Metodika výpočtu energetickej hospodárnosti budov je založená na hodnotení energetickej hospodárnosti budov (ďalej len „hodnotenie“):

Projektovým hodnotením je určovanie potreby energie na vykurovanie, na prípravu teplej vody, na klimatizáciu, na vetranie a na zabudované osvetlenie v budove výpočtom podľa projektovej dokumentácie a projektovaných ukazovateľov s použitím normových vstupných údajov o vonkajších klimatických podmienkach, o vnútornom prostredí budovy a o spôsobe užívania budovy a s použitím návrhových vstupných údajov o vlastnostiach stavebných konštrukcií a technického a energetického vybavenia budovy. Uskutočňuje sa vo fáze navrhovania a projektovania novej budovy a významnej obnovy existujúcej budovy.

Normalizovaným hodnotením je určovanie potreby energie na vykurovanie, na prípravu teplej vody, na klimatizáciu, na vetranie a na zabudované osvetlenie v budove výpočtom s použitím normalizovaných vstupných údajov o vonkajších klimatických podmienkach, o vnútornom prostredí budovy, o spôsobe užívania budovy a vstupných údajov o skutočnom vyhotovení stavebných konštrukcií a technického a energetického vybavenia budovy. Používa sa v energetickej certifikácii.

Prevádzkovým hodnotením je určovanie skutočnej spotreby energie na vykurovanie, na prípravu teplej vody, na klimatizáciu, na vetranie a na zabudované osvetlenie v budove meraním. Používa sa v energetickej certifikácii.

Upraveným hodnotením je určovanie optimálnej potreby energie na vykurovanie, na prípravu teplej vody, na klimatizáciu, na vetranie a na zabudované osvetlenie v budove výpočtom podľa skutočných údajov o vonkajších klimatických podmienkach, o vnútornom prostredí budovy a o spôsobe užívania budovy. Používa sa v energetickej certifikácii na navrhnutie opatrení na zlepšenie energetickej hospodárnosti hodnotenej budovy.

Integrovaná energetická hospodárnosť celej budovy vrátane systémov vykurovania, prípravy teplej vody, klimatizácie, vetrania a zabudovaného osvetlenia v budove je výsledkom normalizovaného hodnotenia s použitím vypočítaných hodnôt alebo prevádzkového hodnotenia s použitím nameraných hodnôt; tvorí ju celkové množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy (ďalej len „celková dodaná energia“). Výsledok normalizovaného hodnotenia je podkladom na zatriedenie budovy do energetickej triedy. Podmienky na normalizovaný spôsob užívania budovy sú uvedené v prílohe č. 1 tabuľke č. 3.

Celková dodaná energia je súčtom dodanej energie pre jednotlivé energetické médiá a pre jednotlivé miesta spotreby v budove vyjadrená jedným globálnym číselným ukazovateľom v kWh na m² celkovej podlahovej plochy budovy (ďalej len „globálny ukazovateľ“).

Na účely hodnotenia vplyvu jednotlivých miest spotreby v budove na celkovú dodanú energiu treba požiadavky na budovu rozšíriť

Postupy hodnotenia podľa odsekov 2 až 5 a metódy zisťovania potreby energie v budovách určujú technické normy.¹)

Vo výpočte energetickej hospodárnosti budov treba vziať do úvahy pri zohľadňovaní

Ak je predmetom hodnotenia budova, ktorá nadväzuje stykom stavebnej konštrukcie na inú budovu, napríklad dvojdom alebo dom v radovej zástavbe, hodnotenie závisí od toho, či budovy boli navrhnuté alebo dodatočne zmenené na nezávislé využívanie; tepelné toky cez deliace konštrukcie nie sú súčasťou energetickej bilancie len vtedy, ak susediace budovy majú spoločnú prevádzku alebo spôsob užívania a rovnaké vnútorné prostredie, inak sú tepelné toky súčasťou energetickej bilancie.

Na účely hodnotenia primárnej energie je potrebné určiť hranice budovy pre jednotlivé palivovo-energetické zdroje. Hranice budovy zahŕňajú vnútorné priestory budovy a vonkajšie priestory priradené k budove, v ktorých sa energia vyrába alebo spotrebúva, ako aj časti systémov budovy, ktoré sú mimo priestoru vymedzeného obalovými konštrukciami budovy, ak ovplyvňujú spotrebu primárnej energie, napríklad kotol alebo chladiaci stroj. Hranice budovy vo vzťahu k systémom zásobovania budovy energiou sú vymedzené

Na zistenie celkovej podlahovej plochy budovy treba zmerať vonkajšie rozmery budovy bez zohľadnenia lokálnych vystupujúcich konštrukcií, napríklad stĺpov, ríms, pilastrov, lokálnych zmenšení hrúbky obvodového plášťa, bez plochy balkónov, lodžií a terás. Ak svetlá výška miestnosti prechádza cez dve podlažia alebo cez viac podlaží, napríklad schodiská a galérie, celková plocha podlažia sa vyráta tak, ako keby miestnosť bola v rovine každého podlažia rozdelená horizontálnou konštrukciou.

Potreba energie v budove

Ročnú potrebu energie pri normalizovanom hodnotení treba pre jednotlivé miesta spotreby vyrátať takto:

Vo výpočte energetickej hospodárnosti budov je potrebné určiť vplyv tepelnotechnických vlastností budovy s použitím plochy teplovýmenného obalu budovy a tepelnotechnických vlastností jednotlivých stavebných konštrukcií.

Vo výpočte tepelnej priepustnosti a tepelných strát obvodového a strešného plášťa a otvorových konštrukcií, pri posudzovaní vplyvu tepelných mostov na vnútorné prostredie, pri určovaní faktora tvaru budovy závislého od obstavaného objemu budovy a na zistenie potreby energie na jednotku plochy treba vziať do úvahy vonkajšie rozmery budovy.

Minimálne požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti jednotlivých druhov stavebných konštrukcií a na najväčšiu potrebu energie nových a významne obnovovaných budov určuje technická norma.¹⁰)

Maximálna merná potreba tepla na vykurovanie, ktorú musí dosiahnuť nová budova a významne obnovená budova pri pôsobení normalizovaných podmienok, je v kWh na 1 m² celkovej podlahovej plochy.

Súčiniteľ prechodu tepla

Pri určovaní tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií treba zohľadniť vplyv tepelných mostov. Na hodnotenie tepelných mostov treba určiť lineárny stratový činiteľ podľa technickej normy¹⁴) z vonkajších rozmerov budovy. Ak nie je vplyv tepelných mostov určený presnejšie, treba určiť približné hodnoty zvýšenia súčiniteľa prechodu tepla stavebnej konštrukcie na základe technických noriem.¹⁵)

Ak na výpočet tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií nie sú k dispozícii presné údaje, treba použiť súčinitele tepelnej vodivosti podľa technickej normy;¹⁶) pri použití údajov výrobcov stavebných výrobkov treba zohľadniť deklarované a návrhové hodnoty metodikou podľa technickej normy.¹⁷)

Tepelnoizolačné vlastnosti stavebnej konštrukcie v mieste tepelného mosta musia zabezpečiť na vnútornom povrchu vyššiu teplotu, než je kritická teplota rizika vzniku plesní s použitím podmienok na výpočet týkajúcich sa teploty a relatívnej vlhkosti vzduchu podľa technickej normy¹⁸) a s použitím výpočtu podľa technickej normy,¹⁹) ak nie sú k dispozícii presné údaje o spôsobe užívania miestnosti, treba použiť údaje podľa prílohy č. 1 tabuľky č. 3.

Mernú tepelnú stratu budovy určuje technická norma²⁰) pri zohľadnení tepelnej straty spôsobenej prechodom tepla stavebnou konštrukciou a vetraním.

Na výpočet mernej potreby tepla v budove ovplyvnenej tepelnotechnickými vlastnosťami stavebných konštrukcií a budovy na projektové hodnotenie a na normalizované hodnotenie treba použiť dennostupňovú metódu²¹) s normalizovaným počtom dennostupňov 3 422 K.deň určených pre teplotu vnútorného vzduchu 20 ^oC, vykurovacie obdobie 212 dní a priemernú vonkajšiu teplotu počas vykurovacieho obdobia 3,9 ^oC; na ostatné spôsoby využitia s rozdielnymi teplotami vnútorného vzduchu treba počet dennostupňov vyrátať podľa priemernej teploty vnútorného vzduchu v každej kategórii budov. Možno použiť aj spôsob výpočtu s použitím priemerných mesačných alebo hodinových klimatických údajov.

Pri prevádzkovom hodnotení treba nameranú spotrebu energie upraviť podľa určenej priemernej teploty vonkajšieho vzduchu a vykurovacieho obdobia podľa prílohy č. 1 tabuľky č. 1.

V potrebe tepla na vykurovanie budovy sú zahrnuté aj tepelné straty rozvodov v budove, a preto ich osobitne netreba rátať.

Prevádzkové hodnotenie potreby tepla na vykurovanie možno určiť aj zrýchleným spôsobom podľa technickej normy²²) najmenej za 30 dní merania.

Potreba energie na vykurovanie budovy je súčtom potreby tepla na vykurovanie a celkových tepelných strát systému vykurovania.

Od potreby tepla na vykurovanie treba odrátať spätne získané teplo

Celkové tepelné straty systému vykurovania sú súčtom tepelných strát týchto podsystémov:²³)

Celkové tepelné straty systému vykurovania zahŕňajú aj spätne získané tepelné straty systému. Pre každý podsystém sa musí vyrátať jeho tepelná strata, jeho tepelný výstup a jeho tepelný vstup. Osobitne sa vyráta vlastná spotreba energie a tomu zodpovedajúce straty energie všetkých podsystémov. Tepelná strata distribučného podsystému závisí od schémy potrubného rozvodu, od jeho umiestnenia, od tepelnej izolácie potrubí, od teploty teplonosnej látky a od riadenia a regulácie.

Na výpočet potreby energie chladiaceho zariadenia je potrebné zabezpečiť vstupné údaje podľa technických noriem s použitím údajov podľa prílohy č. 1 tabuľky č. 3.

Predpísané výpočtové teploty pre jednotlivé miestnosti závisia od účelu ich využívania. Výpočet potreby chladu pre jednotlivé miestnosti vyplýva z technickej normy.²⁴)

Potreba energie na chladenie je súčtom potreby energie na výrobu chladu a vlastnej spotreby energie chladiacich zariadení, napríklad kompresora, čerpadla, chladiacej veže, ventilátora.

Celkový inštalovaný príkon chladiaceho zariadenia je súčtom príkonov jednotlivých chladičov pre chladené miestnosti. Príkon jednotlivých chladičov možno zistiť z dokumentácie výrobcov, najmä z technických listov a z katalógu alebo z údajov na štítkoch.

Menovitý príkon chladiaceho zariadenia je elektrický príkon zo siete spotrebovaný elektromotormi na pohon kompresorov, čerpadiel, ventilátorov alebo tepelný príkon a elektrický príkon zo siete spotrebovaný elektromotormi čerpadiel pri absorpčnom chladení.

Číselný ukazovateľ ročnej spotreby energie na chladenie v kWh na m² celkovej podlahovej plochy za jeden rok vyplýva z účelu využívania chladených miestností. Ročná spotreba energie na chladenie je súčet spotreby energie všetkých chladiacich zariadení v chladených miestnostiach.

Merná ročná spotreba energie na chladenie miestností v jednotlivých zónach je vyjadrená v kWh na m² podlahovej plochy pre všetky chladené miestnosti.

Ak sú v budove chladené iba niektoré miestnosti, budova nie je predmetom hodnotenia podľa miesta spotreby energie na chladenie.

Vstupné údaje na výpočet prietoku vzduchu a tepelných strát vetraním a infiltráciou určuje technická norma²⁵) alebo údaje o teplote vnútorného vzduchu podľa prílohy č. 1 tabuliek č. 2 alebo č. 3.

Ročnú potrebu energie na vetranie treba vyrátať dennostupňovou metódou podľa skutočných podmienok prevádzky. Možno však použiť aj spôsob výpočtu s použitím priemerných mesačných alebo hodinových klimatických údajov.²⁶)

Pri výpočte potreby energie na vetranie treba odpočítať tepelné straty spôsobené infiltráciou, ktoré sú zahrnuté do výpočtu tepelných strát na vykurovanie.

Na prevádzkové hodnotenie treba potrebu energie na vetranie určiť meraním skutočnej spotreby energie.

Celková potreba energie na prípravu teplej vody vyjadruje potrebu energie na prípravu teplej vody a vlastnú spotrebu energie podľa technickej normy.²⁷)

Potreba energie na prípravu teplej vody je súčtom potreby základnej energie na ohrev normalizovaného objemu pitnej vody vrátane stratovej energie v zdroji tepla potrebnej na ohrev vody, v zásobníkoch teplej vody, v distribučnej sústave teplej vody a potreby energie, ktorú treba dodať v čase medzi otvorením výtoku vody a dosiahnutím jej výpočtovej teploty.

Vlastná spotreba energie je elektrická energia, ktorú spotrebúvajú zabudované elektrické zariadenia, napríklad hydromasážne systémy vaní, cirkulačné čerpadlá, zariadenia na úpravu vody pred jej ohrevom, meracie a regulačné prístroje a elektrická energia spotrebovaná na prípravu teplej vody vo vykurovacích zariadeniach.

Distribučnú sústavu novej budovy alebo významne obnovenej budovy pri výmene systému prípravy teplej vody treba navrhnúť tak, aby

Potreba energie na osvetlenie vychádza z menovitého príkonu zabudovaných svietidiel a zahŕňa príkon zo siete svetelných zdrojov, predradníkov a riadiacich jednotiek v svietidlách alebo pripojených k svietidlám vrátane strát a je súčinom menovitého príkonu svietidiel a ročného času využitia. Na výpočet je potrebné zabezpečiť vstupné údaje podľa technickej normy.²⁹)

Prevažujúcim typom riadenia systému osvetlenia v budove je systém, ktorý predstavuje najmenej 60 % všetkých spôsobov riadenia – manuálneho, fotobunkou so stmievaním na konštantnú osvetlenosť alebo na konštantnú osvetlenosť so snímačom denného svetla, alebo pohybovým snímačom v každej miestnosti a na 30 m² plochy.

Projektovanú hodnotu osvetlenosti pre jednotlivé miestnosti určuje projektová dokumentácia v časti svetelno-technický projekt alebo projekt elektroinštalácií. Ak projektovaná hodnota nie je k dispozícii, osvetlenosť vyplýva z technickej normy.³⁰)

Celkový inštalovaný príkon svietidiel je súčtom príkonov jednotlivých svietidiel v miestnosti. Príkon jednotlivých svietidiel vyplýva z dokumentácie k svietidlám, najmä z technických listov alebo z katalógu, alebo z údajov na štítku.

Menovitý príkon svietidiel je

Celkový príkon svietidiel a riadiacich jednotiek v pohotovostnom režime je súčtom príkonov jednotlivých svietidiel v pohotovostnom režime v miestnosti. Príkon jednotlivých svietidiel alebo riadiacich jednotiek v pohotovostnom režime vyplýva z dokumentácie, najmä z technických listov alebo z katalógu, alebo z údajov na štítku.

Čas využitia denného svetla a čas využitia osvetlenia bez denného svetla vyplýva z technickej normy³¹) po mesiacoch za rok.

Súčiniteľ využitia denného svetla určený z pomeru využitia celkového inštalovaného príkonu osvetlenia a dostupnosti denného osvetlenia v miestnosti alebo v zóne a súčiniteľ obsadenosti budovy určený z pomeru využitia celkového inštalovaného príkonu osvetlenosti a času obsadenosti v miestnosti alebo v zóne vyplýva z technickej normy.³²)

Výpočet odhadu ročnej spotreby energie na osvetlenie v budove je súčtom ročnej spotreby energie na osvetlenie vo všetkých miestnostiach v budove. Merná ročná spotreba energie na osvetlenie v lm.rok/kWh je súčtom ročnej spotreby všetkých miestností v budove.

Číselný ukazovateľ energie na osvetlenie LENI v kWh na m² celkovej podlahovej plochy za jeden rok je ukazovateľ ročnej spotreby energie na osvetlenie potrebnej na plnenie účelu a funkcie osvetlenia v budove.

Pre každé miesto spotreby energie a pre každé energetické médium v budove sa určuje dodaná energia so zohľadnením tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií a vplyvu systémov vykurovania, núteného vetrania a klimatizácie, prípravy teplej vody a zabudovaného vnútorného osvetlenia.

Celkovou dodanou energiou je všetka energia, ktorou zásobuje budovu trhový dodávateľ energie a ktorá sa spotrebuje v priestore vymedzenom hranicami budovy; zahŕňa aj vlastnú spotrebu energie systémov vykurovania, klimatizácie, prípravy teplej vody, vetrania a osvetlenia potrebnú na transformáciu a prenos dodávanej energie na využiteľnú energiu, napríklad spotrebu energie ventilátorov, čerpadiel, pilotných plameňov.

Z dodanej energie podľa jednotlivých miest spotreby a energetických médií upravenej konverzným alebo transformačným procesom pomocou faktorov prepočítania podľa prílohy č. 2, ktorými sa zohľadňuje typ zdroja a jeho vzdialenosť od miesta dodania energie do budovy, sa určí primárna energia;ovplyvňujú ju podmienky

Ak sa na zásobovanie budovy použije energia zo zdroja s využitím solárnej energie, použité množstvo energie sa na určenie primárnej energie odráta z celkovej dodanej energie.

Ak je budova zásobovaná teplom a teplou vodou zo zdroja tepla v budove, primárna energia a emisie oxidu uhličitého sa určia pre známe podmienky výroby tepla a teplej vody.

Výpočet hodnôt jednotlivých tepelných strát, potreby energie a vlastnej spotreby energie jednotlivých podsystémov musí zohľadňovať typ energetických médií a palivovo-energetických zdrojov a ich prepočítavacie faktory na výpočet primárnej energie a emisií oxidu uhličitého podľa prílohy č. 2.

Ak je pri prevádzkovom hodnotení predmetom merania len spotrebované palivo počas časového obdobia, tvorí ho súčin spotrebovaného množstva palivovo-energetického zdroja a jeho výhrevnosti alebo spalného tepla pre kondenzačné kotly. Spalné teplo je množstvo tepla, ktoré vznikne dokonalým spálením jednotkového množstva paliva (v kg alebo v m³) pri normálnom tlaku 101,325 kPa v adiabatických podmienkach za predpokladu, že spaliny sa ochladia na teplotu východiskových látok a vodná para obsiahnutá v spalinách je skondenzovaná v kvapalnom stave. Výhrevnosť a spalné teplo závisia od presného zloženia paliva; orientačné hodnoty sú v prílohe č. 2.

Celková dodaná energia a primárna energia v kWh na m² celkovej podlahovej plochy je údaj za časové obdobie, spravidla za jeden rok. Časové obdobie môže zahŕňať iba vykurovaciu sezónu alebo iba obdobie chladenia.

Emisie oxidu uhličitého sa určia z dodanej energie podľa jednotlivých energetických médií a predpokladov potreby energie pre jednotlivé systémy so zohľadnením tepelných strát od zdroja tepla po vykurovacie telesá a na potrebu paliva so zohľadnením účinnosti zdrojov s využitím príslušných prepočítavacích faktorov podľa prílohy č. 2.

Množstvo oxidu uhličitého emitovaného do atmosféry je vyjadrené v kg/kWh na jednotku energetického média.

Spôsob určenia primárnej energie a emisií oxidu uhličitého je v prílohe č. 4.

Energetický certifikát obsahuje škálu hodnotenia jednotlivých kategórií budov a účel spotreby energie určenej rozpätím energetických tried. Škála hodnotenia jednotlivých kategórií budov je uvedená v prílohe č. 3; pre ostatné nevýrobné budovy sa škála hodnotenia použije primerane.

Budovu treba v každej kategórii budov zatriediť do energetickej triedy

Vypočítané hodnoty potreby energie podľa miesta spotreby energie a celkovej dodanej energie treba zaokrúhliť na celé čísla.

Referenčná hodnota potreby energie je normatívne určená alebo vypočítaná hodnota potreby energie pre jednotlivé kategórie budov a pre jednotlivé miesta spotreby energie v nich.

Referenčné hodnoty R na účely zatrieďovania budov do energetických tried pre každú kategóriu budov a miesto spotreby energie zodpovedajú referenčným hodnotám R_r a R_s. Referenčná hodnota R_r je hraničná hodnota minimálnej požiadavky, ktorú majú spĺňať nové budovy v Slovenskej republike podľa technických noriem, a referenčná hodnota R_s je priemerná hodnota potreby energie pre každú kategóriu budov existujúceho fondu budov v Slovenskej republike a miesto spotreby energie. Pre významne obnovované budovy je referenčná hodnota R_r minimálnou požiadavkou, ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné (§ 4 ods. 1 zákona).

Referenčné hodnoty R_r a R_s na hodnotenie globálneho ukazovateľa sú súčtom referenčných hodnôt určených na jednotlivé účely spotreby energie, pričom R^r je hornou hranicou energetickej triedy B a R_s je hornou hranicou energetickej triedy D. Minimálne požiadavky tvoria hornú hranicu energetickej triedy B.

V každej kategórii budov patrí budova do energetickej triedy podľa hodnoty dodanej energie pre jednotlivé miesta spotreby energie a podľa hodnoty celkovej dodanej energie EP³³) takto:

Podľa hodnoty globálneho ukazovateľa celkovej dodanej energie EP vo vzťahu k referenčnej hodnote R budova patrí do energetickej triedy A až G v každej kategórii budov. Hraničné hodnoty rozpätia jednotlivých energetických tried globálneho ukazovateľa sú súčtom hraničných hodnôt rozpätí určených pre jednotlivé miesta spotreby spôsobom podľa odseku 7.

Energetický certifikát budovy okrem náležitostí podľa odseku 2 musí obsahovať aj návrh

Opatrenia podľa odseku 9 musia byť ekonomicky efektívnym zlepšením energetickej hospodárnosti budovy, ktoré má primeraný čas návratnosti vložených investícií alebo je nevyhnutné na splnenie základných požiadaviek na stavby.

Opatrenia podľa odseku 9 sa môžu odlišovať pre nové budovy a pre významne obnovené budovy vrátane ich rozšírenia, napríklad o nadstavby, prístavby alebo vstavby.

Energetický certifikát na titulnej strane podpisuje štatutárny zástupca prevádzkovateľa živnosti, ktorý uskutočnil energetickú certifikáciu. Ak sa na energetickej certifikácii podieľalo viac prevádzkovateľov živnosti podľa § 6 ods. 1 zákona, musia byť uvedení v energetickom certifikáte všetci s vyznačením rozsahu účasti každého z nich na energetickej certifikácii a ich podpisy; energetický certifikát na titulnej strane podpisuje štatutárny zástupca prevádzkovateľa živnosti s odbornou spôsobilosťou na tepelnú ochranu stavebných konštrukcií a budov.

Vzor energetického certifikátu je uvedený v prílohe č. 5.

Vzor energetického štítku je uvedený v prílohe č. 6.