122/1981 Zb. v znení účinnom od 29. 12. 1981 do 31. 12. 1985
122
ZÁKON
z 15. decembra 1981
o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky na roky 1981–1985 (zákon o siedmom päťročnom pláne)
Vychádzajúc z generálnej línie výstavby rozvinutej socialistickej spoločnosti, z Hlavných smerov hospodárskeho a sociálneho rozvoja Československej socialistickej republiky na roky 1981–1985, schválených XVI. zjazdom Komunistickej strany Československa, z výsledkov rozvoja dosiahnutých v minulom období, ako aj z vyvíjajúcich sa vnútorných a vonkajších podmienok súčasného pokračujúceho rozvoja národného hospodárstva, Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ CIELE A ÚLOHY SIEDMEHO PÄŤROČNÉHO PLÁNU (§ 1-12)
§ 1
Tento zákon ustanovuje základné ciele a úlohy štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky na roky 1981–1985 (ďalej len „siedmy päťročný plán“) a rozhodujúce podmienky jeho realizácie ako záväznú smernicu pre riadiacu činnosť vlády Československej socialistickej republiky, vlád republík, ústredných a iných orgánov Československej socialistickej republiky a republík a pre hospodársku činnosť socialistických organizácií.
§ 2
Základným cieľom siedmeho päťročného plánu, vychádzajúcim z hospodárskej a sociálnej politiky Komunistickej strany Československa, je aj pri podstatne ťažších vonkajších a vnútorných podmienkach udržať a skvalitňovať dosiahnutú vysokú životnú úroveň obyvateľstva aj jeho sociálne istoty, a to v súlade s výsledkami, ktoré sa dosiahnu v rozvoji národného hospodárstva.
§ 3
Na dosiahnutie tohto cieľa a na posilnenie socialistického štátu sa ustanovujú tieto základné úlohy:
a)
vytvárať podmienky postupného rastu tempa spoločenskej výroby a dynamickej rovnováhy v priebehu rokov siedmej päťročnice presadením výraznej intenzifikácie ekonomiky, efektívnosti a kvality všetkej práce vhodnými štrukturálnymi zmenami a maximálnym využitím výsledkov vedecko-technického rozvoja,
b)
vytvárať podmienky rastu národného dôchodku o 2–2,6 % ročne a jeho prírastok kryť prírastkom spoločenskej produktivity práce zhruba z 90–95 %; dosiahnuť predstih rastu vytváraného národného dôchodku pred jeho použitím,
c)
pri tvorbe a použití spoločenského produktu a národného dôchodku počítať s výraznejším predstihom rastu vývozu pred dovozom, s úsporným vynakladaním prostriedkov pre výrobnú spotrebu, najmä pri dovážaných surovinách, materiáloch a výrobkoch s primeraným (vo vzťahu k tvorbe zdrojov) uspokojovaním spoločenskej a osobnej spotreby obyvateľstva a s hospodárnym používaním prostriedkov na investície a zásoby; znižovať podiel akumulácie na vytvorenom národnom dôchodku oproti predchádzajúcim rokom,
d)
zabezpečovať ďalšie prehlbovanie účasti Československej socialistickej republiky v medzinárodnej deľbe práce, najmä so štátmi Rady vzájomnej hospodárskej pomoci a hlavne so Zväzom sovietskych socialistických republík,
e)
účinnejšie využívať socialistickú ekonomickú integráciu, špecializáciu, kooperáciu a vedecko-technickú spoluprácu tak, aby prispeli k rastu technickej úrovne výroby, produktivity práce, k zvýšeniu sériovosti a efektívnosti a k zníženiu energetickej a materiálovej náročnosti,
f)
zvýšiť exportnú výkonnosť československej ekonomiky, znížiť jej dovoznú náročnosť a presadiť pružnejšie prispôsobenie výroby aj zahraničného obchodu požiadavkám svetových trhov; vytvárať podmienky zvýšenia výmeny tovaru v zahraničnom obchode o 35–40 % v zahraničných cenách,
g)
pokračovať v riešení základných problémov jednotnej československej ekonomiky a orientovať týmto smerom aj rozvoj Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky pri rýchlejšej hospodárskej dynamike v Slovenskej socialistickej republike a v záujme zvyšovania jej podielu na tvorbe celoštátnych zdrojov; optimálne využívať prírodné a ekonomické podmienky rozvoja, najmä výrobno-technickú základňu a prírastok počtu práceschopného obyvateľstva,
h)
zabezpečovať obranyschopnosť krajiny a ďalej ju upevňovať,
ch)
sústavne zvyšovať účinnosť riadenia a plánovania národného hospodárstva a na všetkých stupňoch cieľavedome reagovať na meniace sa vecné podmienky a predpoklady; na to dôsledne využívať a ďalej rozvíjať opatrenia na zdokonaľovanie sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva.
§ 4
Na realizáciu úloh v raste efektívnosti národného hospodárstva a kvality všetkej práce a v presadzovaní hospodárnosti vo všetkých odvetviach národného hospodárstva sa ustanovuje najmä:
a)
zabezpečiť trvalý rast produktivity práce v priemysle, stavebníctve a poľnohospodárstve, uplatňovať progresívne výkonové normy a sústavne zvyšovať výkonnosť v nevýrobnej sfére; podstatne lepšie využívať existujúce zdroje pracovných síl a zlepšiť súčasnú štruktúru zamestnanosti,
b)
dosiahnuť rozhodný obrat v intenzite využívania základných a obežných prostriedkov, najmä zásob,
c)
presadzovať vyššie využívanie základných prostriedkov, úspornosť a racionalizáciu celého procesu investovania, zníženie rozostavanosti, zmenšenie počtu súčasne uskutočňovaných stavieb, obmedzenie rozsahu začínania stavieb a skrátenie lehôt výstavby; uplatňovať, najmä v spracovateľskom priemysle, investične nenáročné, rýchlo návratné, modernizačné a racionalizačné akcie,
d)
účinnejšie prispôsobovať výrobno-technickú základňu a štruktúru výroby požiadavkám progresívnych zmien a potrebám v použití produkcie,
e)
podstatne zvýšiť kvalitu a technickú úroveň výrobkov, najmä ich úžitkové a estetické vlastnosti a spoľahlivosť; zavádzať náročné normy kvality výrobkov a realizovať opatrenia na efektívne uplatňovanie nových technológií vo výrobe a službách,
f)
racionálne využívať prírodné zdroje, najmä poľnohospodársky a lesný pôdny fond a vodu v súlade s danými možnosťami a potrebami,
g)
mobilizovať a využívať rezervy vo všetkých oblastiach výroby, služieb a spotreby.
§ 5
Na dosiahnutie vyšších úspor, zhodnocovania a hospodárnejšieho využívania všetkých druhov palív a energie, surovín a materiálov a na zníženie materiálovej náročnosti spoločenskej výroby sa ustanovuje najmä:
a)
dosiahnuť v rokoch 1981–1985 v národnom hospodárstve minimálne 2 % priemerných ročných úspor a zhodnocovania palív a energie a 4,5–5 % ročných úspor a zhodnocovania kovov vo výrobe a zvýšiť využitie kovového odpadu a ostatných druhotných surovín oproti súčasnému stavu; pritom postupovať v súlade so štátnymi cieľovými programami racionalizácie spotreby palív a energie a racionalizácie spotreby kovov a využívať na to aj zavádzanie nových vysokohospodárnych technológií výroby,
b)
sústavne zavádzať a spevňovať normy spotreby palív a energií, surovín a materiálov a uplatňovať ich v plánovaní, bilancovaní, pri kontrole plnenia plánu a v riadení na všetkých stupňoch v priamej zodpovednosti odvetvových ústredných orgánov.
§ 6
Na podstatné zvýšenie technicko-ekonomickej úrovne výroby a na rýchle uplatňovanie výsledkov cieľavedomého zamerania vedy a techniky sa ustanovuje:
a)
sústrediť výskumné a vývojové kapacity na riešenie najdôležitejších úloh ekonomiky s cieľom urýchliť práce a podstatne zvýšiť efekty z realizácie ich výsledkov v spoločenskej praxi; pritom dosiahnuť podstatne vyšší podiel nových výrobkov s vysokými technicko-ekonomickými parametrami a prispieť tak k zvýšeniu rentabilného vývozu na svetové trhy a k lepšiemu uspokojovaniu požiadaviek vnútorného trhu,
b)
bezodkladne realizovať výsledky práce vedecko-technického rozvoja vo výrobe a v ostatnej spoločenskej praxi, a to prednostnou orientáciou na riešenie a zavádzanie nových výrobkov a technológií s minimálnymi nárokmi na palivovo-energetické, surovinové, materiálové, investičné a devízové zdroje.
§ 7
V reprodukcii základných prostriedkov sa ustanovuje:
a)
účinne využívať základné prostriedky a uskutočňovať ich riadnu údržbu a opravy,
b)
novú investičnú výstavbu realizovať s maximálnou úspornosťou vkladaných prostriedkov a riešiť ňou iba najnaliehavejšie potreby rozvoja národného hospodárstva; nezvyšovať v jednotlivých rokoch siedmej päťročnice rozsah investícií nad súčasne dosahovaný objem s tým, že priemerný ročný objem investícií nepresiahne výšku 135– 150 mld Kčs,
c)
orientovať investičnú výstavbu predovšetkým na akcie zabezpečujúce zvýšenie efektívneho vývozu a obmedzovanie ekonomicky neodôvodneného dovozu, na program racionalizácie spotreby palív a energie a na nevyhnutný rozvoj ich zdrojov, na modernizáciu, na akcie pre vyššie využitie kapacít, úspor surovín a materiálov, najmä kovov a úspor pracovných síl, na realizáciu výsledkov vedecko-technického rozvoja a na zvýšenie sebestačnosti v spotrebe potravín; zamerať sa na včasné uvádzanie kapacít do prevádzky a na skracovanie lehôt výstavby,
d)
nezačínať investorsky a projektovo nepripravené stavby, zvyšovať hospodárnosť urbanistického, architektonického a technického riešenia projektov; viac využívať typové podklady a opakovateľné projekty.
§ 8
V rozvoji priemyselnej a stavebnej výroby sa ustanovuje:
a)
prvoradú pozornosť v rozvoji priemyselnej výroby venovať štruktúre výroby a jej použitiu; presadiť podstatné zvýšenie hospodárnosti, kvality a technickej úrovne výrobkov, znížiť energetickú a materiálovú náročnosť vyrábanej produkcie a lepšie zhodnocovať suroviny včítane surovín domáceho pôvodu a druhotné surovinové zdroje; celkový objem priemyselnej výroby zvýšiť v priebehu siedmej päťročnice o 14–18 %, z toho v Českej socialistickej republike o 12–16 % a v Slovenskej socialistickej republike o 18–23 %,
b)
zabezpečiť ďalšie zvýšenie produktivity práce vo všetkých priemyselných odvetviach, najmä zdokonaľovaním organizácie výroby, práce a riadenia, lepším využívaním a ďalším zvyšovaním technického vybavenia práce, prehlbovaním zapojenia československej ekonomiky do medzinárodnej deľby práce, rozvojom socialistického súťaženia, rušením zastaraných a nevyhovujúcich výrob a ďalšími intenzifikačnými faktormi,
c)
koncentráciou pracovných síl do moderných kapacít dosiahnuť ich lepšie využitie vyššou smennosťou,
d)
vytvárať predpoklady pre ťažbu uhlia a lignitu v roku 1985 v rozsahu 125 - 128 mil. ton; rozhodujúci podiel prírastku elektrickej energie zabezpečiť výrobou v jadrových elektrárňach,
e)
vo výrobe kovov podstatne zlepšiť kvalitu a sortimentnú skladbu zvyšovaním podielu ušľachtilých ocelí a efektívnych druhov hutníckych výrobkov,
f)
v štruktúre priemyselnej výroby posilňovať úlohu strojárstva; dosiahnuť rast strojárskej výroby o 26–33 %, z toho v elektrotechnickom priemysle o 36–42 % pri rýchlejšom rozvoji elektroniky a kompletizačných odborov ovplyvňujúcich rast technickej úrovne a kvality produkcie a odborov zabezpečujúcich realizáciu štátnych cieľových programov; lepšie uspokojovať potreby v náhradných dielcoch,
g)
rozvoj chemickej výroby sústrediť na odbory kvalifikovanej chémie; účinnými opatreniami zabezpečovať v potrebnom rozsahu zníženie spotreby ropných produktov,
h)
lepšie využívať drevnú hmotu v národnom hospodárstve; zvýšiť výrobu v drevospracujúcom priemysle o 22–25 %,
ch)
rozvoj ľahkého priemyslu zamerať na zvyšovanie kvality a technickej úrovne výrobkov, intenzívnejšiu inováciu sortimentu a zásobovanie vnútorného trhu novinkami a luxusnými výrobkami; výrobu ľahkého priemyslu zvýšiť v siedmej päťročnici o 12–15 %,
i)
rozvoj stavebnej výroby a jej štruktúru podriadiť potrebám investičnej výstavby, opráv a údržby a zabezpečiť dokončovanie stavieb a finálne dodávky; stavebné kapacity koncentrovať na rozhodujúce stavby a do oblastí sústredenej investičnej výstavby, skvalitňovať a zefektívňovať technológiu stavania, znižovať jeho energetickú náročnosť a orientovať sa na využitie miestnych zdrojov stavebných materiálov.
§ 9
V rozvoji odvetví zabezpečujúcich výživu ľudu sa ustanovuje:
1.
v rozvoji poľnohospodárskej výroby
a)
v období siedmej päťročnice zvýšiť poľnohospodársku produkciu proti šiestej päťročnici zhruba o 7–10 %; pokračovať v intenzifikácii jednotlivých výrobných úsekov pri prednostnom zvyšovaní rastlinnej produkcie,
b)
postupne dosiahnuť sebestačnosť vo výrobe zrnovín a ďalej zvýšiť celkovú sebestačnosť vo výrobe potravín; na to vytvárať podmienky úsilím o harmonický rozvoj všetkých odvetví podieľajúcich sa na zabezpečovaní produkcie potravín,
c)
v rastlinnej výrobe plne využívať poľnohospodársky pôdny fond, zintenzívniť jeho ochranu a sústavne zvyšovať jeho úrodnosť; zabezpečiť prísny režim hospodárenia s obilným fondom,
d)
živočíšnu výrobu rozvíjať v súlade s reálnymi možnosťami produkcie krmív a jej prírastok realizovať prevažne rozvojom chovu hovädzieho dobytka pri zvyšovaní úžitkovosti hospodárskych zvierat;
2.
vo výrobe potravín
a)
dosiahnuť vo všetkých odboroch vysoký stupeň zhodnotenia surovín a vedľajších produktov,
b)
skvalitniť výrobky a urýchliť zavádzanie nových výrobkov a inovácií; zvýšiť trvanlivosť a nutričnú hodnotu potravín,
c)
rozvíjať integračné vzťahy medzi poľnohospodárskou prvovýrobou, spracovateľským priemyslom a obchodom;
3.
v rozvoji a štruktúre strojárskej a chemickej výroby a v ostatných dodávateľských odvetviach zabezpečovať plánované potreby poľnohospodárstva.
§ 10
V rozvoji lesného hospodárstva sa ustanovuje:
a)
zabezpečiť predpoklady a podmienky ďalšieho rastu produkčných schopností a ostatných funkcií lesov a ochranu lesného fondu,
b)
ťažbu dreva uskutočňovať v súlade s produkčnými schopnosťami lesov; zvýšiť využitie vyťaženej drevnej hmoty, ako aj zhodnotenie jej odpadu.
§ 11
V rozvoji dopravy a spojov sa ustanovuje:
a)
plynule, kvalitne a efektívne uspokojovať prepravné potreby hospodárstva i obyvateľstva,
b)
znížiť prepravnú náročnosť spoločenskej produkcie predovšetkým racionalizačnými opatreniami u prepravcov a odstránením neefektívnych kooperácií a nehospodárnych prepráv tovaru,
c)
rozvíjať progresívne prepravné systémy a podstatne znížiť energetickú náročnosť všetkých druhov dopravy; vytvárať podmienky zvýšenia objemu železničnej dopravy o 5 % v priebehu siedmej päťročnice,
d)
pokračovať v automatizácii telefónnej prevádzky, skvalitniť a zvýšiť úroveň všetkých služieb spojov pre obyvateľstvo aj pre socialistické organizácie a zvýšiť ich pohotovosť.
§ 12
V rozvoji životnej úrovne a zamestnanosti sa ustanovuje:
a)
upevňovať životnú úroveň obyvateľstva v oblasti osobnej i spoločenskej spotreby v súlade s výsledkami rastu efektívnosti spoločenskej výroby a zvyšovania produktivity práce,
b)
vo vývoji miezd dôsledne presadzovať závislosť od výsledkov práce kolektívov a jednotlivcov a ich prínosu pre spoločnosť; vo všetkých oblastiach zvýšiť dôraz na stimuláciu vysokej výkonnosti všetkej spoločenskej práce,
c)
zlepšovať bytové podmienky obyvateľstva výstavbou nových bytov, obnovou a modernizáciou bytového fondu, lepšou občianskou vybavenosťou a dôraznou reguláciou odpadu bytov; na to orientovať i účasť obyvateľstva; v rokoch 1981–1985 dokončiť výstavbu 480– 550 tisíc bytov,
d)
pri zachovaní doterajšieho okruhu bezplatne poskytovaných služieb ďalej zdokonaľovať rozvinutý systém zdravotnej a sociálnej starostlivosti, školskú a vzdelávaciu sústavu aj starostlivosť o rozvoj kultúry a telovýchovy; v tejto oblasti zvýšiť hospodárnosť a účinnejšie využívať zdroje pracovných síl,
e)
vývoj zamestnanosti orientovať tak, aby sa dosiahlo ďalšie zvýšenie efektívnosti živej práce, a to najmä vytvorením systému zainteresovanosti a ekonomických podmienok pre racionálnejšie hospodárenie so zdrojmi pracovných síl, modernizáciou a lepšou organizáciou práce, zlepšením pracovnej disciplíny a zvýšením úrovne riadenia,
f)
zlepšovať životné prostredie, predovšetkým v priemyselných oblastiach a starať sa o čistotu vodných tokov a ovzdušia,
g)
za účasti odborových organizácií zvyšovať starostlivosť o zlepšovanie pracovných podmienok a pracovného prostredia a o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
h)
rozvíjať osvedčené formy starostlivosti o deti predškolského a školského veku, o rodiny s deťmi a o starších a invalidných občanov,
ch)
zlepšiť činnosť vnútorného obchodu a platených služieb; zdokonaliť spoluprácu vnútorného obchodu a výroby, aby sa pružnejšie reagovalo na uspokojovanie požiadaviek spotrebiteľov.
DRUHÁ ČASŤ
PODMIENKY A PREDPOKLADY PRE REALIZÁCIU SIEDMEHO PÄŤROČNÉHO PLÁNU (§ 13-17)
§ 13
Vláda Československej socialistickej republiky a vlády republík
a)
zabezpečujú vo svojej riadiacej činnosti konkretizáciu základných cieľov a úloh ustanovených týmto zákonom,
b)
spresňujú úlohy ustanovené týmto zákonom a sústavne kontrolujú ich plnenie,
c)
koordinujú v rámci svojej pôsobnosti podľa predchádzajúcich ustanovení činnosť orgánov štátnej správy a orgánov hospodárskeho riadenia tak, aby úlohy ustanovené týmto zákonom sa plnili optimálnym spôsobom a aby sa dosiahli najpriaznivejšie hospodárske výsledky,
d)
organizujú práce na vykonávacích (ročných) plánoch tak, aby sa zabezpečilo optimálne plnenie siedmeho päťročného plánu.
§ 14
(1)
Orgány štátnej správy a orgány hospodárskeho riadenia zodpovedajú za dôslednú realizáciu základných cieľov a úloh ustanovených týmto zákonom, za určenie konkrétnych úloh a povinností podriadeným orgánom a organizáciám a za ich sústavnú kontrolu a vyhodnocovanie.
(2)
Hospodárske orgány a organizácie sú povinné aktívne a iniciatívne hľadať a uplatňovať najúčinnejšie cesty, postupy a opatrenia pri zabezpečovaní svojich povinností a na tento účel využívať aj ústretové plánovanie.
(3)
Realizáciu plánovaných cieľov musia orgány podľa odseku 1 uskutočňovať pri dôslednom dodržaní zásady proporcionálneho vývoja medzi tvorbou a použitím zdrojov v súlade s dodržaním závislosti každej organizácie od výsledkov jej hospodárenia. Uplatnenie tohto princípu budú organizácie v súčinnosti s orgánmi Revolučného odborového hnutia napomáhať predovšetkým zdokonalením mzdovej praxe a skvalitňovaním noriem spotreby živej a zhmotnenej práce, ako aj využívaním všetkých potenciálnych rezerv.
§ 15
(1)
Vláda Československej socialistickej republiky, vlády republík, ústredné orgány štátnej správy a orgány hospodárskeho riadenia zodpovedajú za sústavné zvyšovanie úrovne riadiacej a organizátorskej práce a kontroly na všetkých stupňoch riadenia. Potrebnú pozornosť venujú zvyšovaniu kvality a autority plánu ako základného nástroja riadenia a predpokladu zabezpečovania rastu spoločenskej efektívnosti a výsledných národohospodárskych efektov. Orgány hospodárskeho riadenia zodpovedajú najmä za to, že hospodárske plány budú účinným nástrojom uplatňovania výsledkov vedecko-technického rozvoja a že zabezpečia zvyšovanie kvality výroby, znižovanie energetickej a materiálovej náročnosti, zvyšovanie exportnej schopnosti a vyššie využívanie základných prostriedkov a pracovných síl.
(2)
Dosiahnutie základných cieľov a úloh siedmeho päťročného plánu musia orgány hospodárskeho riadenia a organizácie cieľavedome podporovať rozvíjaním tvorivých schopností ľudí, ich spoločenskou angažovanosťou, vysokou aktivitou, iniciatívou a zodpovednosťou v práci, posilnením pracovnej a riadiacej disciplíny, organizovaním ďalšieho rozmachu socialistického súťaženia v jeho najrozličnejších formách a rozvojom vynálezcovského a zlepšovateľského hnutia; musia prehlbovať v spolupráci s odborovými orgánmi účasť pracujúcich na tvorbe, realizácii a kontrole plnenia národohospodárskych plánov a na ostatné riadiace a kontrolné činnosti.
(3)
Orgány a organizácie sú povinné na všetkých stupňoch sa usilovať znížiť administratívnu náročnosť riadenia a racionalizovať a znižovať riadiaci a správny aparát pri súčasnom zvyšovaní jeho odbornej kvalifikácie a schopností a aktivity riadiacich kádrov.
(4)
Všetky stupne riadenia budú dôsledne vykonávať kontrolu plnenia siedmeho päťročného plánu a vytvárať podmienky pre jeho realizáciu.
§ 16
(1)
Štátne rozpočty československej federácie a štátne rozpočty republík vychádzajú zo základných cieľov a úloh siedmeho päťročného plánu a päťročných plánov republík, z rozpočtového výhľadu Československej socialistickej republiky a rozpočtových výhľadov republík na roky 1981–1985, z vykonávacích štátnych plánov a zo zásad finančnej politiky ustanovených vládou Československej socialistickej republiky.
(2)
Štátne rozpočty československej federácie a štátne rozpočty republík podporujú ciele, zámery a úlohy štátnych plánov a pomocou finančno-ekonomických nástrojov aktívne pôsobia na ich plnenie a na presadzovanie hospodárnosti.
(3)
Na konkretizáciu cieľov a na zabezpečenie celospoločenských zámerov finančnej, rozpočtovej a menovej politiky ustanovuje vláda Československej socialistickej republiky zodpovedajúce úlohy.
(4)
Všetky orgány federácie a republík zodpovedné za vypracovanie návrhov rozpočtov sa usilujú pri ich príprave a v priebehu rozpočtového hospodárenia spevniť úlohy uložené podľa odseku 3.
§ 17
(1)
Štátne rozpočty československej federácie a štátne rozpočty republík sú v zásade vyrovnané.
(2)
Na zabezpečenie vyrovnanosti štátnych rozpočtov republík sa poskytujú zo štátneho rozpočtu federácie v nadväznosti na úlohy vykonávacích štátnych plánov Československej socialistickej republiky a v súlade so zásadou hospodárnosti účelovej a globálnej dotácie do štátnych rozpočtov republík.
TRETIA ČASŤ
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA (§ 18-20)
§ 18
(1)
Vláda Československej socialistickej republiky zabezpečí vyjadrenie údajov ustanovených týmto zákonom v nových veľkoobchodných cenách vyhlásených k 1. januáru 1982.
(2)
Vláda Československej socialistickej republiky, prípadne vlády republík môžu na účely experimentálneho overovania nových prvkov plánovitého riadenia národného hospodárstva povoliť výnimky z ustanovení zákonov upravujúcich riadenie národného hospodárstva.
(3)
Na zabezpečenie náležitej kvality a efektívnosti výrobkov a výkonov, najmä vo výrobnej a obdobnej hospodárskej činnosti môže vláda Československej socialistickej republiky vydať všeobecne záväzné právne predpisy.
(4)
Na zabezpečenie hospodárneho využívania vybraných materiálových a surovinových zdrojov môžu ústredné orgány štátnej správy federácie na základe tohto zákona a zásad ustanovených vládou Československej socialistickej republiky vydávať všeobecne záväzné právne predpisy.
§ 19
Štátny plán rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky na rok 1981 ustanovený na základe zákona
č. 178/1980 Zb. je vykonávacím štátnym plánom k siedmemu päťročnému plánu.
§ 20
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Husák v. r.
Indra v. r.
Štrougal v. r.
