Čakajte prosím...
A A A

Hľadaný výraz nenájdený

Hľadaný § nenájdený

247/2005 Z. z. v znení účinnom od 14. 6. 2005
247
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 5. marca 2003 bola podpísaná Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Rumunska o vnútrozemskej plavbe.

Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s dohodou súhlas svojím uznesením č. 254 z 23. apríla 2003 a zároveň rozhodla, že uvedená dohoda je medzinárodná zmluva podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Prezident Slovenskej republiky dohodu ratifikoval 18. mája 2005.

Dohoda nadobudne platnosť 21. júna 2005 na základe článku 23.

Dňom nadobudnutia platnosti tejto dohody sa skončí vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Rumunskom platnosť článkov o plavbe Zmluvy o obchode a plavbe medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou ľudovou republikou (vyhláška č. 180/1964 Zb.).
K oznámeniu č. 247/2005 Z. z.
DOHODA



medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Rumunska o vnútrozemskej plavbe
Vláda Slovenskej republiky a vláda Rumunska (ďalej len „zmluvné strany“)

s cieľom podporiť priateľské vzťahy existujúce medzi oboma štátmi,

želajúc si prispieť k rozvoju a posilneniu spolupráce medzi oboma štátmi v oblasti nákladnej a osobnej dopravy po vnútrozemských vodných cestách a podnietiť zavedenie moderných technológií do vnútrozemskej plavby,

s ohľadom na ustanovenia Belehradského dohovoru o režime plavby na Dunaji (Belehrad 18. augusta 1948),

berúc do úvahy Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, najmä jeho ustanovenia o rozvoji dopravy,

a s ohľadom na iniciatívu Európskej únie o vypracúvaní medzinárodných dohovorov, ktoré budú jednotným spôsobom upravovať aspekty súvisiace s vnútrozemskou vodnou dopravou,

dohodli sa takto:
Článok 1
Táto dohoda sa vzťahuje na vnútrozemské vodné cesty Slovenskej republiky a Rumunska.
Článok 2
Na účely tejto dohody nasledujúce pojmy znamenajú:
a)
„slovenské plavidlo“ je vnútrozemské plavidlo s vlastným pohonom alebo bez vlastného pohonu, ktoré je úradne evidované v Centrálnej evidencii plavidiel na území Slovenskej republiky a ktorým sa môže vykonávať preprava osôb alebo tovarov po vnútrozemských vodných cestách bez osobitného povolenia v štáte, v ktorom je evidované, vrátane športového a rekreačného plavidla, ktoré nepodlieha evidencii,
b)
„rumunské plavidlo“ je vnútrozemské plavidlo alebo riečno-námorné plavidlo registrované v Plavebnom registri Rumunska, ktoré pláva pod rumunskou vlajkou a vykonáva nákladnú a/alebo osobnú dopravu po vnútrozemských vodných cestách,
c)
„slovenský prevádzkovateľ plavby“ je slovenská fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená prevádzkovať vodnú dopravu po vnútrozemských vodných cestách a ktorá má svoje trvalé bydlisko alebo svoje stále sídlo na území Slovenskej republiky,
d)
„rumunský prevádzkovateľ plavby“ je rumunská právnická osoba alebo pobočka zahraničnej právnickej osoby, ktorá má svoje stále sídlo v Rumunsku a vykonáva svoju činnosť podľa platných rumunských vnútroštátnych právnych predpisov,
e)
„príslušné orgány“ sú za vládu Slovenskej republiky Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a za vládu Rumunska Ministerstvo verejných prác, dopravy a bývania Rumunska; obe zmluvné strany si navzájom oznamujú zmenu svojich príslušných orgánov,
f)
„prístav“ je námorný a riečny prístav, ako aj úradne oprávnené prístavisko určené na nakládku, vykládku a prekládku tovarov, ako aj na nastúpenie a vystúpenie cestujúcich,
g)
„priama preprava“ je preprava tovaru a/alebo cestujúcich vykonávaná slovenskými plavidlami a rumunskými plavidlami medzi prístavmi na území štátu jednej zmluvnej strany a prístavmi na území štátu druhej zmluvnej strany,
h)
„tranzitná preprava“ je preprava tovaru a/alebo cestujúcich vykonávaná slovenskými plavidlami alebo rumunskými plavidlami po vnútrozemských vodných cestách štátu druhej zmluvnej strany bez zastavenia na účely naloženia/vyloženia tovaru alebo nastúpenia/vystúpenia cestujúcich; pri tranzitnej preprave nie je miestom určenia prístav na území štátu jednej zo zmluvných strán,
i)
„preprava plavidlami tretieho štátu“ je preprava tovaru a/alebo cestujúcich vykonávaná plavidlami plávajúcimi pod vlajkou tretieho štátu medzi prístavmi na území štátu jednej zmluvnej strany a prístavmi na území štátu druhej zmluvnej strany,
j)
„preprava cez tretí štát“ je preprava tovaru a/alebo cestujúcich vykonávaná slovenskými plavidlami medzi prístavmi na rumunskom území a prístavmi na území tretieho štátu, alebo rumunskými plavidlami medzi prístavmi na slovenskom území a prístavmi na území tretieho štátu,
k)
„kabotáž“ je preprava tovaru a/alebo cestujúcich vykonávaná slovenskými plavidlami medzi rumunskými prístavmi alebo rumunskými plavidlami medzi slovenskými prístavmi.
Článok 3
1.
Slovenské plavidlá môžu plávať po vnútrozemských vodných cestách Rumunska a používať prístavy na rumunskom území a rumunské plavidlá môžu plávať po vnútrozemských vodných cestách Slovenskej republiky a používať prístavy na slovenskom území.
2.
Ustanovenia odseku 1 tohto článku primerane platia aj pre prepravu zariadení a plavebných strojov.
Článok 4
1.
Slovenské plavidlá a rumunské plavidlá môžu rovnako vykonávať dopravu v priamej preprave.
2.
Slovenskí prevádzkovatelia plavby a rumunskí prevádzkovatelia plavby majú právo zúčastňovať sa na priamej preprave.
Článok 5
Slovenské plavidlá a rumunské plavidlá môžu bez obmedzenia vykonávať tranzitnú prepravu po vnútrozemských vodných cestách štátu druhej zmluvnej strany.
Článok 6
Preprava plavidlami tretieho štátu je povolená len so súhlasom príslušného orgánu štátu, na ktorého území sa prístavy určené na nakládku nachádzajú.
Článok 7
Preprava plavidlami cez tretí štát je povolená len so súhlasom príslušného orgánu štátu, na ktorého území sa prístavy určené na nakládku nachádzajú.
Článok 8
Kabotáž sa vykonáva v súlade s platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi štátu, medzi ktorého prístavmi sa tieto prepravy uskutočňujú.
Článok 9
1.
Plavidlá, ich posádky, cestujúci, ako aj náklad na palube podliehajú platným vnútroštátnym právnym predpisom štátu zmluvnej strany, po ktorého vnútrozemských vodných cestách tieto plavidlá plávajú.
2.
Doklady a osvedčenia týkajúce sa plavidla, cestujúcich, nákladu a členov posádky, vydané príslušnými orgánmi jednej zmluvnej strany budú uznané príslušnými orgánmi druhej zmluvnej strany, ak sú v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi tejto zmluvnej strany.
Článok 10
Slovenské plavidlá a rumunské plavidlá môžu prepravovať nebezpečný tovar pod podmienkou dodržiavania platných vnútroštátnych právnych predpisov a medzinárodných dohovorov týkajúcich sa príslušnej vnútrozemskej vodnej cesty.
Článok 11
Zmluvné strany zaručujú slovenským plavidlám a rumunským plavidlám rovnaké zaobchádzanie pri
a)
vyberaní plavebných a prístavných poplatkov,
b)
využívaní priehrad, prístavných zariadení, úväzísk a iných plavebných zariadení,
c)
vybavovaní kompetentnými úradmi,
d)
dodávaní palív, mazív a zásob,
e)
odstraňovaní odpadov a znečistených vôd z plavidiel.
Článok 12
Zmluvné strany zaručujú slovenským plavidlám a rumunským plavidlám rovnaké zaobchádzanie pri colnom vybavovaní zásob potravín, palív, mazív a iných zásob použitých na palube.
Článok 13
1.
Slovenskí prevádzkovatelia plavby a rumunskí prevádzkovatelia plavby môžu na základe reciprocity zriadiť zastupiteľské agentúry a vykonávať akvizície na území štátu druhej zmluvnej strany pri rešpektovaní vnútroštátnych právnych predpisov.
2.
Slovenskí prevádzkovatelia plavby a rumunskí prevádzkovatelia plavby môžu na účely podpory prepravnej efektívnosti uzatvárať dohody týkajúce sa spolupráce v technickej a obchodnej oblasti.
Článok 14
1.
Slovenskí prevádzkovatelia plavby a rumunskí prevádzkovatelia plavby majú právo voľne previesť v mieste svojho sídla prostriedky získané ako rozdiel medzi príjmami a výdavkami, ktoré vyplynú z prepravy tovaru a/alebo cestujúcich a sú dosiahnuté na území štátu druhej zmluvnej strany.
Článok 15
Slovenské plavidlá a rumunské plavidlá môžu kotviť cez deň aj cez noc v prístavoch alebo na iných povolených miestach na kotvenie, ktoré sa nachádzajú na území oboch štátov.
Článok 16
1.
Na prekračovanie hranice štátu jednej zmluvnej strany musia mať členovia posádky slovenských plavidiel a rumunských plavidiel platný cestovný pas.
2.
Ďalšie osoby cestujúce na slovenských plavidlách a na rumunských plavidlách, prekračujúce hranicu štátu druhej zmluvnej strany musia mať platný cestovný pas, a ak je to potrebné, vízum alebo povolenie na pobyt.
3.
Všetky osoby uvedené v odseku 1 tohto článku musia byť uvedené v zozname posádky a osoby uvedené v odseku 2 tohto článku musia byť uvedené v zozname cestujúcich.
Článok 17
1.
Príslušné orgány zmluvných strán poskytnú slovenským plavidlám a rumunským plavidlám a osobám na palube nevyhnutnú pomoc, ak sa vyskytne nepredvídaná udalosť, ktorá znemožní pokračovanie v plavbe, alebo iné dôvody (plávajúce kryhy ľadu, ľadochod, nízky stav hladiny, porucha, úraz, vážne ochorenie osoby na palube atď.).
2.
Kompetentné orgány zmluvných strán poskytnú posádkam a ďalším osobám na palube slovenských plavidiel a rumunských plavidiel nevyhnutnú pomoc pri haváriách alebo vážnom zranení osôb.
Článok 18
1.
Na vykonávanie tejto dohody sa zriadi zmiešaný výbor. Zmiešaný výbor bude zložený z troch zástupcov určených príslušným orgánom každej zmluvnej strany. Zasadnutia zmiešaného výboru sa uskutočnia raz za rok, striedavo na území štátov oboch zmluvných strán. Predsedať zmiešanému výboru bude hostiteľská zmluvná strana. Na zasadnutí zmiešaného výboru sa môžu zúčastniť aj ďalší experti. Zmiešaný výbor prijme na prvom zasadnutí svoje procedurálne pravidlá.
2.
Zmiešaný výbor bude mať nasledujúce úlohy:
a)
vymieňať si štatistické údaje o priamej preprave, množstve a štruktúre nákladu a počte plavidiel,
b)
navrhovať príslušným orgánom zvýšenie priamej prepravy,
c)
vymieňať si vzory dokladov uvedených v článku 9,
d)
riešiť problémy, ktoré môžu vzniknúť pri vykonávaní tejto dohody.
3.
Návrhy zmiešaného výboru v súlade s odsekom 2 tohto článku nadobudnú platnosť po schválení príslušnými orgánmi oboch zmluvných strán.
4.
Ak zmiešaný výbor nedosiahne dohodu, potom sa na požiadanie jednej zmluvnej strany stretnú do štyroch týždňov zástupcovia príslušných orgánov na konzultácie.
Článok 19
Športové a rekreačné plavidlá plávajúce pod národnou vlajkou štátu jednej zmluvnej strany môžu používať vnútrozemské vodné cesty štátu druhej zmluvnej strany pri rešpektovaní platných vnútroštátnych právnych predpisov pre príslušnú vnútrozemskú vodnú cestu.
Článok 20
Táto dohoda neovplyvňuje práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúce z iných medzinárodných dohovorov, dvojstranných alebo mnohostranných dohôd, ktorých sú Slovenská republika a Rumunsko účastníkmi.
Článok 21
Akýkoľvek spor o výklade a uplatňovaní tejto dohody sa bude riešiť priamymi rokovaniami medzi príslušnými orgánmi zmluvných strán. Ak sa nedosiahne dohoda, spor sa urovná diplomatickou cestou.
Článok 22
Táto dohoda sa môže meniť alebo dopĺňať na základe vzájomnej dohody zmluvných strán. Zmeny a doplnky sa musia dohodnúť písomne a platnosť nadobudnú v súlade s postupom uvedeným v článku 23 tejto dohody.
Článok 23
Táto dohoda nadobudne platnosť 90. dňom odo dňa prijatia neskoršej nóty, ktorou si zmluvné strany oznámia splnenie vnútroštátnych právnych predpisov potrebných na nadobudnutie platnosti tejto dohody.
Článok 24
1.
Táto dohoda sa uzatvára na dobu neurčitú. Platnosť tejto dohody sa skončí šesť mesiacov odo dňa, keď si zmluvné strany písomne oznámia vypovedanie tejto dohody.
2.
Dňom nadobudnutia platnosti tejto dohody sa skončí vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Rumunskom platnosť článkov o plavbe Zmluvy o obchode a plavbe medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou ľudovou republikou, podpísanej 16. decembra 1963 v Bukurešti, bez vplyvu na zmluvy a dohody existujúce medzi prevádzkovateľmi plavby oboch štátov.
Na dôkaz toho podpísaní splnomocnení zástupcovia svojich vlád podpísali túto dohodu.
Dané v Bratislave 5. marca 2003 v dvoch pôvodných vyhotoveniach, každé v slovenskom, rumunskom a anglickom jazyku, pričom všetky znenia sú rovnako platné. V prípade rozdielnosti výkladu je rozhodujúce anglické znenie.
Za vládu



Slovenskej republiky:



Pavol Prokopovič v. r.



Za vládu



Rumunska:



Miron Tudor Mitrea v. r.