I.
Ochrana proti požiaru
(1)
Zariadenia dôležité z hľadiska jadrovej bezpečnosti jadrového zariadenia musia byť projektované tak, aby sa dosiahli tieto ciele:
a)
predchádzanie požiarom,
b)
identifikácia, signalizovanie a uhasenie požiarov,
c)
lokalizácia požiarov, ktoré neboli uhasené.
(2)
Pri projektovaní musia byť navrhnuté nehorľavé materiály, materiály nešíriace oheň a konštrukcie s požiarnou odolnosťou.
(3)
V jadrovom zariadení musia byť k dispozícii požiarnotechnické zariadenia, ktoré musia byť navrhnuté a umiestnené tak, aby pri ich porušení alebo nesprávnom zapracovaní nebola ovplyvnená funkčná schopnosť zariadení dôležitých z hľadiska jadrovej bezpečnosti.
(4)
Požiarnotechnické zariadenia a protipožiarne systémy musia byť kvalifikované.
(5)
V projekte sa musí vykonať analýza rizika výbuchu alebo požiaru na určenie požadovanej požiarnej odolnosti požiarnodeliacich konštrukcií.
J.
Ochrana proti vonkajším javom
(1)
Vybrané zariadenia sa musia projektovať tak, aby pri živelných pohromách, ktoré možno reálne predpokladať, alebo pri udalostiach vyvolaných ľudskou činnosťou mimo jadrového zariadenia alebo pri ich kombinácii bolo možné
a)
jadrové zariadenie bezpečne odstaviť a udržiavať v podkritickom stave,
b)
odvádzať zostatkové teplo z vyhoretého jadrového paliva alebo rádioaktívneho odpadu,
c)
udržiavať úniky rádioaktívnych látok pod stanovenými hodnotami.
(2)
Pri projektovaní sa okrem podmienok fyzickej ochrany jadrových zariadení a jadrových materiálov ustanovených osobitným predpisom5) musia zohľadniť
a)
najvážnejšie prírodné javy historicky zaznamenané v oblasti umiestnenia jadrového zariadenia a extrapolované s uvážením obmedzenej presnosti, pokiaľ ide o veľkosť a čas vzniku,
b)
kombinácie účinkov javov vyvolaných prírodnými podmienkami a ľudskou činnosťou.
(3)
Na ochranu jadrových zariadení proti vonkajším javom, ktoré môžu byť vyvolané prírodnými podmienkami alebo ľudskou činnosťou, musí projekt navrhnúť ochranné pásmo jadrového zariadenia.
(1)
Jadrové zariadenie musí byť vybavené prevádzkovou dozorňou (ďalej len „dozorňa“), odkiaľ možno jadrové zariadenie bezpečne a spoľahlivo kontrolovať a ovládať pri všetkých stavoch.
(2)
Dozorňa sa musí projektovať tak, aby z hľadiska ochrany zdravia zamestnancov pri práci umožňovala prístup, bezpečný a zdravotne vyhovujúci pobyt aj za havarijných podmienok. V projekte musia byť zahrnuté ergonomické princípy vrátane rozhrania človek – stroj.
(3)
Projekt musí zabezpečiť identifikáciu vnútorných aj vonkajších udalostí priamo ohrozujúcich nepretržitú prevádzku dozorne a navrhnúť opatrenia na čo najúčinnejšie obmedzenie ich vplyvu.
(4)
Jadrové zariadenie sa musí projektovať tak, aby sa zabezpečila možnosť odstavenia a udržania jadrového zariadenia v bezpečnom stave, aj keď sa dozorňa stane nepoužiteľnou. Príslušné zariadenie, prednostne umiestnené v jednej miestnosti, musí byť fyzicky a funkčne oddelené od dozorne (ďalej len „núdzová dozorňa“).
(5)
Dispozičné rozmiestnenie prístrojov a spôsob prezentácie informácií musia poskytovať primeraný celkový obraz o stave a prevádzkových charakteristikách jadrového zariadenia.
(6)
Všetky zariadenia, ktoré sú potrebné v procese ručného ovládania, musia byť umiestnené na takom mieste, aby k nim bol možný prístup pri normálnej prevádzke, abnormálnej prevádzke, projektových haváriách a v primeranej miere aj počas vybraných ťažkých havárií.
(7)
Projekt musí obsahovať zariadenia, ktoré účinným spôsobom poskytnú vizuálne a zvukové indikácie stavu parametrov prevádzky, ktoré sa odchýlili od normálu a ktoré môžu mať vplyv na jadrovú bezpečnosť.
L.
Bezpečnostné systémy a riadiace systémy
(1)
Bezpečnostné systémy sa musia projektovať s najvyššou dosiahnuteľnou funkčnou spoľahlivosťou, zálohovaním a nezávislosťou jednotlivých kanálov, aby jednoduchá porucha
a)
nespôsobila stratu ochrannej funkcie systému,
b)
neznížila počet nezávislých meracích kanálov a informačných kanálov na jeden.
(2)
Bezpečnostný systém musí umožňovať periodické skúšky funkcie jednotlivých nezávislých informačných kanálov pri normálnej prevádzke a vyskúšanie ich spoločných obvodov pri odstavenom jadrovom zariadení. Tieto spoločné obvody sa musia projektovať tak, aby ich možné poruchy viedli nanajvýš k odstaveniu jadrového zariadenia, a nie k strate ich ochrannej funkcie.
(3)
Bezpečnostný systém sa musí navrhnúť tak, aby účinnosť systému ochrany nemohla byť zrušená nesprávnym zásahom vybraného zamestnanca, správne zásahy však nesmie obmedzovať.
(4)
Bezpečnostný systém sa musí navrhnúť tak, aby účinky podmienok pri normálnej prevádzke, abnormálnej prevádzke a pri projektových haváriách na záložné kanály systému nespôsobili stratu jeho funkčnosti; v opačnom prípade sa musí preukázať jeho spoľahlivosť na inom princípe.
(5)
Ak je riadiaci systém alebo bezpečnostný systém závislý od spoľahlivosti počítačového systému, musia sa ustanoviť a uplatniť špecifické kritériá kvality a postupy vývoja, dodávky a skúšania technického a predovšetkým programového vybavenia počítačového systému počas životnosti riadiaceho systému a bezpečnostného systému.
(6)
Úroveň požadovanej spoľahlivosti počítačového systému musí byť primeraná jeho bezpečnostnej dôležitosti. Úroveň spoľahlivosti sa musí dosiahnuť komplexnou stratégiou, pri ktorej sa používajú vzájomne sa doplňujúce prostriedky v každej fáze vývoja procesu, so zohľadnením efektívnej metódy analýz a testovania, ako aj stratégie validácie s cieľom potvrdenia požiadaviek na projekt.
(7)
Úroveň spoľahlivosti predpokladaná v analýze bezpečnosti pre systémy na báze počítača musí zahŕňať špecifikovaný konzervativizmus, ktorý vyváži komplikovanosť použitej technológie a ťažkosť vykonávaných analýz bezpečnosti.
(8)
Proces vývoja počítačového systému, bezpečnostného systému alebo riadiaceho systému sa musí dokumentovať a kontrolovať, pričom sa musí umožniť jeho spätné preskúmanie vrátane jeho skúšania a spúšťania, ako aj projektových zmien týchto systémov.
(9)
Počítačový systém bezpečnostného systému alebo riadiaceho systému s vplyvom na jadrovú bezpečnosť musí byť kvalifikovaný.
(10)
Ak nemožno preukázať existenciu dostatočného množstva údajov z prevádzkovej činnosti rovnakých systémov použitých v podobných prípadoch, musí sa prijať konzervatívna úroveň spoľahlivosti predpokladaná v analýze bezpečnosti počítačového systému.
(11)
Bezpečnostné systémy a riadiace systémy musia byť oddelené, aby porucha riadiacich systémov neovplyvnila bezpečnostné funkcie. Ak to nie je možné, funkčne nutné a účelné spojenie bezpečnostných a riadiacich systémov sa musí obmedziť natoľko, aby bezpečnostná funkcia nebola ovplyvnená.
(12)
Bezpečnostné systémy a riadiace systémy musia mať zabudované automatizované bezpečnostné zásahy tak, aby počas odôvodneného časového úseku od vzniku udalosti sa nevyžadoval zásah človeka, pričom musia byť k dispozícii informácie o automatizovaných bezpečnostných zásahoch, aby bolo možné monitorovať ich účinok.
(13)
Bezpečnostný systém sa musí navrhnúť tak, aby sa neprekročili projektové parametre ani pri chybnej funkcii riadiaceho systému. Činnosť bezpečnostného systému musí byť nadradená činnosti riadiaceho systému, ako aj činnosti človeka s možnosťou aktivovať bezpečnostný systém ručne.
(14)
Bezpečnostný systém na báze počítača musí mať potvrdenie o zabezpečení spoľahlivosti vykonané odborníkmi nezávislými od jeho projektanta a dodávateľa, pričom ak sa nemôže s predpokladanou mierou spoľahlivosti preukázať vyžadovaná integrita systému, treba použiť iné prostriedky na zabezpečenie splnenia bezpečnostných funkcií.
(15)
Bezpečnostný systém musí byť navrhnutý tak, aby rozoznával postulované iniciačné udalosti a uviedol do činnosti systémy určené na zmiernenie ich následkov.
(16)
Riadiace systémy sa musia projektovať tak, aby poskytovali požadované signály o odchýlkach dôležitých prevádzkových parametrov a procesov od prípustných medzí. Riadiace systémy musia byť vybavené prístrojmi, aby mohli sledovať, merať, registrovať a ovládať hodnoty a systémy dôležité z hľadiska jadrovej bezpečnosti pri normálnej a abnormálnej prevádzke.
(17)
Riadiace systémy musia priebežne v pravidelných intervaloch alebo podľa potreby zaznamenávať parametre, ktoré sú podľa analýz bezpečnosti dôležité z hľadiska jadrovej bezpečnosti.
(18)
Ukazovacie, signalizačné a ovládacie prístroje sa musia projektovať a rozmiestňovať tak, aby mali zamestnanci stále dostatok informácií o prevádzke a mohli v prípade potreby operatívne zasiahnuť.
(19)
Meracie, ukazovacie, signalizačné a zapisovacie prístroje sa musia projektovať tak, aby v prípade udalostí poskytovali
a)
údaje o okamžitom stave,
b)
základné informácie o priebehu udalostí a ich záznam,
c)
údaje umožňujúce charakterizovať šírenie rádioaktívnych látok a ionizujúceho žiarenia do pracovného prostredia a do životného prostredia.
M.
Systémy elektrického napájania
(1)
Systémy elektrického napájania sa musia projektovať tak, aby vonkajšie a vnútorné poruchy elektrického rozvodu čo najmenej ovplyvňovali prevádzku.
(2)
Systémy s vplyvom na jadrovú bezpečnosť, ktoré vyžadujú nepretržité napájanie, musia byť napájané z akumulátorových batérií.
(3)
Technologické systémy, ktoré sú vzhľadom na zaistenie jadrovej bezpečnosti zálohované, musia byť napájané najmenej z dvoch nezávislých elektrických systémov a zdrojov. Ak je počet zdrojov nižší ako počet nezávislých technologických systémov, treba preukázať, že sa nezníži ich spoľahlivosť.
(4)
Ak jednoduchá porucha napájacích systémov nenaruší ich funkciu, pripúšťa sa aj jednoduchá porucha elektrického systému alebo zdroja.
(5)
Ak je na zaistenie jadrovej bezpečnosti nevyhnutná prevádzkyschopnosť niektorého systému, musí jeho elektrický systém zabezpečiť potrebný príkon aj pri jednoduchej poruche.
(6)
Zdroje a systémy napájania musia byť pripravené dodať potrebný výkon v kratšom čase, aký je potrebný na spustenie spotrebičov, ktoré napájajú.
(7)
Projekt elektrického rozvodu napájania systémov dôležitých z hľadiska jadrovej bezpečnosti musí umožniť napájanie z núdzových zdrojov nezávisle od toho, či sú v činnosti prevádzkové zdroje napájania, a musí zabezpečiť možnosť vykonávať funkčné skúšky núdzových zdrojov elektrického napájania aj počas normálnej prevádzky.
(1)
Zariadenia, ktoré sa podieľajú na odvádzaní tepla uvoľneného štiepením a zostatkového tepla, musia sa projektovať tak, aby pri všetkých stavoch spoľahlivo zabezpečili chladenie materiálov.
(2)
Systémy odvodu tepla musia byť zálohované, fyzicky oddelené, izolované a môžu byť vzájomne prepojiteľné tak, aby splnili svoju funkciu aj pri jednoduchej poruche.
(3)
Ak sa jadrové zariadenie využíva aj na výrobu tepelnej energie na účely jej dodávky mimo jadrového zariadenia, musí sa projektovať tak, aby sa predchádzalo prenosu rádioaktívnych látok z jadrového zariadenia do rozvodov tepla pri normálnej prevádzke, abnormálnej prevádzke, projektových haváriách a v primeranej miere aj počas vybraných ťažkých havárií.
O.
Kontrola stavu zariadenia za prevádzky
Vybrané zariadenia musia byť projektované tak, aby ich bolo možné počas normálnej prevádzky kontrolovať a skúšať bez zníženia úrovne jadrovej bezpečnosti.
II.
Osobitné požiadavky na projekt jadrového zariadenia s jadrovým reaktorom
A.
Primárny okruh, tlaková nádoba a aktívna zóna jadrového reaktora
(1)
Tlaková nádoba jadrového reaktora, primárny okruh a jeho pomocné systémy, riadiace systémy a bezpečnostné systémy sa musia projektovať tak, aby
a)
počas stavu normálnej prevádzky, pri abnormálnej prevádzke a pri projektových haváriách bola s dostatočnou rezervou zabezpečená požadovaná pevnosť, životnosť a funkčná spoľahlivosť ich častí a zariadení,
b)
nedochádzalo k neprípustným únikom chladiva,
c)
materiály použité na ich výrobu sa vyberali tak, aby sa čo najmenej aktivovali počas normálnej prevádzky,
d)
boli dostatočne odolné proti vzniku a rozvoju porúch.
(2)
Tlaková nádoba jadrového reaktora a zariadenia primárneho okruhu sa musia projektovať tak, aby bolo možné počas stavu normálnej prevádzky vykonávať pravidelne alebo nepretržite kontrolu ich stavu a skúšky potrebné na overenie jadrovej bezpečnosti.
(3)
Súčasťou projektu tlakovej nádoby jadrového reaktora a zariadení primárneho okruhu musia byť
a)
programy a metódy prevádzkových kontrol a skúšok,
b)
kritériá na hodnotenie výsledkov prevádzkovej kontroly a skúšok,
c)
aplikované viacnásobné fyzické bariéry na zabránenie úniku rádioaktívnych látok do pracovného prostredia a do životného prostredia,
d)
najmenej tri rôznorodé systémy monitorovania a vyhodnocovania únikov za prevádzky, ak sa použije prístup „únik pred roztrhnutím“.
(4)
Konzervatívny prístup použitý pri projekte aktívnej zóny jadrového reaktora a s ňou spojených riadiacich systémov a bezpečnostných systémov musí zabezpečiť, aby
a)
všetky vnútroreaktorové časti boli navrhnuté, vyrobené a zmontované tak, aby odolali statickým účinkom a dynamickým účinkom pri normálnej prevádzke, abnormálnej prevádzke a pri projektových haváriách v rozsahu potrebnom na zaistenie bezpečného odstavenia jadrového reaktora, na udržanie podkritickosti a dostatočného chladenia aktívnej zóny,
b)
sa pri normálnej prevádzke a abnormálnej prevádzke neprekročili medzné parametre palivových článkov,
c)
pri havarijných podmienkach
1.
sa neuvoľnil taký prebytok reaktivity, ktorý by mohol viesť k nekontrolovateľnej štiepnej reakcii,
2.
jadrový reaktor bolo možné bezpečne uviesť do podkritického stavu a udržať ho v tomto stave,
3.
aktívnu zónu bolo možné chladiť po celý čas uvoľňovania tepla,
4.
sa neprekročilo medzné porušenie palivových článkov.
(5)
Projekt palivových článkov musí zabezpečiť, aby
a)
ustanovené najvyššie parametre, ktoré slúžia ako základ projektovania ďalších zariadení, neboli prekročené počas stavu normálnej prevádzky, pri abnormálnej prevádzke a pri projektových haváriách,
b)
sa vychádzalo z vlastností použitých materiálov, z radiačných vplyvov a chemických vplyvov na tieto materiály, z účinkov statického zaťaženia, dynamického zaťaženia a tepelného zaťaženia a z presnosti výpočtov, výroby a montáže,
c)
použité údaje boli v dostatočnom rozsahu podložené experimentálnymi alebo prevádzkovými skúsenosťami.
(6)
Mechanické časti aktívnej zóny alebo mechanické časti umiestnené v jej blízkosti sa musia projektovať tak, aby odolali statickým účinkom a dynamickým účinkom počas prevádzky a pri očakávaných prevádzkových udalostiach. Musia sa skonštruovať tak, aby sa pri ich porušení nezvyšovala reaktivita, nebránilo odstaveniu jadrového zariadenia ani odvádzaniu zostatkového tepla.
B.
Systém dopĺňania primárneho okruhu a systém čistenia chladiva
(1)
Systém dopĺňania chladiva sa musí projektovať tak, aby bol schopný kompenzovať úniky a objemové zmeny chladiva pri normálnej prevádzke a abnormálnej prevádzke s uvážením odberu chladiva na čistenie.
(2)
Systém čistenia chladiva sa musí projektovať tak, aby bol schopný odstraňovať produkty korózie a produkty štiepenia, ktoré unikajú z porušených palivových článkov, a pritom udržovať požadované parametre čistoty chladiva primárneho okruhu.
C.
Systém chladenia aktívnej zóny jadrového reaktora
(1)
Projekt systému havarijného chladenia aktívnej zóny musí zabezpečiť
a)
spoľahlivé chladenie aktívnej zóny počas projektových havárií spôsobených stratou chladiva tak, aby
1.
teploty pokrytia palivových článkov neprekročili ustanovené hodnoty,
2.
energetický príspevok chemických reakcií pokrytia palivového článku a chladiva neprekročil prípustnú hodnotu,
3.
nevznikli geometrické zmeny palivových článkov a vnútorných častí jadrového reaktora, ktoré by mohli ovplyvniť účinnosť chladenia,
4.
zostatkové teplo sa odvádzalo po celý čas jeho uvoľňovania,
b)
jeho dostatočné zálohovanie, vzájomnú prepojiteľnosť, kontrolu únikov a možnosť ich zachytenia tak, aby systém havarijného chladenia aktívnej zóny pracoval spoľahlivo aj pri jednoduchej poruche,
c)
schopnosť systému podporiť odvod tepla z aktívnej zóny v rozsahu projektom vybraných ťažkých havárií,
d)
možnosť vykonávať periodické skúšky a prehliadky
1.
pevnosti a tesnosti systému,
2.
aktívnych prvkov systému a ich funkčné vyskúšanie,
3.
systému ako celku a jeho funkčné vyskúšanie v podmienkach blízkych jeho prevádzke.
(2)
Systém odvodu zostatkového tepla sa musí projektovať tak, aby sa na odstavenom jadrovom zariadení neprekročili medzné parametre palivových článkov.
(3)
Projekt musí zahŕňať zálohovanie bezpečnostných systémov odvodu zostatkového tepla, kontrolu únikov chladiva a možnosť ich zachytenia tak, aby systém odvodu zostatkového tepla pracoval spoľahlivo aj v prípade jednoduchej poruchy a straty vonkajšieho elektrického napájania.
(4)
Projekt sekundárneho okruhu musí zabezpečiť
a)
spoľahlivý odvod tepla z primárneho okruhu,
b)
zisťovanie prípadných únikov z primárneho okruhu do sekundárneho okruhu, a ak sa tieto úniky zistia, zabránenie ich ďalšiemu šíreniu.
(5)
Projekt musí zahŕňať riešenie spoľahlivého konečného odvodu tepla z vybraných zariadení počas stavu normálnej prevádzky, abnormálnej prevádzky, projektových havárií a počas vybraných ťažkých havárií čiastočne prispievať k odvodu tepla. Konečným odvodom tepla sa rozumie odvod zostatkového tepla do atmosféry alebo do vody, alebo ich kombinácia.
(6)
Spoľahlivosť systémov prispievajúcich ku konečnému odvodu tepla jeho prenosom, zabezpečením energie alebo dodávaním médií do systémov konečného odvodu tepla sa musí dosiahnuť napríklad výberom osvedčených zariadení a systémov, ich zálohovaním, rôznorodosťou, fyzickým oddelením, prepojeniami, izoláciou.
(7)
Postulované iniciačné udalosti vyvolané prírodnými podmienkami alebo ľudskou činnosťou sa musia zohľadniť v projekte systému konečného odvodu tepla, vo vhodnom výbere rôznorodosti prostriedkov prenosu tepla a zásobných systémov, z ktorých sa dodávajú médiá na prenos tepla.
D.
Systém ochrannej obálky
(1)
Jadrové zariadenie musí byť vybavené systémom ochrannej obálky, ktorý pri vzniku postulovaných iniciačných udalostí spojených s únikom rádioaktívnych látok a ionizujúceho žiarenia do životného prostredia obmedzí tieto úniky tak, aby boli nižšie ako ustanovené medzné hodnoty únikov, ak nie je táto funkcia zabezpečená inými prostriedkami.
(2)
Systém ochrannej obálky sa musí projektovať tak, aby sa jeho požadovaná tesnosť zachovala aj počas projektových havárií. Okrem toho sa musí zohľadniť možnosť zmiernenia dôsledkov vybraných ťažkých havárií a obmedzenia úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia.
(3)
Tlakové časti systému ochrannej obálky sa musia projektovať s dostatočnou rezervou pre najvyššie tlaky, prípadné podtlaky a najvyššie teploty, ktoré sa môžu vyskytnúť počas projektových havárií.
(4)
Systém ochrannej obálky musí pozostávať z plnotlakovej obálky alebo obálky vybavenej systémom na zníženie tlaku a teploty, z uzatváracích zariadení a ventilačných a filtračných systémov, ktoré sú dimenzované na všetky postulované iniciačné udalosti, a musí zabezpečiť, že aj pri projektových haváriách sa neprekročia dovolené parametre.
(5)
Zariadenia vnútri systému ochrannej obálky sa musia projektovať tak, aby splnili svoju funkciu a aby ich vplyv na ostatné systémy, konštrukcie a komponenty bol obmedzený.
(6)
Izolačné materiály, pokrytia a nátery systémov, konštrukcií a komponentov vnútri ochrannej obálky musia byť navrhnuté tak, aby sa zaistilo splnenie ich bezpečnostných funkcií a aby odolávali vplyvom prostredia aj pri projektových haváriách.
(7)
Ochranná obálka a systémy, konštrukcie a komponenty dôležité pre jej tesnosť musia byť navrhnuté tak, aby bolo možné
a)
vykonávať skúšky jej tesnosti pri projektovom tlaku po
1.
zabudovaní všetkých priechodiek a priechodov,
2.
zrealizovaných opravách,
b)
pred spúšťaním preukázať tlakovou skúškou jej celistvosť pri skúšobnom tlaku, ktorý je vyšší ako projektový,
c)
počas normálnej prevádzky jadrového zariadenia vykonávať
1.
pravidelné kontroly jednotlivých konštrukcií a komponentov ochrannej obálky,
2.
funkčné skúšky jednotlivých systémov, konštrukcií a komponentov ochrannej obálky,
3.
pravidelné skúšky tesnosti ochrannej obálky pri projektovom tlaku alebo pri nižších tlakoch, ktoré umožnia extrapoláciu,
d)
zabrániť zníženiu jej tesnosti pri letiacich úlomkoch alebo švihoch potrubia.
(8)
Priechodky prechádzajúce stenami ochrannej obálky sa musia projektovať tak, aby
a)
sa mohla vykonávať detekcia únikov,
b)
sa mohli vykonávať pravidelné skúšky ich tesnosti pri projektovom tlaku nezávisle od skúšok tesnosti hermetickej obálky,
c)
bola zabezpečená ochrana priechodiek proti účinkom dynamických síl,
d)
ich počet bol na najnižšej možnej úrovni,
e)
všetky priechodky spĺňali tie isté projektové požiadavky ako samotný systém ochrannej obálky.
(9)
Potrubia primárneho okruhu, ktoré prechádzajú stenami ochrannej obálky, alebo potrubia, ktoré sú priamo spojené s atmosférou ochrannej obálky, musia byť vybavené spoľahlivými automatickými uzávermi, z ktorých každý má najmenej dva uzatváracie prvky zaradené do série, ktoré sa umiestňujú zvonka a zvnútra ochrannej obálky a sú nezávisle a spoľahlivo ovládané. Vonkajšie uzatváracie prvky sa musia umiestniť čo najbližšie k ochrannej obálke.
(10)
Ostatné potrubia prechádzajúce stenami ochrannej obálky musia mať najmenej jeden vonkajší uzatvárací prvok umiestnený čo najbližšie k ochrannej obálke.
(11)
Uzatváracie prvky sa musia projektovať tak, aby
a)
bolo možné pravidelne vykonávať skúšky ich tesnosti,
b)
splnili svoju funkciu aj pri jednoduchej poruche okrem ich mechanickej časti.
(12)
Prevádzkové priechody stenami ochrannej obálky musia byť vybavené dvojitými dverami ovládanými striedavo tak, aby ich tesnosť bola vždy zabezpečená. Tesnosť montážnych priechodov musí zodpovedať tesnosti systému ochrannej obálky.
(13)
Medzi časťami priestoru vnútri ochrannej obálky sa musia projektovať také prietokové cesty, aby rozdiely tlaku vznikajúce počas prevádzkových udalostí nepoškodili ochrannú obálku alebo ostatné zariadenia systému ochrannej obálky.
(14)
Ak je použitý systém odvodu tepla z ochrannej obálky, musí byť navrhnutý tak, aby zabezpečil spoľahlivosť a zálohovanie funkcií systému pri jednoduchej poruche.
(15)
Ochranná obálka musí byť vybavená systémami na kontrolu vodíka a rádioaktívnych látok, ktoré by do nej mohli vniknúť počas postulovaných iniciačných udalostí a po ich vzniku. Spolu s ostatnými systémami tieto systémy musia
a)
znižovať objemovú aktivitu a upravovať zloženie produktov štiepenia,
b)
kontrolovať a udržiavať objemové koncentrácie vodíka na dovolených hodnotách, aby zabezpečili celistvosť ochrannej obálky.
(16)
Ochranná obálka vybavená systémom na zníženie tlaku a teploty musí mať zálohované dôležité podporné systémy, konštrukcie a komponenty, aby sa zabezpečila ich funkcia aj pri jednoduchej poruche.
E.
Analýzy bezpečnosti a ťažké havárie
(1)
Projekt musí zahŕňať analýzy odozvy navrhovaného zariadenia minimálne na tieto postulované iniciačné udalosti:
a)
malý, stredný a veľký únik chladiva primárneho okruhu,
b)
prasknutie hlavného parného potrubia a potrubia napájacej vody,
c)
zníženie prietoku chladiva cez reaktor,
d)
zvýšenie alebo zníženie prietoku napájacej vody,
e)
zvýšenie alebo zníženie prietoku pary,
f)
neočakávané otvorenie poistných ventilov kompenzátora objemu,
g)
neočakávané zapnutie systému havarijného chladenia aktívnej zóny,
h)
neočakávané otvorenie poistných ventilov parogenerátora,
i)
neočakávané zatvorenie hlavných parných armatúr na parovodoch parogenerátorov,
j)
roztrhnutie teplovýmenných rúrok parogenerátora,
k)
neriadený pohyb havarijných, riadiacich a kompenzačných kaziet,
l)
vystrelenie havarijných, riadiacich a kompenzačných kaziet,
m)
strata vonkajšieho elektrického napájania,
n)
havárie pri manipulácii s palivom,
o)
porucha normálneho dopĺňania primárneho okruhu,
p)
úniky chladiva z primárneho okruhu do vložených okruhov – mimo hermetickú zónu,
q)
porucha odvodu tepla v režime dochladzovania prirodzenou cirkuláciou,
r)
porucha chladenia bazéna skladovania.
(2)
Projekt musí zahŕňať analýzy odozvy navrhovaného zariadenia minimálne na tieto vonkajšie postulované iniciačné udalosti:
a)
nepriaznivé prírodné podmienky vrátane
1.
extrémneho zaťaženia vetrom,
2.
extrémnej vonkajšej teploty,
3.
extrémnych zrážok a lokálnych záplav,
4.
extrémnych teplôt chladiacej vody a námraz,
c)
vplyv ľudskej činnosti a priemyselných aktivít v blízkosti jadrového zariadenia,
(3)
Projekt musí zahŕňať analýzy týchto scenárov havarijných podmienok:
a)
udalosť abnormálnej prevádzky bez havarijnej ochrany reaktora (Anticipated Transients Without Scram),
b)
úplná strata napájania vlastnej spotreby (Station Black Out),
c)
úplná strata napájacej vody,
d)
únik primárneho chladiva so zlyhaním havarijného chladenia aktívnej zóny,
e)
strata chladiva v reaktore v režime chladenia prirodzenou cirkuláciou,
f)
úplná strata technickej vody,
g)
strata odvodu tepla z aktívnej zóny,
h)
nekontrolované zriedenie kyseliny boritej v reaktore,
i)
prasknutie viacerých teplovýmenných rúrok parogenerátora,
j)
prasknutie parovodu spojené so súčasným prasknutím teplovýmennej rúrky parogenerátora.
(4)
Analýzy vykonané podľa odseku 3 možno vykonať realistickým spôsobom, pričom možno používať modifikované kritériá prijateľnosti.
(5)
Na základe prevádzkových skúseností, príslušnej analýzy bezpečnosti a výsledkov výskumu sa musí projekt zamerať aj na vybrané ťažké havárie, pričom sa zohľadňuje
a)
možnosť viacnásobného zlyhania bezpečnostných systémov s následným ohrozením integrity fyzikálnych bariér proti uvoľneniu rádioaktívnych látok; preventívne alebo zmierňujúce opatrenia nemusia zahŕňať aplikáciu konzervatívneho prístupu k zaisteniu jadrovej bezpečnosti,
b)
súbor vybraných udalostí, ktoré sú určené z postulovaných iniciačných udalostí použitím kombinácie pravdepodobnostných metód, deterministických metód a technického posúdenia a ktoré sa následne preskúmali pomocou súboru kritérií s cieľom určiť, ktoré ťažké havárie bude projekt riešiť,
c)
vyhodnotenie a realizácia prípadných projektových zmien alebo zmien dokumentácie, alebo prevádzkových predpisov, ktoré by mohli znížiť pravdepodobnosť výskytu vybraných udalostí podľa písmena b) alebo zmierniť ich následky, ak je ich realizácia rozumne možná,
d)
možnosť využitia niektorých bezpečnostných systémov, ako aj systémov nesúvisiacich priamo s jadrovou bezpečnosťou, prípadne dodatočných dočasných systémov na plnenie iných než pôvodne uvažovaných funkcií a za iných než predpokladaných prevádzkových podmienok na uvedenie jadrového zariadenia do kontrolovaného stavu alebo na zmiernenie následkov vybraných udalostí podľa písmena b),
e)
ustanovenie prevádzkových predpisov na riadenie havarijných podmienok počas ich priebehu,
f)
pre viacblokové jadrové zariadenie s jadrovým reaktorom použitie dostupných prostriedkov podpory z iných blokov s podmienkou, že nebude ohrozená bezpečná prevádzka týchto blokov.
(6)
Analýzy projektových havárií musia zohľadňovať neurčitosť použitých parametrov zabezpečujúcu konzervatívnosť výsledkov analýz.
F.
Ochrana proti požiarom
Projekt sa musí navrhnúť tak, aby vznik požiaru na ľubovoľnom mieste nezabránil bezpečnému odstaveniu jadrového reaktora, jeho udržaniu v bezpečnom stave a nespôsobil únik rádioaktívnych látok alebo ožiarenie osôb nad ustanovené limity.
G.
Havarijné riadiace stredisko
Projekt musí obsahovať aj havarijné riadiace stredisko, ktoré musí byť oddelené od dozorne, ako aj od núdzovej dozorne, a ktoré počas havárie slúži ako pracovisko riadiacej skupiny organizácie havarijnej odozvy. Sú v ňom k dispozícii informácie o dôležitých parametroch jadrového zariadenia a o radiačnej situácii v jadrovom zariadení a v jeho bezprostrednom okolí, ďalej musí mať komunikačné prostriedky na spojenie s dozorňou alebo núdzovou dozorňou, s ďalšími dôležitými miestami jadrového zariadenia a podľa osobitného predpisu.
6) Havarijné riadiace stredisko treba vybudovať na ochranu osôb v súlade s osobitným predpisom
7) tak, aby ich ochrana proti možnému ohrozeniu vyplývajúcemu z udalosti bola zabezpečená po dostatočne dlhý čas.
(1)
Projekt musí zabezpečiť, aby bezpečnostné systémy mali výstup pre aktiváciu systému odstavenia jadrového reaktora a ďalej tieto systémy musia
a)
sa automaticky uviesť do činnosti s cieľom zabezpečiť neprekročenie projektových parametrov pri výskyte udalostí podľa § 2 písm. o) a p),
b)
byť schopné uviesť jadrový reaktor do podkritického stavu pri všetkých prevádzkových stavoch a udržať ho v podkritickom stave aj v situácii s najvyššou úrovňou reaktivity aktívnej zóny,
c)
byť schopné zabrániť samovoľnému vzniku kritického stavu; táto požiadavka musí byť splnená aj za predpokladaných činností zvyšujúcich reaktivitu pri uvedení jadrového reaktora do podkritického stavu, a to aj pri jednoduchej poruche týchto systémov,
d)
pozostávať najmenej z dvoch nezávislých systémov založených na rôznych princípoch a schopných vykonávať funkciu aj pri jednoduchej poruche,
e)
byť projektované tak, že jeden zo systémov podľa písmena d) musí byť schopný uviesť jadrový reaktor čo najrýchlejšie do podkritického stavu s rezervou zápornej reaktivity,
f)
byť projektované tak, že jeden zo systémov podľa písmena d) musí byť schopný uviesť jadrový reaktor do podkritického stavu a udržať ho v tomto stave aj v situácii s najvyššou úrovňou reaktivity aktívnej zóny,
g)
umožniť riadenie reaktivity alebo úpravu rozloženia neutrónového toku za prevádzky tak, aby bola neustále zachovaná rezerva zápornej reaktivity na uvedenie jadrového reaktora do podkritického stavu.
(2)
Projekt musí zahŕňať aj výskyt možných postulovaných iniciačných udalostí v stavoch nízkeho výkonu alebo odstavenia reaktora, keď môže byť znížená pohotovosť bezpečnostných systémov alebo riadiacich systémov.
(3)
Projekt musí zabezpečiť kvalifikované prístrojové vybavenie vrátane záznamových zariadení na zaistenie nevyhnutných informácií pre monitorovanie zmien stavu prostredia jadrového zariadenia, stavu jeho bezpečnostných systémov pre automatické odstavenie reaktora a zmiernenie následkov havárií, ako aj ostatných systémov dôležitých pre bezpečnosť počas havarijných podmienok a po nich, v prípade vybraných ťažkých havárií len v primeranej miere. Tento systém musí poskytovať vybraným zamestnancom potrebné informácie o priebehu havárie a uvoľnení rádioaktívnych látok.
I.
Systém elektrického napájania
(1)
Projekt musí mať pre systémy dôležité z hľadiska jadrovej bezpečnosti k dispozícii tieto zdroje energie:
a)
pracovné napájanie z hlavného generátora,
b)
dva rôzne sieťové zdroje z rôznych rozvodní veľmi vysokého napätia,
c)
núdzové napájanie z autonómneho zdroja umiestneného na území jadrového zariadenia.
(2)
Projekt s niekoľkými blokmi v jednej lokalite musí ďalej zabezpečiť, že
a)
každý blok bude mať svoj vlastný zdroj núdzového napájania,
b)
každý blok bude mať svoju vlastnú hlavnú sieťovú prípojku pre vyvedenie výkonu, ktorá je funkčne oddelená od ostatných, pričom sú zrušené všetky vzájomné väzby,
c)
ak je použitá spoločná rezervná prípojka, jej výkon musí byť dostačujúci pre súčasné spustenie všetkých blokov.
III.
Osobitné požiadavky na projekt úložiska
Projekt úložiska musí obsahovať
a)
riešenie adekvátnej izolácie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva, pričom sa berú do úvahy ich vlastnosti, charakteristika miesta a ďalšie bezpečnostné aspekty týkajúce sa prevádzky úložiska a jeho poprevádzkových etáp,
b)
zohľadnenie prevádzkových činností, plán jeho uzatvorenia a ďalšie faktory prispievajúce k ochrane uložených rádioaktívnych odpadov a stabilite úložiska,
c)
určenie inžinierskych bariér, ktoré dopĺňajú funkciu prirodzených vlastností územia a spolu bránia alebo spomaľujú únik rádionuklidov z uložených rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva do životného prostredia v dlhodobom časovom horizonte,
d)
požiadavky na gravitačný drenážny systém a meranie aktivity zhromaždených drenážnych vôd,
e)
požiadavky na implementáciu programu monitorovania a overenia schopnosti systému zabrániť úniku rádionuklidov do životného prostredia s prihliadnutím na redukciu potreby aktívnej údržby bariér a monitorovania v období po jeho uzatvorení,
f)
zohľadnenie dĺžky trvania inštitucionálnej kontroly a činnosti požadované realizovať v rámci jej aktívnej a pasívnej časti,
g)
predbežný návrh riešenia jeho prekrytia a spôsobu uzatvorenia,
h)
riešenie možnosti vyberateľnosti rádioaktívnych odpadov, ak sa uvažuje so zachovaním takejto možnosti, bez toho, aby sa tým znížila úroveň bezpečnosti úložiska.