163/1980 Zb. v znení účinnom od 1. 1. 1981 do 31. 12. 1984

163

VYHLÁŠKA

Federálneho ministerstva financií

zo 7. novembra 1980

o financovaní neinvestičných výdavkov na rozvoj vedy a techniky

Federálne ministerstvo financií po dohode s Ministerstvom financií Českej socialistickej republiky a Ministerstvom financií Slovenskej socialistickej republiky podľa § 391 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb. v znení vyhlásenom pod č. 37/1971 Zb. a doplnenom zákonom č. 144/1975 Zb. ustanovuje:

§ 1

Predmet a rozsah úpravy

Táto vyhláška upravuje

neinvestičné výdavky štátnych rozpočtov a fondov technického rozvoja na rozvoj vedy a techniky, financovanie týchto výdavkov v štátnych organizáciách, tvorbu fondov technického rozvoja a príjmy štátnych rozpočtov a fondov technického rozvoja za výsledky riešenia úloh rozvoja vedy a techniky (prvá časť),

neinvestičné výdavky na obdobné činnosti, t. j. na štandardizáciu, typizáciu vo výstavbe, experimentálne overovanie vo výstavbe a vynálezcovstvo a zlepšovateľstvo, a ich zdroje a spôsob financovania v štátnych organizáciách (druhá časť).

(2)

Podnikom sa na účely tejto vyhlášky rozumie štátna hospodárska organizácia v rámci výrobnej hospodárskej jednotky,¹) koncernový podnik alebo koncernová účelová organizácia a štátna hospodárska organizácia priamo podriadená ústrednému orgánu alebo národnému výboru.

PRVÁ ČASŤ

VÝDAVKY, ZDROJE, FINANCOVANIE A PRÍJMY V OBLASTI ROZVOJA VEDY A TECHNIKY (§ 2-23)

PRVÁ HLAVA

NEINVESTIČNÉ VÝDAVKY NA ROZVOJ VEDY A TECHNIKY A NÁKLADY ORGANIZÁCIÍ NA VÝSKUMNÉ A VÝVOJOVÉ PRÁCE (§ 2-8)

Neinvestičné výdavky na rozvoj vedy a techniky

(§ 2-8)

§ 2

(1)

Neinvestičné výdavky štátnych rozpočtov a fondov technického rozvoja na rozvoj vedy a techniky sú:

výdavky štátnych rozpočtov na činnosť rozpočtových organizácií výskumnej a vývojovej základne,²)

príspevky štátnych rozpočtov na prevádzku príspevkových organizácií výskumnej a vývojovej základne,²)

výdavky na výskumné a vývojové práce, ktoré sú predmetom úloh plánov rozvoja vedy a techniky (druhá hlava),

dotácie z rezortných fondov technického rozvoja a fondov technického rozvoja výrobných hospodárskych jednotiek¹) (ďalej len „odborový fond technického rozvoja“) na niektoré práce podnikom (tretia hlava),

príspevky z rezortných a odborových fondov technického rozvoja na združovanie prostriedkov na rozvoj vedy a techniky (tretia hlava),

dotácie z fondov technického rozvoja vyšších stupňov riadenia do fondov technického rozvoja nižších stupňov riadenia (štvrtá hlava),

ostatné výdavky na rozvoj vedy a techniky (tretia hlava).

(2)

Neinvestičnými výdavkami na rozvoj vedy a techniky sú tiež výdavky

ministerstiev lesného a vodného hospodárstva na vedecký a technický výskum v oblasti čistoty ovzdušia zo zdrojov ustanovených osobitnými predpismi,³)

vysokých škôl na úlohy ich plánov rozvoja vedy a techniky a na rezortné úlohy príslušného ministerstva školstva zo zdrojov ustanovených osobitnými predpismi.⁴)

(3)

Neinvestičnými výdavkami na rozvoj vedy a techniky nie sú najmä úhrady ústredných orgánov a organizácií za dodávky alebo práce, ktorých predmetom sú:

správna činnosť spojená s riadením, plánovaním a financovaním rozvoja vedy a techniky, pokiaľ nejde o organizácie uvedené v § 2 ods. 1 písm. a),

činnosti, ktoré sa financujú v rámci prevádzkových (neinvestičných) nákladov, 5) pokiaľ nejde o organizácie uvedené v § 2 ods. 1 písm. a),

c) úlohy vo výrobe alebo investičnej výstavbe.

(4)

Zo štátnych rozpočtov sa podľa § 2 ods. 1 písm. c) financujú úlohy štátneho plánu rozvoja vedy a techniky, a to

zo štátneho rozpočtu federácie v prípade úloh základného výskumu a úloh ekonomického výskumu,

zo štátnych rozpočtov federácie⁶) a republík v prípade úloh technického rozvoja (ďalej len „štátne úlohy“).

(5)

V prípade, že podnik nevytvára podnikový fond technického rozvoja, ale súčasťou jeho schváleného hospodárskeho plánu je podnikový plán rozvoja vedy a techniky, financujú sa úlohy tohto plánu a ostatné výdavky na rozvoj vedy a techniky týkajúce sa týchto úloh z fondu technického rozvoja nadriadeného orgánu.

§ 3

(1)

Výdavkami na výskumné a vývojové práce podľa § 2 ods. 1 písm. c) a ods. 2 sú úhrady

cien výskumných a vývojových prác,

nákladov na výskumné a vývojové práce, ktoré organizácia uskutočňuje a vo svojej hospodárskej činnosti využíva (ďalej len „výskumné a vývojové práce vo vlastnej réžii“).

(2)

Ostatnými výdavkami na rozvoj vedy a techniky podľa § 2 ods. 1 písm. g) sú úhrady prác, ktoré nie sú výskumnými a vývojovými prácami, výhradne sa však využijú pri ich uskutočňovaní, t. j. úhrady

technicko-ekonomických štúdií pre výber úloh do plánu rozvoja vedy a techniky a úvodných oponentských konaní,⁷)

dodávok prác, ktoré organizáciám vyplývajú z výkonu funkcie vedúceho pracoviska vedecko-technického rozvoja (ďalej len "vedúce pracovisko") alebo strediska vedeckých, technických a ekonomických informácií (ďalej len "informačné stredisko"); zo štátneho rozpočtu sa uhrádzajú dodávky týchto prác, len pokiaľ ide o vedúce pracovisko alebo informačné stredisko s medziodvetvovou pôsobnosťou,

prác spojených s vedecko-technickou spoluprácou so zahraničím (napr. pri vypracovaní prognóz rozvoja vedy a techniky, príprave zvyšovania kvalifikácie vedeckých pracovníkov, konzultáciách vedeckých a technických otázok),

ďalších neinvestičných potrieb rozvoja vedy a techniky, pokiaľ sú ústredné orgány alebo organizácie oprávnené ich uhradiť na základe právnych predpisov alebo uznesenia vlády (napr. mimoriadny príspevok z rozpočtu ústredného orgánu do rezortného fondu technického rozvoja, cieľové prémie a mimoriadne odmeny za vyriešenie a realizáciu úloh štátneho plánu rozvoja vedy a techniky, podielová účasť na financovaní medzinárodných organizácií).

§ 4

(1)

Náklady organizácií na výskumné a vývojové práce sú náklady na výkony vedy a techniky ustanovené osobitnými predpismi,⁸) pokiaľ sa v tejto vyhláške neustanovuje inak.

(2)

Do nákladov na výskumné a vývojové práce sa tiež zahrňujú náklady na

priebežné alebo záverečné oponentské konanie,⁷)

nákup alebo prevzatie nehmotných výsledkov výskumu a vývoja (ďalej len „výskumné výsledky“) zo zahraničia za podmienok, že výskumné výsledky sú nevyhnutnou, ale neprevažujúcou súčasťou riešení a výsledkov vlastných výskumných a vývojových prác a nemôžu sa určiť na priame využitie vo výrobe, prevádzke alebo investičnej výstavbe,

štandardizačné práce alebo typizačné práce vo výstavbe pod podmienkou, že tieto práce sú nevyhnutnou, ale neprevažujúcou súčasťou riešení a výsledkov výskumných a vývojových prác.

(3)

Do nákladov na výskumné a vývojové práce, ktorých predmetom je nový výrobok, 9) sa zahŕňajú aj viacnáklady výroby overovacej série 10) alebo overovacej výroby 10) nového výrobku (ďalej len "viacnáklady overovania výroby"), najviac však do ich plánovanej výšky. Plánovanou výškou viacnákladov overovania výroby sa rozumie rozdiel medzi úplnými vlastnými nákladmi plánovanými na výrobu overovacej série alebo na overovaciu výrobu a úplnými vlastnými nákladmi plánovanými na bežnú výrobu.

(4)

Do nákladov na výskumné a vývojové práce, ktorých predmetom je nová technológia, sa zahŕňajú aj viacnáklady nevyhnutných úprav prevádzkovo nevyskúšaných strojov a zariadení 11) a v dôsledku ich použitia aj viacnáklady úprav s nimi priamo spojených štandardných strojov a zariadení do skončenia komplexného vyskúšania.

§ 5

(1)

Do nákladov na výskumné a vývojové práce podľa § 4 sa zahŕňajú aj tieto náklady na zhotovenie alebo obstaranie predmetov hmotného národného majetku charakteru základných prostriedkov (ďalej len „predmety“):

na zhotovenie strojov a zariadení, pokiaľ sú predmetom výskumných a vývojových prác a podľa osobitných predpisov¹²) sa nezahŕňajú do plánu investičnej výstavby,

na obstaranie kompletizačných súčastí na zhotovované predmety uvedené v písmene a), pokiaľ s nimi budú tvoriť jeden základný prostriedok a podľa osobitných predpisov¹³) sa považujú za zásoby,

na obstaranie meracích a skúšobných prístrojov pre výskumné a vývojové práce, pokiaľ sa podľa osobitných predpisov¹³) považujú za zásoby,

na zhotovenie dočasného zariadenia pre výskumné a vývojové práce a vyskúšanie navrhovaných technológií, pokiaľ sa nezahŕňa do plánu investičnej výstavby¹²) a podľa osobitných predpisov¹³) sa považuje za zásoby, včítane nákladov na dokumentáciu tohto zariadenia.

(2)

Náklady na zhotovenie alebo obstaranie predmetov sa zahŕňajú do nákladov na výskumné a vývojové práce za týchto podmienok:

predmety sú uvedené ako súčasť riešenia úlohy v schválenom pláne rozvoja vedy a techniky,

na zhotovované predmety je podľa ich povahy schválená predbežná kalkulácia alebo dokumentácia a rozpočet,

pokiaľ sa predmety zhotovujú na využitie v hospodárskej činnosti niektorej organizácie (ďalej len „vyrobené predmety“), potvrdí táto organizácia, že prínosy plánované využitím vyrobených predmetov zahrnie v určenom období do svojho finančného plánu.

(3)

Predmety, ktoré sa nepripravujú na využitie v činnosti niektorej organizácie po vyriešení úlohy, ale sú účelovo určené ako nevyhnutná pomôcka riešiteľskej organizácie na vyriešenie jednej úlohy alebo jej časti (ďalej len „zostávajúce predmety“), sa stávajú splnením úlohy alebo jej časti pre túto organizáciu prebytočným alebo neupotrebiteľným národným majetkom a organizácia je povinná naložiť s nimi podľa osobitných predpisov.¹⁴)

(4)

Ak sa v priebehu výskumných a vývojových prác zmení plánované určenie zostávajúcich predmetov tak, že sa budú môcť využiť v hospodárskej činnosti niektorej organizácie, stávajú sa zostávajúce predmety vyrobenými predmetmi, ale len pod podmienkou ustanovenou v odseku 2 písm. c).

(5)

Ak sa riešenie úlohy skončí neúspešne, naloží sa s vyrobenými predmetmi ako so zostávajúcimi predmetmi.

§ 6

Pokiaľ pri vývoji alebo individuálnom vyskúšaní urobí riešiteľská organizácia na vyrobenom predmete (napr. na prototype stroja) použiteľné práce a služby alebo vyrobí výrobky (ďalej len „použiteľné výkony“), zahrnie ich náklady do nákladov na výskumné a vývojové práce za podmienok, že

užívateľská organizácia vyrobený predmet dosiaľ neprevzala,

čas a rozsah plnenia použiteľných výkonov je v súlade s právnymi predpismi, technickými normami, základnými technickými podmienkami, prípadne rozhodnutím nadriadeného ústredného orgánu.

§ 7

Organizácie môžu vynaložiť náklady na výskumné a vývojové práce riešené vo vlastnej organizácii najneskôr dňom zrušenia úlohy alebo dňom splnenia dodávky výskumných a vývojových prác alebo dňom, v ktorom sa v organizácii, ktorá plní výskumné a vývojové práce vo vlastnej réžii, odovzdali tieto práce na využitie v hospodárskej činnosti, pokiaľ však tieto dni neprekračujú lehotu určenú plánom rozvoja vedy a techniky na vyriešenie úlohy alebo jej časti (ďalej len „ukončenie nákladov na práce“).

§ 8

Do nákladov na výskumné a vývojové práce sa nezahŕňajú najmä:

náklady na dodávky, ktoré nemajú charakter zásob, a náklady na dodávky alebo práce, ktoré sa zahŕňajú do plánu investičnej výstavby,

náklady súvisiace s majetkovou zodpovednosťou za dodávky výskumných a vývojových prác,

náklady na hodnotenie a schvaľovanie výrobkov, ktoré sa nezhotovujú v rámci výskumných a vývojových prác,

náklady presahujúce plánované náklady na prípravu a overovanie výroby nových výrobkov a technológií,¹⁵)

zvýšené náklady výroby alebo prevádzky vyvolané prevodom výrobného programu alebo využitím dokumentácie alebo licencie zo zahraničia,

náklady spojené s prípravou alebo realizáciou výroby, investičnej výstavby alebo inej činnosti na základe výskumných a vývojových prác,

náklady spojené s uvádzaním stavieb alebo strojov a zariadení do prevádzky,

náklady spojené so zabezpečovaním plánovaných, ale nedosahovaných technicko-ekonomických parametrov stavieb alebo strojov a zariadení,

náklady na overovanie, skúšanie a prispôsobovanie štandardných výrobkov, strojov a zariadení pre konkrétne prevádzkové podmienky.

DRUHÁ HLAVA

VÝDAVKY NA ÚLOHY ROZVOJA VEDY A TECHNIKY A ICH FINANCOVANIE (§ 9-13)

§ 9

Podmienky a spôsob financovania výdavkov na úlohy

(1)

Výskumné a vývojové práce, ktoré sú predmetom úlohy schváleného plánu rozvoja vedy a techniky, sa financujú za týchto podmienok:

je schválená predbežná kalkulácia výskumných a vývojových prác celej úlohy,

v prípadoch ustanovených právnymi predpismi je schválený limit veľkoobchodnej ceny budúceho výrobku alebo nákladový limit budúcej technológie,

realizátorské organizácie potvrdili, že pokiaľ z prepočtu ekonomickej efektívnosti vyplývajú pre ich hospodársku činnosť ekonomické prínosy, zahrnú ich v určenom období do svojich finančných plánov.

(2)

Výskumné a vývojové práce, o ktorých sa uzaviera hospodárska zmluva, sa môžu financovať odo dňa jej uzavretia.

(3)

Organizáciám riadeným národnými výbormi, ktoré financujú výskumné a vývojové práce z prostriedkov štátneho rozpočtu, sa poskytujú tieto prostriedky v priebehu roka zo štátneho rozpočtu.

(4)

Platenie dodávok výskumných a vývojových prác a dodávok tvoriacich podklady alebo súčasť týchto prác, ako aj platenie výsledkov riešenia úloh rozvoja vedy a techniky odovzdávaných medzi organizáciami, sa spravuje osobitnými predpismi;¹⁶) prípady, keď sa tieto práce a výsledky odovzdávané medzi organizáciami neplatia, upravujú osobitné predpisy.¹⁷)

Výdavky na štátne úlohy a ich financovanie

(§ 10-12)

§ 10

(1)

Štátne úlohy sa zo štátneho rozpočtu financujú do výšky

buď výdavkov na riešenie celej štátnej úlohy (ďalej len „plné financovanie“),

alebo sumy určenej z výdavkov na riešenie celej štátnej úlohy, pričom zostávajúce výdavky sa súčasne uhrádzajú z podielových zdrojov, t. j. z rezortných alebo odborových fondov technického rozvoja (ďalej len „podielové financovanie“),

alebo výdavkov na riešenie určených čiastkových úloh štátnej úlohy, pričom výdavky na riešenie ostatných čiastkových úloh tejto štátnej úlohy sa uhradia z podielových zdrojov (ďalej len „čiastkové financovanie“).

(2)

Podielové financovanie je možné za podmienok, že

na financovaní tej istej štátnej úlohy sa súčasne nezúčastňuje ústredný orgán a ním riadené organizácie,

podielové zdroje sa nedopĺňajú mimoriadnymi príspevkami alebo dotáciami; táto podmienka platí aj pre čiastkové financovanie.

(3)

Podielové financovanie s účasťou viacerých ako jedného podielového zdroja sa uskutočňuje združením prostriedkov podľa osobitných predpisov.¹⁸)

(4)

Spôsob financovania jednotlivých štátnych úloh podľa odseku 1 určí príslušný ústredný orgán pre technický a investičný rozvoj, ktorý dohodne s odvetvovým ústredným orgánom povereným koordináciou štátnej úlohy (ďalej len „koordinačný orgán“)

sumu štátneho rozpočtu a sumu podielových zdrojov z celkových výdavkov na riešenie podielovo financovanej štátnej úlohy. Takto určené sumy vyjadrujú percentuálne podiely štátneho rozpočtu a podielových zdrojov, ktoré platia pre financovanie štátnej úlohy ako celku aj všetkých jej častí, a to tak na celý čas, ako na jednotlivé roky podielového financovania,

čiastkové úlohy štátnej úlohy plne financované jednak zo štátneho rozpočtu, jednak z podielových zdrojov.

§ 11

(1)

Koordinačný orgán zabezpečí rozpočtové prostriedky na financovanie štátnej úlohy v bežnom roku buď vo svojom rozpočte, alebo v rozpočte podriadenej rozpočtovej organizácie a na základe toho otvorí rozpočtový limit neinvestičných výdavkov na štátnu úlohu²) (ďalej len „rozpočtový limit“) buď pre seba, alebo pre túto organizáciu. Príjemcovi rozpočtového limitu zriadi Štátna banka československá (ďalej len „banka“) rozpočtový čerpací účet na financovanie štátnej úlohy.

(2)

V prípade, že príjemcom rozpočtového limitu je koordinačný orgán, prostriedky z jeho rozpočtového čerpacieho účtu čerpá

buď sám koordinačný orgán, pokiaľ uhrádza výskumné a vývojové práce,

alebo ním riadená a na čerpanie prostriedkov oprávnená výrobná hospodárska jednotka¹) (ďalej len „oprávnená organizácia“). Pokiaľ koordinačný orgán neriadi výrobné hospodárske jednotky alebo ak jemu podriadená príspevková organizácia alebo priamo podriadený podnik lepšie zabezpečuje spojitosť riešenia a realizácie úlohy, určí koordinačný orgán za oprávnenú organizáciu túto organizáciu alebo tento podnik. Koordinačný orgán môže na návrh výrobnej hospodárskej jednotky určiť za oprávnenú organizáciu aj podnik v rámci tejto výrobnej hospodárskej jednotky.

(3)

Štátne úlohy a ich čiastkové úlohy plne financované zo štátneho rozpočtu sa uhrádzajú z rozpočtového čerpacieho účtu a štátne úlohy podielovo financované z osobitného bežného účtu; na tento účet sa percentuálnymi podielmi určenými pre štátnu úlohu ako celok prevádzajú prostriedky z podielových zdrojov a súčasne rozpočtové prostriedky z rozpočtového čerpacieho účtu.

(4)

Osobitný bežný účet zriaďuje banka koordinačnému orgánu alebo ním riadenej organizácii podľa toho, či prostriedky z rozpočtového čerpacieho účtu bude čerpať koordinačný orgán alebo táto organizácia.

(5)

Výrobná hospodárska jednotka, ktorá je oprávnenou organizáciou, čerpá prostriedky z rozpočtového čerpacieho účtu alebo osobitného bežného účtu na úhrady výskumných a vývojových prác, prípadne na účelové prevedenie sumy podriadenému podniku, ktorý vo výške tejto sumy už predtým sám uhradil výskumné a vývojové práce.

§ 12

(1)

Ak v priebehu roka dôjde so súhlasom koordinačného orgánu k vykonaniu výskumných a vývojových prác vo väčšom rozsahu, ako sa v tomto roku plánovalo, a tým k väčšej potrebe prostriedkov, ako určil rozpočtový limit pre túto úlohu, zvýši koordinačný orgán rozpočtový limit pod podmienkou, že neprekročí

celkový objem prostriedkov určený v jeho rozpočte na financovanie všetkých štátnych úloh,

výdavky na riešenie celej štátnej úlohy alebo čiastkových úloh financovaných zo štátneho rozpočtu,

percentuálny podiel a celkovú sumu štátneho rozpočtu určené na celú podielovo financovanú štátnu úlohu.

(2)

Koordinačný orgán ku koncu roka zhodnotí v prípade rozpracovanej úlohy čerpanie prostriedkov na práce vykonané v tomto roku; rozpočtový limit na ďalší rok otvorí na základe tohto zhodnotenia.

Výdavky na rezortné, odborové a podnikové úlohy a ich financovanie

(§ 13)

§ 13

(1)

Rezortné úlohy sa financujú z rezortného fondu technického rozvoja obdobne podľa § 10 s tým, že spôsob financovania, sumy podielových zdrojov a čiastkové úlohy rezortných úloh plne financované určí odvetvový ústredný orgán.

(2)

Ústredný orgán financuje rezortnú úlohu buď sám, pokiaľ je odberateľom výskumných a vývojových prác, alebo účelovo prevádza prostriedky priamo podriadenej hospodárskej organizácii, ktorá je odberateľom týchto prác alebo plní výskumné a vývojové práce vo vlastnej réžii.

(3)

Ústredný orgán, ktorý je odberateľom výskumných a vývojových prác rezortnej úlohy riešenej rozpočtovou organizáciou, odvedie z rezortného fondu technického rozvoja sumu vo výške nákladov na riešenie úlohy v bežnom roku do štátneho rozpočtu, a to v lehote ustanovenej osobitnými predpismi;²) pokiaľ však dopĺňa rezortný fond technického rozvoja mimoriadnym príspevkom zo svojho rozpočtu a náklady na riešenie úlohy sú vyššie ako tento príspevok, odvedie len rozdiel medzi mimoriadnym príspevkom a týmito nákladmi.

(4)

Obdobne podľa odseku 2 sa financujú

z odborového fondu technického rozvoja odborové úlohy,

z fondu technického rozvoja nadriadeného orgánu podnikové úlohy priamo podriadených podnikov, ktoré nevytvárajú podnikový fond technického rozvoja (§ 2 ods. 5).

(5)

Nadriadené orgány a podniky, ktoré zo svojich fondov technického rozvoja financujú úlohy, ku koncu roka zhodnotia v prípade rozpracovaných úloh čerpanie prostriedkov na práce vykonané v tomto roku; prostriedky na financovanie úloh v ďalšom roku zabezpečia vo finančnom pláne na základe tohto zhodnotenia.

TRETIA HLAVA

DOTÁCIE, ZDRUŽOVANIE PROSTRIEDKOV A OSTATNÉ VÝDAVKY (§ 14-16)

§ 14

Dotácie na niektoré práce podnikom

(1)

Z fondu technického rozvoja nadriadeného orgánu možno poskytnúť nenávratnú dotáciu do tržieb priamo podriadeného podniku na plánované práce vyplývajúce z výkonu funkcie vedúceho pracoviska alebo informačného strediska za podmienok, že

tieto práce nie sú výskumnými a vývojovými prácami, ale sa výhradne využijú pri ich vykonávaní,

tieto práce nemôžu byť vzhľadom na svoju povahu predmetom dodávateľsko-odberateľských vzťahov a poskytovateľ dotácie ich nepreberá,

náklady na tieto práce sa podľa kalkulačných a cenových predpisov nesmú zahŕňať do nákladov a cien odbytových výkonov hospodárskych organizácií.

(2)

Dotácia sa poskytuje písomným rozhodnutím, ktorého náležitosťou je najmä účel a výška dotácie, ako aj celkový čas a pravidelné lehoty jej poskytovania. Suma dotácie na bežný rok sa určí vo finančnom pláne. Ak zaniknú podmienky pre čerpanie dotácie, je príjemca dotácie povinný oznámiť túto skutočnosť do štrnástich kalendárnych dní poskytovateľovi dotácie.

(3)

Ku koncu roka zhodnotí príjemca dotácie sumu vyčerpanú na práce vykonané v tomto roku. Poskytovateľ dotácie preverí zhodnotenie, ako aj využitie vykonaných prác a odstráni prípadné nedostatky; sumu dotácie na práce plánované v ďalšom roku zabezpečí vo finančnom pláne na základe tohto preverenia.

§ 15

Združovanie prostriedkov na rozvoj vedy a techniky

(1)

Prostriedky rezortných fondov technického rozvoja sa môžu podľa osobitných predpisov 18) navzájom združovať na financovanie rezortných úloh najmä medziodvetvovej povahy a na poskytovanie dotácií podnikom podľa § 14 na práce spojené s výkonom funkcie vedúceho pracoviska alebo informačného strediska najmä s medziodvetvovou pôsobnosťou.

(2)

Prostriedky odborových fondov technického rozvoja sa môžu obdobne podľa odseku 1 navzájom združovať na financovanie odborových úloh najmä medziodborovej povahy a na poskytovanie dotácií podnikom podľa § 14 na práce spojené s výkonom funkcie vedúceho pracoviska alebo informačného strediska najmä s medziodborovou pôsobnosťou.

(3)

So súhlasom riadiaceho národného výboru môžu podniky ním riadené prostriedky svojich fondov technického rozvoja navzájom združovať¹⁸) na financovanie podnikových úloh alebo združovať¹⁸) s prostriedkami odborových, prípadne rezortných fondov technického rozvoja.

(4)

Ústredné orgány alebo výrobné hospodárske jednotky, ktoré navrhujú financovať úlohy a práce patriace do ich pôsobnosti zo štátneho rozpočtu alebo zo zdrojov ústredného orgánu, využijú v prvom rade možnosť združiť prostriedky svojich fondov technického rozvoja.

§ 16

Ostatné výdavky na rozvoj vedy a techniky a ich financovanie

(1)

Práce, ktoré sú predmetom ostatných výdavkov na rozvoj vedy a techniky podľa § 3 ods. 2, uhrádzajú výhradne vo svojej pôsobnosti:

ústredné orgány zo svojich rozpočtov v prípade úloh štátneho plánu rozvoja vedy a techniky a z rezortných fondov technického rozvoja v prípade rezortných úloh,

výrobné hospodárske jednotky¹) z odborových fondov technického rozvoja v prípade odborových úloh,

podniky z podnikových fondov technického rozvoja v prípade podnikových úloh.

(2)

Odvetvový ústredný orgán alebo organizácia, ktoré navrhujú zaradiť úlohu do plánu rozvoja vedy a techniky vyššieho stupňa riadenia, uhrádza technicko-ekonomickú štúdiu pre výber úlohy do plánu rozvoja vedy a techniky zo svojich prostriedkov.

ŠTVRTÁ HLAVA

TVORBA FONDOV TECHNICKÉHO ROZVOJA A ČERPANIE PROSTRIEDKOV ŠTÁTNYCH ROZPOČTOV A FONDOV TECHNICKÉHO ROZVOJA (§ 17-19)

Tvorba fondov technického rozvoja

(§ 17-18)

§ 17

(1)

Fondy technického rozvoja sa určujú vo finančnom pláne sumou zabezpečujúcou strednodobý plán rozvoja vedy a techniky a na bežný rok sumou zabezpečujúcou vykonávací plán rozvoja vedy a techniky.

(2)

Finančné zabezpečenie strednodobého plánu rozvoja vedy a techniky sa vyjadruje sumami príslušných neinvestičných výdavkov na rozvoj vedy a techniky podľa tejto vyhlášky, ktoré v prípade navrhovaných úloh musia byť doložené predbežnými kalkuláciami nákladov a prerokovaním dodávateľsko-odberateľských vzťahov;¹⁹) finančné zabezpečenie úloh vykonávacieho plánu musí byť okrem toho doložené podkladmi, ktorými sa podmieňuje financovanie (§ 5 ods. 2, § 9 ods. 1 a § 13 ods. 5).

(3)

Rezortný fond technického rozvoja sa tvorí

odvodom z odborových fondov technického rozvoja vo výške a lehote určenej ústredným orgánom, pokiaľ sa však na doplnenie týchto fondov neplánujú dotácie z rezortného fondu technického rozvoja,

príspevkom z nákladov priamo podriadených podnikov, s výnimkou organizácií výskumnej a vývojovej základne, vo výške a lehote určenej ústredným orgánom, pokiaľ sa však na doplnenie podnikových fondov technického rozvoja týchto podnikov neplánujú dotácie z rezortného fondu technického rozvoja,

z príjmov za výsledky riešenia úloh financovaných z rezortného fondu technického rozvoja,

z príspevkov na združovanie prostriedkov na rozvoj vedy a techniky, e) mimoriadnym príspevkom z rozpočtu ústredného orgánu.

(4)

Odborový fond technického rozvoja sa tvorí

príspevkom z nákladov vlastnej hospodárskej činnosti a z nákladov podriadených podnikov, s výnimkou organizácií výskumnej a vývojovej základne, vo výške a lehote určenej výrobnou hospodárskou jednotkou,¹) pokiaľ sa však na doplnenie podnikových fondov technického rozvoja týchto podnikov neplánujú dotácie z odborového fondu technického rozvoja,

dotáciou z rezortného fondu technického rozvoja, pokiaľ sa však do tohto fondu neplánuje odvod z odborového fondu technického rozvoja,

z príjmov za výsledky riešenia úloh financovaných z odborového fondu technického rozvoja,

z príspevku na združovanie prostriedkov na rozvoj vedy a techniky.

(5)

Podnikový fond technického rozvoja sa tvorí

príspevkom z nákladov vo výške a lehote určenej nadriadeným orgánom,

dotáciou z fondu technického rozvoja nadriadeného orgánu, pokiaľ sa však do tohto fondu neplánuje príspevok z nákladov,

z príjmov za výsledky riešenia úloh financovaných z podnikového fondu technického rozvoja.

§ 18

(1)

Odvod príspevkov z nákladov do fondov technického rozvoja podľa § 17 sa musí uskutočniť najneskôr do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty ustanovenej na odoslanie účtovných výkazov za príslušné účtovné obdobie, v ktorom k tvorbe fondov došlo.

(2)

V rámci limitu maximálneho zostatku rezortného fondu technického rozvoja, ktorý sa podľa osobitných predpisov²⁰) ustanoví vo finančnom pláne ústredného orgánu na päťročnicu, môže ústredný orgán ustanoviť aj limit maximálneho zostatku odborových fondov technického rozvoja podriadeným výrobným hospodárskym jednotkám.¹)

(3)

Peňažné prostriedky fondov technického rozvoja sa vedú na samostatných účtoch v banke.

Čerpanie prostriedkov štátnych rozpočtov a fondov technického rozvoja na úhrady prác

(§ 19)

§ 19

(1)

Prostriedky štátnych rozpočtov a fondov technického rozvoja určené na financovanie výskumných a vývojových prác sa čerpajú

na platenie faktúr za výskumné a vývojové práce,¹⁶)

na úhrady vnútropodnikových zúčtovacích dokladov za výskumné a vývojové práce vo vlastnej réžii (ďalej len „vnútropodniková faktúra za výskumné a vývojové práce“),

v prípadoch ustanovených touto vyhláškou na účelové prevedenie prostriedkov priamo podriadenej hospodárskej organizácii, ktorá už predtým sama uhradila výskumné a vývojové práce; prostriedky jej možno previesť len vo výške faktúr dodávateľov za výskumné a vývojové práce a vnútropodnikových faktúr za výskumné a vývojové práce.

(2)

Prostriedky fondov technického rozvoja určené na poskytovanie dotácií podľa § 14 sa čerpajú vo výške faktúr platených príjemcom dotácie a jeho nákladov na práce skutočne vykonané vo vlastnej réžii.

(3)

Prostriedky štátnych rozpočtov a fondov technického rozvoja určené na financovanie prác, ktoré sú predmetom ostatných výdavkov na rozvoj vedy a techniky podľa § 3 ods. 2 písm. a) až c), sa čerpajú na platenie dodávok prác a na úhrady nákladov na práce skutočne vykonané vo vlastnej réžii na základe písomného dokladu.

(4)

Vnútropodnikové faktúry za výskumné a vývojové práce vystavujú organizácie, s výnimkou rozpočtových organizácií, za výskumné a vývojové práce skutočne vykonané v rozsahu alebo za obdobie, ktoré určí nadriadený orgán alebo podnik, z finančného zdroja ktorého sa tieto práce financujú; obdobie však nesmie byť kratšie ako mesiac.

(5)

Prostriedky štátnych rozpočtov a fondov technického rozvoja určené na úhrady prác sa môžu čerpať najneskôr do šesťdesiatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nákladov na práce, pokiaľ iné predpisy neustanovujú inak.²¹)

(6)

Organizácie, ktoré prevzali predmety zhotovené alebo získané v rámci výskumných a vývojových prác na využitie vo svojej hospodárskej činnosti, nesmú použiť neinvestičné prostriedky určené na financovanie rozvoja vedy a techniky na úhrady prípadných opráv alebo úprav týchto prevzatých predmetov.

PIATA HLAVA

PRÍJMY ŠTÁTNYCH ROZPOČTOV A FONDOV TECHNICKÉHO ROZVOJA ZA VÝSLEDKY RIEŠENIA ÚLOH (§ 20-23)

§ 20

Príjmy

(1)

Príjmy štátnych rozpočtov a fondov technického rozvoja za výsledky riešenia úloh rozvoja vedy a techniky sú prostriedky získané za

výskumné výsledky (§ 21),

vyrobené a zostávajúce predmety (§ 22),

použiteľné výkony (§ 23).

(2)

Príjmy za výsledky riešenia úloh sú príjmom príslušného štátneho rozpočtu a fondu technického rozvoja, z ktorých sa tieto úlohy financovali. Pokiaľ sa úlohy financovali podielovo, patria príjmy týmto rozpočtom a fondom v pomere, v akom sa z nich úlohy financovali. Príjmy za výsledky riešenia úloh obsiahnutých v priebehu riešenia ako celok v plánoch rozvoja vedy a techniky rôznych stupňov riadenia a preto financovaných z rôznych štátnych rozpočtov alebo fondov technického rozvoja, sú príjmom týchto rozpočtov alebo fondov v pomere, v akom sa z nich úlohy financovali.

(3)

Prostriedky za výsledky riešenia štátnych úloh sa odvádzajú organizácii, ktorá čerpá prostriedky na ich financovanie; táto organizácia odvedie prostriedky do štátneho rozpočtu, prípadne do fondu technického rozvoja do štrnástich kalendárnych dní po tom, čo dostane prostriedky.

§ 21

Príjmy za výskumné výsledky

(1)

Výrobná hospodárska jednotka alebo organizácia priamo podriadená ústrednému orgánu, ktorej sa poskytli v plnej výške prostriedky na financovanie úlohy alebo sa uhradilo riešenie úlohy vo vlastnej réžii, odvedie (§ 20) určenú sumu za výskumné výsledky, ktoré využije vo svojej hospodárskej činnosti (ďalej len „povinná organizácia“). Výrobná hospodárska jednotka však môže určiť, že povinnou organizáciou nie je podriadený podnik, ktorému sa z odborového fondu technického rozvoja poskytli prostriedky na financovanie alebo riešenie odborových alebo podnikových úloh, ktorých výskumné výsledky využije vo svojej hospodárskej činnosti.

(2)

Suma podľa odseku 1 sa určí na základe plánovaných výdavkov a prínosov pri začatí financovania úlohy a prípadne sa upraví podľa skutočných výdavkov a spresnených prínosov pri ukončení riešenia úlohy. Pokiaľ je súčasťou výskumných výsledkov dokumentácia alebo licencia zo zahraničia, ktorú povinná organizácia neplatila, zahŕňa určená suma aj výdavky na nákup alebo prevzatie tejto dokumentácie alebo licencie.

(3)

Povinná organizácia odvedie určenú sumu jednorazovo alebo ročnými splátkami v období najviac troch rokov, pričom ročná splátka nesmie byť nižšia ako štvrtina určenej sumy; určenú sumu alebo jej prvú splátku odvedie do štrnástich kalendárnych dní odo dňa prevzatia výskumných výsledkov alebo odo dňa ukončenia nákladov na práce vykonané vo vlastnej réžii.

(4)

Výšku sumy a spôsob jej odvedenia podľa odsekov 2 a 3 určí nadriadený ústredný orgán v prípade štátnych a rezortných úloh a výrobná hospodárska jednotka¹) v prípade odborových, prípadne podnikových úloh.

(5)

V prípade, že organizácia odovzdáva za odplatu výskumné výsledky úlohy a riešenie tejto úlohy sa už z finančného zdroja na rozvoj vedy a techniky zaplatilo, odvedie (§ 20) odovzdávajúca organizácia získané prostriedky do štrnástich kalendárnych dní po tom, čo ich dostala. Odvádzané prostriedky zníži odovzdávajúca organizácia o svoje náklady spojené s týmto odovzdaním a aj o sumu vo výške 2 %, ktorá je jej príjmom.

(6)

Výskumné výsledky uhrádza preberajúca organizácia v rámci svojich prevádzkových (neinvestičných) nákladov s prípadným časovým rozlíšením.

§ 22

Príjmy za vyrobené a zostávajúce predmety

(1)

Organizácia, ktorá vyrobené predmety v rámci výskumných a vývojových prác zhotoví alebo financuje a vo svojej hospodárskej činnosti využije a tieto predmety aktivuje do zásob, odvedie (§ 20) prostriedky vo výške ocenenia²²) vyrobených predmetov do štrnástich kalendárnych dní po ich aktivácii.

(2)

Pokiaľ sa vyrobené predmety odovzdali za odplatu organizácii, ktorá ich zhotovenie nefinancovala, odvedie (§ 20) odovzdávajúca organizácia získané prostriedky do štrnástich kalendárnych dní po tom, čo ich dostala. Pokiaľ sa vyrobené predmety odovzdávajú opakovane, môžu sa prostriedky odvádzať štvrťročne.

(3)

Riešiteľská organizácia je povinná odviesť (§ 20) prostriedky za zostávajúce predmety, a to už v priebehu riešenia, ak nie sú pre ďalšie riešenie úlohy alebo jej príslušnej časti nevyhnutné, najneskôr však do dvanástich mesiacov odo dňa ukončenia nákladov na práce. Prostriedky sa odvádzajú do štrnástich kalendárnych dní po ich získaní. Odvádzané prostriedky za odovzdané zostávajúce predmety zníži organizácia o svoje výdavky spojené s týmto odovzdaním, pokiaľ však už nie sú zahrnuté do nákladov na riešenie úlohy.

§ 23

Príjmy za použiteľné výkony

(1)

Prostriedky za použiteľné výkony (§ 6) sa odvádzajú (§ 20) do štrnástich kalendárnych dní po prevzatí na využitie vo vlastnej hospodárskej činnosti alebo po tom, čo sa prostriedky dostanú od odberateľa. Pokiaľ sa použiteľné výkony plnia opakovane, môžu sa prostriedky odvádzať štvrťročne.

(2)

Pokiaľ sa viacnáklady overovania výroby nového výrobku zahrnuli do nákladov na výskumné a vývojové práce, odvedie (§ 20) organizácia prostriedky získané za výrobky vyrobené pri overovaní výroby vo výške, ktorá zodpovedá podielu týchto viacnákladov z nákladov overovania výroby, a to v lehotách podľa odseku 1.

DRUHÁ ČASŤ

NEINVESTIČNÉ VÝDAVKY NA OBDOBNÉ ČINNOSTI, ICH FINANCOVANIE A ZDROJE (§ 24-26)

§ 24

Neinvestičné výdavky na obdobné činnosti

(1)

Neinvestičné výdavky na obdobné činnosti sú:

úhrady za dodávky prác, ktoré sú predmetom úloh plánu štandardizácie,

úhrady za dodávky typizačných prác vo výstavbe,²³) pokiaľ sú predmetom plánu projektových prác neinvestičnej povahy,

úhrady za dodávky prác spojených s vypracovaním úloh experimentálneho overovania vo výstavbe, pokiaľ sú predmetom plánu projektových prác neinvestičnej povahy,

výdavky ústredných orgánov v obdobných činnostiach ustanovené touto vyhláškou a mimoriadne odmeny poskytované ústrednými orgánmi organizáciám na základe právnych predpisov.

(2)

Neinvestičnými výdavkami na obdobné činnosti sú aj úhrady nákladov organizácií na

práce uvedené v odseku 1 písm. a) až c) vykonávané vo vlastnej réžii,

vynálezcovstvo a zlepšovateľstvo.

(3)

Náklady organizácií na vynálezcovstvo a zlepšovateľstvo podľa odseku 2 písm. b) sú:

náklady spojené so správou vynálezov, zlepšovacích návrhov a priemyselných vzorov,

náklady na prihlásenie vynálezov a priemyselných vzorov do zahraničia,

náklady na posúdenie prihlášok objavov a na predbežný prieskum novosti a zhodnotenie uskutočniteľnosti, účinku a hospodárskej využiteľnosti predmetu prihlášky vynálezu alebo priemyselného vzoru,

náklady na rozširovanie zlepšovacích návrhov,

náklady na vypracovanie podkladov potrebných na využitie objavu, vynálezu, zlepšovacieho návrhu alebo priemyselného vzoru, prípadne úhrada týchto podkladov odovzdávajúcej organizácii,

odmeny autorom za vynález, zlepšovací návrh alebo priemyselný vzor,

náhrady mzdy za spoluprácu autora vynálezu, zlepšovacieho návrhu alebo priemyselného vzoru pri jeho rozpracovaní, skúšaní alebo zavádzaní,

úhrady autorom vynálezov, zlepšovacích návrhov a priemyselných vzorov za výkresy, prípadne modely a prototypy, ktoré nie sú základnými prostriedkami a ktoré organizácia riadne prevzala,

odmeny osobám, ktoré sa zúčastnili na rozpracovaní, skúšaní a zavádzaní objavu, vynálezu, zlepšovacieho návrhu alebo priemyselného vzoru,

odmeny osobám za upozornenie na možnosť využiť vynález alebo zlepšovací návrh, pokiaľ sa využijú,

osobitné odmeny riešiteľom za vyriešenie tematických úloh, ktoré sa vyhodnotilo ako najlepšie.

Financovanie obdobných činností

(§ 25-26)

§ 25

(1)

Zo svojho rozpočtu uhrádzajú

ústredné orgány dodávky prác, ktoré sú predmetom úloh štátneho plánu štandardizácie, prípadne rezortných úloh štandardizácie a ktoré využijú vo svojej činnosti,

ústredné orgány kontrolu schvaľovaných a hodnotených výrobkov a vhodnosti výrobkov pre stavebné časti stavieb štátnym skúšobniam, ktoré sú hospodárskymi alebo príspevkovými organizáciami,

ústredné orgány dodávky typizačných prác vo výstavbe, pokiaľ sú predmetom štátneho plánu projektových prác neinvestičnej povahy,

ústredné orgány dodávky prác spojených s vypracovaním úloh experimentálneho overovania vo výstavbe, pokiaľ sú predmetom štátneho plánu projektových prác neinvestičnej povahy,

Úrad pre vynálezy a objavy odmeny za objavy, na ktoré bol udelený diplom,

ústredné orgány osobitné odmeny za vyriešenie tematických úloh nimi vyhlásených, pokiaľ sa toto riešenie vyhodnotilo ako najlepšie,

ústredné orgány odmeny autorom za vynález, zlepšovací návrh alebo priemyselný vzor, ktoré tieto orgány odovzdali do zahraničia.²⁴)

(2)

Dodávky prác v obdobných činnostiach a náklady uvedené v § 24 ods. 2 uhrádza organizácia v rámci svojich prevádzkových (neinvestičných) nákladov.

(3)

Výrobcovia alebo dovozcovia výrobkov uhrádzajú v rámci svojich prevádzkových nákladov štátnym skúšobniam a Úradu pre normalizáciu a meranie hodnotenie a schvaľovanie výrobkov, a to aj v odvolacom konaní.²⁵)

§ 26

(1)

Pri platení dodávok prác a pri úhradách medzi organizáciami za obdobné činnosti sa postupuje obdobne podľa § 9 ods. 4.

(2)

Prevádzkové (neinvestičné) prostriedky na financovanie obdobných činností sa čerpajú obdobne podľa § 19 ods. 3 a 5.

(3)

Riešenie tematických úloh vyhlásených ústredným orgánom môžu organizácie s výnimkou rozpočtových organizácií využívať vo svojej hospodárskej činnosti len za odplatu. Odplatu určí ústredný orgán; táto odplata je jeho príjmom.

TRETIA ČASŤ

SPOLOČNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA (§ 27-28)

§ 27

Sankcie

(1)

Ak banka zistí v hospodárskej organizácii nedostatky vo financovaní rozvoja vedy a techniky, uloží organizácii lehotu na ich odstránenie. Pokiaľ organizácia v určenej lehote nedostatky neodstráni, banka dočasne zastaví financovanie úlohy alebo prác a informuje o svojom postupe organizáciu a príslušnú finančnú správu. Organizácia informuje o opatrení banky svoj nadriadený orgán.

(2)

Organizácii, ktorá má nárok na 2 % z prostriedkov získaných za odovzdanie výskumných výsledkov podľa § 21 ods. 5, ale v tom istom roku podľa zistenia príslušných kontrolných orgánov postupovala v rozpore s touto vyhláškou, sa znižuje tento nárok o polovicu.

Výnimky a odchýlky

(§ 28)

§ 28

(1)

Federálne ministerstvo financií môže na žiadosť federálneho ústredného orgánu povoliť pre organizácie ním riadené výnimku z ustanovení § 2 ods. 4, § 9 ods. 3, § 11, § 13 ods. 3, § 15 ods. 3, § 16 ods. 2, § 17 ods. 5, § 19 ods. 1, § 21 ods. 1 a § 23 ods. 1. Žiadosť sa musí riadne zdôvodniť a musí tiež vyjadrovať dôsledky požadovaného opatrenia podľa osobitných predpisov.²⁶) Odchýlky financovania neinvestičných výdavkov na rozvoj vojenskej vedy a techniky môže výhradne ustanoviť Federálne ministerstvo financií.

(2)

Ministerstvá financií republík môžu obdobne podľa odseku 1 povoliť výnimku pre organizácie riadené ústrednými orgánmi republík, národnými výbormi a poľnohospodárskymi správami; pokiaľ nejde o organizácie riadené národnými výbormi, postupujú pritom ministerstvá financií republík po dohode s Federálnym ministerstvom financií.

(3)

Ak organizácia žiada o výnimku v roku, v ktorom podľa zistenia príslušných kontrolných orgánov postupovala v rozpore s touto vyhláškou, doloží žiadosť oznámením o dôsledkoch vyvodených zo zistených nedostatkov a o nápravných opatreniach na zamedzenie opakovania nedostatkov.

Prechodné a zrušovacie ustanovenia

(§ 29)

§ 29

(1)

Dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky strácajú platnosť výnimky povolené podľa vyhlášky č. 153/1975 Zb. o financovaní neinvestičných výdavkov na rozvoj vedy a techniky.

(2)

Ak sa po nadobudnutí účinnosti tejto vyhlášky zistí, že pred jej účinnosťou sa porušil prv platný predpis o financovaní neinvestičných výdavkov na rozvoj vedy a techniky, použijú sa sankcie podľa prv platného predpisu.

§ 30

Zrušuje sa vyhláška č. 153/1975 Zb. o financovaní neinvestičných výdavkov na rozvoj vedy a techniky.

§ 31

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1981.

Minister:

Ing. Lér CSc. v. r.

Poznámky

§ 2 ods. 2 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 161/1980 Zb. o finančnom hospodárení výrobných hospodárskych jednotiek a podnikov.

Smernice Federálneho ministerstva financií o hospodárení s rozpočtovými prostriedkami štátneho rozpočtu federácie (Finančný spravodajca č. 2/1972), registrované v čiastke 33/1972 Zb.

Smernice Ministerstva financií Českej socialistickej republiky o hospodárení s rozpočtovými prostriedkami štátneho rozpočtu ČSR (Finančný spravodajca č. 3/1972), registrované v čiastke 16/1972 Zb.

Smernice Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu SSR (Finančný spravodajca č. 3/1972), registrované v čiastke 15/1973 Zb.

Zákon č. 35/1967 Zb. o opatreniach proti znečisťovaniu ovzdušia.

§ 67 zákona č. 39/1980 Zb. o vysokých školách.

Napríklad vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 90/1972 Zb. o financovaní niektorých zariadení podnikovej spoločenskej spotreby a niektorých činností štátnych hospodárskych organizácií a organizácií zahraničného obchodu.

§ 4 zákona č. 134/1970 Zb. o pravidlách štátneho rozpočtu československej federácie a o zásadách hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami štátnych rozpočtov federácie a republík (rozpočtové pravidlá).

Smernice Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 8/1978 o oponentskom konaní, registrované v čiastke 24/1978 Zb.

Vyhláška Federálneho štatistického úradu č. 114/1972 Zb. o zavedení a využívaní jednotnej klasifikácie výkonov.

§ 11 vyhlášky Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. 137/1973 Zb. o cenách v znení vyhlášok č. 73/1978 Zb. a č. 160/1980 Zb.

10)

Úprava Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. V-1/74 o cenách dojednávaných dohodou dodávateľa s odberateľom, registrovaná v čiastke 14/1974 Zb.

11)

§ 7 ods. 1 písm. a) vyhlášky Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárstva a Federálneho ministerstva všeobecného strojárstva č. 44/1977 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky strojárskych vyšších a niektorých ďalších dodávok pre tuzemskú investičnú výstavbu.

12)

Jednotné metodické pokyny Štátnej plánovacej komisie a Federálneho ministerstva financií pre vypracovanie návrhu päťročného plánu na roky 1981 až 1985 a návrhu vykonávacieho plánu na príslušné roky.

13)

§ 3 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva financií č. 164/1980 Zb. o financovaní obežných prostriedkov.

14)

Vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 156/1975 Zb. o správe národného majetku.

15)

§ 9 ods. 3 písm. h) nariadenia vlády ČSSR č. 161/1980 Zb.

16)

Vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 154/1975 Zb. o fakturovaní a platení dodávok neinvestičnej povahy, prípadne vyhláška Ministerstva financií a hlavného arbitra Československej socialistickej republiky č. 22/1967 Zb. o fakturovaní a platení dodávok pre investičnú výstavbu a dodávok geologických prác v znení zmien a doplnkov vykonaných vyhláškami č. 136/1970 Zb., č. 166/1971 Zb. a č. 3/1980 Zb.

17)

Smernice Federálneho ministerstva financií o financovaní niektorých výdavkov rozpočtových a príspevkových organizácií (Finančný spravodajca č. 10/1972), registrované v čiastke 7/1973 Zb.

18)

Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky a Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky č. 151/1978 Zb. o združovaní prostriedkov socialistických organizácií.

19)

Vyhláška Štátnej plánovacej komisie a Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 48/1980 Zb. o hmotnom bilancovaní a prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov v plánovacom procese.

20)

§ 27 nariadenia vlády ČSSR č. 161/1980 Zb.

21)

Napríklad vyhláška č. 154/1975 Zb.

22)

§ 34 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 153/1971 Zb. o informačnej sústave organizácií.

23)

Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 95/1977 Zb. o typizácii vo výstavbe.

24)

Vyhláška Úradu pre vynálezy a objavy č. 106/1972 Zb. o odmeňovaní objavov, vynálezov, zlepšovacích návrhov a priemyselných vzorov.

25)

Zákon č. 30/1968 Zb. o štátnom skúšobníctve.

26)

§ 18 zákona č. 134/1970 Zb.

§ 1