Štátna banka česko-slovenská je ústrednou bankou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Štátna banka česko-slovenská je právnickou osobou so sídlom v Prahe; nezapisuje sa do obchodného registra.

Štátna banka česko-slovenská pôsobí ako federálny ústredný orgán v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a osobitnými zákonmi.¹)

Štátna banka česko-slovenská má v majetkovoprávnych vzťahoch pri nakladaní s vlastným majetkom postavenie podnikateľa.

Štátna banka česko-slovenská je povinná podávať Federálnemu zhromaždeniu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky najmenej dvakrát ročne správu o menovom vývoji; súčasne o ňom informuje Českú národnú radu a Slovenskú národnú radu.

Štátna banka česko-slovenská je povinná informovať najmenej raz za tri mesiace o menovom vývoji verejnosť.

Pri zabezpečovaní svojho hlavného cieľa (§ 2) je Štátna banka česko-slovenská nezávislá od pokynov vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, vlády Českej republiky a vlády Slovenskej republiky.

Na rokovaní bankovej rady sa môže zúčastniť s poradným hlasom člen vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, vlády Českej republiky alebo vlády Slovenskej republiky poverený príslušnou vládou.

Štátna banka česko-slovenská zaujíma stanovisko k návrhom predkladaným na prerokovanie vláde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, vláde Českej republiky alebo vláde Slovenskej republiky, ktoré sa dotýkajú pôsobnosti Štátnej banky česko-slovenskej.

Štátna banka česko-slovenská plní poradné funkcie voči vláde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, vláde Českej republiky a vláde Slovenskej republiky v záležitostiach menovopolitickej povahy a bankovníctva.

Guvernér Štátnej banky česko-slovenskej je oprávnený zúčastniť sa na schôdzach vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a viceguvernér poverený riadením príslušného republikového ústredia na schôdzach vlády príslušnej republiky.

Štátna banka česko-slovenská má výhradné právo vydávať bankovky a mince, ako aj pamätné mince (ďalej len „bankovky a mince“).

Peňažnou jednotkou v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike je koruna česko-slovenská; skratka názvu je „Kčs“. Koruna česko-slovenská sa delí na sto halierov.

Štátna banka česko-slovenská spravuje zásoby bankoviek a mincí a organizuje dodávky bankoviek a mincí od výrobcov v súlade s požiadavkami peňažného obehu.

Štátna banka česko-slovenská dojednáva tlač bankoviek a razbu mincí a dozerá na ochranu a bezpečnosť do obehu nevydaných bankoviek a mincí a na úschovu a ničenie tlačových dosiek, razidiel a neplatných a vyradených bankoviek a mincí.

Platné bankovky a mince vydané Štátnou bankou česko-slovenskou sú zákonnými peniazmi vo svojej nominálnej hodnote pri všetkých platbách na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Mince z drahých kovov, pamätné mince a mince v osobitnom vyhotovení určené na zberateľské účely sa môžu predávať za ceny odlišné od ich nominálnej hodnoty.

Štátna banka česko-slovenská vymieňa na požiadanie poškodené bankovky a mince, ktoré vydala, za bankovky a mince nepoškodené.

Štátna banka česko-slovenská môže odmietnuť vymeniť bankovky alebo mince, ktorých obrazec alebo reliéf je nečitateľný alebo prederavený, a zvyšky bankoviek menšie ako štvrtina pôvodnej plochy bankoviek. Také bankovky a mince sa predložiteľovi odoberú bez náhrady a zničia; v odôvodnených prípadoch môže Štátna banka česko-slovenská výnimočne náhradu poskytnúť.

Štátna banka česko-slovenská neposkytuje náhrady za bankovky a mince, ktoré boli zničené alebo stratené. Bez náhrady sa môžu odobrať bankovky, ktorých vzhľad bol pozmenený, najmä bankovky, ktoré boli popísané, pomaľované, pretlačené, potlačené, perforované alebo ktoré boli zamazané farbou, lepidlom alebo iným podobným materiálom.

Bankovky a mince opotrebované obehom Štátna banka česko-slovenská sťahuje z obehu, ničí ich a nahrádza novými bankovkami a mincami.

Štátna banka česko-slovenská môže vyhlásiť za neplatné a stiahnuť z obehu bankovky a mince, ktoré vydala. Ich nominálnu hodnotu uhradí výmenou za iné novovydané bankovky a mince. Doba, po ktorú možno výmenu vykonávať, nesmie byť kratšia ako päť rokov.

Na konci obdobia určeného na výmenu sa úhrnná suma bankoviek a mincí vyhlásených za neplatné, ale nepredložených na výmenu, odpočíta od množstva peňazí v obehu na účtoch Štátnej banky česko-slovenskej. Táto suma je príjmom Štátnej banky česko-slovenskej.

Akékoľvek reprodukcie bankoviek, mincí, šekov, cenných papierov alebo platobných kariet znejúcich na koruny česko-slovenské alebo na cudziu menu (ďalej len „symboly peňazí“) alebo predmety úpravou ich napodobňujúce sa môžu zhotoviť iba za podmienok ustanovených vykonávacím predpisom.

Falšované bankovky a mince znejúce na koruny česko-slovenské alebo na cudziu menu odoberajú právnické osoby proti potvrdeniu bez náhrady a odovzdávajú ich Štátnej banke česko-slovenskej. Právnické osoby sú oprávnené požadovať od osoby, ktorá falšované bankovky alebo mince predložila, aby vierohodným spôsobom preukázala svoju totožnosť. Odobratie falšovaných bankoviek a mincí oznámi právnická osoba, ktorá falzifikát odobrala, orgánom činným v trestnom konaní.

Štátna banka česko-slovenská ustanovuje úrokové sadzby, rámce, splatnosti a ďalšie podmienky obchodov, ktoré vykonáva podľa tohto zákona.

Štátna banka česko-slovenská môže ustanoviť minimálne úrokové sadzby z vkladov prijímaných bankami a pobočkami zahraničných bánk (ďalej len „banky“) a maximálne úrokové sadzby z úverov nimi poskytovaných; tieto sadzby vyhlasuje opatrením³) v Zbierke zákonov.

Štátna banka česko-slovenská môže určiť bankám maximálny rozsah nimi poskytovaných úverov.

Štátna banka česko-slovenská ustanovuje a vyhlasuje podľa osobitného zákona⁴) pravidlá likvidity, kapitálového vybavenia a ďalšie pravidlá obozretného podnikania bánk.

Štátna banka česko-slovenská môže požadovať, aby banky mali na účte v Štátnej banke česko-slovenskej uloženú určenú časť svojich zdrojov (ďalej len „povinné minimálne rezervy“), ktoré sa spravidla neúročia.

Povinné minimálne rezervy môžu byť najviac 30 % celkových záväzkov banky znížených o záväzky banky voči iným bankám, s výnimkou prípadov uvedených v odseku 3.

Na obmedzenie nadmernej likvidity a prekonanie inflačných tlakov je Štátna banka česko-slovenská oprávnená požadovať povinné minimálne rezervy v rozsahu vyššom, než je vymedzené v odseku 2; v tomto prípade sú v rozsahu prekračujúcom rozsah vymedzený v odseku 2 úročené platnou diskontnou sadzbou.

Pokiaľ banka neudržiava určenú povinnú minimálnu rezervu, je Štátna banka česko-slovenská oprávnená účtovať jej zo sumy, o ktorú nie je určená povinná minimálna rezerva naplnená, úrok vo výške zodpovedajúcej až trojnásobku platnej diskontnej sadzby.

Pri zvýšení úrovne povinných minimálnych rezerv určí Štátna banka česko-slovenská lehotu, v ktorej sa banka musí so zvýšením vyrovnať.

Štátna banka česko-slovenská predkladá vláde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky návrhy zákonných úprav v oblasti meny a peňažného obehu.

Štátna banka česko-slovenská spolu s Federálnym ministerstvom financií predkladá vláde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky návrhy zákonných úprav devízového hospodárstva a návrhy zákonných úprav v oblasti bankovníctva.

Štátna banka česko-slovenská riadi hotovostný peňažný obeh a za tým účelom môže ustanoviť právnym predpisom prípady, keď nemožno platiť v hotovosti.

Štátna banka česko-slovenská ustanoví na zabezpečenie jednotného platobného styku a zúčtovania v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike právnym predpisom

Štátna banka česko-slovenská vykonáva registráciu zastúpení zahraničných bánk a finančných inštitúcií (ďalej len „zastúpenie“) pôsobiacich na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Zahraničná banka alebo finančná inštitúcia je povinná prihlásiť zastúpenie na registráciu pred začiatkom jeho pôsobenia.

Štátna banka česko-slovenská dojednáva v rámci svojej pôsobnosti podľa tohto zákona platobné a iné dohody so zahraničnými bankami a medzinárodnými finančnými inštitúciami.

Štátna banka česko-slovenská koordinuje rozvoj bankového informačného systému v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike. Za tým účelom právnym predpisom ustanoví zásady bankového informačného systému.

Štátna banka česko-slovenská je oprávnená vyžadovať od bánk⁴) a od iných osôb, ktorým udelila povolenie podľa osobitného zákona,²) potrebné informácie a podklady. Za tým účelom Štátna banka česko-slovenská ustanoví v súlade s osobitným zákonom⁶) opatrením³) vyhláseným v Zbierke zákonov metodiku a podmienky pre predkladanie požadovaných informácií a podkladov, ktorými vymedzí najmä obsah, formu, členenie, termíny a spôsob odovzdávania informácií a podkladov. Pokiaľ predložené informácie a podklady nezodpovedajú ustanovenej metodike a podmienkam alebo pokiaľ vzniknú dôvodné pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, je Štátna banka česko-slovenská oprávnená vyžiadať si zodpovedajúce spresnenie alebo vysvetlenie. Ak banka alebo iná osoba, ktorej bolo udelené povolenie podľa osobitného zákona, požadované informácie a podklady nepredloží alebo tieto informácie a podklady sú opakovane neúplné alebo nesprávne, postupuje sa voči bankám podľa osobitného zákona,⁴) voči iným osobám podľa § 50.⁶)

Štátna banka česko-slovenská je oprávnená vykonávať investičnú a obchodnú činnosť v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie jej činnosti.

Štátna banka česko-slovenská vykonáva bankový dohľad nad

Bankový dohľad zahŕňa

Pri výkone bankového dohľadu formou kontroly na mieste sa vzťahy medzi Štátnou bankou česko-slovenskou a kontrolovanými osobami riadia základnými pravidlami kontrolnej činnosti ustanovenými osobitným zákonom⁸) pre orgány štátnej správy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, s výnimkou ustanovení o overovaní odbornej spôsobilosti pracovníkov poverených výkonom kontroly,⁹) ustanovení o zverejňovaní výsledkov kontroly¹⁰) a ustanovení o spolupráci v oblasti kontroly.¹¹)

Ak Štátna banka česko-slovenská zistí nedostatky pri činnosti vykonávanej inými osobami než bankami na základe povolenia podľa osobitných zákonov,⁷) môže uložiť týmto osobám

Nedostatkami podľa odseku 1 sa rozumie porušenie podmienok ustanovených v povolení podľa osobitných zákonov,⁷) ako aj porušenie tohto zákona, osobitného zákona,²) právnych predpisov a opatrení vydaných Štátnou bankou česko-slovenskou.

Pokutu podľa odseku 1 písm. b) uloží Štátna banka česko-slovenská aj osobám, ktoré vykonávajú bez povolenia činnosti, na ktoré je potrebné povolenie podľa osobitných zákonov.⁷)

Uložením pokuty nie je dotknutá zodpovednosť podľa iných právnych predpisov.

Na konanie o uloženie pokuty podľa odseku 1 písm. b) sa vzťahujú predpisy o správnom konaní.¹²) O rozklade proti rozhodnutiu o uložení pokuty rozhoduje banková rada.

Uložené pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu republiky, na ktorej území má príslušná osoba sídlo, prípadne bydlisko.

Štátna banka česko-slovenská môže uložiť pokutu podľa odseku 1 písm. b) do jedného roka odo dňa zistenia nedostatkov, najneskôr však do desiatich rokov odo dňa, v ktorom tieto nedostatky vznikli.

Štátna banka česko-slovenská hospodári podľa rozpočtu schváleného bankovou radou.

Štátna banka česko-slovenská zo svojich výnosov uhrádza nevyhnutné náklady na svoju činnosť. Vytvorený zisk používa na dopĺňanie rezervného fondu a ďalších fondov vytváraných zo zisku a na ostatné použitie v rozpočtovanej výške. Zostávajúci zisk odvádza do štátneho rozpočtu federácie.

Ročnú správu o výsledku svojho hospodárenia Štátna banka česko-slovenská predkladá do troch mesiacov po skončení kalendárneho roka na schválenie Federálnemu zhromaždeniu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Pokiaľ ju Federálne zhromaždenie neschváli, je Štátna banka česko-slovenská povinná do šiestich týždňov predložiť spresnenú a doplnenú správu podľa jeho požiadavky.

Štátna banka česko-slovenská vedie účtovníctvo podľa osobitných predpisov.⁶)

Účtovnú závierku Štátnej banky česko-slovenskej overujú audítori.

Štátna banka česko-slovenská vydáva za účelom zverejnenia výročnú správu, ktorá obsahuje základné údaje o menovom vývoji.

Štátna banka česko-slovenská spracúva a poskytuje dekádne na zverejnenie výkaz o svojej finančnej pozícii.

Na všetky bankové operácie Štátnej banky česko-slovenskej včítane stavov na účtoch, ktoré vedie, sa vzťahuje bankové tajomstvo.

Zamestnanci Štátnej banky česko-slovenskej sú povinní zachovávať mlčanlivosť v služobných veciach. Táto povinnosť trvá aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu, alebo iného obdobného vzťahu. Členov bankovej rady, zamestnancov federálneho ústredia a účelových organizačných jednotiek pri federálnom ústredí Štátnej banky česko-slovenskej môže zbaviť tejto povinnosti z dôvodu verejného záujmu guvernér. Zamestnancov republikových ústredí, pobočiek a ostatných účelových organizačných jednotiek Štátnej banky česko-slovenskej môže zbaviť tejto povinnosti z dôvodu verejného záujmu viceguvernér príslušného republikového ústredia.

Povinnosť zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámia pri výkone svojej funkcie, platí aj pre členov zborov poradcov.

Zamestnanci Štátnej banky česko-slovenskej môžu pôsobiť v riadiacich, dozorných a kontrolných orgánoch obchodných spoločností a bánk len so súhlasom bankovej rady [§ 5 ods. 2 písm. g)].

Bankovky a mince, ktoré boli ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona v obehu ako zákonné peniaze na základe osobitných predpisov,¹³) sa považujú za zákonné peniaze v zmysle § 21 tohto zákona.

Možnosť výmeny neplatných bankoviek, ustanovená osobitnými predpismi,¹⁴) nie je týmto zákonom dotknutá.

Na Štátnu banku česko-slovenskú sa vzťahuje zákon č. 563/1990 Zb. o rozpočtových pravidlách federácie, s výnimkou § 8 ods. 3, § 11 ods. 3, § 15, 16 a 18. Na Štátnu banku česko-slovenskú sa vzťahuje zákon č. 156/1989 Zb. o odvodoch do štátneho rozpočtu, s výnimkou § 7, 8, 10, 15, 19, 21 a 25.

Vydávanie cenných papierov podľa § 38 a § 41 písm. d) tohto zákona nepodlieha povoleniu Federálneho ministerstva financií.