Táto Zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v jednom alebo v oboch zmluvných štátoch (rezidenti).

Táto Zmluva sa vzťahuje na dane z príjmu vyberané v prospech zmluvného štátu, jeho správnych útvarov alebo miestnych orgánov, nech je spôsob vyberania akýkoľvek.

Za dane z príjmu sa považujú dane vyberané z celkového príjmu alebo z častí príjmu včítane daní zo zisku zo scudzenia hnuteľného alebo nehnuteľného majetku a daní z prírastku hodnoty.

Súčasné dane, na ktoré sa Zmluva vzťahuje, sú:

Táto Zmluva sa vzťahuje aj na dane rovnakého alebo podobného druhu, ktoré budú ukladané po podpise tejto Zmluvy popri súčasných daniach alebo namiesto nich. Príslušné úrady zmluvných štátov si vzájomne oznámia významné zmeny, ktoré sa vykonali v ich príslušných daňových zákonoch.

Podľa tejto Zmluvy, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad:

Každý výraz, ktorý nie je inak definovaný, má pre aplikáciu tejto Zmluvy zmluvným štátom význam, ktorý mu prislúcha podľa práva tohto štátu, ktoré upravuje dane, na ktoré sa vzťahuje táto Zmluva, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad.

Výraz „rezident jedného zmluvného štátu" označuje podľa tejto Zmluvy každé osobu, ktorá je podľa práva tohto zmluvného štátu podrobená v tomto štáte zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, stáleho bytu, sídla ústredia (t.j. skutočného vedenia) alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria.

Ak fyzická osoba je podľa ustanovenia odseku 1 rezidentom v oboch zmluvných štátoch, bude jej postavenie určené v súlade s týmito pravidlami:

Ak iná osoba než fyzická osoba je podľa ustanovenia odseku 1 rezidentom v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že je rezidentom v tom štáte, v ktorom je umiestnené sídlo jeho ústredia (t.j. skutočného vedenia).

Výraz „stála prevádzkáreň" označuje podľa tejto Zmluvy trvalé zariadenie pre podnikanie, ktorého prostredníctvom podnik vykonáva úplne alebo čiastočne svoju činnosť.

Výraz „stála prevádzkáreň" zahŕňa zvlášť:

Výraz „stála prevádzkáreň" takisto zahŕňa:

Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 až 3 výraz „stála prevádzkáreň" nebude zahŕňať:

Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 osoba konajúca v jednom zmluvnom štáte na účet podniku druhého zmluvného štátu, iná než nezávislý zástupca, na ktorého sa vzťahuje odsek 6, sa považuje za stálu prevádzkáreň v skôr spomenutom štáte, ak je v tomto štáte vybavená plnomocenstvom, ktoré tam obvykle využíva a ktoré jej dovoľuje uzavierať zmluvy v mene podniku, pokiaľ činnosť tejto osoby nie je obmedzená na činnosti uvedené v odseku 4, ktoré, pokiaľ by sa uskutočňovali v trvalom zariadení, nezakladali by existenciu stálej prevádzkárne podľa ustanovenia tohto odseku.

Nepredpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkáreň v niektorom zmluvnom štáte len preto, že tam vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra, generálneho komisára alebo iného nezávislého zástupcu, pokiaľ tieto osoby konajú v rámci svojej riadnej činnosti. Ak však činnosť tohto zástupcu je úplne alebo z prevažnej časti venovaná záujmom podniku, nebude tento zástupca považovaný za nezávislého podľa tohto odseku.

Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, ovláda spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte alebo ktorá tam vykonáva svoju činnosť (či prostredníctvom stálej prevádzkárne alebo nie), neurobí sama o sebe z ktorejkoľvek tejto spoločnosti stálu prevádzkáreň druhej spoločnosti.

Príjmy plynúce rezidentovi jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku umiestneného v druhom zmluvnom štáte (včítane príjmov z poľnohospodárskych a lesných podnikov) môžu byť zdanené v tomto druhom zmluvnom štáte.

2.

Ustanovenie odseku 1 platí pre príjmy z priameho užívania, prenájmu alebo každého iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.

Ustanovenia odsekov 1 a 3 platia rovnako pre príjmy z nehnuteľného majetku podniku a pre príjmy z nehnuteľného majetku užívaného na výkon nezávislého povolania.

Zisky podnikov jedného zmluvného štátu sa zdania len v tomto štáte, pokiaľ podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva svoju činnosť týmto spôsobom, môžu sa zisky podniku zdaniť v tomto druhom štáte, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítavať tejto stálej prevádzkárni.

Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, prisudzujú sa s výhradou ustanovenia odseku 3 v každom zmluvnom štáte tejto stálej prevádzkárne zisky, ktoré by bola mohla docieliť, keby bola ako samostatný podnik vykonávala rovnaké alebo obdobné činnosti za rovnakých alebo obdobných podmienok a bola úplne nezávislá v styku s podnikom, ktorého je stálou prevádzkárňou.

Pri určovaní ziskov stálej prevádzkárne sa povoľuje odpočítať náklady, ktoré sa vynaložili na činnosť tejto stále prevádzkárne, včítane nákladov na vedenie a všeobecných správnych výdavkov takto vynaložených, či vznikli v štáte, v ktorom je stála prevádzkáreň umiestnená, alebo inde. Nepovolí sa však odpočítať sumy, ktoré zaplatila (inak než ako náhradu skutočných výdavkov) stála prevádzkáreň vedeniu podniku alebo niektorej inej jeho kancelárii vo forme licenčných poplatkov, náhrad alebo iných podobných platieb za využívanie patentov alebo iných práv alebo vo forme provízie za osobitné poskytnuté služby, za správu a riadenie alebo vyjmúc prípady bankových podnikov vo forme úrokov z peňazí požičaných stálej prevádzkárni. Obdobne pri určovaní ziskov stálej prevádzkárne sa neprihliadne na sumy, ktorými stála prevádzkáreň zaťaží (inak než za skutočné výdavky! vedenie podniku alebo niektorú inú jeho kanceláriu za licenčné poplatky, náhrady alebo iné podobné platby za využívanie patentov alebo iných práv alebo za províziu za osobitné poskytnuté služby, za správu a riadenie alebo vyjmúc prípady bankových podnikov vo forme úrokov z peňazí požičaných vedeniu podniku alebo niektorej jeho inej kancelárii.

Ak je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé určovať zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkárni, na základe rozdelenia celkových ziskov podniku jeho rôznym častiam, nevylučuje ustanovenie odseku 2, aby tento štát určoval zisky, ktoré sa majú zdaniť, týmto obvyklým rozdelením. Použitý spôsob rozdelenia musí však byť taký, aby výsledok bol v súlade so zásadami ustanovenými v tomto článku.

Stálej prevádzkárni sa nepripočítajú žiadne zisky na základe skutočnosti, že iba nakupovala tovar pre podnik.

Zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkárni, sa na účely predchádzajúcich odsekov určujú každý rok rovnakým spôsobom, pokiaľ neexistujú dostatočné dôvody pre iný postup.

Ak zisky zahŕňajú príjmy, o ktorých sa hovorí oddelene v iných článkoch tejto Zmluvy, nebudú ustanovenia týchto článkov dotknuté ustanoveniami tohto článku.

Zisky plynúce z prevádzkovania lodí a lietadiel v medzinárodnej doprave podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené sídlo ústredia (t.j. skutočného vedenia) podniku.

Ak sídlo ústredia (t.j. skutočného vedenia) podniku námornej dopravy je na palube lode, považuje sa toto sídlo za umiestnené v zmluvnom štáte, v ktorom je domovský prístav tejto lode, alebo ak nie je domovský prístav, v zmluvnom štáte, v ktorom je prevádzkovateľ lode rezidentom.

Ustanovenia odseku 1 sa použijú aj na zisky z účasti na poole, spoločnej prevádzke alebo na medzinárodnej prevádzkovej organizácii.

Ak

Ak zisky, z ktorých bol podnik jedného zmluvného štátu zdanený v tomto zmluvnom štáte, sú tiež zahrnuté do ziskov podniku druhého zmluvného štátu a tam zdanené, a tieto zisky takto zahrnuté sú zisky, ktoré by sa boli docielili týmto podnikom tohto druhého štátu, keby podmienky dojednané medzi podnikmi boli také, aké by boli dojednané medzi nezávislými podnikmi, upraví skôr spomenutý štát vhodne sumu dane uloženej z týchto ziskov v skôr spomenutom štáte. pri ustanovení takej úpravy sa vezme náležitý zreteľ na iné ustanovenia tejto Zmluvy, a ak to bude potrebné, príslušné úrady zmluvných štátov sa za tým účelom vzájomne poradia.

Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, osobe, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, môžu sa zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.

Tieto dividendy sa však môžu takisto zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je spoločnosť, ktorá ich vypláca, rezidentom, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak príjemca je skutočným vlastníkom dividend, daň takto určená nemôže presiahnuť 10 % hrubej sumy dividend.

Výraz “dividendy„ použitý v tomto článku označuje príjmy z akcií alebo iných práv, s výnimkou pohľadávok, s podielom na zisku a príjmy z iných podielov na spoločnosti, ktoré sú podľa právnych predpisov štátu, v ktorom je spoločnosť, ktorá dividendy vypláca, rezidentom, postavené na úroveň príjmov z akcií.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník dividend, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom je rezidentom spoločnosť vyplácajúca dividendy, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej a ak sa účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne viaže na túto stálu prevádzkáreň alebo na túto stálu základňu. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa prípadu.

Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, dosahuje zisky alebo príjmy z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý štát zdaniť dividendy vyplácané spoločnosťou, ledaže sa tieto dividendy vyplácajú osobe, ktorá je rezidentom v tomto druhom štáte, alebo že účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne patrí k stálej prevádzkárni alebo k stálej základni, ktoré sú umiestnené v tomto druhom zmluvnom štáte, ani podrobiť nerozdelené zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov, aj keď vyplácané dividendy alebo nerozdelené zisky pozostávajú úplne alebo čiastočne zo ziskov alebo z príjmov docielených v tomto druhom štáte.

Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané osobe, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.

Také úroky sa však môžu zdaniť tiež v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto zmluvného štátu, ale ak príjemca je skutočným vlastníkom úrokov, daň takto ukladaná nepresiahne 10 % hrubej sumy úrokov.

Bez ohľadu na ustanovenie odseku 2, úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané vláde druhého zmluvného štátu, jeho správnemu útvaru, miestnemu orgánu a ústrednej banke alebo akejkoľvek finančnej inštitúcii vlastnenej plne touto vládou alebo inému rezidentovi tohto druhého zmluvného štátu z titulu pohľadávky nepriamo financovanej vládou tohto druhého zmluvného štátu, jeho správnym útvarom, miestnym orgánom a ústrednou bankou alebo akoukoľvek finančnou inštitúciou plne vlastnenou touto vládou, budú oslobodené od zdanenia v skôr spomenutom štáte.

Výraz “úroky„ použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok akéhokoľvek druhu zabezpečených i nezabezpečených záložným právom na nehnuteľnosti alebo doložkou o účasti na zisku dlžníka a zvlášť príjmy z vládnych cenných papierov, dlhopisov a obligácií, včítane prémií a výhier spojených s týmito cennými papiermi, obligáciami alebo dlhopismi. Penále za oneskorené platenie sa nebude považovať za úroky na účely tohto článku.

Ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník úrokov, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú úroky zdroj, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej a ak pohľadávka, z ktorej sa úroky platia, sa skutočne viaže k tejto stálej prevádzkárni alebo k tejto stálej základni. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa prípadu.

Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak ich platcom je vláda tohto zmluvného štátu, jeho správny útvar, miestny orgán alebo osoba, ktorá je rezidentom v tomto štáte. Ak však platca, či už je alebo nie je rezidentom v niektorom zmluvnom štáte, má v jednom zmluvnom štáte stálu prevádzkáreň alebo stálu základňu v súvislosti s ktorou došlo k zadĺženiu, na základe ktorého sa úroky platia, a ktorá tieto úroky nesie na svoju ťarchu, predpokladá sa, že tieto úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, v ktorom je stála prevádzkáreň alebo stála základňa umiestnená.

Ak suma úrokov, posudzované so zreteľom na pohľadávku, z ktorej sú platené, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platcom a skutočným vlastníkom úrokov alebo ktoré jeden aj druhý udržiavajú s tretími osobami sumu, ktorú by bol dohodol platca so skutočným vlastníkom, keby nebolo takých vzťahov, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy spomenutú sumu. Suma platieb, ktorá ju presahuje, môže sa v tomto prípade zdaniť podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu a s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto Zmluvy.

Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a platené osobe, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.

Tieto licenčné poplatky sa môžu však tiež zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak je príjemca skutočným vlastníkom licenčných poplatkov, nepresiahne daň takto ustanovení 10 % z hrubej sumy licenčných poplatkov. Príslušné úrady zmluvných štátov určia vo vzájomnej dohode spôsob uplatnenia tohto obmedzenia.

Výraz „licenčné poplatky" použitý v tomto článku označuje platby akéhokoľvek druhu platené za použitie alebo za právo na použitie patentu, ochrannej známky, vzoru alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo výrobného postupu alebo priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na skúsenosti nadobudnuté v priemyselnej, obchodnej alebo vedeckej oblasti, autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu včítane kinematografických a televíznych filmov alebo rozhlasových a televíznych záznamov.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník licenčných poplatkov, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej a ak právo alebo majetok, ktoré dávajú vznik licenčným poplatkom, sú s nimi skutočne spojené. V tomto prípade sa môžu použiť ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa prípadu.

Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak platcom je vláda tohto zmluvného štátu, jeho správny útvar, miestny orgán alebo osoba, ktorá je rezidentom v tomto zmluvnom štáte. Ak však platca licenčných poplatkov, či je alebo nie je rezidentom v niektorom zmluvnom štáte, má v jednom zmluvnom štáte stálu prevádzkáreň alebo stálu základňu, v spojení s ktorou vznikla povinnosť, na ktorej základe sa licenčné poplatky platia, a ktorá znáša na svoju ťarchu tieto licenčné poplatky, predpokladá sa, že tieto licenčné poplatky majú zdroj v tom zmluvnom štáte, v ktorom je stála prevádzkáreň alebo stála základňa umiestnená.

Ak suma licenčných poplatkov, vzhľadom na použitie, právo alebo informáciu, za ktoré sú platené, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platcom a skutočným vlastníkom, alebo ktoré jeden i druhý udržiavajú s tretími osobami, sumu, ktorú by bol dohovoril dlžník so skutočným vlastníkom, keby nebolo takých vzťahov, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy spomenutú sumu. Suma platieb, ktorá ju presahuje, bude v tomto prípade zdanená podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu a s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto Zmluvy.

Zisky, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 a umiestneného v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.

Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je súčasťou aktív stálej prevádzkárne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľného majetku, ktorý patrí ku stálej základni, ktorú má rezident jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte na výkon nezávislého povolania, včítane takých ziskov docielených zo scudzenia takej stálej prevádzkárne (samotnej alebo spolu s celým podnikom) alebo takej stálej základne, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.

Zisky zo scudzenia lodí alebo lietadiel prevádzkovaných v medzinárodnej doprave a hnuteľného majetku, ktorý slúžil prevádzke týchto lodí alebo lietadiel, sa zdania len v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené sídlo ústredia (t.j. skutočného vedenia) podniku.

Zisky zo scudzenia podielov na majetku spoločnosti, ktorej majetok pozostáva priamo alebo nepriamo hlavne z nehnuteľného majetku umiestneného v niektorom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto zmluvnom štáte.

Zisky zo scudzenia podielov na spoločnosti iných než tých, ktoré sú uvedené v odseku 4, a predstavujúcich účasť 25 % na spoločnosti, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto zmluvnom štáte.

Zisky, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo scudzenia iného majetku, než ktorý je uvedený v odsekoch 1 až 5, a ktorých zdroj je v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.

Príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo slobodného povolania alebo z inej nezávislej činnosti, budú zdanené len v tomto zmluvnom štáte, s výnimkou ďalej uvedených prípadov, keď sa také príjmy môžu zdaniť aj v druhom zmluvnom štáte:

Výraz „slobodné povolanie" zahŕňa najmä nezávisle vykonávané vedecké, literárne, umelecké, vychovávateľské alebo učiteľské činnosti, ako aj samostatné činnosti lekárov, právnych zástupcov, inžinierov, architektov, dentistov a účtovných znalcov.

Platby, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu plateného zamestnania, sa môžu s výhradou ustanovení článkov 16, 18, 19, 20 a 21 zdaniť len v tomto zmluvnom štáte, pokiaľ sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môžu sa odmeny prijaté zaň zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.

Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu plateného zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, sa môžu bez ohľadu na ustanovenie odseku 1 zdaniť len v skôr spomenutom štáte,

Nehľadiac na predchádzajúce ustanovenia tohto článku, môžu sa odmeny poberané z dôvodu zamestnania vykonávaného na palube lode alebo lietadla v medzinárodnej doprave zdaniť len v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené sídlo ústredia (t.j. skutočného vedenia) podniku.

Tantiémy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá ako člen správnej rady spoločnosti, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.

Príjmy, ktoré poberajú rezidenti jedného zmluvného štátu ako na verejnosti vystupujúci umelci, ako napríklad divadelní, filmoví, rozhlasoví a televízni umelci a hudobníci alebo ako športovci, zo svojich činností vykonávaných osobne v druhom zmluvnom štáte, sa môžu bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15 zdaniť len v tomto druhom štáte.

Ak príjmy z činnosti, ktoré osobne vykonáva umelec alebo športovec, neplynú tomuto umelcovi alebo športovcovi samému, ale inej osobe, môžu sa tieto príjmy bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.

Príjmy umelcov a športovcov, ktorí sú rezidentmi jedného zmluvného štátu, z činností vykonávaných v druhom zmluvnom štáte v rámci kultúrnej výmeny medzi vládami oboch zmluvných štátov sa, bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2, vyjmú zo zdanenia v tomto druhom zmluvnom štáte.

Penzie a iné podobné platby vyplácané z dôvodu predchádzajúceho zamestnania rezidentovi niektorého zmluvného štátu sa môžu s výhradou ustanovenia článku 19 ods. 2 zdaniť len v tomto zmluvnom štáte.

Penzie a iné podobné platby vyplácané vládou jedného zmluvného štátu, jeho správnym útvarom alebo miestnym orgánom v rámci systémov sociálneho zabezpečenia tohto zmluvného štátu budú, bez ohľadu na ustanovenie odseku 1, zdanené len v tomto zmluvnom štáte.

a) Odmeny iné ako penzie, vyplácané vládou jedného zmluvného štátu, jeho správnym útvarom alebo miestnym orgánom fyzickej osobe za služby preukazované vláde tohto zmluvného štátu, jeho správnemu útvaru alebo miestnemu orgánu za služby vládnej povahy budú zdanené len v tomto zmluvnom štáte.

a) Penzie vyplácané vládou niektorého zmluvného štátu, jeho správnym útvarom alebo miestnym orgánom tohto štátu buď priamo, alebo z fondov, ktoré zriadili, fyzickej osobe za služby preukázané vláde tohto zmluvného štátu, jeho správnemu útvaru alebo miestnemu orgánu, budú zdanené len v tomto zmluvnom štáte.

Ustanovenia článkov 15, 16, 17 a 18 sa použijú na odmeny a penzie za služby preukázané v súvislosti s priemyselnou alebo obchodnou činnosťou vykonávanou vládou niektorého zmluvného štátu, jeho správnym útvarom alebo miestnym orgánom.

Odmeny, ktoré osoba, ktorá je alebo bola bezprostredne pred príchodom do jedného zmluvného štátu rezidentom v druhom zmluvnom štáte a ktorá je v skôr spomenutom zmluvnom štáte prítomná za účelom výuky, prednášok alebo vedenia výskumu na univerzite, vysokej škole, škole alebo inej vzdelávacej inštitúcii alebo vedeckovýskumnom ústave poverenom vládou skôr spomenutého zmluvného štátu, poberá z takejto výuky, prednášok a výskumu, budú v tomto skôr spomenutom zmluvnom štáte oslobodené od daní po dobu nepresahujúcu 5 rokov od dátumu jej prvého príchodu do skôr spomenutého zmluvného štátu.

Študent, učeň alebo stážista, ktorý je alebo bol bezprostredne pred svojím príchodom do jedného zmluvného štátu rezidentom v druhom zmluvnom štáte a ktorý sa zdržiava v skôr spomenutom štáte len za účelom štúdia alebo výcviku, bude oslobodený v tomto zmluvnom štáte od dane:

Študent, učeň alebo stážista uvedený v odseku 1 bude, pokiaľ sa týka odmien za zamestnanie, požívať v priebehu tohto štúdia alebo výcviku rovnaké výnimky, úľavy alebo zníženie daní ako majú rezidenti tohto zmluvného štátu, ktorý navštívil.

Príjmy osoby, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, nech majú zdroj kdekoľvek, o ktorých sa nehovorí v predchádzajúcich článkoch tejto Zmluvy, budú zdanené len v tomto zmluvnom štáte.

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije na iné príjmy než príjmy z nehnuteľného majetku podľa článku 6 ods. 2, ak príjemca takých príjmov, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva v tomto druhom zmluvnom štáte nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej, a právo alebo majetok, pre ktoré sa príjmy platia, skutočne patrí k tejto stálej prevádzkárni alebo k tejto stálej základni. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa prípadu.

Príjmy osoby, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, o ktorých sa nehovorí v predchádzajúcich článkoch tejto Zmluvy a ktoré majú zdroj v druhom zmluvnom štáte, sa môžu, bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2, takisto zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte.

V Československu sa dvojaké zdanenie zamedzí týmto spôsobom:

V Číne sa dvojaké zdanenie zamedzí týmto spôsobom:

Na účely zápočtu uvedeného v pododseku b) odseku 1 a v pododseku a) odseku 2 sa bude čínska alebo československá daň považovať za zaplatenú:

Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nebudú podrobení v druhom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie než zdanenie a sním spojené povinnosti, ktorým sú alebo budú môcť byť podrobení štátni príslušníci tohto druhého štátu, ktorí sa nachádzajú v rovnakej situácii. Ustanovenie tohto odseku sa použije bez ohľadu na ustanovenie článku 13 takisto na osoby, ktoré nie sú rezidentmi jedného alebo žiadneho zmluvného štátu.

Zdanenie stálej prevádzkárne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie než zdanenie podnikov tohto druhého zmluvného štátu, ktoré vykonávajú tú istú činnosť.

Toto ustanovenie sa nebude vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu, aby priznal rezidentom druhého zmluvného štátu osobné úľavy, zrážky a zníženie dane z dôvodov osobného stavu alebo rodinných záväzkov, ktoré priznáva svojim rezidentom.

Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok je úplne alebo čiastočne, priamo alebo nepriamo vlastnený alebo kontrolovaný osobou, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, alebo väčším počtom takých osôb, nebudú podrobené v skôr spomenutom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie než zdanenie a sním spojené povinnosti, ktorým sú alebo môžu byť podrobené ostatné podobné podniky skôr spomenutého štátu.

Úroky, licenčné poplatky a iné platby platené podnikom jedného zmluvného štátu budú, s výnimkou prípadov, keď sa použijú ustanovenia článku 9, odseku 7 článku 11 alebo odseku 6 článku 12, odpočítateľné na účely určenia zdaniteľných ziskov tohto podniku za rovnakých podmienok, ako keby sa platili rezidentovi spomenutého zmluvného štátu.

Výraz „zdanenie" uvedený v tomto článku označuje dane akéhokoľvek druhu a pomenovania.

Ak sa niektorá osoba domnieva, že opatrenia jedného alebo oboch zmluvných štátov vedú alebo povedú u nej ku zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto Zmluvy, môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré poskytuje vnútroštátne právo týchto štátov, predložiť svoj prípad príslušnému úradu zmluvného štátu, ktorého je rezidentom, alebo ak prípad patrí pod odsek 1 článku 24, úradu zmluvného štátu, ktorého je štátnym občanom. Prípad sa musí predložiť do 3 rokov od prvého oznámenia opatrenia, ktoré vedie ku zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto Zmluvy.

Ak bude príslušný úrad považovať námietku za oprávnenú a ak nebude sám schopný nájsť uspokojivé riešenie, bude sa snažiť, aby prípad upravil dohodou s príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo zdanenie, ktoré nie je v zhode s touto Zmluvou. Dosiahnutá dohoda sa vykoná bez ohľadu na premlčanie podľa vnútroštátnych zákonov zmluvných štátov.

Príslušné úrady zmluvných štátov sa vynasnažia vyriešiť po vzájomnej dohode akékoľvek ťažkosti alebo pochybnosti vzniknuté pri výklade alebo uplatňovaní Zmluvy. Môžu takisto konzultovať za účelom zamedzenia dvojakého zdanenia v prípadoch neupravených v Zmluve.

Príslušné úrady zmluvných štátov môžu vojsť do priameho styku za účelom dosiahnutia dohody podľa predchádzajúcich odsekov. Ak sa ústna výmena názorov javí pre dosiahnutie dohody účelnou, môže sa taká výmena názorov uskutočniť prostredníctvom zástupcov príslušných úradov zmluvných štátov.

Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať informácie potrebné pre aplikáciu ustanovení tejto Zmluvy a vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov, ktoré sa vzťahujú na dane, ktoré sú predmetom tejto Zmluvy, pokiaľ zdanenie, ktoré upravujú, je v súlade s touto Zmluvou, najmä s cieľom predchádzať daňovému úniku. Rozsah výmeny nie je obmedzený článkom 1. Všetky informácie, ktoré zmluvný štát dostane, budú udržiavané v tajnosti a budú oznámené len osobám alebo úradom (včítane súdov a správnych orgánov), ktoré sa zaoberajú vyrubovaním, vyberaním, vymáhaním alebo trestným stíhaním alebo riešením odvolania vo veci daní, ktoré sú predmetom tejto Zmluvy. Tieto osoby alebo orgány použijú tieto informácie pri verejných súdnych pojednávaniach alebo súdnych rozhodnutiach.

Ustanovenia odseku 1 sa nebudú v žiadnom prípade vykladať tak, že ukladajú niektorému zmluvnému štátu povinnosť:

Žiadne ustanovenia tejto Zmluvy sa nedotýkajú daňových výsad, ktoré patria diplomatom a konzulárnym úradníkom podľa všeobecných pravidiel medzinárodného práva alebo na základe osobitných dohôd.

Zmluvné štáty si vzájomne oznámia, že vnútroštátne postupy nevyhnutné pre nadobudnutie platnosti Zmluvy boli splnené.

Zmluva nadobudne platnosť dňom neskoršieho oznámenia spomenutého v odseku 1 a jej ustanovenia budú účinné:

pokiaľ ide o dane vyberané pri zdroji, na príjmy plynúce od 1. januára včítane kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bola daná výpoveď;

pokiaľ ide o iné dane z príjmu, na dane ukladané za všetky daňové roky začínajúce sa 1. januárom kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bola daná výpoveď, alebo neskôr.