1.
V § 1 ods. 1 písm. b) sa za slovo „organizácií“ vkladajú slová „alebo koncernových podnikov „koncernových účelových organizácií (ďalej len „organizácie“)".
2.
V § 3 ods. 1 písm. c) a d) poznámka č. 2 znie:
„2)
Pojmy odbytová prirážka alebo zrážka a obchodná prirážka alebo zrážka zodpovedajú používanému pojmu odbytové a obchodné rozpätie.“.
3.
V § 3 ods. 1 písm. g) sa na konci pripájajú tieto slová: „v určených prípadoch zahŕňajú aj odbytovú prirážku,".
4.
§ 3 ods. 1 písm. h) znie:
„h)
maloobchodné ceny; len za tieto ceny sa predávajú výrobky občanom; organizáciám sa za maloobchodné ceny dodávajú výrobky pri nákupe v maloobchode alebo pri nákupe od iných dodávateľov, ak ide o výrobky, pri ktorých sa všeobecne uplatňuje rozdielová daň z obratu, a organizácia je podľa daňových predpisov povinná nakupovať za „ceny s daňou“; zahŕňajú obchodnú cenu a obchodnú zrážku, prípadne cenový rozdiel a v určených prípadoch obchodnú, prípadne odbytovú prirážku a dodatkovú daň z obratu,“.
5.
§ 3 ods. 1 sa dopĺňa ustanovením označeným písmenom ch), ktoré znie:
„ch)
veľkoobchodné ceny s daňou z obratu; za tieto ceny sa dodávajú výrobky mimotrhovým odberateľom, ktorí sú podľa daňových predpisov povinní nakupovať za "ceny s daňou"; v určených prípadoch sa za tieto ceny účtuje spotrebovaný materiál a náhradné dielce aj pri dodávkach výkonov občanom; zahŕňajú veľkoobchodnú cenu, základnú sadzbovú a dodatkovú daň z obratu, prípadne odbytovú prirážku, ak nie je dodatková daň ustanovená alebo je nižšia ako odbytová prirážka.“.
6.
V § 3 sa za odsek 2 vkladá odsek 3, ktorý znie:
„(3)
Prirážkou k cene možno tiež vyjadriť cenové zvýhodnenie a zľavou z ceny možno vyjadriť cenové znevýhodnenie; tieto prirážky a zľavy predstavujú spôsob uplatnenia podmienok realizácie v cenách.“.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.
7.
V § 5 ods. 2 písm. a) sa pred slová „najdlhšie na 3 mesiace" vkladajú tieto slová: „,ak cenový úrad neustanoví inak,".
8.
§ 5 ods. 2 písm. b) znie:
„b)
podnikové ceny, ktoré v prípade poverenia príslušným cenovým úradom určujú alebo menia generálne riaditeľstvá trustov alebo koncerny a odborové podniky (ďalej len „generálne riaditeľstvo“) pre podriadené organizácie na dodávky medzi organizáciami vnútri výrobnej hospodárskej jednotky s podmienkou, že úroveň podnikových cien podľa prepočtov na dané obdobie nesmie v súhrne presiahnuť úroveň cien platných pre odberateľov mimo výrobnej hospodárskej jednotky. Vyrovnanie medzi podnikovými a veľkoobchodnými cenami vykonáva generálne riaditeľstvo, v určených prípadoch nadriadený ústredný orgán,“.
9.
§ 5 ods. 2 sa dopĺňa ustanovením označeným písmenom c), ktoré znie:
„c)
prechodne platné ceny, ktoré určuje príslušný cenový úrad alebo národný výbor, prípadne organizácia poverená ich určením príslušným cenovým úradom a ktorých platnosť je obmedzená časom alebo množstvom takto oceňovaných výrobkov; po skončení ich platnosti sa určí cena ako pre nový výrobok; prechodne platné ceny výrobkov dodávaných za maloobchodné ceny môžu určiť iba cenové úrady, prípadne národné výbory podľa § 68.“.
10.
§ 10 sa dopĺňa odsekom 5 včítane poznámky č. 74, ktorý znie:
„(5)
Pri tvorbe cien nových výrobkov patriacich do odboru (skupiny), pri ktorom sa budú meniť veľkoobchodné ceny podľa plánu vývoja cien alebo iného opatrenia cenových úradov, treba v čase od schválenia zmeny cien do začiatku jej platnosti určiť veľkoobchodné ceny nových výrobkov v doterajšej aj novej úrovni, ak sa nové výrobky budú dodávať pred platnosťou zmeny ceny aj po nej. Podrobnosti upravuje rozhodnutie cenových úradov.74)
74)
Pokyn FCÚ, ČCÚ a SCÚ č. P-7/79 o tvorbe cien nových výrobkov vo dvojakej úrovni v súvislosti so zmenami veľkoobchodných cien (Cenový vestník čiastka 1/1980).“.
11.
V § 11 ods. 6 sa vypúšťajú slová „ktorých ceny sa tvoria podľa § 23 a 24".
12.
§ 12 ods. 3 sa dopĺňa ustanoveniami označenými písmenami e), f) a g), ktoré znejú:
„e)
zahraničné cenové relácie,
f)
prepočet efektívnosti použitia nového výrobku,
g)
kombinácia spôsobov podľa písmen a) až f).“.
13.
§ 12 ods. 4 znie:
„(4)
Cenové normatívy a parametrické spôsoby treba použiť na tvorbu cien, ak ich schválil príslušný cenový úrad, prípadne príslušný národný výbor. Ak sa niektorý z ostatných spôsobov tvorby cien alebo ich kombinácia rozpracuje na podmienky jednotlivých výrob (odbor, skupina výrobkov) a schváli ho príslušný cenový úrad, prípadne príslušný národný výbor, musia ho zásadne používať všetky organizácie, pre ktoré platí jednotnosť cien (ďalej len „záväzný spôsob tvorby cien"), pokiaľ rozhodnutím cenového orgánu nie je rozsah jeho platnosti obmedzený.“.
14.
V § 12 sa vypúšťa odsek 5.
15.
V § 13 ods. 6 písm. a) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripája tento text: „ceny dovážaných výrobkov, ako aj ceny na zahraničných trhoch možno použiť na porovnanie v prípadoch, keď sa cena tvorí podľa § 26a a podľa § 28 ods. 2 písm. b),".
16.
V § 13 ods. 6 písm. c) sa na konci pripája tento text: „alebo v návrhu ceny nového výrobku nie je prevedená na platnú úroveň spôsobom určeným pre príslušnú zmenu cien,".
17.
V § 15 ods. 2 sa na konci pripája veta, ktorá včítane poznámky č. 75 znie:
„Cenové úrady môžu rozhodnúť, v ktorých prípadoch sa priamy materiál oceňuje inak ako platnou cenou.75)
75) Napr. výmer FCÚ, ČCÚ a SCÚ č. 019/79 o spôsobe riešenia vplyvu cien palivovo-energetických zdrojov v tvorbe veľkoobchodných cien nových výrobkov (Cenový vestník čiastka 51-52/1979).“.
18.
V § 15 ods. 4 sa na konci tretej vety bodka nahrádza čiarkou a pripája sa tento text: „na úhrade ktorých sa podieľa štátny rozpočet, a ďalej rozdiely vznikajúce pri materiáloch a výrobkoch, ktoré sa do cien nových výrobkov kalkulujú za ceny určené podľa § 53 ods. 2 písm. a) alebo b).".
19.
§ 21 sa dopĺňa odsekmi 6, 7, 8 a 9, ktoré znejú:
„(6)
Do cenových kalkulácií nemožno započítať zvýšenie nákladov výroby vyplývajúce z prekročenia rozpočtových nákladov alebo z nedodržania projektových parametrov stavieb, ktoré by znamenalo zvýšenie úrovne cien nových výrobkov. Pokiaľ sú súčasťou ceny náklady na záručné opravy, možno ich do cenovej kalkulácie zahŕňať len sadzbou určenou príslušným cenovým úradom, prípadne národným výborom.
(7)
Sadzby uvedené v § 18 až 20 možno určiť alebo aktualizovať len pri dodržaní platnej úrovne cien organizácie alebo výrobnej hospodárskej jednotky alebo celého odboru a v prípadoch podľa odseku 8 písm. a) pri dodržaní schválenej zmeny úrovne cien.
(8)
Sadzby sa aktualizujú
a)
v súvislosti so zmenami cien
1.
v odboroch (skupinách), ktorých ceny sa menia, s výnimkou úprav, keď pôjde o zmeny jednotlivých cien, ktorých vplyv na celkovú úroveň cien odboru je zanedbateľný,
2.
v ostatných odboroch, ktorých ceny sa nemenia, ale do ktorých vplyvy zmien cien dopadajú, pokiaľ sa dodržanie úrovne cien odboru nezabezpečí iným spôsobom,
b)
v dôsledku ekonomického zastarania platných sadzieb, a to buď jednorazovo pre všetky odbory (skupiny) v rámci organizácie, alebo postupne, napríklad v súvislosti so spresnením (konkretizáciou) spôsobu tvorby cien.
(9)
Cenové úrady ustanovia podrobnejšie podmienky a spôsob tvorby nových sadzieb a ich aktualizácie.“.
20.
V § 23 ods. 8 sa slová „o 50 % úspory priameho materiálu a priamych miezd," nahrádzajú slovami "o 70 % úspory priameho materiálu a priamych miezd alebo o 50 % týchto úspor v prípadoch, keď sa o realizáciu úspor zaslúžil aj odberateľ,".
21.
V § 25 sa vypúšťa odsek 8.
22.
V § 26 ods. 3 písm. b) časť vety za bodkočiarkou znie: „nepriame náklady a zisk, prípadne ostatné priame náklady, sa kalkulujú určenými sadzbami, a ak nie sú určené, kalkulujú sa v relatívne rovnakej výške podľa porovnateľného (základného) výrobku.".
23.
Za § 26 sa vkladá § 26a, ktorý včítane nadpisu znie:
㤠26a
Zahraničné cenové relácie
(1)
Spôsobom tvorby cien pomocou zahraničných cenových relácií sa rozumie odvodenie ceny nového výrobku z cien existujúcich minimálne na dvoch rozhodujúcich zahraničných trhoch. Vychádza sa z relácií cien medzi dvoma zahraničnými výrobkami, z ktorých jeden je obdobný ako nový tuzemský výrobok, ktorého cena sa má určiť, a druhý je obdobný ako tuzemský výrobok, ktorý má veľkoobchodnú cenu určenú alebo ktorého cenu možno utvoriť spôsobom podľa §24 alebo 25.
(2)
Zahraničné ceny zahraničných výrobkov sa používajú v mene príslušných krajín (rozhodujúcich trhov) a zisťujú sa buď na základe informácií organizácií zahraničného obchodu, alebo z iných vhodných informácií o zahraničných cenách.
(3)
Cena nového výrobku sa utvorí z ceny tuzemského porovnateľného výrobku a priemeru použitých údajov o zahraničných cenových reláciách.
(4)
Zahraničnými cenovými reláciami treba zdôvodniť návrh ceny v prípadoch, keď tak rozhodnú cenové úrady alebo keď nový opakovane dodávaný výrobok
a)
je v tuzemsku cenove neporovnateľný a cena sa utvára podľa § 27, ale v zahraničí sa vyrába v obdobnom vyhotovení, alebo
b)
sa predpokladá, že sa vyvezie aspoň 30 % objemu jeho celkových dodávok, pričom návrh ceny je vypracovaný spôsobom podľa § 23, prípadne § 26 ods. 2 písm. b).
(5)
Ak cena nového výrobku odvodená zo zahraničných cenových relácií je nižšia ako cena utvorená podľa § 23, § 26 ods. 2 písm. b) alebo § 27, môže poverená organizácia určiť vyššiu cenu len po jej registrácii príslušným cenovým úradom. Bez registrácie môže určiť len nižšiu cenu.
(6)
Príslušná organizácia zahraničného obchodu je povinná na požiadanie organizácie, ktorá spracúva návrh ceny, bezplatne poskytnúť, prípadne obstarať základné údaje, a to najneskoršie do 30 dní od doručenia požiadavky, ak nie je medzi nimi dohodnutý dlhší termín. Základnými údajmi sú minimálne údaje o rozhodujúcich technicko-ekonomických parametroch zahraničných výrobkov, o cenách platných na zahraničných trhoch v príslušnej zahraničnej mene a označenie druhu informácie. Ceny oboch zahraničných výrobkov musia byť vždy z toho istého zahraničného trhu a približne z rovnakého časového obdobia. V prípade, že príslušná organizácia zahraničného obchodu neposkytne spracovateľovi návrhu ceny tieto údaje, prerokuje podnet spracovateľa potrebné opatrenia jeho nadriadený orgán s Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu. Pokiaľ spracovateľ návrhu nedostane do času potrebného na určenie ceny požadované údaje, môže bez súhlasu cenového orgánu určiť dočasnú cenu, ak nejde o výrobok, pre ktorý sa určuje aj maloobchodná cena.“.
24.
V § 27 ods. 3 písm. e) poznámka č. 6 znie:
„6)
Neštandardnými výrobkami sa rozumejú výrobky vyrábané pre jedného odberateľa podľa jeho individuálnych požiadaviek, spravidla v jedinom výrobnom podniku, pri ktorých sa nepredpokladá, že sa v budúcnosti budú vyrábať v rovnakom vyhotovení. Musí ísť ďalej o výrobky, pri ktorých dojednaná lehota plnenia nepresiahne jeden rok, s výnimkou výrobkov dodávaných pre investičnú výstavbu a výrobkov, pri ktorých priebežný čas výroby je dlhší ako jeden rok. Pritom nie je rozhodujúce množstvo výrobkov (počet kusov, výrobných dávok). Za neštandardný výrobok sa však nepovažuje výrobok, pri ktorom sa začalo typizačné konanie.“.
25.
§ 27 ods. 3 sa dopĺňa ustanovením označeným písmenom j), ktoré znie:
„j)
na evidenčné veľkoobchodné ceny vývozu.“.
26.
Za § 27 sa vkladá § 27a, ktorý včítane nadpisu a poznámok č. 76, 77 a 78 znie:
㤠27a
Prepočet efektívnosti použitia nového výrobku
(1)
Prepočet efektívnosti použitia nového výrobku slúži na vyjadrenie vplyvu navrhovanej ceny utvorenej niektorým zo spôsobov podľa § 23, 26 a 27 na náklady výroby u odberateľov.
(2)
Prepočet efektívnosti sa vypracúva
a)
pri výrobkoch vyrábaných na základe štátneho, rezortného alebo odborového plánu technického rozvoja,
b)
pri strojoch a zariadeniach opakovane dodávaných do tuzemska na výrobnú spotrebu a investície, ktorých navrhovaná cena nevedie k zníženiu ukazovateľa ceny na jednotku rozhodujúceho parametra v porovnaní s určenou cenou dosiaľ vyrábaného výrobku s rovnakou veľkosťou parametra, a ak sa nevyrába, výrobku s najbližšou nižšou veľkosťou parametra; za rozhodujúci sa považuje predovšetkým parameter vyjadrujúci výkonnosť stroja a zariadenia (výkon, kapacita, výrobnosť a pod.); dodávateľská organizácia môže prepočet vypracovať aj pri spotrebných strojárskych výrobkoch,
c)
pri súhrnných cenách prevádzkových súborov a prevádzkových jednotiek technologického zariadenia, prípadne pri cenách dodávok skladajúcich sa zo súhrnu jednotlivých strojov a zariadení (základných jednotiek) utvárajúcich funkčne samostatnú časť umožňujúcu prepočet efektívnosti,
d)
pri návrhoch súhrnných cien stavebných objektov,
e)
pri výrobkoch určených na výrobnú spotrebu a investície, ktorých veľkoobchodná cena je predmetom cenového sporu riešeného príslušným cenovým úradom podľa § 99,
f)
v ďalších prípadoch na základe rozhodnutia príslušného cenového úradu.
(3)
Prepočty efektívnosti pri výrobkoch uvedených v odseku 2 písm. a), b) a e) sa uskutočňujú spôsobmi ustanovenými osobitnými predpismi alebo rozhodnutím.76) V prípadoch podľa odseku 2 písm. c) sa pri prevádzkových súboroch vychádza z prepočtov vypracovaných v súvislosti s prípravou a projektovaním týchto súborov.77) V prípadoch podľa odseku 2 písm. d) je prepočet ekonomickej efektívnosti súčasťou ekonomického vyhodnotenia podľa osobitného predpisu.78)
(4)
Prepočet efektívnosti použitia nového výrobku sa v prípadoch podľa odseku 2 nerobí, ak
a)
navrhovaná cena je utvorená podľa § 24 alebo 25 alebo iným obdobným spôsobom schváleným príslušným cenovým úradom, ktorého uplatnenie vedie k jednoznačnej výške cien nových výrobkov,
b)
návrh ceny je zdôvodnený podľa § 26a.
(5)
Pokiaľ prepočet efektívnosti nového výrobku preukáže
a)
úsporu u odberateľa alebo zachovanie doterajšej výšky jeho nákladov, určí sa cena v navrhovanej výške,
b)
zvýšenie nákladov u odberateľa, môže poverená organizácia určiť navrhovanú cenu len po jej registrácii príslušným cenovým úradom; bez registrácie môže určiť len cenu, ktorá nezvyšuje náklady odberateľa.
(6)
Na prepočet efektívnosti použitia nového výrobku je odberateľ povinný poskytnúť na žiadosť dodávateľa potrebné podklady do 30 dní od doručenia žiadosti, ak sa organizácie nedohodnú na dlhšom termíne, alebo sa vyjadriť k prepočtu efektívnosti predkladanému dodávateľom s návrhom ceny. V rámci cenového konania môže odberateľ predložiť vlastný prepočet efektívnosti.
76) Smernice FMTIR č. 9 pre prepočty ekonomickej efektívnosti úloh plánu technického rozvoja (Spravodajca FMTIR č. 5/1980).
Pokyn FCÚ, ČCÚ a SCÚ, FMTIR, MVT ČSR a MVT SSR č. P-3/78 o tvorbe cenových limitov (Cenový vestník čiastka 51-52/1978).
77)
Vyhláška č.
163/1973 Zb. o dokumentácii stavieb v znení neskorších predpisov.
78)
Pokyn FCÚ, ČCÚ a SCÚ č. P-5/77 o tvorbe veľkoobchodných cien typových stavebných objektov (Cenový vestník čiastka 1/1978).“.
27.
V § 28 ods. 2 písm. b) sa na konci pripájajú slová: „najmä pri náhrade výlučného dovozu tuzemskou výrobou,".
28.
V § 29 sa vypúšťa odsek 2.
29.
§ 30 ods. 2 písm. e) znie:
„e)
pri výrobkoch efektívnych pri vývoze a pri ďalších výrobkoch podľa rozhodnutia príslušného cenového úradu.“.
30.
V § 30 ods. 3 sa na konci pripája tento text:
„Ak sa výrobok už dodával za určenú základnú cenu, možno cenové zvýhodnenie uplatniť len vtedy, ak išlo o dočasnú cenu alebo ak išlo o prechodne platnú cenu, len vtedy, ak zvýhodnená cena nebude vyššia ako táto cena. Pri výrobkoch zahrnutých v rozpočtoch prevádzkových súborov alebo stavebných objektov, na ktoré bola uzavretá dohoda o odbytových nákladoch, možno uplatniť cenové zvýhodnenie pri ich dodávkach na tieto súbory alebo objekty, len pokiaľ nespôsobia prekročenie dohodnutých odbytových nákladov. Cenové zvýhodnenie nemožno uplatniť pri prevádzkovo nevyskúšaných strojoch a zariadeniach.“.
31.
§ 30 ods. 5 znie:
„(5)
Cenové zvýhodnenie podľa odseku 2 písm. a) až c) a e) sa uplatňuje formou určenej prirážky k základnej veľkoobchodnej cene a formou určenej zvýhodnenej maloobchodnej ceny, pri výrobkoch podľa odseku 2 písm. d) formou zvýhodnenej veľkoobchodnej a maloobchodnej ceny dojednávanej dohodou dodávateľa s odberateľom. Okrem prirážky za cenové zvýhodnenie alebo zvýhodnené ceny (ďalej len „zvýhodnená cena") sa musí pred začatím dodávok určiť aj základná cena. Základná cena sa neurčuje iba pri výrobkoch luxusného vyhotovenia.“.
32.
§ 30 ods. 6 písm. e) znie:
„e)
pri výrobkoch, ktoré pri vývoze nie sú dostatočne efektívne, a pri ďalších výrobkoch podľa rozhodnutia príslušného cenového úradu.“.
33.
V § 30 ods. 7 sa za prvú vetu vkladá táto veta:
„Cenové znevýhodnenie podľa odseku 6 písm. a) a e) sa uplatňuje formou zľavy z veľkoobchodnej ceny a zníženej maloobchodnej ceny, pri výrobkoch podľa odseku 6 písm. b) formou zľavy z cien, pri výrobkoch podľa odseku 6 písm. c) a d) sa uplatňuje formou znížených cien.“.
34.
V § 30 ods. 7 sa slová „môže príslušný cenový úrad, prípadne národný výbor na návrh dodávateľa alebo odberateľa, prípadne štátnej skúšobne" nahrádzajú týmto textom včítane poznámky č. 79: „môže príslušný cenový úrad, prípadne národný výbor najmä na návrh dodávateľa alebo odberateľa, ich nadriadeného ústredného orgánu, prípadne príslušnej štátnej skúšobne79)
79) Príslušnou štátnou skúšobňou sa na účely cenového zvýhodnenia a znevýhodnenia rozumie aj rezortná skúšobňa poverená hodnotením akosti výrobkov, autorizovaná príslušným ústredným orgánom podľa Rámcových zásad pre činnosť rezortného skúšobníctva, vydaných Úradom pre normalizáciu a meranie 30. 6. 1980 pod č. 313/233/80.".
35.
§ 30 ods. 7 písm. b) znie:
„b)
výrobky zaradené do tretieho stupňa akosti patriace do odvetvia potravín a pochutín, spotrebné výrobky ostatných odvetví, pokiaľ majú určenú maloobchodnú cenu a dodávajú sa aj do trhových fondov, ďalej kŕmne zmesi a kŕmne bielkovinové koncentráty označené podľa osobitných predpisov za krmivo so zníženou akosťou,“.
36.
§ 31 ods. 1 a poznámka č. 9 znejú:
„(1)
Výrobky, na ktoré príslušný ústredný orgán vydal osvedčenie o technickej pokrokovosti, 9) možno cenove zvýhodniť. Technicky zastarané výrobky 9) sa cenove znevýhodňujú.
9)
Podľa vyhlášky č.
82/1980 Zb. o hodnotení technickej úrovne výrobkov.“.
37.
V § 31 sa vypúšťa odsek 3.
38.
§ 32 ods. 2 znie:
„(2)
Veľkoobchodná cena technicky pokrokového výrobku sa môže zvýhodniť
a)
prirážkou za cenové zvýhodnenie zodpovedajúcou najviac sume prepočítaného ročného prínosu76) vznikajúceho odberateľovi pri použití nového výrobku, najviac však 25 % základnej ceny;
b)
pri spotrebných výrobkoch dodávaných aj do trhových fondov, pri ktorých nemožno prínos pre odberateľa prepočítať, až do výšky 25% základnej ceny, a to na základe rozhodnutia príslušného cenového úradu; výška prirážky k veľkoobchodnej cene musí však zabezpečovať, aby aj zvýhodnená maloobchodná cena zodpovedala cenovým reláciám a podmienkam realizácie výrobkov na vnútornom trhu.“.
39.
§ 33 ods. 1 znie:
„(1)
Výrobná organizácia je povinná navrhnúť zľavu z veľkoobchodnej ceny, prípadne zníženie maloobchodnej ceny najneskoršie mesiac predo dňom, od ktorého sa výrobok považuje za technicky zastaraný, alebo do jedného mesiaca po tom, čo dostane rozhodnutie príslušného orgánu. Zľava z veľkoobchodnej ceny sa rovná skutočnému zisku výrobku podľa výslednej kalkulácie za posledný rok výroby, najmenej však 15 % z ceny. Pre návrhy zníženia maloobchodných cien platí postup podľa § 30 ods. 10. Poskytovanie zľavy zo základnej veľkoobchodnej ceny, prípadne dodatkový odvod za technicky zastaraný výrobok sa uplatňuje od termínu podľa § 30 ods. 11.“.
40.
V § 33 ods. 3 sa slová „Zníženie veľkoobchodnej ceny" nahrádzajú slovami „Cenové znevýhodnenie".
41.
§ 34 ods. 3 znie:
„(3)
Veľkoobchodná cena výrobku zaradeného do prvého stupňa akosti sa môže zvýhodniť podľa § 32 ods. 2.“.
42.
§ 34 ods. 4 znie:
„(4)
Cenové zvýhodnenie výrobkov zaradených do prvého stupňa akosti nemožno uplatniť pri potravinách, ak príslušný cenový úrad nerozhodne inak.“.
43.
V § 35 ods. 3 sa vypúšťa druhá veta.
44.
Za § 36 sa vkladá § 36a, ktorý včítane nadpisu znie:
㤠36a
Cenové zvýhodnenie a znevýhodnenie vo vzťahu k efektívnosti vývozu
(1)
Podľa efektívnosti vývozu možno zvýhodniť, prípadne znevýhodniť ceny
a)
výrobkov technicky pokrokových a výrobkov zaradených do prvého stupňa akosti, prípadne výrobkov technicky zastaraných a výrobkov zaradených do tretieho stupňa akosti,
b)
ďalších výrobkov, ktoré sú predmetom vývozu, bez toho, že by ich hodnotil príslušný orgán alebo organizácia podľa § 31 až 35.
(2)
Cenové zvýhodnenie podľa efektívnosti vývozu je najviac 25 % z veľkoobchodnej ceny, prípadne z evidenčnej veľkoobchodnej ceny a cenové znevýhodnenie najviac 30 % z veľkoobchodnej ceny, prípadne z evidenčnej veľkoobchodnej ceny.
(3)
Rozsah výrobkov podľa odseku 1 a podrobnejšie podmienky tohto cenového zvýhodnenia a znevýhodnenia, prípadne podiely pre výrobnú organizáciu a organizáciu zahraničného obchodu určujú cenové úrady.
(4)
Cenové zvýhodnenie, prípadne znevýhodnenie možno uplatniť aj pri nových tuzemských výrobkoch nahrádzajúcich výrobky dosiaľ výlučne dovážané, a to podľa vzťahu vnútorných a zahraničných cien. Podrobnejšie podmienky jeho uplatnenia určia cenové úrady.“.
45.
§ 38 ods. 4 znie:
„(4)
Základné veľkoobchodné i maloobchodné ceny módnych noviniek sa musia určiť pred začatím dodávok týchto výrobkov za zvýhodnené ceny.“.
46.
§ 41 ods. 5 znie:
„(5)
Za kratšiu dodaciu alebo objednaciu lehotu, pokiaľ ju odberateľ požaduje, možno uplatňovať prirážku, ak sa v právnych predpisoch, najmä v základných podmienkach dodávok, ďalej v cenníkoch alebo v rozhodnutiach ústredných orgánov uvádzajú lehoty platné pre určené ceny a ak prirážky za ich skrátenie alebo spôsoby výpočtu sú uvedené v cenníkoch alebo v cenových rozhodnutiach. Úpravy dosiaľ platných dodacích (objednacích) lehôt výrobkov ustanovené jednotlivými ústrednými orgánmi sa premietajú do cien len na základe rozhodnutia príslušného cenového úradu. Uplatnenie formy prirážok za kratšie dodacie (objednacie) lehoty možno príslušnému cenovému úradu navrhovať len súčasne s uplatnením zrážok za dlhšie dodacie (objednacie) lehoty.“.
47.
§ 42 ods. 4 znie:
„(4)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa netýkajú zliav podľa iných ustanovení tejto vyhlášky a zliav podľa osobitných predpisov.14)“.
48.
§ 45 ods. 1 znie:
„(1)
Ak odbytová organizácia nesplní pohotovú dodávku v lehote podľa odseku 2 alebo ak ide o výrobky, ktoré sa nemusia dodať pohotove, nesplní ich dodávku v lehote ustanovenej osobitným predpisom alebo nadriadeným orgánom alebo v lehote dojednanej s odberateľom, je povinná znížiť určenú odbytovú prirážku o jednu pätinu. Povinnosť pohotovej dodávky neplatí pre výrobky, ktorých dovoz odbytové organizácie zabezpečujú až na základe objednávky odberateľa.“.
49.
§ 45 ods. 2 znie:
„(2)
Pohotovou dodávkou sa rozumie splnenie technicky jasnej objednávky do šiestich týždňov od jej doručenia. Ústredný orgán nadriadený odbytovej organizácii môže určiť dlhšiu lehotu pre výrobky uvedené v § 43 písm. d) bod 2 len so súhlasom príslušného cenového úradu; na ten účel predkladá ústredný orgán príslušnému cenovému úradu spolu so zdôvodnením aj stanoviská hlavných odberateľských orgánov.“.
50.
§ 46 sa dopĺňa odsekmi 3, 4 a 5, ktoré znejú:
„(3)
Predbežný alebo konečný limit sa v prípadoch uvedených v § 47 a 48 neuplatňuje, ak v čase, keď sa má vypracovať návrh predbežného alebo konečného limitu, je už určená veľkoobchodná, prípadne maloobchodná cena alebo ak príslušná organizácia predloží na prerokovanie priamo návrh veľkoobchodnej, prípadne maloobchodnej ceny, resp. cenu určí, ak má pôsobnosť. V podkladoch na zdôvodnenie úloh plánu technického rozvoja sa potom uvádza namiesto návrhu predbežného limitu návrh veľkoobchodnej ceny. Povinnosť vypracovať návrh predbežných a konečných cenových limitov sa ďalej netýka výrobkov, ktoré
a)
sa vyvíjajú a vyrábajú pre vlastnú potrebu výrobnej hospodárskej jednotky ako investície uskutočňované vo vlastnej réžii a nepredpokladá sa, že sa budú dodávať aj iným odberateľom,
b)
sa vyvíjajú a vyrábajú v súvislosti s riešením úloh technického rozvoja technologického charakteru bez toho, že by ich vývoj bol súčasťou zadania týchto úloh a ak sú pre vyvíjané technológie určené nákladové limity,
c)
sú dielcami a špeciálnym náradím.
(4)
Ak rozhodujúce údaje (parametre) zadania úlohy plánu rozvoja vedy a techniky umožňujú použiť záväzný spôsob tvorby cien schválený príslušným cenovým úradom, je spracovateľ návrhu predbežného limitu veľkoobchodnej ceny povinný navrhnúť, prípadne určiť veľkoobchodnú cenu namiesto predbežného limitu veľkoobchodnej ceny. Rovnakým spôsobom sa postupuje aj v prípade, že záväzný spôsob tvorby platí tak pre tvorbu veľkoobchodných cien, ako aj pre tvorbu cenových limitov.
(5)
Na základe rozhodnutia príslušného cenového úradu sa okrem predbežného limitu veľkoobchodnej ceny budúceho výrobku určeného aj na vývoz, určí aj predbežný limit kúpnej ceny.“.
51.
§ 47 ods. 1 písm. b) znie:
„b)
pri štátnych, rezortných a odborových úlohách plánu štandardizácie pre nové výrobky vyrábané podľa nových alebo zmenených noriem.“.
52.
§ 47 ods. 3 sa dopĺňa ustanoveniami označenými písmenami f) a g), ktoré znejú:
„f)
kombinácie spôsobov podľa písmen a) až c), najmä v prípadoch, keď časť budúceho výrobku je porovnateľná s už vyrábaným výrobkom a časť neporovnateľná; pre tieto a ďalšie vhodné prípady možno využiť aj stavebnicový spôsob,
g)
ceny dovozu vychádzajúcej z cien rozhodujúcich zahraničných trhov alebo zo skutočnej ceny opakovaného dovozu, ak je nižšia v prípadoch, keď sa výlučne dovážaný výrobok má nahradiť tuzemským.“.
53.
V § 48 ods. 2 písm. a) sa za slová „§ 47 ods. 3 písm. a)" vkladajú slová „alebo f)".
54.
V § 48 ods. 2 písm. b) sa za slová „§ 47 ods. 3 písm. b)" vkladajú slová „alebo g)".
55.
V § 48 ods. 4 písm. a) sa za slová „odborových úloh plánu rozvoja vedy a techniky" vkladá čiarka a slová „plánu štandardizácie".
56.
V § 48 ods. 4 sa dopĺňa ustanoveniami označenými písmenami f) a g), ktoré včítane poznámky č. 80 znejú:
„f)
neštandardné, pokiaľ sú objemove významné a dodávajú sa pre stavby,80)
g)
pri ktorých sa tak dohodne dodávateľ s odberateľom.
80) Výmer FCÚ, ČCÚ a SCÚ č. 09/80 o určení konečných limitov veľkoobchodných cien pre objemove významné neštandardné výrobky dodávané pre stavby (Cenový vestník čiastka 18/1980).“.
57.
V § 48 sa vypúšťa odsek 6.
58.
§ 49 ods. 1 až 3 včítane poznámky č. 81 znejú:
„(1)
Kúpne ceny sa používajú vo forme bežných a v určených prípadoch dohodnutých kúpnych cien. Pri ich tvorbe sa vychádza z príslušného odborového kalkulačného vzorca,81) pričom pri bežnej kúpnej cene je základom operatívna kalkulácia, pri dohodnutej kúpnej cene prepočtová kalkulácia.
(2)
Bežná kúpna cena vychádza zo skutočne dosiahnutej zahraničnej ceny v obchodnej parite a z kalkulovanej výšky zahraničných priamych obchodných nákladov. Organizácie zahraničného obchodu sú povinné preukázať tuzemskej dodávateľskej alebo odberateľskej organizácii odôvodnenosť výšky kalkulovaných zahraničných priamych obchodných nákladov.
(3)
Dohodnutú kúpnu cenu možno použiť iba v rozsahu určenom Federálnym cenovým úradom. Dohodnutá kúpna cena vychádza z predpokladanej výšky zahraničnej ceny v obchodnej parite a kalkulovaných zahraničných priamych obchodných nákladov.
81) Odborový kalkulačný vzorec pre kalkuláciu zložiek ceny vývozných a dovozných výkonov a pokynov k nemu č. XV/3-30820/76 z 31.12.1976 (Finančný spravodajca č. 3/1977).“.
59.
V § 49 sa vypúšťa odsek 5.
60.
§ 49 ods. 7 až 10 znejú:
„(7)
Na prepočet zahraničnej ceny v obchodnej parite na Kčs sa použije prepočítací pomer určený Štátnou bankou československou platný k dátumu kalkulácie kúpnej ceny. Na fakturáciu bežnej kúpnej ceny sa použije prepočítací pomer platný
a)
k dátumu fakturácie medzi organizáciou zahraničného obchodu a tuzemskou dodávateľskou alebo odberateľskou organizáciou, najneskoršie však k dátumu, keď podľa predpisov mala byť faktúra vystavená, alebo
b)
k dátumu fakturácie medzi organizáciou zahraničného obchodu a zahraničným dodávateľom alebo odberateľom, alebo
c)
k dátumu uzavretia hospodárskej zmluvy, prípadne k dátumu doručenia dodávkového príkazu, alebo
d)
v deň prechodu výrobku cez čs. hranicu, ktorý bude preukázaný potvrdením colných orgánov,
e)
k dátumu predloženia podkladov pre návrh maloobchodnej ceny tuzemskému odberateľovi.
Na spôsobe určenia prepočítacích pomerov podľa písmen a) až e) sa dohodne organizácia zahraničného obchodu s tuzemskou odberateľskou alebo dodávateľskou organizáciou v hospodárskej zmluve, prípadne v samostatnej písomnej dohode. Pokiaľ nedôjde k dohode, použije sa prepočítací pomer podľa písmena a).
(8)
Na fakturáciu dohodnutých kúpnych cien sa môžu organizácie dohodnúť na akomkoľvek dátume prepočtu; ak sa o dátume prepočtu alebo o iných podmienkach súvisiacich s uplatnením dohodnutých kúpnych cien nedohodnú, dodávky sa uskutočnia za bežné kúpne ceny.
(9)
Zahraničné priame obchodné náklady sa prepočítavajú na Kčs podľa prepočítacích pomerov platných k dátumu ich kalkulácie a v tejto výške sa tiež fakturujú, pokiaľ príslušné orgány nerozhodnú o ich spresnení podľa zmenených podmienok. Ročný objem kalkulovaných zahraničných priamych obchodných nákladov za organizáciu nesmie byť vyšší o viac ako 20 % objemu skutočných zahraničných priamych obchodných nákladov.
(10)
Pri reklamovanej dodávke alebo jej časti na vývoz alebo z dovozu sa suma uznaná v zahraničnej mene prepočíta na Kčs prepočítacím pomerom platným ku dňu, v ktorom organizácia zahraničného obchodu vystavila ťarchopis alebo dobropis. Tieto prepočítacie pomery sa použijú aj v prípadoch, keď sa dodávky fakturujú za dohodnuté kúpne ceny.“.
61.
§ 50 ods. 2 znie:
„(2)
Rozsah záväzného uplatňovania limitov kúpnych cien, spôsob a postup pri ich tvorbe určujú cenové úrady v spolupráci s Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu.“.
62.
§ 51 ods. 1 znie:
„(1)
Obchodné prirážky a obchodné zrážky organizácií zahraničného obchodu sa tvoria pre rozsah výkonov vymedzených kvalitatívnymi a dodacími podmienkami na základe
a)
cenovej kalkulácie zahŕňajúcej nevyhnutné náklady na obeh a určený podiel obchodného rizika a zisk v prípade, keď cenovú kalkuláciu možno zostaviť,
b)
porovnania s už určenými prirážkami alebo zrážkami pre sortimentovo blízke odbory (skupiny výrobkov) v ostatných prípadoch.“.
63.
§ 52 ods. 1 znie:
„(1)
Pre dovážané výrobky
a)
zaradené do prvej skupiny cenovej regulácie sa určujú veľkoobchodné ceny, za ktoré ich dodávajú organizácie zahraničného obchodu tuzemským odberateľom, prípadne veľkoobchodné alebo odbytové ceny, za ktoré ich dodávajú určené tuzemské organizácie ďalším tuzemským odberateľom,
b)
zaradené do druhej skupiny cenovej regulácie sa určujú veľkoobchodné, prípadne odbytové ceny utvorené podľa § 53 ods. 2 písm. a) alebo b), za ktoré ich dodávajú určené organizácie ďalším tuzemským odberateľom.“.
64.
V § 52 ods. 2 poznámka č. 70 znie:
„70)
Výmer FCÚ č. 113/03/80 o regulácii cien dovážaných výrobkov v roku 1981 (Cenový vestník čiastka 44/1980).“.
65.
§ 57 včítane nadpisu a poznámky č. 82 znie:
㤠57
Veľkoobchodné ceny neštandardných strojov a zariadení
(1)
Pri vymedzení podstatných kvalitatívnych podmienok neštandardného stroja alebo zariadenia (ďalej len "neštandardný výrobok") sa vychádza z technických údajov požadovaných odberateľom (investorom alebo vyšším dodávateľom), prípadne generálnym projektantom a navrhnutých dodávateľom. Odberateľ, prípadne generálny projektant oznamujú dodávateľovi najmä
a)
názov, požadovaný účel a charakteristiku výrobku,
b)
počet, prípadne množstvo (v merných technických jednotkách),
c)
údaje o druhu, veľkosti, zložení, parametroch a vlastnostiach výrobkov alebo materiálov, ktoré sa bude zariadením vyrábať, spracúvať, dopravovať a pod., ako aj požadovaný výkon, príkon, kapacitu, prípadne druh a čas prevádzky,
d)
osobitné požiadavky na vybavenie a prevádzku (na automatizáciu, mechanizáciu, ochranu životného prostredia, požiarnu ochranu, hygienickú starostlivosť, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, obsluhu zariadenia, potrebu náhradných dielcov), prípadne osobitné technické a preberacie podmienky a pod.,
e)
požiadavku na mieru dohotovenia z hľadiska montáže u výrobcu a prípadne ďalšie požiadavky na montáž,
f)
údaje o prevádzkových podmienkach a o prostredí, kde zariadenie bude umiestnené,
ch)
meno a sídlo predošlého dodávateľa a ním fakturovanú cenu, ak je odberateľovi známe, že bol už dodaný výrobok v obdobnom vyhotovení alebo použitý na obdobný účel, a rok, keď dodávka bola fakturovaná.
(2)
Veľkoobchodná cena neštandardného výrobku sa tvorí
a)
záväznými spôsobmi tvorby cien, pokiaľ ich príslušný cenový úrad pre daný odbor (skupinu) výrobkov ustanovil,
b)
v ostatných prípadoch ako konečné limity veľkoobchodných cien podľa § 48 ods. 2 písm. a), b) (bez zdôvodňujúceho prepočtu), podľa § 48 ods. 2 písm. c) a ods. 3 s tým, že pre použitie uvedených spôsobov platí rozhodnutie o tvorbe cenových limitov,82)
c)
pomocou prepočtovej cenovej kalkulácie, v ktorej sa uplatňuje určená stála sadzba zisku zo spracovacích nákladov.
(3)
Veľkoobchodnú cenu možno tvoriť pre jednotlivé neštandardné výrobky špecifikované v podkladoch k vykonávaciemu projektu alebo pre ich agregácie, t.j. funkčne ucelené zostavy strojov a zariadení (prevádzkové jednotky alebo ich časti). Pri tvorbe cien takej agregácie treba však členiť dodávku podľa systému triedenia dohodnutého pre jednotlivé celky medzi dodávateľom a investorom (generálnym projektantom). V týchto prípadoch sa neuvádza číselné označenie výrobku podľa jednotnej klasifikácie priemyselných odborov a výrobkov.
(4)
Pri tvorbe veľkoobchodnej ceny neštandardného výrobku, pre ktorý bol určený konečný limit veľkoobchodnej ceny, sa postupuje tak, že dodávateľ overí správnosť konečného limitu veľkoobchodnej ceny, najmä v nadväznosti na prípadné zmeny podstatných podmienok výrobku podľa odseku 1. Overenie urobí niektorým zo spôsobov uvedených v odseku 2. Ak rozdiel medzi overenou a určenou výškou konečného cenového limitu nie je väčší ako ± 5 %, určuje sa veľkoobchodná cena vo výške určeného konečného limitu bez cenového konania. V opačnom prípade sa vypracúva návrh na cenu a prerokúva spôsobom podľa odseku 5. Uvedené overenie je súčasťou dokumentácie o určenej cene.
(5)
Návrh veľkoobchodnej ceny neštandardného výrobku vypracúva dodávateľ už v priebehu prác na vykonávacom projekte, a to v nadväznosti na technické vyjasňovanie dodávky v tomto projekte. Prerokuje ho s prvým odberateľom (s investorom pri priamej dodávke) a v určených prípadoch s generálnym projektantom, prípadne s hlavnou projektovou organizáciou. Ak prvým odberateľom je vyšší dodávateľ, prerokuje ho s vyšším dodávateľom. Vyšší dodávateľ predloží ním schválené ceny neštandardných výrobkov subdodávateľov investorovi (generálnemu projektantovi) na schválenie v rámci prerokúvania ceny (odbytových nákladov) vyššej dodávky. Ak investor (generálny projektant) nesúhlasí s návrhom ceny neštandardného výrobku, dohodne sa s vyšším dodávateľom a subdodávateľom na ďalšom postupe určenia ceny.
(6)
Veľkoobchodnú cenu neštandardného výrobku treba určiť do uzavretia dohody o odbytových nákladoch, a ak dohoda nie je uzavretá, najneskoršie do 60 dní od termínu, keď mala byť uzavretá dohoda o odbytových nákladoch prevádzkového súboru, pre ktorý je neštandardný výrobok určený. Pre tieto ceny neplatí ustanovenie § 98 ods. 3.
(7)
Ustanovenia predchádzajúcich odsekov platia aj pre neštandardné výrobky iných odvetví dodávané pre stavby. Ustanovenia odsekov 1 až 4 platia aj pre tvorbu cien neštandardných výrobkov dodávaných mimo investičnej výstavby.
82) Článok 1 ods. 1, 2, 3 a 7, článok 2 ods. 8, 9, 10 a 12 pokynu FCÚ, ČCÚ, SCÚ, FMTIR, MVT ČSR a MVT SSR č. P-3/78 z 15.11.1978 o tvorbe cenových limitov (Cenový vestník čiastka 51-52/1978).“.
66.
§ 58 včítane nadpisu znie:
㤠58
Súhrnné a skupinové ceny stavebných objektov a prevádzkových súborov a ich častí
(1)
Súhrnné ceny sa určujú
a)
pre typové stavebné objekty a typové prevádzkové súbory, prípadne ich časti,
b)
pre stavebné objekty a prevádzkové súbory, prípadne ich časti dodávané podľa opakovateľných projektov,
c)
pre vývozné investičné celky,
d)
pre ďalšie prípady na základe rozhodnutia príslušného cenového úradu.
(2)
Skupinové ceny sa určujú
a)
pre stavebné sústavy a stavebné diely (zostavy prác),
b)
pre montážne práce (zostavy prác).
(3)
Súhrnné a skupinové ceny nezahŕňajú doplnkové rozpočtové náklady a vedľajšie rozpočtové náklady.
(4)
Tvorbu a určenie súhrnných a skupinových cien upravuje osobitný predpis cenových úradov.“.
68.
V § 60 sa vypúšťajú slová „a § 59".
69.
V §63 ods. 1 písm. a) sa za slová „23 až 26" vkladá slovo „26a" a pripája sa ustanovenie označené ako bod 6, ktorý znie:
„6 v prípadoch určených cenovými úradmi na základe veľkoobchodnej ceny zahrnutím príslušnej dane z obratu, obchodnej zrážky a cenového rozdielu len podľa §65 ods. 1 písm. b) (tzv. priame prepojenie),“.
70.
V § 63 ods. 6 sa v prvej vete vypúšťajú slová „a ceny obstarávateľskej činnosti".
71.
§ 67 včítane nadpisu znie:
㤠67
Obchodné prirážky a zrážky v oblasti maloobchodných cien
(1)
Obchodné zrážky z maloobchodných cien a obchodné prirážky k maloobchodným cenám sa pre rozsah výkonov vymedzený kvalitatívnymi a dodacími podmienkami tvoria na základe
a)
cenovej kalkulácie zahŕňajúcej nevyhnutné náklady na obeh, prípadne na ďalšie spracovanie, určený podiel obchodného rizika a zisk v prípadoch, keď cenovú kalkuláciu možno zostaviť,
b)
porovnania s už určenými zrážkami alebo prirážkami pre sortimentovo blízke odbory (skupiny) výrobkov alebo výkonov v ostatných prípadoch.
(2)
Obchodné zrážky sa určujú percentnou sadzbou z maloobchodnej ceny alebo v určených prípadoch absolútnou sumou na jednotku množstva predávaného výrobku, a to pre skupiny výrobkov, odbory alebo viaceré odbory v nadväznosti na jednotnú klasifikáciu výrobkov. Obchodná zrážka sa člení na veľkoobchodnú a maloobchodnú časť, ktoré zodpovedajú príslušným nákladom, obchodnému riziku a zisku, spojeným s veľkoobchodnou a maloobchodnou činnosťou.
(3)
Ak na základe dohody medzi dodávateľskou a obchodnou organizáciou dôjde k zmene dodacích podmienok pre časť dodávok alebo na prechodný čas, môžu obchodné organizácie poskytnúť dodávateľskej organizácii podiel z veľkoobchodnej časti obchodnej zrážky zodpovedajúci nákladom a prípadnému riziku dodávateľa alebo úspore odberateľa spojeným so zmenou dodacích podmienok. Poskytnutý podiel sa vyrovnáva mimo oblasti dane z obratu.
(4)
Obchodné prirážky k maloobchodným cenám sa určujú percentnou sadzbou, prípadne absolútnou sumou na jednotku množstva v členení podľa skupín výrobkov alebo výkonov. Pripočítavajú sa v určených prípadoch k maloobchodným cenám výrobkov predávaných v organizáciách verejného stravovania, ďalej k maloobchodným cenám za ubytovanie v zariadeniach prechodného ubytovania a k maloobchodným cenám výrobkov alebo služieb sprostredkúvaných občanom.“.
72.
V § 68 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Ak boli vydané celoštátne cenníky platné aj pre organizácie, pre ktoré určujú ceny národné výbory, treba nové výrobky porovnávať s výrobkami uvedenými v týchto cenníkoch.".
73.
§ 68 ods. 3 znie:
„(3)
Pri zmenách v organizačnom začlenení výrobcov platia ceny ako pri prevode výroby podľa § 78.“.
74.
V §74 ods. 1 poznámka č. 25 znie:
„25)
Výmer FCÚ č. 3631/07.3/76, ktorým sa vydáva Sadzobník strojohodín veľkých montážnych mechanizmov (Cenový vestník čiastka 3/1977).“.
75.
V §75 ods. 1 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: "pokiaľ tak odberateľ uvedie v objednávke,".
76.
V § 75 ods. 2 sa za prvú vetu vkladá poznámka č. 83, ktorá znie:
„83)
Napríklad výmer FCÚ č. 3061/10/73 z 22. 12. 1973 o oceňovaní dodávok materiálov a výrobkov pri výpomoci medzi dodávateľskými organizáciami zúčastnenými na jednej stavbe (Cenový vestník čiastka 1/1974) v znení výmeru FCÚ č. 2645/10/1978 (Cenový vestník čiastka 30/1978).“.
77.
V § 75 ods. 2 sa za slová „k veľkoobchodnej cene výrobku" vkladajú slová „zaplatenú odbytovú prirážku, ak tento druh výrobku nakupuje výhradne prostredníctvom odbytovej organizácie, a okrem toho".
78.
V § 75 ods. 4 sa za slová „Maloobchodné ceny" vkladajú slová „ani veľkoobchodné ceny s daňou z obratu".
79.
§ 78 včítane nadpisu znie:
㤠78
Ceny výrobkov pri prevodoch výroby
Pri prevode výroby medzi organizáciami, pre ktoré platí jednotnosť cien, sa cena nemení. Pri prevode výroby medzi organizáciami, na ktoré sa nevzťahuje jednotnosť cien, dodáva preberajúca organizácia výrobok za cenu pre ňu platnú; ak taká cena nie je určená, dodáva za cenu platnú pre odovzdávajúcu organizáciu. Preberajúca organizácia je však povinná najdlhšie do troch mesiacov predložiť návrh ceny príslušnému cenovému orgánu alebo poverenej organizácii alebo v prípade, že je poverená pôsobnosťou, sama ju v tej istej lehote určiť. Určiť vyššiu cenu, ako bola cena platná pre odovzdávajúcu organizáciu, možno len so súhlasom príslušného cenového úradu.“.
80.
§ 83 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Návrhy na zmeny maloobchodných cien podľa odseku 1 písm. a), b) a d) predkladajú dodávateľské alebo odberateľské organizácie príslušnému cenovému úradu prostredníctvom nadriadeného ústredného orgánu s jeho stanoviskom.“.
81.
V § 84 ods. 2 sa vypúšťa poznámka č. 35.
82.
§ 84 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4)
Náležitosti návrhov na zmeny maloobchodných cien a podrobný postup pri ich predkladaní ustanovujú cenové úrady.“.
83.
§ 85 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:
„(3)
Ak sa má znovu vyrábať a dodávať výrobok, ktorého veľkoobchodná cena sa pri zmene cien odboru alebo skupiny výrobkov neurčila v novej úrovni, treba dodatočne urobiť zodpovedajúcu zmenu jeho veľkoobchodnej ceny spôsobom použitým pre odbor alebo skupinu, kam výrobok patrí. Tieto zmeny cien určí príslušný cenový úrad, ktorý pre prepočet cien môže povoliť použitie indexovej metódy.
(4)
Ak sa dodatočná zmena veľkoobchodnej ceny týka výrobku, ktorý sa nebude znovu vyrábať, ale je vybraný ako porovnateľný pre tvorbu veľkoobchodnej ceny nového výrobku, postupuje sa podľa odseku 3 s tým, že prepočet robí organizácia v cenovom návrhu bez schválenia príslušným cenovým úradom.“.
84.
V § 88 ods. 1 sa vypúšťajú slová „cien v zahraničnom obchode, odbytových, obchodných a" a na konci sa pripája tento text:
„Pre dočasné ceny, kúpne ceny, veľkoobchodné ceny dovážaných výrobkov tvorené podľa § 53 ods. 1 a pre podnikové ceny platí iba povinnosť evidencie podľa § 98 ods. 5 bez vydávania cenových výmerov. Pre veľkoobchodné ceny polotovarov vlastnej výroby výhradne spotrebúvaných vnútri organizácie a určované ňou na základe poverenia, platia ustanovenia § 89 alebo 92 a § 98. Pre veľkoobchodné ceny s daňou z obratu podľa § 3 ods. 1 písm. ch) neplatia ustanovenia piatej časti tejto vyhlášky.“.
85.
§ 88 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5)
Generálne riaditeľstvá a organizácie sú povinné určiť útvary zodpovedajúce za vypracovanie podkladov pre jednotlivé náležitosti cenových návrhov, za prerokovanie návrhov s odberateľmi a za určenie cien a cenových limitov.“.
86.
V § 89 ods. 1 písm. d) sa na konci nahrádza čiarka bodkočiarkou a pripája sa tento text: „pri tvorbe cien kalkulačným porovnaním údaja o rentabilite porovnateľného výrobku z rovnakého obdobia a o priemernej rentabilite odboru, prípadne skupiny alebo organizácie, a to v závislosti od spôsobu diferenciácie sadzieb používaných v organizácii na tvorbu cien,".
87.
§ 89 ods. 1 písm. g) a h) znejú:
„g)
zdôvodnenie navrhovanej výšky ceny; ak je cena utvorená podľa § 24, 25, § 26 ods. 2 písm. a) alebo záväzným spôsobom tvorby cien podľa § 12 ods. 4, postačí označenie použitého spôsobu; ak sa navrhuje uplatnenie podmienok realizácie podľa § 28 až 30, treba zdôvodniť aj ich vplyv na výšku ceny; ak je cena utvorená podľa § 26a, uvádzajú sa údaje o zahraničných cenách a rozhodujúcich parametroch výrobkov, z ktorých sa cenové relácie odvodili; vo všetkých prípadoch sa uvádza aj predpokladaný objem výroby (dovozu),
h)
názvy hlavných odberateľov a ich stanoviská k návrhu ceny, a ak tak ustanovuje rozhodnutie príslušného cenového úradu, aj stanovisko gestora,“.
88.
§ 89 ods. 1 písm. i) a j) znejú:
„i)
rozhodnutie a údaje, na základe ktorých sa navrhuje cenové zvýhodnenie podľa § 32, 34, 36, 36a a 38 a cenové znevýhodnenie podľa § 33, ďalej podklady preukazujúce úsporu (zámenu) materiálov alebo miezd podľa § 23 ods. 8 včítane preukazu o účasti odberateľa, ako aj vyjadrenie odborne príslušného orgánu alebo organizácie podľa § 11 ods. 6,
j)
prepočet efektívnosti použitia nového výrobku podľa § 27a, ktorý súčasne slúži ako preukaz o výške prínosu vznikajúceho odberateľovi pri použití nového výrobku podľa § 32 a 34,“.
89.
§ 90 včítane nadpisu znie:
㤠90
Náležitosti návrhu maloobchodnej ceny tuzemského spotrebného výrobku
(1)
Návrh maloobchodnej ceny tuzemského spotrebného výrobku predkladaný spolu s návrhom veľkoobchodnej ceny obsahuje
a)
dodacie podmienky, ak sú odlišné pri dodávkach za maloobchodnú cenu,
b)
zdôvodnenie výberu iného porovnateľného výrobku, než ktorý sa zvolil pre návrh veľkoobchodnej ceny podľa § 63 ods. 5,
c)
kalkuláciu maloobchodnej ceny nového a porovnateľného výrobku (prípadne základnej a zvýhodnenej), t. j. veľkoobchodnú cenu, z toho cenu alebo náklady obstarania spotrebiteľského obalu, pokiaľ sa započítava, odbytovú prirážku z veľkoobchodnej ceny, pokiaľ sa započítava, daň z obratu, obchodnú cenu, obchodnú zrážku, prípadne cenový rozdiel,
d)
označenie spôsobu tvorby maloobchodnej ceny; ak sa navrhuje uplatnenie podmienok realizácie podľa § 28 až 30, aj zdôvodnenie výšky cenového rozdielu,
e)
stanovisko gestora v oblasti maloobchodných cien, ak je určený a nie je totožný s organizáciou, ktorá cenu určuje.
(2)
Návrh maloobchodnej ceny spotrebného výrobku predkladaný samostatne obsahuje aj náležitosti podľa § 89 ods. 1 písm. a), b), i) a k).
(3)
Ak je pre tvorbu maloobchodných cien určený záväzný spôsob tvorby, ktorý nevyžaduje zostavenie cenovej kalkulácie, obsahuje cenový návrh namiesto údajov podľa odseku 1 písm. b) a c) príslušný prepočet maloobchodnej ceny. Pri tvorbe maloobchodných cien podľa § 63 ods. 1 písm. a) bodu 6 sa v návrhu maloobchodnej ceny neuvádzajú údaje podľa odseku 1 o porovnateľnom výrobku.“.
90.
§ 91 včítane nadpisu znie:
㤠91
Náležitosti návrhu cien dovážaných výrobkov
(1)
Návrhy veľkoobchodných cien dovážaných výrobkov, pre ktoré platí jednotnosť podľa § 53 ods. 2 písm. a), obsahujú náležitosti podľa § 89 ods. 1 písm. a) až c) a podľa písm. k), ktorých rozsah určí príslušný cenový úrad; ak nie je určený, môžu sa na ňom dohodnúť odberateľské organizácie s organizáciou zahraničného obchodu; ďalej obsahujú údaj o množstve dovozu a cenovú kalkuláciu, ktorá vychádza z kúpnej ceny nového výrobku a z údajov o jeho zahraničnej cene fco čs. hranica a o obchodnej prirážke. Ak návrh veľkoobchodnej ceny predkladá tuzemský odberateľ, uvádza len údaje o kúpnej cene.
(2)
Návrhy veľkoobchodných cien dovážaných výrobkov, pre ktoré platí jednotnosť podľa § 53 ods. 2 písm. b), obsahujú okrem náležitostí podľa odseku 1 aj náležitosti podľa § 89 ods. 1 písm. d), g) a h).
(3)
Návrhy maloobchodných cien dovážaných výrobkov tvorených podľa § 63 ods. 2 obsahujú náležitosti podľa § 89 ods. 1 písm. a), b), i) a k), ďalej kalkuláciu maloobchodnej ceny nového a porovnateľného výrobku podľa položiek uvedených v § 63 ods. 2 písm. b), veľkoobchodnú cenu a kalkuláciu maloobchodnej ceny porovnateľného výrobku podľa § 90 ods. 1 písm. c), ak sa porovnáva s tuzemským výrobkom, označenie, či ide o dovoz na obohatenie alebo doplnenie trhu, a stanovisko gestora v oblasti maloobchodných cien. Súčasťou podkladov pre návrh maloobchodnej ceny výrobkov z dovozu je kalkulácia kúpnej ceny v členení podľa odborového kalkulačného vzorca, ktorú predkladá organizácia zahraničného obchodu organizácii spracúvajúcej cenový návrh.“.
91.
V § 92 ods. 1 písm. a) sa na konci pripája tento text: „pri súhrne výrobkov, prevádzkových jednotkách a prevádzkových súboroch sa ich zloženie charakterizuje slovne pri dodržaní systému triedenia podľa § 57 ods. 3,".
92.
V § 92 ods. 1 písm. b) sa za slová „s cenou porovnateľného výrobku" vkladajú slová „alebo s určeným konečným cenovým limitom".
93.
V § 93 sa doterajší text označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2)
Návrhy na ceny ostatných výskumných a vývojových prác obsahujú náležitosti podľa odseku 1 písm. b), c) a e).“.
94.
§ 94 ods. 2 včítane poznámky č. 84 znie:
„(2)
Za hlavného odberateľa sa považujú
a)
organizácie, ktoré budú odoberať výrobok na výrobnú spotrebu alebo investície v rozhodujúcom množstve, prípadne ich generálne riaditeľstvá, ak ide o organizácie jednej výrobnej hospodárskej jednotky,
b)
organizácie zahraničného obchodu, ak sa predpokladá vývoz nového výrobku,84)
c)
obchodná organizácia, ktorá má pôsobnosť určiť maloobchodnú cenu,
d)
obchodná organizácia, pokiaľ je jediným odberateľom, ktorý bude dodávať výrobok za maloobchodnú cenu, ale nemá pôsobnosť ju určiť,
e)
nákupné a zásobovacie organizácie, pokiaľ nebudú výrobok odoberať v nepatrnom množstve, s výnimkou prípadov, keď sú súčasťou dodávateľskej výrobnej hospodárskej jednotky alebo výrobnej hospodárskej jednotky, s ktorou sa návrh prerokúva podľa písmena a),
f)
príslušné ústredné orgány, ak ide o výrobky dodávané organizáciám riadeným ministerstvami stavebníctva, lesného a vodného hospodárstva a dopravy a ďalej poľnohospodárstva a výživy, ak nejde o organizácie jednej výrobnej hospodárskej jednotky; návrh ceny sa potom nezasiela ich organizáciám,
g)
poslední odberatelia (napr. investori) alebo ďalšie organizácie, ktoré určí príslušný cenový úrad, prípadne ústredné orgány, keď tak po dohode s nimi príslušný cenový úrad ustanoví.
Ak v jednotlivých prípadoch prichádzajú do úvahy všetci odberatelia podľa písmena a) až g), je spracovateľ cenového návrhu povinný prerokovať ho najviac so štyrmi, a to: s organizáciou [ústredným orgánom podľa písmena f)] odoberajúcou rozhodujúce množstvo výrobku určeného na výrobnú spotrebu alebo investície, s organizáciou zahraničného obchodu, ktorá bude výrobok vyvážať, s obchodnou organizáciou poverenou určením maloobchodnej ceny, ak sa predpokladá predaj výrobku aj za maloobchodnú cenu, a s Ministerstvom stavebníctva ČSR alebo Ministerstvom stavebníctva SSR, ak ide o výrobok určený aj pre bytovú alebo občiansku výstavbu. Ak je výrobok určený len na výrobnú spotrebu, prerokúva sa cenový návrh iba s dvoma hlavnými odberateľmi. Pri výbere hlavných odberateľov prihliada spracovateľ návrhu na to, aby boli zastúpení odberatelia z oboch republík.
84) Pokyn FMZO a FCÚ č. P-2/80 o zabezpečení spolupráce organizácie zahraničného obchodu pri tvorbe cien (Cenový vestník čiastka 35/1980).“.
95.
V § 95 ods. 5 sa vypúšťajú ustanovenia označené písmenami c), d) a e).
96.
V § 98 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: „Cena, pri ktorej neplatí povinnosť určiť ju cenovým výmerom, je určená dňom zápisu do evidencie.".
97.
§ 99 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5)
Rovnaký postup platí, ak pri prerokovaní konečných cenových limitov nedôjde k dohode o ich výške.“.
98.
§ 100 ods. 1 znie:
„(1)
Odbytové ceny a veľkoobchodné ceny s daňou z obratu určujú organizácie, ktoré za ne výrobky dodávajú, bez prerokovania s odberateľom. Obchodné ceny určujú organizácie, ktoré za ne výrobky dodávajú, prípadne obchodná organizácia, ak sa s dodávateľskými organizáciami vopred dohodne, že ich bude určovať. Za určenie obchodnej ceny sa považuje aj jej uvedenie vo faktúre s podmienkou, že bola pred fakturáciou prerokovaná medzi dodávateľom a odberateľom v rámci cenového konania.“.
99.
§ 100 sa dopĺňa odsekmi 4 až 6 včítane poznámky č. 85, ktoré znejú:
„(4)
Návrh veľkoobchodnej ceny utvorenej niektorým zo spôsobov podľa § 24, 25 a § 26 ods. 2 písm. a) a určovanej poverenou organizáciou obsahuje iba náležitosti uvedené v § 89 ods. 1 písm. a) a b), výpočet veľkoobchodnej ceny podľa použitého spôsobu tvorby cien, a ak sa navrhuje uplatnenie podmienok realizácie, aj náležitosti uvedené v písmenách g) a i). Ak spracovateľ cenového návrhu ani odberateľ nenavrhujú uplatnenie podmienok realizácie alebo ak odberateľ do 15 dní po tom, čo dostal návrh, nenamieta, že výpočet ceny je nesprávny, nezasiela odberateľ stanovisko k návrhu ceny a poverená organizácia určí cenu podľa svojho návrhu po uplynutí lehoty na prípadné vyjadrenie odberateľa.
(5)
Neštandardné výrobky a práce priemyselnej povahy, ktorých dodávku podľa požiadavky odberateľa uskutočňuje výrobná organizácia ihneď alebo najneskoršie do 30 dní, možno fakturovať za dočasnú veľkoobchodnú cenu podľa § 5 ods. 2 písm. a), a to bez súhlasu príslušného cenového úradu. Rozsah náležitostí návrhu veľkoobchodnej ceny prispôsobí dodávateľ konkrétnym podmienkam dodávky. Veľkoobchodnú cenu určí dodávajúca organizácia najneskoršie do 30 dní odo dňa fakturácie za dočasnú cenu, pričom za prerokovanie a odsúhlasenie ceny odberateľom sa považuje aj úhrada fakturovanej ceny, proti ktorej odberateľ nevzniesol námietky.
(6)
Náležitosti návrhov cenových limitov, ich predkladanie a prerokovanie, registráciu a evidenciu cenových limitov upravuje osobitné rozhodnutie.85)
85) Pokyn FCÚ, ČCÚ, SCÚ, FMTIR, MVT ČSR a MVT SSR č. P-3/78 z 15. novembra 1978 o tvorbe cenových limitov (Cenový vestník čiastka 51-52/1978).“.
100.
§ 100a včítane poznámok č. 72 a 73 sa vypúšťa.
101.
§ 102 ods. 3 znie:
„(3)
Prirážky a zrážky za odchýlky od podstatných kvalitatívnych a dodacích podmienok v oblasti veľkoobchodných cien, prirážky a zľavy podľa § 30 a odbytové prirážky a zrážky sa zaokrúhľujú samostatne podľa stupnice pre ostatné druhy cien. V prípadoch tvorby odbytových cien podľa § 45 ods. 5 pri dovážaných výrobkoch sa však odbytové prirážky zaokrúhľujú na dve desatinné miesta a podľa stupnice pre ostatné druhy cien sa zaokrúhľuje až odbytová cena. Samostatne sa nezaokrúhľujú ani prirážky a zrážky za odchýlky od podstatných kvalitatívnych a dodacích podmienok v oblasti maloobchodných cien, ak sú určené percentnou sadzbou.“.
102.
V § 102 sa za odsek 4 vkladá odsek 5, ktorý znie:
„(5)
Podľa stupnice pre maloobchodné ceny sa zaokrúhľujú aj veľkoobchodné ceny s daňou z obratu a ceny podľa § 3 ods. 4, s výnimkou cien geologických a geodetických výkonov, ktoré sa zaokrúhľujú podľa stupnice pre ostatné druhy cien. Podľa stupnice pre maloobchodné ceny sa naopak nemusia zaokrúhľovať maloobchodné ceny výrobkov zaradených do dopredaja, ak iný spôsob zaokrúhľovania vyplýva z určeného zníženia cien, zo skupinovania výrobkov a pod.“.
Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.
103.
§ 109 ods. 1 znie:
„(1)
Pri výrobkoch dodávaných pre tuzemskú investičnú výstavbu je odberateľskú kontrolu cien povinný urobiť investor a pri poddodávkach aj prvý odberateľ.“.
104.
V § 110 ods. 1 sa slová „všeobecne platnými metodickými pokynmi pre kontrolnú činnosť44)" nahrádzajú slovami „osobitnými predpismi pre kontrolnú činnosť43) a 44)".
105.
§ 112 ods. 1 písm. f) znie:
„f)
účtovania väčšieho množstva výrobkov, ako bolo skutočne dodané, vo faktúre alebo splátkovom liste pri dodávkach pre investičnú výstavbu a ďalej účtovania väčšieho množstva výrobkov, než je uvedené v dohode o odbytových nákladoch, prípadne vo schválenom odbytovom rozpočte, ak nevyhnutnosť tohto väčšieho dodaného množstva písomne nepotvrdil odberateľ,“.
106.
V § 112 ods. 1 písm. ch) sa slová „sumy presahujúcej cenu zodpovedajúcu cenovým predpisom" nahrádzajú slovami „neoprávnene získaných prostriedkov podľa písmena b) až d),".
107.
V § 112 ods. 3 sa na konci pripája táto veta:
„Dňom neoprávneného získania prostriedkov na základe celkovej faktúry je deň jej zúčtovania na investičnom účte investora vo financujúcej banke.“.
108.
V § 113 ods. 4 sa na konci pripája táto veta:
„Toto ustanovenie sa nevzťahuje na prípady, keď sa kontrola začala v lehote splatnosti na vykonanie dodatkového odvodu neoprávnene získaných prostriedkov, ktoré organizácia sama zistila pred začatím kontroly a predložila o tom kontrolnému orgánu preukazný písomný doklad.“.
109.
V § 114 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová včítane poznámky č. 86: „s výnimkou organizácií, ktoré dodatkový odvod nevykonávajú.86)
86)
§ 2 ods. 6 zákona č. 111/1971 Zb. o odvodoch do štátneho rozpočtu a príspevku na sociálne zabezpečenie v znení neskorších predpisov.".
110.
§ 114 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5)
Pri dodávkach pre investičnú výstavbu podliehajú dodatkovému odvodu neoprávnene získané prostriedky na základe celkovej faktúry za dodávky pre prevádzkový súbor alebo stavebný objekt. Dodatkovému odvodu podliehajú aj prostriedky neoprávnene získané už pri jednotlivých dodávkach pre prevádzkový súbor alebo stavebný objekt na základe splátkových listov za trojročné obdobie. V týchto prípadoch sa od dodatkového odvodu odpočítajú sumy, ktoré boli alebo budú s odberateľom vyrovnané v nasledujúcej splátke alebo v celkovej faktúre, ak nebude ďalšia splátka.“.
111.
§ 117 ods. 5 písm. a) znie:
„a)
spôsoby tvorby cien dovážaných výrobkov a zariadenie výrobkov do skupín cenovej regulácie dovozu v spolupráci s cenovými úradmi republík,“.
112.
V § 118 ods. 6 sa dopĺňa ustanovením označeným písmenom c), ktoré znie:
„c)
môžu rozhodnúť po dohode s príslušným národným výborom, že tieto organizácie určujú veľkoobchodné ceny, ak sú utvorené niektorým zo spôsobov tvorby uvedených v § 24 až 26, a maloobchodné ceny tvorené z týchto veľkoobchodných cien spôsobom uvedeným v § 63 ods. 1 písm. a) bode 6 alebo ceny objemove nevýznamných výrobkov.“.
113.
§ 121 ods. 2 písm. b) znie:
„b)
návrhy na určenie úrovne cien a ich zmien pri dovážaných výrobkoch podľa § 52 a zúčastňuje sa na ich prerokúvaní,“.
114.
V § 122 ods. 2 sa vypúšťajú písmená c) a d).
115.
§ 125 ods. 2 znie:
„(2)
Správa federálnych hmotných rezerv sa zúčastňuje na zaraďovaní dovážaných výrobkov evidovaných ako federálne hmotné rezervy do skupín cenovej regulácie dovozu.“.
116.
V § 126 ods. 3 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová včítane poznámky č. 87:
„a ďalej výrobkov vyrábaných podľa noriem schválených podľa štátneho alebo rezortného plánu štandardizácie,87)
87)
Výmer FCÚ, ČCÚ a SCÚ č. 017/79 z 15. októbra 1979 o uplatnení limitov veľkoobchodných cien pre výrobky a výkony dodávané podľa nových technických noriem (Cenový vestník čiastka 46/1979).“.
117.
§ 126 ods. 4 znie:
„(4)
Ministerstvá rozhodujú o technickej zastaranosti výrobkov, ktoré dodávajú im podriadené organizácie, s výnimkou prípadov, keď o technickej zastaranosti rozhoduje Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj alebo Ministerstvo výstavby a techniky ČSR alebo Ministerstvo výstavby a techniky SSR.“.
118.
V § 126 ods. 9 časť vety za bodkočiarkou znie:
„schvaľujú návrhy na vecný a finančný rozsah dopredajov včítane znížených cien, pokiaľ ich určením nepoveria nimi riadené generálne riaditeľstvá obchodných organizácií, prípadne priamo riadené organizácie alebo podriadené odbytové organizácie.“.
119.
§ 127 ods. 3 písm. b) znie:
„b)
určujú ceny prepravných výkonov a služieb v odbore 932 - nákladná doprava, ak ide o mestskú koľajovú dopravu, miestnu vodnú dopravu, potrubnú dopravu v rámci kraja, inú mechanizovanú dopravu (okrem lanoviek v prevádzke ČSD), ďalej v odbore 951 - osobná doprava, ak ide o miestnu vodnú dopravu a prepravné výkony skupiny 951 7 (okrem lanoviek v prevádzke ČSD), ďalej určujú ceny vstupného na kultúrne produkcie, s výnimkou vstupného do kín.“.
120.
§ 127 ods. 4 písm. b) znie:
„b)
určujú ceny prepravných výkonov a služieb v odbore 932 - nákladná doprava, ak ide o mestskú koľajovú dopravu, miestnu vodnú dopravu, potrubnú dopravu v rámci kraja, inú mechanizovanú dopravu (okrem lanoviek v prevádzke ČSD), ďalej v odbore 951 - osobná doprava, ak ide o miestnu vodnú dopravu a prepravné výkony skupiny 951 7 (okrem lanoviek v prevádzke ČSD), ďalej určujú ceny vstupného na kultúrne produkcie, s výnimkou vstupného do kín.“.
121.
V § 127 ods. 6 sa na konci pripája tento text:
„Krajské národné výbory majú aj pôsobnosť podľa § 126 ods. 9 s tým, že pri výrobkoch súbežne predávaných v organizáciách štátneho obchodu a spotrebných družstiev zabezpečujú opatrenia na dopredaje po dohode s ústrednými (vrcholnými) orgánmi týchto organizácií. Túto pôsobnosť nemôžu preniesť na organizácie ani na národné výbory nižšieho stupňa.“.
122.
V § 128 ods. 1 sa na konci pripája tento text:
„Zväzy výrobných družstiev majú aj pôsobnosť podľa § 126 ods. 9 s tým, že pri výrobkoch súbežne predávaných v organizáciách štátneho obchodu a spotrebných družstiev zabezpečujú opatrenia na dopredaje po dohode s ústrednými (vrcholnými) orgánmi týchto organizácií. Túto pôsobnosť nemôžu preniesť na podriadené organizácie.“.
123.
§ 128 ods. 2 znie:
„(2)
Zväzy spotrebných družstiev okrem pôsobností podľa odseku 1
a)
určujú maloobchodné ceny výrobkov v rozsahu poverenia príslušným cenovým úradom,
b)
predkladajú Federálnemu cenovému úradu návrhy obchodných zrážok za výrobky predávané prevažne v ich obchodnej sieti,
c)
zabezpečujú pri výrobkoch predávaných súbežne s inými organizáciami opatrenia na dopredaje podľa § 126 ods. 9 po dohode s ústrednými (vrcholnými) orgánmi týchto organizácií, prípadne krajskými národnými výbormi.“.
124.
V § 129 ods. 1 písm. c) sa za slová „§ 48 ods. 4 písm. e)" vkladajú slová „a g)".
125.
V § 129 ods. 1 písm. g) sa vypúšťajú slová „s výnimkou ústredne riadených cien podľa §52".
126.
V § 129 ods. 1 písm. h) sa vypúšťajú slová „súčasne s ich zvýhodnenými veľkoobchodnými cenami".
127.
V § 129 ods. 1 písm. i) sa slová „náhradných dielcov" nahrádzajú slovami „dielcov pre výrobnú a náhradnú spotrebu".
128.
§ 129 ods. 1 písm. j) znie:
„j)
určujú prirážky a zrážky za odchýlky od podstatných kvalitatívnych a dodacích podmienok pre jedného odberateľa alebo na prechodný čas, s výnimkou prirážok podľa § 41 ods. 5 až 7,“.
129.
V § 129 ods. 2 sa za písmeno „e)," vkladajú slová: „f), pokiaľ o určovanie veľkoobchodných cien za riešenie úloh podnikových plánov technického rozvoja a za ostatné výskumné a vývojové práce, ďalej v písm."
130.
§ 129 ods. 3 znie:
„(3)
Generálne riaditeľstvá obchodných organizácií majú pôsobnosť podľa odseku 1 písm. a), b), e), k) až s) a ďalej určujú znížené maloobchodné ceny výrobkov zaradených do dopredaja na základe poverenia príslušným ministerstvom.“.
131.
§ 129 ods. 4 znie:
„(4)
Generálne riaditeľstvá obchodných organizácií môžu výnimočne preniesť na podriadené organizácie pôsobnosť uvedenú v odseku 1 písm. e) a k), ak ide o pôsobnosť určovať maloobchodné ceny výrobkov, ktoré sú určené na predaj spravidla v rámci jedného kraja, prípadne vo vybraných predajniach, a pôsobnosť určovať znížené maloobchodné ceny výrobkov zaradených do dopredaja.“.
132.
V § 129 sa vypúšťa odsek 5.
133.
V § 129 ods. 6 sa na začiatku prvej i druhej vety vypúšťa slovo „Výrobné".
134.
V § 129 ods. 6 sa na konci odseku pripája tento text: „a pôsobnosť určovať maloobchodné ceny neštandardných výrobkov, s výnimkou zvýhodnenia maloobchodných cien a cien, ktorých určenie si vyhradí príslušný cenový úrad.".
135.
V § 129 ods. 8 sa v prvej vete vypúšťajú slová „alebo b)".
136.
§ 129 ods. 10 znie:
„(10)
Organizácie zahraničného obchodu určujú bežné kúpne ceny a limity kúpnych cien podľa § 46 a 50.“.
