Čakajte prosím...
A A A

Hľadaný výraz nenájdený

Hľadaný § nenájdený

113/1989 Zb. v znení účinnom od 1. 1. 1995 do 31. 12. 2000
113
VYHLÁŠKA
Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky
z 10. októbra 1989
o Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina
Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky podľa § 10 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 72/1969 Zb. o niektorých opatreniach v organizácii a pôsobnosti národných výborov v Slovenskej socialistickej republike, zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva a zákona Slovenskej národnej rady č. 72/1986 Zb., ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR, po dohode so zúčastnenými orgánmi štátnej správy ustanovuje:

§ 1

(1)
Zriaďuje sa Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina (ďalej len „oblasť“). Jej územie je vymedzené v prílohe tejto vyhlášky.

§ 6

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. decembrom 1989.
Minister:



Koyš v. r.
Poznámky
1)
Zákon SNR č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody v znení zákona SNR č. 72/1969 Zb., zákona SNR č. 100/1977 Zb. a zákona SNR č. 72/1986 Zb.

Príloha vyhlášky č. 113/1989 Sb.

Vymedzenie územia Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina
Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina (ďalej len „oblasť“) sa rozprestiera na území Slovenskej socialistickej republiky v Stredoslovenskom kraji v okresoch:
a)
Lučenec

v katastrálnych územiach Čakanovce, Šiatorská Bukovinka, Radzovce, Belina, Čamovce, Šurice,
b)
Rimavská Sobota

v katastrálnych územiach Tachty, Večelkov, Nová Bašta, Stará Bašta, Hajnáčka, Gemerský Jablonec, Blhovce, Hodejov, Bizovo, Hodejovec, Gemerské Dechtáre, Hostice, Jestice, Dubno, Petrovce v Gemeri, Drňa, Šimonovce, Chrámec, Janice.
Územie oblasti je vyznačené v základnej mape Československej socialistickej republiky M 1:50 000 na týchto mapových listoch:
46 - 22 Fiľakovo - 1984
46 - 24 Tachty - 1984
47 - 11 Rimavská Seč - 1984
Hranica oblasti vychádza z východiskového bodu severozápadného výbežku štátnej hranice ČSSR - MĽR juhovýchodne od obce Chrámec, z ktorého ide severozápadným smerom po chrbte na juhovýchodný okraj vodnej nádrže. Po východnom a severnom okraji vodnej nádrže pokračuje na križovatku spevnených ciest na severnom okraji vodnej nádrže, odkiaľ ide spevnenou cestou severným smerom na juhovýchodný okraj intravilánu obce Chrámec. Odtiaľ ide západným smerom južne od obce Chrámec na juhozápadný okraj jej intravilánu, ďalej pokračuje spevnenou cestou Chrámec-Dubovec na premostenie Mačacieho potoka, ktorým ide proti smeru toku. Severovýchodne od obce Drňa sa hranica stáča na poľnú cestu, ktorou pokračuje juhozápadným smerom na severovýchodný okraj intravilánu obce Drňa. Severovýchodným, juhovýchodným a južným okrajom obchádza intravilán obce a pokračuje poľnou cestou od juhozápadného okraja intravilánu obce Drňa, ktorou ide južným smerom na jej premostenie cez Drniansky potok. Týmto potokom vedie juhovýchodným smerom na sútok s bezmenným ľavostranným prítokom, ktorý sleduje juhozápadným smerom na jeho premostenie so spevnenou cestou. Tu sa stáča a spevnenou cestou ide západným smerom na križovatku s ďalšou spevnenou cestou, ktorou pokračuje severným smerom na križovatku s poľnou cestou; po nej pokračuje severozápadným smerom na východný okraj hrádze vodnej nádrže na Mačacom potoku. Hrádzou a severným okrajom vodnej nádrže ide na jej západný okraj, kde sa pri ústí Mačacieho potoka napája na poľnú cestu. Poľnou cestou ide juhozápadným smerom na križovatku s poľnou cestou, ktorou pokračuje východným smerom na križovatku so spevnenou cestou, odkiaľ pokračuje nezmeneným smerom na bezmenný potok juhovýchodne od kóty 293 m. Týmto potokom ide juhozápadným smerom na okraj lesa v jeho pramennej oblasti južne od Lieh. Okrajom lesa pokračuje severným smerom na poľnú cestu severovýchodne od kóty 324 m, ktorou ide západným smerom na južný okraj intravilánu obce Jestice. Obec obchádza z južnej, západnej a severnej strany po cestu III. triedy Jestice-Hostice, po nej ide severným smerom po vyústenie prvej ľavostrannej doliny. Touto dolinou pokračuje do jej pramennej oblasti juhozápadne od kóty 329 m, ďalej ide severovýchodným smerom na poľnú cestu na kóte 329 m. Touto cestou pokračuje západným smerom na Dechtársky potok južne od obce Gemerské Dechtáre. Dechtárskym potokom ide západným smerom po jeho bezmenný ľavostranný prítok, ktorým pokračuje severozápadným smerom po vybiehajúci chrbát juhovýchodne od kóty 286 m. Tu prechádza na okraj lesa, ktorým ide severným smerom do pramennej oblasti potoka Potôčik, ním pokračuje po sútok s ľavostranným prítokom Šťavica, ktorým ide západným smerom na prvý zbiehajúci chrbát východne od Bizova, kde sa stáča, a severným smerom prechádza cez lesnú cestu na okraj lesa severne od potoka Šťavica. Okrajom lesa pokračuje východným smerom obchádzajúc po južnom okraji intravilán obce Hodejov na katastrálnu hranicu obcí Hodejov-Blhovce, ktorou ide severozápadným smerom na potok Gortva. Týmto potokom ide južným smerom na okraj lesa západne od kóty Dobogov (354 m), po ňom ide juhovýchodným a juhozápadným smerom na východný okraj intravilánu obce Blhovce. Východným okrajom intravilánu pokračuje južným smerom do doliny juhovýchodne od obce Blhovce, touto dolinou ide juhovýchodným smerom na okraj lesa severozápadne od kóty Guda (413 m). Okrajom lesa ide západným smerom na poľnú cestu južne od obce Blhovce, ktorou pokračuje južným smerom do málo výraznej doliny východne od horárne Mokrá Dolina, ňou pokračuje východným smerom na okraj lesa a ide nezmeneným smerom na cestu Blhovce-Hajnáčka severozápadne od kóty 363 m. Okrajom cesty pokračuje juhovýchodným smerom k intravilánu obce Hajnáčka, po jeho severovýchodnom okraji ide nezmeneným smerom po prvú dolinu, kde sa pred mostom stáča západným smerom a pokračuje, prekračujúc cestu Blhovce-Hajnáčka a potok Gortva, na okraj lesa severovýchodne od kóty 363 m. Okrajom lesa vedie hranica oblasti západným smerom do doliny pravostranného prítoku Čamovského potoka južne od obce Šurice, ktorou pokračuje severozápadným smerom na Čamovský potok. Týmto potokom hranica oblasti pokračuje na okraj lesa západne od kóty Soví vrch (514 m), ním ide západným smerom na chrbát východne od Rákoša, ktorým schádza severným smerom k potoku Dolina, ktorým ide západným smerom na okraj lesa severovýchodne od Rákoša. Okrajom lesa hranica oblasti pokračuje severným smerom cez kótu Krížna (283 m) na katastrálnu hranicu obcí Belina-Radzovce, ňou pokračuje juhovýchodným smerom po jej priesečník s lesnou cestou východne od kóty 334 m, kde sa stáča a južným smerom vedie po chrbte zbiehajúcom k severnému okraju intravilánu Monice. Monicu obchádza severným a východným okrajom intravilánu, pokračuje juhozápadným smerom, prekračujúc spevnenú cestu a Monický potok, na okraj lesa severne od Kánáša, západným smerom ide po ľavostranný prítok Monického potoka, ním pokračuje juhozápadným smerom na okraj lesa juhozápadne od Kánáša. Okrajom lesa pokračuje hranica oblasti juhozápadným smerom k potoku Belina južne od Šiatoroša a ďalej juhozápadným smerom po jej styk s cestou II. triedy Šiatorská Bukovinka-Radzovce juhovýchodne od železničnej zastávky Šiatorská Bukovinka. Odtiaľto pokračuje západným smerom, prekračujúc menovanú cestu II. triedy a železničnú trať Šiatorská Bukovinka-Fiľakovo, na okraj lesa, ktorým ide severným smerom na chrbát zbiehajúci južne od obce Čakanovce, ním vedie na južný okraj intravilánu tejto obce. Južným a západným okrajom intravilánu pokračuje hranica oblasti na chrbát zbiehajúci na západnom okraji intravilánu, kde sa stáča, a juhozápadným smerom pokračuje chrbtom na okraj lesa, ktorým ide západným smerom do doliny severne od horárne Farkašova studňa. Touto dolinou pokračuje severozápadným smerom po vyústenie ľavostrannej doliny, ktorou ide juhozápadným smerom na štátnu hranicu ČSSR-MĽR. Štátnou hranicou pokračuje juhovýchodným smerom na priesečník s lesnou cestou juhovýchodne od kóty Havranie (453 m). Lesnou cestou ide severozápadným smerom na južný okraj intravilánu obce Tachty, po jeho západnom okraji pokračuje na poľnú cestu na severnom okraji intravilánu tejto obce, ktorým ide severozápadným smerom na južný okraj intravilánu obce Večelkov; po jeho západnom okraji pokračuje severným smerom na potok Čoma, ktorým ide západným smerom po jeho ľavostranný prítok. Prítokom pokračuje severným smerom na okraj lesa juhozápadne od kóty 363 m. Okrajom lesa ide hranica oblasti severným smerom na Malý potok, ktorým pokračuje západným smerom na okraj lesa juhozápadne od kóty Pastvisko (391 m) a severným smerom vedie na Veľký potok. Veľkým potokom pokračuje severozápadným smerom do jeho pramennej oblasti, odkiaľ vedie severným smerom hranicami lesných porastov po ľavostranný prítok Gortvy juhovýchodne od kóty Pohanský hrad (578 m); ním ide východným smerom po jeho ľavostranný bezmenný prítok, ktorým pokračuje západným smerom po ďalší ľavostranný prítok na okraj lesa juhozápadne od Šťavice. Okrajom lesa hranica oblasti pokračuje severozápadným smerom na výbežok lesa juhozápadne od obce Hajnáčka, kde sa stáča a dolinou občasného ľavostranného prítoku Gortvy pokračuje východným smerom, prekračujúc cestu III. triedy Šťavica-Hajnáčka, po jeho vyústenie do Gortvy. Proti toku Gortvy pokračuje južným smerom k západnému okraji intravilánu obce Gemerský Jablonec a po jeho severnom okraji vedie do doliny s občasným vodným tokom južne od kóty 427 m. Dolinou pokračuje severovýchodným smerom na okraj lesa juhozápadne od Vodokáša, ktorým ide nezmeneným smerom do záveru doliny západne od Vodokáša; odtiaľ ide východným smerom, obchádzajúc severne Vodokáš, na poľnú cestu, ktorou pokračuje severným smerom na okraj lesa. Okrajom lesa ide severným smerom na bezmenný ľavostranný prítok Mačacieho potoka južne od kóty Drieňová (328 m), ktorým pokračuje juhovýchodným smerom po jeho sútok s Mačacím potokom.
Týmto potokom pokračuje západným smerom proti jeho toku na severovýchodný okraj intravilánu Petroviec, ktoré obchádza juhovýchodným okrajom intravilánu a vedie na poľnú cestu severozápadne od kóty Kruhy (335 m); touto cestou pokračuje hranica oblasti juhovýchodným smerom na štátnu hranicu ČSSR - MĽR, ktorou ide východným smerom do východiskového bodu.
Súčasťou oblasti sú chránený prírodný výtvor Soví hrad nad obcou Šurice a Fiľakovský hradný vrch.
Územie oblasti má výmeru 16 280 ha, z toho 10 311 ha lesný pôdny fond (hospodárske lesy 9827 ha, ochranné lesy 484 ha), 5511 ha poľnohospodársky pôdny fond (orná pôda 1052 ha, vinohrady 126 ha, záhrady 48 ha, ovocné sady 32 ha, lúky 266 ha, pasienky 3987 ha), 94 ha ostatné vodné plochy, 55 ha zastavané plochy a nádvoria a 309 ha ostatné plochy.