1. ANALYTICKÝ A VZORKOVACÍ SYSTÉM
SYSTÉMY ODBERU VZORIEK PLYNOV A ČASTÍC
Obrázok č. | Popis |
2 | Systém analýzy výfukových plynov pre neupravené výfukové plyny |
3 | Systém analýzy výfukových plynov pre zriedené výfukové plyny |
4 | Čiastočný prietok, izokinetický prietok, regulácia sacieho kompresora, frakčný odber vzoriek |
5 | Čiastočný prietok, izokinetický prietok, regulácia tlakového kompresora, frakčný odber vzoriek |
6 | Čiastočný prietok, regulácia CO2 alebo NOx, frakčný odber vzoriek |
7 | Čiastočný prietok, CO2 a uhlíková rovnováha, celkový odber vzoriek |
8 | Čiastočný prietok, jednoduchá Venturiho trubica a meranie koncentrácií, frakčný odber vzoriek |
9 | Čiastočný prietok, zdvojená Venturiho trubica alebo hrdlo a meranie koncentrácií, frakčný odber vzoriek |
10 | Čiastočný prietok, viacrúrkové delenie a meranie koncentrácií, frakčný odber vzoriek |
11 | Čiastočný prietok, regulácia prietoku, celkový odber vzoriek |
12 | Čiastočný prietok, regulácia prietoku, frakčný odber vzoriek |
13 | Úplný prietok, objemové čerpadlo alebo Venturiho trubica s kritickým prietokom, frakčný odber vzoriek |
14 | Systém odberu vzoriek častíc |
15 | Zrieďovací systém pre plnoprietokový systém |
1.1. Určenie plynných emisií
Bod 1.1.1. a obrázky 2 a 3 obsahujú podrobné popisy odporúčaných vzorkovacích a analyzačných systémov. Rôzne konfigurácie môžu vytvárať ekvivalentné výsledky, preto sa nevyžaduje presný súlad s týmito obrázkami. Na získanie ďalších informácií a koordinácie funkcií systémov komponentov sa môžu použiť ďalšie komponenty, ako sú prístroje, ventily, solenoidy, čerpadlá a prepínače. Iné komponenty, ktoré nie sú potrebné na zachovanie presnosti na niektorých systémoch, sa môžu vylúčiť na základe dobrého technického posudku.
1.1.1. Zložky výfukových plynov CO, CO2, HC, NOx
Analytický systém pre určenie plynných emisií v neupravenom alebo zriedenom výfukovom plyne je popísaný na základe použitia
- analyzátora HFID pre meranie uhľovodíkov,
- analyzátorov NDIR pre meranie oxidu uhoľnatého a oxidu uhličitého,
- analyzátor HCLD alebo ekvivalentný analyzátor pre meranie oxidu dusnatého.
Pri neupravenom výfukovom plyne (obrázok č. 2) sa môže odobrať vzorka všetkých zložiek jednou vzorkovacou sondou alebo dvoma vzorkovacími sondami umiestnenými v tesnej blízkosti analyzátorov. Je nutné dávať pozor, aby na žiadnom mieste analytického systému nedošlo ku kondenzácii výfukových plynov (vrátane vody a kyseliny sírovej).
Pri zriedenom výfukovom plyne (obrázok č. 3) sa vzorka uhľovodíkov musí odobrať inou vzorkovacou sondou ako vzorka pri ostatných zložkách. Je nutné dávať pozor, aby na žiadnom mieste analytického systému nedošlo ku kondenzácii výfukových plynov (vrátane vody a kyseliny sírovej).
Prúdová schéma systému analýzy výfukových plynov pre CO, NOx a HC
Pri neupravených výfukových plynoch SP1 sa odporúča priama uzavretá sonda z nehrdzavejúcej ocele s viacerými otvormi. Vnútorný priemer nesmie byť väčší ako vnútorný priemer vzorkovacieho potrubia. Hrúbka steny sondy nesmie byť väčšia ako 1 mm. Musia existovať minimálne tri otvory v troch rôznych radiálnych rovinách dimenzované na vzorkovanie približne rovnakého prietoku. Sonda musí byť rozložená na aspoň 80 % priemeru výfukového potrubia.
Prúdová schéma systému analýzy zriedených výfukových plynov pre CO, CO2, NOx a HC
Popis k obrázkom č. 2 a 3
Všetky zložky v ceste vzorkovacieho plynu sa musia udržiavať na teplote určenej pre jednotlivé systémy.
Pri zriedených výfukových plynoch SP2 je vzorkovacia sonda
* definovaná ako prvých 254 až 762 mm potrubia na odber vzoriek uhľovodíkov (HSL3),
* s minimálnym vnútorným priemerom 5 mm,
* inštalovaná v zrieďovacom tuneli DT (bod 1.2.1.2) v mieste, kde je zrieďovací vzduch dobre zmiešaný s výfukovými plynmi (približne 10 priemerov tunela v smere toku od miesta, kde výfuk vstupuje do zrieďovacieho tunela),
* dostatočne vzdialená (radiálne) od druhých sond a steny tunela tak, aby nebola ovplyvňovaná žiadnymi vírmi,
* vyhrievaná tak, aby zvýšila teplotu toku plynu na 463 K (190 oC) ± 10 K na výstupe sondy.
Pri zriedených výfukových plynoch CO, CO2 , NOx , SP3 je vzorkovacia sonda
– v rovnakej rovine ako SP2,
– dostatočne vzdialená (radiálne) od druhých sond a steny tunela tak, aby nebola ovplyvňovaná žiadnymi vírmi,
– vyhrievaná a izolovaná po celej svojej dĺžke na minimálnu teplotu 328 K (55 oC) s cieľom zabrániť vodnej kondenzácii.
Vyhrievané vzorkovacie potrubie HSL1 zabezpečuje odber vzoriek plynu z jednej sondy do deliaceho miesta (miest) a analyzátora uhľovodíkov a musí
* mať vnútorný priemer minimálne 5 mm a maximálne 13,5 mm,
* byť vyrobené z nehrdzavejúcej ocele alebo PTFE,
* udržiavať teplotu steny 463 (190 oC) (± 10 K meranú v každej samostatne regulovanej vyhrievanej časti, ak sa teplota výfukového plynu na vzorkovacej sonde rovná alebo je nižšia ako 463 K (190 oC),
* udržiavať teplotu steny vyššiu ako 453 K (180 oC), ak je teplota výfukového plynu na vzorkovacej sonde nad 463 K (190 oC)
* udržiavať teplotu plynu 463 K (190 oC) ± 10 K bezprostredne pred vyhrievaným filtrom (F2) a HFID.
Vyhrievané vzorkovacie potrubie NOx HSL2 musí
– udržiavať teplotu steny 328 až 473 K (55 až 200 oC) až do prevodníka, keď je použitý chladiaci kúpeľ, a až do analyzátora, keď nie je použitý chladiaci kúpeľ,
– byť vyrobené z nehrdzavejúcej ocele alebo PTFE.
Keďže vzorkovacie potrubie je nutné ohrievať iba v záujme zabránenia kondenzácie vody a kyseliny sírovej, teplota vzorkovacieho potrubia bude závisieť od obsahu síry paliva.
Vzorkovacie potrubie SL pre CO (CO2) musí byť vyrobené z PTFE alebo nehrdzavejúcej ocele a môže byť vyhrievané alebo nevyhrievané.
Vrece pozadia BK je voliteľné pre meranie koncentrácií pozadia.
Vrece vzorky BG je voliteľné pre meranie koncentrácií vzorky.
Vyhrievaný predfilter F1 je voliteľný a teplota má byť rovnaká ako pri HSL1.
Vyhrievaný filter F2 je voliteľný a mení sa podľa potreby. Filter musí extrahovať ľubovoľné tuhé častice z plynnej vzorky pred analyzátorom. Teplota má byť rovnaká ako pri HSL1.
Vyhrievané vzorkovacie čerpadlo P je vyhrievané na teplotu HSL1.
Teplota vyhrievaného plameňovo-ionizačného detektora (HFID) pre určenie uhľovodíkov sa udržiava na 453 až 473 K (180 až 200 oC).
Analyzátory NDIR sú na určenie oxidu uhoľnatého a oxidu uhličitého.
Analyzátor (H)CLD je na určenie oxidov dusíka. Ak sa použije HCLD, musí sa udržiavať na teplote 328 až 473 K (55 až 200 oC).
Prevodník C sa používa na katalytickú redukciu NO2 na NO pred analýzou v CLD alebo HCLD.
Na chladenie a kondenzovanie vody zo vzorky výfukových plynov sa používa chladiaci kúpeľ (C). Kúpeľ sa udržiava na teplote 273 až 277 K (0 až 4
oC) ľadom alebo chladením a je voliteľný, ak je analyzátor bez rušivých vplyvov vodnej pary tak, ako je to ustanovené v
prílohe č. 4 časti 2 bodoch 1.9.1 a 1.9.2.
Na odstránenie vody zo vzorky nie sú dovolené chemické sušiarne.
Na monitorovanie teploty toku plynu sa použije snímač teploty T1, T2, T3.
Na monitorovanie teploty prevodníka NO2-NO sa použije snímač teploty T4.
Na monitorovanie teploty chladiaceho kúpeľa sa použije snímač teploty T5.
Na monitorovanie tlaku vo vzorkovacích potrubiach sa použije tlakomer G1, G2, G3.
Na reguláciu tlaku vzduchu a paliva pre HFID sa použije regulátor tlaku R1, R2.
Na reguláciu tlaku vo vzorkovacích potrubiach a prietoku do analyzátorov sa použije regulátor tlaku R3, R4, R5.
Na monitorovanie obtokového prietoku vzorky sa použije prietokomer FL1, FL2, FL3.
Na monitorovanie prietoku cez analyzátory sa použije prietokomer FL4 až FL7, ktorý je voliteľný.
Vhodná regulácia ventilom pre voľbu prietoku vzorky, rozsahového plynu alebo nulového plynu do analyzátora sa vykoná ventilom voliča V1 až V6.
Na obtok prevodníka NO2-NO sa použije solenoidový ventil V7, V8.
Na vyrovnávanie prietoku cez prevodník NO2-NO a obtok sa použije ihlový ventil V9.
Na reguláciu prietokov do analyzátorov sa použije ihlový ventil V10, V11.
Na vypustenie kondenzátu z kúpeľa B sa použije pákový ventil V12, V13.
Ventil voliča V14 slúži na voľbu vreca vzorky alebo pozadia.
Body 1.2.1 a 1.2.2 a obrázky 4 až 15 obsahujú podrobné popisy odporúčaných zrieďovacích a vzorkovacích systémov. Rôzne konfigurácie môžu produkovať ekvivalentné výsledky, preto sa nevyžaduje presný súlad s týmito obrázkami. Na získanie ďalších informácií a koordináciu funkcií systémov komponentov sa môžu použiť ďalšie komponenty, ako sú prístroje, ventily, solenoidy, čerpadlá a prepínače. Iné komponenty, ktoré nie sú potrebné na zachovanie presnosti na niektorých systémoch, sa môžu vylúčiť na základe dobrého technického posudku.
1.2.1.1. Zrieďovací systém s čiastočným prietokom
Zrieďovací systém je popísaný na základe zriedenia časti toku výfukových plynov. Rozdelenie výfukových plynov a nasledujúci proces riedenia sa môže realizovať rôznymi typmi zrieďovacích systémov. Pre následný zber častíc môže prejsť do vzorkovacieho systému častíc celý zriedený výfukový plyn alebo iba časť zriedeného výfukového plynu (
bod 1.2.2, obrázok č. 14). Prvá metóda sa označuje ako celkový vzorkovací typ, druhá metóda ako frakčný vzorkovací typ. Výpočet zrieďovacieho pomeru závisí od typu použitého systému.
Odporúčajú sa tieto typy:
- izokinetické systémy (
obrázky č. 4 a 5), pri ktorých je tok do prenosovej rúrky z hľadiska rýchlosti, tlaku plynu alebo z hľadiska rýchlosti a tlaku plynu prispôsobený hlavnému prietoku výfukových plynov, preto sa vyžaduje nerušený a rovnomerný prietok výfukových plynov vo vzorkovacej sonde, čo sa zvyčajne dosahuje použitím rezonátora a rúrky s priamym prístupom proti prúdu od miesta odberu vzoriek. Deliaci pomer sa potom vypočíta z ľahko odmerateľných hodnôt, ako sú priemery rúrky. Izokinéza sa používa iba na prispôsobenie prietokových podmienok a nie na prispôsobenie rozmerového rozloženia, ktoré nie je zvyčajne potrebné, pretože častice sú dostatočne malé na to, aby sledovali prúdnice kvapaliny,
- systémy s reguláciou prietoku s meraním koncentrácie (
obrázky č. 6 až 10), pri ktorých sa vzorka odoberá z hlavného toku výfukových plynov nastavením prietoku zrieďovacieho vzduchu a celkového prietoku zriedených výfukových plynov. Zrieďovací pomer sa určuje z koncentrácií indikátorových plynov, ako sú CO
2 alebo NO
x, ktoré sa prirodzene vyskytujú vo výfukových plynoch motora. Koncentrácie v zriedených výfukových plynoch a v zriedenom vzduchu sú merané, zatiaľ čo koncentrácie v neupravenom výfukovom plyne sa buď priamo merajú, alebo určujú z prietoku paliva a rovnice uhlíkovej rovnováhy, ak je známe zloženie paliva. Systémy sa môžu regulovať vypočítaným zrieďovacím pomerom (
obrázky č. 6 a 7) alebo prietokom do prenosovej rúrky (
obrázky č. 8, 9 a 10),
- systémy s reguláciou prietoku s meraním prietoku (
obrázky č. 11 a 12), pri ktorých sa vzorka odoberá z hlavného toku výfukových plynov nastavením prietoku zrieďovacieho vzduchu a celkového prietoku zriedených výfukových plynov. Zrieďovací pomer sa určuje z rozdielu oboch prietokov. Vyžaduje sa vzájomne súvisiaca presná kalibrácia prietokomerov, pretože relatívna veľkosť oboch prietokov môže viesť k významným chybám pri vyšších zrieďovacích pomeroch (
obrázky č. 9 až 15). Regulácia prietoku je veľmi priama udržiavaním konštantného prietoku zriedených výfukových plynov a podľa potreby zmenou prietoku zrieďovacieho vzduchu. Pri zrieďovacích systémoch s čiastočným prietokom sa musí venovať pozornosť predchádzaniu potenciálnych problémov straty častíc v prenosovej rúrke tým, že sa zabezpečí odobratie reprezentatívnej vzorky z výfukových plynov motora a určí sa deliaci pomer.
Zrieďovací systém s čiastočným prietokom s izokinetickou sondou a frakčným odberom vzoriek (SB regulácia)
Neupravené výfukové plyny sa prenášajú z výfukového potrubia
EP do zrieďovacieho tunela DT cez prenosovú rúrku TT izokinetickou vzorkovacou sondou ISP. Diferenciálny tlak výfukových plynov medzi výfukovým potrubím a vstupom do sondy sa meria tlakovým snímačom DPT. Tento signál sa prenáša do prietokového regulátora FC1, ktorý ovláda sací kompresor SB tak, aby na dotyku sondy udržiaval nulový diferenciálny tlak. Za týchto podmienok sú rýchlosti výfukových plynov v
EP a ISP totožné a prietok cez ISP a TT je konštantným podielom prietoku výfukových plynov. Deliaci pomer sa určuje z prierezových plôch
EP a ISP. Prietok zrieďovacieho vzduchu sa meria prístrojom na meranie prietoku FM1. Zrieďovací pomer sa vypočíta z prietoku zrieďovacieho vzduchu a deliaceho pomeru.
Zrieďovací systém s čiastočným prietokom s izokinetickou sondou a frakčným odberom vzoriek (PB regulácia)
Neupravené výfukové plyny sa prenášajú z výfukového potrubia
EP do zrieďovacieho tunela DT cez prenosovú rúrku TT izokinetickou vzorkovacou sondou ISP. Diferenciálny tlak výfukových plynov medzi výfukovým potrubím a vstupom do sondy sa meria tlakovým snímačom DPT. Tento signál sa prenáša do prietokového regulátora FC1, ktorý ovláda tlakový kompresor PB tak, aby na dotyku sondy udržiaval nulový diferenciálny tlak. Vykoná sa to odobratím malej časti zrieďovacieho vzduchu, ktorého prietok sa už odmeral zariadením na meranie prietoku FM1, jeho privedením do TT pomocou pneumatického hrdla a za týchto podmienok sú rýchlosti výfukových plynov v
EP a ISP totožné a prietok cez ISP a TT je konštantným podielom prietoku výfukových plynov. Deliaci pomer sa určuje z prierezových plôch
EP a ISP. Zrieďovací vzduch sa nasáva cez DT sacím kompresorom SB a prietok sa meria FM1 na vstupe do DT. Zrieďovací pomer sa vypočíta z prietoku zrieďovacieho vzduchu a deliaceho pomeru.
Zrieďovací systém s čiastočným prietokom s meraním koncentrácie a frakčným odberom vzoriek CO2 alebo NOx
Neupravené výfukové plyny sa prenášajú z výfukového potrubia
EP do zrieďovacieho tunela DT cez vzorkovaciu sondu SP a prenosovú rúrku TT. Koncentrácie indikátorového plynu (CO
2 alebo NO
x) sa merajú v neupravenom alebo zriedenom výfukovom plyne, ako aj zriedenom vzduchu analyzátorom (analyzátormi) výfukových plynov EGA. Tieto signály sa prenášajú do prietokového regulátora FC2, ktorý ovláda buď tlakový kompresor PB, alebo sací kompresor SB tak, aby v DT udržiaval požadované delenie výfukových plynov a zrieďovací pomer. Deliaci pomer sa vypočíta z koncentrácií indikátorových plynov v neupravenom výfukovom plyne, zriedenom výfukovom plyne a zrieďovacom vzduchu.
Zrieďovací systém s čiastočným prietokom s meraním koncentrácií CO2, rovnováhou uhlíka a celkovým odberom vzoriek
Neupravené výfukové plyny sa prenášajú z výfukového potrubia
EP do zrieďovacieho tunela DT cez vzorkovaciu sondu SP a prenosovú rúrku TT. Koncentrácie CO
2 sa merajú v zriedenom výfukovom plyne a zrieďovacom vzduchu analyzátorom (analyzátormi) výfukových plynov EGA. Signály CO
2 a prietoku GFUEL sa prenášajú buď do prietokového regulátora FC2, alebo do prietokového regulátora FC3 systému odberu vzoriek častíc (pozri
obrázok č. 14). FC2 ovláda tlakový kompresor PB, kým FC3 ovláda systém odberu vzoriek častíc (pozri
obrázok č. 14), čím nastavuje prietoky do systému a z neho tak, aby v DT udržiavali požadované delenie výfukových plynov a zrieďovací pomer. Zrieďovací pomer sa vypočíta z koncentrácií CO2 a GFUEL pomocou predpokladu rovnováhy uhlíka.
Zrieďovací systém s čiastočným prietokom s jednoduchou Venturiho trubicou, meraním koncentrácií a frakčným odberom vzoriek
Neupravené výfukové plyny sa prenášajú z výfukového potrubia
EP do zrieďovacieho tunela DT cez vzorkovaciu sondu SP a prenosovú rúrku TT v dôsledku záporného tlaku vytvoreného Venturiho trubicou VN v DT. Prietok plynu cez TT závisí od výmeny hybnosti v oblasti Venturiho trubice a je preto ovplyvnený absolútnou teplotou plynu na výstupe TT. V dôsledku toho nie je delenie výfukových plynov pre daný prietok tunela konštantné a zrieďovací pomer pri nízkom zaťažení je mierne nižší ako pri vysokom zaťažení. Koncentrácie indikátorového plynu (CO
2 alebo NO
x) sa merajú v neupravenom výfukovom plyne, zriedenom výfukovom plyne a zrieďovacom vzduchu analyzátorom (analyzátormi) výfukových plynov EGA a zrieďovací pomer sa vypočíta z takto nameraných hodnôt.
Zrieďovací systém s čiastočným prietokom s dvojitou Venturiho trubicou alebo dvojitým hrdlom, meraním koncentrácií a frakčným odberom vzoriek
Neupravené výfukové plyny sa prenášajú z výfukového potrubia
EP do zrieďovacieho tunela DT cez vzorkovaciu sondu SP a prenosovú rúrku TT prietokovým deličom, ktorý obsahuje sústavu hrdiel alebo Venturiho trubíc. Prvá (FD1) je umiestnená v
EP a druhá (FD2) v TT. Okrem toho sú na udržiavanie konštantného delenia výfukových plynov reguláciou spätného tlaku v
EP a tlaku v DT potrebné dva redukčné ventily (PCV1 a PCV2). PCV1 je umiestnený v smere toku od SP v
EP, PCV2 medzi tlakovým kompresorom PB a DT. Koncentrácie indikátorového plynu (CO
2 alebo NO
x) sa merajú v neupravenom výfukovom plyne, zriedenom výfukovom plyne a zrieďovacom vzduchu analyzátorom (analyzátormi) výfukových plynov EGA. Sú potrebné na kontrolu delenia výfukových plynov a môžu sa použiť na nastavenie PCV1 a PCV2 v záujme presnej regulácie delenia. Zrieďovací pomer sa vypočíta z koncentrácií indikátorového plynu.
Zrieďovací systém s čiastočným prietokom s viacrúrkovým delením, meraním koncentrácií a frakčným odberom vzoriek
Neupravené výfukové plyny sa prenášajú z výfukového potrubia
EP do zrieďovacieho tunela DT cez prenosovú rúrku TT prietokovým deličom FD3, ktorý obsahuje niekoľko rúrok rovnakých rozmerov (rovnaký priemer, dĺžka a polomer oblúkov) inštalovaných v
EP. Výfukový plyn cez jednu z týchto rúrok je vedený do DT a výfukový plyn cez zvyšné rúrky prechádza cez tlmiacu komoru DC. Takto je delenie výfukových plynov určené celkovým počtom rúrok. Regulácia konštantného delenia vyžaduje nulový diferenciálny tlak medzi DC a výstupom TT, ktorý sa meria snímačom diferenciálneho tlaku DPT. Nulový diferenciálny tlak sa dosahuje vstreknutím čerstvého vzduchu do DT na výstupe TT. Koncentrácie indikátorového plynu (CO
2 alebo NO
x) sa merajú v neupravenom výfukovom plyne, zriedenom výfukovom plyne a zrieďovacom vzduchu analyzátorom (analyzátormi) výfukových plynov EGA. Sú potrebné na kontrolu delenia výfukových plynov a môžu sa použiť na reguláciu prietoku zrieďovacieho vzduchu v záujme presnej regulácie delenia. Zrieďovací pomer sa vypočíta z koncentrácií indikátorového plynu.
Zrieďovací systém s čiastočným prietokom s reguláciou prietoku a celkovým odberom vzoriek
Neupravené výfukové plyny sa prenášajú z výfukového potrubia
EP do zrieďovacieho tunela DT cez vzorkovaciu sondu SP a prenosovú rúrku TT. Celkový prietok cez tunel sa nastavuje prietokovým regulátorom FC3 a vzorkovacím čerpadlom P v rámci systému odberu vzoriek častíc (pozri obrázok 16). Prietok zrieďovacieho vzduchu sa reguluje prietokovým regulátorom FC2, ktorý môže použiť G
EXH, G
AIR alebo G
FUEL ako príkazové signály pre požadované delenie výfukových plynov. Prietok vzorky do DT je rozdiel celkového prietoku a prietoku zrieďovacieho vzduchu. Prietok zrieďovacieho vzduchu sa meria prístrojom na meranie prietoku FM1, celkový prietok prístrojom na meranie prietoku FM3 v rámci systému odberu vzoriek častíc (pozri
obrázok 14). Zrieďovací pomer sa vypočíta z týchto dvoch prietokov.
Zrieďovací systém s čiastočným prietokom s reguláciou prietoku a frakčným odberom vzoriek
Neupravené výfukové plyny sa prenášajú z výfukového potrubia
EP do zrieďovacieho tunela DT cez vzorkovaciu sondu SP a prenosovú rúrku TT. Delič výfukových plynov a prietok do DT je ovládaný prietokovým regulátorom FC2, ktorý upravuje prietoky (alebo rýchlosti) tlakového kompresora PB a sacieho kompresora SB, pretože vzorka odoberaná systémom odberu vzoriek častíc sa vracia do DT. G
EXH, G
AIR alebo G
FUEL sa môžu použiť ako príkazové signály pre FC2. Prietok zrieďovacieho vzduchu sa meria prístrojom na meranie prietoku FM1, celkový prietok prístrojom na meranie prietoku FM2. Zrieďovací pomer sa vypočíta z týchto dvoch prietokov.
Popis k obrázkom č. 4 až 12
Výfukové potrubie môže byť izolované. V záujme zníženia tepelnej zotrvačnosti výfukového potrubia sa odporúča pomer hrúbky k priemeru 0,015 alebo menej. Použitie pružných úsekov musí byť obmedzené na pomer dĺžky k priemeru 12 alebo menej. Ohyby sa minimalizujú s cieľom znížiť zotrvačné usadzovanie. Ak systém obsahuje podkladový tlmič, musí sa izolovať aj tlmič.
V izokinetickom systéme musí byť výfukové potrubie bez kolien, ohybov a prudkých zmien priemeru v rozsahu aspoň šesť priemerov potrubia proti toku a tri priemery potrubia v smere toku špičky sondy. Rýchlosť plynu v zóne odberu vzoriek musí byť vyššia ako 10 m/s, okrem prípadov voľnobežného režimu. Kolísanie tlaku výfukového plynu nesmie prekročiť priemerne ± 500 Pa. Žiadne kroky v záujme zníženia kolísania tlaku mimo použitia výfukového systému (vrátane tlmiča a zariadenia na dodatočné spracovanie) nesmú zmeniť výkonnosť motora, ani spôsobiť usadzovanie častíc.
V systémoch bez izokinetických sond sa odporúča priame potrubie šesť priemerov potrubia proti smeru toku a tri priemery potrubia v smere toku od špičky sondy.
Izokinetická vzorkovacia sonda musí byť inštalovaná čelom proti smeru toku na osi výfukového potrubia tam, kde sú splnené prietokové podmienky v úseku
EP a musia byť navrhnuté tak, aby poskytli úmernú vzorku neupraveného výfukového plynu. Minimálny vnútorný priemer musí byť 12 mm.
Pre izokinetické delenie výfukových plynov udržiavaním nulového diferenciálneho tlaku medzi
EP a ISP je potrebný regulačný systém. Za týchto podmienok sú rýchlosti výfukového plynu v
EP a ISP totožné a hmotnostný prietok cez ISP je konštantná časť prietoku výfukového plynu. ISP musí byť pripojená k snímaču diferenciálneho tlaku. Regulácia s cieľom zabezpečiť nulový diferenciálny tlak medzi
EP a ISP sa vykonáva kompresnou rýchlosťou alebo reguláciou prietoku.
Minimálny vnútorný priemer musí byť 4 mm a minimálny pomer priemerov medzi výfukovým potrubím a sondou musí byť štyri. Sondou musí byť otvorená rúrka obrátená proti smeru toku na osi výfukového potrubia alebo sonda s viacerými otvormi podľa popisu pod SP1 v
bode 1.1.1.
Na zabezpečenie proporcionálnej vzorky neupraveného výfukového plynu je vo výfukovom potrubí
EP a v prenosovej rúrke TT inštalovaná sústava Venturiho trubíc alebo hrdiel. Regulačný systém pozostávajúci z dvoch výtlačných ventilov PCV1 a PCV2 je potrebný na proporcionálne delenie reguláciou tlakov v
EP a DT.
Na zabezpečenie proporcionálnej vzorky neupraveného výfukového plynu je vo výfukovom potrubí
EP inštalovaná sústava rúrok (viacrúrková jednotka). Jedna z rúrok privádza výfukový plyn do zrieďovacieho tunela DT, kým z ostatných rúrok vystupuje výfukový plyn do tlmiacej komory DC. Rúrky musia mať rovnaké rozmery (rovnaký priemer, dĺžka, polomer oblúkov), aby delenie výfukových plynov záviselo od celkového počtu rúrok. Na proporcionálne delenie udržiavaním nulového diferenciálneho tlaku medzi výstupom viacrúrkovej jednotky do DC a výstupom TT je potrebný regulačný systém. Za týchto podmienok sú rýchlosti výfukových plynov v
EP a FD3 proporcionálne a prietok TT je konštantnou časťou prietoku výfukových plynov. Obe miesta musia byť pripojené k snímaču diferenciálneho tlaku DPT. Regulácia na zabezpečenie nulového diferenciálneho tlaku sa vykonáva prietokovým regulátorom FC1.
Môžu sa použiť analyzátory CO2 a NOx (pri metóde uhlíkovej rovnováhy iba CO2). Analyzátory sa kalibrujú ako analyzátory na meranie plynných emisií. Na určenie rozdielov koncentrácií sa môže použiť jeden alebo niekoľko analyzátorov.
Presnosť meracích systémov musí byť taká, aby bola presnosť GEDFW,i alebo VEDFW, i v tolerancii ± 4 %.
Prenosová rúrka vzorky častíc musí
- byť čo najkratšia, ale nie dlhšia ako 5 m,
- byť rovná alebo väčšia ako priemer sondy, ale v priemere nie väčšia ako 25 mm,
- vystupovať na osi zrieďovacieho tunela v smere toku.
Ak má rúrka dĺžku 1 meter alebo menej, má byť izolovaná materiálom s maximálnou tepelnou vodivosťou 0,05 W/(m . K) s radiálnou hrúbkou izolácie zodpovedajúcou priemeru sondy. Ak je rúrka dlhšia ako 1 meter, musí byť izolovaná a vyhrievaná na minimálnu teplotu steny 523 K (250 oC). Alternatívne sa požadované teploty steny rúrky môžu určiť štandardným výpočtom prenosu tepla.
Snímač diferenciálneho tlaku musí mať rozsah ± 500 Pa alebo menej.
Pri izokinetických systémoch (
obrázky č. 4 a 5) je na udržiavanie nulového diferenciálneho tlaku medzi
EP a ISP potrebný prietokový regulátor. Nastavenie je možné vykonať
a) reguláciou rýchlosti alebo prietoku sacieho kompresora (SB) a udržiavaním konštantnej rýchlosti tlakového kompresora (PB) počas každého režimu (
obrázok č. 4),
b) nastavením sacieho kompresora (SB) na konštantný hmotnostný prietok zriedených výfukových plynov a reguláciou prietoku tlakového kompresora PB pre prietok vzorky výfukových plynov v oblasti na konci prenosovej rúrky (TT) (
obrázok č. 5).
V prípade tlakovo regulovaného systému nesmie zostatková chyba v regulačnom obvode presiahnuť ± 3 Pa. Kolísanie tlaku v zrieďovacom tuneli nesmie prekročiť v priemere ± 250 Pa.
Pri viacrúrkovom systéme (
obrázok č. 10) je na proporcionálne delenie výfukových plynov v záujme udržania nulového diferenciálneho tlaku medzi výstupom viacrúrkovej jednotky a výstupom z TT potrebný prietokový regulátor. Nastavenie je možné urobiť reguláciou prietoku vstrekovacieho vzduchu do DT pri výstupe TT.
Pri systéme zdvojených Venturiho trubíc, zdvojených hrdiel pre proporcionálne delenie prietoku regulovaním spätného tlaku RP a tlaku v DT sú potrebné dva redukčné ventily. Ventily musia byť umiestnené v smere toku od SP v
EP a medzi PB a DT.
Tlmiaca komora je inštalovaná na výstupe viacrúrkovej jednotky s cieľom minimalizovať kolísanie tlaku vo výfukovom potrubí
EP.
Venturiho trubica je inštalovaná v zrieďovacom tuneli DT s cieľom vytvoriť záporný tlak v oblasti výstupu prenosovej rúrky TT. Prietok plynu cez TT je určený výmenou hybnosti a je v podstate úmerný prietoku tlakového kompresora PB, pričom vedie ku konštantnému zrieďovaciemu pomeru. Nakoľko výmenu hybnosti ovplyvňuje teplota na výstupe z TT a rozdiel tlakov medzi
EP a DT, skutočný zrieďovací pomer je pri nízkom zaťažení mierne nižší ako pri vysokom zaťažení.
Prietokový regulátor sa môže použiť na reguláciu prietoku tlakového kompresora PB, sacieho kompresora PB alebo tlakového kompresora PB a sacieho kompresora PB. Môže byť pripojený k signálu prietoku výfukových plynov alebo paliva, k diferenciálnemu signálu CO2 alebo NOx alebo k signálu prietoku výfukových plynov, alebo paliva a k diferenciálnemu signálu CO2 alebo NOx.
Pri použití zdroja natlakovaného vzduchu (
obrázok č. 11) FC2 priamo ovláda prietok vzduchu.
Plynomer alebo iný prístroj na meranie prietoku zrieďovacieho vzduchu. FM1 je voliteľný, ak sa PB kalibruje v záujme merania prietoku.
Plynomer alebo iný prístroj na meranie prietoku zrieďovacieho vzduchu. FM2 je voliteľný, ak sa sací kompresor SB kalibruje v záujme merania prietoku.
Na reguláciu prietoku zrieďovacieho vzduchu sa môže PB pripojiť k prietokovým regulátorom FC1 alebo FC2. PB sa nevyžaduje pri použití škrtiacej klapky. Ak je PB kalibrované, môže sa použiť na meranie prietoku zrieďovacieho vzduchu.
Použije sa len pri systémoch s frakčným odberom vzoriek. Ak je SB kalibrované, môže sa použiť na meranie prietoku zriedených výfukových plynov.
Odporúča sa, aby sa zrieďovací vzduch filtroval a prepral drevným uhlím s cieľom odstrániť uhľovodíky pozadia. Zrieďovací vzduch musí mať teplotu 298 K (25 oC) ± 5 K.
Na žiadosť výrobcu sa musia odobrať vzorky zrieďovacieho vzduchu podľa správnej technickej praxe s cieľom určiť úrovne častíc pozadia, ktoré je možné odčítať od hodnôt nameraných v zriedených výfukových plynoch.
Sonda je prívodnou časťou PTT a
- musí sa inštalovať čelom proti smeru toku v mieste, kde sú zrieďovací vzduch a výfukový plyn dobre zmiešané, t. j. na osi DT zrieďovacích systémov približne 10 priemerov tunela v smere toku od bodu, kde výfuk vstupuje do zrieďovacieho tunela,
- musí mať vnútorný priemer minimálne 12 mm,
- môže byť vyhrievaná na teplotu steny maximálne 325 K (52 oC) priamym ohrevom alebo predohrevom zrieďovacieho vzduchu za predpokladu, že teplota vzduchu nepresahuje 325 K (52 oC) pred zavedením výfukových plynov do zrieďovacieho tunela,
- môže byť izolovaná.
- musí mať dostatočnú dĺžku v záujme úplného zmiešania výfukových plynov so zrieďovacím vzduchom pri podmienkach turbulentného prúdenia,
- musí byť postavený z nehrdzavejúcej ocele s pomerom hrúbky k priemeru 0,025 alebo menej pri zrieďovacích tuneloch s vnútorným priemerom väčším ako 75 mm,
- s nominálnou hrúbkou steny minimálne 1,5 mm pri zrieďovacích tuneloch s vnútorným priemerom rovným alebo menším ako 75 mm,
- musí mať pri frakčnom odbere vzoriek priemer aspoň 75 mm,
- mal by mať pri celkovom odbere vzoriek priemer menší ako 25 mm.
Môže byť izolovaný a vyhrievaný na maximálnu teplotu steny 325 K (52 oC) priamym ohrevom alebo predohrevom zrieďovacieho vzduchu za predpokladu, že teplota vzduchu nepresahuje 325 K (52 oC) pred zavedením výfukových plynov do zrieďovacieho tunela. Výfukové plyny motora sa musia dôkladne premiešať so zrieďovacím vzduchom. V systémoch s frakčným odberom vzoriek sa musí po uvedení do prevádzky skontrolovať kvalita premiešania pomocou profilu CO2 tunela chodom motora (aspoň štyri meracie body s rovnakým rozostupom). Podľa potreby sa môže použiť zmiešavacie hrdlo. Ak je teplota okolia v blízkosti zrieďovacieho tunela (DT) nižšia ako 293 K (20 oC), je nutné prijať preventívne opatrenia s cieľom predchádzať stratám častíc na chladných stenách zrieďovacieho tunela. Odporúča sa vyhrievanie, izolovanie tunela alebo vyhrievanie a izolovanie tunela v rámci uvedených limitov.
Pri veľkých zaťaženiach motora sa môže tunel chladiť neagresívnymi prostriedkami, ako je cirkulačný ventilátor, pokiaľ je teplota chladiaceho média nižšia ako 293 K (20 oC).
Výmenník tepla musí mať dostatočný výkon na udržanie teploty na výstupe do sacieho kompresora SB v tolerancii ± 11 K priemernej prevádzkovej teploty sledovanej počas skúšky.
Zrieďovací systém je popísaný na základe zrieďovania celkových výfukových plynov pomocou koncepcie odberu vzoriek s konštantným objemom (CVS). Musí sa merať celkový objem zmesi výfukových plynov a zrieďovacieho vzduchu. Môže sa použiť buď systém PDP, alebo CFV.
Pri následnom zbere častíc prechádza vzorka zriedeného výfukového plynu do systému odberu vzoriek častíc (
bod 1.2.2.,
obrázky č. 14 a 15). Ak sa to robí priamo, ide o jednoduché zrieďovanie. Ak sa vzorka riedi ešte aj v sekundárnom zrieďovacom tuneli, ide o dvojité zrieďovanie. Je vhodné, ak sa požiadavka, týkajúca sa teploty čela filtra nemôže splniť jedným zriedením.
Hoci ide čiastočne o zrieďovací systém, systém dvojitého zrieďovania sa popisuje ako úprava systému odberu vzoriek častíc v
bode 1.2.2,
obrázok č. 15, keďže má spoločnú väčšinu dielov s typickým systémom odberu vzoriek častíc.
Plynné emisie sa môžu určiť aj v zrieďovacom tuneli plnoprietokového zrieďovacieho systému. Vzorkovacie sondy pre plynné zložky sú znázornené na
obrázku č. 13, ale nie sú uvedené v popisnom zozname. Príslušné požiadavky sú uvedené v
bode 1.1.1.
Plnoprietokový zrieďovací systém
Celkové množstvo neupraveného výfukového plynu je zmiešané v zrieďovacom tuneli DT zrieďovacím vzduchom.
Prietok zriedeného výfukového plynu sa meria buď objemovým čerpadlom PDP, alebo Venturiho trubicou CFV s kritickým prietokom. Na proporcionálny odber vzoriek častíc a na určenie prietoku sa môže použiť výmenník tepla HE alebo elektronická kompenzácia prietoku EFC. Keďže určenie hmotnosti častíc vychádza z celkového prietoku zriedeného výfukového plynu, nevyžaduje sa výpočet zrieďovacieho pomeru.
Vyžaduje sa maximálna dĺžka výfukového potrubia od výstupu rozvádzacieho potrubia motora, výstupu turbomiešadla alebo zariadenia na dodatočné spracovanie po zrieďovací tunel 10 m. Ak dĺžka systému presahuje 4 m, musí sa celé potrubie presahujúce 4 m izolovať, okrem vnútorného detektora dymu, ak je použitý. Radiálna hrúbka izolácie musí byť aspoň 25 mm. Tepelná vodivosť izolačného materiálu musí mať maximálnu hodnotu 0,1 W/(m . K) meranú pri 673 K (400 oC). V záujme zníženia tepelnej zotrvačnosti výfukového potrubia sa odporúča pomer hrúbky k priemeru 0,015 alebo menej. Použitie pružných úsekov musí byť obmedzené na pomer dĺžky k priemeru 12 alebo menej.
PDP meria celkový prietok zriedeného výfukového plynu z počtu otáčok a výtlak čerpadla. Protitlak výfukového systému nesmie byť umele znížený PDP alebo vstupným systémom zrieďovacieho vzduchu. Statický protitlak výfukových plynov meraný pri prevádzke systému CVS musí ostať v tolerancii ± 1,5 kPa statického tlaku meraného bez pripojenia k CVS pri rovnakých otáčkach a zaťažení motora.
Teplota plynnej zmesi bezprostredne pred PDP musí byť v tolerancii ± 6 K priemernej prevádzkovej teploty zistenej počas skúšky, keď sa nevyužíva žiadna kompenzácia prietoku. Kompenzácia prietoku sa môže využiť iba vtedy, ak teplota na vstupe PDP nepresahuje 50 oC (323 K).
Venturiho trubica s kritickým prietokom CFV
CFV meria celkový prietok zriedených výfukových plynov udržiavaním prietoku pri škrtených podmienkach (statický prietok). Statický protitlak výfukových plynov meraný pri prevádzke systému CFV musí ostať v tolerancii ± 1,5 kPa statického tlaku meraného bez pripojenia k CFV pri rovnakých otáčkach a zaťažení motora. Teplota plynnej zmesi bezprostredne pred CFV musí zostať v tolerancii ± 11 K priemernej prevádzkovej teploty zistenej počas skúšky, keď sa nevyužíva žiadna kompenzácia prietoku.
Výmenník tepla je voliteľný pri použití EFC a musí mať dostatočnú kapacitu, aby udržiaval teplotu v požadovaných limitoch.
Elektronická kompenzácia prietoku EFC (voliteľný pri použití HE)
Ak sa teplota na vstupe do PDP alebo CFV neudržiava v určených limitoch, vyžaduje sa systém kompenzácie prietoku pre priebežné meranie prietoku a reguláciu proporcionálneho odberu vzoriek v systéme častíc.
Na korigovanie prietoku vzorky cez filtre častíc systému odberu vzoriek častíc sa na tento účel používajú priebežne merané prietokové signály (pozri
obrázky č. 14 a 15).
Môže byť izolovaný a má mať dostatočný malý priemer na to, aby spôsoboval turbulentný tok (Reynoldsovo číslo väčšie ako 4 000), a dostatočnú dĺžku na to, aby spôsoboval úplné zmiešanie výfukových plynov a zrieďovacieho vzduchu, pričom sa môže použiť zmiešavacie hrdlo. Musí mať priemer aspoň 75 mm.
Výfukové plyny motora sú usmernené v smere toku v bode, kde sú zavedené do zrieďovacieho tunela a dôkladne zmiešané.
Pri použití jednoduchého riedenia sa vzorka prenáša zo zrieďovacieho tunela do systému odberu vzoriek častíc (
bod 1.2.2.,
obrázok č. 14). Prietokový výkon PDP alebo CFV musí byť dostatočný na to, aby udržiaval zriedené výfukové plyny na teplote nižšej alebo rovnej 325 K (52
oC) bezprostredne pred primárnym filtrom častíc.
Pri použití dvojitého riedenia sa vzorka prenáša do sekundárneho zrieďovacieho tunela, kde sa ďalej mieša a následne prechádza cez vzorkovacie filtre (
bod 1.2.2.,
obrázok č. 15).
Prietokový výkon PDP alebo CFV musí byť dostatočný na to, aby udržiaval tok zriedených výfukových plynov v DT na teplote menšej alebo rovnej 464 K (191 oC) v oblasti odberu vzoriek. Sekundárny zrieďovací systém musí poskytovať dostatočný sekundárny zrieďovací vzduch na to, aby udržiaval tok dvojnásobne zriedených výfukových plynov na teplote menšej alebo rovnej 325 K (52 oC) bezprostredne pred primárnym filtrom častíc.
Filter zrieďovacieho vzduchu DAF
Zrieďovací vzduch by sa mal v záujme odstránenia uhľovodíkov pozadia filtrovať a prať v aktívnom (drevenom) uhlí. Zrieďovací vzduch musí mať teplotu 298 K (25 oC) ± 5 K. Na žiadosť výrobcu sa vzorky zrieďovacieho vzduchu musia odoberať podľa správnej technickej praxe s cieľom určiť úrovne častíc pozadia, ktoré sa následne môžu odpočítať od hodnôt nameraných v zriedených výfukových plynoch.
Vzorkovacia sonda častíc PSP
Sonda je prívodným úsekom PTT, môže byť izolovaná a
- musí byť inštalovaná čelom proti smeru toku v mieste, kde sa dobre zmiešava zrieďovací vzduch s výfukovým plynom, tzn. na osi zrieďovacieho tunela DT zrieďovacích systémov približne 10 priemerov tunela v smere toku miesta, kde výfukový plyn vstupuje do zrieďovacieho tunela,
- musí mať minimálny vnútorný priemer 12 mm,
- môže byť vyhrievaná na maximálnu teplotu steny 325 K (52 oC) priamym ohrevom alebo predohrevom zrieďovacieho vzduchu za predpokladu, že teplota vzduchu nepresahuje 325 K (52 oC) pred zavedením výfukového plynu do zrieďovacieho tunela.
Systém odberu vzoriek sa vyžaduje na zber častíc na filtri častíc. V prípade celkového odberu vzoriek tvorí riedenie s čiastočným prietokom pozostávajúce z prechodu celej vzorky zriedených plynov cez filtre, zrieďovací systém (bod 1.2.1.1.,
obrázky č. 7 a
11) a vzorkovací systém zvyčajne integrálnu jednotku. V prípade frakčného odberu vzoriek tvorí riedenie s čiastočným alebo plným prietokom pozostávajúce z prechodu časti zriedených výfukových plynov cez filtre, zrieďovací systém (bod 1.2.1.1.,
obrázky č. 4, 5, 6,
8, 9, 10 a
12 a bod 1.2.1.2.,
obrázok č. 13) a vzorkovací systém zvyčajne rôzne jednotky.
Systém dvojitého riedenia DDS (
obrázok č. 15) plnoprietokového zrieďovacieho systému sa podľa tohto nariadenia považuje za špecifickú úpravu typického systému odberu vzoriek častíc, ako je znázornený na
obrázku č. 14. Systém dvojitého riedenia zahŕňa všetky dôležité časti systému odberu vzoriek častíc, ako sú držiaky filtrov, vzorkovacie čerpadlo a okrem toho niektoré zrieďovacie charakteristiky (prívod zrieďovacieho vzduchu a sekundárny zrieďovací tunel).
V záujme zamedzenia akéhokoľvek vplyvu na regulačné obvody sa odporúča, aby vzorkovacie čerpadlo pracovalo počas celého kompletného skúšobného postupu. Pri jednofiltrovej metóde sa musí použiť obtokový systém na prechod vzorky cez vzorkovacie filtre v požadovaných časoch. Musí sa minimalizovať rušivý vplyv prepínacieho postupu na regulačné obvody.
Systém odberu vzoriek častíc
Vzorka zriedeného výfukového plynu sa odoberá zo zrieďovacieho tunela DT zrieďovacieho systému s plným alebo čiastočným prietokom cez sondu odberu vzoriek častíc PSP a prenosovú rúrku častíc PTT pomocou vzorkovacieho čerpadla P. Vzorka prechádza cez držiak filtra FH, ktorý obsahuje filtre odberu vzoriek častíc. Prietok vzorky sa reguluje prietokovým regulátorom FC3. Ak sa použije elektronická kompenzácia prietoku EFC (pozri
obrázok č. 13), používa sa prietok zriedeného výfukového plynu ako príkazový signál FC3.
Sonda odberu vzoriek častíc je zavádzacím úsekom prenosovej rúrky častíc PTT, môže byť izolovaná a
* má byť inštalovaná čelom proti smeru toku v mieste, kde sa dobre zmiešava zrieďovací vzduch s výfukovým plynom, tzn. na osi zrieďovacieho tunela DT zrieďovacích systémov približne 10 priemerov tunela v smere toku miesta, kde výfukový plyn vstupuje do zrieďovacieho tunela,
* musí mať minimálny vnútorný priemer 12 mm,
* môže byť vyhrievaná na maximálnu teplotu steny 325 K (52 oC) priamym ohrevom alebo predohrevom zrieďovacieho vzduchu za predpokladu, že teplota vzduchu nepresahuje 325 K (52 oC) pred zavedením výfukového plynu do zrieďovacieho tunela.
Zrieďovací systém (iba plnoprietokový systém)
Vzorka zriedeného výfukového plynu sa prenáša zo zrieďovacieho tunela DT plnoprietokového systému cez sondu systému odberu vzoriek PSP a prenosovú rúrku častíc PTT do sekundárneho zrieďovacieho tunela DT, kde je viackrát zriedená. Vzorka potom prechádza cez držiak filtra FH, ktorý obsahuje filtre odberu vzoriek častíc. Stupeň zriedenia vzduchu je zvyčajne konštantný, zatiaľ čo prietok vzorky sa reguluje prietokovým regulátorom FC3. Ak sa použije elektronická kompenzácia prietoku EFC (pozri
obrázok č. 13), používa sa prietok zriedeného výfukového plynu ako príkazový signál FC3.
Dĺžka prenosovej rúrky častíc nesmie presahovať 1 020 mm a musí sa minimalizovať, kedykoľvek je to možné. Rozmery platia pre
- frakčný typ odberu vzoriek zrieďovania s čiastočným prietokom a plnoprietokový jednoduchý systém zrieďovania od špičky sondy po držiak filtra,
- celkový typ odberu vzoriek zrieďovania s čiastočným prietokom od konca zrieďovacieho tunela po držiak filtra,
- plnoprietokový systém dvojitého zrieďovania od špičky sondy po sekundárny zrieďovací tunel.
Prenosová rúrka môže byť izolovaná a vyhrievaná na maximálnu teplotu steny 325 K (52 oC) priamym ohrevom alebo predohrevom zrieďovacieho vzduchu za predpokladu, že teplota vzduchu nepresahuje 325 K (52 oC) pred zavedením výfukového plynu do zrieďovacieho tunela.
Sekundárny zrieďovací tunel by mal mať minimálny priemer 75 mm a dostatočnú dĺžku na to, aby poskytol dobu zdržania aspoň 0,25 sekundy pri vzorke s dvojitým riedením. Primárny držiak filtra FH musí byť umiestnený do 300 mm od výstupu SDT. Sekundárny zrieďovací tunel môže byť izolovaný a môže sa vyhrievať na maximálnu teplotu steny 325 K (52 oC) priamym ohrevom alebo predohrevom zrieďovacieho vzduchu za predpokladu, že teplota vzduchu nepresahuje 325 K (52 oC) pred zavedením výfukového plynu do zrieďovacieho tunela.
Pri primárnych a záložných filtroch sa môže použiť jedno teleso filtra alebo samostatné telesá filtra, pričom musia byť dodržané požiadavky uvedené v
prílohe č. 3 časti 1 bode 1.5.1.3. Držiak filtra môže byť izolovaný a môže sa vyhrievať na maximálnu teplotu steny 325 K (52
oC) priamym ohrevom alebo predohrevom zrieďovacieho vzduchu za predpokladu, že teplota vzduchu nepresahuje 325 K (52
oC) pred zavedením výfukového plynu do zrieďovacieho tunela.
Čerpadlo na odber vzoriek častíc musí byť umiestnené v dostatočnej vzdialenosti od tunela, aby sa udržiavala konštantná vstupná teplota plynu (±3 K), ak sa nepoužíva prietoková korekcia pomocou FC3.
Čerpadlo zrieďovacieho vzduchu
DP (
obrázok č. 15) (iba plnoprietokové dvojité zrieďovanie) musí byť umiestnené tak, aby bol sekundárny zrieďovací vzduch privádzaný pri teplote 298 K (25
oC) ±5 K.
Prietokový regulátor sa používa na kompenzáciu prietoku vzorky častíc pre teplotné a protitlakové zmeny dráhy vzorky, ak nie sú k dispozícii žiadne iné prostriedky, a je nutný v prípade použitia elektronickej kompenzácie prietoku EFC (
obrázok č. 13).
Plynomer alebo prístrojové vybavenie na meranie prietoku vzorky častíc musia byť umiestnené v dostatočnej vzdialenosti od čerpadla vzorky, aby ostala vstupná teplota plynu konštantná (±3 K), ak sa nepoužíva korekcia prietoku pomocou FC3.
Prístroj na meranie prietoku FM4 (
obrázok č. 15) (iba plnoprietokové dvojité riedenie, zrieďovací vzduch). Plynomer alebo prístrojové vybavenie na meranie prietoku musia byť umiestnené tak, aby vstupná teplota vzduchu ostala na 298 K (25
oC) ±5 K.
Guľový ventil BV je voliteľný a nesmie mať menší priemer, ako je vnútorný priemer vzorkovacej rúrky a prepínaciu dobu menej ako 0,5 sekundy.
Ak je teplota prostredia v blízkosti PSP, PTT, SDT a FH menšia ako 293 K (20 oC), je nutné prijať preventívne opatrenia s cieľom predísť stratám častíc na chladiacej stene týchto častí. Odporúča sa preto vyhrievanie a/alebo izolovanie týchto častí v rámci limitov uvedených v príslušných popisoch. Odporúča sa tiež, aby teplota čelnej plochy filtra nebola počas odberu vzoriek nižšia ako 293 K (20 oC).
Pri vysokých zaťaženiach motora sa uvedené časti môžu chladiť neagresívnymi prostriedkami, ako je cirkulačný ventilátor, pokiaľ teplota chladiaceho média nie je nižšia ako 293 K (20 oC).