v mieste trvalého pobytu alebo na pracovisku maloletého.

(3)

O uložení obmedzenia maloletému upovedomí obvodný úrad školu a občana, ktorý mal nepriaznivý vplyv na maloletého. O napomenutí, určení dohľadu a uložení obmedzenia maloletému upovedomí tiež obec.

(4)

Obec pri výkone výchovných opatrení uložených obvodným úradom sleduje ich dodržiavanie a účinnosť a informuje obvodný úrad alebo súd, ako sa rodičia alebo iné osoby zodpovedné za výchovu maloletého o neho starajú a ako sa maloletý správa, prípadne o ďalších rozhodujúcich skutočnostiach, ktoré súvisia so starostlivosťou alebo výchovou maloletého.

§ 16

Opatrenia uvedené v § 15a ods. 1 urobí obvodný úrad vždy, ak ide o prípady zanedbania, ohrozenia alebo narušenia výchovy detí, ktoré malo za následok spáchanie skutku, ktorý má znaky trestného činu.

§ 17

Ochrana detí pred škodlivými vplyvmi

Obec dozerá najmä na to,

aby sa maloletým nepodávali alebo nepredávali alkoholické nápoje alebo nepredávali výrobky, ktorých predaj je maloletým zakázaný, alebo tlač pre deti nevhodná,

aby sa osoby mladšie ako 15 rokov nezdržiavali bez sprievodu plnoletých osôb v zariadeniach verejného stravovania alebo v iných miestnostiach prístupných pre verejnosť, kde sa podávajú alkoholické nápoje, ak príslušný národný výbor neurčí inak,

aby usporiadatelia filmových, divadelných predstavení a iných obdobných podujatí nedovolili účasť maloletých na predstaveniach a podujatiach pre nich nevhodných.

§ 18

Pomoc deťom v naliehavých prípadoch

V naliehavých prípadoch, a to najmä ak sa dieťa ocitne v dôsledku závažného ochorenia alebo smrti rodičov alebo iných občanov zodpovedných za jeho výchovu náhle bez akejkoľvek starostlivosti, poskytne mu obec okamžitú pomoc. Túto pomoc poskytne obec tiež vtedy, ak samo dieťa vážne ochorie alebo je inak jeho život alebo zdravie vážne ohrozené a rodičia alebo občania zodpovední za jeho výchovu mu pomoc nezabezpečia a keď nemožno čakať, kým v prospech dieťaťa urobí opatrenia obvodný úrad. Obec upovedomí bez meškania obvodný úrad, aby tento zabezpečil úpravu pomerov dieťaťa.

Sociálno-právna ochrana detí a mládeže

(§ 19-20)

§ 19

Podania a správy predkladané súdom a iným štátnym orgánom

(1)

Obvodný úrad a obec predkladajú súdom, iným štátnym orgánom a školským zariadeniam na výkon ochrannej a ústavnej výchovy podania a správy vo veciach výchovy a výživy detí a v trestnom konaní proti mladistvým.³)

(2)

Podania a správy obvodných úradov vo veciach pozbavenia alebo obmedzenia rodičovských práv, vo veci podmienečného prepustenia a zrušenia ústavnej výchovy alebo vo veci podmienečného prepustenia a zrušenia ochrannej výchovy, povolenia dočasného pobytu dieťaťa mimo zariadenia na výkon ústavnej alebo ochrannej výchovy, úpravy výchovy a výživy dieťaťa a podania v konaní, v ktorom obvodný úrad dieťa zastupuje, obsahujú aj odporúčanie, ako má súd alebo školské zariadenie vo veci rozhodnúť.

(3)

Vo svojich podaniach a správach obvodné úrady a obce neuvádzajú zdroje informácií získaných od jednotlivých občanov.

§ 20

Výkon opatrovníctva

(1)

Kým súd neustanoví dieťaťu opatrovníka tam, kde to ustanovuje zákon,⁴) alebo kým sa ustanovený opatrovník neujme svojej funkcie, robí obvodný úrad v záujme dieťaťa neodkladné úkony.

(2)

Ak bol obvodný úrad ustanovený za opatrovníka dieťaťa v konaní, ktoré prebieha na súde, ktorý nie je príslušný podľa miesta trvalého pobytu dieťaťa, môže požiadať obvodný úrad v mieste súdneho konania o zastupovanie dieťaťa v konaní. Dožiadaný obvodný úrad je povinný dožiadanému obvodnému úradu vyhovieť. To platí aj v odvolacom konaní, ak si príslušný okresný úrad nevyhradí, že v určitých prípadoch bude v odvolacom konaní zastupovať opatrovníka sám.

(3)

Pri účasti pracovníka dožiadaného obvodného úradu na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadaní v trestnom konaní proti mladistvému platí ustanovenie odseku 2 primerane.

Náhradná rodinná starostlivosť

(§ 21-24a)

§ 21

Predbežné opatrenia

(1)

Obvodný úrad rozhodne o okamžitom umiestnení dieťaťa⁵) do starostlivosti nahrádzajúcej výchovu rodičov, ak sa dieťa ocitlo bez akejkoľvek starostlivosti, napr. v dôsledku úmrtia rodičov alebo iných osôb zodpovedných za jeho výchovu alebo v dôsledku iných závažných okolností predpokladajúcich dlhodobý stav. O okamžitom umiestnení dieťaťa rozhodne tiež vtedy, ak je jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj tak vážne ohrozený, že úprava pomerov dieťaťa neznesie odklad.

(2)

Obvodný úrad svoje rozhodnutie bezprostredne vykoná odňatím dieťaťa z prostredia, v ktorom sa nachádza, a jeho odovzdaním zariadeniu alebo osobám uvedeným v rozhodnutí.

(3)

O svojom opatrení upovedomí obvodný úrad bez meškania súd s odôvodneným podnetom na úpravu výchovných pomerov dieťaťa.

(4)

Obvodný úrad v súčinnosti s obcou bezprostredne po vyňatí dieťaťa z rodinného prostredia poskytne rodine, ktorá zlyhala vo výchovnej funkcii, služby sociálnej starostlivosti zamerané na riešenie a odstránenie príčin, ktoré viedli k vyňatiu dieťaťa z rodinného prostredia.

§ 22

Ústavná výchova

(1)

Obvodný úrad a obec podá súdu návrh alebo podnet na nariadenie ústavnej výchovy v prípadoch, keď sa nedostatky v starostlivosti za výchovu dieťaťa prejavili vážnymi poruchami správania dieťaťa alebo keď je dieťa v doterajšom prostredí vážne ohrozené na svojom telesnom alebo duševnom vývoji a jeho zverenie do výchovy iného občana nie je účelné alebo možné. Rovnako postupuje obvodný úrad a obec vtedy, keď sa dieťa ocitlo bez akejkoľvek riadnej starostlivosti a nemožno ho zveriť do výchovy iného občana.

(2)

Ak súd nariadi ústavnú výchovu, prerokuje obvodný úrad alebo obec, ktoré návrh alebo podnet podali s príslušným zariadením na výkon ústavnej výchovy prijatie dieťaťa a vyzve rodičov alebo iné osoby zodpovedné za výchovu dieťaťa, aby dieťa dopravili do príslušného zariadenia, alebo s ich súhlasom zabezpečí umiestnenie dieťaťa v príslušnom zariadení. Ak rodičia alebo iné osoby zodpovedné za výchovu dieťaťa výzvu neuposlúchnu, obvodný úrad alebo obec, ktoré návrh alebo podnet podali dá podnet súdu na výkon rozhodnutia.

(3)

Obvodný úrad v súčinnosti s obcou pôsobí na zlepšenie výchovných podmienok v rodinách detí, u ktorých sa vykonáva ústavná alebo ochranná výchova, a sleduje možnosť návratu týchto detí do ich rodinného prostredia; zisťuje podmienky ďalšej výchovy v rodine pred podmienečným prepustením alebo pred ukončením ústavnej alebo ochrannej výchovy. Obvodný úrad sleduje v súčinnosti so školami, školskými a zdravotníckymi zariadeniami ďalší vývoj detí po ukončení ich ústavnej alebo ochrannej výchovy alebo mladistvých prepustených z výkonu trestu odňatia slobody.

(4)

V prípade, ak nie je možný návrat dieťaťa, u ktorého bola nariadená ústavná výchova, do pôvodnej rodiny, obvodný úrad v súčinnosti so zariadením na výkon ústavnej výchovy zisťuje možnosti pre zabezpečenie jeho ďalšej výchovy v náhradnom rodinnom prostredí.

§ 23

Deti v starostlivosti iných občanov

Obvodný úrad sám, pripadne v súčinnosti s obcou pravidelne sleduje telesný a duševný vývoj detí zverených do výchovy iných občanov ako rodičov. Za tým účelom navštevuje poverený pracovník obvodného úradu najmenej raz za šesť mesiacov rodinu, v ktorej dieťa žije, a v prípade potreby poskytuje alebo sprostredkúva občanom zodpovedným za výchovu detí všestrannú pomoc a poradenskú starostlivosť.

§ 24

Sprostredkovanie pestúnskej starostlivosti (opatrovníctva)

(1)

Obvodný úrad v súčinnosti so zariadeniami na výkon ústavnej výchovy, so zdravotníckymi zariadeniami a obcami vyhľadáva deti vhodné do pestúnskej starostlivosti a deti, ktorým je potrebné ustanoviť opatrovníka.⁶) Obvodný úrad a obec vyhľadávajú občanov vhodných stať sa pestúnmi (opatrovníkmi) a zisťujú, či títo občania spôsobom svojho života zaručujú, že dieťa budú vychovávať na jeho prospech a v záujme spoločnosti. Vhodných občanov odporúča obec obvodnému úradu.

(2)

Obvodný úrad nahlasuje občanov vhodných stať sa pestúnmi (opatrovníkmi) a deti vhodné do pestúnskej starostlivosti okresnému úradu.

(3)

Okresný úrad vedie prehľad detí vhodných do pestúnskej starostlivosti, prehľad detí, ktorým je potrebné ustanoviť opatrovníka,⁶) a prehľad občanov vhodných stať sa pestúnmi (opatrovníkmi).

(4)

Okresný úrad v súčinnosti s centrom poradensko-psychologických služieb uskutočňuje odbornú prípravu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť a vyjadruje sa k vhodnosti ich zapísania do zoznamu občanov vhodných stať sa pestúnmi (opatrovníkmi), ktorý vedie obvodný úrad príslušný podľa miesta ich trvalého pobytu.

(5)

Okresný úrad sprostredkúva nadviazanie vzťahu medzi deťmi a občanmi vhodnými stať sa pestúnmi (opatrovníkmi), ktorí najlepšie spĺňajú podmienky pre pestúnsku starostlivosť; v prípadoch, ak nie je možné zabezpečiť dieťaťu pestúnsku starostlivosť v rámci okresu alebo je odôvodnená potreba zveriť dieťa do pestúnskej starostlivosti mimo územia okresu, okresný úrad nahlasuje tieto deti vybranému okresnému úradu.^6a) Rovnako postupuje v prípadoch občanov vhodných stať sa pestúnmi, pre ktorých sa nenašli vhodné deti v rámci okresu.

§ 24a

Sprostredkovanie osvojenia

(1)

Obvodný úrad v súčinnosti so zariadeniami na výkon ústavnej výchovy, zdravotníckymi zariadeniami a obcami vyhľadáva deti vhodné na osvojenie. Obvodný úrad a obce vyhľadávajú občanov vhodných stať sa osvojiteľmi a zisťujú, či títo občania spôsobom svojho života zaručujú, že dieťa budú vychovávať na jeho prospech a v záujme spoločnosti. Vhodných občanov obvodný úrad oznamuje okresnému úradu. Obec vhodných občanov odporúča obvodnému úradu.

(2)

Obvodný úrad nahlasuje občanov vhodných stať sa osvojiteľmi a deti vhodné na osvojenie vybranému okresnému úradu,^6a) ktorý vedie ich prehľady.

(3)

Okresný úrad v súčinnosti s centrom poradensko-psychologických služieb uskutočňuje ich odbornú prípravu a vyjadruje sa k vhodnosti ich zapísania do zoznamu občanov vhodných stať sa osvojiteľmi, ktorý vedie obvodný úrad príslušný podľa miesta ich trvalého pobytu.

(4)

Vybraný okresný úrad sprostredkúva nadviazanie vzťahu medzi deťmi a občanmi, ktorí najlepšie spĺňajú podmienky pre ďalšiu výchovu a starostlivosť o dieťa.

(5)

Vybrané okresné úrady vzájomne spolupracujú v prípadoch, ak nebolo možné sprostredkovať osvojenie v rámci ich územnej pôsobnosti.

Starostlivosť o ťažkovychovateľné deti a mladistvých

(§ 25-26)

§ 25

(1)

Ťažkovychovateľné dieťa alebo mladistvý je dieťa alebo mladistvý s poruchami správania, u ktorého bol určený dohľad alebo uložené obmedzenie alebo ktorému súd nariadil ústavnú alebo uložil ochrannú výchovu, a to aj v čase po ukončení ústavnej alebo ochrannej výchovy. Rovnako sa posudzuje aj dieťa, ktoré sa dopustilo skutku, ktorý má znaky trestného činu spáchaného úmyselne, a mladistvý právoplatne odsúdený pre trestný čin spáchaný úmyselne, ktorých doterajšia výchova bola zanedbaná.

(2)

Starostlivosť sa poskytuje najmä

deťom alebo mladistvým, ktorých doterajšia výchova bola zanedbaná,

deťom a mladistvým s poruchami správania narušujúcimi spolužitie v rodine,

deťom a mladistvým zneužívajúcim návykové látky,

deťom a mladistvým, ktorí zanedbávajú školskú dochádzku,

deťom a mladistvým, ktorým súd nariadil ústavnú alebo uložil ochrannú výchovu, pred nástupom jej výkonu a v čase po ukončení ústavnej alebo ochrannej výchovy,

mladistvým, ktorí sa dopustili skutku, ktorý má znaky trestného činu spáchaného úmyselne, a to v čase pred nástupom výkonu trestu odňatia slobody a po návrate z výkonu trestu odňatia slobody,

mladistvým, ktorým bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený.

§ 26

Pri starostlivosti a ťažko vychovateľné deti a mladistvých obvodné úrady spolupracujú so súdmi a ďalšími štátnymi orgánmi, so školskými zariadeniami na výkon ústavnej výchovy a ochrannej výchovy, s príslušnými detskými alebo dorastovými lekármi, a s obcami, odborovými orgánmi, záujmovými zväzmi družstiev, s občianskymi združeniami, cirkevnými, charitatívnymi a inými organizáciami, ktoré pôsobia v starostlivosti o rodinu a deti. Cieľom ich spolupráce je ochrana detí a mládeže pred protispoločenskou činnosťou a negatívnymi vplyvmi. Dbajú na to, aby sa tieto deti a mladiství zapojili do prípravy na povolanie, prípadne uzavreli vhodný pracovný pomer a boli zaradení do pracovných kolektívov, ktoré sú schopné spolupôsobiť na ich prevýchovu. Pôsobia aj na spoločensky prospešné využívanie ich voľného času.

Opatrovateľská služba

(§ 27-28)

§ 27

(1)

Opatrovateľská služba sa poskytuje deťom, ak rodičia alebo osoby zodpovedné za ich výchovu nemôžu zabezpečiť starostlivosť o deti pre vážne prekážky.

(2)

Opatrovateľská služba sa poskytuje v byte rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu dieťaťa alebo v byte pracovníka opatrovateľskej služby alebo v stanici opatrovateľskej služby pre deti.

(3)

Za vážne prekážky sa považuje najmä

choroba, rekonvalescencia, kúpeľná liečba, úmrtie, náhle odlúčenie jedného alebo obidvoch rodičov, pôrod, šestonedelie,

vo výnimočných prípadoch nástup do práce osamelého rodiča alebo inej osamelej osoby zodpovednej za výchovu dieťaťa, pretože už vyčerpala podporu pri ošetrovaní člena rodiny, ako aj potreba okamžitého vyňatia dieťaťa z pôvodného rodinného prostredia do času zabezpečenia jeho ďalšej starostlivosti.

§ 28

(1)

Opatrovateľská služba sa poskytne vždy v rodinách, v ktorých sa súčasne narodili tri a viac detí alebo v rozmedzí dvoch rokov opakovane súčasne dve deti, a to do dovŕšenia troch rokov veku detí.

(2)

Opatrovateľská služba sa poskytuje aj rodinám, v ktorých sa trvalo zabezpečuje starostlivosť o dieťa, ktoré je podľa rozhodnutia alebo posudku príslušného orgánu sociálneho zabezpečenia dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť. Ak nie je jeden z rodičov z tohto dôvodu zamestnaný, poskytne sa opatrovateľská služba najviac 400 hodín ročne; do tohto času sa nezapočítava poskytovanie opatrovateľskej služby z iných dôvodov.

(3)

Opatrovateľskú službu môžu v prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 vykonávať ako dobrovoľní pracovníci opatrovateľskej služby aj občania, ktorých pomoc a ošetrenie sa podľa § 78 ods. 3 tejto vyhlášky za opatrovateľskú službu nepovažuje.

(4)

Opatrovateľská služba sa poskytuje za úhradu podľa prílohy č. 1 tejto vyhlášky; úkony, ktorými sa zabezpečujú nevyhnutné životné potreby, sa poskytujú bezplatne. Sociálne odkázaným rodinám s nezaopatrenými deťmi a rodinám, v ktorých sa narodili súčasne tri alebo viac detí alebo opakovane v rozmedzí dvoch rokov súčasne dve deti, sa poskytuje opatrovateľská služba bezplatne.

Peňažné a vecné dávky

(§ 31-32)

§ 31

Peňažné a vecné dávky rodičom s nezaopatrenými deťmi a tehotným ženám

(1)

Peňažné a vecné dávky poskytujú obvodné úrady a obce sociálne odkázaným rodičom starajúcim sa o nezaopatrené deti, najmä rodinám s väčším počtom detí, osamelým rodičom a osamelým tehotným ženám. Nezaopatrenému dieťaťu možno peňažné dávky poskytnúť len vtedy, ak nemožno jeho potreby zabezpečiť príspevkom na výživu.

(2)

Na zabezpečenie výživy alebo na úhradu nákladov iných životných potrieb, ktoré sa pravidelne opakujú, prípadne na úhradu zvýšených nákladov spojených s diétnym stravovaním sa poskytujú opakované peňažné dávky. Opakovanou peňažnou dávkou sa doplňuje príjem rodiča (tehotnej ženy) spravidla na sumu potrebnú na zabezpečenie výživy a ostatných osobných potrieb a podielu na spoločných nákladoch na domácnosť.⁷) Pri preukázateľne vyšších životných potrebách spojených napríklad s bývaním, vedením domácnosti pri obmedzených schopnostiach možno poskytovať opakovanú peňažnú dávku aj vo vyššej sume. Peňažné dávky sa poskytujú v nižšej sume alebo vôbec nie, ak sa rodičia riadne nestarajú o deti, zanedbávajú plnenie ich povinnej školskej dochádzky a spôsobom svojho života neposkytujú záruku riadnej výchovy svojich detí alebo príjemca dávky túto nevyužíva v súlade s účelom, na ktorý bola poskytnutá. Dávka sa zníži alebo neposkytne aj vtedy, ak žiadateľ o dávku alebo jej príjemca marí súčinnosť s orgánmi, ktoré o dávke rozhodujú, alebo s príslušným územným orgánom práce, prípadne nie je ani v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

(3)

Na úhradu jednorazových mimoriadnych výdavkov sa poskytujú jednorazové peňažné a vecné dávky. Ako vecné dávky sa poskytujú najmä predmety potrebné na uspokojovanie základných životných potrieb, predovšetkým ošatenie a vybavenie domácnosti. Jednorazové peňažné a vecné dávky sa poskytujú aj na úhradu zvýšených výdavkov na potreby detí spojené najmä s ich záujmovou činnosťou, s vybavením do letných táborov, na lyžiarske výcvikové kurzy, na kúpeľnú liečbu. Jednorazové peňažné dávky možno poskytnúť tiež pri prechode domácnosti na iný zdroj energie, s výnimkou nafty.

(4)

Jednorazové peňažné dávky sa poskytujú do výšky 10 000 Sk. Vecné dávky sa poskytujú do výšky 5 000 Sk; vo vyššej hodnote ich možno poskytnúť len výnimočne.

(5)

Poskytnutie jednotlivých dávok podľa odsekov 1 až 4 sa navzájom nevylučuje.

§ 31a

Príspevok na výživu dieťaťa

(1)

Nezaopatreným deťom, ktoré nemajú vlastný postačujúci príjem a spĺňajú podmienky sociálnej odkázanosti, sa poskytuje príspevok na výživu, a to až do súm, ktoré sa považujú za sumy potrebné na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb dieťaťa a nevyhnutných nákladov na domácnosť ustanovené osobitným predpisom.⁷)

(2)

Ak rodičia alebo iné osoby, ktorým sa dieťa zverilo do starostlivosti na základe rozhodnutia príslušného orgánu, neplnia riadne svoju povinnosť starať sa o telesné a duševné zdravie dieťaťa alebo jeho výchovu, poskytne sa namiesto peňažnej sumy vecné plnenie, a to iba v nevyhnutnom rozsahu.

(3)

Sociálne odkázanému dieťaťu, ktorému povinná osoba neplatí výživné určené rozhodnutím súdu, sa poskytne príspevok na výživu vo výške určeného výživného, najviac však do výšky súm, ktoré sa považujú za sumy potrebné na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb dieťaťa a nevyhnutných nákladov na domácnosť.⁷) Nárok na výživné určené rozhodnutím súdu patriace dieťaťu, ktorému sa poskytol príspevok na výživu, prechádza do výšky tohto príspevku na štát.

§ 31b

Príspevok na rekreáciu detí dôchodcu

(1)

Dôchodcovi, ktorý je sociálne odkázaný,⁷) sa poskytuje na vlastné (osvojené) dieťa alebo dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré je nezaopatrené,^7a) príspevok na rekreáciu, pokiaľ nemožno taký príspevok poskytnúť zo zamestnania dôchodcu alebo druhého rodiča dieťaťa.

(2)

Príspevok na rekreáciu dieťaťa sa môže poskytnúť aj vtedy, ak dôchodca nespĺňa podmienku sociálnej odkázanosti, ak jeho rodina má zvýšené životné náklady v dôsledku dlhšie trvajúcej choroby alebo invalidity niektorého z členov rodiny, alebo ak je dôchodca účastníkom odboja alebo pozostalým po účastníkovi odboja, prípadne z iných vážnych dôvodov.

(3)

Príspevok na rekreáciu dieťaťa sa poskytuje vo výške 80 % z celkových nákladov na rekreáciu dieťaťa; v odôvodnených prípadoch sa môže priznať až do výšky celkových nákladov na rekreáciu dieťaťa.

(4)

Rekreáciou detí sa rozumie rekreácia organizovaná pre deti najmä prostredníctvom odborovej organizácie alebo občianskych združení.

§ 32

Peňažné dávky rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri a viac detí

(1)

Rodičom, ktorým sa narodili súčasne tri a viac detí, sa poskytujú jednorazové peňažné dávky, a to na každé dieťa, ktoré sa dožilo 28 dní, vo výške 5000 Sk. Tieto dávky sa poskytnú aj vtedy, ak sa dožijú 28 dní len dve z týchto detí. Podmienka sociálnej odkázanosti sa považuje v týchto prípadoch za splnenú.

(2)

Jednorazové peňažné dávky sa poskytujú za podmienok uvedených v odseku 1 tiež rodičom, ktorým sa opakovane v rozmedzí dvoch rokov súčasne narodili ďalšie dve deti, a to vo výške 3000 Sk na každé z týchto dvoch detí.

(3)

Obvodný úrad môže poskytnúť pomoc uvedenú v odsekoch 1 a 2 aj formou vecnej dávky, ak je to účelné.

Ďalšie účelové peňažné a vecné dávky

(§ 33-37)

§ 33

Peňažný príspevok pre deti v pestúnskej starostlivosti

(1)

Obvodný úrad môže poskytnúť pestúnom pri prevzatí zvereného dieťaťa, prípadne občanom, ktorí so súhlasom príslušných orgánov prevzali dieťa, ktoré im má byť zverené do pestúnskej starostlivosti, jednorazový peňažný príspevok na zabezpečenie základného vybavenia dieťaťa, a to do výšky 3 000 Sk u detí predškolského veku, a do výšky 5 000 Sk u ostatných detí. V rovnakej výške sa poskytne jednorazový peňažný príspevok aj opatrovníkovi, ktorý prevzal dieťa do svojej starostlivosti, prípadne občanovi, ktorému bolo dieťa zverené predbežným opatrením⁸) a má byť ustanovený za jeho opatrovníka. Jednorazový peňažný príspevok poskytne okresný národný výbor vždy, ak ide o dieťa, ktoré doteraz žilo v zariadení na výkon ústavnej výchovy.

(2)

Dieťaťu, ktoré do uzavretia manželstva žilo v spoločnej domácnosti s pestúnom alebo s opatrovníkom, prípadne s občanom, ktorý bol do dovŕšenia jeho plnoletosti jeho pestúnom alebo opatrovníkom, poskytne obvodný úrad jednorazový peňažný príspevok vo výške 10 000 Sk na úhradu výdavkov spojených s vybavením domácnosti za podmienky, že tomuto dieťaťu patril ku dňu uzavretia manželstva príspevok na úhradu jeho potrieb.⁹) Obvodný úrad môže poskytnúť jednorazový peňažný príspevok do výšky 5 000 Sk aj vtedy, ak dieťa nespĺňa podmienku výplaty príspevku ku dňu uzavretia manželstva.

§ 34

Peňažný príspevok na úhradu za užívanie bytu nezaopatreného osirelého dieťaťa

Nezaopatrenému osirelému dieťaťu, ktoré žije v náhradnej starostlivosti, prípadne plnoletému nezaopatrenému osirelému dieťaťu, ktoré sa pripravuje na povolanie a na ktoré prešlo právo osobného užívania bytu,.¹⁰) sa poskytuje opakovaný peňažný príspevok na úhradu za užívanie bytu a služby s tým spojené, ak nemá dieťa postačujúci príjem. Opakovaný peňažný príspevok sa poskytuje vo výške úhrady za užívanie bytu a služby s tým spojené zníženej o sumu, o ktorú príjem dieťaťa vrátane prídavkov na deti (výchovného) prevyšuje sumu potrebnú na zabezpečenie výživy a ostatných osobných potrieb a podielu na spoločných nákladoch na domácnosť.⁷) Tento príspevok možno poskytnúť vo výške potrebnej na úhradu dlhu, ktorý nezaopatrenému osirelému dieťaťu z tohto titulu vznikol.

§ 36

Odmena pestúna, ak je ním starý rodič dieťaťa

Ak je pestúnom dieťaťa rodič otca alebo matky dieťaťa (starý rodič), pokladajú sa za prípady hodné osobitného zreteľa, keď možno priznať odmenu za výkon pestúnskej starostlivosti najmä tie, kde je čistý mesačný príjem pestúna nižší ako 2 800 Sk, a ak ide o manželskú dvojicu, nižší ako 4 000 Sk. Tieto sumy sa zvyšujú o 1 500 Sk na každú osobu, ktorá je na tohto pestúna odkázaná výživou. Za prípad hodný osobitného zreteľa sa pokladá okrem toho aj starostlivosť od dieťa, ktoré je dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť.

§ 37

Pomoc deťom, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky

Deťom, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky, poskytujú obvodné úrady a obce dávky a služby, ak im hrozí vážna ujma na živote, zdraví alebo riadnej výchove, a to dovtedy, kým v ich záujme urobí opatrenia orgán štátu, ktorého sú občanmi.

DRUHÝ DIEL

STAROSTLIVOSŤ O ŤAŽKO ZDRAVOTNE POSTIHNUTÝCH OBČANOV A O STARÝCH OBČANOV (§ 38-62)

§ 38

Obvodné úrady a obce v súčinnosti so zdravotníckymi zariadeniami, s občianskymi združeniami, cirkevnými, charitatívnymi a inými organizáciami vyhľadávajú ťažko zdravotne postihnutých občanov a starých občanov žijúcich v nepriaznivých podmienkach, ktoré nemôžu sami prekonať. Poskytujú im poradenskú službu v otázkach služieb a dávok sociálnej starostlivosti. Osobitnú pozornosť venujú osamelo žijúcim starým a ťažko zdravotne postihnutým občanom.

§ 39

Mimoriadne výhody pre ťažko zdravotne postihnutých občanov

Občanom s ťažkým telesným, zmyslovým alebo mentálnym postihnutím uvedeným v prílohe č. 2 tejto vyhlášky, ktoré podstatnou mierou obmedzuje ich pohybovú alebo orientačnú schopnosť, sa na základe rozhodnutia posudkovej komisie príslušnej okresnej správy sociálneho zabezpečenia vydáva preukaz, ktorý ich oprávňuje využívať mimoriadne výhody, s vyznačením, o aký stupeň výhod ide.

Jednorazové peňažné a vecné dávky

(§ 40)

§ 40

(1)

Jednorazové peňažné dávky poskytujú obce ťažko zdravotne postihnutým občanom a starým občanom, ktorí sú sociálne odkázaní, na úhradu nevyhnutných životných potrieb alebo mimoriadnych nevyhnutných nákladov, ktoré nemôžu uhradiť zo svojich bežných príjmov.

(2)

Jednorazové peňažné dávky sa poskytujú aj ťažko zdravotne postihnutým občanom a starým občanom, ktorí sú umiestnení v ústave sociálnej starostlivosti, psychiatrickej liečebni a v liečebni pre dlhodobo chorých, na úhradu záväzkov krátkodobej povahy, ktoré nemôžu títo občania uhradiť zo svojich prostriedkov.

(3)

Vecné dávky poskytujú obce sociálne odkázaným ťažko zdravotne postihnutým občanom a starým občanom na uspokojovanie ich bežných životných potrieb, ktoré si občania nemôžu pre svoj zdravotný stav, vek alebo osamelosť zabezpečiť sami.

(4)

Za vecné dávky sa považuje zabezpečenie pracovných úkonov nevyhnutných na prevádzku a údržbu domácnosti, prípadne poskytnutie predmetov na uspokojovanie životných potrieb.

(5)

Jednorazové peňažné dávky sa poskytujú do výšky 10 000 Sk; vecné dávky sa poskytujú do výšky 5 000 Sk. Vo vyššej hodnote možno jednotlivé peňažné a vecné dávky poskytnúť len výnimočne.

Jednorazové účelové peňažné dávky

(§ 41-46)

§ 41

Jednorazové príspevky na obstarávanie osobitných pomôcok

(1)

Ťažko zdravotne postihnutým občanom sa poskytujú peňažné príspevky na obstarávanie pomôcok potrebných na odstránenie, zmiernenie alebo prekonanie následkov ich postihnutia.^10a) Podmienkou poskytnutia príspevku je, že potrebnú pomôcku neposkytuje ani nezapožičiava príslušné zdravotnícke zariadenie s výnimkou príspevku na obstaranie mechanického vozíka, elektrického vozíka a príspevku na ortopedickú obuv.

(2)

Telesne postihnutým občanom sa poskytujú príspevky na pomôcky, ktoré umožňujú sebaobsluhu, samostatný pohyb alebo zachovanie zdravotného stavu, prípadne pomôcky na prípravu a realizáciu pracovného uplatnenia.

(3)

Zrakovo postihnutým občanom sa poskytujú príspevky na pomôcky, ktoré kompenzujú stratu alebo poškodenie zraku a umožňujú im získavať informácie alebo styk s okolím prostredníctvom hmatových alebo sluchových vnemov a zvyškov zraku.

(4)

Sluchovo postihnutým občanom sa poskytujú príspevky na pomôcky, ktoré kompenzujú stratu sluchu a prispievajú k sociálnej adaptácii.

(5)

Obvodný úrad poskytuje príspevok na obstaranie osobitných pomôcok uvedených v prílohe č. 5 tejto vyhlášky; po individuálnom posúdení môže poskytnúť príspevok aj na pomôcky, ktoré nie sú uvedené v prílohe č. 5 tejto vyhlášky, a to vo výške určenej v prílohe č. 5 tejto vyhlášky na obstaranie porovnateľnej pomôcky. Ak účelné využívanie pomôcky vyžaduje individuálny zácvik jej užívateľa, obvodný úrad poskytne príspevok na úhradu preukázaných nákladov spojených s týmto zácvikom.

(6)

Podmienkou poskytnutia príspevku na obstaranie osobitných pomôcok je odporúčanie príslušného zdravotníckeho zariadenia; pri pomôckach poskytovaných pre zrakovo postihnutých občanov osobitne vyznačených v prílohe č. 5 tejto vyhlášky aj odporúčanie Centra technických a informačných služieb Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska, pri pomôckach poskytovaných sluchovo postihnutým občanom osobitne vyznačených v prílohe č. 5 tejto vyhlášky aj odporúčanie Slovenského zväzu sluchovo postihnutých. Ďalšou podmienkou je, že žiadateľ vopred uzatvorí dohodu s obvodným úradom o vrátení príspevku, prípadne jeho pomernej časti alebo dohodu o vrátení pomôcky, na ktorú bol poskytnutý príspevok v plnej výške jej ceny, ak občan túto pomôcku nevyužíva pre svoju potrebu. Uzatvorenie dohody sa nevyžaduje, ak ide o poskytnutie príspevku na zhotovenie ortopedickej obuvi alebo inej pomôcky, ktorú so zreteľom na životnosť alebo z hygienických dôvodov nemôže využívať iný občan.

(7)

Príspevok sa nevymáha, ak občan, ktorému bol poskytnutý, zomrie. Táto podmienka neplatí pri úmrtí občana, ktorému bol poskytnutý príspevok na obstaranie finančne náročnej pomôcky v plnej výške za predpokladu, že pomôcku môže využívať ďalší ťažko zdravotne postihnutý občan.

(8)

Výška príspevku na obstaranie osobitných pomôcok sa určí podľa prílohy č. 5 tejto vyhlášky. Pri individuálnom nákupe osobitnej pomôcky zo zahraničia výška príspevku sa určí podľa ceny porovnateľného výrobku na vnútornom trhu.

(9)

Nárok na priznanie príspevku na obstaranie osobitných pomôcok zaniká, ak sa neuplatnil do jedného roka odo dňa kúpy pomôcky.

(10)

Príspevok na obstaranie osobitných pomôcok za podmienok uvedených v predchádzajúcich ustanoveniach sa poskytuje aj deťom, ak pomôcky využívajú na účel uvedený v odsekoch 1 až 4.

(11)

Obvodný úrad uhrádza v plnej výške náklady spojené s výcvikom a odovzdaním vodiaceho psa nevidomému občanovi.

§ 42

Príspevok na úpravu bytu alebo rodinného domu

(1)

Občanom s ťažkými chybami nosného alebo pohybového ústrojenstva obmedzujúcimi v značnom rozsahu ich pohyblivosť a občanom nevidomým poskytujú obvodné úrady príspevok na úpravu bytu alebo úpravu rodinného domu. Príspevok sa poskytne aj pri výstavbe rodinného domu.

(2)

Na účely priznania príspevku podľa odseku 1 sa považujú za ťažkú chybu nosného alebo pohybového ústrojenstva zdravotné postihnutia uvedené v prílohe č. 4 písm. a) až g) tejto vyhlášky. Splnenie uvedenej podmienky zdravotného postihnutia posudzuje posudková komisia príslušnej okresnej správy sociálneho zabezpečenia.

(3)

Za nevyhnutné úpravy bytu alebo rodinného domu sa na účely priznania príspevku podľa odseku 1 považujú:

úprava prístupu do domu, garáže, k výťahu (vrátane schodov), k oknám a na balkón,

úprava povrchu podlahy, ovládacích prvkov domovej a bytovej elektroinštalácie, kuchynskej linky, prípadne ďalšieho nábytku,

rozšírenie a úprava dvier,

odstránenie prahov,

prispôsobenie kúpeľne a WC, včítane vybavenia vhodným sanitárnym zariadením a ľahko ovládateľnými batériami,

inštalácia potrebnej zvukovej alebo svetelnej signalizácie,

zavedenie vhodného vykurovania.

zavedenie vodovodu a zriadenie WC, ak tieto v dome nie sú.

Rozsah úprav sa posúdi so zreteľom na závažnosť a druh zdravotného postihnutia občana.

(4)

Výška príspevku sa určí so zreteľom na príjmy a majetkové pomery občana a jeho rodiny, a to až do výšky 70 % preukázaných nákladov účtovaných fyzickou alebo právnickou osobou oprávnenou na vykonávanie tejto činnosti za materiál a práce spojené s nevyhnutnými výdavkami, včítane projektových prác, najviac do výšky 80 000 Sk.

(5)

Príspevok na úpravu bytu alebo úpravu rodinného domu, prípadne jeho výstavbu, poskytne obvodný úrad len vtedy, ak sa žiadateľ vopred písomne zaviaže, že vráti príspevok alebo jeho pomernú časť v prípade, že byt vymení, byt alebo rodinný dom predá, alebo ak dôjde k inej zmene užívacieho alebo vlastníckeho práva k bytu alebo k rodinnému domu pred uplynutím 10 rokov od jeho poskytnutia. Vrátenie príspevku alebo jeho pomernej časti sa nepožaduje, ak jeho výška nepresiahla 5 000 Sk alebo ak občan, ktorému bol príspevok poskytnutý, zomrie.

(6)

Príspevok na úpravu bytu alebo úpravu rodinného domu možno poskytnúť aj pred vykonaním úpravy, najviac však vo výške 50 % predpokladanej výšky príspevku.

(7)

Vyúčtovanie priznaného príspevku vykoná občan, ktorému sa príspevok poskytol, najneskôr do troch rokov od začatia konania.

(8)

V prípade, že sa plánované úpravy nerealizovali v plnom rozsahu, je občan povinný pomernú časť vyplateného príspevku vrátiť, ak presahuje 70 % skutočne vynaložených nákladov.

(9)

Za podmienok uvedených v odsekoch 1 až 8 možno príspevok na úpravu bytu alebo úpravu rodinného domu poskytnúť aj rodičom alebo osobám, ktorým bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak ide o dieťa staršie ako trojročné, ktoré je postihnuté ťažkou chybou nosného alebo pohybového ústrojenstva alebo je nevidomé.

§ 43

Príspevky na kúpu, celkovú opravu a osobitnú úpravu motorového vozidla

(1)

Občanom s ťažkými chybami nosného alebo pohybového ústrojenstva, ktorí nie sú umiestnení v ústave sociálnej starostlivosti s celoročným pobytom, prípadne v obdobnom zdravotníckom zariadení a ktorí sú odkázaní na individuálnu dopravu, poskytujú obvodné úrady príspevok na kúpu motorového vozidla. Podmienkou pre poskytnutie príspevku je, že motorové vozidlo sa bude používať na dopravu občana s ťažkými chybami nosného alebo pohybového ústrojenstva a že odkázaný občan nevlastní motorové vozidlo. Priznanie príspevku nie je podmienené spôsobilosťou občana s ťažkými chybami nosného a pohybového ústrojenstva viesť motorové vozidlo. Na účely priznania príspevku na kúpu motorového vozidla sa za ťažkú chybu nosného alebo pohybového ústrojenstva považujú zdravotné postihnutia uvedené v prílohe č. 4 písm. a) až g) tejto vyhlášky. Splnenie uvedenej podmienky zdravotného postihnutia a odkázanosti na individuálnu dopravu posudzuje posudková komisia príslušnej okresnej správy sociálneho zabezpečenia.

(2)

Príspevok na kúpu motorového vozidla sa poskytuje za podmienok uvedených v odseku 1 aj mentálne postihnutým dospelým občanom, ktorým boli priznané mimoriadne výhody III. stupňa podľa prílohy č. 2 tejto vyhlášky, ako aj rodičom dieťaťa, ktoré je postihnuté ťažkou chybou nosného alebo pohybového ústrojenstva uvedeného v prílohe č. 4 písm. a) až g) tejto vyhlášky alebo nevidomého dieťaťa s úplnou alebo praktickou slepotou a mentálne postihnutého dieťaťa, ktorému boli priznané mimoriadne výhody III. stupňa podľa prílohy č. 2 tejto vyhlášky. Príspevok sa poskytne aj osobám, ktorým bolo takéto dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.¹¹)

(3)

V prípade, že obaja manželia sú občanmi s ťažkými chybami nosného alebo pohybového ústrojenstva odkázanými na individuálnu dopravu, možno poskytnúť príspevok obom.

(4)

Občanom uvedeným v odsekoch 1 a 2 sa poskytne príspevok na kúpu motorového vozidla vo výške 50 % nadobúdacej ceny motorového vozidla, najviac do výšky 60 000 Sk.

(5)

Ďalší príspevok na kúpu motorového vozidla sa môže poskytnúť opäť po uplynutí piatich rokov od poskytnutia príspevku. V týchto prípadoch sa základ pre výpočet výšky príspevku zníži o sumu získanú odpredajom opotrebovaného motorového vozidla.

(6)

Občanom uvedeným v odsekoch 1 a 2 sa poskytne namiesto príspevku na kúpu motorového vozidla príspevok na celkovú opravu motorového vozidla¹²) za podmienky, že od jeho kúpy uplynulo päť rokov. Výnimočne sa poskytne príspevok na celkovú opravu motorového vozidla aj pred uplynutím lehoty piatich rokov, ak občan preukáže, že takáto oprava je nevyhnutná a že poškodenie vozidla nezavinil. Príspevok na celkovú opravu motorového vozidla sa môže poskytnúť do výšky 30 000 Sk. Podmienkou jeho poskytnutia je, že občan doloží znaleckým posudkom potrebu vykonania opravy a jej rozsah.

(7)

Úhrn poskytnutých príspevkov na kúpu motorového vozidla v období desiatich rokov nesmie prevýšiť sumu 120 000 Sk a úhrn príspevku na kúpu motorového vozidla a príspevku na celkovú opravu motorového vozidla sumu 90 000 Sk.

(8)

Príspevok na kúpu motorového vozidla a príspevok na celkovú opravu motorového vozidla poskytne obvodný úrad len vtedy, ak sa žiadateľ vopred písomne zaviaže, že vráti príspevok alebo jeho pomernú časť v prípade, že sa motorové vozidlo stane vlastníctvom iného pred uplynutím piatich rokov od poskytnutia príspevku. Príspevok sa nevymáha, ak občan, ktorému bol poskytnutý, zomrie.

(9)

Príspevok na kúpu motorového vozidla sa poskytne na základe predloženého dokladu o kúpe motorového vozidla vystaveného fyzickou alebo právnickou osobou oprávnenou na vykonávanie tejto činnosti, prípadne na základe kúpnej zmluvy medzi občanmi doloženej znaleckým posudkom. Príspevok je možné poskytnúť aj na základe predbežného dokladu o cene motorového vozidla vystaveného fyzickou alebo právnickou osobou oprávnenou na vykonávanie tejto činnosti za podmienky, že tento príspevok bude účelovo viazaný a že sa občan vopred písomne zaviaže do ôsmich dní odo dňa kúpy vozidla predložiť doklad o kúpe. Príspevok na celkovú opravu motorového vozidla sa poskytne na základe preukázaných nákladov účtovaných fyzickou alebo právnickou osobou oprávnenou na vykonávanie tejto činnosti. Tento príspevok možno poskytnúť aj ako preddavok pred vykonaním opravy, najviac však vo výške 50 % predpokladanej výšky príspevku.

(10)

Nárok na výplatu príspevku na kúpu motorového vozidla alebo na celkovú opravu motorového vozidla zaniká, ak sa neuplatil do jedného roku odo dňa kúpy, alebo vykonania celkovej opravy motorového vozidla. Právoplatné rozhodnutie o poskytnutí príspevku na kúpu motorového vozidla možno vykonať do jedného roka odo dňa jeho právoplatnosti.

(11)

Občanom, ktorí pre svoje trvalé zdravotné postihnutie nevyhnutne potrebujú osobitnú úpravu riadenia, prípadne inú individuálnu úpravu motorového vozidla, obvodný úrad poskytne príspevok vo výške ceny takejto úpravy. Priznanie príspevku podmieňujú zdravotné postihnutia uvedené v prílohe č. 4 tejto vyhlášky. Príspevok na individuálnu úpravu motorového vozidla možno poskytnúť aj občanom, ktorým boli priznané mimoriadne výhody III. stupňa pre mentálne postihnutie podľa prílohy č. 2 tejto vyhlášky. Ustanovenia odsekov 8, 9 a 10 platia obdobne.

§ 43a

Príspevok na individuálnu dopravu

Občanom uvedeným v § 43 ods. 1 a 2 a nevidomým dospelým občanom s úplnou alebo praktickou slepotou, ktorým boli priznané mimoriadne výhody III. stupňa podľa prílohy č. 2 tejto vyhlášky, ktorí nevlastnia motorové vozidlo a ktorým sa neposkytuje príspevok na prevádzku motorového vozidla podľa § 43b, poskytuje obvodný úrad príspevok na preukázané náklady na individuálnu dopravu poskytovanú právnickými alebo fyzickými osobami. Splnenie podmienky ťažkej chyby nosného alebo pohybového ústrojenstva podľa zdravotných postihnutí uvedených v prílohe č. 4 písm. a) až g) tejto vyhlášky posudzuje posudková komisia príslušnej okresnej správy sociálneho zabezpečenia. Príspevok sa poskytuje do výšky 5000 Sk ročne, v dvoch splátkach.

§ 43b

Príspevok na prevádzku motorového vozidla a príspevok na úhradu poistného

(1)

Ťažko zdravotne postihnutým občanom, ktorým boli priznané mimoriadne výhody II. alebo III. stupňa podľa prílohy č. 2 tejto vyhlášky a ktorí sú vlastníkmi (držiteľmi) motorových vozidiel, poskytne obvodný úrad príspevok na prevádzku motorového vozidla a príspevok na úhradu poistného zákonného poistenia zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel, ak motorové vozidlo používajú na svoju dopravu. Príspevok možno poskytnúť aj manželovi (manželke, druhovi, družke), dieťaťu alebo inej blízkej osobe¹³) vlastníka (držiteľa) motorového vozidla, ak im boli priznané mimoriadne výhody II. alebo III. stupňa a motorové vozidlo sa používa na ich dopravu.

(2)

Ak boli priznané mimoriadne výhody II. alebo III. stupňa obom manželom, rodičovi a dieťaťu, viacerým deťom alebo viacerým blízkym osobám žijúcim v domácnosti, možno výnimočne poskytnúť príspevok každému z nich, ak sa motorové vozidlo používa na ich individuálnu dopravu.

(3)

Občanom uvedeným v odseku 1 sa poskytne príspevok na prevádzku motorového vozidla do výšky 50 % ceny 60 l benzínu Špeciál na mesiac na dvojstopové motorové vozidlá a ceny 30 l benzínu Špeciál na jednostopové motorové vozidlá. Občanom, ktorým boli priznané mimoriadne výhody III. stupňa, sa príspevok poskytne spravidla v maximálnej výške.

(4)

Občanom uvedeným v odseku 1, ktorí preukážu, že zo závažných dôvodov najazdia viac ako 9000 km ročne, sa príspevok zvýši za každých ďalších začatých 500 km vo výške 50 % ceny 40 l benzínu Špeciál. Za závažné dôvody sa považuje najmä doprava do zamestnania, do zariadenia na prípravu na pracovné uplatnenie, do zdravotníckeho zariadenia, alebo doprava dieťaťa do predškolského zariadenia, školy, ústavu sociálnej starostlivosti s denným alebo týždenným pobytom alebo do internátnej školy s týždennou prevádzkou.

(5)

Príspevok na prevádzku motorového vozidla sa vypláca najmenej jedenkrát za štvrťrok. Preplatky alebo nedoplatky sa vyúčtujú ku koncu výplatného obdobia.

(6)

Príspevok na úhradu poistného pri zákonnom poistení zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel poskytne obvodný úrad vo výške určenej osobitným predpisom.^13a) V prípade, že sa príspevok na prevádzku motorového vozidla a príspevok na úhradu poistného prizná občanovi v priebehu roka, príspevok na úhradu poistného sa poskytne v pomernej výške.

(7)

Obvodný úrad upraví alebo odníme príspevok na prevádzku motorového vozidla, prípadne jeho zvýšenie, ak sa zmenili skutočnosti rozhodné pre jeho priznanie. Zníženie alebo odňatie príspevku na úhradu poistného možno vykonať len s účinnosťou od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka.

§ 43c

Príspevok na rekreáciu a na kúpeľnú starostlivosť

(1)

Nepracujúcemu dôchodcovi sa poskytuje príspevok na úhradu poukazu na rekreáciu najmenej vo výške 20 % ceny poukazu. Nepracujúcemu dôchodcovi, ktorého dôchodok nepresahuje sumu dôchodku upraveného ako jediný zdroj príjmu, a účastníkovi odboja a pozostalému manželovi (manželke) po účastníkovi odboja, ak je starší ako 70-ročný, sa poskytuje príspevok do výšky plnej ceny poukazu. Ostatným nepracujúcim dôchodcom sa poskytuje príspevok do výšky 60 % ceny poukazu v závislosti od ich príjmov a majetkových pomerov.

(2)

Dôchodcovi, ktorý uhrádza poukaz na kúpeľnú starostlivosť z vlastných prostriedkov a ktorému nebolo možné poukaz poskytnúť z nemocenského poistenia alebo dôchodkového zabezpečenia, môže sa poskytnúť príspevok na úhradu poukazu na kúpeľnú starostlivosť. Príspevok sa môže poskytnúť najviac raz v kalendárnom roku do výšky 60 % ceny poukazu v závislosti od príjmov a majetkových pomerov dôchodcu.

(3)

Účastníkom rekreácie a kúpeľnej starostlivosti, ktorí sú sociálne odkázaní, sa môže poskytnúť príspevok na úhradu cestovného hromadnými dopravnými prostriedkami do výšky skutočných nákladov.

§ 44

Príspevok na vykurovaciu naftu a kúpu vykurovacích telies a ďalších spotrebičov

(1)

Ťažko zdravotne postihnutým občanom a starým občanom, ktorí sú sociálne odkázaní, poskytujú obce príspevok na nákup vykurovacej nafty do výšky 3000 Sk, ak majú zavedené vykurovanie bytu vykurovacou naftou a ak vzhľadom na ich vyšší vek alebo zdravotný stav nemožno požadovať, aby prešli na iný spôsob vykurovania bytu. Občanom, ktorých vek alebo zdravotný stav umožňuje, aby si obstarali iným spôsobom vykurovanie bytu, sa poskytne jednorazový peňažný príspevok na kúpu vykurovacích telies do výšky 2500 Sk.

(2)

Občanom uvedeným v odseku 1 sa poskytuje pri prechode ich domácnosti z používania propán-butánového plynu na iný zdroj energie, s výnimkou vykurovacej nafty, jednorazový peňažný príspevok na kúpu vykurovacích telies a ďalších spotrebičov do výšky 2500 Sk.

§ 45

Príspevok na zriadenie a zmenu pripojenia telefónnej účastníckej stanice

Sociálne odkázaným ťažko zdravotne postihnutým občanom, ktorým boli poskytnuté mimoriadne výhody III. stupňa, alebo občanom, ktorí sú požívateľmi zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť, poskytujú obce

príspevok na zriadenie účastníckej telefónnej stanice do výšky jednej štvrtiny jednorazovej sadzby, a to až do výšky 500 Sk,

príspevok pri premene ich účastníckej stanice so skupinovým pripojením na stanicu so samostatným alebo podvojným pripojením, a to až do výšky 500 Sk.

§ 46

Poskytovanie dávok pri odchode zo zariadenia sociálnej starostlivosti

(1)

Obvodné úrady môžu zverencom ústavov pre telesne postihnutú mládež, ústavov pre telesne postihnutú mládež s pridruženým mentálnym postihnutím a ústavov pre telesne postihnutú mládež s viacerými chybami a občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorí absolvovali prípravu na pracovné uplatnenie vo výcvikových strediskách a zariadeniach pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, poskytnúť jednorazové peňažné príspevky a vecné dávky pri odchode zo zariadenia sociálnej starostlivosti. Podmienkou je, že ich úspory neprevyšujú 5000 Sk a nikto nemá voči nim vyživovaciu povinnosť alebo ju neplní.

(2)

Jednorazový peňažný príspevok sa poskytuje vo výške 5000 Sk a slúži na nákup vecí každodennej potreby a na vybavenie domácnosti. Vo výnimočných prípadoch možno tento príspevok poskytnúť až do výšky 10 000 Sk. Namiesto jednorazového peňažného príspevku možno poskytnúť vecnú dávku.

(3)

Jednorazový peňažný príspevok alebo vecnú dávku možno poskytnúť už jeden mesiac pred odchodom zverenca alebo účastníka prípravy na pracovné uplatnenie zo zariadenia sociálnej starostlivosti. Poskytuje ich obvodný úrad, v ktorého obvode sa zariadenie sociálnej starostlivosti nachádza.

Opakované peňažné dávky

(§ 47-56)

§ 47

Príspevok na zvýšené životné náklady

(1)

Sociálne odkázaným občanom, ktorí majú odôvodnené zvýšené životné náklady, poskytuje obvodný úrad opakovaný peňažný príspevok na ich úhradu. Ide najmä o zvýšené náklady na diétne stravovanie občanov, na úhradu za užívanie bytu a služby s užívaním bytu spojené a o ďalšie preukázateľné zvýšené náklady.

(2)

Výška príspevku sa určí tak, aby občan mal zabezpečenú výživu a ostatné základné osobné potreby a nevyhnutné náklady na domácnosť.⁷)

(3)

Príspevok podľa odseku 1 z dôvodu zvýšených nákladov na diétne stravovanie sa neposkytuje občanom, ktorí sú v liečebnom zariadení štátnej zdravotníckej správy, v ústave sociálnej starostlivosti s celoročným pobytom, prípadne v inom obdobnom zariadení, v ktorom je potrebná výživa zabezpečená v rámci ústavného zaopatrenia.

§ 48

Príspevok pre účastníkov odboja a pozostalých manželov (manželky) po účastníkoch odboja

Účastníkom odboja¹⁵) a pozostalým manželom (manželkám) po nich možno priznať príspevok až do výšky 200 Sk mesačne tak, aby tento príspevok s čistým príjmom účastníka odboja, pozostalého manžela (manželky) po nich neprevýšil súčet dôchodku upraveného ako jediný zdroj príjmu^15a) a štátneho vyrovnávacieho príspevku zvýšený o 200 Sk. Tieto sumy možno prekročiť v prípade, ak sa účastníkovi odboja, pozostalému manželovi (manželke) po ňom alebo dvojici priznáva príspevok z titulu diétneho stravovania a úhrady nákladov spojených s užívaním bytu. Príspevok možno priznať len na základe odporúčania okresného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Výplata príspevku za osobitné zásluhy sa ponechá účastníkom odboja a pozostalým manželom (manželkám) po nich aj v prípade, že sú umiestnení v ústave sociálnej starostlivosti.

§ 49

Príspevok na úhradu za užívanie bezbariérového bytu a garáže

(1)

Občanom s ťažkými chybami nosného alebo pohybového ústrojenstva, ktoré sú uvedené v prílohe č. 4 písm. a) až g) tejto vyhlášky a nevidomým občanom, ktorí užívajú bezbariérový byt, poskytne obvodný úrad opakovaný peňažný príspevok vo výške rozdielu medzi bežnou úhradou za užívanie bytu a úhradou zvýšenou z dôvodu bezbariérovosti; sociálna odkázanosť sa neskúma.

(2)

Občanom uvedeným v § 43 ods. 1 a 2 môže poskytovať obvodný úrad príspevok na úhradu za užívanie garáže a vyhradeného parkoviska do výšky 200 Sk mesačne.

§ 50

Príspevok pri starostlivosti o blízku a inú osobu

(1)

Občanovi, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dospelú blízku osobu,¹³) ktorá je prevažne alebo úplne bezvládna alebo staršia ako 80-ročná, sa poskytuje príspevok.

(2)

Príspevok za podmienok uvedených v odseku 1 sa poskytuje aj občanovi, ktorý sa stará o inú ako blízku osobu, za predpokladu, že s ňou žije v domácnosti.^15b)

(3)

Príspevok sa poskytuje aj rodičovi, starému rodičovi, prípadne inej osobe, ktorá má dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu,¹¹) pri osobnej starostlivosti o dieťa vo veku od 7 rokov, ktoré je na základe rozhodnutia príslušného orgánu dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť^15c) a nie je umiestnené v zariadení pre takéto deti.

(4)

Občanom uvedeným v odsekoch 1 až 3 sa pri starostlivosti o jednu osobu poskytuje príspevok mesačne do výšky dôchodku, ktorý je jediným zdrojom príjmu,^15a) a pri starostlivosti o dve, prípadne viac osôb sa poskytne príspevok do výšky dôchodku, ktorý je jediným zdrojom príjmu pre manželskú dvojicu.^15a)

(5)

Príspevok sa neposkytuje občanovi, ktorý v dobe starostlivosti o osoby uvedené v odsekoch 1 až 3 má nárok na mzdu (plat, pracovnú odmenu) alebo iný príjem zo zárobkovej činnosti alebo peňažné dávky nemocenského zabezpečenia nahrádzajúce príjem zo zárobkovej činnosti, na hmotné zabezpečenie uchádzača o zamestnanie alebo na dávku dôchodkového zabezpečenia, s výnimkou čiastočného invalidného dôchodku, vdovského a vdoveckého dôchodku.

(6)

Pri súbehu príspevku s inými príjmami občana, ako sú uvedené v odseku 5, s výnimkou vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a príplatku k prídavkom na deti alebo k výchovnému k dôchodku, sa môže poskytnúť príspevok vo výške rozdielu medzi maximálnou výškou príspevku podľa odseku 4 a výškou iného príjmu.

(7)

Ak je opatrovaná osoba zo zdravotných dôvodov v ústavnom ošetrení po dobu dlhšiu než 2 mesiace, výplata príspevku sa zastaví.

§ 51

Príspevok občanom používajúcim ortopedické, kompenzačné alebo iné pomôcky

Občanom, ktorí na základe odporúčania príslušného zdravotníckeho zariadenia trvale alebo dlhodobo používajú ortopedické, kompenzačné alebo iné pomôcky, ktoré spôsobujú zvýšené opotrebovanie šatstva, bielizne, prípadne bytového zariadenia, sa poskytuje príspevok. Príspevok na zvýšené výdavky súvisiace s používaním týchto pomôcok sa poskytuje vo výške 300 Sk mesačne.

§ 52

Príspevok nevidomým občanom

(1)

Nevidomým občanom, ktorí sú sústavne pracovne činní alebo sa pripravujú na pracovné uplatnenie sústavným výcvikom alebo štúdiom alebo ktorí poberajú sirotský dôchodok, sa poskytuje príspevok do výšky 300 Sk mesačne. Príspevok sa neposkytne, ak je nevidomý občan poberateľom invalidného dôchodku alebo ak poberá príplatok k prídavkom na deti (výchovnému). Príspevok sa neposkytne tiež vtedy, ak nevidomý poberá príspevok počas prípravy na pracovné uplatnenie alebo ak sa mu počas tejto prípravy poskytuje bezplatné ubytovanie a stravovanie.

(2)

Príspevok možno poskytnúť aj nevidomému majiteľovi vodiaceho psa na krmivo pre tohto psa, a to vo výške 600 Sk mesačne.

§ 54

Príspevok na spoločné stravovanie

Ťažko zdravotne postihnutým a starým občanom, ktorí sú sociálne odkázaní, sa poskytuje príspevok na spoločné stravovanie do výšky 70 % ceny poskytnutej stravy.

§ 56

Ďalšie opakované peňažné dávky

Sociálne odkázaným ťažko zdravotne postihnutým občanom a starým občanom možno poskytovať aj ďalšie opakované peňažné dávky, ak ich poskytovanie je odôvodnené mimoriadnymi potrebami.

Služby sociálnej starostlivosti

(§ 57-59)

§ 57

Opatrovateľská služba

(1)

Opatrovateľskú službu poskytujú obvodné úrady ťažko zdravotne postihnutým občanom, starým občanom a občanom, ktorí potrebujú osobitnú pomoc,^16a) ktorí nie sú schopní si sami obstarať nevyhnutné práce v domácnosti a ďalšie životné potreby alebo ktorí pre nepriaznivý zdravotný stav potrebujú ošetrenie inou osobou, ak im potrebnú starostlivosť neposkytujú ich rodinní príslušníci.

(2)

Opatrovateľská služba sa poskytuje občanom v ich domácnostiach, vrátane domácností v domoch s opatrovateľskou službou, v zariadeniach opatrovateľskej služby (§ 128 až 133), prípadne v domácnostiach dobrovoľných pracovníkov opatrovateľskej služby. V staniciach opatrovateľskej služby sa poskytuje opatrovateľská služba v nepretržitej prevádzke.

(3)

Opatrovateľská služba sa poskytuje za úplnú alebo čiastočnú úhradu podľa prílohy č. 1 tejto vyhlášky s prihliadnutím na vek, zdravotný stav, príjem a majetkové pomery občana a jeho rodinných príslušníkov. Prihliada sa pritom na pravidelné výdavky na výživu, ostatné základné osobné potreby a na nevyhnutné náklady na domácnosť.⁷) Úkony opatrovateľskej služby, ktorými sa zabezpečujú nevyhnutné životné potreby, sa poskytujú bezplatne.

(4)

Opatrovateľská služba sa poskytuje bezplatne sociálne odkázaným občanom, účastníkom odboja a pozostalým manželom (manželkám) po účastníkoch odboja 70-ročným a starším. V osobitne odôvodnených prípadoch, s prihliadnutím na zdravotný stav alebo sociálne pomery možno poskytnúť opatrovateľskú službu bezplatne účastníkovi odboja a pozostalému manželovi (manželke) po účastníkovi odboja, ktorí nedosiahli vek 70 rokov.

§ 58

Spoločné stravovanie

(1)

Obce zabezpečujú ťažko zdravotne postihnutým občanom a starým občanom spoločné stravovanie v závodných a diétnych jedálňach, v jedálňach jednotných roľníckych družstiev, v zariadeniach verejného stravovania, v samostatných jedálňach s vlastnou kuchyňou pre dôchodcov, v ústavoch sociálnej starostlivosti a v kluboch dôchodcov, prípadne v iných priestoroch určených na tento účel.

(2)

Obce zabezpečujú a organizujú spoločné stravovanie na základe písomných dohôd uzatvorených s organizáciami zabezpečujúcimi výrobu jedál. V týchto dohodách sa zakotvia konkrétne podmienky realizácie tejto služby vrátane spôsobu úhrady za ňu.

§ 59

Kultúrna starostlivosť

Účasť na kultúrnom a spoločenskom živote zabezpečujú obce ťažko zdravotne postihnutým občanom a starým občanom najmä tým, že zriaďujú kluby dôchodcov, umožňujú návštevy divadelných a filmových predstavení, koncertov, výstav a iných kultúrnych a športových podujatí za znížené vstupné alebo bezplatne.

Koordinovaná starostlivosť o deti a mladistvých postihnutých na zdraví

(§ 61-62)

§ 61

(1)

Obvodné úrady zaraďujú deti a mladistvých do evidencie na základe hlásenia praktického lekára pre deti a dorast v okrese a pracovníkov orgánov a zariadení školstva, zdravotníctva a sociálnych vecí.

(2)

V evidencii sú uvedené deti a mladiství vo veku od 1 roku do 18 rokov, ktorí pre svoje mentálne, telesné alebo zmyslové postihnutie vyžadujú trvalú alebo dlhodobú komplexnú koordinovanú zdravotnú, sociálnu a výchovno-vzdelávaciu starostlivosť.

(3)

Do evidencie sa zaraďujú aj deti a mladiství s ľahším zdravotným postihnutím, ak im rodina nie je schopná zabezpečiť potrebnú starostlivosť.

(4)

Evidencia detí a mladistvých postihnutých na zdraví je podkladom pre poskytovanie poradenskej služby rodinám s postihnutými deťmi a pre zriaďovanie vhodných zariadení pre túto skupinu detí a mladistvých.

§ 62

(1)

Okresný úrad koordinuje starostlivosť o deti a mladistvých postihnutých na zdraví.

(2)

Starostlivosť o dieťa zaradené do evidencie sa posudzuje podľa potreby a závažnosti jeho zdravotného postihnutia, najmenej však raz za tri roky.

(3)

Okresný úrad sa podieľa sa podieľa na zabezpečovaní rekreácie rodín so zdravotne postihnutými deťmi, najmä na výbere detí z hľadiska ich zdravotného stavu a spolupracuje s príslušným odborovým orgánom v organizáciách, v ktorých rodičia týchto detí pracujú.

TRETÍ DIEL

STAROSTLIVOSŤ O OBČANOV, KTORÍ POTREBUJÚ OSOBITNÚ POMOC (§ 63-66)

§ 63

(1)

Občanom, ktorí sa prechodne ocitli v mimoriadne ťažkých pomeroch alebo v nich žijú najmä v dôsledku zaostalého spôsobu života, nízkej kultúrnej úrovne, živelnej pohromy alebo prírodnej katastrofy, alebo z iných vážnych dôvodov, sa poskytuje výchovná a poradenská starostlivosť, opatrovateľská služba, bezúročné pôžičky, peňažné a vecné dávky a pomoc pri ubytovaní najmä v zariadeniach azylového typu.

(2)

Občanom, ktorým príslušný územný orgán práce nemôže zabezpečiť vhodné zamestnanie, vedie ich v evidencii uchádzačov o zamestnanie a ktorým nemožno poskytovať hmotné zabezpečenie podľa osobitných predpisov^16c) a ktorých životné potreby nie sú zabezpečené príjmami zo zárobkovej činnosti alebo inými príjmami pri splnení podmienky sociálnej odkázanosti, sa poskytujú peňažné a vecné dávky, a to až do súm potrebných na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb a nevyhnutných nákladov na domácnosť.⁷)

Výchovná a poradenská starostlivosť

(§ 64-66)

§ 64

Obvodné úrady a obce poskytujú občanom, ktorí potrebujú osobitnú pomoc, výchovnú a poradenskú starostlivosť pri riešení sociálnych problémov. Za tým účelom tiež organizujú sociálno-zdravotné a iné kurzy najmä pre nezamestnanú mládež, spolupracujú s územným orgánom práce pri zabezpečení ich rekvalifikácie a s ďalšími organizáciami pri zabezpečovaní ich ďalšieho vzdelávania.

§ 66

Peňažné a vecné dávky

Sociálne odkázaným občanom, uvedeným v § 63, sa poskytujú vecné a peňažné dávky zamerané najmä na uspokojovanie základných životných potrieb, na zvýšenie úrovne bývania a vedenia domácnosti.

ŠTVRTÝ DIEL

STAROSTLIVOSŤ O SPOLOČENSKY NEPRISPÔSOBENÝCH OBČANOV (§ 67-73)

§ 67

Okruh osôb

Sociálnu starostlivosť možno poskytovať najmä občanom

prepusteným z výkonu trestu odňatia slobody,

ktorým bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený,

prepusteným z protialkoholického ústavného liečenia alebo občanom, ktorí ukončili ambulantné liečenie, a občanom závislým na iných toxických látkach,

prepusteným zo zariadení na výkon ochrannej výchovy po dovŕšení plnoletosti.

§ 68

Výchovná a poradenská starostlivosť

Obvodné úrady a obce v spolupráci s centrom poradensko-psychologických služieb pôsobia výchovne na spoločensky neprispôsobených občanov a poskytujú im poradenskú starostlivosť zameranú na prekonanie sťažených životných pomerov a pomáhajú im riešiť sociálne dôsledky ich spoločenskej neprispôsobenosti.

§ 70

Pomoc pri zabezpečovaní ubytovania

Obvodné úrady a obce poskytujú spoločensky neprispôsobeným občanom pomoc pri zabezpečovaní ubytovania. Ak nemožno zabezpečiť ubytovanie inak, môže zabezpečiť obvodný úrad a obec ubytovanie v zariadení pre spoločensky neprispôsobených občanov najmä v azylovom centre, alebo dohodne ubytovanie v podnikovej ubytovni organizácie, v ktorej spoločensky neprispôsobený občan pracuje.

§ 71

Peňažné a vecné dávky

Občanom uvedeným v § 67, ktorí sú sociálne odkázaní, možno poskytnúť jednorazovú peňažnú a vecnú dávku do výšky 1000 Sk na zabezpečenie ich nevyhnutných potrieb. U občanov prepustených z výkonu trestu odňatia slobody sa prihliada na výšku úložného poskytnutého nápravnovýchovnými ústavmi.

§ 72

Starostlivosť o občanov prepustených z výkonu trestu

Spoločensky neprispôsobeným občanom, ktorí sú vo výkone trestu odňatia slobody, a nie sú schopní pracovať pre starobu alebo invaliditu, alebo sú občanmi so zmenenou pracovnou schopnosťou, zabezpečujú obvodné úrady a obce príslušné podľa miesta výkonu trestu už pred ich prepustením na základe hlásenia príslušného nápravnovýchovného ústavu priznanie dávok alebo služieb sociálneho zabezpečenia. Občanom starým alebo pre svoj zdravotný stav odkázaným na sústavnú starostlivosť, ak nemajú príbuzných, ktorí sa o nich postarajú, zabezpečia prijatie do ústavu sociálnej starostlivosti priamo z výkonu trestu odňatia slobody. V týchto prípadoch nápravnovýchovné ústavy signalizujú obvodným úradom a obciam prepustenie spoločensky neprispôsobených občanov z výkonu trestu odňatia slobody najmenej šesť mesiacov pred ich prepustením.

§ 73

Spolupráca s inými orgánmi a organizáciami

Pri výkone starostlivosti o spoločensky neprispôsobených občanov spolupracujú obvodné úrady a obce so zdravotníckymi zariadeniami, s orgánmi činnými v trestnom konaní, s nápravnovýchovnými ústavmi, s územnými orgánmi práce, s centrom poradensko-psychologických služieb a so záujmovými zväzmi družstiev, občianskymi združeniami, cirkevnými, charitatívnymi a inými organizáciami.

PIATY DIEL

POSKYTOVANIE BEZÚROČNÝCH PÔŽIČIEK A OPATROVATEĽSKEJ SLUŽBY (§ 76-79a)

Bezúročné pôžičky

(§ 76-77)

§ 76

(1)

Obvodné úrady môžu poskytovať bezúročné pôžičky občanom, ktorí sa prechodne ocitli v nepriaznivých životných pomeroch a môžu ich pomocou pôžičky prekonať.

(2)

Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o pôžičke uzavrie s občanom obvodný úrad písomnú zmluvu¹⁷) obsahujúcu tiež dohodu o lehotách splatnosti a o výške splátok. Bez uzavretia tejto zmluvy nie je rozhodnutie vykonateľné.

§ 77

(1)

Pôžičku možno poskytnúť občanovi do výšky 10 000 Sk s tým, že sa v zmluve zaviaže túto splácať najneskôr do troch rokov od jej poskytnutia a splatiť ju do piatich rokov od jej výplaty. V mimoriadne odôvodnených prípadoch možno dobu splatnosti predĺžiť. Pôžičku možno poskytnúť v hotovosti alebo ju účelovo viazať.

(2)

Občanovi, ktorému bol priznaný príspevok na kúpu alebo celkovú opravu motorového vozidla podľa § 43 tejto vyhlášky, sa môže poskytnúť pôžička na kúpu alebo celkovú opravu motorového vozidla do výšky 30 000 Sk; podmienkou pritom je, že sa v zmluve zaviaže pôžičku splatiť najneskôr do piatich rokov od jej poskytnutia.

(3)

Pôžičku účelovo viazanú prevedie obvodný úrad na účet pobočky Slovenskej štátnej sporiteľne miestne príslušnej podľa trvalého pobytu občana.

Opatrovateľská služba

(§ 78-79a)

§ 78

(1)

Opatrovateľská služba sa zabezpečuje prostredníctvom pracovníkov, dobrovoľných pracovníkov a občanov vykonávajúcich civilnú službu.^17a)

(2)

Pomoc a ošetrenie, ktoré poskytujú odkázanému občanovi jeho manžel (manželka, druh, družka), rodičia, syn, dcéra, nevesta a zať a pri opatrovateľskej službe pre rodiny s deťmi starí rodičia, nemožno považovať za opatrovateľskú službu.

(3)

Opatrovateľská služba sa neposkytuje pri karanténe nariadenej pre podozrenie z nákazy prenosnou chorobou a pri ochorení touto nákazou.

(4)

Motorové vozidlá opatrovateľskej služby sú súčasťou vozového parku obvodného úradu a sú používané na účely opatrovateľskej služby a terénnej sociálnej práce.

§ 79

Dobrovoľní pracovníci opatrovateľskej služby

(1)

Dobrovoľní pracovníci opatrovateľskej služby nie sú s okresným úradom v pracovnom pomere; vzťahujú sa však na nich ustanovenia Zákonníka práce o náhrade škody pri pracovných úrazoch,¹⁸) príslušné predpisy o nemocenskom poistení¹⁹) a predpisy o cestovných náhradách.²⁰)

(2)

Dobrovoľným pracovníkom opatrovateľskej služby sa poskytne odmena, ktorej výška sa určí podľa rozsahu a namáhavosti úkonov v rámci určeného rozpätia úhrad za jednotlivé úkony opatrovateľskej služby uvedených v prílohe č. 1 tejto vyhlášky. Takto vypočítaná mesačná odmena sa zvyšuje o 15 až 30 % s prihliadnutím na kvalitu a náročnosť poskytovaných úkonov.

§ 79a

Výkon civilnej služby pri poskytovaní sociálnej starostlivosti

Občania vykonávajú civilnú službu formou opatrovateľskej služby a pomocných činností, najmä v zariadeniach sociálnej starostlivosti. Vzťahy vznikajúce pri výkone civilnej služby sú upravené osobitným predpisom.

Druhá hlava

Zariadenia sociálnej starostlivosti (§ 80-136)

PRVÝ DIEL

ÚSTAVY SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI (§ 80-108)

§ 80

(1)

Na poskytovanie ústavnej sociálnej starostlivosti Ministerstvo práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky, okresné úrady a obce^20a) (ďalej len „zriaďovateľ“) zriaďujú ústavy sociálnej starostlivosti (ďalej len „ústavy“).^20b) Ústavy na poskytovanie sociálnych služieb^20c) môžu zriaďovať aj obce, organizácie a občania.^20d)

(2)

Organizáciu ústavu upravuje organizačný poriadok vydaný zriaďovateľom.

(3)

V ústavoch pre mládež a v ústavoch pre dospelých občanov^20b) s výnimkou domovov-penziónov pre dôchodcov, možno zriadiť samostatné oddelenia na denný a týždenný pobyt. Ústavy pre mládež a ústavy pre dospelých občanov^20b) s výnimkou domovov dôchodcov a domovov-penziónov pre dôchodcov môže zriaďovateľ zriadiť aj ako samostatné ústavy na denný a týždenný pobyt.

(4)

V ústavoch pre mentálne postihnutú mládež môže zriaďovateľ zriadiť samostatné diagnostické oddelenie, prípadne môže vyčleniť ústav pre mládež len na diagnostické účely.

§ 81

Ústavy pre telesne postihnutú mládež

Ústavy pre telesne postihnutú mládež sú určené pre deti a mládež od troch rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky a v prípade potreby ďalšej prípravy na povolanie do ukončenia prípravy na povolanie, u ktorých ťažký stupeň telesnej chyby znemožňuje alebo podstatne sťažuje normálny spôsob výchovy, vzdelávania a prípravy na povolanie. V týchto ústavoch sa vykonáva tiež ústavná alebo ochranná výchova telesne postihnutej mládeže.

§ 82

Ústavy pre telesne postihnutú mládež s pridruženým mentálnym postihnutím

Ústavy pre telesne postihnutú mládež s pridruženým mentálnym postihnutím sú určené pre deti a mládež vo veku od troch rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky a keď sa pripravujú na povolanie do ukončenia tejto prípravy na povolanie, ak popri telesnej chybe sú postihnutí aj mentálnym postihnutím ľahšieho stupňa, ktoré však nevylučuje vzdelávanie v osobitnej alebo pomocnej škole. V týchto ústavoch sa vykonáva aj ústavná alebo ochranná výchova telesne postihnutej mládeže s pridruženým mentálnym postihnutím.

§ 84

Ústavy pre mentálne postihnutú mládež

(1)

Ústavy pre mentálne postihnutú mládež sú určené pre deti a mládež vo veku od troch rokov, ak ich rozumové schopnosti sú na tak nízkej úrovni, že ich nemožno vzdelávať ani v pomocných školách. Prijímajú sa aj tí, ktorí sú postihnutí tiež telesnou alebo zmyslovou chybou. V týchto ústavoch sa vykonáva aj ústavná alebo ochranná výchova mentálne postihnutej mládeže.

(2)

Do ústavov pre mentálne postihnutú mládež nemožno prijímať deti a mládež, ktorých nedostatočný rozumový vývoj je následkom výchovnej zanedbanosti alebo u ktorých dochádza k akútnym prejavom psychických porúch ohrozujúcich okolie.

(3)

Diagnostické oddelenie v ústavoch pre mentálne postihnutú mládež alebo ústav pre mentálne postihnutú mládež vyčlenený na diagnostické účely sa zriaďujú na zabezpečovanie špeciálno-pedagogickej, psychologickej, lekárskej a sociálnej diagnostiky. Do týchto oddelení alebo ústavov sa prijímajú najmä mentálne postihnuté deti a mládež pred umiestnením do ústavov.

§ 84a

Ústavy pre zmyslovo postihnutú mládež

Ústavy pre zmyslovo postihnutú mládež sú určené pre deti a mládež vo veku od troch rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky a v prípade potreby ďalšej prípravy na povolanie do ukončenia tejto prípravy, ktoré boli oslobodené od povinnosti dochádzať do školy pre ťažký zdravotný postih s pridruženým zmyslovým postihom.

§ 85

Starostlivosť v ústavoch pre mládež

(1)

Príprava na život v ústavoch pre telesne postihnutú mládež a v ústavoch pre telesne postihnutú mládež s pridruženým mentálnym postihnutím zahŕňa

predškolskú výchovu detí vo veku od troch do šesť rokov zabezpečovanú v materských školách pri ústave,

školské vzdelávanie zabezpečované v školách pri ústave alebo mimo ústavu,

mimoškolskú a mimopracovnú výchovu organizovanú vo výchovných skupinách s prihliadnutím na vek a schopnosti zverencov; v jednej skupine môže byť zaradených najviac 12 zverencov, pri plávaní najviac šesť zverencov,

prípravu na povolanie uskutočňovanú na stredných školách alebo v odborných učilištiach alebo v strediskách praktického vyučovania pri ústave alebo mimo ústavu.

(2)

Ústav najneskoršie šesť mesiacov pred predpokladaným ukončením prípravy na povolanie na stredných školách alebo odborných učilištiach alebo v strediskách praktického vyučovania upozorní úrad práce podľa miesta trvalého pobytu zverenca na túto skutočnosť, aby bolo možno včas pre absolventa zabezpečiť vhodné pracovné uplatnenie.

(3)

V ústavoch pre telesne postihnutú mládež s viacerými chybami sa poskytuje starostlivosť uvedená v odseku 1 písm. a) až c) a zácvik na jednoduché práce primeraný zdravotnému stavu mladistvého.

(4)

Výchova mentálne postihnutých zverencov vo veku do 16 rokov sa organizuje vo výchovných skupinách ustanovených podľa ich mentálnej úrovne s prihliadnutím na ich fyzickú vyspelosť. V týchto výchovných skupinách môže byť zaradených najviac 12 zverencov. Počet zverencov vo výchovných skupinách mentálne postihnutých zverencov starších ako 16 rokov sa riadi potrebou zabezpečenia riadnej výchovy a nesmie byť vyšší ako 15 zverencov. Pri kultúrnych, rekreačných a športových akciách môže byť zaradených do výchovnej skupiny najviac 10 zverencov; pri plávaní, korčuľovaní a lyžovaní najviac šesť zverencov. Vo výchovných skupinách v diagnostickom oddelení a v oddelení na výkon ochrannej výchovy môže byť zaradených najviac 10 zverencov.

§ 86

Ústavy pre telesne postihnutých dospelých občanov

Ústavy pre telesne postihnutých dospelých občanov sú určené pre občanov s ťažkými telesnými chybami, ktorí ukončili povinnú školskú dochádzku a nemôžu sa pre svoje ťažké telesné postihnutie pripravovať na povolanie a potrebujú ústavné zaopatrenie, pretože im potrebnú starostlivosť nemožno zabezpečiť v doterajšom prostredí. Občania, ktorí sú postihnutí aj mentálnym postihnutím ťažšieho stupňa, sa do týchto ústavov neprijímajú.

§ 87

Ústavy pre telesne postihnutých dospelých občanov s pridruženým mentálnym postihnutím

Ústavy pre telesne postihnutých dospelých občanov s pridruženým mentálnym postihnutím sú určené pre občanov, ktorí ukončili povinnú školskú dochádzku a nemôžu sa pre svoje zdravotné postihnutie pripravovať na povolanie alebo ktorí ukončili prípravu na povolanie, ak sú popri ťažkej telesnej chybe postihnutí aj mentálnym postihnutím ľahšieho stupňa.

§ 89

Ústavy pre zmyslovo postihnutých dospelých občanov

Ústavy pre zmyslovo postihnutých dospelých občanov sú určené pre občanov, ktorí ukončili povinnú školskú dochádzku a nemôžu sa pre svoje zdravotné postihnutie pripravovať na povolanie, sú nevidomí alebo nepočujúci, ak sú odkázaní na ústavnú starostlivosť, pretože im potrebnú starostlivosť nemožno zabezpečiť v doterajšom prostredí.

§ 90

Ústavy pre mentálne postihnutých dospelých občanov

Ústavy pre mentálne postihnutých dospelých občanov sú určené najmä pre občanov vo veku od 26 rokov postihnutých mentálnym postihnutím okrem mentálneho postihnutia ťažšieho stupňa aj telesnou alebo zmyslovou chybou, ktorí potrebujú ústavnú starostlivosť, ale nie liečebnú starostlivosť v lôžkovom zdravotníckom zariadení. Občania postihnutí mentálnym postihnutím ľahšieho stupňa môžu byť do ústavu prijatí len vtedy, ak nevyhnutne potrebujú ústavnú starostlivosť.

§ 91

Domovy dôchodcov

Domovy dôchodcov sú určené predovšetkým pre starých občanov, ktorí dosiahli vek rozhodný pre priznanie starobného dôchodku a ktorí pre trvalé zmeny zdravotného stavu potrebujú komplexnú starostlivosť, ktorú im nemôžu zabezpečiť členovia ich rodiny ani opatrovateľská služba alebo iné služby sociálnej starostlivosti, a pre starých občanov, ktorí toto umiestnenie nevyhnutne potrebujú z iných vážnych dôvodov. Nemožno však prijať občanov, ktorých zdravotný stav vyžaduje liečenie a ošetrovanie v lôžkovom zdravotníckom zariadení.

§ 92

Domovy - penzióny pre dôchodcov

(1)

Domovy - penzióny pre dôchodcov sú určené predovšetkým pre starých občanov, ktorí dosiahli vek rozhodný pre priznanie starobného dôchodku a ktorých celkový zdravotný stav je taký, že nepotrebujú komplexnú starostlivosť za predpokladu, že im budú poskytované služby, ktoré budú potrebovať vzhľadom na ich vek a zdravotný stav.

(2)

Do domovov - penziónov pre dôchodcov sa prijímajú občania,

ktorých zdravotný stav a vek umožňuje viesť pomerne samostatný život vo vhodných podmienkach a nepotrebujú umiestnenie v ústave s celoročným pobytom,

nie sú sústavne zamestnaní v pracovnom pomere alebo v inom obdobnom pracovnoprávnom vzťahu.

(3)

V domovoch - penziónoch pre dôchodcov sa poskytuje ubytovanie a základná starostlivosť.²¹) Súčasne ústav vytvára podmienky pre rozvoj kultúrneho a spoločenského života a záujmovej činnosti obyvateľov ústavu. Podľa možností ústavu a požiadaviek obyvateľov domovov - penziónov pre dôchodcov možno obyvateľom poskytovať aj ďalšie platené služby uvedené v prílohe č. 7 tejto vyhlášky.

§ 93

Rozsah poskytovanej starostlivosti v ústavoch

Pri týždennom, dennom a prechodnom pobyte v ústavoch sa poskytuje v potrebnom rozsahu starostlivosť tak, ako v rovnakom type ústavu s celoročným pobytom s tým, že sa pri dennom pobyte neposkytuje bývanie a pri týždennom pobyte sa neposkytuje bývanie v dňoch pracovného pokoja. Prechodný pobyt v ústave sa poskytuje, ak občan, ktorý sa inak o umiestneného občana stará, nemôže túto starostlivosť z vážnych dôvodov poskytovať.

§ 94

Podmienky pre prijatie do ústavov

(1)

Do ústavov sa prijímajú občania, ktorí potrebujú vzhľadom na svoje sociálne pomery a zdravotný stav ústavnú sociálnu starostlivosť. Zdravotné postihnutia, odôvodňujúce a vylučujúce prijatie do ústavu, sú uvedené v prílohe č. 8 tejto vyhlášky.

(2)

Občanov, ktorí sú plnoletí a neboli pozbavení spôsobilosti na právne úkony, možno prijať do ústavu len s ich písomným súhlasom. Maloletých občanov a občanov pozbavených spôsobilosti na právne úkony možno prijať do ústavu len s písomným súhlasom ich zákonného zástupcu, pokiaľ nejde o nariadenú ústavnú výchovu.

§ 95

Konanie o prijatie do ústavu

(1)

Občana možno prijať do ústavu na základe žiadosti. Žiadosť podáva občan, ktorý potrebuje ústavnú sociálnu starostlivosť, ak osobitný predpis neustanovuje inak;²²) ak ide o maloletého alebo o občana pozbaveného spôsobilosti na právne úkony, ich zákonný zástupca. Konanie o prijatie do ústavu sa môže začať z podnetu národného výboru, spoločenskej organizácie alebo zdravotníckeho zariadenia. Konanie o prijatie do ústavu sa môže začať aj z podnetu okresného úradu, obvodného úradu, obce, záujmových zväzov družstiev, občianskych združení, cirkevných, charitatívnych a iných organizácií alebo zdravotníckeho zariadenia. Ak súd nariadil ústavnú alebo ochrannú výchovu dieťaťa alebo ak obvodný úrad predbežne rozhodol o jeho okamžitom umiestnení do ústavu, dieťa sa prijme do ústavu na základe požiadavky orgánu starostlivosti o deti príslušného obvodného úradu.

(2)

Obvodný úrad príslušný podľa trvalého pobytu žiadateľa prešetrí jeho sociálne pomery a vyžiada vyjadrenie ošetrujúceho lekára o jeho zdravotnom stave. Obvodný úrad podľa požiadavky žiadateľa o umiestnenie v ústave bez zbytočného odkladu zašle kompletnú žiadosť príslušnému orgánu, ktorý vhodný ústav spravuje, alebo do ústavu, ktorý je poverený rozhodovaním o prijatí do ústavu. Ak bola žiadosť o prijatie do ústavu podaná na okresnom úrade, tento žiadosť postúpi obvodnému úradu podľa trvalého pobytu žiadateľa.

(3)

Ak žiadateľ spĺňa podmienky pre prijatie do ústavu a v ústave je voľné miesto, príslušný orgán, ktorý tento ústav spravuje, alebo ústav, ktorý je poverený rozhodovaním o prijatí, rozhodne o prijatí žiadateľa; v opačnom prípade rozhodne o zaradení žiadosti do poradovníka čakateľov.

(4)

Príslušný orgán, ktorý ústav spravuje, alebo ústav, ktorý je poverený rozhodovaním o prijatí do ústavu, zostavuje poradovník čakateľov na umiestnenie do ústavu podľa naliehavosti umiestnenia. Pri určení poradia naliehavosti umiestnenia sa postupuje podľa prílohy č. 9; poradovník sa vedie pre každý ústav osobitne.

(5)

Okresný úrad zriaďuje v ústave pre telesne postihnutú mládež, ktorý spravuje, odbornú pracovnú skupinu, ktorá posudzuje žiadosti o prijatie do ústavu.

(6)

Pred rozhodnutím o prijatí občana z poradovníka čakateľov príslušný orgán, ktorý ústav spravuje, alebo ústav, ktorý je poverený rozhodovaním o prijatí, prešetrí, či sa zmenili podmienky rozhodujúce pre prijatie do ústavu.

(7)

V rozhodnutí o prijatí do ústavu určí príslušný orgán, ktorý ústav spravuje, ústav, do ktorého má byť žiadateľ prijatý, a formu pobytu. Ak žiadateľ bez vážneho dôvodu nenastúpi do ústavu, zaradí sa do poradovníka čakateľov na posledné miesto.

§ 96

Nástup do ústavu

Žiadateľa vyzve na nástup do ústavu príslušný orgán, ktorý ústav spravuje alebo ústav, ktorému je táto činnosť zverená. Deň nástupu oznámi príslušný orgán, ktorý ústav spravuje alebo ústav, ktorý rozhoduje o prijatí, žiadateľovi alebo jeho zákonnému zástupcovi aspoň týždeň vopred; súčasne mu oznámi, ktoré doklady si musí so sebou priniesť a ktoré veci si môže do ústavu zobrať. Príslušný orgán, ktorý ústav spravuje alebo ústav, ktorý žiadateľa vyzve na nástup do ústavu, požiada v prípade potreby obec, v ktorej má žiadateľ trvalý pobyt, aby mu pomáhala pri zabezpečovaní záležitostí spojených s nástupom do ústavu.

§ 97

Pobyt obyvateľa (zverenca) mimo ústavu

(1)

Vedúci ústavu môže povoliť na žiadosť obyvateľa (zákonného zástupcu) obyvateľovi ústavu pre dospelých a starých občanov pobyt mimo ústavu na čas najviac 28 kalendárnych dní v jednom kalendárnom roku, vo výnimočných prípadoch na 42 dní. Dlhší pobyt mimo ústavu môže povoliť príslušný orgán, ktorý ústav spravuje.

(2)

Zverencom v ústavoch pre mládež môže vedúci ústavu na žiadosť ich zákonných zástupcov povoliť pobyt mimo ústavu počas školských prázdnin bez obmedzenia. U zverencov umiestnených na základe rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy alebo u zverencov, o ktorých okamžitom umiestnení v ústave predbežne rozhodol obvodný úrad, možno povoliť pobyt mimo ústavu len po predchádzajúcom súhlase orgánu starostlivosti o deti obvodného úradu, príslušného podľa miesta trvalého pobytu rodičov alebo občanov, u ktorých sa zverenec zdržiava počas prechodného pobytu mimo ústavu. Ak to nenarúša vzdelávací proces, môže vedúci ústavu so súhlasom riaditeľa školy povoliť zverencom, ktorí navštevujú školu, pobyt mimo ústavu aj v čase mimo školských prázdnin, najviac v rozsahu 28 dní. Výnimku z týchto ustanovení môže povoliť príslušný orgán, ktorý ústav spravuje.

§ 98

Premiestnenie obyvateľa (zverenca)

(1)

Ak má byť obyvateľ (zverenec) premiestnený do iného ústavu, toto opatrenie sa s ním vopred prerokuje. Ak ide o maloletého alebo o občana pozbaveného spôsobilosti na právne úkony, premiestnenie sa vopred prerokuje s jeho zákonným zástupcom s výnimkou prípadov, ak je nad maloletým nariadená ústavná výchova alebo uložená ochranná výchova. O premiestnení do iného ústavu vydáva rozhodnutie príslušný orgán, ktorý ústav spravuje, alebo ústav, ktorý je poverený rozhodovaním o prijatí do ústavu, do ktorého má byť obyvateľ (zverenec) premiestnený.

(2)

Obdobne sa postupuje aj pri premiestnení na iné oddelenie v rámci ústavu. V tomto prípade sa rozhodnutie nevydáva.

(3)

Obyvateľ domova - penziónu pre dôchodcov môže byť premiestnený do iného druhu zariadenia sociálnej starostlivosti alebo štátnej zdravotníckej správy buď na základe jeho žiadosti, alebo na návrh vedúceho ústavu, najmä ak sa zmení zdravotný stav obyvateľa.

§ 99

Ukončenie pobytu v ústave

(1)

Pobyt v ústave sa končí rozhodnutím o ukončení pobytu obyvateľa (zverenca) v ústave, na základe jeho žiadosti alebo žiadosti jeho zákonného zástupcu, rozhodnutím o prepustení obyvateľa (zverenca) z ústavu, rozhodnutím o premiestnení do iného ústavu alebo úmrtím.

(2)

Obyvateľ (zverenec) ústavu môže byť prepustený, ak aj po opätovnom napomenutí hrubo porušuje ústavný poriadok alebo ak ďalšie poskytovanie ústavnej sociálnej starostlivosti nie je účelné alebo potrebné. Pobyt obyvateľa (zverenca) nemožno ukončiť, ak nie je o neho inak riadne postarané a je úplne odkázaný na pomoc spoločnosti.

(3)

Postup pri úmrtí obyvateľa (zverenca) ústavu upravujú osobitné predpisy.²³) Pohreb zomretého obyvateľa (zverenca) ústavu zabezpečí ústav, ak ho nezabezpečia najbližší príbuzní alebo niekto iný.

(4)

Majetok zomretého spíše bez meškania vedúci ústavu alebo ním poverený pracovník za účasti dvoch svedkov a preberie do úschovy ústavu. Ústav podá štátnemu notárstvu oznámenie o úmrtí za účelom začatie dedičského konania. Uschovaný majetok zomretého obyvateľa (zverenca) ústavu možno vydať iba na základe súhlasu štátneho notára.

§ 100

Úschova cenných vecí v ústave

(1)

Ústav prevezme do úschovy cenné veci, vkladné knižky a peňažnú hotovosť (ďalej len „cenné veci“) obyvateľa (zverenca) ústavu, ktorý o ich prevzatie požiada pri nástupe do ústavu alebo počas pobytu v ňom; o prevzatí cenných vecí vydá ústav potvrdenie (zložný list), ktorý sa zapíše do registra zložných listov.

(2)

Cenné veci obyvateľa (zverenca), ktorý nemá spôsobilosť na právne úkony, prevezme ústav do úschovy na žiadosť jeho zákonného zástupcu. Ak hrozí nebezpečenstvo poškodenia, zničenia alebo straty cenných vecí obyvateľa (zverenca), prevezme ich ústav do úschovy z vlastného podnetu a upozorní bez meškania zákonného zástupcu obyvateľa (zverenca).

(3)

Cenné veci prevzaté do úschovy sa riadne označia tak, aby sa vylúčila ich zámena a vedie sa ich evidencia.

(4)

K vkladným knižkám sú vedené analytické kontá a register kont. Vklady a výbery z vkladných knižiek sa v ústave zaznamenávajú do osobitného peňažného denníka (pokladničnej knihy) na základe príjmových a výdavkových dokladov.

(5)

Ústav pravidelne polročne vykoná inventarizáciiuvkladných knižiek obyvateľov (zverencov).

(6)

Po úmrtí obyvateľa (zverenca) ústav ihneď vyhotoví protokol o majetku obyvateľa a prihlási majetok na dedičské konanie na štátnom notárstve.

(7)

Ústav založí a vedie dokumentáciu o dedičských konaniach po zomretých obyvateľoch.

§ 102

Poskytovanie osobného vybavenia, drobných predmetov osobnej potreby a niektorých služieb

(1)

Osobné vybavenie (prádlo, šatstvo, obuv) a drobné predmety osobnej potreby ústav poskytuje pri celoročnom a týždennom pobyte obyvateľov, ktorí nemajú dostatočné vlastné prostriedky na ich nákup, s prihliadnutím na potreby obyvateľa, jeho zdravotný stav a účasť na pracovnej činnosti. Obdobne sa postupuje pri poskytovaní niektorých služieb (holenie, strihanie vlasov, pedikúra).

(2)

V ústavoch pre mládež s celoročným pobytom sa poskytuje osobné vybavenie (prádlo, šatstvo, obuv) a drobné predmety osobnej potreby s prihliadnutím na potreby zverenca.

(3)

Osobné vybavenie, drobné predmety osobnej potreby a niektoré služby sa neposkytujú obyvateľom (zverencom) pri dennom alebo prechodnom pobyte v ústavoch, zverencom v ústavoch pre mládež s týždenným pobytom a v domovoch - penziónoch pre dôchodcov.

(4)

O rozsahu poskytovania osobného vybavenia drobných predmetov osobnej potreby a niektorých služieb jednotlivým obyvateľom (zverencom) rozhoduje vedúci ústavu.

(5)

Celá údržba a oprava osobného vybavenia poskytovaného ústavom a aj vlastného osobného vybavenia obyvateľov (zverencov) sa hradí z prostriedkov ústavu s výnimkou obyvateľov domova-penziónu pre dôchodcov.

(6)

Vybavenie hygienických zariadení zabezpečuje vždy ústav, s výnimkou zariadení, ktoré sú súčasťou obytných jednotiek v domovoch - penziónoch pre dôchodcov.

(7)

Vzorové zoznamy osobného vybavenia, drobných predmetov osobnej potreby, posteľnej bielizne a iného textilu schvaľuje na návrh ústavu príslušný orgán, ktorý ústav spravuje.

§ 103

Kultúrno-záujmová činnosť

Ústavy zabezpečujú kultúrno-záujmovú činnosť obyvateľov (zverencov) v záujme rozvoja ich schopností, estetického cítenia a zapojenia do spoločenského života.

§ 104

Pomocné hospodárstvo a ústavná výroba

Na rozvíjanie dobrovoľnej pracovnej činnosti obyvateľov (zverencov) ústavu možno zriadiť pomocné hospodárstvo ústavu a ústavnú výrobu.

§ 105

Pracovná a výchovno-pracovná činnosť

(1)

V ústavoch pre mládež sa zverenci zúčastňujú na výchovno-pracovnej činnosti do skončenia povinnej školskej dochádzky. Za prácu vykonávanú v rámci výchovno-pracovnej činnosti zverencom nepatrí odmena.

(2)

Pracovnú činnosť môžu vykonávať v súlade s pracovnoprávnymi predpismi obyvatelia ústavov pre dospelých občanov a zverenci ústavov pre mládež po skončení povinnej školskej dochádzky.

(3)

Pracovná a výchovno-pracovná činnosť sa môže vykonávať v prevádzke ústavu alebo na jeho pomocnom hospodárstve.

(4)

Vhodnosť a rozsah výchovno-pracovnej a pracovnej činnosti posudzuje lekár.

§ 106

Fond obyvateľov

(1)

Fond obyvateľov, určený na zvýšenie kultúrnej úrovne života v ústave, zriaďuje alebo zrušuje v jednotlivých ústavoch príslušný orgán, ktorý ústav spravuje, po prerokovaní s vedúcim ústavu a výborom obyvateľov, ak je v ústave zriadený. Fond spravuje výbor obyvateľov, ktorý používa jeho prostriedky po dohode s vedúcim ústavu. Ak nie je v ústave výbor obyvateľov, rozhoduje o použití prostriedkov fondu vedúci ústavu.

(2)

Do fondu obyvateľov plynie

čistý výnos pomocného hospodárstva a ústavnej výroby,

úhrada získaná za činnosť vykonávanú v rámci výchovno-pracovnej činnosti,

čistý výnos z kultúrnych akcií organizovaných obyvateľmi (zverencami) ústavu,

dobrovoľné príspevky od obyvateľov (zverencov) ústavu a od iných osôb.

(3)

Prostriedky, ktoré plynú do fondu obyvateľov, sa sústreďujú z ústavov, ktoré nie sú samostatnou rozpočtovou organizáciou, na príslušnom orgáne, ktorý tieto ústavy spravuje. O rozdelení takto sústredených prostriedkov do fondov obyvateľov jednotlivých ústavov rozhoduje príslušný orgán, ktorý spravuje ústavy, z ktorých boli prostriedky sústredené, s prihliadnutím na to, ako sa na ich tvorbe podieľali obyvatelia (zverenci) jednotlivých ústavov. Dobrovoľné príspevky podľa odseku 2 písm. d) sa prideľujú vždy tomu ústavu, pre ktorý boli darcom určené.

(4)

Prostriedky fondu obyvateľov sa používajú na úhradu nákladov spojených s kultúrno-spoločenskou činnosťou pre obyvateľov, ak ich nemožno uhradiť z rozpočtových prostriedkov ústavu. Z prostriedkov fondu obyvateľov možno zakúpiť predmety investičnej a neinvestičnej povahy slúžiace na uspokojovanie potrieb obyvateľov ústavu.

§ 107

Výbor obyvateľov

Obyvatelia domovov dôchodcov, domovov - penziónov pre dôchodcov a ústavov pre telesne alebo zmyslovo postihnutých dospelých občanov sa zúčastňujú na organizovaní života v ústave prostredníctvom svojich zástupcov zvolených do výboru obyvateľov.

§ 108

Združenie rodičov a priateľov ústavu

Ústavom pre mládež napomáhajú pri plnení úloh združenia rodičov a priateľov ústavu.

DRUHÝ DIEL

OSTATNÉ ÚČELOVÉ ZARIADENIA SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI (§ 112-134)

Domovy pre matky s deťmi

(§ 112-113)

§ 112

Domovy pre matky s deťmi poskytujú osamelým matkám s malými deťmi a osamelým tehotným ženám, ktoré sa ocitli v ťažkej životnej situácii, ubytovanie, výchovnú starostlivosť a poradenské služby najmä pri zabezpečovaní zamestnania, umiestnenia detí v predškolských zariadeniach a pri riešení ich bývania.

§ 113

(1)

Pri rozhodovaní o prijatí do domova pre matky s deťmi rozhodne obvodný úrad aj o výške úhrady za ubytovanie a základnú starostlivosť poskytovanú matke a dieťaťu, prípadne tehotnej žene.²⁵) Pritom prihliadne na ich sociálno-ekonomickú situáciu.

(2)

O ukončení pobytu v domove pre matky s deťmi rozhodne obvodný úrad, ktorý ho spravuje, najmä ak matka získa byt alebo opakovane porušuje zásady riadneho spolužitia. Podľa okolností prípadu vykoná tento obvodný úrad opatrenia na zabezpečenie ďalšej starostlivosti o jej dieťa.

Osobitné zariadenia na výkon pestúnskej starostlivosti

(§ 114-127)

§ 114

Osobitné zariadenia na výkon pestúnskej starostlivosti (ďalej len „zariadenia“) sa spravidla zriaďujú v samostatnom objekte. Obdobne ako v osobitnom zariadení sa pestúnska starostlivosť môže vykonávať aj vo vlastnom byte alebo v rodinnom dome pestúna.

§ 115

(1)

Pestúnmi vykonávajúcimi pestúnsku starostlivosť v zariadení sa môžu stať občania, ktorí uzatvorili s obvodným úradom spravujúcim zariadenie dohodu o právach a povinnostiach pri výkone pestúnskej starostlivosti v zariadení. Výkon pestúnskej starostlivosti sa začína prijatím prvého dieťaťa do starostlivosti na základe rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo o ustanovení občana za opatrovníka dieťaťa.

(2)

Súčasťou dohody o výkone pestúnskej starostlivosti v zariadení je aj spôsob zániku práv a povinností vyplývajúcich z tejto dohody, najmä vzájomnou dohodou alebo zrušením dohody zo strany obvodného úradu, ak príslušný orgán rozhodol o výchove detí iným spôsobom pre neplnenie povinností pestúna, prípadne zrušením dohody zo strany pestúna, ak sa rozhodol vykonávať pestúnsku starostlivosť mimo zariadenia. V dohode je ďalej potrebné uviesť záväzok pestúna, že po ukončení výkonu pestúnskej starostlivosti v zariadení odovzdá obvodnému úradu, ktorý zariadenie spravuje, objekt a jeho vybavenie v stave zodpovedajúcom jeho bežnému opotrebovaniu a objekt uvoľní, ak sa nedohodlo inak.

(3)

Pri uzatváraní dohody podľa odseku 2 obvodný úrad prihliada na počet detí žijúcich v domácnosti, a to aj v prípade, že pestúnska starostlivosť u niektorých z nich už zanikla, a tiež na vek pestúna (pestúnov).

§ 116

(1)

K umiestneniu dieťaťa do zariadenia dochádza na základe rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo o ustanovení občana za opatrovníka. V nevyhnutných prípadoch môže byť do zariadenia umiestnené aj dieťa na základe predbežného opatrenia príslušného obvodného úradu. Umiestnenie dieťaťa z iného okresu je potrebné prerokovať s príslušným obvodným úradom, ktorý zariadenie spravuje, a s pestúnom.

(2)

Pestún a zverené deti tvoria pestúnsku rodinu. Počet detí v rodinnej skupine určí obvodný úrad, ktorý zariadenie spravuje. Zúčastnené obvodné úrady dbajú na to, aby sa v jednej pestúnskej rodine sústredili predovšetkým súrodenci.

(3)

Ak spĺňajú deti, ktoré dosiahli plnoletosť, podmienky nároku na príspevok na úhradu potrieb dieťaťa,⁹) zostávajú naďalej v zariadení, ak sa o tom dohodnú s pestúnmi. Ďalší pobyt plnoletého dieťaťa v zariadení je potrebné dohodnúť s obvodným úradom, ktorý zariadenie spravuje.

§ 117

Pri starostlivosti o zverené deti a pri vedení domácnosti v v pestúnskych rodinách so štyrmi a viac deťmi alebo pri starostlivosti o telesne, zmyslovo alebo duševne postihnuté deti poskytne obvodný úrad, ktorý zariadenie spravuje pestúnovi trvalú výpomoc. Túto výpomoc môže zabezpečiť aj opatrovateľskou službou, a to aj osobami, ktorých pomoc a ošetrenie sa inak za opatrovateľskú službu nepovažuje. To platí obdobne pri dočasnej neschopnosti pestúna starať sa o zverené deti.

§ 118

(1)

Obvodný úrad, ktorý zariadenie spravuje, vybaví objekt zariadenia s ohľadom na potreby detí a rodiny. Pritom spolupracuje s občanmi, ktorí boli vybraní na výkon pestúnskej starostlivosti v zariadení.

(2)

Obvodný úrad, ktorý zariadenie spravuje, znáša náklady spojené s opravami a údržbou objektu zariadenia a jeho vybavenia, ak presahujú 100 Sk v jednotlivom prípade. Ak ide o vybavenie zariadenia posteľnou bielizňou a iným textilom, postupuje obvodný úrad, ktorý zariadenie spravuje, obdobne ako pri správe ústavov sociálnej starostlivosti. Pri výkone pestúnskej starostlivosti za podmienok zariadenia vo vlastnom byte (objekte) pestúna sa toto ustanovenie týka, len predmetov, ktorými obvodný úrad, ktorý zariadenie spravuje, byt (objekt) pestúna vybavil.

(3)

Obvodný úrad, ktorý zariadenie spravuje, hradí cestovné náklady pestúnovi a jemu zvereným deťom pri ich cestách na vybavovanie dôležitých osobných záležitostí zverených detí v rozsahu a za podmienok ako vlastným pracovníkom.

(4)

Obvodný úrad, ktorý zariadenie spravuje, môže poskytnúť pestúnovi v zariadení, ktorý sa stará o štyri a viac zverených detí, peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla vo výške 50 % nadobúdacej ceny motorového vozidla, najviac do výšky 60 000 Sk. Uzavrie pritom s pestúnom dohodu o vrátení príspevku alebo jeho pomernej časti v prípade, že pestún prestane byť do piatich rokov vlastníkom motorového vozidla alebo prestane v tomto čase vykonávať pestúnsku starostlivosť v zariadení.

§ 119

(1)

Príjem pestúnskej rodiny tvorí príspevok na deti zverené do pestúnskej starostlivosti, prídavky na deti (výchovné), prípadne sirotský dôchodok, ako aj dohodnutá výška úhrady poskytovaná pestúnom na stravu, vrátane spoločných pomerných nákladov na domácnosť za neho a rodinných príslušníkov, úhrada za stravu za osoby prechodne ubytované v zariadení a úhrada za stravu poskytovaná zárobkovo činným dieťaťom. Počas návštevy dieťaťa vykonávajúceho základnú (náhradnú) vojenskú službu, ktoré má v zariadení trvalý pobyt, prispieva obvodný úrad, ktorý zariadenie spravuje, na úhradu nákladov za jeho stravovanie počas jeho pobytu v zariadení.

(2)

Z príjmu pestúnskej rodiny uspokojuje pestún všetky potreby zverených detí a hradí 10 % nákladov spotreby elektrického prúdu, plynu, pevných alebo tekutých palív, ako aj náklady spojené s opravami a údržbou objektu zariadenia a jeho vybavenia, ak v jednotlivom prípade neprevyšujú 100 Sk, a náklady za telefónne hovory; 90 % nákladov spotreby elektrického prúdu, plynu, pevných a tekutých palív a poplatok za telefónny prístroj hradí obvodný úrad, ktorý zariadenie spravuje. Obdobne sa postupuje aj pri výkone pestúnskej starostlivosti vo vlastnom byte alebo v rodinnom dome pestúna s výnimkou nákladov súvisiacich s opravami a údržbou rodinného domu.

§ 122

Stanice opatrovateľskej služby pre deti

(1)

Stanice opatrovateľskej služby pre deti (ďalej len „stanice“) sú určené na sústredený výkon opatrovateľskej služby pre deti vo veku od troch rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky, o ktoré sa rodičia alebo iné osoby zodpovedné za ich výchovu nemôžu na prechodný čas starať alebo je z dôvodu zlyhania výchovnej funkcie rodiny potrebné dieťa okamžite vyňať a umiestniť mimo nej do času úpravy pomerov dieťaťa. V staniciach sa deťom poskytuje ubytovanie, stravovanie, zdravotnícka starostlivosť, výchova, pomoc pri príprave na školské vyučovanie, prípadne tiež sprievod do školy alebo školskej družiny, ktorú deti navštevujú.

(2)

Obvodný úrad, ktorý stanicu spravuje, vo svojom rozhodnutí o poskytovaní služieb v stanici určí výšku úhrady za tieto služby, pričom zohľadňuje sociálno-ekonomické pomery rodiny. Výška úhrady za poskytnuté úkony opatrovateľskej služby sa určí podľa prílohy č. 1 tejto vyhlášky; úhrada za stravu sa určí podľa stravných jednotiek platných pre ústavy sociálne starostlivosti,²⁴) pričom na obed sa počíta 35 % celodennej stravnej jednotky.

§ 122a

Zariadenia pre deti a mládež s poruchami správania

(1)

Zariadenia pre deti a mládež s poruchami správania (ďalej lej „zariadenia pre deti a mládež“) sú zariadeniami sociálnej starostlivosti určené na prevenciu sociálno-patologických javov detí a mládeže. Poskytuje sa v nich výchovno-poradenská starostlivosť najmä deťom a mládeži s poruchami správania, ktoré neukončili prípravu na povolanie alebo nie sú v pracovnom pomere. Zariadenia pre deti a mládež vykonávajú tiež starostlivosť o deti prepustené z výchovných ústavov, podmienečne prepustené z výkonu trestu odňatia slobody alebo o podmienečne odsúdených mladistvých.

(2)

Zariadenia pre deti a mládež vytvárajú tiež podmienky pre poznávaciu, kultúrno-spoločenskú, športovú a inú záujmovú činnosť.

(3)

Pracovnú a výchovno-pracovnú činnosť môžu deti a mládež vykonávať najmä v rámci vlastnej prevádzky zariadenia alebo v pomocnom hospodárstve.

(4)

Starostlivosť v zariadení pre deti a mládež sa poskytuje najmä formou denného pobytu, na základe dohody medzi zákonným zástupcom dieťaťa alebo občanom, ktorému bolo dieťa zverené do výchovy nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, a obvodným úradom, ktorý zariadenie spravuje.

§ 125

Zariadenia pre spoločensky neprispôsobených občanov a občanov, ktorí potrebujú osobitnú pomoc

(1)

Spoločensky neprispôsobeným občanom a občanov, ktorí potrebujú osobitnú pomoc, ktorí sú bez prístrešia, zabezpečujú obvodné úrady najmä prechodné ubytovanie v ubytovniach na ich prechodný pobyt.

(2)

V ubytovniach možno poskytnúť krátkodobé, spravidla najviac tridsaťdňové ubytovanie. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže obvodný úrad, ktorý ubytovňu spravuje, povoliť dlhšie trvajúce ubytovanie.

(3)

Výšku úhrady za ubytovanie určí obvodný úrad, ktorý ubytovňu spravuje, s prihliadnutím na sociálno-ekonomickú situáciu spoločensky neprispôsobeného občana.

§ 125a

Azylové centrá

(1)

Azylové centrá sú zariadeniami sociálnej starostlivosti, v ktorých sa poskytuje najmä spoločensky neprispôsobeným občanom a občanom, ktorí potrebujú osobitnú pomoc, ubytovanie, stravovanie a výchovno-poradenská starostlivosť. Obvodný úrad, ktorý zariadenie spravuje, umožňuje pobyt občanom v azylovom centre do času, pokiaľ si nevyriešia bytovú situáciu, najviac však na dobu jedného roka. Podľa podmienok môže azylové centrum sprostredkovať týmto občanom krátkodobé zamestnanie, najmä vo verejnoprospešných službách.

(2)

Výšku úhrady za pobyt v azylovom centre určí obvodný úrad, ktorý zariadenie spravuje, s prihliadnutím na sociálno-ekonomickú situáciu občana.

§ 126

Kluby dôchodcov

(1)

Poslaním klubov dôchodcov je uspokojovať kultúrne a spoločenské záujmy starých občanov a ťažko zdravotne postihnutých občanov a poskytovať im niektoré služby.

(2)

Obce, organizácie a občania môžu na výstavbu klubov dôchodcov združovať finančné prostriedky.

(3)

Obce prispievajú na organizovanie kultúrno-spoločenských akcií klubov dôchodcov, včítane podujatí organizovaných v súčinnosti so záujmovou organizáciou dôchodcov, a to najmä:

na úhradu nákladov spojených s usporadúvaním kultúrnych alebo spoločenských akcií,

na úhradu občerstvenia v súvislosti s usporadúvaním slávností pri príležitosti Vianoc, Nového roka a ďalších významnejších osláv a jubileí.

(4)

Odmeňovanie predsedov správ klubov dôchodcov, prípadne iných občanov za práce spojené s kúrením, upratovaním alebo za iné práce súvisiace s prevádzkou klubu dôchodcov sa zabezpečuje v rámci rozpočtových prostriedkov na ostatné osobné náklady.

§ 127

Samostatné jedálne s vlastnou kuchyňou pre dôchodcov

(1)

Samostatné jedálne s vlastnou kuchyňou pre dôchodcov sú zariadenia sociálnej starostlivosti poskytujúce stravovanie tým dôchodcom, pre ktorých nemožno stravovanie zabezpečiť inak.

(2)

Obec môže určiť v nevyhnutných prípadoch ďalší okruh stravníkov odkázaných na stravovanie v zariadení uvedenom v odseku 1.

Zariadenia opatrovateľskej služby pre starých občanov a ťažko zdravotne postihnutých občanov

(§ 128-134)

§ 128

(1)

Zariadenia opatrovateľskej služby pre starých občanov a ťažko zdravotne postihnutých občanov sa zriaďujú podľa miestnych podmienok.

(2)

Obvodný úrad, ktorý spravuje stanicu opatrovateľskej služby a zariadenie opatrovateľskej služby na dlhodobý pobyt, zabezpečí vedenie evidencie a úschovu cenných vecí občanov umiestnených v týchto zariadeniach.

(3)

Občanom umiestneným v staniciach opatrovateľskej služby pre starých občanov, v zariadeniach na denný pobyt starých občanov a v zariadeniach opatrovateľskej služby na dlhodobý pobyt starých občanov možno zabezpečiť odber obedov zo zariadení sociálnej starostlivosti, prípadne zo zariadení spoločného stravovania. Sociálne odkázaným občanom možno poskytnúť na jedno hlavné jedlo príspevok zo sociálnej starostlivosti podľa § 54 tejto vyhlášky.

§ 129

Stanice opatrovateľskej služby pre starých občanov

(1)

Stanice opatrovateľskej služby pre starých občanov sú určené pre starých občanov, ktorým nemožno poskytovať opatrovateľskú službu v ich domácnostiach, a to najmä pred umiestnením do domova dôchodcov, počas dovolenky alebo mimoriadneho pracovného zaneprázdnenia rodinných príslušníkov týchto príjemcov, ktorým inak pomoc zabezpečuje ich rodina, a v prípadoch väčších opráv bytu.

(2)

V staniciach sa poskytuje na prechodný čas celodenná starostlivosť, a to ubytovanie, stravovanie, potrebné úkony opatrovateľskej služby v nepretržitej prevádzke a vytvárajú sa podmienky pre ich kultúrno-spoločenskú a záujmovú činnosť.

(3)

Ak to umožňuje kapacita a miestne podmienky stanice opatrovateľskej služby, možno v týchto zariadeniach zabezpečovať aj denný, týždenný, prípadne dlhodobý pobyt starých občanov.

(4)

Výška úhrady za poskytnuté úkony opatrovateľskej služby sa určí podľa prílohy č. 1 tejto vyhlášky.

(5)

Úhrada za ubytovanie v stanici opatrovateľskej služby pri týždennom alebo dlhodobom pobyte sa určí podľa ustanovení o úhradách za starostlivosť poskytovanú v domovoch-penziónoch pre dôchodcov.²⁶)

§ 130

Zariadenia opatrovateľskej služby na dlhodobý pobyt starých občanov

(1)

Zariadenia opatrovateľskej služby na dlhodobý pobyt starých občanov sú určené na bývanie občanov odkázaných na poskytovanie opatrovateľskej služby a tých starých občanov, u ktorých možno odôvodnene predpokladať, že ju budú potrebovať so zreteľom na postupné strácanie sebestačnosti a zhoršovanie zdravotného stavu.

(2)

V zariadení opatrovateľskej služby na dlhodobý pobyt starých občanov nemôžu bývať občania trpiaci psychickými poruchami, pod vplyvom ktorých ohrozujú seba aj okolie, prípadne narúšajú kolektívne spolunažívanie, a občania trpiaci na infekčné choroby.

(3)

Pri určovaní úhrady za ubytovanie v zariadení opatrovateľskej služby na dlhodobý pobyt starých občanov sa postupuje podľa ustanovení o úhradách za starostlivosť poskytovanú v domovoch - penziónoch pre dôchodcov.²⁶)

(4)

Odkázaným občanom sa v zariadení poskytujú úkony opatrovateľskej služby, prípadne sa zabezpečuje aj stravovanie.

§ 131

Zariadenia na denný pobyt starých občanov

(1)

Zariadenia na denný pobyt starých občanov zriadené v rámci opatrovateľskej služby sú určené pre starých občanov a pre ťažko zdravotne postihnutých občanov odkázaných na poskytovanie opatrovateľskej služby. Do týchto zariadení sa prijímajú občania s čiastočne obmedzenými fyzickými alebo psychickými schopnosťami, ktorí však nebudú narúšať spolunažívanie v ňom.

(2)

Po prijatí občana do zariadenia na denný pobyt sa opatrovateľská služba v jeho domácnosti poskytuje len výnimočne, ak je osamelý.

(3)

V zariadeniach na denný pobyt starých občanov sa poskytuje v pracovných dňoch v pracovnom čase starostlivosť, stravovanie a dohľad. Prijatým občanom sa vytvárajú podmienky pre záujmovú činnosť a poskytujú sa im jednoduché ošetrovateľské úkony.

§ 132

Strediská osobnej hygieny

V strediskách osobnej hygieny sa príjemcom opatrovateľskej služby poskytuje hygienická starostlivosť.

§ 133

Práčovne opatrovateľskej služby

Práčovne opatrovateľskej služby pre príjemcov opatrovateľskej služby slúžia v prípade, ak nemožno zabezpečiť pranie ich bielizne iným spôsobom.

§ 134

Činnosť a prevádzka účelových zariadení sociálnej starostlivosti uvedených v § 112 až 133 tejto vyhlášky sa vykonáva podľa prevádzkových poriadkov vydaných príslušným orgánom, ktorý zariadenie spravuje.

TRETÍ DIEL

CENTRUM PORADENSKO-PSYCHOLOGICKÝCH SLUŽIEB A STREDISKO SLUŽIEB SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI (§ 135-136)

§ 135

Centrum poradensko-psychologických služieb

(1)

Obsahom organizácie poradensko-psychologickej starostlivosti o jednotlivca, pár a rodinu poskytovanej centrom poradensko-psychologických služieb (ďalej len „centrum“)^2a) je najmä organizácia poradenskej a psychoterapeutickej pomoci a ďalších služieb pri riešení osobnostných a vzťahových problémov občanov; osobitná pozornosť sa pritom venuje partnerským, manželským a rodinným vzťahom najmä pri zlyhávaní rodičovskej funkcie, v rozvodovej a porozvodovej situácii a pri problémoch súvisiacich s nezamestnanosťou člena rodiny. Obsahom organizácie poradensko-psychologickej starostlivosti je aj účasť na výchove občanov k zdravým medziľudským vzťahom, najmä na príprave pre manželsky a rodinný život a pomoc pri zabezpečovaní náhradnej rodinnej starostlivosti.²⁷)

(2)

Na čele centra je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky (ďalej len „minister“).

(3)

Centrum zriaďuje na plnenie úloh stále pracoviská pričom prihliada na dostupnosť služieb občanom.

(4)

Centrum sa organizačne člení na úseky.

(5)

Centrum v rámci organizácie poradensko-psychologickej starostlivosti spolupracuje so súdmi, okresnými a obvodnými úradmi, obcami s územnými orgánmi práce, vedeckovýskumnými pracoviskami, profesnými združeniami, orgánmi štátnej zdravotnej správy, školami a školskými zariadeniami, občianskymi združeniami, cirkevnými, charitatívnymi a inými organizáciami.

(6)

Pracovníci centra sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli pri výkone svojej činnosti, s výnimkou prípadov, ak oznamujú skutočnosti so súhlasom osoby, ku ktorej sa vzťahujú, alebo so súhlasom zákonného zástupcu osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony, prípadne ak im oznamovaciu povinnosť ustanovuje osobitný predpis.

§ 136

Stredisko služieb sociálnej starostlivosti

(1)

Organizácia odborného riadenia strediska služieb sociálnej starostlivosti (ďalej len „stredisko“) zahŕňa odborné riadenie služieb sociálnej starostlivosti najmä na úseku zdravotníckej starostlivosti včítane rehabilitácie, stravovania a liečebnej výživy, sociálno-právnej ochrany, psychologickej starostlivosti včítane sociálnej rehabilitácie a sociálnej adaptácie, výchovno-pedagogickom, kultúrno-záujmovej a pracovnej činnosti, organizácie služieb a prevádzky, technickej vybavenosti, ekonomického zabezpečenia služieb sociálnej starostlivosti a odbornej prípravy pracovníkov.

(2)

Stredisko v rámci odborného riadenia služieb sociálnej starostlivosti na úsekoch uvedených v odseku 1

v ústavoch sociálnej starostlivosti pre mládež, v ústavoch sociálnej starostlivosti pre dospelých a v zariadeniach opatrovateľskej služby, s výnimkou stredísk osobnej hygieny a práčovní opatrovateľskej služby, a na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy aj s výnimkou domovov dôchodcov a domovov-penziónov pre dôchodcov, systematicky sleduje odbornú úroveň služieb sociálnej starostlivosti a ukladá opatrenia na ich odborné poskytovanie;

v okresných a obvodných úradoch usmerňuje odborné poskytovanie služieb sociálnej starostlivosti;

v obciach poskytuje pomoc v odborných veciach pri spravovaní stredísk sociálnej starostlivosti, klubov dôchodcov, samostatných jedální s vlastnou kuchyňou pre dôchodcov, stredísk osobnej hygieny a práčovní opatrovateľskej služby;

na požiadanie príslušného orgánu sleduje úroveň poskytovania sociálnych služieb obcami, organizáciami a občanmi.^20c)

(3)

Na čele strediska je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister.

(4)

Súčasťou strediska sú stále pracoviská, ktoré zriaďuje na plnenie úloh v nižších územno-správnych jednotkách.

(5)

Stredisko sa organizačne člení na oddelenia, referáty alebo úseky.

TRETIA ČASŤ

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA (§ 138-139)

§ 138

Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa:

vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR č. 134/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení,

vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR č. 112/1979 Zb. o zmenách vyhlášky č. 134/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení,

vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR č. 5/1982 Zb. o zmene vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR č. 134/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení,

vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR č. 19/1982 Zb., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR č. 134/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení,

vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR č. 143/1982 Zb. o zmene a doplnení vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR č. 134/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení,

vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR č. 92/1984 Zb. o zmene a doplnení vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR č. 134/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení,

úprava Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR z 20. decembra 1984 č. 31/43-7156/1984 o poskytovaní sociálnej starostlivosti národnými výbormi (reg. v čiastke 3/1985 Zb.),

výnos Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR z 15. júna 1987 č. 31/43-881/1987, ktorým sa mení a dopĺňa úprava Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR z 20. decembra 1984 č. 31/43-7156 o poskytovaní sociálnej starostlivosti národnými výbormi (reg. v čiastke 17/1987 Zb.).

§ 139

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. októbrom 1988.

Ministerka :

MUDr. Tökölyová v. r.

Poznámky

§ 5 ods.7 zákona SNR č.106/1988 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení.

§ 54 zákona SNR č.106/1988 Zb.

2a)

§ 2 ods. 4 zákona SNR č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia.

2b)

§ 10 ods. 1 a § 37 zákona SNR č. 543/1990 Zb.

§ 8 ods.1 Trestného poriadku. § 292 Trestného poriadku. § 128 Občianskeho súdneho poriadku.

§ 78 a nasl. Zákona o rodine.

§ 46 Zákona o rodine. § 19 ods.1 písm. a) č.1 zákona SNR č.106/1988 Zb.

§ 78 Zákona o rodine.

6a)

§ 11 ods. 1 zákona SNR č. 543/1990 Zb.

§ 1 vyhlášky MPSV SR č. 105/1992 Zb. o sociálnej odkázanosti.

7a)

§ 49 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.

§ 46 Zákona o rodine.

§ 5 zákona č.50/1973 Zb. o pestúnskej starostlivosti.

10)

§ 179 a 181 Občianskeho zákonníka.

10a)

§ 86 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.

11)

§ 45 a 78 Zákona o rodine.

12)

ČSN 30 00 33.

13)

§ 8 ods. 2 vyhlášky FMPSV č. 149/1988 Zb.

13a)

Vyhláška MF SR č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

15)

Zákon č.255/1946 Zb. o príslušníkoch čs. armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie.

15a)

§ 54 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.

15b)

§ 115 Občianskeho zákonníka.

15c)

§ 16 písm. a) č. 3 a písm. b) č. 3 zákona SNR č. 543/1990 Zb.

16a)

§ 22 Zákona SNR č. 543/1990 Zb.

16c)

Zákon č. 1/1991 Zb. o zamestnanosti v znení zákona č. 305/1991 Zb., zákona č. 578/1991 Zb. o štátnom rozpočte federácie na rok 1992 a o zmene daňových a niektorých ďalších zákonov a zákona č. 231/1992 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce a zákon o zamestnanosti.

17)

§ 341 Občianskeho zákonníka.

17a)

Zákon č. 73/1991 Zb. o civilnej službe v znení zákona č. 18/1992 Zb. o civilnej službe.

18)

§ 190 až 203 Zákonníka práce. § 44 ods.3 nariadenia vlády ČSSR č.54/1975 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce.

19)

Vyhláška ÚRO č.165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných prípadoch v znení vyhlášky č.155/1983 Zb. a vyhlášky č.135/1984 Zb.

20)

Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách.

20a)

§ 27 ods. 1 zákona SNR č. 543/1990 Zb.

20b)

§ 28 zákona SNR č. 543/1990 Zb.

20c)

§ 73a zákona č. 100/1988 Zb.

20d)

§ 27 ods. 4 zákona SNR č. 543/1990 Zb.

21)

§ 129 vyhlášky FMPSV č.149/1988 Zb.

22)

§ 157 ods.2 vyhlášky FMPSV č.149/1988 Zb.

23)

Vyhláška MZ SSR č.46/1985 Zb. o postupe pri úmrtí a o pohrebníctve.

24)

Výnos MPSV SSR z 30.6.1987 č.31-3673/1987 o stravných jednotkách v zariadeniach sociálnej starostlivosti, reg. v čiastke 14/1987 Zb.

25)

Úprava MPSV SSR zo 4.4.1985 č.31/43-2262/1985, ktorou sa upravuje výška a podmienky úhrady za ubytovanie a základnú starostlivosť v domovoch pre matky s deťmi, reg. v čiastke 11/1985 Zb.

26)

Vyhláška MPSV SR č. 111/1992 Zb. o úhrade nákladov za ubytovanie a základnú starostlivosť v domovoch-penziónoch pre dôchodcov.

27)

§ 18 zákona SNR č. 543/1990 Zb.

Prevziať prílohu - Príloha č. 1 vyhlášky č. 151/1988 Zb.

Prevziať prílohu - Príloha č. 2 vyhlášky č. 151/1988 Zb.

Prevziať prílohu - Príloha č. 3 vyhlášky č. 151/1988 Zb.

Prevziať prílohu - Príloha č. 4 vyhlášky č. 151/1988 Zb.

Prevziať prílohu - Príloha č. 5 vyhlášky č. 151/1988 Zb.

Prevziať prílohu - Príloha č. 6 vyhlášky č. 151/1988 Zb.

Prevziať prílohu - Príloha č. 7 vyhlášky č. 151/1988 Zb.

Prevziať prílohu - Príloha č. 8 vyhlášky č. 151/1988 Zb.

Príloha č. 9 vyhlášky č. 151/1988 Zb.

Kritériá naliehavosti pri prijímaní do ústavov

Do ústavu sa prijímajú bez zbytočného odkladu tí občania, u ktorých súd nariadil ústavnú výchovu alebo uložil ochrannú výchovu a u ktorých o okamžitom umiestnení do ústavu rozhodol predbežným opatrením obvodný úrad.

Poradie naliehavosti:

stupeň - čakateľ pre prednostné umiestnenie:prevažne alebo úplne bezvládny, bez vyhovujúceho ubytovania, osamelý, poskytovanie opatrovateľskej služby nie je možné zabezpečiť, účastník odboja a pozostalý manžel (manželka) po účastníkovi odboja a do ústavov pre mentálne postihnutú mládež maloletí, ktorí nepriaznivo ovplyvňujú vývoj súrodencov,

II.

stupeň - čakateľ pre naliehavé umiestnenie:

čiastočne bezvládny, rodinní príslušníci nie sú schopní poskytovať pomoc a poskytovanie opatrovateľskej služby nepostačuje na zabezpečenie potrieb,

III.

stupeň - čakateľ:

ostatní.