„Tretia časť
Požiadavky, ktoré musí spĺňať sklo na výrobu teplomerových nádobiek
1.
Hydrolytická odolnosť
Pri rozbore na stanovenie hydrolytickej odolnosti skla podľa slovenskej technickej normy1) (určenie hydrolytickej odolnosti sklenej drviny pri 98 °C) nesmie byť množstvo alkalických látok rozpustených v 1 g skla väčšie ako 263,5 mg Na2O.
2.
Priemerný pokles nulového bodu
Pokles nulového bodu sa určuje špeciálnymi skúšobnými teplomermi bez maximálneho zariadenia vyrobenými zo skla, ktoré sa má skúšať, a podľa požiadaviek určených príslušným orgánom.
2.1 Priemerný pokles nulového bodu zistený touto metódou nesmie byť väčší ako 0,05 °C.
2.2 Skúšobné teplomery musia vyhovovať týmto požiadavkám:
2.2.1 Minimálny rozsah stupnice od –3,0 °C do +3,0 °C.
2.2.2 Hodnota dielikov stupnice 0,02 °C, 0,05 °C alebo 0,1 °C.
2.2.3 Dĺžka dielika stupnice nesmie byť menšia ako 0,7 mm v prípade obalových teplomerov a menšia ako 1,0 mm pri tyčinkových teplomeroch.
2.2.4 Expanzný priestor musí byť dostatočne veľký na to, aby bolo možné teplomer ohriať na teplotu 400 °C bez jeho poškodenia.
2.3 Každý skúšobný teplomer musí byť odskúšaný, či je správne stabilizovaný podľa týchto požiadaviek:
2.3.1 Teplomer sa ohreje v prostredí s regulovanou teplotou (kvapalinový kúpeľ alebo pec) z teploty okolia na teplotu (350 +-10) °C a udržuje sa na tejto teplote najmenej 5 minút. Potom sa v prostredí s regulovanou teplotou ochladí na 50 °C, pričom teplota v tomto prostredí klesá rýchlosťou 10 °C až 15 °C za hodinu.
2.3.2 Keď teplomer dosiahne teplotu 50 °C, vyberie sa z prostredia s regulovanou teplotou a určí sa korekcia na 0 °C (korekcia K1).
2.3.3 Potom sa teplomer po druhýkrát ohreje na teplotu (350 +-10) °C a udržuje sa na tejto teplote najmenej 24 hodín. Potom sa ochladí na 50 °C, ako je to opísané v bode 2.3.1.
2.3.4 Keď teplomer dosiahne teplotu 50 °C, vyberie sa z prostredia s regulovanou teplotou a určí sa opäť korekcia na 0 °C (hodnota K2).
2.3.5 Absolútna hodnota rozdielu K1 a K2 nesmie byť väčšia ako 0,15 °C. Teplomery, ktoré nespĺňajú túto požiadavku, sa nemôžu použiť na určenie poklesu nulového bodu.
2.4.1 Musia sa použiť aspoň tri teplomery spĺňajúce požiadavky stabilizačnej skúšky uvedenej v bode 2.3, ktoré neboli po stanovení hodnoty K2 ohriate na teplotu vyššiu, ako je teplota okolia.
2.4.2 Každý z týchto teplomerov sa musí odskúšať aspoň trikrát podľa požiadaviek bodov 2.4.2.1 až 2.4.2.3.
2.4.2.1 Teplomer sa uchováva počas jedného týždňa pri teplote 20 °C až 25 °C. Po týždni sa určí jeho korekcia na 0 °C (hodnota K3).
2.4.2.2 Potom sa teplomer ponorí do skúšobného kúpeľa pri teplote (100 +-1) °C na 30 minút, po ktorých sa z kúpeľa vyberie a nechá sa ochladiť pri teplote okolia. Pri ochladzovaní na teplotu okolia sa teplomerová nádobka nesmie dotýkať okolitých predmetov.
2.4.2.3 Korekcia na 0 oC sa určí do 15 minút po vybratí teplomera z kúpeľa. Takto získaná hodnota sa označí ako K4.
2.4.3 Postupy v bodoch 2.4.2.1 až 2.4.2.3 sa zopakujú, aby sa dosiahla séria rozdielov K4 – K3, K6 – K5, ..., K2n + 2 – K2n + 1, ktoré predstavujú hodnoty poklesu nulového bodu teplomerov stanovené v prvej, druhej a n-tej sérii meraní.
2.4.4 Po vykonaní n sérií meraní s m skúšobnými teplomermi priemerný pokles nulového bodu týchto teplomerov je daný vzorcom
V súlade s bodmi 2.4.1 a 2.4.2 sa musia splniť požiadavky: m >= 3 a n >= 3. Smerodajná odchýlka priemerného poklesu nulového bodu určená v súlade s predchádzajúcimi požiadavkami nesmie byť väčšia ako 0,01 °C.“.