VZOROVÝ SKÚŠOBNÝ PORIADOK NA OVEROVANIE OSOBITNEJ SPÔSOBILOSTI NA NIEKTORÉ ČINNOSTI VO VÝSTAVBE
Tento vzorový skúšobný poriadok upravuje v súlade s vyhláškou č.
8/1983 Zb. o osobitnej spôsobilosti na niektoré činnosti vo výstavbe (ďalej len „osobitná spôsobilosť"), zásady pre vykonávanie skúšok a ich hodnotenie.
I. ÚLOHY SKÚŠOBNEJ KOMISIE
1. Pred začatím skúšok na overovanie osobitnej spôsobilosti skúšobná komisia
a) overí totožnosť uchádzačov podľa osobných dokladov,
b) informuje uchádzačov o forme, organizácii a priebehu skúšok, o právach a povinnostiach uchádzačov a o spôsobe hodnotenia skúšok.
2. Rokovanie a prácu skúšobnej komisie riadi jej predseda. Zodpovedá za jednotný a vecne správny postup skúšobnej komisie pri skúškach, za objektívne posudzovanie odpovedí uchádzačov, za dodržiavanie metodických a pedagogických zásad skúšok a za vytváranie priaznivých podmienok pre ich priebeh.
3. Predseda skúšobnej komisie je zodpovedný za riadne vedenie dokumentácie o skúškach a za jej odovzdanie príslušnému orgánu na vydanie preukazu osobitnej spôsobilosti, prípadne na iné opatrenie podľa výsledku skúšky.
4. Predseda skúšobnej komisie je oprávnený rozhodovať o sporných otázkach súvisiacich so skúškami včítane sťažností uchádzačov na postup skúšobnej komisie alebo na spôsob hodnotenia odpovedí o ich vylúčení zo skúšky alebo o prerušení (zastavení) skúšky a o lehote na opakovanie skúšky.
5. Pred začatím skúšok zvolá predseda skúšobnej komisie jej členov na organizačnú a metodickú poradu, na ktorej ich oboznámi s ich právami a povinnosťami, prihláškami uchádzačov, so skúšobným poriadkom a so spôsobom hodnotenia skúšok. Prerokuje s nimi spôsob vykonania a rozsah písomnej skúšky a podľa potreby aj iné dôležité otázky.
6. Počas skúšky skúšobná komisia
a) dbá najmä o to, aby nedochádzalo k výmene otázok pri písomnej skúške, k nedovolenej spolupráci uchádzačov v čase ich prípravy na skúšku, k používaniu nepovolených pomôcok a literatúry,
b) robí potrebné opatrenia, ak sa zistí, že došlo k porušeniu skúšobného poriadku alebo že sa vyskytli ťažkosti, ktoré môžu ohroziť správny postup pri skúške alebo skresliť jej výsledok,
c) umožní uchádzačovi, ktorý je v čase prípravy alebo v priebehu skúšky postihnutý zdravotnými ťažkosťami alebo má iný závažný dôvod, aby skúšku na nevyhnutne potrebný čas prerušil alebo aby od skúšky odstúpil; pri prerušení skúšky treba urobiť opatrenia potrebné na riadne pokračovanie v skúške,
d) v čase prípravy na skúšku poskytuje uchádzačovi nevyhnutné vysvetlenie a objasnenie otázky,
e) pri hodnotení odpovedí dôsledne uplatňuje klasifikačnú stupnicu a jej hľadiská.
7. Pri skončení skúšky skúšobná komisia
a) ohodnotí odpovede skúšaného, prípadne pri skúške písomným testom skontroluje správnosť odpovedí a určí počet dosiahnutých bodov,
b) zaznamená výsledok skúšky, prípadne počet bodov získaných v teste, do zápisnice o skúške,
c) oboznámi uchádzača s hodnotením.
8. Ak sa rokovania skúšobnej komisie pri skúškach zúčastní zástupca Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj, je oprávnený kontrolovať úroveň organizačného zabezpečenia skúšok, správnosť metodického postupu a dodržiavanie predpisov pri skúškach.
II. DRUHY SKÚŠOK OSOBITNEJ SPÔSOBILOSTI
9. Osobitná spôsobilosť sa overuje písomnou a ústnou skúškou s výnimkou prípadov podľa
§ 10 ods. 5 a 6 vyhlášky. Písomná časť skúšky môže mať formu písomnej práce alebo formu písomného testu.
10. Uchádzač, ktorý dostal skúšobné otázky, má pri ústnej skúške nárok na prípravu; časový rozsah a spôsob prípravy určí predseda skúšobnej komisie. Pri príprave môže uchádzač položiť len otázku týkajúcu sa ujasnenia skúšobných otázok. Pri písomnej skúške alebo pri skúške testom príprava odpadá.
11. Čas vymedzený na prípravu možno skrátiť len vtedy, ak s tým skúšaný súhlasí a ak vyhlási, že je pripravený odpovedať.
12. Pri príprave možno používať len povolené pomôcky. Pri skúške môže uchádzač nazerať do svojich poznámok z prípravy alebo môže písomne pripravenú odpoveď prečítať. Uchádzač, ktorý pri skúške použil nepovolené pomôcky, môže byť z ďalšieho priebehu skúšky vylúčený.
13. Písomná skúška predchádza ústnej skúške a samostatne sa hodnotí. Nesmie trvať dlhšie ako 4 hodiny. Rozsah a náplň písomnej skúšky treba voliť tak, aby zodpovedala určenému časovému limitu. Pred začatím písomnej skúšky predseda skúšobnej komisie alebo člen skúšobnej komisie poverený organizáciou písomnej skúšky oznámi uchádzačom čas určený na vypracovanie písomnej práce.
14. Otázky na písomnú skúšku zostaví skúšobná komisia a schvaľujú ich vedúci orgánu pri ktorom je skúšobná komisia zriadená.
15. Otázky sa na každú písomnú skúšku obmieňajú.
16. Písomnej skúške sa podrobujú všetci uchádzači s výnimkou uvedenou v bode 9. Vykonávajú ju pod dozorom člena skúšobnej komisie určeného jej predsedom. Člen poverený dozorom pri písomnej skúške zodpovedá za riadne dodržiavanie režimu tejto skúšky.
17. Uchádzač, ktorý písomnú prácu dokončil, ju odovzdá členovi skúšobnej komisie vykonávajúcemu dozor, ktorý na nej poznačí čas odovzdania. Po uplynutí určeného limitu musia písomnú prácu odovzdať všetci uchádzači.
18. Práce z písomnej skúšky posúdi a vyhodnotí skúšobná komisia najneskôr do začatia ústnej skúšky.
19. Pre skúšku písomným testom platia tieto zásady:
a) obsah otázok celého testu schválených podľa bodu 14 musí vyčerpávať podstatnú časť skúšobnej látky,
b) čas skúšky jedným testom nesmie byť dlhší ako 1 hodina,
c) pri použití viacerých testov musí byť medzi jednotlivými testami prestávka v dĺžke najmenej 15 minút,
d) odpovede sa hodnotia bodovacím systémom; pre každý odbor, prípadne druh skúšky treba určiť najnižší potrebný počet bodov,
e) kritériá pre konečný výsledok skúšky testom sú „vyhovel" alebo „nevyhovel".
20. Pred začatím skúšky testom musia byť uchádzači podrobne oboznámení s jej pravidlami; otázky a nejasnosti treba objasniť do začatia vlastnej skúšky.
21. Predseda skúšobnej komisie určí čas, v ktorom treba skúšku testom ukončiť.
22. Skúšaný uchádzač vyznačí odpovede do predtlačeného záznamu, ktorý slúži na zhodnotenie konečného výsledku skúšky testom. V zázname je uvedené meno uchádzača, číslo testového súboru, dátum konania skúšky, prípadne jej opakovania a výsledok skúšky („vyhovel" - „nevyhovel"). Správnosť zápisov v zázname potvrdí podpisom predseda skúšobnej komisie a jej členovia.
23. Ústnej skúške sa podrobia uchádzači s výnimkou tých, ktorí boli v priebehu písomnej skúšky vylúčení.
24. Čas ústnej skúšky nemá byť dlhší ako 20 minút.
25. Skúšobné komisie sú pri skúške povinné dbať na tieto zásady:
a) formulovať jasne a zrozumiteľne a poskytovať skúšanému možnosť sústrediť sa na odpoveď,
b) poskytnúť uchádzačovi možnosť odpovedať voľne bez zásahu skúšobnej komisie; do odpovede skúšaného zasahuje predseda, prípadne člen skúšobnej komisie len vtedy, ak skúšaný odpovedá inak než na položenú otázku, alebo vtedy, ak nie je schopný v odpovedi sám pokračovať; skúšajúci nesmie svojím výkladom nahrádzať odpoveď uchádzača,
c) ak skúšaný ukončí svoju odpoveď, môže skúšobná komisia žiadať prípadné doplnenie alebo upresnenie odpovede,
d) pri uzavretí odpovede na otázku predseda skúšobnej komisie túto odpoveď vecne zhodnotí a prípadne ju doplní.
26. Skúšobné otázky na ústnu skúšku sú uvedené v zozname schválenom obdobne ako otázky na písomnú skúšku (pozri bod 14). Otázky treba priebežne aktualizovať, aby zodpovedali súčasnému stavu predpisov a stavu poznania v príslušných odboroch.
27. Skúšobné otázky sa zostavujú do súborov, ktoré tvoria spravidla tri otázky. Tieto súbory otázok musia vychádzať zo schváleného zoznamu skúšobných otázok. Každému súboru otázok sa dá poradové číslo, aj jednotlivé otázky v súbore sa označia.
28. Otázky musia byť určené tak, aby sa pokiaľ možno neopakovali v jednom skúšobnom dni.
29. Súbor otázok si uchádzač vytiahne a oznámi jeho poradové číslo skúšajúcemu. Toto číslo sa zaznačí do zápisnice o skúške. Po prečítaní otázok oznámi uchádzač, či otázkam porozumel alebo či k nim potrebuje vysvetlenie. Formulácia skúšobných otázok sa zapíše do zápisnice o skúške.
30. Okrem základných otázok, ktoré si uchádzač vytiahol, môžu sa položiť doplňujúce otázky smerujúce obsahovo k základným otázkam. Doplňujúce otázky sú neúplné alebo značne nepresné, takže nemožno zatiaľ jednoznačne rozhodnúť, či uchádzač pri ústnej skúške vyhovel alebo nevyhovel.
III. HODNOTENIE SKÚŠOK OSOBITNEJ SPÔSOBILOSTI
31. Členovia skúšobnej komisie sú pri hodnotení odpovedí uchádzačov povinní spravovať sa jednotnými objektívnymi hľadiskami a metodickými pokynmi danými predsedom skúšobnej komisie.
32. Písomná a ústna skúška sa hodnotí stupňom „vyhovel" alebo „nevyhovel".
Klasifikačný stupeň „vyhovel"
Uchádzač preukázal, že ovláda v požadovanej miere určenú látku, že jej obsahu rozumie teoreticky aj prakticky, a na základe celkového hodnotenia skúšky možno predpokladať, že sa vo výkone činnosti v praxi osvedčí.
Klasifikačný stupeň „nevyhovel"
Uchádzač odpovedal len čiastočne alebo nepresne, len s pomocou skúšajúceho; vo vedomostiach sa prejavili značné nedostatky a nie je záruka, že by činnosť vykonával dobre.
33. Po ukončení skúšok vyzve predseda všetkých členov skúšobnej komisie na celkové hodnotenie skúšok. Každý člen komisie oznámi a na požiadanie predsedu odôvodní svoje hodnotenie. Na základe ohodnotenia jednotlivými členmi komisie vyhlási predseda výsledné hodnotenie jednotlivých uchádzačov.
34. Písomná aj ústna časť skúšky sa hodnotí samostatne a pri celkovom hodnotení sa vychádza z týchto čiastkových výsledkov.
35. Ak uchádzač nevyhovie len v niektorej časti písomnej skúšky, položia sa mu v rámci ústnej skúšky doplňujúce otázky z odboru, v ktorom pri písomnej skúške nevyhovel, aby sa objektívne preukázala úroveň jeho vedomostí.
36. Uchádzač, ktorý v priebehu skúšky od nej odstúpil alebo bol zo skúšky vylúčený, prípadne vlastnou vinou prerušenú skúšku nedokončil, je hodnotený klasifikačným stupňom „nevyhovel".
37. Pokiaľ pri odstúpení od skúšky uchádzač preukáže, že bol tak nútený urobiť zo závažných dôvodov, zaznačí to predseda skúšobnej komisie do zápisnice a odporučí uchádzačovi, aby skúšku vykonal v ďalšom termíne. Takýto prípad sa posudzuje tak, akoby uchádzač skúšku vôbec nebol konal.
Vyhlásenie výsledkov skúšky
38. Po ukončení skúšky a po uzavretí jej hodnotenia vyhlási predseda skúšobnej komisie výsledok skúšky. Uchádzačovi, ktorý pri vyhlasovaní výsledkov skúšok nie je prítomný, oznámi skúšobná komisia výsledok jeho skúšky iným vhodným spôsobom.
39. Uchádzača, ktorý pri skúške nevyhovel, poučí predseda skúšobnej komisie o možnosti a podmienkach opakovania skúšky.
IV. ADMINISTRATÍVNE ZABEZPEČENIE SKÚŠOK
40. O skúške každého uchádzača sa spíše zápisnica obsahujúca tieto údaje:
a) meno, priezvisko a osobné dáta uchádzača,
b) miesto a dátum skúšky,
c) orgán, na ktorom sa skúška konala,
d) menovité zloženie skúšobnej komisie, meno jej predsedu,
e) odbor činnosti (funkcia), skúšobné otázky, výsledky písomnej a ústnej skúšky, prípadne písomného testu a celkový výsledok skúšky,
g) rozhodnutie o vylúčení uchádzača zo skúšky, prípadne o iných dôvodoch prerušenia skúšky,
h) ťažkosti alebo nedostatky, ktoré sa pri skúške vyskytli,
i) vykonané opatrenia a návrhy.
41. Zápisnicu o skúške prerokuje predseda skúšobnej komisie so všetkými jej členmi. Zápisnicu podpíšu všetci členovia skúšobnej komisie.
Vydanie preukazu osobitnej spôsobilosti
42. Uchádzačovi, ktorý úspešne vykonal skúšku, vydá ústredný orgán štátnej správy podľa
§ 11 vyhlášky preukaz osobitnej spôsobilosti, ktorý držiteľa oprávňuje vykonávať činnosť (funkciu) v ňom uvedenú. Preukaz osobitnej spôsobilosti je verejnou listinou.
Dokumentácia o skúškach spôsobilosti
43. O skúškach spôsobilosti vedú ústredné orgány štátnej správy zabezpečujúce činnosť skúšobných komisií túto dokumentáciu:
a) prihlášky organizácií na pripustenie uchádzačov na skúšky,
b) zápisnice o skúškach osobitnej spôsobilosti,
c) záznamy skúšobnej komisie o úkonoch a opatreniach vykonaných v súvislosti so skúškami osobitnej spôsobilosti,
d) prihlášky na opakované skúšky a ďalšiu dokumentáciu o týchto skúškach,
e) evidenčné karty vydaných preukazov spôsobilosti,
f) menný register držiteľov preukazu spôsobilosti.
44. Pre skartáciu dokumentácie zo skúšok spôsobilosti platia všeobecne určené lehoty.