30/1980 Zb. v znení účinnom od 22. 3. 1980 do 15. 12. 1993
30
VYHLÁŠKA
ministra zahraničných vecí
zo dňa 23. januára 1980
o Všeobecných podmienkach špecializácie a kooperácie výroby medzi organizáciami členských štátov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (VPŠK RVHP)
Na 88. zasadnutí Výkonného výboru Rady vzájomnej hospodárskej pomoci boli dňa 18. januára 1979 schválené Všeobecné podmienky špecializácie a kooperácie výroby medzi organizáciami členských štátov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (VPŠK RVHP).
Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky vyslovilo so Všeobecnými podmienkami špecializácie a kooperácie výroby súhlas a prezident Československej socialistickej republiky ich ratifikoval.
Všeobecné podmienky špecializácie a kooperácie výroby nadobudli pre Československú socialistickú republiku platnosť dňom 1. januára 1980.
Všeobecnými podmienkami špecializácie a kooperácie výroby sú okrem Československej socialistickej republiky viazané Bulharská ľudová republika, Republika Kuba, Maďarská ľudová republika, Mongolská ľudová republika, Nemecká demokratická republika, Poľská ľudová republika, Rumunská socialistická republika, Vietnamská socialistická republika a Zväz sovietskych socialistických republík.
Slovenský preklad textu Všeobecných podmienok špecializácie a kooperácie sa vyhlasuje súčasne.
Minister:
Ing. Chňoupek v. r.
VŠEOBECNÉ PODMIENKY špecializácie a kooperácie výroby medzi organizáciami členských štátov RVHP
(VPŠK RVHP)
Oddiel I
Všeobecné ustanovenia
§ 1
1.
Tieto Všeobecné podmienky sa vzťahujú na mnohostranné občianskoprávne zmluvy o špecializácii a kooperácii výroby uzavierané medzi organizáciami z viac než dvoch členských štátov RVHP.
2.
V tých prípadoch, keď strany dôjdu pri uzavieraní zmluvy k záveru, že v dôsledku špecifičnosti predmetu zmluvy sa treba odchýliť od jednotlivých ustanovení týchto Všeobecných podmienok, sa môžu na odchýlkach dohodnúť v zmluve.
3.
Na občianskoprávne zmluvy uzavierané medzi organizáciami z dvoch členských štátov RVHP sa môžu tieto Všeobecné podmienky použiť len vtedy, ak to bude dvojstranne dohodnuté.
§ 2
Pojmy používané v týchto Všeobecných podmienkach sa rozumejú takto:
„zmluva“ - zmluva o špecializácii a kooperácii výroby;
„strana“, „druhá strana“ - podľa obsahu konkrétneho ustanovenia môže znamenať aj strany, druhé strany;
„veriteľ“ - strana, ktorá je oprávnená uplatniť nárok;
„dlžník“ - strana, ktorá je povinná uspokojiť nárok veriteľa;
„špecializované výrobky“ - druhy alebo skupiny hotových výrobkov, polotovary, uzly, súčasti, kompletujúce výrobky, etapy a štádiá technologických procesov, pri ktorých sa uskutočňuje špecializácia a kooperácia výroby;
„dohoda“ - akákoľvek dohoda, ktorá sa spravuje občianskym právom, uzavieraná na vykonanie zmluvy;
„zmluva na dodávku“ - kúpna zmluva v zahraničnom obchode.
Oddiel II
Zmluvné strany
§ 3
1.
Zmluvnými stranami môžu byť hospodárske organizácie, ktoré sú subjektmi občianskeho práva a sú podľa právneho poriadku štátu svojho sídla oprávnené uzavrieť takúto zmluvu.
2.
Hospodárska organizácia, ktorá nie je oprávnená na zahraničnoobchodnú činnosť, sa zúčastňuje na zmluve spoločne s organizáciou oprávnenou na túto činnosť.
3.
Ak medzi hospodárskymi organizáciami jedného štátu zúčastnenými na zmluve nie sú v tejto zmluve rozdelené práva a povinnosti, zodpovedajú organizácie voči druhej zmluvnej strane solidárne.
Oddiel III
Uzavieranie, zmena a nadobúdanie platnosti zmluvy
§ 4
Zmluva musí minimálne obsahovať rozdelenie výroby špecializovaných výrobkov, pri ktorých musia byť uvedené:
- technicko-ekonomické parametre a akostné charakteristiky;
- objemy a lehoty dodávok;
- ceny a/alebo spôsob určenia cien na základe platných zásad a metodiky tvorby cien a odporúčaní orgánov RVHP.
§ 5
1.
Zmluva sa považuje za uzavretú:
a)
medzi prítomnými - v okamihu jej podpisu stranami;
b)
medzi neprítomnými - v okamihu, keď organizácia, ktorá prijala funkciu organizovať uzavretie zmluvy, dostane poslednú správu o bezvýhradnom prijatí návrhu zmluvy, ak sa zmluva uzaviera na základe spoločne vypracovaného návrhu, alebo v okamihu, keď takúto správu dostane navrhujúca strana, ak sa zmluva uzaviera na základe návrhu jednej zo strán.
2.
Správa o prijatí návrhu zmluvy alebo návrhu na uzavretie zmluvy sa považuje za oznámenú včas, ak ju organizácia uvedená v ods. 1 písm. b) tohto paragrafu dostane počas lehoty dohodnutej medzi stranami alebo uvedenej v návrhu a ak lehota nie je medzi stranami dohodnutá alebo uvedená v návrhu, tak počas 90 dní počítaných odo dňa, keď bolo ukončené spracovanie návrhu alebo keď bol návrh odoslaný.
3.
Ak je zo správy došlej oneskorene zrejmé, že správa bola odoslaná pred uplynutím lehoty uvedenej v ods. 2 tohto paragrafu, považuje sa za oneskorenú len vtedy, ak navrhujúca strana ihneď upovedomí druhú stranu, že správu dostala oneskorene.
4.
Návrh sa považuje za záväzný pre navrhujúcu stranu, ak nie je v ňom vyslovene ustanovené niečo iné alebo ak jeho odvolanie druhej strane nedošlo pred návrhom alebo súčasne s ním.
5.
Prijatie návrhu môže byť vzaté späť spôsobom ustanoveným v ods. 4 tohto paragrafu pre odvolanie návrhu.
6.
Za nový návrh sa považuje:
a)
oneskorené prijatie návrhu;
b)
odpoveď na návrh, ktorá obsahuje zmeny a/alebo doplnky tohto návrhu.
7.
Dátum uzavretia zmluvy je organizácia uvedená v ods. 1 písm. b) tohto paragrafu povinná stranám oznámiť do 10 dní odo dňa jej uzavretia.
8.
Strany sa môžu dohodnúť na inom spôsobe uzavretia zmluvy.
§ 6
1.
Zmluva, návrh a prijatie návrhu platia za podmienky, že boli urobené písomne.
2.
Za písomnú formu sa považujú i telegrafické a ďalekopisné oznámenia.
§ 7
Všetky prílohy zmluvy, ktoré sú v nej uvedené alebo v ktorých je odvolanie na zmluvu, tvoria jej neoddeliteľnú súčasť.
§ 8
Pri uzavieraní zmluvy medzi neprítomnými sa za miesto uzavretia zmluvy pokladá miesto, kam prišla správa o prijatí návrhu.
§ 9
Od okamihu uzavretia zmluvy všetka predchádzajúca korešpondencia o nej stráca platnosť, pokiaľ zmluva neustanovuje inak.
§ 10
1.
Ak zmluva neustanovuje niečo iné, nadobúda platnosť dňom uzavretia.
2.
Ak je podľa právneho poriadku štátu čo len pre jednu zo zmluvných strán nevyhnutné jej schválenie príslušným štátnym orgánom, nadobúda zmluva platnosť dňom posledného potrebného schválenia, pokiaľ sa strany nedohodli na inej lehote.
3.
Strana, v štáte ktorej sa vyžaduje schválenie zmluvy, je povinná:
- uviesť príslušnú výhradu v zmluve;
- urobiť všetky od nej závislé opatrenia na získanie schválenia;
- ihneď informovať druhú stranu alebo organizáciu, ktorá prijala funkciu organizovať uzavretie zmluvy, o rozhodnutí príslušného štátneho orgánu o schválení alebo o tom, že v lehote uvedenej v ods. 4 tohto paragrafu nebolo prijaté žiadne riešenie.
4.
Ak nebude zmluva schválená podľa ods. 2 tohto paragrafu počas 3 mesiacov odo dňa jej uzavretia alebo počas inej dohodnutej lehoty, alebo bude schválená s výhradou, predpokladá sa, že zmluva nenadobudla platnosť.
§ 11
Každá strana môže navrhnúť doplnenie a spresnenie zmluvy, najmä s prihliadnutím na objemy a lehoty dodávok vyplývajúcich z dlhodobých obchodných dohôd a ročných protokolov k nim.
§ 12
Ustanovenia tohto oddielu platia i pre zmenu a doplnenie zmluvy.
Oddiel IV
Práva a povinnosti strán
§ 13
Špecializovaná strana je povinná:
1.
Zabezpečovať výrobu špecializovaných výrobkov na uspokojovanie potrieb nešpecializovanej strany v súlade s technicko-ekonomickými parametrami a akostnými charakteristikami v objemoch, lehotách a spôsobom, ktoré určuje zmluva.
2.
Uspokojovať v medziach svojich možností (včítane uspokojovania vnútorných potrieb, skôr prijatých záväzkov na dodávky pre vývoz atď.) a podľa dodatočnej dohody o objemoch, lehotách a ďalších podmienkach potreby nešpecializovanej strany v špecializovaných výrobkoch, prevyšujúce objemy uvedené v zmluve. Pritom nesmú byť narušené záujmy ostatných zmluvných strán.
Pokiaľ nie je v zmluve dohodnutá iná lehota, musia byť požiadavky týkajúce sa dodatočných potrieb predložené najneskoršie v prvom štvrťroku roka predchádzajúceho roku dodávky.
3.
Sústavne zdokonaľovať špecializované výrobky zabezpečením zvyšovania ich akosti a technickej úrovne na základe výsledkov a pokrokových smerov rozvoja svetovej vedy a techniky v danej oblasti, ako aj na základe skúseností s využívaním týchto výrobkov užívateľmi so zreteľom na zvýšenie ich konkurenčnej schopnosti vo všetkých ukazovateľoch na svetovom trhu. Informovať zmluvné strany o zdokonalení špecializovaných výrobkov pred uskutočnením takýchto zdokonalení.
Ak má zdokonalenie špecializovaných výrobkov za následok zmenu podmienok zmluvy, musí byť predbežne dohodnuté spôsobom ustanoveným týmito Všeobecnými podmienkami pre zmenu zmluvy.
Strany, ktoré majú záujem, sa môžu dohodnúť na zdokonalení špecializovaných výrobkov za podmienky, že tým nenarušia záujmy ostatných zmluvných strán.
4.
Zabezpečiť previerku (skúšky, analýzy, prehliadky atď. podľa druhu výrobku) vzorov nových alebo zdokonalených špecializovaných výrobkov a predložiť nešpecializovanej strane príslušné dokumenty.
V prípadoch ustanovených zmluvou sa previerka vykoná podľa predpisov platných v štáte špecializovanej strany.
5.
Podľa podmienok dohodnutých v zmluve alebo v súlade s ňou odovzdávať nešpecializovanej strane výrobnotechnické skúsenosti, poznatky a informácie o osobitných charakteristických vlastnostiach špecializovaných výrobkov a osobitných podmienkach ich používania, ako aj iné informácie podľa druhu výrobkov, a to v rozsahu zabezpečujúcom nešpecializovanej strane možnosť používať špecializované výrobky na účely, na ktoré sú podľa zmluvy určené.
6.
Zabezpečiť právnu nezávadnosť špecializovaných výrobkov a/alebo odovzdávaných vedecko-technických výsledkov, pokiaľ ide o práva priemyselného vlastníctva tretích osôb v štáte nešpecializovanej strany a v iných štátoch, dohodnutých medzi stranami tak, aby nešpecializovaná strana mala možnosť používať tieto výrobky a výsledky podľa dohodnutých podmienok a v súlade s účelom zmluvy.
7.
Zabezpečovať, aby špecializované výrobky zodpovedali záväzným predpisom o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci, o ochrane životného prostredia a/alebo iným technickým, zdravotným, hygienickým a podobným predpisom platným v štáte nešpecializovanej strany.
Ak zmluva neobsahuje odvolanie na záväzné predpisy platné v štáte nešpecializovanej strany alebo ak nešpecializovaná strana nesplní svoje povinnosti podľa § 15 ods. 7, bude sa špecializovaná strana spravovať predpismi platnými vo svojom štáte.
8.
Zabezpečovať na žiadosť nešpecializovanej strany a podľa dohodnutých podmienok zaučenie jej odborníkov v používaní špecializovaných výrobkov.
§ 14
Podľa druhu špecializovaných výrobkov, najmä ak sú predmetom zmluvy stroje, prístroje, zariadenia a iný tovar podobného druhu, je špecializovaná strana tiež povinná:
1.
Zabezpečovať výrobu náhradných dielcov potrebných na bežné používanie špecializovaných výrobkov s cieľom uspokojiť potreby nešpecializovanej strany v týchto náhradných dielcoch v dohodnutých objemoch a v lehotách, riadiac sa príslušnými ustanoveniami platných Všeobecných zásad zabezpečovania náhradných dielcov na stroje a zariadenia dodávané vo vzájomnom obchode medzi členskými štátmi RVHP a SFRJ.
2.
Zabezpečovať podľa dohodnutých podmienok montážne práce a/alebo pomoc pri uskutočňovaní technickej služby (servisu).
§ 15
Nešpecializovaná strana je povinná:
1.
Zabezpečovať uspokojovanie potrieb špecializovaných výrobkov v súlade s technicko-ekonomickými parametrami a akostnými charakteristikami v objemoch, lehotách a spôsobom, ktoré určuje zmluva.
2.
Ak je nešpecializovaná strana podľa zmluvy povinná zastaviť a/alebo po čas platnosti zmluvy nezačínať znovu výrobu špecializovaných výrobkov, musia byť v zmluve ustanovené príslušné podmienky a lehoty. Nešpecializovaná strana však nie je povinná zastaviť výrobu špecializovaných výrobkov, pokiaľ strany nepodpíšu protokol o úplnom uspokojovaní potrieb nešpecializovanej strany v týchto výrobkoch včítane požadovaných dodatočných potrieb, a to v súlade s technicko-ekonomickými parametrami a akostnými charakteristikami v objemoch, lehotách a za podmienok, ktoré určuje zmluva.
3.
Odovzdávať špecializovanej strane podľa podmienok dohodnutých v súlade so zmluvou technickú dokumentáciu, výrobnotechnické skúsenosti, poznatky a iné informácie podľa druhu špecializovaných výrobkov, ktorými disponuje a ktoré sú nevyhnutné pre zavedenie výroby a môžu pomôcť zvýšiť technickú úroveň a akosť špecializovaných výrobkov a efektívnosť ich výroby.
4.
Urobiť všetky od nej závislé opatrenia, aby špecializovaná strana mala možnosť podľa dohodnutých podmienok využívať práva priemyselného vlastníctva, ktoré má k dispozícii vo svojom štáte, týkajúce sa špecializovaných výrobkov v rozsahu nevyhnutnom na ich zdokonaľovanie a odbyt v súlade s podmienkami zmluvy.
5.
Informovať špecializovanú stranu o skúsenostiach s používaním špecializovaných výrobkov a o navrhovaných alebo uskutočnených zdokonaleniach, vedúcich k zlepšeniu technicko-ekonomických parametrov a akostných charakteristík týchto výrobkov.
Na odovzdávanie technickej dokumentácie, výrobnotechnických a iných informácií týkajúcich sa uvedených zdokonalení sa vzťahujú ustanovenia ods. 3 tohto paragrafu.
6.
Informovať špecializovanú stranu o vlastných výlučných právach alebo o výlučných právach iných organizácií svojho štátu alebo o výlučných právach štátov týkajúcich sa špecializovaných výrobkov, ktoré sú ustanoveným spôsobom chránené v tretích štátoch, a o licenciách udelených na základe týchto práv.
7.
Informovať špecializovanú stranu spôsobom a v lehotách, ktoré určuje zmluva, o obsahu záväzných predpisov o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci, o ochrane životného prostredia a/alebo iných technických, zdravotných, hygienických a podobných predpisov platných vo svojom štáte a týkajúcich sa špecializovaných výrobkov.
Ak zmluva neurčí spôsob a lehoty odovzdania takejto informácie, musí ju nešpecializovaná strana predložiť v technicky odôvodnených lehotách, ale najneskoršie pri podpise zmluvy na dodávku tých špecializovaných výrobkov, na ktoré sa informácia vzťahuje. V takomto prípade sa strany dohodnú na nevyhnutných zmenách zmluvy.
§ 16
Podľa podmienok dohodnutých v zmluve alebo v súlade so zmluvou sú strany povinné navzájom si poskytovať podľa svojich možností pomoc vo výskume a vývoji, vývojových prácach zameraných na zlepšenie technicko-ekonomických a akostných charakteristík špecializovaných výrobkov.
§ 17
Ak nie je v zmluve ustanovené inak, musí byť zachované utajenie technickej dokumentácie, vedecko-technických poznatkov, výrobnotechnických skúseností, znalostí a iných informácií včítane informácií typu know-how, ktoré získala jedna strana od druhej alebo o ktorých sa dozvedela v priebehu spolupráce.
Publikovanie alebo iné zverejnenie takýchto informácií, ako aj ich odovzdanie tretím osobám, a to i po zániku zmluvy, sa môže uskutočniť len spôsobom určeným v zmluve alebo osobitnou dohodou strán.
§ 18
V prípade, že sa zmluvná strana rozhodne ukončiť platnosť ochranného dokumentu pred uplynutím ochrannej lehoty, je povinná včas o tom upovedomiť druhú zainteresovanú stranu a na požiadanie jej postúpiť tento dokument podľa dohodnutých podmienok.
Náklady súvisiace s postúpením práv znáša strana, na ktorú sa tieto práva postupujú.
§ 19
Ak tretie osoby porušia práva priemyselného vlastníctva jednej zo strán týkajúce sa špecializovaných výrobkov, je druhá strana povinná informovať o tom stranu, proti ktorej porušenie smeruje, a poskytnúť pri ochrane jej práv nevyhnutnú pomoc podľa dohodnutých podmienok.
§ 20
Zmluvné strany sa zaväzujú urobiť všetky od nich závislé opatrenia, aby objemy dodávok špecializovaných výrobkov dohodnutých v zmluve boli zahrnuté do dlhodobých obchodných dohôd a ročných protokolov k nim.
§ 21
Všetky dodávky špecializovaných výrobkov sa uskutočňujú na podklade zmlúv na dodávku uzavieraných medzi organizáciami oprávnenými na zahraničnoobchodnú činnosť.
§ 22
1.
Zmluvné strany sú povinné zabezpečiť uzavretie zmlúv na dodávku špecializovaných výrobkov v súlade s podmienkami zmluvy.
2.
Ak nie je v zmluve ustanovené inak:
a)
organizácia špecializovanej strany oprávnená na zahraničnoobchodnú činnosť, zúčastnená na zmluve, je povinná odoslať druhej strane návrh na uzavretie zmluvy na dodávku špecializovaných výrobkov najneskoršie v II. štvrťroku a na dodávku nesériovo vyrábaných strojov a zariadení najneskoršie do 1. apríla roka predchádzajúceho roku dodávky;
b)
organizácia nešpecializovanej strany oprávnená na zahraničnoobchodnú činnosť, zúčastnená na zmluve, je povinná dať odpoveď na návrh na uzavretie zmluvy na dodávku do 30 dní odo dňa odoslania návrhu;
c)
v prípade, že odpoveď na návrh obsahuje výhradu, sú organizácie, medzi ktorými má byť uzavretá zmluva na dodávku, povinné odstrániť vzniknutý rozpor v priebehu 45 dní odo dňa odoslania odpovede organizácie, ktorá dostala návrh na uzavretie zmluvy na dodávku.
3.
Ak návrh obsahuje podmienky, ktoré nie sú v súlade so zmluvou, a druhá strana ho z tohto dôvodu neprijme, predpokladá sa, že sa návrh neurobil. To platí i pre odpoveď na návrh.
§ 23
Organizácia nešpecializovanej strany oprávnená na zahraničnoobchodnú činnosť, zúčastnená na zmluve, je povinná bez meškania informovať príslušnú organizáciu špecializovanej strany o požiadavkách na dodávku špecializovaných výrobkov, ktoré jej došli z tretích krajín, a v súlade so spôsobom ustanoveným vo svojom štáte urobiť potrebné opatrenia, aby informácie boli odovzdané i v prípade, že takéto požiadavky dostanú iné organizácie jej štátu.
Oddiel V
Zodpovednosť strán
§ 24
1.
Strany znášajú hmotnú zodpovednosť za nesplnenie alebo nenáležité splnenie záväzkov prijatých v zmluve.
2.
Ak nie je v zmluve ustanovené inak, strana, ktorá na splnenie svojich záväzkov použila tretiu osobu, zodpovedá druhej zmluvnej strane za nesplnenie alebo nenáležité splnenie záväzku treťou osobou tak, akoby konala sama.
3.
Formy hmotnej zodpovednosti sú:
4.
Ak nie je v zmluve ustanovené inak, tak v prípadoch, keď tieto Všeobecné podmienky alebo zmluva ustanovujú penále, škoda sa neuhrádza.
5.
Ak nie je v zmluve alebo v týchto podmienkach ustanovené inak, v prípadoch, keď nesplnenie alebo nenáležité splnenie záväzkov z dohôd je súčasne porušením záväzkov zo zmluvy, vylučujú takéto dôvody pre vznik zodpovednosti z dohody uplatnenie príslušných nárokov vyplývajúcich priamo z tejto zmluvy.
§ 25
1.
V prípadoch ustanovených týmito Všeobecnými podmienkami alebo zmluvou je dlžník povinný na žiadosť veriteľa zaplatiť penále za nesplnenie alebo nenáležité splnenie zmluvných záväzkov.
2.
Právo veriteľa požadovať zaplatenie penále vzniká samostatnou skutočnosťou nesplnenia alebo nenáležitého splnenia záväzkov dlžníkom.
3.
Rozhodcovský súd nie je oprávnený znížiť penále, ktorého zaplatenie sa požaduje v súlade s týmito Všeobecnými podmienkami.
4.
V prípadoch, keď úplné alebo čiastočné nesplnenie alebo nenáležité splnenie záväzkov bolo dôsledkom neposkytnutia riadnej súčinnosti veriteľa dlžníkovi na splnenie jeho záväzku alebo dôsledkom neoprávneného konania veriteľa pri plnení záväzku, je rozhodcovský súd oprávnený úplne alebo sčasti odmietnuť uspokojenie nárokov veriteľa na zaplatenie penále v závislosti od toho, aký vplyv malo neoprávnené konanie veriteľa na splnenie záväzku dlžníka.
5.
V tých prípadoch, keď sa ustanoví, že sa penále počíta za každý deň omeškania, počíta sa penále za každý začatý deň.
6.
Zaplatenie penále v prípade omeškania alebo iného nenáležitého splnenia záväzkov zo zmluvy neoslobodzuje dlžníka od splnenia príslušných záväzkov.
§ 26
1.
Pri omeškaní s uzavretím zmluvy na dodávku oproti lehote ustanovenej zmluvou alebo ustanovenej podľa § 22 týchto Všeobecných podmienok strana, ktorá porušila záväzok, zaplatí druhej strane penále vypočítané z ceny výrobkov, na ktoré mala byť zmluva na dodávku uzavretá.
2.
Ak nie je v zmluve ustanovené inak, počíta sa penále od prvého dňa omeškania, a to v tejto výške:
- v prvých 30 dňoch - 0,05 % za každý deň;
- v ďalších 30 dňoch - 0,08 % za každý deň;
- ďalej - 0,12 % za každý deň omeškania.
3.
Celková suma penále uvedeného v ods. 2 tohto paragrafu nemôže presiahnuť 8 % z ceny výrobkov, na ktoré mala byť zmluva na dodávku uzavretá.
4.
Strana, ktorá odmietla uzavrieť zmluvu na dodávku, zaplatí druhej strane penále vo výške 8 % z ceny výrobkov, na ktoré odmietla uzavrieť zmluvu, včítane penále za omeškanie s uzavretím zmluvy na dodávku týchto výrobkov, ak došlo k omeškaniu a penále už bolo vyúčtované a zaplatené.
§ 27
1.
Ak nie je v zmluve ustanovená iná lehota, pri omeškaní s uzavretím dohody väčšom než 4 mesiace oproti ustanovenej lehote na jej uzavretie je strana, voči ktorej bol porušený záväzok, oprávnená odstúpiť od záväzku na uzavretie takejto dohody.
2.
Strana, voči ktorej bol porušený záväzok, na uzavretie dohody, je oprávnená odstúpiť od záväzku na jej uzavretie i pred uplynutím lehoty uvedenej v ods. 1 tohto paragrafu, ak strana, ktorá záväzok porušila, písomne oznámi, že v uvedenej lehote dohodu neuzavrie.
3.
Na kompletné závody a kompletné zariadenia sa ustanovenie ods. 1 tohto paragrafu nevzťahuje. Na lehotách na odstúpenie od záväzku na uzavretie takejto dohody sa zmluvné strany dohodnú pre každý prípad osobitne.
§ 28
1.
V prípade, že dlžník nesplní alebo nenáležite splní záväzky, za porušenie ktorých nie je ustanovené penále, je povinný nahradiť veriteľovi škodu spôsobenú nesplnením alebo nenáležitým splnením záväzku.
2.
Podľa týchto Všeobecných podmienok sa ako škoda uhrádzajú náklady vynaložené veriteľom, zmenšenie alebo poškodenie jeho majetku. Neuhrádza sa ušlý zisk, nepriame škody a ani penále, ktoré zaplatil veriteľ vnútroštátnym kontrahentom podľa právneho poriadku svojho štátu a/alebo hospodárskych zmlúv.
3.
Povinnosť na náhradu škody vzniká, ak nastanú tieto okolnosti:
a)
nesplnenie alebo nenáležité splnenie zmluvného záväzku;
b)
v dôsledku nesplnenia alebo nenáležitého splnenia zmluvných záväzkov vznikla druhej strane hmotná škoda;
c)
medzi nesplnením alebo nenáležitým splnením záväzku a vznikom hmotnej škody druhej strane je priama príčinná súvislosť;
d)
dlžník zavinil nesplnenie alebo nenáležité splnenie záväzku.
4.
Pri posudzovaní zavinenia sa za kritérium pokladá vynaloženie starostlivosti obvyklej vo vzťahoch daného druhu.
5.
Bremeno dokazovania okolností uvedených pod písm. a), b) a c) ods. 3 tohto paragrafu, ako aj výšky škody leží na veriteľovi. Dlžníkovo zavinenie nesplnenia alebo nenáležitého splnenia záväzkov sa predpokladá.
6.
Dlžník nie je povinný nahrádzať škodu, ktorú mohol veriteľ odvrátiť, keby prejavil starostlivosť obvyklú vo vzťahoch daného druhu.
7.
Pokiaľ zmluva neustanovuje inak, uhrádza sa škoda v polovičnom rozsahu, celková výška uhrádzanej škody však nesmie presiahnuť 50 % hodnoty špecializovaných výrobkov, ohľadne ktorých bol záväzok porušený.
8.
Náhrada škody pri omeškaní alebo inom nenáležitom splnení záväzkov zo zmluvy neoslobodzuje dlžníka od splnenia príslušných záväzkov.
§ 29
1.
Strany sa oslobodzujú od zodpovednosti za čiastočné alebo úplné nesplnenie zmluvných povinností, ak sa tak stalo v dôsledku vyššej moci.
2.
Za vyššiu moc sa pokladajú okolnosti, ktoré vznikli po uzavretí zmluvy v dôsledku udalostí mimoriadnej povahy stranou nepredvídaných a neodvrátiteľných.
3.
Strany sa taktiež oslobodzujú od zodpovednosti za čiastočné alebo úplné nesplnenie zmluvných povinností, pokiaľ to vyplýva zo zmluvy.
4.
Dôkazné bremeno existencie okolností vylučujúcich zodpovednosť dlžníka leží na dlžníkovi.
§ 30
1.
Strana, u ktorej nastala nemožnosť splnenia zmluvných povinností v dôsledku okolností uvedených v § 29, musí bez meškania o vzniku týchto okolností písomne upovedomiť druhú stranu, ale v priebehu lehoty na splnenie zmluvných záväzkov. Oznámenie musí obsahovať údaje o vzniku a povahe okolností a ich možných následkoch. Strana musí taktiež bez meškania písomne upovedomiť druhú stranu o skončení týchto okolností.
2.
Okolnosti oslobodzujúce strany od zodpovednosti za úplné alebo čiastočné nesplnenie zmluvy musia byť potvrdené obchodnou komorou alebo iným príslušným ústredným orgánom toho-ktorého štátu.
3.
Neoznámenie alebo oneskorené oznámenie vzniku okolnosti oslobodzujúcej od zodpovednosti stranu, ktorej vznikla nemožnosť splnenia zmluvných záväzkov, má za následok jej povinnosť nahradiť škodu spôsobenú neoznámením alebo oneskoreným oznámením.
§ 31
1.
V prípadoch uvedených v § 29 sa predlžuje lehota na splnenie zmluvných záväzkov primerane o čas po ktorý takéto okolnosti a ich následky budú účinkovať.
2.
Ak zmluva neustanovuje inú lehotu, potom v prípadoch, keď tieto okolnosti a ich následky trvajú viac než 12 mesiacov, je každá zo strán oprávnená odstúpiť od ďalšieho splnenia zmluvy v časti dotknutej týmito okolnosťami a/alebo ich následkami. Pritom žiadna zo strán nie je oprávnená uplatňovať voči druhej strane žiadne nároky založené na takomto odstúpení.
Strana môže využiť svoje právo na odstúpenie od zmluvy, ak upovedomí o odstúpení od zmluvy druhú stranu pred tým, než tá začne s plnením príslušného záväzku zo zmluvy.
Oddiel VI
Nároky
§ 32
Pred podaním žaloby rozhodcovskému súdu je strana povinná uplatniť nárok u druhej strany.
§ 33
1.
Nároky týkajúce sa penále musia byť uplatnené najneskoršie do 3 mesiacov. Táto lehota začína plynúť
a)
pri penále počítanom po dňoch - dňom splnenia záväzku alebo dňom, keď penále z tohto titulu dosiahlo maximálnu výšku, ak záväzok nebol splnený do tohto dňa;
b)
pri penále, ktoré sa môže počítať len jednorazovo - dňom vzniku práva penále požadovať.
2.
Neuplatnenie nároku na zaplatenie penále v lehote podľa ods. 1 tohto paragrafu zbavuje stranu uplatňujúcu nárok práva obrátiť sa na rozhodcovský súd.
§ 34
1.
Uplatnenie nároku musí obsahovať tieto údaje:
a)
názov zmluvy a dátum jej uzavretia;
b)
názov strany, voči ktorej sa uplatňuje nárok;
c)
názov špecializovaných výrobkov podľa zmluvy, ktorých sa týka uplatňovaný nárok a/alebo obsah záväzkov, pre neplnenie alebo nenáležité plnenie ktorých sa nárok uplatňuje;
e)
odôvodnenie požiadavky a/alebo rozpis vypočítaného penále, ktorý môže byť tiež uvedený vo vyúčtovaní, priloženom k nároku.
2.
Ak uplatnený nárok neobsahuje niektoré z údajov uvedených v písm. a) až e) ods. 1 tohto paragrafu, strana, voči ktorej sa nárok uplatnil, je povinná bez meškania oznámiť strane uplatňujúcej nárok, akými údajmi treba doplniť uplatnenie nároku. V prípade, že strana, voči ktorej sa nárok uplatnil, túto povinnosť nesplní, nemôže sa neskoršie dovolávať neúplnosti nároku.
3.
Ak strana, ktorá uplatňuje nárok na zaplatenie penále, dostala oznámenie strany, voči ktorej sa nárok uplatnil podľa ods. 2 tohto paragrafu v čase, keď uplynula lehota na uplatnenie nároku podľa § 33 alebo uplynie v priebehu ďalších 10 dní počítajúc odo dňa, keď dostala takéto oznámenie, je strana, ktorá uplatnila nárok, oprávnená doplniť uplatnenie nároku v priebehu 10 dní odo dňa, keď dostala oznámenie, bez ohľadu na uplynutie lehoty na uplatnenie nároku. Toto ustanovenie sa vzťahuje i na uplatnenie nárokov z iných dôvodov, pokiaľ bude v zmluve ustanovená lehota na ich uplatnenie.
4.
V prípadoch uvedených v ods. 2 a 3 tohto paragrafu sa lehota na posúdenie nároku podľa § 35 počíta odo dňa, keď došli doplňujúce údaje podľa ods. 1 tohto paragrafu od strany uplatňujúcej nárok.
§ 35
1.
Strana, voči ktorej sa nárok uplatnil, je povinná ho posúdiť a dať strane, ktorá ho uplatnila, vecnú odpoveď (uznať alebo odmietnuť plné alebo čiastočné uspokojenie nároku), a to bez meškania, rozhodne nie neskoršie ako v lehote ustanovenej zmluvou. Ak táto lehota nie je v zmluve ustanovená, musí byť vecná odpoveď zaslaná bez odkladu, najneskoršie však počas 90 dní, a v prípade, že ide o zaplatenie penále, počas 60 dní odo dňa uplatnenia nároku.
2.
Ak strana, voči ktorej sa nárok uplatnil, nedá vecnú odpoveď v lehote podľa ods. 1 tohto paragrafu a strana, ktorá ho uplatnila, podá žalobu rozhodcovskému súdu pred tým, než dostala odpoveď, znáša poplatky za rozhodcovské konanie bez ohľadu na výsledok sporu strana, ktorá na uplatnený nárok neodpovedala. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na prípady uvedené v ods. 3 tohto paragrafu.
3.
Ak strana, voči ktorej sa nárok uplatnil, nemôže dať z technických dôvodov vecnú odpoveď v lehote podľa ods. 1 tohto paragrafu, môže navrhnúť strane uplatňujúcej nárok, aby táto lehota bola predĺžená do určitého dňa.
4.
Ak strana, ktorá uplatnila nárok, nesúhlasí s návrhom strany, voči ktorej sa nárok uplatnil, na predĺženie lehoty na vecnú odpoveď s posúdením nároku a podá žalobu rozhodcovskému súdu, o poplatkoch za rozhodcovské konanie rozhodne rozhodcovský súd podľa výsledku sporu.
5.
Ak strana, ktorá uplatnila nárok, súhlasí s predĺžením lehoty na vecnú odpoveď, ale strana, voči ktorej sa nárok uplatnil, nedá odpoveď v dohodnutej lehote a predkladajúca strana podá žalobu rozhodcovskému súdu, poplatky za rozhodcovské konanie sa uložia bez ohľadu na výsledok sporu strane, ktorá nedala vecnú odpoveď.
§ 36
Ak strana podá žalobu rozhodcovskému súdu pred tým, než dostala vecnú odpoveď od druhej strany a pred uplynutím lehoty na odpoveď ustanovenej v § 35, poplatky za rozhodcovské konanie znáša bez ohľadu na výsledok sporu strana, ktorá podala žalobu.
§ 37
1.
Nároky sa musia uplatniť písomne doporučeným listom alebo doručením strane, u ktorej sa uplatňujú.
2.
Nároky sa môžu uplatňovať telegraficky alebo ďalekopisom. V týchto prípadoch musia byť potvrdené doporučeným listom najneskoršie do 7 pracovných dní odo dňa telegrafického alebo ďalekopisného uplatnenia nároku.
Oddiel VII
Premlčanie
§ 38
Na nároky vyplývajúce zo vzťahov upravených týmito Všeobecnými podmienkami sa vzťahujú ustanovenia o premlčaní, uvedené v tomto oddiele.
§ 39
Uplynutím premlčacej lehoty hlavného nároku uplynie aj premlčacia lehota vedľajších nárokov.
§ 40
1.
Všeobecná premlčacia lehota je 2 roky.
2.
Osobitná premlčacia lehota v dĺžke 1 roka sa ustanovuje pre žaloby založené na nárokoch na zaplatenie penále.
§ 41
1.
Všeobecná premlčacia lehota sa počíta odo dňa vzniku nároku.
2.
Osobitná premlčacia lehota pri žalobách založených na nárokoch na zaplatenie penále sa počíta odo dňa nasledujúceho po dni, keď strana, ktorá uplatnila nárok, dostala od druhej strany vecnú odpoveď, a ak druhá strana nedala vecnú odpoveď počas ustanovenej lehoty, odo dňa nasledujúceho po dni, keď uplynula lehota na odpoveď.
§ 42
Plynutie premlčacej lehoty sa zastavuje, ak podaniu žaloby bránila okolnosť vyššej moci, ktorá vznikla alebo pôsobila počas premlčacej lehoty. Čas, po ktorý sa plynutie premlčacej lehoty zastavuje, sa do premlčacej lehoty nezapočítava.
§ 43
1.
Plynutie premlčacej lehoty sa prerušuje
a)
podaním žaloby rozhodcovskému súdu;
b)
písomným uznaním nároku povinnou stranou.
2.
Po prerušení začína premlčacia lehota znova plynúť.
3.
Ak žalobca vezme žalobu od rozhodcovského súdu späť, nepovažuje sa plynutie premlčacej lehoty za prerušené.
§ 44
Ak dlžník splní povinnosť po uplynutí premlčacej lehoty, nemá právo žiadať plnenie späť, ani keby v okamihu plnenia nevedel o uplynutí premlčacej lehoty.
§ 45
Nároky, pri ktorých uplynula premlčacia lehota, môžu byť započítané podľa dohody medzi stranami.
§ 46
Na premlčanie rozhodcovský súd prihliadne vtedy, keď sa dlžník naň odvolá.
§ 47
Zmena ustanovení uvedených v tomto oddiele sa nepripúšťa.
Oddiel VIII
Zánik zmluvy
§ 48
1.
uplynutím dohodnutej doby platnosti,
3.
v dôsledku jednostranného odstúpenia od zmluvy.
§ 49
Jednostranné odstúpenie od zmluvy alebo od niektorej jej časti nie je prípustné, pokiaľ tieto Všeobecné podmienky alebo zmluva neustanovujú inak.
§ 50
1.
Jednostranné odstúpenie od zmluvy sa vykoná písomne.
2.
Pokiaľ zmluva neustanovuje inú lehotu, jednostranné odstúpenie je platné po uplynutí 4 mesiacov od dátumu listu obsahujúceho oznámenie o jednostrannom odstúpení.
3.
V prípade, že druhá strana odstúpenie od zmluvy pokladá za bezdôvodné, môže v lehote uvedenej v ods. 2 tohto paragrafu podať rozhodcovskému súdu žalobu. Ak nepodá žalobu v tejto lehote, stráca právo neskoršie sa obrátiť na rozhodcovský súd vo veci neodôvodneného jednostranného odstúpenia od zmluvy.
§ 51
Zánik zmluvy nemá za následok automatický zánik dohôd uzavretých na vykonanie zmluvy, pokiaľ zmluva neustanovuje inak.
§ 52
Po zániku zmluvy platia naďalej záväzky o utajení dohodnuté v zmluve, ako aj iné záväzky, o ktorých to zmluva priamo ustanovuje, s prihliadnutím na § 17.
Oddiel IX
Rozhodcovské konanie
Oddiel X
Rozhodné právo
§ 54
1.
Vzťahy strán zo zmluvy v tých otázkach, ktoré nie sú upravené alebo sú neúplné upravené týmito Všeobecnými podmienkami alebo zmluvou, sa spravujú, pokiaľ zmluva neustanovuje inak, hmotným právom štátu špecializovanej strany.
2.
Pod pojmom hmotné právo, ktoré sa použije podľa ods. 1 tohto paragrafu, sa rozumejú všeobecné predpisy občianskeho práva a nie osobitné predpisy vydané pre vzťahy medzi socialistickými organizáciami a podnikmi príslušného štátu.
Oddiel XI
Záverečné ustanovenia
§ 55
1.
Dobu platnosti zmluvy určia strany podľa jej predmetu a účelu s prihliadnutím na to, že je účelné dohodnúť sa na týchto vzťahoch dlhodobe.
2.
Predĺženie doby platnosti zmluvy sa vykoná písomne, a pokiaľ zmluva neustanovuje inak, spôsobom určeným pre jej uzavretie. V prípade potreby strany určia podmienky predĺženia doby platnosti zmluvy.
§ 56
1.
Žiadna zo strán nie je oprávnená postupovať svoje práva a povinnosti zo zmluvy tretím osobám bez písomného súhlasu druhej strany.
2.
Ustanovenia ods. 1 tohto paragrafu sa nevzťahujú na prípady, keď sa práva a povinnosti zo zmluvy postupujú iným organizáciám tohto štátu z rozhodnutia príslušného štátneho orgánu.
3.
Organizácia, ktorá sa stala účastníkom zmluvy podľa ods. 1 a 2 tohto paragrafu, je povinná o postúpení práv a povinností písomne informovať všetky zmluvné strany.
§ 57
1.
Plynutie lehoty počítanej podľa počtu dní sa počíta odo dňa nasledujúceho po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre začiatok plynutia lehoty.
2.
Koniec lehoty počítanej podľa počtu týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorého sa lehota počíta. Pokiaľ takýto deň nie je posledným v mesiaci, koniec lehoty pripadá na posledný deň mesiaca.
3.
Ak posledný deň lehoty pripadne na deň pracovného pokoja, považuje sa za deň skončenia lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
§ 58
Ak strany určia depozitára zmluvy, sú povinné mu bez odkladu odovzdať originál textu zmluvy a zasielať mu všetky ostatné dokumenty, ktoré majú význam pre uzavretie zmluvy, jej nadobudnutie platnosti, zmeny (najmä pri predĺžení alebo doplnení) a jej zánik.
