134/1982 Zb. v znení účinnom od 1. 4. 1983 do 31. 12. 1992

ZÁKON

z 10. novembra 1982,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok)

Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní před štátnym notárstvom (notársky poriadok) v znení zákonov č. 158/1969 Zb. a č. 29/1978 Zb. sa mení a dopĺňa takto:

V § 5 ods. 2 sa za slová „Ministerstvo spravodlivosti“ vkladajú slová „Českej socialistickej republiky a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti")“.

§ 5 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4)

Počet štátnych notárov jednotlivých štátnych notárstiev ustanovuje minister spravodlivosti Českej socialistickej republiky a minister spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti").“.

V § 8 v odseku 1 v časti vety za bodkočiarkou sa vypúšťajú slová „predpísané vysokoškolské právnické vzdelanie alebo“,

v odseku 2 sa vypúšťa časť vety za bodkočiarkou a bodkočiarka sa nahrádza bodkou,

odsek 3 sa vypúšťa.

§ 12 ods. 3 znie:

„(3)

Ak štátne notárstvo nemôže konať preto, že jeho pracovníci sú vylúčení, prikáže sa vec inému než doteraz príslušnému štátnemu notárstvu. O tom rozhodne krajský súd, v obvode ktorého sú obe štátne notárstva; inak rozhodne Najvyšší súd Českej socialistickej republiky alebo Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky. Ak jedno z týchto štátnych notárstiev je na území Českej socialistickej republiky a druhé na území Slovenskej socialistickej republiky, rozhodne o prikázaní Najvyšší súd Československej socialistickej republiky.“.

V § 14 ods. 3 druhá veta znie:

„Ak ide o zastupovanie maloletého dieťaťa, ustanoví za tohto opatrovníka občana alebo národný výbor.“.

Za § 33 sa vkladá § 33a, ktorý znie:

„§ 33a

(1)

Účastníci sú povinní prispieť štátnemu notárstvu pravdivými a úplnými údajmi na spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci.

(2)

Peňažné organizácie podávajú štátnemu notárstvu v dedičskom konaní na jeho dopyt správy o vkladoch, ak je im známe, že vklad patrí poručiteľovi, alebo ak sú v dopyte uvedené údaje potrebné na zistenie totožnosti vkladu.“.

§ 34 znie:

„§ 34

(1)

Ak mal poručiteľ s pozostalým manželom majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, štátne notárstvo rozhodne o všeobecnej cene tohto majetku v čase smrti poručiteľa a podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka určí, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi. Ak rozhodnutie závisí na skutočnosti, ktorá zostala medzi pozostalým manželom a niektorým z dedičov sporná, postupuje štátne notárstvo podľa § 18.

(2)

Ak štátne notárstvo zistí skôr, než je dedičské konanie právoplatne skončené, ďalší majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, rozhodne o ňom dodatočne podľa odseku 1; pritom vychádza z pôvodného rozhodnutia.“.

§ 35 znie:

„§ 35

Štátne notárstvo zistí majetok poručiteľa a jeho dlhy a vykoná súpis aktív a pasív. Pokiaľ medzi účastníkmi zostali sporné aktíva alebo pasíva, postupuje podľa § 18.“.

V § 37 sa slová „podľa § 34“ nahrádzajú slovami „podľa § 35“.

10.

V § 38 ods. 1 v druhej vete časť vety za bodkočiarkou znie: „ak dohodu neschváli, pokračuje v konaní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“.

11.

V § 38 ods. 2 sa slová „po zastavení konania“ nahrádzajú slovami „po právoplatnom skončení konania“.

12.

V § 39 ods. 2 sa vypúšťa druhá veta.

13.

Doterajší § 40 sa označuje ako § 39 ods. 4.

14.

§ 40 znie:

„§ 40

(1)

Štátne notárstvo v rozhodnutí o dedičstve vykoná určenie podľa § 37 a

potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi alebo

potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu alebo

schváli dohodu o vyporiadaní dedičstva alebo dohodu o prenechaní predloženého dedičstva na úhradu dlhov alebo

vykoná vyporiadanie medzi dedičmi, ak medzi nimi nedôjde k dohode.

(2)

Ustanovenie § 17 ods. 1 zostáva nedotknuté.

(3)

Pokiaľ štátne notárstvo dohodu o vyporiadaní dedičstva neschváli, vykoná vyporiadanie medzi dedičmi po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým dohoda nebola schválená.“.

15.

V § 42 ods. 1 sa slová „podľa § 38 a 39“ nahrádzajú slovami „podľa § 38 až 40“.

16.

V § 42 ods. 2 v prvej vete sa vypúšťajú slová „opatrovníctvo a“.

17.

V § 42 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Ak oprávnený nie je v čase realizácie dedičstva známy alebo ak je jeho pobyt neznámy, postupuje štátne notárstvo primerane podľa § 74 a 75; lehota podľa § 74 ods. 2 začína plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo.“.

18.

V § 46 sa slová „podľa § 38 a 39“ nahrádzajú slovami „podľa § 38 až 40“.

19.

V § 51 ods. 2 sa za zátvorky vkladá čiarka a tieto slová: „listiny, s ktorými je spojené právo uhrádzať určitej československej organizácii v tuzemsku cenu tovaru“.

20.

Tretia hlava včítane nadpisu znie:

„Konanie o registrácii zmlúv

§ 61

Na registráciu je príslušné štátne notárstvo, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, ktorej sa zmluva týka. Ak sú nehnuteľnosti v obvode niekoľkých štátnych notárstiev, je na konanie o registrácii príslušné štátne notárstvo, ktoré najskôr začne konanie.

§ 62

(1)

Konanie o registrácii, ktorého účastníkmi sú účastníci zmluvy, prípadne ich právni nástupcovia, začne štátne notárstvo na návrh ktoréhokoľvek z nich.

(2)

Z návrhu musí byť zrejmé, kto návrh podáva, čoho sa domáha, a musí byť k nemu pripojený prvopis zmluvy.

§ 63

(1)

Štátne notárstvo preskúma platnosť zmluvy, ktorej registrácia sa navrhla, najmä či svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo ho neobchádza alebo sa neprieči záujmom spoločnosti.

(2)

Účastníci sú povinní preukázať štátnemu notárstvu najmä oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou, ktorej sa zmluva týka, a predložiť potrebné rozhodnutia príslušných orgánov, prípadne súhlas na zmluvu. Ak nemožno niektoré skutočnosti, najmä oprávnenie účastníka nakladať s nehnuteľnosťou, preukázať inak, treba predložiť o nich písomné vyhlásenie účastníka.

(3)

Štátne notárstvo v konaní o registrácii zmluvy o prevode nehnuteľnosti a v konaní o registrácii zmluvy o zriadení alebo zrušení vecného bremena uváži stanovisko miestneho národného výboru obce, kde je nehnuteľnosť; toto stanovisko nie je potrebné, ak je tento národný výbor sám účastníkom zmluvy.

§ 64

(1)

Ak zmluva svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, ak ho neobchádza alebo sa neprieči záujmom spoločnosti, štátne notárstvo rozhodne, že sa zmluva registruje; v opačnom prípade rozhodne, že sa návrh na registráciu zamieta.

(2)

Rozhodnutie, ktorým sa zmluva registruje alebo sa zamieta návrh na registráciu, sa doručí všetkým účastníkom zmluvy, prípadne ich právnym nástupcom. Iba samotným záznamom v spise možno vydať rozhodnutie, ktorým sa zmluva registruje, ak registráciu navrhli všetci účastníci zmluvy.

(3)

Účinky registrácie nastávajú dňom vydania rozhodnutia, ktorým sa zmluva registrovala.

§ 65

(1)

Rozhodnutie o registrácii vyznačí štátne notárstvo na prvopise zmluvy s uvedením dňa, ktorým nastávajú právne účinky registrácie.

(2)

Prvopis zmluvy s vyznačením jej registrácie doručí štátne notárstvo účastníkovi, ktorému zo zmluvy vznikajú práva k nehnuteľnosti (nadobúdateľovi pri prevode nehnuteľnosti, veriteľovi pri obmedzení prevodu nehnuteľnosti, osobnému užívateľovi pri dohode o zriadení práva osobného užívania pozemku a oprávnenému zo vznikajúceho vecného bremena, prípadne vlastníkovi nehnuteľnosti pri zániku vecného bremena); ak sú títo účastníci viacerí, doručí sa prvopis zmluvy jednému z nich. Zároveň zašle štátne notárstvo overený odpis zmluvy s vyznačením jej registrácie príslušnému územnému orgánu geodézie a kartografie (ďalej len „orgán geodézie").

(3)

Štátne notárstvo vedie zbierku overených odpisov registrovaných zmlúv.

(4)

Po právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí návrhu na registráciu vráti štátne notárstvo navrhovateľovi prvopis zmluvy.“.

21.

§ 66 znie:

„§ 66

(1)

Štátne notárstvo prijíma do úschovy peniaze a iné hnuteľné veci, ktoré sa hodia na úschovu, ak podľa vyhlásenia zložiteľa sa do úschovy skladajú za účelom splnenia dlhu alebo jeho zabezpečenia.

(2)

Na konanie je príslušné ktorékoľvek štátne notárstvo.“.

22.

§ 68 znie:

„§ 68

(1)

Účastníkom konania je ten, kto peniaze alebo veci do úschovy skladá (zložiteľ) a po prijatí úschovy aj ten, pre koho sú peniaze alebo veci určené (oprávnený). Po právoplatnosti rozhodnutia o prijatí úschovy je účastníkom konania aj ten, kto uplatňuje právo na predmet úschovy.

(2)

Štátne notárstvo návrh na prijatie peňazí alebo vecí do úschovy zamietne, ak by prijatie úschovy odporovalo zákonu alebo ho obchádzalo alebo sa priečilo záujmom spoločnosti.“.

23.

§ 69 sa vypúšťa.

24.

Doterajší § 70 sa označuje ako § 69 a znie:

„§ 69

(1)

Ak si úschova vyžiada trovy, uloží štátne notárstvo zložiteľovi, aby dal primeraný preddavok na trovy. Ak sa preddavok v určenej lehote nezaplatí, štátne notárstvo zamietne návrh na prijatie úschovy; takto rozhodne aj v prípade, ak sa nenájde vhodný spôsob úschovy alebo ak sa veci nehodia na úschovu.

(2)

Ak zložiteľ v určenej lehote nezloží preddavok na trovy na ďalšie obdobie, štátne notárstvo mu uschovanú vec vráti. Ak to nie je možné alebo ak sa zložiteľ zdráha vec prijať, speňaží ju štátne notárstvo spôsobom ustanoveným pre súdny výkon rozhodnutia predajom hnuteľných vecí a výťažok uloží do úschovy; na tento postup sa musí zložiteľ upozorniť.“.

25.

Doterajší § 71 sa označuje ako § 70.

26.

§ 71 znie:

„§ 71

(1)

Predmet úschovy zloženej za účelom splnenia dlhu vydá štátne notárstvo oprávnenému na jeho žiadosť. Ak k zloženiu došlo preto, že niekto iný než oprávnený uplatňuje právo na vydanie predmetu úschovy alebo že niekto iný, ktorého súhlas je potrebný, nesúhlasí s vydaním predmetu úschovy oprávnenému, je na vydanie predmetu úschovy potrebný súhlas všetkých účastníkov a osoby, pre nesúhlas s plnením ktorej došlo k zloženiu do úschovy. Súhlas zložiteľa treba len vtedy, ak bolo plnenie zložené pre neznámeho veriteľa.

(2)

Zložiteľovi vydá štátne notárstvo predmet úschovy na jeho žiadosť,

ak oprávnený prejaví s týmto postupom súhlas, alebo

ak oprávnený štátnemu notárstvu vyhlási, že predmet úschovy

neprijíma, alebo

ak sa oprávnený nevyjadrí v lehote určenej štátnym notárstvom,

hoci sa na dôsledky nevyjadrenia upozornil.

(3)

Zložiteľovi vydá štátne notárstvo predmet úschovy aj vtedy, ak požiada o jeho vydanie v lehote podľa § 74 a pokiaľ sa v tejto lehote o vydanie predmetu úschovy neprihlási oprávnený alebo iná osoba, ktorá preukáže právo na vydanie predmetu úschovy.

(4)

Inej osobe, než ktorá je uvedená v odseku 1, žiadajúcej o vydanie predmetu úschovy, ho vydá štátne notárstvo len so súhlasom zložiteľa a oprávneného.“.

27.

§ 72 znie:

„§ 72

Predmet úschovy zloženej za účelom zabezpečenia práv a povinností vydá štátne notárstvo zložiteľovi len so súhlasom oprávneného, prípadne oprávnenému len so súhlasom zložiteľa.“.

28.

V § 73 sa vypúšťajú odseky 1 a 2 a označenie odseku 3.

29.

§ 74 znie:

„§ 74

(1)

Štátne notárstvo, u ktorého sú úschovy podľa § 66, rozhodne po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2, že predmet úschovy pripadne štátu, ak sa oň nikto neprihlási do jedného roka odo dňa vyhlásenia, a že tým zaniknú práva účastníkov aj iných osôb k predmetu úschovy. Toto rozhodnutie uverejní štátne notárstvo vyhláškou a doručí ho účastníkom konania.

(2)

Podľa odseku 1 možno postupovať vtedy, ak uplynula lehota troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o prijatí úschovy, prípadne odo dňa, keď sa mal predmet úschovy vydať.

(3)

Ak v ročnej lehote dôjde žiadosť o vydanie predmetu úschovy, postupuje štátne notárstvo podľa § 71 a 72.

(4)

Uplynutím ročnej lehoty uvedenej v odseku 1, ak sa v tejto lehote žiadosť o vydanie predmetu úschovy nepodala, nadobudne predmet úschovy štát. Uplynutím tejto lehoty nadobudne štát predmet úschovy aj vtedy, ak sa podanej žiadosti právoplatným rozhodnutím nevyhovelo.“.

30.

§ 76 a § 77 sa vypúšťa.

31.

V § 78 sa posledná veta vypúšťa.

32.

Za § 90 sa vkladá § 90a, ktorý znie:

„§ 90a

(1)

Štátne notárstvo na žiadosť zložiteľa prijíma do úschovy

listiny, najmä závety, s výnimkou listín, ktorých obsah nemôže

posúdiť,

peniaze, ak mu boli odovzdané, aby ich vydalo určitému

príjemcovi.

(2)

O prijatí úschovy vydáva štátne notárstvo zložiteľovi potvrdenie.

(3)

Predmet úschovy podľa odseku 1 písm. b) vráti štátne notárstvo zložiteľovi, ak sa nepodarí splniť jeho príkaz.

(4)

Ak sa štátnemu notárstvu nepodarí predmet úschovy vydať oprávnenému, ani osobe, ktorá preukáže právo na vydanie predmetu úschovy, ani zložiteľovi, postupuje podľa § 74 a 75. Lehota podľa § 74 ods. 2 sa počíta odo dňa zloženia úschovy, prípadne odo dňa, keď sa mal predmet úschovy vydať.

(5)

Ak je na štátnom notárstve uložený závet, môže ho štátne notárstvo vydať poručiteľovi na jeho žiadosť alebo jeho zástupcovi, ktorý sa preukáže plnomocenstvom poručiteľa, výslovne ho na to splnomocňujúceho.“.

33.

Za § 103 sa vkladá § 103a, ktorý včítane nadpisu znie:

„§ 103a

Úschova pre iné orgány

(1)

Štátne notárstvo prijíma do úschovy peniaze a iné hnuteľné veci v súvislosti s trestným alebo iným súdnym konaním. Peniaze a iné hodnoty patriace osobám, u ktorých súd dohliada na správu ich majetku, a preddavky a iné platby, ktoré bezprostredne súvisia so súdnym konaním, sa však skladajú na súde.

(2)

O prijatí úschovy vydá štátne notárstvo potvrdenie.“.

34.

§ 104 ods. 1 znie:

„(1)

Ministerstvo spravodlivosti ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom bližšiu úpravu činnosti a organizácie štátnych notárstiev, najmä na uľahčenie styku s organizáciami a s občanmi a na zjednodušenie a zhospodárnenie práce, ďalej bližšiu úpravu postupu na jednotlivých úsekoch činnosti štátneho notárstva včítane priznávania náhrad svedkom, znalcom a tlmočníkom, osvedčovanie a overovanie, spisovanie notárskych zápisníc, návrhov a iných písomností, ustanoví spôsob tvorby a úschovy spisov a manipulácie s nimi a postup súvisiaci s vyrubovaním notárskych poplatkov.“.

Čl. II

Tento zákon platí aj pre konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Pre konanie o dedičstve po tých, ktorí zomreli pred účinnosťou tohto zákona, použijú sa doterajšie predpisy.

Pokiaľ predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona boli peniaze alebo veci prijaté do úschovy a doterajšie predpisy pre tento druh úschovy vylučovali použitie ustanovení o starých úschovách (§ 74), začína plynutie lehoty podľa § 74 ods. 2 dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona; ak sa má však predmet úschovy vydať neskoršie, začína plynutie lehoty až dňom, ktorým sa má predmet úschovy vydať.

Čl. III

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásilo úplné znenie notárskeho poriadku, ako vyplýva z neskorších predpisov.