I. Zabezpečovanie rezistentných odrôd proti rakovine a háďatku
Prehľad rezistentných odrôd uvádza Listina registrovaných odrôd Slovenskej republiky.
Rezistencia dovážaných zahraničných odrôd voči rakovine a háďatku musí byť overená kontrolným ústavom.
Rezistenciu domáceho novošľachtenia a zahraničných odrôd prihlásených do štátnych odrodových skúšok testuje laboratórium kontrolného ústavu vo Vígľaši.
II. Štátne skúšky rezistencie krížencov a odrôd zemiakov voči rakovine a háďatku
1. Náplň a organizácia skúšok
Zisťuje sa rezistencia voči rakovine patotypu 1 a háďatku patotypu Ro 1.
Vzorky krížencov a odrôd na skúšky dodáva hlavná odrodová skúšobňa kontrolného ústavu v Spišskej Belej s touto dokumentáciou: číslo kríženca alebo názov odrody, šľachtiteľská stanica alebo krajina dovozu, skupina skorosti, úžitkový smer, údaje o rezistencii voči rakovine alebo háďatku alebo o náchylnosti uvedené na prihláške a podľa možnosti morfologický opis.
Kontrolný ústav v zázname o výsledkoch štátnych skúšok rezistencie úradne potvrdzuje príslušný stupeň rezistencie či náchylnosti skúšaných krížencov a odrôd. Laboratórium kontrolného ústavu zasiela záznam odrodovej skúšobni v Spišskej Belej.
2. Druhy skúšok a ich uskutočnenie
a) Laboratórny krúžkový test (K-test)
Hľuzy sa inokulujú letnými zoosporangiami Synchytrium endobioticum z mladých rakovinových nádorov. Používajú sa hľuzy s prebudenými očkami a zdravými klíčkami, z ktorých aspoň niektoré musia byť najviac 2 mm dlhé. Klíčky dlhšie ako 5 – 10 mm sa odlamujú a vzniknuté poranenia sa ponechajú tri dni pri teplote 18 – 22 oC zahojiť alebo sa zakvapkajú rozohriatym parafínom.
Nádory na inokuláciu sa získavajú
– uchovávaním hľúz s nádormi z poľných skúšok vo vlhkom piesku pri teplote 10 –18 oC do zakladania laboratórnych skúšok;
– predpestovaním na náchylnom kríženci (odrode) v inokulačnom komposte alebo zamorenej zemine.
Priestor okolo očka alebo niekoľkých očiek na umytej hľuze sa vodotesne ohraničí niekoľko milimetrov vysokým gumovým krúžkom pripevneným na suchú hľuzu rozohriatym parafínom alebo zmesou parafínu a bielej vazelíny (5 : 1) nanesenej štetcom. V krúžku nesmú byť skleróciá Rhizoctonia solani. Ak sa vyskytnú, musia sa odlúpiť z povrchu hľuzy, zhnednuté klíčky odlomiť a miesto poranenia zakvapkať parafínom, alebo ak sú klíčky malé, celé zakvapnúť parafínom.
Do krúžkov ohraničeného priestoru sa vloží 1 – 2 ks čerstvých nádorov alebo ich úlomkov veľkosti 0,5 – 2 cm3 poranenou plochou (miestom odlomenia) hore. Na nádory sa nakvapká odstáta voda tak, aby čo najväčšia časť bola ponorená, ale poranená plôška vyčnievala z vody.
Inokulované hľuzy sa označujú jednotlivo číslom vzorky. Na každých 10 – 30 vzoriek sa zaraďuje silne náchylná odroda (napr. HR 23/495) v rovnakom počte hľúz ako jednotlivé vzorky.
Doba inokulácie je 24 – 48 hodín. V polovici tejto doby sa odporúča nádory navzájom medzi hľuzami vymeniť. Po inokulácii sa nádory odstránia z krúžkov a priestor v krúžku sa vypláchne vodou.
Použitými nádormi sa ihneď inokulujú ďalšie hľuzy. Nádory možno použiť 1- až 3-krát po 24 hodinách alebo 1- až 2-krát po 48 hodinách. Nádory úplne alebo čiastočne zhnednuté, sčernené, alebo ak bola okolo nich voda zakalená, sa v ďalšej inokulácii nepoužívajú. Gumové krúžky možno použiť bez obmedzenia.
Počas inokulácie a nasledujúcej inkubácie sú hľuzy uložené v uzavretom priestore (chlebník s vrchnákom, prepravky prekryté fóliou a pod.) na obaloch na vajíčka z umelej hmoty s odrezanými dnami jamiek alebo s otvormi v nich.
Počas inkubácie sa hľuzy denne alebo každý druhý deň jemne orosia vodou a v priestore uloženia sa udržuje vysoká vzdušná vlhkosť (malou vrstvou vody na dne, rosením stien a vrchnáka), aby povrch inokulovaných klíčkov bol vlhký.
Teplota vody použitej na inokuláciu a teplota miestnosti pri inokulácii je 8 – 15 oC, teplota miestnosti pri inkubácii je 18 – 20 oC.
Pri hodnotení sa používajú tieto stupne:
Stupeň (záznam) hodnotenia | Príznaky |
0 | žiadne príznaky infekcie |
1 | obranné nekrózy, žiadne sóry, žiadny náznak nádorotvornej reakcie, kličok normálneho vzrastu alebo deformovaný v dôsledku nekróz |
2 | obranné nekrózy a sóry; jednotlivé letné zoosporangiá alebo ich skupiny (i väčšie infekčné plochy) znekrotizované alebo obklopené znekrotizovanými bunkami; bez výskytu trvalých zoosporangií; bez náznaku alebo s náznakom nádorotvornej reakcie (radiálne hálky) s ob- rannými nekrózami; normálny rast alebo mierne zhrubnutie klička alebo jeho deformácia v dôsledku nekróz |
3 | obraz napadnutia podľa stupňa 1 alebo 2, ale s výskytom ojedinelých trvalých zoosporan- gií (maximálne 5 na klíčku) obklopených znekrotizovanými bunkami |
4 | obraz napadnutia podľa stupňov 1 alebo 2 s výskytom viac ako 5 trvalých zoosporangií na klíčku, rozmiestnených jednotlivo alebo v skupinách, ale vždy obklopených znekrotizova- nými bunkami |
5 | sóry, obranných nekróz menej alebo žiadne; jednotlivé letné alebo trvalé zoosporangiá alebo ich skupiny (i väčšie infekčné plochy) neizolované znekrotizovanými bunkami |
6 | sóry, obranných nekróz málo alebo žiadne; klíčok čiastočne alebo celý husto posiaty let- nými alebo trvalými zoosporangiami neizolovanými znekrotizovanými bunkami; kličok čiastočne alebo celý zhrubnutý; slabá nádorotvorná reakcia alebo typický rakovinový ná- dor |
Bonituje sa o 20 – 25 dní po skončení inokulácie na základe makroskopickej prehliadky pomocou lupy. Prezerá sa povrch všetkých inokulovaných klíčkov pri zväčšení 1,5- až 10-krát. Hodnotí sa každá hľuza osobitne podľa klíčka, ktorého obraz napadnutia je z hľadiska rezistencie najmenej priaznivý. Pri zistení stupňov 0 a 6 je toto hodnotenie konečné.
Pri zistení iných príznakov sa stupeň napadnutia odhadne (napr. 1, 2 alebo 5) a o 30 – 35 dní po skončení inokulácie sa urobí druhá bonitácia na základe mikroskopického vyšetrenia povrchových pletív klíčka odlúpených alebo odrezaných tenkým rezom (skalpelom) z miest infekcie (miesta výskytu neskorých nekróz, sór, radiálnych hálok a pod.). Mikroskopuje sa pri zväčšení 80- až 120-krát. Ak sa zistí pri stupni napadnutia 6 typický nádor, poznačí sa aj jeho veľkosť ako pri hodnotení poľných skúšok [písm. c)], napríklad 6/R2.
Po skončení hodnotenia sa spracujú výsledky podľa tohoto vzoru:
Odroda (kríženec) | Hodnotených hľúz spolu | Z toho počet hľúz v stupni | Poznámka |
0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 |
| | | | | | | | | |
b) Laboratórny trubičkový test (T-test)
Hľuzy sa inokulujú trvalými zoosporangiami Synchytrium endobioticum z inokulačného kompostu. Používajú sa hľuzy s prebudenými očkami, ktorých klíčky musia byť zdravé a neprerastené. Na inokulovanej časti hľuzy nesmú byť skleróciá Rhizoctonia solani.
Príprava inokulačného kompostu
Dozreté rakovinové nádory (vrátane rozpadnutých) z poľných alebo laboratórnych skúšok [získavanie nádorov – a)] sa rozdrobia a zmiešajú s ďalšími komponentmi v objemovom pomere 2 dielov listovky alebo rašeliny, 2 dielov nádorov a 1 dielu piesku. Zmes sa navlhčí a udržuje sa pri občasnom premiešaní v stredne vlhkom stave pri teplote 18 – 22 oC. Po 3 – 4 týždňoch sa do nej pridá 1 – 2 diely zamorenej zeminy; dobre premiešaná zmes sa nechá úplne vyschnúť a suchá sa uskladní. Pri veľkom objeme skúšok a príprave kompostu vo veľkom sa po rozpade nádorov vlhkosť zmesi zníži (premiešaním) a do začiatku skúšok sa kompost udržuje v mierne vlhkom stave.
Podiel zamorenej zeminy v komposte môže byť aj vyšší, a to na úkor piesku a rašeliny či listovky, ak je zemina ľahká a kyprá, alebo na úkor nádorov, ak je silne zamorená (pri použití tohto testu podľa prílohy č. 13 sa namiesto inokulačnej zmesi použije zemina odobratá z pozemku).
Inokulačný kompost použitý v minulej sezóne sa buď pridáva do novopripravenej zmesi, alebo sa po obohatení rozpadnutými nádormi použije na inokuláciu samostatne. Kompost z trubičiek alebo hrnčekov, ktorých hľuzy alebo výhonky zhnili, sa musí zničiť.
V prípade potreby sa inokulačná zmes prihnojí slabou dávkou minerálnych hnojív alebo dobre vyzretého hnoja.
Suchý alebo mierne vlhký inokulačný kompost sa 2 – 3 týždne pred inokuláciou aktivuje pridaním vody. Silne vlhký kompost sa potom vystavuje, ak je to možné, striedavo nízkej teplote (vrátane slabého mrazu) a vyššej teplote (izbovej). Tesne pred inokuláciou sa vlhkosť opäť zníži (častým miešaním pri izbovej teplote) a kompost sa spracuje do mierne vlhkého sypkého stavu.
Na korunkovú časť hľuzy sa dvomi gumičkami pripevní kónická inokulačná trubička z umelej hmoty s priemerom 3 – 4 cm v hornej a 3,5 – 4,5 cm v dolnej časti, s dĺžkou cca 8 cm, na obvode dolného okraja so 4 – 8 tri až päť milimetrov hlbokými zárezmi tvaru U alebo V, v dolnej časti s úchytkami na gumičky a v hornej časti s úchytkami na zavesenie na drôty inokulačného regála.
Označenie vzoriek a zaradenie náchylných kontrolných hľúz je rovnaké ako pri K-teste.
Trubičky pripevnené k hľúzam sa naplnia inokulačným kompostom a zavesia sa jedna vedľa druhej na drôty napnuté v niekoľkých radoch v jednotlivých dieloch inokulačného regála. Kompost v trubičkách sa pomaly opakovane zalieva odstátou studenou vodou v takom množstve, až nadbytočná voda odkvapkáva zárezmi v dolnej časti trubičiek do podložených podnosov. Zálievka sa opakuje každý druhý až štvrtý deň v závislosti od rýchlosti vysychania kompostu. V prípade nízkej vlhkosti inokulačnej miestnosti sa hľuzy z vonkajšej strany striekajú vodou. Rýchle rastúce výhonky sa nad horným okrajom trubičiek odstrihávajú, aby sa stimuloval rast ďalších výhonkov.
Po 5 – 7 týždňoch sa palcom vytlačí inokulačný kompost i s rastlinou z trubičiek a kompost sa opatrne odstráni z klíčkov. Klíčky sa pritom nesmú odlomiť ani poškodiť. Hľuzy s inokulovanými klíčkami sa po umytí vodou inkubujú rovnakým spôsobom ako pri K-teste.
Inokulačný kompost možno použiť pri dobe inokulácie 4 – 5 týždňov 2-krát za sebou a pri dlhšej dobe inokulácie iba raz. Teplota miestnosti je pri inokulácii i inkubácii 18 – 20 oC.
Bonituje sa 3 – 4 týždne po skončení inokulácie, a to rovnakým spôsobom ako v poľných skúškach [písm. c)].
Pri použití silne zamoreného kompostu a hľúz s klíčkami (aspoň niektorými) najviac 2 mm dlhými možno skrátiť dobu inokulácie na 10 dní až 3 týždne a bonitovať 2 – 3 týždne po skončení inokulácie rovnakým spôsobom ako v K-teste. Tento skrátený T-test môžo použiť ako náhradu K-testu napríklad pri nedostatku čerstvých nádorov.
Po skončení laboratórnych skúšok sa všetok materiál asanuje podľa prílohy č. 11. Asanované zemiaky zo skúšok sa odvezú na odpadovú skládku.
Založenie a ošetrovanie pokusov
Pokusy sa zakladajú na silne zamorených skúšobných pozemkoch. Pozemok sa na jeseň pohnojí maštaľným hnojom v dávke cca 40 t.ha-1 (raz za 4 roky) a zorie sa alebo zryje. Na jar pred výsadbou sa podľa potreby pohnojí slabou až strednou dávkou bežne používaných priemyselných hnojív.
Sadí sa v období medzi 15. aprílom a 20. májom, každá vzorka v jednom alebo vo viacerých opakovaniach po 3 alebo 5 hľúz na rôznych miestach pozemku. Ku každému opakovaniu sa pridá 1 hľuza silne náchylnej kontrolnej odrody, a to s červenou šupkou k bielošupkovej vzorke a naopak. Opakovanie každej odrody nie je nutné na rovnomerne zamorených pozemkoch. Na udržanie silnej zamorenosti pozemku a na získanie infekčného materiálu na laboratórne skúšky sa vysádza aj potrebné množstvo silne náchylnej odrody alebo kríženca.
Hľuzy sa sadia ručne do vyoraných alebo vykopaných brázd hlbokých asi 10 cm, vzdialených od seba 55 – 60 cm, pri vzdialenosti hľúz v riadku 20 – 30 cm a vzdialenosti prvej hľuzy vzorky od poslednej hľuzy (kontrolnej) predchádzajúcej vzorky 30 – 40 cm. Vysádzané hľuzy sa vhodným náradím zahrnú. Vzorky sa na poli označujú menovkami s poradovými číslami a zhotoví sa zoznam, kde sa ku každému poradovému číslu poznačí názov príslušnej odrody a počet vysadených hľúz. Súčasne sa vyhotoví plánik pokusu.
Po výsadbe sa robia potrebné agrotechnické zásahy: bránenie a preorávky (naslepo a po vzídení) alebo ručné okopávanie a pletie, chemické ničenie burín a pásavky zemiakovej, prehŕňanie. Pri týchto prácach nesmie byť porušené označenie menovkami. Najmenej raz (v polovici júna až začiatkom júla) sa urobí kontrola porastu s cieľom odstrániť prímesi (vrátane hľúz). Pri tejto kontrole sa zaznamená aj prípadné napadnutie vzoriek rakovinou na listoch alebo stonke.
Zber a zhodnotenie pokusov
Zber sa robí v období medzi 20. augustom a 20. septembrom ručne motykou. Riadky sa môžu podorať vhodným náradím tak, aby neprišlo k pomiešaniu vzoriek. Z každého trsu sa prezerajú vňate, stolony a všetky hľuzy. Hodnotí sa každá rastlina osobitne podľa tejto schémy:
– ........ nedá sa hodnotiť pre zničenie rastliny,
0 ........ bez makroskopického napadnutia,
R1 ....... nádory do veľkosti 0,5 cm,
R2 ....... nádory veľkosti 0,5 – 2 cm,
R3 ....... nádory veľkosti viac ako 2 cm.
Do úvahy sa berie najväčší nádor bez ohľadu na napadnutý orgán, počet a veľkosť ostatných nádorov a počet napadnutých hľúz. Ak sa zistia iba ojedinelé napadnuté hľuzy, treba posúdiť (podľa vzhľadu hľúz a farby dužiny), či nejde o prímes. Prímes sa z hodnotenia vylúči, podozrenie na prímes sa poznačí k výsledku hodnotenia. Celkom ojedinelé napadnutie sa uvedie aj k poznámke (napr. „iba 1 hľuza“ a pod.).
Hľuzy s nádormi a voľné nádory sa v každom opakovaní zhromažďujú na 1 kôpku v riadku. Po zbere sa nádory zoberú, rozdrobia alebo rozkrájajú, zmiešajú so zeminou a plošne rozhodia po pozemku, aby bol rovnomerne zamorený na uskutočnenie ďalších skúšok. Časť nádorov alebo hľúz s nádormi sa odoberie pre potreby laboratórnych testov.
Všetky hľuzy sa musia zo skúšobného pozemku odstrániť, aby sa zabránilo prímesiam v budúcich pokusoch. Zužitkovanie zozbieraných hľúz a všetko hospodárenie na zamorenom pozemku sa riadi platnými rastlinolekárskymi opatreniami.
Výsledky hodnotenia sa zapisujú podľa tohoto vzoru:
Okres: Kataster: Označenie pozemku: | Zber uskutočnil: Dátum výsadby: Dátum zberu: |
|
Odroda (kríženec) | Hodnotených rastlín spolu | Z toho počet rastlín v stupni | Poznámka |
0 | 1 | 2 | 3 |
| | | | | | |
d) Vyhodnotenie laboratórnych a poľných skúšok
Na základe výsledkov laboratórnych a poľných skúšok sa zaradí odroda alebo kríženec do zodpovedajúcej skupiny rezistencie alebo náchylnosti:
Skupina rezistencie (náchylnosti) | Označenie stupňa rezistencie | Bonitácia |
K-test | T-test a poľná skúška |
Rezistentná | 9 | stupeň 0-2, stupeň 3 najviac pri 10 % hľúz | 0 |
Slabo rezistentná | 7 | stupeň 0-4 | 0 |
Slabo náchylná (s poľnou rezistenciou) | 5 | stupeň 5 alebo stupeň 6 bez nádorov | 0 |
Stredne náchylná | 3 | stupeň 5 alebo stupeň 6 | najmenej 50 % rastlín 0, ostatné rastliny R1 R2 najviac v 5 % rastlín, bez výskytu R3 |
Silne náchylná | 1 | stupeň 5 alebo stupeň 6 | silnejšie napadnutie ako v predchádzajúcej skupine |
Podmienkou na uznanie rezistencie (stupeň 9 a 7) je aspoň 60 % náchylnosť kontrolných rastlín pri všetkých druhoch skúšok alebo aspoň 60 % viditeľných infekcií (t. j. nie viac ako 40 % hľúz bonitovaných v stupni 0) v K-teste.
Podmienkou na uznanie slabšej náchylnosti (stupeň 5 a 3) je aspoň 60 % náchylnosť kontrolných rastlín v stupňoch R2 alebo R3.
Na potvrdenie stupňa rezistencie rozhodujúceho o povolení odrody treba testovať najmenej po 50 hľúz v T-teste alebo v poľnej skúške, pričom možno zarátať výsledky testovania vykonané špecializovanými laboratóriami počas šľachtenia pred prihlásením kríženca na štátne skúšky. Podiel výsledkov kontrolného ústavu však musí byť aspoň 60 %.
V prípade patotypu 1 sa testuje najmenej po 50 hľúz v T-teste alebo v poľnej skúške a pri dosiahnutí najmenej 50 % rastlín stupňa 0 ešte po 50 hľúz v K-teste.
a) Laboratórny trubičkový test (T-test)
Korene rastlín zemiaka sú inokulované larvami Globodera rostochiensis (patotyp Ro 1), ktoré sa liahnu z cýst v zamorenom inokulačnom komposte. Používajú sa hľuzy s prebudenými očkami, najlepšie už dobre vyvinutými, neprerastenými, zdravými klíčkami. Na inokulovanej časti hľuzy nesmú byť skleróciá Rhizoctonia solani.
Príprava inokulačného kompostu
Pri použití tohto testu podľa príloh č. 2 a 13 sa namiesto inokulačného kompostu použije zemina odobratá z pozemku. Inokulačný kompost sa pripraví zmiešaním zamorenej zeminy, listovky alebo rašeliny a piesku, poprípade aj použitého kompostu z minulej sezóny (napr. 50 % zamorenej zeminy, 20 % listovky, 20 % použitého kompostu, 10 % piesku). Pomer jednotlivých zložiek sa volí tak, aby v komposte rastliny zemiaka dobre rástli a vytvárali hustý koreňový bal a aby kompost obsahoval aspoň 50 cýst háďatka so živým obsahom v 100 g.
Na inokuláciu možno použiť aj kompost použitý v minulej sezóne. Kompost z trubičiek, v ktorých hľuzy alebo výhonky zhnili, sa musí zlikvidovať.
Nedostatočne zamorený kompost treba obohatiť cystami vyplavenými zo zamorenej zeminy alebo zvýšiť jeho zamorenie pestovaním náchylných rastlín do dozretia nových cýst. V prípade potreby sa inokulačný kompost prihnojí slabou dávkou minerálnych hnojív alebo dobre vyzretého hnoja. Na inokuláciu sa používa kompost v mierne vlhkom sypkom stave.
Inokulácia sa robí ako v T-teste s rakovinou [bod II. 2. A. b)] s niektorými odlišnosťami. Doba inokulácie trvá 8 – 10 týždňov. Potom sa inokulačný kompost i s rastlinou vytlačí z trubičiek a hodnotí sa napadnutie háďatkom. (Väčšina cýst je v tom čase žltej farby). Náchylná kontrolná rastlina sa zaraďuje v rovnakom počte hľúz ako skúšané vzorky.
Teplota miestnosti a závlahovej vody je 20 – 25 oC. Zavlažuje sa, najmä ku koncu doby inokulácie, miernejšie ako v prípade rakoviny.
Po vytlačení inokulačného kompostu s rastlinou z trubičky sa na povrchu koreňového balu hľadajú pomocou lupy (zväčšenie 1,5- až 6-krát) a počítajú nové cysty háďatka. Ak je cýst viac ako 30, ich počet sa stanoví odhadom.
b) Skleníkový nádobový test (N-test)
Používajú sa kvetináče veľkosti 10 x 10 cm alebo ø 9 – 10 cm. Hľuzy sa sadia do nezamorenej kompostovej zeminy alebo do premytého piesku. Do vrecúška veľkého asi 1 x 2 cm, zhotoveného zo sitoviny s veľkosťou ôk 0,20 mm sa vyberie 30 neporušených cýst háďatka nie starších ako 2 roky. Vrecúško sa uzavrie a položí na korunkovú časť hľuzy. Hľuza sa potom zasype 2 – 3 cm zeminy či piesku. Ošetrovanie počas vegetácie a zaradenie náchylnej kontroly je rovnaké ako v T-teste.
Zisťovanie počtu živých embryonov a lariev v cystách
Zisťuje sa z 30 – 50 náhodne vybraných cýst vyplavených zo zamorenej zeminy alebo inokulačného kompostu a používaných v inokulácii spôsobom opísaným v
prílohe č. 5 bode IV. Z počtu lariev v 5 kvapkách objemu suspenzie a počtu kvapiek z 1 ml suspenzie pre použitú pipetu (zistí sa vopred) sa vypočíta celkový počet lariev a embryonov z rozdrvených 30 – 50 cýst a priemerný počet na 1 cystu.
Po 12 týždňoch rastu v kvetináči sa odreže vňať rastliny zemiaka a obsah kvetináča sa nechá prirodzenou cestou úplne uschnúť. Z obsahu kvetináča sa potom flotačnou metódou vyplavia a spočítajú všetky cysty. Z náhodne vybraných 30 – 50 cýst (i z vrecúška) alebo pri menšom počte sa zo všetkých získaných cýst opäť zistí počet živých lariev a embryonov.
Pomer konečnej populačnej hustoty (Pf) k počiatočnej populačnej hustote (Pi) vyjadrený priemerným počtom živých embryonov a lariev na 1 rastlinu je mierou asanačného efektu kríženca alebo odrody. Na hodnotenie miery asanačného efektu slúži najvyššia dosiahnutá hodnota. Čím menší je tento podiel, tým vyšší je asanačný efekt.
c) Vyhodnotenie skúšok rezistencie
Podľa celkových výsledkov skúšok sa kríženec alebo odroda zaradí do zodpovedajúcej skupiny rezistencie alebo náchylnosti:
Skupina rezistencie (náchylnosti) | Označenie stupňa rezistencie | Bonitácia |
počet cýst na koreňovom bale 1 rastliny | priemerný počet cýst vyplavených z 1 kvetináča | Pf : Pi |
rezistentná | 9 | 0 - 5 | 35 | 0 - 0,4 |
slabo rezistentná | 7 | < 15 | 36 - 45 | ≤ 1,0 |
slabo náchylná | 5 | detto | detto | 1,0 |
stredne náchylná | 3 | 16 - 30 | 46 - 60 | - |
silne náchylná | 1 | > 30 | > 60 | - |
Po vyhodnotení skúšky sa rastlinné zvyšky spália alebo asanujú spolu s kvetináčmi a zvyškami zeminy podľa prílohy č. 11.
Podmienkou na uznanie stupňov rezistencie 9 – 3 je aspoň 60 % napadnutie kontrolných rastlín s viac ako 50 cystami na koreňovom bale a otestovanie najmenej 15 rastlín každého kríženca alebo odrody v 1- až 2-ročných skúškach, z toho najmenej 5 rastlín N-testom. Možno započítať aj výsledky skúšok vykonaných v špecializovaných laboratóriách počas šľachtenia pred prihlásením kríženca na štátne skúšky s tým, že podiel výsledkov kontrolného ústavu musí tvoriť najmenej 60 %.
C. Spoločný test rezistencie proti rakovine a háďatku
Hľuzy sa inokulujú kompostom obsahujúcim zoosporangiá Synchytrium endobioticum a cysty Globodera rostochiensis. Skúšky sa robia ako T-test s dobou inokulácie 9 – 11 týždňov. Teplota miestnosti a závlahovej vody je 18 – 22 oC, intenzita závlahy je ako v teste s rakovinou.
Bonituje sa pri zbere tak, že sa najprv hodnotí napadnutie háďatkom na koreňovom bale a po odstránení inokulačného kompostu z rastlín a umytí rastlín vo vode napadnutie rakovinou.