510/2004 Z. z. v znení účinnom od 15. 9. 2004 do 31. 8. 2005

510

VYHLÁŠKA

Ministerstva školstva Slovenskej republiky

z 23. augusta 2004

o ukončovaní štúdia na stredných školách a o ukončovaní prípravy v odborných učilištiach, učilištiach a praktických školách

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky podľa § 25 ods. 7 a § 26 ods. 4 po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky a podľa § 28 ods. 4 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) ustanovuje:

§ 1

Základné ustanovenie

Táto vyhláška upravuje spôsob ukončovania štúdia na stredných školách, ukončovania pomaturitného štúdia, nadstavbového štúdia, odbornej prípravy v odborných učilištiach a v učilištiach a ukončovania prípravy na výkon jednoduchých činností v odborných učilištiach.

§ 2

Spôsob ukončovania štúdia

(1)

Štúdium v študijnom odbore strednej odbornej školy, ktorého dĺžka štúdia je kratšia ako štyri roky, a v učebnom odbore stredného odborného učilišťa, učilišťa a odborného učilišťa sa ukončuje záverečnou skúškou.¹)

(2)

Štúdium v študijnom odbore v gymnáziu, v strednej odbornej škole, v strednom odbornom učilišti s najmenej štvorročným štúdiom a v nadstavbovom štúdiu sa ukončuje maturitnou skúškou.¹)

(3)

Pomaturitné štúdium,²) v ktorom si študujúci dopĺňajú a prehlbujú dosiahnuté vzdelanie (ďalej len „pomaturitné štúdium inovačné“), a pomaturitné štúdium, v ktorom sa študujúci zdokonaľujú na kvalifikovaný výkon povolania (ďalej len „pomaturitné štúdium zdokonaľovacie“), sa ukončuje záverečnou pomaturitnou skúškou.

(4)

Pomaturitné štúdium, v ktorom študujúci získavajú odbornú kvalifikáciu v inom študijnom odbore než v tom, v ktorom vykonali maturitnú skúšku (ďalej len „pomaturitné štúdium kvalifikačné“), sa ukončuje odbornou zložkou maturitnej skúšky (ďalej len „odborná zložka“).

(5)

Pomaturitné štúdium, ktorým sa študujúci špecializujú na konkrétne činnosti (ďalej len „pomaturitné štúdium špecializačné“), sa ukončuje absolventskou skúškou a vykonaním absolutória.³)

(6)

Príprava žiaka odborného učilišťa na výkon jednoduchých činností sa ukončuje jej celkovým zhodnotením.⁴)

(7)

Praktickú školu žiak ukončí absolvovaním posledného ročníka.⁵)

§ 3

Záverečná skúška

(1)

Cieľom záverečnej skúšky je overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva určeného učebnými plánmi, učebnými osnovami a vzdelávacími štandardmi a overenie toho, ako sú žiaci pripravení používať ich pri výkone povolaní a odborných činností, na ktoré sa pripravujú.

(2)

Žiak môže konať záverečnú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník štúdia.

(3)

Záverečná skúška v stredných odborných učilištiach, stredných odborných školách, učilištiach a odborných učilištiach sa člení na písomnú časť, praktickú časť a ústnu časť. Praktická časť záverečnej skúšky sa vykoná po písomnej časti skúšky a pred ústnou časťou skúšky; praktickú časť záverečnej skúšky možno vykonať aj v inom termíne najmä z dôvodu sezónnych prác.

(4)

V písomnej časti záverečnej skúšky sa písomne overujú vedomosti žiaka vo vyžrebovanej téme.

(5)

V praktickej časti záverečnej skúšky sa overujú zručnosti a schopnosti žiaka vo vyžrebovanej téme.

(6)

V ústnej časti záverečnej skúšky sa overujú vedomosti žiakov vo vyžrebovanej téme.

(7)

Záverečná skúška sa koná

v riadnom skúšobnom období od 16. júna do 15. júla,

v mimoriadnom skúšobnom období v septembri.

§ 4

Maturitná skúška

(1)

Cieľom maturitnej skúšky je overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva určeného učebnými plánmi, učebnými osnovami a vzdelávacími štandardmi a overenie toho, ako sú žiaci pripravení používať ich v ďalšom štúdiu a pri výkone povolaní a odborných činnostiach, na ktoré sa pripravujú.

(2)

Súčasťou maturitnej skúšky v stredných odborných učilištiach a stredných odborných školách je odborná zložka. Cieľom odbornej zložky je overenie vedomostí a zručností v rozsahu učiva odborných predmetov určeného učebnými osnovami a vzdelávacími štandardmi pre príslušný študijný odbor. V študijných odboroch⁶) určených pre absolventov učebných odborov sa v odbornej zložke zohľadňuje nadväznosť na príslušný učebný odbor.⁷)

(3)

Žiak môže konať ústnu formu internej časti maturitnej skúšky, ak úspešne ukončil posledný ročník štúdia.

(4)

Žiak môže vykonať maturitnú skúšku len z predmetov a spôsobom, ktoré sú uvedené v prílohe.

(5)

Maturitnú skúšku z jednotlivých predmetov môže žiak vykonať na úrovni A alebo na úrovni B, alebo na úrovni C podľa prílohy, pričom úroveň vyjadruje stupeň osvojenia si vedomostí a zručností.⁸)

(6)

Úroveň A je súhrn požiadaviek na vedomosti a zručnosti žiakov vymedzený učebnými osnovami a cieľovými požiadavkami na vyššej úrovni ako základnej.

(7)

Úroveň B je súhrn požiadaviek na vedomosti a zručnosti žiakov vymedzený učebnými osnovami a cieľovými požiadavkami na základnej úrovni.

(8)

Úroveň C je súhrn požiadaviek na vedomosti a zručnosti žiakov vymedzený učebnými osnovami a cieľovými požiadavkami na nižšej úrovni ako základnej.

(9)

Žiak nemôže v jednom skúšobnom období vykonať maturitnú skúšku na rôznych úrovniach toho istého predmetu.

(10)

Žiak môže dobrovoľne konať maturitnú skúšku aj z ďalších predmetov uvedených v prílohe. Pod vykonaním dobrovoľnej skúšky sa rozumie aj absolvovanie len externej časti maturitnej skúšky alebo len internej časti maturitnej skúšky. V riadnom skúšobnom období môže žiak dobrovoľne konať maturitnú skúšku najviac z dvoch predmetov.

(11)

Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktoré mu neumožňujú vykonať maturitnú skúšku štandardným spôsobom, koná maturitnú skúšku spôsobom uvedeným v prílohe.

(12)

Maturitná skúška z jednotlivých predmetov maturitnej skúšky sa skladá z dvoch častí, a to externej časti a internej časti. Predmety, ktoré majú externú časť maturitnej skúšky, sú uvedené v prílohe.

§ 5

Zásady konania maturitnej skúšky

Zásady konania maturitnej skúšky obsahujú

zoznam predmetov maturitnej skúšky, z ktorých možno konať maturitnú skúšku, a odporúčaný počet vyučovacích hodín pre úrovne jednotlivých predmetov uvedený v prílohe v časti I,

členenie maturitnej skúšky z jednotlivých predmetov maturitnej skúšky a ich úrovní uvedené v prílohe v časti II,

pokyny k externej časti a písomnej forme internej časti maturitnej skúšky uvedené v prílohe v časti III,

hodnotenie a klasifikáciu maturitnej skúšky uvedené v prílohe v časti IV,

pokyny k maturitnej skúške pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami uvedené v prílohe v časti V,

požiadavky na internú časť maturitnej skúšky; v teoretickej časti odbornej zložky a praktickej časti odbornej zložky v členení podľa jednotlivých skupín študijných odborov⁹) uvedené v prílohe v časti VI.

§ 6

Prihlásenie žiaka na maturitnú skúšku

(1)

Žiak posledného ročníka strednej školy do 30. septembra písomne oznámi triednemu učiteľovi predmety a ich úroveň, ktoré si na maturitnú skúšku zvolil. Zároveň oznámi špeciálne potreby podľa prílohy.

(2)

Žiak posledného ročníka strednej školy, ktorý dobrovoľne koná maturitnú skúšku z ďalšieho predmetu, do 30. septembra písomne oznámi triednemu učiteľovi predmet a jeho úroveň, ktoré si na skúšku zvolil. Zároveň oznámi špeciálne potreby podľa prílohy.

(3)

Pred začiatkom ústnej formy internej časti maturitnej skúšky sa žiaci päť vyučovacích dní nezúčastňujú na vyučovaní. Tieto dni sú určené na prípravu žiakov na skúšku.

§ 7

Externá a interná časť maturitnej skúšky

(1)

Externú časť maturitnej skúšky tvorí písomný test, ktorý zadáva Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Externá časť maturitnej skúšky sa vykonáva v rovnakom čase na celom území Slovenskej republiky. Dozor pri vykonávaní externej časti maturitnej skúšky a opravu napísaných testov vykonáva pedagogický zamestnanec, ktorý nie je zamestnancom školy, na ktorej sa externá časť maturitnej skúšky koná.

(2)

Externá časť maturitnej skúšky sa vykonáva podľa prílohy.

(3)

Pre žiaka, ktorý ukončuje štúdium podľa § 8 ods. 6 až 10 a § 9 ods. 5 až 9, nie je vykonanie externej časti maturitnej skúšky podľa § 4 ods. 12 záväzné.

(4)

Interná časť maturitnej skúšky v jednotlivých predmetoch maturitnej skúšky sa môže konať písomnou formou, ústnou formou, praktickou formou, predvedením, obhajobou vlastného diela alebo ročníkovej práce, experimentu, prípadne kombináciou týchto foriem.

(5)

Písomná forma internej časti maturitnej skúšky je písomný test, ktorý zadáva ministerstvo. Písomná forma internej časti maturitnej skúšky sa vykonáva v rovnakom čase na celom území Slovenskej republiky.

(6)

Písomná forma internej časti maturitnej skúšky sa vykonáva podľa prílohy.

(7)

Interná časť maturitnej skúšky je verejná okrem písomnej formy.

(8)

Žiak môže vykonať v jeden deň internú časť maturitnej skúšky okrem jej prípadnej písomnej formy a praktickej časti odbornej zložky najviac z troch predmetov.

(9)

Žiak vykoná internú časť maturitnej skúšky okrem jej prípadnej písomnej formy a praktickej časti odbornej zložky v priebehu piatich pracovných dní podľa prílohy.

(10)

Žiak vykoná skúšku v jazyku, v ktorom sa predmet vyučoval.

Predmety maturitnej skúšky

(§ 8-13)

§ 8

(1)

Maturitná skúška na gymnáziu sa skladá z piatich predmetov, ak nie je ďalej ustanovené inak.

(2)

Predmety maturitnej skúšky pre gymnáziá sú

slovenský jazyk a literatúra,

cudzí jazyk,

voliteľný predmet zo skupiny predmetov podľa odseku 5,

dva ďalšie voliteľné predmety.

(3)

Predmety maturitnej skúšky pre gymnáziá s vyučovacím jazykom maďarským¹⁰) sú

maďarský jazyk a literatúra,

slovenský jazyk a slovenská literatúra,

cudzí jazyk,

voliteľný predmet zo skupiny predmetov podľa odseku 5,

ďalší voliteľný predmet.

(4)

Predmety maturitnej skúšky pre gymnáziá s vyučovacím jazykom ukrajinským¹⁰) sú

ukrajinský jazyk a literatúra,

slovenský jazyk a literatúra,

cudzí jazyk,

voliteľný predmet zo skupiny predmetov podľa odseku 5,

ďalší voliteľný predmet.

(5)

Pod voliteľným predmetom podľa odseku 2 písm. c), odseku 3 písm. d) a odseku 4 písm. d) sa rozumie niektorý z predmetov biológia, fyzika, chémia, informatika, matematika.

(6)

Predmety maturitnej skúšky pre triedy gymnázií s dvoma vyučovacími jazykmi¹¹) so štvorročným štúdiom sú

slovenský jazyk a literatúra,

druhý vyučovací jazyk,

dva voliteľné predmety.

Písomná maturitná skúška z druhého vyučovacieho jazyka sa koná v apríli.

(7)

Predmety maturitnej skúšky pre triedy gymnázií s dvoma vyučovacími jazykmi¹¹) s päťročným štúdiom sú

slovenský jazyk a literatúra,

druhý vyučovací jazyk,

dva voliteľné predmety až päť voliteľných predmetov.

(8)

Písomnej skúške z predmetov podľa odseku 7 písm. a) a b) sa žiak podrobí najskôr po ukončení prvého polroka štvrtého alebo piateho ročníka štúdia; ústnej skúške sa podrobí po ukončení príslušného ročníka. Maturitnej skúške z dvoch až piatich voliteľných predmetov podľa odseku 7 sa žiak podrobí po ukončení piateho ročníka štúdia.

(9)

Predmety maturitnej skúšky pre triedy gymnázií s dvoma vyučovacími jazykmi¹¹) s osemročným štúdiom sú

slovenský jazyk a literatúra,

druhý vyučovací jazyk,

dva voliteľné predmety až päť voliteľných predmetov.

(10)

Písomnej skúške z predmetov podľa odseku 9 písm. a) a b) sa žiak podrobí najskôr po ukončení prvého polroka siedmeho alebo ôsmeho ročníka štúdia; ústnej skúške sa podrobí po ukončení príslušného ročníka. Maturitnej skúške z dvoch až piatich voliteľných predmetov podľa odseku 9 sa žiak podrobí po ukončení ôsmeho ročníka štúdia.

§ 9

(1)

Maturitná skúška na strednom odbornom učilišti a strednej odbornej škole sa skladá zo štyroch predmetov. Na strednom odbornom učilišti a strednej odbornej škole s vyučovacím jazykom národnostných menšín¹⁰) sa skladá z piatich predmetov.

(2)

Predmety maturitnej skúšky pre stredné odborné učilištia a stredné odborné školy sú

slovenský jazyk a literatúra,

cudzí jazyk,

teoretická časť odbornej zložky,

praktická časť odbornej zložky.

(3)

Predmety maturitnej skúšky pre stredné odborné učilištia a stredné odborné školy s vyučovacím jazykom maďarským sú

maďarský jazyk a literatúra,

slovenský jazyk a slovenská literatúra,

cudzí jazyk,

teoretická časť odbornej zložky,

praktická časť odbornej zložky.

(4)

Predmety maturitnej skúšky pre stredné odborné učilištia a stredné odborné školy s vyučovacím jazykom ukrajinským sú

ukrajinský jazyk a literatúra,

slovenský jazyk a literatúra,

cudzí jazyk,

teoretická časť odbornej zložky,

praktická časť odbornej zložky.

(5)

Predmety maturitnej skúšky pre stredné odborné učilištia a stredné odborné školy so štvorročným štúdiom s dvoma vyučovacími jazykmi¹¹) sú

slovenský jazyk a literatúra,

druhý vyučovací jazyk,

teoretická časť odbornej zložky,

praktická časť odbornej zložky.

(6)

V teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky podľa odseku 5 sa v druhom vyučovacom jazyku ústne overujú vedomosti žiaka vo vyžrebovanom zadaní z určených odborných predmetov. V praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky sa overujú v slovenskom jazyku schopnosti žiaka na základe písomného riešenia úloh vo vyžrebovanom zadaní.

(7)

Predmety maturitnej skúšky v triedach stredných odborných učilíšť a stredných odborných škôl s dvoma vyučovacími jazykmi¹¹) s päťročným štúdiom sú

slovenský jazyk a literatúra,

druhý vyučovací jazyk,

teoretická časť odbornej zložky,

praktická časť odbornej zložky.

(8)

V teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky podľa odseku 7 sa v druhom vyučovacom jazyku ústne overujú vedomosti žiaka vo vyžrebovanom zadaní z určených odborných predmetov. V praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky sa overujú v slovenskom jazyku schopnosti žiaka na základe písomného riešenia úloh vo vyžrebovanom zadaní.

(9)

(10)

Predmety maturitnej skúšky pre pomaturitné kvalifikačné štúdium sú

teoretická časť odbornej zložky,

praktická časť odbornej zložky.

§ 10

Termíny konania maturitnej skúšky

(1)

Maturitná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom skúšobnom období. Riadne skúšobné obdobie je v marci až júni príslušného školského roka, mimoriadne skúšobné obdobie v máji príslušného školského roka alebo v septembri, alebo vo februári nasledujúceho školského roka.

(2)

Termín externej časti maturitnej skúšky i písomnej formy internej časti maturitnej skúšky určí ministerstvo.

(3)

Termín internej časti maturitnej skúšky, okrem jej písomnej formy, určí na návrh riaditeľa strednej školy príslušný krajský školský úrad.¹²)

(4)

Mimoriadne skúšobné obdobie slúži žiakom na vykonanie náhradnej maturitnej skúšky alebo opravnej maturitnej skúšky. Náhradná maturitná skúška je určená pre žiaka podľa § 27 ods. 2.

(5)

Náhradná maturitná skúška z externej časti a písomnej formy internej časti predmetu, ktorý má externú časť maturitnej skúšky, sa koná v máji príslušného školského roka alebo v riadnom skúšobnom období nasledujúceho školského roka. Opravný termín externej časti a písomnej formy internej časti predmetu, ktorý má externú časť maturitnej skúšky, sa koná v riadnom skúšobnom období nasledujúceho školského roka. Náhradný termín a opravný termín internej formy maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti predmetu, ktorá nemá externú časť, sa koná v septembri a februári nasledujúceho školského roka.

(6)

Deň konania náhradnej skúšky a opravnej skúšky externej časti maturitnej skúšky i písomnej formy internej časti maturitnej skúšky, ktorá má externú časť, určí ministerstvo na návrh ústrednej maturitnej komisie.

(7)

Na opravnú skúšku externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky, ktorá má externú časť, sa žiak prihlási do 30. septembra nasledujúceho školského roka riaditeľovi školy.

(8)

Miesto konania náhradnej skúšky a opravnej skúšky externej časti maturitnej skúšky i písomnej formy internej časti maturitnej skúšky určí žiakovi príslušný krajský školský úrad¹²) do 30 dní pred konaním skúšky.

§ 11

Záverečná pomaturitná skúška

(1)

Žiak môže konať záverečnú pomaturitnú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník štúdia.

(2)

Záverečná pomaturitná skúška je odborná skúška, v ktorej sa overuje úroveň zdokonalenia alebo inovácie odborných vedomostí a zručností žiaka získaných pomaturitným zdokonaľovacím alebo inovačným štúdiom.

(3)

Záverečná pomaturitná skúška sa skladá z teoretickej časti odbornej zložky a praktickej časti odbornej zložky. Podľa charakteru študijného odboru môže byť súčasťou praktickej časti odbornej zložky písomné alebo grafické riešenie úloh. Teoretická časť odbornej zložky je ústna.

(4)

Záverečná pomaturitná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období v druhej polovici júna, v mimoriadnom skúšobnom období v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského roka; termín určuje riaditeľ školy.

§ 12

Absolventská skúška

(1)

Žiak môže konať absolventskú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník štúdia.

(2)

Absolventská skúška je komplexná odborná skúška, na ktorej sa overuje úroveň špecifických vedomostí a zručností žiaka zameraných na výkon konkrétnych pracovných činností vrátane umeleckých a pedagogicko-umeleckých činností. Obsahuje

na konzervatóriu absolventský výkon z hlavného odboru štúdia, absolventskú písomnú prácu a jej obhajobu a súbornú skúšku z pedagogickej prípravy,

na tanečnom konzervatóriu absolventský výkon z hlavného odboru štúdia a súbornú skúšku z pedagogickej prípravy,

na škole úžitkového výtvarníctva praktickú skúšku z hlavného odboru štúdia vrátane obhajoby, teoretickú skúšku z odborných predmetov podľa charakteru študijného odboru a súbornú skúšku z pedagogickej prípravy,

na strednej zdravotníckej škole komplexnú teoreticko-praktickú skúšku zo špecializovaného odboru, písomnú prácu a jej obhajobu,

na ostatných stredných odborných školách písomnú absolventskú prácu, jej obhajobu a komplexnú skúšku z odborných predmetov.

(3)

Absolventská skúška sa koná v riadnom skúšobnom období v druhej polovici júna, v mimoriadnom skúšobnom období v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského roka; termín určuje riaditeľ strednej školy.

(4)

Na základe úspešného zvládnutia absolventskej skúšky udeľuje stredná škola absolventovi absolutórium.

§ 13

Zhodnotenie prípravy na výkon jednoduchých činností

(1)

Príprava žiaka odborného učilišťa na výkon jednoduchých činností sa ukončuje celkovým zhodnotením manuálnych zručností v rozsahu učiva určeného učebnými osnovami vyučovacích predmetov zaradených do učebného plánu.

(2)

Celkové zhodnotenie prípravy vykoná bez osobitných skúšok na záver posledného ročníka, ktorý žiak absolvuje, riaditeľ školy, triedny učiteľ, dielenský učiteľ alebo majster odbornej výchovy a výchovný poradca.

Organizácia ukončovania štúdia

(§ 14-17)

§ 14

Organizácia maturitnej skúšky

(1)

Pri ústnej forme internej časti maturitnej skúšky si žiak žrebuje jedno zo schválených zadaní.

(2)

Písomná skúška zo všeobecnovzdelávacieho predmetu maturitnej skúšky trvá v jej externej časti najmenej 120 minút a najviac 240 minút, v jej internej časti trvá najviac 240 minút. Spoločná dĺžka trvania písomných skúšok z jedného predmetu nesmie prekročiť 240 minút.

(3)

Písomná skúška z druhého vyučovacieho jazyka a z voliteľného predmetu v triedach s dvoma vyučovacími jazykmi¹¹) trvá najviac 360 minút. Obsah písomnej skúšky určí riaditeľ školy po dohode s príslušným orgánom zahraničnej strany.

(4)

Čas vyčlenený pre jednotlivé formy a predmety internej časti maturitnej skúšky je uvedený v prílohe.

(5)

Žiak vykoná praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky jednou z týchto možných foriem:

praktická realizácia a predvedenie komplexnej úlohy,

obhajoba vlastného projektu,

realizácia a obhajoba experimentu,

obhajoba úspešných súťažných prác,

predvedenie umeleckého výkonu.

(6)

Praktická časť odbornej zložky trvá podľa povahy študijného odboru najviac 24 hodín, v študijnom odbore zubný technik, ortopedický technik najviac 33 hodín; v jednom dni najviac osem hodín. V odboroch, v ktorých to charakter skúšky vyžaduje, praktická časť odbornej zložky môže trvať až štyri týždne.

(7)

Pri konaní maturitnej skúšky sa za jednu hodinu maturitnej skúšky považuje čas 60 minút.

(8)

Maturitné skúšky z jednotlivých predmetov, okrem jej externej časti a písomnej formy internej časti, sa konajú pred predmetovou maturitnou komisiou. V jednom dni môže predmetová maturitná komisia vyskúšať najviac 24 žiakov.

(9)

Praktická časť odbornej zložky môže byť individuálna alebo skupinová. Žiak môže na nej používať pomôcky uvedené v zadaní témy práce.

§ 15

Organizácia záverečnej skúšky

(1)

Písomná časť záverečnej skúšky trvá od 45 minút do 120 minút.

(2)

Praktická časť záverečnej skúšky trvá podľa povahy učebného a študijného odboru najviac 24 hodín. V odboroch, v ktorých si to charakter skúšky vyžaduje, môže praktická časť skúšky trvať až štyri týždne.

(3)

Ústna časť záverečnej skúšky trvá najviac 15 minút. Príprava žiaka na ňu trvá podľa charakteru študijného alebo učebného odboru 15 minút až 30 minút.

(4)

Pri konaní praktickej časti záverečnej skúšky sa za jednu hodinu praktickej časti záverečnej skúšky považuje čas 60 minút.

(5)

Čas trvania skúšok žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami môže predseda skúšobnej komisie primerane predĺžiť.

(6)

Záverečná skúška je verejná okrem písomnej skúšky.

(7)

Písomná časť záverečnej skúšky sa organizuje tak, aby ju žiak ukončil v jednom dni.

(8)

Praktická časť záverečnej skúšky môže byť individuálna alebo skupinová. Žiak môže na nej používať pomôcky uvedené v zadaní témy práce.

(9)

Ústna časť záverečnej skúšky sa organizuje tak, aby ju žiak ukončil v jednom dni. V jednom dni môže komisia vyskúšať najviac 30 žiakov.

(10)

Pred začiatkom záverečnej skúšky sa žiaci tri vyučovacie dni nezúčastňujú na vyučovaní. Tieto dni sú určené na prípravu žiakov na skúšku.

§ 16

Organizácia záverečnej pomaturitnej skúšky

(1)

Praktická časť odbornej zložky záverečnej pomaturitnej skúšky trvá podľa povahy študijného odboru najviac 24 hodín, v jednom dni najviac osem hodín. V odboroch, v ktorých to charakter skúšky vyžaduje, praktická časť odbornej zložky môže trvať až štyri týždne.

(2)

Pri konaní záverečnej pomaturitnej skúšky sa za jednu hodinu záverečnej pomaturitnej skúšky považuje čas 60 minút.

(3)

Čas trvania skúšok žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami môže predseda predmetovej maturitnej komisie primerane predĺžiť.

(4)

Praktická časť odbornej zložky záverečnej pomaturitnej skúšky môže byť individuálna alebo skupinová. Žiak môže na nej používať pomôcky uvedené v zadaní témy práce.

(5)

Pred záverečnou pomaturitnou skúškou sa žiaci päť vyučovacích dní nezúčastňujú na vyučovaní. Tieto dni sú určené na prípravu žiakov na skúšku.

§ 17

Organizácia absolventskej skúšky

(1)

Pri konaní absolventskej skúšky sa za jednu hodinu absolventskej skúšky považuje čas 60 minút.

(2)

Čas trvania skúšok žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami môže predseda skúšobnej komisie primerane predĺžiť.

(3)

Absolventská skúška je verejná okrem písomnej skúšky.

(4)

Absolventská skúška môže byť individuálna alebo skupinová. Žiak môže na nej používať pomôcky uvedené v zadaní témy práce.

(5)

Teoretická skúška z odborných predmetov podľa § 12 ods. 2 písm. c) a komplexná skúška z odborných predmetov podľa § 12 ods. 2 písm. e) sa organizujú tak, aby ju žiak ukončil v jednom dni. V jednom dni môže komisia vyskúšať najviac 12 žiakov.

(6)

Pred absolventskou skúškou sa žiaci päť vyučovacích dní nezúčastňujú na vyučovaní. Tieto dni sú určené na prípravu žiakov na skúšku.

(7)

Absolventská skúška na strednej zdravotníckej škole sa organizuje ako skúška podľa § 12 ods. 2 písm. d).

Maturitné komisie

(§ 18-20)

§ 18

(1)

Organizáciu a priebeh maturitnej skúšky a záverečnej pomaturitnej skúšky zabezpečujú tieto maturitné komisie:

ústredná maturitná komisia,

školská maturitná komisia,

predmetová maturitná komisia.

(2)

Ústredná maturitná komisia

odporúča návrhy na zmeny zásad konania maturitnej skúšky,

navrhuje harmonogram maturitných skúšok,

vyjadruje sa k požiadavkám a obsahu externej časti maturitnej skúšky,

vyjadruje sa k požiadavkám a obsahu písomnej formy internej časti maturitnej skúšky,

odporúča na schválenie ministerstvu konečné znenie písomnej formy externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky,

predkladá ministerstvu výročnú správu o priebehu a realizácii maturitnej skúšky.

(3)

Predsedu a ostatných členov ústrednej maturitnej komisie vymenúva a odvoláva minister školstva Slovenskej republiky.

(4)

Za priebeh maturitných skúšok v škole zodpovedá predseda školskej maturitnej komisie. Školskú maturitnú komisiu tvorí predseda, riaditeľ školy a predsedovia predmetových maturitných komisií.

(5)

Maturitné skúšky sa z jednotlivých všeobecnovzdelávacích predmetov konajú pred predmetovými maturitnými komisiami. Predmetovú maturitnú komisiu tvorí predseda a dvaja skúšajúci. V jednom skúšobnom období môže byť v škole ustanovených aj viac predmetových maturitných komisií pre daný predmet.

(6)

Maturitná skúška z teoretickej časti odbornej zložky a praktickej časti odbornej zložky podľa jednotlivých študijných odborov sa koná pred predmetovými maturitnými komisiami. Predmetovú maturitnú komisiu tvorí predseda, jeden skúšajúci učiteľ odborných teoretických predmetov a jeden skúšajúci majster odbornej výchovy alebo učiteľ odbornej praxe. V jednom skúšobnom období môže byť v škole ustanovených aj viac predmetových maturitných komisií pre teoretickú časť odbornej zložky a praktickú časť odbornej zložky.

(7)

Predsedu školskej maturitnej komisie a predsedu predmetovej maturitnej komisie vymenúva do 15. marca príslušný krajský školský úrad¹³) na základe návrhov riaditeľov stredných škôl na obdobie jedného roka odo dňa vymenovania. Predseda predmetovej maturitnej komisie môže súčasne vykonávať aj funkciu predsedu školskej maturitnej komisie. Funkcia predsedu školskej maturitnej komisie a predsedu predmetovej maturitnej komisie je čestná funkcia.

(8)

V triedach s dvoma vyučovacími jazykmi¹¹) školskú maturitnú komisiu tvorí predseda, podpredseda, riaditeľ školy a predsedovia predmetových maturitných komisií.

(9)

Predsedu školskej maturitnej komisie v triedach s dvoma vyučovacími jazykmi vymenúva ministerstvo do 15. marca. Predseda školskej maturitnej komisie v triedach s dvoma vyučovacími jazykmi môže súčasne vykonávať aj funkciu predsedu predmetovej maturitnej komisie.

(10)

Podpredseda školskej maturitnej komisie v triedach s dvoma vyučovacími jazykmi¹¹) sa vymenúva do 15. marca.

(11)

Skúšajúcich predmetovej maturitnej komisie vymenúva do 30. apríla riaditeľ školy z pedagogických zamestnancov školy.

§ 19

(1)

Predsedom školskej maturitnej komisie a predsedom predmetovej maturitnej komisie, okrem predsedu ústrednej maturitnej komisie, môže byť len pedagogický zamestnanec s odbornou a pedagogickou spôsobilosťou,¹⁴) ktorý má najmenej päť rokov pedagogickej praxe.

(2)

Predsedom predmetovej maturitnej komisie môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý má príslušnú aprobáciu pre daný predmet.

(3)

Predsedu školskej maturitnej komisie a predsedu predmetovej maturitnej komisie nemožno vymenovať z pedagogických zamestnancov školy, na ktorej sa skúška koná.

(4)

Predsedom školskej maturitnej komisie v triedach s dvoma vyučovacími jazykmi môže byť len pedagogický zamestnanec s odbornou a pedagogickou spôsobilosťou¹⁴) a štátnou jazykovou skúškou z druhého vyučovacieho jazyka.

(5)

Predsedom predmetovej maturitnej komisie v triedach s dvoma vyučovacími jazykmi¹¹) v predmetoch, ktoré sa konajú v druhom vyučovacom jazyku, môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý má príslušnú aprobáciu pre daný predmet a úspešne vykonal štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka, prípadne má príslušnú aprobáciu pre daný predmet, alebo úspešne vykonal štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka.

(6)

Skúšajúcimi predmetovej maturitnej komisie môžu byť len pedagogickí zamestnanci, ktorí majú na skúšaný predmet príslušnú aprobáciu.

(7)

Skúšajúcimi predmetovej maturitnej komisie v triedach s dvoma vyučovacími jazykmi¹¹) v predmetoch, ktoré sa konajú v druhom vyučovacom jazyku, môžu byť len pedagogickí zamestnanci, ktorí majú na skúšaný predmet príslušnú aprobáciu a z ktorých aspoň jeden má štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka alebo druhý vyučovací jazyk je jeho materinský jazyk.

§ 20

(1)

Predseda školskej maturitnej komisie

kontroluje pripravenosť a organizáciu maturitnej skúšky,

kontroluje správnosť protokolu o maturitnej skúške,

podpisuje vysvedčenie o maturitnej skúške,

vypracuje správu o priebehu a celkovej úrovni maturitnej skúšky, ktorú odosiela príslušnému krajskému školskému úradu.

(2)

Predseda predmetovej maturitnej komisie

riadi prácu predmetovej maturitnej komisie,

kontroluje pripravenosť maturitnej skúšky z príslušného predmetu,

zodpovedá za priebeh a hodnotenie externej časti maturitných skúšok z predmetu maturitnej skúšky,

zodpovedá za správnosť protokolu o externej časti maturitných skúšok,

schvaľuje do 30. apríla obsah jednotlivých maturitných zadaní ústnej formy internej časti maturitnej skúšky, a ak má pochybnosti, požiada o stanovisko Štátnu školskú inšpekciu,¹⁵)

kontroluje hodnotenie písomnej formy internej časti maturitných skúšok,

podieľa sa na skúšaní a klasifikácii žiaka,

zodpovedá za klasifikáciu žiaka podľa podmienok uvedených v prílohe,

vypracuje správu o priebehu a celkovej úrovni maturitnej skúšky z predmetu maturitnej skúšky, ktorú odovzdá predsedovi školskej maturitnej komisie.

(3)

Ak predseda školskej maturitnej komisie nemôže z vážnych dôvodov funkciu vykonávať, zastúpi ho riaditeľ školy, ak nie je vymenovaný nový predseda.

(4)

Ak predseda predmetovej maturitnej komisie nemôže z vážnych dôvodov funkciu vykonávať, zastúpi ho riaditeľ školy alebo zástupca riaditeľa školy, ak nie je vymenovaný nový predseda.

(5)

Riaditeľ školy môže na teoretickú a praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky prizvať so súhlasom predsedu predmetovej maturitnej komisie odborníka z praxe. Odborník z praxe môže so súhlasom predsedu predmetovej maturitnej komisie dávať žiakovi otázky; odborník z praxe žiaka nehodnotí.

Skúšobná komisia

(§ 21-23)

§ 21

(1)

Záverečná skúška a absolventská skúška sa konajú pred skúšobnou komisiou.

(2)

Skúšobná komisia má stálych členov a ďalších členov. Stálymi členmi sú predseda, podpredseda a triedny učiteľ. Stálym členom skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku je aj delegovaný zástupca profesijnej komory, ak má kompetencie v oblasti odborného vzdelávania a prípravy podľa osobitného predpisu.¹⁶)

(3)

Ďalšími členmi skúšobnej komisie sú

pre záverečnú skúšku v strednom odbornom učilišti majster odbornej výchovy a učiteľ odborných predmetov, v strednej odbornej škole učiteľ odbornej praxe a učiteľ teoretických odborných predmetov, v odbornom učilišti a učilišti majster odbornej výchovy alebo dielenský učiteľ,

pre absolventskú skúšku učiteľ skúšajúci odborné predmety a prísediaci.

(4)

Riaditeľ školy môže na záverečnú skúšku a na absolventskú skúšku so súhlasom predsedu skúšobnej komisie prizvať odborníka z praxe. Odborník z praxe môže so súhlasom predsedu skúšobnej komisie dávať žiakovi otázky; odborník z praxe žiaka nehodnotí.

§ 22

(1)

Predsedov skúšobných komisií vymenúva do 15. apríla príslušný krajský školský úrad.¹³) Funkcia predsedu skúšobnej komisie je čestná funkcia. Predsedom skúšobnej komisie môže byť pedagogický zamestnanec s odbornou a pedagogickou spôsobilosťou,¹⁴) ktorý má najmenej päť rokov pedagogickej praxe. Predsedu skúšobnej komisie nemožno vymenovať z pedagogických zamestnancov školy, na ktorej sa skúška koná.

(2)

Na opravných skúškach v mimoriadnom skúšobnom období a na ústnych skúškach v náhradnom termíne je predsedom skúšobnej komisie riaditeľ školy alebo ním poverený zástupca.

(3)

Podpredsedu a členov skúšobnej komisie vymenúva do 30. apríla riaditeľ školy z pedagogických zamestnancov školy. Za podpredsedu skúšobnej komisie možno vymenovať len pedagogického zamestnanca školy, ktorý má najmenej štyri roky pedagogickej praxe.

(4)

Prísediaceho učiteľa pre každý predmet určí riaditeľ školy z učiteľov, ktorí majú na skúšaný alebo príbuzný predmet aprobáciu.

§ 23

(1)

Predseda skúšobnej komisie riadi prácu komisie, kontroluje pripravenosť skúšok a hodnotí úroveň a klasifikáciu skúšok.

(2)

Ak predseda skúšobnej komisie nemôže z vážnych dôvodov funkciu vykonávať, funkciu predsedu vykonáva podpredseda. Podpredseda môže vykonávať funkciu predsedu skúšobnej komisie počas praktickej časti skúšky z odborných predmetov, najmä ak povaha učebného alebo študijného odboru vyžaduje časovo oddeliť túto časť skúšky od ústnych skúšok.

(3)

Odborník z praxe, ktorý nie je delegovaným zástupcom profesijnej komory podľa § 21 ods. 2, môže so súhlasom predsedu skúšobnej komisie dávať žiakovi otázky; odborník z praxe žiaka nehodnotí.

(4)

Predseda skúšobnej komisie po skončení skúšok zvolá záverečnú poradu komisie, na ktorej zhodnotí priebeh a celkovú úroveň skúšok.

Klasifikácia a hodnotenie

(§ 24-26)

§ 24

(1)

Prospech žiaka na maturitnej skúške a záverečnej pomaturitnej skúške sa klasifikuje podľa kritérií uvedených v prílohe. Klasifikácia môže byť vyjadrená percentom úspešnosti alebo stupňom prospechu. Používajú sa tieto stupne prospechu:

1 - výborný, 2 - chválitebný, 3 - dobrý, 4 - dostatočný a 5 - nedostatočný.

(2)

Výsledky klasifikácie externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky oznámi riaditeľ školy žiakovi najneskôr desať dní pred termínom konania internej časti maturitnej skúšky.

(3)

Žiak, zákonný zástupca žiaka alebo ním poverená osoba má právo požiadať riaditeľa školy o nahliadnutie do svojej písomnej práce a porovnať jej hodnotenie s kľúčom správnych odpovedí a pravidlami hodnotenia práce do piatich dní odo dňa, odkedy sa dozvedel o jej výsledku. Prípadné námietky voči hodnoteniu môže podať žiak alebo jeho zákonný zástupca písomne Štátnej školskej inšpekcii prostredníctvom riaditeľa školy do ôsmich dní odo dňa, odkedy sa dozvedel o jej výsledku.¹⁵)

(4)

Žiak úspešne zložil maturitnú skúšku, ak úspešne zložil maturitnú skúšku zo všetkých predmetov maturitnej skúšky.

(5)

Ak žiak neuspel na maturitnej skúške z dobrovoľného predmetu maturitnej skúšky, táto skutočnosť nemá vplyv na úspešné vykonanie maturitnej skúšky a na vysvedčení o maturitnej skúške sa neuvádza.

§ 25

(1)

Prospech žiaka na záverečnej skúške alebo absolventskej skúške sa klasifikuje týmito stupňami:

1 - výborný, 2 - chválitebný, 3 - dobrý, 4 - dostatočný a 5 - nedostatočný.

(2)

Klasifikáciu žiaka na záverečnej skúške alebo absolventskej skúške schvaľuje na návrh skúšajúceho učiteľa alebo majstra odbornej výchovy skúšobná komisia hlasovaním. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu komisie.

(3)

Celkové hodnotenie záverečnej skúšky vychádza z klasifikácie jej písomnej, praktickej a ústnej časti.

(4)

Skúšobná komisia pri celkovom hodnotení žiaka klasifikuje takto:

prospel s vyznamenaním, ak nemá

na záverečnej skúške z praktickej časti záverečnej skúšky prospech horší ako výborný a na písomnej a ústnej časti skúšky priemerný prospech horší ako 1,5 a v stredných odborných učilištiach, učilištiach a odborných učilištiach stupeň prospechu z odborného výcviku v poslednom ročníku horší ako chválitebný,

na absolventskej skúške v študijných odboroch skupiny 82 - umenie, úžitkové umenie a ručná umelecko-remeselná výroba z praktickej časti skúšky z hlavného odboru štúdia alebo z absolventského výkonu z hlavného odboru štúdia stupeň prospechu horší ako výborný a v študijných odboroch skupiny 53 - z praktickej skúšky stupeň prospechu horší ako výborný,

na absolventskej skúške priemerný prospech z jednotlivých častí absolventskej skúšky podľa § 12 ods. 2 horší ako 1,50.

prospel veľmi dobre, ak nemá

na záverečnej skúške z praktickej časti skúšky prospech horší ako chválitebný a na písomnej a ústnej časti skúšky prospech horší ako chválitebný a v stredných odborných učilištiach, učilištiach a odborných učilištiach stupeň prospechu z odborného výcviku v poslednom ročníku horší ako chválitebný,

na absolventskej skúške v študijných odboroch skupiny 82 - umenie, úžitkové umenie a ručná umelecko-remeselná výroba z praktickej časti skúšky z hlavného odboru štúdia alebo z absolventského výkonu z hlavného odboru štúdia stupeň prospechu horší ako chválitebný a v študijných odboroch skupiny 53 - z praktickej skúšky stupeň prospechu horší ako chválitebný,

na absolventskej skúške priemerný prospech z jednotlivých častí absolventskej skúšky podľa § 12 ods. 2 horší ako 2,00.

prospel, ak nemá

na záverečnej skúške z písomnej, praktickej a ústnej časti skúšky stupeň prospechu nedostatočný,

na absolventskej skúške z niektorej časti absolventskej skúšky podľa § 12 ods. 2 stupeň prospechu nedostatočný.

neprospel, ak má

na záverečnej skúške z niektorej časti skúšky stupeň prospechu nedostatočný,

na absolventskej skúške z niektorej časti absolventskej skúšky podľa § 12 ods. 2 stupeň prospechu nedostatočný.

(5)

Celkové hodnotenie záverečnej skúšky a absolventskej skúšky vrátane hodnotenia z predmetov a časti skúšky žiakovi oznámi predseda skúšobnej komisie v deň, v ktorom žiak skúšku ukončil. Toto hodnotenie je konečné.

§ 26

Opravná skúška

(1)

Ak žiak gymnázia na maturitnej skúške z niektorých, najviac však z troch predmetov, neúspešne vykonal maturitnú skúšku, školská maturitná komisia môže žiakovi povoliť konať opravnú skúšku z týchto predmetov alebo časti skúšky z týchto predmetov.

(2)

Ak žiak stredného odborného učilišťa alebo strednej odbornej školy na maturitnej skúške alebo pomaturitnej skúške z niektorých, najviac však z dvoch predmetov, vrátane praktickej a teoretickej časti odbornej zložky skúšky, neúspešne vykonal maturitnú skúšku, školská maturitná komisia môže žiakovi povoliť konať opravnú skúšku z týchto predmetov alebo časti skúšky z týchto predmetov.

(3)

Ak bol žiak stredného odborného učilišťa, odborného učilišťa, učilišťa alebo strednej odbornej školy na záverečnej skúške alebo absolventskej skúške z jednej časti skúšky klasifikovaný stupňom 5 - nedostatočný, skúšobná komisia môže žiakovi povoliť konať opravnú skúšku z tejto časti skúšky.

(4)

Žiak môže opravnú skúšku konať na jeho žiadosť najneskôr do troch rokov od ukončenia posledného ročníka strednej školy.

(5)

Ak žiak na opravnej skúške z niektorých predmetov neúspešne vykonal maturitnú skúšku alebo bol na opravnej skúške klasifikovaný stupňom 5 - nedostatočný, školská maturitná komisia alebo skúšobná komisia môže žiakovi povoliť konať druhú opravnú skúšku z týchto predmetov.

(6)

Žiak môže druhú opravnú skúšku konať na jeho žiadosť najneskôr do troch rokov od ukončenia posledného ročníka príslušnej strednej školy.

(7)

Žiakovi gymnázia, ktorý neúspešne vykonal maturitnú skúšku z viac ako troch predmetov alebo neúspešne vykonal maturitnú skúšku na niektorej opravnej skúške, môže školská maturitná komisia povoliť opakovať celú maturitnú skúšku.

(8)

Žiakovi stredného odborného učilišťa alebo strednej odbornej školy, ktorý neúspešne vykonal maturitnú skúšku z viac ako dvoch predmetov alebo neúspešne vykonal maturitnú skúšku na niektorej opravnej skúške, môže školská maturitná komisia povoliť opakovať celú maturitnú skúšku.

(9)

Žiakovi stredného odborného učilišťa, odborného učilišťa, učilišťa alebo strednej odbornej školy, ktorý bol na záverečnej skúške alebo absolventskej skúške klasifikovaný stupňom 5 - nedostatočný z viac ako jednej časti skúšky alebo bol klasifikovaný stupňom 5 - nedostatočný na niektorej opravnej skúške, môže skúšobná komisia povoliť opakovať celú záverečnú skúšku alebo absolventskú skúšku.

(10)

Celú záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku môže žiak na jeho žiadosť opakovať iba raz, najneskôr do troch rokov od ukončenia posledného ročníka strednej školy.

Spoločné ustanovenia

(§ 27-29)

§ 27

(1)

Záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku môže žiak vykonať do troch rokov odo dňa, keď úspešne skončil posledný ročník strednej školy.

(2)

Žiak, ktorý pre vážne, najmä zdravotné dôvody nepríde na záverečnú skúšku alebo maturitnú skúšku, alebo záverečnú pomaturitnú skúšku, alebo absolventskú skúšku, ospravedlňuje sa riaditeľovi školy spravidla do troch dní od termínu konania skúšky. Ak ho riaditeľ školy ospravedlní, žiaka nemožno klasifikovať. Žiak súčasne predloží aj žiadosť o konanie skúšky v náhradnom termíne.

(3)

Ak žiak svoju neúčasť na záverečnej skúške alebo maturitnej skúške, alebo záverečnej pomaturitnej skúške alebo absolventskej skúške neospravedlní alebo ak jeho ospravedlnenie nebude uznané, posudzuje sa, akoby dňom nasledujúcim po termíne konania skúšky štúdium zanechal.

(4)

Ak sa žiak správa na záverečnej skúške, maturitnej skúške, záverečnej pomaturitnej skúške alebo absolventskej skúške nedovoleným spôsobom, predseda predmetovej maturitnej komisie, predseda skúšobnej komisie alebo dozerajúci učiteľ jeho skúšku preruší.

(5)

Ak skúšku preruší predseda predmetovej maturitnej komisie alebo predseda skúšobnej komisie, žiak opakuje skúšku, prípadne jej časť v riadnom termíne nasledujúceho školského roka.

(6)

Ak skúšku preruší dozerajúci učiteľ a predseda predmetovej maturitnej komisie alebo predseda skúšobnej komisie nedovolí žiakovi v skúške pokračovať, žiak opakuje skúšku, prípadne jej časť v riadnom termíne nasledujúceho školského roka.

(7)

Žiak môže skladať maturitnú skúšku z cudzieho jazyka aj ako štátnu jazykovú skúšku.¹⁷)

§ 28

(1)

Témy na jednotlivé časti záverečnej skúšky a absolventskej skúšky s uvedením učebných pomôcok, ktoré môže žiak používať, schvaľuje na návrh predmetovej komisie¹⁸) riaditeľ školy.

(2)

Riaditeľ strednej školy na návrh predmetovej komisie¹⁸) schvaľuje do 31. marca maturitné zadania jednotlivých predmetov ústnej formy internej časti maturitných skúšok, ktorých súčasťou je aj zoznam učebných pomôcok, ktoré môže žiak používať. Počet, formu a obsah jednotlivých zadaní určuje príloha, ak vypracovanie zadaní maturitnej skúšky táto vyhláška neupravuje inak.

(3)

Témy na písomnú časť a ústnu časť záverečnej skúšky vypracujú učitelia odborných predmetov v spolupráci s majstrami odbornej výchovy. Témy na praktickú časť záverečnej skúšky vypracujú majstri odbornej výchovy v spolupráci s učiteľmi odborných predmetov.

(4)

K témam na písomnú a praktickú časť záverečnej skúšky sa vyjadruje profesijná komora, ktorá má kompetencie v oblasti odborného vzdelávania a prípravy podľa osobitného predpisu.¹⁶)

(5)

Na písomnú časť záverečnej skúšky sa určí jedna téma až desať tém.

(6)

Na praktickú časť záverečnej skúšky a praktickú časť odbornej zložky sa určí podľa náročnosti a špecifík odboru 1 téma až 15 tém, ktoré zahŕňajú charakteristické činnosti, na ktorých výkon sa žiaci pripravujú.

(7)

Na ústnu časť záverečnej skúšky sa určuje najmenej 25 tém.

§ 29

(1)

Žiakovi, ktorý úspešne zložil maturitnú skúšku, sa vydá vysvedčenie o maturitnej skúške najneskôr do piatich dní od konania poslednej časti maturitnej skúšky. Na vysvedčení je uvedené hodnotenie žiaka v jednotlivých predmetoch externej časti maturitnej skúšky a všetkých foriem internej časti maturitnej skúšky. Na vysvedčení sa uvedie dátum konania poslednej časti maturitnej skúšky.

(2)

Žiakovi triedy s dvoma vyučovacími jazykmi,¹¹) ktorý úspešne zložil maturitnú skúšku, sa vydá vysvedčenie o maturitnej skúške v obidvoch vyučovacích jazykoch, prípadne vysvedčenie v slovenskom jazyku a vysvedčenie v druhom vyučovacom jazyku.

(3)

Žiakovi, ktorý úspešne vykonal záverečnú skúšku, sa vydá vysvedčenie o záverečnej skúške najneskôr do piatich dní od konania záverečnej porady skúšobnej komisie.

(4)

Žiakovi, ktorý sa pripravoval na výkon jednoduchých činností, sa výsledok celkového hodnotenia uvedie na výročnom vysvedčení.

(5)

Žiakovi stredného odborného učilišťa alebo odborného učilišťa sa po úspešnom vykonaní maturitnej skúšky alebo záverečnej skúšky vydá okrem vysvedčenia o maturitnej skúške alebo vysvedčenia o záverečnej skúške výučný list.

(6)

Žiakovi, ktorý úspešne vykonal absolventskú skúšku, sa po úspešnom vykonaní absolventskej skúšky vydá vysvedčenie o absolventskej skúške a absolventský diplom.

§ 30

Prechodné ustanovenia

(1)

Žiak, ktorý vykonal záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku podľa doterajších predpisov a bola mu povolená opravná skúška alebo skúška v náhradnom termíne, vykoná záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku podľa doterajších predpisov.

(2)

Žiak strednej školy, v ktorej učebnom pláne je každý cudzí jazyk v rozsahu menej ako osem hodín týždenne počas celého štúdia, si môže do 30. septembra 2007 v príslušnom školskom roku namiesto predmetu cudzí jazyk zvoliť jeden z predmetov matematika alebo občianska náuka, alebo náuka o spoločnosti.

(3)

V školskom roku 2004/2005 žiak posledného ročníka strednej školy do 15. októbra 2004 písomne oznámi triednemu učiteľovi predmety a ich úroveň, ktoré si na maturitnú skúšku zvolil. Zároveň oznámi špeciálne potreby podľa prílohy.

(4)

V školskom roku 2004/2005 žiak posledného ročníka strednej školy, ktorý dobrovoľne koná maturitnú skúšku z ďalšieho predmetu, do 15. októbra 2004 písomne oznámi triednemu učiteľovi predmet a jeho úroveň, ktorý si na skúšku zvolil.

§ 31

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 102/1991 Zb. o ukončovaní štúdia na stredných školách a o ukončovaní prípravy v odborných učilištiach a učilištiach v znení vyhlášky č. 97/1994 Z. z.

§ 32

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. septembra 2004.

Martin Fronc v. r.

Poznámky

§ 25 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.

§ 26 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov.

§ 8 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov.

§ 32 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov.

§ 31 ods. 3 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov.

Oddiel D prílohy vyhlášky Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 80/1991 Zb. o stredných školách v znení neskorších predpisov.

Oddiel E. I. prílohy vyhlášky Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 80/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

§ 8 ods. 2 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov.

Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 80/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

10)

§ 3 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov.

11)

§ 3a zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov.

12)

§ 11 ods. 6 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

13)

§ 10 ods. 15 zákona č. 596/2003 Z. z.

14)

§ 2 vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 41/1996 Z. z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov v znení neskorších predpisov.

15)

§ 13 zákona č. 596/2003 Z. z.

16)

Napríklad zákon č. 126/1998 Z. z. o Slovenskej živnostenskej komore a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

17)

§ 11 vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 44/1996 Z. z. o jazykových školách a štátnych jazykových školách a o štátnych jazykových skúškach.

18)

§ 6 vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 80/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

Odporúčaná týždenná časová dotácia hodín príslušného predmetu v učebnom pláne strednej školy.

Úroveň C je určená len pre žiakov, ktorí začali študovať cudzí jazyk na strednej škole v školskom roku 2003/2004 a skôr, časová dotácia z cudzieho jazyka je menej ako 12 hodín a nemali inú možnosť voľby cudzieho jazyka.

Predmet je určený pre žiakov stredných škôl s vyučovacím jazykom slovenským a vyučovacím jazykom ukrajinským.

Predmet je určený pre žiakov stredných škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín okrem žiakov stredných škôl s vyučovacím jazykom ukrajinským maturujúcim zo slovenského jazyka a z literatúry.

Súčet týždennej dotácie hodín odborných vyučovacích predmetov v príslušnom učebnom pláne strednej odbornej školy alebo stredného odborného učilišťa.

Predmet sa nevzťahuje na predmety odborného vzdelávania.

Predmet sa vzťahuje iba na cirkevné školy.

§ 14 ods. 6 vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 510/2004 Z. z.

§ 30 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.

10)

Usmernenie MŠ SR k evidencii individuálne integrovaných detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do tried materských škôl, základných škôl a stredných škôl schválené MŠ SR dňa 21. júna 2001 pod číslom 370/2001 – 44.

Informačno-metodický materiál k prijímaniu a integrácii žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do stredných škôl schválený MŠ SR pod číslom 424/2000 – 44 zo dňa 5. septembra 2000.

11)

Tlmočník pomáha pri vysvetlení inštrukcií súvisiacich so zadaním úlohy, resp. testu.

12)

Asistent pomáha pri zápise odpovedí žiaka.

13)

Zdravotnícky personál pomáha pri prípadných zdravotných problémoch.

14)

Špeciálny pedagóg pomáha pri prípadných ťažkostiach v priebehu skúšky.

Príloha

k vyhláške č. 510/2004 Z. z.

I. ZOZNAM MATURITNÝCH PREDMETOV

	Názov predmetu	Odporúčaná časová dotácia¹)
1	anglický jazyk	úroveň A - 24, úroveň B - 12, úroveň C²) - 8
2	biológia	úroveň A - 12, úroveň B - 8
3	dejepis	úroveň A - 10, úroveň B - 6
4	francúzsky jazyk	úroveň B - 12, úroveň C²) - 8
5	fyzika	úroveň A - 12, úroveň B - 8
6	geografia	úroveň A - 9, úroveň B - 5
7	chémia	úroveň A - 10, úroveň B - 7
8	informatika	úroveň A - 10, úroveň B - 6
9	maďarský jazyk a literatúra	úroveň A - 12, úroveň B - 8
10	matematika	úroveň A - 16, úroveň B - 12
11	náuka o spoločnosti	úroveň A - 8, úroveň B - 5
12	nemecký jazyk	úroveň A - 24, úroveň B - 12, úroveň C²) - 8
13	občianska náuka	úroveň A - 8, úroveň B - 5
14	ruský jazyk	úroveň B - 12, úroveň C²) - 8
15	slovenský jazyk a literatúra³)	úroveň A - 12, úroveň B - 8
16	slovenský jazyk a slovenská literatúra⁴)	úroveň A - 12, úroveň B - 8
17	španielsky jazyk	úroveň B - 12
18	taliansky jazyk	úroveň B - 12
19	ukrajinský jazyk a literatúra	úroveň A - 12, úroveň B - 8
20	teoretická časť odbornej zložky	úroveň B⁵)
21	praktická časť odbornej zložky	úroveň B⁵)
22	dejiny umenia⁶)	úroveň B - 6
23	deskriptívna geometria⁶)	úroveň B - 6
24	ekológia⁶)	úroveň B - 6
25	ekonomika⁶)	úroveň B - 6
26	estetika⁶)	úroveň B - 6
27	evanjelické a. v. náboženstvo⁷)	úroveň B - 6
28	kresťanská etika⁷)	úroveň B - 6
29	latinčina	úroveň B - 6
30	právo⁶)	úroveň B - 6
31	psychológia⁶)	úroveň B - 6
32	reformované náboženstvo⁷)	úroveň B - 6
33	rímskokatolícke a gréckokatolícke náboženstvo⁷)	úroveň B - 6
34	stretnutia s ľudovou kultúrou⁶)	úroveň B - 8
35	športový manažment	úroveň B - 6
36	základy športovej prípravy	úroveň B - 6

II. ČLENENIE MATURITNEJ SKÚŠKY

Všeobecnovzdelávacie predmety maturitnej skúšky sú usporiadané v abecednom poradí.

Predmet	Úroveň	Časť
Externá	Interná a jej zložky a formy
písomná	ústna
príprava	odpoveď
anglický jazyk	A	120'	45'	20'	20'
B	120'	45'	20'	20'
C	-	-	20'	20'
biológia	A	-	-	20'	20'
B	-	-	15'	15'
dejepis	A	-	-	20'	20'
B	-	-	15'	15'
francúzsky jazyk	B	-	-	20'	20'
C	-	-	20'	20'
fyzika	A	-	-	20'	20'
B	-	-	15'	15'
geografia	A	-	-	20'	20'
B	-	-	15'	15'
chémia	A	-	-	20'	20'
B	-	-	15'	15'
informatika	A	-	-	30'	15'
B	-	-	30'	15'
maďarský jazyk	A	-	240'	15'	15'
a literatúra	B	-	240'	15'	15'
matematika	A	120'	60'	20'	20'
B	120'	-	15'	15'
náuka o spoločnosti	A	-	-	20'	20'
B	-	-	15'	15'
nemecký jazyk	A	120'	45'	20'	20'
B	120'	45'	20'	20'
C	-	-	20'	20'
občianska náuka	A	-	-	20'	20'
B	-	-	15'	15'
ruský jazyk	B	-	-	20'	20'
C	-	-	20'	20'
slovenský jazyk	A	-	240'	20'	20'
a literatúra	B	-	240'	15'	15'
slovenský jazyk	A	-	240'	20'	20'
a slovenská literatúra	B	-	240'	15'	15'
španielsky jazyk	B	-	-	20'	20'
taliansky jazyk	B	-	-	20'	20'
ukrajinský jazyk	A	-	240'	15'	15'
a literatúra	B	-	240'	15'	15'
teoretická časť odbornej zložky	B	-	-	25'	20'
praktická časť odbornej zložky	B	-	-	najviac 24 hodín⁸) (prípravaa výkon)
dejiny umenia	B	-	-	20'	20'
deskriptívna geometria	B	-	-	30'	15'
ekológia	B	-	-	15'	15'
ekonomika	B	-	-	15'	15'
estetika	B	-	-	15'	15'
evanjelické a. v. náboženstvo	B	-	-	15'	15'
kresťanská etika	B	-	-	15'	15'
latinčina	B	-	-	15'	15'
právo	B	-	-	15'	15'
psychológia	B	-	-	15'	15'
reformované náboženstvo	B	-	-	15'	15'
rímskokatolícke a gréckokatolícke náboženstvo	B	-	-	15'	15'
stretnutia s ľudovou kultúrou	B	-	-	15'	20'
športový manažment	B	-	-	15'	15'
základy športovej prípravy	B	-	-	15'	15'

III. POKYNY K EXTERNEJ ČASTI A PÍSOMNEJ FORME INTERNEJ ČASTI MATURITNEJ SKÚŠKY

1. Anglický jazyk a nemecký jazyk

Obsahom a úrovňou náročnosti zodpovedá úrovni B2 (úroveň A), resp. úrovni B1 (úroveň B) Spoločného európskeho referenčného rámca Rady Európy.

Externá časť maturitnej skúšky z anglického jazyka a nemeckého jazyka sa skladá z centrálne vypracovanej, vo všetkých školách v rovnakom čase zadanej, pod externým dozorom konanej a externe vyhodnotenej písomnej skúšky – testu. Test má tri rovnocenné časti a skladá sa len z úloh s výberom odpovede a z úloh s krátkou odpoveďou.

Čítanie s porozumením – cieľom tejto časti je zistiť, ako žiaci rozumejú textu a ako sa vedia v ňom orientovať tak, aby pochopili hlavné myšlienky, základné súvislosti a vyriešili úlohy: doplňovanie chýbajúcich informácií, výber z viacerých možností, určenie správnosti alebo nesprávnosti výpovede.

Gramatika a lexika – testujú sa tu znalosti gramatických štruktúr a slovnej zásoby a ich správne použitie v kontexte. Žiaci majú do textových ukážok dopĺňať adekvátne gramatické tvary na základe výberu z viacerých možností.

Počúvanie s porozumením – v tejto časti majú žiaci preukázať, ako porozumeli základným informáciám, a riešiť úlohy: určenie správnosti alebo nesprávnosti výpovede, výber z viacerých možností a doplňovanie chýbajúcich informácií.

Úpravy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej len „úpravy“)

Počúvanie s porozumením – žiak so sluchovým postihnutím dostane písomnú podobu textu nahrávky.

Písomnou zložkou internej časti je centrálne vypracovaný, vo všetkých školách v rovnakom čase zadaný, pod externým dozorom konaný a na základe centrálnych pokynov interne vyhodnotený test, ktorý sa bude skladať len z úloh s dlhšou odpoveďou.

Charakteristika úloh testu pre úroveň A:

a) napísať jasný a detailný text na rôzne témy, ktoré žiaka zaujímajú,

b) podrobne, štylisticky a jazykovo správne písať o udalostiach, reálnych alebo fiktívnych zážitkoch,

c) napísať dobre zrozumiteľný príbeh,

d) napísať pozdrav, pozvanie, odkaz, blahoželanie, telegram,

e) napísať súkromný a formálny list, žiadosť, životopis, sťažnosť, reklamáciu, inzerát,

f) opísať osobu, predmet, miesto, činnosť, situáciu,

g) napísať súvislý text, v ktorom vyjadrí svoje názory, postoje, myšlienky, city,

h) napísať referát, diskusný príspevok, správu, rozprávanie.

Charakteristika úloh testu pre úroveň B:

a) jednoducho a jasne písať o témach, ktoré sú žiakovi známe a zaujímajú ho, a vyjadriť na ne svoj názor,

b) vyjadriť svoje pocity (ľútosť, radosť, záujem, súcit a pod.),

c) zvládnuť základné formy korešpondencie,

d) napísať pozdrav, pozvanie, odkaz, blahoželanie, telegram,

e) napísať súkromný a formálny list, žiadosť, životopis, sťažnosť, reklamáciu, inzerát,

f) opísať osobu, predmet, miesto, činnosť, situáciu.

2. Maďarský jazyk a literatúra a ukrajinský jazyk a literatúra

Písomnou zložkou internej časti sú centrálne pripravené súbory štyroch tém rovnaké pre obe úrovne, písomné práce, prípadne východiskové texty a určené žánrové formy, z ktorých si žiak vyberie a vypracuje iba jednu. Písomná práca sa vo všetkých školách zadáva v rovnakom čase, koná sa pod interným dozorom a vyhodnocuje sa interne na základe centrálnych pokynov.

Charakteristika úloh písomnej práce:

a) interpretácia umeleckého alebo vecného textu (jeho obsahová, kompozičná a štylistická analýza, výklad a hodnotenie),

b) spracovanie zvolenej témy v určenej žánrovej forme,

c) argumentovanie o jazykových, literárnych, všeobecných kultúrnych, morálnych otázkach alebo o otázkach spôsobu života,

d) rozbor jedného diela z daného hľadiska a výkladová demonštrácia,

e) rozbor a predstavenie tvorby jedného básnika alebo prozaika,

f) porovnanie dvoch, prípadne troch textov (úplné dielo alebo úryvok) podľa daných hľadísk (platí len pre úroveň A).

Rozsah práce:

Úroveň A: najmenej 1,5 a najviac 5 strán formátu A4.

Úroveň B: najmenej 1,5 a najviac 4 strany formátu A4.

3. Matematika

Externá časť maturitnej skúšky z matematiky sa skladá z centrálne vypracovanej písomnej skúšky – textu, ktorá sa vo všetkých školách zadáva v rovnakom čase, koná sa pod externým dozorom a externe sa vyhodnocuje. Test sa skladá iba z úloh s výberom odpovede a z úloh s krátkou odpoveďou a neobsahuje úlohy z diferenciálneho a integrálneho počtu.

Písomnou zložkou internej časti je centrálne vypracovaný test, ktorý sa vo všetkých školách zadáva v rovnakom čase, koná sa pod externým dozorom a interne sa vyhodnocuje na základe centrálnych pokynov. V teste bude žiak riešiť tri až šesť otvorených úloh s dlhou odpoveďou, pritom v prípade jednej úlohy si bude môcť vybrať jedno z dvoch rôznych zadaní. Úlohy tohto testu by mali pokryť tieto oblasti:

a) základy matematiky (logika, matematizácia),

b) rovnice, nerovnice, funkcie, postupnosti,

c) planimetria, trigonometria, analytická geometria,

d) stereometria,

e) kombinatorika, pravdepodobnosť, štatistika.

4. Slovenský jazyk a literatúra

Písomnou zložkou internej časti sú centrálne pripravené súbory štyroch tém písomnej práce, prípadne východiskové texty a určené žánrové formy, z ktorých si žiak vyberie a vypracuje iba jednu. Žiak má preukázať komplexnosť ovládania spisovného jazyka, mieru tvorivosti v písomnom prejave a celkovú vzdelanosť a kultúrnosť v miere vychádzajúcej z cieľových požiadaviek. Písomná práca sa vo všetkých školách zadáva v rovnakom čase, koná sa pod interným dozorom a interne sa vyhodnocuje na základe centrálnych pokynov.

Charakteristika úloh písomnej práce

a) interpretácia umeleckého alebo vecného textu (jeho obsahová, kompozičná a štylistická analýza, výklad a hodnotenie),

b) spracovanie zvolenej témy v určenej žánrovej forme,

c) argumentovanie o jazykových, literárnych, všeobecných kultúrnych, morálnych otázkach alebo o otázkach spôsobu života,

d) rozbor jedného diela z daného hľadiska a výkladová demonštrácia,

e) rozbor a predstavenie tvorby jedného básnika alebo prozaika,

f) porovnanie dvoch, prípadne troch textov (úplné dielo alebo úryvok) podľa daných hľadísk (platí len pre úroveň A).

Rozsah práce

Úroveň A: najmenej 3 a najviac 5 strán formátu A4.

Úroveň B: najmenej 2 a najviac 4 strany formátu A4.

5. Slovenský jazyk a slovenská literatúra

Písomnou zložkou internej časti sú centrálne pripravené súbory štyroch tém písomnej práce, prípadne východiskové texty a určené žánrové formy, z ktorých si žiak vyberie a vypracuje iba jednu. Písomná práca sa vo všetkých školách zadáva v rovnakom čase, koná sa pod interným dozorom a interne sa vyhodnocuje na základe centrálnych pokynov.

Charakteristika úloh písomnej práce

a) interpretácia umeleckého alebo vecného textu (jeho obsahová, kompozičná a štylistická analýza, výklad a hodnotenie),

b) spracovanie zvolenej témy v určenej žánrovej forme,

c) argumentovanie o jazykových, literárnych, všeobecných kultúrnych, morálnych otázkach alebo o otázkach spôsobu života,

d) rozbor jedného diela z daného hľadiska a výkladová demonštrácia,

e) rozbor a predstavenie tvorby jedného básnika alebo prozaika,

f) porovnanie dvoch, prípadne troch textov (úplné dielo alebo úryvok) podľa daných hľadísk (platí len pre úroveň A).

Rozsah práce

Najmenej 2 a najviac 4 strany formátu A4.

IV. HODNOTENIE A KLASIFIKÁCIA MATURITNEJ SKÚŠKY

1. Externá časť a každá zložka internej časti maturitnej skúšky sa hodnotí osobitne a toto hodnotenie je uvedené aj na vysvedčení o maturitnej skúške. Externá časť sa hodnotí percentami, jednotlivé zložky internej časti sa hodnotia známkou alebo percentami. Ak sa medzihodnotenie iba boduje, výsledné hodnotenie sa uvádza v percentách (nevyjadruje sa známkou).

2. Ak má maturitná skúška v danom predmete viac častí alebo zložiek, hodnotí sa každá zložka zvlášť. Výsledné hodnotenie sa neurčuje. Určuje sa, či v danom predmete žiak zmaturoval, alebo nezmaturoval.

3. Pokyny na hodnotenie externej časti a písomnej zložky internej časti maturitnej skúšky sú centrálne vypracované a sú prílohou ich zadania. Hodnotenie vyjadrené percentami sa zaokrúhľuje na desatiny.

4. Žiak môže konať ústnu zložku internej časti maturitnej skúšky bez ohľadu na výsledok externej časti a písomnej zložky internej časti.

5. Každá úloha v maturitnom zadaní ústnej zložky internej časti maturitnej skúšky sa hodnotí predmetovou maturitnou komisiou samostatne.

6. Každý predmet maturitnej skúšky má v maturitnom zadaní aspoň dve úlohy vyjadrené ich váhou vzhľadom na celkové hodnotenie. Celkovým hodnotením ústnej zložky internej časti maturitnej skúšky z daného predmetu bude známka, ktorá vznikne ako vážený priemer známok z odpovedí na jednotlivé úlohy maturitného zadania. Pritom sa vážený priemer pri hodnotení vyjadrenom

a) známkou zaokrúhľuje na celé číslo okrem prípadov, keď 1,5, zaokrúhľujeme na 1, 2,5 zaokrúhľujeme na 2, 3,5 zaokrúhľujeme na 3 a 4,5 zaokrúhľujeme na 4,

b) percentami zaokrúhľuje na desatiny.

7. Žiak úspešne zmaturuje z predmetu, ktorý má externú časť a písomnú zložku internej časti, ak jeho hodnotenie z ústnej zložky internej časti maturitnej skúšky

a) nie je horšie ako stupeň prospechu 3 – dobrý (bez ohľadu na hodnotenie písomnej zložky internej časti a externej časti) alebo

b) je stupeň prospechu 4 – dostatočný a v písomnej zložke internej časti získa viac ako 25 % z celkového počtu bodov a súčasne v externej časti získa viac ako 33 % z celkového počtu bodov.

8. Žiak úspešne zmaturuje z predmetu, ktorý nemá externú časť, ak jeho hodnotenie z každej formy internej časti nebude horšie ako 4 – dostatočný.

V. MATURITNÁ SKÚŠKA PRE ŽIAKOV SO ŠPECIÁLNYMI VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍMI POTREBAMI

Maturitná skúška sa týka úprav písomných prác, testov a maturitných zadaní, pričom sa zachováva formálna stránka, obsah a náročnosť maturitnej skúšky.

Podľa upravených podmienok môže maturovať

a) žiak špeciálnej školy,⁹)

b) žiak, ktorého na príslušnej strednej škole evidujú a vykazujú ako individuálne integrovaného žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.¹⁰)

Úpravy sa vzťahujú na:

A. Cieľové požiadavky jednotlivých predmetov maturitnej skúšky

B. Písomné práce (testy) a maturitné zadania

1. Úpravy sa týkajú týchto oblastí:

a) predĺžený časový limit pri riešení úloh testu a pri ústnej odpovedi,

b) úpravy alebo nahradenie niektorých úloh,

c) rôzne grafické úpravy a formáty zadaní (rôzne veľkosti písma, zmeny štruktúry textu, iná možnosť záznamu odpovede, počúvanie vstupného textu a pod.),

d) prítomnosť tlmočníka¹¹) posunkovej reči, resp. asistenta,¹²) zdravotníckeho personálu, špeciálneho pedagóga.

2. Žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, na ktorých sa vzťahujú úpravy testov, sú žiaci

a) so sluchovým postihnutím,

b) so zrakovým postihnutím,

c) s telesným postihnutím,

d) chorí a zdravotne oslabení,

e) s vývinovými poruchami učenia alebo správania (ADD, ADHD syndróm),

f) s narušenou komunikačnou schopnosťou (dysartria, dysfázia),

g) s pervazívnymi vývinovými poruchami (s autizmom),

h) s viacnásobným postihnutím.

3. Žiaci sú rozdelení do troch skupín podľa miery obmedzenia pri práci s testovými úlohami. Pri zaraďovaní žiakov do skupín je potrebné vychádzať z toho, či

a) žiak je schopný pracovať pri predĺženom čase s testom pre bežnú populáciu,

b) je potrebné testové úlohy upraviť po formálnej stránke (veľkosť písma, zvýraznenie textu a pod.), alebo ich nahradiť vhodnejšími úlohami,

c) postihnutie žiaka vyžaduje pomoc tlmočníka¹⁰) posunkovej reči, resp. asistenta,¹¹) alebo zdravotníckeho personálu, či špeciálneho pedagóga pri vypracúvaní testov,

d) je potrebné vzhľadom na postihnutie žiaka zvoliť na vykonanie maturitnej skúšky alebo jej časti náhradný spôsob.

I. skupina – ľahký stupeň obmedzenia

Žiaci v tejto skupine môžu pracovať s testmi a zadaniami pre intaktnú populáciu, ak majú možnosť pracovať v predĺženom čase a používať kompenzačné pomôcky.

Úpravy pre jednotlivé druhy postihnutia

A. Žiaci so sluchovým postihnutím

1. predĺženie času skúšky najviac o 50 %,

2. možnosť použitia kompenzačných pomôcok podľa potrieb žiakov.

B. Žiaci so zrakovým postihnutím

1. predĺženie času skúšky najviac o 75 %,

2. možnosť použitia kompenzačných pomôcok podľa potrieb žiakov.

C. Žiaci s telesným postihnutím

1. predĺženie času skúšky najviac o 75 %,

2. možnosť použitia kompenzačných pomôcok podľa potrieb žiakov.

D. Žiaci chorí a zdravotne oslabení predĺženie času skúšky najviac o 50 %.

E. Žiaci s vývinovými poruchami učenia alebo správania (ADD, ADHD syndróm)

1. predĺženie času skúšky najviac o 25 %,

2. možnosť použitia kompenzačných pomôcok podľa potrieb žiakov.

F. Žiaci s narušenou komunikačnou schopnosťou (dysartria, dysfázia)

1. predĺženie času skúšky najviac o 25 %,

2. možnosť použitia kompenzačných pomôcok podľa potrieb žiakov.

G. Žiaci s pervazívnymi vývinovými poruchami (s autizmom) úprava podmienok a priebehu maturitnej skúšky podľa odporúčania špeciálneho pedagóga, v ktorého starostlivosti je žiak.

H. Žiaci s viacnásobným postihnutím podľa primárneho postihnutia.

II. skupina – stredný stupeň obmedzenia

Žiaci zaradení do tejto skupiny sú schopní vypracovať zadania len s uvedenými úpravami.

Úpravy pre jednotlivé druhy postihnutia

A. Žiaci so sluchovým postihnutím

1. predĺženie času skúšky najviac o 75 %,

2. písmo Arial, veľkosť písma 11, riadkovanie 1,5,

3. zápis odpovede priamo do testového hárka,

4. zvýraznenie podstaty úlohy, uvedenie synoným pri vybraných (vytipovaných) slovách,

5. úprava a nahradenie niektorých úloh založených na jazykovom cite,

6. vylúčenie úloh na počúvanie s porozumením z cudzieho jazyka,

7. možnosť použitia kompenzačných pomôcok podľa potrieb žiakov,

8. didaktické pomôcky (slovník slovenského jazyka, synonymický slovník a pod.),

9. pomoc tlmočníka¹⁰) posunkovej reči.

B. Žiaci so zrakovým postihnutím

1. predĺženie času skúšky najviac o 100 %,

2. písmo Arial, veľkosť písma 14 b – 24 b – 36 b (podľa potreby), riadkovanie 1,5, formát A4 alebo A3, voliteľné zadania v Braillovom písme,

3. členenie testového hárka tak, aby umožňoval orientáciu,

4. zápis odpovede priamo do testového hárka (zakrúžkovaním variantu alebo zapísanie odpovede do riadka),

5. možnosť zápisu odpovede na samostatný list papiera,

6. výrazné oddelenie jednotlivých otázok,

7. úprava a nahradenie niektorých úloh,

8. možnosť použitia kompenzačných pomôcok podľa potrieb žiakov,

9. prítomnosť asistenta,¹¹)

10. elektronická verzia testu,

11. zvuková nahrávka vstupných textov.

C. Žiaci s telesným postihnutím

1. predĺženie času skúšky najviac o 100 %,

2. písmo Arial, veľkosť písma 14 b – 16 b (podľa potreby), riadkovanie 1,5,

3. členenie testového hárka tak, aby uľahčoval orientáciu,

4. zápis odpovedí priamo do testového hárka (zakrúžkovanie variantu alebo zapísanie odpovede do riadka),

5. kompenzačné pomôcky podľa potreby žiaka,

6. pomoc asistenta.⁴)

D. Žiaci chorí a zdravotne oslabení

1. predĺženie času skúšky najviac o 75 %,

2. prestávka, ktorá sa nepočíta do času skúšky (pre diabetikov, kardiakov a pod.),

3. prítomnosť zdravotníckeho personálu.¹³)

E. Žiaci s vývinovými poruchami učenia alebo správania (ADD, ADHD syndróm)

1. predĺženie času skúšky najviac o 50 %,

2. písmo Arial, veľkosť písma 11, riadkovanie 1,5,

3. zvýraznenie podstaty úlohy (napr. podčiarknutím, tučným písmom a pod.),

4. členenie testového hárku tak, aby uľahčoval orientáciu,

5. výrazné oddelenie jednotlivých otázok,

6. zápis odpovedí priamo do testového hárka (zakrúžkovanie odpovede alebo zapísanie odpovede do riadka), prípadne na PC,

7. didaktické pomôcky.

F. Žiaci s narušenou komunikačnou schopnosťou (dysartria, dysfázia)

1. predĺženie času skúšky najviac o 50 %,

2. písmo Arial, veľkosť písma 11, riadkovanie 1,5,

3. zvýraznenie podstaty úlohy (napr. podčiarknutím, tučným písmom a pod.),

4. členenie testového hárku tak, aby uľahčoval orientáciu,

5. výrazné oddelenie jednotlivých otázok,

6. zápis odpovedí priamo do testového hárka (zakrúžkovanie odpovede alebo zapísanie odpovede do riadka), prípadne na PC,

7. didaktické pomôcky.

G. Žiaci s pervazívnymi vývinovými poruchami (s autizmom)

1. úprava podmienok a priebehu maturitnej skúšky podľa odporúčania špeciálneho pedagóga, v ktorého starostlivosti je žiak,

2. prítomnosť špeciálneho pedagóga.¹⁴)

H. Žiaci s viacnásobným postihnutím podľa primárneho postihnutia.

III. skupina – ťažký stupeň obmedzenia

Žiaci zaradení do tretej skupiny sú schopní absolvovať maturitnú skúšku alebo jej časť iba náhradným spôsobom, to znamená inou formou ako písomnou.

Žiadosť o úpravu maturitnej skúšky, ktorá je prílohou prihlášky na maturitnú skúšku, podáva uchádzač riaditeľovi školy. Žiadosť obsahuje

a) osobné údaje uchádzača,

b) skupinu, do ktorej chce byť uchádzač zaradený,

c) odborný lekársky posudok, ktorý obsahuje presnú diagnózu a z nej vyplývajúce funkčné dôsledky (okrem uchádzačov so špecifickými poruchami učenia),

d) odborný posudok špeciálno-pedagogickej poradne (ŠPP) alebo pedagogicko-psychologickej poradne (PPP), alebo odborníka na pervazívne poruchy, alebo školského špeciálneho pedagóga, alebo školského psychológa, ktorý obsahuje presnú diagnózu a z nej vyplývajúce dôsledky,

e) odborný posudok uchádzača s vývinovými poruchami učenia alebo správania a uchádzača s narušenou komunikačnou schopnosťou má najviac dvojročnú platnosť.

Odborný posudok vystavuje ten, v koho starostlivosti je žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

VI. POŽIADAVKY NA INTERNÚ ČAS MATURITNEJ SKÚŠKY

VŠEOBECNÉ POKYNY

1. Ústnu zložku internej časti maturitnej skúšky tvorí ústna odpoveď žiaka pred predmetovou maturitnou komisiou, pričom si žiak žrebuje jedno zo schválených maturitných zadaní.

2. Maturitné zadania a úlohy v nich vychádzajú z cieľových požiadaviek na vedomosti a zručnosti pre daný predmet maturitnej skúšky a úroveň.

3. Každé maturitné zadanie tvoria dve alebo tri samostatné úlohy.

4. Obsah maturitných zadaní zohľadňuje aj predpísaný čas určený na trvanie skúšky a jej prípravu.

5. Každá úroveň má pripravené samostatné súbory zadaní.

6. Maturitné zadania pre každú úroveň pripravuje príslušná predmetová komisia školy.

7. Minimálny počet zadaní je 30. Každé zadanie sa použije iba jedenkrát v danom dni.

8. Znenia maturitných zadaní sa žiakom nezverejňujú.

9. Pre každý maturitný predmet sa učebné pomôcky členia do dvoch skupín – všeobecné a konkrétne. Pod všeobecnými rozumieme pomôcky, ktoré má každý žiak na každej škole k dispozícii počas konania príslušnej časti alebo zložky skúšky. Konkrétne sú tie pomôcky, ktoré priamo súvisia s príslušným zadaním.

10. Každá škola zabezpečí žiakovi prístup k všeobecným pomôckam v danom predmete maturitnej skúšky.

11. Súčasťou príslušného maturitného zadania je aj uvedenie konkrétnej učebnej pomôcky.

12. Skúšajúci citlivo riadi rozhovor so žiakom, kladie pomocné a stimulačné otázky, vyjadruje súhlas alebo nesúhlas s tvrdeniami žiaka, pričom ho vedie k tomu, aby svoje názory podopieral argumentmi a využíval pri tom písomnú prípravu a tiež vlastné poznatky získané počas prípravy na maturitnú skúšku.

13. Členovia predmetovej maturitnej komisie dbajú na to, aby žiak mohol na ich podnety reagovať plynulo a mal dosť času a pokoja na vyjadrenie svojich myšlienok.

1. ANGLICKÝ JAZYK

Každé zadanie pre všetky úrovne sa skladá z troch úloh.

Tematické okruhy sú uvedené v cieľových požiadavkách z anglického jazyka.

Charakteristika úloh maturitných zadaní

Úloha č. 1 – Vizuálny podnet (napr. obrázok, fotografia, komiks, graf, schéma a pod.)

Žiak opíše predložený obrázok a hľadá súvislosti medzi obrázkom a danou maturitnou témou. Komisia hodnotí súvislosť opisu predloženého podnetu, lineárnosť (postupnosť) vo vyjadrovaní a adekvátne jazykové prostriedky zodpovedajúce danej úrovni žiaka.

Úloha č. 2 – Tematický okruh

Úlohou žiaka je zaujať stanovisko k téme a odôvodniť ho v rozhovore so skúšajúcimi, ktorí vedú rozhovor podľa zásad uvedených v metodických pokynoch pre predmetové maturitné komisie. Komisia hodnotí, ako žiak dokáže zdôvodniť a vysvetliť svoje názory k danej téme a argumentovať v danej problematike, výber faktov a informácií, gramatiku.

Úloha č. 3 – Situačná úloha, dialóg s rozdelenými úlohami (stredné odborné školy a stredné odborné učilištia aj rôzne modelové situácie zohľadňujúce príslušný študijný odbor)

Žiak dostane za úlohu vyriešiť konkrétnu situáciu, napríklad je na stanici a má sa informovať o najvýhodnejšom vlakovom spojení do nejakého mesta. Komisia sa zameriava na hodnotenie výberu a adekvátnosť použitia jazykových prostriedkov (v konkrétnej situácii z každodenného života v okruhu daných tém).

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 5 minút,

na úlohu č. 2 asi 10 minút

na úlohu č. 3 asi 5 minút.

Všeobecné pomôcky

Obojstranný prekladový slovník obsahujúci najmenej 15 000 hesiel.

Hodnotenie

a) Základom hodnotenia je rozsah slovnej zásoby, používanie gramatických štruktúr, stupeň jazykovej pohotovosti, obsahová stránka prejavu a pod.

b) Predmetová maturitná komisia hodnotí obsahovú a jazykovú správnosť odpovede, štruktúru – začiatok, vedenie a ukončenie rozhovoru.

c) Každá úloha maturitného zadania sa hodnotí známkou 1 – 5.

d) Hodnotenie úlohy č. 1 sa skladá z dvoch samostatných hodnotení. Hodnotí sa

1. obsahová primeranosť,

2. jazyková správnosť.

Výsledné hodnotenie úlohy č. 1 získame ako aritmetický priemer oboch čiastkových hodnotení.

e) Hodnotenie úlohy č. 2 sa skladá zo šiestich samostatných hodnotení. Hodnotí sa

1. plynulosť vyjadrovania,

2. výslovnosť a intonácia,

3. obsah – náročnosť spracovania/kvalita rozhovoru,

4. lexikálny rozsah,

5. argumentácia,

6. gramatická presnosť.

Výsledné hodnotenie úlohy č. 2 získame ako aritmetický priemer všetkých šiestich čiastkových hodnotení.

f) Hodnotenie úlohy č. 3 sa skladá z dvoch samostatných hodnotení. Hodnotí sa

1. obsahová a jazyková správnosť,

2. pohotovosť vyjadrovania.

Výsledné hodnotenie úlohy č. 3 získame ako aritmetický priemer oboch čiastkových hodnotení.

g) Váha hodnotenia jednotlivých úloh ústnej zložky je 1 : 2 : 1.

Pri výpočte váženého priemeru pre obe úrovne sa používa vzorec

pričom z je po zaokrúhlení výsledná známka a z_ije známka i-tej úlohy z príslušného zadania.

Úpravy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

Úloha č. 1

a) Pre žiakov so zrakovým postihnutím sa obrázky nahradia slovným opisom príslušnej situácie vo vyučovacom jazyku; grafy a schémy sa vynechajú.

b) U žiakov so sluchovým postihnutím sa nehodnotí jazyková správnosť.

Úloha č. 2

U žiakov so sluchovým postihnutím sa nehodnotí výslovnosť, intonácia a gramatická presnosť.

Trvanie skúšky: 30 minút.

Čas na prípravu: 30 minút.

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 7,5 minúty,

na úlohu č. 2 asi 15 minút,

na úlohu č. 3 asi 7,5 minúty.

2. BIOLÓGIA

Každé zadanie pre úroveň A sa skladá z troch úloh, pre úroveň B z dvoch úloh.

Charakteristika úloh maturitných zadaní pre úroveň A

Úloha č. 1 – Úloha je zameraná na reprodukciu a pochopenie stanoveného učiva (prevláda forma monológu).

Úloha č. 2 – Úloha je zameraná na porozumenie a hodnotenie poznatkov – špecifický transfer (prevláda forma dialógu s členmi predmetovej maturitnej komisie).

Úloha č. 3 – Úloha je zameraná na praktickú aplikáciu osvojených vedomostí, na interpretáciu pozorovaní a pokusov s dôrazom na schopnosť samostatne a tvorivo riešiť zadané problémy – nešpecifický transfer (prevláda forma dialógu s členmi predmetovej maturitnej komisie).

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 6 minút,

na úlohu č. 2 asi 8 minút,

na úlohu č. 3 asi 6 minút.

Charakteristika úloh maturitných zadaní pre úroveň B

Úloha č. 1 – Úloha je zameraná na reprodukciu základných teoretických vedomostí – prehľad a orientáciu v problematike (prevláda forma monológu).

Úloha č. 2 – Úloha je zameraná na praktickú aplikáciu osvojených vedomostí, najmä s dôrazom na otázky zdravia človeka, ekologickú a environmentálnu problematiku (prevláda forma dialógu s členmi predmetovej maturitnej komisie).

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 6 minút,

na úlohu č. 2 asi 9 minút.

Zastúpenie jednotlivých tematických okruhov v úlohách maturitných zadaní pre obe úrovne bude nasledujúce:

2 % – 3 % biológia ako veda,

8 % – 12 % biológia bunky a všeobecné vlastnosti živých sústav,

2 % – 3 % nebunkové a prokaryotické organizmy,

10 % – 15 % biológia rastlín,

6 % – 9 % systém a fylogenéza rastlín,

2 % – 3 % huby a lišajníky,

10 % – 15 % biológia živočíchov,

6 % – 9 % systém a fylogenéza živočíchov,

18 % – 27 % biológia človeka,

10 % – 15 % genetika,

6 % – 9 % ekológia.

Všeobecné pomôcky

1. Kľúč na určovanie rastlín

2. Atlas rastlín

3. Atlas živočíchov

4. Anatomický atlas – ľudské telo

5. Encyklopédia prírody

6. Priesvitky k spätnému projektoru z anatómie človeka, stavovcov, genetiky

7. Kostra človeka

8. Torzo človeka

9. Anatomické obrazy (človek, stavovce)

10. Diapozitívy flóry, fauny

11. Mikroskop, mikroskopické preparáty

12. Vzorky častí rastlinného tela – model koreňa, stonky, listu, kvetu

13. Obrazový materiál živočíchov, rastlín

Hodnotenie

a) Každá úloha maturitného zadania sa hodnotí známkou 1 – 5.

b) Váha hodnotenia jednotlivých úloh na úrovni A je 3 : 4 : 3. Pri výpočte váženého priemeru pre úroveň A sa používa vzorec

pričom z je po zaokrúhlení výsledná známka a z_i je známka za úlohu č. i.

c) Váha hodnotenia jednotlivých úloh na úrovni B je 2 : 3. Pri výpočte váženého priemeru pre úroveň B sa používa vzorec

pričom z je po zaokrúhlení výsledná známka a z_ije známka za úlohu č. i.

Úpravy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

Úroveň A

Úloha č. 3 je upravená podľa druhu a stupňa postihnutia.

Trvanie skúšky: 30 minút.

Čas na prípravu: 30 minút.

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 9 minút,

na úlohu č. 2 asi 12 minút,

na úlohu č. 3 asi 9 minút.

Úroveň B

Úloha č. 2 je upravená podľa druhu a stupňa postihnutia.

Trvanie skúšky: 20 minút.

Čas na prípravu: 20 minút.

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 8 minút,

na úlohu č. 2 asi 12 minút.

3. DEJEPIS

Každé zadanie pre úroveň A sa skladá z troch úloh, pre úroveň B z dvoch úloh.

Charakteristika úloh maturitných zadaní pre úroveň A

Úloha č. 1 – Úloha je zameraná na vedomosti a porozumenie. V úlohe je presne určený pojem, fakt, definícia, historický jav alebo proces, o ktorom má žiak preukázať svoje vedomosti, a je určená učebná pomôcka i spôsob práce s ňou, napr. historická mapa a opis, čo má žiak urobiť (prevláda forma monológu).

Úloha č. 2 – Úloha je zameraná na aplikáciu a analýzu. V úlohe sa presne definuje, čo sa od žiaka očakáva, napr. klasifikovať historické udalosti, porovnať dva alebo viac historických javov alebo procesov, určiť príčiny alebo dôsledky jedného alebo viacerých historických javov či procesov a pod. K úlohe je určená aj učebná pomôcka (historická mapa, historický prameň, graf, karikatúra a pod.) a opis, čo má žiak urobiť (prevláda forma dialógu s členmi predmetovej maturitnej komisie).

Úloha č. 3 – Úloha je zameraná na syntézu historických javov, procesov a udalostí. Od žiaka sa požaduje kritické posúdenie uvedených historických obsahov a preukázanie schopnosti zovšeobecňovať a zaujať hodnotiace postoje k minulosti. Žiak má preukázať schopnosť pracovať s historickými prameňmi, zručnosti orientovania sa v čase a priestore.

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 6 minút,

na úlohu č. 2 asi 8 minút,

na úlohu č. 3 asi 6 minút.

Charakteristika úloh maturitných zadaní pre úroveň B

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 7 minút,

na úlohu č. 2 asi 8 minút.

Zastúpenie uvedených jednotlivých tematických okruhov v úlohách maturitných zadaní pre obe úrovne bude nasledujúci:

5 % – 10 % úvod do vyučovania dejepisu a pravek,

10 % – 20 % starovek,

10 % – 20 % stredovek,

25 % – 35 % novovek,

30 % – 40 % dejiny 20. storočia.

Zastúpenie uvedených jednotlivých častí učiva v súbore všetkých úloh v maturitných zadaniach je nasledujúce:

a) svetové dejiny približne 55 %,

b) národné dejiny približne 45 %.

Všeobecné pomôcky

1. Atlas svetových dejín

2. Dejepisné atlasy pre základné školy a gymnáziá

3. Z prameňov našich dejín

Hodnotenie

a) Každá úloha maturitného zadania sa hodnotí známkou 1 – 5.

b) Váha hodnotenia jednotlivých úloh v úrovni A je 3 : 4 : 3. Pri výpočte váženého priemeru pre úroveň A sa používa vzorec

pričom z je po zaokrúhlení výsledná známka a z_i je známka za úlohu č. i.

c) Váha hodnotenia jednotlivých úloh v úrovni B je 2 : 3. Pri výpočte váženého priemeru pre úroveň B sa používa vzorec

pričom z je po zaokrúhlení výsledná známka a z_i je známka za úlohu č. i.

Úpravy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

Úroveň A

Trvanie skúšky: 30 minút.

Čas na prípravu: 30 minút.

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 9 minút,

na úlohu č. 2 asi 12 minút,

na úlohu č. 3 asi 9 minút.

Úroveň B

Úloha č. 2 je upravená podľa druhu a stupňa postihnutia.

Trvanie skúšky: 20 minút.

Čas na prípravu: 20 minút.

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 8 minút,

na úlohu č. 2 asi 12 minút.

4. FRANCÚZSKY JAZYK

Každé zadanie pre všetky úrovne sa skladá z troch úloh.

Tematické okruhy sú uvedené v cieľových požiadavkách z francúzskeho jazyka.

Charakteristika úloh maturitných zadaní

Úloha č. 1 – Vizuálny podnet (napr. obrázok, fotografia, komiks, graf, schéma a pod.)

Úloha č. 2 – Tematický okruh

Úlohou žiaka je zaujať stanovisko k téme a odôvodniť ho v rozhovore so skúšajúcimi, ktorí vedú rozhovor podľa zásad uvedených v metodických pokynoch pre predmetové maturitné komisie. Komisia hodnotí, ako žiak dokáže zdôvodniť a vysvetliť svoje názory k danej téme a správne argumentovať v danej problematike, výber faktov a informácií, gramatiku.

Úloha č. 3 – Situačná úloha, dialóg s rozdelenými úlohami (stredné odborné školy a stredné odborné učilištia aj rôzne modelové situácie, zohľadňujúce príslušný študijný odbor).

Žiak dostane za úlohu vyriešiť konkrétnu situáciu, napr. je na stanici a má sa informovať o najvýhodnejšom vlakovom spojení do nejakého mesta. Komisia sa zameriava na hodnotenie výberu a adekvátnosť použitia jazykových prostriedkov (z konkrétnej situácie z každodenného života v okruhu daných tém).

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 5 minút,

na úlohu č. 2 asi 10 minút,

na úlohu č. 3 asi 5 minút.

Všeobecné pomôcky

Obojstranný prekladový slovník obsahujúci najmenej 15 000 hesiel

Hodnotenie

a) Základom hodnotenia je rozsah slovnej zásoby, používanie gramatických štruktúr, stupeň jazykovej pohotovosti, obsahová stránka prejavu a pod.

b) Predmetová maturitná komisia hodnotí obsahovú a jazykovú správnosť odpovede, štruktúru – začiatok, vedenie a ukončenie rozhovoru.

c) Každá úloha maturitného zadania sa hodnotí známkou 1 – 5.

d) Hodnotenie úlohy č. 1 sa skladá z 2 samostatných hodnotení. Hodnotí sa

1. obsahová primeranosť,

2. jazyková správnosť.

Výsledné hodnotenie úlohy č. 1 sa získa ako aritmetický priemer oboch čiastkových hodnotení.

e) Hodnotenie úlohy č. 2 sa skladá zo 6 samostatných hodnotení. Hodnotí sa

1. plynulosť vyjadrovania,

2. výslovnosť a intonácia,

3. obsah – náročnosť spracovania/kvalita rozhovoru,

4. lexikálny rozsah,

5. argumentácia,

6. gramatická presnosť.

Výsledné hodnotenie úlohy č. 2 sa získa ako aritmetický priemer všetkých šiestich čiastkových hodnotení.

f) Hodnotenie úlohy č. 3 sa skladá z 2 samostatných hodnotení. Hodnotí sa

1. obsahová a jazyková správnosť,

2. pohotovosť vyjadrovania.

Výsledné hodnotenie úlohy č. 3 sa získa ako aritmetický priemer oboch čiastkových hodnotení.

g) Váha hodnotenia jednotlivých úloh ústnej zložky je 1 : 2 : 1. Pri výpočte váženého priemeru sa používa vzorec

pričom z je po zaokrúhlení výsledná známka a z_ije známka za úlohu č. i.

Úpravy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

Úloha č. 1 – Pre žiakov so zrakovým postihnutím obrázky nahradiť slovným opisom príslušnej situácie vo vyučovacom jazyku; grafy, schémy vynechať.

U žiakov so sluchovým postihnutím sa nehodnotí jazyková správnosť.

Úloha č. 2 – U žiakov so sluchovým postihnutím sa nehodnotí výslovnosť, intonácia a gramatická presnosť.

Trvanie skúšky: 30 minút.

Čas na prípravu: 30 minút.

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 7,5 minúty,

na úlohu č. 2 asi 15 minút,

na úlohu č. 3 asi 7,5 minúty.

5. FYZIKA

Každé zadanie pre úroveň A sa skladá z troch úloh, pre úroveň B z dvoch úloh.

Charakteristika úloh maturitných zadaní pre úroveň A

Úloha č. 1 – Žiak teoreticky opíše fyzikálny jav, pojem, vzťah a pod. a rieši jednoduchú úlohu súvisiacu s témou (prevláda forma monológu).

Úloha č. 2 – Žiak rieši štruktúrovanú úlohu, v ktorej musí aplikovať teoretické poznatky z určitých tematických celkov (prevláda forma dialógu s členmi predmetovej maturitnej komisie).

Úloha č. 3 – Žiak obhajuje svoju experimentálnu prácu súvisiacu s témami zadania, pričom využíva svoj zošit laboratórnych cvičení (uplatňuje sa aj forma dialógu s členmi predmetovej maturitnej komisie).

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 6 minút,

na úlohu č. 2 asi 8 minút,

na úlohu č. 3 asi 6 minút.

Charakteristika úloh maturitných zadaní pre úroveň B

Úloha č. 1 – Žiak teoreticky opíše fyzikálny jav, pojem, vzťah a pod. a rieši jednoduchú úlohu súvisiacu s témou (prevláda forma monológu).

Úloha č. 2 – Žiak obhajuje svoju experimentálnu prácu súvisiacu s témou zadania, pričom využíva svoj zošit laboratórnych cvičení (uplatňuje sa aj forma dialógu s členmi predmetovej maturitnej komisie).

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 9 minút,

na úlohu č. 2 asi 6 minút.

Zastúpenie jednotlivých tematických okruhov v úlohách maturitných zadaní pre obe úrovne bude nasledujúce:

10 % – 25 % mechanika,

10 % – 20 % molekulová fyzika a termodynamika,

10 % – 25 % elektrický prúd a elektrické pole,

10 % – 15 % magnetické pole,

10 % – 15 % striedavý prúd,

10 % – 15 % mechanické kmitanie,

10 % – 15 % vlnenie,

5 % – 10 % základy fyziky mikrosveta.

Všeobecné pomôcky

1. Matematické, fyzikálne a chemické tabuľky

2. Kalkulačka. Kalkulačka by mala mať aspoň desaťmiestny displej, základné aritmetické operácie (sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie, umocňovanie, odmocňovanie), goniometrické, exponenciálne a logaritmické funkcie a funkcie k nim inverzné, no nesmie mať grafický displej.

Hodnotenie

a) Každá úloha maturitného zadania sa hodnotí známkou 1 – 5.

b) Váha hodnotenia jednotlivých úloh v úrovni A je 3 : 4 : 3. Pri výpočte váženého priemeru pre úroveň A sa používa vzorec

pričom z je po zaokrúhlení výsledná známka a z_i je známka za úlohu č. i.

c) Váha hodnotenia jednotlivých úloh v úrovni B je 3 : 2. Pri výpočte váženého priemeru pre úroveň B sa používa vzorec

pričom z je po zaokrúhlení výsledná známka a z_i je známka za úlohu č. i.

Úpravy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

Úroveň A

Úloha č. 3 je upravená podľa druhu a stupňa postihnutia.

Trvanie skúšky: 30 minút.

Čas na prípravu: 30 minút.

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 9 minút,

na úlohu č. 2 asi 12 minút,

na úlohu č. 3 asi 9 minút.

Úroveň B

Úloha č. 2 je upravená podľa druhu a stupňa postihnutia.

Trvanie skúšky: 20 minút.

Čas na prípravu: 20 minút.

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 12 minút,

na úlohu č. 2 asi 8 minút.

6. GEOGRAFIA

Každé zadanie pre úroveň A sa skladá z troch úloh, pre úroveň B z dvoch úloh.

Charakteristika úloh maturitných zadaní pre úroveň A

Úloha č. 1 – Úloha je širšie koncipovaná, jej cieľom je preveriť žiakove vedomosti a zručnosti v danej oblasti, spôsob logickej prípravy a prezentácie odpovede na danú úlohu, výber faktov, pojmov a vzťahov. Cieľom je preveriť aj zručnosť práce so zdrojmi, ktoré bude mať žiak k dispozícii k danej otázke (prevláda forma monológu).

Úloha č. 2 – Úloha je formulovaná ako aplikačná úloha. Úlohou žiaka je predviesť najvhodnejší spôsob riešenia, obhájiť správnosť svojho postupu a vedieť komunikovať i argumentovať o danom probléme. Pri odpovedi bude mať žiak k dispozícii geografické zdroje (prevláda forma dialógu s členmi predmetovej maturitnej komisie).

Úloha č. 3 – Úloha je formulovaná ako konkrétna problémová úloha na úrovni najvyšších myšlienkových operácií (analýza, syntéza, hodnotenie), pri ktorej riešení môžu žiaci uplatniť vedomosti a zručnosti získané počas celého štúdia, teda sformulovať geografickú otázku, správne vybrať údaje, analyzovať ich, organizovať získané údaje a hodnotiť ich, odpovedať na geografickú otázku. Žiak predvedie svoje riešenie problému a obhajuje správnosť riešenia na základe geografických zdrojov (prevláda forma dialógu s členmi predmetovej maturitnej komisie).

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 5 minút,

na úlohu č. 2 asi 5 minút,

na úlohu č. 3 asi 10 minút.

Charakteristika úloh maturitných zadaní pre úroveň B

Úloha č. 2 – Úloha je formulovaná ako aplikačná úloha. Úlohou žiaka je predviesť najvhodnejší spôsob riešenia, obhájiť správnosť svojho postupu a vedieť argumentovať i komunikovať o danom probléme. Pri odpovedi bude mať žiak k dispozícii geografické zdroje (prevláda forma dialógu s členmi predmetovej maturitnej komisie).

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 7 minút,

na úlohu č. 2 asi 8 minút.

Zastúpenie jednotlivých tematických okruhov v úlohách maturitných zadaní pre obe úrovne bude nasledujúce:

4 % – 6 % Zem a zobrazovanie Zeme,

16 % – 24 % fyzická geografia (atmosféra, hydrosféra, litosféra, pedosféra, biosféra),

16 % – 24 % humánna geografia (obyvateľstvo, sídla, hospodárstvo sveta),

22 % – 33 % regionálna geografia sveta (politická mapa sveta, geografia Európy, Ameriky, Ázie,

Afriky, Austrálie, Oceánie, Antarktídy a oceánov),

14 % – 21 % geografia Slovenskej republiky,

4 % – 6 % geoekológia a environmentalistika.

Všeobecné pomôcky

1. Všeobecnozemepisné mapy

2. Tematické mapy

Hodnotenie

a) Každá úloha maturitného zadania sa hodnotí známkou 1 – 5.

b) Váha hodnotenia jednotlivých úloh v úrovni A je 1 : 1 : 2. Pri výpočte váženého priemeru pre úroveň A sa používa vzorec

pričom z je po zaokrúhlení výsledná známka a z_ije známka za úlohu č. i.

c) Váha hodnotenia jednotlivých úloh v úrovni B je 1 : 1, preto vážený priemer sa stáva aritmetickým priemerom,

pričom z je po zaokrúhlení výsledná známka a z_i je známka za úlohu č. i.

Úpravy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

Požiadavka zručnosti a riešenia na základe geografických zdrojov je pre žiakov so zrakovým a telesným postihnutím vo všetkých úlohách jednotlivých zadaní oboch úrovní upravená podľa druhu a stupňa postihnutia.

Zastúpenie jednotlivých tematických okruhov v úlohách maturitných zadaní pre obe úrovne pre žiakov so zrakovým postihnutím bude nasledujúce:

4 % – 6 % Zem a zobrazovanie Zeme,

16 % – 22 % fyzická geografia (atmosféra, hydrosféra, litosféra, pedosféra, biosféra),

16 % – 24 % humánna geografia (obyvateľstvo, sídla, hospodárstvo sveta),

25 % – 35 % regionálna geografia sveta (politická mapa sveta, geografia Európy, Ameriky, Ázie,

Afriky, Austrálie, Oceánie, Antarktídy a oceánov),

17 % – 25 % geografia Slovenskej republiky,

4 % – 6 % geoekológia a environmentalistika.

Úroveň A

Trvanie skúšky: 30 minút.

Čas na prípravu: 30 minút.

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 8 minút,

na úlohu č. 2 asi 8 minút,

na úlohu č. 3 asi 14 minút.

Úroveň B

Trvanie skúšky: 20 minút.

Čas na prípravu: 20 minút.

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 10 minút,

na úlohu č. 2 asi 10 minút.

7. CHÉMIA

Každé zadanie pre úroveň A sa skladá z troch úloh, pre úroveň B z dvoch úloh.

Charakteristika úloh maturitných zadaní pre úroveň A

Úloha č.1 – Úloha na reprodukciu, pochopenie a jednoduché myšlienkové operácie, napr. jednoduché výpočty, názvoslovie, vlastnosti látok, zoradenie, zaradenie do skupiny, neúplný zápis reakcie a pod., spojená s pokynmi typu definuj, pomenuj, vymenuj a pod. (prevláda forma monológu).

Úloha č. 2 – Úloha zameraná na zložitejšie myšlienkové operácie a tvorivé myslenie, na analýzu, porovnávanie, hodnotenie, aplikáciu osvojených poznatkov (prevláda forma dialógu s členmi predmetovej maturitnej komisie).

Úloha č. 3 – Úloha zameraná na laboratórnu skúsenosť žiaka, napr. opis alebo realizácia laboratórneho postupu, výpočet spojený s pokusom, vyslovenie hypotézy, hľadanie vhodných chemikálií, pomôcok, laboratórneho postupu, diskusia o výsledkoch pokusu a pod., alebo na schopnosť žiaka pracovať s odborným textom, napr. analyzovať, vyhľadávať v texte, reagovať na otázky týkajúce sa textu a pod.

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 4 minúty,

na úlohu č. 2 asi 8 minút,

na úlohu č. 3 asi 8 minút.

Charakteristika úloh maturitných zadaní pre úroveň B

Úloha č. 1 – Úloha na reprodukciu, pochopenie a jednoduché myšlienkové operácie, napr. jednoduché výpočty, názvoslovie, vlastnosti látok, zoradenie, zaradenie do skupiny, neúplný zápis reakcie a pod., spojená s pokynmi typu definuj, pomenuj, vymenuj a pod. (prevláda forma monológu).

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 6 minút, na úlohu č. 2 asi 9 minút.

Zastúpenie jednotlivých tematických okruhov v úlohách maturitných zadaní pre obe úrovne bude nasledujúce:

25 % – 40 % všeobecná chémia,

15 % – 20 % anorganická chémia,

30 % – 40 % organická chémia,

10 % – 20 % prírodné látky a základy biochémie.

Všeobecné pomôcky

1. Matematické, fyzikálne a chemické tabuľky

2. Jednoduchá kalkulačka (základné aritmetické, exponenciálne a logaritmické funkcie)

3. Stavebnica molekulových modelov

4. Modely kryštalických mriežok a orbitálov

Hodnotenie

a) Každá úloha maturitného zadania sa hodnotí známkou 1 – 5.

b) Váha hodnotenia jednotlivých úloh v úrovni A je 1 : 2 : 2. Pri výpočte váženého priemeru pre úroveň A sa používa vzorec

pričom z je po zaokrúhlení výsledná známka a z_i je známka za úlohu č. i.

c) Váha hodnotenia jednotlivých úloh v úrovni B je 2 : 3. Pri výpočte váženého priemeru pre úroveň B sa používa vzorec

pričom z je po zaokrúhlení výsledná známka a z_i je známka za úlohu č. i.

Úpravy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

Úroveň A

Úloha č. 3 je upravená podľa druhu a stupňa postihnutia.

Trvanie skúšky: 30 minút.

Čas na prípravu: 30 minút.

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 6 minút,

na úlohu č. 2 asi 12 minút,

na úlohu č. 3 asi 12 minút.

Úroveň B

Trvanie skúšky: 20 minút.

Čas na prípravu: 20 minút.

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 8 minút,

na úlohu č. 2 asi 12 minút.

8. INFORMATIKA

Každé zadanie sa skladá z dvoch úloh.

Charakteristika úloh maturitných zadaní:

Úloha č. 1 – Riešenie algoritmického problému v konkrétnom programovacom jazyku.

Úloha č. 2 – Riešenie praktickej úlohy alebo opísanie témy a uvedenie príkladov.

Zastúpenie jednotlivých tematických okruhov v úlohách maturitných zadaní pre obe úrovne bude nasledujúce:

Úloha č. 1 – 100 % algoritmy a programovanie.

Úloha č. 2 – 25 % – 40 % informácie okolo nás, informačná spoločnosť, počítačové systémy,

25 % – 40 % internet,

25 % – 40 % aplikačný softvér.

Obsahom maturitných zadaní by mali byť praktické úlohy, ktoré sa dajú zvládnuť asi za 15 minút. V tomto časovom intervale sú žiaci schopní zvládnuť len čiastkové úlohy z tematických celkov, ako napríklad vytvorenie a odladenie podprogramu s požadovanou vlastnosťou, doplnenie tabuľky o požadované výpočty, vytvorenie vhodnej grafickej reprezentácie údajov z tabuľky, odoslanie a prijatie elektronickej pošty s prílohou, doplnenie počítačovej prezentácie o ďalšiu snímku so špecifikovaným obsahom, získanie požadovaných údajov z databázy v určenej forme, úpravu textu, tabuľky, prezentácie, databázy, úpravu obrázka na požadovaný tvar, vykonanie špecifikovaných systémových nastavení atď.

Cieľom zadania je predovšetkým preverenie praktických zručností žiaka pri používaní informačno-komunikačných technológií a preverenie jeho schopnosti aplikovať získané teoretické poznatky v praxi. Riešenie maturitného zadania musí byť realizované prostriedkami informačno-komunikačných technológií.

Zadania pre úroveň A a B by sa mali líšiť nielen obťažnosťou, ale zadania pre úroveň A by mali obsahovať ďalšie témy, ktoré sa v úrovni B nevyskytnú.

Formulácia zadania by mala obsahovať cieľ, ktorý má žiak dosiahnuť, ale nie prostriedky, ktorými ho má dosiahnuť. Výber prostriedkov a ich zvládnutie v procese riešenia zadania je súčasťou hodnotenia žiaka.

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 10 minút,

na úlohu č. 2 asi 5 minút.

Všeobecné pomôcky

PC s pripojením na internet

Hodnotenie

a) Každá úloha maturitného zadania sa hodnotí známkou 1 – 5.

b) Váha hodnotenia jednotlivých úloh v oboch úrovniach je 7 : 3. Pri výpočte váženého priemeru sa používa vzorec

pričom z je po zaokrúhlení výsledná známka a z_ije známka za úlohu č. i.

Úpravy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

Trvanie skúšky: 25 minút.

Čas na prípravu: 45 minút.

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 16 minút,

na úlohu č. 2 asi 9 minút.

9. MAARSKÝ JAZYK A LITERATÚRA

Každé zadanie (pre obe úrovne) sa skladá z dvoch úloh.

Charakteristika úloh maturitných zadaní pre obe úrovne

Úloha č. 1 – úloha z jazyka.

Úloha č. 2 – úloha z literatúry.

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 6 minút,

na úlohu č. 2 asi 9 minút.

Zastúpenie jednotlivých oblastí v úlohách maturitných zadaní pre obe úrovne bude takéto:

Úlohy z jazyka

6 % – 10 % jazyk a reč,

6 % – 10 % fonetika,

12 % – 15 % náuka o slove,

4 % – 8 % tvaroslovie,

6 % – 10 % sémantika,

12 % – 15 % vetná skladba,

6 % – 10 % štylistika,

6 % – 10 % písomná vyjadrovacia schopnosť,

6 % – 10 % ústna vyjadrovacia schopnosť,

8 % – 12 % pravopis a kultúra reči.

Úlohy z literatúry (pomer svetová literatúra : maďarská literatúra = 1 : 2)

4 % – 8 % starovek,

4 % – 8 % stredovek,

6 % – 10 % renesancia,

4 % – 8 % barok,

6 % – 10 % osvietenstvo a klasicizmus,

8 % – 12 % romantizmus,

8 % – 12 % realizmus,

8 % – 12 % druhá polovica 19. storočia, prelom storočia,

6 % – 10 % obdobie medzi dvomi svetovými vojnami,

6 % – 8 % druhá polovica 20. storočia,

6 % – 8 % zahraničná maďarská, resp. ukrajinská literatúra,

4 % – 8 % literárna teória.

Všeobecné pomôcky

Osobný počítač (PC) s textovým editorom

Hodnotenie

a) Základom hodnotenia je rozsah slovnej zásoby, používanie gramatických štruktúr, stupeň jazykovej pohotovosti, obsahová stránka prejavu a pod.

b) Predmetová maturitná komisia hodnotí obsahovú a jazykovú správnosť odpovede, štruktúru – začiatok, vedenie a ukončenie rozhovoru,

c) Každá úloha maturitného zadania sa hodnotí známkou 1 – 5.

d) Váha hodnotenia jednotlivých úloh v oboch úrovniach je 2 : 3. Pri výpočte váženého priemeru sa používa vzorec

pričom z je po zaokrúhlení výsledná známka a z_i je známka za úlohu č. i.

Úpravy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

Trvanie skúšky: 30 minút.

Čas na prípravu: 30 minút.

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 12 minút,

na úlohu č. 2 asi 18 minút.

10. MATEMATIKA

Každé zadanie pre úroveň A sa skladá z troch úloh, pre úroveň B z dvoch úloh.

Charakteristika úloh maturitných zadaní pre úroveň A

Úloha č. 1 – Žiak objasní (definuje) dané pojmy, uvedie ich príklady a kontrapríklady, sformuluje ich vlastnosti a súvislosti medzi uvedenými pojmami (prevláda forma monológu).

Úloha č. 2 – Úloha je zameraná na argumentáciu a dôvodenie (prevláda forma dialógu s členmi predmetovej maturitnej komisie).

Úloha č. 3 – Úloha je zameraná na postup riešenia danej úlohy s rôznymi alternatívami. Doplňujúce otázky budú zamerané na alternatívy pri iných číselných zadaniach.

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 4 minúty,

na úlohu č. 2 asi 8 minút,

na úlohu č. 3 asi 8 minút.

Charakteristika úloh maturitných zadaní pre úroveň B

Úloha č. 1 – Žiak opíše daný pojem a jeho vlastnosti (prevláda forma monológu).

Úloha č. 2 – Úloha je zameraná na algoritmus riešenia danej úlohy (uplatňuje sa aj forma dialógu s členmi predmetovej maturitnej komisie).

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 5 minút,

na úlohu č. 2 asi 10 minút.

Zastúpenie jednotlivých tematických okruhov v úlohách maturitných zadaní pre obe úrovne bude nasledujúce:

10 % – 20 % základy matematiky,

20 % – 40 % funkcie,

20 % – 40 % planimetria,

10 % – 20 % stereometria,

8 % – 16 % kombinatorika, pravdepodobnosť, štatistika.

Všeobecné pomôcky

1. Matematické, fyzikálne a chemické tabuľky

Hodnotenie

a) Každá úloha maturitného zadania sa hodnotí známkou 1 – 5.

b) Váha hodnotenia jednotlivých úloh v úrovni A je 1 : 2 : 2. Pri výpočte váženého priemeru pre úroveň A sa používa vzorec

pričom z je po zaokrúhlení výsledná známka a z_ije známka za úlohu č. i.

c) Váha hodnotenia jednotlivých úloh v úrovni B je 3 : 7. Pri výpočte váženého priemeru pre úroveň B sa používa vzorec

pričom z je po zaokrúhlení výsledná známka a z_ije známka za úlohu č. i.

Úpravy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

Zastúpenie jednotlivých tematických okruhov v úlohách maturitných zadaní pre obe úrovne pre žiakov so sluchovým postihnutím bude nasledujúce:

10 % – 30 % základy matematiky,

15 % – 30 % funkcie,

15 % – 30 % planimetria,

10 % – 20 % stereometria,

5 % – 15 % kombinatorika, pravdepodobnosť, štatistika.

Úroveň A

Trvanie skúšky: 30 minút.

Čas na prípravu: 30 minút.

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 6 minút,

na úlohu č. 2 asi 12 minút,

na úlohu č. 3 asi 12 minút.

Úroveň B

Trvanie skúšky: 20 minút.

Čas na prípravu: 20 minút.

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 6 minút,

na úlohu č. 2 asi 14 minút.

11. NÁUKA O SPOLOČNOSTI

Každé zadanie pre úroveň A sa skladá z troch úloh, pre úroveň B z dvoch úloh.

Charakteristika úloh maturitných zadaní pre úroveň A

Úloha č. 1 – Žiak má opísať (definovať) vybrané pojmy a uviesť súvislosti medzi nimi (prevláda forma monológu).

Úloha č. 2 – Úloha je zameraná na analýzu ukážky, resp. porovnanie ukážok textov alebo argumentáciu či zdôvodnenie (prevláda forma dialógu s členmi predmetovej maturitnej komisie).

Úloha č. 3 – Úloha je zameraná na riešenie určitého problému a jeho aplikáciu v praxi alebo na využitie medzipredmetových väzieb pri riešení problému (prevláda forma dialógu s členmi predmetovej maturitnej komisie).

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 4 minúty,

na úlohu č. 2 asi 8 minút,

na úlohu č. 3 asi 8 minút.

Charakteristika úloh maturitných zadaní pre úroveň B

Úloha č. 1 – Žiak má opísať (definovať) vybraný pojem a jeho vlastnosti (prevláda forma monológu).

Úloha č. 2 – Analýza vybraného textu a zodpovedanie podotázok viažucich sa na text (prevláda forma dialógu s členmi predmetovej maturitnej komisie).

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 5 minút,

na úlohu č. 2 asi 10 minút.

Zastúpenie jednotlivých tematických okruhov v úlohách maturitných zadaní pre obe úrovne bude nasledujúce:

10 % – 20 % psychológia a sociológia približne v pomere 2 : 3,

10 % – 20 % ekonómia a ekonomika v pomere 3 : 7,

15 % – 30 % právo,

10 % – 20 % politológia,

35 % – 65 % filozofia v nasledujúcom členení:

– filozofia ako veda asi 7 %,

– antická filozofia asi 18 %,

– stredoveká filozofia asi 7 %,

– humanizmus a renesancia asi 6 %,

– novoveká filozofia asi 18 %,

– osvietenská filozofia asi 10 %,

– nemecký klasický idealizmus asi 18 %,

– poklasická filozofia 19. storočia asi 10 %,

– moderná filozofia 20. storočia asi 6 %.

Žiak si povinne zvolí filozofiu a dva ďalšie bloky (psychológia a sociológia, ekonómia a ekonomika, právo, politológia).

Všeobecné pomôcky

1. Antológia z diel filozofov

2. Ústava Slovenskej republiky

3. Slovník spoločenských vied

4. Všeobecná deklarácia ľudských práv

5. Charta OSN

6. Filozofický slovník

7. Dohovor k ľudským právam

8. Dohovor o právach detí

Hodnotenie

a) Každá úloha maturitného zadania sa hodnotí známkou 1 – 5.

b) Váha hodnotenia jednotlivých úloh v úrovni A je 1 : 2 : 2. Pri výpočte váženého priemeru pre úroveň A sa používa vzorec

pričom z je po zaokrúhlení výsledná známka a z_i je známka za úlohu č. i.

c) Váha hodnotenia jednotlivých úloh v úrovni B je 1 : 2. Pri výpočte váženého priemeru pre úroveň B sa používa vzorec

pričom z je po zaokrúhlení výsledná známka a z_ije známka za úlohu č. i.

Úpravy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

Zastúpenie jednotlivých tematických okruhov v úlohách maturitných zadaní pre obe úrovne pre žiakov so sluchovým postihnutím bude nasledujúce:

15 % – 40 % psychológia a sociológia približne v pomere 2 : 3,

15 % – 40 % ekonómia a ekonomika v pomere 3 : 7,

15 % – 45 % právo a politológia v pomere 11 : 9,

15 % – 30 % filozofia v uvedenom členení.

Úroveň A

Trvanie skúšky: 30 minút.

Čas na prípravu: 30 minút.

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 6 minút,

na úlohu č. 2 asi 12 minút,

na úlohu č. 3 asi 12 minút.

Úroveň B

Trvanie skúšky: 20 minút.

Čas na prípravu: 20 minút.

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 7 minút,

na úlohu č. 2 asi 13 minút.

12. NEMECKÝ JAZYK

Každé zadanie pre všetky úrovne sa skladá z troch úloh.

Tematické okruhy sú uvedené v cieľových požiadavkách z nemeckého jazyka.

Charakteristika úloh maturitných zadaní

Úloha č. 1 – Vizuálny podnet (napr. obrázok, fotografia, komiks, graf, schéma a pod.)

Žiak opíše predložený obrázok a nachádza súvislosti medzi obrázkom a danou maturitnou témou. Komisia hodnotí súvislosť opisu predloženého podnetu, lineárnosť (postupnosť) vo vyjadrovaní a adekvátne jazykové prostriedky zodpovedajúce danej úrovni žiaka.

Úloha č. 2 – Tematický okruh

Úlohou žiaka je zaujať stanovisko k téme a odôvodniť ho v rozhovore so skúšajúcimi, ktorí vedú rozhovor podľa zásad uvedených v metodických pokynoch pre predmetové maturitné komisie. Komisia hodnotí, ako žiak dokáže zdôvodniť a vysvetliť svoje názory na danú tému a argumentovať k problematike, výber faktov a informácií, gramatiku.

Úloha č. 3 – Situačná úloha, dialóg s rozdelenými úlohami (stredné odborné školy a stredné odborné učilištia, aj rôzne modelové situácie zohľadňujúce príslušný študijný odbor)

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 5 minút,

na úlohu č. 2 asi 10 minút,

na úlohu č. 3 asi 5 minút.

Všeobecné pomôcky

Obojstranný prekladový slovník obsahujúci najmenej 15 000 hesiel.

Hodnotenie

a) Základom hodnotenia je rozsah slovnej zásoby, používanie gramatických štruktúr, stupeň jazykovej pohotovosti, obsahová stránka prejavu a pod.

b) Predmetová maturitná komisia hodnotí obsahovú a jazykovú správnosť odpovede, štruktúru – začiatok, vedenie a ukončenie rozhovoru.

c) Každá úloha maturitného zadania sa hodnotí známkou 1 – 5.

d) Hodnotenie úlohy č. 1 sa skladá z dvoch samostatných hodnotení. Hodnotí sa

1. obsahová primeranosť,

2. jazyková správnosť.

Výsledné hodnotenie úlohy č. 1 získame ako aritmetický priemer oboch čiastkových hodnotení.

e) Hodnotenie úlohy č. 2 sa skladá zo šiestich samostatných hodnotení. Hodnotí sa

1. plynulosť vyjadrovania,

2. výslovnosť a intonácia,

3. obsah – náročnosť spracovania/kvalita rozhovoru,

4. lexikálny rozsah,

5. argumentácia,

6. gramatická presnosť.

Výsledné hodnotenie úlohy č. 2 získame ako aritmetický priemer všetkých šiestich čiastkových hodnotení.

f) Hodnotenie úlohy č. 3 sa skladá z dvoch samostatných hodnotení. Hodnotí sa

1. obsahová a jazyková správnosť,

2. pohotovosť vyjadrovania.

Výsledné hodnotenie úlohy č. 3 získame ako aritmetický priemer oboch čiastkových hodnotení.

g) Váha hodnotenia jednotlivých úloh ústnej zložky je 1 : 2 : 1. Pri výpočte váženého priemeru pre obe úrovne sa používa vzorec

pričom z je po zaokrúhlení výsledná známka a z_i je známka za úlohu č. i.

Úpravy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

Úloha č. 1

a) Pre žiakov so zrakovým postihnutím obrázky nahradiť slovným opisom príslušnej situácie vo vyučovacom jazyku; grafy, schémy vynechať.

b) U žiakov so sluchovým postihnutím sa nehodnotí jazyková správnosť.

Úloha č. 2

U žiakov so sluchovým postihnutím sa nehodnotí výslovnosť, intonácia a gramatická presnosť.

Trvanie skúšky: 30 minút.

Čas na prípravu: 30 minút.

Časový rozsah jednotlivých úloh prezentovaných žiakom: na úlohu č. 1 asi 7,5 minúty,

na úlohu č. 2 asi 15 minút,

na úlohu č. 3 asi 7,5 minúty.

13. OBČIANSKA NÁUKA