PODROBNOSTI O TECHNICKÝCH POŽIADAVKÁCH NA STRELNÉ ZBRANE A STRELIVO
Mechanické zbrane
1. Mechanické zbrane sú podľa kinetickej energie strely alebo priemernej výmetovej sily kategorizované takto:
a) zbrane s kinetickou energiou strely vyššou ako 0,08 J pre pevné strely a s kinetickou energiou strely vyššou ako 0,5 J pre pružné strely, ale s priemernou výmetovou silou najviac 100 N,
b) zbrane s priemernou výmetovou silou nad 100 N.
2. Strednou výmetovou silou sa rozumie sila vypočítaná z počiatočnej kinetickej energie strely a z dráhy mechanického výstrelného prvku z polohy naakumulovanej energie do pokojovej polohy.
3. Počiatočná energia sa zisťuje výpočtom z nameranej počiatočnej rýchlosti strely (pri opúšťaní zbrane) a zo zistenej letovej hmotnosti strely.
4. Mechanické zbrane musia spoľahlivo držať mechanické výstrelné prvky v naakumulovanej polohe v záchyte tak, aby pri bežnej manipulácii nedošlo k nežiaducemu výstrelu.
Plynové zbrane
Plynové zbrane sú podľa kinetickej energie strely kategorizované takto:
a) zbrane s kinetickou energiou strely vyššou ako 0,08 J pre pevné strely a s kinetickou energiou strely vyššou ako 0,5 J pre pružné strely, ale s energiou najviac 7,5 J vrátane,
b) zbrane s počiatočnou kinetickou energiou strely nad 7,5 J, najviac však 10 J pri počiatočnej rýchlosti strely do 200 ms-1 vrátane,
c) zbrane s kinetickou energiou nad 10 J a s počiatočnou rýchlosťou nad 200 ms-1.
Podrobnosti o podmienkach skúšobnej streľby
1. Skúšobná streľba sa vykonáva úplne dokončenými strelnými zbraňami pred streleckou skúškou vykonávanou výrobcom. Za úplne dokončené sa tiež považujú strelné zbrane, na ktorých ešte bude vyhotovená rytina alebo povrchová úprava čiernením alebo iným spôsobom. Autorizovaná osoba určí, či bude overovať strelné zbrane s povrchovou úpravou alebo bez tejto úpravy. Strelné zbrane nabíjané ústím hlavne sú vybavené zažíhacím ústrojenstvom a ich samostatne dodávané hlavne majú prešľahový kanálik a definitívnu dnovú skrutku.
2. Skúšobná streľba sa vykonáva skúšobnými nábojmi, ktoré svojím vyhotovením, tlakmi, prípadne energiami strely zodpovedajú rozhodnutiam Stálej medzinárodnej komisie pre skúšky ručných strelných zbraní, ktoré sú uvedené v slovenských technických normách vhodných na posudzovanie zhody, nielen menovitými hodnotami, ale aj štatistickými odchýlkami. Hodnoty tlakov a energií jednotlivých typov streliva uvádzajú slovenské technické normy vhodné na posudzovanie zhody. Skúšobné náboje na overovanie brokovníc navyše spĺňajú určený priemer a hmotnosť náplne brokov obsiahnutých v náboji. Skúšobné náboje sa používajú pri teplote ovzdušia 15 – 25 oC.
3. Tlaky skúšobných nábojov sa merajú tlakomernými valčekmi (crusher) alebo piezoelektrickými snímačmi pri teplote náplne 20 ± 2 oC. Ak je namiesto hodnoty tlaku udaná energia strely, meria sa úsťová rýchlosť strely a zisťuje sa jej hmotnosť, z ktorých sa vypočíta úsťová energia. Vlastnosti meracích zariadení, ako aj metodiky merania, spôsob kalibrovania a vyhodnocovania výsledkov merania sú ustanovené v slovenských technických normách vhodných na posudzovanie zhody.
4. Použité tlakomerné hlavne svojimi rozmermi, konštrukciou a vlastnosťami spĺňajú požiadavky ustanovené v slovenských technických normách vhodných na posudzovanie zhody.
5. Jednotlivé druhy strelných zbraní a ich samostatne dodávané časti sa podrobia streľbe skúšobnými nábojmi takto:
a) brokové hlavne nabíjané zozadu s dĺžkou nábojovej komory menšou ako 73 mm s určenými brokovými nábojmi sa skúšajú dvoma výstrelmi z každej hlavne skúšobnými nábojmi s olovenými brokmi alebo tromi nábojmi s oceľovými brokmi. Rozmery a tvrdosť brokov a hmotnosť brokovej náplne uvádzajú predpisy Stálej medzinárodnej komisie pre skúšky ručných strelných zbraní. Tieto brokové náboje musia spĺňať predpísané tlaky (alebo tlaky vyššie) na predpísaných miestach hlavne. Po overení funkcie opakovacej alebo samonabíjacej strelnej zbrane sa navyše vystrelí najmenej jeden náboj určený na trh z každej hlavne. Predpísané tlaky v MPa (rozumie sa stredná hodnota maximálneho tlaku zisťovaná piezoelektrickými snímačmi) a predpísané miesta merania sú uvedené v nasledujúcej tabuľke a poznámkach:
| Tlak na tlakomeri (v MPa) č.: |
Kaliber | 1 | 2 | 1 | 2 |
| Pri skúške |
| bežnej | vyššej |
14 a väčší | 93 | 50 | 132 | 50 |
16 | 98 | 50 | 132 | 50 |
20 a menší | 104 | 50 | 132 | 50 |
12/70 – oceľové broky | hybnosť ≤ 13,5 Ns | 132 | 50 |
| | hybnosť ≥15 Ns |
12/73 a 12/76 – oceľové broky | hybnosť ≤ 15 Ns | 132 | 50 |
| | hybnosť ≥ 17,5 Ns |
12/89 – oceľové broky | hybnosť ≤ 19 Ns | 132 | 50 |
| | hybnosť ≥ 22 Ns |
10/89 – oceľové broky | hybnosť ≤ 22 Ns | 132 | 50 |
| | hybnosť ≥ 22 Ns |
16/70 – oceľové broky | hybnosť ≤ 9,5 Ns | – | – |
20/70 – oceľové broky | hybnosť ≤ 11 Ns | 132 | 50 |
| | hybnosť ≥ 12,5 Ns |
20/76 – oceľové broky | hybnosť ≤ 12 Ns | 132 | 50 |
| | hybnosť ≥ 14 Ns |
Poznámky k tabuľke
1. Tlakomerom č. 1 sa rozumie snímač tlaku umiestnený v meracom mieste vzdialenom 17 ± 1 mm od dna lôžka záveru. Tlakomerom č. 2 sa rozumie snímač tlaku umiestnený v meracom mieste vzdialenom 162 ± 0,5 mm od tohto dna.
2. Vyššia skúška sa uplatňuje, ak sa majú v skúšanej strelnej zbrani použiť náboje určené na trh, ktorých stredná hodnota maximálneho tlaku pri meraní piezoelektrickými snímačmi
a) presiahne 74 MPa pri kalibri 14 a väčšom,
78 MPa pri kalibri 16,
83 MPa pri kalibri 20 a menšom,
b) dosiahne tlak až 105 MPa,
c) dĺžka nábojovej komory je väčšia ako 73 mm.
b) zbrane s guľovými hlavňami (guľovnice, malokalibrovky, pištole a revolvery) nabíjané zozadu sa skúšajú skúšobnými nábojmi, ktoré vyvíjajú na predpísaných miestach predpísané tlaky, prípadne na overenie funkcie opakovacej alebo samonabíjacej zbrane sa skúša najmenej jedným nábojom určeným na trh z každej nábojovej komory navyše. Skúšobné náboje vyvíjajú maximálny tlak, ktorého stredná hodnota je najmenej o 30 % vyššia, ako je prípustná stredná hodnota maximálneho tlaku náboja určeného na trh daného kalibra. Hodnotami prevádzkových tlakov sa rozumejú stredné hodnoty maximálnych tlakov zisťované piezoelektrickými snímačmi. Predpísané miesta merania sú uvedené v slovenských technických normách vhodných na posudzovanie zhody. Počet skúšobných nábojov je:
1. 2 náboje na každú hlaveň pri dlhých zbraniach s prevádzkovým tlakom 180 MPa a viac,
2. 1 náboj na každú hlaveň pri dlhých zbraniach s prevádzkovým tlakom menším ako 180 MPa,
3. 2 náboje na každú hlaveň pri pištoliach bez ohľadu na výšku ich prevádzkového tlaku,
4. 1 náboj na každú nábojovú komoru, ak je od hlavne oddelená (napr. pri revolveroch), bez ohľadu na veľkosť prevádzkového tlaku,
c) expanzné zbrane, a osobitné zbrane alebo ich časti sa podrobia streľbe skúšobnými nábojkami, ktoré majú o 30 % vyšší tlak, ako je prevádzkový tlak najsilnejšej nábojky určenej na trh, alebo o 10 % vyššiu energiu, ako je prípustná stredná hodnota energie ustanovená pre najsilnejšiu nábojku určenú na trh daného kalibru,
d) expanzné zbrane sa overujú vystrelením
1. 5 skúšobných nábojok z každej hlavne pri expanzných zbraniach s jednou nábojovou komorou,
2. 2 skúšobných nábojok z každej nábojovej komory pri expanzných zbraniach s dvoma a viacerými nábojovými komorami,
e) osobitné zbrane vymedzené príslušnou slovenskou technickou normou vhodnou na posudzovanie zhody sa overujú vystrelením 2 skúšobných nábojov alebo 5 najsilnejších nábojov určených na trh,
f) napodobeniny historických zbraní určených výhradne na použitie čierneho prachu sa skúšajú dvoma výstrelmi so skúšobnou náplňou na každú hlaveň, ak je nábojová komora súčasťou hlavne, a najmenej jedným výstrelom so skúšobnou náplňou na každú nábojovú komoru, ak je táto komora oddelená od hlavne (napr. pri revolveroch). Skúšobnú náplň tvorí strela a prach v množstve predpísanom slovenskou technickou normou vhodnou na posudzovanie zhody daného kalibru a druhu zbrane,
g) historické zbrane nabíjané ústím hlavne, určené výhradne na použitie čierneho prachu a vybavené na každej hlavni zapaľovacím mechanizmom, sa skúšajú dvoma výstrelmi so zníženou skúšobnou náplňou čierneho prachu z každej hlavne. Skúšobná náplň je predpísaná v slovenskej technickej norme vhodnej na posudzovanie zhody,
h) guľobrokové zbrane sa skúšajú tak, že každá hlaveň sa podrobí zodpovedajúcemu počtu výstrelov,
i) balistické zbrane sa skúšajú ako im zodpovedajúce druhy zbraní, pričom sa prihliada na to, že skúšobné náboje na overovanie zbraní sa môžu v balistických zbraniach na overovanie balistických charakteristík používať ako náboje určené na trh,
j) samostatne dodávané hlavne, nábojové komory, ak nie sú súčasťou hlavne (napr. revolverové valce), závery a dnové skrutky sa skúšajú ako im zodpovedajúci druh zbrane. Ak je záver určený pre viac rôznych kalibrov, skúša sa najviac namáhajúcimi skúšobnými nábojmi (kritériom namáhania je sila pôsobiaca na záver),
k) plynové zbrane sa skúšajú zvýšením úsťovej rýchlosti o 10 % nad odporúčanie výrobcu,
l) výmenné hlavne, vložné hlavne a vložné nábojové komory sa skúšajú pomocou vlastného záveru spôsobom, ktorý zodpovedá danému druhu zbrane (nevzťahuje sa na vložné hlavne a vložné nábojové komory homologizované ako typ),
m) športové zbrane zhotovené a používané výlučne na športovú streľbu podľa pravidiel medzinárodných športových zväzov biatlonu a športovej streľby (združených v ISSF – medzinárodnej športovej streleckej federácii) sa skúšajú bežnými nábojmi určenými na trh.
6. Skúšobné streľby sa vykonávajú pomocou lafiet, ktoré bezpečne chránia obsluhu a v ktorých sú zbrane upnuté tak, aby čo najviac zodpovedali podmienkam ich použitia. Pri krátkych zbraniach sa pripúšťa streľba s ochrannou rukavicou a s ochranným štítom. Skúšobná streľba sa vykonáva pri viachlavňových zbraniach postupne, t. j. hlaveň po hlavni.
7. Ak vznikne podozrenie, že tlak skúšobného náboja nedosiahol požadovanú hodnotu (napr. únikom plynov), autorizovaná osoba uskutoční doplnkovú streľbu nad rámec predpísaného počtu skúšobných výstrelov.
8. V prípade pochybnosti o pevnosti zbrane podrobenej skúšobnej streľbe alebo pri pochybnostiach o poškodení alebo vade zbrane, alebo v prípade výskytu vady nábojnice skúšobného náboja autorizovaná osoba takisto uskutoční doplnkovú streľbu skúšobnými nábojmi.
9. Ak vznikne pochybnosť o funkčnosti skúšanej zbrane, autorizovaná osoba overí jej funkciu doplnkovou streľbou nábojmi určenými na trh.
Vady strelných zbraní pri skúšobnej streľbe a po nej
Za vadné sa považujú strelné zbrane, ktoré skúšobná streľba viditeľne poškodí, a strelné zbrane, ktoré majú niektorú z týchto vád:
a) zlyhanie odpaľovania,
b) nežiaduci výstrel pri nabíjaní zbrane,
c) nežiaduci výstrel viacerých nábojov naraz,
d) ťažké vytiahnutie nábojnice z nábojovej komory,
e) prerazenie zápalky náboja vinou zbrane,
f) akákoľvek deformácia hlavne a nábojovej komory, ktorá by mohla znížiť bezpečnosť zbrane,
g) akékoľvek roztiahnutie hlavne vrátane vlnovitého roztiahnutia v najslabších miestach hlavne,
h) porušené spojenie hákov a líšt,
i) zväčšenie uzamykacej vôle nad dovolenú hranicu,
j) poškodenie alebo deformácia dôležitých častí záveru alebo dnovej skrutky,
k) trhliny zvonka aj znútra hlavne a nábojovej komory a na dôležitých častiach záveru,
l) trhliny zvonka hlavne a dnovej skrutky pri zbraniach nabíjaných ústím hlavne,
m) zrejmá porucha vo funkcii zbrane alebo nespoľahlivá funkcia zbrane,
n) oddelenie niektorej časti zapaľovacieho mechanizmu pri zbraniach nabíjaných ústím hlavne.
Neopraviteľné vady strelných zbraní
Neopraviteľné vady sú:
a) prasknuté a v nebezpečných miestach zvárané hlavne a závery,
b) hlavne s poréznymi miestami a neucelenými plochami a hlavne celkovo alebo miestne zoslabené,
c) hlavne deformované s výnimkou drobných deformácií povolených na základe požiadaviek a podmienok skúšok,
d) guľové hlavne s príliš zväčšeným alebo tesným vývrtom,
e) neprípustné úpravy podľa tejto prílohy,
f) iné závažné vady, pri ktorých v záujme bezpečnosti autorizovaná osoba rozhodne, že sa nemôžu odstrániť opravou.
Opravy, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť strelných zbraní, a neprípustné úpravy
1. Opravami, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť strelných zbraní, sú:
a) výmena namáhanej časti, pri ktorej sa vykonalo prispôsobenie,
b) oprava, pri ktorej došlo k zmene rozmerov dôležitých z hľadiska bezpečnosti strelnej zbrane,
c) oprava, ktorá môže vyvolať zníženie odolnosti strelnej zbrane proti namáhaniu tlakom pri výstrele (mechanické úpravy, zváranie, spájkovanie, kovanie a pod.).
2. Neprípustnými úpravami strelných zbraní sú:
a) vyhotovenie vložkovanej nábojovej komory brokovej hlavne,
b) zhotovenie nesamonosných vložiek nábojovej komory guľovej hlavne alebo nesamonosných vložných hlavní,
c) prestavby, pri ktorých
1. nový kaliber strelnej zbrane namáha záver väčšou spätnou silou ako pôvodný kaliber, pričom v jeho pevnosti nie je dostatočná rezerva overená autorizovanou osobou,
2. nový kaliber strelnej zbrane namáha hlaveň vyšším tlakom ako pôvodný kaliber, pričom v jej pevnosti nie je dostatočná rezerva overená autorizovanou osobou,
3. vývrt hlavne nezodpovedá svojimi rozmermi novému kalibru nábojovej komory.