Čakajte prosím...
A A A

Hľadaný výraz nenájdený

Hľadaný § nenájdený
136/1989 Zb. v znení účinnom od 1. 1. 1990 do 31. 12. 1991
136
NARIADENIE VLÁDY
Československej socialistickej republiky
zo 16. novembra 1989
o informačnej sústave organizácií
Vláda Československej socialistickej republiky nariaďuje podľa § 35 ods. 1 zákona č. 21/1971 Zb. o jednotnej sústave sociálno-ekonomických informácií:

Oddiel I

Úvodné ustanovenia (§ 1-6)

§ 1

(1)
Týmto nariadením sa ustanovujú zásady pre vytváranie a využívanie informačnej sústavy organizácií1) (ďalej len „informačná sústava“).
(2)
Každá socialistická a iná organizácia vytvára informačnú sústavu, v ktorej zabezpečuje sociálno-ekonomické informácie pre potreby podnikového a vnútropodnikového riadenia a pre potreby orgánov štátnej štatistiky,2) pre Federálne ministerstvo financií, finančné orgány republík,2) národné výbory, ako aj ústredné orgány3) (ďalej len „oprávnené orgány“).

§ 2

(1)
Účtovníctvo, štatistiku a operatívnu evidenciu vedú všetky socialistické a iné organizácie.
(2)
Rozpočtovníctvo a kalkuláciu vedú štátne podniky a iné štátne hospodárske organizácie, podniky zahraničného obchodu, účastinné spoločnosti pre zahraničný obchod, združenia pre zahraničný obchod, účastinné spoločnosti bez zahraničnej majetkovej účasti, družstvá a družstevné podniky, podniky a hospodárske zariadenia spoločenských organizácií, podniky so zahraničnou majetkovou účasťou, a ak tak ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, aj ďalšie socialistické a iné organizácie (ďalej len „organizácie“).
(3)
Informácie z osobitne organizovaných evidencií, pasportov a registrov, prípadne iné informácie sociálno-ekonomického charakteru zabezpečujú organizácie v súlade s ustanovenou metodikou.4)

§ 3

(1)
Organizácia vytvára informačnú sústavu a informácie v nej vedie v súlade s ustanovenou metodikou;4)5) pritom zabezpečuje najmä
a)
vzájomnú prepojenosť a spätosť jej jednotlivých odborov a okruhov,
b)
nadväznosť a porovnateľnosť súvisiacich údajov získavaných z rôznych podkladov a viacúčelové využívanie informácií,
c)
dodržiavanie a využívanie zásady jedného čísla o tých istých skutočnostiach sledovaných vo viacerých odboroch alebo okruhoch informačnej sústavy.
(2)
Informácie vytvárané a vedené podľa odseku 1 musia byť využiteľné
a)
na objektívne poznávanie a hodnotenie výsledkov činnosti organizácií, na vypracúvanie ich plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja,
b)
na kontrolu hospodárskej činnosti organizácií, najmä ich vzťahov k štátnym rozpočtom alebo k rozpočtom národných výborov, na ochranu socialistického celospoločenského vlastníctva a na prípravu podkladov pre konsolidačné režimy,
c)
na vypracúvanie podkladov pre zostavovanie štátnych plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja a oblastných plánov, štátnych rozpočtov a rozpočtov národných výborov,
d)
na vypracúvanie podkladov pre prognózovanie, plánovanie, tvorbu cien, cenových limitov a pre cenovú kontrolu.

§ 4

Triedenie, zoskupovanie a vymedzenie informácií organizácia vykonáva v súlade s jednotnou sústavou sociálno-ekonomických klasifikácií a číselníkov, s jednotnou sústavou národohospodárskych ukazovateľov, s účtovnými osnovami a rozpočtovou skladbou a v prípadoch určených metodikou aj s jednotným systémom opisu a kódovania údajov.

§ 5

(1)
Organizácia zabezpečí ochranu technických nosičov dát a prostriedkov výpočtovej a inej techniky, programových prostriedkov a dátových súborov použitých pri vedení a poskytovaní sociálno-ekonomických informácií pred zneužitím, poškodením, zničením alebo stratou.
(2)
Organizácia spracúva dáta prostriedkami výpočtovej a inej techniky v súlade s projektovo-programovou dokumentáciou.
(3)
Písomnosti informačnej sústavy sa môžu nahradiť záznamami na technických nosičoch dát, pokiaľ všeobecne záväzné právne predpisy o sociálno-ekonomických informáciách neustanovujú inak.

§ 6

Vedúci organizácie zabezpečí
a)
organizačné, kádrové a technické podmienky na hospodárnu a racionálnu funkciu informačnej sústavy,
b)
správne, pravdivé a včasné poskytovanie sociálno-ekonomických informácií oprávneným orgánom.

Oddiel II

Účtovníctvo (§ 7-14)

§ 7

(1)
V účtovníctve sa sleduje stav a pohyb hospodárskych prostriedkov, zisťuje sa výsledok hospodárenia za organizáciu ako celok a v prípadoch určených metodikou aj v podrobnejšom členení. Informácie z účtovníctva sa využívajú v rozboroch, ktoré sú jedným z podkladov pre hodnotenie hospodárskej činnosti organizácie.
(2)
Hospodárske prostriedky sa v účtovníctve rozlišujú so zreteľom na ich druhy (aktíva) a zdroje (pasíva).
(3)
Účtovníctvo sa vedie za organizáciu ako celok. Účtovníctvo, prípadne jeho časti možno v organizácií decentralizovať na jednotlivé vnútorné organizačné jednotky; pritom musí byť zabezpečené, aby decentralizácia umožňovala vedenie účtovníctva a zostavovanie účtovných výkazov za organizáciu ako celok.

§ 8

(1)
Účtovníctvo zahŕňa účtovné doklady, účtovné knihy, účtovné výkazy a iné účtovné písomnosti, ako aj záznamy na technických nosičoch dát súvisiace s jeho vedením.
(2)
Účtovníctvo sa vedie v súlade s určenou metodikou5) podvojnej alebo jednoduchej účtovnej sústavy, preukazným spôsobom, úplne, pravdivo a včas zásadne v peňažných jednotkách.

§ 9

(1)
Účtovnými dokladmi sa overujú uskutočnené hospodárske alebo účtovné operácie. Účtovné doklady overujúce uskutočnené hospodárske operácie sa nesmú nahradiť záznamami na technických nosičoch dát.
(2)
Účtovné doklady sa zúčtujú do obdobia, s ktorým overované operácie hospodársky súvisia (ďalej len „účtovné obdobie“). Ak preukázateľne nie je možné túto zásadu dodržať, možno zaúčtovať účtovné doklady aj do účtovného obdobia, s ktorým overované operácie hospodársky nesúvisia (do účtovného obdobia, v ktorom sa obstarali účtovné doklady).
(3)
Základným účtovným obdobím je kalendárny mesiac.
(4)
Zápisy v účtovných knihách (ďalej len „účtovné zápisy“) musia byť doložené účtovnými dokladmi, prípadne môžu byť tieto zápisy odvodené programom ich spracovania prostriedkami výpočtovej a inej techniky.

§ 10

(1)
Na podklade preskúšaných účtovných zápisov sa zostavujú účtovné výkazy.
(2)
Základnými účtovnými výkazmi, ktoré tvoria účtovnú závierku v organizáciách s podvojnou účtovnou sústavou, sú súvaha a výkaz o hospodárskom výsledku, v rozpočtových organizáciách sú nimi súvaha a výkazy o plnení rozpočtu; v organizáciách s jednoduchou účtovnou sústavou je ním výkaz o majetku, príjmoch a výdavkoch.

Preverovanie správnosti účtovníctva

(§ 11-14)

§ 11

Preverovanie správnosti účtovníctva zahŕňa
a)
preskúšavanie vecnej a formálnej správnosti účtovných dokladov a účtovných zápisov,
b)
preverovanie formálnej a vecnej správnosti ročnej účtovnej závierky,
c)
preverovanie preukaznosti účtovníctva.

§ 12

(1)
Pri preverovaní formálnej správnosti ročnej účtovnej závierky sa preskúšava nadväznosť jej údajov na údaje účtovníctva, včasnosť a správnosť jej zostavenia, najmä väzby údajov jednak v rámci preverovanej ročnej účtovnej závierky a jednak na predchádzajúcu ročnú účtovnú závierku.
(2)
Pri preverovaní vecnej správnosti ročnej účtovnej závierky sa preskúšava správnosť a pravdivosť ročného hospodárskeho výsledku; pritom sa posudzuje správnosť vykázaných stavov hospodárskych prostriedkov a nákladov a výnosov s osobitným zameraním na položky časového rozlíšenia a plnenia daňových a odvodových povinností a povinných minimálnych prídelov do podnikových fondov.
(3)
Pri preverovaní preukaznosti účtovníctva sa zisťuje, či účtovné zápisy sú doložené účtovnými dokladmi a účtované včas a správne, či sa účtovné doklady a účtovné zápisy preskúšavajú a či údaje o stavoch hospodárskych prostriedkov sa overujú ich inventarizáciami. Preverovanie preukaznosti účtovníctva možno vykonávať aj v priebehu roka.

§ 13

(1)
Organizácia vykonáva sústavné, úplné a včasné preskúšavanie vecnej a formálnej správnosti účtovných dokladov a účtovných zápisov a zodpovedá za ne a za formálnu a vecnú správnosť ročnej účtovnej závierky a preukaznosť účtovníctva.
(2)
Zakladateľ, prípadne zriadovateľ alebo orgán hospodárskeho riadenia zabezpečuje preverovanie formálnej a vecnej správnosti ročnej účtovnej závierky a určuje spôsob zabezpečenia tohto preverovania.
(3)
Preverovanie formálnej a vecnej správnosti ročnej účtovnej závierky vykonávajú v družstvách, spoločných podnikoch a družstevných podnikoch orgány, ktorých kontrolné funkcie sú upravené osobitným predpisom.6)
(4)
Preskúšavanie ročnej účtovnej závierky a hospodárenia podniku so zahraničnou majetkovou účasťou vykonávajú a za ne zodpovedajú overovatelia (audítori) podľa osobitného predpisu.7)
(5)
Ustanoveniami odsekov 1 až 4 nie je dotknuté preverovanie správnosti účtovníctva orgánmi vonkajšej kontroly.

§ 14

Preverená ročná účtovná závierka je jedným zo základných podkladov pre hodnotenie činnosti organizácie.

Oddiel III

Rozpočtovníctvo (§ 15-16)

§ 15

Rozpočtovníctvo sa v nadväznosti na plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja organizácie a dosiahnutú skutočnosť využíva na riadenie, kontrolu a hodnotenie výsledkov hospodárenia organizácie podľa vnútropodnikových hľadísk.

§ 16

(1)
Rozpočtovníctvo sa organizuje v súlade s potrebami vnútropodnikového riadenia a v nadväznosti na účtovníctvo a kalkuláciu.
(2)
Rozpočtovníctvo využíva technické a technologické informácie, najmä technicko-hospodárske normy vznikajúce v príprave výroby, a zabezpečuje súlad s operatívnym plánovaním.
(3)
Údaje v rozpočtových písomnostiach, ktorými sú základné rozpočty nákladov a výnosov a súhrnné rozpočty, sa vyjadrujú v peňažných jednotkách a podľa potreby aj v jednotkách množstva.
(4)
Pre potreby hodnotenia výsledkov činnosti vnútropodnikových útvarov organizácie sa porovnávajú údaje rozpočtovníctva s údajmi účtovníctva.

Oddiel IV

Kalkulácia (§ 17-20)

§ 17

(1)
V kalkulácii sa vyčísľuje výška a štruktúra vlastných nákladov a ďalších zložiek ceny výkonov (výrobkov, prác a služieb) a ich úhrn na kalkulačnej jednici, ktorou sú odbytové alebo vnútropodnikové výkony vymedzené množstvom, časom alebo iným spôsobom. Organizácie zostavujú kalkuláciu v súlade s určenou metodikou.5)
(2)
Kalkulácia slúži predovšetkým na riadenie a hodnotenie úrovne nákladov a hospodárnosti a efektívnosti výkonov, pre určenie vnútropodnikových cien a ako podklad pre tvorbu veľkoobchodných cien.

§ 18

Kalkulácia výkonov sa člení do položiek v nadväznosti na typový kalkulačný vzorec. Údaje jednotlivých kalkulačných položiek sa určia v predbežnej kalkulácii alebo sa zisťujú vo výslednej kalkulácii na kalkulačnej jednici vo výške, v akej s ňou vecne a časovo súvisia.

§ 19

(1)
Kalkulácia sa zostavuje
a)
pred uskutočnením výkonov ako predbežná kalkulácia,
b)
po uskutočnení výkonov ako výsledná kalkulácia.
(2)
Predbežná kalkulácia vychádza z technicky a ekonomicky odôvodnených noriem alebo odborných výpočtov a posudkov. Výsledná kalkulácia vychádza z údajov účtovníctva, prípadne operatívnej evidencie. Predbežná a výsledná kalkulácia tej istej kalkulačnej jednice musí byť vecne a formálne porovnateľná.
(3)
Kalkulácia sa zostavuje v peňažných jednotkách a podľa potreby aj v jednotkách množstva.

§ 20

Kalkulačné listy, na ktorých sa zostavuje kalkulácia, a všetky podklady použité na určenie alebo zistenie údajov v kalkulácii tvoria kalkulačnú dokumentáciu.

Oddiel V

Štatistika (§ 21-23)

§ 21

(1)
V štatistike sa s použitím štatistických, prípadne matematicko-štatistických metód zhromažďujú a spracúvajú údaje o hromadných sociálno-ekonomických javoch každého druhu, vyhotovujú sa štatistické zostavy, porovnateľné časové rady a bilancie a ich výsledky sa hodnotia v rozboroch.
(2)
Štatistika sa v organizácii usporiada tak, aby umožňovala racionálne a viacúčelové využívanie štatistických údajov pri súčasnom použití prostriedkov výpočtovej a inej techniky.

§ 22

Pre štatistiku čerpá organizácia údaje
a)
z ostatných odborov a okruhov informačnej sústavy, predovšetkým z operatívnej evidencie a z účtovníctva,
b)
z vlastných štatistických zisťovaní,
c)
z informácií od orgánov štátnej štatistiky alebo z iných informácií o vonkajších podmienkach dôležitých pre riadenie organizácie.

§ 23

Sociálno-ekonomické javy sa sledujú v štatistike z hmotného, hodnotového, časového hľadiska, z hľadiska vynaloženej práce, prípadne z ďalších hľadísk a ich kombinácií určených metodikou štatistiky.4)

Oddiel VI

Operatívna evidencia (§ 24-25)

§ 24

(1)
V operatívnej evidencii sa plynule sledujú sociálno-ekonomické javy predovšetkým na účely riadenia a rozhodovania. Okrem toho slúži operatívna evidencia na sledovanie ukazovateľov potrebných pre štatistické zisťovania a účtovné výkazníctvo, ak ich sledovanie nie je zabezpečené v iných odboroch informačnej sústavy.
(2)
Predmet operatívnej evidencie určuje podľa vlastných potrieb organizácia sama. Sledovanie niektorých javov v tejto evidencii sa môže organizácii určiť určenou metodikou.4)

§ 25

(1)
Zápisy v operatívnej evidencii sa opierajú o doklady alebo sa vykonávajú na základe priameho pozorovania alebo zistenia.
(2)
Operatívna evidencia sa vedie v peňažných jednotkách alebo v jednotkách množstva, prípadne v oboch týchto jednotkách.

Oddiel VII

Osobitne organizované evidencie, pasporty a registre sociálno-ekonomických informácií (§ 26)

§ 26

(1)
V osobitne organizovaných evidenciách, pasportoch a registroch sociálno-ekonomických informácií sa účelovo zoskupujú údaje z odborov informačnej sústavy alebo údaje o javoch v tejto sústave inak nesledovaných.
(2)
Informácie podľa odseku 1 slúžia predovšetkým na zisťovania vykonávané orgánmi štátnej štatistiky alebo inými na to oprávnenými orgánmi a na obstarávanie podkladov pre osobitne organizované evidencie, pasporty a registre sociálno-ekonomických informácií vedené za súbory organizácií.

Oddiel VII

Oceňovanie hospodárskych prostriedkov (§ 27-29)

§ 27

(1)
Organizácia oceňuje hospodárske prostriedky v účtovníctve v súlade s určenou metodikou takto:
a)
základné prostriedky sa oceňujú pôvodnými obstarávacími cenami, prípadne reprodukčnými obstarávacími cenami; opotrebenie základných prostriedkov v organizáciách, v ktorých sa tieto prostriedky odpisujú, sa vyjadruje oprávkami,
b)
investície sa oceňujú nákladmi vynaloženými na ich obstaranie,
c)
predmety postupnej spotreby, materiál, zvieratá a tovar sa oceňujú cenami obstarania alebo priemernými cenami určenými na základe týchto cien; opotrebenie predmetov postupnej spotreby v používaní sa vyjadruje oprávkami,
d)
nedokončená výroba, polotovary vlastnej výroby a výrobky sa oceňujú cenami určenými podľa predbežnej kalkulácie v určených položkách, výnimočne skutočnými vlastnými nákladmi alebo veľkoobchodnými cenami, výrobky poľnohospodárskej prvovýroby sa oceňujú stálymi zúčtovacími cenami,
e)
valuty, devízy, zahraničné cenné papiere, ceniny, pohľadávky a záväzky, majetkové účasti a nehnuteľnosti v zahraničí a iné hodnoty, ktorých ocenenie je vyjadrené v cudzej mene, sa prepočítavajú na československú menu podľa príslušného kurzu určeného v kurzovom lístku Štátnej banky československej ku dňu prepočtu,
f)
peňažné prostriedky, tuzemské cenné papiere, ceniny, pohľadávky a záväzky a ostatné aktíva a pasíva, ktoré znejú na československú menu, sa uvádzajú sumou nominále,
g)
práva k výsledkom výskumnej, vývojovej, projektovej a inej obdobnej činnosti a iné majetkové práva okrem pohľadávky sa oceňujú cenami obstarania.
(2)
Spôsob ocenenia hospodárskych prostriedkov v účtovníctve môžu organizácie meniť len k 1. januáru.

§ 28

(1)
Zmeny v ocenení (zmeny spôsobu ocenenia alebo zmeny cien) hospodárskych prostriedkov v účtovníctve možno vykonávať len v odôvodnených prípadoch; odôvodnenosť zmien sa musí vždy riadne preukázať.
(2)
Nie je prípustné vykonávať v účtovníctve zmeny v ocenení hospodárskych prostriedkov, ktoré by viedli ku skreslovaniu výsledkov hospodárenia medzi jednotlivými účtovnými obdobiami.
(3)
Rozdiely zo zmien v ocenení hospodárskych prostriedkov v účtovníctve sa zúčtujú do hospodárskeho výsledku organizácie, pokiaľ nie je všeobecne záväznými právnymi predpismi ustanovené inak.

§ 29

V rozpočtovníctve, v kalkulácii, v štatistike a operatívnej evidencii sa pre oceňovanie používajú primerane zásady ustanovené v § 27 a 28 tohto nariadenia; pritom sa musí zabezpečovať nadväznosť na spôsoby oceňovania použité v účtovníctve.

Oddiel IX

Inventarizácia hospodárskych prostriedkov (§ 30-31)

§ 30

Vecná správnosť zápisov o stavoch hospodárskych prostriedkov v účtovníctve a v operatívnej evidencii sa overuje inventarizáciami hospodárskych prostriedkov.

§ 31

(1)
Hospodárske prostriedky sa inventarizujú raz za kalendárny rok, pokladničné hotovosti a ceniny sa inventarizujú raz za štvrťrok.
(2)
Odchylne od ustanovenia odseku 1 môže vedúci organizácie
a)
jednoročnú (štvrťročnú) lehotu skrátiť a určiť, aby sa inventarizácie vykonávali viackrát za rok (štvrťrok),
b)
jednoročnú lehotu predĺžiť pri základných prostriedkoch a pri predmetoch postupnej spotreby v používaní, ktorých inventarizácia je časovo zvlášť náročná, až na dva roky za predpokladu, že tým nedôjde k narušeniu ochrany národného majetku,
c)
určiť lehotu pre vykonávanie inventarizácií podľa vlastného uváženia pri hospodárskych prostriedkoch vedených v operatívnej evidencii.

Oddiel X

Prvotné záznamy a bežné zápisy (§ 32-34)

§ 32

Pre jednotné a racionálne vedenie údajov o sociálno-ekonomických javoch v informačnej sústave sa zjednocujú vzory prvotných záznamov a bežných zápisov (ďalej len „vzory záznamov a zápisov“); pritom sa zároveň prihliada na potreby podnikového a vnútropodnikového riadenia.

§ 33

(1)
Vzory záznamov a zápisov s rozsahom použitia presahujúcim riadiacu pôsobnosť jedného ústredného orgánu zjednocujú
a)
Federálny štatistický úrad alebo Federálne ministerstvo financií pre vzory záznamov a zápisov, ktoré slúžia výhradne ako podklad pre informačné potreby štatistických a finančných orgánov,
b)
ústredné orgány v oblastiach im zverenej pôsobnosti po dohode s Federálnym štatistickým úradom alebo Federálnym ministerstvom financií.
(2)
Vzory záznamov a zápisov s rozsahom použitia nepresahujúcim riadiacu pôsobnosť jedného ústredného orgánu federácie alebo republík môže zjednocovať ústredný orgán, ktorý zabezpečí aj ich vyhlásenie.
(3)
Vzory záznamov a zápisov podľa odseku 1 písm. a) vyhlasuje Federálny štatistický úrad alebo Federálne ministerstvo financií; vzory podľa odseku 1 písm. b) vyhlasujú spoločne Federálny štatistický úrad alebo Federálne ministerstvo financií a príslušný ústredný orgán v publikačných prostriedkoch ústredných orgánov.

§ 34

(1)
Ústredné orgány príslušné podľa § 33 ods. 1 a 2 tohto nariadenia určia pri zjednocovaní tiež záväznosť vzoru alebo záznamu a záväznosť údajov, ktoré obsahujú, a okruh organizácií, ktoré ich zavedú.
(2)
Záväznosť údajov, ktorá vyplýva z iných všeobecne záväzných predpisov, nie je zjednocovaním dotknutá.
(3)
Organizácie zavedú vzory záznamov a zápisov v súlade s ich vyhlásením (§ 33 ods. 3 toho nariadenia).

Oddiel XI

Úschova písomností informačnej sústavy (§ 35-40)

§ 35

Písomnosti informačnej sústavy a záznamy na technických nosičoch dát ich nahrádzajúce (§ 5 ods. 3 tohto nariadenia) sa ukladajú a uschovávajú v podnikovom archíve podľa osobitných predpisov8) po dobu ďalej ustanovenú.

§ 36

Účtovné písomnosti s výnimkou písomností uvedených v § 37 sa uschovávajú v podnikových archívoch:
a)
mzdové listy aspoň po dobu dvadsať rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,
b)
ročná účtovná závierka a ďalšie ročné štátne účtovné výkazy v organizácii, ktorá ich zostavila, aspoň po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,
c)
mesačné, štvrťročné a polročné štátne účtovné výkazy v organizácii, ktorá ich zostavila, ďalej účtovné doklady, účtovné rozvrhy, účtovné knihy (s výnimkou mzdových listov), predvahy, inventúrne súpisy, inventarizačné zápisy, dohody o odovzdávaní účtovných písomností uložených v podnikových archívoch a výkazy o hospodárení vnútropodnikových útvarov aspoň po dobu piatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,
d)
projektovo-programová dokumentácia pre vedenie účtovníctva a ostatných odborov a okruhov informačnej sústavy prostriedkami výpočtovej a inej techniky a inej techniky aspoň po dobu piatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom sa takto viedli,
e)
zoznamy účtov na voľných listoch, zoznamy zostáv, zoznamy účtovných kníh a archívne knihy aspoň po dobu, po ktorú sú uschované písomnosti v nich zapísané, zoznamy číselných znakov alebo iných symbolov a skratiek používaných v účtovníctve aspoň po dobu, po ktorú sú uschované písomnosti v ktorých sú tieto znaky, symboly, prípadne skratky použité,
f)
pokladničné bloky na tržby v hotovosti za tovar (výrobky) v maloobchodných predajniach a obdobných prevádzkárňach a pokladničné bloky (doklady) za poskytnuté práce alebo služby najdlhšie po dobu jedného roka nasledujúceho po roku, ktorého sa týkajú,
g)
inventárne karty základných prostriedkov, prípadne písomnosti ich nahrádzajúce najdlhšie po dobu troch rokov nasledujúcich po vyradení príslušných inventárnych predmetov zo základných prostriedkov,
h)
ostatné účtovné písomnosti (napríklad kontrolné súpisky) aspoň po dobu dvoch rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.

§ 37

(1)
Účtovné doklady a iné účtovné písomnosti, ktoré sa týkajú pohľadávok a záväzkov, sa uschovávajú v podnikových archívoch aj dlhšie ako päť rokov, ak trvá záručná lehota, autorské právo alebo nie je skončené reklamačné, arbitrážne, súdne alebo iné konanie alebo nie je pohľadávka zaplatená alebo záväzok splnený, a to do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom tieto okolnosti pominuli.
(2)
Knihy analytickej evidencie pohľadávok a záväzkov, účtovné doklady a iné účtovné písomnosti, ktoré vyplývajú z priameho styku s cudzinou z doby pred 1. januárom 1949, sa uschovávajú v podnikových archívoch, dokiaľ Federálne ministerstvo financií nedá samo alebo na žiadosť organizácie súhlas na ich vyradenie. Tieto písomnosti nesmú byť nahradené záznamami na technických nosičoch dát.

§ 38

Kalkulačná dokumentácia, pokiaľ nie je súčasne účtovným dokladom, sa uschováva v podnikových archívoch aspoň po dobu troch rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týka; po rovnakú dobu sa uschovávajú aj rozpočtové písomnosti.

§ 39

Z ďalších písomností informačnej sústavy sa ukladajú a uschovávajú v podnikových archívoch
a)
ročné štátne štatistické výkazy a ostatné štátne štatistické výkazy s ročnou periodicitou aspoň po dobu piatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,
b)
štátne štatistické výkazy s kratšou ako ročnou periodicitou aspoň po dobu troch rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.

§ 40

Písomnosti, ktoré boli podkladom pre vyhotovenie písomností informačnej sústavy, sa uschovávajú podľa osobitných predpisov.8)

Oddiel XII

Spoločné a prechodné ustanovenia (§ 41-44)

§ 41

Údaje v odboroch a okruhoch informačnej sústavy sa vedú v československej mene; v prípadoch ustanovených Federálnym ministerstvom financií alebo Federálnym štatistickým úradom aj v cudzích menách.

§ 42

Zápisy v odboroch a okruhoch informačnej sústavy musia byť zrozumiteľné a prehľadné; musia sa vykonávať spôsobom zaručujúcim ich trvanlivosť.

§ 43

Pri zlúčení, splynutí, rozdelení alebo zrušení organizácie musí sa protokolárne zabezpečiť odovzdanie všetkých písomností informačnej sústavy a zachovať vecná kontinuita časových radov.8)9)

§ 44

Vzory záznamov a zápisov vyhlásené podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti.

Oddiel XIII

Záverečné ustanovenia (§ 45-46)

§ 45

Zrušuje sa nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 153/1971 Zb. o informačnej sústave organizácií.

§ 46

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januárom 1990.
Adamec v. r.
Poznámky
1)
§ 1 a 2 zákona č. 21/1971 Zb. o jednotnej sústave sociálno-ekonomických informácií.
3)
§ 16 zákona č. 21/1971 Zb. v znení zákona č. 128/1989 Zb.
4)
§ 8 ods. 2 písm. a) zákona č. 21/1971 Zb.

§ 8 zákona ČNR č. 40/1972 Zb. o pôsobnosti orgánov Českej socialistickej republiky v oblasti sociálno-ekonomických informácií.

§ 9 zákona SNR č. 41/1972 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v oblasti sociálno-ekonomických informácií:
5)
§ 14 ods. 1 zákona č. 21/1971 Zb. v znení zákona č. 128/1989 Zb.
6)
Zákon č. 90/1988 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve.

Zákon č. 94/1988 Zb. o bytovom, spotrebnom a výrobnom družstevníctve.
7)
Vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 63/1989 Zb. o overovateľoch (audítoroch) a ich činnosti.
8)
Zákon ČNR č. 97/1974 Zb. o archívnictve.

Zákon SNR č. 149/1975 Zb. o archívníctve.
9)
§ 27d ods. 2 písm. b) Hospodárskeho zákonníka (úplné znenie č. 80/1989 Zb.).