Čakajte prosím...
A A A

Hľadaný výraz nenájdený

Hľadaný § nenájdený
537/1990 Zb. v znení účinnom od 27. 5. 1972
537
OZNÁMENIE
Federálneho ministerstva zahraničných vecí
Federálne ministerstvo zahraničných vecí oznamuje, že 25. júna 1969 bol na 53. zasadaní generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce prijatý Dohovor o liečebno-preventívnej starostlivosti a dávkach v chorobe (č. 130). Ratifikáciu Dohovoru Československou socialistickou republikou zapísal 27. mája 1971 generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce. Podľa svojho článku 39 Dohovor nadobudol pre Československú socialistickú republiku platnosť 27. májom 1972.
Český preklad Dohovoru sa vyhlasuje súčasne.*)
Poznámky
*)
Tu sa uverejňuje slovenský preklad.
Dohovor č. 130
Dohovor o liečebno-preventívnej starostlivosti a dávkach v chorobe
Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce, ktorú zvolala správna rada Medzinárodného úradu práce do Ženevy a ktorá sa tam zišla 4. júna 1969 na svojom päťdesiatom treťom zasadaní,
rozhodnúc sa prijať niektoré návrhy týkajúce sa revízie Dohovoru o nemocenskom poistení (priemysel), 1927 a Dohovoru o nemocenskom poistení (poľnohospodárstvo), 1927, ktoré sú piatym bodom rokovacieho poriadku zasadania, a
ustanovujúc, že tieto návrhy budú mať formu medzinárodného dohovoru,
prijíma dvadsiateho piateho júna roku tisíc deväťsto šesťdesiateho deviateho nasledujúci Dohovor, ktorý bude označovaný ako Dohovor o liečebno-preventívnej starostlivosti a dávkach v chorobe, 1969.
I. časť
Všeobecné ustanovenia
Článok 1
V tomto Dohovore:
a)
výraz „zákonodarstvo“ zahŕňa zákony a (právne) predpisy, ako aj štatutárne ustanovenia vo veciach sociálneho zabezpečenia;
b)
výraz „ustanovený“ znamená určený vnútroštátnym zákonodarstvom alebo na jeho základe;
c)
výraz „priemyselný podnik“ zahŕňa každý podnik v týchto odvetviach hospodárskej činnosti; baníctvo a ťažiarstvo, továrenský priemysel, stavebníctvo a verejné práce, elektrická energia, plyn a voda, doprava, skladovanie a spoje;
d)
výraz „bydlisko“ znamená trvalé bydlisko na území členského štátu a výraz „obyvateľ“ znamená osobu, ktorá trvale býva na území členského štátu;
e)
výraz „závislý“ sa vzťahuje na stav predpokladanej závislosti v ustanovených prípadoch;
f)
výraz „manželka“ znamená ženu, ktorá je závislá od svojho manžela;
g)
výraz „dieťa“ zahŕňa:
I)
školopovinné dieťa alebo dieťa mladšie ako 15 rokov, podľa toho, ktorá veková hranica je vyššia; avšak členský štát, ktorý urobil vyhlásenie podľa článku 2, môže, pokiaľ také vyhlásenie je v platnosti, vykonávať Dohovor, ako by sa výraz „dieťa“ vzťahoval na školopovinné dieťa alebo dieťa mladšie ako 15 rokov;
II)
dieťa mladšie, než je určený vek, ktorý je však vyšší než vek uvedený pod bodom I tohto pododseku, ak je učňom alebo študentom alebo ak trpí chronickou chorobou alebo neduhom, ktorý mu znemožňuje akúkoľvek zárobkovú činnosť za určených podmienok, ledaže by vnútroštátne zákonodarstvo vymedzilo pojem „dieťa“ tak, a že zahŕňa každé dieťa s podstatne vyšším vekom, než je vek uvedený pod bodom I tohto pododseku;
h)
výraz „typický požívateľ“ znamená muža s manželkou a dvoma deťmi;
i)
výraz „čakacia doba“ znamená príspevkovú dobu alebo dobu zamestnania alebo dobu pobytu alebo akúkoľvek ich kombináciu podľa toho, čo je ustanovené;
j)
výraz „choroba“ znamená akýkoľvek chorobný stav, nech už je jeho príčina akákoľvek;
k)
výraz „liečebno-preventívna starostlivosť“ zahŕňa aj pridružené služby.
Článok 2
1.
Členský štát, ktorého hospodárstvo a zdravotnícke zariadenia nie sú dostatočne vyvinuté, môže v odôvodnenom vyhlásení pripojenom ku svojej ratifikácii použiť dočasné výnimky uvedené v článku 1, písmene g), v bode I, v článku 11, v článku 14, v článku 20 a v článku 26 odseku 2.
2.
Každý členský štát, ktorý urobil vyhlásenie podľa predchádzajúceho odseku tohto článku, uvedie v správach o vykonávaní tohto Dohovoru podávaných podľa článku 22 ústavy Medzinárodnej organizácie práce pre každú výnimku, ktorú používa, že:
a)
dôvody pre túto výnimku stále trvajú, alebo že
b)
sa od určeného dátumu vzdáva práva používať danú výnimku.
3.
Každý členský štát, ktorý urobil vyhlásenie podľa odseku 1 tohto článku, podľa povahy svojho vyhlásenia a len čo to okolnosti dovolia:
a)
zväčší okruh chránených osôb;
b)
rozšíri poskytovanú liečebno-preventívnu starostlivosť;
c)
predĺži dobu poskytovania nemocenského.
Článok 3
1.
Každý členský štát, ktorého zákonodarstvo chráni zamestnancov, môže vyhlásením pripojeným ku svojej ratifikácii dočasne vylúčiť z vykonávania tohto Dohovoru zamestnancov v poľnohospodárstve, ktorí v čase ratifikácie ešte nie sú chránení zákonodarstvom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto Dohovoru.
2.
Každý členský štát, ktorý urobil vyhlásenie podľa predchádzajúceho odseku, uvedie v správach o vykonávaní tohto Dohovoru podávaných podľa článku 22 ústavy Medzinárodnej organizácie práce, v akom rozsahu uplatnil a hodlá uplatniť ustanovenia Dohovoru na zamestnancov v poľnohospodárstve, ako aj ako pokročilo jeho vykonávanie voči týmto zamestnancom, alebo ak nemožno oznámiť nejakú zmenu, podá všetky potrebné vysvetlenia.
3.
Každý členský štát, ktorý urobil vyhlásenie podľa odseku 1 tohto článku, zväčší okruh zabezpečených osôb takým spôsobom a tak rýchle, ako to okolnosti dovoľujú.
Článok 4
1.
Každý členský štát, ktorý ratifikuje tento Dohovor, môže vyhlásením pripojeným ku svojej ratifikácii vylúčiť z vykonávania tohto Dohovoru:
a)
námorníkov včítane morských rybárov,
b)
verejných zamestnancov,

ak sú tieto skupiny chránené osobitnými právnymi predpismi, podľa ktorých sa súhrnne poskytujú dávky aspoň rovnocenné tým, ktoré predpokladá tento Dohovor.
2.
Pokiaľ je v platnosti vyhlásenie podľa predchádzajúceho odseku tohto článku, členský štát môže vylúčiť:
a)
osoby, na ktoré sa vzťahuje toto vyhlásenie, z počtu osôb, ktoré sa zahŕňajú do výpočtu percenta podľa článku 5, písmena c), článku 10, písmena b), článku 11, článku 19, písmena b) a článku 20;
b)
tie isté osoby, ako aj ich manželky a deti z počtu osôb, ktoré sa zahŕňajú do výpočtu percenta podľa článku 10, písmena c).
3.
Každý členský štát, ktorý urobil vyhlásenie podľa ustanovení odseku 1 tohto článku, môže dodatočne oznámiť generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce, že prijíma záväzky plynúce z tohto Dohovoru voči skupinám, ktoré boli vylúčené v čase ratifikácie.
Článok 5
Každý členský štát, ktorého zákonodarstvo chráni zamestnancov, môže v nevyhnutnom rozsahu vylúčiť z vykonávania tohto Dohovoru:
a)
osoby, ktoré sú prechodne zamestnané;
b)
členov zamestnávateľovej rodiny žijúcich v spoločnej domácnosti v rozsahu, v ktorom pre neho pracujú;
c)
iné skupiny zamestnancov, ktorých počet nepresiahne 10 % celkového počtu zamestnancov s výnimkou tých, ktorí sú vylúčení podľa písmen a) a b) tohto článku.
Článok 6
Z hľadiska vykonávania tohto Dohovoru môže každý členský štát prihliadať na ochranu na základe poistenia, ktoré, hoci v čase ratifikácie nie je podľa jeho zákonodarstva povinné pre chránené osoby,
a)
kontrolujú verejné orgány alebo spoločne spravujú zamestnávatelia a pracovníci v súlade s ustanovenými normami;
b)
vzťahuje sa na podstatnú časť osôb, ktorých zárobok nepresahuje zárobok kvalifikovaného robotníka (muža), ako je ustanovený v článku 22, odseku 6; a
c)
ak vyhovuje, prípadne spolu s ostatnými spôsobmi ochrany ustanoveniam tohto Dohovoru.
Článok 7
Kryté prípady budú zahŕňať:
a)
potrebu liečebnej starostlivosti a za určených podmienok potrebu preventívnej starostlivosti;
b)
pracovnú neschopnosť pre chorobu, ktorá má za následok stratu zárobku, ako je určená vnútroštátnym zákonodarstvom.
II. časť
Liečebno-preventívna starostlivosť
Článok 8
Každý členský štát zabezpečí chráneným osobám v súlade s určenými podmienkami liečebno-preventívnu starostlivosť v prípade uvedenom v článku 7, písmene a).
Článok 9
Liečebno-preventívna starostlivosť uvedená v článku 8 sa bude poskytovať na udržanie, navrátenie alebo upevnenie zdravia a pracovnej schopnosti chránenej osoby a bude prihliadať na jej osobné potreby.
Článok 10
Medzi chránené osoby v prípade uvedenom v článku 7 budú patriť:
a)
všetci zamestnanci včítane učňov, ako aj ich manželky a deti; alebo
b)
určené skupiny hospodársky činného obyvateľstva, ktoré tvorí súhrne najmenej 75 % všetkého hospodársky činného obyvateľstva, ako aj manželky a deti osôb spadajúcich do týchto skupín; alebo
c)
určené skupiny obyvateľov, ktoré tvoria súhrnne najmenej 75 % všetkých obyvateľov.
Článok 11
Pokiaľ je v platnosti vyhlásenie podľa článku 2, medzi chránené osoby v prípade uvedenom v článku 7, písmene a) budú patriť:
a)
určené skupiny zamestnancov, ktoré tvoria súhrnne najmenej 25 % všetkých zamestnancov spadajúcich do týchto skupín, ako aj manželky a deti osôb spadajúcich do týchto skupín; alebo
b)
určené skupiny zamestnancov priemyselných podnikov, ktoré tvoria súhrnne najmenej 50 % všetkých zamestnancov v priemyselných podnikoch, ako aj manželky a deti zamestnancov spadajúcich do týchto skupín.
Článok 12
Osoby, ktoré dostávajú dávky sociálneho zabezpečenia v prípade invalidity, staroby, úmrtia živiteľa alebo nezamestnanosti, ako aj kde je to vhodné, manželky a deti týchto osôb budú aj naďalej zabezpečené za určených podmienok v prípade uvedenom v článku 7, písmene a).
Článok 13
Liečebno-preventívna starostlivosť uvedená v článku 8 bude prinajmenšom zahŕňať:
a)
starostlivosť poskytovanú praktickými lekármi včítane návštev v byte;
b)
starostlivosť poskytovanú odbornými lekármi v nemocniciach osobám tam umiestneným alebo dochádzajúcim a takú starostlivosť odborných lekárov, ktorá sa môže poskytnúť mimo nemocnice;
c)
poskytovanie potrebných farmaceutických výrobkov na predpis lekára alebo inej kvalifikovanej osoby;
d)
umiestnenie v nemocnici, ak je potrebné;
e)
starostlivosť o chrup, podľa toho, čo je určené;
f)
liečebnú rehabilitačnú starostlivosť včítane poskytovania, údržby a obnovenia protetických a ortopedických pomôcok, podľa toho, čo je určené.
Článok 14
Ak je v platnosti vyhlásenie podľa článku 2, liečebno-preventívna starostlivosť uvedená v článku 8 bude prinajmenšom zahŕňať:
a)
starostlivosť poskytovanú praktickými lekármi včítane – pokiaľ možno – návštev v byte;
b)
starostlivosť poskytovanú odbornými lekármi v nemocniciach osobám tam umiestneným alebo dochádzajúcim a – pokiaľ možno – takú starostlivosť odborných lekárov, ktorá sa môže poskytnúť mimo nemocnice;
c)
poskytovanie potrebných farmaceutických výrobkov na predpis lekára alebo inej kvalifikovanej osoby;
d)
umiestnenie v nemocnici, ak je potrebné.
Článok 15
Ak zákonodarstvo členského štátu viaže právo na liečebno-preventívnu starostlivosť podľa článku 8 na podmienku splnenia čakacej doby chránenou osobou alebo jej živiteľom, podmienky tejto čakacej doby budú také, aby osoby, ktoré normálne patria do skupín chránených osôb, neboli zbavené nároku na dávky.
Článok 16
1.
Liečebno-preventívna starostlivosť uvedená v článku 8 má byť zabezpečená po celú dobu, po ktorú pre ňu trvajú podmienky.
2.
Ak požívateľ (liečebno-preventívnej starostlivosti) prestane patriť do jednej skupiny chránených osôb, ďalší nárok na liečebno-preventívnu starostlivosť pre prípad choroby, ktorý nastal, keď ešte patril do spomenutej skupiny, sa môže obmedziť na určitý čas, ktorý nebude kratší ako dvadsať šesť týždňov za predpokladu, že liečebno-preventívna starostlivosť sa nekončí, pokiaľ príjemca poberá dávky nemocenského.
3.
Bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho odseku, doba, po ktorú sa poskytuje liečebno-preventívna starostlivosť, sa predĺži v prípade chorôb, o ktorých sa podľa toho, čo je ustanovené, uznáva, že vyžadujú predĺženú starostlivosť.
Článok 17
Ak zákonodarstvo členského štátu ustanovuje, že požívateľ alebo jeho živiteľ sa podieľajú na nákladoch liečebno-preventívnej starostlivosti spomenutej v článku 8, pravidlá upravujúce takú účasť musia byť ustanovené tak, že nebudú predstavovať prílišné zaťaženie a neoslabia účinnosť liečebno-preventívnej a sociálnej ochrany.
III. časť
Dávky v chorobe
Článok 18
Každý členský štát zabezpečí chráneným osobám za určených podmienok poskytovanie nemocenského v prípade uvedenom v článku 7, písmene b).
Článok 19
Medzi chránené osoby v prípade uvedenom v článku 7, písmene b) budú patriť:
a)
všetci zamestnanci včítane učňov; alebo
b)
určené skupiny hospodársky činného obyvateľstva, ktoré tvoria spolu najmenej 75 % všetkého hospodársky činného obyvateľstva; alebo
c)
všetci obyvatelia, ktorých príjmy v takom prípade nepresahujú výšku určenú v zhode s ustanovením článku 24.
Článok 20
Pokiaľ je v platnosti vyhlásenie podľa článku 2, medzi osoby chránené pre prípad uvedený v článku 7, písmene b) budú patriť:
a)
určené skupiny zamestnancov, ktoré tvoria súhrnne najmenej 25 % všetkých zamestnancov; alebo
b)
určené skupiny zamestnancov priemyselných podnikov, ktoré tvoria súhrnne najmenej 50 % všetkých zamestnancov priemyselných podnikov.
Článok 21
Nemocenské uvedené v článku 18 sa poskytuje vo forme opakujúcich sa peňažných dávok vypočítaných:
a)
buď podľa ustanovení článku 22, alebo článku 23 tam, kde sú chránení zamestnanci alebo skupiny obyvateľstva hospodársky činného;
b)
podľa ustanovení článku 24 tam, kde sú chránení všetci obyvatelia, ktorých príjmy v prípade (pracovnej neschopnosti pre chorobu) nepresahujú predpísanú výšku.
Článok 22
1.
V prípade periodickej výplaty dávok, na ktorú sa vzťahuje tento článok, dávka zvýšená o rodinné prídavky poskytované počas prípadu uvedeného v článku 7, písmene b) bude súhrnne tvoriť u typického požívateľa najmenej 60 % predchádzajúceho požívateľovho zárobku a všetkých rodinných prídavkov, ktoré sa poskytujú chránenej osobe, ktorá má rovnaké povinnosti k rodine ako typický požívateľ.
2.
Predchádzajúci zárobok požívateľa sa vypočíta podľa ustanovených pravidiel, a ak chránené osoby sú rozdelené do tried podľa svojho zárobku, ich predchádzajúci zárobok sa môže vypočítať podľa základných zárobkov tried, do ktorých patrili.
3.
Môže sa určiť maximálna suma dávok alebo zárobku, na ktorý sa prihliada pri výpočte dávok, pokiaľ táto maximálna suma je určená tak, aby sa vyhovelo ustanoveniu odseku 1 tohto článku, ak predchádzajúci zárobok požívateľa je rovnaký alebo nižší ako mzda kvalifikovaného robotníka (muža).
4.
Predchádzajúci zárobok požívateľa, mzda kvalifikovaného robotníka (muža), podpory a rodinné prídavky sa vypočítavajú za to isté časové obdobie.
5.
Pre ostatných požívateľov sa dávky ustanovia tak, aby boli v primeranom pomere k dávkam typického požívateľa.
6.
Na účely tohto článku sa pokladá za kvalifikovaného robotníka (muža):
a)
montér alebo sústružník v strojárskom priemysle s výnimkou výroby elektrických strojov;
b)
typický kvalifikovaný robotník vybraný v súlade s ustanovením nasledujúceho odseku;
c)
osoba, ktorej zárobok sa rovná alebo prevyšuje zárobok 75 % všetkých chránených osôb; pritom tento zárobok sa určí z ročného alebo kratšieho obdobia podľa toho, čo je ustanovené;
d)
osoba, ktorej zárobok sa rovná 125 % priemerného zárobku všetkých chránených osôb.
7.
Typický kvalifikovaný robotník sa na účely predchádzajúceho odseku písmena b) vyberie z osôb zamestnaných v najvyššej triede hospodárskej činnosti s najvyšším počtom hospodársky činných osôb (mužov) chránených pre prípad uvedený v článku 7, písmene b) v odvetví, ktoré obsahuje najväčší počet takých osôb; na ten účel sa použije Medzinárodná typová odvetvová klasifikácia všetkých ekonomických činností prijatá Hospodárskou a sociálnou radou Spojených národov na jej siedmom zasadaní 27. augusta 1948, ktorá je uvedená v znení revidovanom v r. 1968 v prílohe tohto Dohovoru, alebo podľa takej klasifikácie v znení vyplývajúcom z neskorších zmien.
8.
Kde je výška dávok rozdielna v jednotlivých oblastiach, kvalifikovaný robotník (muž) môže sa vybrať v každej oblasti podľa ustanovení odsekov 6 a 7 tohto článku.
9.
Mzda kvalifikovaného robotníka (muža) sa určí na základe mzdy za normálny počet pracovných hodín ustanovený buď kolektívnymi zmluvami, prípadne vnútroštátnym zákonodarstvom alebo na jeho základe, alebo obyčajami, včítane prípadných drahotných prídavkov. Ak mzdy takto určené sú rozdielne v jednotlivých oblastiach a ustanovenie predchádzajúceho odseku sa nevykonáva, použije sa priemerná mzda.
Článok 23
1.
V prípade periodickej výplaty (dávok), ktorá sa vykonáva podľa tohto článku, dávky poskytnuté počas prípadu uvedeného v článku 7, písmene b) budú súhrnne tvoriť u typického požívateľa najmenej 60 % predchádzajúcej mzdy dospelého nekvalifikovaného robotníka (muža) a všetkých rodinných prídavkov, ktoré sa poskytujú chránenej osobe, ktorá má rovnaké povinnosti k rodine ako typický požívateľ.
2.
Mzda dospelého nekvalifikovaného robotníka (muža), podpory a rodinné prídavky sa vypočítavajú za to isté časové obdobie.
3.
Pre ostatných príjemcov sa dávky určia tak, aby boli v primeranom pomere k dávkam typického príjemcu.
4.
Na účely tohto článku sa pokladá za dospelého nekvalifikovaného robotníka (muža):
a)
nekvalifikovaný robotník v strojárskom priemysle s výnimkou výroby elektrických strojov;
b)
nekvalifikovaný robotník vybraný v súlade s ustanovením nasledujúceho odseku.
5.
Typický nekvalifikovaný robotník sa na účely písmena b) predchádzajúceho odseku vyberie z osôb zamestnaných v najvyššej triede hospodárskej činnosti s najvyšším počtom hospodársky činných osôb mužského pohlavia, ktoré sú chránené pre prípad uvedený v článku 7, písmene b) v odvetví, ktoré zahŕňa najvyšší počet takých osôb. Na ten účel sa použije Medzinárodná typová odvetvová klasifikácia všetkých ekonomických činností prijatá Hospodárskou a sociálnou radou Spojených národov na jej siedmom zasadaní 27. augusta 1948, ktorá je uvedená v znení revidovanom v r. 1968 v prílohe tohto Dohovoru, alebo taká klasifikácia v znení vyplývajúcom z neskorších zmien.
6.
Kde výška podpôr je rozdielna v jednotlivých oblastiach, nekvalifikovaný robotník (muž) môže sa vybrať v každej oblasti podľa ustanovení odsekov 4 a 5 tohto článku.
7.
Mzda nekvalifikovaného robotníka (muža) sa určí na základe mzdy za normálny počet pracovných hodín ustanovený buď kolektívnymi zmluvami, prípadne vnútroštátnym zákonodarstvom alebo na jeho základe, alebo obyčajami včítane prípadných drahotných prídavkov. Ak mzdy takto určené sú rozdielne v jednotlivých oblastiach a ustanovenie predchádzajúceho odseku sa nevykonáva, použije sa priemerná mzda.
Článok 24
V prípade periodickej výplaty dávok, ktorá sa vykonáva podľa tohto článku:
a)
výška dávok sa určí podľa ustanovenej stupnice alebo podľa stupnice určenej príslušnými verejnými orgánmi podľa ustanovených pravidiel;
b)
výška dávok sa môže obmedziť iba v tom rozsahu, v ktorom iné príjmy rodiny požívateľa presahujú základnú sumu ustanovenú alebo určenú príslušnými verejnými orgánmi podľa ustanovených pravidiel;
c)
úhrn dávok a iných príjmov po odpočítaní základných súm uvedených pod predchádzajúcim písmenom musí postačovať na to, aby zabezpečili rodine požívateľa zdravé a slušné životné podmienky, a nesmie byť nižší než suma dávok vypočítaná podľa ustanovení článku 23;
d)
bude sa predpokladať, že sa ustanoveniam pod písmenom c) vyhovie, ak úhrnná suma nemocenského vyplácaná podľa tohto Dohovoru presahuje najmenej o 30 % úhrnnú sumu dávok zodpovedajúcu ustanoveniu článku 23 a ustanoveniu článku 19, písmenu b).
Článok 25
Ak zákonodarstvo členského štátu podmieňuje nárok na nemocenské dávky uvedené v článku 18 splnením čakacej doby chránenou osobou, podmienky tejto čakacej doby musia byť také, aby osoby, ktoré normálne patria do skupín chránených osôb, neboli zbavené nároku na dávky.
Článok 26
1.
Nemocenské uvedené v článku 18 sa bude poskytovať po celú dobu trvania prípadu; ale doba poskytovania týchto dávok sa môže obmedziť pre každý prípad pracovnej neschopnosti podľa toho, čo je ustanovené, nie však na menej ako 52 týždňov.
2.
Ak je v platnosti vyhlásenie urobené podľa článku 2, doba poskytovania nemocenského uvedená v článku 18 sa môže obmedziť, nie však na menej ako 26 týždňov pre každý prípad pracovnej neschopnosti, podľa toho, čo je ustanovené, nie však na menej ako 26 týždňov.
3.
Ak zákonodarstvo členského štátu ustanovuje, že nemocenské sa poskytuje až po vypršaní čakacej doby, táto doba nesmie presahovať prvé tri dni, po ktoré je zastavený zárobok.
Článok 27
1.
V prípade úmrtia osoby, ktorá poberala alebo bola oprávnená poberať nemocenské uvedené v článku 18, bude v zhode s ustanovenými podmienkami vyplatené pohrebné pozostalým, iným osobám, ktoré od nej boli závislé, alebo osobe, ktorá uhradila pohrebné náklady.
2.
Členský štát sa nemusí spravovať ustanoveniami prechádzajúceho odseku:
a)
ak prijal záväzky časti IV Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, 1967;
b)
ak jeho zákonodarstvo priznáva nemocenské sadzbou nie nižšou, než je 80 % zárobku chránených osôb;
c)
ak dobrovoľné poistenie, na ktoré dozerajú verejné orgány, zaručuje pohrebné väčšine chránených osôb.
IV. časť
Spoločné ustanovenia
Článok 28
1.
Dávky, na ktoré chránená osoba má nárok podľa tohto Dohovoru, môžu byť zastavené podľa toho, čo je ustanovené:
a)
pokiaľ sa dotyčná osoba zdržiava mimo územia členského štátu;
b)
pokiaľ je dotyčná osoba odškodnená v rovnakom prípade treťou stranou, a to v rozsahu takého odškodnenia;
c)
ak sa dotyčná osoba pokúsila podvodne vylákať príslušnú dávku;
d)
ak prípad nastal následkom trestného činu alebo previnenia spáchaného dotyčnou osobou;
e)
ak prípad nastal hrubým a úmyselným zavinením dotyčnej osoby;
f)
ak dotyčná osoba bez primeraného dôvodu zanedbá využiť liečebno-preventívnu starostlivosť a rehabilitačné služby, ktoré môže použiť, alebo nedbá na predpísané pravidlá, podľa ktorých sa má zistiť, že prípad naďalej trvá, alebo správanie požívateľov dávok;
g)
ak ide o nemocenské uvedené v článku 18, pokiaľ je dotyčná osoba vydržiavaná z verejných fondov alebo na náklady organizácie alebo služby sociálneho zabezpečenia;
h)
ak ide o nemocenské uvedené v článku 18, pokiaľ dotyčná osoba poberá iné peňažné dávky sociálneho zabezpečenia, s výnimkou rodinných prídavkov, ak časť nemocenského, ktorá je zastavená, neprevyšuje sumu iných dávok.
2.
V ustanovených prípadoch a medziach časť nemocenského, na ktoré je inak nárok, bude poskytnutá osobám závislým od dotyčnej osoby.
Článok 29
1.
Každý žiadateľ musí mať právo odvolať sa v prípade nepriznania dávok alebo si sťažovať, pokiaľ ide o ich úroveň alebo výšku.
2.
Ak pri vykonávaní tohto Dohovoru vládny rezort zodpovedný zákonodarnemu zboru je poverený správou liečebno-preventívnej starostlivosti, právo na odvolanie uvedené v predchádzajúcom odseku sa môže nahradiť právom dať preskúmať príslušným orgánom každú sťažnosť týkajúcu sa odmietnutia liečebno-preventívnej starostlivosti alebo úrovne poskytnutej starostlivosti.
Článok 30
1.
Každý členský štát všeobecne zodpovedá za náležité poskytovanie dávok poskytovaných pri vykonávaní tohto Dohovoru a za tým účelom je povinný urobiť potrebné opatrenia.
2.
Každý členský štát všeobecne zodpovedá za vlastný chod inštitúcií a služieb, ktoré sa podieľajú na vykonávaní tohto Dohovoru.
Článok 31
Ak chod nie je zabezpečený inštitúciou zriadenou verejnými orgánmi alebo vládnym rezortom zodpovedným zákonodarnému zboru:
a)
zástupcovia chránených osôb sa budú podieľať na správe za ustanovených podmienok;
b)
vnútroštátne zákonodarstvo ustanovuje tam, kde je to vhodné, účasť zástupcov zamestnávateľov;
c)
vnútroštátne zákonodarstvo môže takisto ustanoviť účasť zástupcov verejných orgánov.
Článok 32
Každý členský štát zabezpečí na svojom území osobám, ktoré, hoci nie sú jeho štátnymi občanmi, na ňom sa trvale zdržiavajú alebo pracujú, rovnaké zaobchádzanie ako svojim vlastným príslušníkom, pokiaľ ide o nárok na dávky predpokladané týmto Dohovorom.
Článok 33
1.
Ak členský štát:
a)
prijal záväzky z tohto Dohovoru bez toho, aby použil výnimky a vylučujúce ustanovenia podľa článku 2 a článku 3;
b)
poskytuje v úhrne vyššie dávky, než ako ich predpokladá tento Dohovor, a ak jeho celkové výdavky na liečebno-preventívnu starostlivosť a nemocenské sú aspoň 4 % jeho národného dôchodku;
c)
vyhovuje najmenej dvom z nasledujúcich troch podmienok:
I. poskytuje zabezpečenie takému percentu hospodársky činného obyvateľstva, ktoré je najmenej o desať percent vyššie, než je percento požadované podľa článku 10, písmena b) a článku 19, písmena b) alebo takému percentu svojich občanov, ktoré je najmenej o desať percent vyššie ako percento požadované podľa článku 10, písmena c);
II. poskytuje liečebnú a preventívnu starostlivosť na podstatne vyššej úrovni, než je uvedené v článku 13;
III. poskytuje dávky nemocenského o desať percent vyššie, než ako je ustanovené v článkoch 22 a 23;
môže po prerokovaní s najreprezentatívnejšími organizáciami zamestnávateľov a pracovníkov, pokiaľ existujú, dočasne urobiť výnimku z niektorých ustanovení časti II a III Dohovoru za podmienky, že také výnimky podstatne neobmedzia alebo nezhoršia zásadné záruky podľa tohto Dohovoru.
2.
Každý členský štát, ktorý použije také výnimky, uvedie v správach o vykonávaní tohto Dohovoru podávaných podľa článku 22 ústavy Medzinárodnej organizácie práce, stav svojho zákonodarstva a praxe, pokiaľ ide o také výnimky, a pokrok, ktorý sa dosiahol so zreteľom na úplné vykonávanie ustanovení Dohovoru.
Článok 34
Tento Dohovor sa nevzťahuje na:
a)
prípady, ku ktorým došlo pred tým, než nadobudol účinnosť pre príslušný štát;
b)
dávky poskytnuté v prípadoch, ku ktorým došlo potom, keď Dohovor nadobudol účinnosť pre príslušný štát, pokiaľ nárok na také dávky vznikol už pred tým.
V. časť Záverečné ustanovenia
Článok 35
Tento Dohovor reviduje Dohovor o nemocenskom poistení (priemysel), 1927 a Dohovor o nemocenskom poistení (poľnohospodárstvo), 1927.
Článok 36
1.
Podľa ustanovenia článku 75 Dohovoru o sociálnom zabezpečení (minimálna norma), 1952, stratí časť III uvedeného Dohovoru a zodpovedajúce ustanovenia toho istého Dohovoru platnosť pre každý členský štát, ktorý ratifikuje tento Dohovor, dňom, keď ustanovenia tohto Dohovoru sa stanú záväzné pre členský štát a nie je v platnosti vyhlásenie podľa článku 3.
2.
Ak nie je v platnosti vyhlásenie podľa článku 3, bude sa na účely článku 2 Dohovoru o sociálnom zabezpečení (minimálna norma), 1952, považovať prijatie záväzkov tohto Dohovoru za prijatie záväzkov časti III menovaného Dohovoru a jeho príslušných ustanovení.
Článok 37
Ak tak ustanovuje akýkoľvek dohovor prijatý neskôr generálnou konferenciou a týkajúci sa jednej alebo viacerých záležitostí, o ktorých hovorí tento Dohovor, stratia také ustanovenia tohto Dohovoru, ktoré budú vymedzené v novom dohovore, platnosť pre každý členský štát, ktorý ratifikoval nový dohovor, dňom, keď nový dohovor nadobudne pre príslušný štát účinnosť.
Článok 38
Formálne ratifikácie tohto Dohovoru budú oznámené generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce a ním zapísané.
Článok 39
1.
Tento Dohovor zaväzuje iba členské štáty Medzinárodnej organizácie práce, ktorých ratifikáciu zapísal generálny riaditeľ.
2.
Nadobudne účinnosť dvanásť mesiacov po tom, keď generálny riaditeľ zapíše ratifikáciu dvoch členských štátov.
3.
Pre každý ďalší členský štát tento Dohovor nadobudne účinnosť dvanásť mesiacov od dátumu, keď bola zapísaná jeho ratifikácia.
Článok 40
1.
Každý členský štát, ktorý ratifikoval tento Dohovor, môže ho po uplynutí desiatich rokov odo dňa, keď tento Dohovor po prvý raz nadobudol účinnosť, vypovedať písomným oznámením generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce, ktorý ho zapíše. Výpoveď nadobudne účinnosť jeden rok po dni, keď bola zapísaná.
2.
Každý členský štát, ktorý ratifikoval tento Dohovor a ktorý nepoužije právo ho vypovedať podľa tohto článku počas roka nasledujúceho po uplynutí obdobia desiatich rokov, ako je uvedené v predchádzajúcom odseku, bude viazaný Dohovorom na ďalšie obdobie desiatich rokov a potom môže vypovedať tento Dohovor vždy po uplynutí desaťročného obdobia za podmienok uvedených v tomto článku.
Článok 41
1.
Generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce oznámi všetkým členským štátom Medzinárodnej organizácie práce zápis všetkých ratifikácií a výpovedí, ktoré mu členské štáty Organizácie oznámia.
2.
Keď bude členským štátom Organizácie oznamovať zápis druhej ratifikácie, ktorá mu bola oznámená, generálny riaditeľ upozorní členské štáty Organizácie na dátum, keď tento Dohovor nadobudne účinnosť.
Článok 42
Generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce oznámi generálnemu tajomníkovi Spojených národov na zápis podľa článku 102 Charty Spojených národov úplné údaje o všetkých ratifikáciách a výpovediach, ktoré zapísal podľa ustanovení predchádzajúcich článkov.
Článok 43
Vždy, ak to bude považovať za potrebné, správna rada Medzinárodného úradu práce predloží generálnej konferencii správu o vykonávaní tohto Dohovoru a preskúma, či treba dať na program rokovania generálnej konferencie otázku jeho úplnej alebo čiastočnej revízie.
Článok 44
1.
Ak generálna konferencia prijme nový dohovor revidujúci úplne alebo čiastočne tento Dohovor a ak nový dohovor neustanoví inak:
a)
ratifikácia nového revidujúceho dohovoru členským štátom spôsobí ipso iure okamžitú výpoveď tohto Dohovoru bez ohľadu na ustanovenia článku 40, a to s výhradou, že nový revidujúci dohovor nadobudne účinnosť;
b)
od doby, keď nový revidujúci dohovor nadobudne účinnosť, tento Dohovor prestane byť členským štátom otvorený na ratifikáciu.
2.
Tento Dohovor zostane však v platnosti vo svojej forme a obsahu pre tie členské štáty, ktoré ho ratifikovali a ktoré neratifikovali revidujúci dohovor.
Článok 45
Anglické a francúzske znenia tohto Dohovoru majú rovnakú platnosť.