492/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. 9. 2017

492

VYHLÁŠKA

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

z 23. augusta 2004

o stanovení všeobecnej hodnoty majetku

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 33 písm. d) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) ustanovuje:

§ 1

(1)

Táto vyhláška ustanovuje metódy a postupy stanovenia všeobecnej hodnoty majetku znalcom. Ustanovenia osobitného predpisu¹) týmto nie sú dotknuté.

(2)

Podľa tejto vyhlášky sa postupuje aj v prípade, ak je potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu majetku na požiadanie štátneho orgánu v rámci jeho právomocí alebo ak ide o právny úkon alebo konanie podľa osobitného predpisu.²)

§ 2

Na účely tejto vyhlášky sa rozumie

majetkom majetok podniku ako celku, časť podniku, zložka majetku podniku alebo iný majetok ako majetok podniku,

podnikom veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi³) a slúžia na prevádzkovanie podniku, alebo vzhľadom na svoju povahu majú na tento účel slúžiť,

časťou podniku útvar, ktorý je organizačne a účtovne oddeliteľný,

zložkou majetku podniku

hmotná súčasť majetku podniku s technicko-ekonomickým určením, ktorej hodnota je vyčísliteľná nezávisle od ostatného majetku podniku,

nehmotná súčasť majetku podniku, ktorá vplýva na jeho výnosový potenciál a je oddeliteľná nezávisle od ostatného majetku podniku,

iným majetkom hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý vlastní iná osoba ako podnikateľ podľa osobitného zákona³) a slúži na iné účely ako na podnikanie,

cudzími zdrojmi všetky záväzky a časové rozlíšenie,

všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty,

objektivizáciou znalecké stanovenie všeobecnej hodnoty majetku zohľadňujúce technický stav, vplyv trhu, ekonomické vplyvy a iné špecifické faktory,

východiskovou hodnotou nadobúdacia a znovunadobúdacia hodnota majetku v čase ohodnotenia alebo pre vybrané zložky majetku hodnota, ktorá je ustanovená v prílohách tejto vyhlášky,

účtovnou hodnotou majetku podniku alebo jeho častí hodnota vykazovaná v účtovnej evidencii alebo v inej evidencii slúžiacej ako vstupná informácia na stanovenie všeobecnej hodnoty majetku podniku,

odčerpateľným zdrojom peňažné vyjadrenie úžitku vytváraného najmä z disponibilných ziskov, výnosov alebo zo salda peňažných tokov, ktorý sa dosiahne z činnosti podniku alebo jeho častí, alebo zo zložiek majetku podniku a ktorého výška závisí od minulého vývoja podniku, od jeho súčasného postavenia na trhu, ale predovšetkým od jeho predpokladaného vývoja.

(2)

Na klasifikovanie zložiek majetku podniku sa primerane použije osobitný predpis⁴) platný ku dňu ohodnotenia, pritom sa prihliada na ich osobitosti a technicko-ekonomické určenie.

§ 3

(1)

Všeobecnú hodnotu majetku podniku a časti podniku stanoví znalec z odboru podnikové hospodárstvo formou znaleckého posudku podľa jeho účelu

majetkovou metódou,

podnikateľskou metódou,

kombinovanou metódou,

likvidačnou metódou alebo

porovnávacou metódou.

(2)

Základné postupy stanovenia všeobecnej hodnoty majetku podniku a časti podniku sú ustanovené v prílohe č. 1.

(3)

Majetkovou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku súčtom všeobecných hodnôt jednotlivých zložiek majetku podniku znížených o všeobecnú hodnotu cudzích zdrojov ku dňu ohodnotenia.

(4)

Podnikateľskou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku kapitalizáciou odčerpateľných zdrojov za hodnotené časové obdobie podnikania.

(5)

Kombinovanou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku ako vážený priemer všeobecných hodnôt podniku stanovených majetkovou a podnikateľskou metódou.

(6)

Likvidačnou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku pri zrušení právnickej osoby, ktoré je spojené s likvidáciou,⁵) ako súčet všeobecných hodnôt zložiek majetku podniku pri zohľadnení všeobecnej hodnoty cudzích zdrojov a nákladov na likvidáciu alebo pri skončení činnosti podnikateľa konkurzom ako súčet všeobecných hodnôt zložiek majetku podniku objektivizovaný koeficientom speňažiteľnosti.

(7)

Porovnávacou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku zohľadnením vybraných spoločných kritérií súboru porovnateľných podnikov s využitím transakčného prístupu, vzorového prístupu alebo burzového prístupu.

(8)

Stanovená výsledná všeobecná hodnota podniku a časti podniku sa zaokrúhľuje na celých desať eur.

§ 4

(1)

Všeobecnú hodnotu zložiek majetku podniku alebo iného majetku stanoví znalec príslušného odboru podľa tejto vyhlášky formou znaleckého posudku.

(2)

Nehnuteľnosti a stavby na účely osobitného predpisu⁶) sú oprávnení hodnotiť iba znalci z odvetvia oceňovanie nehnuteľností s výnimkou lesných pozemkov mimo zastavaného územia obcí a lesných porastov, ktoré sú oprávnení hodnotiť znalci z odvetvia oceňovanie lesov, a s výnimkou poľnohospodárskej pôdy mimo zastavaného územia obcí neurčenej na stavbu, ktorú sú oprávnení hodnotiť znalci z odboru poľnohospodárstvo.

(3)

Pri stanovení všeobecnej hodnoty zložky majetku podniku alebo iného majetku sa postupuje podľa príloh tejto vyhlášky, vždy s prihliadnutím na osobitosti a technicko-ekonomické určenie tejto zložky majetku.

(4)

Pri stanovení všeobecnej hodnoty zložiek majetku podniku alebo iného majetku, pre ktoré nie je ustanovená metodika v prílohách tejto vyhlášky alebo pre ktoré nebol vydaný osobitný predpis, znalec primerane použije postup zaužívaný v iných odboroch alebo iný postup, ktorý zodpovedá príslušnému stavu vedy v danom odbore, s prihliadnutím na osobitosti a technicko-ekonomické určenie uvedených zložiek majetku.

§ 5

Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádza znalec z podkladov, ktoré mu predložil zadávateľ znaleckého posudku.

§ 6

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembra 2004.

Daniel Lipšic v. r.

Poznámky

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

Napríklad zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, Trestný poriadok, zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov, zákon č. 554/2003 Z. z. o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností a o zmene a doplnení zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z., zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, § 45 a 45a zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, § 111 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

§ 2 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z. z.

Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z., zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov a zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

§ 70 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 554/2003 Z. z.

Príloha č. 1 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

ZÁKLADNÉ POSTUPY STANOVENIA VŠEOBECNEJ HODNOTY PODNIKU A ČASTÍ PODNIKU

1. Majetková metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a častí podniku

Všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená majetkovou metódou sa stanoví takto:

kde:

VŠH_M– všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená majetkovou metódou [€],

– súčet všeobecných hodnôt všetkých zložiek majetku, ktoré sú predmetom ohodnotenia [€],

VŠH_CZ – všeobecná hodnota cudzích zdrojov [€].

2. Podnikateľská metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a častí podniku

a) Všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená podnikateľskou metódou pri časovo neobmedzenej životnosti podniku sa stanoví takto:

VŠH_P = H_OZ + H_P [€],

kde je

VŠH_P– všeobecná hodnota podniku stanovená podnikateľskou metódou [€],

H_OZ– všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia [€],

H_P– hodnota pokračujúca [€].

Všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia sa stanoví takto:

kde je

H_OZ– všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia [€],

OZ_t– odčerpateľné zdroje počas hodnoteného obdobia [€],

i – miera kapitalizácie v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

n – dĺžka sledovaného obdobia [rok].

Miera kapitalizácie (i) sa stanoví takto:

CK = PK + VK [€],

kde je

i – vypočítaná miera kapitalizácie v percentách odrážajúca mieru rizika, priemernú nákladovosť kapitálu a štruktúru využívaného kapitálu, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

DS – sadzba dane z príjmu v percentách, ktorá je stanovená podľa zákona o dani z príjmov pre ohodnocovaný podnik, do výpočtu sa dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

N_PK– náklady spojené s využívaním požičaného kapitálu v percentách, t. j. úrok a iné náklady platené veriteľom, ktoré sa do výpočtu dosadzujú v desatinnom tvare [%/100],

PK – objem požičaného kapitálu; pozostáva zo zložiek pasív, ktorými na účel výpočtu miery kapitalizácie sú dlhodobé bankové úvery, bežné bankové úvery, finančné výpomoci, emitované dlhopisy, zmenky, lízing, platené nájmy a iné záväzky [€],

N_VK – náklady vlastného kapitálu v percentách, to znamená podiel na zisku očakávaný a získavaný vlastníkom za vklad svojho kapitálu do podniku, ktoré sa do výpočtu dosadzujú v desatinnom tvare [%/100],

VK – objem vlastného kapitálu pozostáva zo zložiek pasív, ktorými na účel výpočtu je vlastné imanie [€],

CK – celkový kapitál, ktorým sa rozumie súčet vlastného kapitálu a požičaného kapitálu [€].

Hodnota pokračujúca sa stanoví takto:

kde je

H_P – hodnota pokračujúca [€],

OZ_n+1– objem odčerpateľných zdrojov v roku nasledujúcom po sledovanom období [€],

i – miera kapitalizácie v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

g – trvale udržateľná miera rastu odčerpateľných zdrojov v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

n – dĺžka sledovaného obdobia [rok].

Hodnota pokračujúca (H_P) je všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov podniku v roku nasledujúcom po sledovanom období zohľadňujúca predpoklady podniku vytvárať odčerpateľné zdroje počas časovo neobmedzeného obdobia, ktorá je prepočítaná na súčasnú hodnotu k dátumu ohodnotenia.

Trvale udržateľná miera rastu odčerpateľných zdrojov (g) vyjadruje percentuálnu medziročnú zmenu schopnosti podniku vytvárať odčerpateľné zdroje, ktorá závisí od stavu podniku ku dňu ohodnotenia a od jeho vývoja počas sledovaného obdobia v rámci jeho odvetvia v kontexte s jeho históriou.

Trvale udržateľná miera rastu sa v znaleckom posudku stanoví v súlade so zaužívanými postupmi odbornej praxe, napríklad Gordonov model, geometrické rady, aritmetické rady, a vybraný metodický postup sa v znaleckom posudku opíše.

b) Všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená podnikateľskou metódou pri časovo obmedzenej životnosti podniku sa stanoví takto:

VŠH_P = H_OZ + H_K [€],

kde je

VŠH_P – všeobecná hodnota podniku stanovená podnikateľskou metódu pri časovo obmedzenej životnosti podniku [€],

H_OZ – všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia [€],

H_K – konečná hodnota podniku a častí podniku v roku nasledujúcom po sledovanom období [€].

Hodnota konečná sa stanoví takto:

kde je

H_K – konečná hodnota podniku a častí podniku v roku nasledujúcom po sledovanom období, ktorá je prepočítaná na súčasnú hodnotu k dátumu ohodnotenia [€],

LP_n+1 – predpokladaný čistý výnos zo speňaženia majetku v roku nasledujúcom po sledovanom období (likvidačný prebytok) [€],

i – miera kapitalizácie v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

n – dĺžka sledovaného obdobia.

3. Likvidačná metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a častí podniku

a) Všeobecná hodnota podniku a časti podniku stanovená pri skončení podnikateľskej činnosti likvidáciou predstavuje hodnotu majetku podniku a časti podniku stanovenú likvidačnou metódou k určitému dátumu, ktorá ostáva vlastníkovi po predaji majetku, po splatení všetkých cudzích zdrojov vrátane odmeny likvidátora a všetkých nákladov na likvidáciu. Stanoví sa takto:

kde:

VŠH_L– všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená likvidačnou metódou [€],

– súčet všeobecných hodnôt všetkých zložiek majetku, ktoré sú predmetom ohodnotenia [€],

VŠH_CZ – všeobecná hodnota cudzích zdrojov [€],

VŠH_NL– všeobecná hodnota nákladov súvisiacich s likvidáciou (napr. odmena likvidátora, odmeny za znalecké posudky, likvidácia škôd, vyraďovanie investičného majetku, nárok zamestnancov na odstupné a pod.) [€].

b) Všeobecná hodnota podniku a časti podniku pri skončení podnikateľskej činnosti konkurzom sa stanoví likvidačnou metódou takto:

kde

VŠH_LK– všeobecná hodnota podniku stanovená likvidačnou metódou [€],

– súčet všeobecných hodnôt všetkých zložiek majetku, ktoré sú predmetom ohodnotenia [€],

VŠH_FÚ – všeobecná hodnota finančných účtov, ktorými sa rozumejú peniaze v pokladni a ceniny, účty v bankách, pričom pri tejto metóde ku všeobecnej hodnote finančných účtov nepatrí všeobecná hodnota krátkodobého finančného majetku,

k_S– súhrnný koeficient speňažiteľnosti majetku ako celku zohľadňujúci mimoriadne špecifiká, ktoré sa nebrali do úvahy pri stanovení všeobecných hodnôt jednotlivých zložiek majetku a majú vplyv na výslednú všeobecnú hodnotu majetku ako celku. Výšku súhrnného koeficientu speňažiteľnosti a v ňom zahrnuté mimoriadne špecifiká znalecká organizácia preskúmateľne zdôvodní. Spravidla sa koeficient speňažiteľnosti rovná približne 1,0 [–].

Všeobecná hodnota majetku, ktorý slúži na zabezpečenie pohľadávok oddelených veriteľov a tovaru pod colným dohľadom, sa v znaleckom posudku stanoví aj samostatne.

4. Kombinovaná metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a častí podniku

kde

VŠH_K– všeobecná hodnota podniku a časti podniku vypočítaná kombinovanou metódou [€],

VŠH_P– všeobecná hodnota podniku a časti podniku stanovená podnikateľskou metódou [€],

VŠH_M– všeobecná hodnota podniku a časti podniku stanovená majetkovou metódou [€],

a – váha korigujúca podnikateľskú hodnotu podniku [–],

b – váha korigujúca majetkovú hodnotu podniku [–].

V prípadoch, keď sa všeobecná hodnota stanovená podnikateľskou a majetkovou metódou približne rovnajú, alebo v prípadoch, keď je všeobecná hodnota stanovená podnikateľskou metódou vyššia, platí a = b = 1. V ostatných prípadoch platí: a > b.

5. Porovnávacia metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a častí podniku

Všeobecná hodnota podniku a častí podniku podľa transakčného prístupu sa stanoví porovnaním so vzorovými podnikmi rovnakého odvetvia a zamerania, porovnateľnej veľkosti a štruktúry, ktoré boli kúpené alebo predané v nedávnom čase. Hodnota podniku alebo jeho častí sa stanoví pomocou cenových násobkov vybraných ukazovateľov vzorových podnikov, ktoré sa použijú na ohodnocovaný podnik alebo časť podniku.

Všeobecná hodnota podniku alebo jeho častí podľa vzorového prístupu sa stanoví porovnaním so vzorovými podnikmi sumarizáciou finančných ukazovateľov po zohľadnení rizikových faktorov, kontrolných príplatkov, diskontov predajnosti.

Všeobecná hodnota podniku alebo jeho častí podľa burzového prístupu sa stanoví ako súčet diskontovaných budúcich dividend počas sledovaného obdobia a očakávanej majetkovej hodnoty na konci sledovaného obdobia.

Výber použitých metód stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a časti podniku znalec právnická osoba jednoznačne zdôvodní.

Príloha č. 2 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY NEHMOTNÉHO MAJETKU

Všeobecná hodnota zriaďovacích nákladov

Všeobecná hodnota zriaďovacích nákladov sa stanoví len pri tých zložkách majetku, ktoré k dátumu ohodnotenia vykazujú majetkovú podstatu. Všeobecná hodnota sa stanovuje podľa príloh tejto vyhlášky a tiež na základe technicko-ekonomického určenia zriaďovacích nákladov.

Všeobecná hodnota softvéru

Všeobecná hodnota softvéru sa stanoví v závislosti od jeho využitia pri činnosti podniku a prínosu pri realizovaní jeho podnikateľských aktivít. Všeobecnú hodnotu stanoví znalec príslušného znaleckého odboru.

Všeobecná hodnota nehmotných výsledkov výskumnej a obdobnej činnosti a všeobecná hodnota oceniteľných práv

Stanoví sa

metódou licenčnej analógie v prípade licencií, patentov, ochranných známok a iných obchodovateľných súčastí nehmotného majetku alebo

metódou kapitalizácie odčerpateľných zdrojov; základom je stanovenie dĺžky obdobia v rokoch, počas ktorého sa nehmotný majetok bude využívať; výpočet objemu odčerpateľných zdrojov, ktoré sa vytvárajú využívaním ohodnocovaného nehmotného majetku; stanovenie podielu, ktorý pripadá na ohodnocovaný nehmotný majetok podniku z vytváraných odčerpateľných zdrojov,

podľa vzťahu

VŠH_NIM = SH_OZ . p_NIM [€],

kde

VŠH_NIM– všeobecná hodnota nehmotného majetku podniku.

kde

n – počet rokov používania nehmotného majetku podniku [rok],

SH_OZ– súčasná hodnota budúcich odčerpateľných zdrojov ku dňu vypracovania znaleckého posudku [€],

p_NIM– percentuálny podiel, ktorým sa ohodnocovaný nehmotný majetok podieľa na tvorbe odčerpateľných zdrojov, ktorý sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

i – miera kapitalizácie v percentách vypočítaná podľa prílohy č. 1 časti 2, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100].

Iný nehmotný majetok

Člení sa na goodwill a know-how.

Všeobecná hodnota goodwillu sa stanoví ako

rozdiel medzi podnikateľskou a majetkovou hodnotou

VŠH_G = VŠH_P – VŠH_M [€],

kde

VŠH_G– všeobecná hodnota goodwillu [€],

VŠH_P– všeobecná hodnota podniku alebo časti podniku stanovená podnikateľskou metódou [€],

VŠH_M– všeobecná hodnota podniku alebo časti podniku stanovená majetkovou metódou [€],

alebo ako

súčasná hodnota rozdielu medzi hodnotou odčerpateľných zdrojov a súčinom miery rentability investovaného kapitálu a všeobecnou hodnotou majetku podniku

kde

OZ_t– objem odčerpateľných zdrojov v čase t [€],

VŠH_M– všeobecná hodnota podniku alebo časti podniku stanovená majetkovou metódou [€],

n – počet rokov používania nehmotného majetku podniku [rok],

i₁– rentabilita investovaného kapitálu v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

i₂– miera kapitalizácie v percentách vypočítaná podľa prílohy č. 1 časti 2, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100].

Všeobecná hodnota goodwillu sa stanoví len v prípade, ak predmetom ohodnotenia je podnik ako celok, prípadne časť podniku.

Všeobecná hodnota know-how sa stanoví metódou kapitalizácie odčerpateľných zdrojov. Stanoví sa dĺžka obdobia v rokoch, počas ktorého sa know-how bude využívať, vypočíta sa objem odčerpateľných zdrojov, ktoré sa vytvárajú využívaním ohodnocovaného know-how, stanoví sa podiel, ktorý pripadá na ohodnocované know-how z vytváraných odčerpateľných zdrojov.

VŠH_NIM = SH_OZ . p_NIM [€],

kde

VŠH_NIM– všeobecná hodnota know-how podniku,

kde

n – počet rokov používania know-how podniku [rok],

SH_OZ– súčasná hodnota budúcich odčerpateľných zdrojov ku dňu vypracovania znaleckého posudku [€],

p_NIM– percentuálny podiel, ktorým sa ohodnocované know-how podieľa na tvorbe budúcich odčerpateľných zdrojov; do výpočtu sa dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

i – miera kapitalizácie v percentách vypočítaná podľa prílohy č. 1 časti 2, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100].

Príloha č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

POSTUP STANOVENIA VŠEOBECNEJ HODNOTY NEHNUTEĽNOSTÍ A STAVIEB

ZÁKLADNÉ POJMY A NÁZVOSLOVIE

Všeobecná hodnota (VŠH)

Všeobecná hodnota je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.

Východisková hodnota stavieb (VH)

Východisková hodnota je znalecký odhad hodnoty, za ktorú by bolo možné hodnotenú stavbu nadobudnúť formou výstavby v čase ohodnotenia na úrovni bez dane z pridanej hodnoty.

Technická hodnota (TH)

Technická hodnota je znalecký odhad východiskovej hodnoty stavby znížený o hodnotu zodpovedajúcu výške opotrebovania.

Výnosová hodnota (HV)

Výnosová hodnota je znalecký odhad súčasnej hodnoty budúcich disponibilných výnosov z využitia nehnuteľnosti formou prenájmu, diskontovaných rizikovou (diskontnou) sadzbou.

Stavby¹)

Stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu.

Stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby.

ZÁKLADNÉ POSTUPY OHODNOCOVANIA NEHNUTEĽNOSTÍ A STAVIEB

Všeobecná hodnota sa stanoví týmito metódami:

porovnávacia metóda,

kombinovaná metóda (použije sa pri stavbách, ktoré sú schopné dosahovať výnos formou prenájmu),

výnosová metóda (použije sa pri pozemkoch, ktoré sú schopné dosahovať výnos),

metóda polohovej diferenciácie.

Výber vhodnej metódy vykoná znalec. Výber je v znaleckom posudku zdôvodnený. Podľa účelu znaleckého posudku možno použiť aj viac metód súčasne, pričom v závere bude po zdôvodnení uvedená len všeobecná hodnota určená vybranou metódou, ktorá najvhodnejšie vystihuje definíciu všeobecnej hodnoty. Pri ohodnocovaní nehnuteľností a stavieb nemocníc a zdravotníckych zariadení sa ako jedna z metód vždy použije metóda polohovej diferenciácie a pri hodnotení faktorov sa zohľadňuje najmä faktor – súčasný technický stav.

TECHNICKÁ HODNOTA STAVIEB

C.1 Výpočet východiskovej hodnoty (VH)

Výpočet sa vykoná na báze rozpočtových ukazovateľov. Rozpočtový ukazovateľ musí byť preskúmateľný, tzn. vybraný ukazovateľ sa musí presne identifikovať názvom, zatriedením do číselníka klasifikácie stavieb a jednotkovou hodnotou určenou podľa verejne publikovaných katalógov určených ministerstvom, z ktorého bol vybraný alebo vytvorený.

Jednotková hodnota sa preskúmateľným spôsobom upraví podľa jednotlivých charakteristík hodnoteného objektu (výška podlaží, plocha podlaží, vybavenosť objektu, konštrukčno-materiálová charakteristika a pod.) a prepočíta sa do cenovej úrovne k termínu, ku ktorému sa vykonáva ohodnotenie.

Východisková hodnota sa stanoví podľa základného vzťahu

VH = M . (RU . k_CU . k_V . k_ZP . k_VP . k_K . k_M ) [€],

kde

M – počet merných jednotiek.

Udáva počet merných jednotiek hodnoteného objektu vypočítaných podľa technickej normy, na ktorej základe bol zostavený vybraný rozpočtový ukazovateľ.

RU – rozpočtový ukazovateľ

Rozumie sa hodnota základných rozpočtových nákladov na mernú jednotku porovnateľného objektu z katalógov rozpočtových ukazovateľov určených ministerstvom alebo stanovená tvorbou rozpočtového ukazovateľa na mernú jednotku hodnoteného objektu podľa katalógov rozpočtových ukazovateľov určených ministerstvom. Výber porovnateľného objektu (rozpočtového ukazovateľa) sa vykoná podľa zatriedenia hodnoteného objektu do číselníka príslušnej klasifikácie stavieb, na základe ktorej bol použitý katalóg rozpočtových ukazovateľov zostavený. Hodnota základných rozpočtových nákladov na mernú jednotku stavebného objektu, ktorý nie je uvedený v katalógoch určených ministerstvom, môže byť vytvorená cenovou kalkuláciou (ponukovým rozpočtom) alebo na základe nákladov na obstaranie.

k_CU – koeficient vyjadrujúci vývoj cien

Vyjadruje vývoj cien stavebných prác medzi termínom ohodnotenia a obdobím, pre ktoré bol zostavený rozpočtový ukazovateľ porovnateľného objektu. Koeficient sa určí pomocou verejne publikovaných indexov vývoja cien stavebných prác a materiálov v stavebníctve vydávaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky po jednotlivých štvrťrokoch pre odbor stavebníctvo ako celok. V prípade, že k termínu ohodnotenia neboli aktuálne indexy verejne publikované, použijú sa posledné známe.

k_V – koeficient vplyvu vybavenosti hodnoteného objektu

Vyjadruje rozdiel ceny konštrukcií a vybavení porovnateľného a hodnoteného objektu.

Vypočíta sa podľa vzťahu

kde

k_Si– koeficient štandardu i-tej konštrukcie alebo vybavenia zohľadňujúci štandardné, podštandardné alebo nadštandardné vybavenie. V prípade, ak sa v cenových podieloch porovnateľného objektu uvedených v katalógoch rozpočtových ukazovateľov nachádza konštrukcia alebo vybavenie, ktoré sa na hodnotenom objekte nevyskytuje, koeficient sa rovná nule. V prípade, keď je hodnotená konštrukcia alebo vybavenie podštandardné, je koeficient menší ako 1,00 a v prípade, keď je nadštandardné, je väčší ako 1,00. Pri určovaní koeficientu sa zohľadňuje aj podiel hodnotenej konštrukcie alebo vybavenia na stavbe ako celku,

cp_i – cenový podiel i-tej konštrukcie alebo vybavenia vybraného porovnateľného objektu uvedený v katalógoch rozpočtových ukazovateľov,

cpn_j – cenový podiel j-tej konštrukcie alebo vybavenia navyše, ktorý sa nevyskytuje v cenových podieloch porovnateľného objektu uvedených v katalógoch rozpočtových ukazovateľov a zistí sa z pomeru odhadnutých alebo preukázateľných obstarávacích nákladov na jej vybudovanie v čase a mieste ohodnotenia k východiskovej hodnote hodnoteného objektu.

Vo výnimočných prípadoch možno koeficient stanoviť zdôvodneným odborným odhadom. V prípade zhodného výberu porovnateľného objektu oproti hodnotenému objektu sa koeficient rovná 1,0.

k_ZP – koeficient vplyvu zastavanej plochy hodnotenej stavby

Vyjadruje rozdiel ceny konštrukcií a vybavení závislých od zastavanej plochy v porovnaní s priemernou zastavanou plochou hodnotenej a porovnateľnej stavby. Na výpočet koeficientu sa použijú primerané vzťahy vzhľadom na použitý katalóg rozpočtových ukazovateľov. Priemerná zastavaná plocha sa vypočíta ako aritmetický priemer zastavaných plôch všetkých reprezentatívnych podlaží.

k_VP – koeficient vplyvu konštrukčnej výšky podlaží hodnotenej stavby

Vyjadruje rozdiel ceny konštrukcií a vybavenia závislých od konštrukčnej výšky v porovnaní s priemernou konštrukčnou výškou hodnotenej a porovnateľnej stavby. Na výpočet koeficientu sa použijú primerané vzťahy vzhľadom na použitý katalóg rozpočtových ukazovateľov. Priemerná konštrukčná výška sa vypočíta ako vážený priemer konštrukčných výšok všetkých podlaží stavby alebo jej časti. Ako váha sa použije veľkosť zastavanej plochy príslušného podlažia.

k_K – koeficient konštrukčno-materiálovej charakteristiky

Vyjadruje rozdiel ceny v závislosti od použitého materiálu nosnej konštrukcie stavby, ak to nebolo zohľadnené v k_V. Pri výbere porovnateľného objektu s rovnakou konštrukčno-materiálovou charakteristikou hodnoteného objektu sa tento koeficient rovná 1,0.

k_M – koeficient vyjadrujúci územný vplyv

Vyjadruje zvýšené, resp. znížené náklady na výstavbu v danom mieste z dôvodu dopravných vzdialeností, možnosti zariadenia staveniska a pod.

Pri stavbách, ktoré majú vo zvislom alebo vodorovnom členení časť, ktorá sa typom konštrukcie alebo účelom výrazne líši podľa zatriedenia do klasifikácie stavieb (napr. dielne s kanceláriami na hornom podlaží, bytové domy s obchodmi na prvom nadzemnom podlaží, výrobné haly s administratívnymi alebo technickými prístavbami a pod.), východisková hodnota sa môže vypočítať ako súčet ohodnotení jednotlivých častí. Pri vodorovnom delení sa obstavaný priestor základov a strechy, t. j. spoločných častí stavby, rozdelí podľa pomerov obstavaného priestoru vrchnej stavby jednotlivých častí.

Obdobným spôsobom sa postupuje pri vstavbách v halových objektoch. Obstavaný priestor halového objektu sa neznižuje o obstavaný priestor vstavby, výnimku tvorí zvisle oddeliteľná (samostatná) časť. V koeficiente vybavenosti halového objektu sa nezohľadňuje vybavenie vstavby a naopak.

Ak obstavaný priestor časti stavby, ktorá sa typom konštrukcie alebo účelom výrazne líši podľa zatriedenia do klasifikácie stavieb, tvorí nevýrazný podiel z celkového obstavaného priestoru stavby, ohodnotenie sa vykoná podľa prevažujúcej časti.

Pri inžinierskych stavbách, bytoch a nebytových priestoroch sa koeficienty vplyvu zastavanej plochy a vplyvu výšky podlaží spravidla nepoužijú.

Nedokončené a poškodené stavby

Nedokončenými stavbami sa rozumejú rozostavané stavby, nadstavby a prístavby v čase od začatia výstavby do vydania kolaudačného rozhodnutia stavebným úradom alebo stavby, na ktorých sa vykonáva rekonštrukcia a modernizácia. Začiatkom výstavby sa na účely tejto vyhlášky rozumie fyzické začatie stavebných prác na hodnotenom objekte. Východisková hodnota stavby, na ktorej sa s výstavbou nezačalo, sa nepočíta. Východisková hodnota nedokončenej stavby sa vypočíta ako východisková hodnota stavby dokončenej na základe projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom (ak taká projektová dokumentácia nie je alebo ak nie je v súlade so skutkovým stavom, tak podľa predpokladaného stavu stavby po jej dokončení) s tým, že sa odpočet východiskovej hodnoty nevyhotovených a nedokončených konštrukcií a vybavení vykoná podľa ich pomerného percentuálneho zastúpenia na celej stavbe.

Obdobným spôsobom sa postupuje pri poškodených stavbách. Za poškodenie sa nepovažuje fyzické alebo morálne starnutie jednotlivých konštrukcií alebo vybavení, ani dôsledky zanedbanej údržby hodnoteného objektu.

C.2 Výpočet technického stavu (TS) a hodnoty vyjadrujúcej opotrebenie stavby (HO)

Technický stav sa vypočíta podľa vzťahu

TS = 100 – O [%],

kde

O – opotrebenie stavby [%].

Opotrebenie stavby sa uvádza v percentách a zodpovedá znehodnoteniu technického stavu stavby v závislosti od veku, predpokladanej životnosti, spôsobu užívania stavby, údržby stavby a pod.

Opotrebenie stavby sa vypočíta

lineárnou metódou,

analytickou metódou.

Opotrebenie nadstavieb, prístavieb a samostatne ohodnocovaných častí stavby sa pri lineárnej metóde vypočíta samostatne za každý rok ich veku rovnakým spôsobom, ale ukončenie predpokladanej životnosti sa určí vždy pre celú stavbu k rovnakému roku.

Celkové opotrebenie stavby sa pri lineárnej metóde môže vypočítať ako vážený priemer opotrebení jednotlivých častí stavby, kde váhou je merná jednotka použitá pri výpočte východiskovej hodnoty.

Opotrebenie nedokončených stavieb určí znalec odborným odhadom.

Pri výpočte opotrebenia sa používajú tieto pojmy:

Vek stavby (V) – vypočíta sa ako rozdiel roku, ku ktorému sa ohodnotenie vykonáva, a roku, v ktorom nadobudlo právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie. V prípadoch, keď došlo k užívaniu stavby skôr, vypočíta sa vek tak, že od roku, ku ktorému sa ohodnotenie vykonáva, sa odpočíta rok, v ktorom sa preukázateľne stavba začala užívať. Ak nemožno vek stavby takto zistiť, počíta sa podľa iného dokladu, a ak nie je ani taký doklad, určí sa zdôvodneným odborným odhadom.

Základná životnosť stavby (ZZ) – rozumie sa predpokladaná životnosť daného typu stavieb s ohľadom na ich konštrukčno-materiálové riešenie a zatriedenie do klasifikácie. Udáva sa v rokoch.

Životnosť stavby (Z) – rozumie sa celková predpokladaná životnosť stavby pri bežnej údržbe od jej vzniku až do úplného zániku. Udáva sa v rokoch. Životnosť stavby určuje znalec s prihliadnutím na jej konštrukčno-materiálové riešenie, technický stav, spôsob a intenzitu užívania a vykonávanú údržbu.

Na určenie životnosti stavby možno použiť vzťah

Z = V + T [rok],

kde

V – vek stavby [rok],

T – znalcom určená zostatková životnosť stavby od roku, ku ktorému sa vykonáva ohodnotenie [rok].

Hodnota vyjadrujúca opotrebenie (HO) sa vypočíta ako súčet hodnôt vyjadrujúcich opotrebenie jednotlivých častí stavby podľa vzťahu

kde

O_i – opotrebenie i-tej časti stavby [%],

VH_i – východisková hodnota i-tej časti stavby [€],

n – počet častí stavby [–].

C.3 Výpočet technickej hodnoty (TH)

Výpočet sa vykoná podľa vzťahu

alebo

TH = VH – HO [€],

kde

TH – technická hodnota stavby [€],

TS – technický stav stavby [%],

VH – východisková hodnota stavby [€],

HO – hodnota vyjadrujúca opotrebenie stavby [€].

VŠEOBECNÁ HODNOTA STAVIEB (VŠH_S)

D.1 Porovnávacia metóda

Pri výpočte sa používa transakčný prístup. Na porovnanie je potrebný súbor aspoň troch nehnuteľností a stavieb. Porovnanie treba vykonať na mernú jednotku (obstavaný priestor, zastavaná plocha, podlahová plocha, dĺžka, kus a pod.) s prihliadnutím na odlišnosti porovnávaných objektov a ohodnocovaného objektu.

Hlavné faktory porovnávania:

ekonomické (dátum prevodu, forma prevodu, spôsob platby a pod.),

polohové (miesto, lokalita, atraktivita a pod.),

konštrukčné a fyzické (štandard, nadštandard, podštandard, príslušenstvo a pod.).

Podklady na porovnanie (doklad o prevode alebo prechode nehnuteľnosti, prípadne ponuky realitných kancelárií) musia byť identifikovateľné. Pri porovnávaní sa musia vylúčiť všetky vplyvy mimoriadnych okolností trhu (napr. príbuzenský vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim, stav tiesne predávajúceho alebo kupujúceho a pod).

Pri výpočte sa môže použiť aj matematická štatistika. Na toto porovnanie je potrebný tak veľký súbor, aby boli splnené známe a platné testy matematickej štatistiky.

D.2 Kombinovaná metóda

Vypočíta sa podľa vzťahu

kde

HV – výnosová hodnota stavieb [€],

TH – technická hodnota stavieb [€],

a – váha výnosovej hodnoty [–],

b – váha technickej hodnoty, spravidla sa rovná 1,00 [–].

Za výnosovú hodnotu dosadzujeme hodnotu stavieb bez výnosu z pozemkov.

V prípadoch, keď sa výnosová hodnota stavieb približne rovná súčtu alebo je vyššia ako technická hodnota stavieb, spravidla platí: a = b = 1. V ostatných prípadoch platí: a > b.

Výnosová hodnota (HV)

Výnosová hodnota stavieb sa vypočíta kapitalizáciou budúcich odčerpateľných zdrojov počas časovo neobmedzeného obdobia alebo kapitalizáciou budúcich odčerpateľných zdrojov počas časovo obmedzeného obdobia s následným predajom. Spôsob výpočtu určí znalec.

Kapitalizácia budúcich výnosov počas časovo neobmedzeného obdobia

Výnosová hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu

kde

OZ – odčerpateľný zdroj, ktorým sa rozumie disponibilný výnos so zohľadnením kapitalizovaného odpisu [€/rok],

k – úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100]. Úroková miera zohľadňuje aj zaťaženie daňou z príjmu.

Kapitalizovaný odpis sa spravidla vypočíta podľa vzťahu

kde

O_K – kapitalizovaný odpis [€/rok],

ZZ – základná životnosť [rok], v prípade súboru stavieb sa dosadzuje základná životnosť určená váhovým priemerom,

k – úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100]. Úroková miera zohľadňuje aj zaťaženie daňou z príjmu.

Kapitalizácia budúcich výnosov počas časovo obmedzeného obdobia s následným predajom

Výnosová hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu

kde

OZ_t– odčerpateľný zdroj, ktorým sa rozumie disponibilný výnos v období t [€/rok],

n – časové obdobie výnosovosti v rokoch uvažované pre výpočet,

k – úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100]. Úroková miera zohľadňuje aj zaťaženie daňou z príjmu.

HL – likvidačná hodnota stavieb [€].

Likvidačná hodnota (HL) sa vypočíta podľa vzťahu

HL = VŠH – NL [€],

kde

VŠH – všeobecná hodnota stavieb vypočítaná metódou polohovej diferenciácie v čase ohodnotenia [€],

NL – odhadované náklady spojené s prevodom nehnuteľnosti, najmä daň z prevodu nehnuteľnosti podľa daňového zákona, náklady na inzerciu, náklady na poplatky a pod.

Odčerpateľný zdroj v období t (OZ)

Odčerpateľným zdrojom sa rozumie ročný disponibilný výnos z využívania nehnuteľnosti formou prenájmu. Vypočíta sa ako rozdiel hrubého výnosu a nákladov na využívanie nehnuteľnosti (prevádzkových, správnych nákladov, nákladov na údržbu a pod.) znížený o odhad predpokladaných strát výnosu z nájomného s ohľadom na typ majetku, jeho polohu, využiteľnosť a pod.

Hrubý výnos sa vypočíta za predpokladu 100 % prenajatia objektu ako súčin ročnej nájomnej sadzby a mernej jednotky (napr. m² podlahovej plochy, podlažie, miestnosť, budova a pod.) Nájomné sadzby sa určia z uzatvorených nájomných zmlúv. Ak sa nájomné sadzby nedajú zistiť pre nedostatok podkladov alebo ak sa odlišujú od dosiahnuteľných výnosov pri riadnom obhospodarovaní majetku alebo stavby (príp. ich časti) nie sú v čase ohodnotenia prenajaté, vychádza sa z nájomných sadzieb, ktoré sa pri riadnom obhospodarovaní majetku dajú trvalo dosiahnuť.

Náklady na využívanie nehnuteľnosti sa určia podľa predložených dokladov, najmä platobného výmeru na daň z nehnuteľností, poistnej zmluvy a pod., prípadne odhadom z východiskovej hodnoty alebo hrubého výnosu s ohľadom na veľkosť majetku a predpokladanú výšku pri jeho riadnom obhospodarovaní. Do nákladov sa nezahŕňajú náklady, ktoré sú nájomníkom platené osobitne, alebo náklady, o ktoré je znížená sadzba nájomného použitá pri výpočte hrubého výnosu.

D.3 Metóda polohovej diferenciácie

Metódou polohovej diferenciácie sa spravidla samostatne stanoví všeobecná hodnota pre

stavby s výnimkou bytov a nebytových priestorov,

byty a nebytové priestory.

D.3.1 Stavby s výnimkou bytov a nebytových priestorov

Vypočíta sa podľa základného vzťahu

VŠH_S= TH . k_PD [€],

kde

TH – technická hodnota stavby [€],

k_PD– koeficient polohovej diferenciácie vyjadrujúci vplyv polohy a ostatných faktorov vplývajúcich na všeobecnú hodnotu v mieste a čase [–] podľa metodiky určenej ministerstvom.

Koeficient polohovej diferenciácie sa môže stanoviť pre skupinu stavieb alebo jednotlivo pre každú stavbu.

Pri určení koeficientu polohovej diferenciácie sa váhovým priemerom zohľadnia spravidla tieto faktory:

– trh s nehnuteľnosťami – kúpna sila obyvateľstva,

– poloha nehnuteľnosti v danej obci – vzťah k centru obce,

– súčasný technický stav nehnuteľnosti,

– prevládajúca zástavba v okolí nehnuteľnosti,

– príslušenstvo nehnuteľnosti,

– typ nehnuteľnosti,

– pracovné možnosti obyvateľstva,

– skladba obyvateľstva v mieste stavby,

– orientácia nehnuteľnosti k svetovým stranám,

– konfigurácia terénu,

– pripravenosť inžinierskych sietí v blízkosti stavby,

– doprava v okolí nehnuteľnosti,

– občianska vybavenosť,

– prírodná lokalita v bezprostrednom okolí stavby,

– kvalita životného prostredia v bezprostrednom okolí stavby,

– možnosti zmeny v zástavbe – územný rozvoj,

– možnosti ďalšieho rozšírenia,

– dosahovanie výnosu z nehnuteľnosti,

– názor znalca,

– iné faktory.

D.3.2 Byty a nebytové priestory

Vypočíta sa podľa základného vzťahu

VŠH_B = TH . k_PD [€],

kde

TH – technická hodnota bytu, nebytového priestoru [€],

k_PD – koeficient polohovej diferenciácie vyjadrujúci vplyv polohy a ostatných faktorov vplývajúcich na všeobecnú hodnotu v mieste a čase [–].

Pri určení koeficientu polohovej diferenciácie sa váhovým priemerom zohľadnia spravidla tieto faktory:

– trh s bytmi v danej lokalite – na sídlisku,

– poloha bytového domu v danej obci – vzťah k centru obce,

– súčasný technický stav bytu a bytového domu,

– prevládajúca zástavba v bezprostrednom okolí bytového domu,

– príslušenstvo bytového domu,

– vybavenosť a príslušenstvo bytu,

– pracovné možnosti obyvateľstva – miera nezamestnanosti,

– skladba obyvateľstva v obytnom dome – na sídlisku,

– orientácia obytných miestností k svetovým stranám,

– umiestnenie bytu v bytovom dome,

– počet bytov vo vchode – v bloku,

– doprava v okolí bytového domu,

– občianska vybavenosť v okolí bytového domu,

– prírodná lokalita v bezprostrednom okolí bytového domu,

– kvalita životného prostredia v bezprostrednom okolí bytového domu,

– názor znalca,

– iné faktory.

D.4 Stavby určené na odstránenie

Všeobecná hodnota stavieb, ktoré príslušný stavebný úrad nariadil alebo povolil odstrániť, sa vypočíta ako rozdiel všeobecnej hodnoty použiteľného materiálu, ktorý možno získať odstránením stavby, a nákladov na odstránenie stavby s odprataním nevyužiteľného materiálu a jeho uložením na skládku.

Všeobecná hodnota stavby určenej na odstránenie na účely tejto vyhlášky nemôže byť záporná.

VŠEOBECNÁ HODNOTA POZEMKOV (VŠH_POZ)

E.1 Porovnávacia metóda

Pri výpočte sa používa transakčný prístup. Na porovnanie je potrebný súbor aspoň troch pozemkov. Porovnanie treba vykonať na mernú jednotku (1 m²pozemku)s prihliadnutím na odlišnosti porovnávaných pozemkov a ohodnocovaného pozemku. Pri porovnávaní trvalých porastov bez pozemkov sa merná jednotka určí v závislosti od ich druhu (napríklad kus, 1 ha plochy a pod.).

Hlavné faktory porovnávania:

ekonomické (napríklad dátum prevodu, forma prevodu, spôsob platby a pod.),

polohové (napríklad miesto, lokalita, atraktivita, prístup a pod.),

fyzické (napríklad infraštruktúra a možnosť zástavby pri stavebných pozemkoch; kvalita pôdy a kvalita výsadby pri ostatných pozemkoch a pod.).

Pri výpočte sa môže použiť aj matematická štatistika. Na toto porovnanie je potrebný tak veľký súbor, aby boli splnené známe a platné testy matematickej štatistiky.

E.2 Výnosová metóda

Výnosová hodnota pozemkov sa vypočíta kapitalizáciou budúcich odčerpateľných zdrojov počas časovo neobmedzeného obdobia podľa vzťahu

kde

OZ – odčerpateľný zdroj, ktorým sa rozumie disponibilný výnos dosiahnuteľný pri riadnom hospodárení formou prenájmu pozemku. Pri poľnohospodárskych a lesných pozemkoch je možné v odôvodnených prípadoch použiť disponibilný výnos z poľnohospodárskej alebo lesnej výroby. Stanoví sa ako rozdiel hrubého výnosu a nákladov [€/rok],

k – úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100]. Minimálna výška úrokovej miery v percentách sa rovná 1,5-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Úroková miera zohľadňuje aj zaťaženie daňou z príjmu.

E.3 Metóda polohovej diferenciácie

E.3.1 Pozemky

Pozemky sa pri použití metódy polohovej diferenciácie na účely tejto vyhlášky delia na skupiny:

E.3.1.1 Pozemky na zastavanom území obcí, nepoľnohospodárske a nelesné pozemky mimo zastavaného územia obcí,²) pozemky v zriadených záhradkových osadách,³) pozemky mimo zastavaného územia obcí určené na stavbu,⁴) pozemky v pozemkových obvodoch jednoduchých pozemkových úprav na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom, ktoré sa nachádzajú pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva a v hospodárskych dvoroch^4a)

Všeobecná hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu

VŠH_POZ = M . VŠH_MJ [€],

kde

M – výmera pozemku v m²,

VŠH_MJ – jednotková všeobecná hodnota pozemku v €/m².

Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa môže stanoviť aj pre skupinu pozemkov.

Jednotková všeobecná hodnota pozemkov sa stanoví podľa vzťahu

VŠH_MJ = VH_MJ . k_PD [€/m²],

kde

VH_MJ – jednotková východisková hodnota pozemku, ktorá sa určí podľa tabuľky:

Klasifikácia obce – názov alebo údaj podľa počtu obyvateľov	VH_MJ €/m²
a)	Bratislava	66,39
b)	Krajské mestá: Nitra, Prešov, Trenčín, Trnava, Žilina, Košice, Banská Bystrica a mestá: Piešťany, Vysoké Tatry, Trenčianske Teplice	26,56
c)	Mestá: Poprad, Zvolen, Liptovský Mikuláš, Martin	16,60
d)	Ostatné okresné mestá so sídlom okresných úradov	9,96
e)	Ostatné obce nad 15 000 obyvateľov	6,64
f)	Ostatné obce od 5 000 do 15 000 obyvateľov	4,98
g)	Ostatné obce do 5 000 obyvateľov	3,32

Obce a lokality v okolí miest so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľností na bývanie alebo rekreáciu môžu mať jednotkovú východiskovú hodnotu do 80 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem. V prípade záujmu o iné druhy nehnuteľností (napríklad priemyselné, poľnohospodárske využitie) okrem pozemkov v zriadených záhradkových osadách, chatových osadách, hospodárskych dvoroch poľnohospodárskych podnikov a pozemkov pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva môžu mať jednotkovú východiskovú hodnotu do 60 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem. V prípade záujmu o pozemky v zriadených záhradkových osadách, chatových osadách, hospodárskych dvoroch poľnohospodárskych podnikov a pozemky pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva môžu mať jednotkovú východiskovú cenu do 50 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem. V takých prípadoch sa koeficient polohovej diferenciácie vzťahuje na obec, z ktorej vyplýva zvýšený záujem. Minimálna jednotková východisková hodnota pozemku po zohľadnení zvýšeného záujmu o kúpu nehnuteľností je hodnota prislúchajúca klasifikácii obce, v ktorej sa pozemok nachádza.

k_PD – koeficient polohovej diferenciácie sa vypočíta podľa vzťahu

k_PD = k_S . k_V . k_D . k_F . k_I . k_Z . k_R [–],

kde

k_S – koeficient všeobecnej situácie (0,70 – 2,00) sa určí takto:

Všeobecná situácia	k_s
1.	oblasti mimo zastavaného územia obcí určeného platnou územnoplánovacou dokumentáciou	0,70 – 0,80
2.	stavebné územie obcí do 5 000 obyvateľov, priemyslové´a poľnohospodárske oblasti obcí a miest do 10 000 obyvateľov	0,80 – 0,90
3.	obytné časti obcí a miest od 5 000 do 10 000 obyvateľov a rekreačné oblasti pre individuálnu rekreáciu, centrá obcí do 5 000 obyvateľov, obytné zóny na predmestiach a priemyslové a poľnohospodárske oblasti miest do 50 000 obyvateľov, obytné zóny samostatných obcí v dosahu miest do 50 000 obyvateľov	0,90 – 1,00
4.	centrá miest od 10 000 do 50 000 obyvateľov, obytné zóny miest nad 50 000 obyvateľov, obytné zóny samostatných obcí v dosahu miest nad 50 000 obyvateľov, prednostné oblasti vilových alebo rodinných domov v centre i mimo centra mesta, oblasti rekreačných stavieb v dôležitých centrách turistického ruchu, priemyslové a poľnohospodárske oblasti miest nad 50 000 obyvateľov	1,00 – 1,30
5.	veľmi dobré obchodné a obytné časti v mestách od 50 000 do 100 000 obyvateľov, obytné zóny miest nad 100 000 obyvateľov, luxusné obytné oblasti s dobrým osvetlením a výhľadom, exkluzívne oblasti rodinných domov v dosahu miest nad 100 000 obyvateľov	1,20 – 1,60
6.	veľmi dobré obchodné oblasti v mestách od 50 000 do 100 000 obyvateľov a v kúpeľných mestách, vedľajšie ulice v centre miest nad 100 000 obyvateľov, nákupné centrá vo veľkých obytných častiach mimo centra miest nad 100 000 obyvateľov s dobrými dopravnými možnosťami	1,50 – 1,80
7.	prednostné obchodné ulice a miesta v užšom centre miest nad 100 000 obyvateľov, najlepšie miesta pre obchod v mestách od 50 000 do 100 000 obyvateľov	1,70 – 1,90
8.	najlepšie miesta pre obchod v mestách nad 100 000 obyvateľov	1,80 – 2,00

k_V – koeficient intenzity využitia (0,50 – 2,00) sa určí takto:

Intenzita využitia	k_v
1.	– záhradkové osady, – chatové osady, – hospodárske dvory poľnohospodárskych podnikov, – sídelná koncentrácia obydlí obývaných prevažne priestorovo alebo sociálne vylúčenými skupinami obyvateľstva	0,50 – 0,70
2.	– inžinierske stavby, chránené ložiskové územia	0,70 – 0,90
3.	– nebytové budovy alebo nebytové budovy s nízkym využitím, – poľnohospodárske budovy a sklady bez využitia	0,90 – 0,95
4.	– rodinné domy, bytové domy a ostatné budovy na bývanie s nižším štandardom vybavenia, – nebytové stavby pre priemysel, dopravu, školstvo, zdravotníctvo, šport s nižším štandardom vybavenia, – nebytové budovy pre poľnohospodársku výrobu	0,95 – 1,00
5.	– rodinné domy, bytové domy a ostatné stavby na bývanie so štandardným vybavením, – rekreačné stavby na individuálnu rekreáciu, – nebytové stavby pre priemysel, dopravu, školstvo, zdravotníctvo, šport so štandardným vybavením	1,00 – 1,05
6.	– rodinné domy, bytové domy a ostatné stavby na bývanie s nadštandardným vybavením, – nebytové stavby pre priemysel, dopravu, školstvo, zdravotníctvo, šport s nadštandardným vybavením – nebytové budovy pre obchod, administratívu, ubytovanie, kultúru s nižším štandardom vybavenia	1,05 – 1,10
7.	– exkluzívne bytové budovy, nebytové budovy pre obchod, administratívu, ubytovanie, kultúru so štandardným vybavením	1,10 – 1,15
8.	– nebytové budovy pre obchod, administratívu, ubytovanie, kultúru s nadštandardným vybavením, viacpodlažné budovy	1,15 – 1,30
9.	– využitie ako v položke 8, ale exkluzívne miesta v centrách miest	1,30 – 2,00

Intenzita využitia pozemkov sa posudzuje podľa skutočného využitia pozemkov k rozhodnému dátumu.

k_D – koeficient dopravných vzťahov (0,80 – 1,20) sa určí takto:

Dopravné vzťahy	k_D
1.	pozemky v odľahlých lokalitách bez možnosti využitia hromadnej dopravy, cesty bez dokončovacích prác (nespevnené a pod.), cesta do obce alebo mesta v trvaní viac ako 30 min. pri bežnej premávke	0,80
2.	obce so železničnou zastávkou alebo autobusovou prímestskou dopravou, doprava do mesta ešte vyhovujúca	0,85
3.	pozemky v samostatných obciach, odkiaľ sa možno dostať prostriedkom hromadnej dopravy alebo osobným motorovým vozidlom do centra mesta do 15 min. pri bežnej premávke, pozemky v mestách bez možnosti využitia mestskej hromadnej dopravy	0,90
4.	pozemky v mestách s možnosťou využitia mestskej hromadnej dopravy	1,00
5.	pozemky na obchodných uliciach miest do 100 000 obyvateľov, v nákupných centrách obytných zón, intenzívny peší ruch, centrum hromadnej dopravy (autobus, trolejbus, električka)	1,05
6.	pozemky na obchodných uliciach v centre miest nad 100 000 obyvateľov so širokými ulicami a parkoviskami, mestská hromadná doprava s hustou premávkou	1,05 – 1,20

k_F – koeficient funkčného využitia územia (0,80 – 2,00) sa určí takto:

Funkčné využitie územia	k_F
1.	plochy území občianskej vybavenosti s prevahou plôch pre obchod a služby (obchodná poloha)	1,50 – 2,00
2.	zmiešané územie s prevahou občianskej vybavenosti (obchodná poloha a byty)	1,20 – 1,50
3.	plochy obytných a rekreačných území (obytná alebo rekreačná poloha)	1,00 – 1,30
4.	výrobné územia s prevahou plôch pre priemyselnú výrobu a sklady (priemyselná poloha), plochy určené pre verejné dopravné a technické vybavenie	0,90 – 1,10
5.	výrobné územia s prevahou plôch pre poľnohospodársku výrobu (poľnohospodárska poloha), osídlenia marginalizovaných skupín obyvateľstva	0,80– 1,00

Uplatnenie hodnoty koeficientu funkčného využitia sa posudzuje podľa územnoplánovacej dokumentácie platnej k rozhodnému dátumu. Hodnota koeficientu v jednotlivých intervaloch sa určuje v nadväznosti na atraktivitu posudzovanej lokality a zastavovacie podmienky.

k_I – koeficient technickej infraštruktúry pozemku (0,80 – 1,50) sa určí takto:

Technická infraštruktúra	k_I
1.	bez technickej infraštruktúry (vlastné zdroje alebo možnosť napojenia iba na jeden druh verejnej siete)	0,80 – 1,00
2.	stredná vybavenosť (možnosť napojenia najviac na dva druhy verejných sietí, napríklad miestne rozvody vody, elektriny)	1,00 – 1,20
3.	dobrá vybavenosť (možnosť napojenia najviac na tri druhy verejných sietí, napríklad miestne rozvody vody, elektriny, zemného plynu)	1,20 – 1,30
4.	veľmi dobrá vybavenosť (možnosť napojenia na viac ako tri druhy verejných sietí)	1,30 – 1,50

Technická infraštruktúra pozemku sa posudzuje z pohľadu možného priameho napojenia cez vlastné, prípadne obecné pozemky (napríklad komunikácie). Hodnota koeficientu v odporúčanom intervale je závislá od náročnosti (finančnej, technickej a pod.) súvisiacej s napojením.

k_Z – koeficient povyšujúcich faktorov (1,00 – 3,00) sa určí takto:

Povyšujúce faktory	k_Z
– nevyskytujú sa	1,00
– pozemky určené územným plánom na vyššie využitie, než na aké slúžia v súčasnosti (napríklad nezastavané stavebné pozemky, zmena funkcie zóny sídla a pod.), – obchodné pozemky v miestach so silným turistickým ruchom, ak to nebolo zohľadnené v koeficiente k_S, – pozemky s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu, ak to nebolo zohľadnené vo zvýšenej východiskovej hodnote, – iné faktory (napríklad tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby, sadové úpravy pozemku a pod.)	1,01 - 3,00

Povyšujúce faktory možno použiť, ak už neboli zohľadnené vo východiskovej hodnote alebo v predchádzajúcich koeficientoch.

k_R – koeficient redukujúcich faktorov (0,20 – 0,99) sa určí takto:

Redukujúce faktory	k_R
– nevyskytujú sa	1,00
– ak sa v najbližšom čase podľa platného územného plánu predpokladá nižší stupeň využitia ako doteraz, – spád emisií a vplyv zápachu z priemyselnej výroby, uskladnenia surovín, odpadov, z výroby potravín, z poľnohospodárskej výroby a pod., – rušivý hluk z cestnej, leteckej alebo železničnej dopravy v obytných oblastiach, – ekologické zaťaženie pozemku, – ak sa v blízkosti obytnej, administratívnej alebo rekreačnej zóny nachádzajú rušivo pôsobiace priemyselné zariadenia, – pri mimoriadnom zatienení obytných miest (les, skaly, severné úbočie a pod.), svahovitosť terénu, hladina podzemnej vody, únosnosť základovej pôdy, – ochranné pásma zo zákona, stavebná uzávera, – stavba pod povrchom pozemku, – závady viaznuce na pozemku (napríklad právo priechodu alebo prejazdu, ochranné pásmo a pod.), – vplyv časového vývoja minulých období, – iné faktory (napríklad tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby, nezabezpečený prístup z verejnej komunikácie, chránené územia, obmedzujúce regulatívy zástavby a pod.)	0,20 - 0,99

Redukujúce faktory možno použiť, ak už neboli zohľadnené vo východiskovej hodnote alebo v predchádzajúcich koeficientoch.

Pri závadách viaznucich na pozemku sa hodnota koeficientu redukujúcich faktorov stanoví s ohľadom na predpokladanú hodnotu závady.

Pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku na účely vyporiadania vlastníckych práv k pozemku medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku sa pri hodnotení redukujúcich faktorov neprihliada na záťaže spôsobené vlastníkom stavby (napríklad stavba na cudzom pozemku a pod.).

E.3.1.2 Poľnohospodárske pozemky⁵) mimo zastavaného územia obcí druhu orná pôda alebo trvalý trávny porast

Všeobecná hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu

VŠH_POZ = M . VŠH_MJ [€],

kde

M – výmera pozemku v m²,

VŠH_MJ – jednotková všeobecná hodnota pozemku v €/m².

Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa môže stanoviť aj pre skupinu pozemkov.

Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa stanoví podľa vzťahu

VŠH_MJ = VH_MJ . k_PD [€/m²],

kde

VH_MJ– jednotková východisková hodnota pozemku, ktorá sa stanoví podľa osobitného zákona⁶⁾ v závislosti od katastrálneho územia a okresu. V prípade, že v osobitnom zákone je uvedená nulová východisková hodnota, jednotková východisková hodnota ornej pôdy sa stanoví v závislosti od kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky⁷⁾ poskytnutého príslušnou správou katastra alebo príslušným obvodným pozemkovým úradom. Jednotková východisková hodnota pozemkov druhu trvalý trávny porast, ktoré majú podľa osobitného zákona uvedenú nulovú východiskovú hodnotu, sa rovná 75 % jednotkovej východiskovej hodnoty pozemku druhu orná pôda určenej podľa predchádzajúcej vety [€/m²],

k_PD – koeficient polohovej diferenciácie, ktorý zohľadňuje produkčnú schopnosť poľnohospodárskej pôdy, špecifiká polohy, trh s poľnohospodárskou pôdou v danom mieste a čase, technické úpravy na poľnohospodárskej pôde, environmentálne funkcie a iné špecifické faktory [–].

E.3.1.3 Poľnohospodárske pozemky⁵) mimo zastavaného územia obcí druhu chmeľnica, vinica, ovocný sad a záhrady mimo zriadených záhradkových osád

Všeobecná hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu

VŠH_POZ = M . VŠH_MJ [€],

kde

M – výmera pozemku v m², prípadne v ha,

VŠH_MJ – jednotková všeobecná hodnota pozemku v €/m², prípadne v €/ha.

Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa môže stanoviť aj pre skupinu pozemkov.

Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa stanoví porovnávacou metódou alebo metódou polohovej diferenciácie podľa základného vzťahu

VŠH_MJ = VH_MJ . k_PD [€/m²], [€/ha],

kde

VH_MJ – jednotková východisková hodnota pozemku sa rovná jednotkovej východiskovej hodnote pozemku druhu orná pôda podľa osobitného zákona.⁶⁾ V prípade, že v osobitnom predpise je uvedená nulová východisková hodnota, jednotková východisková hodnota ornej pôdy sa stanoví v závislosti od kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky⁷⁾ poskytnutého príslušnou správou katastra alebo príslušným obvodným pozemkovým úradom,

E.3.1.4 Lesné pozemky⁸) mimo zastavaného územia obcí

Všeobecná hodnota lesného pozemku sa vypočíta podľa vzťahov

VŠH_LPOZ = M . VŠH_LMJ [€],

VŠH_LMJ = VH_LMJ . k_PD [€/ha], [€/m²],

VH_LMJ= Hp_z+ f_p [€/ha], [€/m²],

Hp_z= Hpz_jk. zstc_jk [€/ha], [€/m²],

f_p = Zcu_jk . zstc_jk (Hv₁ + Hv₂) [€/ha], [€/m²],

kde

VŠH_LPOZ – všeobecná hodnota lesného pozemku,

M – výmera lesného pozemku v ha s presnosťou na štyri desatinné miesta (m²⁾,

VŠH_LMJ – jednotková všeobecná hodnota lesného pozemku sa stanoví podľa špecifických metód stanovenia hodnoty lesov,

VH_LMJ – jednotková východisková hodnota lesného pozemku v €/ha (€/m²) sa stanoví ako súčet základnej hodnoty lesného pozemku pre cieľové drevinové zastúpenie podľa prílohy č.14 tab. č. I a hodnoty faktora polohy v závislosti od približovacej a odvoznej vzdialenosti podľa prílohy č.14 tab. č.II,

Hp_z – základná hodnota lesného pozemku v €/ha sa určí ako súčet základnej hodnoty jednotlivých drevín upravenej cieľovým zastúpením,

fp – hodnota faktora polohy v €/ha,

Hpz_jk – základná hodnota lesného pozemku v €/ha cieľových drevín – k, j-tej bonity, príloha č. 14, tab. č.I,

zstc_jk – cieľové zastúpenie drevín – k, j-tej bonity na lesnom pozemku v percentách určené v lesnom hospodárskom pláne (LHP),

Hv_1^, Hv₂ – jednotková hodnota sadzby faktora polohy lesného pozemku za približovanie (v₁) a odvoz (v₂) dreva v €/m³, príloha č. 14, tab. č.II,

Zcu_jk – celková zásoba produkcie dreva na pni, cieľových drevín – k, j-tej bonity v rubnej dobe na hektár, príloha č. 14, tab. č.III,

k_PD – koeficient polohovej diferenciácie zohľadňujúci špecifiká využiteľnosti, dosahovania výnosu, predajnosti a pod., ktorý sa stanoví osobitne pre lesné pozemky a osobitne pre lesné porasty podľa vzťahu

k_PD = k_S.k_V.k_L [-]

kde

k_S – koeficient všeobecnej situácie dopytu po úžitkoch funkcií lesa sa stanoví takto:

Ukazovateľ hustoty obyvateľstva okresu na km²	Hodnota koeficienta k_s
lesný pozemok	lesný porast
nad 1 000	1,5	1,3
500 – 1 000	1,4	1,2
250 – 500	1,3	1,1
100 – 250	1,0	1,0
50 – 100	0,9	0,9
do 50	0,7 – 0,9	0,8 – 0,9

Údaje hustoty obyvateľstva okresu sa získajú na obvodnom úrade, do ktorého územného obvodu príslušný okres patrí.

k_V – koeficient využiteľnosti lesného majetku sa stanoví takto:

Skupiny lesov podľa možnosti komerčného využitia produkčnej funkcie	Hodnota koeficienta k_v
lesný pozemok	lesný porast
Lesy hospodárske s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného rozpätia hore vo veku začiatku obnovy a staršie	1,3	1,20
Lesy hospodárske s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného rozpätia hore, ktoré nedosiahli vek začiatku obnovy	1,3	1,15
Lesy hospodárske s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného rozpätia dole vo veku začiatku obnovy a staršie	1,2	1,10
Lesy hospodárske s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného rozpätia dole, ktoré nedosiahli vek začiatku obnovy	1,2	1,00
Lesy osobitného určenia s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného rozpätia hore	1,3	1,05
Lesy osobitného určenia s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného rozpätia dole	1,2	0,95 – 1,0
Lesy ochranné a chránených území s 2., 3. a 4. stupňom ochrany prírody	1,0	0,90 – 0,95
Lesy chránených území s 5. stupňom ochrany prírody	0,8 – 0,9	0,85 – 0,90
Lesy v marginálnych a horších prírodných a výrobných podmienkach	0,7 – 0,8	0,80 – 0,85

Vplyv inej využiteľnosti lesného pozemku (napr. poľovné právo, bažantnice a pod.) sa zohľadní pre dotknuté plochy osobitne.

k_L – koeficient lesnatosti časti krajiny (regiónu – okresu) sa stanoví takto:

Lesnatosť časti krajiny v %	Hodnota koeficienta k_L
lesný pozemok	lesný porast
do 5 %	1,3	1,2
5 – 10 %	1,1 – 1,2	1,1
10 – 20 %	1,0	1,0
20 – 30 %	0,9	0,95
30 – 40 %	0,8	0,9
40 – 60 %	0,6 – 0,7	0,85
nad 60 %	0,4 – 0,6	0,8

Lesnatosť sa zistí na lesnom úrade v sídle okresu.

Minimálna základná hodnota 1 ha lesného pozemku je 132,78 eura.

Pri nesúlade údajov o druhu pozemku v katastri nehnuteľností so skutočným stavom sa všeobecná hodnota pozemku stanovuje podľa skutočného stavu.

E.3.2 Trvalé porasty

E.3.2.1 Všeobecná hodnota trvalých porastov na poľnohospodárskej pôde mimo zastavaného územia obcí

Všeobecná hodnota porastu sa vypočíta podľa vzťahu

VŠH_P = VH_P . k_PD [€],

kde

VH_P – jednotková východisková hodnota porastu sa stanoví podľa prílohy č. 15 pre ovocné stromy podľa tabuľky č. I, pre viničné porasty podľa tabuľky č. II, pre chmeľové porasty vrátane zariadenia chmeľníc podľa tabuľky č. III a pre okrasné dreviny podľa tabuľky č. X,

k_PD – koeficient polohovej diferenciácie, ktorý zohľadňuje špecifiká kvality, stupňa poškodenia, dosahovania výnosu, predajnosti a pod. [–].

E.3.2.2 Všeobecná hodnota trvalých porastov na lesnom pôdnom fonde

Všeobecná hodnota lesného porastu v zastavanom území aj mimo zastavaného územia obcí sa vypočíta podľa vzťahov

VŠH_LP = M . VŠH_LPMJ [€]

VŠH_LPMJ =VH_LPa . k_PD [€/ha], [€/m²]

VH_LPa = Hpor_zijk . (1-k_P) + f_P [€/ha], [€/m²]

Hpor_zijk = [(Hut_jk – c_jk) . fa_ijk + c_jk] kd – zst_ijk . z [€/ha], [€/m²]

f_P = Zs_ijk . (Hv₁+Hv₂) [€/ha], [€/m²]

kde:

VŠH_LPJM – jednotková všeobecná hodnota lesného porastu v €/ha sa stanoví ako súčin jednotkovej východiskovej hodnoty lesného porastu VH_Lpa a koeficienta polohovej diferenciácie (kPD),

VH_LPa – jednotková východisková hodnota lesného porastu v €/ha sa stanoví ako súčet základnej hodnoty drevín skutočného zastúpenia (k), veku (i), bonity (j) a zakmenenia (z) upravenej o poškodenie lesného porastu (kp v %) a hodnoty faktora polohy (fp) v €/ha,

Hpor_zijk – základná hodnota lesného porastu v €/ha sa stanoví ako súčet hodnoty jednotkovej sadzby lesného porastu danej dreviny vo veku 3 rokov (c_jk), príloha č. 15, tab. VI, a súčinu vekového hodnotového faktora dreviny (fa_ijk), príloha č. 15, tab. IV.1 – IV.6, a hodnoty ťažbového výnosu v rubnej dobe (Huť_jk), príloha č. 15, tab. V, zníženého o hodnotu jednotkovej sadzby lesného porastu danej dreviny vo veku 3 rokov (c_jk), príloha č. 15, tab. VI, upravený na skutočné zastúpenie dreviny a zakmenenie lesného porastu v €/ha,

Huť_jk – hodnota ťažbového výnosu v rubnej dobe, danej bonity (j) a dreviny (k), príloha č. 15, tab. V,

c_jk – celkové pestovné náklady založenia lesného porastu vo veku 3 rokov danej bonity (j) a dreviny (k), príloha č. 15, tab. VI,

fa_ijk – vekový hodnotový faktor i-tého vekového stupňa, j-tej bonity, k-tej dreviny, príloha č. 15, tab. IV. 1 – IV. 6,

z – zakmenenie (od 0,1 – 1,0),

k_P – koeficient poškodenia porastu (podiel zníženia celkovej hodnoty porastu odvodený zo zníženia hodnoty zásoby dreva vo vekovom stupni), príloha č. 15, tab. IX,

f_P – hodnota faktora polohy v €/ha sa určí ako súčin jednotkových hodnôt faktora polohy v €/m³, príloha č. 15, tab. VIII, a skutočnej zásoby porastu v m³ (Zs_ijk),

M – výmera lesného porastu JPRL (na štyri desatinné miesta),

kd – koeficient prepočtu základnej hodnoty porastu určujúcich drevín na hodnotu priradených drevín, príloha č. 15, tab. VII,

zst_ijk – skutočné zastúpenie drevín – k, v poraste i-tého vekového stupňa, j-tej bonity,

Zs_ijk – skutočná zásoba dreva na pni v i-tom vekovom stupni, j-tej bonity, zastúpených drevín – k,

Hv₁, Hv₂ – jednotková sadzba faktora polohy lesného porastu za približovanie (v₁) a odvoz (v₂) dreva v €/m³, príloha č. 15, tab. VIII,

k_PD – koeficient polohovej diferenciácie zohľadňujúci špecifiká využiteľnosti, dosahovania výnosu, predajnosti a pod.

Porasty staršie, ako sú rubné doby v prílohe č. 15 v tab. IV. 1 – IV. 6, sa ohodnotia podľa údajov najvyššej rubnej doby danej dreviny ich interpoláciou s primeraným zohľadnením poklesu kvality drevných zásob.

V prípade poškodenia porastu antropogénnou činnosťou, predovšetkým imisiami sa jednotková východisková hodnota lesného porastu zníži o hodnotu identifikovaného poškodenia podľa prílohy č. 15, tab. IX. Hodnota poškodenia v stupňoch sa preberie z výsledkov pravidelného monitoringu zdravotného stavu lesa alebo sa zistí priamo v poraste (pre listnaté dreviny iba v období plnej vegetácie) na základe priemernej defoliácie drevín v poraste alebo iných relevantných postupov.

Skutočná celková zásoba porastu v m³, ktorá sa preberie z lesného hospodárskeho plánu alebo sa zistí meraním. Jednotkové hodnoty polohy sa zistia v prílohe č. 15, tab. VIII na základe priemernej približovacej a odvoznej vzdialenosti konkrétneho porastu.

VŠEOBECNÁ HODNOTA ZÁVAD

F.1 Vecné bremeno

Vecné bremená sa delia na vecné bremená s povinnosťou

konať (napr. poskytnúť doživotné bývanie),

zdržať sa (napr. nestavať plot nad určenú výšku),

strpieť (napr. právo priechodu, prejazdu, právo stavby, užívacie právo).

Samostatne sa všeobecná hodnota jednotlivých vecných bremien viaznucich na nehnuteľnostiach stanoví spravidla na účely exekučného konania alebo vtedy, ak je potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu na požiadanie štátneho orgánu v rámci jeho právomocí alebo ak ide o právny úkon alebo konanie podľa osobitného predpisu. V takých prípadoch sa všeobecná hodnota nehnuteľností a stavieb stanoví bez zohľadnenia existencie vecného bremena.

V ostatných prípadoch sa existencia vecného bremena zohľadní pri výpočte všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb.

F.2 Výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena (VŠH_VB)

Výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena sa vykoná takto:

Práva spojené s nehnuteľnosťou sa odhadnú tak, že sa zistí výhoda, ktorú tieto práva prinášajú oprávnenému (vlastníkovi) v období jedného roka, a hodnota tejto výhody sa násobí pri právach časovo neobmedzených dvadsiatimi, pri právach časovo obmedzených počtom rokov, počas ktorých má právo ešte trvať, najviac však dvadsiatimi.

Závady viaznuce na nehnuteľnosti sa odhadnú podľa hospodárskej ujmy, ktorá vyplýva zo závady pre zaťaženého (vlastníka). Výpočet sa vykoná kapitalizáciou hospodárskej ujmy (rozdielu budúcich znížených odčerpateľných zdrojov oproti bežným odčerpateľným zdrojom) počas časovo obmedzeného obdobia. Pri stanovení odčerpateľných zdrojov sa postupuje obdobne ako pri stanovení výnosovej hodnoty podľa bodu D.2. Pri závadách neobmedzeného trvania sa vezme za základ výpočtu obdobie dvadsiatich rokov, pri závadách presne obmedzeného trvania toto obdobie.

Všeobecná hodnota vecného bremena sa vypočíta podľa základného vzťahu

kde

OZ_t – trvalo odčerpateľný zdroj [eur/rok], ktorý sa vypočíta ako rozdiel budúcich znížených odčerpateľných zdrojov oproti bežným odčerpateľným zdrojom (napr. hodnota zvýšenia alebo zníženia ročnej nájomnej sadzby vyplývajúca z vecného bremena a pod.),

n – časové obdobie trvania vecného bremena pri neobmedzenom trvaní platí: n = 20 rokov [rok],

k – úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100].

VÝPOČET VŠEOBECNEJ HODNOTY NÁJMU ZA POZEMOK

Všeobecnú hodnotu ročného nájmu za pozemok možno stanoviť porovnávaním alebo výpočtom podľa vzťahu

kde:

VŠH_POZMJ – všeobecná hodnota pozemku na mernú jednotku [€/m²],

k – úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

k_N– koeficient zohľadňujúci daňové zaťaženie daňou z príjmu, ktorý sa rovná (100+N)/100, kde N vyjadruje náklady spojené s dosiahnutím hrubého výnosu (daň z príjmu v percentách),

n – obdobie predpokladanej návratnosti investície, spravidla v intervale 15 až 40 rokov, v závislosti od ekonomických, polohových a fyzických faktorov.

Pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok porovnávaním sa dodržujú rovnaké zásady ako pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku podľa časti E bodu E.1.

§ 43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov.

§ 43h zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 237/2000 Z. z.

4a)

§ 2 ods. 4 a 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Príloha č. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení zákona č. 465/2008 Z. z.

Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 38/2005 Z. z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav.

Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.

Napríklad § 87a zákona č. 511/1992 Zb., § 139 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.

Príloha č. 4 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

POSTUP STANOVENIA VŠEOBECNEJ HODNOTY STROJOVÝCH ZARIADENÍ, DRÁHOVÝCH VOZIDIEL, PLAVIDIEL A LIETADIEL

Táto príloha ustanovuje postup znalcov pri vypracovaní posudku na stanovenie všeobecnej hodnoty zložiek majetku: strojové zariadenia, dráhové vozidlá, plavidlá a lietadlá.

ZÁKLADNÉ POJMY A NÁZVOSLOVIE

A.1 Strojové zariadenia

Strojové zariadenia sú stroje, prístroje, súbory strojov, napríklad výrobné linky, pružné výrobné systémy a pod., ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie a výrobcom, dovozcom či predajcom stanovené plnenie prevádzkovo-technických funkcií. Podľa ďalej uvedeného postupu môže stanovovať hodnotu strojových zariadení len znalec z odboru strojárstvo.

A.2 Dráhové vozidlá

Dráhové vozidlá sú dopravné prostriedky určené na prepravu osôb, zvierat a vecí, na vykonávanie činností súvisiacich s výstavbou a údržbou dráhy alebo s prevádzkovaním dráhy, vedené pri svojom pohybe po dráhe. Dráhové vozidlá podľa technických podmienok rozdeľujeme na železničné, električkové, trolejbusové, lanové a špeciálne. Železničné koľajové vozidlá rozdeľujeme na hnacie vozidlá závislej a nezávislej trakcie a na hnané vozidlá osobné, nákladné a špeciálne. Podľa ďalej uvedeného postupu sa stanovuje hodnota dráhových vozidiel uvedených v príslušných predpisoch.¹) Tieto predpisy zároveň určujú rozsah oprávnenia na výkon znaleckej činnosti v odbore doprava železničná.

A.3 Lietadlá

Lietadlá sú zariadenia schopné pohybu v atmosfére v dôsledku iných reakcií vzduchu, ako sú reakcie vzduchu voči zemskému povrchu.²) Znalec môže ohodnocovať lietadlá ľahšie ako vzduch s pohonom alebo bez pohonu (balóny, vzducholode) a ťažšie ako vzduch s pohonom alebo bez pohonu (klzáky, letúny a vrtuľníky). Podľa ďalej uvedeného postupu môže stanovovať hodnotu lietadiel len znalec z odboru doprava letecká.

A.4 Plavidlá

Plavidlá sú lode vnútrozemskej plavby, malé plavidlá, prievozné lode, plávajúce stroje alebo plávajúce zariadenia³) a námorné rekreačné plavidlá.⁴) Podľa ďalej uvedeného postupu môže určovať hodnotu plavidiel len znalec z odboru doprava lodná.

A.5 Základné pojmy

(1)

Na účely tejto prílohy

skupinou je funkčne, konštrukčne, úžitkovo, významovo kompaktný celok zložky majetku,

príslušenstvom zložky majetku sú predmety, ktoré tvoria so zložkou majetku jeden majetkový celok a sú súčasťou jej obstarávacej ceny a evidencie,

štandardnou výbavou zložky majetku je výbava zahrnutá obvykle vo vstupnej cene zložky majetku,

mimoriadnou výbavou zložky majetku je vybavenosť zložky majetku nad rámec štandardne dodávanej výbavy zložky majetku výrobcom alebo dovozcom, autorizovaným distribútorom alebo predajcom a tiež výbava, ktorej vstupná cena nie je zahrnutá vo vstupnej cene zložky majetku. Zásady stanovenia hodnoty mimoriadnej výbavy sú totožné so zásadami stanovenia hodnoty zložky majetku,

medzným stavom je stav zložky majetku, v ktorom musí byť ďalšie používanie zložky majetku prerušené alebo ukončené,

opotrebením je postupné znehodnocovanie zložky majetku v procese jej používania, ktoré môže byť fyzické a morálne,

fyzickým opotrebením je postupné, spravidla dlhší čas trvajúce zhoršovanie fyzických parametrov zložky majetku vznikajúce štandardným používaním zložky majetku spôsobom zodpovedajúcim povahe a účelu, na ktorý má slúžiť pri rešpektovaní predpisov a pokynov výrobcov alebo dodávateľov na jej prevádzku,

morálnym opotrebením je opotrebenie, ktoré vzniká ako dôsledok technického pokroku, pričom zložka majetku vyrobená na rovnaký účel ako jej predchádzajúca má technicky dokonalejšie parametre alebo pri približne rovnakom výkone nižšiu energetickú náročnosť prevádzky, resp. náročnosť obsluhy, čím hodnota skôr vyrobenej zložky majetku s menšou výkonnosťou spravidla klesá, alebo sa zložka s rovnakými parametrami spravidla predáva lacnejšie,

údržbou je súhrn činností zabezpečujúcich štandardnú technickú spôsobilosť a hospodárnosť prevádzky zložky majetku, spomaľujúci fyzické opotrebenie, predchádzajúci jeho následkom a odstraňujúci drobnejšie chyby, spravidla bez demontáže dielov a bez výmeny súčiastok a podľa predpisov výrobcu alebo dodávateľa zložky majetku,

opravou je súhrn činností, ktorými sa odstraňujú následky poškodenia, opotrebenia alebo straty prevádzkyschopnosti celku, skupín alebo dielcov zložky majetku za účelom uvedenia zložky majetku do prevádzkyschopného stavu, pričom nemusia byť zachované pôvodné rozmery a tvar novej zložky majetku,

bežnou opravou je oprava, pri ktorej sa obnovuje prevádzkyschopnosť skupiny alebo zložky majetku ako celku. Spravidla sa uskutočňuje výmenou chybných alebo opotrebovaných súčiastok za nové, opravené alebo renovované. Tento pojem sa uvádza len pre potreby ohodnocovania zložky majetku,

celkovou opravou je oprava skupiny takého rozsahu v predpísanom rozsahu a kvalite podľa predpisov výrobcu, pri ktorej sa po úplnej demontáži skupiny vymieňajú všetky poškodené alebo opotrebované časti zložky majetku za nové, opravené alebo renovované. Tento pojem sa uvádza len pre potreby ohodnocovania zložky majetku,

generálnou opravou je oprava v predpísanom rozsahu a kvalite podľa predpisov výrobcu, pri ktorej sa vykoná celková oprava všetkých skupín zložky majetku, resp. sa oprava vykoná výmenným spôsobom skupín za funkčné skupiny, ktoré mali celkovú opravu (retrofit). Tento pojem sa uvádza len pre potreby ohodnocovania zložky majetku,

záručnou opravou je oprava zložky majetku v záručnej dobe,

renováciou súčiastky je oprava, pri ktorej sa poškodenej alebo opotrebovanej časti súčiastky alebo súčiastky zložky majetku vráti jej geometrický tvar, rozmery, funkčné vlastnosti, pričom sa obyčajne zachováva životnosť súčiastky porovnateľná s jej pôvodnou životnosťou,

modernizáciou je úprava zložky majetku, pri ktorej sa zlepší jej vybavenosť, zvýšia sa jej úžitkové vlastnosti alebo rozšíri sa jej použiteľnosť,

rekonštrukciou je úprava zložky majetku, ktorou sa zmení účel použitia a technické parametre alebo nastáva kvalitatívna zmena výkonnosti,

nákladmi na opravu zložky majetku sú náklady na vykonanie úkonov opráv štandardnou technológiou nutných na odstránenie následkov poškodenia, opotrebenia alebo straty prevádzkyschopnosti zložky majetku spojených s uvedením zložky majetku do prevádzkyschopného stavu porovnateľného so stavom zložky majetku, v akom bola pred poškodením,

výškou škody je skutočná škoda vyjadrená rozdielom všeobecnej hodnoty zložky majetku pred jej poškodením a jej všeobecnej hodnoty po odstránení poškodenia, aj predpokladaného poškodenia, štandardnými postupmi, pri zohľadnení nákladov na opravu zložky majetku a všeobecnej hodnoty zvyškov zložky majetku k dátumu vzniku poškodenia. Výška škody pri totálnom zničení zložky majetku zodpovedá všeobecnej hodnote zložky majetku pred jej poškodením,

všeobecnou hodnotou zvyškov zložky majetku je všeobecná hodnota častí alebo skupín poškodenej zložky majetku stanovená k dátumu poškodenia zložky majetku, ktoré sú využiteľné, najmä ako už použité náhradné diely po odpočítaní nákladov na ich demontáž, prípadné čistenie, skladovanie a predaj, resp. ako odpad,

likvidačnou hodnotou je predpokladaná predajná hodnota dielcov zložky majetku alebo zložky majetku po odpočítaní nevyhnutných nákladov spojených s jej likvidáciou v súvislosti s ukončením podnikateľskej činnosti majiteľa zložky majetku alebo jej vyradením z evidencie.

(2)

Zložky majetku sa na účely hodnotenia delia na tieto kategórie:

zložky majetku, ktoré majú vstupnú cenu uvedenú v eurách,

zložky majetku zahraničnej výroby, ktoré majú vstupnú cenu uvedenú v cudzej mene,

zložky majetku vyhotovené vlastnou činnosťou alebo iným spôsobom, bez cenových kalkulácií,

zložky majetku nové, poškodené,

jednoúčelové zložky majetku,

zložky majetku, pri ktorých nemožno vykonať obhliadku,

zložky majetku zaradené alebo nezaradené do používania,

zložky majetku nadobudnuté na základe zmluvy o nájme,

technologické celky,

modernizované a rekonštruované zložky majetku,

zložky majetku, ktoré mali celkovú alebo generálnu opravu,

morálne opotrebované zložky majetku,

príslušenstvo, náhradné dielce, mimoriadna výbava zložky majetku, nástroje a náradie,

zásoby strojových zariadení, dráhových vozidiel, plavidiel a lietadiel.

A.6 Skupiny zložky majetku a pomerný podiel skupiny zložky majetku PDS

(1)

Zložka majetku sa hodnotí zásadne ako celok s výnimkou prípadu, keď niektorá skupina zložky majetku má podstatne iný technický stav, resp. niektorá skupina zložky majetku má výrazne odlišnú životnosť. V takom prípade sa zložka majetku hodnotí rozčlenená na skupiny. Metodika ohodnocovania skupín je rovnaká ako metodika ohodnocovania celku. O tom, či zložku majetku pri ohodnocovaní treba, alebo netreba členiť na skupiny, rozhoduje znalec, pričom skupinu kvantifikuje stanovením pomerného podielu skupiny zložky majetku PDS.

(2)

PDS je percentuálne vyjadrenie podielu príslušnej skupiny z novej zložky majetku ako celku bez mimoriadnej výbavy. Vypočíta sa podľa vzťahov

kde

VHs – východisková hodnota skupiny zložky majetku [€],

VH – východisková hodnota zložky majetku [€],

VCs – vstupná cena skupiny zložky majetku [€],

VC – vstupná cena zložky majetku [€],

PHs – porovnateľná hodnota skupiny zložky majetku [€],

PH – porovnateľná hodnota zložky majetku [€].

VHs, resp. PHssa stanovia postupom na stanovenie VH podľa časti A.16, resp. A.17.

(3)

Ak nie sú k dispozícii vstupné údaje na výpočet PDS, pomerný diel skupiny zložky majetku sa stanoví odborným odhadom alebo porovnaním so zložkou majetku, pre ktorú sú tieto hodnoty známe.

(4) Platí : Σ PDS všetkých skupín zložky majetku = 100 %.

A.7 Predpokladaná životnosť (Ž) [roky, h, počet výrobných cyklov]

(1)

Je to predpokladaná technická životnosť zložky majetku v rokoch (napr. strojové zariadenia, lietadlá, plavidlá, dopravné zariadenia), v hodinách (napr. lietadla) alebo uvedená počtom výrobných cyklov (špeciálne náradie, nástroje a pod.), stanovená na základe technických parametrov zložky majetku a jej normálneho používania za predpokladu vykonávania údržby a opráv podľa pokynov výrobcu alebo predajcu zložky majetku. Životnosť strojových zariadení stanoví znalec v rokoch podľa tabuliek uvedených v časti B.2.

(2)

Znalec v odôvodnených prípadoch môže pre hodnotené strojové zariadenie stanoviť aj inú hodnotu predpokladanej životnosti zložky majetku, ako je uvedená v tabuľkách časti B.2.

(3)

Znalec pri ohodnocovaní strojového zariadenia členeného na skupiny môže pre jednotlivé skupiny v odôvodnených prípadoch stanoviť aj inú predpokladanú životnosť skupín, aká je stanovená pre nečlenené strojové zariadenie podľa časti B.2.

(4)

Ak má ohodnocovaná zložka majetku uvedenú životnosť v pracovných hodinách, v prípade potreby sa prepočíta na životnosť v rokoch (jeden mesiac je 1/12 roka = 0,083 roka, pri jednozmennej prevádzke jeden pracovný deň má 8 pracovných hodín a jeden pracovný rok má 250 pracovných dní, pri trvalej prevádzke má pracovný deň 24 hodín, rok 365 dní).

A.8 Doba prevádzky (r) [roky, počet odpracovaných výrobných cyklov, hodiny]

Doba prevádzky je doba zložky majetku (skupiny) uvedená v skutočne odpracovaných mesiacoch, v hodinách od dátumu jej prvého uvedenia do prevádzky, prípadne od jej uvedenia do prevádzky po vykonaní celkovej alebo generálnej opravy, rekonštrukcie alebo modernizácie po dátum ohodnotenia, resp. počtom odpracovaných cyklov pri zložkách majetku, ktoré majú predpokladanú životnosť uvedenú počtom výrobných cyklov. Ak mala zložka majetku od dátumu zaradenia do prevádzky z rôznych dôvodov prerušenú prevádzku, znalec to musí do posudku uviesť a dokladovať.

A.9 Koeficient zmennosti k_Z) [–]

Koeficient zmennosti sa určuje podľa režimu práce len pre zložky majetku: strojové zariadenia podľa časti B.2. Pre dráhové vozidlá a plavidlá vo vzťahu na výpočet základnej amortizácie znalec stanoví k_Z = 1.

A.10 Zostatkové percento prevádzkyschopnosti (ZO) [%]

Je to zostatkové percento prevádzkyschopnosti zložky majetku, ktoré zostáva po skončení predpokladanej životnosti zložky majetku. Číselná hodnota ZO pri strojových zariadeniach sa stanoví podľa časti B.2.

A.11 Východiskový technický stav (VTS) [%]

Je to technický stav novej zložky majetku, prípadne zložky majetku po celkovej alebo generálnej oprave, modernizácii alebo rekonštrukcii vo vzťahu k novej zložke majetku. Vyjadruje sa v percentách. Východiskový technický stav zložky majetku sa stanoví na základe predložených dokladov, ktoré hodnoverne opisujú jej stav, najmä kúpna zmluva, odovzdávací protokol, záručný list, zápis z odbornej skúšky alebo prehliadky podľa osobitných predpisov⁵) alebo iný hodnoverný doklad. Ak sa na zložke majetku (skupine) nevykonala celková alebo generálna oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia, jej východiskový technický stav sa rovná 100 %. Ak sa na zložke majetku vykonala celková alebo generálna oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia, jej východiskový technický stav sa stanoví podľa ďalej uvedeného postupu.

(1)

VTS továrensky vyrobenej novej zložky majetku, novej zložky majetku vyrobenej vlastnou činnosťou alebo novej skupiny je 100 %.

(2)

VTS skupiny zložky majetku po celkovej oprave znalec stanoví odborným odhadom v rozsahu 60 – 90 % továrensky novej skupiny podľa kvality vykonanej opravy a s prípadným zohľadnením podmienok závodu, v ktorom bola oprava realizovaná. Pre skupinu zložky majetku, ktorá bola opravovaná v zahraničí alebo ktorá sa doviezla ako repasovaná z výrobného alebo porovnateľného závodu, VTS = 100 %.

(3)

VTS zložky majetku po jej generálnej oprave znalec stanoví v rozsahu 60 – 90 % podľa kvality vykonanej opravy a s prípadným zohľadnením podmienok závodu, v ktorom bola oprava realizovaná. Pre zložku majetku, ktorá bola opravovaná vo výrobnom alebo porovnateľnom závode v zahraničí, alebo ktorá sa doviezla ako repasovaná z výrobného alebo porovnateľného závodu zo zahraničia, VTS = 100 %.

(4)

Východiskový technický stav celej zložky majetku členenej na skupiny z dôvodu, že jedna alebo viac jej skupín mala celkovú opravu, vypočíta sa podľa vzťahu

kde

VTS_Si – východiskový technický stav i-tej skupiny zložky majetku stanovenej podľa časti A.11 odsekov 1 a 2 [%],

PD_Si – pomerný podiel i-tej skupiny zložky majetku [%],

i – i-tá skupina zložky majetku, i = 1 až n,

n – počet skupín zložky majetku.

(5) Východiskový technický stav mimoriadnej výbavy VTS_MV stanoví sa postupom uvedeným v časti A.11 odsekoch 1 až 3 pre VTS.

(6)Východiskový technický stav zložky majetku, ktorú nemožno obhliadnuť, sa stanoví:

ak pre danú zložku majetku existujú doklady o tom, že pôvodný majiteľ ju zakúpil ako novú, tak VTS = 100 %,

ak doklady nie sú k dispozícii, znalec stanoví hodnotu VTS podľa iných relevantných dostupných údajov.

(7)

Východiskový technický stav náradia, mimoriadnej výbavy a pomocného zariadenia stanoví sa podľa časti A.11 odsekov 1 až 3.

(8)

Východiskový technický stav linky sa stanoví:

ak je linka zostavená z nových továrensky vyrobených strojov, tak VTS = 100 % pre celú linku,

ak je linka zložená zo strojov s rôznou percentuálnou hodnotou VTS, stanovenou podľa časti A.11 odsekov 1 a 3, tak VTS sa stanoví podľa vzťahu

kde

VTS – východiskový technický stav linky [ %],

n – počet strojov linky,

i – i-tý stroj linky, i = 1 až n,

VT_Si – východiskový technický stav i-tého stroja linky, stanovený podľa časti A.11 odsekov 1 až 3 [%],

k_li – koeficient podľa vzťahu [–],

kde

VH_i – východisková hodnota i-tého stroja linky [€],

VH_l – východisková hodnota linky [€].

Platí: súčet hodnôt k_li = 1.

Vzťah pre VTS v tomto odseku znalec použije len v prípade, ak niektorý stroj linky mal generálnu opravu.

(9)

Východiskový technický stav rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku sa stanoví:

ak všetky skupiny zložky majetku, ktorá bola rekonštruovaná alebo modernizovaná (mala technické zhodnotenie), boli rekonštruované alebo modernizované a mali VTS skupín po vykonanej úprave rovnú 100 %, aj východiskový technický stav rekonštruovanej, modernizovanej zložky majetku – VTS je 100 %,

ak hodnotená zložka majetku bola rekonštruovaná alebo modernizovaná tak, že niektoré skupiny zložky majetku mali celkovú opravu (CO), t. j. mali VTS_S menšiu ako 100 %, tak východiskový technický stav rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku VTS sa vypočíta podľa vzťahu

kde

VTS – východiskový technický stav rekonštruovanej /modernizovanej zložky majetku [%],

VTS_S – východiskový technický stav skupín, ktoré nemali technické zhodnotenie, ich VTS_S = 100 % [%],

PDS – pomerný podiel skupín zložky majetku, ktoré nemali technické zhodnotenie [%],

VTS_tz– východiskový technický stav skupín zložky majetku, ktoré mali technické zhodnotenie, ich VTS_tz < 100 %, [%],

PDS_tz – pomerný podiel skupín, ktoré mali technické zhodnotenie, pričom PDS_tz = (100 – PDS) [%].

VTS_tz znalec určí podľa časti A.11 odsekov 1 až 3.

(10)

Východiskový technický stav zložky majetku, pre ktorú nie je dostupná dokumentácia, stanoví znalec na základe

obhliadky zložky majetku,

informácií prevádzkovateľa (majiteľa a pod.), resp informácií uvedených v spisových materiáloch konania pred štátnymi orgánmi, výpovedí svedkov a pod.),

odborným odhadom.

(11)

Postup stanovenia VTS znalec zdôvodní.

A.12 Základná amortizácia za dobu prevádzky (ZA) [%]

je percentuálnou mierou fyzického opotrebovania zložky majetku počas jej skutočnej prevádzky. Pre strojové zariadenia po zaradení zložky majetku do kategórie podľa tabuliek časti B.2 sa priradí tomuto stroju hodnota predpokladanej životnosti zložky majetku a zostatkové percento prevádzkyschopnosti zložky majetku v súlade s časťami A.7 a A.10. Výpočet základnej amortizácie znalec stanoví v súlade s časťou B.2.

A.13 Skutočný technický stav (TS) [%]

je taký technický stav zložky majetku, ktorý predstavuje jej reálny zostatkový technický a morálny stav k dátumu ohodnocovania.

(1) Skutočný technický stav zložky majetkusa stanoví na základe vykonanej obhliadky, pričom sa zohľadnia všetky zistené skutočnosti, najmä úplnosť, kompletnosť, funkčnosť, spôsob vykonávania údržby a opráv, schopnosť plniť účel, na ktorý bola zložka majetku určená. Zistené skutočnosti sa uvedú v posudku.

(2)

Ak nie je možné vykonať obhliadku zložky majetku, technický stav sa stanoví podľa dostupných podkladov, najmä informácií vlastníkov, prevádzkovateľov, výpovedí svedkov, spisového materiálu. Postup znalec zdôvodní.

(3)

Postup stanovenia skutočného technického stavu zložky majetku je uvedený v časti B.3.

A.14 Zmena technického stavu (Z) [%]

Zmena technického stavu vyjadruje zmenu technického stavu zložky majetku (horší alebo lepší technický stav) zrážkou (-Z) alebo prirážkou (+Z), ako je predpokladaný stav daný základnou amortizáciou zložky majetku. Hodnota Z rovnajúca sa 0 % znamená, že skutočný technický stav zložky majetku je totožný s predpokladaným stavom daným základnou amortizáciou zložky majetku. Zmenu technického stavu zložky majetku znalec stanoví v súlade s časťou B.3.

A.15 Koeficient morálneho opotrebenia zložky majetku – k_MO [–]

Vyjadruje mieru morálneho opotrebenia zložky majetku. Znalec ho stanoví v súlade s časťou B.3.

A.16 Vstupná cena zložky majetku VC [€, cudzia mena]

Vstupná cena sa stanovuje k času hodnotenia zložky majetku z podkladov poskytnutých zadávateľom posudku. Môže byť v úrovni s daňou, resp. s DPH alebo bez dane, resp. bez DPH. Za vstupnú cenu zložky majetku možno na účely stanovenia hodnoty zložky majetku považovať

– obstarávaciu cenu,

– vlastné náklady.

(1)

Obstarávacia cena – OC [€, cudzia mena]

Do obstarávacej ceny možno zahrnúť nasledujúce položky:

– cena zložky majetku,

– náklady na projektovú prípravu,

– náklady na inžiniersku činnosť (technologický dozor, autorský dozor, stavebný dozor, odborné prehliadky, odborné skúšky, úradné skúšky a pod.),

– pri prototype náklady na vývoj a vyhotovenie prototypu či funkčných vzoriek

– náklady na dopravu,

– náklady na montáž,

– náklady na softvér, ak nie je súčasťou ceny zložky majetku,

– clo, dovozná prirážka,

– daň z obratu, resp. daň z pridanej hodnoty u majiteľa, ktorý nie je platiteľom DPH.

Do obstarávacej ceny zložky majetku sa nezahŕňajú

– penále, poplatky z omeškania a peňažné náhrady škôd súvisiace s obstaraním zložky majetku,

– výdavky na prípravu pracovníkov pre obsluhu zložky majetku (zaškolenie),

– výdavky súvisiace s prípravou a zabezpečením zložky majetku, ktoré vznikli po uvedení obstaranej investície do používania,

– výdavky na opravy a udržiavanie zložky majetku,

– dane súvisiace s obstaraním zložky majetku, ktoré zákon o daniach z príjmov neuznáva za výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov,

– spotrebný materiál (napr. nástroje, papier na tlač a pod.),

– výdavky na vybavenie zložky majetku zásobami a náhradnými dielmi, ktoré vznikli po uvedení obstaranej investície do používania,

– zabezpečovacie, konzervačné, udržiavacie, dekonzervačné práce v prípade zastavenia obstarávanej investície,

– poplatky za lízing,

– úroky z úverov na obstaranie zložky majetku.

Takto stanovenú obstarávaciu cenu OC možno považovať v plnom rozsahu za vstupnú cenu VC.

Ak sa OC určená znalcom líši od hodnoty OC z účtovnej evidencie uvedenej v časti II posudku, znalec v časti III posudku túto skutočnosť uvedie. Znalec ním stanovenú úroveň OC a jej postup zdôvodní.

OC pri zahraničnej zložke majetku, ak ju majiteľ zložky majetku nemá uvedenú v €, ale v cudzej mene, uvedie sa v tejto mene.

Ak majiteľ zložky majetku nemá OC, v posudku sa uvedie ako neznáma.

(2)

Vlastné náklady – VN [€]

Ak zložka majetku nebola obstaraná nákupom ako celok, alebo ide o svojpomocne vyrobenú zložku majetku (napr. vyrobenú vlastnou činnosťou, jednoúčelovú zložku majetku, prípravok, výrobná pomôcka a podobne), jej vstupnú cenu znalec stanoví ako vlastné náklady. Sú to všetky opodstatnené priame a nepriame náklady vynaložené na výrobu (výrobná réžia), ale aj nepriame náklady správneho charakteru (správna réžia) v prípade, že vlastná výrobná činnosť presahuje jedno účtovné obdobie (je dlhodobého charakteru). Znalec v posudku uvedie rozpis jednotlivých nákladových položiek a čísla účtovných dokladov, resp. ich kópie vloží do príloh znaleckého posudku.

Vlastné náklady možno považovať za vstupnú cenu pre zložku majetku vytvorené vlastnou činnosťou.

Jednotlivé položky vlastných nákladov musia byť v súlade s položkami pre OC uvedenými v časti A.16 odseku 1. Ak majiteľ zložky majetku vytvorenej vlastnou činnosťou nemá kompletné alebo hodnoverné údaje o vlastných nákladoch, môže sa obstarávacia cena zložky majetku stanoviť aj ako porovnateľná hodnota zložky majetku – PH, časťA.18. Hodnota vlastných nákladov nemá byť vyššia ako obstarávacia cena novej továrensky vyrobenej porovnateľnej zložky majetku z hľadiska jej funkcie a veľkosti.

A.17 Východisková hodnota (VH) [€]

Východisková hodnota zložky majetku sa používa na výpočet technickej hodnoty zložky majetku TH a všeobecnej hodnoty zložky majetku VŠH. Postup stanovenia VH na účely stanovenia hodnoty je uvedený v časti B.1.

A.18 Porovnateľná hodnota (PH) [€]

(1)

Ak nie je možné zistiť VC alebo VH hodnotenej zložky majetku, znalec stanoví porovnateľnú hodnotu hodnotenej zložky majetku PH jej porovnaním s porovnateľnou zložkou, ktorej vstupná cena je známa, resp. s porovnateľnou zložkou rovnakej kategórie a rovnakej položky v kategórii podľa časti B.2, ktorej vstupná cena je známa.

(2)

Porovnateľná hodnota PH zložky majetku sa stanovuje k dátumu obstarania (zhotovenia) zložky majetku alebo k dátumu jej hodnotenia.

(3)

Porovnateľná hodnota PH sa stanoví porovnaním hodnotenej zložky majetku s takou porovnateľnou továrensky vyrobenou novou zložkou, ktorej cena je známa a ktorá je s hodnotenou zložkou porovnateľná výkonom, vybavenosťou a úžitkovosťou. Typ porovnateľnej zložky majetku a jej presnú špecifikáciu spolu so spôsobom určenia jej ceny znalec uvedie v posudku. Ak VC viacerých porovnateľných zložiek nie sú zhodné, znalec môže stanoviť PH ako priemernú hodnotu viacerých zložiek majetku.

(4)

Porovnateľnú hodnotu PH v prípade, ak porovnateľná zložka majetku má s hodnotenou zložkou len približne rovnaký výkon, vybavenosť a úžitkovosť, možno v krajnom prípade stanoviť aj pomocou rozpočtovej ceny (PH = hmotnosť hodnotenej zložky majetku × cena 1 kg hmotnosti zložky majetku porovnateľnej výkonom a úžitkovosťou pre rok jej výroby alebo hodnotenia, resp. PH = rozhodujúci parameter × cena jednotky rozhodujúceho parametra zložky majetku porovnateľnej výkonom a úžitkovosťou pre rok jej výroby alebo hodnotenia a pod.).

(5)

Porovnateľnú hodnotu PH v prípade, ak porovnateľná zložka majetku, ktorej VC je známa, má s hodnotenou zložkou rozdielny výkon a vybavenosť, možno v krajnom prípade stanoviť aj pomocou rozpočtovej ceny (PH = hmotnosť hodnotenej zložky majetku × cena 1 kg hmotnosti zložky majetku porovnateľnej výkonom a úžitkovosťou pre rok jej výroby alebo hodnotenia, PH = rozhodujúci parameter × cena jednotky rozhodujúceho parametra zložky majetku porovnateľnej výkonom a úžitkovosťou pre rok jej výroby alebo hodnotenia a pod.), pričom rozdielnosť použitých veličín hodnotenej zložky majetku a porovnateľnej zložky majetku (hmotnosť, rozhodujúci parameter a pod.) znalec spravidla zhodnotí korekčným koeficientom k_K.

(6)

Porovnateľná hodnota PH sa vzťahuje aj na zložku majetku zhotovenú vlastnou činnosťou, ďalej na zložku majetku, ktorej OC zistená u majiteľa je v porovnaní s obdobnými zložkami neprimerane vysoká, a aj na zložku majetku, na ktorú majiteľ nemá cenovú kalkuláciu.

A.19 Technická hodnota zložky majetku (TH) [€]

(1)

Je to zvyšok technickej životnosti zložky majetku vyjadrený v eurách k dátumu jej ohodnocovania. Technická hodnota zložky majetku sa stanoví na základe skutočného technického stavu zložky majetku k dátumu stanovenia hodnoty zložky majetku pri zohľadnení jej východiskovej hodnoty.

(2)

Postup stanovenia technickej hodnoty zložky majetku je uvedený v časti B.4.

A.20 Technická hodnota mimoriadnej výbavy (TH_MV) [€]

Je to hodnota zvyšujúca technickú hodnotu zložky majetku o hodnotu jej mimoriadnej výbavy k dátumu jej ohodnocovania. Postup stanovenia technickej hodnoty mimoriadnej výbavy zložky majetku je totožný s postupom stanovenia TH zložky majetku.

A.21 Koeficient predajnosti zložky majetku (k_P) [–]

Predstavuje vo všeobecnosti pomer medzi spriemerovanými, skutočne dosahovanými predajnými cenami a technickou hodnotou TH určitej, resp. porovnateľnej zložky majetku v danom čase a mieste jej ohodnocovania. Pri stanovovaní koeficientu predajnosti znalec postupuje podľa časti B.5, pričom postup náležite zdôvodní.

A.22 Všeobecná hodnota (VŠH) [€]

Všeobecná hodnota zložky majetku je hodnota zložky majetku v danom mieste a čase, pri ktorej stanovení sú okrem vplyvu opotrebovania zahrnuté aj vplyvy trhu (predajnosť typu zložky majetku). Vyjadruje hodnotu zložky majetku pri jej predaji obvyklým spôsobom na voľnom trhu k rozhodujúcemu dátumu. Znalec v znaleckom posudku vždy uvedie, či vypočítaná všeobecná hodnota zložky majetku je vrátane dane z pridanej hodnoty, alebo bez dane z pridanej hodnoty.

A.23 Stanovenie výšky škody VŠ [€]

Stanovenie výšky škody vzniknutej na zložke majetku vychádza predovšetkým zo všeobecnej hodnoty zložky majetku k dátumu jej poškodenia a nákladov potrebných na jej opravu. Postup stanovenia výšky škody je uvedený v časti B.6.

A.24 Stanovenie likvidačnej hodnoty zložky majetku VŠH_LO[€]

(1)

Likvidačná hodnota zložky majetku sa stanovuje v prípadoch, keď

vlastník zložky majetku končí podnikateľskú činnosť likvidáciou,

vlastník zložky majetku končí podnikateľskú činnosť konkurzom, pričom nasleduje likvidácia zložky majetku,

vlastník zložky majetku končí podnikateľskú činnosť iným spôsobom, pričom nasleduje likvidácia zložky majetku.

(2)

Pri stanovení likvidačnej hodnoty zložky majetku musí znalec jednoznačne stanoviť, či hodnotená zložka majetku je určená na likvidovanie.

(3)

Postup stanovenia likvidačnej hodnoty zložky majetku je uvedený v časti B.7.

A.25 Zaokrúhľovanie výpočtov

Údaje v procese stanovenia všeobecnej hodnoty zložky majetku sa zaokrúhľujú takto:

a) doba prevádzky zložky majetku r, kurz cudzej meny k_CM a koeficienty predajnosti zložky majetku k_Pna tri desatinné miesta,

b) indexy cien IC, koeficient indexov cien k_IC, koeficient zmennosti zložky majetku k_Z, koeficient využiteľnosti k_V, základná amortizácia zložky majetku ZA, technický stav zložky majetku TS, koeficient morálneho opotrebenia zložky majetku k_MO, zmena technického stavu Z, technická hodnota zložky majetku TH na dve desatinné miesta,

východisková hodnota zložky majetku VH sa zaokrúhľuje na 50 centov,

východisková hodnota zložky majetku VH a všeobecná hodnota VŠH bez DPH do hodnoty 50 centov vrátane sa nezaokrúhľujú,

všeobecná hodnota zložky majetku v úrovni bez DPH na 50 centov a v úrovni s DPH na centy.

POSTUP PRI VÝPOČTE HODNOTY

Všeobecná hodnota sa vypočíta týmto postupom:

B.1 Východisková hodnota (VH)

Východisková hodnota zložky majetku sa používa na výpočet hodnoty zložky majetku. Znalec východiskovú hodnotu stanoví buď ako obstarávaciu cenu zložky majetku pre dátum ohodnocovania zložky, alebo ako objektivizovanú cenu z pôvodnej obstarávacej ceny zložky majetku, pričom znalec zdôvodní postup tejto objektivizácie.

B.1.1 Východisková hodnota zložky majetku, ktorý má VC uvedenú v €

Východisková hodnota VH zložky majetku bez ohľadu na krajinu jej obstarania, ak zložka majetku

– bola obstaraná pred viac ako 10 rokmi (vzhľadom na dátum jej hodnotenia),

– v súčasnosti sa už nevyrába, spravidla sa stanoví ako pôvodná VC, resp. porovnateľná hodnota PH:

VH = VC [€] alebo

VH = PH [€],

kde

VC – vstupná cena zložky majetku v roku obstarania zložky majetku [€],

PH – porovnateľná hodnota zložky majetku v roku obstarania zložky majetku, stanovená

podľa časti A.18 [€].

V odôvodnených prípadoch znalec pri stanovení VH podľa tohto bodu môže sa od tohto pravidla odchýliť a môže aj pre zložku majetku obstaranú pred viac ako 10 rokmi (ak je jej predpokladaná životnosť Ž vyššia ako 10 rokov) a tiež pre zložku majetku, ktorej životnosť je nižšia ako 10 rokov a bola obstaraná pred viac rokmi, ako je jej životnosť, stanoviť VH podľa časti B.1.1 písmen b) a c) tejto kapitoly;

východisková hodnota VH zložky majetku bez ohľadu na krajinu jej obstarania, ktorá má vstupnú cenu uvedenú v €, ak zložka majetku

– bola obstaraná pred menej ako 10 rokmi (vrátane desiateho roku obstarania),

– v súčasnosti sa bez významných zmien vyrába,

– je známa jej VC, resp. PH platná pre rok jej hodnotenia, stanoví sa ako VC, resp. porovnateľná hodnota PH v roku hodnotenia:

VH = VC [€] alebo

VH = PH [€],

kde

VC – vstupná cena zložky majetku v roku hodnotenia zložky majetku [€],

PH – porovnateľná hodnota zložky majetku v roku hodnotenia zložky majetku, stanovená

podľa časti A.18 [€];

východisková hodnota VH zložky majetku s ohľadom na krajinu jej obstarania, ktorá má vstupnú cenu uvedenú v €, ak zložka majetku

– bola obstaraná pred menej ako 10 rokmi (vrátane desiateho roku obstarania),

– v súčasnosti sa bez významných zmien vyrába,

– nie je známa jej VC, resp. PH platná pre rok jej hodnotenia, stanoví sa ako pôvodná VC, resp. porovnateľná hodnota PH, vynásobená koeficientom indexov cien k_IC, resp. k_ICZ:

VH = VC • k_IC(k_ICZ) [€],

VH = PH • k_IC(k_ICZ) [€],

kde

VC – vstupná cena zložky majetku stanovená v čase jej prvotného obstarania [€],

PH – porovnateľná hodnota zložky majetku v čase jej prvotného obstarania [€],

k_IC(k_ICZ) – koeficient indexov cien (ktorý pre zložku majetku vyrobenú v krajinách [–],

bývalého východného bloku je k_IC a pre zložku majetku vyrobenú v krajinách mimo bývalého východného bloku je k_ICZ) sa vypočíta pomocou indexov cien IC pre príslušné roky a klasifikáciu produkcie zložky majetku:

ak v období stanovenia ICoh, ICob je rovnaký vzťažný dátum alebo

ak v období stanovenia ICoh, ICob sú dva rozdielne vzťažné dátumy na stanovenie ICoh, ICob – uvedený vzťah platí pre vzťažný dátum ICoh = priemer roka 2000 *),

kde

ICoh – predpokladaný priemerný index ceny pre príslušnú klasifikáciu produkcie zložky majetku a mesiac (kvartál, polrok, rok) hodnotenia zložky majetku [%],

ICob – index ceny pre príslušnú klasifikáciu produkcie zložky majetku v roku obstarania zložky majetku so vzťažným dátumom iným, ako je priemer roka 2000 [%],

*) IC2000 – index ceny pre príslušnú klasifikáciu produkcie zložky majetku a vzťažný dátum je ako príklad uvedený priemer roka 2000 [%].

Indexy cien sa spravidla stanovia na základe hodnoverných štatistických podkladov, ktoré vydávajú oficiálne štatistické úrady (napr. pre zložku majetku vyrobenú v krajinách bývalého východného bloku je Štatistický úrad Slovenskej republiky a pre zložku majetku vyrobenú v krajinách mimo bývalého východného bloku je EUROSTAT PRESS OFFICE LUXEMBOURG) pre príslušnú klasifikáciu produkcie zložky majetku a príslušný rok.

Ak sa hodnotí strojová linka alebo strojový technologický celok, v ktorom rôzne stroje patria do rôznych kategórií, alebo nie sú známe indexy cien pre príslušnú kategóriu strojov, môže znalec určiť koeficient indexu cien ako koeficient za odvetvie strojárstvo.

Ak pre dátum hodnotenia nemá znalec k dispozícii index cien ICoh, vypočíta ho napr. tak, ako keby sa index ceny v roku hodnotenia zmenil oproti predchádzajúcemu roku o hodnotu rozdielu indexov cien za ostatné 2 roky, v ktorých je ICoh známy, a pod.

Znalec pri stanovovaní VH podľa časti B.1.1 písmen b) a c) preferuje postup stanovenia VH podľa časti B.1.1 písmena b).

Analogickým postupom sa určí východisková hodnota pre skupinu zložky majetku, mimoriadnu výbavu, strojovú linku, náradie a pomocné zariadenie, modernizovanú, rekonštruovanú alebo opravenú zložku majetku, ktorej vstupná cena je stanovená v €.

Znalec taktiež skúma, či vo VC, resp. VC_CMje zahrnuté clo a dovozná prirážka. Ak nie je, znalec štandardným postupom stanoví VH s prihliadnutím na aktuálne hodnoty cla, resp. dovoznej prirážky.

Znalec v posudku postup stanovenia VH zdôvodní.

B.1.2 Východisková hodnota zložky majetku, ktorý má vstupnú cenu uvedenú v cudzej mene

Východisková hodnota VH zložky majetku pre zložku majetku bez ohľadu na krajinu jej obstarania, ktorá má vstupnú cenu uvedenú v cudzej mene, ak zložka majetku

– bola obstaraná pred viac ako 10 rokmi (vzhľadom na dátum jej hodnotenia),

– v súčasnosti sa už nevyrába, stanoví sa podľa vzťahov

VH = VC_CM • k_CM [€] alebo

VH = PH_CM • k_CM [€],

kde

VH – východisková hodnota zahraničnej zložky majetku, ktorej vstupná cena je udaná v cudzej mene [€],

VC_CM – vstupná cena zahraničnej zložky majetku v cudzej mene pre rok obstarania zložky majetku [cudzia mena],

PH_CM – porovnateľná hodnota zahraničnej zložky majetku v cudzej mene pre rok obstarania zložky majetku [cudzia mena],

k_CM– kurz cudzej meny podľa platného referenčného výmenného kurzu tejto meny podľa ECB pre dátum obstarania zložky majetku [–].

V technicky odôvodnených prípadoch sa znalec pri stanovovaní VH podľa tohto bodu môže od tohto pravidla odchýliť a môže aj pre zložku majetku vekovo staršiu alebo mladšiu, ako je uvedené vyššie, stanoviť VH podľa časti B.1.2 písmen b) alebo c);

východisková hodnota VH zložky majetku, ktorá má vstupnú cenu uvedenú v cudzej mene, bez ohľadu na krajinu jej obstarania, ak zložka majetku

– bola obstaraná pred menej ako 10 rokmi (vrátane desiateho roku obstarania),

– v súčasnosti sa bez významných zmien vyrába,

– je známa jej VC_CM, resp. PH_CM platná pre rok jej hodnotenia, stanoví sa ako VC, resp. porovnateľná hodnota PH v roku hodnotenia vypočítaná podľa vzťahov

VH = VC_CM • k_CM [€] alebo

VH = PH_CM • k_CM [€],

kde

VH – východisková hodnota zahraničnej zložky majetku, ktorej vstupná cena je udaná v cudzej mene [€],

VC_CM – vstupná cena zahraničnej zložky majetku v cudzej mene pre rok hodnotenia zložky majetku [cudzia mena],

PH_CM – porovnateľná hodnota zahraničnej zložky majetku v cudzej mene pre rok hodnotenia zložky majetku [cudzia mena],

k_CM– kurz cudzej meny podľa platného referenčného výmenného kurzu tejto meny podľa ECB k dátumu hodnotenia zložky majetku [–];

východisková hodnota VH zložky majetku, ktorá má vstupnú cenu uvedenú v cudzej mene, ak zložka majetku

– bola obstaraná pred menej ako 10 rokmi (vrátane desiateho roku obstarania),

– v súčasnosti sa bez významných zmien vyrába,

– nie je známa jej VC_CM, resp. PH_CM platná pre rok jej hodnotenia, stanoví sa podľa vzťahov

VH = VC_CM • k_CM• k_I [€] alebo

VH = PH_CM • k_CM• k_I[€],

kde

VH – východisková hodnota zahraničnej zložky majetku, ktorej vstupná cena je udaná v cudzej mene [€],

VC_CM – vstupná cena zahraničnej zložky majetku v cudzej mene pre rok obstarania zložky majetku [cudzia mena],

PH_CM – porovnateľná hodnota zahraničnej zložky majetku v cudzej mene pre rok obstarania zložky majetku [cudzia mena],

k_CM– kurz cudzej meny podľa platného kurzu tejto meny podľa ECB k dátumu obstarania zložky majetku [–],

k_I– koeficient indexov cien zahraničnej zložky majetku, ktorý sa vypočíta z indexov cien [–], pre jednotlivé roky podľa zásad uvedených v časti B.1.1 písmene c).

Hodnota kurzu cudzej meny sa spolu s poradovým číslom kurzového lístka ECB a dátumom platnosti kurzového lístka uvedie v posudku.

Ak sa hodnotí strojová linka alebo strojový technologický celok, v ktorom rôzne stroje patria do rôznych kategórií, alebo nie sú známe indexy cien pre príslušné kategórie strojov, môže znalec určiť koeficient indexu cien pre rozhodujúcu skupinu strojov v linke alebo technologického celku, alebo ako koeficient za odvetvie strojárstvo.

Ak pre dátum hodnotenia nemá znalec k dispozícii index cien ICohz, vypočíta ho napr. tak, ako keby sa index ceny v roku hodnotenia zmenil oproti predchádzajúcemu roku o hodnotu rozdielu indexov cien za ostatné 2 roky, v ktorých je ICohz známy.

Analogickým postupom sa určí východisková hodnota pre skupinu zložky majetku, mimoriadnu výbavu, strojovú linku, náradie a pomocné zariadenia, modernizovanú, rekonštruovanú alebo opravenú zložku majetku, ktorej vstupná cena je stanovená v cudzej mene.

Znalec pri stanovovaní VH podľa časti B.1.2 písmen b) a c) preferuje postup stanovenia VH podľa časti B.1.2 písmena b).

Znalec postup stanovenia VH zdôvodní.

B.1.3 Východisková hodnota zložky majetku, ktorej VC je neznáma

Pri stanovovaní východiskovej hodnoty VH zložky majetku, ktorej VC je neznáma, VH stanoví znalec ako PH zložky majetku v roku jej výroby, resp. v roku jej hodnotenia podľa častí B.1.1 a B.1.2.

B.1.4 Východisková hodnota zložky majetku továrensky novej, ale poškodenej

Východiskovú hodnotu VH znalec stanoví z príslušnej VC podľa častí B.1.1 a B.1.2. Výšku škody znalec vypočíta podľa časti B.6.

B.1.5 Východisková hodnota zložky majetku, pri ktorej nemožno vykonať obhliadku

Východisková hodnota sa stanoví zo vstupnej ceny, prípadne z porovnateľnej hodnoty zložky majetku podľa častí B.1.1. a B.1.2.

B.1.6 Východisková hodnota zložky majetku zhotovenej vlastnou činnosťou alebo iným spôsobom aj bez cenových kalkulácií

Východiskovú hodnotu zložky majetku VH zhotovenej vlastnou činnosťou alebo iným spôsobom aj bez cenových kalkulácií možno stanoviť ako porovnateľnú hodnotu zložky majetku PH alebo podľa hodnoty vlastných nákladov stanovených podľa časti A.16.2. Z pôvodnej hodnoty vlastných nákladov podľa celkového stavu, spracovateľskej úrovne a úžitkových vlastností zložky majetku znalec stanoví príslušné zrážky alebo prirážky. Východisková hodnota VH sa vypočíta podľa časti B.1.1.

B.1.7 Východisková hodnota jednoúčelovej zložky majetku

Východisková hodnota jednoúčelovej zložky majetku VH sa stanoví zo vstupnej ceny uvedenej v protokole o prevzatí zložky majetku do používania, podľa zostavy dlhodobého majetku, resp. podľa iných hodnoverných podkladov podľa časti B.1.1.

B.1.8 Východisková hodnota zložky majetku na účely reštitúcie

Východisková hodnota zložky majetku VH na reštitučné účely sa vypočíta ako VH stanovená podľa časti B.1.1, resp. pre PH, pričom VH, resp. PH sa stanoví pre rok 1991,⁶) ak nie je osobitným predpisom stanovené inak.

B.1.9 Východisková hodnota zložky majetku nadobudnutej na základe zmluvy o nájme zložky majetku

Východisková hodnota zložky majetku VH nadobudnutej na základe zmluvy o kúpe najatej veci (finančný, operatívny, spätný lízing) sa stanovuje z pôvodnej VC zložky majetku (t. j. bez ceny za služby lízingovej spoločnosti, prípadne aj dane z pridanej hodnoty) podľa časti B.1.1 a B.1.2.

B.1.10 Východisková hodnota zložky majetku, na ktorej sa v tuzemsku vykonala generálna alebo celková oprava

Východisková hodnota zložky majetku, ktorá mala generálnu opravu (GO) alebo celkovú opravu (CO) vykonanú v tuzemsku, sa stanoví takto:

ak sa GO, resp. CO vykonala pred dlhšou dobou, ako je predpokladaná životnosť Ž hodnotenej zložky majetku podľa časti A.7 (táto doba sa vzťahuje na dátum hodnotenia), o nákladoch na GO, resp. CO sa neuvažuje a východisková hodnota zložky majetku sa bude rovnať východiskovej hodnote zložky majetku stanovenej podľa časti B.1.1 alebo časti B.1.2; v tomto prípade znalec pre výpočet VH stanoví úroveň východiskového technického stavu VTS = 100 %,

ak sa GO, resp. CO vykonala v dobe kratšej, ako je predpokladaná životnosť zložky majetku Ž podľa časti A.7 (táto doba sa vzťahuje na dátum hodnotenia), východisková hodnota zložky majetku sa určí podľa tohto postupu:

podľa zásad časti A.16 sa stanoví vstupná cena novej zložky majetku pre dátum jej obstarania,

vypočíta sa technická hodnota zložky majetku vyjadrená v eurách TH podľa zásad časti A.19 k dátumu započatia GO, resp. CO (ak je presný dátum opravy známy, ak nie je, tak k 1. 7. roku realizácie opravy) pre technický stav TS v % vypočítaný podľa časti A.13; znalec stanoví ±Z podľa reálneho stavu zložky majetku pred GO, resp. CO,

zistia sa náklady na vykonanie GO, resp. CO, t. j. NGO, resp. NCO z účtovnej evidencie pre dátum ukončenia GO, resp. CO,

vypočíta sa východisková hodnota nákladov VH_N na GO, resp. CO podľa časti B.1.1, a to tak, že do vzťahov podľa časti B.1.10 písm. a), b) alebo c) sa namiesto VC dosadí hodnota NGO, resp. NCO, kde NGO, resp. NCO sú náklady na GO, resp. CO pre dátum ukončenia GO, resp. CO; koeficient indexu cien k_IC sa stanoví pre dátum hodnotenia zložky majetku podľa príslušných zásad tejto kapitoly,

východisková hodnota zložky majetku alebo skupiny zložky majetku VH bude súčtom vypočítanej TH a východiskovej hodnoty nákladov na GO, resp. CO:

VH = TH*) + VH_N[€],

kde

VH – východisková hodnota opravenej zložky majetku alebo skupiny zložky majetku [€],

TH – technická hodnota hodnotenej zložky majetku alebo skupiny zložky majetku k dátumu ukončenia práce zložky majetku alebo skupiny zložky majetku pred vykonanou opravou*) [€],

VH_N– východisková hodnota nákladov na opravu zložky majetku alebo skupiny zložky majetku [€],

*) V prípade takého vykonania GO, že sa niektoré skupiny zložky majetku vymenili za nové skupiny, resp. za skupiny z inej ako opravovanej zložky majetku (čiže ich cena je zahrnutá vo VH_N), TH sa vypočíta len pre zvyšné skupiny z opravovanej zložky majetku, pre ktoré znalec stanoví ich celkovú hodnotu PDS podľa časti A.6 a VTS podľa časti A.11.

Ak mala zložka majetku počas svojej predpokladanej životnosti viacero GO, týmto postupom sa stanoví VH po ostatnej vykonanej GO.

Ak sa GO, resp. CO preukázateľne vykonala a zadávateľ posudku nemá dokladované nákladové položky na vykonanú GO, resp. CO, znalec môže stanoviť NGO, resp. NCO odborným odhadom podľa kvality opravy. Údajnú vykonanú GO môže znalec aj nezohľadniť, musí to však v posudku zdôvodniť.

Ak sa GO vykonala výmenným spôsobom, tak sa za TH dosadí TH = 0 € a VH = VH_N zložky majetku, kde VH_N je východisková hodnota zložky, ktorá bola dodaná namiesto opravovanej zložky majetku.

východisková hodnota zložky majetku dovezenej zo zahraničia, ktorá mala GO, resp. tzv. repasáciu vo výrobnom alebo porovnateľnom závode, sa stanoví podľa časti B.1.1 z hodnoty, ktorá bola zaplatená dodávateľovi zložky majetku,

ak NGO, resp. NCO už boli zahrnuté do pôvodnej VC, tak VH zložky majetku po generálnej alebo celkovej oprave znalec stanoví podľa časti B.1.1, kde za VC znalec dosadí obstarávaciu cenu zložky po oprave zložky majetku.

B.1.11 Východisková hodnota zložky majetku, ktorá sa v tuzemsku rekonštruovala alebo modernizovala

ak sa stanovuje východisková hodnota takým spôsobom rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku, že v zložke majetku zostal zvyšok nerekonštruovaných skupín zložky majetku, VH sa vypočíta podľa vzťahu:

kde

VH – východisková hodnota rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku [€],

TH – technická hodnota upravovanej zložky majetku vyjadrená v eurách, vypočítaná pre dobu ukončenia práce zložky majetku pred jej úpravou [€],

PDS – pomerný podiel skupín zložky majetku, ktoré sa nerekonštruovali, resp. nemodernizovali [%],

k_V – koeficient využiteľnosti, zhodnotenia pomerných podielov skupín (1– PDS/100) vykonaným technickým zhodnotením [–],

VH_N – východisková hodnota nákladov na rekonštrukciu alebo modernizáciu zložky majetku, ktorá sa stanoví podľa časti B.1.1, kde za VC znalec dosadí NRM = obstarávaciu cenu nákladov na modernizáciu, resp. rekonštrukciu – NRM [€]; prípadný koeficient indexu cien k_IC sa stanoví pre dátum hodnotenia zložky majetku podľa príslušných zásad tejto kapitoly [€],

ak sa stanovuje východisková hodnota takým spôsobom rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku, že pôvodná zložka majetku sa nerekonštruovala, nemodernizovala a rekonštrukcia, resp. modernizácia zložky majetku sa vykonala v zásade len pridaním ďalších skupín k pôvodnej zložke, VH sa vypočíta podľa vzťahu:

VH = TH + VH_N[€],

kde

VH – východisková hodnota rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku [€],

TH – technická hodnota hodnotenej zložky majetku vyjadrená v korunách, vypočítaná podľa časti A.19 pre dobu práce zložky majetku pred jej úpravou [€],

VH_N – východisková hodnota nákladov na rekonštrukciu alebo modernizáciu zložky majetku stanovená podľa časti B.1.1 [€],

Ak sa rekonštrukcia, resp. modernizácia preukázateľne vykonala a zadávateľ posudku nemá od nej doklady nákladových položiek, znalec môže stanoviť VH aj odborným odhadom podľa kvality úprav.

ak obstarávacia cena nákladov na modernizáciu, resp. rekonštrukciu – NRM už bola zahrnutá do ceny zložky VC po vykonanom technickom zhodnotení, znalec túto skutočnosť uvedie v posudku; VH vo vzťahu k časti B.1.11 písm. b) sa stanoví podľa časti B.1.1, kde za VC znalec dosadí NRM; koeficient indexu cien k_IC sa stanoví pre dátum hodnotenia zložky majetku podľa príslušných zásad tejto prílohy.

B.2 Základná amortizácia strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla (ZA)

B.2.1.Vzťahy na výpočet základnej amortizácie pre stroje, dráhové vozidlá a plavidlá

B.2.1.1 Vzťahy na výpočet základnej amortizácie pre stroje, dráhové vozidlá a plavidlá nečlenené na skupiny s rešpektovaním obmedzujúcich podmienok uvedených ďalej

pre r.k_Z ≤ Ž:

pre r.k_Z > Ž:

ZA = VTS - ZO[%],

kde

r – počet odpracovaných rokov [roky],

k_z– koeficient zmennosti stroja, pre dráhové vozidlá a plavidlá k_Z=1 [–],

Ž – predpokladaná životnosť stroja, dráhového vozidla, plavidla [roky],

ZO – zostatkové percento prevádzkyschopného stroja, dráhového vozidla, plavidla po skončení predpokladanej životnosti Ž [%],

VTS – východiskový technický stav stroja, dráhového vozidla, plavidla [%].

Obmedzujúce podmienky výpočtu ZA podľa časti B.2.1.1 písm. a) sú tieto:

pre zložku majetku, ktorej VTS = 100 %, je vzťah pre ZA podľa časti B.2.1.1 písm. a) platný len pre

r ∙ k_Z ≤ Ž,

pre zložku majetku, ktorej VTS = 100 % a súčin r. k_z > Ž, je vzťah podľa časti B.2.1.1 písm. a) neplatný a ZA sa vypočíta podľa vzťahu

ZA = 100 - ZO [%],

pre zložku majetku, ktorej VTS < 100 %, platí vzťah podľa časti B.2.1.1 písm. a), iba ak

ak pre zložku majetku, ktorej VTS < 100 % a pre súčin r . k_Z je

pre výpočet ZA neplatí vzťah pre ZA podľa časti B.2.1.1 písm. a). V takom prípade sa ZA vypočíta podľa vzťahu:

ZA = VTS - ZO [%].

B.2.1.2 Vzťahy na výpočet základnej amortizácie pre skupiny zložiek majetku ZA_s(stroje, dráhové vozidlá a plavidlá) a zložky majetku členenej na skupiny

základná amortizácia skupiny zložky majetku – ZA_S sa vypočíta pre príslušnú skupinu zložky majetku podľa časti B.2.1.1, kde sa vstupné hodnoty stanovia pre príslušnú skupinu; hodnoty Ž a ZO sa stanovia ako pre nečlenenú zložku majetku v súlade s časťami A.7 a A.10,

pre zložku majetku členenú na skupiny a pre takú zložku majetku, pri ktorej sa základná amortizácia skupín zložky majetku vypočítala podľa časti B.2.1.2 písm. a), celková amortizácia zložky majetku ZA sa stanoví podľa vzťahu:

kde

n – počet skupín zložky majetku,

ZA_Si – ZA i-tej skupiny zložky majetku stanovená podľa časti B.2.1.2 písm. a) [%],

PDSi – pomerný podiel i-tej skupiny zložky majetku [%],

i – i-tá skupina zložky majetku, i = 1 až n.

Podľa tohto pravidla sa hodnota ZA počíta aj v takom prípade, ak je ZA L (VTS – ZO). Ak je ZA > (VTS – ZO), vtedy sa ZA stanoví podľa vzťahu:

ZA = VTS - ZO [%].

B.2.1.3 Základná amortizácia zložky majetku, ktorú nemožno obhliadnuť – ZA

Základná amortizácia sa stanoví ako pre zložku majetku úmerne opotrebovanú za dobu jej prevádzky, prípadne na základe údajov majiteľa, ktoré písomne deklaruje a ktoré sa stanú prílohou znaleckého posudku.

B.2.1.4 Základná amortizácia náradia, pomocného zariadenia, ktoré má predpokladanú životnosť Ž uvedenú v rokoch – ZA

a) ak je nutné stanoviť amortizáciu náradia alebo pomocného zariadenia, ZA sa stanoví podľa vzťahu pre ZA v časti B.2.1.1, pričom ich reálnu hodnotu životnosti Ž, zostatkové percento prevádzkyschopnosti ZO a koeficient zmennosti k_Z určí znalec; ak sa nástroj, náradie alebo pomocné zariadenie nedá renovovať, hodnota ZO sa stanoví na takú úroveň, aby VŠH sa rovnala hodnote odpadu,

pre náradie znalec posúdi stanovené hodnoty Ž a ZO v tabuľkách časti B.2 uvedených ďalej, a ak sú pre konkrétne ohodnocované náradie nevhodné, stanoví a zdôvodní iné podklady na výpočet ZA,

B.2.1.5 Základná amortizácia mimoriadnej výbavy – ZA_mv

Vypočíta sa podľa zásad časti B.2.1.1, pričom hodnoty Ž, ZO sa určia podľa charakteru mimoriadnej výbavy z tabuliek pre Ž a ZO. Koeficient zmennosti k_Z sa stanoví podľa zásad uvedených nižšie.

B.2.1.6 Základná amortizácia strojovej linky – ZA

ak všetky stroje linky boli zaradené do prevádzky v tom istom čase, tak ZA sa určí podľa vzťahov pre celú linku. Celú linku znalec zaradí do takej kategórie tabuliek pre Ž a ZO uvedených ďalej, ktorá charakterizuje výrobné zameranie linky,

v prípade, ak jednotlivé stroje majú rozdielnu dobu zaradenia do prevádzky, tak sa ZA vypočíta podľa vzťahu:

kde

ZA – základná amortizácia linky [%],

ZA_li – základná amortizácia i-teho stroja linky stanovená podľa časti B.2.1.1 [%],

k_li – koeficient vypočítaný podľa časti A.11 [–],

n – počet strojov v linke,

i – i-tý stroj linky.

B.2.1.7 Základná amortizácia modernizovanej, rekonštruovanej a opravenej zložky majetku – ZA

vypočíta sa podľa časti B.2.1.1, pričom doba prevádzky r sa počíta od dátumu uvedenia rekonštruovanej, modernizovanej, resp. opravenej zložky majetku do prevádzky,

pre zložku majetku opravenú v zahraničí sa r počíta od dátumu jej zaradenia do prevádzky u prvého majiteľa zložky majetku po repasácii podľa časti B.2.1.8.

B.2.1.8 Zásady stanovenia doby prevádzky r [mesiace, roky]

Pre zložky majetku a ich skupiny, ktoré majú uvedenú predpokladanú životnosť v rokoch (pre strojové zariadenia a ich skupiny predpokladaná životnosť v rokoch je uvedená v tabuľkách časti B.2.1.10 tejto prílohy),

doba prevádzky je doba zložky majetku (skupiny) uvedená v skutočne odpracovaných mesiacoch od dátumu jej prvého uvedenia do prevádzky, prípadne od jej uvedenia do prevádzky po vykonaní celkovej alebo generálnej opravy, rekonštrukcie alebo modernizácie, po dátum ohodnotenia bez ohľadu na zmennosť zložky majetku,

doba prevádzky zložky majetku sa k dátumu hodnotenia zložky majetku stanoví na základe hodnoverného dokladu o prvotnom zaradení zložky majetku do prevádzky,

v prípade opravy, modernizácie alebo rekonštrukcie zložky majetku vykonanej v zahraničí, ak zložka majetku po vykonaní zásahu v zahraničí nepracovala, doba prevádzky sa počíta od dátumu zaradenia hodnotenej zložky majetku do prevádzky u prvého prevádzkovateľa v Slovenskej republike,

dobu prevádzky zložky majetku znalec stanoví v skutočne odpracovaných mesiacoch a tento údaj prepočíta na roky (r = doba prevádzky v mesiacoch/12), pričom do doby prevádzky sa započítava každý mesiac i započatý, v ktorom bola zložka majetku v prevádzke,

ak nemožno stanoviť dátum zaradenia zložky majetku do prevádzky, znalec postupuje takto:

ak nie je známy mesiac, ale len rok zaradenia zložky majetku do prevádzky, potom za dátum zaradenia do prevádzky znalec stanoví prvý júl v známom roku zaradenia,

ak vôbec nie je známy dátum zaradenia zložky majetku do prevádzky, potom za dátum zaradenia znalec stanoví prvý júl v známom roku výroby zložky majetku,

ak nie je známy ani rok zaradenia zložky majetku do prevádzky a ani rok výroby zložky majetku, znalec ich stanoví podľa odhadnutého veku zložky majetku, resp. podľa predpokladanej životnosti zložky majetku,

Tieto skutočnosti znalec uvedie v príslušných kapitolách posudku.

pri zložkách majetku, ktoré majú predpokladanú životnosť uvedenú v hodinách, sa doba prevádzky prepočíta na roky podľa časti A7 ods. 4,

pri zložkách majetku, ktoré majú predpokladanú životnosť danú počtom výrobných cyklov, sa doba prevádzky nahrádza počtom odpracovaných cyklov.

B.2.1.9 Zásady stanovenia koeficientu zmennosti k_Z pre strojové zariadenia [–]

Koeficient zmennosti sa stanovuje podľa režimu práce stroja za dobu jeho prevádzky:

ak stroj pracoval počas celej doby prevádzky r nepretržite v režime rovnakej zmennosti v pracovnom režime 250 osemhodinových pracovných dní do roka, koeficient zmennosti sa stanoví v úrovni k_Z = 1, 2 alebo 3 podľa toho, či išlo o jednozmennú, dvojzmennú, alebo trojzmennú prevádzku stroja,

ak počas doby prevádzky r stroj nemal rovnakú zmennosť (v rôznych rokoch mal rôznu zmennosť), znalec vypočíta priemernú zmennosť za dobu prevádzky r (k_Z nemusí byť celé číslo),

pre stroj, pri ktorom sa nedá preukázať zmennosť, stanoví znalec hodnotu k_Z = 1,

koeficient zmennosti k_Z = 1 (pozri tabuľky pre Ž a ZO v časti B.2.1.10) znalec stanoví taktiež pre stroj s charakteristickou trvalou nepretržitou prevádzkou (napr. chladničky, mraziace boxy, turbíny a pod., nádrže, zásobníky, niektoré druhy tlakových nádob, potrubia, zariadenia na úpravu vody, vybrané zariadenia nepretržite pracujúce v chemickom priemysle a pod.), ktoré sú na taký charakter prevádzky primárne konštruované,

ak stroj pracoval počas zmeny prerušovane alebo pracoval v inom v pracovnom režime ako 250 osemhodinových pracovných dní do roka, znalec stanoví k_Z podľa skutočného pracovného režimu zložky majetku, napríklad ak ide o zložku majetku, ktorá je náročná na údržbu; taká zložka majetku môže mať ročný pracovný časový fond aj nižší, ako je uvedený v časti A.7 ods. 4, ak má dlhšiu dobu na prevádzkovú údržbu; v takých prípadoch koeficient zmennosti môže byť k_Z < 1; najvhodnejšie je k_Z stanoviť prepočtom pomocou skutočne odpracovaných hodín za rok, pričom sa hodnoty pre jednozmennú prevádzku vezmú podľa časti B.2.1.9 písm. a).

B.2.1.10 Kategorizácia strojových zariadení

(1)

Všeobecné poznámky ku kategorizácii strojových zariadení

Znalec pri zaraďovaní strojového zariadenia rešpektuje tieo zásady:

hodnotené strojové zariadenie zaradí do kategórie a v rámci nej do položky, ktorá najpresnejšie vystihuje jeho poslanie (určenie), druh, konštrukciu, charakter prevádzky, životnosť i zostatkové percento prevádzkyschopnosti a pod.,

každé také zaradenie strojového zariadenia do danej položky sa vzťahuje nielen na stroj, ktorý je úplne dohotovený, ale aj na taký stroj, ktorý je do istej miery nekompletný alebo nedokončený. Nekompletný alebo nedohotovený stroj sa zaraďuje zhodne ako stroj dohotovený iba za predpokladu, že k dátumu ohodnotenia má tento nekompletný alebo nedokončený stroj charakteristické znaky kompletného alebo dohotoveného stroja,

ak zistí, že zložka majetku môže byť zaradená do dvoch alebo viacerých položiek, potom pre zaradenie má položka s najpresnejšou špecifikáciou prednosť pred položkami so všeobecnejším významom,

ak zložka majetku, napr. linka sa skladá z komponentov rôzneho charakteru, potom sa hodnotená zložka majetku zaradí podľa komponentu, ktorý jej dáva rozhodujúci charakter.

Číselný kód zložky majetku je len pomocný kód, ktorý znalec používa len pri elektronickom spracovaní dát, a znalec ho v posudku neuvádza.

Na účely tejto prílohy sú stroje rozdelené do kategórií podľa ich určenia.

(2)

Kategorizácia strojových zariadení

2.1

Energetické strojové zariadenia, hnacie stroje

Kód	Energetické strojové zariadenia, hnacie stroje	Ž [r]	ZO [%]	Stanovený k_Z
7	zdrojové agregáty pre pohonné elektrické sústavy	20	20
20	čerpadlá a čerpacie strojovne na kvapaliny, elevátory na kvapaliny	10	25	1
14	vzduchové čerpadlá, objemové kompresory a vývevy	12	25	1
10	turbokompresory	17	25	1
14	priemyselné chladiace a mraziace zariadenia, tepelné čerpadlá	12	25	1
13	piestové motory	14	25
10	priemyselné a lodné kotly	17	25	1
4	zariadenia na ústredné vykurovanie a prípravu teplej vody	25	20	1
4	kogeneračné jednotky	25	20	1
10	pomocné zariadenia pre kotly (ekonomizéry, prehrievače pary, kondenzátory, rekuperátory a pod.)	17	25	1
4	plynové generátory, vyvíjače acetylénu vrátane čističov plynu	25	20	1
9	kachle a obdobná tepelná technika	17	5
4	parné turbíny a turboagregáty	25	20	1
4	plynové turbíny a turboagregáty	25	20	1
4	vodné turbíny a generátory	25	20	1
1	vodné turbíny a generátory do 10 MW	50	5	1
13	prenosné a pojazdné zariadenia	14	25
	v tomto odvetví
29	stroje a zariadenia používané na výrobu v elektrotechnickom priemysle	4	30
20	prenosné a pojazdné energetické stroje	10	25
20	ostatné strojové zariadenia	10	25

2.2

Dopravné strojové zariadenia, manipulačná technika a zdvíhadlá

Kód	Dopravné strojové zariadenia, manipulačná technika a zdvíhadlá	Ž [r]	ZO [%]	Stanovený k_Z
10	žeriavy vrátane nadstavby autožeriavov, zdvíhacie rámy	17	25
20	stavebné žeriavy	10	25
13	zdvíhacie, nakladacie, vykladacie a manipulačné zariadenia (výťahy, lanovky, eskalátory a pod.)	14	25
13	výťahy	14	25
14	transportné zariadenia na prepravu sypkých materiálov	12	25
10	zariadenia na dopravu po lane	17	25
14	zariadenia pre ložné operácie	12	25
22	zariadenia pre stavebné montážne práce	7	25
25	dopravné vozíky	6	30
16	transportné zariadenia na prepravu kusových materiálov	11	25
25	koľajové banské a malodráhové vozíky	6	30
25	veľkopriestorové banské vozy	6	30
29	dopravníky zariadení pre hlbinné dobývanie	4	30
20	banské lokomotívy	10	25
24	špeciálne lesné traktory bez evid. č.	6	25
21	kolesové a pásové traktory bez evid. č.	8	25
16	manipulačné zariadenia	11	25
7	kontajnery	20	20	1
21	kovové prepravné prostriedky na paletizáciu a kontajnerizáciu	8	25
10	skladové zakladače	17	25
10	regály	17	25	1
14	drobné prepravné prostriedky	12	25
5	žeriavové a podvesné dráhy	25	25
20	ostatné stroje	10	25

2.3

Vzduchotechnika a klimatizácia

Kód	Vzduchotechnika a klimatizácia	Ž[r]	ZO[%]	Stanovený k_Z
13	vzduchotechnické zariadenia	14	25	1
14	klimatizačné zariadenia	12	25	1
13	sušiarne	14	25
13	ventilačné alebo recirkulačné odsávače s ventilátorom, tiež so vstavaným filtrom	14	25
13	odsávacie zariadenia	14	25
20	filtre	10	25	1
13	pneumatická doprava	14	25
13	pneumatické pohony a motory	14	25
14	odlučovače (cyklóny)	12	25	1
21	kovové rúrkové odlučovače	8	25	1
14	ostatné strojové zariadenia	12	25

2.4

Jemná mechanika

Kód	Jemná mechanika	Ž [r]	ZO [%]	Stanovený k_Z
16	mechanické meracie prístroje	11	25
14	váhy a zariadenia na zisťovanie hmotnosti (bez váh pre domácnosť)	12	25
6	váhy pre domácnosť	20	5
16	časomerné mechanické prístroje	11	25
15	mechanika prístrojov	11	20

21	predajné automaty, napríklad na predaj poštových známok, cigariet, potravín a nápojov, automaty na rozmieňanie mincí	8	25	1
20	zdravotnícka mechanická technika vrátane mechanických prístrojov	10	25
9	mechanické stabilné a prenosné zabezpečovacie zariadenia a systémy	17	5	1
9	mechanické zariadenia na automatické zatváranie dverí	17	5	1
21	rozmnožovacie stroje a prístroje, reprografické zariadenia, adresovacie stroje, automatické rozdeľovače bankoviek, stroje na triedenie, čítanie alebo na balenie mincí, orezávače ceruziek, dierkovacie a spínacie stroje	8	25
20	opticko-mechanické prístroje vrátane zariadení na spracovanie filmového a fotografického materiálu	10	25
20	fotodokumentačné zariadenia	10	25

16	mechanické prístroje na zisťovanie vlastností a chýb materiálov	11	25
21	mechanické prístroje na vedecký výskum	8	25
18	mechanické prístroje a laboratórne zariadenia	10	5
20	mechanické meradlá a meracie zariadenia na meranie geometrických veličín	10	25
6	prístroje a nástroje na meranie alebo kontrolu prietokov, hladiny, tlaku alebo iných premenných charakteristík kvapalín alebo plynov (napr. hladinomery, prietokomery aj manometre, merače tepla okrem bytových a domových meradiel vody)	20	5	1
15	otáčkomery, počítače výrobkov, taxametre, merače dráhy, krokomery, rýchlomery a tachometre	11	20

21	kancelárske stroje, prístroje a zariadenia	8	25
21	mechanické stroje na spracovanie dát	8	25
12	bytové a domové meradlá teplej úžitkovej vody, podľa ktorých sa fakturuje	14	5	1
6	bytové a domové meradlá studenej vody, podľa ktorých sa fakturuje	20	5	1
12	bytové a domové meradlá teplej vody do ÚK, podľa ktorých sa fakturuje	14	5	1

19	ostatné mechanické zariadenia	10	20

2.5

Ostatné stroje, zariadenia a súčasti

Kód	Ostatné stroje, zariadenia a súčasti	Ž [r]	ZO [%]	Stanovený k_Z
10	priemyselné palivové pece a neelektrické laboratórne pece (okrem pekárenských pecí) a plynové horáky	17	25
14	priemyselné tepelné zariadenia	12	25

16	plniace a baliace stroje a stroje na úpravu obalov	11	25

14	zariadenia na čerpanie a meranie kvapalných palív	12	25
13	zariadenia na úpravu vody	14	25	1
14	hydraulické agregáty, hydromotory	12	25

25	stroje a zariadenia na hlbinné dobývanie	6	30
10	ťažné zariadenia hlbinných baní	17	25
14	stroje a zariadenia na úpravu uhlia, rúd a nerastov	12	25
7	kolesové rýpadlá a zakladače	20	20
20	rýpadlá lopatové a korčekové	10	25
14	stroje a zariadenia na spracovanie nerastných surovín	12	25
13	zariadenia na ťažbu a spracovanie rašeliny	14	25
21	strojové zariadenia na geologický prieskum	8	25

10	strojové zariadenia na prípravu vsádzky a výrobu surového železa	17	25
7	stroje a zariadenia koksární	20	20
10	stroje a zariadenia oceliarní	17	25
7	valcovacie zariadenia	20	20
13	stroje a zariadenia zlievární	14	25

24	stroje a zariadenia na zemné, stavebné a cestné práce (planírovacie, škrabacie, hĺbiace, utĺkacie, zhutňovacie, stroje na ťažbu alebo vŕtanie zeme, rúd a nerastov, baranidlá a vyťahovače pilótov)	6	25
25	zariadenia na stavebné montážne práce	6	30
20	poľnohospodárske a záhradnícke strojové zariadenia okrem ďalej uvedených	10	25
27	stroje na hnojenie a ochranu kultúr	5	30
19	strojové zariadenia na chov hydiny, hospodárskych zvierat a rýb	10	20
27	strojové zariadenia na odstránenie, skladovanie a spracovanie výkalov hydiny a hospodárskych zvierat	5	30
20	ostatné strojové zariadenia pre poľnohospodárstvo, lesníctvo, hydinárstvo a včelárstvo vrátane zariadení na klíčenie, umelé liahne a umelé kvočky	10	25
14	stroje a zariadenia pre verejné stravovanie a predaj	12	25

Kód	Ostatné stroje, zariadenia a súčasti	Ž [r]	ZO [%]	Stanovený k_Z
20	čistiace, pracie, žmýkacie, žehliace, sušiace, upratovacie, holičské a kadernícke stroje	10	25
20	holiace strojčeky a strojčeky na strihanie vlasov	10	25
13	šijacie stroje pre domácnosť	14	25
23	pletacie stroje pre domácnosť	7	30
21	zariadenia na kúrenie a varenie	8	25
21	chladničky a mrazničky pre domácnosť	8	25	1
16	stroje na čistenie a sušenie fliaš a iných obalov	11	25
13	pekárenské pece	14	25
14	umývačky riadu	12	25
14	spoločné zariadenia pre chemický priemysel	12	25
10	prístroje na filtrovanie a čistenie kvapalín	17	25
10	stroje a zariadenia na výrobu a spracovanie celulózy, papiera a lepenky	17	25
14	stroje a zariadenia na spracovanie gumy, kaučuku a plastických hmôt a výrobkov z nich	12	25

4	zásobníky na stabilné plyny (plynojemy)			1
	s premenným obsahom plynov	25	20

7	stroje a zariadenia plynární a na spracovanie plynných palív	20	20

13	obrábacie stroje na opracovanie kovov číslicovo neriadené	14	25
20	obrábacie stroje na opracovanie kovov číslicovo riadené	10	25
20	obrábacie stroje na opracovanie kovov účelové inde neuvedené	10	25
20	obrábacie stroje na opracovanie materiálov elektrofyzikálnymi metódami	10	25
20	obrábacie stroje na opracovanie dreva, korku	10	25
20	obrábacie stroje na nekovové materiály	10	25
20	tvárniace stroje na kovy a plastické hmoty číslicovo riadené	10	25
13	tvárniace stroje na kovy a plastické hmoty číslicovo neriadené	14	25
20	tvárniace stroje na kovy a cermety pracujúce inak ako úberom materiálu	10	25
20	stroje na opracovanie kameňa, keramických látok, betónu, azbestocementu, nerastných materiálov, skla za studena	10	25
16	stroje a zariadenia na zváranie, spájkovanie
	a rezanie kovov tepelným procesom	11	25
16	zariadenia na povrchovú úpravu	11	25

20	zariadenia na montáž súčiastok	10	25

20	stroje a zariadenia pre lesnú výrobu	10	25
20	stroje a zariadenia pre drevospracujúci priemysel	10	25
14	stroje a zariadenia pre sklársky priemysel	12	25
13	stroje a zariadenia pre textilný priemysel	14	25

Kód	Ostatné stroje, zariadenia a súčasti	Ž [r]	ZO [%]	Stanovený k_Z
13	stroje na úpravu textílií	14	25
22	stroje a zariadenia pre konfekčnú výrobu	7	25
13	stroje a zariadenia pre kožiarsky priemysel	14	25
21	strojové zariadenia pre polygrafický a knihársky priemysel	8	25
13	stroje na čistenie, triedenie a preosievanie semien, zrna alebo sušených strukovín, stroje a prístroje používané v mlynárstve alebo pri spracúvaní obilia alebo suchých strukovín	14	25
13	stroje a zariadenia pre potravinársky priemysel	14	25
13	strojové zariadenia pre cukrovary, pivovary, sladovne, liehovary, pálenice, likérky,	14	25
	spracovanie vína, výrobu kvasníc, pliesní,
	octu, kyselín, enzýmov, tukov, škrobu
13	stroje na čistenie, triedenie a spracovanie mlieka, vajec, obilia, krmív, mäsa, ovocia a iných poľnohospodárskych produktov, rýb, tabaku, výroby čokolády, cukroviniek a konzervovanie potravín	14	25

13	stroje na prípravu a spracovanie tabaku	14	25

10	hasiace zariadenia a hasiaca technika	17	25
13	stroje na technickú obsluhu dopravných prostriedkov	14	25
21	priemyslové mazacie zariadenia	8	25
13	stabilné a pojazdné umývacie zariadenia	14	25
10	mechanické a hydraulické závory a brány	17	25	1

6	oceľové potrubia z ocelí tried 10 až 16	20	5	1
4	oceľové potrubia z nehrdzavejúcich ocelí	25	20	1
3	potrubia z plastov	25	5	1
6	armatúry	20	5	1

7	sklady a zásobníky z ocelí tried 10 až 16	20	20	1
5	zásobníky na plyny	25	25	1
5	sklady a zásobníky z nehrdzavejúcich ocelí	25	25	1
7	tlakové oceľové nádoby	20	20	1
8	sklady a zásobníky z iných kovových materiálov	20	25	1
3	sklady, zariadenia a zásobníky z plastov	25	5	1
4	ťažké oceľové konštrukcie	25	20	1
7	ľahké a prenosné oceľové konštrukcie	20	20	1
–	hutnícke výrobky a polotovary	–	–

20	mechanické polohovadlá a manipulátory	10	25
21	priemyselné roboty a programovateľné manipulátory	8	25

20	športové potreby strojového charakteru	10	25
20	športová a rehabilitačná technika	10	25

Kód	Ostatné stroje, zariadenia a súčasti	Ž [r]	ZO [%]	Stanovený k_Z
10	javiskové a divadelné zariadenia mechanického charakteru	17	25
14	technické prostriedky na hromadnú zábavu (zariadenia pre lunaparky, spoločenské hry, zariadenia kolkární a pod.)	12	25

3	kancelársky kovový nábytok	25	5	1
9	lekársky, zubolekársky, zverolekársky a nemocničný kovový nábytok	17	5	1
20	lekárske, zubolekárske, zverolekárske a nemocničné kreslá, kreslá pre holičstvá, kaderníctva so sklápacím, resp. so zdvíhacím mechanizmom	10	25

28	upínacie, rezné, ručné náradie	4	5
27	ručné mechanizované náradie	5	30
–	nástroje, spojovacie prvky, konštrukčné prvky	–	–
18	drobné kovové súčiastky a výrobky, kovanie a zámky	10	5
17	drobné inštalačné armatúry	10	0	1
19	kovové obaly	10	20	1
19	kovový riad	10	20	1
19	ručné kuchynské stroje, nožiarsky tovar	10	20	1

18	lekárske, chirurgické, zubolekárske, zverolekárske nástroje	10	5
18	spojovacie materiály	10	5	1

–	špeciálne obrábacie a tvarovacie náradie	–	–

–	zásoby strojového charakteru	–	–
20	ostatné strojové zariadenia	10	25

B.2.2 Základná amortizácia zložky majetku strojového charakteru, ktorá má predpokladanú životnosť Ž uvedenú počtom výrobných cyklov – ZA

Vypočíta sa podľa vzťahov:

pre P ≤ Ž:

pre P > Ž:

ZA = VTS - ZO [%],

kde

P – počet kusov výrobkov zložky,

Ž – počet kusov výrobkov za dobu predpokladanej životnosti,

ZO – zostatkové percento prevádzkyschopnosti zložky majetku podľa zložitosti zložky majetku (zápustky, nástroje a pod.) stanoví znalec [%].

B.2.3. Vzťahy pre výpočet ZA pre lietadlá

pre r ≤ Ž:

znalec vypočíta parciálnu ZAi pre každý rok prevádzky lietadla

a výslednú amortizáciu ZA vypočíta podľa vzťahu

kde

i = 1 až n = r,

pre r > Ž:

ZA = VTS - ZO [%],

kde

VTS – východiskový technický stav lietadla [%],

ZO – zostatkové percento prevádzkyschopnosti lietadla po skončení predpokladanej životnosti [%],

q – podiel odpisov základnej amortizácie dva po sebe nasledujúce roky zohľadňujúci fyzické opotrebenie lietadla (platí: 0 < q < 1),

Ž – predpokladaná doba životnosti [roky, hodiny],

r – doba prevádzky [roky].

B.3 Výpočet technického stavu strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla (TS)

B.3.1 Technický stav strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla nečleneného na skupiny sa vypočíta podľa vzťahu

kde

VTS – východiskový technický stav strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [%],

ZA – základná amortizácia strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [%], Z – zmena technického stavu strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [%],

k_MO– koeficient morálneho opotrebenia strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [–].

B.3.2 Technický stav strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla členeného na skupiny sa vypočíta podľa vzťahu

kde

TS – technický stav zložky majetku rozčlenenej na skupiny [%],

TS_i – technický stav i-tej skupiny zložky majetku stanovený podľa časti B.3.2 [%],

PDS_i – pomerný diel i-tej skupiny zložky majetku [%],

VH – východisková hodnota zložky majetku stanovená podľa časti A.17 [€],

n – počet všetkých skupín zložky majetku,

i – i-tá skupina zložky majetku, i = 1 až n.

B.3.3 Technický stav strojovej linky, členenej na jednotlivé stroje – TS

TS linky členenej na jednotlivé stroje sa vypočíta takto:

ak majú všetky stroje linky rovnaký technický stav TS, Z a k_mo, vtedy TS sa vypočíta podľa časti B.3.1,

ak stroje linky nemajú rovnaký technický stav TS, Z a k_mo, vtedy sa TS vypočíta podľa vzťahu:

kde

TS_li – technický stav i-tého stroja linky vypočítaný podľa vzťahu v časti B.3.1 pre stanovené

hodnoty TS_li, Zi a k_moi pre i-tý stroj [%],

k_li – koeficient pre i-tý stroj linky vypočítaný podľa časti A.11 [–],

n – počet strojov linky,

i – jednotlivý stroj linky, i = 1 až n.

B.3.4 Zmena technického stavu – Z [%]

Je vyjadrením odchýlky skutočného technického stavu oproti tzv. porovnávaciemu etalónu, t. j. takému technickému stavu, aký by mala mať zložka majetku pri optimálnych prevádzkových podmienkach, predpísanom spôsobe údržby, frekvencii a kvalite opráv a štandardnom používaní zložky majetku. Zrážkou alebo prirážkou Z sa zohľadňuje skutočný technický stav skupiny zložky majetku alebo zložky majetku, ktorý odráža charakter prevádzky zložky majetku, kvalitu jej údržby, vyskytujúce sa chyby, poškodenie a podobne. Zrážka (–Z) alebo prirážka (+Z) môže vyjadrovať aj kvalitu vykonaných opráv, poškodenie skupín, ktoré nebolo spôsobené normálnym opotrebovaním, prípadne zvýšené opotrebenia na začiatku prevádzky zložky majetku, resp. medzný stav zložky majetku. Zrážka Z sa uplatňuje aj na prevádzku zložky majetku po predpokladanej životnosti, resp. v súvislosti so zmenou technického stavu spôsobenou inými objektívnymi príčinami, napríklad vplyv nesprávneho skladovania zložky majetku, poveternostné vplyvy, vplyv neprevádzkovania zložky majetku, kvalifikačná úroveň, resp. striedanie sa obsluhy, dokonalosť konštrukcie – kvalita projektu, prvý alebo inovovaný predstaviteľ typu zložky majetku, kvalita výroby, montáže zložky majetku atď.

Hodnotu parametra Z stanoví znalec

a) na základe vykonanej obhliadky, alebo ak nemožno obhliadku vykonať na základe hodnoverných a dostupných podkladov, pričom Z Є ( – 100 ; 100> %,

v prípade, že nie sú k dispozícii hodnoverné podklady a obhliadku nemožno vykonať, znalec zvolí hodnotu parametra Z = 0, resp. na základe údajov majiteľa.

Na obhliadke zložky majetku na účely stanovenia parametra Z znalec skúma predovšetkým:

– celkový technický stav zložky majetku ako celku s dôrazom na kompletnosť a funkčnosť,

– stav, funkčnosť a úplnosť základnej konštrukcie,

– stav, funkčnosť a úplnosť pracovnej časti,

– stav, funkčnosť a úplnosť príslušenstva,

– stav, funkčnosť a úplnosť mimoriadnej výbavy,

– vykonaním skúšobnej prevádzky, resp. iným vhodným spôsobom overuje technické parametre uvedené v technickej dokumentácii,

– frekvenciu a spôsob vykonávania predpísaných prác podľa predpisov výrobcu zložky majetku, resp. platných STN (údržba, opravy, prípadne odborné prehliadky a skúšky).

Z vykonanej obhliadky môže znalec vypracovať záznam, spravidla vyhotoví fotografickú dokumentáciu, ktorú priloží k posudku. Hodnotu parametra Z, ktorú znalec určí pre konkrétnu zložku majetku alebo skupinu (ak zložku majetku hodnotí rozčlenenú na skupiny), v posudku zdôvodní.

B.3.5 Koeficient morálneho opotrebenia zložky majetku – k_MO [–]

Koeficient morálneho opotrebenia je funkciou vstupnej ceny, konštrukčného riešenia zložky a môže dosahovať hodnoty k_MO Є (0;1>, pričom znalec v posudku príslušne zdôvodní hodnotu koeficienta k_MO. Pre potreby tohto predpisu sa rozlišujú dve skupiny morálneho opotrebenia:

morálne opotrebenie I – vzniká pre rast produktivity práce, keď sa nová zložka majetku vyrába a predáva lacnejšie, preto klesá hodnota rovnakých zložiek majetku vyrobených skôr, pričom technická úroveň zložiek vyrobených skôr je v podstate rovnaká ako technická úroveň novej zložky majetku,

morálne opotrebenie II – vzniká pre technický pokrok, keď sa už vyrábajú zložky s technicky dokonalejšími parametrami, čím klesá hodnota skôr vyrobených zložiek s menšou výkonnosťou, pričom nové zložky zväčša plnia svoje funkcie kvalitnejšie, efektívnejšie a spravidla aj s vyšším výkonom,

c) pri voľbe číselnej úrovne k_MO znalec zohľadní:

– technickú úroveň zložiek vyrábaných v súčasnosti v kontexte s hodnotenou zložkou majetku a jej

obstarávacej ceny,

– úžitkové vlastnosti zložiek vyrábaných v súčasnosti v kontexte s hodnotenou zložkou majetku,

– rozvoj výrobnej základne a produktivity práce v príslušnom výrobnom odvetví.

V prípade, že nemožno vykonať obhliadku hodnotenej zložky majetku a nie sú k dispozícii hodnoverné podklady, znalec stanoví hodnotu k_MO podľa porovnateľných zložiek predávaných na trhu v období obstarávania hodnotenej zložky majetku v kontexte s technicky porovnateľnými výrobkami v čase hodnotenia.

B.4 Výpočet technickej hodnoty strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla (TH)

B.4.1 Technická hodnota strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla nečleneného na skupiny sa vypočíta podľa vzťahu

kde

VH – východisková hodnota strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [€],

TS – technický stav strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [%],

TH_MV– technická hodnota mimoriadnej výbavy strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla,

lietadla [€].

B.4.2 Technická hodnota strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla členeného na skupiny sa bez mimoriadnej výbavy vypočíta podľa vzťahu

kde

VHi – východisková hodnota i-tej skupiny strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla,

lietadla rozčleneného na skupiny [€],

TSi – technický stav i-tej skupiny strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla,

lietadla rozčleneného na skupiny [%].

B.5 Výpočet všeobecnej hodnoty (VŠH)

B.5.1 Všeobecná hodnota stroja, strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla a lietadla sa vypočíta podľa vzťahu

VŠH = TH • k_p+ TH_MV• k_PMV[€],

kde

VŠH` – všeobecná hodnota zložky majetku na úrovni bez DPH [€],

TH – technická hodnota zložky majetku na úrovni bez DPH [€],

k_P – koeficient predajnosti zložky majetku [ – ],

TH_MV – technická hodnota mimoriadnej výbavy zložky majetku stanovená postupom pre TH na úrovni bez DPH [€],

k_PMV – koeficient predajnosti mimoriadnej výbavy stanovený postupom pre k_P zložky majetku [ – ].

Koeficient predajnosti stanoví znalec takto:

k_P = k_PT• k_PS• k_PD • k_PL• k_PI[–],

kde

k_PT– koeficient neúplnosti alebo neplatnosti dokumentácie potrebnej na prevádzku, k_PT є (0; 1> [–],

k_PS– koeficient zohľadňujúci dostupnosť náhradných dielov a servisných služieb na opravy a údržbu, k_PSє (0; 1> [–],

k_PD– koeficient dopytu po ohodnocovanom stroji, strojovom zariadení, dráhovom vozidle, plavidle alebo lietadle na trhu, k_PDє (0; R⁺> [–],

k_PL– koeficient sa použije pri stanovení všeobecnej hodnoty strojovej linky alebo strojového technologického celku pozostávajúceho z viacerých strojov alebo aj jednotlivého stroja, k_PL є (0; 1>, pri stanovení koeficientu predajnosti dráhových vozidiel, plavidiel a lietadiel sa tento koeficient rovná 1,0 [–],

k_PI– koeficient ostatných vplyvov, k_PI^–;R⁺> [–].

Faktory ovplyvňujúce jednotlivé parciálne koeficienty predajnosti sú:

Koeficient neúplnosti alebo neplatnosti dokumentácie k_PT

Dokumentácia je úplná, kompletná a platná.

Dokumentácia je úplná, kompletná, neplatné sú odborné prehliadky a odborné skúšky podľa osobitných predpisov.⁵) Zložka sa môže používať aj bez technickej dokumentácie.

Dokumentácia je neúplná, chýbajú doklady o zariadení, a to neúplné doklady podľa osobitného predpisu,⁵) neúplné doklady o odborných skúškach podľa osobitného predpisu.⁷)

Od zložky nejestvuje žiadna technická dokumentácia, ktorú vyžadujú predpisy,⁸) prevádzkové záznamy ani doklady o nadobudnutí vlastníckeho či iného práva k tomuto zariadeniu.

Koeficient dostupnosti náhradných dielov, služieb, opráv, údržby k_PS

V mieste prevádzkovania zložky majetku sú v požadovanom čase dostupné opravárenské služby, výkon údržby je zmluvne zabezpečený, náhradné dielce (ND) sa vyrábajú a sú bežne dostupné.

Opravárenské služby sú mimo miesta prevádzkovania zložky majetku v požadovanom čase dostupné, výkon údržby je zmluvne zabezpečený, ND sú bežne dostupné.

Zložka majetku je problematicky opraviteľná, bežne dostupná sieť opravárenských a údržbárskych firiem je len z ČR, ND sa nevyrábajú sériovo, resp. možno vykonať opravy len necertifikovaným subjektom.

Zložku majetku nemožno v SR opraviť, dostupný je len servis a údržba zo zahraničia (mimo ČR), ND nie sú v SR k dispozícii.

Koeficient dopytu po hodnotenej zložke majetku k_PD

Zložka majetku je nepredajná, nevyužiteľná v podnikateľskej činnosti iného subjektu.

Zložka majetku je nepredajná, využiteľná je len na náhradné dielce na opravy iných zložiek.

Na trhu je prebytok zložiek hodnoteného typu a parametrov, ponuka prevláda nad dopytom, resp. na trhu sú zložky podobného typu, avšak výkonnejšie.

Na trhu je rovnováha ponuky a dopytu po hodnotenej zložke.

Dopyt po hodnotenej zložke prevláda nad ponukou, hodnotená zložka majetku dosahuje mimoriadne technické parametre, dovoz zložky majetku porovnateľného typu zo zahraničia je nerentabilný, zložka majetku je využiteľná v ďalšej podnikateľskej činnosti a pod.

Koeficient stavu strojovej linky, resp. strojového technologického celku k_PL

Linka, technologický celok je kompletný a úplný.

Linka, technologický celok je nekompletný a neúplný, pričom tento stav nemá vplyv na výkonnosť a projektované parametre linky, resp. technologického celku.

Linka, technologický celok je nekompletný, neúplný s minimálnym dosahom na výkonnosť a projektované parametre linky, resp. technologického celku.

Linka, technologický celok je nekompletný, neúplný so závažným dosahom na výkonnosť a projektované parametre linky, resp. technologického celku.

Linka, technologický celok je nekompletný, neúplný, pričom tento stav sa nedá odstrániť.

Koeficient iných vplyvov k_PI

Zložka majetku je kompletná, používaná v súlade s odporučeniami výrobcov, resp. dovozcov. Zložka majetku je v záručnej lehote. Majiteľ zložky majetku je prvým užívateľom. V prípade technológie viazanej na budovu (napr. čerpacie stanice PHM) výhodná lokalizácia technológie, vysoký obslužný komfort a poskytovanie služieb, iné skutočnosti zvyšujú dopyt po zložke majetku.

Počet majiteľov zložky majetku je známy. Zložka majetku je kompletná, využívaná intenzívne s občasným prekročením projektovaných parametrov a výkonu so zanedbateľným vplyvom na životnosť pri dodržiavaní predpísanej frekvencie údržbárskych a servisných prác. V prípade skladovania zložka majetku (nie je v prevádzke) je zodpovedajúcim spôsobom uložená a ošetrovaná v predpísaných priestoroch.

Počet majiteľov zložky majetku je neznámy, ale zložka je kompletná, bola využívaná pri dodržiavaní predpísanej frekvencie údržbárskych a servisných prác. V prípade skladovania zložka majetku je uložená v uzatvorených priestoroch, avšak ďalej neošetrovaná. V prípade technológie viazanej na budovu (napríklad čerpacie stanice PHM) nevýhodná lokalizácia technológie, nízky obslužný komfort a poskytovanie služieb znižuje dopyt po zložke majetku.

Zložka majetku bola využívaná neznámym spôsobom bez vedenia potrebných prevádzkových záznamov a pri neznámom počte predchádzajúcich majiteľov (prevádzkovateľov), objektívne sa nedá zistiť jej skutočný technický stav. V prípade skladovania zložka majetku je skladovaná nevhodným spôsobom v rozpore s predpismi výrobcu, resp. dovozcu, so zreteľným vplyvom okolitého prostredia na zložku majetku, nevhodné klimatické podmienky. Nebezpečné odpady pri likvidácii. Zníženie hodnoty rešpektovaním povinnej úrovne vstupov pri výpočte technickej hodnoty. Zložka majetku po havárii. Práca alebo uskladnenie zložky majetku vo vysoko koróznom prostredí pri nekoróznom alebo netropikalizovanom zhotovení zložky majetku.

Zložka majetku je ekonomicky neopraviteľná.

Pri stanovovaní k_p nemožno zohľadňovať mimoriadne (napríklad sezónne či akciové) okolnosti trhu, vzájomné vzťahy predávajúceho a kupujúceho alebo ďalšie okolnosti, ktoré by rozhodným spôsobom ovplyvnili výšku VŠH voči priemernej cene danej zložky majetku na otvorenom trhu.

Ak sa stanovuje VŠH v súlade s časťou A.24, úroveň hodnoty zložky majetku by mala byť na úrovni kovového odpadu príslušnej triedy podľa STN, ak je likvidácia zložky majetku bezproblémová.

Pre neexistujúcu zložku majetku stanoví znalec koeficient predajnosti k_p = 0.

B.5.2 V prípade, že sa zložka majetku hodnotí rozčlenená na skupiny alebo ide o linku a skupiny, alebo komponenty strojovej linky sa odpredajú samostatne, VŠH` sa vypočíta podľa vzťahu

kde

VŠH` – všeobecná hodnota zložky majetku rozčlenenej na skupiny na úrovni bez DPH [€],

TH_i– technická hodnota i-tej skupiny zložky majetku na úrovni bez DPH [€],

k_pi – koeficient predajnosti i-tej skupiny zložky majetku stanovený podľa časti B.5.1 [ – ].

Znalec uvedie spôsob stanovenia hodnoty k_P a podrobne zdôvodní jednotlivé koeficienty.

Znalec pri stanovení k_P vychádza z objektívnych, preukázateľných a dokladovateľných skutočností tak, aby VŠH bola stanovená objektívne a správne.

B.5.3 Znalec po stanovení VŠH` obvykle zaradí zložku majetku do príslušnej sadzby DPH podľa osobitného predpisu⁹) a stanoví všeobecnú hodnotu zložky majetku s DPH podľa vzťahu

kde:

VŠH` – všeobecná hodnota zložky majetku vypočítaná podľa častí B.5.1 a B.5.2 na úrovni bez DPH [€],

d – sadzba DPH podľa osobitného predpisu⁹⁾[%].

Znalec v IV. časti posudku Záver uvedie stanovenú všeobecnú hodnotu s DPH číselne a zároveň slovne, a ak je VŠH s DPH, tak aj so stanovením úrovne DPH v % .

Takto stanovená VŠH sa rovná objektivizovanej reprodukčnej zostatkovej (obstarávacej) cene zložky majetku podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

Pri stanovení VŠH ako nepeňažného vkladu do spoločnosti v zmysle zákona č. 500/2001 Z. z. znalec uvedie údaje podľa § 59 ods. 3.

B.6 Výška škody na zložke majetku – VŠ [€]

(1)

Výpočet výšky škody vychádza z týchto predpokladov:

– zložka majetku bola pred poškodením v prevádzkyschopnom stave,

– poškodenie spôsobilo úplné znemožnenie alebo čiastočné obmedzenie používania zložky majetku, poškodením sa zmenili vlastnosti alebo technické parametre zložky majetku, pričom poškodenie mohli spôsobiť rôzne vplyvy (nesprávna prevádzka, chyba konštrukcie, materiálu, chyba montáže, havária, iné vplyvy),

– zložka majetku bola po poškodení vykonaním opravy, resp. iného zásahu uvedená do štandardne prevádzkyschopného stavu, t. j. obnovili sa jej parametre, funkčné a úžitkové vlastnosti v rozsahu, v akom boli pred opravou, alebo

– zložka majetku nebola po poškodení opravená. V takom prípade sa predpokladá oprava štandardnou technológiou a pre takú sa vyčíslia predpokladané objektívne náklady na opravu zložky majetku, aby zložka majetku bola uvedená do štandardne prevádzkyschopného stavu.

(2)

V prípade, že zložka majetku je alebo by bola po vykonanej oprave v inom technickom stave (lepšom alebo horšom), ako to bolo pred opravou, znalec túto skutočnosť zohľadní.

(3)

V prípade poškodenia zložky majetku sa určuje len tzv. skutočná škoda, t. j. priama majetková ujma spočívajúca v zmene hodnoty zložky majetku k tzv. rozhodujúcemu dátumu. Výška škody sa vypočíta podľa vzťahu

VŠ = NO + (VŠH₁ - VŠH₂) - VŠH_Z [€],

kde

VŠ – výška škody [€],

VŠH₁– všeobecná hodnota zložky majetku v okamihu pred poškodením stanovená podľa časti B.5.1 k dátumu poškodenia zložky majetku [€],

VŠH₂ – všeobecná hodnota zložky majetku po vykonanom zásahu, resp. po vykonanej alebo predpokladanej oprave s cieľom uviesť zložku majetku do štandardne prevádzkyschopného stavu, stanovená podľa časti B.5.1 [€],

VŠH_Z – všeobecná hodnota zvyškov zložky majetku, ktoré zostanú po vykonaní opravy (aj zamýšľanej), ak je predpoklad ich ďalšieho zhodnotenia [€],

NO – náklady na opravu [€].

(4)

Výška škody pri totálnom zničení zložky majetku bez využiteľných zvyškov sa vypočíta podľa vzťahu:

VŠ = VŠH₁[€].

(5)

Náklady na opravu tvoria v zásade tieto položky:

– náklady na materiál,

– mzdové náklady súvisiace s opravou,

– režijné náklady súvisiace s opravou,

– iné náklady (likvidácia odpadov…), ak neboli zahrnuté do predošlých položiek.

(6)

Náklady na opravu (aj zamýšľanej) sa stanovia rozpočtom na základe cenníkov opravárskych prác platných pre dátum hodnotenia v autorizovanej opravovni výrobcom predpísanými postupmi za predpokladu dodržania predpísanej kvality alebo podľa kalkulácie na vykonanie opravy stanovenej znalcom. Ak pre daný typ zložky majetku neexistuje cenník opravárskych prác, použije sa cenník platný pre porovnateľný typ zložky majetku alebo náklady na opravu stanoví znalec odborným odhadom.

(7)

V prípade, že už bola vykonaná oprava zložky majetku a existujú doklady o jej vykonaní, náklady na opravu sa nestanovujú rozpočtom, ale podľa skutočne vynaložených nákladov na vykonanú opravu. Znalec preskúma doklady, či opravárenské práce a materiál boli skutočne vynaložené len na opravy súvisiace s posudzovaným poškodením zložky majetku a či sú úmerné rozsahu vykonanej opravy zložky majetku. Ak opravu poškodenia nevykonala autorizovaná opravovňa, resp. ak pri oprave neboli dodržané výrobcom alebo dodávateľom predpísané postupy, stanoví znalec TS zložky majetku po oprave poškodenia s prihliadnutím na tieto skutočnosti.

(8)

Znalec postup stanovenia VŠ zdôvodní.

B.7 Stanovenie likvidačnej hodnoty zložky majetku – VŠH_LO[€].

(1)

Pri stanovení likvidačnej hodnoty zložky majetku musí znalec jednoznačne uviesť, či hodnotená zložka

(1) majetku je určená na likvidovanie.

(2)

Likvidačná hodnota zložky majetku určenej na likvidovanie sa vypočíta podľa vzťahu:

VŠH_LO = VŠH*) - NL [€],

kde

VŠH_LO – všeobecná hodnota zložky majetku určenej na likvidovanie [€],

VŠH – všeobecná hodnota zložky majetku stanovená v časti B.5.1 k dátumu hodnotenia zložky majetku [€],

NL – náklady na likvidáciu zložky majetku, pričom NL môžu byť väčšie alebo menšie ako VŠH.

*) Znalec VŠH môže stanoviť aj ako hodnotu kovového odpadu.

(3)

Náklady na likvidáciu zložky majetku sú náklady, ktoré je nevyhnutné vynaložiť na:

– odstavenie zložky majetku z prevádzky (ak je v prevádzke) vrátane archivácie histórie prevádzky, technickej dokumentácie, programov, prevádzkových záznamov a podobne,

– demontáž zložky majetku,

– dopravu na miesto likvidácie, resp. odovzdanie prvému prepravcovi, resp. bez dopravy na miesto likvidácie,

– náklady na likvidáciu, detoxikáciu vzniknutých odpadov a ich zneškodnenie.

Nebezpečné odpady a prípadné náklady na ich detoxikáciu a ich zneškodnenie deklaruje a dokladuje majiteľ zložky majetku. Výšku nákladov znalec v posudku zdôvodní.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb.o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 250/1997 Z. z., ktorou sa vydáva dopravný poriadok dráh.

§ 2 písm. b) zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 2 písm. e) zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 2 písm. f) zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení zákona č. 581/2003 Z. z.

Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 718/2002 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení.

Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 97/1992 Zb., ktorým sa upravujú niektoré otázky náhrad podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.

Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 264/1999 Z. z.

Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 718/2002 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 255/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Príloha č. 5 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

POSTUP PRI STANOVENÍ VŠEOBECNEJ HODNOTY ELEKTROTECHNICKÝCH ZARIADENÍ

ZÁKLADNÉ POJMY

Elektrotechnické zariadenie (EZ) – akékoľvek zariadenie, ktoré sa používa na výrobu, premenu, prenos, akumulovanie, distribúciu alebo využitie elektrickej energie, ako sú stroje, transformátory, prístroje, meracie prístroje, ochranné prístroje, zariadenia pre elektrické rozvody, spotrebiče.

Počet odpracovaných rokov EZ – doba prevádzky (r) – skutočná doba, počas ktorej bolo EZ v prevádzke, stanovená v mesiacoch, prepočítaná na roky od dátumu jeho prvého uvedenia do prevádzky, prípadne od jeho uvedenia do prevádzky po vykonaní celkovej alebo generálnej opravy, rekonštrukcie alebo modernizácie po rozhodujúci dátum, t. j. dátum, ku ktorému sa elektrotechnické zariadenie hodnotí.

r = Počet mesiacov prevádzky /12 [rok]

Vypočítaný údaj sa zaokrúhli na 3 desatinné miesta.

V prípade, že nie sú k dispozícii hodnoverné doklady, doba prevádzky sa stanoví podľa iných dostupných údajov alebo zdôvodneným odborným odhadom.

Východisková hodnota (VH) – cena zariadenia, za akú je možné obstarať hodnotené zariadenie alebo zariadenie s rovnakými alebo porovnateľnými technickými parametrami a úžitkovými vlastnosťami k rozhodujúcemu dátumu v mieste používania zariadenia.

Východiskový technický stav (VTS) – preukázateľným spôsobom definovaný, technický stav v čase prvotného alebo opätovného uvedenia zariadenia do prevádzky. Je vyjadrením miery schopnosti zariadenia plniť funkcie a účel, pre ktoré bolo zariadenie vyrobené v súlade s technickou dokumentáciou a pokynmi výrobcu na začiatku doby prevádzky zariadenia (v okamihu uvedenia zariadenia do prevádzky, zaradenia do evidencie, resp. po vykonanej generálnej oprave či modernizácii – technickom zhodnotení).

V prípade, ak od hodnoteného zariadenia nie sú k dispozícii žiadne doklady, znalec stanoví východiskový technický stav na základe vykonanej obhliadky, informácií prevádzkovateľa alebo iného hodnoverného dokladu. Keď zariadenie nemožno obhliadnuť a nie sú k dispozícii žiadne doklady ani informácie, znalec stanoví VTS zdôvodneným odborným odhadom.

Základná amortizácia (ZA) – miera skutočného fyzického opotrebenia ohraničená časovým intervalom uvedenia zariadenia do prevádzky a rozhodujúcim dátumom.

Technická životnosť (Ž) – doba, počas ktorej je zariadenie schopné plniť požadované funkcie v súlade s určením zariadenia, technickou dokumentáciou, sprievodnou dokumentáciou, odporúčaniami a pokynmi výrobcu alebo dodávateľa.

Zostatkové percento prevádzkyschopnosti (ZO) – miera schopnosti zariadenia plniť požadované funkcie v súlade s určením zariadenia, technickou dokumentáciou, sprievodnou dokumentáciou, odporúčaniami výrobcu alebo dodávateľa, po skončení prognózovanej technickej životnosti.

Rozhodujúci dátum – dátum, ku ktorému je stanovená všeobecná hodnota.

Technický stav (TS) – skutočný technický stav zariadenia stanovený k rozhodujúcemu dátumu, zodpovedajúci základnej amortizácii určenej pre skutočnú dobu prevádzky zariadenia, priamo úmerný spôsobu prevádzky a morálnemu opotrebeniu zariadenia.

10.

Zmena technického stavu (Z) – percentuálne vyjadrenie odchýlky skutočného technického stavu hodnoteného zariadenia od stavu definovateľného technickou, sprievodnou, resp. inou dokumentáciou alebo stavu určeného optimálnym používaním zariadenia v reálnom čase.

11.

Koeficient morálneho opotrebenia (k_MO) – vyjadruje mieru morálneho opotrebenia zariadenia, pričom v praxi sa rozlišujú dve skupiny morálneho opotrebenia:

Morálne opotrebenie I – vzniká v dôsledku rastu produktivity práce, keď sa nové EZ vyrábajú lacnejšie, v dôsledku čoho klesá hodnota rovnakých EZ vyrobených skôr, pričom technická úroveň EZ vyrobených skôr je rovnaká ako technická úroveň nových EZ.

Morálne opotrebenie II – vzniká v dôsledku technického pokroku, keď sa vyrábajú EZ s technicky dokonalejšími parametrami, čím klesá hodnota skôr vyrobených EZ s menšou výkonnosťou, pričom nové EZ zväčša plnia svoje funkcie kvalitnejšie a efektívnejšie (napr. výpočtová technika a pod.). Koeficient morálneho opotrebenia môže dosahovať hodnoty k_MOЄ (0;1>, pričom znalec v posudku príslušne zdôvodní hodnotu koeficienta k_MO.

V prípade, že pri hodnotenom EZ nemožno vykonať obhliadku a nie sú k dispozícii hodnoverné podklady, znalec stanoví hodnotu k_MO podľa porovnateľných EZ predávaných na trhu v období obstarávania hodnoteného EZ v kontexte so súčasnými technicky porovnateľnými výrobkami.

12.

Technická hodnota (TH) – peňažné vyjadrenie technického stavu hodnoteného EZ.

13.

Všeobecná hodnota (VŠH) – výsledná objektivizovaná hodnota EZ stanovená k rozhodujúcemu dátumu pri rešpektovaní trhových podmienok v mieste hodnotenia, kompletnosti zariadenia, technického stavu, úplnosti sprievodnej a technickej dokumentácie. Pri stanovení VŠH znalec vždy uvedie, či je stanovená s daňou z pridanej hodnoty alebo bez.

14.

Koeficient predajnosti EZ (k_p) – vyjadruje stav trhového prostredia v mieste hodnotenia pri rešpektovaní rozhodujúceho dátumu, úplnosti sprievodnej a technickej dokumentácie, spôsobu údržby a prevádzkovania EZ, jeho úplnosti, kompletnosti a iných faktorov, ktoré môžu mať preukázateľný vplyv na hodnotu EZ.

15.

Výška škody (VŠ) – finančným vyjadrením priamych i nepriamych nákladov vynaložených na odstránenie javov, ktoré spôsobili alebo spôsobujú nefunkčnosť EZ alebo zmenu technických a projektovaných parametrov EZ.

POSTUP PRI VÝPOČTE VŠEOBECNEJ HODNOTY EZ

Znalec zatriedi hodnotené EZ podľa časti C tejto prílohy.

Základná amortizácia

Vypočíta sa podľa vzťahu:

kde

r – počet odpracovaných rokov [roky]

ZO – zostatkové percento prevádzkyschopnosti EZ [%]

Ž – prognózovaná technická životnosť EZ [roky]

Základnou podmienkou na použitie tohto vzťahu je: r ≤ Ž

V prípade, že zariadenie je v prevádzke dlhšiu dobu, ako je prognózovaná technická životnosť, t. j. r > Ž, základná amortizácia sa vypočíta podľa vzťahu:

ZA = VTS – ZO [%],

kde

VTS – východiskový technický stav EZ [%]

Technický stav

Vypočíta sa podľa vzťahu:

kde

TS – technický stav EZ [%]

VTS – východiskový technický stav EZ [%]

ZA – základná amortizácia EZ [%]

Z – zmena technického stavu EZ [%]

k_MO – koeficient morálneho opotrebenia [ - ]

Koeficient morálneho opotrebenia môže dosahovať hodnoty z intervalu (0; 1>

Technická hodnota

Vypočíta sa podľa vzťahu:

kde

TH – technická hodnota [€]

TS – technický stav EZ stanovený k rozhodujúcemu dátumu [%]

VH – východisková hodnota EZ [€]

Všeobecná hodnota

Vypočíta sa podľa vzťahu:

VŠH = TH . k_P [€],

kde

TH – technická hodnota EZ [€]

k_P – koeficient predajnosti EZ [ - ]

Koeficient predajnosti sa vypočíta podľa vzťahu:

k_P = k_PT . k_PS . k_PD . k_PL . k_PI[ - ],

kde

k_PT– koeficient neúplnosti alebo neplatnosti dokumentácie potrebnej na prevádzku EZ – k_PT є (0; 1>

P. č.	Dokumentácia	k_PT
1.	Dokumentácia je úplná, kompletná a platná	1,00
2.	Dokumentácia je úplná, kompletná, neplatné sú odborné prehliadky a odborné skúšky podľa osobitných predpisov ¹⁾	0,85 – 1,00
3.	Dokumentácia je neúplná, chýbajú doklady o zariadení v rozsahu: – neúplné doklady podľa osobitného predpisu ^{2), 3)} – neúplné doklady o odborných skúškach podľa osobitného predpisu ¹⁾	0,50 – 0,85
4.	Od EZ nejestvuje žiadna technická dokumentácia, prevádzkové záznamy ani doklady o nadobudnutí vlastníckeho či iného práva k tomuto zariadeniu	0,10 – 0,50

k_PS– koeficient zohľadňujúci dostupnosť náhradných dielov a servisných služieb, opravy a údržbu

EZ – k_PSє (0; 1>

P. č.	ND, služby, opravy, údržba	k_PS
1.	V mieste prevádzkovania EZ sú dostupné opravárenské služby, výkon údržby je zmluvne zabezpečený, ND sú vyrábané a dostupné	1,00
2.	Opravárenské služby sú dostupné v rozsahu do 100 km, výkon údržby je zmluvne zabezpečený, ND sú bežne dostupné	0,90 – 1,00
3.	EZ hodnoteného typu sú ťažko opravovateľné, nejestvuje bežne dostupná sieť opravárenských a údržbárskych firiem, ND sa nevyrábajú sériovo	0,50 – 0,90
4.	EZ nemožno v SR opraviť, dostupný je len servis a údržba zo zahraničia, ND nie sú v SR k dispozícii	0,30 – 0,50
5.	EZ je neopraviteľné	0,10 – 0,30

k_PD– koeficient dopytu po hodnotenom EZ na trhu – k_PDє R⁺

P. č.	Dopyt	k_PD
1.	EZ je nepredajné, nevyužiteľné v podnikateľskej činnosti iného subjektu	0,01 – 0,20
2.	EZ je nepredajné, využiteľnosť je len na náhradné diely pre opravy iných EZ	0,20 – 0,40
3.	Na trhu je prebytok EZ hodnoteného typu a parametrov, ponuka prevláda nad dopytom, resp. na trhu sú EZ podobného typu, ale výkonnejšie, EZ morálne zastarané, jednoúčelové EZ, EZ poškodené a pod.	0,40 – 0,80
4.	Na trhu je rovnováha ponuky a dopytu po hodnotenom EZ	0,80 – 1,00
5.	Hodnotené EZ je možné predať vopred určenému záujemcovi	1,00
6.	Dopyt po hodnotenom EZ prevláda nad ponukou, hodnotené EZ dosahuje mimoriadne technické parametre, dovoz EZ porovnateľného typu zo zahraničia je nerentabilný, EZ je využiteľné v ďalšej podnikateľskej činnosti a pod.	> 1,00

k_PL– tento koeficient sa použije pri stanovení všeobecnej hodnoty technologického celku pozostávajúceho z viacerých EZ alebo aj jednotlivého EZ a zohľadňuje zníženie všeobecnej hodnoty technologického celku alebo EZ v dôsledku zásahu do celku, napr. nutnosťou jeho demontáže alebo vyčlenením niektorého EZ z technologického celku – k_PL є (0; 1>

P. č.	Stav technologického celku	k_PL
1.	Technologický celok je kompletný a úplný	1,00
2.	Technologický celok je nekompletný a neúplný, pričom tento stav nemá vplyv na výkonnosť a projektované parametre zariadenia	0,85 – 1,00
3.	Technologický celok je nekompletný, neúplný, pričom tento stav sa dá odstrániť náhradou chýbajúcich, resp. nefunkčných častí za iné s minimálnym dopadom na výkonnosť a projektované parametre zariadenia	0,70 – 0,85
4.	Technologický celok je nekompletný, neúplný, pričom tento stav sa dá odstrániť náhradou chýbajúcich, resp. nefunkčných častí za iné so závažným dopadom na výkonnosť a projektované parametre zariadenia	0,50 – 0,70
5.	Technologický celok je nekompletný, neúplný, pričom tento stav sa nedá odstrániť náhradou chýbajúcich, resp. nefunkčných častí za iné	0,01 – 0,50

k_PI– koeficient ostatných vplyvov, napr. EZ v záručnej lehote, počet predchádzajúcich užívateľov (neznámy spôsob údržby a využívania EZ, EZ po havárii a pod.). – k_PI(0; 1>

P. č.	Iné vplyvy	k_PI
1.	EZ je kompletné, plne funkčné, zodpovedne ošetrované, používané v súlade s odporúčaniami výrobcov, resp. dovozcov	1,00
2.	EZ je využívané intenzívne s občasným prekročením projektovaných parametrov a výkonu so zanedbateľným vplyvom na životnosť, pri dodržiavaní predpísanej frekvencie údržbárskych a servisných prác. V prípade skladovania EZ (EZ nie je v prevádzke) je toto zodpovedajúcim spôsobom uložené a ošetrované v predpísaných priestoroch	0,85 – 1,00
3.	EZ je využívané intenzívne s trvalým prekračovaním projektovaných parametrov a výkonu s podstatným vplyvom na životnosť EZ, pri dodržiavaní predpísanej frekvencie údržbárskych a servisných prác. V prípade skladovania EZ je toto uložené v uzatvorených priestoroch, avšak ďalej neošetrované	0,60 – 0,85
4.	EZ je využívané neznámym spôsobom bez vedenia potrebných prevádzkových záznamov a pri neznámom počte predchádzajúcich majiteľov (prevádzkovateľov). V prípade skladovania EZ je toto skladované nevhodným spôsobom v rozpore s predpismi výrobcu, resp. dovozcu, so zreteľným vplyvom okolitého prostredia na EZ	0,01 – 0,60

Výška škody

Vypočíta sa podľa vzťahu:

VŠ = NO + (VŠH_PP – VŠH_PZ) – VŠH_Z[€],

kde

VŠ – výška škody [€]

VŠH_PP– všeobecná hodnota EZ pred poškodením stanovená k dátumu poškodenia EZ [€]

VŠH_PZ – všeobecná hodnota EZ po vykonanom zásahu, resp. po predpokladanom vykonaní zásahu s cieľom uvedenia EZ do pôvodného prevádzkyschopného stavu [€]

VŠH_Z – všeobecná hodnota zvyškov EZ, ktoré zostanú po vykonaní zásahu a je predpoklad ich ďalšieho speňaženia [€]

NO – náklady na opravu [€]

Likvidačná hodnota EZ sa stanovuje len v nasledujúcich prípadoch:

- vlastník zariadenia končí podnikateľskú činnosť likvidáciou

- vlastník zariadenia končí podnikateľskú činnosť konkurzom, pričom nenasleduje likvidácia

- vlastník zariadenia končí podnikateľskú činnosť konkurzom, pričom nasleduje likvidácia

- vlastník zariadenia končí podnikateľskú činnosť iným spôsobom.

Pri stanovení likvidačnej hodnoty zariadenia musí byť jednoznačne stanovené, či zariadenie je určené na ďalšiu prevádzku alebo na odstránenie – znehodnotenie (do šrotu). V prípade zariadenia určeného na znehodnotenie sa likvidačná hodnota určí podľa vzťahu:

VŠH_LO = VŠH – NL [€],

kde

VŠH_LO – všeobecná hodnota EZ určeného na odstránenie (do šrotu) [€]

VŠH – všeobecná hodnota EZ k dátumu odstránenia EZ [€]

NL – náklady na likvidáciu EZ [€]

Náklady na likvidáciu nie sú častokrát zanedbateľné. Pozostávajú z nákladov na odstránenie z prevádzky, demontáž, archiváciu histórie (počítačové programy, výpočtová technika...), prepravu na miesto určenia, náklady na separáciu toxických odpadov, ich zneškodnenie, poplatky za znečistenie životného prostredia, ak nejaké vzniknú, a podobne. Výšku nákladov znalec v posudku zdôvodní.

Vypočítaná hodnota VŠH EZ, výšky škody a likvidačnej hodnoty EZ sa zaokrúhľuje na 50 centov.

KATEGORIZÁCIA EZ A MATERIÁLOV POUŽÍVANÝCH NA ICH VÝROBU

Podľa tejto prílohy sa môžu hodnotiť elektrotechnické zariadenia, ktoré sa uvádzajú v jednotlivých kategóriách v tabuľke pod číselným znakom jednotného triedenia. Pri zatriedení hodnoteného EZ znalec rešpektuje nasledujúce zásady:

Každé EZ uvedené v niektorej položke sa vzťahuje aj na taký výrobok, ktorý je nekompletný alebo nedokončený za predpokladu, že v stave a za podmienok, v akých sa nachádza k rozhodujúcemu dátumu tento nekompletný alebo nedokončený výrobok, má charakteristické znaky kompletného alebo hotového výrobku.

Ak má byť EZ zaradené do dvoch alebo viacerých položiek, najšpecifickejšia položka musí mať prednosť pred položkami so všeobecnejším významom.

Zmesi, EZ zložené z rôznych materiálov alebo EZ skladajúce sa z rôznych komponentov a EZ dodávané v súboroch sa zaradia podľa materiálu alebo komponentu, ktorý im dáva ich podstatný charakter.

EZ alebo materiál, ktorý nie je možné zatriediť podľa vyššie uvedených pravidiel, sa zatriedi do položky, ktorá zahŕňa najpodstatnejšie elektrotechnické zariadenie alebo materiál.

Púzdra, obaly, schránky, špeciálne tvarované alebo upravené na vloženie určitého výrobku alebo súboru výrobkov, vhodné na dlhodobé využitie sa zatrieďujú s týmito výrobkami.

2.1

Silnoprúdové elektrotechnické zariadenia

2.1.1

Elektrotechnické zariadenia na výrobu elektrickej energie

Číselný kód Colný sadzobník	Číselný kód KP	Popis položky	Ž	ZO
[r]	[%]
8402	28.30.11 28.30.13	Kotly na výrobu vodnej alebo inej pary – parné kotly (iné ako nízkotlakové kotly na ústredné kúrenie schopné dodávať tak teplú vodu, ako aj paru); kotly na „prehriatu“ paru – len elektrokotly	17	25
8407	34.10.11 34.10.12 35.30.11	Kogeneračné jednotky	20	5
8502	31.10.32 31.10.61 31.10.31	Elektrické generátorové agregáty a rotačné meniče (konvertory), elektrické generátorové agregáty s piestovým vznetovým spaľovacím motorom (dieselové motory alebo motory so žiarovou hlavou)	20	25

2.1.2

Elektrotechnické zariadenia na rozvod elektrickej energie

Číselný kód Colný sadzobník	Číselný kód KP	Popis položky	Ž	ZO
[r]	[%]
8534	32.10.30	Tlačené obvody	20	5
8535	25.24.90 31.20.10 31.20.40	Elektrické prístroje na vypínanie alebo na ochranu elektrických obvodov, na ich spájanie do elektrického obvodu (napr. odpájače, spínače, poistky, bleskoistky, obmedzovače prúdových nárazov, zásuvky, rozvodné skrine) na napätie presahujúce 1000 V	20	20
8536	31.20.24 31.20.25 31.20.26 31.20.27 31.20.21 31.20.22 31.20.23	Elektrické zariadenia na vypínanie alebo na ochranu elektrických obvodov, na ich spájanie do elektrického obvodu (napr. vypínače, spínače, relé, poistky, obmedzovače prúdových nárazov, zástrčky, zásuvky, objímky žiaroviek, rozvodné skrine) na napätie nepresahujúce 1000 V	20	20
8537	25.24.90 31.20.40 31.20.32 31.20.31	Rozvádzače, rozvodové panely, ovládacie (dispečerské) stoly, pulty, skrine a ostatné základne vybavené dvoma alebo viacerými zariadeniami položky 8535 alebo 8536, na elektrické riadenie alebo na rozvod elektrického prúdu vrátane zabudovaných nástrojov a prístrojov a číslicové riadiace zariadenia, okrem spínacích prístrojov a zariadení položky 8517	20	20
8538	25.24.90 31.20.40	Časti a súčasti určené výhradne alebo hlavne na použitie s prístrojmi a zariadeniami položiek 8535, 8536 alebo 8537	20	20
8544	31.30.15 31.30.11 31.30.14 31.30.13 31.30.12 31.61.10	Drôty, káble (vrátane koaxiálnych káblov) izolované (tiež lakovým povrchom alebo s anodickým okysličením) a ostatné izolované elektrické vodiče, tiež s prípojkami; káble z optických vlákien vyrobené z jednotlivo opláštených vlákien, tiež spojené s elektrickými vodičmi alebo s prípojkami	20	20
8545	31.62.15	Uhlíkové elektródy, uhlíkové kefky, osvetľovacie uhlíky, uhlíky na elektrické batérie a ostatné výrobky zhotovené z grafitu alebo z iného uhlíku, tiež spojené s kovom, druhov používaných na elektrické účely	4	5
8546	26.15.25 26.23.10 31.62.14	Elektrické izolátory z ľubovoľného materiálu	25	20
8547	25.24.26 26.23.10 31.62.14	Izolačné časti a súčasti na elektrické stroje, prístroje a zariadenia, vyrobené úplne z izolačných materiálov alebo len s jednoduchými, do materiálu vlisovanými drobnými kovovými súčasťami (napr. s objímkami so závitom), slúžiacimi výlučne na pripevňovanie, okrem izolátorov položky 8546; elektrické rozvodné rúrky a ich spojky zo základného kovu, s vnútorným izolačným materiálom	20	10

2.1.3

Elektrotechnické zariadenia na premenu a prenos elektrickej energie

Číselný kód Colný sadzobník	Číselný kód KP	Popis položky	Ž	ZO
[r]	[%]
8302 60	28.63.14	Zariadenia na automatické zatváranie dverí (elektrické)	17	10
8403	28.22.12 28.22.13 28.30.12	Kotly na ústredné kúrenie, iné ako položky 8402 – elektrické	25	20
8404	28.30.12 28.30.13	Pomocné prístroje a zariadenia na kotly položky 8402 alebo 8403 (napr. ohrievače vody, tzv. ekonomizéry, prehrievače pary, odstraňovače sadzí, zariadenia na rekuperáciu plynov); parné kondenzátory alebo iné pomocné jednotky – elektrické	17	25
8413	28.40.20 29.12.21 29.12.23 29.12.24	Čerpadlá na kvapaliny, tiež vybavené meracím zariadením; elevátory na kvapaliny	10	25
8414	29.12.38	Vzduchové čerpadlá, kompresory a ventilátory	12	25
8415	29.23.30 29.23.12	Klimatizačné stroje a prístroje, skladajúce sa z ventilátora so vstavaným motorom a zo strojov a prístrojov na zmenu teploty a vlhkosti, vrátane strojov a prístrojov, v ktorých môže byť vlhkosť regulovaná oddelene	12	25
8418	29.23.13 29.23.30 29.71.11	Chladničky, mraziace boxy a ostatné chladiace alebo mraziace zariadenia, elektrické, tepelné čerpadlá, iné ako klimatizačné stroje a prístroje položky 8415 – elektrické	8	25
8419	29.23.11 29.23.30 29.24.40 29.53.15 29.56.22 29.72.14 33.10.14	Prístroje, stroje alebo laboratórne zariadenia s elektrickým ohrevom, na spracovávanie materiálu výrobnými postupmi, zakladajúcimi sa na zmene teploty, ako je ohrievanie, varenie, praženie, destilácia, rektifikácia, sterilizácia, pasterizácia, parenie, sušenie, vyparovanie, odparovanie, kondenzovanie alebo chladenie, okrem prístrojov a zariadení pre domácnosť; prietokové alebo zásobníkové ohrievače vody	12	25
8421	29.23.14 29.24.31 29.24.52	Odstredivky, vrátane sušiacich odstrediviek, prístroje na filtrovanie alebo na čistenie tekutín	10	25
8422	29.24.60	Umývačky riadu	11	25
8425	29.22.11 29.22.19	Kladkostroje a iné zdvíhacie zariadenia s elektrickým pohonom	17	25
8428	29.22.18 29.22.16 29.22.17 29.52.11	Ostatné zdvíhacie, nakladacie a vykladacie a manipulačné zariadenia (napr. výťahy, lanovky, eskalátory, dopravníky) s elektrickým pohonom	17	25
8431	29.22.19 29.52.61 29.22.20	Elektrické časti a súčasti vhodné na použitie výhradne na stroje a zariadenia položiek 8425 až 8430	10	20
8434	29.53.12 29.32.62 29.53.21	Dojacie stroje a mliekarenské stroje a ostatné stroje v potravinárskom priemysle s elektrickým pohonom a riadením	8	25
8447	29.54.14 29.54.41 29.54.12 29.54.15	Pletacie stroje a krosná, stroje na spevnenie prešitím, opriadacie stroje, stroje na výrobu tylu, čipiek, výšiviek, lemoviek a prámikov, pletených alebo sieťovinových a stroje na výrobu strapcov – riadené elektronicky	14	25
8451	29.54.21 29.71.13 29.54.22	Stroje a zariadenia na pranie, čistenie, žmýkanie, sušenie, žehlenie	10	25
8456	29.40.11 29.40.12 29.40.21 29.40.22 29.40.23 29.40.31	Obrábacie stroje na spracovanie všetkých materiálov ich úberom mechanicky, pomocou lasera alebo pomocou iných svetelných alebo fotónových zväzkov, ultrazvuku, elektroerózie, elektrochemických reakcií, elektrónových zväzkov ionizujúceho žiarenia alebo oblúkových výbojov v plazme	10	25
8467 19	29.40.76 29.40.77	Náradie s vlastným zabudovaným elektrickým motorom	10	20
8501	31.10.22 31.10.61 31.10.23 31.10.24 31.10.10 31.10.26 31.10.25 31.10.21	Elektrické motory a generátory (okrem generátorových agregátov)	20	25
8504	31.10.50 31.10.62 31.10.42 31.10.43 31.10.41	Elektrické transformátory, statické meniče (napr. usmerňovače) a induktory	20	20
8505	31.62.12	Elektromagnety; permanentné magnety a výrobky určené na zmagnetizovanie; upínacie dosky, skľučovadlá a iné podobné upínacie zariadenia s elektromagnetmi alebo permanentnými magnetmi	8	10
8508	25.24.90 29.40.77	Elektromechanické ručné nástroje so vstavaným elektrickým motorom	5	20
8509	25.24.90 29.71.21 29.71.30	Elektromechanické zariadenia pre domácnosť so vstavaným elektrickým motorom	10	10
8510	29.71.22 29.71.30	Holiace strojčeky a strojčeky na strihanie vlasov so vstavaným elektrickým motorom:	6	10
8514	27.51.12 27.51.11 27.51.13 27.52.10 27.53.10 27.54.10 29.21.13 29.21.14	Elektrické pece priemyselné alebo laboratórne (vrátane indukčných alebo dielektrických); ostatné priemyselné alebo laboratórne indukčné alebo dielektrické ohrievacie zariadenia	12	25
8503	31.10.61	Časti a súčasti určené výhradne alebo hlavne na stroje položky 8501 alebo 8502	20	10
8515	29.40.60 29.40.78	Zariadenia a stroje elektrické (aj elektricky vyhrievaný plyn), laserové alebo používajúce iné svetelné či fotónové zväzky, ultrazvukové, využívajúce elektrónové zväzky, magnetické impulzy alebo plazmové výboje na spájkovanie alebo zváranie, tiež schopné rezania; elektrické stroje a prístroje na striekanie kovov alebo cermetov za tepla	11	25
8516	25.24.90 29.71.28 29.71.24 29.71.27 29.71.23 29.71.25 29.71.26 29.71.29 29.71.30	Elektrické prietokové alebo zásobníkové ohrievače vody a ponorné ohrievače; elektrické zariadenia na vykurovanie miestností, pôdy a na podobné účely; elektrotepelné zariadenia na ošetrovanie vlasov (napr. sušiče vlasov, vlničky na vlasy [kulmy], prístroje na trvalú onduláciu) a sušiče rúk; žehličky; ostatné elektrotepelné prístroje používané v domácnostiach; elektrické vykurovacie odpory, iné ako položky 8545	10	10
8539	31.50.11 31.50.12 31.50.13 31.50.14 31.50.15 31.50.41	Elektrické žiarovky alebo výbojky, vrátane žiaroviek na svetlomety a ultrafialové alebo infračervené žiarovky; oblúkovky	5	5
8607	35.20.40	Časti a súčasti železničných a električkových vozidiel alebo iných koľajových vozidiel – len elektrotechnické zariadenie	12	20
9405	25.24.24 26.15.24 31.50.34 31.50.23 31.50.33 31.50.25 31.50.32 31.50.42 31.50.22	Svietidlá (vrátane svetlometov) a ich časti a súčasti inde neuvedené ani nezahrnuté; svetelné reklamy, svetelné znaky a značky; svetelné oznamovacie tabule a podobné výrobky s pevným osvetľovacím zdrojom a ich časti a súčasti inde nešpecifikované alebo nezahrnuté	6	20

2.2

Slaboprúdové elektrotechnické zariadenia

2.2.1

Elektrotechnické zariadenia na rozvod elektrickej energie

Číselný kód Colný sadzobník	Číselný kód KP	Popis položky	Ž	ZO
[r]	[%]
8544	31.30.15 31.30.11 31.30.14 31.30.13 31.30.12 31.61.10	Drôty, káble (vrátane koaxiálnych káblov) izolované (tiež lakovým povrchom alebo s anodickým okysličením) a ostatné izolované elektrické vodiče, tiež s prípojkami; káble z optických vlákien vyrobené z jednotlivo opláštených vlákien, tiež spojené s elektrickými vodičmi alebo s prípojkami	20	20
8547	25.24.26 26.23.10 31.62.14	Izolačné časti a súčasti na elektrické stroje, prístroje a zariadenia, vyrobené úplne z izolačných materiálov alebo len s jednoduchými, do materiálu vlisovanými drobnými kovovými súčasťami (napr. s objímkami so závitom), slúžiacimi výlučne na pripevňovanie, okrem izolátorov položky 8546; elektrické rozvodné rúrky a ich spojky zo základného kovu, s vnútorným izolačným materiálom	20	10
9001	33.40.21 33.40.11	Optické vlákna a zväzky optických vlákien; káble optických vlákien, iné ako zaradené do položky 8544; polarizačný materiál v tvare listov alebo dosiek; šošovky (tiež kontaktné), hranoly, zrkadlá a iné optické články z akéhokoľvek materiálu, nezasadené, iné ako z opticky neopracovaného skla:	20	10

2.2.2

Elektrotechnické zariadenia na premenu a prenos elektrickej energie

Číselný kód Colný sadzobník	Číselný kód	Popis položky	Ž	ZO
[r]	[%]
8506	31.40.12	Galvanické články a batérie	6	10
8507	31.40.23 31.40.22 31.40.24 31.40.21	Elektrické akumulátory, vrátane separátorov, tiež s pravouhlým prierezom (vrátane štvorcového)	5	10
8511	31.61.21 31.61.24 31.61.22	Elektrické zapaľovacie alebo spúšťacie zariadenie na zážihové a vznetové spaľovacie motory (napr. magnetické zapaľovače [magnetá], zapaľovacie cievky, zapaľovacie a žeraviace sviečky, spúšťače); generátory (napr. dynamá, alternátory) a regulačné spínače používané s týmito motormi	8	20
8512	31.61.24 31.61.23	Elektrické prístroje osvetľovacie a signalizačné (okrem výrobkov položky 8539), stierače, rozmrazovače a odhmlievače, elektrické, na bicykle a motorové vozidlá	12	25
8513	31.50.21 31.50.42	Prenosné elektrické svietidlá s vlastným zdrojom elektrickej energie (napr. na suché články, akumulátory, magnetá), okrem svietidiel položky 8512	4	5
8532	32.10.12 32.10.13 32.10.71 32.10.11	Elektrické kondenzátory, pevné, otočné a dolaďovacie	7	10
8533	32.10.20 32.10.72	Elektrické odpory (vrátane reostatov a potenciometrov), okrem vykurovacích odporov	7	10
8540	32.10.41 32.10.42 32.10.73	Elektrónky a trubice so studenou katódou, so žeravenou katódou alebo s fotokatódou (napr. vákuové či parami alebo plynmi plnené elektrónky a trubice, ortuťové usmerňovacie výbojky a trubice, katódové trubice, televízne obrazovky a snímacie elektrónky televíznych kamier)	5	5
8541	32.10.51 32.10.52 32.10.73	Diódy, tranzistory a podobné polovodičové prvky, fotocitlivé polovodičové zariadenia, vrátane fotovoltických článkov, tiež zostavených do modulov alebo zabudovaných do panelov; diódy vyžarujúce svetlo (LED); zabudované piezoelektrické kryštály	10	5
8542	32.10.60 32.10.73	Elektronické integrované obvody a mikrozostavy	10	5
8548	31.62.16	Odpad a zvyšky galvanických článkov, batérií a elektrických akumulátorov, nepoužívateľné galvanické články, batérie a elektrické akumulátory; elektrické časti a súčasti strojov a prístrojov nešpecifikované ani nezahrnuté inde v tejto kapitole	4	2
8709	29.22.15 29.22.19	Vozíky s elektrickým pohonom	12	25
8805	35.30.14	Pozemné prístroje pre letecký výcvik, ich časti a súčasti	8	15
9207	36.30.15 36.30.18	Hudobné nástroje, ktorých zvuk sa tvorí alebo sa musí zosilniť elektricky (napr. organy, gitary, akordeóny)	10	20
9209	36.30.17 36.30.18	Časti, súčasti a príslušenstvo hudobných nástrojov (napr. mechanizmy hracích skriniek, metronómy a ladičky všetkých druhov – elektronické	12	10
9503	36.50.33 36.50.20 36.50.12	Ostatné hračky; zmenšené modely, podobné modely na hranie; skladačky všetkých druhov – elektronické	7	10
9613	36.63.61 36.63.62	Zapaľovače cigariet a iné zapaľovače, elektrické a ich časti a súčasti	5	10
9019		Mechanoterapeutické zariadenia, masážne prístroje, prístroje na testovanie psychologickej spôsobilosti, prístroje na liečbu ozónom, kyslíkom, aerosólom, dýchacie prístroje, oživovacie prístroje, elektrické vibračné masážne strojčeky	7	20

2.2.3

Elektrotechnické zariadenia na prenos informácií

Číselný kód Colný sadzobník	Číselný kód KP	Popis položky	Ž	ZO
[r]	[%]
8517	32.20.20 32.20.30	Elektrické prístroje na drôtovú telefóniu alebo telegrafiu, vrátane drôtových telefónnych prístrojov s batériovými mikrotelefónmi a telekomunikačné prístroje na nosnú frekvenciu alebo na digitálne drôtové systémy; videotelefóny	5	5
8518	32.30.41 32.30.42 32.30.43 32.30.51	Mikrofóny a ich stojany; reproduktory, tiež vstavané; slúchadlá všetkých druhov a kombinované rečnícke súpravy; elektrické nízkofrekvenčné zosilňovače; súpravy elektrických zosilňovačov zvuku	5	10
8526	32.30.52 33.20.20	Rádiolokačné a rádiosondážne prístroje (radary), rádionavigačné prístroje a rádiové prístroje na diaľkové riadenie	6	20

2.2.4

Elektrotechnické zariadenia na spracovanie informácií

Číselný kód Colný sadzobník	Číselný kód KP	Popis položky	Ž	ZO
[r]	[%]
8469	30.01.11 30.01.12 30.01.14 30.02.19	Písacie stroje (iné ako tlačiarne položky 8471); stroje na spracovanie textu – okrem mechanických	8	25
8470	30.01.13	Počítacie stroje a vreckové prístroje na záznam, vyvolanie a zobrazenie údajov výpočtovými funkciami	8	25
8471	30.02.17 30.02.14 30.02.16 30.02.18 30.02.19 30.02.11 30.02.15 32.02.12 32.02.13	Stroje na automatické spracovanie údajov a ich jednotky; magnetické alebo optické snímače, stroje na prepis údajov v kódovanej forme na pamäťové médiá a stroje spracovávajúce tieto údaje, inde nešpecifikované alebo nezahrnuté	5	5
8472	30.01.23	Iné kancelárske stroje a prístroje (napr. rozmnožovacie stroje hektografické alebo blanové, adresovacie stroje, automatické rozdeľovače bankoviek, stroje na triedenie, čítanie alebo na balenie mincí, prístroje na orezávanie ceruziek, dierkovacie alebo spínacie stroje) – elektronické	8	25
8473	30.01.24 30.01.14 30.02.19	Časti, súčasti a príslušenstvo (okrem krytov, kufríkov a podobných výrobkov) používané výhradne alebo hlavne na strojoch položiek 8469 až 8472 – len elektrické zostavy	5	5
8476	29.24.33 29.24.53	Predajné automaty (napríklad na predaj poštových známok, cigariet, potravín alebo nápojov), vrátane automatov na rozmieňanie mincí – elektronické	8	25

2.2.5

Elektrotechnické zariadenia na záznam a reprodukciu informácií

Číselný kód Colný sadzobník	Číselný kód KP	Popis položky	Ž	ZO
[r]	[%]
8519	25.24.90 32.30.31 32.30.51	Gramofóny, tiež prenosné, gramofónové šasi, kazetové prehrávače a iné zvukové reprodukčné prístroje, bez zariadenia na záznam zvuku	7	20
8520	32.30.32 32.30.51	Magnetofóny a iné prístroje na záznam zvuku, tiež s reprodukčným zariadením	7	20
8521	32.30.33 32.30.51	Videofonické prístroje na záznam a reprodukciu, tiež so zabudovaným videotunerom	7	20
8522	25.24.90 32.30.51	Časti, súčasti a príslušenstvo vhodné na použitie výhradne alebo hlavne s prístrojmi položiek 8519 až 8521	7	20
8523	24.65.10 25.22.15	Hotové nenahraté médiá na záznam zvuku alebo podobný záznam	7	20
8524	22.14.11 22.14.12 25.22.15	Gramofónové platne, magnetické pásky a iné nahraté médiá na záznam zvuku alebo na podobné záznamy, vrátane matríc a galvanických odtlačkov na výrobu platní	7	20
8525	25.24.90 32.20.12 32.20.11 32.30.52 32.30.33	Vysielacie prístroje pre rádiotelefóniu, rádiotelegrafiu, rozhlasové alebo televízne vysielanie, tiež s prijímacím zariadením alebo so zariadením na záznam alebo reprodukciu zvuku; televízne kamery; stabilné videokamery a ostatné videokamery	5	10
8527	32.30.11 32.30.12 32.30.44 32.30.52	Prijímacie prístroje na rádiotelefóniu, rádiotelegrafiu alebo rozhlasové vysielanie tiež kombinované v jednej skrini s prístrojom na záznam alebo reprodukciu zvuku alebo s hodinami	5	10
8528	32.30.20 25.24.90 32.30.52	Televízne prijímače tiež so vstavanými rozhlasovými prijímačmi alebo prístrojmi na záznam či reprodukciu zvuku alebo obrazu; videomonitory a videoprojektory	7	20
8529	32.30.52	Časti a súčasti vhodné výlučne alebo hlavne na prístroje položiek 8525 až 8528:	6	10
9005	33.40.22 33.40.24	Binokulárne i monokulárne ďalekohľady a ostatné optické teleskopy, ostatné, astronomické prístroje a rádioastronomické prístroje	10	25
9006	33.40.32 33.40.33 31.50.31 33.40.38 33.40.36	Fotografické prístroje, prístroje na letecké fotografovanie, lekárske a chirurgické vyšetrovanie, prístroje a žiarovky na bleskové svetlo na fotografické účely	8	25
9007	33.40.34 33.40.38 33.40.35	Kinematografické kamery a projektory, tiež so vstavanými prístrojmi na záznam alebo reprodukciu zvuku	8	25
9008	33.40.35 33.40.36 33.40.37 33.40.38	Projektory statických snímkov (iné ako kinematografické); fotografické (iné ako kinematografické) prístroje zväčšovacie alebo zmenšovacie	8	25
9009	30.01.21 30.01.25	Fotokopírovacie prístroje s optickým alebo kontaktným systémom a termokopírovacie prístroje	7	20
9010	25.24.90 33.40.36 33.40.37 33.40.38	Prístroje a vybavenie pre fotografické alebo kinematografické laboratóriá (vrátane prístrojov na premietanie alebo realizáciu predlôh obvodov)	6	20
9011	33.40.22 33.40.24	Združené optické mikroskopy, vrátane mikroskopov na mikrofotografiu, mikrokinematografiu alebo mikroprojekciu	7	5
9013	25.24.90 33.40.23	Výrobky s tekutými kryštálmi, ktoré nie sú špecifikované v iných položkách; lasery, iné ako laserové diódy; ostatné optické prístroje a nástroje	6	10

2.2.6

Meracie zariadenia

Číselný kód Colný sadzobník	Číselný kód KP	Popis položky	Ž	ZO
[r]	[%]
8423	29.24.22 29.24.23 29.24.53	Prístroje a zariadenia na váženie, váhy spojené s počítacími a kontrolnými prístrojmi	12	25
9012	33.20.61 33.20.82	Mikroskopy iné ako optické; difraktografy	10	5
9014	33.20.11	Buzoly, vrátane navigačných kompasov; iné navigačné prístroje a zariadenia	10	10
9015	33.20.12 33.20.81	Vymeriavacie (vrátane fotogrammetrických meraní), hydrografické, oceánografické, hydrolologické, meteorologické alebo geofyzikálne prístroje a zariadenia, okrem kompasov; zameriavacie zariadenia	7	10
9018	33.10.15 33.10.12 33.20.13	Lekárske, chirurgické, zubolekárske alebo zverolekárske nástroje a prístroje vrátane scientigrafických prístrojov, ostatné elektrolekárske prístroje, ako aj prístroje na skúšanie zraku	7	10
9017		Kresliace, rysovacie alebo počítacie prístroje (napr. kresliace stroje, pantografy, uhlomery, matematické počítacie stroje, súradnicové zapisovače, mikrometre, posuvné meradlá a pod.)	7	10
9021		Načúvacie pomôcky, stimulátory srdcového svalu	5	5
9022	33.10.11	Röntgenové prístroje a prístroje využívajúce žiarenie alfa, beta alebo gama, tiež na lekárske, chirurgické, zubolekárske alebo zverolekárske účely vrátane rádiografických alebo rádioterapeutických prístrojov, röntgenoviek a iných zariadení na výrobu röntgenových lúčov, generátorov vysokého napätia, ovládacích panelov a pultov, presvetľovacích štítov, vyšetrovacích a liečebných stolov, kresiel a podobne	10	10
9025	33.20.51 33.20.81	Hydrometre a podobné plávajúce prístroje, teplomery, žiaromery, barometre, vlhkomery a psychrometre, tiež registračné i navzájom kombinované:	10	25
9026	33.20.52 33.20.81	Prístroje a nástroje na meranie alebo na kontrolu prietokov, hladiny, tlaku alebo iných premenných charakteristík kvapalín alebo plynov (napr. prietokomery, hladinomery, manometre, merače tepla) – elektrické a elektronické, okrem prístrojov a nástrojov položiek 9014, 9015 alebo 9032	4	25
9027	25.24.90 33.20.53 33.20.81	Prístroje, zariadenia a nástroje na fyzikálne alebo na chemické rozbory (napr. polarimetre, spektrometre, refraktometre, analyzátory plynov alebo dymu); prístroje a nástroje na určovanie viskozity, pórovitosti, rozťažnosti, povrchového napätia alebo podobné prístroje a nástroje na kalorimetrické, akustické alebo fotometrické merania alebo kontrolu (vrátane expozimetrov); mikrotómy:	7	20
9028	33.20.63 33.20.83	Merače dodávky alebo produkcie plynov, kvapalín a elektrickej energie, vrátane meračov na ich kalibrovanie	10	20
9029	33.20.64 33.20.83	Otáčkomery, počítače výrobkov, taxametre, merače ubehnutej dráhy, krokomery a pod.; rýchlomery a tachometre, okrem patriacich do položky 9014 alebo 9015; stroboskopy	11	20
9030	25.24.90 33.20.43 33.20.41 33.20.45 33.20.81	Osciloskopy, analyzátory spektra a ostatné prístroje a nástroje na meranie alebo kontrolu elektrických veličín, okrem meračov položky 9028; prístroje a nástroje na meranie alebo zisťovanie žiarenia alfa, beta, gama, X-lúčov kozmického alebo iného ionizujúceho žiarenia	8	20
9031	33.20.65 33.20.81	Meracie alebo kontrolné prístroje, nástroje a stroje, inde nešpecifikované ani nezahrnuté v tejto kapitole	12	25
9102	33.50.12	Náramkové hodinky, vreckové hodinky a ostatné hodinky (vrátane stopiek), iné ako zaradené do položky 9101 – elektrické a elektronické	14	25
9105	33.50.14	Ostatné hodiny – elektrické a elektronické	14	25
9106	33.50.15	Časové kontrolné prístroje a časové počítadlá s hodinovým alebo hodinkovým strojčekom alebo synchrónnym motorom (napr. kontrolné časové registračné hodiny, záznamové hodiny) – elektrické a elektronické	14	25
9108	33.50.21	Hodinkové strojčeky, úplné a zmontované – elektrické a elektronické	11	25
9109	33.50.22	Hodinové stroje, úplné a zmontované – elektrické a elektronické	11	25

2.2.7

Riadiace zariadenia

Číselný znak Colný sadzobník	Číselný kód KP	Popis položky	Ž	ZO
[r]	[%]
8530	24.66.48 31.62.16 31.62.11 33.50.28	Elektrické prístroje signalizačné, bezpečnostné alebo na kontrolu a riadenie železničnej, električkovej, cestnej a riečnej dopravy, na parkovacie zariadenia a na vybavenie prístavov a letísk	10	10
8531	31.62.16 31.62.11	Elektrické akustické alebo vizuálne signalizačné prístroje (napr. zvončeky, sirény, návestné panely, poplachové zariadenia na ochranu proti krádeži alebo proti požiaru), iné ako položky 8512 alebo 8530	10	10
8802	35.30.40 35.30.31 35.30.32 35.30.33 35.30.34	Ostatné letúne (napr. vrtuľníky, lietadlá); kozmické lode (vrátane družíc) a ich štartovacie nosiče – len elektrotechnické zariadenia	12	20
9032	25.24.90 33.20.84	Automatické regulačné alebo riadiace prístroje a nástroje	17	10

2.2.8

Iné elektrotechnické zariadenia

Číselný kód Colný sadzobník	Číselný kód KP	Popis položky	Ž	ZO
[r]	[%]
8543	31.62.13 31.62.16	Elektronické stroje a zariadenia a prístroje, ktoré majú individuálne funkcie a nie sú špecifikované alebo zahrnuté inde v tejto kapitole	10	10
9504	36.50.42 36.50.43	Potreby na lunaparkové a spoločenské hry, špeciálne stoly pre herne a automatické zariadenia do kolkární – elektrická časť	7	25
9999		Softvér dodávaný s výpočtovou technikou	4	5

Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 718/2002 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení.

Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Príloha č. 6 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

POSTUP STANOVENIA HODNOTY CESTNÝCH VOZIDIEL

Základné pojmy a názvoslovie

Cestné vozidlo

Cestné vozidlo (ďalej len „vozidlo“) je motorové vozidlo, nemotorové vozidlo, prípojné vozidlo, zvláštne motorové alebo nemotorové vozidlo (pojazdný stroj) a ostatné vozidlá. Podľa § 2 vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 116/1997 Z. z.¹) (ďalej len „vyhláška“) sú to vozidlá zaradené do kategórií L, M, N, O, R, S a T. Na účely tejto vyhlášky, pre potreby stanovenia ich hodnoty sú vozidlá zaradené do ďalších kategórií, pozri časť B tejto prílohy.

Základné časti vozidla – technická skupina

Technickou skupinou (ďalej len „skupina“) sa na účely stanovenia hodnoty vozidla rozumie funkčne, konštrukčne a montážne jednotný celok. Rozdelenie vozidla na skupiny pre potreby ohodnocovania závisí od jeho technickej koncepcie.

Životnosť vozidla

Životnosť vozidla je čas, počas ktorého je vozidlo pri dodržaní určeného systému údržby a opráv schopné bezpečne plniť požadované funkcie až do dosiahnutia medzného stavu.

Medzný stav je stav vozidla, keď sa musí jeho ďalšie používanie prerušiť. Dôvodom môže byť ohrozenie bezpečnosti prevádzky, neodstrániteľné prekročenie medzných tolerancií a parametrov vozidla, zníženie efektívnosti prevádzky pod prípustnú hodnotu alebo nevyhnutnosť vykonania opravy, ktorej náklady presahujú jeho technickú hodnotu k dátumu dosiahnutia tohto medzného stavu.

Životnosť vozidla závisí od doby prevádzky, počtu najazdených kilometrov, prípadne od odpracovaného počtu prevádzkových hodín. Na účely stanovenia hodnoty vozidla sa technický stav vozidla rovná zostatkovému percentu technickej životnosti vozidla.

Prognózovaná životnosť vozidla

Prognózovaná životnosť vozidla je predpokladaná technická životnosť vozidla určená na základe jeho zatriedenia do príslušnej kategórie pri bežnej starostlivosti o vozidlo.

Údržba a oprava vozidla

5.1

Údržba je súhrn predpísaných úkonov zabezpečujúcich technickú spôsobilosť prevádzky vozidla a jej hospodárnosť. Patrí sem ošetrenie vozidla, technická prehliadka, výmena alebo doplnenie prevádzkových náplní vozidla, umývanie a čistenie vozidla, kontrola a dotiahnutie alebo nastavenie určitých častí vozidla (prípadne po predpísanom čase alebo jazdnom výkone aj výmena niektorých drobných súčiastok) a podobne.

5.2

Oprava je súhrn úkonov, ktorými sa odstraňujú následky mechanického poškodenia alebo opotrebenia celku, skupín, prípadne dielov vozidla. Opravou sa obnovujú správne a predpísané funkcie vozidla, pričom opravované diely nemusia mať vždy predpísané rozmery nových dielov.

5.3

Celková oprava – CO obnovuje v medziach povolených tolerancií pôvodné technické vlastnosti skupín alebo súčiastkových celkov vozidla. Rozumie sa ňou výmena všetkých poškodených alebo opotrebovaných súčiastok za nové, opravené alebo renovované. Opravované skupiny sa obvykle z vozidla demontujú.

5.4

Generálna oprava – GO obnovuje v medziach povolených tolerancií pôvodné technické vlastnosti vozidla. Rozumie sa ňou úplná demontáž vozidla na diely alebo až na súčiastky, výmena chybných dielov za nové, opravené alebo renovované a opätovná montáž vozidla vrátane obnovenia jeho povrchovej úpravy. Generálnu opravu (GO) tvoria celkové opravy (CO) všetkých hlavných skupín vozidla. Ak sa niektorá hlavná skupina neopravuje, nejde o GO, ale len o CO. GO sa môže vykonať aj výmenou niektorých skupín za nové.

5.5

Záručná oprava (prehliadka) je oprava (prehliadka predpísaná výrobcom alebo predajcom) vozidla, skupiny, dielu, súčiastky alebo mimoriadnej výbavy vykonaná výrobcom, predajcom alebo oprávnenou dielňou v záručnej dobe.

Modernizácia a prestavba

6.1

Modernizácia je úprava vozidla, skupiny, dielu alebo mimoriadnej výbavy vykonaná s cieľom zvýšiť jeho výkonnosť, spoľahlivosť alebo životnosť. Pri motorových vozidlách je to napríklad zníženie spotreby paliva a exhalátov výfukových plynov výmenou niektorých dielov motora za novšie, ale pre daný typ vozidla použiteľné modifikácie, výmena klasického zapaľovania za bezkontaktové elektronické zapaľovanie, dodatočná montáž katalyzátora výfukových plynov a podobne.

6.2

Prestavba podľa § 101 vyhlášky znamená zmenu niektorej podstatnej časti mechanizmu vozidla alebo konštrukcie alebo takú úpravu vozidla, pri ktorej nastala zmena

podvozkovej časti, hmotnosti, rozmerov a obsaditeľnosti vozidla, riadenia alebo bŕzd a kategórie vozidla,

druhu pohonu,

druhu alebo typu motora,

druhu, prípadne typu karosérie alebo nadstavby.

Mimoriadna výbava vozidla

Mimoriadna výbava vozidla je vybavenosť vozidla nad rámec štandardne dodávanej výbavy výrobcom daného typu vozidla. Štandardnou výbavou vozidla sa rozumie výbava zahrnutá obvykle v tzv. základnej cene vozidla.

Pri určovaní mimoriadnej výbavy znalec vychádza z údajov a katalógov výrobcov, z údajov a katalógov autorizovaných predajcov, prípadne z iných katalógov a zdrojov.

Doba prevádzky – T

Doba prevádzky je vek vozidla (skupiny) uvedený v mesiacoch od dátumu jeho (jej) prvého uvedenia do prevádzky, prípadne od uvedenia do prevádzky po vykonaní CO alebo GO, po dátum ohodnotenia. Ak vozidlo nebolo uvedené do prevádzky v tom istom roku, ako je jeho rok výroby, uvažuje sa doba prevádzky od 1. januára roka nasledujúceho po roku jeho výroby. To neplatí pri vozidlách modelového radu o rok vyššieho, ako je ich rok výroby. Tu znalec zohľadní dobu prevádzky od skutočného uvedenia vozidla do prevádzky.

Ak ide o vozidlá (skupiny), pri ktorých nemožno zistiť presný dátum prvého uvedenia do prevádzky, znalec ho stanoví na 1. júl v roku výroby vozidla (skupiny). Obdobne znalec postupuje pri stanovení doby prevádzky dielov mimoriadnej výbavy, prípadne jednotlivých súčiastok.

Predpokladaný ročný jazdný výkon – PKV

PKV vyjadruje priebeh predpokladaného ročného jazdného výkonu určených kategórií vozidiel za ich predpokladanú dobu prevádzky. Znalec stanoví PKV na základe zaradenia vozidla do príslušnej kategórie podľa kapitoly B tejto prílohy.

10.

Predpokladaný zostatkový technický stav – PZTS

Predpokladaný zostatkový technický stav vyjadruje predpokladané zostatkové percento prevádzkyschopnosti vozidla (skupiny) určitej kategórie pri určenej dobe prevádzky a pre niektoré kategórie vozidiel aj pri určenom počte najazdených kilometrov.

11.

Predpokladaná efektívna životnosť – PEZ

Predpokladaná efektívna životnosť vozidla (skupiny) je predpokladaná doba prevádzky, pri ktorej vozidlo (skupina) je schopné (schopná) plniť svoju funkciu do dosiahnutia predpokladaného zostatkového technického stavu.

12.

Predpokladaný počet najazdených kilometrov – PRKM

Predpokladaný počet najazdených kilometrov vyjadruje predpokladaný počet najazdených kilometrov určených kategórií vozidiel za ich skutočnú dobu prevádzky. Je daný dvanástinou súčinu predpokladaného ročného jazdného výkonu (PKV) s dobou prevádzky vozidla (T).

keď:

PKV – predpokladaný ročný jazdný výkon [km/rok],

T – doba prevádzky [mesiace].

Ak je predpokladaný počet najazdených kilometrov (PRKM) väčší ako súčin predpokladanej efektívnej životnosti (PEZ) a predpokladaného ročného jazdného výkonu (PKV), predpokladaný počet najazdených kilometrov (PRKM) sa rovná súčinu predpokladanej efektívnej životnosti (PEZ) a predpokladaného ročného jazdného výkonu (PKV).

Maximálna hodnota predpokladaného počtu najazdených kilometrov (PRKM) je určená násobkom predpokladaného kilometrického výkonu (PKV) s predpokladanou efektívnou životnosťou (PEZ).

PRKM_{max n} = PKV_n . PEZ_n [km],

keď:

PRKM_{max n} – maximálny predpokladaný počet najazdených kilometrov pre n-tú kategóriu vozidla [km],

PKV_n – predpokladaný ročný jazdný výkon pre n-tú kategóriu vozidla [km],

PEZ_n – predpokladaná efektívna životnosť pre n-tú kategóriu vozidla [roky].

13.

Počet skutočne najazdených kilometrov – PSKM

Počet skutočne najazdených kilometrov určuje počet skutočne najazdených kilometrov vozidla od jeho prvého uvedenia do prevádzky, prípadne od uvedenia do prevádzky po vykonaní generálnej opravy, po dátum ohodnotenia.

Pri určovaní počtu skutočne najazdených kilometrov skupiny sa uvažuje jazdný výkon od jej prvého uvedenia do prevádzky alebo od jej uvedenia do prevádzky po vykonaní celkovej opravy.

14.

Rozdiel v počte najazdených kilometrov – RKM

Je to rozdiel medzi počtom skutočne najazdených kilometrov (PSKM) a predpokladaným počtom najazdených kilometrov (PRKM).

RKM = PSKM - PRKM [km],

keď:

PSKM – počet skutočne najazdených kilometrov [km],

PRKM – predpokladaný počet najazdených kilometrov [km].

15.

Koeficient najazdených kilometrov – k_KM

Koeficient najazdených kilometrov vyjadruje amortizáciu vozidla vzhľadom na predpokladaný počet najazdených kilometrov.

16.

Koeficient amortizácie za skutočne najazdené kilometre – k_AM

Koeficient amortizácie za skutočne najazdené kilometre vyjadruje vplyv skutočne najazdených kilometrov na celkovú základnú amortizáciu vozidla. Rovná sa tisícine súčinu rozdielu v počte najazdených kilometrov (RKM) s koeficientom najazdených kilometrov (k_KM).

keď:

RKM – rozdiel v počte najazdených kilometrov [km],

k_KM – koeficient najazdených kilometrov [%].

17.

Základná amortizácia za dobu prevádzky vozidla (skupiny) – ZAV

Je to amortizácia, ktorá vyjadruje predpokladaný pokles technického stavu (skupiny) za dobu jeho (jej) prevádzky. Určuje sa pomocou amortizačných stupníc a vzorcov určených pre jednotlivé kategórie vozidiel na základe doby prevádzky ohodnocovaného vozidla.

Maximálna hodnota základnej amortizácie za dobu prevádzky (ZAV) je limitovaná hodnotou predpokladaného zostatkového technického stavu. Základná amortizácia za dobu prevádzky (ZAV) nemôže byť vyššia, ako je rozdiel sto percent a hodnoty predpokladaného zostatkového technického stavu (PZTS).

ZAV_{max n} = 100 - PZTS_n [%].

18.

Celková základná amortizácia vozidla – ZA

Celková základná amortizácia vyjadruje opotrebenie, ktoré sa rovná priemernému opotrebeniu porovnateľného (etalónového) vozidla rovnakého veku, rovnakej doby prevádzky a rovnakého počtu najazdených kilometrov pri priemernej primeranej údržbe. Pretože každá kategória vozidiel zahŕňa pomerne veľký a rozmanitý súbor typov vozidiel, pri stanovení priebehu celkových základných amortizácií sa musí pri každej kategórii vozidiel zohľadniť priemerná amortizácia.

Celková základná amortizácia vozidla pri kategóriách vozidiel s predpísaným predpokladaným počtom najazdených kilometrov (PRKM) je súčtom základnej amortizácie za dobu prevádzky vozidla (ZAV) a vzťahu určujúceho zvýšenie, prípadne zníženie celkovej základnej amortizácie za počet skutočne najazdených kilometrov.

keď:

VTSV – východiskový technický stav vozidla [%],

ZAV – základná amortizácia za dobu prevádzky vozidla [%],

k_AM– koeficient amortizácie za skutočne najazdené kilometre [%].

V prípade, že VTSV = 100 %, možno použiť zjednodušený vzorec výpočtu celkovej základnej amortizácie:

keď:

ZAV – základná amortizácia za dobu prevádzky vozidla [%],

k_AM– koeficient amortizácie za skutočne najazdené kilometre [%].

Pri ostatných kategóriách vozidiel sa celková základná amortizácia vozidla rovná základnej amortizácii za dobu prevádzky vozidla (ZA = ZAV). Obdobne znalec postupuje pri výpočte celkovej základnej amortizácie jednotlivých skupín vozidla.

19.

Obstarávacia cena vozidla – OC

Obstarávacia cena vozidla je cena, za ktorú bolo vozidlo obstarané. Obstarávacia cena starších vozidiel mohla byť napríklad

VOC – bývalá veľkoobchodná cena bez dane z obratu,

MOC – bývalá maloobchodná cena s daňou z obratu.

Obstarávacia cena vozidla nemusí byť totožná s jeho východiskovou hodnotou.

20.

Východisková hodnota vozidla – VH

Východisková hodnota vozidla sa používa na výpočet technickej hodnoty vozidla (TH), všeobecnej hodnoty vozidla (VŠH) a na výpočet reprodukčnej obstarávacej hodnoty vozidla (ROH).

21.

Východiskový technický stav skupiny – VTSS

Je to technický stav skupiny vyjadrený v percentách v čase jej uvedenia do prevádzky, ktorý udáva jej technický stav v porovnaní s novou skupinou.

Skupina sa začína amortizovať od svojho prvého uvedenia do prevádzky. Ak na skupine nebola vykonaná celková oprava, tak východiskový technický stav sa rovná 100 %.

Hodnoty východiskových technických stavov jednotlivých skupín po vykonaní celkovej opravy sú uvedené v kapitole B tejto prílohy.

22.

Východiskový technický stav vozidla – VTSV

Je to východiskový technický stav vozidla vyjadrený v percentách. Je váženým aritmetickým priemerom východiskových technických stavov jednotlivých technických skupín vozidla.

keď:

VTSS_i – východiskový technický stav i-tej skupiny [%],

PDS_i – pomerný diel i-tej skupiny [%].

23.

Zrážka, prirážka za technický stav – ZP

Zrážka, prirážka za technický stav vyjadruje lepší alebo horší technický stav skupiny, dielu mimoriadnej výbavy, prípadne vozidla ako celku, než je predpokladaný stav daný základnou amortizáciou skupiny, dielu mimoriadnej výbavy, prípadne vozidla.

24.

Technický stav skupiny – TSS

TSS je zvyšok technickej životnosti skupiny v porovnaní s novou skupinou vyjadrený v percentách.

keď:

VTSS_i – východiskový technický stav i-tej skupiny [%],

ZA_i – celková základná amortizácia i-tej skupiny [%],

ZP_i – zrážka, prirážka za technický stav i-tej skupiny[%].

25.

Pomerný diel i-tej skupiny – PDS_i

Je to percentuálne vyjadrenie podielu príslušnej skupiny na novom vozidle ako celku bez mimoriadnej výbavy.

keď:

HNS_i – hodnota i-tej skupiny ako nového náhradného dielu u autorizovaného predajcu,

– súčet hodnôt všetkých technických skupín vozidla ako náhradných dielov u autorizovaného predajcu.

26.

Pomerný technický stav i-tej skupiny – PTSS_i

Je to pomerný diel, ktorý predstavuje hodnota konkrétnej i-tej technickej skupiny z nového vozidla.

keď:

TSS_i – technický stav i-tej skupiny [%],

PDS_i – pomerný diel i-tej skupiny [%].

27.

Technický stav vozidla – TSV

Je to zvyšok technickej životnosti vozidla vyjadrený v percentách. Určuje ju súčet pomerných technických stavov (PTSS) jednotlivých skupín vozidla.

keď:

PTSS_i – pomerný technický stav i-tej skupiny [%].

28.

Technická hodnota vozidla – TH

Je to zvyšok technickej životnosti vozidla vyjadrený v eurách.

keď:

TSV – technický stav vozidla [%],

VHV – východisková hodnota vozidla [€],

TH_MV – technická hodnota mimoriadnej výbavy [€].

29.

Technická hodnota mimoriadnej výbavy – TH_MV

Je to hodnota zvyšujúca technickú hodnotu vozidla o hodnotu jeho mimoriadnej výbavy.

keď:

TSMV – technický stav mimoriadnej výbavy [%],

VH – východisková hodnota mimoriadnej výbavy [€].

30.

Koeficient predajnosti vozidla – k_P

k_P vyjadruje predajnosť hodnoteného vozidla k rozhodnému dátumu. Je súčinom koeficientu platnosti kontroly technického stavu vozidla, koeficientu poškodenia vozidla haváriou, koeficientu počtu držiteľov vozidla, koeficientu spôsobu prevádzky vozidla a koeficientu dopytu trhu.

k_P = k₁ • k₂ • k₃ • k₄ • k₅[–],

keď:

k₁– koeficientplatnosti kontroly technického stavu vozidla [–],

k₂– koeficient poškodenia vozidla haváriou [–],

k₃ – koeficient počtu držiteľov vozidla [–],

k₄ – koeficient spôsobu prevádzky vozidla [–],

k₅ – koeficient dopytu trhu [–].

31.

Koeficient platnosti kontroly technického stavu vozidla – k₁

Vyjadruje vplyv platnosti kontroly technického stavu vozidla, prípadne iných povinných kontrol na predajnosť vozidla k dátumu jeho ohodnotenia.

32.

Koeficient poškodenia vozidla haváriou – k₂

Vyjadruje vplyv prípadných opráv poškodení vozidla na jeho predajnosť.

33.

Koeficient počtu držiteľov vozidla – k₃

Vyjadruje vplyv počtu predchádzajúcich držiteľov vozidla na jeho predajnosť.

34.

Koeficient spôsobu prevádzky vozidla – k₄

Zohľadňuje vplyv spôsobu používania vozidla na jeho predajnosť.

35.

Koeficient dopytu trhu – k₅

Vyjadruje pomer medzi priemernou predajnou cenou predmetného typu vozidla na voľnom trhu v porovnaní s jeho priemernou technickou hodnotou (TH) k rozhodnému dátumu.

keď:

k₅ – pomer predajnej ceny a TH vozidla i zo skúmaného súboru n vozidiel [–],

n – počet skúmaných vozidiel [–],

TH – technická hodnota vozidla [€].

36.

Všeobecná hodnota vozidla – VŠH

Všeobecná hodnota vozidla je hodnota vozidla v danom mieste a čase v eurách, pri ktorej stanovení sú okrem vplyvu opotrebenia zahrnuté aj vplyvy trhu (predajnosť typu vozidla). Vyjadruje hodnotu vozidla pri jeho predaji obvyklým spôsobom na voľnom trhu k rozhodnému dátumu.

Je súčinom technickej hodnoty vozidla (TH) s koeficientom predajnosti (k_P).

VŠH = TH • k_P[€],

keď:

TH – technická hodnota vozidla [€],

k_P – koeficient predajnosti vozidla [–].

Znalec v znaleckom posudku vždy uvedie, či vypočítaná všeobecná hodnota vozidla je vrátane DPH alebo bez DPH.

37.

Reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla – ROH

Reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla (ROH) je hodnota vozidla v eurách, ktorú treba uhradiť pri obstaraní porovnateľného vozidla obvyklým spôsobom na voľnom trhu v rozhodnej dobe vrátane primeraných a obvyklých nákladov na jeho zaobstaranie.

Je rovná súčtu všeobecnej hodnoty vozidla (VŠH) a nákladov na zaobstaranie vozidla (NZ).

ROH = VŠH + NZ [€],

keď:

VŠH – všeobecná hodnota vozidla [€],

NZ – náklady na zaobstaranie vozidla predstavujúce bežné priemerné náklady potrebné na zaobstaranie podobného typu porovnateľného vozidla v danom regióne a v rozhodnom čase, napríklad obvyklá marža predajcu, náklady na prihlásenie vozidla do evidencie a podobne [€].

Znalec v znaleckom posudku vždy uvedie, či vypočítaná reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla je vrátane DPH alebo bez DPH.

38.

Výška škody – VŠ

VŠ je podľa Občianskeho zákonníka skutočná škoda, ktorá vznikla na vozidle jeho poškodením, prípadne odcudzením.

Pod pojmom skutočná škoda sa rozumie zmenšenie majetku poškodeného alebo náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav.

Na stanovenie výšky škody na vozidle je rozhodujúca cena veci v čase, keď bola poškodená.

Výpočet hodnoty cestných vozidiel

Identifikácia vozidla

Identifikácia vozidla sa vykonáva overením údajov v dokumentácii vozidla (napríklad technický preukaz, osvedčenie o evidencii vozidla, pri vozidlách bez evidenčného čísla v technickej dokumentácii) a ich porovnaním so skutočne zistenými údajmi pri obhliadke vozidla.

Znalec zistí, či typ vozidla zodpovedá typu uvedenému v dokumentácii. Ďalej sa zameria najmä na výrobné číslo vozidla (VIN), čísla karosérie, rámu, motora a porovná, či tieto čísla v skutočnosti sú zhodné s číslami uvedenými v dokumentácii.

Znalec v znaleckom posudku uvedie zhodnosť alebo nezhodnosť typu a výrobných čísel hodnoteného vozidla s údajmi uvedenými v dokumentácii. Identifikácia vozidla obsahuje nasledujúce údaje:

– druh vozidla,

– značka a typ vozidla,

– výrobca,

– rok výroby vozidla,

– dátum prvého uvedenia do prevádzky,

– zdvihový objem valcov motora (pri vozidlách s piestovým motorom),

– maximálny výkon motora (pri motorových vozidlách),

– predpísané palivo (pri vozidlách so spaľovacím motorom),

– užitočná hmotnosť (povinné, len ak ide o vozidlo zaradené do kategórií 4, 7 alebo 8),

– celková hmotnosť vozidla (povinné, len ak ide o vozidlo zaradené do kategórií 4, 7 alebo 8),

– evidenčné číslo vozidla (pri vozidlách s prideleným evidenčným číslom),

– držiteľ (meno a adresa),

– počet predchádzajúcich držiteľov,

– technický preukaz – číslo (pri vozidlách podliehajúcich evidencii),

– osvedčenie o evidencii vozidla – číslo (pri vozidlách podliehajúcich evidencii),

– platnosť technickej kontroly (pri vozidlách podliehajúcich pravidelnej kontrole technického stavu),

– platnosť emisnej kontroly (len ak je povinná),

– výrobné číslo vozidla (VIN),

– výrobné číslo karosérie (pri vozidlách s karosériou),

– výrobné číslo motora (pri vozidlách s motorom),

– počet najazdených km (pri vozidlách vybavených počítačom najazdených km)

– podľa počítača najazdených km,

– podľa záznamov držiteľa,

– počet odpracovaných motohodín (pri vozidlách vybavených počítačom odpracovaných motohodín – platí aj pre nadstavby)

– podľa počítača odpracovaných motohodín,

– podľa záznamov držiteľa.

Údaje o opravách a poškodení vozidla, opravách hlavných skupín a ich výmene

Údaje o predchádzajúcich opravách a poškodení vozidla, opravách hlavných skupín a ich výmene majú podstatný vplyv na následné vyhodnotenie ich technického stavu. V znaleckom posudku je potrebné uviesť, či na vozidle boli vykonávané opravy a či údaje o nich existujú

– v záznamoch v TP,

– v dokladoch držiteľa,

alebo znalec tieto údaje akceptoval na základe

– oznámenia držiteľa,

– vlastného zistenia na vozidle (v zmysle bodu 6 tejto kapitoly).

Výbava vozidla

V znaleckom posudku je potrebné uviesť opis a zoznam výbavy a to, či táto výbava podľa údajov výrobcu zodpovedá alebo nezodpovedá uvedenému typu a modelu vozidla, prípadne či výbava nie je úplná.

Znalec takisto uvedie druh a stav mimoriadnej výbavy, pokiaľ ju vozidlo má.

Obhliadka vozidla

Obhliadka vozidla pozostáva z vizuálnej kontroly jednotlivých skupín a častí vozidla, spravidla bezdemontážnou diagnostikou skupín; v prípade potreby aj s demontážou a s použitím diagnostických prístrojov.

Obhliadka slúži na zistenie technického stavu vozidla a jeho skupín v potrebnom rozsahu. Z obhliadky znalec vykoná zápis. Pri obhliadke posudzuje aj výbavu vozidla, či zodpovedá údajom výrobcu daného typu a modelu v zmysle bodu 3 tejto kapitoly.

Znalec v znaleckom posudku uvedie, kedy a kde obhliadku ohodnocovaného vozidla vykonal.

Skúšobná jazda vozidla

Ak technický stav vozidla umožňuje vykonať skúšobnú jazdu, znalec ju vykoná v rozsahu, ktorý je potrebný na zistenie požadovaných údajov. Pri skúšobnej jazde vedie vozidlo podľa možností znalec sám, čo je na subjektívne hodnotenie správania vozidla veľmi dôležité. Údaje z hodnotenia jednotlivých skupín pri jazde sú súčasťou celkového hodnotenia skupiny (vozidla).

Znalec v znaleckom posudku uvedie, kedy a kde skúšobnú jazdu s vozidlom vykonal.

Technický stav skupín vozidla

Znalec v znaleckom posudku opíše technický stav jednotlivých skupín vozidla podľa rozdelenia vozidla na skupiny tak, aby vyjadril stav skupiny, jej podskupín a jednotlivých najdôležitejších dielov v potrebnom rozsahu.

Stanovenie východiskovej hodnoty vozidla

Pri určovaní východiskovej hodnoty vozidla (VHV) postupuje znalec podľa nasledujúceho postupu:

pre vozidlá kategórie, ktoré sú k rozhodnému dátumu predávané na trhu SR, je východiskovou hodnotou VH údaj zistený z cenníka autorizovaných predajcov predmetných vozidiel, prípadne z iných hodnoverných a preskúmateľných zdrojov relevantných k rozhodnému dátumu. Pri určovaní východiskovej hodnoty je potrebné dbať na zhodnosť typu, ako aj výbavu ohodnocovaného vozidla a vozidla z cenníka;

pre vozidlá, ktoré sa v SR ako nové predávali, ale sa už k rozhodnému dátumu nepredávajú, je východiskovou hodnotou posledná predajná cena nového vozidla príslušného typu, v predmetnej výbave, zistená z cenníka autorizovaných predajcov predmetných vozidiel, prípadne z iných hodnoverných a preskúmateľných zdrojov k rozhodnému dátumu;

pre vozidlá vyrobené v ČSSR, ČSFR a v bývalých socialistických štátoch do roku výroby 1992 je východiskovou hodnotou posledná predajná cena uvedeného typu nového vozidla na trhu v bývalej ČSSR, resp. ČSFR. Pokiaľ ohodnocovaný typ vozidla nebol predávaný na trhu v bývalej ČSSR, resp. ČSFR, stanoví sa jeho východisková hodnota podľa písmena d) alebo e) tohto bodu. Pri určovaní východiskovej hodnoty podľa tohto písmena znalec prihliada na prípadné technické zlepšenia a modernizáciu príslušného typu;

pre vozidlá, ktoré sa v sieti predajcov SR, resp. ČSSR, ČSFR nepredávajú a ani nepredávali, je východiskovou hodnotou VH posledná predajná cena nového vozidla predmetného typu a predmetnej výbavy na trhu v SRN zistená z cenníka autorizovaných predajcov, prípadne z iných preskúmateľných zdrojov, prepočítaná na eurá. Pokiaľ je k dispozícii iba údaj o cene vozidla v DEM, prepočíta sa tento údaj hodnotou kurzu NBS DEM k EUR k 30. 12. 2001. Pokiaľ sa predmetný typ vozidla na trhu v SRN nepredával, určí znalec VH vozidla na základe cenníkov autorizovaných predajcov iných krajín Európskej únie, prípadne pomocou iných hodnoverných a preskúmateľných prameňov, ktoré v znaleckom posudku uvedie. Ak je cena vozidla v pôvodnej mene krajiny EÚ, ktorá sa stala členom Európskej menovej únie, prepočíta túto menu konverzným kurzom ku dňu vstupu tejto krajiny do Európskej menovej únie. Ak znalec počíta všeobecnú alebo reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla v úrovni s DPH, zohľadní východiskovú hodnotu vozidla vrátane DPH v krajine, ktorej cenu uvažoval. Pokiaľ sa predmetný typ vozidla ako nový nepredával v žiadnej z krajín Európskej únie, znalec určí východiskovú hodnotu vozidla na základe poslednej predajnej ceny nového vozidla v krajine jeho pôvodu. Od tejto ceny sa odpočíta daň z pridanej hodnoty a prípadne aj iné dane, ak tvoria súčasť ceny v krajine pôvodu vozidla. Takto získaná suma v pôvodnej mene sa prepočíta na eurá k dátumu ohodnotenia. Pokiaľ takéto vozidlo na základe krajiny svojho pôvodu podlieha platbe cla, prípadne iným povinným poplatkom, znalec tieto poplatky zaráta do jeho východiskovej hodnoty. Ak znalec počíta všeobecnú alebo reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla v úrovni s DPH, pripočíta ju k východiskovej hodnote vozidla;

vo výnimočných prípadoch, keď nie je možné jednoznačne použiť určenie východiskovej hodnoty podľa písmen a) až d), použije znalec na výpočet hodnoty vozidla tzv. porovnateľnú východiskovú hodnotu. Pri jej určovaní dodržiava nasledujúci postup:

– porovná zdvihový objem valcov, výkon a konštrukciu motora oboch vozidiel,

– porovná prevodové ústrojenstvo oboch vozidiel,

– porovnaná rozmery a hmotnosti oboch vozidiel,

– porovnaná príslušenstvo a výbavu oboch vozidiel,

– porovnaná značku, typ a rok výroby oboch vozidiel – nie je možné porovnávať generačne rozdielne vozidlá.

Tieto údaje je znalec povinný uviesť v znaleckom posudku;

Pri určovaní všetkých východiskových hodnôt je potrebné vychádzať z cien nových vozidiel.

Rozdelenie vozidiel do kategórií

Cestné vozidlá sa na účely stanovenia ich hodnoty rozdeľujú do kategórií podľa nasledujúcej tabuľky (v zátvorke je uvedená príslušná kategorizácia podľa § 2 vyhlášky):

Kate- gória	Názov (označenie v zmysle vyhlášky č. 116/1997 Z. z.)	ZAV [%]	k_KM[-]	PKV [km/rok]	PZTS [%]	PEZ [roky]
1.	Ostatné nemotorové vozidlá a invalidné motorové vozíky (R)
1.1	Bicykle detské a bez prevodov, kolobežky		-	-	25	7
1.2	Bicykle s prevodmi a špeciálne (športové)		-	-	20	10
1.3	Ručné nemotorové vozíky		-	-	25	8
1.4	Nemotorové a motorové invalidné vozíky		-	-	20	9
2.	Motocykle (L)
2.1	Malé motocykle nepodliehajúce dopravnej evidencii s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou do 50 km/h a trojkolky a štvorkolky s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou do 50 km/h a s ľubovoľným druhom pohonu		-	-	10	10
2.2	Motocykle s evidenčným číslom a zdvihovým objemom valcov motora do 125 cm^{3 a}trojkolky a štvorkolky s ľubovoľným druhom pohonu a s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou nad 50 km/h *		1.69	4 200	15	12
2.3	Motocykle s evidenčným číslom a zdvihovým objemom valcov motora 125 < V ≤ 500 cm³*		1.13	5 000	15	15
2.4	Motocykle s evidenčným číslom a zdvihovým objemom valcov motora V > 500 cm³*		0.9	6 200	15	15
3.	Osobné motorové vozidlá, dodávkové motorové vozidlá, mikrobusy a ich modifikácie (M1)
3.1	Vozidlá vyrobené v ČSFR a v bývalých socialistických štátoch do 31. 12. 1991		0.708	12 000	15	10
3.2	Vozidlá so zdvihovým objemom valcov motora V ≤ 1100 cm³		0.586	14 500	15	10
3.3	Vozidlá so zdvihovým objemom valcov motora 1 100 < V ≤ 1 600 cm³		0.5	13 500	15	12
3.4	Vozidlá so zdvihovým objemom valcov motora 1 600 < V ≤ 2 000 cm³		0.36	16 500	10	15
3.5	Vozidlá so zdvihovým objemom valcov motora V > 2 000 cm³		0.28	18 800	10	17
3.6	Luxusné vozidlá vybraných výrobcov so zdvihovým objemom valcov motora V > 2 500 cm³		0.350	20 000	30	10
3.7	Vozidlá s elektrickým druhom pohonu (elektromobily)		0.533	15 000	20	10
3.8	Vozidlá s hybridným druhom pohonu a vozidlá s motorom typu Wankel		0.607	14 000	15	10
4.	Úžitkové vozidlá, špeciálne úžitkové vozidlá a ich modifikácie na podvozkoch uvedených vozidiel (N)
4.1	Úžitkové vozidlá s celkovou hmotnosťou do 3 500 kg		0.40	30 000	15	7
4.2	Úžitkové vozidlá s celkovou hmotnosťou od 3 501 kg do 12 000 kg		0.36	36 000	10	7
4.3	Úžitkové vozidlá s celkovou hmotnosťou nad 12 000 kg		0.21	60 000	10	7
4.4	Úžitkové vozidlá s celkovou hmotnosťou nad 12 000 kg používané v diaľkovej doprave a spĺňajúce medzinárodné normy a predpisy		0.11	120 000	10	7
5.	Traktory, pojazdné a účelové stroje (T, S, R)
5.1	Kolesové traktory		-	-	20	10
5.2	Pásové traktory	ZAV = 0,9722 ∙ T<?xml:namespace prefix = o ns = "urn:schemas-microsoft-com:office:office" />	-	-	30	6
5.3	Pojazdné stroje na zemné, stavebné a cestné práce	ZAV = 0,9722 ∙ T	-	-	30	6
5.4	Pojazdné poľnohospodárske stroje	ZAV = 0,625 ∙ T	-	-	25	10
5.5	Pojazdné žeriavy	ZAV = 0,368 ∙ T	-	-	25	17
5.6	Pojazdná manipulačná technika na ložné a skladové operácie	ZAV = 0,9722 ∙ T	-	-	30	6
5.7	Stroje na báze ručných motorových vozíkov a traktorov	ZAV = 0,625 ∙ T	-	-	25	10
6.	Autobusy, ich modifikácie, trolejbusy a ich modifikácie (M2, M3)
6.1	Autobusy s celkovou hmotnosťou do 5 000 kg a do 19 miest na sedenie		0.45	22 000	20	8
6.2	Autobusy mestskej prepravy osôb		0.138	65 000	10	10
6.3	Autobusy linkovej prímestskej prepravy osôb (hmotnosť nad 5 000 kg)		0.100	90 000	10	10
6.4	Autobusy diaľkovej prepravy osôb (hmotnosť nad 5 000 kg)		0.064	110 000	15	12
6.5	Trolejbusy		0.063	110 000	10	13
7.	Prívesy a návesy k vozidlám 2. a 3. kategórie (O)
7.1	Prívesy za motocykle a postranné vozíky k motocyklom		-	-	15	15
7.2	Nákladné prívesy za osobné a terénne osobné automobily a ich modifikácie		-	-	15	12
7.3	Obytné prívesy a návesy za osobné a terénne automobily a ich modifikácie		-	-	15	15
8.	Prívesy a návesy na vozidlá 4., 5. a 6. kategórie (O)
8.1	Valníkové prívesy a návesy		-	-	10	10
8.2	Vyklápacie prívesy a návesy		-	-	10	7
8.3	Špeciálne prívesy a návesy		-	-	10	11
8.4	Obytné prívesy a návesy		-	-	15	15

Pri motocykloch s evidenčným číslom ide o motocykle podliehajúce evidencii vozidiel. Pod pojmom trojkolky sa myslia vozidlá s poháňanou zadnou nápravou. Vozidlá na báze motocyklov s postranným vozíkom znalec zaradí do kategórie podľa zdvihového objemu valcov ich motora.

Výpočet základnej amortizácie vozidla

a) Znalec vypočíta základnú amortizáciu za dobu prevádzky vozidla (ZAV) podľa amortizačnej stupnice a vzorca pre príslušnú kategóriu vozidla podľa tabuľky uvedenej v bode 8. Pri kategóriách vozidiel, kde nie je uvedený koeficient najazdených kilometrov (k_KM) a predpokladaný ročný jazdný výkon (PKV), základná amortizácia vozidla za dobu prevádzky (ZAV) sa súčasne rovná jeho celkovej základnej amortizácii (ZA). Pri kategóriách vozidiel s určeným koeficientom najazdených kilometrov a predpokladaným ročným jazdným výkonom ďalej znalec postupuje podľa písmen b) až e).

b) Znalec podľa amortizačnej stupnice príslušnej kategórie vozidla vypočíta predpokladaný počet najazdených kilometrov (PRKM) k dátumu ohodnotenia a koeficient počtu najazdených kilometrov (k_KM). Dbá na to, aby nebola prekročená maximálna hodnota predpokladaného počtu najazdených kilometrov (PRKM), ktorá je obmedzená technickou podmienkou uvedenou v bode 10 tejto kapitoly.

keď:

PKV – predpokladaný ročný jazdný výkon [km/rok],

T – doba prevádzky [mesiace].

Na základe zisteného skutočného počtu najazdených kilometrov (PSKM) znalec vypočíta rozdiel v počte najazdených kilometrov (RKM) podľa vzorca

RKM = PSKM - PRKM [km],

keď:

PSKM – počet skutočne najazdených kilometrov [km],

PRKM – predpokladaný počet najazdených kilometrov [km].

d) Znalec vypočíta koeficient vplyvu skutočne najazdených kilometrov (k_AM):

keď:

RKM – rozdiel v počte najazdených kilometrov [km],

k_KM – koeficient najazdených kilometrov [%].

e) Z týchto vstupných údajov ďalej znalec vypočíta celkovú základnú amortizáciu (ZA_i) jednotlivých skupín:

keď:

VTSS_i – východiskový technický stav i-tej skupiny [%],

ZAV – základná amortizácia za dobu prevádzky vozidla [%],

k_AM– koeficient amortizácie za skutočne najazdené kilometre [%].

V prípade, ak VTHV = 100 %, postupuje podľa zjednodušeného vzorca:

keď:

ZAV – základná amortizácia za dobu prevádzky vozidla [%],

k_AM– koeficient amortizácie za skutočne najazdené kilometre [%].

Ak pri obhliadke vozidla alebo jeho skupiny zaradeného do kategórie s určeným koeficientom najazdených kilometrov (k_KM) a predpokladaným počtom najazdených kilometrov (PRKM) nemožno hodnoverne zistiť počet skutočne najazdených kilometrov (PSKM), základná amortizácia za dobu prevádzky vozidla (ZAV) sa rovná celkovej základnej amortizácii (ZA). Znalec v takomto prípade musí venovať zvýšenú pozornosť prehliadke jednotlivých skupín vozidla a pri ďalších výpočtoch zrážkou alebo prirážkou za technický stav vyjadriť ich skutočný technický stav.

Pokiaľ sú na vozidle technické skupiny, ktoré majú rozdielne vstupné parametre pre výpočet celkovej základnej amortizácie (ZA), musí ju znalec vypočítať pre každú skupinu zvlášť. Postupuje podľa bodu 12 tejto kapitoly.

10.

Amortizačné stupnice

Každá kategória vozidiel má na účely ich ohodnocovania stanovený vzorec pre výpočet základnej amortizácie za dobu prevádzky (ZAV) a hodnotu predpokladaného zostatkového technického stavu (PZTS). Taktiež má uvedenú predpokladanú efektívnu životnosť (PEZ) a niektoré vybrané kategórie vozidiel majú určený aj koeficient najazdených kilometrov (KKM) a predpokladaný ročný jazdný výkon (PKV). Tieto údaje sú uvedené v tabuľke rozdelenia vozidiel do kategórií v bode 8 tejto kapitoly.

ZAV_{max n} = 100 - PZTS_n [%],

keď:

ZAV_{max n} – maximálna hodnota základnej amortizácie za dobu prevádzky pre n-tú kategóriu vozidla [%],

PZTS_n – predpokladaný zostatkový technický stav pre n-tú kategóriu vozidla [%].

Znalec pri použití amortizačnej stupnice dbá pri kategóriách vozidiel s určeným predpokladaným ročným jazdným výkonom (PKV) na správny výpočet predpokladaného počtu najazdených kilometrov (PRKM). Maximálna hodnota predpokladaného počtu najazdených kilometrov (PRKM) je určená násobkom predpokladaného kilometrického výkonu (PKV) s predpokladanou efektívnou životnosťou (PEZ).

PRKM_{max n} = PKV_n . PEZ_n [km],

keď:

PRKM_{max n} – maximálny predpokladaný počet najazdených kilometrov pre n-tú kategóriu vozidla [km],

PKV_n – predpokladaný ročný jazdný výkon pre n-tú kategóriu vozidla [km],

PEZ_n – predpokladaná efektívna životnosť pre n-tú kategóriu vozidla [roky].

11.

Rozdelenie vozidiel na technické skupiny (stanovenie hodnôt pomerných dielov skupín – PDS)

Znalec pre potreby stanovenia hodnoty rozdelí vozidlo na pomerné diely skupín PDS. Hodnota PDS musí zodpovedať približnému cenovému podielu predmetnej skupiny z celého nového vozidla.

keď:

HNS_i – hodnota i-tej skupiny ako nového náhradného dielu u autorizovaného predajcu,

– súčet hodnôt všetkých technických skupín vozidla ako náhradných dielov u autorizovaného predajcu.

Ak je technický stav všetkých skupín vozidla rovnaký, možno použiť zjednodušený spôsob výpočtu TSV (pozri ďalej bod 12). V tomto prípade vozidlo nie je potrebné rozdeliť na jednotlivé technické skupiny a určiť jednotlivé pomerné diely každej skupiny (PDS), ale do 1. stĺpca tabuľky na výpočet TSV uvedenej v bode 12 sa namiesto jednotlivých skupín vozidla uvedie „vozidlo ako celok“. Vzhľadom na odlišný priebeh životnosti však možno oddeliť skupinu pneumatiky a zvlášť vypočítať pomerný technický stav (PTSS) vozidla ako celku bez pneumatík a zvlášť PTSS pneumatík.

12.

Stanovenie a výpočet technického stavu vozidla – TSV a technického stavu skupín – TSS

Na výpočet technického stavu vozidla (TSV) znalec vyplní nasledujúcu tabuľku:

Skupina	PDS [%]	VTSS [%]	ZA [%]	ZP [%]	TSS [%]	PTSS [%]
Technické skupiny vozidla podľa jeho koncepcie	1	2	3	4	5	6

Pneumatiky		–	–	–
Spolu	100	VTSV =	–	–	–	TSV =

V úvode výpočtu technického stavu vozidla (TSV) znalec rozdelí ohodnocované vozidlo na technické skupiny podľa bodu 11.

Stanovenie technického stavu vozidla (TSV) sa zakladá na posúdení skutočného technického stavu jeho skupín a porovnaní s predpokladaným stavom (určeným na základe celkovej základnej amortizácie) za rovnakú dobu prevádzky pri rovnakom počte najazdených kilometrov príslušnými skupinami.

Predpokladaným stavom sa rozumie priemerný porovnateľný technický stav skupín vozidla rovnakej ohodnocovanej kategórie s rovnakou dobou prevádzky i rovnakým počtom najazdených kilometrov (t. j. na základe skúseností a poznatkov stanovený porovnávací etalón).

Znalec ďalej zrážkou alebo prirážkou za technický stav (ZP) zhodnotí skutočný technický stav skupiny, prípadne celého vozidla a postupne vypočíta technický stav jednotlivých skupín vozidla (TSS) pomocou vzorca

keď:

VTSS_i – východiskový technický stav i-tej skupiny vozidla [%],

ZA_i – celková základná amortizácia i-tej skupiny vozidla [%],

ZP_i – zrážka, prirážka za technický stav i-tej skupiny vozidla [%].

Na základe vypočítaných technických stavov skupín (TSS) vypočíta ich pomerné technické stavy (PTSS). Použije vzorec

keď:

TSS_i – technický stav i-tej skupiny vozidla [%],

PDS_i – pomerný diel i-tej skupiny vozidla [%].

Technický stav vozidla (TSV) sa rovná súčtu pomerných technických stavov jeho skupín.

keď:

PTSS_i – pomerný technický stav i-tej skupiny vozidla [%].

Ak znalec ohodnocuje vozidlo (prípadne samostatnú technickú skupinu vozidla) s mimoriadne vysokým počtom najazdených kilometrov, môže sa stať, že jeho (jej) základná amortizácia, prípadne základná amortizácia niektorej technickej skupiny vozidla, presahuje 100 %. V takom prípade znalec nepoužije zrážky ani prirážky za technický stav (ZP), ale priamo na základe výsledkov obhliadky vozidla (skupiny), skúšobnej jazdy a prípadnom vyhodnotení iných podkladov (napr. dokladov o opravách) určí technický stav jednotlivých technických skupín vozidla (alebo samostatnej technickej skupiny).

12.1

Stanovenie technického stavu skupiny pneumatiky

Pretože priebeh životnosti pneumatík je odlišný od priebehu životnosti ostatných skupín vozidla, ich TSS stanoví znalec nasledujúcim spôsobom:

pri skupine pneumatiky nestanoví východiskový technický stav (VTSS) ani základnú amortizáciu (ZA) a nepoužije zrážky ani prirážky (ZP),

pri obhliadke vozidla zistí celkový stav skupiny pneumatiky, pričom sa zameria hlavne na to, či ide o pneumatiky určené pre daný typ vozidla; ďalej zistí zhodnosť použitých pneumatík, výšku dezénu, rovnomernosť opotrebenia, prípadné poškodenia a vek pneumatík,

na základe vyššie uvedených údajov stanoví priemerný technický stav pneumatík, pričom dbá na platné právne predpisy a technické normy,

v prípade použitia pneumatík vyššej kvality, ako sú pneumatiky štandardne dodávané pre daný typ vozidla, musí túto skutočnosť zohľadniť.

13.

Určenie technickej hodnoty mimoriadnej výbavy (TH_MV)

Mimoriadna výbava sa na účely výpočtu hodnoty vozidiel (HMV) rozdeľuje do dvoch základných skupín:

mimoriadna výbava nenahrádzajúca pôvodné diely (skupiny) štandardne vybaveného vozidla, ale rozširujúca

jeho technické, úžitkové, prípadne estetické vlastnosti,

mimoriadna výbava nahrádzajúca pôvodné diely, prípadne skupiny štandardne vybaveného vozidla.

Technická hodnota mimoriadnej výbavy sa vypočíta podľa týchto vzťahov:

keď:

TSMV_i – technický stav i-tej mimoriadnej výbavy [%],

ZA_i – základná amortizácia i-tej mimoriadnej výbavy [%],

ZP_i – zrážka, prirážka za technický stav i-tej mimoriadnej výbavy [%],

VH_i – východisková hodnota i-tej mimoriadnej výbavy [€],

TH_{MV i}– technická hodnota i-tej mimoriadnej výbavy [€].

14.

Stanovenie východiskového technického stavu skupiny – VTSS

Východiskový technický stav skupiny (VTSS) sa uvádza v 2. stĺpci tabuľky na výpočet technického stavu vozidla (v zmysle bodu 12). Rozumie sa ňou technický stav skupiny na začiatku jej uvedenia do nového cyklu prevádzky (ako novej alebo po CO) v porovnaní s novou skupinou.

VTSS = 100 %, iba ak ide o skupinu, ktorá bola daná do prevádzky ako nová, bez celkovej opravy.

VTSS jednotlivých skupín po vykonaní celkovej opravy (CO) sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Druh vykonanej opravy	Preukázateľné vykonanie CO	Vykonanie CO výrobcom poverenou opravovňou, príp. na preukázateľne veľmi vysokej odbornej úrovni, za použitia originálnych náhradných dielov, tesniacich hmôt a montáž nych technológií
Skupina	VTSS [%]	VTSS [%]
Motor + spojka	50	80
Prevodovka, rozvodovka, prídavná prevodovka, hnacie hriadele zadnej/prednej nápravy, spojovací hriadeľ (vždy iba ako príslušný celok)	50	80
Predná náprava + mech. riadenia	60	85
Stredná alebo zadná náprava	60	85
Rám	65	85
Valníková nadstavba	50	85
Skriňa karosérie	40	50
Výbava karosérie	individuálne*	individuálne*
Mechanická alebo mechanicko- -hydraulická nadstavba	60	80

Určuje sa individuálne podľa množstva a pomeru nových a renovovaných dielov skupiny výbava karosérie.

15.

Výpočet technickej hodnoty vozidla – TH

Technická hodnota vyjadruje zvyšok technickej životnosti vozidla vyjadrený v eurách a nie sú v nej zahrnuté vplyvy zohľadňujúce trhové a ekonomické podmienky.

Pri výpočte technickej hodnoty postupuje znalec podľa tohto vzťahu:

keď:

TSV – technický stav vozidla [%],

VHV– východisková hodnota vozidla [€],

TH_MV– technická hodnota mimoriadnej výbavy [€].

16.

Výpočet koeficientu predajnosti – k_P

Koeficient predajnosti znalec vypočíta ako súčin koeficientov platnosti kontroly technického stavu (k₁), poškodenia vozidla haváriou (k₂), počtu držiteľov vozidla (k₃), spôsobu prevádzky vozidla (k₄) a dopytu trhu (k₅). Postupy náležite zdôvodní.

k_P = k₁ • k₂ • k₃ • k₄ • k₅[–],

keď:

k₁– koeficientplatnosti kontroly technického stavu vozidla [–],

k₂– koeficient poškodenia vozidla haváriou [–],

k₃ – koeficient počtu držiteľov vozidla [–],

k₄ – koeficient spôsobu prevádzky vozidla [–],

k₅ – koeficient dopytu trhu [–].

16.1

Koeficient platnosti kontroly technického stavu – k₁

k₁ vyjadruje vplyv platnosti kontroly technického stavu vozidla, prípadne iných povinných kontrol na predajnosť vozidla k dátumu jeho ohodnotenia. Hodnota k₁ sa stanovuje nasledujúcim spôsobom:

Vozidlá kategórie 2.1

Do absolvovania prvej kontroly technického stavu vozidla od jeho prvého uvedenia do prevádzky k₁ = 1.00 [–].

V nasledujúcom období prevádzky vozidla postupuje znalec podľa vzorca:

k₁ = 0.93 + 0.002 • M [–],

keď:

M – počet mesiacov platnosti kontroly technického stavu vozidla [mesiace].

Vozidlá kategórií 2.2, 2.3, 3, 4.1, 5.1 a 7

Do absolvovania prvej kontroly technického stavu vozidla od jeho prvého uvedenia do prevádzky k₁ = 1.00 [–].

V nasledujúcom období prevádzky vozidla postupuje znalec podľa vzorca

k₁ = 0.91 + 0.005 • M [–],

keď:

M – počet mesiacov platnosti kontroly technického stavu vozidla [mesiace].

Vozidlá kategórií 4.2, 4.3, 4.4, 6, 8, vozidlá používané na zdravotnícku službu, banskú záchrannú službu, poruchovú službu plynárenských zariadení, vozidlá používané na taxislužbu, vozidlá požičovne automobilov a vozidlá autoškoly schválené na cvičné účely

Do absolvovania prvej kontroly technického stavu vozidla od jeho prvého uvedenia do prevádzky k₁ = 1.00 [–].

V nasledujúcom období prevádzky vozidla postupuje znalec podľa vzorca

k₁ = 0.92 + 0.01 • M [–],

keď:

M – počet mesiacov platnosti kontroly technického stavu vozidla [mesiace].

Vozidlá kategórie 6.4 používané na medzinárodnú prepravu osôb

Do absolvovania prvej kontroly technického stavu vozidla od jeho prvého uvedenia do evidencie k₁ = 1.00 [–].

V nasledujúcom období prevádzky vozidla postupuje znalec podľa vzorca

k₁ = 0.96 + 0.01 • M [–],

keď:

M – počet mesiacov platnosti kontroly technického stavu vozidla [mesiace].

Pri vozidlách ostatných kategórií k₁ = 1.00 [–].

16.2

Koeficient poškodenia vozidla haváriou – k₂

k₂ vyjadruje vplyv prípadných opráv poškodení vozidla na jeho predajnosť. Jeho hodnota sa stanovuje nasledujúcim postupom:

Oprava poškodenia skupín (okrem pneumatík a brzdového systému) haváriou výmenou dielov len za použitia rozoberateľných spojov predpísanou technológiou:

vozidlá s dobou prevádzky kratšou ako 1 rok k₂ = 0,98 [–],

vozidlá s dobou prevádzky dlhšou ako 1 rok a kratšou ako 3 roky k₂ = 0,99 [–],

vozidlá s dobou prevádzky dlhšou ako 3 roky k₂ = 1,0 [–].

Oprava výmenou celých dielov za použitia zváracej technológie bez použitia vyrovnávacieho zariadenia:

vozidlá s dobou prevádzky kratšou ako 3 roky k₂ = 0,97 [–],

vozidlá s dobou prevádzky dlhšou ako 3 roky a kratšou ako 4 roky k₂ = 0,99 [–],

vozidlá s dobou prevádzky dlhšou ako 4 roky k₂= 1,0 [–].

Oprava nosných častí skeletu karosérie na vyrovnávacom zariadení:

vozidlá s dobou prevádzky kratšou ako 3 roky k₂ = 0,95 [–],

vozidlá s dobou prevádzky dlhšou ako 3 roky a kratšou ako 8 rokov k₂ = 0,97 [–],

vozidlá s dobou prevádzky dlhšou ako 8 rokov k₂ = 0,98 [–].

Žiadna významnejšia oprava k₂ = 1,00 [–].

16.

3 Koeficient počtu držiteľov vozidla – k₃

k₃ vyjadruje vplyv počtu držiteľov na jeho predajnosť, pri jeho stanovení postupuje znalec podľa vzorca:

k₃ =1.01 – 0.01D [–],

keď:

D – počet držiteľov vozidla [–].

V prípade, že nie je možné hodnoverne preukázať skutočný počet držiteľov (neuskutočnené prepisy, krádež vozidla a podobne), k₃ = 0,95 [–].

16.4

Koeficient spôsobu prevádzky vozidla – k₄

k₄ zohľadňuje vplyv spôsobu používania vozidla. Určuje sa podľa nasledujúcich tabuliek:

Koeficienty spôsobu použitia vozidiel zaradených do 3. kategórie:

	Kategória 3.1	Kategória 3.2	Kategória 3.3	Kategória 3.4	Kategória 3.5	Kategória 3.6	Kategória 3.7	Kategória 3.8
Referentské vozidlo	0,96	0,94	0,94	0,93	0,95	1	0.96	0.94
Vozidlo používané na zásobovanie	0,95	0,93	0,93	0,92	0,95	1	0.95	0.93
Vozidlo autoškoly	0.94	0.92	0.92	0.91	0.94	1	0.94	0.92
Vozidlo používané na taxislužbu	0.97	0.95	0.95	0.94	0..96	0.98	0.97	0.95
Vozidlo požičovne automobilov	0,95	0,93	0,93	0,92	0,95	0.96	0.95	0.93
Vozidlo používané len na reprezentáciu	1	1	1	1,06	1,05	1,02	1	1
Motorové vozidlo používané na súkromné účely	1	1	1	1	1	1	1	1

Koeficienty spôsobu použitia vozidiel zaradených do 4. kategórie:

	Kategória 4.1	Kategória 4.2	Kategória 4.3	Kategória 4.4
Normálne podmienky	1	1	1	1
Sťažené podmienky	0,93	0,95	0,97	1

Koeficient spôsobu použitia vozidla zaradeného do ostatných kategórií sa rovná 1 (k₄ = 1).

16.

5 Koeficient dopytu trhu – k₅

k₅ vyjadruje pomer medzi priemernou predajnou cenou predmetného typu vozidla v porovnaní s jeho priemernou technickou hodnotou (TH) k rozhodnému dátumu.

keď:

k_5i – pomer predajnej ceny a TH vozidla i zo skúmaného súboru n vozidiel [–],

n – počet skúmaných vozidiel [–],

TH – technická hodnota vozidla [€].

Pri výpočte koeficientu dopytu trhu znalec vychádza z reálnych predajných cien porovnateľných ojazdených vozidiel rovnakého typu a porovnateľného technického stavu, ktoré zistí z inzertnej tlače, z inzertných portálov verejnej informačnej elektronickej siete Internet, z vlastného prieskumu trhu, prípadne z iných preskúmateľných a hodnoverných zdrojov.

17.

Výpočet všeobecnej hodnoty vozidla – VŠH

Všeobecná hodnota vozidla je hodnota v eurách, ktorej výpočet zahŕňa okrem vplyvov opotrebenia aj vplyvy trhu (predajnosť typu vozidla).

Vypočíta sa ako súčin technickej hodnoty vozidla (TH) s koeficientom predajnosti k_P.

VŠH = TH . k_P [€],

keď:

TH – technická hodnota vozidla [€],

k_P– koeficient predajnosti [–].

V znaleckom posudku musí byť vždy uvedené, či vypočítaná všeobecná hodnota vozidla je vrátane DPH alebo bez DPH.

Znalec zoradí výpočet VŠH do nasledujúcej tabuľky:

VHV [€]
TSV [%]
TH [€]
KP [–]
VŠH [€]

Túto tabuľku znalec v znaleckom posudku uviesť nemusí, pokiaľ počíta aj reprodukčnú obstarávaciu hodnotu a zostaví tabuľku podľa bodu 18 tejto kapitoly.

18.

Výpočet reprodukčnej obstarávacej hodnoty vozidla – ROH

V prípade, že je to potrebné, vypočíta znalec aj reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla (ROH). Pri jej výpočte vychádza z aktuálneho vývoja na trhu, aktuálnych ekonomických podmienok a právnych noriem.

ROH sa rovná súčtu všeobecnej hodnoty vozidla (VŠH) a nákladov na obstaranie vozidla (NZ):

ROH = VŠH + NZ [€],

keď:

NZ – náklady na zaobstaranie vozidla predstavujú bežné priemerné náklady potrebné na zaobstaranie podobného typu porovnateľného vozidla v danom regióne a v rozhodnom čase; napr. obvyklá marža predajcu, náklady na prihlásenie vozidla do evidencie a podobne [€],

VŠH – všeobecná hodnota vozidla [€].

Znalec v znaleckom posudku vždy uvedie, či vypočítaná reprodukčná obstarávacia hodnota je vrátane DPH alebo bez DPH.

Znalec zoradí výpočet ROH do nasledujúcej tabuľky:

VHV [€]
TSV [%]
TH [€]
KP [–]
VŠH [€]
ROH [€]

V prípade výpočtu ROH a zostavenia vyššie uvedenej tabuľky už tabuľku podľa bodu 17 zostavovať nemusí.

19.

Výpočet hodnoty samostatnej skupiny alebo dielu vozidla

Znalec môže na základe postupu uvedeného v bodoch 1 až 18 tejto kapitoly vypočítať hodnotu samostatnej skupiny alebo dielu vozidla.

19.1

Určenie východiskovej hodnoty samostatnej skupiny alebo dielu vozidla

Pri určovaní východiskovej hodnoty skupiny alebo dielu vozidla postupuje znalec takto:

Zistí cenu skupiny, resp. dielu, za ktorý sa tieto predávajú ako náhradné diely k rozhodnému dátumu u autorizovaného predajcu. Táto cena je potom východisková hodnota.

Ak sa predmetný náhradný diel nepredáva, východiskovou hodnotou je jeho posledná predajná cena u autorizovaného predajcu (cena, za ktorú sa k rozhodnému dátumu predával diel nový, nepoškodený).

Ak sa diel ako nový v ČSSR, ČSFR ani SR nepredával, postupuje znalec pri určovaní východiskovej hodnoty v zmysle bodu 7 písmena d) alebo e).

Pokiaľ znalec ohodnocuje väčšiu ucelenú časť vozidla, pozostávajúcu z viacerých kompletných alebo aj nekompletných technických skupín vozidla, určí východiskovú hodnotu celého vozidla. Pri výpočte potom zohľadní v tabuľke výpočtu technického stavu vozidla (bod 12) chýbajúce technické skupiny a aj kompletnosť a zodpovedajúci technický stav ohodnocovanej časti vozidla.

19.2

Výpočet základnej amortizácie skupiny alebo dielu vozidla

Znalec pri výpočte základnej amortizácie použitých (ojazdených) samostatných skupín alebo dielov vychádza z amortizačných stupníc vozidla kategórie, pre ktoré sú diel alebo skupina určené. Pri skupinách a dieloch, ktoré je možné použiť pre viaceré kategórie vozidiel, tieto znalec zaradí do tej kategórie, ktorá má najdlhšiu predpokladanú efektívnu životnosť (PEZ) podľa tabuľky v bode 8. Pri samostatných častiach vozidiel, pri ktorých neexistujú údaje o ich prevádzke a znalec nemôže vypočítať ich základnú amortizáciu, postupuje podľa bodu 19.3.

19.3

Výpočet technického stavu samostatnej skupiny alebo dielu vozidla

Znalec pri výpočte technického stavu samostatnej skupiny alebo dielu vozidla postupuje rovnako ako pri výpočte technického stavu skupín kompletného vozidla. Pri skupinách alebo dieloch, kde neexistujú údaje o ich prevádzke, môže znalec priamo na základe obhliadky a prípadného preskúšania v potrebnom rozsahu určiť hodnotu technického stavu ohodnocovanej samostatnej časti vozidla. V takom prípade nepočíta základnú amortizáciu častí vozidla.

20.

Znalecký posudok pri výpočte hodnoty vozidla alebo jeho časti

Znalecký posudok pri výpočte hodnoty vozidla alebo jeho časti vypracovaný podľa tejto vyhlášky musí byť v súlade s § 17 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý určuje jeho formu.

STANOVENIE VÝŠKY ŠKODY NA CESTNÝCH VOZIDLÁCH

Pod pojmom škoda sa rozumie ujma, ktorá nastala na majetku poškodeného a ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch. Výška škody je podľa § 442 Občianskeho zákonníka tzv. skutočná škoda.

Pojem skutočná škoda znamená zmenšenie majetku poškodeného alebo náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav.

Na stanovenie výšky škody je rozhodujúca cena veci v čase poškodenia (s prihliadnutím na pokles ceny vyplývajúci z veku, amortizácie, funkčnosti, prípadne s prihliadnutím na vzrast ceny). Výška škody sa teda vypočíta ako tzv. skutočná škoda. Pri jej výpočte musí byť zohľadnené zlepšenie alebo zhoršenie technického stavu vozidla vykonanou opravou, prípadne jeho nezmenenie.

Výpočet výšky škody na vozidle

Na účely stanovenia výšky škody znalec vykoná identifikáciu a obhliadku vozidla podľa kapitoly B.

Pri výpočte výšky škody znalec

a) musí stanoviť všeobecnú hodnotu vozidla, ako aj reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla pred jeho poškodením (VŠH_{1 a}ROH₁). Tieto hodnoty vypočíta postupom uvedeným v kapitole B tejto prílohy; pri výpočte uvažuje so známym alebo s predpokladaným stavom vozidla bezprostredne pred jeho poškodením;

stanoví náklady na opravu poškodenia vozidla (NO);

c) porovná náklady na opravu poškodenia vozidla (NO) s reprodukčnou obstarávacou hodnotou vozidla bezprostredne pred jeho poškodením (ROH₁). Ak sú tieto náklady vyššie alebo sa rovnajú reprodukčnej obstarávacej hodnote vozidla bezprostredne pred jeho poškodením (NO ≥ ROH₁), ide o tzv. úplné zničenie vozidla (totálnu škodu) a znalec postupuje podľa písmena d) a f) tohto bodu. Ak náklady na opravu poškodenia vozidla (NO) nepresahujú reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla bezprostredne pred jeho poškodením (NO < ROH₁), znalec postupuje podľa písmen e) a g), prípadne h) tohto bodu;

stanoví hodnotu predajných zvyškov vozidla (HZ). Hodnotou predajných zvyškov vozidla sa rozumie výkupná hodnota týchto zvyškov u predajcu opotrebovaných náhradných dielov po odpočítaní nákladov na ich demontáž z vozidla a očistenie, prípadne preskúšanie;

e) stanoví všeobecnú hodnotu vozidla po oprave jeho poškodenia (VŠH₂). Pri výpočte VŠH₂ venuje zvýšenú pozornosť technickému stavu opravovaných skupín vozidla po oprave poškodenia a jeho zlepšeniu, prípadne zhoršeniu a takisto vplyvu zmeny technického stavu na predajnosť vozidla;

f) v prípade, že náklady na opravu sú väčšie alebo sa rovnajú reprodukčnej obstarávacej hodnote vozidla bezprostredne pred jeho poškodením (NO ≥ ROH₁), vypočíta výšku škody (VŠ) podľa vzorca:

VŠ = (ROH₁ + NL) - HZ [€],

keď:

VŠ – výška škody na cestnom vozidle [€],

ROH₁– reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla bezprostredne pred poškodením [€],

HZ – hodnota predajných zvyškov vozidla [€],

NL – náklady na likvidáciu nepoužiteľného odpadu vzniknutého pri získaní predajných zvyškov vozidla [€].

V prípade, že náklady na opravu (NO) sú menšie než reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla bezpro- stredne pred jeho poškodením, postupuje podľa vzorca:

VŠ = NO + (VŠH₁ - VŠH₂) - HZ [€],

keď:

NO – náklady na opravu poškodenia [€],

VŠH₁ – všeobecná hodnota vozidla bezprostredne pred poškodením [€],

VŠH₂ – všeobecná hodnota vozidla po oprave poškodenia [€],

HZ – hodnota predajných zvyškov vozidla [€].

h) V prípadoch, keď sa vykonanou opravou nezmení všeobecná hodnota vozidla a VŠH₁ = VŠH₂, vypočíta

výšku škody podľa zjednodušeného vzorca:

VŠ = NO - HZ [€],

keď:

NO – náklady na opravu poškodenia [€],

HZ – hodnota predajných zvyškov vozidla [€].

Stanovenie nákladov na opravu poškodenia vozidla – NO

Náklady na opravu poškodenia (NO) sa rovnajú súčtu nákladov na opravárske práce (NP), nákladov na materiál (NM) potrebný na opravu poškodenia a nákladov na likvidáciu nepoužiteľného odpadu vzniknutého pri oprave poškodenia vozidla (NL).

NO = NM + NP + NL [€],

keď:

NM – náklady na materiál potrebný na opravu poškodenia [€],

NP – náklady na opravárske práce potrebné na opravu poškodenia [€],

NL – náklady na likvidáciu nepoužiteľného odpadu vzniknutého pri oprave [€].

Pri stanovení nákladov na opravu poškodenia znalec vychádza z technológie opravy predpísanej výrobcom vozidla. Hodnotu opravy kalkuluje v úrovni priemerných cien autorizovaných opravovní vozidla k rozhodnému dátumu.

2.1

Náklady na materiál – NM

Ide o náklady na materiál potrebný na opravu poškodenia. Znalec odborným posúdením vyhodnotí, ktoré diely vozidla je možné ekonomicky opraviť a ktoré je potrebné vymeniť.

2.2

Náklady na opravárske práce – NP

Sú to náklady na vykonanie opravárskych úkonov nevyhnutných na odstránenie poškodenia vozidla. Vypočítajú sa ako súčin času (T) nevyhnutného na vykonanie opravy v normohodinách (Nh), prípadne časových alebo pracovných jednotkách (čj alebo pj) a sadzby za 1 Nh , čj alebo pj. Tieto sadzby sú rozdielne pri jednotlivých typoch vozidiel a v jednotlivých opravovniach. Pri výpočte výšky škody znalec zohľadňuje hodinové sadzby opravovní oprávnených výrobcom vozidla v danom regióne.

NP = TO_Nh • S_Nh [€],

alebo

NP = TO_čj • S_čj [€],

alebo

NP = TO_čj • S_pj [€],

keď:

NP – náklady na opravárske práce [€],

TO_Nh– čas opravy v normohodinách [Nh],

S_Nh– sadzba za 1 normohodinu [€],

TO_čj – čas opravy v časových jednotkách [čj],

S_čj – sadzba za 1 časovú jednotku [€],

S_pj – sadzba za 1 pracovnú jednotku [€].

2.3

Náklady na likvidáciu nepoužiteľného odpadu vzniknutého pri oprave poškodenia vozidla – NL

NL predstavujú náklady spojené s likvidáciou nepoužiteľných častí vozidla. Možno ich však uplatniť len vtedy, ak už nie sú zahrnuté do opravárskeho úkonu.

Náklady na likvidáciu nepoužiteľného odpadu môžu vzniknúť aj pri získavaní predajných zvyškov z totálne zničeného vozidla. Znalec pri ich stanovení uvedie podrobnú špecifikáciu.

Stanovenie hodnoty predajných zvyškov vozidla – HZ

Znalec stanoví hodnotu predajných zvyškov vozidla ako celku alebo jednotlivých predajných zvyškov. Hodnota predajných zvyškov vozidla je priemerná výkupná hodnota týchto zvyškov u predajcov opotrebovaných náhradných dielov. Pri stanovení hodnoty jednotlivých predajných zvyškov je potrebné odpočítať náklady na ich demontáž z vozidla a očistenie, prípadne preskúšanie.

Výpočet technického stavu jednotlivých skupín po oprave poškodenia – TSS₂

Výpočet technického stavu skupín po oprave poškodenia (TSS_2i) vychádza z reálnych zhodnotení, prípadne znehodnotení skupín po oprave poškodenia. V praxi možno iba veľmi ťažko dosiahnuť, aby technický stav vozidla po oprave poškodenia bol presne taký istý ako pred poškodením.

Pri výpočte zhodnotenia či znehodnotenia skupín vozidla opravou znalec najprv vypočíta technický stav vozidla pred poškodením (TSV₁). Na výpočet technického stavu vozidla pred poškodením (TSV₁) slúži nasledujúca tabuľka:

Skupina	PDS %	VTSS₁ [%]	ZA₁ [%]	ZP [%]	TSS₁ [%]	PTSS₁ [%]
1	2	3	4	5	6
Technické skupiny
Pneumatiky
Spolu	100	VTSV =				TSV₁

Znalec dôkladne vyhodnotí technológiu opravy vozidla a percentuálne určí, či sa opravou technická skupina zhodnotí alebo znehodnotí. Parameter, ktorý určuje zhodnotenie, resp. znehodnotenie skupiny, sa nazýva vplyv opravy – VO.

Znalec potom vypočíta technický stav skupiny po oprave poškodenia (TSS_2i):

keď:

TSS_1i– technický stav i-tej skupiny pred poškodením [%],

VO_i – vplyv opravy na i-tú skupinu [%].

Týmto spôsobom znalec vypočíta technický stav všetkých skupín vozidla, ktoré boli opravované. Výpočet zostaví do nasledujúcej tabuľky:

Skupina	PDS [%]	TSS₁ [%]	VO [%]	TSS₂ [%]	PTSS₂ [%]
Technické skupiny vozidla podľa jeho koncepcie
Pneumatiky		–	–
Spolu	100	VTSV₁ =	–	–	TSV₂ =

Ďalej bežným spôsobom vypočíta všeobecnú hodnotu vozidla po oprave poškodenia (VŠH₂). Pri jej výpočte dbá najmä na to, aby pri výpočte boli správne použité hodnoty koeficientu platnosti kontroly technického stavu (k₁₂), koeficientu poškodenia vozidla haváriou (k₂₂), koeficientu počtu držiteľov vozidla (k₃₂), koeficientu spôsobu prevádzky vozidla (k₄₂) a koeficientu dopytu trhu (k₅₂) po oprave poškodenia.

Spôsobom uvedeným v kapitole B tejto prílohy postupuje pri výpočte technického stavu vozidla po poškodení (TSV₂) a jeho všeobecnej hodnoty po poškodení (VŠH₂).

Neštandardné opravy

V prípadoch, keď opravu poškodenia vozidla nevykonala autorizovaná opravovňa (dielňa), resp. neboli dodržané postupy predpísané výrobcom vozidla, znalec sám, na základe zisteného skutočného stavu, určí TH opravovanej skupiny.

Výpočet technickej hodnoty vozidla po oprave poškodenia – TH₂

Technická hodnota vozidla po oprave poškodenia (TH₂) vyjadruje zvyšok technickej životnosti vozidla vyjadrenej v € po oprave poškodenia.

Pri výpočte TH₂ postupuje znalec podľa vzorca:

keď:

TSV₂ – technický stav vozidla po oprave [%],

VHV – východisková hodnota vozidla [€],

TH_MV2– technická hodnota mimoriadnej výbavy po oprave [€].

Stanovenie koeficientu predajnosti po oprave poškodenia – k_p

Pri výpočte koeficientu predajnosti vozidla po oprave poškodenia k_p2 znalec počíta s prípadnými zmenenými hodnotami koeficientov platnosti osvedčenia o evidencii vozidla (k₁₁), poškodenia haváriou (k₂₂), počtu držiteľov vozidla (k₃₂), spôsobu prevádzky vozidla (k₄₂), ako aj dopytu trhu (k₅₂).

k_p2 = k₁₂ • k₂₂ • k₃₂ • k₄₂ • k₅₂ [–],

keď:

k₁₂– koeficientplatnosti kontroly technického stavu vozidla po oprave poškodenia [–],

k₂₂– koeficient poškodenia vozidla haváriou po oprave poškodenia [–],

k₃₂ – koeficient počtu držiteľov vozidla po oprave poškodenia [–],

k₄₂ – koeficient spôsobu prevádzky vozidla po oprave poškodenia [–],

k₅₂ – koeficient dopytu trhu po oprave poškodenia [–].

Výpočet všeobecnej hodnoty vozidla po oprave poškodenia – VŠH₂

Výpočet všeobecnej hodnoty vozidla po oprave poškodenia znalec zoradí do nasledujúcej tabuľky:

VHV [€]
TH₂ [€]
k_p2 [–]
VŠH₂ [€]

VŠH₂ = TH₂ • k_p2 [€],

keď:

VŠH₂– všeobecná hodnota vozidla po oprave poškodenia [€],

TH₂ – technická hodnota vozidla po oprave poškodenia [€],

k_p2 – koeficient predajnosti vozidla po oprave poškodenia [–].

Znalec vždy uvedie, či vypočítané hodnoty sú vrátane DPH alebo bez DPH.

Znalecký posudok pri výpočte výšky škody na vozidle

Znalecký posudok pri výpočte výšky škody na vozidle vypracovaný podľa tejto vyhlášky musí byť v súlade s § 17 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý určuje jeho formu.

Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 116/1997 Z. z. o podmienkach premávky vozidiel na pozemných komunikáciách.

Príloha č. 7 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY CENNÝCH PAPIEROV

Všeobecná hodnota cenných papierov¹) sa stanoví podnikateľskou metódou, majetkovou metódou, kombinovanou metódou, porovnávacou metódou alebo likvidačnou metódou.

Všeobecnú hodnotu podielových cenných papierov a vkladov v podnikoch s podielom na základnom imaní alebo na riadení spoločnosti vyšším ako 20 % stanovuje znalec právnická osoba. Všeobecná hodnota sa stanoví spravidla použitím viacerých metód. Výsledná všeobecná hodnota vyjadruje objem odčerpateľných zdrojov, majetkové a nemajetkové výhody pre majiteľa podielových cenných papierov a vkladov, vplyv na riadenie podniku a možnosť speňaženia cenných papierov a vkladov.

Pri stanovení všeobecnej hodnoty verejne obchodovateľných cenných papierov sa zohľadní porovnávacou metódou posledný známy kurz vyhlásený na tuzemskom alebo zahraničnom verejnom trhu.

Všeobecná hodnota ostatných podielových cenných papierov a vkladov sa stanoví metódou, ktorej výber znalec zdôvodní. Výsledná všeobecná hodnota vyjadruje objem odčerpateľných zdrojov, majetkové a nemajetkové výhody pre majiteľa podielových cenných papierov a vkladov, ako aj jeho vplyv na riadenie podniku. Ak znalec nedisponuje informačnými zdrojmi potrebnými na stanovenie všeobecnej hodnoty ostatných podielových cenných papierov a vkladov, všeobecná hodnota sa stanoví podnikateľskou metódou, ktorá zohľadňuje výnos plynúci majiteľovi podielových cenných papierov a vkladov a speňažiteľnosť ohodnocovaných podielových cenných papierov a vkladov. Pri stanovení všeobecnej hodnoty znalec zohľadní výšku vlastného imania.

Pri stanovení všeobecnej hodnoty úverových cenných papierov sa zohľadňuje schopnosť dlžníka uhradiť záväzok v stanovenom objeme a čase, aktuálne trhové úrokové sadzby, ako aj zabezpečenie vymožiteľnosti úverového cenného papiera.

Všeobecná hodnota iných cenných papierov sa stanoví podnikateľskou metódou, ktorá zohľadňuje objem odčerpateľných zdrojov plynúcich z investície, riziká spojené s investovaním a transformovaním ohodnocovaných zložiek majetku na peňažné prostriedky. Všeobecná hodnota iných cenných papierov, ktoré sú obchodované v danom čase a mieste, sa stanoví podnikateľskou a porovnávacou metódou.

§ 2 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

Príloha č. 8 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY ZÁSOB

Všeobecná hodnota zásob sa stanoví po vykonaní fyzickej inventarizácie ku dňu spracovania znaleckého posudku. Východisková hodnota vychádza z hodnoty evidovanej v účtovníctve podniku alebo zo skutočného stavu zásob zisteného pri fyzickej inventarizácii. V prípade rozdielnosti vychádza znalecká organizácia z východiskovej hodnoty zistenej pri inventarizácii.

Pri významnom množstve zásob špecifického druhu a pri zohľadnení ich technickej podstaty je potrebné konzultovať s odborníkom, prípadne všeobecnú hodnotu stanoví znalec príslušného znaleckého odboru. Všeobecná hodnota zásob sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty zásob a koeficientu objektivizácie:

VŠH_Z = VH_Z . k_O [€],

kde:

VŠH_Z– všeobecná hodnota zásob [€],

VH_Z– východisková hodnota zásob [€],

k_O– koeficient objektivizácie; zohľadňuje využiteľnosť zásob, možnosť ich transformácie na peňažné prostriedky, špecifické postavenie majiteľa zásob na trhu, priemerný náklad kapitálu spojeného s ich financovaním, nadbytočné stavy zásob, fyzický a morálny stav zásob a ich špecifické vlastnosti.

Pri stanovení všeobecnej hodnoty zásob zohľadňujeme ich obrátkovosť [–].

Hodnotené zásoby na účely stanovenia hodnoty sa členia na

zásoby použiteľné v podnikateľskej činnosti hodnoteného podniku,

zásoby použiteľné, nie však v podnikateľskej činnosti hodnoteného podniku,

neupotrebiteľné zásoby.

Všeobecná hodnota zásob použiteľných v podnikateľskej činnosti hodnoteného podniku alebo častí podniku

Všeobecná hodnota materiálu vychádza z východiskovej hodnoty ku dňu spracovania znaleckého posudku; zohľadní sa špecifické postavenie majiteľa zásob materiálu na relevantnom trhu, skutočný fyzický a morálny stav, využiteľnosť vo výrobnom procese a možnosť transformácie na peňažné prostriedky.

Všeobecná hodnota zásob materiálu sa stanoví z týchto častí:

– základného materiálu,

– pomocného materiálu,

– prevádzkového materiálu,

– náhradných dielov,

– obalov,

– ostatného materiálu.

Všeobecná hodnota nedokončenej výroby a polotovarov sa stanoví z výrobných nákladov ku dňu spracovania znaleckého posudku po zohľadnení postavenia majiteľa zásob nedokončenej výroby a polotovarov na relevantnom trhu, skutočného fyzického a morálneho stavu, využiteľnosti vo výrobnom procese a možnosti transformácie na peňažné prostriedky.

Všeobecná hodnota hotových výrobkov sa stanoví z aktuálnych výrobných nákladov ku dňu spracovania znaleckého posudku; zohľadnia sa trhové hodnoty porovnateľných produktov, špecifické postavenie majiteľa zásob na relevantnom trhu, skutočné kvantitatívne a kvalitatívne parametre a možnosť transformácie na peňažné prostriedky.

Všeobecná hodnota zvierat sa stanoví z východiskovej hodnoty; zohľadní sa úžitkovosť zistená ku dňu spracovania znaleckého posudku, trhové hodnoty porovnateľných druhov zvierat, biologická podstata a zdravotný stav hodnotených zvierat, špecifické postavenie majiteľa zásob na trhu, skutočné kvantitatívne a kvalitatívne parametre a možnosť ich transformácie na peňažné prostriedky.

Všeobecná hodnota tovaru sa stanoví z východiskovej hodnoty, za ktorú možno zásoby tovaru obstarať ku dňu spracovania znaleckého posudku; zohľadnia sa možnosti následného speňaženia, obchodná marža, špecifické postavenie majiteľa zásob tovaru na relevantnom trhu, skutočné kvantitatívne a kvalitatívne parametre, sezónnosť, módnosť a možnosť ich transformácie na peňažné prostriedky.

Všeobecná hodnota použiteľných zásob, nie však v podnikateľskej činnosti hodnoteného podniku alebo častí podniku

Všeobecná hodnota sa vypočíta z východiskovej hodnoty zásob ku dňu spracovania znaleckého posudku alebo z hodnôt porovnateľných položiek zásob; zohľadní sa skutočný fyzický a morálny stav zásob, možnosť ich speňaženia a náklady spojené s ich predajom.

Všeobecná hodnota neupotrebiteľných zásob

Všeobecná hodnota neupotrebiteľných zásob zodpovedá objemu odčerpateľných zdrojov, ktoré možno dosiahnuť zo speňaženia zásob po odpočítaní nákladov spojených s ich speňažením.

Príloha č. 9 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY POHĽADÁVOK

Všeobecná hodnota pohľadávok sa stanoví po vykonaní inventarizácie ku dňu spracovania znaleckého posudku. Všeobecná hodnota pohľadávky sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty pohľadávky a koeficientu vymožiteľnosti pohľadávky. Východiskovou hodnotou sa rozumie jej účtovná hodnota.

Účtovná hodnota pohľadávky v eurách znejúca na cudziu menu sa stanoví prepočtom účtovnej hodnoty pohľadávky v cudzej mene referenčným výmenným kurzom Európskej centrálnej banky platným ku dňu ohodnotenia.

Všeobecná hodnota pohľadávky sa stanoví takto:

VŠH_PO = VH_PO . k_V[€],

kde:

VŠH_PO– všeobecná hodnota pohľadávky [€],

VH_PO– východisková hodnota pohľadávky [€],

k_V– koeficient vymožiteľnosti pohľadávky, pri ktorého výpočte sa zohľadní platobná disciplína dlžníka, jeho obchodná aktivita, dátum splatnosti, objem pohľadávky a zabezpečenie plnenia [–].

Pohľadávky sa po znaleckom preskúmaní vymožiteľnosti zadelia do skupín.

a) Neklasifikované pohľadávky k_V = 1,0.

Na účely tejto vyhlášky sú neklasifikované pohľadávky pohľadávky do lehoty splatnosti, kde dlžník je platobne schopný a súčasne pohľadávku nie je možné zaradiť do skupiny zapísanej pod písmenami f), g) a h).

b) Klasifikované pohľadávky triedy I k_V = 0,60 – 1,0.

Na účely tejto vyhlášky sú klasifikované pohľadávky triedy I pohľadávky po lehote splatnosti, kde dlžník je platobne schopný, dočasne platobne neschopný, alebo pohľadávky do lehoty splatnosti, kde dlžník je platobne schopný, dočasne platobne neschopný alebo platobne neschopný a súčasne pohľadávku nie je možné zaradiť do skupiny zapísanej pod písmenami f), g) a h).

c) Klasifikované pohľadávky triedy II k_V = 0,20 – 0,60.

Na účely tejto vyhlášky sú klasifikované pohľadávky triedy II pohľadávky po lehote splatnosti, kde dlžník je dlhodobo platobne neschopný.

d) Klasifikované pohľadávky triedy III k_V = 0,00 – 0,20.

Na účely tejto vyhlášky sú klasifikované pohľadávky triedy III pochybné a sporné pohľadávky po lehote splatnosti a pohľadávky po lehote splatnosti, kde je dlžník platobne neschopný.

e) Premlčané pohľadávky k_V = 0,00.

f) Pohľadávky voči subjektom v likvidácii k_V = 0,00 – 1,00.

g) Pohľadávky voči subjektom v konkurze k_V = 0,00 – 1,00.

h) Pohľadávky súdne vymáhané (aktívne súdne spory a exekúcie) k_V = 0,00 – 1,00.

Pri stanovení všeobecnej hodnoty pohľadávok ich členenie priamo súvisí s ich charakterom.

K pohľadávkam vzhľadom na svoj charakter patria aj všetky preddavky, poskytnuté pôžičky, ako aj príjmy budúcich období bez ohľadu na lehotu splatnosti.

Príloha č. 10 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY FINANČNÝCH ÚČTOV

Všeobecná hodnota peňazí a cenín

Všeobecná hodnota peňazí a cenín je ich východisková hodnota. Všeobecná hodnota peňazí a cenín v cudzej mene sa stanoví prepočtom ich východiskovej hodnoty v cudzej mene referenčným výmenným kurzom Európskej centrálnej banky platným ku dňu ohodnotenia.

Všeobecná hodnota peňazí na účtoch v bankách

Všeobecná hodnota peňazí na účtoch v bankách je východisková hodnota zostatku vkladu ku dňu ohodnotenia. V prípade neschopnosti banky vyplácať vklady hodnota sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty vkladu a koeficientu vymožiteľnosti. Hodnota koeficientu vymožiteľnosti sa stanoví podľa prílohy č. 9. Všeobecná hodnota peňazí na účtoch vedených v cudzej mene sa stanoví prepočtom východiskovej hodnoty v cudzej mene referenčným výmenným kurzom Európskej centrálnej banky platným ku dňu ohodnotenia.

Východiskovou hodnotou sa rozumie účtovná hodnota.

Príloha č. 11 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY OSTATNÉHO MAJETKU

Všeobecná hodnota nákladov budúcich období

Všeobecná hodnota nákladov budúcich období sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty nákladov budúcich období a koeficientu objektivizácie. Koeficient objektivizácie zohľadňuje opodstatnenosť výšky nákladov a schopnosť zmluvných partnerov splniť zmluvné podmienky.

Všeobecná hodnota sa stanoví len pri tých nákladoch budúcich období, ktoré možno považovať za zložky majetku s ohľadom na ich technicko-ekonomické určenie.

Všeobecná hodnota príjmov budúcich období

Všeobecná hodnota príjmov budúcich období sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty a koeficientu objektivizácie. Koeficient objektivizácie zohľadňuje opodstatnenosť príjmov budúcich období, schopnosť zmluvných partnerov splniť zmluvné podmienky a dôvody nevyúčtovania vykonaného plnenia.

Pri stanovení všeobecnej hodnoty príjmov budúcich období sa postupuje metodicky obdobne ako pri stanovení všeobecnej hodnoty pohľadávok.

Východiskovou hodnotou sa rozumie účtovná hodnota.

Príloha č. 12 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY CUDZÍCH ZDROJOV

Všeobecná hodnota cudzích zdrojov sa stanoví po vykonaní inventarizácie ku dňu spracovania znaleckého posudku takto:

VŠH_CZ = VŠH_Z + VŠH_ČR[€],

kde:

VŠH_CZ – všeobecná hodnota cudzích zdrojov [€],

VŠH_Z – všeobecná hodnota záväzkov [€],

VŠH_ČR – všeobecná hodnota časového rozlíšenia [€].

Všeobecná hodnota záväzkov

Všeobecná hodnota záväzkov sa stanoví po vykonaní inventarizácie ku dňu spracovania znaleckého posudku. Všeobecná hodnota záväzkov sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty a koeficientu splatiteľnosti.

Východiskovou hodnotou sa rozumie účtovná hodnota.

Východisková hodnota záväzkov v eurách, ktoré sú evidované v cudzej mene, sa stanoví prepočtom východiskovej hodnoty záväzkov v cudzej mene referenčným výmenným kurzom Európskej centrálnej banky platným ku dňu ohodnotenia.

Všeobecná hodnota záväzkov sa stanoví takto:

VŠH_Z = VH_Z . k_S [€],

kde:

VŠH_Z – všeobecná hodnota záväzkov [€],

VH_Z – východisková hodnota záväzkov [€],

k_S– koeficient splatiteľnosti, pri ktorého výpočte sa zohľadnia príslušné zákonné ustanovenia a zákonné ustanovenia o premlčacej a prekluzívnej dobe a sankcie vyplývajúce z neplnenia zmluvných vzťahov [–].

Všeobecná hodnota časového rozlíšenia

VŠH_ČR = VH_ČR . k_O [€],

kde:

VŠH_ČR – všeobecná hodnota časového rozlíšenia [€],

VH_ČR – východisková hodnota časového rozlíšenia [€],

k_O– koeficient objektivizácie, ktorý zohľadňuje opodstatnenosť týchto zložiek pasív a schopnosť zmluvných partnerov splniť zmluvné podmienky [–].

Všeobecná hodnota výdavkov budúcich období

Všeobecná hodnota výdavkov budúcich období sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty výdavkov budúcich období a koeficientu objektivizácie. Koeficient objektivizácie zohľadňuje opodstatnenosť výdavkov a schopnosť zmluvných partnerov splniť zmluvné podmienky.

Pri stanovení všeobecnej hodnoty výdavkov budúcich období sa zohľadní fakt, že majú charakter záväzkov.

Všeobecná hodnota výnosov budúcich období

Všeobecná hodnota výnosov budúcich období sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty výnosov budúcich období a koeficientu objektivizácie. Koeficient objektivizácie zohľadňuje opodstatnenosť výnosov budúcich období a schopnosť zmluvných partnerov splniť zmluvné podmienky.

Príloha č. 13 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

VPLYV ČINNOSTI PODNIKU NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Vplyv činnosti podniku na životné prostredie sa na účely tejto vyhlášky stanoví v znaleckom posudku oddelene od všeobecnej hodnoty podniku alebo jeho častí ako výška environmentálneho dlhu.

Vo všetkých prípadoch je potrebné odborne zhodnotiť súlad konkrétneho stavu podniku, prevádzky, výrobne, objektov s platnými predpismi na ochranu životného prostredia, stavebného zákona a zákona o pôde i jej ochrane.

Zhodnocuje sa najmä, v ktorých smeroch hodnotený objekt dodržuje, prípadne v ktorých nemôže dodržiavať platné právne predpisy na ochranu životného prostredia, s vyčíslením nákladov, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie súladu s týmito predpismi, a vyčíslenie škôd na životnom prostredí spôsobené doterajšou činnosťou objektu. Predstavuje vyhodnotenie záväzkov podniku z hľadiska ochrany životného prostredia, ktoré sa vzťahujú na tento majetok. Environmentálny dlh tvoria negatívne následky minulých antropogénnych aktivít na súčasný stav životného prostredia.

V peňažnom vyjadrení environmentálny dlh predstavuje náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na odstránenie alebo aspoň na eliminovanie negatívnych následkov doterajšej činnosti na jednotlivé zložky životného prostredia.

Do ohodnotenia environmentálneho dlhu treba zahrnúť náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na odstránenie nesúladu s príslušnou legislatívou v oblasti

– ochrany ovzdušia,

– ochrany a využívania nerastného bohatstva,

– ochrany a racionálneho využívania podzemných a povrchových vôd,

– ochrany a racionálneho využívania pôdy (poľnohospodárska a lesná),

– ochrany prírody a krajiny vrátane lesného fondu,

– odpadového hospodárstva,

– územného plánovania a stavebného poriadku.

Príloha č. 14 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

LESNÉ POZEMKY

Tabuľka č. I

Základná hodnota lesného pozemku pri priemernej polohe v € za ha

Drevina	Absolútna bonita
	do 18	20	22	24	26	28	30	32	34	36	38	40	42
Smrek	132,78	132,78	132,78	132,78	305,38	653,92	1 055,57	1 467,17	1 825,67	2 081,26	2 356,77	2 632,28	2 924,38
Jedľa	132,78	132,78	132,78	239,00	484,63	843,13	1 248,09	1 646,42	2 091,22	2 482,91	2 940,98	3 395,74
Borovica lesná	132,78	132,78	132,78	132,78	139,41	411,60	780,06	1 141,87	1 513,64
Borovica čierna, vejmutovka, limba	132,78	132,78	132,78	132,78	132,78	328,62	624,05	912,83	1 211,58
Borovica horská	132,78
Smrekovec	132,78	132,78	132,78	132,78	265,55	597,50	965,94	1 387,51	1 848,90	2 366,73	2 947,62	3 574,99
Dub	132,78	132,78	361,81	783,38	1 191,66	1 613,22	2 101,18	2 592,45	3 133,51	3 677,89
Dub cer	132,78	132,78	199,16	431,52	653,92	889,60	1 155,15	1 424,02	1 722,76	2 021,51
Brest, orech, ostatné tvrdé listnáče	132,78	132,78	252,27	547,70	833,17	1 131,91	1 470,49	1 815,71	2 194,12	2 572,53
Buk	132,78	132,78	132,78	192,52	474,67	746,86	1 015,73	1 341,03	1 659,70	2 008,23	2 303,66
Javor	132,78	132,78	132,78	132,78	189,21	544,38	912,83	1 254,73	1 589,99	1 958,44	2 263,83
Jaseň	132,78	132,78	132,78	132,78	192,52	554,34	929,43	1 281,29	1 619,86	1 994,95	2 306,98
Lipa	132,78	132,78	132,78	132,78	142,73	318,66	531,10	733,59	926,11	1 141,87	1 321,12
Pagaštan, gaštan jedlý, čerešňa, višňa, jabloň, hruška	132,78	132,78	132,78	132,78	152,69	341,90	574,25	790,02	999,14	1 234,81	1 427,34
Breza	132,78	132,78	132,78	786,70	1 457,21	2 127,73	2 798,25	3 468,76
Jelša	132,78	132,78	132,78	614,09	1 135,23	1 659,70
Jarabina	132,78	132,78	132,78	614,09	1 135,23	1 659,70	2 184,16	2 705,30
Topoľ domáci, vŕba, osika	132,78	132,78	152,69	693,75	1 397,46	2 270,46	3 140,14	4 013,14
Topoľ šľachtený	132,78	132,78	371,77	2 453,03	3 717,72	4 979,09	7 070,30	8 298,48
Agát	132,78	132,78	132,78	590,85	1 092,08	1 596,63
Hrab	132,78	132,78

Tabuľka č. II

Jednotkové hodnoty sadzieb faktora polohy lesného pozemku

Približovanie	Odvoz
priemerná vzdialenosť	sadzba	priemerná vzdialenosť	sadzba
m	€ za m³		€ za m³
1 – 100	0,2977	-11	0,4601
101 – 200	0,2646	11,1 – 12	0,4040
201 – 300	0,2314	12,1 – 13	0,3505
301 – 400	0,1978	13,1 – 14	0,2997
401 – 500	0,1660	14,1 – 15	0,2516
501 – 600	0,1358	15,1 – 16	0,2068
601 – 700	0,1036	16,1 – 17	0,1636
701 – 800	0,0727	17,1 – 18	0,1235
801 – 900	0,0435	18,1 – 19	0,0856
901 – 1 000	0,0136	19,1 – 20	0,0505
1 001 – 1 100	-0,0156	20,1 – 21	0,0176
1 101 – 1 200	-0,0441	21,1 – 22	-0,0126
1 201 – 1 300	-0,0727	22,1 – 23	-0,0402
1 301 – 1 400	-0,999	23,1 – 24	-0,0647
1 401 – 1 500	-0,1265	24,1 – 25	-0,0873
1 501 – 1 600	-0,1537	25,1 – 26	-0,1069
1 601 – 1 700	-0,1792	26,1 – 27	-0,1238
1 701 – 1 800	-0,2055	27,1 – 28	-0,1384
1 801 – 1 900	-0,2304	28,1 – 29	-0,1517
1 901 – 2 000	-0,2549	29,1 – 30	-0,1617
2 001 – 2 100	-0,2798	30,1 – 31	-0,1683
2 101 – 2 200	-0,3031	31,1 – 32	-0,1736
2 201 – 2 300	-0,3256	32,1 – 33	-0,1753
2 301 a viac	-0,3489	33,1 a viac	-0,1763

Hodnota faktora polohy sa určí vynásobením celkovej produkcie dreva stanovenej podľa podielu cieľového zastúpenia drevín z prílohy č. 14 tabuľky č. III jednotkovou hodnotou sadzby faktora polohy. Priemerná približovacia vzdialenosť je vzdialenosť v metroch od stredu lesného pozemku po miesto odvozu. Priemerná odvozná vzdialenosť je vzdialenosť v kilometroch z miesta nakladania na odvozný prostriedok po miesto spracovania, spotreby alebo expedície surového dreva.

Tabuľka č. III

Celková produkcia hrubiny v m³ na ha v rubnej dobe (Zcu_j,k)

Drevina (k)	Priemerná rubná doba (u)	Absolútna bonita (j)
10	12	14	16	18	20	22	24	26	28	30	32	34	36	38	40	42	44
Smrek	95		206	278	357	437	522	608	700	792	891	993	1 094	1 199	1 306	1 417	1 529	1 641
Jedľa (tis)	10	247	324	407	491	580	673	768	865	967	1 072	1 180	1 294	1 408	1 526	1 642
Duglaska	100		649	704	762	826	88	952	1 015
Borovica	105		232	305	377	454	531	606	686	852	844	920	1 001	1 080
Smrekovec	10		409	484	553	629	704	784	864	946	1 032	1 118	1 205
Dub (cer, brest)	120	216	277	334	398	465	527	588	658	723	788	855	915	978	1 039
Buk (javor, jaseň, lipa, gaštan jedlý, ost. tvrdé listnáče)	110	277	361	433	508	578	647	714	788	853	924	998	1 070	1 142	1 215	1 296
Hrab	80	75	112	160	217	280
Agát	50	51	87	115	142	172	207	243	281	322	365
Breza (jarabina, ost. mäkké listnáče)	60	59	99	149	201	256	325	393	468	543	618	693	768
Jelša	60		155	195	233	278	318	30	402	441
Topoľ (osika, vŕba)	40	147	186	241	297	351	413	476	558	645

Príloha č. 15 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

JEDNOTKOVÁ VÝCHODISKOVÁ HODNOTA PORASTU

Tabuľka č. I

OVOCNÉ STROMY

Druh	Tvar	V roku výsadby	Jednotková hodnota v € za 1 ks po roku výsadby	Hodnota sa znižuje ročne
			2. rok	3. rok	4. rok	5. rok	6. rok	7. rok	8. rok	9. rok	10. rok	11. rok	12. rok	13. rok	14. rok	po roku veku	o €
Jabloň a hruška	VK + PK	5,875	8,498	11,153	13,775	16,431	19,087	21,709	23,103	24,563	26,024	27,485	28,945	30,406	31,866	20	1,228
	ŠK	4,747	6,705	8,664	10,655	12,614	14,605	15,734	16,863	17,991	19,120	20,248	21,410			18	0,929
	voľný ZK	2,921	3,917	4,946	5,975	6,639	7,303	7,967	8,630							12	0,498
	vreteno
	kordón
	palmeta	2,921	3,917	4,946	5,676	6,406	7,170									9	0,498
Čerešňa	VK + PK	6,141	8,896	11,684	14,439	17,194	19,983	22,771	25,427	28,115	30,771	33,459	36,148	38,804	41,492	20	1,295
	nízkokmeň	5,145	7,469	9,825	12,149	14,506	15,966	17,460	18,921	20,414	21,908					15	1,095
Višňa		5,045	7,236	9,427	11,618	13,809	15,004	16,232	17,427	18,655	19,916					15	1,328
Slivka a poloslivka		4,315	5,909	7,502	9,095	10,688	12,315	13,012	13,742	14,439	15,170	15,867	16,597			18	0,863
Mirabelka, ringlota		4,149	5,543	6,971	8,365	9,792	11,220	11,585	11,950	12,315	12,680	13,045	13,444			18	0,697
Marhuľa		4,946	7,502	10,058	12,614	15,203	17,128	19,053	20,979	22,904	24,895					15	2,490
Broskyňa		4,747	7,535	10,323	13,112	15,037	16,962	18,887	20,912							12	2,987
Orech vlašský Gaštan jedlý		6,440	8,531	10,622	12,713	14,804	16,896	18,987	21,078	23,169	25,261	27,352	29,543	Do veku 20 rokov sa hodnota zvyšuje o 3,054 eura ročne	35	1,792
Egreš	krík/strom	0,830	0,963	1,162	1,461	1,759										8	0,332
Ríbezľa – červená	krík/strom	1,129	1,261	1,427	1,593	1,759										10	0,299
biela	krík/strom	1,129	1,261	1,427	1,892	2,324										10	0,365
čierna	krík/strom	1,129	1,261	1,427	2,124	2,855										10	0,465
Malinčie, černice	m²	0,498	0,597	0,664	0,763											6	0,133
Ostatné ovocné druhy (dula, mandľa, lieska, jarabina atď.)		3,651	4,182	4,714	5,245	5,809	6,307	6,805	7,303	7,801	8,298					15	0,664

Minimálna jednotková hodnota po znížení s ohľadom na vek je pri stromoch vysokokmenných a polokmenných 3,319 eura, pri štvrťkmenných 1,66 eura, pri zákrpkoch 0,664 eura, kríkoch a stromčekoch bobuľovín 0,332 eura. Jednotková hodnota sa znižuje až o 60 % pri stromoch a kríkoch neošetrovaných, minimálne slabého vzrastu alebo poškodených.

Jednotková hodnota sa znižuje až o 60 % pri stromoch a kríkoch neošetrovaných, minimálne slabého vzrastu alebo poškodených.

Tabuľka č. II

VINIČNÉ PORASTY (VRÁTANE ZARIADENIA VINÍC)

Druh	Tvar	Jednotková hodnota v € za 1 kus po	Hodnota sa znižuje ročne
výsadbe	1. roku	2. roku	3. roku	4. – 9. roku	po roku veku	o €
Vinič štepený	vedenie na hlavu	1,6265	1,8257	2,0248	2,2240	2,4232	0,2987	0,0996
vedenie stredové a vysoké	1,8257	2,1576	2,4232	3,9833	4,3152	0,2987	0,1992
Vinič pravokorenný	vedenie na hlavu	1,5269	1,7261	1,9252	2,1244	2,3236	0,2987	0,0996
vedenie stredové a vysoké	1,7261	2,0580	2,3236	3,8837	4,2156	0,2987	0,1992

Vinice s vysokým a so stredovým vedením musia mať po 3. roku po výsadbe kompletnú opornú konštrukciu, v opačnom prípade sa jednotkové hodnoty za jednotlivé kusy viniča znižujú o 20 %.

Tabuľka č. III

CHMEĽOVÉ PORASTY A ZARIADENIA CHMEĽNÍC

	Jednotková hodnota v € za 1 m²
Chmeľový porast	Zariadenie chmeľnice	Spolu
a) Bežné výsadby
– novozaložené chmeľnice²⁷⁾	0,1394	0,8298	0,9692
– zrážka za každý rok	0,0070	0,0415	0,0485

b) Bezvirózne výsadby
– novozaložené chmeľnice²⁷⁾	0,2324	0,8298	1,0622
– zrážka za každý rok veku	0,0116	0,0415	0,0531

27)

Novovysadený porast a nové zariadenie z drevených stĺpov a drôtov.

Tabuľka č. IV.1

VEKOVÉ HODNOTOVÉ FAKTORY PRE RUBNÚ DOBU 80, 100 a 120 ROKOV

SMREK

Vek	Rubná doba	Bonita
12	14	16	18	20	22	24	26	28	30	32	34	36	38	40	42
3	80-100	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0
120	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0
10	80	0,609	0,609	0,609	0,609	0,609	0,609	0,597	0,178	0,087	0,077	0,056	0,043	0,035	0,030	0,025	0,022
100	0,544	0,544	0,544	0,544	0,544	0,373	0,139	0,081	0,057	0,043	0,035	0,029	0,025	0,022	0,019	0,017
120	0,490	0,490	0,490	0,490	0,248	0,112	0,072	0,051	0,039	0,032	0,027	0,023	0,020	0,018	0,016	0,015
20	80	0,662	0,662	0,662	0,662	0,662	0,662	0,652	0,268	0,168	0,151	0,118	0,094	0,077	0,064	0,055	0,049
100	0,592	0,592	0,592	0,592	0,592	0,405	0,152	0,122	0,110	0,085	0,074	0,063	0,054	0,047	0,042	0,038
120	0,533	0,533	0,533	0,533	0,270	0,122	0,079	0,077	0,076	0,062	0,056	0,050	0,044	0,039	0,035	0,032
30	80	0,717	0,717	0,717	0,717	0,717	0,717	0,708	0,367	0,261	0,237	0,191	0,155	0,126	0,106	0,091	0,080
100	0,640	0,640	0,640	0,640	0,640	0,438	0,165	0,167	0,172	0,133	0,119	0,104	0,089	0,077	0,069	0,062
120	0,577	0,577	0,577	0,577	0,292	0,132	0,085	0,105	0,119	0,098	0,091	0,082	0,072	0,064	0,058	0,053
40	80	0,772	0,772	0,772	0,772	0,772	0,772	0,764	0,474	0,370	0,337	0,278	0,227	0,186	0,155	0,134	0,118
100	0,689	0,689	0,689	0,689	0,689	0,472	0,178	0,215	0,243	0,189	0,173	0,152	0,130	0,114	0,101	0,091
120	0,621	0,621	0,621	0,621	0,314	0,142	0,092	0,136	0,168	0,139	0,133	0,121	0,106	0,094	0,085	0,077
50	80	0,828	0,828	0,828	0,828	0,828	0,828	0,822	0,590	0,495	0,452	0,380	0,314	0,257	0,240	0,307	0,358
100	0,739	0,739	0,739	0,739	0,739	0,506	0,191	0,268	0,325	0,253	0,237	0,210	0,180	0,175	0,232	0,277
120	0,666	0,666	0,666	0,666	0,337	0,152	0,099	0,169	0,225	0,187	0,182	0,167	0,146	0,145	0,195	0,235
60	80	0,884	0,884	0,884	0,884	0,884	0,884	0,880	0,716	0,640	0,586	0,502	0,417	0,458	0,521	0,568	0,601
100	0,790	0,790	0,790	0,790	0,790	0,541	0,205	0,325	0,420	0,328	0,313	0,279	0,321	0,381	0,428	0,464
120	0,712	0,712	0,712	0,712	0,360	0,162	0,106	0,205	0,291	0,242	0,240	0,221	0,262	0,316	0,359	0,394
70	80	0,942	0,942	0,942	0,942	0,942	0,942	0,940	0,852	0,807	0,741	0,646	0,708	0,748	0,776	0,797	0,812
100	0,841	0,841	0,841	0,841	0,841	0,576	0,219	0,387	0,530	0,415	0,403	0,474	0,524	0,567	0,601	0,628
120	0,758	0,758	0,758	0,758	0,383	0,173	0,113	0,244	0,367	0,306	0,309	0,376	0,426	0,470	0,504	0,533
80	80	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000
100	0,893	0,893	0,893	0,893	0,893	0,612	0,233	0,455	0,657	0,560	0,624	0,669	0,700	0,731	0,754	0,773
120	0,805	0,805	0,805	0,805	0,407	0,184	0,121	0,287	0,455	0,413	0,478	0,531	0,570	0,606	0,633	0,656
90	100	0,946	0,946	0,946	0,946	0,946	0,648	0,465	0,661	0,804	0,793	0,826	0,844	0,858	0,872	0,883	0,891
120	0,853	0,853	0,853	0,853	0,431	0,194	0,241	0,417	0,557	0,584	0,632	0,670	0,698	0,723	0,742	0,757
100	100	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000
120	0,901	0,901	0,901	0,901	0,456	0,300	0,518	0,630	0,693	0,736	0,765	0,793	0,814	0,829	0,840	0,850
110	120	0,950	0,950	0,950	0,950	0,480	0,665	0,771	0,822	0,853	0,875	0,890	0,903	0,913	0,920	0,926	0,932
120	120	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000

Tabuľka č. IV.2

VEKOVÉ HODNOTOVÉ FAKTORY PRE RUBNÚ DOBU 80, 100 a 120 ROKOV

JEDĽA

Vek	Rubná doba	Bonita
12	14	16	18	20	22	24	26	28	30	32	34	36	38	40
3	80-100	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0
120	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0
10	80	0,595	0,595	0,595	0,595	0,595	0,441	0,171	0,111	0,088	0,073	0,055	0,043	0,036	0,030	0,026
100	0,530	0,530	0,530	0,530	0,530	0,204	0,109	0,072	0,053	0,042	0,035	0,029	0,025	0,022	0,020
120	0,476	0,476	0,476	0,373	0,146	0,087	0,062	0,047	0,038	0,031	0,027	0,023	0,020	0,018	0,016
20	80	0,651	0,651	0,651	0,651	0,651	0,514	0,261	0,197	0,169	0,149	0,117	0,096	0,081	0,071	0,063
100	0,579	0,579	0,579	0,579	0,579	0,238	0,166	0,127	0,102	0,086	0,074	0,065	0,058	0,052	0,047
120	0,520	0,520	0,520	0,408	0,159	0,102	0,095	0,083	0,072	0,064	0,057	0,051	0,047	0,043	0,039
30	80	0,707	0,707	0,707	0,707	0,707	0,590	0,360	0,294	0,263	0,239	0,191	0,159	0,137	0,121	0,108
100	0,629	0,629	0,629	0,629	0,629	0,272	0,229	0,189	0,159	0,138	0,121	0,107	0,097	0,088	0,081
120	0,565	0,565	0,565	0,443	0,173	0,117	0,131	0,124	0,112	0,102	0,093	0,085	0,078	0,073	0,068
40	80	0,764	0,764	0,764	0,764	0,764	0,667	0,467	0,403	0,371	0,345	0,280	0,235	0,205	0,182	0,165
100	0,679	0,679	0,679	0,679	0,679	0,308	0,297	0,259	0,225	0,198	0,176	0,159	0,145	0,133	0,123
120	0,610	0,610	0,610	0,479	0,187	0,132	0,169	0,170	0,159	0,148	0,136	0,126	0,117	0,109	0,103
50	80	0,821	0,821	0,821	0,821	0,821	0,747	0,584	0,527	0,496	0,469	0,385	0,327	0,287	0,257	0,314
100	0,731	0,731	0,731	0,731	0,731	0,345	0,372	0,338	0,300	0,270	0,243	0,221	0,203	0,188	0,235
120	0,656	0,656	0,656	0,515	0,201	0,148	0,212	0,221	0,212	0,201	0,187	0,175	0,164	0,154	0,196
60	80	0,880	0,880	0,880	0,880	0,880	0,829	0,711	0,666	0,641	0,614	0,510	0,437	0,467	0428	0,374
100	0,783	0,783	0,783	0,783	0,783	0,583	0,453	0,427	0,388	0,354	0,321	0,295	0,330	0,386	0,430
120	0,703	0,703	0,703	0,551	0,215	0,164	0,258	0,280	0,274	0,263	0,248	0,234	0,267	0,317	0,358
70	80	0,940	0,940	0,940	0,940	0,940	0,913	0,849	0,823	0,808	0,786	0,659	0,570	0,749	0,779	0,803
100	0,836	0,836	0,836	0,836	0,836	0,422	0,541	0,528	0,489	0,452	0,415	0,385	0,530	0,570	0,601
120	0,751	0,751	0,751	0,589	0,230	0,181	0,308	0,346	0,345	0,337	0,321	0,306	0,429	0,468	0,500
80	80	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000
100	0,890	0,890	0,890	0,890	0,890	0,462	0,636	0,642	0,605	0,575	0,630	0,676	0,707	0,731	0,748
120	0,799	0,799	0,799	0,627	0,245	0,198	0,363	0,421	0,427	0,428	0,487	0,536	0,572	0,601	0,623
90	100	0,944	0,944	0,944	0,944	0,944	0,503	0,741	0,771	0,756	0,799	0,827	0,849	0,863	0,874	0,881
120	0,848	0,848	0,848	0,665	0,260	0,216	0,422	0,505	0,534	0,595	0,639	0,673	0,699	0,719	0,734
100	100	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000
120	0,898	0,898	0,898	0,704	0,275	0,428	0,570	0,655	0,706	0,744	0,772	0,793	0,809	0,822	0,833
110	120	0,949	0,949	0,949	0,744	0,291	0,727	0,796	0,836	0,860	0,878	0,892	0,902	0,909	0,915	0,920
120	120	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000

Tabuľka č. IV.3

VEKOVÉ HODNOTOVÉ FAKTORY PRE RUBNÚ DOBU 80, 100 a 120 ROKOV

BOROVICA

Vek	Rubná doba	Bonita
12	14	16	18	20	22	24	26	28	30	32	34
3	80-120	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0
120	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0
10	80	0,540	0,540	0,540	0,540	0,540	0,359	0,199	0,126	0,126	0,108	0,078	0,061
100	0,474	0,474	0,474	0,474	0,474	0,297	0,153	0,123	0,085	0,063	0,050	0,041
120	0,420	0,420	0,420	0,420	0,420	0,202	0,119	0,080	0,061	0,047	0,039	0,033
20	80	0,603	0,603	0,603	0,603	0,603	0,442	0,294	0,219	0,219	0,187	0,135	0,106
100	0,529	0,529	0,529	0,529	0,529	0,366	0,226	0,214	0,148	0,110	0,087	0,072
120	0,469	0,469	0,469	0,469	0,469	0,249	0,176	0,140	0,105	0,082	0,067	0,057
30	80	0,667	0,667	0,667	0,667	0,667	0,528	0,394	0,321	0,321	0,274	0,198	0,155
100	0,585	0,585	0,585	0,585	0,585	0,437	0,304	0,314	0,217	0,161	0,127	0,105
120	0,519	0,519	0,519	0,519	0,519	0,298	0,237	0,205	0,154	0,120	0,098	0,083
40	80	0,731	0,731	0,731	0,731	0,731	0,617	0,501	0,433	0,433	0,370	0,268	0,210
100	0,641	0,641	0,641	0,641	0,641	0,510	0,386	0,424	0,293	0,217	0,172	0,142
120	0,569	0,569	0,569	0,569	0,569	0,348	0,301	0,276	0,208	0,163	0,133	0,112
50	80	0,797	0,797	0,797	0,797	0,797	0,709	0,615	0,556	0,556	0,475	0,344	0,269
100	0,699	0,699	0,699	0,699	0,699	0,586	0,473	0,544	0,376	0,278	0,220	0,182
120	0,620	0,620	0,620	0,620	0,620	0,399	0,369	0,355	0,267	0,209	0,171	0,144
60	80	0,864	0,864	0,864	0,864	0,864	0,803	0,736	0,690	0,690	0,590	0,427	0,411
100	0,757	0,757	0,757	0,757	0,757	0,664	0,566	0,676	0,468	0,346	0,274	0,279
120	0,672	0,672	0,672	0,672	0,672	0,452	0,442	0,441	0,332	0,259	0,212	0,220
70	80	0,931	0,931	0,931	0,931	0,931	0,900	0,864	0,838	0,838	0,717	0,679	0,728
100	0,817	0,817	0,817	0,817	0,817	0,744	0,665	0,821	0,568	0,420	0,435	0,493
120	0,725	0,725	0,725	0,725	0,725	0,507	0,519	0,535	0,403	0,315	0,337	0,390
80	80	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000
100	0,877	0,877	0,877	0,877	0,877	0,827	0,770	0,980	0,677	0,585	0,641	0,678
120	0,778	0,778	0,778	0,778	0,778	0,563	0,600	0,639	0,481	0,439	0,496	0,535
90	100	0,938	0,938	0,938	0,938	0,938	0,912	0,882	1,154	0,798	0,801	0,828	0,843
120	0,832	0,832	0,832	0,832	0,832	0,621	0,687	0,752	0,567	0,601	0,641	0,666
100	100	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000
120	0,887	0,887	0,887	0,887	0,887	0,681	0,780	0,652	0,711	0,750	0,774	0,790
110	120	0,943	0,943	0,943	0,943	0,943	0,743	0,878	0,833	0,857	0,880	0,892	0,899
120	120	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000

Tabuľka č. IV.4

VEKOVÉ HODNOTOVÉ FAKTORY PRE RUBNÚ DOBU 80, 100 a 120 ROKOV

SMREKOVEC

Vek	Rubná doba	Bonita
20	22	24	26	28	30	32	34	36	38	40
3	80-100	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0
120	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0
10	80	0,545	0,545	0,190	0,103	0,071	0,054	0,043	0,033	0,026	0,021	0,018
100	0,478	0,344	0,116	0,069	0,048	0,036	0,028	0,023	0,019	0,016	0,014
120	0,425	0,126	0,068	0,046	0,034	0,027	0,022	0,018	0,015	0,013	0,012
20	80	0,607	0,607	0,285	0,194	0,154	0,131	0,113	0,095	0,080	0,069	0,061
100	0,533	0,384	0,174	0,129	0,104	0,087	0,074	0,065	0,057	0,051	0,046
120	0,473	0,140	0,102	0,087	0,075	0,066	0,058	0,052	0,047	0,043	0,039
30	80	0,670	0,670	0,387	0,295	0,251	0,222	0,198	0,171	0,148	0,131	0,117
100	0,588	0,424	0,236	0,197	0,169	0,148	0,129	0,117	0,106	0,097	0,089
120	0,523	0,155	0,138	0,132	0,122	0,112	0,101	0,095	0,087	0,081	0,076
40	80	0,734	0,734	0,495	0,407	0,362	0,330	0,301	0,266	0,235	0,211	0,190
100	0,645	0,464	0,302	0,272	0,243	0,220	0,196	0,182	0,168	0,155	0,145
120	0,573	0,170	0,177	0,182	0,176	0,166	0,154	0,147	0,138	0,130	0,123
50	80	0,799	0,799	0,610	0,533	0,489	0,458	0,425	0,383	0,343	0,319	0,370
100	0,702	0,505	0,372	0,356	0,329	0,305	0,277	0,263	0,245	0,235	0,281
120	0,623	0,185	0,218	0,238	0,238	0,230	0,217	0,212	0,202	0,197	0,239
60	80	0,865	0,865	0,732	0,672	0,636	0,609	0,575	0,528	0,514	0,562	0,594
100	0,760	0,547	0,447	0,449	0,428	0,406	0,375	0,362	0,367	0,414	0,452
120	0,675	0,200	0,262	0,301	0,310	0,307	0,294	0,292	0,302	0,347	0,384
70	80	0,932	0,932	0,862	0,827	0,805	0,788	0,757	0,736	0,768	0,790	0,809
100	0,818	0,589	0,526	0,553	0,542	0,525	0,494	0,505	0,549	0,583	0,616
120	0,727	0,215	0,308	0,370	0,392	0,397	0,387	0,408	0,451	0,488	0,523
80	80	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000
100	0,878	0,632	0,611	0,668	0,673	0,666	0,652	0,686	0,715	0,738	0,761
120	0,780	0,231	0,357	0,448	0,487	0,503	0,511	0,554	0,588	0,618	0,647
90	100	0,939	0,676	0,700	0,796	0,824	0,814	0,837	0,850	0,864	0,926	0,889
120	0,834	0,247	0,410	0,534	0,596	0,616	0,655	0,686	0,711	0,776	0,755
100	100	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000
120	0,888	0,365	0,585	0,670	0,723	0,756	0,783	0,807	0,822	0,838	0,849
110	120	0,944	0,678	0,792	0,841	0,871	0,886	0,899	0,910	0,916	0,924	0,932
120	120	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000

Tabuľka č. IV.5

VEKOVÉ HODNOTOVÉ FAKTORY PRE RUBNÚ DOBU 120, 140 a 160 ROKOV

DUB

Vek	Rubná doba	Bonita
10	12	14	16	18	20	22	24	26	28	30	32	34	36
3	120	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0
140	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0
160	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0
10	120	0,437	0,437	0,437	0,437	0,239	0,102	0,060	0,043	0,033	0,027	0,022	0,019	0,0163	0,014
140	0,393	0,393	0,393	0,393	0,128	0,067	0,043	0,032	0,025	0,021	0,017	0,015	0,013	0,012
160	0,356	0,356	0,356	0,356	0,104	0,058	0,038	0,028	0,023	0,019	0,016	0,014	0,012	0,011
20	120	0,484	0,484	0,484	0,484	0,265	0,156	0,099	0,079	0,070	0,060	0,052	0,046	0,041	0,037
140	0,435	0,435	0,435	0,435	0,142	0,103	0,071	0,059	0,053	0,046	0,041	0,037	0,033	0,030
160	0,394	0,394	0,394	0,394	0,116	0,089	0,063	0,053	0,048	0,042	0,037	0,034	0,031	0,028
30	120	0,532	0,532	0,532	0,532	0,292	0,214	0,141	0,120	0,113	0,098	0,087	0,078	0,071	0,065
140	0,479	0,479	0,479	0,479	0,156	0,141	0,101	0,089	0,086	0,076	0,068	0,062	0,057	0,053
160	0,433	0,433	0,433	0,433	0,127	0,122	0,090	0,080	0,078	0,069	0,063	0,057	0,053	0,049
40	120	0,581	0,581	0,581	0,581	0,318	0,276	0,187	0,166	0,163	0,144	0,129	0,117	0,107	0,099
140	0,522	0,522	0,522	0,522	0,171	0,152	0,134	0,123	0,123	0,111	0,101	0,093	0,087	0,081
160	0,473	0,473	0,473	0,473	0,139	0,157	0,119	0,111	0,112	0,101	0,093	0,086	0,080	0,075
50	120	0,631	0,631	0,631	0,631	0,346	0,343	0,237	0,218	0,220	0,197	0,178	0,163	0,151	0,141
140	0,567	0,567	0,567	0,567	0,185	0,227	0,170	0,162	0,168	0,152	0,140	0,130	0,122	0,115
160	0,513	0,513	0,513	0,513	0,151	0,195	0,151	0,145	0,152	0,139	0,129	0,120	0,113	0,106
60	120	0,681	0,681	0,681	0,681	0,373	0,415	0,292	0,275	0,287	0,259	0,237	0,219	0,205	0,235
140	0,612	0,612	0,612	0,612	0,200	0,274	0,209	0,204	0,218	0,201	0,187	0,175	0,165	0,192
160	0,554	0,554	0,554	0,554	0,163	0,236	0,186	0,183	0,198	0,183	0,171	0,160	0,152	0,177
70	120	0,733	0,733	0,733	0,733	0,401	0,492	0,352	0,340	0,364	0,332	0,307	0,306	0,341	0,368
140	0,658	0,658	0,658	0,658	0,215	0,325	0,252	0,252	0,277	0,257	0,242	0,244	0,275	0,300
160	0,596	0,596	0,596	0,596	0,175	0,280	0,223	0,226	0,251	0,234	0,221	0,224	0,253	0,277
80	120	0,784	0,784	0,784	0,784	0,430	0,575	0,417	0,412	0,454	0,418	0,421	0,450	0,478	0,499
140	0,705	0,705	0,705	0,705	0,230	0,380	0,299	0,306	0,345	0,324	0,331	0,359	0,386	0,407
160	0,638	0,638	0,638	0,638	0,187	0,327	0,265	0,274	0,313	0,295	0,303	0,329	0,355	0,376
90	120	0,837	0,837	0,837	0,837	0,459	0,664	0,488	0,493	0,557	0,538	0,572	0,596	0,615	0,629
140	0,752	0,752	0,752	0,752	0,246	0,438	0,350	0,366	0,424	0,417	0,450	0,475	0,496	0,513
160	0,681	0,681	0,681	0,681	0,200	0,378	0,310	0,328	0,384	0,380	0,412	0,436	0,457	0,473
100	120	0,891	0,891	0,891	0,891	0,488	0,759	0,565	0,630	0,677	0,696	0,719	0,734	0,747	0,756
140	0,800	0,800	0,800	0,800	0,262	0,501	0,405	0,468	0,515	0,539	0,566	0,586	0,603	0,617
160	0,725	0,725	0,725	0,725	0,213	0,432	0,359	0,420	0,467	0,491	0,518	0,537	0,556	0,569
110	120	0,945	0,945	0,945	0,945	0,518	0,862	0,786	0,817	0,839	0,853	0,864	0,871	0,877	0,882
140	0,849	0,849	0,849	0,849	0,278	0,569	0,563	0,606	0,639	0,660	0,680	0,694	0,708	0,719
160	0,769	0,769	0,769	0,769	0,226	0,491	0,499	0,543	0,578	0,602	0,622	0,637	0,652	0,663
120	120	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000
140	0,899	0,899	0,899	0,899	0,536	0,661	0,717	0,742	0,761	0,775	0,787	0,797	0,807	0,815
160	0,814	0,814	0,814	0,814	0,436	0,570	0,635	0,665	0,689	0,706	0,720	0,732	0,743	0,752
130	120
140	0,949	0,949	0,949	0,949	0,780	0,836	0,860	0,872	0,883	0,890	0,896	0,902	0,906	0,909
160	0,859	0,859	0,859	0,859	0,634	0,720	0,762	0,782	0,799	0,811	0,820	0,828	0,834	0,839
140	120
140	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000
160	0,905	0,905	0,905	0,905	0,812	0,862	0,886	0,897	0,905	0,911	0,915	0,918	0,921	0,922
150	120
140
160	0,952	0,952	0,952	0,952	0,908	0,934	0,947	0,951	0,955	0,957	0,960	0,962	0,963	0,963
160	120
140
160	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000

Tabuľka č. IV.6

VEKOVÉ HODNOTOVÉ FAKTORY PRE RUBNÚ DOBU 100, 120 a 140 ROKOV

BUK

Vek	Rubná doba	Bonita
10	12	14	16	18	20	22	24	26	28	30	32	34	36	38
3	100	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0
120	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0
140	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0
10	100	0,399	0,399	0,399	0,399	0,399	0,316	0,106	0,064	0,046	0,037	0,030	0,026	0,023	0,021	0,019
120	0,348	0,348	0,348	0,348	0,348	0,085	0,056	0,041	0,034	0,029	0,026	0,023	0,021	0,020	0,019
140	0,308	0,308	0,308	0,308	0,308	0,061	0,046	0,036	0,032	0,029	0,027	0,025	0,024	0,023	0,023
20	100	0,462	0,462	0,462	0,462	0,462	0,366	0,163	0,123	0,101	0,088	0,078	0,070	0,065	0,061	0,057
120	0,403	0,403	0,403	0,403	0,403	0,099	0,086	0,080	0,074	0,070	0,066	0,063	0,061	0,059	0,057
140	0,356	0,356	0,356	0,356	0,356	0,070	0,070	0,071	0,070	0,068	0,068	0,067	0,068	0,069	0,069
30	100	0,525	0,525	0,525	0,525	0,525	0,416	0,224	0,189	0,162	0,146	0,133	0,122	0,115	0,109	0,103
120	0,458	0,458	0,458	0,458	0,458	0,112	0,118	0,123	0,119	0,116	0,112	0,109	0,107	0,106	0,104
140	0,405	0,405	0,405	0,405	0,405	0,080	0,097	0,109	0,112	0,114	0,116	0,117	0,120	0,123	0,125
40	100	0,590	0,590	0,590	0,590	0,590	0,467	0,288	0,261	0,231	0,212	0,196	0,183	0,174	0,166	0,158
120	0,515	0,515	0,515	0,515	0,515	0,126	0,152	0,170	0,170	0,169	0,166	0,163	0,162	0,162	0,159
140	0,455	0,455	0,455	0,455	0,455	0,090	0,124	0,150	0,159	0,166	0,171	0,175	0,181	0,188	0,192
50	100	0,656	0,656	0,656	0,656	0,656	0,519	0,355	0,340	0,307	0,288	0,270	0,254	0,244	0,235	0,225
120	0,572	0,572	0,572	0,572	0,572	0,140	0,188	0,221	0,226	0,229	0,229	0,226	0,227	0,229	0,227
140	0,506	0,506	0,506	0,506	0,506	0,100	0,154	0,195	0,212	0,225	0,235	0,243	0,254	0,266	0,274
60	100	0,722	0,722	0,722	0,722	0,722	0,572	0,426	0,426	0,393	0,375	0,355	0,338	0,326	0,318	0,372
120	0,631	0,631	0,631	0,631	0,631	0,155	0,225	0,277	0,289	0,298	0,301	0,301	0,304	0,309	0,375
140	0,557	0,557	0,557	0,557	0,557	0,110	0,184	0,245	0,271	0,293	0,309	0,322	0,341	0,359	0,453
70	100	0,790	0,790	0,790	0,790	0,790	0,626	0,501	0,521	0,489	0,474	0,453	0,435	0,484	0,559	0,619
120	0,690	0,690	0,690	0,690	0,690	0,169	0,265	0,338	0,359	0,376	0,384	0,388	0,452	0,543	0,624
140	0,610	0,610	0,610	0,610	0,610	0,120	0,217	0,299	0,337	0,370	0,395	0,416	0,505	0,631	0,753
80	100	0,859	0,859	0,859	0,859	0,859	0,680	0,581	0,624	0,596	0,586	0,584	0,651	0,713	0,762	0,803
120	0,750	0,750	0,750	0,750	0,750	0,184	0,307	0,406	0,438	0,466	0,495	0,580	0,665	0,741	0,809
140	0,663	0,663	0,663	0,663	0,663	0,131	0,251	0,359	0,411	0,458	0,510	0,622	0,744	0,861	0,976
90	100	0,929	0,929	0,929	0,929	0,929	0,736	0,664	0,738	0,716	0,813	0,825	0,855	0,886	0,909	0,928
120	0,811	0,811	0,811	0,811	0,811	0,199	0,351	0,479	0,527	0,645	0,699	0,762	0,826	0,883	0,936
140	0,717	0,717	0,717	0,717	0,717	0,142	0,287	0,424	0,494	0,634	0,720	0,817	0,925	1,026	1,129
100	100	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000
120	0,873	0,873	0,873	0,873	0,873	0,270	0,529	0,650	0,735	0,794	0,848	0,890	0,933	0,972	1,008
140	0,772	0,772	0,772	0,772	0,772	0,192	0,432	0,575	0,690	0,780	0,872	0,955	1,044	1,129	1,216
110	100
120	0,936	0,936	0,936	0,936	0,936	0,679	0,795	0,849	0,895	0,926	0,946	0,963	0,985	1,007	1,027
140	0,827	0,827	0,827	0,827	0,827	0,484	0,650	0,751	0,840	0,910	0,973	1,033	1,103	1,170	1,239
120	100
120	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000
140	0,884	0,884	0,884	0,884	0,884	0,712	0,818	0,885	0,939	0,983	1,029	1,073	1,119	1,162	1,206
130	100
120
140	0,942	0,942	0,942	0,942	0,942	0,890	0,942	0,970	0,991	1,010	1,031	1,052	1,079	1,101	1,126
140	100
120
140	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000	1,000

Tabuľka č. V

HODNOTA ŤAŽBOVÉHO VÝNOSU HUŤ V RUBNEJ DOBE (u) PRI PLNOM ZAKMENENÍ

Drevina	Rubná doba	Bonita
10	12	14	16	18	20	22	24	26	28	30	32	34	36	38	40	42
Smrek	80		99936	99936	99936	99936	99936	99936	100427	159741	248659	269640	343540	421500	499836	582940	665791	750400
100	102873	102873	102873	102873	102873	115564	183236	260963	339199	422074	504949	592759	681369	769946	858917	949200
120	105897	105897	105897	105897	135824	209467	283609	369914	456073	546198	636734	727745	819474	913541	1008625	1103800
Jedľa	80	113818	113818	113818	113818	113818	123910	185152	238507	279558	319780	397348	481527	565302	651254	737323
100	117374	117374	117374	117374	117374	169101	242305	324032	406378	492951	580355	671865	764288	859437	956629
120	121040	121040	121040	130923	202391	281161	360986	449777	540040	632983	726544	825048	924636	1027034	1131228
Borovica	80	135810	135810	135810	135810	135810	150802	186676	233475	233475	255003	311962	368999
100	139970	139970	139970	139970	139970	160141	210700	236100	294083	360353	426995	493863
120	144258	144258	144258	144258	144258	185387	240215	305460	370564	445080	520745	597000
Smrekovec	80		129162	129162	180162	246754	312699	379532	448684	553367	669288	795958	936602
100	132961	145073	230145	318845	415284	518955	633482	759899	895479	1042356	1198119
120	136872	220245	321006	425644	535120	653588	780553	91744	1066765	1224632	1392450
Buk	100	120672	120672	120672	120672	120672	127650	194540	261134	322429	383199	442248	501116	554607	607991	659920
120	124540	124540	124540	124540	124540	218301	284066	351226	404591	458147	504789	551288	587720	622819	655460
140	128531	128531	128531	128531	128531	268493	326359	384711	424881	464538	493163	520223	535040	549192	559531
Dub	120	159431	159431	159431	159431	194959	301114	430024	559038	690995	824073	967674	1112543	1266687	1421532
140	164283	164283	164283	164283	262883	396001	554024	712907	871211	1029968	1197939	1365953	1541256	1716990
160	169281	169281	169281	169281	296704	440741	610294	781546	949987	1119017	1298063	1477709	1663638	1851774

Tabuľka č. VI

Celkové pestovné náklady založenia lesného porastu (c) vo veku 3 rokov podľa drevín

Celkové náklady v € na ha drevín
Smrek	Jedľa	Borovica	Smrekovec	Dub	Buk
2 499,50	2 824,80	3 525,19	3 379,14	3 863,77	3 123,55

Tabuľka č. VII

KOEFICIENTY NA STANOVENIE ZÁKLADNEJ HODNOTY PORASTOV OSTATNÝCH ZASTÚPENÝCH DREVÍN (kd)

Drevina	Priradené dreviny	Koeficient
smrek	smrek obyčajný, pichľavý, čierny, omorika, ostatné druhy rodu „smrek“	1,00
jedľa	jedľa biela, obrovská, kaukazská, vznešená, ostatné druhy rodu „jedľa“	1,00
duglaska tisolistá, sivá	0,67
tis obyčajný	1,00
borovica	borovica lesná	1,00
borovica čierna, Banksova, hladká (vejmutovka), balkánska, ťažká, tuhá, limba ostatné druhy rodu „borovica“	0,80
borovica horská (kosodrevina, absolútna bonita 12)	-
smrekovec	smrekovec opadavý, ostatné druhy rodu „smrekovec“	1,00
buk	buk lesný	1,00
hrab obyčajný	0,60
javor horský, mliečny, poľný, jaseňolistý, ostatné druhy rodu „javor“	1,08
jaseň štíhly, americký, ostatné druhy rodu „jaseň“	1,10
lipa malolistá, veľkolistá, striebristá, ostatné druhy rodu „lipa“	0,63
pagaštan konský, gaštan jedlý	0,68
čerešňa vtáčia, čremcha strapcovitá, višňa mahalebka	0,68
hruška obyčajná, jabloň planá	0,68
dub	dub letný, zimný, červený, močiarny, ostatné druhy rodu „dub“	1,00
dub, cer	0,50
brest horský, hrabolistý, väz, ostatné druhy rodu „brest“	0,70
orech čierny, vlašský	0,70
platan východný, západný, javorolistý	0,70
breza bradavičnatá, biela, ostatné druhy rodu „breza“	0,80
jelša lepkavá, sivá, zelená, ostatné druhy rodu „jelša“	0,70
jarabina vtáčia, mukyňa, brekyňa	0,70
agát biely	0,70
ostatné mäkké listnáče	0,80
topoľ čierny, biely, ostatné domáce topole	1,05
šľachtené topole	1,75
topoľ osika	0,95
vŕba biela, krehká, rakyta, ostatné druhy rodu „vŕba“	0,75

Tabuľka č. VIII

Jednotkové hodnoty sadzieb faktora polohy lesného porastu

Priemerná približovacia vzdialenosť	Priemerná odvozná vzdialenosť
m	€ za m³	km	€ za m³
1 – 100	1,5604	– 11	2,4099
101 – 200	1,3845	11,1 – 12	2,1178
201 – 300	1,2116	12,1 – 13	1,8396
301 – 400	1,0413	13,1 – 14	1,5741
401 – 500	0,8723	14,1 – 15	1,3221
501 – 600	0,7084	15,1 – 16	1,0844
601 – 700	0,5447	16,1 – 17	0,8594
701 – 800	0,3847	17,1 – 18	0,6486
801 – 900	0,2270	18,1 – 19	0,4498
901 – 1 000	0,0727	19,1 – 20	0,2646
1 001 – 1 100	– 0,0807	20,1 – 21	0,0943
1 101 – 1 200	– 0,2307	21,1 – 22	– 0,0641
1 201 – 1 300	– 0,3781	22,1 – 23	– 0,2085
1 301 – 1 400	– 0,5231	23,1 – 24	– 0,3396
1 401 – 1 500	– 0,6649	24,1 – 25	– 0,4567
1 501 – 1 600	– 0,8040	25,1 – 26	– 0,5620
1 601 – 1 700	– 0,9414	26,1 – 27	– 0,6536
1 701 – 1 800	– 1,0755	27,1 – 28	– 0,7279
1 801 – 1 900	– 1,2076	28,1 – 29	– 0,7957
1 901 – 2 000	– 1,3371	29,1 – 30	– 0,8464
2 001 – 2 100	– 1,4635	30,1 – 31	– 0,8843
2 101 – 2 200	– 1,5878	31,1 – 32	– 0,9082
2 201 – 2 300	– 1,7082	32,1 – 33	– 0,9195
2 300 a viac	– 1,8280	33,1 a viac	– 0,9235

Tabuľka č. IX

ZRÁŽKY Z HODNOTY LESNÉHO PORASTU V DÔSLEDKU JEHO POŠKODENIA

Stupeň poškodenia	Odlisteniev %	Zrážka zo základnej ceny v % podľa dosiahnutého vekového stupňa
1	2	3	4	5	6	7	8	9	10	11	12	13	14	15	16
0	do 10	–	–	–	–	–	–	–	–	–	–	–	–	–	–	–	–
1	11 – 25	–	–	–	–	2	4	4	6	5	4	3	2	2	2	1	–
2	26 – 60	50	50	50	4	4	10	11	16	12	9	8	5	5	4	3	2
3	61 – 95	80	80	80	6	7	15	18	25	19	15	12	8	7	6	5	4
4	96 – 100	100	100	100	7	8	19	22	32	24	18	15	11	9	8	7	6

Údaje v tabuľke sa vzťahujú spravidla na poškodenie imisiami. Primerane ich možno použiť aj pri poškodení iným škodlivým činiteľom, ak ho charakterizuje odlistenie.

Tabuľka č. X

OKRASNÉ DREVINY

Pol. č.	Druh	Jednotková hodnota v € za kus, pri živých plotoch za 1 bm
do	do	do	do	do	do	do	nad
5 rokov	10 rokov	15 rokov	20 rokov	25 rokov	30 rokov	35 rokov	35 rokov
1	Listnaté stromy	4,78	5,97	7,30	8,80	11,22	13,68	16,60	18,26
2	Listnaté stromy	7,17	8,96	10,95	13,18	16,83	20,51	24,90	27,38
tvarované
previsnuté,
popínavé,
farebné
3	Ihličnaté stromy	4,32	5,48	6,31	7,80	9,63	11,62	13,11	15,93
4	Ihličnaté stromy	6,90	8,76	10,09	12,28	15,40	18,59	20,98	25,23
tvarované
previsnuté,
popínavé,
zákrpky
farebné
5	Kry	2,99	3,98	–	–	–	–	–	–
6	Živé ploty – listnaté	3,32	3,98	–	–	–	–	–	–
ihličnaté	2,99	3,65	–	–	–	–	–	–
7	Rastliny – pivonky,	1,99	–	–	–	–	–	–	–
ruže, stálozelené,
otáčavé, clematis
8	Azalky, rhododendróny	1,99	3,32	3,98	5,31	–	–	–	–

Jednotková hodnota sa znižuje až o 60 % pri neošetrovaných, poškodených alebo prestarnutých drevinách.

Najvyššie dosiahnuté jednotkové hodnoty platia aj pre ďalšie roky veku okrasných drevín.

Ak ide o celoplošný výskyt lesných a okrasných stromov na iných než lesných pozemkoch na minimálnej ploche 1 000 m², ohodnotia sa ako lesný porast.

Pri prirodzene založených porastoch (vzniknutých náletom semena) sa počíta len 50 % z takto zistenej jednotkovej hodnoty.

Príloha č. 16 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY AKCIÍ NA ÚČELY ZISTENIA PRIMERANEJ HODNOTY PROTIPLNENIA PODĽA ZÁKONA Č. 566/2001 Z. z. O CENNÝCH PAPIEROCH A INVESTIČNÝCH SLUŽBÁCH A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV (ZÁKON O CENNÝCH PAPIEROCH) V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV

Všeobecná hodnota akcie na účely zisťovania primeraného protiplnenia podľa osobitného zákona¹) sa stanoví ako podiel všeobecnej hodnoty podniku ako celku a počtu vydaných akcií so zohľadnením ich menovitej hodnoty.

Všeobecná hodnota podniku ako celku sa stanoví majetkovou metódou alebo podnikateľskou metódou, ak osobitný zákon²) neustanovuje povinnosť stanoviť všeobecnú hodnotu podniku ako celku majetkovou metódou a zároveň podnikateľskou metódou.

Ak osobitný zákon²) ustanovuje znalcovi povinnosť stanoviť všeobecnú hodnotu podniku ako celku majetkovou metódou a zároveň podnikateľskou metódou, použijú sa obidve metódy, pričom v závere znaleckého posudku sa uvedú obidve všeobecné hodnoty podniku stanovené majetkovou metódou aj podnikateľskou metódou vrátane z nich vyplývajúcich všeobecných hodnôt akcií. Pri stanovení všeobecnej hodnoty podniku sa zohľadnia špecifiká hodnoteného podniku a ponuky na prevzatie pomocou všetkých relevantných podkladov od fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorej vznikla povinnosť uskutočniť ponuku na prevzatie alebo ktorá prijala rozhodnutie o tom, že uskutoční ponuku na prevzatie podľa osobitného zákona²) (ďalej len „navrhovateľ“).

Podkladom na stanovenie všeobecnej hodnoty podniku podnikateľskou metódou je podnikateľský zámer predložený navrhovateľom, z ktorého je zrejmý vývoj podniku po majetkovej, finančnej, nákladovej a výnosovej stránke, ktorý odzrkadľuje postavenie podniku na trhu, spravidla na päť rokov dopredu.

Podnikateľský zámer obsahuje také náležitosti, aby bolo možné zabezpečiť preskúmateľnosť reálnosti tvorby a výšky odčerpateľných zdrojov vo vzájomnej súvislosti minulého a budúceho obdobia vrátane východísk tvorby a stanovenia parametrov podnikateľského zámeru.

Majetková metóda sa použije podľa § 3 ods. 3 tejto vyhlášky takto:

kde je

pričom všeobecnú hodnotu zložiek majetku podniku a záväzkov podniku s ohľadom na ich technicko-ekonomické určenie stanovia znalci z príslušných znaleckých odborov.

Podnikateľská metóda sa použije vždy s ohľadom na časovo neobmedzenú životnosť podniku takto:

VŠH_P = H_OZ + H_P [€],

kde je

VŠH_P	–	všeobecná hodnota podniku stanovená podnikateľskou metódou [€],
H_OZ	–	všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia [€],
H_P	–	hodnota pokračujúca [€].

Pri stanovení všeobecnej hodnoty podniku podnikateľskou metódou sa metodicky rozlíši stanovenie všeobecnej hodnoty podnikov od stanovenia všeobecnej hodnoty finančných inštitúcií.

Všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia sa stanoví takto:

kde je

H_OZ	–	všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia [€],
OZ_t	–	odčerpateľné zdroje počas hodnoteného obdobia [€],
i	–	miera kapitalizácie v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],
n	–	dĺžka sledovaného obdobia [rok].

Hodnota pokračujúca sa stanoví takto:

kde je

H_P	–	hodnota pokračujúca [€],
OZ_n+1	–	objem odčerpateľných zdrojov v roku nasledujúcom po sledovanom období [€]; ak odčerpateľný zdroj na rok n+1 nie je vopred odhadnutý navrhovateľom, stanoví sa na základe vypočítanej trvale udržateľnej miery rastu (g),
i	–	miera kapitalizácie v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],
g	–	trvale udržateľná miera rastu odčerpateľných zdrojov v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],
n	–	dĺžka sledovaného obdobia [rok].

Trvale udržateľná miera rastu odčerpateľných zdrojov (g) vyplýva z historického a prognózovaného vývoja výnosov, pričom sa abstrahuje od mimoriadnych a extrémnych hodnôt. Ak nie je možné vzhľadom na minulý a budúci vývoj podniku stanoviť trvale udržateľnú mieru rastu odčerpateľných zdrojov (g) uvedeným spôsobom, je možné použiť údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky ako priemernú hodnotu rastu príslušného odvetvia za predchádzajúce obdobie spravidla piatich rokov. Údaje zo Štatistického úradu Slovenskej republiky sa použijú aj v prípade, že po odvodení z historických údajov vychádza trvale udržateľná miera rastu (g) vyššia ako miera kapitalizácie (i). Ak výsledky na základe vyššie uvedených postupov nie je možné aplikovať, hraničnou hodnotou trvale udržateľnej miery rastu (g) je predpokladaná miera inflácie k dátumu ohodnotenia.

Na stanovenie všeobecnej hodnoty odčerpateľného zdroja sa použijú nasledujúce modely:

Stanovenie všeobecnej hodnoty odčerpateľného zdroja pre podnik s výnimkou finančných inštitúcií, ktorý využíva alebo bude využívať len vlastný kapitál alebo vlastný kapitál aj požičaný kapitál

Odčerpateľným zdrojom sa pre tento prípad rozumie výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti po zdanení zvýšený o

– odpisy a

– ostatné náklady započítané do výsledku hospodárenia z hospodárskej činnosti, ktoré nie sú výdavkami v bežnom období, napríklad tvorba rezerv, opravných položiek k majetku,

a znížený o

– investície do upraveného prevádzkovo-nutného pracovného kapitálu, pričom upravený pracovný kapitál sa stanoví odpočítaním len neúročených krátkodobých záväzkov od obežných aktív,

– investície do obstarania prevádzkovo-nutného dlhodobého majetku a

– výnosy započítané do výsledku hospodárenia z hospodárskej činnosti, ktoré nie sú príjmami v bežnom období, napríklad rozpustenie rezerv, rozpustenie opravných položiek k majetku.

Ak hodnotený podnik využíva alebo bude využívať vlastný kapitál aj požičaný kapitál, miera kapitalizácie (i) sa vypočíta takto:

CK = PK + VK [€],

kde je

i	–	vypočítaná miera kapitalizácie v percentách odrážajúca mieru rizika, priemernú nákladovosť kapitálu a štruktúru využívaného kapitálu, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],
DS	–	sadzba dane z príjmu v percentách, ktorá je stanovená podľa zákona o dani z príjmov pre ohodnocovaný podnik; do výpočtu sa dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],
N_PK	–	nákladové úroky z Výkazu ziskov a strát, od ktorých sú odpočítané sankčné úroky a sú prepočítané na ročnú bázu k príslušnému úročenému požičanému kapitálu; do výpočtu sa dosadzujú v desatinnom tvare [%/100],
PK	–	objem úročeného požičaného kapitálu v ku dňu ohodnotenia; pozostáva zo zložiek pasív, ktorými na účel výpočtu miery kapitalizácie sú dlhodobé bankové úvery, bežné bankové úvery, finančné výpomoci, emitované dlhopisy, zmenky, lízing, platené nájmy a iné záväzky [€],
N_VK	–	náklady vlastného kapitálu v percentách, to znamená podiel na zisku očakávaný a získavaný vlastníkom za vklad svojho kapitálu do podniku, ktoré sa do výpočtu dosadzujú v desatinnom tvare [%/100],
VK	–	objem vlastného kapitálu v pozostáva zo zložiek pasív, ktorými na účel výpočtu je vlastné imanie [€],
CK	–	celkový kapitál, ktorým sa rozumie súčet vlastného kapitálu a požičaného kapitálu [€].

Náklady vlastného kapitálu sa stanovia na úrovni bezrizikovej úrokovej miery, ktorá sa rovná výške priemerného výnosu zo štátneho dlhopisu s najdlhšou dobou splatnosti na trhu dlhopisov v Slovenskej republike.

K hodnote podniku stanovenej týmto modelom sa pripočíta všeobecná hodnota prevádzkovo-nepotrebného majetku a zdôvodní sa jeho neupotrebenie v podnikateľskej činnosti hodnoteného podniku. Tento majetok sa ohodnotí v súlade s jeho technicko-ekonomickým určením znalcami z príslušných znaleckých odborov. V podkladoch od navrhovateľa sa označí aj prevádzkovo-nepotrebný majetok vrátane zdôvodnenia jeho neupotrebenia v podnikateľskej činnosti hodnoteného podniku. Tieto skutočnosti sa preskúmajú a zohľadnia v znaleckom posudku. Od vypočítanej hodnoty podniku sa odpočíta všeobecná hodnota úročeného požičaného kapitálu k dátumu ohodnotenia. Výsledkom je všeobecná hodnota podniku stanovená podnikateľskou metódou pre tento prípad.

Ak hodnotený podnik využíva alebo bude využívať len vlastný kapitál, miera kapitalizácie (i) sa stanoví na úrovni nákladov vlastného kapitálu, pričom náklady vlastného kapitálu sa stanovia na úrovni bezrizikovej úrokovej miery, ktorá sa rovná výške priemerného výnosu zo štátneho dlhopisu s najdlhšou dobou splatnosti na trhu dlhopisov v Slovenskej republike.

Stanovenie všeobecnej hodnoty odčerpateľného zdroja finančných inštitúcií

Odčerpateľným zdrojom sa pre tento prípad rozumie čistý úrokový výnos zvýšený o

– výnosy z cenných papierov s premenlivým výnosom,

– čisté výnosy z poplatkov a provízií,

– zisk finančných operácií,

– ostatné výnosy z bežnej činnosti,

– použitie rezerv a opravných položiek

a znížený o

– všeobecné prevádzkové náklady, ktorými sa rozumejú náklady na zamestnancov, ostatné prevádzkové náklady,

– tvorbu rezerv a opravných položiek,

– daň z príjmov,

– kapitálové požiadavky na základe kapitálovej primeranosti,

– predpokladané investície nutné na zaistenie požadovaného rastu zisku,

– prídely do zákonného rezervného fondu a do štatutárnych fondov,

– eventuálne obmedzujúce finančné prostriedky na základe Obchodného zákonníka.

Miera kapitalizácie (i) sa v tomto prípade stanoví na úrovni nákladov vlastného kapitálu, pričom náklady vlastného kapitálu sa stanovia na úrovni bezrizikovej úrokovej miery, ktorá sa rovná výške priemerného výnosu zo štátneho dlhopisu s najdlhšou dobou splatnosti na trhu dlhopisov v Slovenskej republike.

Pri stanovovaní všeobecnej hodnoty akcií podľa tejto prílohy sa v znaleckom posudku uvádza aj charakteristika a špecifiká hodnoteného podniku vrátane ekonomicko-finančnej analýzy, popisu a zdôvodnenia použitých metód a postupov.

§ 118g ods. 5, § 118i ods. 7 a § 118i ods. 12 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení zákona č. 209/2007 Z. z.

Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Príloha č. 17 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY AKCIÍ SPOLOČNOSTÍ PODIEĽAJÚCICH SA NA ZLÚČENÍ ALEBO SPLYNUTÍ SPOLOČNOSTÍ A HODNOTY AKCIÍ NÁSTUPNÍCKEJ SPOLOČNOSTI NA ÚČELY ZISTENIA HODNOTY PEŇAŽNÉHO DOPLATKU ALEBO HODNOTY PRIMERANÉHO PROTIPLNENIA PODĽA ZÁKONA č. 513/1991 Zb. OBCHODNÝ ZÁKONNÍK V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV

Všeobecná hodnota jednej akcie sa stanoví ako podiel všeobecnej hodnoty spoločnosti ako celku a počtu vydaných akcií so zohľadnením ich menovitej hodnoty.

Na stanovenie peňažného doplatku¹) pri zlúčení alebo splynutí spoločností sa stanoví všeobecná hodnota spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí a tiež hodnota nástupníckej spoločnosti. Hodnota peňažného doplatku sa určí ako rozdiel všeobecnej hodnoty akcie spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí a všeobecnej hodnoty akcie nástupníckej spoločnosti pri zachovaní výmenného pomeru akcií.

Na stanovenie primeraného protiplnenia²) pri zlúčení alebo splynutí spoločností sa stanoví všeobecná hodnota spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí.

Všeobecná hodnota hodnotených spoločností sa stanoví použitím metód uvedených v § 3 tejto vyhlášky, pričom na stanovenie peňažného doplatku alebo primeraného protiplnenia pri zlúčení alebo splynutí spoločností nie je možné použiť likvidačnú metódu. Znalec zhodnotí na základe predložených podkladov vhodnosť a možnosť použitia metód podľa predchádzajúcej vety, pričom v časti posudok³) znaleckého posudku náležite zdôvodní výber metódy alebo metód, ktoré v znaleckom posudku použil, rovnako aj prípadnú nemožnosť alebo nevhodnosť použitia ostatných metód. Po aplikácii viacerých metód sa určenie jednej výslednej všeobecnej hodnoty v závere⁴) znaleckého posudku zdôvodní.

Všeobecná hodnota spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí a všeobecná hodnota nástupníckej spoločnosti, ktoré vstupujú do vzťahu pre výpočet hodnoty peňažného doplatku, musia byť stanovené rovnakou metódou.

Znalec zohľadní špecifiká hodnotenej spoločnosti a samotného zlúčenia alebo splynutia spoločností pomocou všetkých relevantných podkladov, ktoré požaduje od spoločnosti, ktorej vznikla povinnosť ich poskytnúť.

Pri stanovení všeobecnej hodnoty spoločnosti sa vychádza z podkladov, ktoré boli znalcovi poskytnuté na vypracovanie znaleckého posudku a ktoré sú platné k požadovanému dňu, pričom

pri spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení spoločností je týmto dňom deň, ku ktorému valné zhromaždenie schválilo návrh zmluvy o zlúčení spoločností,

pri spoločnosti podieľajúcej sa na splynutí spoločností je týmto dňom deň, ku ktorému bolo splynutie zapísané do obchodného registra alebo inej evidencie, a v prípade, keď v čase zadania znaleckého posudku ešte nedošlo k zápisu cezhraničného splynutia do obchodného registra alebo inej evidencie, deň, ku ktorému posledné z valných zhromaždení spoločností podieľajúcich sa na cezhraničnom splynutí schválilo návrh zmluvy o cezhraničnom splynutí spoločností,

pri nástupníckej spoločnosti, ktorá je výsledkom zlúčenia alebo splynutia spoločností, je týmto dňom deň, ku ktorému bolo zlúčenie alebo splynutie zapísané do obchodného registra alebo inej evidencie, a v prípade, keď ešte nedošlo v čase zadania znaleckého posudku k zápisu cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia do obchodného registra alebo inej evidencie, deň, ku ktorému posledné z valných zhromaždení spoločností podieľajúcich sa na cezhraničnom zlúčení alebo cezhraničnom splynutí schválilo návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo návrh zmluvy o cezhraničnom splynutí spoločností.

§ 218i a 218ja zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení zákona č. 657/2007 Z. z.

§ 218j a 218jb zákona č. 513/1991 Zb. v znení zákona č. 657/2007 Z. z.

§ 17 ods. 3 písm. c) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 17 ods. 3 písm. d) zákona č. 382/2004 Z. z.