289/1995 Z. z. v znení účinnom od 1. 1. 2004 do 30. 4. 2004

289

ZÁKON

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 17. novembra 1995

o dani z pridanej hodnoty

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA (§ 1-3)

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje daň z pridanej hodnoty (ďalej len „daň"), ktorej predmetom je

zdaniteľné plnenie s miestom plnenia v tuzemsku (§ 6),

dovoz tovaru,

medzinárodná autobusová doprava uskutočnená zahraničným dopravcom s výnimkou pravidelnej dopravy (ďalej len „príležitostná preprava osôb").

§ 2

Vymedzenie základných pojmov

(1)

Zdaniteľným plnením je

dodanie tovaru, pri ktorom dochádza ku zmene vlastníckeho práva¹) k tovaru alebo k prevodu správy tovaru,

dodanie stavby,

prevod alebo prechod nehnuteľnosti, pri ktorom dochádza ku zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo k prevodu správy nehnuteľnosti, s výnimkou pozemkov (ďalej len „prevod a prechod nehnuteľnosti“),

poskytovanie služieb.

(2)

Zdaniteľným plnením podľa odseku 1 je

plnenie uskutočňované v rámci podnikania²) alebo v rámci činnosti, ktorá súvisí s podnikaním; činnosť súvisiaca s podnikaním je činnosť vykonávaná príležitostne podnikateľom²) vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, z ktorej podnikateľ dosahuje príjem alebo ktorou sa inak dá príjem dosiahnuť,

plnenie uskutočňované právnickou osobou alebo fyzickou osobou v rámci činnosti vykonávanej podľa osobitného predpisu^2a) s výnimkou plnení uskutočňovaných na základe pracovnoprávneho alebo obdobného pracovného vzťahu,

plnenie uskutočňované platiteľom dane (ďalej len „platiteľ“) v rámci likvidácie a speňažovanie majetku platiteľa v konkurznom konaní,

plnenie Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len „Správa rezerv“) uskutočňované pri vytváraní štátnych hmotných rezerv a pri hospodárení s nimi v rozsahu podľa osobitného predpisu,^2b)

plnenie Štátneho fondu trhovej regulácie Slovenskej republiky v poľnohospodárstve uskutočňované pri nákupe a predaji poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov a službách spracovania, skladovania a dopravy spojených s nákupom a predajom poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov v rozsahu podľa osobitného predpisu,^2c)

plnenie za odplatu poskytované Slovenskou televíziou alebo Slovenským rozhlasom, ktoré sú zriadené osobitným predpisom.³⁵)

(3)

Za zdaniteľné plnenie sa považuje aj použitie alebo využitie tovaru, stavby, nehnuteľnosti a služby na osobnú spotrebu platiteľa.

(4)

Zdaniteľným plnením nie je

vydanie majetku v naturálnej forme podľa osobitného predpisu,⁴)

dosiahnutie iného výnosu z cenného papiera ako z prevodu cenného papiera,

vydanie (emisia) cenného papiera emitentom,

postúpenie pohľadávky, ak tento zákon neustanovuje inak.

(5)

Osobou podliehajúcou dani je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá uskutočňuje zdaniteľné plnenie podľa odsekov 1 a 2.

(6)

Na účely tohto zákona sa rozumie

tovarom hnuteľná vec, tepelná a elektrická energia, plyn a voda; za tovar sa nepovažujú peniaze s výnimkou bankoviek a mincí slovenskej meny, ak ich dodá výrobca Národnej banke Slovenska (ďalej len „národná banka“) alebo pri ich dovoze národnou bankou, a to pred ich emisiou,

peniazmi platné bankovky a mince slovenskej alebo cudzej meny, ak sa slovenské bankovky a mince na zberateľské účely nepredávajú za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo cudzie bankovky a mince za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného národnou bankou; za platné sa považujú aj také bankovky a mince, ktorých platnosť bola ukončená, ale možno ich za platné bankovky a mince vymeniť,

stavbou výsledok stavebných prác a činností, ktorý tvorí priestorovo ucelený celok alebo aspoň technicky samostatnú časť, a to pred zápisom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa osobitného predpisu,⁵)

službou každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru, dodaním stavby, prevodom a prechodom nehnuteľnosti; za službu sa považuje aj prevod práva, postúpenie práva alebo poskytnutie práva využiť vec a taktiež zdržanie sa konania za odplatu alebo strpenie konania alebo stavu za odplatu,

obratom príjmy (výnosy) za zdaniteľné plnenia v tuzemsku bez plnení oslobodených od dane podľa § 26, prípadne znížené o daň na výstupe,

daňou na vstupe daň u platiteľa, ktorú voči nemu v súlade s týmto zákonom uplatnil pri ním prijatom zdaniteľnom plnení iný platiteľ; v prípade dovozu tovaru daň vyrubená colným orgánom,

daňou na výstupe daň, ktorú je platiteľ povinný uplatniť pri vzniku daňovej povinnosti,

odpočítaním dane odpočítanie dane na vstupe od súčtu súm dane na výstupe za príslušné zdaňovacie obdobie,

ch)

vlastnou daňovou povinnosťou prevýšenie súčtu súm dane na výstupe nad súčtom súm odpočítanej dane za príslušné zdaňovacie obdobie, upravené podľa § 4, 20, 21, 21a, 38b a 43,

nadmerným odpočtom prevýšenie súčtu súm odpočítanej dane nad súčtom súm dane na výstupe za príslušné zdaňovacie obdobie, upravené podľa § 4, 20, 21, 21a, 38b a 43,

správcom dane príslušný daňový úrad s výnimkou dovozu tovaru a príležitostnej autobusovej prepravy, kde je správcom dane colný orgán,

osobným automobilom motorové vozidlo, ktoré podľa osobitného predpisu^5a) patrí do kategórie M1 alebo do tejto kategórie patrilo pred prestavbou vozidla povolenou podľa osobitného predpisu^5b) a po prestavbe bude naďalej spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie M1; príslušenstvom osobného automobilu elektrické ovládanie okien, centrálne uzamykanie dverí, klimatizačný systém, autorádio, autorádio s prehrávačom (MC/CD), prehrávač (MC/CD), reproduktory, anténa, poplašné a zabezpečovacie zariadenie, vzduchový vankúš (airbag), strešné okno, protiblokovacie zariadenie ABS,

daňovým identifikačným číslom číslo uvedené v osvedčení o registrácii pre daň (ďalej len „osvedčenie o registrácii“),

montážou zmontovanie alebo zloženie zariadení alebo strojov z jednotlivých dielov,

inštaláciou uvedenie zmontovaných strojov a zariadení do činnosti.

§ 3

Osoby, ktoré sú povinné platiť daň

(1)

Osobou, ktorá je povinná platiť daň platiteľovi, je fyzická osoba alebo právnická osoba, od ktorej platiteľ požaduje odplatu za zdaniteľné plnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri dovoze tovaru je povinná platiť daň fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej sa má prepustiť tovar do navrhovaného colného režimu,⁶) ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Pri príležitostnej autobusovej preprave je povinný zaplatiť daň zahraničný dopravca, ak medzinárodná dohoda, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.

DRUHÁ ČASŤ

UPLATŇOVANIE DANE PRI ZDANITEĽNOM PLNENÍ V TUZEMSKU (§ 4-46c)

§ 4

Platitelia a ich registračná povinnosť

(1)

Platiteľom je osoba podliehajúca dani, ktorá je registrovaná ako platiteľ. Žiadosť o registráciu je povinná podať osoba podliehajúca dani, ktorá za najbližšie najviac tri predchádzajúce po sebe idúce kalendárne mesiace dosiahne obrat 750 000 Sk, a to najneskôr do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahne tento obrat. Žiadosť o registráciu sa podáva na osobitnom tlačive vydanom Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Osoba podliehajúca dani je platiteľom odo dňa registrácie. O registrácii platiteľa vydá daňový úrad osvedčenie o registrácii.

(2)

Osoby podliehajúce dani, ktorých obrat nedosiahne sumu uvedenú v odseku 1, ak ide o osoby, ktoré na základe zmluvy o združení⁷) alebo inej obdobnej zmluvy (ďalej len „zmluva o združení“) vykonávajú zdaniteľné plnenia spoločne, a ak celkový obrat všetkých týchto osôb dosiahne sumu uvedenú v odseku 1, pričom do celkového obratu sa započítavajú obraty jednotlivých osôb a ich spoločný obrat, sú povinné podať jednotlivo žiadosť o registráciu v lehote a na tlačive podľa odseku 1. Platiteľmi sú odo dňa registrácie. Ak osoba podliehajúca dani, ktorá nie je platiteľom, uzavrie zmluvu o združení s platiteľom, je povinná podať žiadosť o registráciu na tlačive podľa odseku 1 najneskôr do piatich dní odo dňa uzavretia zmluvy. Osoby podliehajúce dani, ktoré žiadajú o registráciu podľa tohto odseku, sú povinné súčasne so žiadosťou o registráciu predložiť daňovému úradu písomnú zmluvu o združení.

(3)

Platiteľom je aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudla majetok podľa osobitného predpisu,⁸) a to odo dňa nadobudnutia majetku. Platiteľom je aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudla podnik alebo jeho časť od platiteľa podľa osobitného predpisu,^8a) a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Platiteľom je aj obchodná spoločnosť alebo družstvo, ktoré je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stal právnym nástupcom. Skutočnosť, na základe ktorej sa právnická osoba alebo fyzická osoba stala platiteľom, je platiteľ povinný oznámiť daňovému úradu do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. O registrácii platiteľa vydá daňový úrad osvedčenie o registrácii.

(4)

Platiteľmi môžu byť aj osoby podliehajúce dani, ktorým nevznikla povinnosť registrácie podľa odsekov 1 až 3, ak daňový úrad uzná oprávnenosť žiadosti o registráciu a vydá osvedčenie o registrácii; tieto osoby sú platiteľmi dňom uvedeným v osvedčení o registrácii.

(5)

Platiteľ registrovaný podľa odsekov 1 až 4 môže odpočítať daň viažucu sa na kúpnu cenu tovaru a nehnuteľnosti, ktoré kúpil najneskôr 12 mesiacov pred dňom, keď sa stal platiteľom, a daň viažucu sa na cenu za oprávnenie na výkon práva priemyselného vlastníctva^8b) a na cenu za oprávnenie použiť dielo⁹) vrátane programového vybavenia, ktoré nadobudol najneskôr 12 mesiacov pred dňom, keď sa stal platiteľom. Daň pri uvedenom majetku, ktorý je odpisovaný podľa osobitného predpisu,¹⁰) platiteľ zníži o sumu dane zodpovedajúcu odpisu podľa ročnej percentuálnej odpisovej sadzby. Platiteľ nemôže odpočítať daň, ak majetok nepoužije na uskutočňovanie zdaniteľných plnení ako platiteľ.

(6)

Platiteľ registrovaný podľa odsekov 1 až 4 môže odpočítať daň podľa odseku 5 v rozsahu a za podmienok podľa § 20, 20a, 21 a 48, pričom za daňový doklad sa považuje doklad o nadobudnutí uvedeného majetku od platiteľa za cenu s daňou; pri dovezenom tovare sa za daňový doklad považuje písomné colné vyhlásenie. Platiteľ odpočíta daň v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa splnila posledná z podmienok na odpočítanie dane.

(7)

Platiteľ registrovaný podľa odsekov 1 až 4 môže odpočítať daň pri majetku podľa odseku 5, ktorý nadobudol ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva³) najneskôr 12 mesiacov pred dňom, keď sa stal platiteľom. Na odpočítanie dane sa primerane vzťahujú odseky 5 a 6.

§ 6

Miesto zdaniteľného plnenia

(1)

Miestom zdaniteľného plnenia je pri dodaní tovaru miesto, kde

sa tovar nachádza v čase, keď sa preprava alebo odoslanie tovaru začína uskutočňovať, ak je dodanie tovaru spojené s prepravou alebo odoslaním tovaru, pričom nie je rozhodujúce, kto tovar prepravuje alebo odosiela,

je tovar inštalovaný alebo zmontovaný, ak je dodanie tovaru spojené s jeho inštaláciou alebo montážou,

sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje, ak je dodanie tovaru bez prepravy alebo odoslania.

(2)

Miestom zdaniteľného plnenia pri dodaní stavby a pri prevode a prechode nehnuteľnosti je miesto, kde sa stavba alebo nehnuteľnosť nachádza.

(3)

Miestom zdaniteľného plnenia pri poskytovaní služby je miesto, kde

má právnická osoba poskytujúca službu svoje sídlo alebo kde má umiestnenú organizačnú zložku, a to podľa toho, z ktorého miesta sa služba poskytuje, s výnimkou podľa písmen b) až f) a odseku 4; ak ide o fyzickú osobu, miesto, kde má trvalý pobyt, prípadne miesto, kde sa obvykle zdržiava, alebo miesto, kde má oprávnenie podnikať, a to podľa toho, z ktorého miesta sa služba poskytuje, s výnimkou podľa písmen b) až f) a odseku 4,

sa stavba [§ 2 ods. 5 písm. c)] alebo nehnuteľnosť nachádza pri poskytovaní služby vzťahujúcej sa na túto vec vrátane služieb realitných kancelárií, znalcov, architektov a stavebného dozoru,

sa výlučne alebo z väčšej časti vykoná inštalácia, montáž, oprava, údržba, obnovenie alebo úprava hnuteľného hmotného majetku,

sa skutočne vykoná nakladanie alebo vykladanie prepravovaného tovaru a obvyklá manipulácia s ním, napríklad triedenie, balenie, delenie, čistenie, nové označovanie, odoberanie vzoriek, prehliadanie,

sa preprava začína uskutočňovať pri poskytovaní prepravných služieb, ak tento zákon neustanovuje inak,

sa skutočne poskytujú kultúrne, umelecké, športové, vedecké, výchovné, vzdelávacie a zábavné služby vrátane ich sprostredkovania.

(4)

Pri reklamných, poradenských, právnych, účtovných, audítorských, bankových, finančných alebo poisťovacích službách, pri prevode alebo postúpení autorských a im príbuzných práv, práv k patentom, licenciám, ochranným známkam a podobným priemyselným právam, pri prenájme hnuteľného hmotného majetku s výnimkou prenájmu dopravných prostriedkov, ak sú tieto služby poskytnuté zákazníkovi pre jeho podnik založený v zahraničí, je miestom zdaniteľného plnenia miesto, kde má zákazník založený podnik, pre ktorý sa služby poskytujú.

(5)

Určenie miesta zdaniteľného plnenia podľa odseku 4 sa vzťahuje aj na sprostredkovanie služieb uvedených v odseku 4, ako aj na záväzky zdržania sa vykonávania služieb uvedených v odseku 4.

Základ dane

(§ 7-19)

§ 7

(1)

Základom dane je každá odplata¹²) za zdaniteľné plnenie, ktorá je alebo má byť platená príjemcom plnenia alebo inou osobou, a to úplne alebo čiastočne v peniazoch alebo v naturáliách (ďalej len „cena“), znížená o daň na výstupe prislúchajúcu k zdaniteľnému plneniu. Základ dane zahŕňa aj súvisiace náklady (výdavky) platiteľa, ako napríklad províziu, náklady na balenie, náklady na dopravu a náklady poistenia účtované platiteľom príjemcovi plnenia alebo inej osobe, ktoré sú priamo spojené so zdaniteľným plnením a za ktoré platiteľ požaduje úhradu. Ak sa poskytuje k cene plnenia dotácia alebo príspevok, platiteľ, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenie, zvýši základ dane o poskytovanú dotáciu alebo príspevok.

(2)

Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňajú náklady (výdavky) platené v mene a na účet právnickej osoby alebo fyzickej osoby, pre ktorú sa zdaniteľné plnenie uskutočňuje (ďalej len „prechodné položky“).

(3)

Ak cena zdaniteľného plnenia nie je dohodnutá alebo určená osobitným predpisom, základom dane je obvyklá cena bez dane, a to aj v prípade uskutočnenia bezodplatného zdaniteľného plnenia alebo zdaniteľného plnenia na osobnú spotrebu platiteľa.

(4)

Ak sa uskutoční zdaniteľné plnenie osobe, ktorá má osobitný vzťah k platiteľovi podľa § 9, bezodplatne alebo cena je nižšia ako obvyklá cena, základom dane je obvyklá cena bez dane.

(5)

Ak zdaniteľné plnenie podlieha spotrebnej dani,¹⁴) základ dane zahŕňa aj túto daň.

(6)

Ak platiteľ poskytne zľavu z ceny za zdaniteľné plnenie, základ dane sa zníži o sumu tejto zľavy.

(7)

Základom dane pri zdaniteľných plneniach podľa zmluvy o kúpe prenajatej veci¹⁵) sú celkové sumy jednotlivých splátok bez dane dohodnuté v zmluve o kúpe prenajatej veci.

(8)

Ak platiteľ zníži alebo zvýši cenu zdaniteľného plnenia (§ 18), základom dane je rozdiel medzi pôvodnou cenou a cenou po znížení alebo zvýšení.

(9)

Základom dane pri predaji tovaru, stavby alebo nehnuteľnosti na dražbe je vydražená cena, ktorá sa považuje za cenu vrátane dane.

(10)

Ak ide o predaj podniku alebo jeho časti³¹) osobe, ktorá nie je platiteľom, základ dane sa určí osobitne pre jednotlivé zdaniteľné plnenia (§ 2 ods. 1), pričom základom dane je najmenej hodnota zistená podľa osobitného predpisu.^15b)

§ 8

(1)

Základom dane pri predaji zlata v zliatkoch alebo minciach, ktoré predáva národná banka za vyššiu cenu, ako bola cena nákupu, je rozdiel medzi cenou nákupu a cenou predaja bez dane. Ak nemožno cenu nákupu zistiť, základom dane je rozdiel medzi svetovou trhovou cenou zlata a cenou predaja bez dane. Ak je cena predaja nižšia ako cena nákupu, základom dane je nula.

(2)

Základom dane pri predaji platných bankoviek a mincí, ktoré sa na zberateľské účely predávajú za vyššiu cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za vyššiu cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného národnou bankou, je rozdiel medzi ich nominálnou hodnotou a cenou predaja bez dane. Ak je cena predaja nižšia, ako je ich nominálna hodnota, alebo je nižšia, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného národnou bankou, základom dane je nula.

(3)

Základom dane pri predaji platných slovenských poštových cenín a kolkov, ktorých cena predaja je vyššia, ako je ich nominálna hodnota alebo cena podľa poštového sadzobníka, je rozdiel medzi nominálnou hodnotou alebo cenou podľa poštového sadzobníka a cenou predaja bez dane. Ak je cena predaja nižšia, ako je ich nominálna hodnota alebo cena podľa poštového sadzobníka, základom dane je nula. Pri predaji cenín, ktorých platnosť bola ukončená, je základom dane cena, ktorá neobsahuje daň.

(4)

Pri uskutočnení zdaniteľného plnenia pri zabezpečovacom prevode práva,^26a) ak dlžník nesplní svoj záväzok, je základom dane suma zabezpečeného záväzku, ktorá sa považuje za cenu vrátane dane.

(5)

Pri poskytovaní stravovania¹⁶) sa do základu dane nezahŕňa výdavok (náklad) podľa osobitného predpisu.¹⁷)

§ 9

(1)

Osoby, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi, na účely tohto zákona sú

osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom platiteľa alebo členom štatutárneho orgánu platiteľa, ako aj osoby, ktoré sú mu priamo podriadené,

členovia dozorných rád platiteľov,

osoby, ktoré majú kontrolu nad platiteľom, a členovia ich predstavenstiev a hlavní akcionári osôb, ktoré majú kontrolu nad platiteľom,

osoby, ktoré majú osobitný vzťah k fyzickým osobám uvedeným v písmenách a), b), c) a g),

právnické osoby, v ktorých niektorá z osôb uvedených pod písmenami a), b) a c) má na základnom imaní právnickej osoby majetkovú účasť najmenej 10 %,

hlavní akcionári platiteľa a právnická osoba pod ich kontrolou,

osoby, ktoré sú v pracovnoprávnom alebo v obdobnom pracovnom vzťahu¹⁸) voči platiteľovi,

osoby, ktoré spoločne podnikajú s platiteľom na základe zmluvy o združení alebo inej obdobnej zmluvy,

ch)

členovia družstiev,¹⁹)

osoby blízke²⁰) platiteľovi,

osoby, ktoré žijú s platiteľom v domácnosti najmenej počas jedného roka a

starajú sa o domácnosť alebo

sú odkázané výživou na platiteľa,

príbuzní platiteľa v pobočnom rade do štvrtého stupňa.²¹)

(2)

Osobami, ktoré majú osobitný vzťah k fyzickým osobám uvedeným v odseku 1 písm. d) sú

osoby blízke,²⁰)

osoby, ktoré žijú s nimi v domácnosti najmenej počas jedného roka a

starajú sa o domácnosť alebo

sú odkázané výživou na túto osobu,

príbuzní v pobočnom rade do štvrtého stupňa.²¹)

(3)

Osoby, ktoré majú kontrolu nad platiteľom podľa odseku 1 písm. c), sú na účely tohto zákona osoby, ktoré vlastnia viac ako 50 % majetkových účastí platiteľa.

(4)

Hlavným akcionárom na účely tohto zákona je osoba, ktorá vlastní viac ako 10 % majetkových účastí.

§ 10

Sadzba dane

Sadzba dane je 19 %.

§ 11

Výpočet dane

(1)

Daň je povinný vypočítať platiteľ.

(2)

Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a sadzby dane, ak je základom dane cena, ktorá neobsahuje daň.

(3)

Daň sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je cena vrátane dane vynásobená výškou sadzby dane a v menovateli súčet čísla 100 a výšky sadzby dane, ak sa daň vypočítava z ceny vrátane dane.

(4)

Pri predaji tovaru, stavby alebo nehnuteľnosti na dražbe sa daň vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je vydražená cena vynásobená výškou sadzby dane a v menovateli súčet čísla 100 a výšky sadzby dane.

(5)

Ak sa odplata za zdaniteľné plnenie uskutočňuje peňažnými prostriedkami v cudzej mene,²⁵) prepočítajú sa na slovenskú menu kurzom vyhláseným v kurzovom lístku národnej banky, platným v deň vzniku daňovej povinnosti.

(6)

Vypočítaná daň sa zaokrúhľuje na desaťhaliere do 0,05 Sk smerom nadol a od 0,05 Sk vrátane smerom nahor.

§ 12

Základ dane a výpočet dane pri použitom tovare

(1)

Základom dane pri predaji použitého tovaru v nezmenenom stave je rozdiel medzi cenou predaja a cenou nákupu.

(2)

Daň sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je základ dane podľa odseku 1 vynásobený výškou sadzby dane a v menovateli súčet čísla 100 a výšky sadzby dane.

(3)

Platiteľ, ktorý predáva použitý tovar v nezmenenom stave a postupuje pri určení základu dane a výpočte dane podľa odsekov 1 a 2, nemôže odpočítať daň pri prijatých zdaniteľných plneniach.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 môže použiť platiteľ, ktorý v rámci svojej podnikateľskej činnosti uskutočňuje len nákup a predaj použitého tovaru v nezmenenom stave.

(5)

Ak platiteľ predáva použitý tovar v nezmenenom stave a súčasne uskutočňuje iné zdaniteľné plnenia, rozhodne o určení základu dane, výpočte dane a o odpočítaní dane podľa odsekov 1 až 3 daňový úrad na základe žiadosti platiteľa.

§ 13

Uskutočnenie zdaniteľného plnenia

(1)

Zdaniteľné plnenie je uskutočnené

pri dodaní tovaru dňom odovzdania tovaru v určitom mieste alebo dňom odovzdania tovaru prvému dopravcovi na prepravu, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním tovaru, a to aj vtedy, ak k zmene vlastníckeho práva k tovaru podľa kúpnej zmluvy dôjde až zaplatením ceny tovaru;²⁶) v ostatných prípadoch dňom, keď je príjemcovi umožnené nakladať s tovarom, a to aj vtedy, ak k zmene vlastníckeho práva k tovaru podľa kúpnej zmluvy dôjde až zaplatením ceny tovaru,²⁶)

pri prevode a prechode nehnuteľnosti alebo jej časti dňom nadobudnutia vlastníctva alebo prevodu správy; pri dodaní stavby dňom prevzatia alebo zaplatenia, a to tým dňom, ktorý nastane skôr,

pri poskytovaní služieb dňom ich poskytnutia alebo zaplatenia, a to tým dňom, ktorý nastane skôr,

pri odkúpení peňažnej pohľadávky [§ 29 ods. 1 písm. r)] dňom dosiahnutia výnosu, pričom sa za výnos považuje príjem z odkúpenej peňažnej pohľadávky prevyšujúci cenu obstarania peňažnej pohľadávky, ako aj prijatie dohodnutej odplaty kupujúcim za odkúpenie peňažnej pohľadávky,

pri bezodplatnom zdaniteľnom plnení dňom uvedeným v zmluve, prevzatím alebo poskytnutím, a to tým dňom, ktorý nastane skôr,

pri zdaniteľnom plnení uskutočnenom na osobnú spotrebu platiteľa dňom odovzdania tovaru, stavby, nehnuteľnosti alebo poskytnutia služby,

pri prevode cenného papiera dňom zmeny majiteľa cenného papiera,

pri zabezpečovacom prevode práva^26a) v tom prípade, ak dlžník nesplní svoj záväzok, a to dohodnutým dňom plnenia záväzku,

pri poskytnutí úveru alebo pôžičky dňom, keď má byť zaplatený úrok.

(2)

Zdaniteľné plnenie uskutočňované prostredníctvom predajných automatov, prípadne iných obdobných prístrojov uvádzaných do chodu mincami, bankovkami, známkami alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi peniaze a v prípadoch, keď sa úhrada za zdaniteľné plnenie uskutočňuje platobnými kartami alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi peniaze, je uskutočnené dňom, keď platiteľ vyberie peniaze alebo známky z prístroja alebo iným spôsobom zistí výšku obratu.

(3)

Ak sa zdaniteľné plnenie uskutočňuje formou čiastkového alebo opakovaného zdaniteľného plnenia podľa zmluvy o dielo,²⁷) nájomnej zmluvy,²⁸) zmluvy o kúpe prenajatej veci¹⁵) alebo obdobnej zmluvy, je každé čiastkové alebo opakované zdaniteľné plnenie samostatným zdaniteľným plnením.

(4)

Čiastkovým zdaniteľným plnením sa na účely tohto zákona rozumie zdaniteľné plnenie, ktoré sa podľa zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy uskutočňuje v dohodnutom rozsahu a v dohodnutých lehotách, a nejde pritom o celkové zdaniteľné plnenie, na ktoré je uzavretá zmluva. Zdaniteľné plnenie je uskutočnené dňom prevzatia alebo poskytnutia čiastkového zdaniteľného plnenia alebo dňom jeho zaplatenia, a to tým dňom, ktorý nastane skôr.

(5)

Opakovaným zdaniteľným plnením sa na účely tohto zákona rozumie zdaniteľné plnenie, ktoré sa uskutočňuje podľa zmluvy v dohodnutých lehotách, pričom podľa tejto zmluvy ide o plnenie rovnakého druhu tovaru alebo služby. Zdaniteľné plnenie je uskutočnené najneskôr posledným dňom zdaňovacieho obdobia, v ktorom má byť zaplatené opakované zdaniteľné plnenie.

(6)

Ak platiteľ obstará vo svojom mene na účet inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby^28a) službu poskytnutú inou osobou podliehajúcou dani, platí, že tento platiteľ obstaranú službu prijal a sám poskytol a že súčasťou tejto služby je aj jeho služba obstarania, ktorej prislúcha sadzba dane podľa obstaranej služby alebo oslobodenie od dane podľa obstaranej služby. Zdaniteľné plnenie je uskutočnené dňom vyhotovenia dokladu, ktorým platiteľ požaduje odplatu od inej osoby, alebo dňom jej úhrady, a to tým dňom, ktorý nastane skôr.

(7)

Ak platiteľ prijal službu vo svojom mene a na svoj účet od osoby podliehajúcej dani a ďalej za túto službu alebo jej časť požaduje odplatu od inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, platí, že túto službu prijal a sám poskytol. Zdaniteľné plnenie je uskutočnené dňom vyhotovenia dokladu, ktorým platiteľ požaduje odplatu za službu od inej osoby, alebo dňom jej úhrady, a to tým dňom, ktorý nastane skôr. Ustanovenie tohto odseku sa nevzťahuje na prípady, ak má platiteľ prijatú službu zahrnúť do základu dane podľa § 7 ods. 1.

(8)

Ak platiteľ prijme akúkoľvek platbu za zdaniteľné plnenie, a to aj čiastočnú, pred dňom uskutočnenia zdaniteľného plnenia podľa odsekov 1 až 7 s výnimkou vývozu tovaru podľa § 37, deň prijatia platby sa považuje za deň uskutočnenia zdaniteľného plnenia v rozsahu prijatej platby, pričom sa primerane uplatnia § 7 a 15. Ustanovenia odsekov 1 až 7 nie sú týmto dotknuté.

§ 14

Vznik daňovej povinnosti

(1)

Daňová povinnosť vzniká platiteľovi dňom uskutočnenia zdaniteľného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Daňová povinnosť nevzniká pri

bezodplatne poskytnutých propagačných a reklamných predmetoch, ak hodnota nepresiahne 300 Sk za jeden kus a sú označené obchodným menom platiteľa alebo jeho obvyklým obchodným označením,

vzorkách poskytnutých na kontrolné účely podľa osobitného predpisu,¹¹)

predaji podniku alebo jeho časti,³¹) ak sa podnik alebo jeho časť predáva platiteľovi.

(3)

Daňová povinnosť vzniká správcovi dane uvedením nezdaneného tovaru do obehu.²⁹) Pri uvedení nezdaneného tovaru do obehu vyhotoví správca dane kupujúcemu doklad, ktorý je na účely tohto zákona považovaný za daňový doklad.

(4)

Daňová povinnosť podľa odseku 2 nevzniká správcovi dane, ak daruje nezdanený tovar na humanitárne a dobročinné účely subjektom, ktoré nie sú osobami podliehajúcimi dani.

§ 15

Daňový doklad a jeho obsah

(1)

Platiteľ je povinný vyhotoviť za každé zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa daňový doklad, a to najskôr v deň uskutočnenia zdaniteľného plnenia a najneskôr do 15 dní odo dňa jeho uskutočnenia, ak tento zákon neustanovuje inak. Platiteľ nie je povinný vyhotoviť daňový doklad za zdaniteľné plnenie oslobodené od dane podľa § 26.

(2)

Daňový doklad musí obsahovať

obchodné meno, sídlo alebo trvalý pobyt, miesto podnikania, daňové identifikačné číslo platiteľa, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenie,

obchodné meno, sídlo alebo trvalý pobyt, miesto podnikania, daňové identifikačné číslo platiteľa, v ktorého prospech sa zdaniteľné plnenie uskutočňuje,

poradové číslo daňového dokladu,

dátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia,

dátum vyhotovenia daňového dokladu,

názov, množstvo tovaru alebo rozsah zdaniteľného plnenia,

výšku ceny bez dane,

sadzbu dane,

ch)

výšku dane celkom.

(3)

Ak platiteľ uskutoční zdaniteľné plnenie, ku ktorého cene sa poskytuje dotácia alebo príspevok, výška ceny bez dane podľa odseku 2 písm. g) neobsahuje dotáciu alebo príspevok k cene zdaniteľného plnenia a výška dane podľa odseku 2 písm. ch) zodpovedá cene bez dane, ktorá neobsahuje dotáciu alebo príspevok. Za správnosť údajov v daňovom doklade zodpovedá platiteľ uskutočňujúci zdaniteľné plnenie.

(4)

Ak súčasťou zdaniteľného plnenia je aj zdaniteľné plnenie oslobodené od dane, musí sa v daňovom doklade uviesť výška ceny bez dane a výška dane celkom oddelene od výšky ceny zdaniteľného plnenia oslobodeného od dane. Ustanovenie tohto odseku sa nepoužije na zdaniteľné plnenie podľa § 13 ods. 6.

(5)

Ak osoba, ktorá nie je platiteľom, vyhotoví daňový doklad alebo uplatní k cene daň, je povinná oznámiť a zaplatiť daň príslušnému daňovému úradu najneskôr do 15 dní od konca mesiaca, v ktorom tak konala.

(6)

Daňovým dokladom môže byť aj

dohoda o splátkach, ktorá je súčasťou nájomnej zmluvy alebo zmluvy o kúpe prenajatej veci,

zmluva o dodávaní tepelnej energie, elektrickej energie, plynu a vody,

za predpokladu, že obsahujú náležitosti podľa odseku 2. Dohodu o splátkach alebo zmluvu podľa písmena b) musí platiteľ uvádzať v záznamoch na daňové účely podľa § 24 za každé zdaňovacie obdobie, ktorého sa týka.

(7)

Ak platiteľ, ktorý dodáva tepelnú energiu, elektrickú energiu, plyn a vodu, prijme v jednom zdaňovacom období viac platieb za zdaniteľné plnenie, môže vyhotoviť za toto zdaňovacie obdobie súhrnný daňový doklad.

(8)

Ak platiteľ uskutočňuje zdaniteľné plnenie, za ktoré vyhotovil daňový doklad podľa odseku 6, a prijme splátku alebo jej časť pred dohodnutým dňom splatnosti tejto splátky v zdaňovacom období, v ktorom mala byť splátka zaplatená, nie je povinný vyhotoviť iný daňový doklad ako daňový doklad vyhotovený podľa odseku 6.

§ 16

Zjednodušený daňový doklad a jeho obsah

(1)

Ak platiteľ uskutočňuje zdaniteľné plnenie a úhradu v hotovosti eviduje podľa osobitného predpisu,¹³) doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou sa považuje za daňový doklad, ak obsahuje tieto údaje

obchodné meno, sídlo alebo trvalý pobyt, miesto podnikania, daňové identifikačné číslo platiteľa, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenie,

poradové číslo dokladu,

dátum vyhotovenia dokladu,

názov, množstvo tovaru alebo rozsah zdaniteľného plnenia,

sadzbu dane,

výšku ceny vrátane dane celkom

(ďalej len „zjednodušený daňový doklad“).

(2)

Platiteľ, ktorý postupuje pri určení základu dane a výpočte dane podľa § 12, musí v zjednodušenom daňovom doklade okrem údajov v odseku 1 uviesť aj výšku dane.

(3)

Ak súčasťou zdaniteľného plnenia je aj zdaniteľné plnenie oslobodené od dane, musí sa v zjednodušenom daňovom doklade uviesť výška ceny vrátane dane a sadzba dane oddelene od výšky ceny zdaniteľného plnenia oslobodeného od dane.

(4)

Za správnosť údajov podľa odseku 1 zodpovedá platiteľ uskutočňujúci zdaniteľné plnenie. Za vypočítanú výšku dane na účely odpočítania dane na základe zjednodušeného daňového dokladu zodpovedá platiteľ, v ktorého prospech sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo. Daň sa vypočíta podľa § 11 ods. 3 a uvedie sa na zjednodušený daňový doklad spolu s údajmi podľa § 15 ods. 2 písm. b).

(5)

Ak osoba, ktorá nie je platiteľom, vyhotoví zjednodušený daňový doklad alebo uplatní k cene daň, je povinná oznámiť a zaplatiť daň príslušnému daňovému úradu najneskôr do 15 dní od konca mesiaca, v ktorom tak konala.

(6)

Zjednodušeným daňovým dokladom pri preprave osôb je platiteľom vydaný cestovný lístok, ktorý obsahuje obchodné meno prepravcu.

§ 17

Doklad o použití a jeho obsah

(1)

Platiteľ je povinný vyhotoviť doklad o použití v prípade, ak uskutoční

bezodplatné zdaniteľné plnenie,

zdaniteľné plnenie na osobnú spotrebu platiteľa,

zdaniteľné plnenie osobe, ktorá má osobitný vzťah k platiteľovi a odplata je nižšia ako obvyklá cena,

a to ihneď pri uskutočnení zdaniteľného plnenia.

(2)

Doklad o použití musí obsahovať

obchodné meno, sídlo alebo trvalý pobyt, miesto podnikania, daňové identifikačné číslo platiteľa, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenie,

názov (meno) a sídlo (trvalý pobyt) právnickej osoby alebo fyzickej osoby, v ktorej prospech sa zdaniteľné plnenie uskutočňuje, prípadne účel použitia,

poradové číslo dokladu,

dátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia,

dátum vyhotovenia dokladu,

názov, množstvo tovaru alebo rozsah zdaniteľného plnenia,

výšku ceny bez dane,

sadzbu dane,

ch)

výšku dane celkom.

§ 18

Oprava základu dane

(1)

Platiteľ môže opraviť základ dane

pri zrušení alebo vrátení celého zdaniteľného plnenia alebo jeho časti, ak sa zaň neposkytla odplata alebo sa odplata vrátila,

pri dodatočnom znížení ceny zdaniteľného plnenia na základe zmeny kvalitatívnych, dodacích alebo iných podmienok dohodnutých pri zdaniteľnom plnení.

(2)

Platiteľ je povinný opraviť základ dane pri zvýšení ceny zdaniteľného plnenia na základe zmeny kvalitatívnych, dodacích alebo iných podmienok dohodnutých pri zdaniteľnom plnení.

(3)

Rozdiel pôvodného a opraveného základu dane sa považuje za samostatné zdaniteľné plnenie, ktoré podlieha dani v zdaňovacom období, v ktorom sa opravil základ dane podľa odseku 1 alebo 2.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú iba na platiteľa, ktorý bol platiteľom v čase vzniku daňovej povinnosti pri pôvodnom zdaniteľnom plnení.

§ 19

Daňový dobropis a daňový ťarchopis

(1)

Ak platiteľ, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie, vykoná opravu základu dane podľa § 18 alebo opravu sadzby dane, vyhotoví pre platiteľa, v ktorého prospech sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo, daňový dobropis alebo daňový ťarchopis, a to najneskôr do 15 dní po vykonaní opravy.

(2)

Daňovým dobropisom je daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktorým sa opravuje výška dane

pri znížení ceny za zdaniteľné plnenie,

pri oprave sadzby dane.

(3)

Daňovým ťarchopisom je daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktorým sa opravuje výška dane

pri zvýšení ceny za zdaniteľné plnenie,

pri oprave sadzby dane.

(4)

Ak pri pôvodnom zdaniteľnom plnení vyhotovil platiteľ daňový doklad, musí daňový dobropis alebo daňový ťarchopis obsahovať poradové číslo pôvodného daňového dokladu, ďalej údaje ustanovené v § 15 ods. 2 písm. a), b), c), e), f) a h) a ak ide

o daňový dobropis aj rozdiel medzi pôvodnou a zníženou cenou bez dane za zdaniteľné plnenie a rozdiel medzi pôvodnou a zníženou daňou,

o daňový ťarchopis aj rozdiel medzi pôvodnou a zvýšenou cenou bez dane za zdaniteľné plnenie a rozdiel medzi pôvodnou a zvýšenou daňou.

(5)

Ak pri pôvodnom zdaniteľnom plnení vyhotovil platiteľ zjednodušený daňový doklad, musí daňový dobropis alebo daňový ťarchopis obsahovať údaje ustanovené v § 16 ods. 1 písm. a) až e) a ak ide

o daňový dobropis, rozdiel medzi pôvodnou a zníženou cenou vrátane dane za zdaniteľné plnenie,

o daňový ťarchopis, rozdiel medzi pôvodnou a zvýšenou cenou vrátane dane za zdaniteľné plnenie.

(6)

Na daňový dobropis a daňový ťarchopis podľa odseku 5 sa vzťahuje § 16 ods. 4.

Odpočítanie dane

(§ 20-38)

§ 20

(1)

Platiteľ môže odpočítať daň, ak zdaniteľné plnenie prijme na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení,

pri ktorých vzniká daňová povinnosť podľa § 14,

ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37, 38 a 39,

pri ktorých nevzniká daňová povinnosť podľa § 14 ods. 2 písm. a).

(2)

Platiteľ nemôže odpočítať daň, ak zdaniteľné plnenie prijme na

uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 26,

výkon svojich činností, ktoré nie sú zdaniteľnými plneniami.

(3)

Ak platiteľ prijme zdaniteľné plnenie na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení, pri ktorých môže odpočítať daň podľa odseku 1, a súčasne aj na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení oslobodených od dane podľa § 26, je povinný postupovať pri určení dane, ktorú môže odpočítať, podľa § 21. Platiteľ je povinný postupovať podľa § 21 aj v prípade, ak pri prijatí zdaniteľného plnenia nevie určiť, či prijaté zdaniteľné plnenie použije na uskutočnenie zdaniteľných plnení, pri ktorých môže odpočítať daň podľa odseku 1, alebo na uskutočnenie zdaniteľných plnení oslobodených od dane podľa § 26.

(4)

Ak platiteľ prijme zdaniteľné plnenie, ktoré je určené čiastočne na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení a čiastočne na výkon činností, ktoré nie sú zdaniteľnými plneniami, za daň na vstupe sa považuje daň uplatnená na prijaté zdaniteľné plnenie, znížená pomerne podľa rozsahu použitia prijatého zdaniteľného plnenia; pomer platiteľ určí najmä podľa pracovných hodín, obratu, zisku a počtu zamestnancov vzťahujúcich sa na uskutočnenie zdaniteľných plnení a na výkon činností, ktoré nie sú zdaniteľnými plneniami. Ak platiteľ nevie určiť rozsah použitia prijatého zdaniteľného plnenia na výkon činností, ktoré nie sú zdaniteľnými plneniami, nemôže odpočítať daň.

(5)

Platiteľ nemôže odpočítať daň pri

kúpe alebo prenájme osobného automobilu,

kúpe tovaru tvoriaceho príslušenstvo osobného automobilu vrátane montáže,

kúpe tovaru a služieb na účely pohostenia,

kúpe vratných fliaš s výnimkou kúpy vratných fliaš, ktoré platiteľ vyváža do zahraničia (§ 37),

prijatých zdaniteľných plneniach, ktoré sú prechodnými položkami (§ 7 ods. 2).

(6)

Platiteľ, ktorý kupuje osobné automobily na účely ich ďalšieho predaja alebo nájmu, a kúpa a predaj osobných automobilov a nájom osobných automobilov je predmetom podnikania platiteľa, môže odpočítať daň pri ich kúpe, ako aj pri kúpe tovaru tvoriaceho ich príslušenstvo vrátane montáže.

(7)

Ustanovenie odseku 6 sa vzťahuje aj na ojazdené osobné automobily kúpené na účely ďalšieho predaja alebo nájmu; v týchto prípadoch platiteľ môže odpočítať daň vo výške, ktorá sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je cena, za ktorú bol ojazdený osobný automobil kúpený, vynásobená výškou sadzby dane a v menovateli je súčet čísla 100 a výšky sadzby dane. Na tento prípad sa nevzťahuje § 20a ods. 1.

(8)

Ak platiteľ kúpený osobný automobil podľa odsekov 6 a 7 použije na iný účel, ako je ustanovené v odsekoch 6 a 7, je povinný priznať a odviesť daň vo výške odpočítanej dane, a to v zdaňovacom období, v ktorom osobný automobil použil na iný účel.

(9)

Ak platiteľ predá alebo daruje osobný automobil, pri ktorého kúpe neodpočítal daň, daň na výstupe neuplatní.

(10)

Ak platiteľ predá vratné fľaše, pri ktorých kúpe neodpočítal daň, daň na výstupe neuplatní.

(11)

Platiteľ môže odpočítať daň aj v prípade, ak zdaniteľné plnenie prijme na uskutočnenie zdaniteľných plnení s miestom zdaniteľného plnenia v zahraničí. Platiteľ môže odpočítať daň za podmienok a v rozsahu, v akom by mohol odpočítať daň, keby zdaniteľné plnenia boli uskutočnené v tuzemsku.

(12)

Platiteľ, ktorému bol odcudzený tovar, pri ktorom odpočítal daň, je povinný odviesť daň vo výške odpočítanej dane; pri tovare odpisovanom podľa osobitného predpisu¹⁰) zníži platiteľ odvod dane o sumu dane zodpovedajúcu odpisom podľa ročných percentuálnych odpisových sadzieb. Platiteľ daň odvedie v tom zdaňovacom období, v ktorom zistil odcudzenie tovaru.

(13)

Pri prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu môže platiteľ odpočítať daň len zo zdaniteľného plnenia prijatého na účely prevádzkovania podniku; platiteľ nemôže odpočítať daň pri prijatom zdaniteľnom plnení súvisiacom s udržiavaním a správou konkurznej podstaty a pri prijatom zdaniteľnom plnení, ktoré je hotovým výdavkom správcu konkurznej podstaty a je pohľadávkou proti konkurznej podstate.

§ 20a

(1)

Odpočítať daň podľa § 20 môže platiteľ pri prijatom zdaniteľnom plnení, ak

platiteľovi, ktorý uskutočnil toto zdaniteľné plnenie, vznikla daňová povinnosť (§ 14),

daň na vstupe zaúčtoval vo svojom účtovníctve; ak ide o platiteľa, ktorý nie je účtovnou jednotkou, daň na vstupe zaevidoval v záznamoch podľa § 24,

má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktoré vyhotovil platiteľ.

(2)

Platiteľ môže odpočítať daň v zdaňovacom období, v ktorom sa splnila posledná z podmienok podľa odseku 1.

§ 21

(1)

Pri prijatom zdaniteľnom plnení podľa § 20 ods. 3 platiteľ odpočíta daň, ktorá zodpovedá dani na vstupe uplatnenej na prijaté zdaniteľné plnenie, vynásobenej koeficientom vypočítaným podľa odseku 2 a zaokrúhleným na štyri desatinné miesta (ďalej len „predbežné odpočítanie dane").

(2)

Koeficient sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je súčet cien bez dane za uskutočnené zdaniteľné plnenia, pri ktorých platiteľ môže odpočítať daň (§ 20 ods. 1), a v ktorého menovateli je súčet cien bez dane za všetky uskutočnené zdaniteľné plnenia. Pri výpočte koeficientu platiteľ do čitateľa ani do menovateľa koeficientu neuvádza tieto zdaniteľné plnenia:

úrok z peňažných prostriedkov na účte v banke, ak platiteľ nie je bankou,

predaj podniku alebo jeho časti,³¹)

prevod obchodného podielu,

zdaniteľné plnenia, pri ktorých neuplatňuje daň na výstupe podľa § 20 ods. 9 a 10.

(3)

V zdaňovacích obdobiach kalendárneho roka platiteľ predbežne použije koeficient podľa odseku 2, do ktorého výpočtu uvedie

údaje o zdaniteľných plneniach uskutočnených v predchádzajúcom kalendárnom roku alebo

údaje o zdaniteľných plneniach uskutočnených v zdaňovacích obdobiach od začiatku kalendárneho roka kumulovane.

(4)

Platiteľ je povinný v každom zdaňovacom období kalendárneho roka postupovať len podľa jedného z postupov podľa odseku 3 a nemôže ho v priebehu kalendárneho roka meniť. Ak sa osoba podliehajúca dani stane platiteľom v priebehu kalendárneho roka alebo ak platiteľovi nevznikla v predchádzajúcom kalendárnom roku povinnosť použiť koeficient podľa odseku 1, postupuje v každom zdaňovacom období kalendárneho roka podľa odseku 3 písm. b).

(5)

Po skončení kalendárneho roka vypočíta platiteľ spôsobom podľa odseku 2 koeficient z údajov o zdaniteľných plneniach uskutočnených v kalendárnom roku. Týmto koeficientom zaokrúhleným na štyri desatinné miesta vynásobí daň na vstupe pri prijatých zdaniteľných plneniach, pri ktorých bol povinný použiť koeficient podľa odseku 1. Rozdiel medzi predbežným odpočítaním dane a odpočítaním dane vypočítaným koeficientom za kalendárny rok vysporiada platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu. Rovnakým spôsobom postupuje aj platiteľ, ktorý v priebehu kalendárneho roka prestane byť platiteľom, a to za obdobie od 1. januára do skončenia jeho posledného zdaňovacieho obdobia.

§ 21a

Úprava dane odpočítanej pri investičnom majetku

(1)

Platiteľ je povinný vykonať úpravu dane odpočítanej pri investičnom majetku, ak v priebehu kalendárneho roka, v ktorom daň odpočítal, alebo v priebehu štyroch kalendárnych rokov nasledujúcich po kalendárnom roku, v ktorom daň odpočítal, zmenil účel použitia investičného majetku, pri ktorom odpočítal daň. Zmenou účelu použitia investičného majetku sa rozumie, ak platiteľ

investičný majetok, pri ktorom odpočítal daň podľa § 20 ods. 1, použije na uskutočňovanie zdaniteľných plnení bez možnosti odpočítania dane podľa § 20 ods. 2 písm. a) alebo na uskutočňovanie zdaniteľných plnení, pri ktorých je povinný použiť koeficient podľa § 21,

investičný majetok, pri ktorom nemohol odpočítať daň podľa § 20 ods. 2 písm. a), použije na uskutočňovanie zdaniteľných plnení s možnosťou odpočítania dane podľa § 20 ods. 1 alebo na uskutočňovanie zdaniteľných plnení, pri ktorých je povinný použiť koeficient podľa § 21,

investičný majetok, pri ktorom odpočítal daň podľa § 20 ods. 3, použije na uskutočňovanie zdaniteľných plnení s možnosťou odpočítania dane podľa § 20 ods. 1 alebo na uskutočňovanie zdaniteľných plnení bez možnosti odpočítania dane podľa § 20 ods. 2 písm. a).

(2)

Ak sa zmenil účel použitia investičného majetku v priebehu kalendárneho roka, v ktorom platiteľ odpočítal daň pri investičnom majetku, úpravu odpočítanej dane platiteľ vysporiada v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka. Platiteľ postupuje pri úprave odpočítanej dane podľa prílohy.

(3)

Ak sa zmenil účel použitia investičného majetku v priebehu štyroch kalendárnych rokov nasledujúcich po kalendárnom roku, v ktorom platiteľ odpočítal daň, úpravu odpočítanej dane platiteľ vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom sa zmenil účel použitia investičného majetku podľa odseku 1. Platiteľ postupuje pri úprave odpočítanej dane podľa prílohy.

(4)

Investičným majetkom na účely tohto zákona sú hnuteľné veci, ktorých cena obstarania bez dane je vyššia ako 30 000 Sk a ktorých doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok, a stavby a nehnuteľnosti.

(5)

Ak platiteľ nadobudne stavbu formou prijatých stavebných prác, úprava odpočítania dane podľa odsekov 1 až 3 sa týka všetkých prijatých zdaniteľných plnení, ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny^15b) stavby. Lehota na vykonanie úpravy odpočítania dane podľa odseku 1 začína plynúť v roku uvedenia stavby do užívania.

(6)

Úprava odpočítania dane podľa odsekov 1 až 3 sa vzťahuje aj na prijaté stavebné práce, ktoré sú technickým zhodnotením¹⁰) stavby alebo nehnuteľnosti. Lehota na vykonanie úpravy odpočítania dane podľa odseku 1 začína plynúť v roku uvedenia technického zhodnotenia do užívania.

(7)

Neodpočítanie dane podľa § 20 ods. 2 písm. a) sa na účely úpravy dane odpočítanej pri investičnom majetku považuje za odpočítanie dane vo výške 0.

§ 22

Oprava odpočítanej dane

(1)

Ak platiteľ, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie, opraví základ dane podľa § 18 alebo opraví sadzbu dane, opraví aj platiteľ, v ktorého prospech sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo, odpočítanú daň. Opravu odpočítanej dane vykoná platiteľ v tom zdaňovacom období, v ktorom daňový dobropis alebo daňový ťarchopis zaúčtoval alebo zaevidoval v záznamoch podľa § 24, ak ide o platiteľa, ktorý nie je účtovnou jednotkou.

(2)

Na opravu odpočítanej dane podľa odseku 1 sa vzťahujú § 20 a 21.

§ 23

Nadmerný odpočet

(1)

Ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť na základe žiadosti o vrátenie nadmerného odpočtu. Žiadosť možno podať najskôr pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Daňový úrad vráti nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania žiadosti o vrátenie nadmerného odpočtu.

(2)

Ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1 začne kontrolu na zistenie oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu alebo ak platiteľ neumožní vykonanie kontroly v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, vráti daňový úrad nadmerný odpočet zistený kontrolou v lehote desiatich dní od skončenia kontroly.

§ 24

Vedenie záznamov na daňové účely

(1)

Platiteľ je povinný viesť osobitne záznamy o prijatých a uskutočnených zdaniteľných plneniach v tuzemsku a osobitne záznamy o dovoze tovaru, v ktorých uvedie údaje rozhodujúce na určenie dane podľa jednotlivých zdaňovacích období. Tieto záznamy vedie podľa zdaniteľných plnení, pri ktorých sa uplatňuje daň, a podľa plnení oslobodených od dane. O prijatých zdaniteľných plneniach a o dovoze tovaru vedie platiteľ záznamy v členení na plnenia s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a na plnenia, pri ktorých je povinný použiť koeficient podľa § 21.

(2)

Platiteľ, ktorý nie je založený alebo zriadený za účelom podnikania, je povinný osobitne viesť záznamy podľa odseku 1 v rozsahu jeho podnikania.

(3)

Štátny fond trhovej regulácie Slovenskej republiky v poľnohospodárstve a Správa rezerv vedú osobitne záznamy podľa odseku 1 v rozsahu podľa § 2 ods. 2 písm. d) a e).

§ 25

Uschovávanie daňových dokladov, zjednodušených daňových dokladov a dokladov o použití

Platiteľ je povinný uschovávať všetky daňové doklady, zjednodušené daňové doklady a doklady o použití rozhodujúce pre určenie dane počas desiatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom vznikla daňová povinnosť.

§ 26

Oslobodenie od dane

Od dane sú za podmienok ustanovených v § 27 až 36 oslobodené tieto zdaniteľné plnenia:

poštové služby (§ 27),

rozhlasové a televízne vysielacie služby (§ 28),

finančné služby,

poisťovacie služby (§ 30),

výchovné, vzdelávacie a vedecké služby (§ 31),

služby zdravotnej starostlivosti (§ 32),

služby sociálnej starostlivosti (§ 33),

prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier (§ 34),

ch)

prevod, prechod a prenájom nehnuteľnosti (§ 35),

§ 27

Poštové služby

(1)

Univerzálne poštové služby³²) poskytované poštovým podnikom, v ktorom majetková účasť štátu presiahne 50 %, sú oslobodené od dane.

(2)

Oslobodený od dane je aj predaj platných slovenských kolkov a poštových cenín za nominálnu hodnotu a ceny podľa poštových sadzobníkov.

§ 28

Rozhlasové a televízne vysielacie služby

Rozhlasové a televízne vysielacie služby sú oslobodené od dane, ak ich vykonávajú právnické osoby zriadené podľa osobitného predpisu,³⁵) s výnimkou vysielania reklám a sponzorovaných programov, prípadne ich častí.

§ 29

Finančné služby

(1)

Finančné služby oslobodené od dane sú

poskytnutie úveru alebo pôžičky, sprostredkovanie stavebného sporenia,

činnosti týkajúce sa vkladov prijímaných bankou a vedenie účtov bankou,

platobný styk a zúčtovanie vykonávané podľa osobitného predpisu,^35a)

vydanie a správa platobných kariet, cestovných šekov alebo iných platobných prostriedkov,

dosiahnutie úroku z peňažných prostriedkov na účte v banke,

prevod cenných papierov nadobudnutých na vlastný účet,

obchodovanie s cennými papiermi na účet klienta podľa osobitného predpisu,³⁶)

obchodovanie na vlastný účet alebo na účet klienta pri termínovaných obchodoch a opciách vrátane kurzových a úrokových obchodov,

obchodovanie s devízovými hodnotami na vlastný účet alebo na účet klienta,

poskytnutie záruky bankou,

otvorenie akreditívu podľa osobitného predpisu,³⁷)

obstaranie inkasa podľa osobitného predpisu,³⁸)

zmenárenská činnosť,

správa podielového fondu správcovskou spoločnosťou podľa osobitného predpisu,^38a)

dodanie zlata³⁹) národnej banke,

prevod obchodného podielu,

odkúpenie peňažnej pohľadávky (číselný kód 74.84.12 klasifikácie produkcie²⁴)).

(2)

Cenou za zdaniteľné plnenie je pri

zdaniteľných plneniach podľa odseku 1 písm. h) vykonávaných na vlastný účet dosiahnutý výnos z týchto obchodov po odpočítaní prípadnej straty z týchto obchodov v príslušnom zdaňovacom období,

zdaniteľných plneniach podľa odseku 1 písm. m) dohodnutá odplata a výnos (príjem) dosiahnutý z rozdielu kurzov v príslušnom zdaňovacom období,

zdaniteľných plneniach podľa odseku 1 písm. r) príjem z odkúpenej peňažnej pohľadávky prevyšujúci cenu obstarania peňažnej pohľadávky, ako aj dohodnutá odplata za odkúpenie peňažnej pohľadávky.

§ 30

Poisťovacie služby

(1)

Poisťovacie služby oslobodené od dane sú činnosti poisťovne⁴⁰) pri

poistení vrátane jeho dojednávania,

správe poistenia,

poskytovaní plnení z poistných udalostí,

sprostredkovaní poistenia,

zabezpečovaní, t. j. delení rizík vzniknutých v súvislosti s prevádzkovaním poistenia,

činnosti slúžiacej na podporu a rozvoj poisťovníctva a zabezpečenie splniteľnosti záväzkov,

činnosti zameranej na predchádzanie škodám.

(2)

Od dane je oslobodené aj sprostredkovanie poistenia.

§ 31

Výchovné, vzdelávacie a vedecké služby

(1)

Výchovné, vzdelávacie a vedecké služby poskytované osobou podľa osobitných predpisov⁴¹) a činnosti vykonávané povereným rekvalifikačným a vzdelávacím zariadením za účelom rekvalifikácie⁴²) sú oslobodené od dane.

(2)

Od dane je oslobodené aj dodanie tovaru a poskytnutie služieb v rámci výchovných a vzdelávacích služieb podľa odseku 1.

§ 32

Služby zdravotnej starostlivosti

(1)

Služby zdravotnej starostlivosti⁴³) poskytované oprávneným subjektom⁴³) sú oslobodené od dane.

(2)

Od dane je oslobodené aj dodanie tovaru a poskytovanie služieb v súvislosti so službami zdravotnej starostlivosti podľa odseku 1 vrátane predaja ortopedických a protetických výrobkov v hotovosti. Od dane je oslobodený predaj liekov v hotovosti v lekárňach.⁴³)

(3)

Od dane je oslobodené aj zdravotné poistenie podľa osobitného predpisu.⁴⁴)

§ 33

Služby sociálnej starostlivosti

Služby sociálnej starostlivosti vrátane sociálnych služieb poskytované podľa osobitných predpisov⁴⁵) sú oslobodené od dane.

§ 34

Prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier

(1)

Prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier osobou, ktorá má povolenie na ich prevádzkovanie podľa osobitného predpisu⁴⁶) je oslobodené od dane.

(2)

Od dane je oslobodená aj činnosť spočívajúca v zabezpečení prevádzkovania lotérií a iných podobných hier, ktorá je vykonávaná v mene a na účet osoby, ktorá má povolenie na prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier podľa osobitného predpisu.⁴⁶) Zabezpečením prevádzkovania lotérií a iných podobných hier sa rozumie príjem stávok, predaj žrebov, výplata výhier a ďalšie služby priamo s nimi spojené, poskytované mandatárom.

§ 35

Prevod, prechod a prenájom nehnuteľnosti

(1)

Prevod a prechod nehnuteľnosti alebo jej časti je oslobodený od dane s výnimkou prevodu a prechodu nehnuteľnosti alebo jej časti uskutočneného do dvoch rokov po kolaudácii a s výnimkou prevodu nehnuteľnosti alebo jej časti na základe zmluvy o kúpe prenajatej veci, ak sa pri tejto zmluve prenájom zdaňoval.

(2)

Prevod a prechod bytov je oslobodený od dane s výnimkou prevodu a prechodu bytov uskutočnených do dvoch rokov po kolaudácii.

(3)

Prenájom nehnuteľnosti alebo jej časti je oslobodený od dane s výnimkou

prenájmu pozemku na parkovanie pre motorové vozidlá,

prenájmu trvale inštalovaných zariadení a strojov,

prenájmu bezpečnostných schránok.

(4)

Platiteľ, ktorý prenajíma inému platiteľovi nehnuteľnosť alebo jej časť s výnimkou bytov, sa môže rozhodnúť, že prenájom nebude oslobodený od dane. Rozhodnutie platiteľa zdaňovať prenájmy nehnuteľností alebo ich častí sa vzťahuje na všetky prenájmy nehnuteľností alebo ich častí poskytnuté iným platiteľom. Svoje rozhodnutie je povinný vopred písomne oznámiť daňovému úradu.

§ 37

Vývoz tovaru

(1)

Na účely tohto zákona sa za vývoz tovaru považuje skutočné prepravenie tovaru z tuzemska do zahraničia za podmienky, že tento tovar vystúpi do zahraničia v rovnakom množstve, v akom je uvedený v prijatom colnom vyhlásení o prepustení tovaru do režimu vývozu.⁴⁷)

(2)

Vývoz tovaru preukazuje platiteľ písomným colným vyhlásením o prepustení tovaru do režimu vývozu,⁴⁷) v ktorom je výstup tovaru do zahraničia potvrdený colným orgánom. Na požiadanie daňového úradu je platiteľ povinný preukázať vývoz tovaru aj iným dokladom, najmä dokladom o preprave tovaru do zahraničia, dokladom o platbe zo zahraničia za vyvezený tovar. Pri vývoze tovaru, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom nepriameho zástupcu,⁴⁸) je daňovým dokladom písomné colné vyhlásenie, v ktorom je zastúpená osoba uvedená ako predávajúca popri odosielateľovi, a daňový doklad musí byť doložený písomnou zmluvou o zastúpení.

(3)

Vývoz tovaru do zahraničia je oslobodený od dane u toho platiteľa, ktorý je predávajúci vo vzťahu k zahraničnej osobe alebo ktorý je predávajúci vo vzťahu k organizačnej zložke tuzemskej osoby umiestnenej v zahraničí. Tovar oslobodený od dane podľa § 26 sa pri jeho vývoze považuje za oslobodený podľa tohto odseku.

(4)

Dodanie tovaru organizačnej zložke platiteľa umiestnenej v zahraničí, ako aj dodanie tovaru organizačnou zložkou, ktorá je platiteľom, svojmu podniku, ktorý má sídlo v zahraničí, sa považuje za vývoz tovaru oslobodený od dane, ak sú splnené podmienky podľa odsekov 1 a 2.

(5)

Dodanie tovaru, ktorý je určený na predaj alebo poskytovanie služieb na palubách lietadiel a lodí zahraničných leteckých spoločností alebo zahraničných plavebných spoločností, je oslobodené od dane.

(6)

Osoby iných štátov, ktoré požívajú výhody podľa medzinárodných zmlúv,⁴⁹) ktorými je Slovenská republika viazaná, majú nárok na vrátenie dane viažucej sa na cenu prijatého zdaniteľného plnenia; tieto osoby majú na účely vrátenia dane postavenie daňového subjektu. Rozsah a spôsob vrátenia dane ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 38

Vývoz služieb

(1)

Vývoz služieb je oslobodený od dane.

(2)

Na účely tohto zákona je vývozom služieb poskytnutie služieb právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá podniká v zahraničí a nemá v tuzemsku sídlo, trvalý pobyt alebo organizačnú zložku, ak ide

o služby cestovných kancelárií, agentúr a cestovných dopravcov, turistické služby inde neklasifikované (číselný kód 63.3 klasifikácie produkcie), o služby prieskumu trhu a verejnej mienky (číselný kód 74.13 klasifikácie produkcie), o služby spojené s usporadúvaním výstav, trhov a kongresov (číselný kód 74.87.15 klasifikácie produkcie),

o spracovateľské operácie v aktívnom zušľachťovacom styku,⁵⁰)

o služby spojené s pristávaním lietadiel alebo lodí zahraničných leteckých alebo plavebných spoločností a s ich prípravou na ďalší let alebo plavbu vrátane dodávok pohonných látok a mazív a ďalej o služby podľa osobitného predpisu^50a) spojené s letom,

o telekomunikačné služby, ktoré sú poskytované osobe oprávnenej uskutočňovať telekomunikačné služby.

(3)

Dokladom, ktorým platiteľ preukazuje vývoz služieb, je písomná zmluva o poskytnutí služby, prípadne doklad o platbe za službu.

Vrátenie dane zahraničným fyzickým osobám pri vývoze tovaru

(§ 38a-38c)

§ 38a

(1)

Fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v Slovenskej republike a ktorá v cestovnom styku vyváža tovar neobchodného charakteru v osobnej batožine kúpený v Slovenskej republike (ďalej len „kupujúci“), môže požiadať o vrátenie dane viažucej sa na cenu vyvezeného tovaru kúpeného u platiteľa uvedeného v § 38b.

(2)

Kupujúci môže požiadať o vrátenie dane pri tovare, ktorý vyvezie, s výnimkou pohonných látok, alkoholických nápojov, tabaku a tabakových výrobkov a potravín.

(3)

Kupujúci môže požiadať o vrátenie dane, ak

cena vyvezeného tovaru kúpeného u jedného platiteľa v jednom dni je vyššia ako 5 000 Sk,

má doklad o kúpe tovaru vyhotovený platiteľom a

vývoz tovaru je uskutočnený najneskôr do 30 dní odo dňa nákupu tovaru a vývoz tovaru je potvrdený pohraničným colným úradom na tlačive, ktoré je zložené z výtlačkov A a B a ktoré vydá ministerstvo (ďalej len „tlačivo na vrátenie dane“).

(4)

Vrátenie dane sa uplatňuje u platiteľa, ktorý tovar predal.

(5)

Nárok na vrátenie dane zaniká, ak sa platiteľovi, ktorý tovar predal, nepredložia doklady uvedené v odseku 3 do troch mesiacov od konca mesiaca, v ktorom bol tovar predaný.

§ 38b

(1)

Platiteľ môže pri predaji tovaru na požiadanie kupujúceho vydať tlačivo na vrátenie dane, v ktorom uvedie tieto údaje:

svoje obchodné meno a daňové identifikačné číslo,

dátum predaja tovaru,

druh a množstvo predaného tovaru,

predajnú cenu s daňou, sadzbu dane a sumu dane.

(2)

Platiteľ po overení oprávnenosti nároku na vrátenie dane (§ 38a ods. 3 až 5) vráti daň na základe predloženého dokladu o kúpe tovaru a tlačiva na vrátenie dane (výtlačok A), v ktorom je potvrdený vývoz tovaru pohraničným colným úradom.

(3)

Daň vrátenú podľa odseku 2 uvedie platiteľ v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom daň vrátil. Vrátenú daň je platiteľ povinný evidovať podľa jednotlivých zdaňovacích období. V evidencii platiteľ uvádza poradové číslo tlačiva na vrátenie dane a sumu dane.

(4)

Výtlačok A tlačiva na vrátenie dane uschováva platiteľ počas desiatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom vrátenú daň uplatnil v daňovom priznaní.

(5)

Tlačivá na vrátenie dane poskytuje platiteľovi daňový úrad za úhradu vo výške vecných nákladov.

§ 38c

Pohraničný colný úrad pri predložení tlačiva na vrátenie dane overí zhodu údajov o vyvážanom tovare uvedených v tlačive na vrátenie dane s údajmi na doklade o kúpe tovaru a či sa tovar skutočne vyváža. Vývoz tovaru pohraničný colný úrad po overení potvrdí odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom na obidvoch výtlačkoch tlačiva na vrátenie dane, uvedie dátum vývozu tovaru a ponechá si výtlačok B. Pohraničný colný úrad zároveň potvrdí odtlačkom úradnej pečiatky doklad o kúpe tovaru.

Vrátenie dane zahraničným podnikateľom

(§ 38d-42)

§ 38d

(1)

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je v zahraničí platiteľom dane alebo obdobnej všeobecnej dane zo spotreby (ďalej len „zahraničná osoba“), má nárok na vrátenie dane, ktorú platiteľ registrovaný podľa tohto zákona uplatnil pri dodaní tovaru alebo poskytnutí služby, a nárok na vrátenie dane zaplatenej pri dovoze tovaru, ak deklarantom je zahraničná osoba, za podmienok uvedených v odsekoch 2 a 3 a v § 38e a 38f.

(2)

Zahraničná osoba má nárok na vrátenie dane, ak

v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nemala na území Slovenskej republiky sídlo ani organizačnú zložku a nemala oprávnenie podnikať v Slovenskej republike,

tovar alebo služby kúpila v tuzemsku alebo tovar doviezla za účelom svojich podnikateľských aktivít, ktoré uskutočňuje v zahraničí, a ak tento zákon odpočet dane pri týchto tovaroch a službách umožňuje,

v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nepredala tovar ani neposkytla službu v Slovenskej republike s výnimkou služieb medzinárodnej prepravy a služieb s ňou priamo spojených.

(3)

Zahraničná osoba nemá nárok na vrátenie dane pri

pohonných látkach s výnimkou motorovej nafty pre nákladné vozidlá,

alkoholických nápojoch, tabaku a tabakových výrobkoch,

ubytovaní a stravovaní,

zábavných, športových a rekreačných službách,

osobnej preprave,

prenájme osobných automobilov, motocyklov, osobných lodí a lietadiel,

g) prenájme nehnuteľnosti,

plneniach na základe zmlúv o sprostredkovaní alebo iných obdobných zmlúv,

službách, ktoré sú oslobodené od dane.

§ 38e

(1)

Zahraničná osoba uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane Daňovému úradu Bratislava I na tlačive vydanom ministerstvom. Žiadosť o vrátenie dane môže zahraničná osoba podať, ak suma dane za zdaniteľné plnenia alebo suma dane zaplatená pri dovoze tovaru je za kalendárny rok viac ako 5 000 Sk. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva najneskôr do šiestich mesiacov po skončení kalendárneho roka, v ktorom bola daň za zdaniteľné plnenia uplatnená alebo daň pri dovoze tovaru zaplatená, inak nárok na vrátenie dane zaniká. Žiadosť o vrátenie dane môže zahraničná osoba podať pred skončením kalendárneho roka za obdobie kratšie ako kalendárny rok, pričom žiadosť sa musí vzťahovať na obdobie najmenej troch kalendárnych mesiacov kalendárneho roka a suma dane za zdaniteľné plnenia alebo suma dane zaplatená pri dovoze tovaru za toto obdobie musí byť najmenej 15 000 Sk. Ak zahraničná osoba podala v kalendárnom roku žiadosť o vrátenie dane za obdobie kratšie ako kalendárny rok, môže po skončení kalendárneho roka podať žiadosť o vrátenie dane neuplatnenej v žiadosti o vrátenie dane podanej v kalendárnom roku.

(2)

Zahraničná osoba k žiadosti o vrátenie dane musí doložiť

originál faktúry alebo iného dokladu o kúpe vyhotoveného platiteľom, v ktorom je uvedená suma dane v slovenských korunách, s potvrdením platby dane a v prípade dovozu tovaru príslušný dovozný dokument a doklad preukazujúci platbu dane,

súpis faktúr, iných dokladov o kúpe a dovozných dokumentov na tlačive vydanom ministerstvom,

potvrdenie daňového úradu štátu, v ktorom má založený podnik, osvedčujúce, že zahraničná osoba je v zahraničí platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo obdobnej všeobecnej dane zo spotreby, pričom potvrdenie nesmie byť staršie ako jeden rok; tlačivo potvrdenia vydá ministerstvo.

(3)

Zahraničná osoba musí v žiadosti o vrátenie dane vyhlásiť, že

tovar alebo služby, pri ktorých žiada o vrátenie dane, slúžia na jej podnikateľské aktivity v zahraničí,

informácie uvedené v žiadosti o vrátenie dane sú pravdivé,

sa zaväzuje vrátiť späť akúkoľvek neoprávnene vrátenú daň.

(4)

Zahraničná osoba, ktorá uplatňuje nárok na vrátenie dane, má na tento účel postavenie daňového subjektu.

(5)

Tlačivá podľa odsekov 1 a 2 poskytuje daňový úrad za úhradu vo výške vecných nákladov.

§ 38f

(1)

Daňový úrad opatrí odtlačkom úradnej pečiatky všetky faktúry, iné doklady o kúpe a dovozné dokumenty priložené k žiadosti o vrátenie dane a do 30 dní ich vráti zahraničnej osobe a o žiadosti o vrátenie dane rozhodne do šiestich mesiacov od podania žiadosti. Ak zahraničná osoba podá žiadosť o vrátenie dane za obdobie kratšie ako kalendárny rok, pričom nesplní podmienky na podanie žiadosti za obdobie kratšie ako kalendárny rok, rozhodne daňový úrad o žiadosti o vrátenie dane do šiestich mesiacov od konca kalendárneho roka.

(2)

Ak daňový úrad rozhodne o vrátení dane, vráti daň v lehote na rozhodnutie o žiadosti podľa odseku 1. Daň vráti v slovenských korunách na účet vedený v banke v Slovenskej republike alebo na náklady zahraničnej osoby na účet vedený v zahraničnej banke;^50b) daň môže vrátiť aj prostredníctvom zástupcu zahraničnej osoby, ak zástupca predloží daňovému úradu plnomocenstvo na zastupovanie zahraničnej osoby.

(3)

Ak daňový úrad dodatočne zistí, že daň bola vrátená na základe nepravdivých údajov, má právo žiadať späť neoprávnene vrátenú daň a uložiť pokutu vo výške 50 % neoprávnene vrátenej dane. Ak zahraničná osoba nevráti neoprávnene vrátenú daň, daňový úrad má právo odmietnuť ďalšie žiadosti o vrátenie dane. Daňový úrad môže odmietnuť vrátenie dane, ak štát, v ktorom má zahraničná osoba založený podnik, neposkytuje vrátenie dane alebo obdobnej všeobecnej dane zo spotreby slovenským osobám, ktoré sú platiteľmi podľa tohto zákona.

§ 39

Medzinárodná preprava

(1)

Medzinárodnou prepravou tovaru, peňazí a medzinárodnou prepravou osôb je preprava dopravnými prostriedkami

z miesta v zahraničí do miesta v zahraničí cez tuzemsko,

z miesta v zahraničí do miesta v tuzemsku,

z miesta v tuzemsku do miesta v zahraničí,

medzi dvoma miestami v tuzemsku ako súčasť medzinárodnej leteckej a vodnej dopravy.

(2)

Medzinárodná preprava tovaru, peňazí a medzinárodná pravidelná preprava osôb je oslobodená od dane. Oslobodené od dane sú aj služby iných dopravných agentúr (číselný kód 63.4 klasifikácie produkcie) priamo spojené s medzinárodnou prepravou.

(3)

Pravidelnou prepravou osôb sa rozumie preprava osôb v určenom dopravnom spojení podľa vopred určených cestovných poriadkov a tarifných a prepravných podmienok, keď cestujúci vystupujú a nastupujú na vopred určených zastávkach alebo miestach.

(4)

V leteckej doprave sa pravidelnou prepravou osôb rozumie aj preprava pri sérii viac ako troch nájomných letov pre jedného alebo i viac nájomcov na stanovenej trase uskutočňovaných vo vopred určených časoch a podľa vopred určených tarifných a prepravných podmienok, ktoré musia byť voľne prístupné verejnosti.

(5)

Sprostredkovanie predaja cestovných lístkov medzinárodnej pravidelnej prepravy osôb je oslobodené od dane v prípade, ak sa ich predaj uskutočňuje za platné prepravné tarify alebo za ceny dohodnuté v súlade s prepravnými podmienkami dopravcu.

(6)

Medzinárodná nepravidelná preprava osôb podlieha dani. Platiteľ nie je povinný zahrnúť do základu dane úhrady, ktoré majú charakter poplatkov a daní v zahraničí, a to cestnú daň, daň z pridanej hodnoty za nepravidelnú prepravu osôb v zahraničí, poplatky za použitie diaľnic, tunelov, vodných ciest, prístavov, letísk, navigačné poplatky a úhrady za parkovanie a za stráženie dopravných prostriedkov.

(7)

Dodanie a prenájom civilného lietadla na prevádzkovanie prevažne medzinárodnej leteckej prepravy vykonávanej leteckým dopravcom^50a) sú oslobodené od dane; oslobodené od dane je aj dodanie náhradných dielcov pre prevádzkovú spôsobilosť takéhoto lietadla.

§ 40

Zdaňovacie obdobie

(1)

Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac s výnimkou podľa odseku 2.

(2)

Ak platiteľ dosiahol za predchádzajúci kalendárny rok obrat nižší ako 10 000 000 Sk, zdaňovacím obdobím je kalendárny štvrťrok. V prípade, že platiteľ za predchádzajúci kalendárny rok nedosiahol žiadny obrat a predpokladá, že za kalendárny rok, v ktorom sa stal platiteľom, dosiahne obrat nižší ako 10 000 000 Sk, zdaňovacím obdobím je kalendárny štvrťrok. Platitelia, ktorí vykonávajú zdaniteľné plnenia spoločne na základe zmluvy o združení, započítavajú do celkového obratu obraty jednotlivých osôb a ich spoločný obrat.

(3)

Prvým zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom sa osoba podliehajúca dani stala platiteľom. Ak je zdaňovacím obdobím kalendárny štvrťrok podľa odseku 2, je prvým zdaňovacím obdobím kalendárny štvrťrok, v ktorom sa osoba podliehajúca dani stala platiteľom.

(4)

Ak sa osoba podliehajúca dani nestane platiteľom prvým dňom kalendárneho mesiaca alebo kalendárneho štvrťroka, začína prvé zdaňovacie obdobie plynúť odo dňa, keď sa stala platiteľom.

§ 40a

Zdaňovacie obdobie platiteľa v konkurznom konaní a vo vyrovnacom konaní

(1)

Ak je na platiteľa vyhlásený konkurz alebo ak je platiteľovi povolené vyrovnanie, končí sa prebiehajúce zdaňovacie obdobie platiteľa dňom, ktorý predchádza vyhláseniu konkurzu, alebo dňom, ktorý predchádza povoleniu vyrovnania. Ďalšie zdaňovacie obdobie platiteľa sa začína dňom vyhlásenia konkurzu alebo dňom povolenia vyrovnania a končí sa posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo povolené vyrovnanie. Ďalej je zdaňovacím obdobím platiteľa kalendárny mesiac. Ak ide o platiteľa, ktorému bolo povolené vyrovnanie, je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo povolené vyrovnanie, a pre nasledujúci kalendárny rok sa určí zdaňovacie obdobie podľa § 40.

(2)

Dňom zrušenia konkurzu sa končí prebiehajúce zdaňovacie obdobie platiteľa. Ďalšie zdaňovacie obdobie platiteľa sa začína dňom nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí sa posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bol konkurz zrušený. Ďalej je zdaňovacím obdobím platiteľa kalendárny mesiac, a to až do zrušenia registrácie platiteľa.

§ 41

Splatnosť dane a sankcií

Daň je splatná za zdaňovacie obdobie do 25 dní po skončení tohto obdobia s výnimkou dane pri dovezenom tovare podľa § 48. Dodatočne splatná daň a sankcie sú splatné do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia daňového úradu.

§ 42

Daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie

(1)

Platiteľ je povinný do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie.⁵¹) Správnosť a úplnosť údajov v daňovom priznaní osvedčuje platiteľ alebo osoba, ktorá je oprávnená konať za platiteľa, svojím podpisom. Platiteľ je povinný podať daňové priznanie aj v prípade, ak mu nevznikla v zdaňovacom období vlastná daňová povinnosť alebo nadmerný odpočet.

(2)

Ak platiteľ zistí rozdiely oproti podanému daňovému priznaniu, uvedie ich v dodatočnom daňovom priznaní.

(3)

V dodatočnom daňovom priznaní môže platiteľ odpočítať daň najneskôr v lehote 12 mesiacov od konca zdaňovacieho obdobia, keď vznikol nárok na odpočítanie dane, inak mu nárok na odpočítanie dane zaniká.

(4)

Údaje v daňovom priznaní a v dodatočnom daňovom priznaní sa zaokrúhľujú na celé koruny smerom nahor.

Zrušenie registrácie platiteľa

(§ 43-43a)

§ 43

(1)

O zrušenie registrácie môže platiteľ požiadať najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa, keď sa stal platiteľom, ak jeho obrat nedosiahol za najbližšie predchádzajúce tri po sebe idúce kalendárne mesiace sumu 750 000 Sk a zároveň za najbližších 12 po sebe idúcich kalendárnych mesiacov sumu 3 000 000 Sk. Platitelia podľa § 4 ods. 2 môžu požiadať o zrušenie registrácie jednotlivo iba pri zrušení zmluvy o združení alebo inej obdobnej zmluvy, v ostatných prípadoch iba spoločne.

(2)

Platiteľ je povinný požiadať o zrušenie registrácie pred zánikom právnickej osoby⁵²) alebo pred zánikom oprávnenia na podnikanie.⁵³)

(3)

Daňový úrad môže zrušiť registráciu, ak zistí, že nie sú splnené podmienky registrovať sa za platiteľa alebo iné podmienky podľa tohto zákona.

(4)

Daňový úrad pri zrušení registrácie podľa odsekov 1 až 3 určí platiteľovi posledné zdaňovacie obdobie a vyzve platiteľa na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie. Skončením posledného zdaňovacieho obdobia platiteľ prestáva byť platiteľom a do desiatich dní je povinný odovzdať daňovému úradu osvedčenie o registrácii.

(5)

V daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie je platiteľ povinný priznať daň z majetku, pri ktorého obstaraní alebo vytvorení odpočítal daň, a z majetku, ktorý nadobudol bez dane [§ 4 ods. 3, § 14 ods. 2 písm. c)]. Platiteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, odvedie daň vo výške, ktorá sa vypočíta zo zostatkovej ceny hmotného a nehmotného majetku zistenej podľa osobitného predpisu¹⁰) ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia a z obstarávacej ceny zásob zistenej podľa osobitného predpisu^15b) ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia. Platiteľ, ktorý nie je účtovnou jednotkou, použije pri výpočte odvodu dane postup ako platiteľ, ktorý je účtovnou jednotkou.

(6)

Pri odvode dane z majetku (odsek 5), pri ktorom platiteľ krátil odpočítanie dane koeficientom podľa § 21 ods. 1 a 2, sa vypočítaná daň upraví týmto koeficientom. Pri odvode dane podľa odseku 5 sa použije sadzba dane platná v čase odvodu dane.

(7)

Ustanovenie odseku 5 sa nevzťahuje na štátny podnik,⁵⁴) ktorý zaniká podľa osobitného predpisu,⁵⁵) ďalej sa nevzťahuje na obchodnú spoločnosť a družstvo, ktoré sa zrušujú bez likvidácie podľa osobitného predpisu,⁵⁶) a to len v prípade, ak právni nástupcovia sú platiteľmi.

(8)

Daňový úrad zruší registráciu platiteľa ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia platiteľa.

(9)

Ak platiteľ vyhotoví pri oprave základu dane alebo sadzby dane dobropis pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá prestala byť platiteľom podľa odseku 4, je táto právnická osoba alebo fyzická osoba povinná vrátiť daňovému úradu odpočítanú daň alebo jej pomernú časť viažucu sa na vykonanú opravu, ak táto suma dane nebola zahrnutá v odvode dane podľa odseku 5. Odpočítanú daň alebo jej pomernú časť vráti do desiatich dní odo dňa vyhotovenia dobropisu.

§ 43a

(1)

Fyzická osoba, ktorá pokračuje v živnosti podľa osobitného predpisu^56aa) po úmrtí fyzickej osoby, platiteľa (ďalej len „osoba pokračujúca v živnosti“), požiada najneskôr do 15 dní odo dňa úmrtia platiteľa príslušný daňový úrad poručiteľa, aby vyznačil v osvedčení o registrácii zomrelého platiteľa meno, priezvisko a trvalý pobyt osoby pokračujúcej v živnosti. Osvedčenie o registrácii s vyznačením dodatku je platné do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa skončí konanie o dedičstve.

(2)

V čase od úmrtia poručiteľa do skončenia konania o dedičstve sa osoba pokračujúca v živnosti považuje za platiteľa. Osoba pokračujúca v živnosti v daňových dokladoch (§ 15) vyhotovených do skončenia jej posledného zdaňovacieho obdobia uvádza aj svoje meno, priezvisko a trvalý pobyt. Posledným zdaňovacím obdobím osoby pokračujúcej v živnosti je zdaňovacie obdobie, v ktorom sa skončí konanie o dedičstve. V daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie je osoba pokračujúca v živnosti povinná odviesť daň z majetku podľa § 43 ods. 5, pričom pri odvode dane vychádza z ceny majetku zistenej ku dňu skončenia konania o dedičstve. Povinnosť odviesť daň sa nevzťahuje na majetok vydaný dedičovi, ktorý bude pokračovať v živnosti. Ak tento dedič nie je platiteľom, požiada o registráciu za platiteľa do desiatich dní odo dňa vydania majetku. Daňový úrad zaregistruje tohto dediča za platiteľa ku dňu nadobudnutia majetku dedičstvom.

(3)

Ak sa po úmrtí fyzickej osoby, platiteľa, nepokračuje v podnikaní, podá jeho právny nástupca alebo zástupca ustanovený daňovým úradom daňové priznanie podľa osobitného predpisu.^56ab) V daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie, ktorým je zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k úmrtiu platiteľa, je právny nástupca alebo zástupca ustanovený daňovým úradom povinný odviesť daň podľa § 43 ods. 5.

Sankcie

(§ 44-46c)

§ 44

(1)

Z kladného rozdielu medzi vlastnou daňovou povinnosťou zistenou daňovým úradom a vlastnou daňovou povinnosťou uvedenou v daňovom priznaní sa určí zvýšenie dane vo výške 50 %.

(2)

Ak platiteľ dodatočným daňovým priznaním zvýši vlastnú daňovú povinnosť uvedenú v daňovom priznaní, určí sa zvýšenie dane vo výške 20 % zo sumy uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní.

(3)

Z kladného rozdielu medzi nadmerným odpočtom uvedeným v daňovom priznaní a nadmerným odpočtom zisteným daňovým úradom sa určí zvýšenie dane vo výške 50 % v prípade, že bol nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní vrátený podľa § 23. V prípade, že nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní nebol vrátený podľa § 23, určí sa z tohto rozdielu zvýšenie dane najviac vo výške 10 %.

(4)

Ak platiteľ dodatočným daňovým priznaním zníži nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní, určí sa zvýšenie dane vo výške 20 % zo sumy uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní v prípade, že nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní bol vrátený podľa § 23. V prípade, že nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní nebol vrátený podľa § 23, určí sa zvýšenie dane najviac vo výške 10 % zo sumy uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní.

(5)

Zo súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej daňovým úradom a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní sa určí zvýšenie dane vo výške 50 % v prípade, že nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní bol vrátený podľa § 23. V prípade, že nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní nebol vrátený podľa § 23, určí sa zvýšenie dane vo výške 50 % z vlastnej daňovej povinnosti zistenej daňovým úradom a zvýšenie dane najviac vo výške 10 % z nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní.

(6)

Ak platiteľ dodatočným daňovým priznaním opraví nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní na vlastnú daňovú povinnosť, určí sa zvýšenie dane vo výške 20 % zo súčtu vlastnej daňovej povinnosti uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní v prípade, že nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní bol vrátený podľa § 23. V prípade, že nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní nebol vrátený podľa § 23, určí sa zvýšenie dane vo výške 20 % z vlastnej daňovej povinnosti uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní a zvýšenie dane najviac vo výške 10 % z nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní.

(7)

Ak platiteľ nepodá daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie a daňový úrad určí daň podľa osobitného predpisu,^56ac) určí sa zvýšenie dane vo výške 50 % z určenej sumy dane.

(8)

Na účely odsekov 3 až 6 sa za vrátený nadmerný odpočet považuje aj nadmerný odpočet odpočítaný od vlastnej daňovej povinnosti podľa § 23 ods. 1.

§ 45

(1)

Ak daň nebola zaplatená načas alebo v plnej výške, určí sa penále vo výške 0,1 % z dlžnej dane za každý deň omeškania, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane až do dňa platby vrátane.

(2)

Ak platiteľ nepredloží daňové priznanie načas, daňový úrad mu uloží pokutu vo výške 2 000 Sk.

(3)

Ak platiteľ vyhotoví daňový doklad pred uskutočnením zdaniteľného plnenia, daňový úrad mu uloží pokutu do výšky 10 % zo sumy dane uvedenej v daňovom doklade.

(4)

Osobe, ktorá konala podľa § 15 ods. 5 a § 16 ods. 5, uloží daňový úrad pokutu vo výške 10 % z uplatnenej dane, najmenej 2 000 Sk.

(5)

Za nesplnenie povinnosti podať žiadosť o registráciu podľa § 4 ods. 1 alebo 2 alebo za oneskorené podanie tejto žiadosti uloží daňový úrad pokutu najviac do výšky dane na výstupe, ktorú by bola osoba podliehajúca dani povinná uplatniť za svoje uskutočnené zdaniteľné plnenia ako platiteľ, a to v období od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď bola povinná podať žiadosť o registráciu, do dňa zistenia porušenia povinnosti daňovým úradom alebo do dňa oneskoreného podania žiadosti o registráciu. Daňový úrad pri určení výšky pokuty prihliada najmä na dĺžku oneskorenia a na výšku vlastnej daňovej povinnosti, ktorú by bola osoba podliehajúca dani povinná priznať a odviesť do štátneho rozpočtu ako platiteľ.

§ 46

(1)

Sankcie podľa § 44 a 45 sa zaokrúhlia na celé koruny smerom nahor.

(2)

Sankcie podľa § 44 a 45 sa nevyrubia, ak nepresiahnu sumu 100 Sk.

§ 46a

Osobitná úprava núteného predaja podliehajúceho dani

(1)

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykoná predaj veci platiteľa podľa osobitného predpisu^56a) na dražbe alebo iným spôsobom a z výťažku predaja uspokojuje svoju pohľadávku alebo pohľadávku inej osoby, je povinná predaj tejto veci oznámiť daňovému úradu platiteľa najneskôr do 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vec predala, a v tej istej lehote je povinná tomuto daňovému úradu zaplatiť daň.

(2)

Ak právnická osoba alebo fyzická osoba predá vec podľa odseku 1 osobe, ktorá je platiteľom, vyhotoví doklad o predaji, ktorý sa považuje za daňový doklad podľa § 15. V tomto doklade okrem náležitostí daňového dokladu podľa § 15 uvedie svoje obchodné meno, sídlo alebo trvalý pobyt a právny dôvod núteného predaja veci. Kópiu tohto dokladu odovzdá platiteľovi, ktorého vec sa predala.

(3)

Platiteľ, ktorého vec sa predala spôsobom podľa odseku 1, uvedie toto zdaniteľné plnenie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo zdaniteľné plnenie uskutočnené, a svoju vlastnú daňovú povinnosť alebo nadmerný odpočet upraví o sumu dane, ktorú je povinná zaplatiť právnická osoba alebo fyzická osoba podľa odseku 1.

(4)

Pri predaji veci platiteľa pri výkone daňovej exekúcie^56b) uhradí daňový úrad daň na výstupe a o úhrade upovedomí platiteľa. Platiteľ dane uvedie toto zdaniteľné plnenie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo zdaniteľné plnenie uskutočnené, a svoju vlastnú daňovú povinnosť alebo nadmerný odpočet upraví o sumu dane zaplatenú daňovým úradom. Ak daňový úrad predá vec osobe, ktorá je platiteľom, považuje sa doklad o predaji veci vydaný daňovým úradom za daňový doklad podľa § 15, pričom na obsah dokladu o predaji veci sa primerane vzťahuje odsek 2.

§ 46b

Osobitná úprava uplatňovania dane pre združenie

(1)

Platitelia, ktorí vykonávajú zdaniteľné plnenia spoločne na základe zmluvy o združení, sú povinní bez zbytočného odkladu poveriť písomne jedného z účastníkov združenia vedením záznamov o prijatých a uskutočnených zdaniteľných plneniach za združenie. Poverená osoba je povinná písomné poverenie predložiť miestne príslušnému daňovému úradu; súčasne s poverením je povinná predložiť menný zoznam účastníkov združenia, ich sídlo (trvalý pobyt), miestne príslušný daňový úrad jednotlivých účastníkov združenia a písomnú zmluvu o združení, na základe ktorej vykonávajú spoločne zdaniteľné plnenia.

(2)

Ak dôjde k zmenám skutočností uvedených v odseku 1, je poverená osoba povinná tieto zmeny oznámiť miestne príslušnému daňovému úradu do 15 dní odo dňa, keď vznikli.

(3)

Poverená osoba podľa odseku 1 vo svojom mene vyhotovuje doklady podľa tohto zákona za združenie, vedie záznamy podľa § 24 osobitne za združenie, vo svojom daňovom priznaní uvádza aj údaje za príslušné zdaňovacie obdobie týkajúce sa združenia.

(4)

Platitelia v združení, ktorí nie sú poverenou osobou podľa odseku 1, nesmú vo svojom mene vyhotovovať doklady podľa tohto zákona za zdaniteľné plnenia združenia.

(5)

Odpočítať daň pri prijatom zdaniteľnom plnení (§ 20) pre združenie môže len poverená osoba podľa odseku 1, a to len ak daňový doklad znie na jej meno.

(6)

Za vyrubenú daň a uložené sankcie zodpovedajú účastníci združenia spoločne a nerozdielne.

§ 46c

Osobitná úprava uplatňovania dane cestovnými kanceláriami a cestovnými agentúrami

(1)

Platiteľ, ktorý prevádzkuje cestovnú kanceláriu alebo cestovnú agentúru (ďalej len „cestovná kancelária") a vo svojom mene obstaráva jednotlivé služby cestovného ruchu alebo ich kombinácie pre zákazníkov, uplatňuje daň pri ich predaji zákazníkom takto:

k cenám služieb cestovného ruchu obstaraných od iných platiteľov daň na výstupe pri ich predaji neuplatňuje a súčasne nemôže odpočítať daň pri týchto službách,

k cenám služieb cestovného ruchu obstaraných od osôb podliehajúcich dani, ktoré nie sú platiteľom, daň na výstupe pri ich predaji neuplatňuje,

k cenám obstaraných služieb cestovného ruchu, ktoré nie sú zdaniteľným plnením v tuzemsku, daň na výstupe pri ich predaji neuplatňuje.

(2)

Službami cestovného ruchu podľa odseku 1 sú osobná doprava cestujúcich, ubytovanie, stravovanie, služby sprievodcu a ďalšie služby určené na osobnú spotrebu účastníkov cestovného ruchu.

(3)

Základom dane pri predaji služieb cestovného ruchu je rozdiel medzi celkovou predajnou cenou požadovanou od zákazníka a súčtom cien služieb cestovného ruchu obstaraných od iných osôb, ktoré sú zahrnuté v predajnej cene požadovanej od zákazníka. Tento rozdiel predstavuje vlastný výkon cestovnej kancelárie a považuje sa za cenu s daňou. Daň sa vypočíta podľa § 11 ods. 3. Ustanovenie § 38 ods. 2 písm. a) tým nie je dotknuté.

(4)

Ak platiteľ sám poskytuje niektorú zo služieb cestovného ruchu (odsek 2), uplatňuje k cene tejto služby daň na výstupe, pričom základom dane je cena, ktorá neobsahuje daň; cenu tejto služby vrátane dane vylúči zo základu dane určeného podľa odseku 3.

(5)

Zdaniteľné plnenie je uskutočnené dňom poskytnutia poslednej služby alebo dňom zaplatenia celkovej predajnej ceny, a to tým dňom, ktorý nastane skôr.

(6)

Ak je platiteľ podľa odseku 1 povinný použiť koeficient podľa § 21, pri výpočte koeficientu nezahrnie do čitateľa ani menovateľa služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb.

(7)

Platiteľ, ktorý predáva služby cestovného ruchu inej cestovnej kancelárie, uplatňuje daň na výstupe len za sprostredkovanie predaja služieb cestovného ruchu.

(8)

Platiteľ, ktorý prevádzkuje cestovnú kanceláriu a postupuje podľa odsekov 1 až 6, je povinný viesť podrobné záznamy o obstaraných a predaných službách cestovného ruchu na účely určenia základu dane podľa odseku 3.

(9)

Platiteľ, ktorý prevádzkuje cestovnú kanceláriu, použije postup podľa odsekov 1 až 6 len pri predaji služieb cestovného ruchu, ak nie sú objednané iným platiteľom na jeho podnikateľské účely.

TRETIA ČASŤ

UPLATŇOVANIE DANE PRI DOVOZE TOVARU A PRI PRÍLEŽITOSTNEJ AUTOBUSOVEJ PREPRAVE (§ 47-49a)

§ 47

Na daň pri dovoze tovaru sa vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon ďalej neustanovuje inak.

§ 48

Dovoz tovaru

(1)

Dovážaný tovar podlieha dani.

(2)

Dovezeným tovarom na účely tohto zákona je

tovar prepustený do režimu voľného obehu,⁵⁷)

tovar prepustený do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku v systéme navracania,⁵⁸)

tovar prepustený do režimu dočasného použitia,⁵⁹)

späť dovážaný tovar prepustený do režimu voľného obehu z režimu pasívneho zušľachťovacieho styku,⁶⁰)

nezákonne dovezený tovar a tovar, ktorý bol odňatý colnému dohľadu.⁶¹)

(3)

Daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká dňom prijatia písomného colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného režimu alebo dňom, v ktorom colný dlh vznikol iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia.⁶²)

(4)

Daňovým dokladom pri dovoze tovaru je písomné colné vyhlásenie alebo iné písomné rozhodnutie colného orgánu o vymeraní colného dlhu, ktoré potvrdzuje dovoz tovaru podľa odseku 2.

(5)

Ak je dovezený tovar oslobodený od cla podľa osobitného predpisu,⁶³) je oslobodený pri dovoze aj od dane s výnimkou dovozu

tovaru na vzdelávacie, vedecké a kultúrne účely a vedeckých nástrojov a prístrojov,

náboženských predmetov,

tovaru určeného pre iné postihnuté osoby,⁶⁴)

materiálu a strojov na výrobu kníh, publikácií a dokumentov,^64a)

strojov, strojových zariadení, prístrojov a nástrojov oslobodených od dovozného cla podľa osobitného predpisu,^64b)

tovaru, ktorý sa po vývoze z tuzemska vracia v lehote troch rokov späť do tuzemska a pri vývoze ktorého sa uplatnilo oslobodenie od dane podľa § 37; uvedené vylúčenie z oslobodenia od dane sa nevzťahuje na spätný dovoz vratných obalov a spätný dovoz tovaru, ktorý odberateľ odmietol vzhľadom na to, že bol chybný alebo nevyhovoval podmienkam zmluvy, na základe ktorej bol vyvezený.

(6)

Výnimka z oslobodenia od dane podľa odseku 5 písm. a) až c) sa nevzťahuje na tovar darovaný zo zahraničia.

(7)

Na odpočítanie dane pri dovoze tovaru sa primerane vzťahujú ustanovenia druhej časti zákona, pričom platiteľ môže odpočítať daň z dovezeného tovaru, ak daň vyrubená pri dovoze bola zaplatená colnému orgánu a platiteľ má daňový doklad podľa odseku 4. Platiteľ môže odpočítať daň pri dovezenom tovare v zdaňovacom období, v ktorom sa splnila posledná z podmienok na odpočítanie dane.

(8)

Pri dovoze tovaru, ktorý platiteľ uskutočňuje prostredníctvom nepriameho zástupcu,⁴⁸) je povinný tento zástupca vyrubenú daň preúčtovať zastúpenej osobe bez možnosti odpočítania dane. Daňovým dokladom je písomné colné vyhlásenie, ktoré potvrdzuje dovoz tovaru podľa odseku 2 a v ktorom musí byť uvedená zastúpená osoba popri príjemcovi. Daňový doklad musí byť doložený príslušnou zmluvou o zastúpení.

(9)

Daň pri dovoze nemožno vrátiť ani odpustiť s výnimkou prípadov, ak colný orgán vráti alebo odpustí clo⁶⁵)

osobe, ktorá nie je platiteľom,

pri dovoze osobného automobilu, pri ktorom platiteľ nemôže odpočítať daň podľa § 20 ods. 5,

pri zrušení platnosti colného vyhlásenia;^65a) v prípade, ak platiteľ už odpočítal daň, vráti odpočítanú daň v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa zrušila platnosť colného vyhlásenia.

(10)

Dovoz civilného lietadla určeného na prevádzkovanie prevažne medzinárodnej leteckej prepravy vykonávanej leteckým dopravcom^50a) a dovoz náhradných dielcov pre prevádzkovú spôsobilosť takéhoto lietadla sú oslobodené od dane.

§ 49

Základ, výpočet a sadzba dane pri dovezenom tovare

(1)

Základom dane pri dovezenom tovare je súčet

základu pre vymeranie cla,

cla,

spotrebnej dane,

platieb vyberaných colnými orgánmi pri dovoze tovaru.

(2)

Daň pri dovezenom tovare podľa § 48 ods. 2 písm. c) sa vypočíta za každý mesiac, v ktorom je tovar prepustený do režimu dočasného použitia, vo výške 3 % z dane, ktorá by sa vyrubila, keby bol tento tovar prepustený do režimu voľného obehu v okamihu jeho prepustenia do režimu dočasného použitia. Takto určená daň nesmie byť vyššia ako tá, ktorá by sa vyrubila v prípade prepustenia tohto tovaru do režimu voľného obehu v okamihu jeho prepustenia do režimu dočasného použitia.

(3)

Ak sa tovar po ukončení režimu dočasného použitia prepúšťa do režimu voľného obehu, určí sa daň ako rozdiel dane vypočítanej podľa odseku 1 a dane podľa odseku 2.

(4)

Pri tovare prepustenom do režimu voľného obehu z režimu pasívneho zušľachťovacieho styku sa daň vypočíta spôsobom zhodným s výpočtom cla.⁶⁶)

(5)

Sadzba dane pri dovezenom tovare je 19 %.

§ 49a

Uplatňovanie dane pri príležitostnej autobusovej preprave

(1)

Daňová povinnosť vzniká dňom prekročenia štátnej hranice Slovenskej republiky do tuzemska.

(2)

Základom dane je súčin počtu prepravovaných osôb a počtu prejdených kilometrov v tuzemsku. Do počtu prepravovaných osôb sa nezapočítava vodič a jeden sprievodca alebo vedúci zájazdu.

(3)

Sadzba dane je 0,10 Sk za osobu a prejdený kilometer v tuzemsku.

(4)

Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a sadzby dane. Daň sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

(5)

Daň je splatná ako preddavok pri prekročení štátnej hranice Slovenskej republiky do tuzemska podľa predpokladaného počtu prejdených kilometrov a vyúčtovanie dane sa vykoná pred prekročením štátnej hranice Slovenskej republiky. Ak je zaplatený preddavok nižší ako skutočná daň, je zahraničný dopravca povinný rozdiel doplatiť pred prekročením štátnej hranice Slovenskej republiky. Ak je zaplatený preddavok vyšší ako skutočná daň, colný orgán pred prekročením štátnej hranice Slovenskej republiky rozdiel vráti s výnimkou, ak rozdiel nepresahuje 100 Sk.

ŠTVRTÁ ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA (§ 50-56)

§ 50

(1)

Ustanovenia tohto zákona sa primerane vzťahujú na Správu rezerv pri vytváraní štátnych hmotných rezerv a pri hospodárení s nimi, ako aj na právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vykonávajú ochraňovanie alebo udržiavanie štátnych hmotných rezerv vo vlastníctve štátu podľa osobitného predpisu.⁶⁷)

(2)

Právnické osoby a fyzické osoby uvedené v odseku 1 s výnimkou Správy rezerv vedú evidenciu na účely podľa odseku 1 samostatne a daň priznávajú na samostatnom daňovom priznaní.

(3)

Právnické osoby a fyzické osoby uvedené v odseku 1 majú nárok na vrátenie nadmerného odpočtu do 15 dní odo dňa predloženia daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie, najskôr však 25. deň po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom nadmerný odpočet vznikol.

§ 50a

Ustanovenia osobitného predpisu^67a) sa použijú, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 51

(1)

Ak je Slovenská republika viazaná v rámci projektov zahraničnej pomoci alebo projektov týkajúcich sa oblasti spolupráce ozbrojených síl medzinárodnou zmluvou uplatňovať daň inak, ako ustanovuje tento zákon, daňový úrad daň vráti.

(2)

Ministerstvo po dohode s Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky upraví všeobecne záväzným právnym predpisom rozsah a spôsob vrátenia dane.

§ 51a

(1)

Daňový úrad vráti daň viažucu sa na pohonné látky, oleje a mazivá dodané na území Slovenskej republiky ozbrojeným silám cudzích štátov, ktoré sú vyslané na územie Slovenskej republiky v rámci aktivít podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.^67a)

(2)

O vrátenie dane požiada Ministerstvo obrany Slovenskej republiky príslušný daňový úrad. K žiadosti doloží doklady o množstve predaných pohonných látok, olejov a mazív ozbrojeným silám cudzích štátov.

§ 52

(1)

Daň podľa tohto zákona sa uplatňuje na všetky zdaniteľné plnenia uskutočnené odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. To platí aj v prípade, ak zmluvy, na základe ktorých sa uskutočňujú zdaniteľné plnenia, boli uzavreté pred účinnosťou tohto zákona.

(2)

Daň sa neuplatňuje pri osobnom automobile, ak sa pred 1. januárom 1993 oprávnene kúpil za cenu vrátane dane z obratu alebo vrátane dovoznej dane.

(3)

Daň z obratu podľa § 52 ods. 5 doterajšieho predpisu môže ministerstvo v odôvodnených prípadoch pomerne upraviť s ohľadom na deň registrácie platiteľa na základe žiadosti podanej najneskôr do 31. marca 1997; zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť.

(4)

Ak dôjde k oprave základu dane podľa § 18 po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a pôvodné zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, platiteľ použije sadzbu dane platnú v čase vzniku daňovej povinnosti pri pôvodnom zdaniteľnom plnení.

(5)

Ak platiteľ mal nárok na odpočet dane podľa § 18 ods. 2 zákona č. 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom do 31. marca 1995, nemá nárok na odpočet dane podľa § 20 ods. 2 tohto zákona.

(6)

V prípade tovaru, ktorý bol prepustený do záznamového obehu v tuzemsku do 31. decembra 1992, sa pri ukončení tohto režimu vypočíta daň za každý mesiac po 1. januári 1993 vo výške 3 % z dane, ktorá by sa vyrubila, keby bol tento tovar prepustený do režimu voľného obehu 1. januára 1993.

(7)

Ak sa tovar po ukončení režimu podľa odseku 6 prepúšťa do režimu voľného obehu, určí sa daň ako rozdiel dane vypočítanej podľa § 49 ods. 1 a dane vypočítanej podľa odseku 6.

§ 52a

Sadzba dane podľa prílohy č. 1 tohto zákona sa vzťahuje na zdaniteľné plnenia uskutočnené od 1. januára 1998 a na tovar dovezený od 1. januára 1998.

§ 53

(1)

Registrácia platiteľov uskutočnená podľa doterajšieho predpisu sa považuje za registráciu podľa tohto zákona.

(2)

Do obratu ustanoveného v § 4 sa zahŕňa aj obrat za kalendárne mesiace v roku 1995.

§ 54

Ustanovenia § 44 až 46 sa vzťahujú na zvýšenia dane, na penále a na pokuty uložené odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

§ 55

(1)

Podľa doterajších predpisov sa až do uplynutia posudzujú všetky lehoty, ktoré začali plynúť pred účinnosťou tohto zákona, ako aj lehoty na uplatnenie práv, ktoré sa spravujú doterajšími predpismi, aj keď začnú plynúť po účinnosti tohto zákona.

(2)

Na zdaňovacie obdobia do konca roku 1992 sa použijú predpisy upravujúce daň z obratu a dovoznú daň.

(3)

Na zdaňovacie obdobia do konca roku 1995 sa použije doterajší predpis s výnimkou podľa § 54.

§ 55a

(1)

Pri uplatňovaní odpočtu dane pri zdaniteľných plneniach uskutočnených do 1. apríla 1999 sa postupuje podľa § 20 ods. 2 a 3 doterajšieho zákona.

(2)

Pri ročnom vysporiadaní odpočtu dane za rok 1999 sa pri výpočte koeficientu použije spôsob podľa § 21 ods. 2 zákona účinného od 1. apríla 1999.

§ 55b

Pri oprave základu dane podľa § 18 vzťahujúcej sa na zdaniteľné plnenie uskutočnené do 1. júla 1999 použije platiteľ sadzbu dane platnú v čase vzniku daňovej povinnosti pri pôvodnom zdaniteľnom plnení.

§ 55c

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2002

(1)

Ak platiteľ predá vratné fľaše po 31. decembri 2001, pri ktorých uplatnil odpočet dane, je povinný uplatniť pri ich predaji daň na výstupe.

(2)

Vrátenie dane podľa § 38a sa vzťahuje na vyvezený tovar, ktorý bol kúpený po 31. decembri 2001.

(3)

Vrátenie dane podľa § 38d sa vzťahuje na kúpu tovaru a služieb a dovoz tovaru po 31. decembri 2001.

(4)

Osoby v združení, ktoré sa stali platiteľmi do 31. decembra 2001, sú povinné splniť povinnosti podľa § 46b ods. 1 do 31. januára 2002.

(5)

Platiteľ, ktorý prevádzkuje cestovnú kanceláriu, môže použiť postup podľa zákona v znení platnom do 31. decembra 2001, najdlhšie však do 30. júna 2002.

(6)

Platiteľ, ktorý neuplatnil nárok na odpočet zaplatenej dane pri tovare prepustenom do režimu voľného obehu, ku ktorému nenadobudol vlastnícke právo do 31. decembra 2001, má nárok na odpočet zaplatenej dane pri splnení podmienok podľa § 48 ods. 7 zákona účinného od 1. januára 2002.

§ 55d

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2003

(1)

Na odpočty dane zo zdaniteľných plnení uskutočnených k 31. decembru 2001, ktoré neboli uplatnené do konca roku 2002, sa použijú ustanovenia § 20 až 22 zákona účinného k 31. decembru 2002.

(2)

Na odpočty dane zo zdaniteľných plnení uskutočnených od 1. januára 2002, ktoré neboli uplatnené do konca roku 2002, sa vzťahujú podmienky a postup odpočítania dane podľa § 4, 20 až 22 zákona účinného od 1. januára 2003.

(3)

Platiteľ, ktorý sa rozhodne predbežne používať v zdaňovacích obdobiach roku 2003 koeficient podľa § 21 ods. 3 písm. a), použije koeficient vypočítaný z údajov roku 2002 podľa § 21 v znení platnom k 31. decembru 2002.

(4)

Úprava dane podľa § 21a sa vzťahuje na investičný majetok, pri ktorom platiteľ odpočítal daň po 31. decembri 2002.

(5)

Na nadmerný odpočet uplatnený za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2002 sa vzťahuje § 23 zákona účinného k 31. decembru 2002.

(6)

Daňový úrad môže zrušiť do 30. júna 2003 registráciu platiteľa, ktorého priemerný mesačný obrat za zdaniteľné plnenia bez plnení oslobodených od dane podľa § 26 za rok 2002 nedosiahol 100 000 Sk a súčasne súčet súm nadmerných odpočtov za zdaňovacie obdobia roku 2002 je vyšší ako súčet súm vlastnej daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobia roku 2002. U platiteľov, ktorí vykonávajú zdaniteľné plnenia spoločne na základe zmluvy o združení, sa do celkového obratu započítavajú obraty jednotlivých osôb a ich spoločný obrat. Na zrušenie registrácie sa vzťahujú práva a povinnosti podľa § 43 ods. 4 až 6 a ods. 8.

(7)

Na zdaniteľné plnenia uskutočnené od 1. januára 2003 a na tovar dovezený od 1. januára 2003 sa vzťahujú sadzby dane podľa tohto zákona.

(8)

Pri oprave základu dane podľa § 18 vzťahujúcej sa na zdaniteľné plnenie uskutočnené do 31. decembra 2002 použije platiteľ sadzbu dane platnú v čase vzniku daňovej povinnosti pri pôvodnom zdaniteľnom plnení.

§ 55e

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2003

(1)

Nadmerné odpočty uplatnené za zdaňovacie obdobia január až jún 2003 daňový úrad vráti do 31. augusta 2003, ak sú splnené podmienky podľa § 23 ods. 2 písm. a) alebo c) zákona účinného od 1. júla 2003. Ustanovenie § 23 ods. 3 sa uplatní primerane.

(2)

Ustanovenie § 23 ods. 1 zákona účinného od 1. júla 2003 sa vzťahuje aj na neodpočítané nadmerné odpočty uplatnené za zdaňovacie obdobia január až jún 2003.

§ 55f

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2004

(1)

Pri oprave základu dane podľa § 18 vzťahujúcej sa na zdaniteľné plnenie uskutočnené do 31. decembra 2003 použije platiteľ sadzbu dane platnú v čase vzniku daňovej povinnosti pri pôvodnom zdaniteľnom plnení.

(2)

Na nadmerný odpočet uplatnený za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 sa vzťahuje § 23 zákona účinného do 31. decembra 2003.

§ 55g

Osvedčenie o registrácii vydané platiteľovi daňovým úradom podľa § 4 je platné do dňa nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám, ak do tohto dňa nebola zrušená registrácia platiteľa podľa § 43. Daňový úrad vydá platiteľovi nové osvedčenie najneskôr do nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám a toto osvedčenie bude platné odo dňa nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám.

§ 56

Zrušuje sa zákon č. 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 596/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 159/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 165/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 325/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 187/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z.

§ 57

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1996.

Michal Kováč v. r.

Ivan Gašparovič v. r.

Vladimír Mečiar v. r.

Poznámky

Napríklad § 409 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.

Ústavný zákon č. 541/1992 Zb. o delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Českú republiku a Slovenskú republiku a jeho prechode na Českú republiku a Slovenskú republiku.

2a)

Zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

2b)

Zákon Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov.

2c)

Zákon Slovenskej národnej rady č. 270/1991 Zb. o Štátnom fonde trhovej regulácie Slovenskej republiky v poľnohospodárstve v znení neskorších predpisov.

§ 59 a 223 Obchodného zákonníka.

Zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).

5a)

§ 2 ods. 5 písm. a) vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 116/1997 Z. z. o podmienkach premávky vozidiel na pozemných komunikáciách.

5b)

§ 104 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách.

§ 159 až 376 zákona č. 238/2001 Z. z. Colný zákon.

§ 829 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

§ 14 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 60/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z.

8a)

Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

8b)

Napríklad zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 174/1988 Zb. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov, zákon č. 159/1973 Zb. o ochrane označení pôvodu výrobkov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 234/2000 Z. z.

10)

Zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

11)

Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 417/1991 Zb., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách.

12)

Napríklad § 2 zákona č. 526/1990 Zb. o cenách, vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 44/1991 Zb.

13)

Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 59/1995 Z. z.

14)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 309/1993 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 179/1994 Z. z.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1994 Z. z.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1994 Z. z.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov.

15)

§ 489 Obchodného zákonníka.

15a)

§ 137 vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 83/1976 Zb. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu v znení neskorších predpisov.

15b)

Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

16)

§ 140 Zákonníka práce.

17)

§ 24 ods. 2 písm. j) bod 4 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení zákona č. 626/1992 Zb.

18)

§ 27, 236 a 237 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce.

19)

§ 227 Obchodného zákonníka.

20)

§ 116 Občianskeho zákonníka.

21)

§ 117 Občianskeho zákonníka.

22)

§ 51 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z.

23)

§ 3 zákona č. 618/1992 Zb.

24)

Opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 172/1995 Z. z., ktorým sa vyhlasuje klasifikácia produkcie.

25)

§ 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

26)

Napríklad § 445 Obchodného zákonníka.

26a)

§ 553 Občianskeho zákonníka.

27)

§ 536 Obchodného zákonníka.

28)

§ 663 Občianskeho zákonníka.

28a)

Napríklad § 577 až 590 a § 601 až 609 Obchodného zákonníka.

29)

§ 251 ods. 1 písm. c), § 256, § 259, § 265, § 269 a § 272 zákona č. 618/1992 Zb.§ 14a zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 146/1995 Z. z.

30)

§ 72 ods. 13 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1993 Z. z.

31)

§ 476 a 487 Obchodného zákonníka.

32)

§ 3 zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách.

35)

35a)

Zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

36)

§ 8 ods. 1, § 28 až 33 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1995 Z. z.

37)

§ 682 Obchodného zákonníka.

38)

§ 692 Obchodného zákonníka.

38a)

Zákon č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení zákona č. 329/2000 Z. z.

38b)

§ 14 zákona č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 91/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1995 Z. z.

39)

§ 2 písm. ch) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z.

40)

Zákon Slovenskej národnej rady č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 25/1992 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady č. 197/1992 Zb.

41)

§ 57a zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení zákona č. 171/1990 Zb.

Zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 41/1994 Z. z.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach.

42)

§ 7 vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 51/1991 Zb., ktorou sa určujú bližšie podmienky zabezpečovania rekvalifikácie uchádzačov o zamestnanie a zamestnancov, ako aj podmienky na vydávanie dokladov o kvalifikácii s celoštátnou pôsobnosťou.

43)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku.

44)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní.

45)

Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 135/1992 Zb. o poskytovaní sociálnych služieb právnickými a fyzickými osobami.

46)

Zákon Slovenskej národnej rady č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 68/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z.

47)

§ 170 a nasl. zákona č. 618/1992 Zb.

48)

§ 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 238/2001 Z. z. Colný zákon.

49)

Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch, vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb. o Viedenskom dohovore o konzulárnych stykoch, vyhláška ministra zahraničných vecí č. 40/1987 Zb. o Dohovore o osobitných misiách, vyhláška ministra zahraničných vecí č. 21/1968 Zb. o Dohovore o výsadách a imunitách medzinárodných odborných organizácií, vyhláška ministra zahraničných vecí č. 52/1956 Zb. o prístupe Československej republiky k Dohovoru o výsadách a imunitách Organizácie Spojených národov schválenému Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 13. februára 1946, zákon č. 125/1992 Zb. o zriadení Sekretariátu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe a o výsadách a imunitách tohto sekretariátu a ďalších inštitúcií Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe.

50)

§ 119 a nasl. zákona č. 618/1992 Zb.

50a)

Zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

50b)

§ 2 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

51)

§ 38 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 146/1995 Z. z.

52)

§ 15 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku.

§ 68 a 254 Obchodného zákonníka.

53)

Napríklad § 57 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z.

54)

Zákon č. 111/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

55)

§ 15 ods. 1 písm. a) zákona č. 111/1990 Zb.

56)

§ 69 Obchodného zákonníka.

56a)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

§ 299 Obchodného zákonníka.

Občiansky súdny poriadok.

56aa)

§ 13 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. v znení zákona č. 279/2001 Z. z.

56ab)

§ 38 ods. 7 a 8 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 146/1995 Z. z.

56ac)

§ 42 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb.

56b)

§ 73 až 93 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

56c)

§ 2 ods. 1 a 2 zákona č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

56d)

§ 2 ods. 3 písm. a) zákona č. 281/2001 Z. z.

57)

§ 84 až 88 zákona č. 618/1992 Zb.

58)

§ 119 písm. b) a nasl. zákona č. 618/1992 Zb.

59)

§ 143 a nasl. zákona č. 618/1992 Zb.

60)

§ 153 a nasl. zákona č. 618/1992 Zb.

61)

§ 195 a nasl. zákona č. 618/1992 Zb.

62)

§ 194 a nasl. zákona č. 618/1992 Zb.

63)

§ 190 zákona č. 618/1992 Zb.

Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 17/1994 Z. z. o oslobodení tovaru od dovozného cla v znení vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 122/1995 Z. z.

Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 261/1993 Z. z. o oslobodení nepeňažného vkladu od dovozného cla.

64)

§ 79 až 83 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 17/1994 Z. z.

Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 261/1993 Z. z. o oslobodení nepeňažného vkladu od dovozného cla.

64a)

§ 106a vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 17/1994 Z. z. v znení vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 5/1998 Z. z.

64b)

Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 115/1999 Z. z. o oslobodení strojov, strojových zariadení, prístrojov a nástrojov od dovozného cla.

65)

§ 242 až 244 zákona č. 618/1992 Zb.

65a)

§ 68 a 69 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z. Colný zákon.

66)

§ 159 až 161 zákona č. 618/1992 Zb.

67)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách.

67a)

Napríklad oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 324/1997 Z. z. o uzavretí Zmluvy medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, a inými štátmi zúčastnenými v Partnerstve za mier vzťahujúcej sa na štatút ich ozbrojených síl.

67a)

Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

68)

Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 160/1988 Zb. o Medzinárodnom dohovore o harmonizovanom systéme opisu a číselného označovania tovaru a Protokole o jeho zmene

69)

Zákon č. 618/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Príloha k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov

Postup pri úprave odpočítanej dane pri investičnom majetku

Pri úprave dane podľa § 21a postupuje platiteľ podľa vzorca

kde

DD je výsledok úpravy odpočítanej dane, ktorý v prípade záporného znamienka predstavuje dodatočne odpočítateľnú daň a v prípade kladného znamienka predstavuje dodatočne neodpočítateľnú daň,

DV je

a) daň na vstupe vzťahujúca sa na cenu obstarania investičného majetku (§ 21a ods. 4) alebo

b) súčet súm dane na vstupe vzťahujúcej sa na všetky prijaté zdaniteľné plnenia, ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny stavby (§ 21a ods. 5), alebo

c) súčet súm dane na vstupe vzťahujúcej sa na prijaté stavebné práce, ktoré sú technickým zhodnotením stavby alebo nehnuteľnosti (§ 21a ods. 6),

A je číslo, ktoré predstavuje koeficient, ktorý bol platiteľ povinný použiť pri investičnom majetku po skončení kalendárneho roka, v ktorom odpočítal daň (§ 21 ods. 5); ak platiteľ odpočítal daň v plnej výške, uvedie číslo 1 (§ 20 ods. 1); ak platiteľ neodpočítal daň, uvedie číslo 0 (§ 20 ods. 2),

B je číslo, ktoré predstavuje koeficient vypočítaný po skončení kalendárneho roka, v ktorom platiteľ zmenil účel použitia investičného majetku, alebo číslo 0 alebo číslo 1, a to podľa zmeny účelu použitia podľa § 21a ods. 1,

R je počet kalendárnych rokov, ktoré zostávajú do skončenia obdobia piatich rokov od odpočítania dane vrátane roka, v ktorom došlo k zmene účelu použitia investičného majetku.