Čakajte prosím...
A A A

Hľadaný výraz nenájdený

Hľadaný § nenájdený
370/1997 Z. z. v znení účinnom od 1. 9. 2005 do 31. 12. 2005
370
ZÁKON
z 21. novembra 1997
o vojenskej službe
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA (§ 1-7)

§ 1

Tento zákon upravuje právne vzťahy vojakov povinnej vojenskej služby1) (ďalej len „vojak”) a štátu2) súvisiace so vznikom, zmenami a skončením povinnej vojenskej služby (ďalej len „vojenská služba”).

Vymedzenie niektorých pojmov

(§ 2-4a)

§ 2

(1)
Vojenská služba je služba, ktorú vojak vykonáva v ozbrojených silách, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Tam, kde sa v tomto zákone používa pojem „vojak", rozumie sa tým vojak podľa odseku 1, ak zo zákona nevyplýva, že sa tým rozumie výlučne vojenská hodnosť vojak.

§ 3

Nadriadený vojak je vojak, ktorý je vo vymedzenom rozsahu oprávnený vo výkone vojenskej služby vydávať podriadeným vojakom bez ohľadu na ich vojenskú hodnosť ústne alebo písomné vojenské rozkazy a vykonávať nad podriadenými vojakmi disciplinárnu právomoc.

§ 4

(1)
Služobný orgán je
a)
prezident Slovenskej republiky,9)
b)
minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister") alebo nadriadený vojak v rozsahu vymedzenom prezidentom Slovenskej republiky.
(2)
V mene štátu v právnych vzťahoch súvisiacich so vznikom, zmenami a skončením vojenskej služby, vo veciach výkonu vojenského disciplinárneho práva a vo veciach náhrady škody koná a rozhoduje vo vymedzenom rozsahu služobný orgán.

§ 4a

(1)
Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do vojenskej služby a vojakom pri výkone vojenskej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.9a) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Ustanovenia § 5 až 7 tým nie sú dotknuté.
(2)
Občan pri vstupe do vojenskej služby alebo vojak pri výkone vojenskej služby, ktorí sa domnievajú, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môžu sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.9a)

Obmedzenie niektorých ústavných práv vojakov

(§ 5-7)

§ 5

Petičné právo vojakov vo veciach súvisiacich s výkonom vojenskej služby sa obmedzuje na individuálne žiadosti, návrhy a sťažnosti vojaka, ktoré je oprávnený podávať služobným orgánom, nadriadeným vojakom alebo štátnym orgánom.10)

§ 6

(1)
Vojaci nemôžu vytvárať odborové organizácie a združovať sa v nich12) na pracoviskách, kde plnia služobné povinnosti.
(2)
Vojaci nemajú právo na štrajk.13)
(3)
Činnosť politických strán a politických hnutí14) alebo činnosť združení politického charakteru nie je vo vojenských objektoch povolená.
(4)
Činnosť v združeniach nepolitického charakteru, ktoré majú profesijný vzťah k Armáde Slovenskej republiky alebo odborový charakter,15) sa nesmie vykonávať v čase zamestnania a na pracoviskách, kde vojaci plnia služobné povinnosti.
(5)
Činnosť uvedená v odseku 4 sa môže organizovať mimo času zamestnania vo vojenských objektoch len v samostatne stojacich budovách vyhradených na kultúrne a spoločenské podujatia alebo v časti budovy vyhradenej na tento účel.

§ 7

Vojak základnej služby a vojak náhradnej služby nesmie byť zárobkovo činný v pracovnoprávnom vzťahu ani v obdobnom pracovnom vzťahu na základe osobitných predpisov16) alebo prevádzkovať živnosť,17) alebo inú podnikateľskú činnosť;18) to neplatí, ak vojak mimo času služby vykonáva vedeckú, pedagogickú, publicistickú, literárnu, umeleckú, znaleckú, tlmočnícku, prekladateľskú alebo športovú činnosť, správu vlastného majetku, majetku manželky, majetku vlastných nezaopatrených detí,19) osvojených detí, detí, ktoré mu boli zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,20) správu majetku osôb, o ktorých tak rozhodol súd, alebo ak profesionálny vojak so súhlasom ministra vykonáva činnosť v komisii inej právnickej osoby.21)

DRUHÁ ČASŤ

PROFESIONÁLNA SLUŽBA (§ 49)

§ 8 až 48 - Zrušené od 1. 9. 2005.

Mimoriadne opravné prostriedky

(§ 49)

§ 49

(1)
Ak sa dodatočne zistia mimoriadne závažné skutočnosti, ktoré vojak nemohol v konaní uplatniť a ktoré odôvodňujú priaznivejšie rozhodnutie v jeho prospech, môže služobný orgán na návrh vojaka zrušiť svoje pôvodné rozhodnutie a opätovne rozhodnúť vo veci samej.
(2)
Návrh podľa odseku l môže vojak podať iba do troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o okolnostiach odôvodňujúcich navrhovanú zmenu, najneskôr však do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti personálneho rozkazu.
§ 50 - Zrušený od 1. 9. 2005.

TRETIA ČASŤ

ZÁKLADNÁ SLUŽBA, NÁHRADNÁ SLUŽBA, ZDOKONAĽOVACIA SLUŽBA, MIMORIADNA SLUŽBA A PRÍPRAVNÁ SLUŽBA (§ 51-71)

PRVÁ HLAVA

ZÁKLADNÁ SLUŽBA, NÁHRADNÁ SLUŽBA, ZDOKONAĽOVACIA SLUŽBA A MIMORIADNA SLUŽBA (§ 51-66)

§ 51

Základná služba a náhradná služba

(1)
Základnú službu a náhradnú službu vykonáva vojak základnej služby a vojak náhradnej služby podľa osobitného predpisu.47)
(2)
Vojak po nástupe základnej služby alebo náhradnej služby skladá vojenskú prísahu47a) v deň určený v písomnom vojenskom rozkaze služobného orgánu. Deň vykonania vojenskej prísahy sa spravidla určuje na deň pracovného pokoja.
(3)
Vojak základnej služby alebo vojak náhradnej služby, ktorý z akýchkoľvek dôvodov nevykonal vojenskú prísahu v určený deň, vykoná ju v najbližšom možnom termíne určenom služobným orgánom.
§ 52 - Zrušený od 1. 9. 2005.

§ 53

Zdokonaľovacia služba

Zdokonaľovaciu službu vykonáva vojak v zálohe vo vojenskom útvare v trvaní ustanovenom osobitným predpisom.49)

§ 54

Mimoriadna služba

Mimoriadnu službu vykonáva občan podľa osobitného predpisu.50)

Zaraďovanie vojaka základnej služby, vojaka náhradnej služby a vojaka zdokonaľovacej služby do funkcie

(§ 55-60)

§ 55

Zaraďovanie vojaka základnej služby, vojaka náhradnej služby a vojaka zdokonaľovacej služby do funkcie vykonáva služobný orgán písomným vojenským rozkazom.

§ 56

(1)
Pri zaraďovaní vojaka základnej služby, vojaka náhradnej služby a vojaka zdokonaľovacej služby do funkcie sa prihliada najmä na jeho odbornosť získanú v civile a na potreby vojenského útvaru.
(2)
Vojak základnej služby, vojak náhradnej služby a vojak zdokonaľovacej služby s ťažko využiteľnou civilnou profesiou sa zaradia do funkcie, ktorá je náplňou činnosti najbližšia k ich civilnej profesii.
(3)
O zaradení vojaka základnej služby, vojaka náhradnej služby a vojaka zdokonaľovacej služby s ťažko využiteľnou civilnou profesiou rozhoduje služobný orgán.

§ 57

(1)
Vojak základnej služby, vojak náhradnej služby a vojak zdokonaľovacej služby so zníženou zdravotnou klasifikáciou sa zaradia do funkcie s prihliadnutím na stupeň zníženej zdravotnej klasifikácie tak, aby sa počas výkonu vojenskej služby nezhoršil ich zdravotný stav.
(2)
Rozsah obmedzení a úľav z výkonu vojenskej služby určí vojenský lekár na základe výsledkov lekárskeho vyšetrenia, zdravotnej klasifikácie a komplexného zhodnotenia zdravotného stavu.
(3)
Rozsah obmedzení a úľav podľa odseku 2 vyhlási služobný orgán v písomnom vojenskom rozkaze pri zaraďovaní vojaka so zníženou zdravotnou klasifikáciou do funkcie.

§ 58

(1)
Vojakovi so zníženou zdravotnou klasifikáciou (§ 57), ktorý je odkázaný na diétne stravovanie, služobný orgán zabezpečí prípravu diétnej stravy vo vojenskom útvare. Ak zabezpečenie diétnej stravy nie je vo vojenskom útvare možné, služobný orgán zabezpečí diétne stravovanie zmluvným spôsobom s civilnou organizáciou.
(2)
Ak diétne stravovanie podľa odseku 1 nemožno zabezpečiť, nadriadený služobný orgán vojaka so zníženou zdravotnou klasifikáciou premiestni do iného vojenského útvaru, ktorý zabezpečuje diétne stravovanie.

§ 59

(1)
Vojaci základnej služby, vojaci náhradnej služby a vojaci zdokonaľovacej služby súdne trestaní alebo disciplinárne trestaní a vojaci závislí od alkoholických nápojov alebo od iných návykových látok sa zaraďujú do funkcií tak, aby nedochádzalo k ich sústreďovaniu vo vojenskom útvare.
(2)
Vojaci podľa odseku 1 sa nezaraďujú
a)
do vojenského útvaru, ktorý plní úlohy na odlúčených pracoviskách,
b)
na pracovisko, na ktorom by mohli prísť do styku s utajovanými skutočnosťami,
c)
do funkcií spojených s hmotnou zodpovednosťou,
d)
do výkonu strážnej služby alebo dozornej služby,
e)
na pracovisko, na ktorom by mohli prísť do styku s alkoholickými nápojmi alebo s inými návykovými látkami.
(3)
Vojaci podľa odseku 1 sa nepremiestňujú ani neodveľujú do iného vojenského útvaru. Zmeny v ich zaradení sa vykonajú len výnimočne so súhlasom nadriadeného služobného orgánu.

§ 60

Na výkon funkcie vojaka základnej služby, vojaka náhradnej služby a vojaka zdokonaľovacej služby zaradených do funkcie, v ktorej sa budú oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, sa vzťahuje osobitný predpis.51)

Hodnotenie vojaka základnej služby a vojaka náhradnej služby

(§ 61-66)

§ 61

(1)
Hodnotenie vojaka základnej služby a vojaka náhradnej služby (ďalej len „hodnotenie“) je podkladom na rozhodovanie služobného orgánu vo veciach výkonu služby tohto vojaka. Hodnotenie spracováva najbližší nadriadený vojak.
(2)
Hodnotenie obsahuje posúdenie plnenia vojenských povinností, odborných schopností, morálnych vlastností vojaka základnej služby a vojaka náhradnej služby, ako aj ich spôsobilosti na zaradenie do funkcie.
(3)
Hodnotenie sa spracováva
a)
pri premiestnení,
b)
pri odoslaní do poddôstojníckej školy,
c)
pri odňatí alebo znižovaní hodnosti,
d)
pri prepustení z výkonu vojenskej služby,
e)
na základe rozhodnutia služobného orgánu,
f)
na žiadosť oprávnenej právnickej osoby alebo oprávnenej fyzickej osoby.52)
(4)
S hodnotením vojaka základnej služby a vojaka náhradnej služby oboznámi nadriadený vojak, ktorý hodnotenie spracoval.
(5)
Hodnotenie podpisuje nadriadený vojak a vojak, ktorý je oprávnený urobiť si z neho výpisky alebo poznámky. V prípade, ak vojak odmietne podpísať hodnotenie, nadriadený vojak o tom urobí záznam do hodnotenia.
(6)
Vojak základnej služby a vojak náhradnej služby môžu do siedmich dní odo dňa oboznámenia sa s hodnotením písomne požiadať nadriadeného vojaka, ktorý hodnotenie spracoval, o opravu hodnotenia.

§ 62

(1)
Nadriadený vojak, ktorý služobné hodnotenie spracoval, môže žiadosti vojaka sám vyhovieť. Ak tak neurobí v celom rozsahu, je povinný najneskôr do siedmich dní odo dňa podania žiadosti predložiť ju služobnému orgánu oprávnenému o žiadosti rozhodnúť.
(2)
Služobný orgán podľa odseku 1 v lehote do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti o opravu hodnotenia preskúma hodnotenie a vráti ho nadriadenému vojakovi na vykonanie opravy s uvedením dôvodov alebo hodnotenie potvrdí. Rozhodnutie služobného orgánu je pre nadriadeného vojaka, ktorý hodnotenie spracoval, záväzné.
(3)
Nadriadený vojak podľa odseku 2 do siedmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia hodnotenie opraví a oboznámi s ním vojaka alebo mu oznámi potvrdenie hodnotenia. O ďalšiu opravu hodnotenia vojak nemôže žiadať.
(4)
Ak sa vojak písomne vzdá práva požiadať o opravu hodnotenia alebo o opravu hodnotenia nepožiada v lehote podľa § 61 ods. 6, hodnotenie nadobudne právoplatnosť.
(5)
Hodnotenie, o ktorého opravu vojak podal žiadosť, nadobudne právoplatnosť dňom, v ktorom bol vojak s opraveným hodnotením alebo s potvrdeným hodnotením oboznámený.
(6)
S hodnotením je oprávnený oboznamovať sa aj nadriadený služobný orgán, príslušní zamestnanci personálnych pracovísk a ďalšie orgány po predložení dokladu oprávňujúceho ich oboznamovať sa so služobným hodnotením.
(7)
Hodnotenie spolu s kompletnou dokumentáciou o opravnom konaní sa zakladá do osobného spisu.

§ 66

Podrobnosti o základnej službe, náhradnej službe a zdokonaľovacej službe ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

DRUHÁ HLAVA

PRÍPRAVNÁ SLUŽBA A OSOBITNÉ VOĽNO (§ 71)

Prípravná služba

(§ 71)

§ 67 a 68 - Zrušené od 1. 9. 2005.

§ 71

Osobitné voľno

(1)
Vojakovi prípravnej služby sa udelí osobitné voľno
a)
jeden deň na účasť na svadobnom obrade vlastných rodičov, súrodencov alebo rodičov manželky,
b)
dva dni na vlastnú svadbu,
c)
jeden deň pri narodení dieťaťa manželke,
d)
dva dni na účasť na pohrebe vlastných rodičov, súrodencov,
e)
tri dni pri úmrtí manželky alebo vlastného dieťaťa,
f)
jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a dva dni pri sťahovaní do inej obce,
g)
najviac sedem dní v kalendárnom roku z vážnych rodinných, osobných alebo majetkových dôvodov, ktoré vyžadujú osobnú účasť vojaka prípravnej služby.
(2)
Vojak prípravnej služby, ak to okolnosti dovoľujú, predloží písomný doklad pred udelením osobitného voľna; v ostatných prípadoch ho predloží dodatočne. Ak taký doklad nepredloží, uplatnia sa proti nemu disciplinárne alebo personálne opatrenia.
(3)
Vojakovi prípravnej služby sa k osobitnému voľnu poskytne čas potrebný na cestu súvisiacu s dôvodom udelenia osobitného voľna.
(4)
Osobitné voľno a čas podľa odseku 3 sa započítavajú do doby výkonu vojenskej služby.
(5)
Na účely tohto zákona sa za vlastných rodičov považujú osvojitelia a osoby, ktorým boli deti zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov20) vrátane pestúnov.55)
(6)
Pod pojmom vlastné deti sa rozumejú aj osvojené deti a deti zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov20) vrátane detí zverených do pestúnskej starostlivosti.55)
(7)
Udelenie osobitného voľna vyhlasuje služobný orgán písomným vojenským rozkazom.
(8)
Osobitné voľno sa udeľuje vojakovi prípravnej služby v dňoch, ktoré sú inak jeho obvyklými dňami výkonu služby.

TRETIA HLAVA

NÁHRADA NÁKLADOV

§ 71a - Zrušený od 1. 9. 2005.

ŠTVRTÁ ČASŤ

VOJENSKÉ DISCIPLINÁRNE PRÁVO (§ 72-96)

§ 72

Základné povinnosti vojaka

(1)
Vojak je povinný
a)
plniť vojenskú prísahu,
b)
dodržiavať vojenskú disciplínu,
c)
vykonávať službu osobne, nestranne, riadne a včas,
d)
byť na výkon služby pripravený,
e)
vykonávať službu v medziach svojho oprávnenia,
f)
v čase mimo výkonu zamestnania podrobiť sa osobitnému režimu dosiahnuteľnosti,
g)
zvyšovať svoju odbornú pripravenosť, fyzickú zdatnosť a psychickú odolnosť,
h)
dodržiavať predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia vojakov pri výkone služby,
i)
ohlásiť svojmu nadriadenému vojakovi poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon služby, ohlásiť hroziacu škodu a ochraňovať majetok, ktorý mu bol zverený,
j)
v čase výkonu služby i mimo neho zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť ozbrojených síl alebo ohroziť dôveru občanov k ozbrojeným silám,
k)
plniť úlohy vyplývajúce zo služobnej pohotovosti, strážnej, dozornej a inej služby,
l)
zachovávať mlčanlivosť o informáciách a veciach obsahujúcich utajované skutočnosti pred nepovolanou osobou alebo cudzou mocou, a to aj po zániku oprávnenia oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami,51)
m)
služobnému orgánu a nadriadenému vojakovi oznamovať skutočnosti rozhodujúce pre trvanie služobného pomeru a písomne ich informovať o zmenách v osobnom stave,
n)
podrobiť sa preventívnym liečebným opatreniam vykonávaným vojenskou zdravotnou službou,
o)
chrániť a brániť bojové zástavy,
p)
poskytovať osobné údaje služobnému orgánu a nadriadenému vojakovi, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu jeho práv a povinností.
(2)
V súvislosti s výkonom služby vojak nesmie prijímať dary ani iné výhody, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 73

Základné povinnosti služobného orgánu a nadriadeného vojaka

Služobný orgán a nadriadený vojak sú povinní
a)
organizovať, riadiť a kontrolovať výkon služby podriadených vojakov,
b)
zabezpečovať, aby podriadení vojaci boli na výkon služby náležite pripravení výcvikom a školením,
c)
vytvárať podmienky a zabezpečovať starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia podriadených vojakov pri výkone služby a kontrolovať dodržiavanie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia,
d)
oceňovať príkladné plnenie vojenských povinností podriadených vojakov a vyvodzovať dôsledky z ich porušovania,
e)
viesť podriadených vojakov k vojenskej disciplíne,
f)
organizovať a zabezpečovať materiálne a technické podmienky nevyhnutné pre riadny výkon služby.

§ 74

Vojenská disciplína a vojenský rozkaz

(1)
Vojenskou disciplínou sa rozumie povinnosť vojaka dodržiavať ustanovenia tohto zákona, plniť vojenskú prísahu, vojenské predpisy a vojenské rozkazy služobných orgánov alebo nadriadených vojakov, ktoré vydávajú v súvislosti s výkonom vojenskej služby.
(2)
Na velenie v ozbrojených silách služobný orgán a nadriadený vojak vydávajú ústne alebo písomné vojenské rozkazy, ktoré vojaka zaväzujú podľa nich konať alebo sa konania zdržať.
(3)
Vojenský rozkaz nesmie byť vydaný v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými normatívnymi aktmi.
(4)
Vojenské rozkazy nepreskúmavajú súdy.

§ 75

Disciplinárna právomoc

(1)
Počas výkonu vojenskej služby vojak podlieha vojenskej disciplinárnej právomoci.
(2)
Nadriadený vojak v rozsahu ustanovenej disciplinárnej právomoci môže podriadeným vojakom udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať im disciplinárne tresty ustanovené týmto zákonom.
(3)
Disciplinárnu právomoc vykonáva v rozsahu ustanovenej disciplinárnej právomoci aj služobný orgán.
(4)
Disciplinárna právomoc podľa odsekov 2 a 3 sa vykonáva rozkazom vo veciach vojenského disciplinárneho práva (ďalej len „disciplinárny rozkaz“).
(5)
Rozsah disciplinárnej právomoci služobných orgánov a nadriadených vojakov vymedzí hlavný veliteľ ozbrojených síl.
§ 76 - Zrušený od 1. 9. 2005.

§ 77

Disciplinárne odmeny

(1)
Vojakovi základnej služby, vojakovi náhradnej služby a vojakovi zdokonaľovacej služby možno udeliť tieto disciplinárne odmeny:
a)
odpustenie výkonu disciplinárneho trestu alebo jeho časti s účinkami zahladenia,
b)
odpustenie skôr uloženého trestu s účinkami zahladenia,
c)
pochvalu,
d)
pochvalný list,
e)
zapísanie do vojenskej kroniky,
f)
vecný dar,
g)
peňažný dar,
h)
mimoriadne vymenovanie do vyššej vojenskej hodnosti,
i)
mimoriadne povýšenie do vyššej vojenskej hodnosti,
j)
voľno na opustenie vojenskej posádky do dvoch dní.
(2)
Mimoriadne vymenovať alebo mimoriadne povýšiť vojaka do vyššej vojenskej hodnosti možno, len ak spĺňa kvalifikačné predpoklady vzdelania a kvalifikačné požiadavky na vojenskú hodnosť a je zaradený do funkcie, pre ktorú je takáto vojenská hodnosť plánovaná alebo do ktorej ho možno súčasne s mimoriadnym povýšením ustanoviť.
(3)
Mimoriadne vymenovať alebo mimoriadne povýšiť do vyššej vojenskej hodnosti in memoriam možno aj bez splnenia podmienok uvedených v odseku 2.
(4)
Disciplinárna odmena musí byť úmerná záslužnému činu alebo príkladnému plneniu služobných povinností, za ktoré sa udeľuje. Za ten istý záslužný čin alebo za to isté príkladné plnenie služobných povinností možno vojakovi udeliť iba jednu disciplinárnu odmenu.
(5)
Záslužným činom sa rozumie vykonanie hrdinského skutku, prejav statočnosti pri záchrane ľudského života alebo materiálnych hodnôt veľkého rozsahu, mimoriadny prejav odvahy a úsilia vo výkone služby alebo vzorná reprezentácia ozbrojených síl a Slovenskej republiky.
(6)
Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na generálske hodnosti.

§ 78

Disciplinárny priestupok a priestupok

(1)
Disciplinárny priestupok je zavinené porušenie základných povinností vojaka, ak nie je trestným činom alebo priestupkom.
(2)
Priestupok je konanie vojaka označené za priestupok podľa osobitných predpisov.57)

Disciplinárne tresty, sankcie a ochranné opatrenia

(§ 79-83)

§ 79

Disciplinárne tresty

Vojakovi možno za disciplinárny priestupok uložiť disciplinárne tresty podľa tohto zákona.

§ 80

(1)
Mužstvu základnej služby, mužstvu náhradnej služby a mužstvu zdokonaľovacej služby možno uložiť tieto disciplinárne tresty:
a)
napomenutie,
b)
prísne napomenutie,
c)
zákaz vychádzok v trvaní najviac 14 dní,
d)
umiestnenie do oddelenia výkonu disciplinárnych trestov v trvaní najviac 21 dní,
e)
zníženie vojenskej hodnosti o jeden stupeň.
(2)
Poddôstojníkovi základnej služby, poddôstojníkovi náhradnej služby a poddôstojníkovi zdokonaľovacej služby možno uložiť tieto disciplinárne tresty:
a)
napomenutie,
b)
prísne napomenutie,
c)
zákaz vychádzok v trvaní najviac 7 dní,
d)
umiestnenie do oddelenia výkonu disciplinárnych trestov v trvaní najviac 14 dní,
e)
zníženie vojenskej hodnosti o jeden stupeň.
(3)
Práporčíkovi zdokonaľovacej služby a dôstojníkovi zdokonaľovacej služby možno udeliť tieto disciplinárne tresty:
a)
napomenutie,
b)
prísne napomenutie,
c)
zníženie vojenskej hodnosti o jeden stupeň.
§ 81 - Zrušený od 1. 9. 2005.

§ 82

Disciplinárny trest zníženia vojenskej hodnosti o jeden stupeň nemožno uložiť vojakovi v hodnosti vojak, čatár, podpráporčík, poručík a vojakovi s generálskou hodnosťou.

§ 82a

Ukladanie sankcií a ochranných opatrení

(1)
Za priestupok môže služobný orgán vojakovi uložiť sankcie a ochranné opatrenia.57)
(2)
Ak tento zákon neustanovuje inak, na ukladanie sankcií a ochranných opatrení sa vzťahujú osobitné predpisy.57)

§ 83

Disciplinárny trest umiestnenia do oddelenia výkonu disciplinárnych trestov

(1)
Disciplinárny trest umiestnenia do oddelenia výkonu disciplinárnych trestov možno vojakovi podľa § 80 ods. 1 písm. d) a § 80 ods. 2 písm. d) uložiť len na zabezpečenie splnenia povinností ustanovených týmto zákonom.
(2)
Disciplinárne potrestaný vojak podľa odseku 1 je v oddelení výkonu disciplinárneho trestu strážený.
(3)
Vojak základnej služby, vojak náhradnej služby, vojak zdokonaľovacej služby, poddôstojník základnej služby, poddôstojník náhradnej služby a poddôstojník zdokonaľovacej služby potrestaný disciplinárnym trestom podľa odseku 1 má raz za deň právo na vychádzku v objekte vojenského útvaru v trvaní jednej hodiny v čase ustanovenom denným poriadkom oddelenia výkonu disciplinárnych trestov vojenského útvaru.
(4)
Výkon disciplinárneho trestu podľa odseku 1 sa prerušuje
a)
v dňoch štátnych sviatkov,
b)
v dňoch volieb do orgánov samosprávy podľa miesta trvalého pobytu vojaka, ktorý vykonáva disciplinárny trest umiestnenia do oddelenia výkonu disciplinárnych trestov,
c)
v dňoch volieb do Národnej rady Slovenskej republiky,
d)
v dňoch konania referenda59) vyhláseného príslušným štátnym orgánom,
e)
z dôvodu choroby alebo úrazu vojaka vykonávajúceho disciplinárny trest umiestnenia do oddelenia výkonu disciplinárnych trestov,
f)
z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
(5)
Výkon disciplinárneho trestu podľa odseku 1 možno prerušiť z dôvodu zabezpečenia výcviku na základe rozhodnutia nadriadeného vojaka alebo služobného orgánu, ktorý disciplinárny trest uložil.
(6)
Na účely tohto zákona sa za dôvody hodné osobitného zreteľa považujú dôvody uvedené v § 123 ods. 1.
(7)
Nástup vojaka základnej služby, vojaka náhradnej služby a vojaka zdokonaľovacej služby na výkon disciplinárneho trestu podľa odseku 1 musí nadriadený vojak alebo služobný orgán zabezpečiť do 30 dní odo dňa oboznámenia vojaka základnej služby, vojaka náhradnej služby a vojaka zdokonaľovacej služby s disciplinárnym rozkazom o uložení disciplinárneho trestu, inak sa disciplinárny trest umiestnenia do oddelenia výkonu disciplinárnych trestov nevykoná.
(8)
Nástup vojaka základnej služby, vojaka náhradnej služby a vojaka zdokonaľovacej služby na výkon zvyšku disciplinárného trestu podľa odseku 1 po jeho prerušení musí nadriadený vojak alebo služobný orgán zabezpečiť do siedmich dní odo dňa skončenia dôvodov, pre ktoré bol výkon disciplinárneho trestu umiestnenia do oddelenia výkonu disciplinárnych trestov prerušený, inak sa tento disciplinárny trest nevykoná.
(10)
Disciplinárny trest podľa odseku 1 možno ukladať aj podmienečne na skúšobnú dobu najviac troch mesiacov.

Disciplinárne konanie

(§ 84-85)

§ 84

(1)
Disciplinárne konanie je začaté dňom, keď postúpená vec bola doručená nadriadenému vojakovi alebo služobnému orgánu toho vojaka, ktorý je podozrivý zo spáchania disciplinárneho priestupku.
(2)
Ak sa disciplinárne konanie začína na základe zistenia nadriadeného vojaka alebo služobného orgánu alebo na základe oznámenia právnickej osoby alebo fyzickej osoby o disciplinárnom priestupku vojaka, disciplinárne konanie je začaté dňom, keď nadriadený vojak alebo služobný orgán urobil voči vojakovi prvý úkon.

§ 85

(1)
Ak je predmetom disciplinárneho konania viac disciplinárnych priestupkov vojaka, prerokujú sa v spoločnom disciplinárnom konaní.
(2)
Spoločné disciplinárne konanie sa vykoná aj proti všetkým vojakom, ktorých disciplinárne priestupky spolu súvisia. Na urýchlenie disciplinárneho konania, a ak je to účelné, možno vec niektorého vojaka zo spoločného disciplinárneho konania vylúčiť.

Ukladanie disciplinárnych trestov

(§ 86-90)

§ 86

(1)
Disciplinárny trest možno vojakovi uložiť, ak sa preukázalo, že disciplinárny priestupok spáchal, a ak na jeho nápravu a obnovenie vojenskej disciplíny nestačí samo prerokovanie disciplinárneho priestupku alebo výčitka.
(2)
Za disciplinárny priestupok možno vojakovi uložiť len jeden disciplinárny trest.

§ 87

(1)
V disciplinárnom konaní musí nadriadený vojak alebo služobný orgán objektívne zistiť skutkový stav a musí dať vojakovi možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.
(2)
Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho trestu nadriadený vojak alebo služobný orgán prihliada na povahu disciplinárneho priestupku, na okolnosti, za ktorých ho vojak spáchal, jeho následky, mieru zavinenia a jeho doterajší postoj k plneniu základných povinností vojaka.
(3)
Uložením disciplinárneho trestu vojak nie je zbavený povinnosti nahradiť škodu, ktorú disciplinárnym priestupkom spôsobil.

§ 88

(1)
Za disciplinárny priestupok možno vojakovi uložiť disciplinárny trest najskôr nasledujúci deň po jeho spáchaní. Disciplinárny trest možno vojakovi uložiť do jedného mesiaca odo dňa, keď sa o disciplinárnom priestupku dozvedel nadriadený vojak alebo služobný orgán alebo keď bola vec príslušným orgánom postúpená nadriadenému vojakovi alebo služobnému orgánu, najneskôr však do jedného roku odo dňa spáchania disciplinárneho priestupku.
(2)
Ak bolo konanie vojaka predmetom vyšetrovania iného orgánu a vec bola vrátená na disciplinárne vybavenie,59a) lehota jedného mesiaca na uloženie disciplinárneho trestu začína plynúť dňom, keď nadriadenému vojakovi alebo služobnému orgánu bola vec doručená príslušným orgánom. Uvedená lehota platí aj v prípade, ak sa prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu zrušilo a ak vec bola vrátená na nové rozhodnutie.

§ 89

Ak vojak spáchal disciplinárny priestupok v cudzine, lehota jedného mesiaca na uloženie disciplinárneho trestu podľa § 88 ods. 1 začína plynúť dňom nasledujúcim po dni návratu vojaka z cudziny, ak sa nadriadený vojak alebo služobný orgán o disciplinárnom priestupku vojaka dozvedel. Na plynutie lehôt sa vzťahuje aj ustanovenie § 88 ods. 2.

§ 90

(1)
Disciplinárny trest nemožno uložiť, ak bol vojak za ten istý skutok už právoplatne odsúdený súdom; ak bol disciplinárny trest uložený pred právoplatným odsúdením súdom, zruší sa disciplinárny trest s účinnosťou odo dňa uloženia.
(2)
Disciplinárne konanie nemožno začať, začaté konanie treba zastaviť a disciplinárny trest nemožno uložiť, prípadne vykonať, ak sa na protiprávne konanie vojaka vzťahuje amnestia.
(3)
Amnestiu na disciplinárne priestupky podľa § 78 ods. 1 udeľuje minister.

Odvolacie konanie

(§ 91-96)

§ 91

(1)
Proti disciplinárnemu rozkazu môže vojak podať odvolanie do siedmich dní odo dňa oboznámenia sa s disciplinárnym rozkazom.
(2)
Odvolanie môže vojak podať písomne alebo ústne do protokolu nadriadenému vojakovi alebo služobnému orgánu, ktorý disciplinárny rozkaz vydal. Odvolanie má odkladný účinok.
(3)
Ak vojak v dôsledku nesprávneho poučenia o opravnom prostriedku alebo preto, že nebol poučený vôbec, podal odvolanie po uplynutí ustanovenej lehoty alebo u nepríslušného nadriadeného vojaka alebo u nepríslušného služobného orgánu, predpokladá sa, že ho podal včas a u príslušného nadriadeného vojaka alebo u príslušného služobného orgánu, ak tak urobil najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď bol s disciplinárnym rozkazom oboznámený.
(4)
Nadriadený vojak alebo služobný orgán odpustí zmeškanie lehoty, ak k nemu došlo zo závažných dôvodov a ak o to vojak požiada do 15 dní odo dňa, keď pominul dôvod zmeškania, a zároveň podá odvolanie.
(5)
Disciplinárny rozkaz, proti ktorému už nemožno podať odvolanie, je právoplatný.
(6)
Disciplinárny rozkaz je vykonateľný, ak nadobudol právoplatnosť.
(7)
Nadriadený vojak alebo služobný orgán, ktorý disciplinárny rozkaz vydal, môže odvolaniu sám vyhovieť. Ak tak neurobí v celom rozsahu odvolania, je povinný ho najneskôr do 15 dní odo dňa podania odvolania predložiť odvolaciemu orgánu.
(8)
Proti disciplinárnemu rozkazu ministra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať rozklad. O konaní o rozklade platia ustanovenia odsekov 1 až 7.

§ 92

(1)
Odvolacím orgánom na účely tohto zákona je najbližší nadriadený služobný orgán toho nadriadeného vojaka alebo služobného orgánu, ktorý disciplinárny rozkaz vydal.
(2)
Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní najneskôr do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po jeho predchádzajúcom prerokovaní v senáte poradnej komisie (§ 93 ods. 3). Ak nemožno v tejto lehote rozhodnúť, musia sa vojakovi písomne oznámiť dôvody a čas, v ktorého priebehu odvolací orgán o odvolaní rozhodne.
(3)
Odvolací orgán môže disciplinárny rozkaz zrušiť, zmeniť v prospech odvolateľa alebo odvolanie zamietnuť a disciplinárny rozkaz potvrdiť.
(4)
Odvolací orgán môže disciplinárny rozkaz zrušiť a vec vrátiť nadriadenému vojakovi alebo služobnému orgánu, ktorý ho vydal na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti konania. Nadriadený vojak alebo služobný orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
(5)
Rozhodnutie o odvolaní vo veci je konečné a nemožno proti nemu podať riadny opravný prostriedok.

§ 93

(1)
Odvolací orgán zriaďuje poradnú komisiu.
(2)
Poradná komisia sa skladá z predsedu, jeho zástupcu a ďalších najmenej piatich členov.
(3)
Odvolanie prerokúva trojčlenný senát poradnej komisie, ktorého zloženie určí predseda poradnej komisie z členov poradnej komisie.
(4)
Neprerokovanie odvolania v senáte poradnej komisie nezakladá neplatnosť rozhodnutia odvolacieho orgánu.
(5)
Z účasti na rokovaní senátu poradnej komisie predseda komisie vylúči toho člena, o ktorého nezaujatosti s ohľadom na jeho vzťah k prerokúvanej veci alebo k účastníkovi možno mať pochybnosti. Vylúčeného člena nahradí iný člen poradnej komisie, ktorého určí jej predseda.
(6)
Podrobnosti o zložení poradnej komisie a jej senátu upraví rokovací poriadok, ktorý schváli minister.

§ 94

Preskúmanie disciplinárneho rozkazu súdom

(1)
Právoplatné disciplinárne rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu umiestnenia do oddelenia výkonu disciplinárnych trestov a o znížení služobného príjmu až o 15 % najviac na 3 mesiace a znížení vojenskej hodnosti o jeden stupeň na jeden rok je preskúmateľné súdom.
(2)
Právoplatné rozhodnutie o uložení pokuty, zákaze činnosti alebo prepadnutí veci a o zhabaní veci je preskúmateľné súdom.
(3)
Návrh na preskúmanie disciplinárneho rozkazu súdom podľa odseku 1 možno podať až po vyčerpaní opravného prostriedku (§ 91 ods. 1), a to v lehote do jedného mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti disciplinárneho rozkazu.
(4)
Ak vojak, ktorý podal podľa odseku 1 návrh na preskúmanie disciplinárneho rozkazu súdom, požiada o odloženie jeho výkonu, nadriadený vojak alebo služobný orgán jeho žiadosti vyhovie.

§ 95

(1)
Nadriadený vojak alebo služobný orgán môže po uplynutí troch mesiacov od vykonania disciplinárneho trestu disciplinárny trest zahladiť.
(2)
Ak sa tak nestane u vojaka základnej služby, náhradnej služby alebo vojaka zdokonaľovacej služby do skončenia tejto služby, má sa za to, že disciplinárny trest je zahladený dňom skončenia tejto služby.

§ 96

Vojenské medaily a vojenské čestné odznaky

(1)
Na ocenenie výkonu vojenskej služby alebo záslužného činu vojaka, obetavosti pri odstraňovaní následkov živelných pohrôm, technologických havárií, pri záchrane životov a majetku veľkého rozsahu možno vojakovi udeliť tieto vojenské medaily:
a)
Za statočnosť,
b)
Za vernosť ozbrojeným silám,
c)
Za službu v mierových pozorovateľských misiách,
d)
Za humanitárnu pomoc,
e)
Pamätná medaila ministra,
f)
vojenský Čestný odznak ozbrojených síl.
(2)
Vojenské medaily a vojenské čestné odznaky možno udeliť aj vojakom cudzích armád.
(3)
Vojenské medaily a vojenské čestné odznaky zriaďuje minister.
(4)
Vojenskú medailu Za statočnosť udeľuje prezident Slovenskej republiky. Vojenskú medailu Za vernosť ozbrojeným silám, vojenskú medailu Za službu v mierových pozorovateľských misiách, vojenskú medailu Za humanitárnu pomoc a Pamätnú medailu ministra udeľuje minister. Vojenský Čestný odznak ozbrojených síl udeľuje služobný orgán.
(5)
Podrobnosti o druhoch vojenských medailí a vojenských čestných odznakov, ich udeľovaní a nosení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

PIATA ČASŤ

VOJENSKÉ HODNOSTI A VOJENSKÁ ROVNOŠATA (§ 97-107)

Vojenské hodnosti

(§ 97)

§ 97

(1)
Vojakovi patrí vojenská hodnosť.
(2)
Pre vojakov sa ustanovujú tieto vojenské hodnosti:
a)
hodnosti mužstva - vojak, slobodník, desiatnik,
b)
poddôstojnícke hodnosti - čatár, rotný, rotmajster, nadrotmajster, štábny nadrotmajster,
c)
práporčícke hodnosti - podpráporčík, práporčík, nadpráporčík,
d)
dôstojnícke hodnosti - poručík, nadporučík, kapitán, major, podplukovník, plukovník,
e)
generálske hodnosti - brigádny generál, generálmajor, generálporučík, generál.
(3)
Dosiahnutou vojenskou hodnosťou sa okrem hodnostného označenia vyjadruje najmä pripravenosť vojaka vykonávať funkcie v ozbrojených silách.
(4)
Vojak podľa vojenskej hodnosti je hodnostne vyšší vojak alebo hodnostne nižší vojak.
(5)
Vojak, ktorý nie je nadriadený podľa funkcie, je nadriadený podľa vojenskej hodnosti takto:
a)
generál a generálporučík dôstojníkom, práporčíkom, poddôstojníkom a mužstvu,
b)
generálmajor, brigádny generál kapitánom, nadporučíkom, poručíkom, práporčíkom, poddôstojníkom a mužstvu,
c)
plukovník, podplukovník a major práporčíkom, poddôstojníkom a mužstvu,
d)
kapitán, nadporučík a poručík poddôstojníkom a mužstvu,
e)
práporčík poddôstojníkom a mužstvu v rámci toho istého vojenského útvaru,
f)
poddôstojník mužstvu v rámci tej istej vojenskej jednotky.
§ 98 - Zrušený od 1. 9. 2005.

Vymenúvanie a povyšovanie do vojenských hodností

(§ 99-107)

§ 99

(1)
Do prvej poddôstojníckej hodnosti, práporčíckej hodnosti, dôstojníckej hodnosti a generálskej hodnosti je vojak vymenúvaný; do ostatných vojenských hodností je vojak povyšovaný, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Vojaka do vojenských hodností vymenúva a povyšuje služobný orgán.
(3)
Pre potreby ozbrojených síl je príslušný služobný orgán alebo ním poverený orgán oprávnený povyšovať aj vojakov v zálohe,60a) aj keď nevykonávajú zdokonaľovaciu službu, okrem § 2 a 97.
(4)
Do generálskych hodností vymenúva a povyšuje prezident Slovenskej republiky.61) Návrhy na vymenovanie vojaka do prvej generálskej hodnosti alebo na povýšenie vojaka do vyššej generálskej hodnosti predkladá prezidentovi Slovenskej republiky vláda Slovenskej republiky na návrh ministra.
§ 100 až 102 - Zrušené od 1. 9. 2005.

§ 103

(1)
Vojaka základnej služby a vojaka náhradnej služby možno povýšiť do vojenskej hodnosti o jeden stupeň vyššej, ak
a)
je zaradený do funkcie, na ktorú je plánovaná vyššia vojenská hodnosť, než ktorú dosiahol,
b)
jeho správanie je v súlade s vojenskou disciplínou,
c)
vo výcviku a v štúdiu dosahuje požadované výsledky a
d)
uplynula minimálna doba výsluhy vo vojenskej hodnosti.
(2)
Minimálna doba výsluhy vo vojenskej hodnosti podľa odseku 1 písm. d) sa ustanovuje na vojenské hodnosti
a)
vojaka dva mesiace,
b)
slobodníka tri mesiace,
(3)
Pre zdokonaľovaciu službu sa doba výsluhy vo vojenskej hodnosti neustanovuje.
§ 104 a 105 - Zrušené od 1. 9. 2005.

§ 106

(1)
Povýšenie vojaka základnej služby, vojaka náhradnej služby a vojaka zdokonaľovacej služby vyhlasuje služobný orgán v písomnom vojenskom rozkaze.
(2)
Podrobnosti o označení vojenských hodností ustanoví vnútorným predpisom minister.

§ 107

Vojenská rovnošata

(1)
Vojenská rovnošata je vojenský odev, ktorý má špecifické znaky vyjadrujúce príslušnosť vojaka k ozbrojeným silám.63) Vojenskú rovnošatu nesmú nosiť príslušníci iných ozbrojených zborov, ozbrojených bezpečnostných zborov ani bezpečnostných služieb.
(2)
Vojak počas výkonu vojenskej služby je povinný nosiť vojenskú rovnošatu vrátane predpísaných vojenských výstrojných súčiastok.
(3)
Služobný orgán môže povoliť výnimku z povinnosti nosiť vojenskú rovnošatu a predpísané výstrojové súčiastky počas výkonu vojenskej služby vojačke počas tehotenstva a vojakovi, ktorý
a)
potrebuje vojenskú rovnošatu nadmerných veľkostí, a to len dovtedy, kým mu nebude vydaná vojenská rovnošata potrebnej veľkosti,
b)
na základe rozhodnutia vojenského lekára musí nosiť ortopedickú obuv.
(4)
Podrobnosti o nosení vojenskej rovnošaty podľa odsekov 2 a 3 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

ŠIESTA ČASŤ

ČAS SLUŽBY, ČAS ZAMESTNANIA A DOVOLENKA (§ 108-126)

PRVÁ HLAVA

ČAS SLUŽBY A ČAS ZAMESTNANIA (§ 108-113)

§ 108

Čas služby

(1)
Čas služby zahŕňa plnenie služobných povinností vyplývajúcich vojakovi z jeho funkcie a z vojenského rozkazu služobného orgánu alebo nadriadeného vojaka na určenom mieste a v určenom čase (ďalej len „zamestnanie“).
(2)
Časom služby vojaka je aj zamestnanie nad určený čas zamestnania v týždni a čas zamestnania vo sviatok alebo v ďalších dňoch pracovného pokoja (ďalej len „zamestnanie nadčas“), služobná pohotovosť vo vojenských útvaroch, v objektoch a na vojenských pracoviskách, služobná pohotovosť mimo miesta výkonu zamestnania a plnenie iných služobných povinností, ktoré vojak vykonáva na zabezpečenie plnenia úloh ozbrojených síl.

§ 109

Čas zamestnania v týždni a čas nepretržitého odpočinku

(1)
Čas zamestnania v týždni sa rozvrhuje spravidla rovnomerne na päť dní služby tak, aby dni nepretržitého odpočinku v týždni pripadali podľa možnosti na sobotu a nedeľu. Ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, môže sa čas zamestnania v týždni rozvrhnúť aj nerovnomerne.
(2)
O rovnomernom rozvrhnutí času zamestnania v týždni a o nerovnomernom rozvrhnutí času zamestnania v týždni rozhoduje služobný orgán písomným vojenským rozkazom, v ktorom určí aj začiatok a koniec času zamestnania v jednotlivých dňoch. Dĺžka času zamestnania počas 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín okrem výkonu špecifických činností, pre ktoré určí výnimku z tejto dĺžky času zamestnania minister.
(3)
Čas zamestnania v týždni sa rozvrhuje tak, aby medzi koncom jedného zamestnania a začiatkom nasledujúceho zamestnania bol nepretržitý odpočinok v trvaní najmenej 12 hodín. Ak to nie je možné, nepretržitý odpočinok musí trvať aspoň šesť hodín a raz za týždeň aspoň 32 hodín.
(4)
Ak zamestnanie trvá nepretržite l2 hodín, musí čas nepretržitého odpočinku pred ďalším zamestnaním trvať aspoň šesť hodín.
(5)
Ak zamestnanie trvá nepretržite viac ako 12 hodín a menej ako 24 hodín, musí čas nepretržitého odpočinku trvať aspoň 8 hodín.
(6)
Ak zamestnanie trvá nepretržite 24 hodín, musí čas nepretržitého odpočinku pred ďalším zamestnaním trvať aspoň 12 hodín.

§ 110

Prestávky v zamestnaní

(1)
Vojak má nárok na prestávku na jedenie a odpočinok v trvaní najmenej 30 minút najneskôr po piatich hodinách nepretržitého výkonu zamestnania.
(2)
Prestávka na odpočinok a jedenie poskytnutá podľa odseku 1 sa nezapočítava do času zamestnania.
(3)
Ak ide o zamestnanie, ktorého výkon nemožno prerušiť, musí sa vojakovi bez prerušenia výkonu zamestnania zabezpečiť primeraný čas na jedenie a na nevyhnutný odpočinok.

Zamestnanie nadčas

(§ 111-113)

§ 111

(1)
Zamestnanie nadčas zahŕňa plnenie služobných povinností, ktoré vzhľadom na ich závažnosť, rozsah alebo neodkladnosť nemožno zabezpečiť v rozvrhnutom čase zamestnania v týždni, vykonávaných vojakom na príkaz alebo so súhlasom služobného orgánu alebo nadriadeného vojaka nad rozvrhnutý čas zamestnania v týždni.
(2)
Pri zamestnaní nadčas možno nepretržitý odpočinok medzi dvoma zamestnaniami skrátiť až na šesť hodín; nepretržitý odpočinok v týždni však musí byť najmenej 24 hodín.
(3)
Za zamestnanie nadčas patrí vojakovi náhradné voľno.

§ 112

(1)
Za služobnú pohotovosť vo vojenských útvaroch, objektoch a na vojenských pracoviskách sa považuje prítomnosť a pripravenosť vojaka plniť služobné povinnosti nad rozvrhnutý čas zamestnania; táto služobná pohotovosť sa však nepovažuje za zamestnanie nadčas.
(2)
Počas služobnej pohotovosti mimo miesta výkonu zamestnania je vojak povinný byť pripravený dostaviť sa na určený signál a v určenom čase na určené miesto a plniť služobné povinnosti.
(3)
Služobná pohotovosť, do ktorej je vojak zaradený na zabezpečenie plnenia úloh ozbrojených síl, sa do času zamestnania nezapočítava.
(4)
Služobnú pohotovosť nariaďuje služobný orgán písomným vojenským rozkazom.

§ 113

(1)
V čase vojenských cvičení a vyvedenia vojsk do vojenského priestoru a v čase vykonávania záchranných, lokalizačných a likvidačných prác v priestore postihnutom mimoriadnou udalosťou alebo tam, kde je vyhlásená mimoriadna situácia, sa ustanovenia § 110 ods. 1 a 2 na vojaka nevzťahujú.
(2)
Ustanovenia § 110 ods. 1 a 2 sa nevzťahujú na výkon celodennej zmeny, stálych služieb a dozorných hotovostných zmien.

DRUHÁ HLAVA

DOVOLENKA (§ 125-126)

§ 114 a 115 - Zrušené od 1. 9. 2005.
§ 116
Riadna dovolenka vojaka základnej služby
(1)
Vojak základnej služby má nárok na riadnu dovolenku 14 kalendárnych dní za šesť mesiacov základnej služby.
(2)
Čerpanie riadnej dovolenky môže vojakovi základnej služby určiť služobný orgán alebo nadriadený vojak po vykonaní základného výcviku, a to spravidla vcelku, pričom prihliada na potreby služby a na oprávnené záujmy vojaka základnej služby. Nástup riadnej dovolenky určí služobný orgán alebo nadriadený vojak písomným vojenským rozkazom tak, aby ju vojak základnej služby vyčerpal najneskôr 14 dní pred skončením základnej služby. Vojak základnej služby nemôže čerpať riadnu dovolenku 14 dní pred skončením základnej služby.
(3)
Riadna dovolenka sa vojakovi základnej služby preruší, ak je v čase čerpania riadnej dovolenky uznaný dočasne neschopným na výkon vojenskej služby pre chorobu alebo pre úraz.
(4)
Vojakovi základnej služby patria za nevyčerpanú riadnu dovolenku alebo jej pomernú časť peňažné náležitosti zopovedajúce počtu dní nevyčerpanej riadnej dovolenky, ak riadnu dovolenku alebo jej pomernú časť nemohol vojak základnej služby vyčerpať najneskôr 14 dní pred skončením základnej služby z ním nezavinených dôvodov.
(5)
Vojak základnej služby je povinný vrátiť peňažné náležitosti, ktoré mu boli vyplatené za dni vyčerpanej riadnej dovolenky alebo jej pomernej časti, na ktoré mu nevznikol nárok.
(6)
Riadna dovolenka sa vojakovi základnej služby započítava do doby výkonu vojenskej služby.
§ 117 až 122 - Zrušené od 1. 9. 2005.
§ 123
Mimoriadna dovolenka
(1)
Vojak základnej služby, vojak náhradnej služby a vojak zdokonaľovacej služby majú nárok na mimoriadnu dovolenku
a)
jeden deň na účasť na svadobnom obrade vlastných rodičov, súrodencov alebo rodičov manželky,
b)
dva dni na vlastnú svadbu,
c)
jeden deň pri narodení dieťaťa manželke,
d)
dva dni na účasť na pohrebe vlastných rodičov, súrodencov, starých rodičov, rodičov manželky a jej súrodencov,
e)
tri dni v prípade úmrtia manželky alebo vlastného dieťaťa.
(2)
Vojak základnej služby prijatý na štúdium na vojenskú školu a vojak základnej služby, ktorý má byť bezprostredne po skončení základnej služby prijatý do služobného pomeru, majú nárok na mimoriadnu dovolenku 14 kalendárnych dní.
(3)
Vojakovi základnej služby, vojakovi náhradnej služby a vojakovi zdokonaľovacej služby sa k mimoriadnej dovolenke poskytne aj čas potrebný na cestu súvisiacu s dôvodom udelenia mimoriadnej dovolenky.
(4)
Mimoriadna dovolenka sa udeľuje vojakovi základnej služby, vojakovi náhradnej služby a vojakovi zdokonaľovacej služby v dňoch, ktoré sú inak ich obvyklými dňami výkonu služby.
(5)
Udelenie mimoriadnej dovolenky vyhlasuje služobný orgán písomným vojenským rozkazom.

Dovolenka bez nároku na služobný príjem a bez nároku na peňažné náležitosti

(§ 125-126)

§ 124 - Zrušený od 1. 9. 2005.

§ 125

(1)
Vojakovi základnej služby a vojakovi náhradnej služby možno udeliť dovolenku bez nároku na peňažné náležitosti v trvaní najviac 30 kalendárnych dní počas výkonu základnej služby a náhradnej služby na vybavovanie vážnych rodinných, osobných alebo majetkových vecí, ktoré si vyžadujú osobnú účasť tohto vojaka.
(2)
Dovolenka bez nároku na peňažné náležitosti sa do výkonu základnej služby a náhradnej služby nezapočítava.66)
(3)
Dovolenku bez nároku na peňažné náležitosti udeľuje vojakovi základnej služby a vojakovi náhradnej služby služobný orgán písomným vojenským rozkazom.

§ 126

Do dovolenky podľa § 116, 122 a 125 sa započítavajú aj štátne sviatky a ďalšie dni pracovného pokoja.66a)

Krátka dovolenka

§ 127 a 128 - Zrušené od 1. 9. 2005.

SIEDMA ČASŤ

SLUŽOBNÁ CESTA, ODVELENIE A PREMIESTNENIE (§ 129-132)

§ 129

Služobná cesta

(1)
Vojaka možno vyslať na služobnú cestu do iného miesta, ako je miesto jeho pravidelného výkonu zamestnania, na čas nevyhnutne potrebný, ak nejde o prípad uvedený v § 130 ods. 1.
(2)
Služobný orgán alebo nadriadený vojak určí vojakovi služobné povinnosti, miesto konania, dobu trvania služobnej cesty, spôsob dopravy a miesto jej skončenia.
(3)
Vojak je povinný, ak to plnenie služobných povinností vyžaduje, nastúpiť služobnú cestu aj v deň nepretržitého odpočinku v týždni, štátneho sviatku alebo v ďalších dňoch pracovného pokoja. Osobitné podmienky podľa § 145 až 149 na výkon služby profesionálnej vojačky nie sú týmito ustanoveniami dotknuté.
(4)
Čas, ktorý pri nástupe služobnej cesty, jej priebehu a skončení pripadol na deň nepretržitého odpočinku v týždni, štátneho sviatku alebo na ďalšie dni pracovného pokoja, je zamestnaním nadčas, za ktorý patrí profesionálnemu vojakovi náhradné voľno.
(5)
Služobnou cestou sa rozumie činnosť vojaka od nástupu na služobnú cestu v záujme plnenia služobných povinností v inom mieste, ako je miesto jeho pravidelného výkonu zamestnania, vrátane plnenia služobných povinností v mieste konania služobnej cesty až do jeho návratu z tejto cesty.
(6)
Za služobnú cestu sa na účely zamestnania nadčas podľa § 111 nepovažuje vojenské cvičenie, vyvedenie vojsk do vojenského priestoru a preventívna rehabilitácia.
(7)
Zahraničnou služobnou cestou sa rozumie služobná cesta podľa odseku 5 zo Slovenskej republiky do zahraničia a späť.
(8)
Za zahraničnú služobnú cestu sa nepovažuje činnosť vojaka v zahraničí podľa osobitného predpisu.66b)
(9)
Za nástup služobnej cesty sa na účely tohto zákona považuje čas odchodu dopravného prostriedku, ktorý vojaka dopraví do miesta jej konania. Čas dopravy vojaka k dopravnému prostriedku, ktorý ho dopraví do miesta konania služobnej cesty, sa do nástupu služobnej cesty nezapočítava.
(10)
Za čas návratu vojaka zo služobnej cesty sa považuje čas skutočného návratu dopravného prostriedku do miesta jeho pravidelného výkonu zamestnania.

§ 130

Odvelenie

(1)
Vojak základnej služby a vojak náhradnej služby, ktorý plní služobné povinnosti v inom vojenskom útvare viac ako 24 hodín, musí byť odvelený.
(2)
Odvelenie podľa odseku 1 vykonáva služobný orgán alebo nadriadený vojak písomným vojenským rozkazom.
(3)
Služobný orgán alebo nadriadený vojak písomným vojenským rozkazom skončí odvelenie vojaka základnej služby a vojaka náhradnej služby najneskôr 10 dní pred jeho prepustením z výkonu vojenskej služby.

Premiestnenie

(§ 132)

§ 131 - Zrušený od 1. 9. 2005.

§ 132

(1)
Vojaka základnej služby a vojaka náhradnej služby možno premiestniť do iného vojenského útvaru
a)
z dôvodov organizačných zmien,
b)
po vzájomnej dohode služobného orgánu vojenského útvaru, z ktorého sa má vojak základnej služby alebo vojak náhradnej služby premiestniť, a služobného orgánu vojenského útvaru, do ktorého sa má vojak základnej služby alebo vojak náhradnej služby premiestniť,
c)
v prípade vyrovnávania plánovaných počtov vojakov základnej služby a vojakov náhradnej služby,
d)
z rodinných, sociálnych alebo iných vážnych dôvodov na základe písomnej žiadosti vojaka základnej služby a vojaka náhradnej služby,
e)
v prípadoch uvedených v § 58 ods. 2.
(2)
K žiadosti vojaka základnej služby a vojaka náhradnej služby o premiestnenie podľa odseku 1 písm. d) sa vyjadria služobné orgány uvedené v odseku 1 písm. b).
(3)
O premiestnení vojaka základnej služby a vojaka náhradnej služby rozhoduje služobný orgán vojenského útvaru, z ktorého bude vojak základnej služby alebo vojak náhradnej služby premiestnený písomným vojenským rozkazom. O premiestnení vojaka základnej služby alebo vojaka náhradnej služby podľa odseku 1 písm. d) rozhodne služobný orgán do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti vojaka základnej služby alebo vojaka náhradnej služby.
(4)
Vojaka základnej služby alebo vojaka náhradnej služby možno výnimočne premiestniť do iného vojenského útvaru aj v prípade, ak bol disciplinárne alebo súdne potrestaný v súvislosti s plnením vojenských povinností alebo s ponižovaním ľudskej dôstojnosti iného vojaka.
(5)
Vojak základnej služby alebo vojak náhradnej služby sa nepremiestni do iného vojenského útvaru v čase
a)
výcviku v poddôstojníckej škole a v škole dôstojníkov v zálohe,
b)
neschopnosti na výkon služby z dôvodu choroby alebo úrazu,
c)
trestného stíhania,
d)
výkonu disciplinárneho trestu umiestnenia do oddelenia výkonu disciplinárnych trestov,
e)
zaradenia z rodinných, sociálnych alebo z iných vážnych dôvodov do vojenského útvaru dislokovaného v inom mieste, ako je jeho miesto pravidelného výkonu zamestnania.

ÔSMA ČASŤ

VOJENSKÁ SLUŽBA V OSOBITNÝCH PODMIENKACH (§ 133-134)

Vysielanie vojakov mimo územia Slovenskej republiky

(§ 133-134)

§ 133

(1)
Vojaka možno vyslať na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky.68a)
(2)
Na vojaka, ktorý plní úlohy mimo územia Slovenskej republiky, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná (ďalej len „mandát"), neustanovujú inak.
(3)
Vojaka vysiela mimo územia Slovenskej republiky personálnym rozkazom služobný orgán.
(4)
Doba vyslania mimo územia Slovenskej republiky sa riadi mandátom.

§ 134

Vojak má za čas plnenia úloh mimo územia Slovenskej republiky nárok na udelenie dovolenky, ak mu táto vyplýva z mandátu. Nárok na dovolenku podľa § 116 zostáva nedotknutý.
§ 135 - Zrušený od 1. 9. 2005.

DEVIATA ČASŤ

BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA VOJAKA PRI VÝKONE SLUŽBY (§ 136-137)

Všeobecné ustanovenia

(§ 136-137)

§ 136

(1)
Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia vojaka pri výkone služby je jednou zo základných povinností služobného orgánu a nadriadeného vojaka. Služobný orgán a nadriadený vojak sú v rozsahu svojej pôsobnosti povinní vojakom vytvárať podmienky na bezpečný výkon služby.
(2)
Služobný orgán a nadriadený vojak sú povinní najmä
a)
zriaďovať, udržiavať a zlepšovať potrebné ochranné zariadenia a vykonávať technické a organizačné opatrenia podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia vojaka pri výkone služby podľa nových poznatkov vedy a techniky,
b)
dbať pri tvorbe služobných predpisov a vydávaní vojenských rozkazov na požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia vojaka pri výkone služby,
c)
pravidelne oboznamovať vojaka so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby, s novými poznatkami bezpečnostnej techniky, pravidelne overovať znalosť týchto predpisov a sústavne vyžadovať a kontrolovať ich dodržiavanie,
d)
zisťovať príčiny úrazov v službe a chorôb z povolania, viesť ich evidenciu, vytvárať podmienky na predchádzanie úrazom a chorobám z povolania, ako aj ochoreniam vznikajúcim vplyvom prostredia, v ktorom vojak vykonáva službu,
e)
nepripustiť, aby vojak vykonával práce, ktorých výkon by bol v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia vojaka pri výkone služby,
f)
pravidelne kontrolovať úroveň starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia vojaka pri výkone služby, stav technickej prevencie, dodržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia vojaka pri výkone služby a odstraňovať zistené závady, ako aj príčiny havárií a porúch technických zariadení,
g)
plniť ďalšie povinnosti ustanovené osobitným predpisom.69)
(3)
Služobný orgán a nadriadený vojak sú povinní starať sa aj o zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia všetkých osôb, ktoré sa s ich vedomím zdržiavajú vo vojenských objektoch, zariadeniach a priestoroch.
(4)
Služobný orgán a nadriadený vojak sú povinní dbať, aby zdravie vojaka nebolo ohrozované fajčením na pracoviskách a v ubytovacích priestoroch. Služobný orgán a nadriadený vojak sú povinní zabezpečovať dodržiavanie zákazu fajčenia, ktorý je ustanovený osobitným predpisom.70)
(5)
Vojak je povinný
a)
dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, služobné predpisy, vojenské rozkazy, pokyny a nariadenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby a dodržiavať zásady bezpečného správania vo výkone služby a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený,
b)
nepožívať alkoholické nápoje ani iné návykové látky pred nástupom do služby a počas výkonu služby,
c)
pri výkone služby určeným spôsobom používať bezpečnostné ochranné zariadenia a osobné ochranné služobné prostriedky a pomôcky a riadne sa o ne starať a s nimi hospodáriť,
d)
oznamovať služobnému orgánu a nadriadenému vojakovi nedostatky a závady, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť alebo zdravie vojakov pri výkone služby, a podľa svojich možností sa zúčastňovať na ich odstraňovaní,
e)
zúčastňovať sa na školeniach a výcviku uskutočňovaných v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia vojakov pri výkone služby a podrobiť sa skúškam a lekárskym prehliadkam, ktoré sú ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi.

§ 137

(1)
Bezpečnosť a ochrana zdravia vojaka pri výkone služby sa riadi všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu života a zdravia, hygienickými a protiepidemiologickými predpismi, dopravnými predpismi, predpismi o požiarnej ochrane a o zaobchádzaní s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými zdraviu škodlivými látkami.
(2)
Služobnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia vojaka pri výkone služby sú písomné vojenské rozkazy, pokyny a nariadenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia vojaka pri výkone služby.
(3)
Vojenské rozkazy, pokyny a nariadenia na výkon služby vydávané služobným orgánom a nadriadeným vojakom musia obsahovať aj hľadisko bezpečnosti a ochrany zdravia vojaka pri výkone služby.
(4)
Dozor nad zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia vojaka pri výkone služby vykonáva ministerstvo.

DESIATA ČASŤ

STAROSTLIVOSŤ O VOJAKA (§ 138-149b)

§ 138

Služobný orgán a nadriadený vojak sú povinní pre vojaka
a)
zabezpečovať zdravotnú starostlivosť,
b)
vytvárať podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone služby,
c)
vytvárať podmienky na organizáciu stravovania a počas výkonu služby mu poskytovať stravu,
d)
zabezpečiť ubytovanie,
e)
vytvárať podmienky na uspokojovanie kultúrnych, duchovných, náboženských a telovýchovných potrieb,
f)
zabezpečovať vyplácanie peňažných náležitostí súvisiacich s výkonom služby.

§ 139

Vojak má právo na
a)
peňažné náležitosti súvisiace s výkonom služby,
b)
právnu a sociálnu ochranu pri výkone služby a na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktorú vyžaduje jeho zdravotný stav,
c)
vytváranie podmienok nevyhnutných na riadny výkon služby,
d)
zvyšovanie odbornosti v medziach tohto zákona,
e)
ochranu ľudskej dôstojnosti v služobnom aj v osobnom styku so služobným orgánom, nadriadeným vojakom a ostatnými vojakmi.

§ 139a

Základné ustanovenia o naturálnych náležitostiach

(1)
Naturálne náležitosti sú:
a)
proviantné náležitosti,
b)
výstrojné náležitosti,
c)
prepravné náležitosti,
d)
ubytovanie.
(2)
Nárok na naturálne náležitosti vzniká vojakovi dňom nástupu na výkon základnej služby, náhradnej služby, zdokonaľovacej služby alebo mimoriadnej služby.
(3)
Nárok na naturálne náležitosti zaniká dňom skončenia výkonu základnej služby, náhradnej služby, zdokonaľovacej služby alebo mimoriadnej služby.

§ 139b

Proviantné náležitosti

(1)
Proviantné náležitosti sú:
a)
naturálne stravovanie poskytované vojakovi základnej služby, vojakovi náhradnej služby, vojakovi zdokonaľovacej služby a vojakovi mimoriadnej služby,
b)
materiálové prostriedky poskytované vojakovi základnej služby, vojakovi náhradnej služby a vojakovi mimoriadnej služby.
(2)
Naturálnym stravovaním podľa odseku 1 písm. a) sa rozumie bezplatné zabezpečenie výživy v rozsahu dennej sadzby stravného. Materiálové prostriedky podľa odseku 1 písm. b) sú jedáci príbor, vrecúško na príbor a univerzálny otvárač konzerv.
(3)
Naturálne stravovanie a bezplatné stravovanie sa zabezpečujú predovšetkým poskytovaním stravy v rozsahu sadzby stravného k stravným dávkam a prídavkom potravín. Stravné dávky vyjadrujú obsah priemerných energetických a výživových hodnôt stravy na osobu a deň. Prídavky potravín predstavujú dočasné alebo trvalé zvýšenie poskytovaných stravných dávok.
(4)
Ak nemožno poskytnúť naturálne stravovanie alebo bezplatné stravovanie, vzniká vojakovi základnej služby, vojakovi náhradnej služby, vojakovi zdokonaľovacej služby a vojakovi mimoriadnej služby nárok na peňažnú náhradu v rozsahu ustanovenej sadzby stravného príslušnej stravnej dávky, prípadne prídavku potravín. Ak vojakovi základnej služby, vojakovi náhradnej služby, vojakovi zdokonaľovacej služby a vojakovi mimoriadnej služby, ktorí majú nárok na naturálne stravovanie počas služobnej cesty, nemožno zabezpečiť stravovanie vo vojenských stravovacích zariadeniach, patrí im k poskytovanej peňažnej náhrade príplatok na úhradu zvýšených nákladov vzniknutých v súvislosti so zabezpečením stravy v iných stravovacích zariadeniach.

§ 139c

Výstrojné náležitosti

(1)
Výstrojové náležitosti sú vojenská rovnošata vrátane predpísaných vojenských výstrojových súčiastok a služby bezplatne poskytované vojakovi základnej služby, vojakovi náhradnej služby, vojakovi zdokonaľovacej služby a vojakovi mimoriadnej služby na zabezpečenie výkonu vojenskej služby.
(2)
Službami sa rozumie najmä pranie, chemické čistenie, oprava, úprava a údržba vojenskej rovnošaty a vojenských výstrojných súčiastok vojaka základnej služby, vojaka náhradnej služby, vojaka zdokonaľovacej služby a vojaka mimoriadnej služby, ako aj služby súvisiace so zabezpečením ich osobnej hygieny.
(3)
Vojakovi základnej služby, vojakovi náhradnej služby, vojakovi zdokonaľovacej služby a vojakovi mimoriadnej služby, na zabezpečenie výkonu vojenskej služby možno poskytnúť peňažnú náhradu výstrojných náležitostí až do výšky 100 % peňažnej hodnoty výstrojných náležitostí podľa odseku 1.

§ 139d

Prepravné náležitosti

(1)
Prepravnými náležitosťami sa rozumie bezplatné poskytovanie prepravy:
a)
vojakovi základnej služby, vojakovi náhradnej služby, vojakovi zdokonaľovacej služby a vojakovi mimoriadnej služby, do zdravotníckeho zariadenia a späť a na domáce liečenie a späť,
b)
vojakovi základnej služby jedenkrát počas výkonu základnej služby na riadnu dovolenku a späť,
c)
vojakovi základnej služby, vojakovi náhradnej služby a vojakovi zdokonaľovacej služby na mimoriadnu dovolenku a späť.
(2)
Preprava vojaka podľa odseku 1 sa uskutočňuje:
a)
dopravným prostriedkom ozbrojených síl,
b)
dopravnými prostriedkami verejnej pravidelnej dopravy na úver alebo poskytnutím peňažnej náhrady preukázaného cestovného,
c)
cestným motorovým vozidlom s poskytnutím peňažnej náhrady.
(3)
O spôsobe prepravy vojaka podľa odseku 2 rozhoduje služobný orgán, ktorý je povinný prihliadať na hospodárnosť.
(4)
Ak nemožno poskytnúť prepravu podľa odseku 2 písm. a), vojak má nárok na peňažnú náhradu preukázaného cestovného s výnimkou leteckej prepravy alebo nárok na náhradu za použitie cestného motorového vozidla.

§ 139e

Podrobnosti o poskytovaní proviantných náležitostí, výstrojných náležitostí a o používaní vojenskej rovnošaty a vojenských výstrojných súčiastok ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 139f

Ubytovanie

Vojakovi základnej služby, vojakovi náhradnej služby, vojakovi zdokonaľovacej služby a vojakovi mimoriadnej služby, sa poskytuje bezplatné ubytovanie.
§ 139g - Zrušený od 1. 9. 2005.

§ 140

Osobný spis vojaka a osobné údaje vojaka

(1)
Všetky písomnosti súvisiace so vznikom, zmenami a skončením vojenskej služby vojaka sa zakladajú do jeho osobného spisu. Osobný spis vojaka vedie služobný orgán.
(2)
Služobný orgán poskytne vojakovi na jeho žiadosť odpisy písomností, ktoré sú uložené v jeho osobnom spise, a umožní mu robiť si výpisy z písomností a fotokópie písomností uložených v jeho osobnom spise.
(3)
Služobný orgán je oprávnený spracúvať osobné údaje70a) vojaka súvisiace so vznikom, zmenami, skončením vojenskej služby, s jeho právami a vzniknutými nárokmi. Služobný orgán môže spracúvať aj osobné údaje blízkych osôb vojaka, ak tieto osobné údaje súvisia so vznikom, zmenami, skončením vojenskej služby vojaka, s jeho právami a vzniknutými nárokmi, ak blízke osoby súhlasia s ich spracúvaním.
(4)
Na poskytovanie osobných údajov vojaka alebo jeho blízkych príbuzných osôb sa vzťahuje osobitný predpis.70b)
§ 141 a 142 - Zrušené od 1. 9. 2005.

§ 143

Uloženie zvrškov

Služobný orgán a nadriadený vojak sú povinní vojakovi vytvoriť podmienky na bezpečnú úschovu vojenských výstrojných súčiastok, osobných zvrškov a iných osobných predmetov, ktoré vojak obvykle nosí do zamestnania a ktoré potrebuje na výkon služby.
§ 144 až 149 - Zrušené od 1. 9. 2005.

Prieskumné konanie

(§ 149a-149b)

§ 149a

(1)
Prieskumným konaním sa posudzuje zdravotná spôsobilosť70e) vojaka vo výkone vojenskej služby, na výkon vojenskej služby alebo na výkon funkcie, do ktorej je zaradený z dôvodu zmeny jeho zdravotného stavu a ktorá má vplyv na výkon vojenskej služby alebo na výkon funkcie, do ktorej je zaradený. Zdravotná spôsobilosť sa zisťuje na základe lekárskej prehliadky, ktorú možno doplniť odborným vyšetrením.
(2)
Prieskumné konanie sa vykonáva:
a)
ak dočasná nespôsobilosť profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby zo zdravotných dôvodov trvá nepretržite šesť mesiacov,
b)
v odôvodnených prípadoch aj pred uplynutím doby uvedenej v písmene a) na základe rozhodnutia služobného orgánu alebo na základe žiadosti profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby.
(3)
V prvom stupni prieskumné konanie vykonáva správna komisia, ktorou je lekárska komisia vojenského zdravotníckeho zariadenia (ďalej len „prieskumná komisia") zriadená ministrom. Prieskumná komisia rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov svojich členov.
(4)
Na základe výsledkov lekárskej prehliadky prieskumná komisia vydá písomné rozhodnutie o
a)
spôsobilosti vykonávať vojenskú službu s výrokom „SPÔSOBILÝ",
b)
dočasnej nespôsobilosti vykonávať vojenskú službu s výrokom „DOČASNE NESPÔSOBILÝ",
c)
trvalej nespôsobilosti vykonávať vojenskú službu s výrokom „NESPÔSOBILÝ",
d)
spôsobilosti vykonávať funkciu, do ktorej je ustanovený alebo zaradený s výrokom „SPÔSOBILÝ",
e)
dočasnej nespôsobilosti vykonávať funkciu, do ktorej je ustanovený alebo zaradený s výrokom „DOČASNE NESPÔSOBILÝ",
f)
trvalej nespôsobilosti vykonávať funkciu, do ktorej je ustanovený alebo zaradený s výrokom „NESPÔSOBILÝ".

§ 149b

(1)
Na rozhodovanie o odvolaní proti rozhodnutiu prieskumnej komisie sa na ministerstve zriadi päťčlenná ústredná vojenská lekárska komisia. Ústredná vojenská lekárska komisia rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov svojich členov.
(2)
Ústredná vojenská lekárska komisia, ktorá rozhoduje v druhom stupni, rozhodnutie prieskumnej komisie potvrdí alebo zmení.
149c
Na prieskumné konanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,70f) ak tento zákon neustanovuje inak.

JEDENÁSTA ČASŤ

NÁHRADA ŠKODY (§ 150-174)

Prvý oddiel

Všeobecné ustanovenia (§ 150-150a)

§ 150

Predchádzanie škodám

(1)
Služobný orgán a nadriadený vojak sú povinní zabezpečovať vojakom podmienky na výkon služby tak, aby mohli riadne plniť služobné úlohy a aby to neohrozilo ich zdravie a majetok. Ak zistia závady, sú povinní urobiť opatrenia na ich odstránenie.
(2)
Služobný orgán a nadriadený vojak sú povinní sústavne kontrolovať, či vojak plní svoje služobné povinnosti tak, aby nedochádzalo ku škodám.
(3)
Na ochranu majetku štátu je služobný orgán a nadriadený vojak v rámci svojej pôsobnosti oprávnený vykonávať kontrolu vecí, ktoré vojak vnáša na pracovisko, do vojenského útvaru alebo do vojenského zariadenia alebo ktoré z nich odnáša, prípadne vykonať aj osobnú prehliadku vojaka.
(4)
Vojak je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku. Ak hrozí škoda, je povinný na ňu upozorniť služobný orgán alebo nadriadeného vojaka, alebo vedúceho pracoviska.
(5)
Ak na odvrátenie hroziacej škody je potrebný neodkladný zákrok, vojak je povinný zakročiť; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo iných vojakov, alebo iné osoby alebo ak by dôvodne predpokladal, že spôsobí väčšiu škodu, než aká hrozila.
(6)
Ak vojak pri plnení služobných povinností zistí, že nie sú vytvorené podmienky na ochranu majetku štátu, je to povinný oznámiť služobnému orgánu alebo nadriadenému vojakovi, alebo vedúcemu pracoviska.

§ 150a

(1)
Vojak zodpovedá za škodu spôsobenú na majetku štátu.
(2)
Za správcu majetku štátu vo veciach náhrady škody koná a rozhoduje služobný orgán. Na účely náhrady škody podľa § 150 až 171 služobným orgánom je:
a)
predstavený alebo vedúci zamestnanec podľa § 3 ods. 2, ak bola škoda spôsobená na majetku štátu v správe ministerstva,
b)
služobný orgán podľa § 4 ods. 1, ak bola škoda spôsobená na majetku štátu v správe ministerstva, ktorý je v užívaní ozbrojených síl.
(3)
Služobný orgán určený v odseku 2 po vyriešení škody predloží spisový materiál príslušnej organizačnej zložke správcu majetku štátu.

Druhý oddiel

Druhy zodpovednosti za škodu (§ 151-160)

Všeobecná zodpovednosť

(§ 151-160)

§ 151

(1)
Vojak zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ním.
(2)
Ak bola škoda podľa odseku 1 spôsobená aj porušením povinností zo strany štátu, zodpovednosť vojaka sa pomerne obmedzí.
(3)
Ak škodu spôsobil vojak, služobný orgán je povinný preukázať zavinenie vojaka s výnimkou prípadov uvedených v § 154 a 156.
(4)
Vojak zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil konaním proti dobrým mravom.
(5)
Vojak, ktorý sa vlastnou vinou uvedie do takého stavu, že nie je schopný ovládať svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu spôsobenú v tomto stave.
(6)
Služobný orgán je povinný požadovať od vojaka náhradu škody, za ktorú ten zodpovedá.
(7)
Vojak, ktorý spôsobil škodu úmyselne alebo mimo plnenia služobných povinností, zodpovedá za škodu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

§ 152

Vojak nezodpovedá za škodu,
a)
ktorá vyplýva z rizika riadneho plnenia služobných povinností, z výcvikového alebo hospodárskeho rizika,
b)
ktorú spôsobil pri odvrátení nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej majetku, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a ak si pri tom počínal spôsobom primeraným okolnostiam,
c)
ktorú spôsobil v stave, keď bez vlastného zavinenia nebol schopný ovládať svoje konanie alebo posúdiť jeho následky.

§ 153

Od vojaka, ktorý vedome nezakročil proti hroziacej škode alebo neupozornil na hroziacu škodu, hoci by sa tým zabránilo bezprostrednému vzniku škody alebo by sa dosiahlo jej zníženie, môže služobný orgán požadovať, aby prispel na úhradu škody v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu, ak ju nemožno uhradiť inak. Pritom sa prihliadne najmä na to, čo bránilo splneniu povinnosti (§ 150 ods. 5 a 6), na výšku a povahu škody, ako aj na osobné a majetkové pomery vojaka. Ak ide o vojaka základnej služby, vojaka náhradnej služby, vojaka zdokonaľovacej služby a vojaka mimoriadnej služby, výška náhrady škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku minimálnej mzdy.70g)

§ 154

Zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách, ktoré je vojak povinný vyúčtovať

(1)
Ak vojak na základe dohody o hmotnej zodpovednosti prevzal zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo za iné hodnoty (ďalej len „zverené hodnoty“), ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok na zverených hodnotách v celej výške.
(2)
Ak viacerí vojaci na základe dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti prevzali zodpovednosť za zverené hodnoty, ktoré sú povinní vyúčtovať (ďalej len „spoločná hmotná zodpovednosť“), zodpovedajú za vzniknutý schodok na zverených hodnotách spoločne.
(3)
Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná.
(4)
Vojak sa zbaví zodpovednosti celkom alebo čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia.

§ 155

Odstúpenie od dohody o hmotnej zodpovednosti a jej zánik

(1)
Ak vojak prevzal na základe dohody hmotnú zodpovednosť, môže o nej odstúpiť, ak je zaradený do inej funkcie alebo ak služobný orgán alebo nadriadený vojak, alebo vedúci pracoviska v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal písomné upozornenie vojaka, neodstránil závady vo výkone služby, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami.
(2)
Ak ide o spoločnú hmotnú zodpovednosť, môže vojak od dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti odstúpiť aj vtedy, ak je na pracovisko do funkcie ustanovený iný vojak alebo zaradený zamestnanec v pracovnom pomere, alebo vedúci pracoviska, alebo jeho zástupca. Odstúpenie od dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti musí vojak písomne oznámiť služobnému orgánu, ktorý s vojakom dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti uzavrel.
(3)
Dohoda o hmotnej zodpovednosti vojaka zaniká dňom odvolania z funkcie, skončenia vojenskej služby alebo dňom písomného oznámenia o odstúpení vojaka od tejto dohody.
(4)
V prípade uzavretia dohody o hmotnej zodpovednosti alebo dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti, odstúpenia od týchto dohôd alebo ich zániku služobný orgán je povinný nariadiť vykonanie inventúry.

§ 156

Zodpovednosť vojaka za stratu zverených predmetov

Vojak zodpovedá za stratu vojenských výstrojných súčiastok, výzbrojných súčiastok, nástrojov a iných predmetov, ktoré mu boli zverené na základe písomného potvrdenia, v celej výške. Tejto zodpovednosti sa zbaví celkom alebo čiastočne, ak preukáže, že strata vznikla celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia.

§ 157

Spôsob náhrady škody

(1)
Vojak, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu zásadne v peniazoch.
(2)
Ak je to možné a účelné, škodu možno nahradiť uvedením do predošlého stavu. Náhrada škody uvedením do predošlého stavu je neprípustná najmä v prípade škôd, ktoré vznikli stratou proviantu, liekov, služobných zvierat, poškodením zbraní a vojenskej bojovej techniky.
(3)
Náhrada škody uvedením do predošlého stavu je neprípustná aj v prípadoch, ak tak rozhodne služobný orgán nadriadený služobnému orgánu, ktorý s vojakom uzavrel dohodu o hmotnej zodpovednosti alebo dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti.

§ 158

Výška náhrady škody

(1)
Výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti pri plnení služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ním, ak ide o vojaka základnej služby, vojaka náhradnej služby, vojaka zdokonaľovacej služby a vojaka mimoriadnej služby, nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku minimálnej mzdy.71) Obmedzenie výšky náhrady škody neplatí, ak vojak škodu spôsobil v opitosti alebo pod vplyvom iných návykových látok.
(2)
Ak za škodu zodpovedajú viacerí vojaci, každý z nich je povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.
(3)
Ak bola škoda spôsobená vojakom úmyselne, služobný orgán môže okrem skutočnej škody požadovať ušlý zisk a náhradu aj inej škody, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.

§ 159

Náhrada škody pri spoločnej hmotnej zodpovednosti

(1)
Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách sa vojakom určí podiel náhrady škody podľa pomeru ich služobných príjmov alebo minimálnej mzdy,71) pričom služobný príjem profesionálneho vojaka, ktorý vykonáva funkciu vedúceho pracoviska alebo jeho zástupcu, sa započítava v dvojnásobnej výške.
(2)
Ak ide o vojaka základnej služby, vojaka náhradnej služby, vojaka zdokonaľovacej služby a vojaka mimoriadnej služby, vychádza sa pri určení podielu náhrady škody podľa odsekov 1 a 2 zo sumy rovnajúcej sa minimálnej mzde71) a zo sumy rovnajúcej sa dvojnásobku minimálnej mzdy,71) ak je taký vojak vedúci pracoviska alebo jeho zástupca.
(3)
Ak sa zistí, že schodok na zverených hodnotách alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne hmotne zodpovedných vojakov, uhradí schodok alebo jeho časť tento vojak podľa miery zavinenia. Zostávajúcu časť schodku uhradia vojaci, ktorí majú spoločnú hmotnú zodpovednosť, podielmi určenými podľa odsekov 1 a 2.

§ 160

Určenie výšky škody a zníženie náhrady škody

(1)
Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z jej ceny v čase poškodenia alebo straty.
(2)
Ak bola škoda spôsobená z nedbanlivosti, možno určiť výšku náhrady škody nižšou sumou, ako je skutočná škoda, prípadne ako je suma ustanovená v § 158 ods. 1. Výška náhrady škody však musí byť najmenej jedna tretina skutočnej škody, a ak škoda presahuje sumu ustanovenú v § 158 ods. 1, určí sa ak ide o vojaka základnej služby, vojaka náhradnej služby, vojaka zdokonaľovacej služby, alebo vojaka mimoriadnej služby, suma rovnajúca sa najmenej minimálnej mzde.71)
(3)
Ak bola škoda spôsobená na zverených hodnotách, ktoré je vojak povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov, prípadne v opilosti alebo pod vplyvom iných návykových látok, môže náhradu škody nižšou sumou určiť len odvolací orgán alebo, ak ide o škodu spôsobenú trestným činom, súd.
(4)
Ak bola škoda spôsobená z nedbanlivosti pri plnení služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ním s výnimkou škody spôsobenej v opilosti alebo pod vplyvom iných návykových látok, možno určiť náhradu škody nižšou sumou, ako je skutočná škoda, prípadne ako je horná hranica náhrady škody; výška náhrady škody však musí byť najmenej jedna desatina skutočnej škody, a ak škoda presahuje hornú hranicu náhrady škody, najmenej jedna desatina týchto súm.
(5)
Od uplatnenia náhrady škody podľa odseku 4 možno v osobitne odôvodnených prípadoch upustiť, najmä ak došlo ku škode za mimoriadne sťažených podmienok výcviku, pri vojenskej akcii72) alebo bezprostredne po nej, alebo ak vojak utrpel v súvislosti so spôsobením škody vážnu ujmu na zdraví.
(6)
Pri určovaní výšky náhrady škody podľa odsekov 1 až 5 sa prihliada najmä na doterajšie plnenie služobných povinností vojaka, na výšku spôsobenej škody, na okolnosti jej vzniku a na osobné a majetkové pomery vojaka.
(7)
Ak bola škoda spôsobená úmyselne, výšku náhrady škody nemožno znížiť.

Tretí oddiel

Konanie o náhrade škody (§ 161-171)

§ 161

Pôsobnosť a príslušnosť služobného orgánu

(1)
Ak služobný orgán zistí, že bola spôsobená škoda, je povinný najneskôr do 24 hodín nariadiť vyšetrenie škody.
(2)
Na úkony podľa odseku 1 je príslušný služobný orgán, ktorý má majetok štátu v evidencii alebo ho prechodne používa.
(3)
V prípade podozrenia, že za škodu zodpovedá aj služobný orgán uvedený v odseku 2, príslušným na úkony podľa odseku 1 je najbližší nadriadený služobný orgán.
(4)
Výšku požadovanej náhrady škody a spôsob jej náhrady, ak tento zákon neustanovuje inak, určuje služobný orgán uvedený v odsekoch 2 a 3, ktorý ju prerokuje so zodpovedným vojakom.

§ 162

Dohoda o náhrade škody

(1)
S vojakom, ktorý po skončení vyšetrovania škody písomne uzná svoju zodpovednosť za škodu čo do výšky a dôvodov a povinnosť túto škodu nahradiť vo výške určenej služobným orgánom, možno uzavrieť dohodu o náhrade škody a spôsobe jej náhrady (ďalej len „dohoda o náhrade škody").
(2)
Dohoda o náhrade škody musí byť písomná, inak je neplatná.

§ 163

Rozhodovanie služobného orgánu o náhrade škody

(1)
Ak vojak riadne neplní dohodu uzavretú podľa § 162 alebo odmietne takúto dohodu uzavrieť aj napriek tomu, že za škodu spôsobenú inak ako trestným činom zodpovedá, služobný orgán je povinný rozhodnúť o náhrade škody vydaním rozhodnutia o povinnosti vojaka nahradiť škodu.
(2)
O náhrade škody, ktorú vojak spôsobil trestným činom, rozhoduje súd.
(3)
Ak trestný čin, ktorým vojak spôsobil škodu, nie je prerokovávaný súdom, rozhoduje o náhrade škody služobný orgán.

§ 164

Rozhodnutie služobného orgánu o povinnosti vojaka nahradiť škodu

(1)
Rozhodnutie služobného orgánu o povinnosti vojaka nahradiť škodu sa musí vyhotoviť písomne.
(2)
V rozhodnutí podľa odseku 1 sa uvedie krycie označenie vojenského útvaru, meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa trvalého bydliska vojaka, proti ktorému rozhodnutie služobného orgánu o povinnosti nahradiť škodu smeruje, opis vzniknutej škody, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní, funkcia, vojenská hodnosť, meno a priezvisko služobného orgánu, ktorý rozhodnutie o povinnosti nahradiť škodu vydal, a označí sa odtlačkom okrúhlej pečiatky so štátnym znakom a krycím číslom vojenského útvaru.
(3)
Vo výroku sa vyjadrí povinnosť vojaka nahradiť škodu a uvedie sa výška určenej náhrady škody a lehota na plnenie.
(4)
V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie služobného orgánu o povinnosti nahradiť škodu, akými úvahami sa služobný orgán zaoberal pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

§ 165

Odvolanie

(1)
Proti rozhodnutiu služobného orgánu o povinnosti nahradiť škodu môže vojak podať odvolanie do 15 dní odo dňa, keď bol s rozhodnutím služobného orgánu o povinnosti nahradiť škodu oboznámený alebo keď mu bolo toto rozhodnutie doručené.
(2)
Odvolanie proti rozhodnutiu služobného orgánu o povinnosti nahradiť škodu má odkladný účinok.
(3)
Ak odvolaniu proti rozhodnutiu služobného orgánu o povinnosti vojaka nahradiť škodu nevyhovie v celom rozsahu služobný orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní rozhoduje jeho najbližší nadriadený služobný orgán.
(4)
Rozhodnutie služobného orgánu o odvolaní je konečné a nemožno proti nemu podať riadny opravný prostriedok.

§ 166

Preskúmanie právoplatného rozhodnutia

Proti právoplatnému rozhodnutiu služobného orgánu o povinnosti nahradiť škodu (§ 165 ods. 4) môže vojak podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia v poslednom stupni.

§ 167

Vykonateľnosť rozhodnutia

Právoplatné rozhodnutie služobného orgánu o povinnosti nahradiť škodu je súdne vykonateľné73) v lehote 10 rokov.74)

§ 168

Obnova konania

(1)
Proti právoplatnému rozhodnutiu služobného orgánu o povinnosti nahradiť škodu môže vojak podať návrh na obnovu konania,
a)
ak sú tu skutočnosti alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol uplatniť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť preňho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b)
ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť preňho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c)
ak sa rozhodnutie o povinnosti nahradiť škodu opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali nepravdivými,
d)
ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu služobného orgánu alebo nadriadeného vojaka, alebo vedúceho pracoviska.
(2)
Ak je splnená niektorá z podmienok uvedených v odseku 1, obnovu konania povolí na návrh vojaka služobný orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.
(3)
Návrh na obnovu konania možno podať služobnému orgánu (odsek 2) v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa vojak dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia služobného orgánu o povinnosti nahradiť škodu; v rovnakej lehote služobný orgán obnovu konania povolí. Zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť.
(4)
Proti rozhodnutiu služobného orgánu o obnove konania možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia.
(5)
Rozhodnutie služobného orgánu o povolení alebo o nariadení obnovy konania má odkladný účinok, ak napadnuté rozhodnutie služobného orgánu o povinnosti nahradiť škodu nebolo ešte vykonané.
(6)
Na nové konanie vo veci je príslušný služobný orgán, ktorý rozhodnutie o povinnosti nahradiť škodu vydal a ktorého sa dôvod obnovy konania týkal.
(7)
Ak sa dôvod obnovy konania týkal služobného orgánu, ktorý vydal rozhodnutie o povinnosti nahradiť škodu, i služobného orgánu, ktorý rozhodol o odvolaní, na nové konanie je príslušný služobný orgán podľa § 161 ods. 3.
(8)
Na nové rozhodnutie vo veci sa vzťahujú ustanovenia § 163 až 167.

§ 169

Konanie o náhrade škody po zomrelom vojakovi

(1)
Ak zomrel vojak zodpovedný za škodu spôsobenú na majetku štátu úmyselne alebo stratou predmetov zverených na písomné potvrdenie, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté alebo ktorú vojak písomne uznal čo do výšky a dôvodov, služobný orgán uplatní nárok na náhradu škody alebo jej neuhradenej časti v konaní o dedičstve.
(2)
Ak vojak nezanechal žiadny majetok alebo ak zanechaný majetok nestačí na náhradu škody, odpíše sa škoda alebo jej neuhradená časť na účet štátu.
(3)
Ak vojak spôsobil pred smrťou škodu, s výnimkou prípadov uvedených v odseku 1, nárok na náhradu škody sa neuplatňuje a škoda sa odpíše na účet štátu.

§ 170

Upustenie od vymáhania zostatku náhrady škody

(1)
Ak vojak riadne a včas uhradil aspoň dve tretiny sumy z určenej náhrady škody a ak vo výkone vojenskej služby preukáže mimoriadne dobré výsledky, alebo ak sa dostane do mimoriadne nepriaznivej sociálnej situácie, môže služobný orgán upustiť od vymáhania neuhradeného zostatku náhrady škody.
(2)
Služobný orgán nemôže upustiť od vymáhania náhrady škody podľa odseku 1, ktorú vojak spôsobil úmyselne, v opilosti alebo pod vplyvom iných návykových látok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov.

§ 171

Splnomocňovacie ustanovenie

Podrobnosti o uzavieraní dohôd o hmotnej zodpovednosti a okruh funkcií, na ktorých výkon treba uzavrieť dohodu o hmotnej zodpovednosti, podrobnosti o postupe služobného orgánu pri vyšetrovaní škôd, o postupe služobného orgánu v konaní o náhrade škody, o opravných prostriedkoch a o zúčtovaní škôd ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Štvrtý oddiel

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú vojakovi a tretím osobám (§ 172-174)

§ 172

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú vojakovi

Za škodu, ktorá vznikla vojakovi pri plnení služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ním, zodpovedá štát.

§ 173

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú tretím osobám

(1)
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú osobou alebo osobe, ktorá poskytla pomoc vojakovi pri výkone vojenskej služby na jeho žiadosť alebo s jeho vedomím. Štát sa tejto zodpovednosti môže zbaviť len vtedy, ak preukáže, že osoba škodu spôsobila úmyselne.
(2)
Ak poškodený utrpel ujmu na zdraví alebo zomrel, postupuje sa podľa predpisov o odškodňovaní pracovných úrazov zamestnancov.
(3)
Štát nahradí aj škodu, ktorú poškodený spôsobil v súvislosti s pomocou poskytnutou podľa odseku 1.
(4)
Poškodenému sa nahradí aj škoda na veciach, ktorá mu vznikla v súvislosti s poskytnutím pomoci podľa odseku 1. Pritom sa nahradí skutočná škoda, a to uvedením do predošlého stavu. Ak to nie je možné alebo účelné, nahradí sa škoda v peniazoch. Poškodenému sa môže za poškodenú alebo zničenú vec priznať aj náhrada nákladov spojených s obstarávaním novej veci.
(5)
Štát zodpovedá aj za škody, ktoré spôsobil vojak pri plnení služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ním.
(6)
Náhradu škody poskytuje za vojakov osobám a za osoby uvedené v odseku 1 štát.

§ 174

Priemerný zárobok vojaka na účely určenia výšky náhrady škody

Na účely určenia výšky náhrady škody sa za priemerný zárobok vojaka základnej služby, vojaka náhradnej služby alebo vojaka zdokonaľovacej služby považuje zárobok, ktorý poberal pred nástupom na výkon vojenskej služby; ak pred nástupom na výkon vojenskej služby nepoberal žiadny zárobok, za priemerný zárobok sa považuje minimálna mzda.71)

TRINÁSTA ČASŤ

SPOLOČNÉ USTANOVENIA, PRECHODNÉ USTANOVENIA A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA (§ 179-188c)

PRVÁ HLAVA

SPOLOČNÉ USTANOVENIA (§ 179-181)

§ 179

Uplatňovanie práva a jeho zánik

(1)
Právo uplatňuje vojak písomným podaním alebo do zápisnice služobného orgánu alebo nadriadeného vojaka.
(2)
Služobný orgán uplatňuje právo disciplinárnym rozkazom, vojenským rozkazom a rozhodnutím vo veciach náhrady škody; nadriadený vojak uplatňuje právo disciplinárnym rozkazom a vojenským rozkazom.
(3)
K zániku práva preto, že nebolo v ustanovenej lehote uplatnené, dochádza v prípadoch uvedených v § 49 ods. 2, § 83 ods. 7 a 8, § 88 a 89, § 91 ods. 1, § 92 ods. 2 a § 94 ods. 2. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, na zánik práva sa prihliadne, aj keď sa to v konaní nenamieta.

§ 180

Zápočet doby výkonu vojenskej služby

Vojakovi sa do doby výkonu vojenskej služby rozhodujúcej pre priznanie nárokov podľa tohto zákona započítavajú všetky doby, ktoré mu boli započítané podľa právnych predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona.

§ 181

Použitie ustanovení Zákonníka práce

Na vojenskú službu vojakov povinnej vojenskej služby sa primerane použijú aj ustanovenia § 1 ods. 2, § 15, 17, 18, § 19 ods. 1, § 32, § 33 ods. 1, 2 a 4, § 34, § 36 až 38, § 39 ods. 1, § 134, § 192 až 209, § 211, § 213, § 214 ods. 1 a 4, § 217 až 222, § 251 ods. 1 a 2, § 252a ods. 1 a § 253 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
§ 182 a 183 - Zrušené od 1. 9. 2005.

DRUHÁ HLAVA

PRECHODNÉ USTANOVENIA A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA (§ 184-188c)

Prechodné ustanovenia

(§ 184-188c)

§ 184

(1)
Vojenské hodnosti vojakov dosiahnuté podľa právnych predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona sa považujú za vojenské hodnosti dosiahnuté podľa tohto zákona.
(2)
Vo veciach vojenského disciplinárneho práva začatých pred účinnosťou tohto zákona koná a o opravných prostriedkoch rozhoduje služobný orgán alebo nadriadený vojak podľa tohto zákona.
(3)
Vo veciach náhrady škody uplatnenej na súde pred účinnosťou tohto zákona sa postupuje podľa právnych predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona.
§ 185 až 187a - Zrušené od 1. 9. 2005.

§ 188

(1)
Vojenská činná služba, na ktorú vojak základnej služby nastúpil pred účinnosťou tohto zákona, sa považuje za vojenskú službu vojaka základnej služby podľa tohto zákona.
(2)
Vojenská činná služba, na ktorú vojak náhradnej služby nastúpil pred účinnosťou tohto zákona, sa považuje za vojenskú službu vojaka náhradnej služby podľa tohto zákona.
(3)
Vojenská činná služba, na ktorú vojak na vojenskom cvičení nastúpil pred účinnosťou tohto zákona, sa považuje za vojenskú službu vojaka zdokonaľovacej služby podľa tohto zákona.

§ 188a

(1)
Vojak, ktorý nastúpil na výkon základnej služby alebo na jej dokončenie pred 1. januárom 2001 a vykonal základnú službu v trvaní najmenej deväť mesiacov, skončí výkon základnej služby dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nahrádzanie a odpustenie zameškaného času výkonu povinnej vojenskej služby podľa osobitného predpisu77a) zostáva nedotknuté.
(2)
Vojak, ktorý nastúpil na výkon základnej služby alebo na jej dokončenie pred 1. januárom 2001 a k tomuto dňu vykonal základnú službu v trvaní menej ako deväť mesiacov, vykoná základnú službu podľa tohto zákona.

§ 188b

(1)
Vojak, ktorý nastúpil na výkon náhradnej služby alebo na jej dokončenie pred 1. januárom 2001 a vykonal náhradnú službu v trvaní najmenej tri mesiace, skončí výkon náhradnej služby dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nahrádzanie a odpustenie zameškaného času výkonu povinnej vojenskej služby podľa osobitného predpisu77a) zostáva nedotknuté.
(2)
Vojak, ktorý nastúpil na výkon náhradnej služby alebo na jej dokončenie pred 1. januárom 2001 a k tomuto dňu vykonal náhradnú službu v trvaní menej ako tri mesiace, vykoná náhradnú službu podľa tohto zákona.

§ 188c

(1)
Vojakovi, ktorý dosiahol vojenskú hodnosť podporučík podľa doterajších predpisov, patrí od účinnosti tohto zákona hodnosť poručík.
(2)
Ostatné vojenské hodnosti vojakov dosiahnuté podľa doterajších predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona sa považujú za vojenské hodnosti dosiahnuté podľa tohto zákona.
(3)
Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje aj na vojakov v zálohe.

Záverečné ustanovenia

(§ 189-190)

§ 189

Zrušujú sa

1.
§ 1 až 24, § 25 ods. 2, § 28 až 30, § 32 a § 34 až 39 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 165/1964 Zb., zákona č. 59/1969 Zb., zákona č. 65/1978 Zb., zákona č. 74/1990 Zb., zákona č. 228/1991 Zb., zákona č. 77/1992 Zb., zákona č. 226/1992 Zb., článku III zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 166/1993 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 4/1997 Z. z.,
2.
§ 1 písm. b), § 7 a 10, § 11 písm. a) a b) zákona č. 480/1992 Zb. o hmotnom zabezpečení vojakov a žiakov škôl ozbrojených síl a ich zodpovednosti za škodu v znení článku X zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z.
3.
§ 1 až 21, § 27 a 28 vyhlášky Federálneho ministerstva obrany č. 557/1992 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov.

§ 189a

Zrušujú sa:
1.
Zákon č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 165/1964 Zb., zákona č. 59/1969 Zb., zákona č. 100/1970 Zb., zákona č. 65/1978 Zb., zákona č. 74/1990 Zb., zákona č. 228/1991 Zb., zákona č. 77/1992 Zb., zákona č. 226/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 3/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 166/1995 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 4/1997 Z. z., zákona č. 370/1997 Z. z. a zákona č. 114/1998 Z. z.
2.
Zákon č. 480/1992 Zb. o hmotnom zabezpečení vojakov a žiakov škôl ozbrojených síl a ich zodpovednosti za škodu v znení článku X zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti v znení neskorších predpisov, zákona č. 370/1997 Z. z. a zákona č. 380/1997 Z. z.
3.
Zákon č. 351/1997 Z. z. Branný zákon v znení zákona č. 401/2000 Z. z.

§ 190

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 1998 s výnimkou § 32 až 39, ktoré nadobudnú účinnosť dňom účinnosti zákona o sociálnom zabezpečení vojakov.
Michal Kováč v. r.



Ivan Gašparovič v. r.



Vladimír Mečiar v. r.
Poznámky
1)
§ 10 ods. 2 zákona č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti v znení neskorších predpisov.
9a)
Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
12)
§ 2 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.
14)
§ 5 ods. 3 zákona č. 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach v znení neskorších predpisov.
15)
Napríklad článok 29 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.
17)
§ 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
19)
§ 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
20)
Napríklad zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 265/1998 Z. z. o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch pestúnskej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
21)
Napríklad zákon č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 136/1995 Z. z. o odbornej spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
22)
§ 3 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.
23)
Zákon č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov.
24)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení článku II zákona č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
25)
Napríklad § 84 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.
27)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 237/1993 Z. z. o registri trestov.
27a)
§ 2 ods. 2 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.
29)
§ 2 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
31)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení zákona č. 422/2002 Z. z.
33)
§ 15 ods. 3 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov.
34a)
Napríklad článok 102 ods. 1 písm. g) Ústavy Slovenskej republiky, zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov, zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.
35)
Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon).
36)
§ 53 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
36a)
§ 12 ods. 1 písm. c) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.
37)
Zákon č. 335/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
39)
§ 20 zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
39a)
§ 41 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
39b)
Napríklad § 31 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, § 27 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
40)
§ 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
40a)
Zákon č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zákona č. 131/1999 Z. z.
41)
§ 1 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 46/1989 Zb. o ochrane pred alkoholizmom a inými toxikomániami.
42)
Zákon č. 335/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z. z.
47a)
§ 3 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
51)
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
54)
Zákon č. 29/1984 Zb.Zákon č. 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
55)
Zákon č. 50/1973 Zb. v znení neskorších predpisov.
56)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1996 Z. z.
57)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
62)
Zákon č. 32/1957 Zb. o nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách v znení neskorších predpisov.
63a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z.Zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii.
63b)
Zákon č. 255/1946 Zb. o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie.
63c)
Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.
64)
§ 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 201/1996 Z. z.
64a)
Zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov.Zákon č. 87/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
65)
Napríklad zákon č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia v znení neskorších predpisov, zákon č. 50/1973 Zb.
66a)
§ 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
69)
§ 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov.
70)
Zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 6 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.
70a)
§ 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 602/2003 Z. z.
70aa)
§ 6 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.
70c)
§ 2 písm. a) zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení zákona č. 439/2000 Z. z.
70d)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.
70da)
Zákon č. 428/2002 Z. z.
70e)
§ 6 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
70f)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
70g)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
72)
Napríklad zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov, zákon č. 321/2002 Z. z.
74b)
§ 12 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov.
74e)
§ 34 ods. 1 zákona č. 380/1997 Z. z. v znení zákona č. 563/2001 Z. z.
76)
§ 16 písm. d) zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
77b)
§ 38 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.