699/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. 1. 2006

699

VYHLÁŠKA

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

z 10. decembra 2004

o zabezpečení stavieb vodou na hasenie požiarov

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky podľa § 5 písm. a) zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi ustanovuje:

§ 1

Predmet úpravy

(1)

Táto vyhláška upravuje vlastnosti, podmienky prevádzkovania a zabezpečenia pravidelnej kontroly požiarnych vodovodov a zdrojov vody na hasenie požiarov (ďalej len „zdroje vody“).

(2)

Táto vyhláška sa nevzťahuje na zdroje vody, ktoré sú určené na hasenie požiarov

v stavbách Vojenskej správy,¹)

v stavbách Policajného zboru a Slovenskej informačnej služby,¹)

v stavbách Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky,¹)

v stavbách Colnej správy,¹)

v banských dielach,

na riečnych plavidlách,

na morských plavidlách,

v cestných a v železničných tuneloch,

v lietadlách.

§ 2

Základné pojmy

Na účely tejto vyhlášky

zdroj vody je zdroj, ktorý poskytuje vodu na hasenie požiarov,

požiarny vodovod je zariadenie, ktoré prostredníctvom odberných miest zabezpečuje pripojením požiarnych hadíc alebo hadicových zariadení spoľahlivé a dostatočné zásobovanie vodou na hasenie požiarov a ktoré umožňuje účinný zásah,

požiarna nádrž je zdroj vody, ktorý sa vyhotovuje vtedy, ak je potrebné sústrediť na jednom mieste požadované množstvo vody na hasenie požiarov na účinný zásah, alebo vtedy, ak nepostačuje kapacita iného vodného zdroja,

požiarna studňa je zdroj vody, ktorý má nasávaciu výšku najviac 6,5 m, najmenší priemer DN 500, stálu zásobu vody najmenej 18 m³ alebo má výdatnosť najmenej 600 l . min^-1 a umožňuje účinný zásah,

nadzemný hydrant je nadzemná výtoková armatúra s ovládacím ventilom a prírubami na pripojenie požiarnej hadice,

podzemný hydrant je zariadenie uložené pod úrovňou zeme a má výtokovú armatúru na vodovodnom potrubí ukončenú najmenej jednou uzatváracou armatúrou s ovládacím ventilom a prírubou, ktorá umožňuje pripojenie hydrantového nadstavca,

výtokový stojan je nadzemná výtoková armatúra na vodovodnom potrubí, ktorá je ukončená nasávacou hadicovou spojkou, ktorá umožňuje priame napojenie nasávacích hadíc s armatúrou na pripojenie tlakovej hadice B 75,

plniace miesto je zariadenie, ktoré má nadzemnú výtokovú armatúru na vonkajšom vodovode osadenú najmenej jednou uzatváracou armatúrou; umožňuje plnenie nádrží mobilnej hasičskej techniky horným otvorom,

odberné miesto je miesto vhodné na odber vody na hasenie mobilnou hasičskou technikou alebo jej vecnými prostriedkami.

§ 3

Všeobecné ustanovenia

(1)

Stavba²) alebo jej časť musí byť pre prípad vzniku a rozšírenia požiaru zabezpečená vodou na hasenie požiarov. Voda na hasenie požiarov sa zabezpečuje zariadeniami na dodávku vody na hasenie požiarov.

(2)

Stavba alebo jej časť, v ktorej sa vzhľadom na charakter horľavých látok alebo zariadení v stavbe vylučuje použitie vody ako hasiacej látky, sa musí vybaviť inou vhodnou a účinnou hasiacou látkou.

(3)

Stavba, ktorej hodnota je nižšia ako náklady na zabezpečenie vody na hasenie požiarov a nehrozí rozšírenie požiaru na iné stavby, sa nezabezpečuje zariadením na dodávku vody na hasenie požiarov.

§ 4

Zdroje vody

(1)

Zdroje vody, ktoré poskytujú vodu na hasenie požiarov, musia byť schopné trvalo zabezpečovať potrebu vody na hasenie požiarov najmenej po dobu 30 minút a musia mať vyhovujúce podmienky na čerpanie vody.

(2)

Zdroje vody sa členia na

prírodné, napríklad potok, rieka a jazero,

umelé, napríklad vonkajší požiarny vodovod, požiarna nádrž, požiarna studňa, nádrž na stálu zásobu vody a verejný vodovod.³)

(3)

Zdroj vody má vyhovujúce podmienky na čerpanie vody, ak

je k nemu vybudovaná prístupová komunikácia,⁴)

je vytvorené čerpacie miesto vhodné pre používanú hasičskú techniku, ktoré je označené dopravnou značkou ZÁKAZ STÁTIA,⁵) a podmienky zdroja vody zodpovedajú technickým možnostiam používanej hasičskej techniky,

vzdialenosť od stavby je najviac 200 m; vzdialenosť môže byť väčšia, najviac však 600 m, ak potrebnú dodávku vody na hasenie požiaru pomocou kyvadlovej dopravy z tohto zdroja možno vykonať najviac dvoma cisternovými automobilovými striekačkami.

(4)

Na vonkajší vodovod sa podmienky v odseku 3 nevzťahujú.

§ 5

Druhy zariadení na dodávku vody na hasenie požiarov

(1)

Zariadenia na dodávku vody na hasenie požiarov sa členia na

zdroj vody,

odberné miesto na umelom zdroji vody (ďalej len „odberné miesto“),

vnútorný požiarny vodovod,

hadicové zariadenie.

(2)

Navrhovať a inštalovať možno len zariadenia na dodávku vody na hasenie požiarov, ktoré majú preukázanú zhodu vlastností ustanovenú v osobitných predpisoch.⁶)

§ 6

Potreba vody na hasenie požiarov

(1)

Potreba vody na hasenie požiarov sa určuje podľa technickej normy.⁷)

(2)

Množstvo vody na hasenie požiarov v stavbe sa musí rovnať najmenej množstvu vody na hasenie požiarov určenému pre požiarny úsek s najväčšou potrebou vody na hasenie požiarov.

(3)

Ak je celý požiarny úsek vybavený stabilným hasiacim zariadením so samočinným spúšťaním, pri určovaní množstva vody na hasenie požiaru podľa odseku 1 možno potrebu vody na hasenie požiarov pre odberné miesta znížiť o 50 %.

(4)

Potreba vody na hasenie požiarov sa neurčuje pre

požiarne úseky bez požiarneho rizika,

požiarne úseky s menšou pôdorysnou plochou ako 30 m²; to sa nevzťahuje na stavby na bývanie a ubytovanie skupiny B,⁸) stavby zdravotníckych zariadení a stavby zariadení sociálnych služieb, v ktorých je celkový počet osôb väčší ako 10,

voľné skládky horľavých látok s plochou menšou ako 400 m².

§ 7

Vonkajší vodovod na zásobovanie vodou na hasenie požiarov

(1)

Vonkajší vodovod na zásobovanie vodou na hasenie požiarov je zdroj vody, ktorý zabezpečuje pripojením odberného miesta spoľahlivé a dostatočné zásobovanie vodou na hasenie požiarov, ktorý umožňuje účinný zásah.

(2)

Verejný vodovod je zdrojom vody vtedy, ak zabezpečuje dostatočné zásobovanie vodou na hasenie požiarov, má vybudované odberné miesto a hasenie požiaru vodou je ekonomicky a technicky výhodnejšie ako zriadenie vonkajšieho požiarneho vodovodu.

(3)

Vonkajší požiarny vodovod je zdroj vody, ktorý je určený iba na zásobovanie vodou na hasenie požiarov. Súčasťou vonkajšieho požiarneho vodovodu môže byť čerpacia stanica alebo nádrž so stálou zásobou vody.

(4)

Čerpacia stanica vonkajšieho vodovodu musí byť počas hasenia požiaru funkčná a zároveň v rozvodnom systéme musí byť zabezpečený primeraný pretlak a prietok vody. Čerpacia stanica musí byť prvého stupňa dôležitosti⁹) a musí byť vždy uvedená do činnosti.

(5)

Nádrž na stálu zásobu vody, ktorá je súčasťou zariadenia na zásobovanie vodou na hasenie požiarov, sa zriaďuje vtedy, keď je výdatnosť využiteľného zdroja vody menšia ako určená potreba vody na hasenie požiarov.

(6)

Objem nádrže na stálu zásobu vody sa určuje z potreby vody na hasenie požiarov určenej podľa § 6 ods. 1 alebo ods. 3 a predpokladanej doby jej využívania počas požiaru podľa § 4 ods. 1. Najmenší objem nádrže na stálu zásobu vody sa určuje podľa prílohy č. 1.

(7)

Vonkajší požiarny vodovod a verejný vodovod sa môže nahradiť iným zdrojom vody vtedy, ak sa požaduje množstvo vody menšie ako 20 l . s^-1.

Odberné miesto

(§ 8-9)

§ 8

(1)

Odberné miesta sú:

nadzemný hydrant,

podzemný hydrant,

výtokový stojan,

plniace miesto.

(2)

Nadzemné hydranty sa členia na zavodnené alebo nezavodnené.

(3)

Zavodnený nadzemný hydrant je stále zavodnený a tvorí ho stojan nad úrovňou terénu s pripájacou armatúrou s ovládacím ventilom a prírubami.

(4)

Nezavodnený nadzemný hydrant je tvorený stojanom nad úrovňou terénu opatreným armatúrou s pripájacím ventilom, ktorý sa prírubami pripája k hlavnému vodovodnému potrubiu, a ak je to potrebné, je tvorený nadstavcom, ktorý spája hlavicu s ventilom, ktorý tento ventil ovláda.

(5)

Podzemný hydrant sa umiestňuje do ochrannej šachty, ktorá je uzatvorená poklopom.

(6)

Podzemný hydrant sa navrhuje vtedy, ak nemožno osadiť nadzemný hydrant. Podzemný hydrant sa nesmie navrhnúť v pozemnej komunikácii určenej na státie a parkovanie.

(7)

Odberné miesto musí byť viditeľne označené červenou farbou a umiestnené tak, aby bolo vždy prístupné pre mobilnú hasičskú techniku a prevádzkyschopné.

(8)

Podzemný hydrant musí byť označený tabuľkou, ktorá je uvedená v prílohe č. 2. Tabuľka je umiestnená na pevne zabudovanej zvislej žrdi, ktorá je vysoká 1,8 m alebo je umiestnená na stavbe vo výške 1,8 m a vo vzdialenosti najviac 6 m od podzemného hydrantu.

(9)

Nadzemné hydranty a podzemné hydranty na vonkajšom vodovode sa navrhujú tak, aby boli umiestnené mimo požiarne nebezpečného priestoru požiarneho úseku, najmenej 5 m a najviac 80 m od stavieb; ich vzájomná vzdialenosť môže byť najviac 160 m. Pre stavby na bývanie a ubytovanie skupiny A¹⁰) sa hydranty umiestňujú mimo požiarne nebezpečného priestoru najmenej 5 m a najviac 200 m od stavby; ich vzájomná vzdialenosť môže byť najviac 400 m. Uvedené vzdialenosti sa merajú po skutočnej trase vedenia hadíc alebo jazdnej trase mobilnej hasičskej techniky.

(10)

Výtokové stojany podľa § 2 písm. g) a plniace miesta podľa § 2 písm. h) sa navrhujú tak, aby boli umiestnené mimo požiarne nebezpečného priestoru požiarneho úseku.

(11)

Hydranty sa pre jednotlivé druhy stavieb osadzujú na vodovodnom potrubí, ktoré má najmenšiu menovitú svetlosť DN určenú podľa prílohy č. 1.

§ 9

(1)

Ak nie sú odberné miesta z prevádzkových dôvodov trvalo zavodnené, nesmú byť od zavodneného prívodného potrubia vzdialené viac ako 20 m. Začiatok pripojenia nezavodneného potrubia je uzatváraný armatúrou. Umiestnenie uzatváracej armatúry sa označuje viditeľne podľa vzoru, ktorý je uvedený v prílohe č. 3. Tabuľka sa umiestňuje nad vyústením odberného miesta na zvislej žrdi, ktorá je vysoká 1,8 m.

(2)

Odberné miesta majú hydrostatický pretlak vody najmenej 0,25 MPa.

(3)

Výtokové stojany a plniace miesta možno umiestniť iba po dohode s právnickou osobou, ktorá je vlastníkom verejného vodovodu. Najmenší odber z požiarneho výtokového stojanu je 35 l . s^-1, a ak ide o plniace miesto, najmenej 60 l . s^-1.

(4)

Akcieschopnosť zariadení na dodávku vody podľa § 5 ods. 1 zabezpečuje právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ po celú dobu ich životnosti. Po skončení životnosti musia byť tieto zariadenia nahradené novými zariadeniami, ktoré zabezpečia potrebné množstvo vody na hasenie požiarov.

(5)

Právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ oznamuje Hasičskému a záchrannému zboru Slovenskej republiky každú zmenu počtu, funkčnosti a zmenu dostupnosti odberných miest.

(6)

Právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ poskytuje Hasičskému a záchrannému zboru Slovenskej republiky aktuálny plán vodovodnej siete a zoznam odberných miest najmenej raz za päť rokov.

(7)

V obciach, v ktorých je vybudovaný verejný vodovod a nie sú zriadené odberné miesta podľa § 8 ods. 1, obec, právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ ich zriaďuje vo vzájomnej vzdialenosti podľa prílohy č. 4.

(8)

V obciach, v ktorých nie je vybudovaný verejný vodovod, potrebu vody na hasenie požiarov zabezpečí obec, právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ iným spôsobom podľa § 4 ods. 2.

Vnútorný požiarny vodovod

(§ 10-15)

§ 10

(1)

Vnútorný požiarny vodovod sa navrhuje na prívod vody k

hadicovým zariadeniam na prvý zásah pri hasení požiaru osobami, ktoré sa bezprostredne nachádzajú v stavbe, alebo

výtokom určeným na rýchly a účinný zásah hasičských jednotiek v stavbe.

(2)

Hadicové zariadenie sa nenavrhuje pre

stavby na bývanie a ubytovanie skupiny A,

stavby alebo ich časti, kde nie je prípustné hasenie vodou alebo ochladzovanie vodou,

požiarne úseky, v ktorých súčin priemerného požiarneho zaťaženia (kg . m^-2) alebo sústredeného požiarneho zaťaženia (kg . m^-2) a plochy požiarneho úseku (m²) je najviac 10 000; to neplatí pre stavby na bývanie a ubytovanie skupiny B, stavby zdravotníckych zariadení a stavby zariadení sociálnych služieb, v ktorých je celkový počet osôb väčší ako 15.

(3)

Najmenšia potreba vody na hasenie požiarov pre hadicové zariadenie sa určuje podľa technickej normy.⁷)

(4)

Vnútorný požiarny vodovod musí byť navrhnutý¹¹),¹²) tak, aby aj na najnepriaznivejšie položenom výtoku hadicového zariadenia bol najmenší hydrodynamický pretlak 0,2 MPa pri zabezpečení prietoku podľa odseku 3; prívodné potrubie a rozvodné potrubie sa dimenzuje podľa potreby vody na hasenie požiarov. Pre zavodnený vnútorný požiarny vodovod podľa § 11 ods. 3 a 4 sa požaduje najmenší hydrodynamický pretlak 0,4 MPa.

(5)

Ak sa na zvýšenie tlaku vody používa čerpacie zariadenie, uvedie sa do činnosti okamžite a jeho nepretržitá prevádzka bude zabezpečená najmenej po dobu 30 minút.

§ 11

(1)

V stavbách s požiarnou výškou väčšou ako 30 m sa okrem hadicových zariadení zriaďuje samostatné nehorľavé nezavodnené stúpacie potrubie pre každú vnútornú zásahovú cestu s výtokom na každom podlaží ukončeným ventilom svetlosti 52 mm a tlakovou spojkou C s vekom. Na spodnej časti potrubia je na potrubí vyústenom na vonkajšej strane stavby tlaková spojka B na napojenie požiarneho čerpadla, spätná klapka a odvodňovací ventil. K tlakovej hrdlovej spojke požiarneho potrubia je zabezpečený trvalo voľný prístup na napojenie mobilnej hasičskej techniky.

(2)

Pri navrhovaní nezavodneného stúpacieho potrubia sa vychádza z pracovných tlakov požiarnych čerpadiel a z požiadavky, aby na najvyššom a najvzdialenejšom výtoku z potrubia bol zabezpečený pretlak najmenej 0,4 MPa.

(3)

V stavbách s požiarnou výškou väčšou ako 60 m sa v zásahovej ceste navrhuje zavodnený vnútorný požiarny vodovod s nehorľavým stúpacím potrubím s výtokom na každom podlaží ukončeným najmenej jedným ventilom menovitej svetlosti 52 mm a tlakovou spojkou C s vekom.

(4)

Zavodnený vnútorný požiarny vodovod podľa odseku 3 sa navrhuje tiež v zásahových cestách, v ktorých je potrebné na vykonanie zásahu rozvinúť viac ako 100 m požiarnych hadíc od výtoku umiestneného v zásahovej ceste po najvzdialenejšie miesto požiaru.

§ 12

Hadicové zariadenia

(1)

Hadicové zariadenia sa členia podľa typu na

hadicové navijaky s tvarovo stálou hadicou, ktoré sa podľa druhu navijaka skladajú z týchto častí:

hadicový navijak s ručným ovládaním

1a.

z navijaka s prívodom vody stredom,

1b.

z ručne ovládaného prítokového ventilu,

1c.

z tvarovo stálej hadice s dĺžkou najviac 30 m,

1d.

z uzatvárateľnej prúdnice,

1e.

tam, kde je to potrebné, zo smerového vedenia hadice,

hadicový navijak s automatickým ovládaním

2a.

z navijaka s prívodom vody stredom,

2b.

z automaticky ovládaného prítokového ventilu,

2c.

z tvarovo stálej hadice s dĺžkou najviac 30 m,

2d.

z uzatvárateľnej prúdnice,

2e.

tam, kde je to potrebné, zo smerového vedenia hadice,

nástenné hydranty s plochými hadicami, ktoré sú zložené z týchto častí:

skriňa alebo ochranný kryt,

hadicové uloženie,

ručné ovládanie prítokového ventilu,

plochá hadica so spojkami, ktorej svetlosť je najviac 52 mm a jej dĺžka je najviac 20 m,

uzatvárateľná prúdnica.

(2)

Ak je skriňa pre hadicové zariadenia uzamknutá, musí byť vybavená zariadením na otváranie v prípade núdze.¹³)

(3)

Hadicové zariadenia sa rozmiestňujú tak, aby v každom mieste požiarneho úseku, v ktorom sa predpokladá hasenie, bolo možné hasiť najmenej jedným prúdom vody.

(4)

Najodľahlejšie miesto požiarneho úseku môže byť od hadicového zariadenia vzdialené najviac

20 m pre nástenné hydranty s plochou hadicou,

30 m pre hadicové navijaky s tvarovo stálou hadicou.

(5)

Vzdialenosť sa meria po skutočnej trase hadice. Dĺžka účinného dostreku sa určuje podľa technickej normy.¹³)

(6)

Hadicové zariadenia sa umiestňujú tak, aby uzatváracia armatúra alebo uzatvárací ventil bol najviac vo výške 1,3 m nad podlahou a aby bol k nim umožnený ľahký prístup a nezužovali trvale voľný komunikačný priestor.

(7)

Hadicové zariadenia musia byť chránené proti zamrznutiu.

§ 13

Označovanie a návod na použitie hadicových zariadení

(1)

Hadicový navijak, skriňa hadicového navijaka alebo skriňa nástenného hydrantu musia byť označené značkou podľa osobitného predpisu.¹⁴)

(2)

Farba hadicových uložení a diskov navijaka musí byť červená.

(3)

Označenie hadicového navijaka a nástenného hydrantu obsahuje

názov alebo obchodné označenie výrobcu alebo dodávateľa,

číslo technickej normy,

rok výroby,

najväčší pracovný tlak v MPa,

dĺžku a svetlosť hadice,

svetlosť otvoru hubice.

(4)

Hadicové zariadenia musia byť vybavené návodom na použitie, ktorý je pripevnený na navijaku, skrini alebo v ich blízkosti.

§ 14

Tlakové skúšky tesnosti

(1)

Vnútorný požiarny vodovod a samostatné stúpacie potrubie sa skúšajú na tesnosť tlakovou skúškou pred ich uvedením do užívania podľa zásad platných pre vnútorné vodovody na pitnú vodu.¹²)

(2)

Vonkajší požiarny vodovod sa skúša na tesnosť tlakovou skúškou pred jeho odovzdaním do užívania podľa zásad platných pre verejný vodovod.¹⁵)

(3)

O tlakovej skúške vykonanej podľa odsekov 1 a 2 sa vypracúva zápis.¹²),¹⁵)

(4)

Požiarne hadice, ktoré sú umiestnené v hadicových zariadeniach, sa skúšajú na funkčnosť tlakovou skúškou podľa technickej normy.¹⁶)

(5)

Jednotlivé časti vnútorného požiarneho vodovodu a jednotlivé časti vonkajšieho vodovodu musia mať preukázanú zhodu vlastností ustanovených podľa osobitného predpisu.⁶)

§ 15

Kontrola

(1)

Pred uvedením zariadení na dodávku vody na hasenie požiarov do užívania právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ kontroluje

realizáciu zariadení na hasenie požiarov vodou podľa schválenej projektovej dokumentácie stavby,

funkčnosť všetkých druhov ochrany potrubí,

funkčnosť odberných miest, uzatváracích a pripájacích armatúr a uzatváracích ventilov, hadíc a hadicových navijakov,

voľný prístup k zdrojom vody, odberným miestam a hadicovým zariadeniam,

vybavenosť hadicových zariadení predpísanou výzbrojou,

prevádzkové parametre odberných miest a hadicových zariadení,

označovanie vonkajších odberných miest a hadicových zariadení,

pohotovosť čerpacích zariadení a ich príslušenstva,

množstvo vody v nádrži,

nepriepustnosť nádrže.

(2)

Kontrolu zariadení na dodávku vody na hasenie požiarov po ich odovzdaní do užívania vykonáva právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ najmenej raz za 12 mesiacov, ak výrobca jednotlivých častí zariadení neurčí kratšiu lehotu. Kontrola sa vykonáva v rozsahu uvedenom v odseku 1 písm. c) až i).

(3)

O kontrole sa vyhotoví záznam,¹⁷) ktorý obsahuje skutočný stav podľa požiadaviek uvedených v odsekoch 1 a 2 s prípadným návrhom na odstránenie zistených nedostatkov a lehôt na ich odstránenie.

Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

(§ 16-18)

§ 16

(1)

Projektovú dokumentáciu vodovodu, ktorá sa začala vypracúvať podľa predpisov platných do 31. decembra 2004, možno dokončiť podľa týchto predpisov; stavebné povolenie na takýto vodovod možno vydať do 30. júna 2005.

(2)

Na požiarnu studňu, ktorá bola vyhotovená pred nadobudnutím účinnosti tejto vyhlášky, sa podmienky uvedené v § 2 písm. d) nevzťahujú.

(3)

Zdroje podľa § 9 ods. 8 je potrebné v obciach, právnických osobách alebo vo fyzických osobách-podnikateľoch, v ktorých nie je vybudovaný verejný vodovod, zriadiť najneskôr do 31. decembra 2009.

(4)

Odberné miesta podľa § 9 ods. 7 je potrebné v obciach, právnických osobách alebo vo fyzických osobách-podnikateľoch, v ktorých je vybudovaný verejný vodovod, zriadiť najneskôr do 31. decembra 2009.

(5)

Odberné miesta a hadicové zariadenia uvedené do prevádzky pred nadobudnutím účinnosti tejto vyhlášky, je potrebné označiť podľa § 8 ods. 7 a 8 a § 13 ods. 2 a 3 písm. d), e) a f) najneskôr do 31. decembra 2005.

(6)

Na hadicové zariadenia, ktoré boli umiestnené pred nadobudnutím účinnosti tejto vyhlášky, sa nevzťahuje požiadavka

na výšku umiestnenia uzatváracej armatúry alebo uzatváracieho ventilu podľa ustanovenia § 12 ods. 6,

na vzdialenosť najodľahlejšieho miesta požiarneho úseku od nástenného hydrantu s plochou hadicou uvedená v § 12 ods. 4 písm. a); toto sa nevzťahuje na nástenné hydranty s plochou hadicou navrhnuté podľa zmeny 3 technickej normy,⁷)

na dĺžku účinného dostreku uvedenú v § 12 ods. 5.

(7)

Zmeny vodovodov sa navrhujú podľa tejto vyhlášky. Zmeny vodovodov, ktoré boli navrhnuté a realizované do 31. decembra 2004, vrátane vodovodov, ktorých projektová dokumentácia bola vypracovaná podľa odseku 1, sa môžu navrhnúť podľa technickej normy.⁷)

(8)

Na vnútorné požiarne vodovody navrhnuté a realizované pred účinnosťou tejto vyhlášky vrátane vodovodov navrhnutých podľa odseku 1 sa hydrodynamický pretlak na najnepriaznivejšie položenom výtoku hadicového zariadenia uvedený v § 10 ods. 4 nevzťahuje; minimálny hydrodynamický pretlak na najnepriaznivejšie položenom výtoku hadicového zariadenia takéhoto vodovodu nesmie byť menší ako 0,1 MPa.

(9)

Na vnútorné požiarne vodovody a vonkajšie vodovody inštalované pred nadobudnutím účinnosti osobitného predpisu⁶) sa požiadavky na preukazovanie zhody jednotlivých častí vnútorných požiarnych vodovodov a vonkajších vodovodov podľa § 14 ods. 5 nevzťahujú.

§ 17

Táto vyhláška bola prijatá v súlade s príslušným právnym aktom Európskych spoločenstiev¹⁸) pod číslom notifikácie 2004/0195/SK.

§ 18

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2005.

Vladimír Palko v. r.

Poznámky

§ 121 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

§ 43 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

§ 2 písm. a) zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.

§ 82 ods. 3 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb.

§ 5 ods. 3 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 225/2004 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.

Napríklad zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov a zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Napríklad STN 73 0873 Požiarna bezpečnosť stavieb. Požiarne vodovody.

§ 94 ods. 5 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 94/2004 Z. z.

Napríklad STN 75 5301 Vodárenské čerpacie stanice.

10)

§ 94 ods. 3 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 94/2004 Z. z.

11)

Napríklad STN 73 6655 Výpočet vnútorných vodovodov.

12)

Napríklad STN 73 6660 Vnútorné vodovody.

13)

STN EN 671-1 (92 0403) Stabilné hasiace zariadenia. Hadicové zariadenia. Časť 1: Hadicové navijaky s tvarovo stálou hadicou a STN EN 671-2 (92 0403) Stabilné hasiace zariadenia. Hadicové zariadenia. Časť 2: Nástenné hydranty s plochými požiarnymi hadicami.

14)

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 444/2001 Z. z. o požiadavkách na používanie označenia, symbolov a signálov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

15)

Napríklad STN 75 5911 Tlakové skúšky vodovodného a závlahového potrubia.

16)

Napríklad STN 92 0801 Tlakové skúšky požiarnych hadíc.

17)

§ 24 písm. h) vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii.

18)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov v platnom znení (Úradný vestník ES L 204, 21/07/98).

Príloha č. 1 k vyhláške č. 699/2004 Z. z.

HODNOTY NAJMENŠEJ DIMENZIE POTRUBIA VODOVODNEJ SIETE A NAJMENŠIEHO OBJEMU NÁDRŽE ZDROJA VODY

Pol.	Druh stavby a dovolenej plochy požiarneho úseku S¹) [m²]	Potrubie DN [mm]	Objem nádrže vody na hasenie požiaru [m³]
1.	stavby na bývanie a ubytovanie skupiny A s plochou S ≤ 200 a nevýrobné stavby s plochou S ≤ 120	80	14
2.	a) nevýrobné stavby s plochou 120 < S ≤ 1 000, b) výrobné stavby a sklady v jednopodlažnej stavbe s plochou S ≤ 500	100	22
3.	a) nevýrobné stavby s plochou 1 000 < S ≤ 2 000, b) výrobné stavby a sklady v jednopodlažnej stavbe s plochou 500 < S ≤ 1 000, c) otvorené technologické zariadenia s plochou S ≤ 1 500	125	35
4.	a) nevýrobné stavby s plochou S > 2 000, b) výrobné stavby a sklady v jednopodlažnej stavbe s plochou S > 1000, c) otvorené technologické zariadenia s plochou S > 1 500	150	45
5.	stavby s vysokým požiarnym zaťažením²) (p > 120 kg.m^-2) a súčasne s plochou S > 2 500	200	72

Poznámky:

¹) Plocha S predstavuje plochu požiarneho úseku (u viacpodlažných požiarnych úsekov je daná súčtom plôch podlaží).

²) Nevýrobné stavby sú aj stavby na bývanie a ubytovanie skupiny B. Pri položkách 1 až 4 sa nemusí prihliadať na požiarne

zaťaženie.

Príloha č. 2 k vyhláške č. 699/2004 Z. z.

OZNAČENIE PODZEMNÉHO HYDRANTU

Tabuľka na označenie podzemného hydrantu má tvar trojbokého hranola, ktorá má červenú farbu a rozmery 200 mm x 140 mm (výška x šírka). V tabuľke je umiestnené písmeno H bielej farby s rozmermi písmena 160 mm x 100 mm a šírkou čiar 25 mm.

Tabuľka na označenie vzdialenosti podzemného hydrantu s rozmermi 70 mm x 140 mm. Je obrátená smerom k podzemnému hydrantu. Vzdialenosť sa uvádza v metroch s presnosťou na desatinu metra. Výška číslic je 40 mm.

Tabuľka na označenie poradového čísla podzemného hydrantu s rozmermi 70 mm x 140 mm. Je obrátená smerom k podzemnému hydrantu. Výška číslic je 40 mm.

Zvislá žrď.

Podzemný hydrant.

Príloha č. 3 k vyhláške č. 699/2004 Z. z.

ZNÁZORNENIE INFORMAČNEJ TABUĽKY O UMIESTNENÍ UZATVÁRACEJ ARMATÚRY NEZAVODNENÉHO VODOVODNÉHO POTRUBIA

Poznámka:

Vo vymedzených rámčekoch pod ukazovateľmi smeru sa umiestňujú číselné hodnoty vzdialenosti.

Príloha č. 4 k vyhláške č. 699/2004 Z. z.

NAJVÄČŠIE VZÁJOMNÉ VZDIALENOSTI ODBERNÝCH MIEST

Odberné miesto	Vzájomná vzdialenosť odberných miest [m]
Hydrant	160 (400)¹)
Výtokový stojan	600
Plniace miesto	6 000

Poznámka:

¹) Hodnota platí len pre stavby na bývanie a ubytovanie skupiny A.

§ 1