I. časť: Splnenie požiadaviek
Splnenie požiadaviek ustanovených v prílohe č. 1 sa preukazuje niektorou z týchto metód alebo ich kombináciou:
a)
vykonaním skúšok so vzorkami predstavujúcimi rádioaktívny materiál NMA-III alebo málo disperzný rádioaktívny materiál alebo s prototypmi, alebo so vzorkami obalových súborov; obsah vzoriek alebo obalových súborov na skúšky musí čo najvernejšie napodobňovať očakávaný rádioaktívny obsah a skúšaná vzorka alebo obalový súbor musia byť pripravené tak, ako sa obvykle odovzdávajú na prepravu,
b)
odkazom na predchádzajúce uspokojivé výsledky skúšok podobného charakteru,
c)
vykonaním skúšok s modelmi vhodne napodobňujúcimi tie vlastnosti skúšaného predmetu, ktoré sú pre výsledky týchto skúšok rozhodujúce; pri použití zmenšených modelov sa primerane upravia aj príslušné parametre skúšky, ako napr. priemer tŕňa alebo veľkosť tlakovej záťaže,
d)
výpočtom alebo zdôvodnenou argumentáciou v prípadoch, keď spoľahlivosť alebo konzervatívnosť výpočtových metód a parametrov sú všeobecne prijateľné.
II. časť: Skúšky rádioaktívnych materiálov NMA-3
Vzorka pevného materiálu reprezentujúca celkový obsah zásielky sa na sedem dní ponorí do vody, ktorá má teplotu okolia. Objem vody používaný pri skúške musí byť dostatočný, aby na konci 7-dňovej skúšky tvoril voľný objem neabsorbovanej a nezreagovanej vody aspoň 10 % objemu skúmanej pevnej vzorky. Voda musí mať počiatočné pH 6 – 8 a maximálnu vodivosť 1 mS.m-1 pri 20 oC. Meranie celkovej aktivity voľného objemu vody sa vykonáva po skončení 7-dňovej skúšky.
III. časť: Skúšky málo disperzného rádioaktívneho materiálu
Vzorka, ktorá obsahuje alebo napodobňuje málo disperzný rádioaktívny materiál, podrobí sa predĺženej tepelnej skúške predpísanej v časti IV bode 25 a skúške nárazom predpísanej v časti IV bode 26. Na každú z týchto skúšok sa môže použiť iná vzorka. Po každej skúške sa vzorka podrobí skúške vylúhovateľnosti predpísanej v časti II. Po každej takej skúške sa musí preukázať, že boli splnené aplikovateľné požiadavky uvedené v prílohe č. 1 časti I bode 2.
IV. časť: Skúšky zásielok
1.
Každá vzorka zásielky (ďalej len „vzorka“) sa pred skúšaním prehliadne a zaznamenajú sa všetky chyby alebo poškodenia vrátane
c)
korózie alebo iného poškodenia,
2.
Kontajnmentový systém zásielky musí byť jasne špecifikovaný.
3.
Vonkajšie znaky vzorky musia byť jasne identifikované tak, aby bolo možné vykonať jednoduchý a jasný odkaz na každú jej časť.
4.
Po skúškach predpísaných v bodoch 6 až 26 sa
a)
identifikujú a zaznamenajú chyby a poškodenia vzorky,
b)
určí, či je zachovaná celistvosť tienenia a kontajnmentového systému vzorky podľa požiadaviek v prílohe č. 1,
c)
určí, či sú splnené požiadavky ustanovené v prílohe č. 1 časti XI pre jednotlivú zásielku alebo pre viaceré zásielky obsahujúce štiepny materiál.
5.
Terč na skúšky pádom predpísané v bode 10, bode 13 písm. a), v bodoch 15, 23 a 25 musí byť plochý, musí mať horizontálny povrch takej povahy, aby sa akýmkoľvek zvýšením jeho odporu proti posunutiu alebo jeho deformáciou po náraze vzorky podstatne nezvýšilo poškodenie vzorky.
6.
Vzorky, ktoré obsahujú alebo napodobňujú obalový súbor projektovaný na prepravu najmenej 0,1 kg hexafluoridu uránu, skúšajú sa hydraulicky pri vnútornom tlaku najmenej 1,4 MPa. Na opakované skúšky obalových súborov možno použiť akékoľvek iné ekvivalentné nedeštruktívne skúšky.
7.
Vzorky sa podrobia skúške voľným pádom, skúške tlakovým zaťažením a skúške prierazom. Každej uvedenej skúške predchádza skúška postrekom vodou. Na všetky skúšky možno použiť jednu vzorku, ak sú splnené ustanovenia bodu 8.
8.
Časový interval medzi skončením skúšky postrekom vodou a ďalšou skúškou musí byť taký, aby voda čo najviac vsiakla a vonkajší povrch vzorky nevyschol. Ak sa použil postrek zo štyroch strán súčasne, tento interval musí trvať dve hodiny. Ak sa používa postupný postrek vodou v každom zo štyroch smerov, skúšky prebehnú bez prestávky.
9.
Pri skúške postrekom vodou sa vzorka postrekuje vodou aspoň jednu hodinu tak, aby množstvo vody zodpovedalo dažďu s intenzitou 5 cm za hodinu.
10.
Pri skúške voľným pádom vzorka padá na terč tak, aby bola vzhľadom na skúšané bezpečnostné charakteristiky čo najviac poškodená. Výška pádu meraná z najnižšieho bodu vzorky k hornej ploche terča nesmie byť menšia, než je vzdialenosť uvedená v tabuľke č. 1 pre príslušnú hmotnosť zásielky, okrem
a)
vzoriek pravouhlého tvaru z vláknitej lepenky alebo z dreva s hmotnosťou nepresahujúcou 50 kg, ktoré sa podrobia voľnému pádu z výšky 0,3 m na každý roh vzorky,
b)
vzoriek valcového tvaru z vlnitej lepenky s hmotnosťou nepresahujúcou 100 kg, ktoré sa podrobia voľnému pádu z výšky 0,3 m na každú štvrtinu hrany obidvoch základní valca.
Tabuľka č. 1 Výška voľného pádu na skúšanie zásielok za normálnych podmienok prepravy
Hmotnosť zásielky [kg] | Výška volného pádu [m] |
menej ako 5 000 | 1,2 |
5 000 alebo viac, ale menej ako 10 000 | 0,9 |
10 000 alebo viac, ale menej ako 15 000 | 0,6 |
viac ako 15 000 | 0,3 |
11.
Pri skúške tlakovým zaťažením sa vzorka na 24 hodín podrobí, ak tvar obalového súboru nezabraňuje ich ukladaniu na seba, tlakovému zaťaženiu rovnajúcemu sa väčšej hodnote
a)
z päťnásobku hmotnosti skutočnej zásielky alebo
b)
z ekvivalentu 13 kPa vynásobených zvisle premietnutým prierezom zásielky.
Zaťaženie musí byť rovnomerne rozložené na dve protiľahlé strany vzorky, pričom jedna z nich musí byť základňa, na ktorej zásielka zvyčajne stojí.
12.
Skúška prierazom sa vykoná takto:
a)
vzorka sa umiestni na plochý vodorovný povrch, ktorý sa v priebehu skúšky výrazne nepohne,
b)
tyč s priemerom 3,2 cm s pologuľatým koncom a hmotnosťou 6 kg dopadne v zvislom smere na stred najslabšej časti vzorky tak, aby pri dostatočne hlbokom prieniku narazila na kontajnmentový systém; tyč sa nesmie pri skúške podstatne zdeformovať,
c)
výška pádu tyče meraná od jej spodného konca k zamýšľanému bodu nárazu na hornom okraji vzorky musí byť 1 m.
13.
Pri dodatočných skúškach zásielok typu A obsahujúcich kvapaliny a plyny sa vzorka alebo samostatné vzorky podrobia každej z týchto skúšok, ak nemožno preukázať, že jedna zo skúšok spôsobí danej vzorke väčšie poškodenie ako ostatné. V takom prípade sa vzorka podrobí tejto skúške. Skúšky sa vykonajú takto:
a)
vzorka musí padnúť voľným pádom na terč tak, aby kontajnment vzorky utrpel najväčšie poškodenie; výška pádu meraná od najnižšej časti vzorky k hornej ploche terča musí byť 9 m,
b)
vzorka sa podrobí skúške prierazom uvedenej v bode 12 s tým rozdielom, že výška pádu sa upraví na 1,7 m.
14.
Pri skúškach na preukázanie schopnosti odolať podmienkam nehody pri preprave sa vzorka podrobí kumulatívnym účinkom skúšok predpísaných v bodoch 15 a 16 v uvedenom poradí. Po týchto skúškach sa táto vzorka alebo osobitná vzorka podrobí skúške (skúškam) ponorením do vody uvedenej v bode 17, a ak je to aplikovateľné, aj skúške uvedenej v bode 18.
15.
Mechanická skúška sa skladá z troch rôznych skúšok pádom. Každá vzorka sa podrobí príslušným pádom podľa prílohy č. 1 časti VIII bodu 7 alebo podľa časti XI bodu 11. Poradie, v akom sa vzorka podrobí týmto pádom, musí byť také, aby po skončení mechanickej skúšky utrpela pri teplotnej skúške, ktorá nasleduje, čo najväčšie poškodenie. Skúšky sa vykonajú takto:
a)
pád I – vzorka musí padnúť z výšky 9 m na terč tak, aby utrpela čo najväčšie poškodenie; výška pádu sa meria od najnižšieho bodu vzorky k hornému povrchu terča,
b)
pád II – vzorka musí padnúť z výšky 1 m na tŕň pevne upevnený kolmo na terč tak, aby vzorke spôsobil čo najväčšie poškodenie; výška pádu sa meria od očakávaného bodu nárazu na vzorku k hornému povrchu tŕňa; tŕň musí byť z pevnej mäkkej ocele kruhového prierezu s priemerom 15,0 ± 0,5 cm a s dĺžkou 20 cm (ak by dlhší tŕň spôsobil väčšie poškodenie, musí sa použiť taký dlhý tŕň, aby sa spôsobilo čo najväčšie poškodenie), horný koniec tŕňa musí byť plochý a vodorovný so zaoblenými hranami s polomerom najviac 6 mm,
c)
pád III – vzorka sa umiestni na terč tak, aby sa pádom pevnej oceľovej platne s rozmermi 1 m x 1 m a s hmotnosťou 500 kg padajúcej z výšky 9 m v horizontálnom smere čo najviac poškodila; výška pádu sa meria od spodnej strany platne k hornému okraju vzorky.
16.
Pri teplotnej skúške sa vzorka stabilizovaná pri ustálenej vonkajšej teplote 38 oC vystaví podmienkam slnečného ožiarenia definovaným v prílohe č. 1 tabuľke č. 1 a zároveň najvyššej projektovej rýchlosti vnútorného vývinu tepla uvoľňovaného rádioaktívnym obsahom zásielky. Ktorýkoľvek z týchto parametrov môže mať odlišné hodnoty pred skúškou a počas nej, ak sú vhodne zohľadnené pri hodnotení reakcie vzorky.
17.
Teplotná skúška sa vykoná takto:
a)
celá vzorka sa na 30 minút ponechá v prostredí s tepelným tokom najmenej ekvivalentným toku spôsobenému plameňom zmesi uhľovodíkového paliva a vzduchu za okolitých podmienok dostatočne stabilných na dosiahnutie priemerného koeficientu emisie plameňa aspoň 0,9, priemernej teploty plameňa najmenej 800 oC, pričom plameň úplne obklopuje celú vzorku s koeficientom povrchovej absorpcie buď 0,8, alebo s takou hodnotou, akú by zásielka mala, ak by bola vystavená špecifikovanému ohňu,
b)
potom sa vzorka ponechá na čas dostatočne dlhý na stabilizáciu teplôt všade vo vzorke v prostredí s vonkajšou teplotou 38 oC, zároveň sa vystaví slnečnému ožiareniu definovanému v prílohe č. 1 tabuľke č. 1 a najvyššej projektovej rýchlosti vnútorného vývinu tepla uvoľňovaného rádioaktívnym obsahom zásielky; ktorýkoľvek z týchto parametrov môže mať odlišné hodnoty po skončení ohrevu, ak sú vhodne zohľadnené pri hodnotení reakcie vzorky.
18.
Pri skúške ponorením do vody sa vzorka ponorí pod hladinu vody do hĺbky aspoň 15 m najmenej na 8 hodín v takej polohe, aká jej spôsobí čo najväčšie poškodenie. Týmto podmienkam zodpovedá vonkajší pretlak aspoň 150 kPa.
19.
Pri predĺženej skúške ponorením do vody zásielok typu B(U) a typu B(M) obsahujúcich viac než 105 A2 a zásielok typu C sa vzorka aspoň na jednu hodinu ponorí do vody do hĺbky aspoň 200 m. Týmto podmienkam zodpovedá vonkajší pretlak najmenej 2 MPa.
20.
Skúške prieniku vody pre zásielky obsahujúce štiepny materiál sa nepodrobí zásielka, pri ktorej sa na účely hodnotenia najväčšej zásoby reaktivity podľa prílohy č. 1 časti XI bodov 6 až 11 predpokladá vniknutie alebo vytečenie vody.
21.
Predtým, ako sa vzorka podrobí skúške podľa bodu 22, podrobí sa skúške predpísanej v bode 15 písm. b), skúške predpísanej v bode 15 písm. a) alebo c), ako je to uvedené v
prílohe č. 3 časti XI bode 11, a skúškam predpísaným v bodoch 16 a 17.
22.
Vzorka sa ponorí pod hladinu vody do hĺbky aspoň 0,9 m najmenej na 8 hodín v takej polohe, v akej sa očakáva čo najväčší prienik vody.
23.
Pri skúškach zásielok typu C sa vzorky podrobia účinkom každej z týchto skúšok v tomto poradí:
a)
skúšky predpísané v bode 15 písm. a), c) a bodoch 24 a 25,
b)
skúška predpísaná v bode 26.
Na každú z uvedených skúšok možno použiť samostatné vzorky.
24.
Pri skúške na prederavenie a roztrhnutie sa vzorka vystaví poškodzujúcim účinkom pevného skúšobného nástroja z mäkkej ocele. Orientácia nástroja k povrchu vzorky musí byť taká, aby na záver postupnosti skúšok uvedených v bode 23 písm. a) bola vzorka čo najviac poškodená. Skúška sa vykoná takto:
a)
ak vzorka reprezentuje zásielku s hmotnosťou nižšou ako 250 kg, umiestni sa na terč a vystaví sa skúšobnému nástroju s hmotnosťou 250 kg padajúcemu z výšky 3 m nad očakávaným bodom dopadu; na túto skúšku sa ako skúšobný nástroj použije valcová tyč s priemerom 20 cm s nárazovým koncom tvoriacim kužeľ s pravouhlým vrcholom, s dĺžkou 30 cm a priemerom 2,5 cm na špici,
b)
ak vzorka reprezentuje zásielku s hmotnosťou 250 kg alebo viac, upevní sa základňa skúšobného nástroja na terč a vzorka padá na skúšobný nástroj z výšky 3 m od očakávaného bodu dopadu; na túto skúšku sa použije skúšobný nástroj opísaný v písmene a), ktorého dĺžka sa upraví tak, aby na vzorke spôsobil čo najväčšie poškodenie.
25.
Predĺžená tepelná skúška sa vykoná tak, ako je uvedené v bodoch 16 a 17. Čas pôsobenia tepelného prostredia sa predĺži na 60 minút.
26.
Pri skúške nárazom musí vzorka naraziť na terč rýchlosťou najmenej 90 m.s-1 v takom smere, aby utrpela čo najväčšie poškodenie.