66/1992 Zb. v znení účinnom od 4. 8. 1995 do 31. 12. 2005

VYHLÁŠKA

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

z 31. januára 1992

o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 62 ods. 2 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch, podľa § 391 a § 391a ods. 2 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov, podľa § 374 a čl. III bod 12. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ustanovuje:

PRVÁ ČASŤ

ORGANIZÁCIA PRÁCE NA SÚDOCH (§ 1-3)

§ 1

Základy organizácie

Základom vnútorného usporiadania súdov sú súdne oddelenia vytvorené podľa senátov (samosudcov). Administratívne a iné kancelárske práce pre jedno alebo viacej oddelení vykonáva súdna kancelária. Okrem toho sú zriadené spoločné útvary vykonávajúce úkony pre celý súd.

§ 2

Rozvrh práce

(1)

Rozdelenie práce na súdoch sa určuje na kalendárny rok rozvrhom práce; v rozvrhu práce sa určí aj zastupovanie sudcov.

(2)

V prípade dlhodobej neprítomnosti sudcu alebo výrazných rozdielov v pracovnom vyťažení určí predseda súdu rozsah presunu agendy do iného oddelenia.

(3)

V prípade náhlej prekážky brániacej sudcovi vykonať jednotlivé úkony v konaní, môže predseda súdu nimi poveriť iného sudcu.

(4)

Opatrenia podľa odsekov 2 a 3 vykonáva predseda súdu v súlade s určeným zastupovaním v rozvrhu práce, pokiaľ zabezpečenie riadneho chodu súdu nevyžaduje iný postup. Rovnako sa postupuje aj v prípade vylúčenia sudcu.¹)

§ 3

Úkony mimo súdnej budovy

(1)

Ak sa má nejaký úkon súdu vykonať mimo pracoviska súdu v budove štátneho orgánu alebo štátneho ústavu, zariadenia, podniku alebo inej právnickej osoby, je potrebné vykonanie úkonu vopred dohodnúť s jeho vedúcim.

(2)

Vo vojenských objektoch alebo v objektoch ozbrojených zborov môže súd vykonať úkon len so súhlasom príslušného služobného orgánu.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak ide o vykonanie dôkazu ohliadkou.

(4)

Súdne úkony v budovách a miestnostiach tých osôb, ktoré požívajú diplomatické výsady a imunity, môžu byť vykonané, ak to pripúšťa medzinárodné právo. O takých úkonoch musí súd včas vyrozumieť Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky a požiadať ich o vyslanie zástupcu k takému úkonu.

DRUHÁ ČASŤ

VYMEDZENIE ÚLOH (§ 4-7)

§ 4

Súdni pracovníci

Úlohy výkonu súdnictva na okresných a krajských súdoch plnia sudcovia, prísediaci, justiční čakatelia a pracovníci odborného aparátu súdu.

§ 5

(1)

Pracovníci odborného aparátu súdov sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom súdnictva. Povinnosť mlčanlivosti trvá i po skončení pracovného pomeru.

(2)

Povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže pracovníka odborného aparátu zbaviť predseda súdu.

§ 6

Jednoduché úkony vykonávané justičnými čakateľmi, súdnymi tajomníkmi a vedúcimi súdnej kancelárie

(1)

Predseda súdu môže poveriť justičných čakateľov a súdnych tajomníkov, aby v trestných veciach samostatne vykonávali tieto jednoduché úkony vyhradené podľa Trestného poriadku predsedovi senátu (samosudcovi):

dožiadanie v jednoduchých veciach,

doručovanie súdnych písomností osobám vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody a spisovanie zápisnice o tomto úkone,

spisovanie podaní, vrátane návrhov a opravných prostriedkov v jednoduchých veciach,

rozhodnutie o vrátení veci dôležitej pre trestné konanie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,

rozhodnutie o povinnosti odsúdeného hradiť trovy trestného konania určené paušálnou sumou a náklady spojené s výkonom väzby a o povinnosti odsúdeného nahradiť odmenu a hotové výdavky uhradené štátom ustanovenému obhajcovi,

opatrenia potrebné na výkon trestu odňatia slobody,

rozhodnutie o započítaní väzby a trestu,

opatrenia vo veciach výkonu trestu prepadnutia majetku,

výzva na zaplatenie peňažného trestu alebo poriadkovej pokuty a opatrenia súvisiace s vykonávaním výkonu rozhodnutia o nich,

opatrenia potrebné na výkon iných uložených trestov,

opatrenia na výkon ochranného liečenia, ochrannej výchovy a zhabanie veci,

zabezpečovanie podkladov pre rozhodnutie o osvedčení pri podmienečnom odsúdení, podkladov v konaní o podmienečnom prepustení, o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti a od výkonu zvyšku trestu zákazu pobytu, podkladov pre rozhodnutie o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody a zahladení odsúdenia,

vyrozumenie o podmienečnom prepustení a o zahladení odsúdenia,

podávanie ďalších dodatočných správ registru trestov,

rozhodnutie o výške odmeny ustanovenému obhajcovi a o znalečnom a tlmočnom,

účasť pri návštevách obvineného vo väzbe,

kontrola korešpondencie obvinených.

(2)

Predseda súdu môže poveriť justičných čakateľov a súdnych tajomníkov, aby v občianskoprávnych veciach samostatne vykonávali tieto jednoduché úkony vyhradené podľa zákona o Občianskom súdnom poriadku predsedovi senátu (samosudcovi):

spisovanie jednoduchých podaní, vrátane návrhov a odvolaní,

úkony vo veciach maloletých, v opatrovníckych veciach osôb pozbavených spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzených v spôsobilosti na právne úkony a osôb neprítomných alebo neznámych, ako aj úkony v týchto veciach smerujúcich k príprave rozhodnutia sudcu,

konanie o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,

výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy, prikázaním pohľadávky alebo predajom hnuteľnej veci s výnimkou odkladu výkonu rozhodnutia²) a zastavenia výkonu rozhodnutia,³)

vydávanie platobných rozkazov, ak bolo vydanie platobného rozkazu navrhnuté v návrhu na začatie konania, a v týchto prípadoch rozhodovanie o oneskorene podaných odporoch a o zrušení platobného rozkazu, ktorý nemôžno doručiť,

vybavovanie dožiadaní v jednoduchých veciach s výnimkou dožiadaní v styku s cudzinou,

rozhodovanie o vrátení preddavkov zložených v občianskom súdnom konaní,

rozhodovanie vo veciach súdnych poplatkov, pokiaľ nejde o rozhodovanie pri konaní,

ch)

úkony a rozhodovanie v konaní o dedičstve podľa Občianskeho súdneho poriadku, ak

nejde o ustanovenie správcu dedičstva alebo jeho časti podľa § 175c,

nejde o postup podľa § 175k,

nejde o odňatie veci podľa § 175zb,

nejde o vrátenie veci podľa § 175zd ods. 1,

je dedičstvo predlžené a nedôjde k dohode podľa § 175p a je potrebné nariadiť likvidáciu dedičstva podľa § 175t, § 175u a § 175v,

úkony a rozhodovanie v konaní o úschovách,

úkony a rozhodovanie v konaní o umorenie listín.

(3)

Predseda súdu môže poveriť justičných čakateľov a súdnych tajomníkov, aby v obchodných veciach samostatne vykonávali tieto jednoduché úkony vyhradené podľa zákona o Občianskom súdnom poriadku predsedovi senátu (samosudcovi):

spisovanie jednoduchých podaní, vrátane návrhov a odvolaní,

vybavovanie dožiadaní v jednoduchých veciach s výnimkou dožiadaní v styku s cudzinou,

vydávanie platobných rozkazov, ak bolo vydanie platobného rozkazu alebo zmenkového (šekového) platobného rozkazu navrhnuté v návrhu na začatie konania, a v týchto prípadoch rozhodovanie o oneskorene podaných odporoch a o zrušení platobného rozkazu, ktorý nemožno doručiť,

rozhodovanie o vrátení preddavkov zložených v občianskom súdnom konaní,

rozhodovanie vo veciach súdnych poplatkov, ak nejde o rozhodovanie pri konaní,

vybavovanie jednoduchých vecí obchodného registra,

vydávania úradných odpisov, výpisov alebo potvrdení z obchodného registra.

(4)

Súdni tajomníci a justiční čakatelia môžu na základe poverenia predsedu súdu vykonávať v trestnom konaní podľa pokynov predsedu senátu (samosudcu) aj iné úkony súvisiace s výkonom rozhodnutia.

(5)

Predseda súdu môže poveriť niektorých pracovníkov odborného aparátu alebo justičných čakateľov, aby vyhotovovali štatistické listy a vykonávali v určenom rozsahu ďalšie práce v odbore štatistiky.

(6)

Predseda súdu môže poveriť justičných čakateľov a súdnych tajomníkov, aby samostatne vykonávali úkony v inej činnosti súdu podľa § 352 Občianskeho súdneho poriadku.

(7)

Predseda senátu (samosudca), ktorému bola vec prikázaná podľa rozvrhu práce, dohliada na to, aby úkony, ktoré vykonáva pracovník tým poverený podľa odsekov 1 až 3 a 6, boli správne a včas vykonávané.

(8)

Oprávnenie súdnych tajomníkov podľa iných predpisov nie je dotknuté.

(9)

Vedúci súdnych kancelárií vykonávajú vedľa ďalších úloh uvedených v iných ustanoveniach samostatne najmä tieto práce:

spisujú do zápisnice podania a ústne vyhlásenia účastníkov konania o udelení, odvolaní alebo vypovedaní plnomocenstva, urobené mimo konania a oznamujú odvolanie alebo výpoveď plnomocenstva účastníkom konania,

prijímajú do zápisnice žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie zástupcu, ak bol návrh podaný mimo konania,

vyznačujú doložku vykonateľnosti na rovnopisy rozhodnutí.

§ 7

Opravný prostriedok proti rozhodnutiu justičného čakateľa alebo súdneho tajomníka

(1)

Proti rozhodnutiu vydanému justičným čakateľom alebo súdnym tajomníkom vo veciach uvedených v § 6 ods. 1 až 3 možno podať opravný prostriedok za rovnakých podmienok ako proti rozhodnutiu predsedu senátu (samosudcu). Podaný opravný prostriedok sa však predloží najprv predsedovi senátu (samosudcovi), ktorý o ňom v občianskoprávnych a obchodných veciach rozhodne, ak má za to, že sa mu má celkom vyhovieť,⁴) v trestných veciach, ak má za to, že sa mu má vyhovieť a ak sa zmena pôvodného rozhodnutia nedotkne práv inej osoby,⁵) inak ho predloží súdu druhého stupňa, aby o ňom rozhodol.

(2)

Ak predseda senátu (samosudca) rozhodne o opravnom prostriedku sám, považuje sa jeho rozhodnutie za rozhodnutie súdu prvého stupňa; proti nemu je prípustný opravný prostriedok podľa všeobecných ustanovení o konaní pred súdom.

TRETIA ČASŤ

(§ 8)

§ 8

Nahliadanie do obchodného registra, zoznamu znalcov a tlmočníkov

Do obchodného registra, zoznamu znalcov a tlmočníkov možno nahliadať a vyhotovovať z nich odpisy a výpisy v úradných hodinách pod dozorom povereného pracovníka súdu. Miestnosti na to určené musia byť zreteľne označené a uvedené na orientačnej tabuli súdu.

ŠTVRTÁ ČASŤ

(§ 9-28)

§ 9

Predloženie rovnopisu účastníkmi

V občianskom súdnom konaní môžu účastníci pre urýchlené vybavenie veci predložiť súdu súčasne s podaním tiež vyhotovenie a potrebné rovnopisy rozhodnutí, ktorých vydanie navrhujú a ktoré má vydať bez vypočutia účastníkov. Tieto vyhotovenia súd po prípadnom doplnení použije pri vydaní rozhodnutia.

§ 10

Zoznam prejednávaných vecí

Vedúci súdnej kancelárie urobí opatrenie, aby zoznam všetkých vecí, v ktorých je nariadené pojednávanie, hlavné pojednávanie alebo verejné zasadanie na ten istý deň, bol vyvesený na dverách pojednávacej miestnosti. V zozname sa uvedú mená a priezviská sudcov, spisová značka, mená a priezviská účastníkov (obžalovaných), predmet a čas pojednávania.

Dôstojnosť súdneho konania

(§ 11-17)

§ 11

(1)

Pred začatím pojednávania vyvolá zapisovateľ predo dvermi pojednávacej miestnosti hlasne a zrozumiteľne vec, ktorá bude prejednávaná. Zároveň predbežne zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie pozvané, a vyzve ich na vstup do pojednávacej miestnosti. Vyvolanie vecí týmto spôsobom môže byť nahradené vhodným technickým zariadením. Nie je prípustné, aby sa okrem súdnych osôb niekto ďalší zdržoval v pojednávacej miestnosti pred vyvolaním veci.

(2)

Do pojednávacej miestnosti sa vstupuje s nepokrytou hlavou; to sa nevzťahuje na príslušníkov ozbrojených zborov v službe a na ženy, ak je to v súlade s pravidlami spoločenského správania.

§ 12

(1)

Pri použití pút, predvádzacích retiazok a ďalších donucovacích prostriedkov na predvedenie osôb sa orgány Zboru väzenskej a justičnej stráže riadia osobitnými predpismi.

(2)

Počas prítomnosti v pojednávacej miestnosti sa predvedeným donucovacie prostriedky na pokyn predsedu senátu (samosudcu) snímajú, ponechajú, prípadne znovu použijú. Pri rozhodovaní o takom opatrení zváži predseda senátu (samosudca) najmä, či podľa dostupných informácií o predvádzanom je dôvodné podozrenie z pokusu o útek, napadnutia prítomných osôb alebo iného násilného konania. Rozhodnutie o tom predseda senátu (samosudca) uvedie v zápisnici o pojednávaní.

§ 13

(1)

Pri príchode alebo odchode senátu (samosudcu) vstanú osoby prítomné v pojednávacej miestnosti. Ak nie je k dispozícii poradná miestnosť, súdne osoby musia byť v úradnom odeve a na svojich miestach už pri vyvolaní veci.

(2)

K senátu (samosudcovi) sa hovorí len postojačky. Predseda senátu (samosudca) však môže dovoliť osobám, ktorých vek alebo zdravotný stav to odôvodňuje, aby pri prednesoch a výpovedi sedeli.

(3)

V stoji vypočujú všetci prítomní, vrátane súdnych osôb vyhlásenie rozsudku. Inak v priebehu pojednávania sedia všetci prítomní, vrátane súdnych osôb na svojich miestach.

(4)

Klásť otázky a vyjadrovať sa možno len so súhlasom alebo na pokyn predsedu senátu (samosudcu).

(5)

Slovné prejavy sudcov a ostatných osôb, ktorým bolo udelené slovo, musia byť hlasité a zrozumiteľné.

(6)

Obracať sa na sudcu, zapisovateľa, prokurátora, obhajcu alebo právneho zástupcu účastníka v priebehu konania vo veciach, ktoré s prejednávanou vecou nesúvisia, nie je prípustné, a to ani vtedy, ak ide o služobné záležitosti.

(7)

Osoby prítomné v pojednávacej miestnosti sú povinné zdržať sa všetkého, čo by mohlo narušiť hladký priebeh súdneho pojednávania, vrátane prejavovania súhlasu alebo nesúhlasu s priebehom pojednávania, výpoveďami osôb a s vyhlásenými rozhodnutiami.

(8)

Účastníkom a ich právnym zástupcom je potrebné umožniť, aby sa v priebehu súdneho pojednávania navzájom poradili o svojich stanoviskách a návrhoch. Za tým účelom možno pojednávanie na primeraný čas prerušiť.

(9)

Fajčenie alebo požívanie jedál a nápojov v pojednávacej miestnosti je zakázané.

§ 14

(1)

V pojednávacej miestnosti sa všetkým, s výnimkou osôb mladších ako pätnásť rokov, zásadne vyká.

(2)

Súdne osoby i ostatné prítomné osoby sa navzájom oslovujú „pán - pani - slečna“ s pripojením funkcie alebo procesného postavenia, v ktorom oslovený vystupuje, alebo jeho akademického titulu. Iba osoby mladšie ako pätnásť rokov možno osloviť, ak sa to javí účelné na prekonanie ich hanblivosti, len menom.

(3)

V prípade, že je nevyhnutné rozlíšiť osoby s rovnakým procesným postavením, možno oslovenie podľa predchádzajúceho odseku doplniť i priezviskom konkrétnej osoby.

§ 15

(1)

Pred vyhlásením rozhodnutia sa senát odoberie do poradnej miestnosti. Ak nie je k dispozícii poradná miestnosť, vyzve predseda senátu prítomných, aby pojednávaciu miestnosť opustili.

(2)

Pred návratom senátu z poradnej miestnosti zariadi zapisovateľ, aby účastníci pojednávania zaujali opäť svoje miesta v pojednávacej miestnosti. Ak sa porada koná priamo v pojednávacej miestnosti, vyzve zapisovateľ po skončení porady účastníkov na návrat do pojednávacej miestnosti, prípadne sa na výzvu použije vhodné technické zariadenie.

(3)

Obdobne ako senát môže postupovať aj samosudca.

§ 16

(1)

Pred vyhlásením rozsudku vyzve predseda senátu (samosudca) prítomných, aby povstali. Sám rozsudok vyhlasuje až do konca výrokovej časti v stoji, dôstojným spôsobom, plynule a nahlas.

(2)

Po vyhlásení výrokovej časti rozsudku vyzve predseda senátu (samosudca) prítomných, aby si sadli, a sám tiež v sede rozsudok odôvodní a dá potrebné poučenie. Odôvodnenie musí byť prednesené zrozumiteľne a presvedčivo.

(3)

Obdobne sa postupuje i pri vyhlasovaní výroku a odôvodnení uznesenia s tým rozdielom, že sa celé uznesenie vyhlasuje v sede.

(4)

Po úplnom vyčerpaní obsahu pojednávania vyhlási predseda senátu (samosudca) pojednávanie za skončené a vyzve prítomných, aby sa vzdialili z pojednávacej miestnosti.

§ 17

(1)

Ak je verejnosť vylúčená, oznámi sa také rozhodnutie senátu (samosudcu) zreteľne na dverách pojednávacej miestnosti spolu so zákazom vstupu nepovolaným osobám.

(2)

Ak možno očakávať, že občania prejavia o prejednanie niektorej veci väčší záujem, urobí predseda senátu (samosudca) za účinnosti správy súdu opatrenia na dôstojný priebeh pojednávania. Najmä nariadi prejednávanie veci do vhodnej pojednávacej miestnosti s prihliadnutím na rozsah predpokladaného záujmu i možnosti súdu. V prípade nebezpečenstva preplnenia pojednávacej miestnosti je oprávnený regulovať prístup vydávaním vstupeniek. Ak je vstup do pojednávacej miestnosti podmienený vstupenkou, musí byť verejnosť vhodným spôsobom informovaná.

Niektoré ďalšie úkony súdu

(§ 18-28)

§ 18

Pribranie tlmočníka

(1)

Ak koná občan pred súdom v inom ako českom alebo slovenskom jazyku, priberie súd tlmočníka. Tlmočník môže byť zároveň zapisovateľom. Táto okolnosť sa poznamená v zápisnici.

(2)

Podľa ustanovení odseku 1 sa postupuje obdobne aj pri výsluchu osôb hluchých, nemých, alebo hluchonemých, ak sa nedá s nimi dorozumieť iným spoľahlivým spôsobom.

§ 19

Predvolávanie niektorých osôb k súdnym úkonom

(1)

Príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov v činnej službe sa predvolávajú prostredníctvom príslušných služobných orgánov. Ak nie je známy útvar, v ktorom vojak koná službu, predvoláva sa prostredníctvom posádkovej správy, ak nie je známa, prostredníctvom okresnej vojenskej správy.

(2)

Osoby vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe sa predvolávajú prostredníctvom nápravnovýchovného ústavu alebo väznice so žiadosťou o ich predvedenie. Ak je predvolaná osoba vo väzbe v inej veci, treba k žiadosti pripojiť písomný súhlas príslušného orgánu (prokurátora, predsedu senátu, samosudcu) s predvedením.

(3)

Osoby z výkonu ústavného ochranného liečenia, ochrannej výchovy a z psychiatrických liečební sa predvolávajú prostredníctvom týchto ústavoch (zdravotníckych zariadení), ktoré tiež zabezpečia ich predvedenie. Ak to vyžaduje bezpečnosť pracovníkov týchto ústavov (zdravotníckych zariadení), urobia tieto ústavy (zdravotnícke zariadenia) vo výnimočných prípadoch samy opatrenia, aby bola pri predvedení osôb v ústavnej starostlivosti zaistená bezpečnosť pracovníkov ústavu.

§ 20

Zasielanie súdnych písomností v niektorých prípadoch

(1)

Písomnosti určené tým, na ktorých sa vykonáva trest odňatia slobody, alebo ktorí sú vo väzbe, doručujú sa prostredníctvom nápravnovýchovných ústavov a väzníc, v ktorých sú umiestnení, alebo pri nutnom urýchlení i osobne povereným pracovníkom súdu (§ 6 ods. 1).

(2)

Osobám vo výkone ústavného ochranného liečenia a osobám držaným v ústave zdravotníckej starostlivosti sa doručuje prostredníctvom správy príslušného zdravotníckeho zariadenia. Obdobne sa postupuje u chovancov domovov mládeže a iných kolektívnych zariadení pre mládež.

(3)

Písomnosti určené tým, ktorí požívajú diplomatické výsady a imunity, alebo tým ktorí sú v ich bytoch, alebo ktorým sa majú písomnosti doručiť v budovách alebo miestnostiach chránených diplomatickou imunitou, predložia sa ministerstvu na ďalšie opatrenie.

(4)

Písomnosti určené príslušníkom ozbrojených síl a ozbrojených zborov v činnej službe, ktorí nie sú hromadne ubytovaní vo vojenských objektoch alebo objektoch ozbrojených zborov, doručujú sa priamo; v ostatných prípadoch sa doručujú prostredníctvom ich veliteľov (náčelníkov). Ak nie je známy útvar, v ktorom vojak koná službu, doručujú sa písomnosti prostredníctvom posádkovej správy; ak nie je známa, prostredníctvom okresnej vojenskej správy.

§ 21

Zápisnice v konaní pred súdom

(1)

Zápisnica o pojednávaní sa diktuje nahlas, aby prítomní diktované znenie počuli, pokiaľ zákon nepripúšťa iný postup.⁶) Predseda senátu (samosudca) môže vyslúchanému, predovšetkým ak ide o znalca, dovoliť, aby svoju výpoveď nadiktoval do zápisnice. Táto okolnosť sa poznamená v zápisnici.

(2)

Pokiaľ to zákony o konaní pred súdom pripúšťajú, môže byť zápisnica o pojednávaní vyhotovená podľa nahlas diktovaného znenia tesnopisom alebo záznamovou technikou; o tom sa k zápisnici pripojí doložka, v ktorej sa uvedie meno a priezvisko pracovníka, ktorý zápisnicu podľa záznamu vyhotovil. Predseda senátu (samosudca) je povinný preveriť, či obsah vyhotovenej zápisnice je totožný s obsahom záznamu, a správnosť vyhotovenia zápisnice potvrdí svojím podpisom. Pokiaľ zákony o konaní pred súdom neurčujú inak, netreba záznam uchovávať. Ak je zápisnica o pojednávaní vyhotovená týmto spôsobom, možno upustiť od prítomnosti zapisovateľa na pojednávaní, s výnimkou hlavného pojednávania, verejného a neverejného zasadania.

(3)

Zápisnica sa zapisuje v slovenskom jazyku. Ak záleží na doslovnom znení výpovede toho, kto nevypovedá v slovenskom jazyku, zapíše zapisovateľ alebo tlmočník jej príslušnú časť, pokiaľ je to možné, tiež v jazyku, v ktorom vypočúvaný vypovedal.

(4)

Obálku so zápisnicou o hlasovaní môže otvoriť len predseda senátu nadriadeného súdu pri rozhodovaní o opravnom prostriedku a predseda senátu najvyššieho súdu pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie zákona, ako aj sudca poverený vyhotovením rozsudku; po nahliadnutí ju opäť zalepí, opatrí odtlačkom okrúhlej úradnej pečiatky a otvorenie potvrdí svojím podpisom.

(5)

Zápisnica o hlasovaní sa nespisuje, ak ide o jednoduché uznesenie, na ktorom sa senát uzniesol jednomyseľne a ktorému predchádzala porada len v pojednávacej miestnosti bez prerušenia konania; v zápisnici o pojednávaní sa v takomto prípade poznamená, že uznesenie bolo vynesené bez prerušenia pojednávania.

§ 22

Používanie úradnej pečiatky

Odtlačkom okrúhlej úradnej pečiatky opatrí súd predovšetkým odpisy (rovnopisy) vyhotovení súdnych rozhodnutí, listiny o poverení výchovou a zastupovaním maloletého, o ustanovení opatrovníka, úradné potvrdenie (vysvedčenie), doložku o právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutí, nariadenie výkonu trestu a ochranných opatrení, príkaz na zatknutie, príkaz na prijatie do väzby a príkaz na prepustenie z väzby alebo z výkonu trestu odňatia slobody, žiadosť o vypátranie pobytu osôb, opatrenie o ustanovení obhajcu, ako aj všetky písomnosti určené pre súdy alebo iné orgány v cudzine.

§ 23

Doložka o právoplatnosti

Len čo sudca alebo pracovník poverený úkonom podľa § 6 zistí, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, zaznamená to na vyhotovenom rozhodnutí založenom v spise s uvedením dňa, keď nastala právoplatnosť, a pripojí svoj čitateľný podpis a dátum vyznačenia. Ak nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť len čiastočne, je to nutné v zázname presne vyjadriť. Keď bol podaný návrh na doplnenie rozsudku, nie je to na prekážku tomu, aby bola pripojená doložka o právoplatnosti.

§ 24

Vyznačovanie právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia

Na žiadosť toho, komu bol doručný rovnopis rozhodnutia alebo komu bol vydaný rovnopis schváleného súdneho zmieru skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, vyznačí súd na predloženom rovnopise rozhodnutia (schváleného zmieru) doložku právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia (zmieru). Keď bol podaný návrh na doplnenie rozsudku, nie je to na prekážku tomu, aby bola pripojená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia.

§ 25

Rovnopis podaní

(1)

Písomné podanie treba predložiť súdu v toľkých rovnopisoch, koľko ich treba, aby po jednom rovnopise mohol dostať súd a každý, komu sa majú tieto písomnosti doručiť.

(2)

Ak nepredloží účastník v určenej lehote potrebný počet rovnopisov písomného podania, hoci bol k tomu vyzvaný, môže tieto rovnopisy vyhotoviť súd na účastníkove trovy; na to musí byť účastník vo výzve upozornený. Trovy sa vyznačia v zozname trov.

§ 26

Rekonštrukcia spisov

(1)

Spisy, ktoré sa celkom alebo čiastočne zničili alebo stratili, rekonštruuje, ak je to potrebné, na návrh alebo bez návrhu súd, ktorý vo veci konal v prvom stupni, podľa záznamov v registroch a iných evidenčných pomôckach.

(2)

Súd o rekonštrukcii spisu vyhotoví zápisnicu, v ktorej uvedie deň podania návrhu, dátum každého pojednávania, dátum rozhodnutia vo veci a údaj o opravnom prostriedku a spôsobe jeho vybavenia. Údaje o súdnych poplatkoch sa nevyznačujú.

(3)

Súd vyhotoví overené odpisy rovnopisov svojho rozhodnutia a iných svojich písomností, ako aj dokladov vyžiadaných od iného súdu alebo štátneho orgánu; na overených odpisoch rovnopisov pripojí doložku, že odpis nahrádza zničenú alebo stratenú listinu. Z tohto dôvodu môže uložiť účastníkom, ich zástupcom a tretím osobám, aby predložili rovnopisy podania, odpisy rozhodnutí a iné písomnosti, ktoré im súd po vyhotovení overeného odpisu vráti.

(4)

Ak nemožno postupovať podľa odsekov 2 a 3, súd vykoná šetrenie za účelom osvedčenia zapísaných výpovedí, vypočuje osoby, ktoré boli vypočuté ako účastníci, svedkovia, znalci, prípadne vykoná iné osvedčenia a výsledok šetrení zapíše v zápisnici o rekonštrukcii.

(5)

Zápisnica o rekonštrukcii nahrádza listiny, najmä rôzne podania, zápisnice o pojednávaní a prílohy. Rovnopis zápisnice o rekonštrukcii sa doručí známym účastníkom. Ak účastníci vznesú námietky proti zneniu zápisnice, súd ich k zápisnici pripojí.

§ 27

Vydávanie úradných potvrdení

Predseda senátu (samosudca) môže na žiadosť tých, ktorí to potrebujú na uplatnenie alebo obhajovanie svojich práv, vydať úradné potvrdenie o skutočnostiach známych zo spisu, prípadne odpis niektorej písomnosti po zaplatení súdneho poplatku.

§ 28

Vyžadovanie súčinnosti od polície a iných orgánov

(1)

Súdy sú oprávnené vyžadovať od orgánov obcí, okresných úradov, orgánov polície a od iných orgánov a organizácií súčinnosť pri plnení svojich úloh, a to predovšetkým oznamovanie skutočností, ktoré majú význam pre súdne konanie a rozhodovanie.⁷)

(2)

Od orgánov obcí, okresných úradov a obvodných úradov možno vyžadovať predovšetkým správy o správaní, majetkových a sociálnych pomeroch obvineného a účastníkov konania a o pomeroch mladistvého, ktoré majú podklad vo vlastných poznatkoch týchto orgánov.

(3)

Od orgánov polície môžu súdy vyžadovať predovšetkým správy o správaní obvineného a účastníkov konania, o správaní podmienečne odsúdeného a podmienečne prepusteného z výkonu trestu odňatia slobody v určenej skúšobnej dobe a o správaní odsúdeného na účely rozhodnutia o zahladení odsúdenia, a o pobyte a zamestnaní osôb. Ak je to potrebné, orgány polície na žiadosť súdu vykonávajú pátranie po pobyte osoby.

(4)

Od zamestnávateľa môžu súdy vyžadovať správy o správaní ich pracovníkov v zamestnaní a o ich zárobkových pomeroch alebo i o ďalších skutočnostiach, ak je to potrebné na súdne konanie a rozhodnutie.

PIATA ČASŤ

NÁHRADA NEVYHNUTNÝCH VÝDAVKOV OSOBÁM ZÚČASTNENÝM NA KONANÍ (§ 29-33)

§ 29

(1)

K hotovým výdavkom účastníka patrí cestovné, stravné a nocľažné.

(2)

Stratu na zárobku účastníka, ktorý je v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnoprávnom vzťahu, vypočíta súd z priemerného čistého zárobku dosiahnutého v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku. Výšku priemerného čistého zárobku preukáže účastník potvrdením zamestnávateľa, u ktorého pracuje, kde je uvedené, či a akú sumu zamestnávateľ zrazí za čas neprítomnosti v práci, a či účastník môže nastúpiť do práce na zvyšok smeny.

(3)

Účastníkovi, ktorý nie je v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, je však zárobkovo činný, patrí náhrada za stratu na zárobku vypočítaná zo základu dane z príjmov fyzických osôb,⁸) delená počtom pracovných hodín pripadajúcich na kalendárny rok, ktorý osobitný predpis⁹) pripúšťa ako najvyšší rozsah pracovného času pracovníkov v pracovnom pomere. Výšku základu dane z príjmov fyzických osôb preukazuje účastník posledným platobným výmerom orgánu vykonávajúceho správu dane, ktorý predchádzal dňu, v ktorom je nárok na náhradu uplatňovaný; pokiaľ nemožno výšku straty na zárobku týmto spôsobom preukázať, patrí účastníkovi náhrada za stratu na zárobku v sume 17 Kčs za hodinu, najviac však 136 Kčs za deň.

(4)

Ak potrebuje účastník postihnutý ťažkou telesnou chybou alebo chorobou alebo v iných závažných prípadoch sprievodcu, tvoria nevyhnutné výdavky sprievodcu a jeho ušlý zárobok súčasť trov konania účastníka.

§ 30

(1)

Nárok na cestovné má len ten účastník, ktorý nebýva alebo nepracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, alebo je predvolaný z miesta, kde sa dočasne zdržuje.

(2)

Účastníkovi sa hradia skutočné, účelné a hospodárne výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom. Ak použil účastník vlastné motorové vozidlo, hradí sa mu cestovné ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom s výnimkou prípadov podľa § 32.

§ 31

(1)

Ak účastník použil aj miestny verejný dopravný prostriedok, hradí sa mu aj miestne prepravné.

(2)

Miestne prepravné sa hradí aj účastníkovi, ktorý býva alebo pracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, ak použil miestny verejný hromadný dopravný prostriedok.

§ 32

Ak to vyžadujú okolnosti prípadu, aby cesta bola vykonaná inak ako verejným hromadným dopravným prostriedkom, poskytne sa účastníkom pri ceste náhrada podľa osobitných predpisov.¹⁰) Podľa týchto predpisov sa poskytuje stravné a nocľažné.

§ 33

(1)

Na určenie výšky náhrady nevyhnutných výdavkov a náhrady straty na zárobku a na určenie nákladov zákonného zástupcu účastníka alebo jeho zástupcu, ktorý nie je advokátom alebo komerčným právnikom, na určenie nákladov opatrovníka ustanoveného účastníkovi, na určnie nákladov nevyhnutného sprievodcu, ako aj na určenie výšky svedočného sa primerane použijú ustanovenia § 29 až 33.

(2)

O náhradách poskytovaných znalcom a tlmočníkom platia osobitné predpisy.¹¹)

ŠIESTA ČASŤ

(§ 34-45)

Prvý oddiel

Výkon niektorých rozhodnutí v trestnom konaní (§ 34-44)

§ 34

Rozhodovanie súdu o väzbe a o príkaze na domovú prehliadku

Predseda súdu vypracuje podľa konkrétnych podmienok rozvrh služieb, v ktorom určí sudcu (predsedu senátu), ktorý bude v jednotlivých dňoch v pracovnom čase rozhodovať o vydaní príkazu na zatknutie, o väzbe zadržanej alebo zatknutej osoby a o vydaní príkazu na domovú prehliadku podľa § 69, 77 a 83 Trestného poriadku; v rozvrhu služieb tiež určí ďalšieho sudcu na zastupovanie v mimoriadnych prípadoch (práceneschopnosť). Určený sudca (predseda senátu) je povinný počas pracovného času zdržiavať sa na pracovisku.

§ 35

(1)

Predseda okresného (obvodného) a krajského súdu určí pracovnú pohotovosť pre sudcu (predsedu senátu), ktorý bude mimo pracovného času (od 16 hod. do začiatku pracovného času v nasledujúci deň) a v dňoch pracovného voľna a pracovného pokoja plniť úlohy vyplývajúce z § 69, 77 a 83 Trestného priadku, a umožní mu prístup do budovy súdu a do súdnej kancelárie (k priamej tel. linke a okrúhlej úradnej pečiatke). V prípade potreby určí tiež pracovnú pohotovosť zapisovateľky.

(2)

Predseda súdu oznámi príslušnej prokuratúre a operačnému stredisku príslušného veliteľstva Policajného zboru Slovenskej republiky v obvode súdu adresu a číslo telefónnej stanice, kde sa bude určený sudca (predseda senátu) počas pracovnej pohotovosti zdržiavať, príp. určí ďalší spôsob zabezpečenia ich dosiahnuteľnosti podľa miestnych podmienok. Na túto adresu doručuje v čase trvania pracovnej pohotovosti polícia, a jej prostredníctvom aj prokurátor, všetky písomnosti určené súdu, pokiaľ sa s nimi určený sudca (predseda senátu) nedohodne inak. Pri doručení písomností sudca (predseda senátu) potvrdí dátum a čas prevzatia.

(3)

Pracovnú pohotovosť nie je potrebné zabezpečovať na tých okresných súdoch, ktoré nemajú vydaný nerealizovaný príkaz na zatknutie podľa § 69 ods. 1 Trestného poriadku, pokiaľ bude zabezpečovať ostatné úkony podľa tohto ustanovenia mimo pracovného času sudca, ktorému bola predsedom krajského súdu po prerokovaní s krajským prokurátorom určená pracovná pohotovosť pre celý kraj alebo jeho určenú časť (§ 26 Trestného poriadku).

(4)

Ak je potrebné v tomto čase vypočuť obvineného a rozhodnúť o väzbe, ustanoviť obhajcu alebo vydať príkaz na domovú prehliadku, orgány polície alebo prokuratúra o tom vyrozumejú sudcu (predsedu senátu) príslušného podľa predchádzajúcich odsekov, ktorý určí miesto a čas potrebného úkonu.

(5)

Ak je sudcovi (predsedovi senátu) dodaný obvinený, ktorý bol zatknutý na základe príkazu na zatknutie vydaného iným súdom, sudca (predseda senátu) preskúma, či sú splnené podmienky, pre ktoré obvineného nemožno v lehote uvedenej v § 69 ods. 4 Trestného poriadku dodať súdu, ktorý príkaz na zatknutie vydal. Ak sú tieto podmienky splnené a orgány polície predložia príkaz na zatknutie, sudca (predseda senátu) obvineného vypočuje k dôvodom, pre ktoré bol príkaz vydaný, prostredníctvom príslušných orgánov polície sa spojí so sudcom súdu, ktorý príkaz na zatknutie vydal, a o výsluchu ho informuje faxom alebo iným obdobným telekomunikačným prostriedkom súdu alebo polície. Sudca (predseda senátu) súdu, ktorý príkaz na zatknutie vydal, na základe tejto informácie a skutočností vyplývajúcich z trestného spisu rozhodne o väzbe a svoje rozhodnutie rovnakým spôsobom oznámi obvinenému prostredníctvom súdu vykonávajúceho výsluch.

(6)

Ak bolo rozhodnuté, že sa obvinený berie do väzby, je potrebné o tom doručiť príslušnej spádovej väznici príkaz na prijatie do väzby, ktorý musí popri údajoch zabezpečujúcich, že obvinený nebude zamenený s inou osobou, obsahovať údaje o tom, ktorý súd a z akých dôvodov (§ 67 Trestného poriadku) rozhodol o vzatí do väzby a aké obmedzenia sa majú v prípade kolúznej väzby voči obvinenému vo väznici uplatniť. Súd, ktorý príkaz na zatknutie vydal a rozhodol o väzbe, doručí uznesenie priamo svojej spádovej väznici v najbližší pracovný deň. Ak bolo dodatočne rozhodnuté o uvalení kolúznej väzby alebo o tom, že dôvody kolúznej väzby odpadli, doručí súd toto rozhodnutie väznici.

§ 36

Peňažná záruka

(1)

Ak súd prijme peňažnú záruku (§ 73a Trestného poriadku), určí súčasne podľa povahy veci lehotu, do ktorej musí byť peňažná záruka zložená. V nevyhnutných prípadoch umožní obvinenému alebo inej osobe, aby peňažnú záruku zložili do pokladne súdu. Inak týmto osobám uloží, aby peňažnú záruku zaslali priamo na depozitný účet súdu. To platí aj pre prípad zloženia peňažnej záruky v cudzej mene.

(2)

Ak je obvinený vo väzbe a súd prijme peňažnú záruku, prepustí ho z väzby ihneď potom, ako bola peňažná záruka na účet súdu zložená. Výplatu sumy zloženej na peňažnú záruku možno vykonať len na základe písomného príkazu sudcu (predsedu senátu).

§ 37

Opatrenia na nariadenie výkonu trestu odňatia slobody

(1)

Ak odsúdený bez dostatočného ospravedlnenia nenastúpi v určenej lehote výkon trestu odňatia slobody alebo ak je obava, že ujde, prikáže predseda senátu (samosudca), aby bol odsúdený dodaný na výkon trestu do príslušnej spádovej väznice (§ 321 ods. 3 Trestného poriadku). Ak pobyt odsúdeného nie je známy, súd to na príkaze na dodanie na výkon trestu odňatia slobody výslovne uvedie s tým, že je potrebné vypátrať pobyt odsúdeného (§ 321 ods. 3 Trestného poriadku). Príkaz na dodanie na výkon trestu odňatia slobody sa odošle okresnému veliteľstvu Policajného zboru Slovenskej republiky v obvode súdu.

(2)

Ak bol pobyt odsúdeného vypátraný inak ako orgánmi polície, alebo ak sa odsúdený dobrovoľne prihlásil na výkon trestu, je potrebné príkaz na dodanie na výkon trestu odvolať, a to u toho orgánu polície, ktorému bol odoslaný.

(3)

U odsúdeného, ktorý sa zdržuje v cudzine, sa pri nariadení výkonu trestu odňatia slobody postupuje podľa osobitného predpisu.¹²)

(4)

Ak vykonáva odsúdený vojenskú základnú alebo náhradnú službu, vyzve ho predseda senátu (samosudca) na nástup výkonu trestu odňatia slobody prostredníctvom veliteľa (náčelníka) útvaru, kde odsúdený vykonáva vojenskú službu.

(5)

U mladistvého, ktorý je v ústavnej alebo ochrannej výchove, zašle súd nariadenie výkonu trestu odňatia slobody ústavu, v ktorom je mladistvý, s tým, aby bol na výkon trestu dodaný pracovníkom ústavu. Ak to nemožno zabezpečiť, požiada predseda senátu (samosudca) o predvedenie mladistvého na výkon trestu okresné veliteľstvo Policajného zboru Slovenskej republiky, v ktorého obvode je ústav.

(6)

Ak ide o výkon trestu odňatia slobody dlhší ako tri mesiace, nápravnovýchovný ústav pre mladistvých najmenej dva mesiace pred predpokladaným dňom jeho skončenia oznámi výchovnému alebo liečebnému zariadeniu, z ktorého bol mladistvý dodaný na výkon trestu, výsledky prevýchovy mladistvého výkonom trestu z hľadiska prípadného prepustenia z ochrannej výchovy, podmienečného umiestenia mimo výchovného zariadenia alebo zrušenia ústavnej výchovy.

(7)

Väznica, prípadne nápravnovýchovný ústav vráti súdu jedno vyhotovenie nariadenia výkonu trestu odňatia slobody s potvrdením, že odsúdený nastúpil trest, alebo ihneď oznámi súdu, že trest v určenej lehote nastúpený nebol. Ak je odsúdený vo výkone iného trestu odňatia slobody, nápravnovýchovný ústav potvrdí prijatie nariadenia výkonu trestu a na jednom jeho vyhotovení uvedie pravdepodobný termín nástupu trestu a vráti ho bez odkladu súdu.

(8)

O premiestnení odsúdeného do iného nápravnovýchovného ústavu, o začatí ochranného liečenia, o jeho úteku a dolapení, o jeho úmrtí, prerušení výkonu trestu, o podmienečnom prepustení, ako aj o tom, že odsúdený bol v dôsledku výkonu uloženého trestu, udelenia milosti, amnestie alebo z iného dôvodu prepustený na slobodu, podá nápravnovýchovný ústav, v ktorom odsúdený naposledy bol, bezodkladne správu súdu, ktorý rozhodol v prvom stupni; v prípade podmienečného prepustenia podá správu tiež súdu, ktorý o podmienečnom prepustení rozhodol.

§ 38

Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody

(1)

Ak bol povolený podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody pri súčasnom prijatí záruky záujmového združenia občanov za nápravu obvineného, alebo súd o výchovné spolupôsobenie takéto záujmové združenie občanov požiadal, v žiadosti o výchovné spolupôsobenie podľa § 329 ods. 1 Trestného poriadku záujmovému združeniu občanov oznámi, aké obmedzenia podľa § 59 ods. 2 Trestného zákona boli obvinenému uložené. Zároveň ho požiada, aby podľa obsahu týchto obmedzení zameralo svoje výchovné pôsobenie, sledovalo, či odsúdený obmedzenia dodržuje, a podalo súdu ihneď správu o ich prípadnom porušovaní. Rovnako požiada o oznámenie zmeny zamestnania alebo bydliska odsúdeného.

(2)

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak požiada záujmové združenie občanov o výchovné spolupôsobenie podľa § 329 ods. 2 Trestného poriadku.

§ 39

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody

Obdobne ako v § 38 postupuje súd aj v prípadoch podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

§ 40

Zaistenie majetku

Ak rozhodol súd o zaistení majetku (§ 347 Trestného poriadku), príslušný okresný úrad podľa všeobecne záväzných právnych predpisov majetok zabezpečí a vyhotoví jeho zoznam, ktorého odpis zašle súdu. Zaistenie sa vzťahuje na celý majetok obvineného (§ 348 ods. 1 Trestného poriadku) s výnimkou prípadu, ak súd uložil trest prepadnutia časti majetku (§ 347 ods. 1 Trestného poriadku), ktorá nebola určená podielom, ale uvedením jednotlivých vecí alebo majetkových práv.

§ 41

Výkon ústavného ochranného liečenia

(1)

Nariadenie výkonu ústavného ochranného liečenia zašle predseda senátu (samosudca) zdravotníckemu zariadeniu príslušnému podľa bydliska alebo pobytu osoby, ktorá sa má ochrannému liečeniu podrobiť, v dvoch vyhotoveniach spolu s jedným odpisom znaleckého posudku alebo odborného lekárskeho vyjadrenia a jedným rovnopisom rozhodnutia, ktorým bolo ochranné liečenie uložené. Po dohode so správou zdravotníckeho zariadenia určí predseda senátu (samosudca) deň nástupu na ochranné liečenie. Súčasne upozorní správu zdravotníckeho zariadenia, že k zmene ústavnej formy ochranného liečenia na ambulantné alebo k prepusteniu z ochranného liečenia za podmienok § 72 ods. 5 Tr. zák. môže dôjsť len na základe právoplatného rozhodnutia okresného (obvodného) súdu, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva, a požiada, aby tomuto súdu bola bezodkladne podaná správa, ak nastanú dôvody pre niektoré z týchto opatrení. Ďalej požiada, aby zdravotnícke zariadenie oznámilo súdu, ktorý výkon ochranného liečenia nariadil, či osoba, ktorej bolo ochranné liečenie uložené, nastúpila v určenej dobe jeho výkon.

(2)

Predseda senátu (samosudca) vyzve osobu, ktorej bolo ochranné liečenie uložené, aby jeho výkon nastúpila v príslušnom zdravotníckom zariadení v určenom termíne. Ak nie je táto osoba spôsobilá na právne úkony, urobí tak prostredníctvom jej zákonného zástupcu. Ak nie je osoba, ktorá sa má podrobiť ochrannému liečeniu nebezpečná pre svoje okolie, môže jej poskytnúť potrebnú lehotu na obstaranie jej záležitostí.

(3)

Ak nenastúpi vyzvaná osoba výkon ústavného ochranného liečenia v určenom termíne alebo ak je nebezpečná pre svoje okolie, požiada predseda senátu (samosudca) o jej dodanie do zdravotníckeho zariadenia okresné veliteľstvo Policajného zboru Slovenskej republiky podľa miesta bydliska (pobytu) osoby.

§ 42

Výkon ambulantného ochranného liečenia

(1)

Nariadenie výkonu ambulantného ochranného liečenia zašle predseda senátu (samosudca) zdravotníckemu zariadeniu príslušnému pre túto formu liečenia podľa bydliska alebo pobytu osoby, ktorej bolo ochranné liečenie uložené, v dvoch vyhotoveniach spolu s jedným odpisom znaleckého posudku alebo odborného lekárskeho vyjadrenia a jedným rovnopisom rozhodnutia, ktorým bolo uložené. Po dohode so správou zdravotníckeho zariadenia určí predseda senátu (samosudca) termín, do ktorého sa má s výkonom ochranného liečenia začať.

(2)

Predseda senátu (samosudca) požiada správu zdravotníckeho zariadenia, aby okresnému súdu, v ktorého obvode je toto zariadenie, navrhlo zmenu formy liečby na formu ústavnú, ak sa liečená osoba odmieta podrobiť ochrannému liečeniu alebo ak sa ukáže ďalší pobyt liečenej osoby na slobode nebezpečný alebo ak sa dodatočne zistí, že vzhľadom na povahu choroby a liečebne možnosti nemožno očakávať splnenie účelu ochranného liečenia ambulantnou formou. Súd tiež zdravotnícke zariadenie upozorní, že k prepusteniu z ochranného liečenia za podmienok uvedených v § 72 ods. 5 Tr. zák. môže dôjsť len na základe právoplatného rozhodnutia okresného súdu, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva. Ďalej požiada, aby zdravotnícke zariadenie oznámilo súdu, ktorý výkon ochranného liečenia nariadil, či osoba, ktorej bolo ochranné liečenie uložené, sa do určenej doby prihlásila na jeho výkon.

(3)

Predseda senátu (samosudca) vyzve osobu, ktorej bolo ochranné ambulantné liečenie uložené, aby sa na jeho výkon prihlásila v príslušnom zdravotníckom zariadení najneskôr do určenej doby. Súčasne ju upozorní na následky, ak tak neurobí. Ak nie je táto osoba spôsobilá na právne úkony, urobí tak prostredníctvom jej zákonného zástupcu.

§ 43

Výkon ochranného liečenia vo výkone trestu odňatia slobody

(1)

Ak nebolo v priebehu výkonu trestu odňatia slobody rozhodnuté o upustení od výkonu ochranného liečenia, ktoré tu malo byť vykonané, alebo odsúdený nebol z výkonu tohto ochranného liečenia prepustený, podá nápravnovýchovný ústav tri mesiace pred predpokladaným ukončením výkonu trestu odňatia slobody a v prípade predčasného ukončenia výkonu trestu bezodkladne okresnému súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva, správu o dosiahnutom výsledku ochranného liečenia. Ak sa nedosiahol účel ochranného liečenia vzhľadom na dĺžku výkonu trestu odňatia slobody, rozhodne súd o jeho pokračovaní v zdravotníckom zariadení ešte pred ukončením výkonu trestu.

(2)

Ak má byť odsúdený po výkone trestu odňatia slobody odovzdaný zdravotníckemu zariadeniu na ďalší výkon ochranného liečenia, súd, ktorý o pokračovaní v ochrannom liečení rozhodol, dohodne s príslušným zdravotníckym zariadením dátum nástupu ochranného liečenia tak, aby bol totožný s dátumom ukončenia výkonu trestu odňatia slobody. Ak nedôjde k odovzdaniu odsúdeného na ďalší výkon ochranného liečenia, nápravnovýchovný ústav ho prepustí a nariadenie ochranného liečenia vráti súdu; inak nariadenie spolu s prílohami, vrátane znaleckého posudku, a správou o doterajšom priebehu a výsledkoch liečenia odovzdá zdravotníckemu zariadeniu.

§ 44

Výkon ochrannej výchovy

(1)

Súd zašle výchovnému zariadeniu, v ktorom sa má začať s výkonom ochrannej výchovy, v dvoch vyhotoveniach nariadenie výkonu ochrannej výchovy a odpis rozhodnutia, ktorým bola ochranná výchova uložená, s vyznačenou doložkou o právoplatnosti. Výkon tohto rozhodnutia vykonáva súd za účasti orgánov príslušných okresných úradov. Výchovné zariadenie, v ktorom bolo s výkonom ochrannej výchovy začaté, potvrdí jej nástup na jednom rovnopise nariadenia ochrannej výchovy a vráti ho súdu.

(2)

Výchovné zariadenie, v ktorom sa ochranná výchova vykonáva, podáva súdu, ktorý ochrannú výchovu uložil, správu o podmienečnom umiestnení mimo výchovného zariadenia, o predĺžení ochrannej výchovy, o prepustení chovanca z ochrannej výchovy alebo o tom, že bol predvedený na výkon trestu odňatia slobody.

Druhý oddiel

(§ 45)

§ 45

Rozhodovanie súdu o použití informačno-technických prostriedkov

(1)

Predseda krajského (mestského) súdu a Vyššieho vojenského súdu určí jedného sudcu z trestného úseku, ktorý bude oprávnený rozhodovať o vydávaní súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov podľa osobitného predpisu.¹³) Zároveň určí ďalšieho sudcu, ktorý ho bude zastupovať v jeho neprítomnosti. Určení sudcovia musia byť osobami určenými pre styk so štátnym tajomstvom. Mená týchto sudcov oznámia predsedovia krajských súdov, Mestského súdu v Bratislave a Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, riaditeľovi Slovenskej informačnej služby, riaditeľovi Vojenského obranného spravodajstva a riaditeľovi Vojenskej spravodajskej služby.

(2)

Súhlas na použitie informačno-technických prostriedkov pre vojenské spravodajstvo dáva určený sudca Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne. Súhlas na použitie informačno-technických prostriedkov pre Policajný zbor a Slovenskú informačnú službu dáva určený sudca krajského (mestského) súdu s výnimkou súhlasu vo vzťahu k vojenskému objektu alebo vojenskému zariadeniu, k vojakom v činnej službe a k občianskym zamestnancom vojenskej správy, keď súhlas dáva určený sudca Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne.

(3)

Žiadosť o súhlas na použitie informačno-technických prostriedkov sa súdu predkladá písomne v troch vyhotoveniach a okrem zákonom ustanovených údajov musí obsahovať aj údaj o tom, akým spôsobom sa má rozhodnutie súdu doručiť žiadateľovi. O žiadosti rozhodne sudca bezodkladne a svoje rozhodnutie vyznačí na všetkých troch rovnopisoch predloženej žiadosti. Dva rovnopisy žiadosti odovzdá, príp. doručí žiadateľovi a jeden rovnopis založí do osobitného protokolu určeného na evidenciu utajovaných písomností.

(4)

Sudca, ktorý súhlas vydal, je povinný skúmať trvanie dôvodov použitia technicko-informačných prostriedkov. V záujme toho môže v rozhodnutí určiť spôsob a lehoty, v ktorých je žiadateľ povinný podať informáciu o stave veci. Ak sudca zistí, že dôvody použitia informačno-technických prostriedkov pominuli, je povinný bezodkladne rozhodnúť o ukončení ich použitia. O skončení používania informačno-technických prostriedkov je žiadateľ povinný bezodkladne písomne informovať súd, ktorý vo veci rozhodol.

(5)

Pri manipulácii s písomnosťami vzťahujúcimi sa na použitie informačno-technických prostriedkov sa postupuje podľa osobitného predpisu.¹⁴)

(6)

Sudcom rozhodujúcim o použití informačno-technických prostriedkov patrí za pracovnú pohotovosť mimo pracoviska v dňoch pracovného pokoja alebo pracovného voľna odmena podľa osobitného predpisu.¹⁵)

SIEDMA ČASŤ

VÝKON ROZHODNUTIA V OBČIANSKOPRÁVNYCH VECIACH (§ 46-70)

Prvý oddiel

Všeobecné ustanovenia (§ 46-50)

§ 46

(1)

O návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia rozhoduje a ďalej koná samosudca, alebo v rozsahu poverenia iný pracovník súdu.

(2)

Úkony, ktoré je potrebné v rámci výkonu rozhodnutia vykonať, robia pracovníci určení rozvrhom práce (vykonávatelia). Predseda súdu môže jednotlivými úkonmi poveriť aj iných pracovníkov.

(3)

Vykonávatelia sú viazaní príkazmi sudcu; v prípade potreby si vyžiadajú od sudcu pokyny.

§ 47

Pôsobnosť vykonávateľov

(1)

Vykonávatelia sú oprávnení prijať od povinného plnenie, sprostredkovať vzájomné plnenie oprávneného, ktoré súvisí s výkonom rozhodnutia, a v prípadoch ustanovených zákonom vykonávajú všetky úkony, ktoré sú potrebné na výkon rozhodnutia.

(2)

Vykonávatelia robia predovšetkým tieto úkony:

súpis hnuteľných vecí (§ 326 OSP),

zabezpečenie spísaných vecí (§ 327 OSP),

vydanie odobratých peňazí oprávnenému alebo ich zloženie na súde (§ 333 OSP),

odhad hnuteľných vecí menšej ceny, ak je vykonávateľ schopný spoľahlivo posúdiť cenu vecí sám (§ 328 OSP),

predaj zapísaných vecí na dražbe (§ 328b ods. 3 OSP),

vydanie výťažku z predaných vecí oprávnených, alebo zloženie výťažku na súde (§ 331 OSP),

odobratie hnuteľných vecí so všetkým, čo k nim patrí, povinnému alebo tomu, kto je ochotný ich vydať, a ich odovzdanie oprávnenému (§ 345 OSP),

vypratanie nehnuteľnosti, vydanie hnuteľných vecí, ktoré majú byť z vypratávaného objektu odstránené, povinnému, alebo ich odovzdanie orgánu obce (§ 341 až 343 OSP).

§ 48

Upovedomenie účastníka o výkone

(1)

Ak o to oprávnený požiada, vykonávateľ ho vyrozumie, kedy a kde bude úkon vykonaný.

(2)

Vykonávateľ nesmie povinného vyrozumieť o úkone skôr, ako príde na miesto úkonu, alebo spôsobiť, aby sa o tom povinný vopred dozvedel, s výnimkou prípadu, keď je vyrozumenie povinného pred úkonom výslovne predpísané.

(3)

Ak sa vymáhajúci veriteľ nedostaví v určenom čase na miesto, kde má byť exekučný úkon vykonaný, vykoná sa úkon v jeho neprítomnosti, pokiaľ zákon neustanovuje, že výkon rozhodnutia možno vykonať len za prítomnosti oprávneného alebo jeho zástupcu.

§ 49

Opatrenie na zachovanie poriadku pri výkone rozhodnutia

Vykonávateľ je oprávnený urobiť všetky opatrenia, ktoré sú potrebné na zachovanie poriadku pri výkone rozhodnutia; ak je to nevyhnutné, predovšetkým na ochranu riadneho priebehu, môže požiadať o súčinnosť najbližší policajný orgán. Osoby, ktoré hrubo rušia výkon, môže vykázať z miesta jeho uskutočňovania.

§ 50

Zápisnica o úkone

(1)

O každom úkone vyhotoví vykonávateľ stručnú zápisnicu.

(2)

Zápisnica má predovšetkým obsahovať:

označenie súdu,

miesto, čas a predmet konania,

mená a priezviská súdnych pracovníkov, ktorí sa zúčastnili úkonu, mená a priezviská prítomných účastníkov a ich zástupcov a mená a priezviská ďalších osôb, ktoré sa úkonu podľa § 53 až 55 zúčastňujú,

stručné, výstižné opísanie priebehu úkonu, predovšetkým podané návrhy,

zistenie, že uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia bolo doručené povinnému,

zistenie mena, priezviska a adresy manžela povinného.

(3)

Zápisnica musí byť vyhotovená pri skončení úkonu, a pokiaľ je to možné, ešte na mieste úkonu. Okrem vykonávateľa podpíšu zápisnicu účastníci, ich zástupcovia, ďalej tí, ktorí potvrdzujú príjem peňazí alebo vecí, a občania pribratí k úkonu; ďalej podpíšu zápisnicu tí, ktorých vyhlásenie je nevyhnutné uviesť v zápisnici.

(4)

Výnimočne môže vykonávateľ vyhotoviť zápisnicu dodatočne podľa poznámok urobených pri úkone; zápisnicu potom podpíše sám. Takto nemožno postupovať, ak má byť zápisnicou potvrdený príjem peňazí alebo vecí, alebo ak má zápisnicu podpísať občan pribratý k úkonu alebo ten, koho vyhlásenie treba uviesť v zápisnici.

(5)

Ak sa účastník alebo jeho zástupca vzdiali pred podpisom, zaznamená sa to v zápisnici; ak odmietne podpis, zaznamená sa to v zápisnici a vyznačia sa dôvody, ktoré uviedol.

Druhý oddiel

Výkon rozhodnutia predajom hnuteľných vecí (§ 51-60)

§ 51

Veci, ktorých sa môže týkať výkon rozhodnutia

(1)

Výkon rozhodnutia predajom hnuteľných vecí možno vykonať len pri veciach, ktorými môže povinný voľne nakladať, alebo pri veciach povinného, ktoré má oprávnený, prípadne niekto iný, kto je ochotný ich vydať; predpokladom je, že vykonávateľ veci prehliadol tak, aby ich mohol riadne opísať.

(2)

Veci, ktorými môže povinný voľne disponovať, sú predovšetkým veci v jeho byte a iných jeho miestnostiach, prípadne budovách, s výnimkou prípadov, keď tam boli uložené vo všeobecnom záujme alebo tam boli uložené, prípadne prinesené tými, ktorí sú tam len na návšteve.

§ 52

Práva iných osôb

(1)

Ak niekto tvrdí, že má k veciam povinného právo, ktoré nepripúšťa výkon rozhodnutia, alebo ak tvrdí povinný, že veci patria niekomu inému alebo sú vyňaté z výkonu rozhodnutia, urobí vykonávateľ i napriek tomu ich súpis, pokiaľ postihnuteľné veci nepostačujú na úhradu nároku s príslušenstvom.

(2)

Tvrdenie povinného alebo niekoho iného podľa odseku 1 treba zaznamenať v zápisnici. Pritom uvedie vykonávateľ meno, priezvisko, zamestnanie a bydlisko osoby zdanlivo oprávnenej a právny dôvod, z ktorého je uplatňované právo na vylúčenie veci z výkonu rozhodnutia. Vykonávateľ je okrem toho povinný dať poučenie, akým spôsobom možno tvrdené práva uplatniť (§ 267 ods. 1 OSP).

(3)

Ak však oprávnený vyhlási, že sa výkon rozhodnutia nemá vzťahovať na určité predmety, je tým vykonávateľ viazaný. Vyhlásenie oprávneného, ak bol pri úkone prítomný, treba v zápisnici zaznamenať.

§ 53

(1)

Ak nie je v nariadení výkonu rozhodnutia daný príkaz k súpisu len určitých vecí, zahrnie vykonávateľ do súpisu veci, ktorými bude pohľadávka oprávneného najskôr uspokojená. Pritom sa prihliadne aj na potreby povinného a jeho rodiny.

(2)

Predovšetkým je potrebné zahrnúť do súpisu hotové peniaze, a ak nie sú, veci, bez ktorých sa môže povinný najskôr zaobísť. Ďalej sa spíšu veci, ktoré možno ľahko preniesť a predať (zlaté, strieborné a podobné predmety).

§ 54

Ohliadka bytu a osobná prehliadka povinného

(1)

Ak si to vyžaduje účel výkonu rozhodnutia, je vykonávateľ oprávnený urobiť ohliadku bytu povinného a iných miestností, ktoré užíva a v ktorých má svoje veci, jeho skrine a inej schránky, ak je to potrebné, i šiat, ktoré má povinný na sebe. Za účelom vykonania ohliadky je ten, kto robí výkon, oprávnený otvoriť uzavreté dvere v inej miestnosti, ktorú povinný užíva, dvere jeho skrine a schránky, a ak je to možné, zámok domu, bytu, inej miestnosti alebo skrine a schránky po otvorení je povinný opäť uzavrieť. K otvoreniu zámku je potrebné pribrať zámočníka.

(2)

Pri vykonávaní ohliadky treba postupovať šetrne, predovšetkým ak ide o ohliadku šiat, ktoré má povinný na sebe; ak nie je vykonávateľ rovnakého pohlavia ako povinný, priberie si k ohliadke šiat osobu rovnakého pohlavia ako povinný. Rovnako je potrebné dbať, aby nebola spôsobená škoda.

§ 55

Pribratie nezúčastneného občana

Vykonávateľ priberie k vykonaniu ohliadky a súpisu vecí nezúčastneného občana a v zápisnici uvedie jeho meno, priezvisko a adresu; občan zápisnicu spolupodpíše. Pribratého občana je potrebné zaviazať sľubom, že zachová mlčanlivosť o tom, s čím sa oboznámil pri úkone, pokiaľ nebude tejto povinnosti zbavený; v zápisnici o úkone sa vyznačí, že sa tak stalo [§ 50 ods. 2 písm. c)].

§ 56

Veci povinného u inej osoby

(1)

Ak sú veci povinného u niekoho iného a ten nie je ochotný ich vydať, nesmie vykonávateľ také veci zahrnúť do súpisu.

(2)

Ak niekto odoprie vec vydať alebo ak poprie, že vec má, obmedzí sa úkon na to, že sa také vyhlásenie zahrnie do zápisnice. Kto urobil také vyhlásenie, podpíše zápisnicu o úkone.

§ 57

Súpis vecí

(1)

Veci, ktorými môže povinný voľne disponovať, alebo veci povinného, ktoré má oprávnený alebo ten, kto je ochotný ich vydať, sa uvedú v súpise jednotlivo pod poradovými číslami a stručne sa opíšu.

(2)

V súpise sa okrem všeobecných náležitostí uvedie predovšetkým:

či sa súpis robí zároveň pre niekoľko oprávnených,

aký výťažok možno predajom jednotlivých spísaných vecí asi dosiahnuť,

či spísané veci mohli už byť podľa vyhlásenia povinného alebo niekoho, kto bol pri súpise prítomný, postihnuté pri výkone rozhodnutia uskutočňovaného súdom alebo iným štátnym orgánom,

aké sú podľa zbežného zistenia vykonávateľa osobné, majetkové a rodinné pomery povinného, v rozsahu potrebnom na posúdenie postihnuteľnosti jednotlivých vecí,

či spísané veci pravdepodobne stačia na uspokojenie pohľadávky oprávneného, vrátane príslušenstva.

(3)

Pri súpise sa veci opíšu takým spôsobom, aby bolo možné zistiť ich totožnosť a aby bola vylúčená ich zámena.

(4)

Ak sa vykonáva súpis vecí pre ďalších veriteľov, zaznamená sa v súpise predovšetkým, či a ktoré položky sa do nového súpisu zahŕňajú zo súpisu skoršieho, a ktoré sa tam zapisujú ako nové.

§ 58

Postup pri súpise valút, zlata a zlatých mincí

(1)

Spísané valuty a zlato v zliatkoch svetovo obchodovateľných podľa devízového zákona vykonávateľ prevezme a bez meškania odovzdá súdu, ktorý ich urýchlene ponúkne devízovému peňažnému ústavu na predaj.

(2)

Zlato v inej forme než v zliatkoch svetovo obchodovateľných a zlaté mince sa spíšu a predajú na dražbe.

§ 59

Zabezpečenie spísaných hnuteľných vecí

(1)

Spísané hnuteľné veci okrem peňazí, ktoré boli nájdené u povinného, sa ponechajú na mieste, kde boli spísané. Ak sú preto dôležité dôvody, prevezmú sa na návrh oprávneného a uložia sa u uschovateľa. Pokiaľ si zabezpečenie spísaných hnuteľných vecí vyžiada náklady, súd vykoná ich zabezpečenie len vtedy, ak zloží oprávnený na tieto náklady preddavok.

(2)

Pokiaľ sa spísané veci na to hodia, uložia sa, ak je to nevyhnutné, na súde.

(3)

So súhlasom oprávneného a povinného možno spísané veci uložiť do miestnosti povinného, ktorá sa zamkne a kľúč sa uloží na súde.

§ 60

Dražba hnuteľných vecí

(1)

Pri dražbe hnuteľnej veci môžu dražitelia zvyšovať podanie najmenej o 50 Kčs. To neplatí, ak ide o vec, ktorej vyvolávacia cena je nižšia.

(2)

Dražba hnuteľnej veci pokračuje, pokiaľ dražitelia robia podania. Ak nie je ďalšie podanie, vykonávateľ upozorní dražiteľov, že udelí príklep, ak nebude napriek trom vyzvaniam slovami „po prvé, po druhé, po tretie“ urobené vyššie podanie.

(3)

Ak bezprostredne po skončení postupu podľa predchádzajúceho odseku neurobí žiadny z dražiteľov vyššie podanie, vykonávateľ udelí príklep tomu dražiteľovi, ktorý urobil najvyššie podanie.

(4)

Ak viacerí dražitelia urobia rovnaké podania, vykonávateľ udelí príklep žrebovaním.

Tretí oddiel

Výkon rozhodnutia dražbou nehnuteľných vecí (§ 61-64)

§ 61

Uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia dražbou nehnuteľnej veci musí obsahovať, ak je jeho predmetom pozemok a stavby na ňom, označenie nehnuteľností a výpočet ich súčastí a príslušenstiev.

§ 62

Pred výzvou, aby sa dražilo (§ 336f ods. 1 OSP), oznámi sudca riadiaci dražbu:

výšku daní a poplatkov, pokiaľ majú podľa osobitných predpisov prednostné zákonné záložné právo [§ 337 ods. 1 písm. b) OSP],

vyhlásenie veriteľov žiadajúcich zaplatenie dlhu v hotovosti [§ 336b ods. 2 písm. i) OSP].

§ 63

(1)

Pri dražbe nehnuteľnej veci (§ 336f až 336h OSP) môžu dražitelia zvyšovať podanie najmenej o 1000 Kčs. Ak nie je ďalšie podanie, sudca upozorní dražiteľov, že vyhlási dražbu za skončenú a udelí príklepom, ak nebude napriek trom vyzvaniam slovami „po prvé, po druhé, po tretie“ urobené vyššie podanie.

(2)

Ak bezprostredne po skončení postupu podľa predchádzajúceho odseku neurobí žiadny z dražiteľov vyššie podanie, sudca udelí príklep tomu dražiteľovi, ktorý urobil najvyššie podanie.

(3)

Ak viacerí dražitelia urobia rovnaké podania, vykonávateľ udelí príklep žrebovaním.

§ 64

Dražiteľom, ktorým nebol udelený príklep, sa zložená zábezpeka po právoplatnosti uznesenia o príklepe vráti.

Štvrtý oddiel

Výkon rozhodnutia vyprataním (§ 65-67)

§ 65

O výkone rozhodnutia vyprataním vyrozumie vykonávateľ vlastníka domu, v ktorom je náhradný byt (náhradné ubytovanie).

§ 66

Ak zistí vykonávateľ pri vyprataní bytu, že ten, kto má byť vyprataný, je pre chorobu upútaný na lôžko, alebo, že ide o ženu v šestonedelí alebo vo vyššom stupni tehotenstva, a že by výkon vypratania mohol vážne ohroziť zdravotný stav takej osoby, nie je výkon prípustný; ak nie je predložené potvrdenie lekára alebo ak je pochybnosť o správnosti takého potvrdenia, vykonávateľ vyžiada vyjadrenie odborného lekára.

§ 67

(1)

Ak ide o vypratanie bytu, pri ktorom nemá povinný právo na zabezpečenie náhradného bytu alebo náhradného ubytovania alebo poskytnutia prístrešia, postupuje súd podľa § 343 OSP.

(2)

V rozhodnutí, ktorým sa nariaďuje vypratanie bytu, za ktorý treba zabezpečiť náhradný byt, alebo náhradné ubytovanie alebo poskytnúť prístrešie, nariadi súd výkon len vtedy, ak oprávnený súčasne preukáže, že uvedené náležitosti sú zabezpečené.

(3)

Ak pre nariadenie výkonu nie sú splnené podmienky podľa odseku 2, súd rozhodne o nariadení výkonu; o uskutočnení výkonu rozhodne dodatočne, po splnení jeho podmienok.

Piaty oddiel

Iné spôsoby výkonu rozhodnutia (§ 68-70)

§ 68

Odobratie hnuteľných vecí povinnému

(1)

Výkon rozhodnutia, ktorým sa ukladá, aby povinný vydal alebo dodal vec oprávnenému, sa vykoná tým, že vykonávateľ ju odníme spolu s príslušnými dokladmi a kľúčmi povinnému alebo tomu, kto ju má u seba a je ochotný ju vydať, a odovzdá ju oprávnenému (§ 345 OSP). Ak nenájde vykonávateľ vec u povinného, zistí dotazom, kde je vec, prípadne čo sa s ňou stalo.

(2)

Ak je predmetom výkonu rozhodnutia motorové vozidlo, vyrozumie vykonávateľ príslušný dopravný inšpektorát, u ktorého je toto motorové vozidlo zapísané v evidencii.

(3)

Ak si účel výkonu rozhodnutia vyžaduje, aby bola vykonaná osobná prehliadka povinného alebo prehliadka jeho bytu alebo iných miestností ním užívaných, postupuje sa obdobne podľa § 54.

§ 69

Pohľadávky zo zmeniek a iných listín

(1)

Pri pohľadávkach zo zmeniek, šekov, vkladných knižiek, životných poistiek znejúcich na majiteľa alebo na doručiteľa, pri listinách, ktoré možno previesť rubopisom alebo ktoré znejú na majiteľa alebo doručiteľa, ako aj pri iných listinách, sa urobí výkon rozhodnutia tým, že vykonávateľ spíše tieto listiny podľa ustanovení o súpise hnuteľných vecí, odníme ich povinnému a odovzdá ich súdu.

(2)

Pri súpise vkladných knižiek znejúcich na meno vyrozumie súd právnické osoby, ktoré knižky vystavili.

(3)

Výplata z vkladnej knižky spísanej pri výkone rozhodnutia sa vykoná, i keď je knižka viazaná (vinkulovaná) na heslo, na preukazný lístok, na privolenie tretej osoby alebo na skutočnosť, o ktorej je isté, že nastane.

(4)

Spísané valuty odovzdá vykonávateľ súdu, ktorý ich urýchlene ponúkne devízovému peňažnému ústavu na predaj.

§ 70

Vykonávanie úkonov, ktoré sú potrebné na zachovanie alebo výkon práv zo zmeniek a iných listín

(1)

Prijaté peniaze zloží vykonávateľ ihneď na súde a prijaté zmenky alebo iné listiny odovzdá neodkladne predsedovi súdu, aby posúdil, či je potrebný nejaký úkon na zachovanie alebo výkon práva z listiny a vyžiada si jeho pokyn na ďalší postup.

(2)

Ak je potrebné uplatniť pohľadávku návrhom na súde a povinný pohľadávku návrhom na súde sám neuplatní, ustanoví súd na podanie návrhu opatrovníka a určí lehotu, v ktorej má byť návrh podaný (§ 29 OZ).

(3)

Realizáciu pohľadávky z listiny urobí vykonávateľ spôsobom, ktorý určí súd.

(4)

Vykonávateľ nesmie odmietnuť čiastočné zaplatenie splatnej zmenky alebo šeku. Pri čiastočnom zaplatení splatnej zmenky alebo šeku sa to vyznačí na listine a tomu, kto platil, sa vydá potvrdenie. Ak bola zaplatená celá pohľadávka, vydá sa tomu, kto platil, listina s potvrdením o zaplatení.

ÔSMA ČASŤ

(§ 71-74)

§ 71

Výkon rozhodnutia zrážkou zo mzdy alebo z pracovnej odmeny osôb vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe na vymáhanie výživného

(1)

Ak je na vymáhanie výživného nariaďovaný výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy alebo u osôb vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe zrážkami z pracovnej odmeny, uvedie sa v uznesení tiež meno a priezvisko a dátum narodení všetkých oprávnených a koľko pripadá na nich jednotlivo z vymáhanej sumy. Pritom je nevyhnutné uviesť presnú adresu osoby, do rúk ktorej má byť výživné poukazované.

(2)

Ak je povinná osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe, je nevyhnutné v uznesení uviesť tiež dátum jej narodenia.

Dohľad nad maloletými, ústavná výchova, pestúnska starostlivosť a dohľad nad opatrovníkom osôb pozbavených spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzených v spôsobilosti na právne úkony

(§ 72-74)

§ 72

(1)

U maloletých, nad ktorými súd nariadil dohľad na zabezpečenie riadnej výchovy alebo prevýchovy, vyžaduje súd prvého stupňa v pravidelných obdobiach najmenej jedenkrát za šesť mesiacov správy o výchove a správaní od príslušného orgánu starostlivosti o deti, školy alebo internátu, prípadne požiada pri nariadení dohľadu o pravidelné podávanie takých správ v určených obdobiach.

(2)

Ak bola uložená ochranná výchova alebo nariadená ústavná výchova potrebná na prevýchovu maloletého, vyžiada si súd prvého stupňa od výchovného zariadenia podľa potreby, najmenej však jedenkrát ročne, správu o postupe prevýchovy maloletého, prípadne sa presvedčuje o postupe prevýchovy maloletých občasnými návštevami sudcu vo výchovných zariadeniach, alebo požiada pri rozhodnutí o takom opatrení o pravidelné podávanie takých správ v určených obdobiach. Pritom súd tiež požiada, aby mu bolo oznámené každé premiestnenie maloletého do iného výchovného zariadenia. Môže tiež požiadať súd, v obvode ktorého sa vykonáva ochranná alebo ústavná výchova, aby sa sudca návštevou vo výchovnom zariadení presvedčil o postupe prevýchovy a podal dožadujúcemu súdu správu o výsledku návštevy.

§ 73

(1)

Ak bolo dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti, uloží súd pestúnovi, aby v určených obdobiach, najmenej jedenkrát ročne, podal súdu správu o zverenom dieťati, predovšetkým o jeho zdravotnom stave a postupe výchovy.

(2)

Ak to vyžaduje stav dieťaťa, vyžiada si súd od orgánu starostlivosti o deti, v ktorého obvode je dieťa v pestúnskej starostlivosti, správu, ako sa pestúnska starostlivosť vykonáva.

§ 74

Ak bol osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony súdom ustanovený opatrovník, uloží súd opatrovníkovi, aby podával podľa potreby najmenej však jedenkrát ročne správu o majetku opatrovanca a o tom, ako je o neho postarané. Údaje obsiahnuté v správe opatrovníka vierohodne preskúma.

DEVIATA ČASŤ

KONANIE O DEDIČSTVE (§ 75-98)

§ 75

(1)

Po začatí konania o dedičstve súd bez meškania vykoná vyšetrenie v evidencii závetov, pri ktorom zisťuje,

či je v nej evidovaný závet poručiteľa, listina o vydedení alebo odvolanie týchto úkonov (ďalej len „závet“) a u ktorého notára a pod akou značkou je uložený¹⁶),

či je v nej evidovaný závet nachádzajúci sa v úschove súdu a na ktorom súde je uložený¹⁷),

či už skôr bolo v tej istej veci konanie o dedičstve a pod akou značkou.

(2)

O výsledku vyšetrenia podľa odseku 1 vykoná súd záznam v spise.

(3)

Ak je na súde uložený závet, súd zistí stav a obsah tohto závetu. O zistení spíše zápisnicu, ku ktorej pripojí osvedčený odpis závetu alebo jeho osvedčenú kópiu. Osvedčený odpis notárskej zápisnice založí do zbierky vyhlásených závetov. Ak je závet uložený na inom súde, požiada o zistenie stavu a obsahu závetu súd, na ktorom je závet uložený. Dožiadaný súd založí osvedčený odpis notárskej zápisnice do svojej zbierky vyhlásených závetov.

§ 76

(1)

Po vykonaní úkonov podľa § 75 súd poverí notára, aby ako súdny komisár vykonal úkony v konaní o dedičstve (ďalej len „súdny komisár“), a postúpi mu spis, prípadne pripojí spis podľa § 75 ods. 1 písm. c).

(2)

Ak je závet uložený u súdneho komisára, stav a obsah tohto závetu zistí súdny komisár, o čom spíše zápisnicu a pripojí k nej osvedčený odpis závetu alebo jeho osvedčenú kópiu.

(3)

Ak je závet uložený u iného notára alebo na súde, súdny komisár o zistenie stavu a obsahu závetu požiada.

(4)

Originál závetu súdny komisár alebo notár uvedený v odseku 3 potom zašle súdu, ktorý ho uloží do zbierky vyhlásených závetov; ak bol závet zriadený vo forme notárskej zápisnice, založí súd do zbierky vyhlásených závetov jeho osvedčený odpis.

§ 77

(1)

Ak sa v konaní o dedičstve zistí, že poručiteľ zanechal závet a nejde o prípad podľa §75 ods. 3 alebo § 76 ods. 2 a 3, súdny komisár zistí jeho stav a obsah postupom ustanoveným v § 76 ods. 2 a 4. V protokole tiež uvedie, kto závet odovzdal, prípadne okolnosti, za ktorých sa našiel.

(2)

Súdny komisár zistí stav a obsah i takej listiny, o povahe ktorej ako závete má pochybnosti, ak ten, kto ju predložil, vyhlási, že listina obsahuje závet poručiteľa.

§ 78

(1)

Ak sa v konaní o dedičstve zistí, že poručiteľ zanechal niekoľko závetov, ktoré nie sú totožné, zistí sa stav a obsah všetkých závetov; ak sú závety totožné, spíše sa o ich stave a obsahu len jedna zápisnica, v ktorej sa uvedie ich počet.

(2)

Ak sa súdny komisár v priebehu konania o dedičstve dozvie, že poručiteľ pravdepodobne zanechal závet, vykoná vyšetrenie, aby zistil miesto uloženia závetu alebo osobu, u ktorej sa závet nachádza. Túto osobu vyzve, aby mu závet bez meškania odovzdala.

§ 79

(1)

Po zistení stavu a obsahu závetu súd umožní nahliadnuť do originálu závetu účastníkom konania.

(2)

Originál závetu, ktorý nebol zriadený vo forme notárskej zápisnice u notára, môže súd po zistení jeho stavu a obsahu zapožičať súdu, ktorý koná o dedičstve, súdu, ktorý koná o sporných skutočnostiach dotýkajúcich sa závetu, súdu alebo prokurátorovi na účely trestného konania alebo súdnemu komisárovi. V takom prípade sa do zbierky vyhlásených závetov založí osvedčený odpis alebo osvedčená kópia závetu. V osvedčujúcej doložke sa uvedie komu, akej spisovej značke, kedy a pod akou spisovou značkou súdu bol originál závetu zapožičaný.

§ 80

(1)

Ak závet poručiteľa vyjde najavo až po skončení konania o dedičstve, súd zistí jeho stav a obsah a oboznámi s ním osoby, ktoré by podľa neho mohli uplatniť svoje právo na vydanie dedičstva.

(2)

Ak ide o listinu o odvolaní závetu, listinu o vydedení alebo listinu o odvolaní vydedenia, súd upovedomí osoby, ktorým by potvrdil dedičstvo, schválil dohodu o vyporiadaní dedičstva alebo dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov, ak by tieto listiny vyšli najavo v konaní o dedičstve.

§ 81

(1)

V rámci neodkladného opatrenia môže súdny komisár žiadať toho, kto má u seba veci nepochybne patriace poručiteľovi, kľúč od bytu poručiteľa, od iných miestností, priestorov alebo osvedčenie o technickom preukaze motorového vozidla či inú listinu umožňujúcu používanie predmetov z dedičstva, aby uvedenú vec zložil do úschovy u súdneho komisára.

(2)

Ak sa neodkladné opatrenie dotýka dôležitých záujmov účastníkov alebo sa dotýka tretích osôb, alebo ak bola žiadosť podľa odseku 1 bezvýsledná, o neodkladnom opatrení rozhodne súd uznesením, ktoré doručí všetkým, ktorých sa dotýka.

§ 82

Neodkladné opatrenie zabezpečením motorového vozidla a iných vecí, ktoré možno používať len na základe úradného osvedčenia, sa vykoná uložením príslušných úradných dokladov, prípadne kľúčov do úschovy u súdneho komisára. Tak sa postupuje len v prípade, že predmet sa môže ponechať na mieste, kde je to dovolené a kde je to vhodné vzhľadom na povahu predmetu, inak sa predmet umiestni u vhodného uschovávateľa.

§ 83

(1)

Neodkladné opatrenie zapečatením bytu alebo iných priestorov poručiteľa vykoná súdny komisár tak, aby bolo možné zistiť, či došlo k neoprávnenému vniknutiu do týchto priestorov.

(2)

Zapečatenie možno vykonať len vtedy, ak bol poručiteľ jediným užívateľom týchto priestorov alebo ak tomu nebráni iná závažná okolnosť. Prekážka, ktorá bráni zapečateniu, sa uvedie v zápisnici o úkone.

(3)

O vykonaní tohto neodkladného opatrenia spíše súdny komisár zápisnicu a podľa okolností upovedomí tiež vlastníka, prípadne správcu objektu.

§ 84

(1)

Neodkladné opatrenie súpisom na mieste vykoná súdny komisár v prítomnosti účastníkov. Ak účastníci nie sú prítomní alebo známi, tento úkon možno vykonať len vtedy, ak bude pri súpise prítomná nezúčastnená osoba ako svedok.

(2)

O súpise sa spíše zápisnica, v ktorej sa opíšu veci, ktoré sú v byte poručiteľa alebo na inom mieste. Cennejšie veci sa opíšu presne, aby sa vylúčila možnosť ich zámeny. Ak niektorý účastník tvrdí, že určitá vec, ktorá je v byte poručiteľa alebo na inom mieste, do súpisu nepatrí, táto vec sa v súpise uvedie s poznámkou, kto a aké nároky si na vec robí. Do súpisu vecí sa nezapisujú veci potrebné na pohreb poručiteľa a bezcenné veci.

(3)

Ak sa súpis koná v priestoroch, ktoré boli predtým zapečatené, v zápisnici sa uvedie, v akom stave sa zapečatenie nachádza a či sa nezistili stopy neoprávneného vniknutia. V závere zápisnice sa uvedie, či sa po skončení úkonu vstupy do priestorov znova zapečatili.

(4)

Ak sú viditeľné stopy po násilnom vniknutí do priestorov uvedených v odseku 3, súpis sa nevykoná a súdny komisár to oznámi orgánom Policajného zboru Slovenskej republiky.

(5)

V prípade, že objekt je v stave, ktorý by osoby zúčastnené na úkone ohrozoval na živote, zdraví alebo majetku, súpis sa odloží. Súdny komisár to neodkladne oznámi príslušným orgánom, právnickým alebo fyzickým osobám s požiadavkou na uskutočnenie opatrení, ktorými by sa odstránilo uvedené ohrozenie osôb vstupujúcich do objektu za účelom vykonania úkonu.

§ 85

Pri vykonávaní neodkladných opatrení podľa § 81 až 84 možno v odôvodnených prípadoch požiadať o súčinnosť orgán miestnej štátnej správy.

§ 86

(1)

Ak má byť vykonaný zákaz výplaty z vkladov na vkladnej knižke, bežnom alebo inom podobnom účte, súdny komisár oznámi banke alebo inému peňažnému ústavu, ktorý vedie účet, že s účtom sa nesmie nakladať bez súhlasu súdu; v oznámení treba uviesť identifikačné údaje účtu.

(2)

Obdobne sa postupuje, ak sa má vykonať zákaz úhrady pohľadávky poručiteľa u iných právnických alebo fyzických osôb.

§ 87

Neodkladné opatrenie zverením vecí osobnej potreby manželovi poručiteľa alebo inému členovi domácnosti vykoná súdny komisár len vtedy, ak s tým osoba, ktorej majú byť veci zverené, súhlasí. O tomto úkone sa spíše zápisnica, ktorá obsahuje opis zverených vecí a poučenie o zodpovednosti za škodu na zverených veciach a o povinnosti vydať veci po skončení konania dedičovi alebo určenej osobe.

§ 88

Hnuteľné veci, ktoré nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov, súdny komisár predá za cenu, ktorú je možné bez meškania dosiahnuť.

§ 89

(1)

Ak sú predmetom konania v dedičstve vlastnícke alebo iné vecné práva k nehnuteľnostiam, súdny komisár si vyžiada od príslušného katastrálneho úradu kópiu listu vlastníctva alebo výpis z listu vlastníctva, prípadne identifikáciu parciel týkajúcich sa týchto majetkových práv.

(2)

Kópiu listu vlastníctva, výpis z listu vlastníctva, ako aj identifikáciu parciel vyhotovuje katastrálny úrad bezplatne.¹⁸)

§ 90

(1)

Pri zisťovaní zostatku vkladu na vkladnej knižke, bežnom alebo inom účte treba presne označiť organizačnú zložku banky alebo iného peňažného ústavu, v ktorom sa vedie účet, a uviesť:

pri vkladných knižkách na meno, bežných alebo iných účtoch meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu vkladateľa, prípadne ďalšie potrebné údaje;

pri vkladných knižkách na doručiteľa názov a číslo vkladového účtu; ak je to nevyhnutné na zistenie skutočného stavu veci, treba uviesť aj ďalšie potrebné údaje.

(2)

Rovnako sa postupuje pri zisťovaní zostatkov vkladov pri iných formách sporenia.

(3)

Ak pri vkladných knižkách na doručiteľa nie sú okrem príslušnej organizačnej zložky peňažného ústavu známe údaje potrebné na identifikáciu vkladu podľa odseku 1 písm. b), alebo niektorý z nich, v dopyte sa uvedú údaje, ktoré by mohli prispieť k identifikácii vkladu. Takýmito údajmi sú napríklad údaje o dátume založenia vkladnej knižky, údaje o výške vkladu k určitému dňu, údaje o výbere vkladu k určitému dňu alebo údaje o vinkulácii vkladu.

§ 91

Stav dlhov zaťažujúcich dedičstvo sa zistí dopytom u známych veriteľov. Platí to predovšetkým o dlhoch na nehnuteľnosti zabezpečených záložným právom alebo obmedzením prevodu nehnuteľnosti. Ak súd vydá uznesenie podľa § 175n Občianskeho súdneho poriadku, zahrnú sa do súpisu aktív a pasív aj ďalšie dlhy, ktoré veritelia v určenej lehote prihlásili.

§ 92

V konaní o dedičstve, ak ešte súdny komisár nebol poverený vykonávaním úkonov alebo ak súdny komisár už tieto úkony nevykonáva (ďalej len „doba súdneho vybavovania“), úkony podľa § 77, 78 a 83 až 91 robí súd. Súd robí v tejto dobe aj úkony podľa § 81 a 82, môže však prikázať, aby sa neodkladné opatrenia v nich upravené uskutočnili uložením do úschovy na súde.

§ 93

(1)

Súdny komisár predkladá súdu návrhy súdnych uznesení s potrebným počtom rovnopisov.

(2)

K návrhu uznesenia súdu, ktorým sa konanie končí, súdny komisár pripojí návrhy realizačných poukazov a iných opatrení, ktoré je potrebné urobiť po právoplatnosti tohto uznesenia.

§ 94

(1)

V uznesení súdu vydanom v konaní o dedičstve, ktoré sa týka vlastníckych alebo iných vecných práv k nehnuteľnostiam, súd v doložke umiestnenej za poučením o opravných prostriedkoch uvedie rozhodné údaje na vyznačenie v katastri nehnuteľností. Týmito údajmi sú meno, priezvisko, rodné číslo a bydlisko u fyzických osôb a názov, identifikačné číslo a sídlo u právnických osôb, ktorých sa zmena práv a povinností týka, ďalej označenie nehnuteľností údajmi, pod ktorými sú vedené v katastri nehnuteľností, údaje o vlastníctve, prípadne údaje o spoluvlastníctve alebo o spoločných právach alebo povinnostiach k nehnuteľnosti.

(2)

Právoplatné uznesenie podľa odseku 1 sa doručí príslušnému katastrálnemu úradu na vykonanie zápisu a príslušnému daňovému úradu na vyrubenie dane, vrátane súpisu oceneného nadobúdaného majetku¹⁹); rovnako sa doručuje uznesenie súdu, ktorým došlo k oprave alebo doplneniu pôvodného uznesenia týkajúceho sa vlastníckych alebo iných vecných práv k nehnuteľnostiam.

(3)

Ak dôjde v dôsledku dovolania k zrušeniu uznesenia súdu týkajúceho sa vlastníckych alebo iných vecných práv k nehnuteľnostiam, súd zašle vyhotovenie rozsudku príslušnému katastrálnemu úradu na obnovenie zápisu v katastri nehnuteľností na stav pred vydaním zrušeného uznesenia a jedno vyhotovenie rozsudku aj príslušnému daňovému úradu. Obdobne sa postupuje aj v prípade povolenia obnovy konania.

§ 95

(1)

Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým bolo prejednanie dedičstva skončené, súd zruší zákaz výplaty pohľadávok alebo vydania vecí patriacich do dedičstva. Urobí tak oznámením, ktoré sa doručí všetkým, ktorých sa to týka. Rovnako postupuje, ak sa v priebehu konania o dedičstve zistí, že uvedené pohľadávky alebo veci nie sú predmetom dedičstva.

(2)

Ak má byť zrušené zabezpečenie dedičstva, ktoré sa dotýka okrem účastníkov aj tretích osôb, súd o tom vydá uznesenie, ktoré doručí všetkým, ktorých sa to týka. V uznesení uvedie, ktorým dňom sa zabezpečenie zrušuje, a to tak, aby odo dňa doručenia uznesenia po deň skončenia neodkladného opatrenia uplynula lehota najmenej jeden mesiac.

§ 96

Ak do dedičstva patril vklad na vkladnej knižke na meno alebo na bežnom, prípadne inom účte, súd oznámi banke alebo inému peňažnému ústavu, kto zostatok na účte alebo vklad nadobudol. Ak ide o vklad na vkladnej knižke na doručiteľa, z ktorej výplata je viazaná heslom, ktoré nie je účastníkovi známe, súd oznámi emisnej pobočke peňažného ústavu, komu má vklad pri predložení vkladnej knižky alebo v prípade jej umorenia vyplatiť.

§ 97

(1)

Pri vydávaní úschov súvisiacich s konaním o dedičstve sa postupuje podľa ustanovení jedenástej časti tejto vyhlášky.

(2)

Ak má súd alebo súdny komisár v úschove veci, vkladné knižky alebo listiny, vydá ich súd oprávnenému účastníkovi. Ak je takých účastníkov viac, vydá súd veci tomu, kto ich má podľa dohody účastníkov prevziať.

§ 98

Ak v dôsledku smrti poručiteľa prechádzajú práva na ďalšie osoby inak ako dedením²⁰), súd na požiadanie príslušných orgánov alebo právnických osôb oznámi mená a adresy osôb, ktorých sa to týka, ak sú tieto obsiahnuté v spise o konaní o dedičstve.

DESIATA ČASŤ

ČINNOSŤ NOTÁROV V KONANÍ O DEDIČSTVE (§ 99-104)

§ 99

(1)

Rozvrh podľa § 175za Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „rozvrh“) sa člení na oddiely podľa počtu okresných súdov v obvode krajského súdu.

(2)

Každý oddiel rozvrhu obsahuje zoznam notárskych úradov so sídlom v obvode príslušného okresného súdu a spôsob poverovania súdnych komisárov úkonmi v konaní o dedičstve. Musí tiež určiť, kto bude poverený funkciou súdneho komisára v prípade vylúčenia notára z úkonov súdneho komisára podľa § 17 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a v prípade odňatia veci podľa § 175zb ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

§ 100

Spôsob poverovania súdnych komisárov úkonmi v konaní o dedičstve môže byť založený

na obvodovom systéme, ktorý delí obvod okresného súdu na počet obvodov zhodujúcich sa s počtom notárskych úradov v obvode okresného súdu,

na časovom systéme, podľa ktorého budú súdni komisári poverovaní úkonmi v konaní o dedičstve v závislosti od času smrti poručiteľa v rámci kalendárneho roku,

na kombinácii obidvoch systémov.

§ 101

(1)

Prezídium notárskej komory predloží najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka predsedovi krajského súdu a predsedom okresných súdov návrh rozvrhu na budúci kalendárny rok.

(2)

Predsedovia okresných súdov oznámia svoje stanovisko k návrhu najneskôr do 31. októbra každého kalendárneho roka predsedovi krajského súdu.

(3)

Predseda krajského súdu vydá rozvrh najneskôr do 10. decembra každého kalendárneho roka. Rozvrh zašle všetkým predsedom okresných súdov a prezídiu notárskej komory.

§ 102

(1)

Ak minister spravodlivosti Slovenskej republiky v priebehu kalendárneho roka zriadi alebo zruší notársky úrad v obvode niektorého okresného súdu, prezídium notárskej komory predloží najneskôr do 20 dní od tohto rozhodnutia predsedovi krajského súdu a predsedovi okresného súdu návrh na zmenu rozvrhu, týkajúci sa okresného súdu, v obvode ktorého došlo k zmene počtu notárskych úradov.

(2)

Predseda príslušného okresného súdu oznámi svoje stanovisko k návrhu zmeny rozvrhu podľa odseku 1 najneskôr do 20 dní od jeho predloženia predsedovi krajského súdu.

(3)

Predseda krajského súdu vydá rozhodnutie o zmene rozvrhu najneskôr do 30 dní od predloženia návrhu.

§ 103

Súdny komisár môže písomne poveriť notárskeho koncipienta alebo ďalšieho pracovníka, ktorí sú u neho v pracovnom pomere, vykonávaním jednotlivých úkonov v konaní o dedičstve, najmä pri predbežnom vyšetrení a pri zisťovaní stavu a obsahu závetu.

§ 104

Súdni komisári sú povinní zachovávať mlčanlivosť v obdobnom rozsahu a za obdobných podmienok ako sudcovia²¹).

JEDENÁSTA ČASŤ

INÁ ČINNOSŤ SÚDU (§ 105-112)

Prvý oddiel

Úschova na súde (§ 105-109)

§ 105

(1)

Súd v rámci inej činnosti²²) prijíma do úschovy

peniaze prevzatím dokladu o ich zložení v peňažnom ústave; ak ide o úschovu v súvislosti s konaním o dedičstve v čase súdneho konania, možno peniaze prijať do úschovy i tak, že ich súd uloží do kovovej skrine,

vkladné knižky, iné cenné papiere, cennosti a iné hnuteľné veci s tým, že ich uloží do kovovej skrine, ak to veľkosť veci dovolí,

ostatné hnuteľné veci, ktoré sa nehodia na úschovu v kovovej skrini s tým, že ich uloží u vhodného uschovávateľa.

(2)

Do úschovy nemožno prijať listiny, ktorých obsah súd nemôže posúdiť alebo odporuje zákonu, veci podliehajúce skaze a veci, ktoré pre ich povahu alebo veľkosť nemožno uložiť v kovovej skrini súdu ani v peňažnom ústave a nepodarilo sa pre ne nájsť uschovávateľa.

§ 106

(1)

Veci a peniaze uložené v kovovej skrini súdu musia byť najneskôr nasledujúci pracovný deň odovzdané do úschovy v peňažnom ústave.

(2)

Od postupu podľa odseku 1 možno upustiť, ak ide o úschovu vkladných knižiek so zostatkami, ktoré v jednej veci nepresahujú v súčte 2 000 Kčs, iných cenných papierov znejúcich na hodnotu nepresahujúcu v súčte 2 000 Kčs, drobných hnuteľných vecí nepatrnej ceny a peňažnej sumy, ktorá v jednej veci nepresahuje hodnotu 500 Kčs. Peňažná suma v hotovosti uložená na súde nesmie presiahnuť 10 000 Kčs.

§ 107

(1)

Hnuteľné veci a peniaze z kovovej skrine súdu sa ukladajú v peňažnom ústave na základe poukazu súdu, na ktorom je odtlačok okrúhlej úradnej pečiatky súdu a podpis sudcu.

(2)

Tomu, kto skladá peniaze do úschovy, vyhotoví súd poukaz na zloženie peňazí na účet súdu v peňažnom ústave.

§ 108

Poukazy, ktorými sa nariaďuje vydanie hnuteľných vecí alebo výplata peňazí zložených v peňažnom ústave, podpisuje sudca, ktorý vec vybavuje, a predseda súdu, ktorý dá na poukaz osemhrannú pečiatku na doložku „Na vykonanie“. Súd súčasne peňažný ústav vyzve, aby mu vyúčtoval náklady spojené s úschovou.

§ 109

(1)

Veci, ktoré sa nehodia na úschovu v kovovej skrini súdu ani na úschovu v peňažnom ústave, uložia sa u uschovávateľa. Súd vyhľadá vhodného uschovávateľa, najmä medzi právnickými osobami zaoberajúcimi sa úschovou vecí.

(2)

Pri skončení úschovy súd poukazom uloží uschovávateľovi, aby predmet úschovy vydal určenému príjemcovi; súčasne uschovávateľa vyzve, aby vyúčtoval náklady spojené s úschovou.

(3)

Súd za života závetcu vydá závet zo svojej úschovy iba jemu osobne, alebo tomu, kto sa preukáže osobitným plnomocenstvom oprávňujúcim prevziať závet z úschovy súdu. Podpis závetcu na plnomocenstve musí byť úradne overený (osvedčený). O vydaní závetu spíše súd zápisnicu a jej rovnopis zašle závetcovi do vlastných rúk, ak závet osobne neprevzal. Plnomocenstvo súd založí do spisu.

Druhý oddiel

Úschovy u súdneho komisára (§ 110-112)

§ 110

(1)

Súdny komisár prijíma do úschovy v súvislosti s vykonávaním úkonov v konaní o dedičstve

peniaze s tým, že ich uloží do svojej kovovej skrine,

vkladné knižky, iné cenné papiere, cennosti a iné hnuteľné veci s tým, že ich uloží do svojej kovovej skrine, ak to veľkosť veci dovoľuje,

ostatné hnuteľné veci, ktoré sa nehodia na úschovu v kovovej skrini s tým, že ich uloží u vhodného uschovávateľa.

(2)

Na príjem vecí uvedených v odseku 1 do úschovy sa použijú ustanovenia § 105 ods. 2 a § 106.

§ 111

(1)

Peniaze a hnuteľné veci z kovovej skrine súdneho komisára sa zložia v peňažnom ústave na základe poukazu súdneho komisára, na ktorom je odtlačok úradnej pečiatky notára a podpis súdneho komisára. Súdny komisár súčasne upozorní peňažný ústav, že poukaz na vydanie týchto vecí alebo na výplatu týchto peňazí vydá súd.

(2)

Pri výplate peňazí a pri vydávaní hnuteľných vecí zložených súdnym komisárom v peňažnom ústave postupuje súd primerane podľa § 108.

(3)

Peniaze a veci uložené v kovovej skrini súdneho komisára vydá súdny komisár; v čase súdneho konania a po jeho skončení ich vydá na základe poukazu súdu, na ktorom je odtlačok okrúhlej úradnej pečiatky a podpis sudcu.

§ 112

(1)

Veci, ktoré sa nehodia na úschovu v kovovej skrini súdneho komisára ani na úschovu v peňažnom ústave, uloží súdny komisár u uschovávateľa. Súdny komisár vyhľadá vhodného uschovávateľa najmä medzi právnickými osobami zaoberajúcimi sa úschovou vecí.

(2)

V čase súdneho konania alebo po jeho skončení súd nariadi uschovávateľovi, aby predmet úschovy zložený súdnym komisárom vydal určenému príjemcovi; súčasne uschovávateľa vyzve na vyúčtovanie nákladov spojených s úschovou.

DVANÁSTA ČASŤ

KONANIE O ÚSCHOVÁCH (§ 113)

§ 113

(1)

Súd rozhoduje o prijatí do úschovy, len ak bol predmet úschovy už zložený do úschovy súdu.

(2)

V konaní o úschovách platia primerane ustanovenia § 105 až 109.

TRINÁSTA ČASŤ

KONANIE O UMORENIE LISTÍN (§ 114-115)

§ 114

Z možnosti umorenia sú vylúčené listiny dôkazné, napríklad dlžobné úpisy, listiny, ktoré možno nahradiť odpisom, a listiny dispozitívne, ako je zmluva alebo závet.

§ 115

Uznesenie podľa § 185m ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa doručí navrhovateľovi s upozornením na postup podľa § 185r ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, osobe podľa listiny povinnej a iným osobám, o ktorých sa súd dozvie, že majú k veci nejaký vzťah alebo že by mohli vec objasniť.

ŠTRNÁSTA ČASŤ

(§ 116-117)

§ 116

Zrušuje sa Inštrukcia Ministerstva spravodlivosti SSR z 18. júna 1973 č. 15/1973-L, ktorou sa vydáva Spravovací poriadok pre okresné a krajské súdy, registrovaná v čiastke 19/1973 Zb.

§ 117

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

Minister:

Prof. JUDr. Posluch CSc. v. r.

Poznámky

§ 16 Občianskeho súdneho poriadku.

§ 31 Trestného poriadku.

§ 266 Občianskeho súdneho poriadku.

§ 268 ods. 1 písm. g) a h) Občianskeho súdneho poriadku.

§ 374 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

§ 146 ods. 1 Trestného poriadku.

§ 55 Trestného poriadku.

§ 8 Trestného poriadku.

§ 128 Občianskeho súdneho poriadku.

Zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov

Zákon č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

10)

Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách.

11)

Vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 37/1967 Zb. n avykonanie zákona o znalcoch a tlmočníkoch v znení vyhlášky č. 301/1990 Zb. a vyhlášky č. 382/1992 Zb.

12)

Inštrukcia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 1/1981 Zbierky inštrukcií a oznámení MS SSR o styku súdov a štátnych notárstiev SSR s justičnými orgánmi a úradmi cudzích štátov v oblasti právnych vzťahov s cudzinou a o postupe pri vybavovaní vecí s medzinárodným prvkom.

13)

§ 32 zákona Slovenskej národnej rady č. 204/1991 Zb. o Policajnom zbore Slovenskej republiky.

14)

Napr. § 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 72/1995 Z. z.,§ 36 a 37 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 251/1994 Z. z.,§ 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve.

15)

Výnos Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 18. marca 1992 č. 90/1992-30 o nariaďovaní a odmeňovaní pracovnej pohotovosti sudcov, justičných čakateľov a pracovníkov odborného aparátu okresných a krajských súdov, reg. v čiastke 36/1992 Zb.

16)

§ 175c Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 263/1992 Zb.

17)

Čl. 2 bod 6. Občianskeho súdneho poriadku.

18)

§ 4 zákona SNR č. 320/1992 Zb. o správnych poplatkoch.

19)

§ 20 ods. 2 zákona SNR č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov.

20)

Napr. § 260 ods. 2 Zákonníka práce.

21)

§ 54 ods. 3 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch.