Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 8. novembra 2001 bol otvorený na podpis Druhý dodatkový protokol k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach.
V mene Slovenskej republiky bol protokol podpísaný v Štrasburgu 12. mája 2004.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s protokolom súhlas uznesením č. 1067 z 25. júna 2004 a prezident Slovenskej republiky protokol ratifikoval 30. novembra 2004. Ratifikačná listina bola uložená u generálneho tajomníka Rady Európy, depozitára protokolu, 11. januára 2005.
Protokol nadobudol platnosť 1. februára 2004 na základe článku 30 ods. 2 a pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť 1. mája 2005 na základe článku 30 ods. 3.
Slovenská republika urobila pri ratifikácii protokolu tieto vyhlásenia a túto výhradu:
„Slovenská republika využíva možnosť danú čl. 15 ods. 8 dohovoru a vyhlasuje, že žiadosti podľa
čl. 15 ods. 1,
ods. 3 a ods. 4 sa zasielajú okresnej prokuratúre, v ktorej obvode sa úkon právnej pomoci má vykonať. Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky sa musí zaslať kópia žiadosti.
Ak dožadujúci orgán žiada, aby zaslanú písomnosť doručil adresátovi v Slovenskej republike súd, možno žiadosť zaslať priamo okresnému súdu, v ktorého obvode má bydlisko adresát písomnosti.
Spontánne informácie podľa čl. 11 druhého dodatkového protokolu a žiadosti podľa
čl. 15 ods. 5 dohovoru sa zasielajú Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.
Príslušnými orgánmi na účely
čl. 15 ods. 6 dohovoru sú v Slovenskej republike orgány, ktoré vydali rozhodnutie alebo prijali opatrenie.
Súčasne Slovenská republika podľa čl. 15 ods. 9 dohovoru vyhlasuje, že orgány Slovenskej republiky začnú konať na základe žiadosti zaslanej telefaxom alebo inou elektronickou formou, ak nebudú mať pochybnosti o jej hodnovernosti a ak vec neznesie odklad, za predpokladu, že následne dožadujúci orgán v lehote určenej dožiadaným orgánom zašle originál žiadosti.
Slovenská republika využíva možnosť danú čl. 11 ods. 4 druhého dodatkového protokolu a vyhlasuje, že sa bude cítiť viazaná podmienkami uloženými zmluvnou stranou poskytujúcou informácie, len ak dostane vopred oznámenie o charaktere poskytovanej informácie a dá súhlas s jej poskytnutím.
Slovenská republika využíva možnosť danú čl. 13 ods. 7 druhého dodatkového protokolu a vyhlasuje, že bude vždy vyžadovať súhlas osoby podľa odseku 3 tohto článku.
Slovenská republika podľa čl. 18 ods. 4 druhého dodatkového protokolu vyhlasuje, že žiadosti uskutočniť kontrolované dodávky sa zasielajú priamo príslušnej okresnej prokuratúre, v ktorej obvode sa má úkon vykonať, a kópia žiadosti sa zašle Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Sledovanie dodávky vykonajú príslušné orgány policajného zboru.
Slovenská republika využíva možnosť danú čl. 33 ods. 2 druhého dodatkového protokolu a v plnom rozsahu neprijíma čl. 16, čl. 17, čl. 19 a čl. 20 protokolu.
Žiadosti podľa čl. 18 druhého dodatkového protokolu vykoná Slovenská republika, len ak sa budú týkať sledovania dovozu, vývozu alebo prevozu zásielky, ak okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že zásielka bez príslušného povolenia obsahuje omamné látky, psychotropné látky, prekurzory, jadrové a iné obdobné rádioaktívne materiály, falšované peniaze, falšované cenné papiere, strelné alebo hromadne účinné zbrane, strelivo a výbušniny a dožadujúca strana sa zároveň zaručí, že informáciám získaným ako výsledok právnej pomoci poskytne náležitú ochranu.“.