201/1989 Zb. v znení účinnom od 1. 1. 1990 do 26. 12. 1990

201

VYHLÁŠKA

Štátnej banky československej

z 15. decembra 1989

o úverových vzťahoch socialistických organizácií

Štátna banka československá podľa § 391 ods. 5 Hospodárskeho zákonníka ustanovuje:

PRVÁ ČASŤ

Základné ustanovenie (§ 1-4)

§ 1

(1)

Táto vyhláška upravuje úverové vzťahy socialistických organizácií (ďalej len „organizácia“) k bankám a sporiteľniam¹) (ďalej len „banka“).

(2)

Poskytovanie úverov bytovým družstvám na bytovú výstavbu a opravy družstevných bytových domov a úrokové sadzby z týchto úverov upravuje osobitný predpis.²)

§ 2

(1)

Organizácia môže žiadať o úver banku, s ktorou sa dohodla o vedení svojho účtu,³) aj inú banku. Organizácia je povinná informovať banku, ktorú žiada o úver, o úveroch, ktoré čerpá v iných bankách.

(2)

Na poskytnutie úveru nie je právny nárok. Podmienkou poskytnutia úveru je návratnosť v dohodnutej lehote a zabezpečenie materiálovými hodnotami alebo inými aktívami organizácie. V prípade pochybnosti o návratnosti požadovaného alebo už poskytnutého úveru je banka oprávnená požadovať záruku za splatenie úveru alebo zabezpečenie úveru inou formou.

§ 3

(1)

Banky poskytujú úvery do výšky vlastných zdrojov, prijatých vkladov a úveru od Štátnej banky československej. Pri poskytovaní úverov sa banky riadia záväznými výstupmi menového plánu.

(2)

Banky zverejňujú podmienky poskytovania úverov a prijímania vkladov. Organizácia pri zostavovaní svojho plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja a vo svojej činnosti vychádza z týchto podmienok a z dojednaní s bankou. Zmeny podmienok banky sa vzťahujú iba na novoposkytované úvery a novoprijímané vklady, pokiaľ sa banka a organizácia nedohodnú inak.

§ 4

(1)

Banka poskytuje úvery na zmluvnom základe. V úverových zmluvách dohodne banka s organizáciou okrem podmienok uvedených v zákone⁴) osobitné podmienky poskytovania jednotlivých úverov a ich zabezpečenie, postup pri neplnení podmienok úverovej zmluvy a pri riešení sporných otázok vzniknutých pri plnení úverovej zmluvy.

(2)

Organizácia predkladá banke, v ktorej čerpá úver, podklady dohodnuté v úverovej zmluve potrebné na overenie materiálovej zabezpečenosti úveru a jeho návratnosti a umožňuje banke overiť si tieto skutočnosti v organizácii.

DRUHÁ ČASŤ

Úvery v československej mene (§ 5-7)

§ 5

(1)

Banka poskytuje organizáciám úvery na rozvojové a prevádzkové potreby a úvery na krytie prechodného nedostatku finančných prostriedkov, najmä odberateľom na platenie za dodávky a dodávateľom na ich pohľadávky po lehote splatnosti.

(2)

Lehoty splatnosti úveru dojednáva banka s organizáciou v rámci maximálnych lehôt, ktoré určí Štátna banka československá.

§ 6

Z úveru platí organizácia banke úrok. Úrokovú sadzbu dojednáva banka s organizáciou najmä so zreteľom na dobu splatnosti úveru, zabezpečenie jeho návratnosti celkovou úrovňou hospodárenia organizácie a objektu úveru v rámci prípustnej odchýlky od sazby úroku z úveru, ktorý Štátna banka československá poskytuje bankám. Túto odchýlku, ktorá vymedzuje hornú hranicu úrokovej sadzby z úveru, určuje a opatrením v Zbierke zákonov vyhlasuje⁵) Štátna banka československá.

§ 7

Úrokové sadzby a lehoty splatnosti úverov dohodnuté v úverových zmluvách možno meniť len dohodou medzi organizáciou a bankou.

TRETIA ČASŤ

Devízové úvery (§ 8-9)

§ 8

(1)

Banka, ktorej Štátna banka československá udelila povolenie na obchodovanie s devízovými hodnotami a na vykonávanie platobného styku so zahraničím⁶) (ďalej len „devízový peňažný ústav“), poskytuje devízové úvery v prevoditeľných rubľoch, v národných menách štátov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci a vo voľne zameniteľných menách (ďalej len „devízový úver“).

(2)

Devízový peňažný ústav poskytuje organizáciám devízové úvery na rozvojové zámery a rozvoj činností zabezpečujúcich vyššiu tvorbu devízových prostriedkov a devízové úvery na riešenie prechodného nedostatku devízových zdrojov v dôsledku časového nesúladu medzi tvorbou a potrebou devízových zdrojov.

§ 9

(1)

Z devízového úveru platí organizácia úrok v mene poskytnutého úveru, prípadne v inej mene dohodnutej s devízovým peňažným ústavom. Výšku úrokovej sadzby určuje peňažný ústav podľa úrokových sadzieb na medzinárodných peňažných trhoch v závislosti od druhu meny a lehoty splatnosti úveru.

(2)

Štátna banka československá usmerňuje podľa vývoja národného hospodárstva úrokové sadzby z devízových úverov.

ŠTVRTÁ ČASŤ

Prechodné a záverečné ustanovenia (§ 10-13)

§ 10

Splátky úverov na trvale sa obracajúce zásoby poskytnuté pred 1. januárom 1990 a postup pri ich úrokovaní sa dojednávajú medzi bankou a organizáciou vždy na obdobie jedného roka úverovou zmluvou; zásady pre úrokovanie ustanovuje Štátna banka československá.

§ 11

Iné právnické osoby než banka, ktoré sú oprávnené na prijímanie vkladov od organizácií a na poskytovanie úverov organizáciám z vlastných alebo zverených prostriedkov,⁷) sa pri týchto činnostiach spravujú ustanoveniami tejto vyhlášky.

§ 12

Zrušuje sa vyhláška predsedu Štátnej banky československej č. 103/1985 Zb. o poskytovaní úverov a o úrokových sadzbách v znení vyhlášky č. 221/1988 Zb.

§ 13

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1990.

Predseda:

Ing. Potáč v. r.

Poznámky

§ 1 zákona č. 158/1989 Zb. o bankách a sporiteľniach.

Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky a predsedu Štátnej banky československej č. 136/1985 Zb. o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej a individuálnej bytovej výstavbe a modernizácii rodinných domčekov v osobnom vlastníctve v znení vyhlášky č. 74/1989 Zb.

§ 10 ods. 3 zákona č. 158/1989 Zb.

§ 382a ods. 3 Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb. (úplné znenie č. 80/1989 Zb.).

§ 11 ods. 2 zákona č. 158/1989 Zb.

§ 4 ods. 1 devízového zákona č. 162/1989 Zb.

§ 14 zákona č. 158/1989 Zb.