Čakajte prosím...
Článok 1
Článok 2
Článok 3
Článok 4
Článok 5
Článok 6
Článok 7
Článok 8
Článok 9
Článok 10
Článok 11
Článok 12
Článok 13
Článok 14
Článok 15 1. Dojednania predvídané pre
Článok 16
Článok 17
Článok 18
Článok 19
A A A

Hľadaný výraz nenájdený

Hľadaný § nenájdený
330/1990 Zb. v znení účinnom od 15. 8. 1990
330
OZNÁMENIE
Federálneho ministerstva zahraničných vecí
DOHODA

medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Spolkovej republiky Nemecko o vnútrozemskej vodnej doprave
Federálne ministerstvo zahraničných vecí oznamuje, že 26. januára 1988 bola v Prahe podpísaná Dohoda medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Spolkovej republiky Německo o vnútrozemskej vodnej doprave. Dohoda nadobudla platnosť na základe svojho článku 19 ods. 1 dňom 4. mája 1990.
České znenie Dohody sa vyhlasuje súčasne.*)
Vláda Československej socialistickej republiky

a

vláda Spolkovej republiky Nemecko,

vedené prianím ďalej rozvíjať vnútrozemskú vodnú dopravu oboch krajín,

so zreteľom na Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, osobitne na jeho ustanovenia o rozvoji dopravy,

dohodli sa takto:

Článok 1

Podľa tejto Dohody sú:
a)
„lode“: riečne lode, úradne registrované v pôsobnosti tejto Dohody, ktorými sa môže vykonávať preprava osôb a// alebo nákladov tam, kde sú registrované, bez osobitného cestovného povolenia;
b)
„lichtery“: lode podľa písmena a), ktoré sú tlačnými člnmi bez posádky a sú bez vlastného pohonu;
c)
„plavebné podniky“: prevádzkovatelia plavby, ktorí majú stále sídlo svojej firmy alebo svoje trvalé bydlisko v pôsobnosti tejto Dohody;
d)
„príslušné úrady“: minister dopravy Československej socialistickej republiky a spolkový minister dopravy Spolkovej republiky Nemecko, pokiaľ si navzájom neoznámia iné úrady alebo miesta ako príslušné;
e)
„prístavy“: prístavy a úradne povolené prekladiská v pôsobnosti tejto Dohody.

Článok 2

1.
Podľa článkov 3 až 6 môžu lode jednej strany plávať po vnútrozemských vodných cestách druhej strany v pôsobnosti tejto Dohody, ako aj používať prístavy a úradne povolené úväziská. Toto platí tiež primerane pre prepravu plávajúcich zariadení a plávajúcich telies, ako aj pre prevážanie novostavieb plavidiel.
2.
Na Labe zostáva doterajšia plavebná prax s prihliadnutím na článok 3 ods. 3 nedotknutá.

Článok 3

1.
Lode oboch strán môžu prepravovať osoby a/alebo náklady medzi prístavmi jednej strany a prístavmi druhej strany, ako aj naopak, po vnútrozemských vodných cestách, ktoré ich spájajú (vzájomná preprava).

Československé lode môžu prepravovať osoby a/alebo náklady len medzi česko-slovenskými prístavmi a/ alebo jedným z nasledujúcich prístavov druhej strany, ako aj naopak:
a)
námornými prístavmi;
b)
prístavmi, ktoré ležia na priamej ceste k námorným prístavom;
c)
prístavy, ktoré určil príslušný úrad podľa článku 1 písm. d) na návrh Zmiešaného výboru.
2.
Vo vzájomnej doprave sa podieľajú plavebné podniky oboch strán v priebehu roka plynule vždy polovicou na objemoch prepráv. Pri vykonávaní deľby nákladov spôsob prepočtu určí Zmiešaný výbor.
3.
Z odseku 2 sú vyňaté prepravy loďami československej strany po Labe z Československej socialistickej republiky do námorného prístavu Hamburg a naopak. Pri ďalších prepravách tranzitného tovaru cez námorné prístavy Spolkovej republiky Nemecko môže sa odchylne od odseku 2 vykonávať tiež pre česko-slovenskú stranu výhodnejšie podieľovanie objemu tovaru. Pokiaľ ide o loco tovar z a do prístavu Hamburg, bude sa česko-slovenská strana usilovať o to, aby sa plavebné podniky druhej strany podieľali na týchto prepravách. Podrobnosti vykonávania sa dohodnú v Zmiešanom výbore.
4.
Na žiadosť príslušného úradu jednej strany sa na návrh Zmiešaného výboru odsúhlasia záväzné ekonomicky zdôvodnené minimálne – maximálne sadzby dovozného a vedľajšie podmienky.
5.
Každá strana môže pre plavbu na svojich vodných cestách vo vzájomnej doprave určiť po porade v Zmiešanom výbore najvyšší počet jázd, pokiaľ to vyžadujú mimoriadne dôvody, ktoré súvisia s vykonávaním vnútrozemskej vodnej dopravy.
6.
Iné lode než tie, ktoré sú uvedené v článku 1 písmene a), budú pripustené na účasť vo vzájomnej doprave medzi prístavmi oboch strán, len pokiaľ to strany dohodnú na návrh Zmiešaného výboru.

Článok 4

1.
Bez toho, aby boli porušené jestvujúce mnohostranné zmluvy, môžu lode oboch strán prepravovať osoby a// alebo náklady cez územie druhej strany na traťových úsekoch, o ktorých sa príslušné úrady dohodnú na základe návrhu Zmiešaného výboru (tranzitná doprava).
2.
Každá strana môže pre plavbu na svojich vodných cestách v tranzitnej doprave určiť po prerokovaní v Zmiešanom výbore najvyšší počet jázd, pokiaľ to vyžadujú mimoriadne dôvody v tranzitnej doprave.

Článok 5

Lode oboch strán môžu prepravovať osoby a// alebo náklady medzi prístavom druhej strany a prístavmi tretieho štátu (treťokrajinová doprava) a naopak len na základe osobitného povolenia príslušných úradov.

Článok 6

Preprava osôb a// alebo nákladov medzi prístavmi druhej strany (kabotáž) je povolená len na základe osobitného povolenia príslušných úradov.

Článok 7

1.
Plavba sa spravuje právnymi predpismi tej strany, po ktorej vnútrozemských vodných cestách sa uskutočňuje.
2.
Platia však tieto výnimky:
a)
Na Dunaji sa uznáva preukaz spôsobilosti posádky (včítane vodcu plavidla), vydaný druhou stranou, ako aj lodné osvedčenie.
b)
Pre plavbu na Labe od spodnej hranice hamburgského prístavu (Labe km 639) proti prúdu, na Ilmenau, na Labsko-lübeckom kanáli a Vltave sa uznáva labské lodnícke a lodné osvedčenie (lodný atest) vydané druhou stranou.
c)
Pre plavbu na iných vnútrozemských vodných cestách – s výnimkou Rýna, Mosely a námorných vodných ciest – budú príslušné úrady oproti predloženiu dokladov a potvrdení získaných na území druhej strany, ktoré sa vzťahujú na loď, jej posádku a náklad (napr. lodné osvedčenie a lodné patenty), vystavovať predpísané doklady a potvrdenia. Predpokladom pre to je, že doklady a potvrdenia sa udelili na území jednej strany za podmienok, ktoré vyhovujú predpisom platným na území druhej strany.
3.
Lode môžu prepravovať nebezpečný tovar, len pokiaľ majú pre príslušnú vodnú cestu predpísané platné osvedčenie.

Článok 8

Obe strany budú nakladať rovnako s loďami jednej aj druhej strany pri uplatnení prepravných práv poskytovaných im podľa článkov 2 až 6; to platí najmä:
a)
pri vyberaní verejných plavebných a prístavných poplatkov;
b)
pri používaní verejných prístavných zariadení, úväzísk, plavebných komôr a podobných plavebných zariadení;
c)
pri odbavovaní príslušnými úradmi;
d)
pri obstarávaní pohonných látok a mazadiel.

Článok 9

Obe strany budú nakladať rovnako s loďami jednej aj druhej strany, pokiaľ ide o colné odbavovanie zásob potravín a lodných zásob vezených na palube. To isté platí pre pohonné a mazacie látky určené pre spotrebu alebo potrebu na lodiach.

Článok 10

1.
Plavebné podniky oboch strán môžu zriadiť na územie druhej strany, v súlade s tam platným právom po schválení príslušným úradom na základe vzájomnosti, agentúry na zabezpečenie starostlivosti o lode a posádky.
2.
Plavebné podniky oboch strán môžu za účelom zvýšenia hospodárnosti svojej prevádzky dojednávať medzi sebou dojednania o prevádzkovej, technickej a komerčnej spolupráci.
3.
Činnosť jestvujúcich agentúr nebude dotknutá.

Článok 11

Každá strana poskytne plavebným podnikom druhej strany právo, aby previedla svoje príjmy voľne na územie svojej strany. Prevedenie sa vykoná na podklade úradných menových kurzov v obvyklej lehote.

Článok 12

1.
Členovia posádok lodí oboch strán potrebujú na prechod hraníc cestovný doklad a vopred udelené vízum.
2.
Na nákladných lodiach smú byť iba členovia posádky. Na osobných aj nákladných lodiach môžu spolu s členmi posádky prekračovať hranice ich manželia a ich slobodné maloleté deti, pokiaľ majú dokumenty uvedené v odseku 1 a vízum. Deti mladšie ako 15 rokov môžu byť zapísané do cestovného dokladu jedného z rodičov.
3.
Na Dunaji nepotrebujú členovia posádok lodí oboch strán pre prekročenie hraníc a pre pobyt na palube a na území dunajských prístavov vízum, pokiaľ sú držiteľmi plaveckej knižky pre Dunaj a sú uvedení v zozname členov posádky. To isté platí pre tých rodinných príslušníkov členov posádky, ktorí sú zapísaní v ich plaveckej knižke pre Dunaj, ako aj tých rodinných príslušníkov, ktorí sú držiteľmi vlastnej plaveckej knižky pre Dunaj.
4.
Všetky osoby na palube uvedené v odsekoch 1 až 3 musia byť zapísaní v zozname posádky.
5.
Obe strany si vymenia vzory dokumentov uvedených v odsekoch 1 a 3.
6.
Ak právne predpisy jednej strany o vstupe a pobyte cudzincov obsahujú priaznivejšie úpravy, dáva sa im prednosť.

Článok 13

1.
Lode oboch strán môžu byť vyväzované a môžu nocovať na týchto miestach:
a)
v prístavoch nakládky a vykládky;
b)
v nácestných prístavoch;
c)
v miestach na plavebnej dráhe, povolených plavebným poriadkom.
2.
V prípade havárie, nehody, ťažkej choroby osoby na palube alebo z iných dôvodov, ktoré znemožnia pokračovanie v plavbe, môžu lode pristať na ktoromkoľvek vhodnom mieste. V takých prípadoch má vodca plavidla alebo ním splnomocnená osoba neodkladne upovedomiť najbližší pohraničný, colný alebo policajný úrad.
3.
Príslušné úrady poskytnú potrebnú pomoc pri haváriach alebo nehodách, na ktorých sa podieľali lode druhej strany alebo osoby na týchto lodiach. Pri ťažkých haváriach alebo nehodách lodí jednej strany alebo osôb na týchto lodiach na území druhej strany, upovedomí o tom strana, na ktorej území k tejto udalosti došlo, bezodkladne druhú stranu, podnikne potrebné opatrenia pre vyšetrenie príčin udalostí a o výsledku upovedomí druhú stranu.
4.
Členovia lodných posádok a ich rodinní príslušníci, ktorí ich sprevádzajú, môžu v prípade ochorenia alebo nehody na území druhej strany požadovať lekársku pomoc, prípadne nemocničné ošetrenie a liečivá.

Článok 14

1.
Na plnenie a kontrolu vykonávania tejto Dohody sa zriaďuje Zmiešaný výbor, ktorý bude zasadať aspoň jedenkrát ročne, striedavo na území jednej zo strán. Každá strana vyšle troch členov, ktorých vždy určia príslušné úrady. Každá strana môže na porady Zmiešaného výboru prizvať znalca. Zmiešaný výbor si ustanoví rokovací poriadok. Zmiešanému výboru predsedá vždy striedavo zástupca príslušného úradu jednej aj druhej strany.
2.
Zmiešaný výbor má za úlohu najmä:
a)
príslušným úradom predkladať návrhy na
- určenie vnútrozemských vodných tranzitných ciest (článok 4 ods. 1),
- určenie riečných prístavov [článok 3 ods. 1 písm. c)],
- určenie minimálnych – maximálnych sadzieb dovozného a vedľajších podmienok (článok 3 ods. 4),
- povolenie pre lode z tretích štátov na vzájomnú dopravu (článok 3 ods. 6);
b)
uskutočňovat porady o možnostiach určenia maximálneho počtu jázd v tranzitnej doprave (článok 4 ods. 2) a vo vzájomnej doprave (článok 3 ods. 5), ako aj vykonávať opatrenia podľa článku 3 ods. 3 viet 2 a 3;
c)
štatisticky evidovať prevádzku lodí oboch strán;
d)
v prípade potreby rozdeľovať tovar na prepravu riečnym plavbám oboch strán podľa článku 3 ods. 2.
3.
Minimálne – maximálne sadzby dovozného včítane vedľajších podmienok, na ktorých sa Zmiešaný výbor dohodol, predloží výbor príslušným úradom na schválenie. Príslušné úrady dohodnú nadobudnutie platnosti týchto záverov Zmiešaného výboru a oznámia si bez meškania, kedy nadobudnú podľa vnútroštátnych predpisov účinnosť.
4.
Zmiešaný výbor má ďalej za úlohu predkladať príslušným úradom návrhy na prispôsobenie tejto Dohody rozvoju vnútrozemskej vodnej dopravy a na riešenie všetkých otázok, ktoré sa vyskytnú pri vykonávaní tejto Dohody.

Článok 15

1. Dojednania predvídané pre

- určenie vnútrozemských tranzitných vodných ciest (článok 4 ods. 1),
- určenie prístavov vnútrozemskej vodnej dopravy [článok 3 ods. 1 písm. c)],
- určenie minimálnych – maximálnych sadzieb dovozného a vedľajších podmienok (článok 3 ods. 4 a článok 14 ods. 3),
- účasť lodí z tretích štátov na vzájomnej doprave (článok 3 ods. 6)
sa budú realizovať tým, že si príslušné úrady vzájomne oznámia súhlas s návrhmi, ktoré im predloží Zmiešaný výbor, pokiaľ možno v lehote dvoch týždňov.
2.
Ak nebude možné dosiahnuť zhodné stanovisko v Zmiešanom výbore, zídu sa na žiadosť jednej strany zástupcovia príslušných úradov v priebehu štyroch týždňov na konzultácie.

Článok 16

Príslušné úrady odovzdajú Zmiešanému výboru na jeho požiadanie tie podklady, ktoré potrebuje na plnenie svojich úloh podľa článku 14 ods. 2 a 4.

Článok 17

Športové lode oboch strán môžu použiť vnútrozemské vodné cesty v pôsobnosti tejto Dohody v súlade s právom, ktoré tam platia.

Článok 18

Podľa Štvorstrannej dohody z 3. septembra 1971 sa táto Dohoda v súlade s ustanovenými postupmi rozšíri na Berlín (Západný).

Článok 19

1.
Táto Dohoda nadobudne platnosť dňom, keď si obe strany vzájomne písomne diplomatickou cestou oznámia, že sa splnili vnútroštátne predpoklady pre nadobudnutie platnosti Dohody.
2.
Táto Dohoda sa dojednáva na neurčitú dobu.
3.
Túto Dohodu môže každá strana písomne diplomatickou cestou vypovedať v lehote šiestich mesiacov pred koncom kalendárneho roka. V tomto prípade Dohoda stratí platnosť uplynutím kalendárneho roka.
Dané v Prahe 26. januára 1988 vo dvoch pôvodných vyhotoveniach, každé v českom a nemeckom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.
Za vládu

Československej socialistickej

republiky



Ing. Vladimír Blažek v. r.



Za vládu

Spolkovej republiky

Nemecko:



Dr. Werner Schattmann v. r.



Dr. Jürgen Warnke v. r.
Poznámky
*)
Tu sa uverejňuje slovenský preklad.