Čakajte prosím...
K oznámeniu č. 6/2007 Z. z.
Príloha k listu
Príloha k dohode
A A A

Hľadaný výraz nenájdený

Hľadaný § nenájdený
6/2007 Z. z. v znení účinnom od 5. 1. 2007
6
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že výmenou listov z 18. februára 2005 a 12. apríla 2005 bola uzavretá Dohoda medzi Slovenskou republikou a Kajmanskými ostrovmi o zdaňovaní príjmu z úspor.

Národná rada Slovenskej republiky s dohodou vyslovila súhlas svojím uznesením č. 1645 z 24. mája 2005 a rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Prezident Slovenskej republiky dohodu ratifikoval 30. mája 2005.

Dohoda nadobudla platnosť 27. júla 2005 v súlade s článkom 10 a v súlade s tým istým článkom sa uplatňuje od 1. júla 2005.

K oznámeniu č. 6/2007 Z. z.

DOHODA VO FORME VÝMENY LISTOV O ZDAŇOVANÍ PRÍJMU Z ÚSPOR
A.
List Slovenskej republiky
Vážený pane,
odvolávam sa na navrhovaný model Dohoda týkajúca sa zdaňovania príjmu z úspor medzi Kajmanskými ostrovmi a každým členským štátom Európskej únie, ktorý bol schválený skupinou na vysokej úrovni (Zdaňovanie úspor) Radou ministrov Európskej únie 22. júna 2004.
Vzhľadom na uvedený text je mi cťou
– navrhnúť Vám dohodu o zdaňovaní príjmu z úspor, ktorá sa nachádza v prílohe k tomuto listu,
– navrhnúť, aby uvedená dohoda nadobudla platnosť odo dňa uplatňovania smernice Rady č. 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor vo forme výplat úrokov z 3. júna 2003, ktorej dátum uplatňovania závisí od podmienok stanovených v článku 17 ods. 2 smernice, ktorý je predmetom vzájomného oznámenia, že všetky vnútorné ústavné požiadavky na nadobudnutie účinnosti predmetnej dohody boli vykonané,
– navrhnúť náš spoločný záväzok splniť uvedené vnútorné ústavné formálne požiadavky v najkratšom termíne a navzájom sa bezodkladne informovať oficiálnou cestou, keď budú tieto formálne požiadavky splnené.
Je mi cťou navrhnúť, že ak uvedené je prijateľné pre Vašu vládu, tento list vrátane prílohy a Vaše schválenie vytvoria spolu vzájomný súhlas a dohodu medzi Slovenskou republikou a Kajmanskými ostrovmi.
Prosím, prijmite, vážený pane, ubezpečenie o našej najhlbšej úcte.
Za vládu Slovenskej republiky:



Ivan Mikloš v. r.
V Bratislave 18. februára 2005 v slovenskom jazyku v troch vyhotoveniach.
B.
List vlády Kajmanských ostrovov
Vážený pane,
je mi cťou potvrdiť príjem Vášho listu z 18. februára 2005, ktorý znie:
„Vážený pane,
odvolávam sa na navrhovaný model Dohoda týkajúca sa zdaňovania príjmu z úspor medzi Kajmanskými ostrovmi a každým členským štátom Európskej únie, ktorý bol schválený skupinou na vysokej úrovni (Zdaňovanie úspor) Radou ministrov Európskej únie 22. júna 2004.
Vzhľadom na uvedený text je mi cťou
– navrhnúť Vám dohodu o zdaňovaní príjmu z úspor, ktorá sa nachádza v prílohe k tomuto listu,
– navrhnúť, aby uvedená dohoda nadobudla platnosť odo dňa uplatňovania smernice Rady č. 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor vo forme výplat úrokov z 3. júna 2003, ktorej dátum uplatňovania závisí od podmienok stanovených v článku 17 ods. 2 smernice, ktorý je predmetom vzájomného oznámenia, že všetky vnútorné ústavné požiadavky na nadobudnutie účinnosti predmetnej dohody boli vykonané,
– navrhnúť náš spoločný záväzok splniť uvedené vnútorné ústavné formálne požiadavky v najkratšom termíne a navzájom sa bezodkladne informovať oficiálnou cestou, keď budú tieto formálne požiadavky splnené.
Je mi cťou navrhnúť, že ak uvedené je prijateľné pre Vašu vládu, tento list vrátane prílohy a Vaše schválenie vytvoria spolu vzájomný súhlas a dohodu medzi Slovenskou republikou a Kajmanskými ostrovmi.
Prosím, prijmite, vážený pane, ubezpečenie o našej najhlbšej úcte.“.
Môžem Vám potvrdiť, že vláda Kajmanských ostrovov súhlasí s obsahom Vášho listu z 18. februára 2005.
Prosím, prijmite, vážený pane, ubezpečenie o mojej najhlbšej úcte.
Kenneth Jefferson v. r.
Grand Cayman, Kajmanské ostrovy 12. apríla 2005 v slovenskom jazyku v troch vyhotoveniach.

Príloha k listu

DOHODA MEDZI SLOVENSKOU REPUBLIKOU A KAJMANSKÝMI OSTROVMI O ZDAŇOVANÍ PRÍJMU Z ÚSPOR
Keďže:
1.
Článok 17 ods. 2 smernice Rady Európskej únie 2003/48/ES (ďalej len „Rada“) o zdaňovaní príjmu z úspor tak, ako bola uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie 26. júna 2003 (ďalej len „smernica“), ustanovuje, že členské štáty prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou od 1. januára 2005 za predpokladu, že
i)
Švajčiarsko, Lichtenštajnsko, Sanmarinská republika, Monako a Andorra uplatňujú od tohto istého dňa opatrenia, ktoré sú rovnocenné s opatreniami obsiahnutými v smernici v súlade s dohodami uzatvorenými medzi nimi a Európskym spoločenstvom po jednomyseľných rozhodnutiach Rady,
ii)
existujú všetky dohody alebo ostatné úpravy, ktoré stanovujú, že všetky príslušné závislé alebo pridružené územia od toho dňa uplatňujú automatickú výmenu informácií takým istým spôsobom, ako je ustanovené v kapitole II smernice, alebo počas prechodného obdobia uvedeného v článku 10, uplatňujú zrážkovú daň za takých istých podmienok, aké sú obsiahnuté v článkoch 11 a 12.
2.
Na základe záväzku v súvislosti so vstupom Cypru, Českej republiky, Estónska, Maďarska, Lotyšska, Litvy, Malty, Poľska, Slovenskej republiky a Slovinska pred 1. májom 2004 prijmú a uverejnia zákony, predpisy a administratívne ustanovenia nevyhnutné na zladenie s touto smernicou, ktorej ustanovenia sa budú uplatňovať od 1. januára 2005 v nadväznosti na ustanovenia v odseku 1.
3.
Základ pridruženia Kajmanských ostrovov k Európskej únii je stanovený v časti 4 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Časť 4 stanovuje určité povinnosti, ktoré zaväzujú členské štáty Európskej únie a Kajmanské ostrovy.
4.
V rámci podmienok pridruženia Kajmanských ostrovov k Európskej únii Kajmanské ostrovy sa nenachádzajú na daňovom teritóriu Európskej únie, ale v duchu spolupráce a pri zvážení podmienok Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva Kajmanské ostrovy súhlasili s pomocou členským štátom Európskej únie na základe poskytovania určitých informácií, ako sa uvádza ďalej.
5.
Kajmanské ostrovy majú právne predpisy týkajúce sa podnikov pre kolektívne investovanie, ktorých účinky sa považujú za rovnocenné právnym predpisom Európskeho spoločenstva uvedeným v článkoch 2 a 6 smernice.
Slovenská republika a Kajmanské ostrovy (ďalej len „zmluvná strana“ alebo „zmluvné strany“), ak kontext nevyžaduje inak,
súhlasili s uzavretím tejto dohody, ktorá obsahuje záväzky len na strane zmluvných strán a ktorá ustanovuje automatické poskytovanie informácií príslušnými orgánmi Kajmanských ostrovov príslušným orgánom Slovenskej republiky na základe ďalej stanovených podmienok a stanoveného spôsobu.
Článok 1
Pôsobnosť
1.
Táto dohoda sa uplatňuje na úrok (ako je definovaný v článku 6 tejto dohody) vyplácaný vyplácajúcim zástupcom (ako je definovaný v článku 5 tejto dohody) so sídlom na území Kajmanských ostrovov v prospech vlastníkov požitkov (ako sú definovaní v článku 3 tejto dohody), ktorí sú fyzickými osobami s bydliskom v Slovenskej republike.
2.
Pôsobnosť tejto dohody sa obmedzuje na zdaňovanie príjmu z úspor vo forme výplat úroku z pohľadávok s výnimkou, inter alia, otázok týkajúcich sa zdaňovania príjmov z penzií a poistenia.
Článok 2
Oznamovanie informácií vyplácajúcimi zástupcami
1.
Ak sú výplaty úroku vymedzené v článku 6 tejto dohody vyplácané vyplácajúcim zástupcom so sídlom na Kajmanských ostrovoch v prospech vlastníkov požitkov v zmysle článku 3 tejto dohody, ktorí majú bydlisko na území Slovenskej republiky, vyplácajúci zástupca oznámi príslušnému orgánu Kajmanských ostrovov
a)
totožnosť a bydlisko vlastníka požitkov ustanovené v súlade s článkom 4 tejto dohody,
b)
meno a adresu vyplácajúceho zástupcu,
c)
číslo účtu vlastníka požitkov, alebo ak číslo účtu chýba, identifikáciu pohľadávky, ktorá poskytuje úrok,
d)
informácie týkajúce sa výplaty úroku stanovenej v článku 6 ods. 1 tejto dohody. Kajmanské ostrovy však môžu obmedziť minimálny rozsah informácií týkajúcich sa výplaty úroku, ktorý má oznamovať vyplácajúci zástupca, na celkovú sumu úroku alebo príjmu a na celkovú sumu výnosov z odpredaja, náhrady alebo refundácie.
2.
Do šiestich mesiacov od skončenia ich zdaňovacieho obdobia príslušný orgán Kajmanských ostrovov automaticky oznámi príslušnému orgánu Slovenskej republiky informáciu uvedenú v odseku 1 písm. a) až d) tohto článku týkajúcu sa všetkých výplat úrokov vykonaných počas tohto roka.
Článok 3
Definícia vlastníka požitkov
1.
Na účely tejto dohody výraz „vlastník požitkov“ označuje každú fyzickú osobu, ktorá prijíma výplatu úroku, alebo každú fyzickú osobu, v ktorej prospech je výplata úroku zabezpečená, ak neposkytne dôkaz, že nebola prijatá alebo zabezpečená v jeho vlastný prospech. Fyzická osoba sa nepovažuje za vlastníka požitkov, ak
a)
koná ako vyplácajúci zástupca v zmysle článku 5 tejto dohody,
b)
koná v mene právnickej osoby, subjektu, ktorý je zdaňovaný zo svojich ziskov na základe všeobecných úprav na zdaňovanie podnikania, UCITS schválenej v súlade so smernicou 85/611/EHS, ekvivalentného podniku pre kolektívne investovanie zriadeného na Kajmanských ostrovoch, alebo subjektu uvedeného v článku 5 ods. 2 tejto dohody, pričom v poslednom spomenutom prípade oznamuje meno a adresu tohto subjektu hospodárskemu subjektu, ktorý vykonáva výplatu úroku, a uvedený hospodársky subjekt oznamuje takéto informácie príslušnému orgánu svojej zmluvnej strany bydliska/sídla, alebo
c)
koná v mene inej fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom požitkov, a oznamuje vyplácajúcemu zástupcovi totožnosť uvedeného vlastníka požitkov.
2.
Ak vyplácajúci zástupca má informácie, ktoré naznačujú, že fyzická osoba, ktorá prijíma výplatu úroku alebo pre ktorú je výplata úroku zabezpečená, nemusí byť vlastníkom požitkov, a ak sa na uvedenú fyzickú osobu neuplatňuje odsek 1 písm. a) ani písm. b), podnikne všetky primerané kroky na stanovenie totožnosti vlastníka požitkov. Ak vyplácajúci zástupca nie je schopný identifikovať vlastníka požitkov, k predmetnej fyzickej osobe pristupuje ako k vlastníkovi požitkov.
Článok 4
Totožnosť a bydlisko vlastníkov požitkov
1.
Kajmanské ostrovy v rámci svojho územia prijímajú a zabezpečujú uplatňovanie postupov potrebných na to, aby sa vyplácajúcemu zástupcovi umožnilo identifikovať vlastníkov požitkov a ich bydlisko na účely tejto dohody. Pri takýchto postupoch dodržiavajú minimálne štandardy stanovené v odsekoch 2 a 3.
2.
Vyplácajúci zástupca stanovuje totožnosť vlastníka požitkov na základe minimálnych štandardov, ktoré sa menia v závislosti od toho, kedy boli nadviazané vzťahy medzi vyplácajúcim zástupcom a prijímateľom úroku, takto:
a)
v prípade zmluvných vzťahov, ktoré sa nadviazali pred 1. januárom 2004, vyplácajúci zástupca stanovuje totožnosť vlastníka požitkov pozostávajúcu z jeho mena a adresy, s použitím informácií, ktoré má k dispozícii, najmä podľa predpisov platných na Kajmanských ostrovoch o zabraňovaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí,
b)
v prípade nadviazania zmluvných vzťahov alebo transakcií, ktoré sa vykonávali pri neexistencii zmluvných vzťahov od 1. januára 2004, vyplácajúci zástupca stanovuje totožnosť vlastníka požitkov pozostávajúcu z mena, adresy, a ak je k dispozícii, aj z daňového identifikačného čísla prideleného členským štátom bydliska na daňové účely. Tieto údaje sa stanovujú na základe cestovného pasu alebo úradného preukazu totožnosti predloženého vlastníkom požitkov. Ak sa v tomto cestovnom pase alebo v úradnom preukaze totožnosti neobjavuje adresa, tá sa stanoví na základe akéhokoľvek iného písomného dokladu totožnosti predloženého vlastníkom požitkov. Ak sa v cestovnom pase, úradnom preukaze totožnosti alebo v akomkoľvek inom písomnom doklade totožnosti, prípadne osvedčenia o bydlisku na daňové účely predloženom vlastníkom požitkov neuvádza daňové identifikačné číslo, totožnosť sa doplní odkazom na dátum a miesto narodenia vlastníka požitkov, ktoré sú stanovené na základe jeho cestovného pasu alebo úradného preukazu totožnosti.
3.
Vyplácajúci zástupca stanovuje bydlisko vlastníka požitkov na základe minimálnych štandardov, ktoré sa menia v závislosti od toho, kedy boli nadviazané vzťahy medzi vyplácajúcim zástupcom a prijímateľom úroku. Na základe týchto podmienok sa miesto bydliska nachádza v krajine, kde má vlastník požitkov trvalú adresu:
a)
v prípade zmluvných vzťahov, ktoré sa nadviazali pred 1. januárom 2004, vyplácajúci zástupca stanovuje bydlisko vlastníka požitkov s použitím informácií, ktoré má k dispozícii, najmä podľa predpisov platných na Kajmanských ostrovoch o zabraňovaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí,
b)
v prípade nadviazania zmluvných vzťahov alebo transakcií, ktoré sa vykonávali pri neexistencii zmluvných vzťahov od 1. januára 2004, vyplácajúci zástupca stanovuje bydlisko vlastníka požitkov na základe adresy uvedenej v cestovnom pase, úradnom preukaze totožnosti, alebo ak je to potrebné, na základe akéhokoľvek písomného dokladu totožnosti predloženého vlastníkom požitkov a v súlade s týmto postupom: v prípade fyzických osôb predkladajúcich cestovný pas alebo úradný preukaz totožnosti vydaný členským štátom, ktorí vyhlasujú, že majú bydlisko v tretej krajine, sa bydlisko stanovuje prostredníctvom osvedčenia o bydlisku na daňové účely vydaného príslušným orgánom tretej krajiny, o ktorej fyzická osoba vyhlasuje, že v nej má bydlisko. V prípade nepredloženia takého osvedčenia sa za krajinu bydliska považuje členský štát, ktorý vydal cestovný pas alebo iný úradný doklad potvrdzujúci totožnosť.
Článok 5
Definícia vyplácajúceho zástupcu
1.
Na účely tejto dohody výraz „vyplácajúci zástupca“ označuje akýkoľvek hospodársky subjekt, ktorý vypláca alebo zabezpečuje úrok okamžite v prospech vlastníka požitkov bez ohľadu na to, či je subjekt dlžníkom pohľadávky, ktorá poskytuje úrok, alebo subjektom povereným dlžníkom alebo vlastníkom požitkov vyplácaním úroku alebo zabezpečením vyplácania úroku.
2.
Akýkoľvek subjekt so sídlom na území zmluvnej strany, ktorému sa vypláca úrok alebo pre ktorý sa úrok zabezpečuje v prospech vlastníka požitkov, sa pri takej výplate alebo zabezpečovaní takej výplaty považuje tiež za vyplácajúceho zástupcu. Toto ustanovenie sa neuplatňuje, ak má hospodársky subjekt na základe úradného dokladu predloženého uvedeným subjektom dôvod veriť, že
a)
je to právnická osoba s výnimkou právnických osôb uvedených v odseku 5 tohto článku alebo
b)
jej zisky sú zdaňované na základe všeobecných úprav na zdaňovanie podnikania, alebo
c)
je to UCITS uznávaná v súlade so smernicou Rady 85/611/EHS, alebo ekvivalentný podnik pre kolektívne investovanie zriadený na Kajmanských ostrovoch.
Hospodársky subjekt so sídlom na Kajmanských ostrovoch vyplácajúci úrok alebo zabezpečujúci úrok takému subjektu so sídlom na území druhej zmluvnej strany, ktorý sa na základe tohto odseku považuje za vyplácajúceho zástupcu, oznámi meno a adresu subjektu a celkovú sumu úroku zaplateného alebo zabezpečeného tomuto subjektu príslušnému orgánu zmluvnej strany, na ktorej území má sídlo, ktorý tieto informácie poskytne príslušnému orgánu zmluvnej strany, na ktorej území má sídlo.
3.
Subjekt uvedený v odseku 2 tohto článku však má možnosť, aby sa k nemu pristupovalo na účely tejto dohody ako k UCITS alebo k ekvivalentnému podniku, ako je uvedené v odseku 2 písm. c). Vykonávanie tejto možnosti si vyžaduje vydanie osvedčenia zmluvnou stranou, na ktorej území má subjekt sídlo, a jeho predloženie uvedeným subjektom hospodárskemu subjektu. Zmluvné strany stanovia podrobné pravidlá pre túto možnosť v prípade subjektov so sídlom na ich území.
4.
Ak hospodársky subjekt a subjekt uvedený v odseku 2 tohto článku majú sídlo na území tej istej zmluvnej strany, zmluvná strana prijme všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby daný subjekt konajúci ako vyplácajúci zástupca dodržiaval ustanovenia tejto dohody.
5.
Právnické osoby vyňaté z pôsobnosti odseku 2 písm. a) podľa tohto článku sú
a)
vo Fínsku: avoin yhtio (Ay) a kommandiittiyhtio (Ky)/oppet bolag a kommanditbolag,
b)
vo Švédsku: handelsbolag (HB) a kommanditbolag (KB).
Článok 6
Definícia výplaty úroku
1.
Na účely tejto dohody výraz „výplata úroku“ označuje
a)
úrok vyplatený alebo pripísaný na účet, ktorý sa týka pohľadávok každého druhu, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú zabezpečené hypotékou a bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú v nich obsiahnuté práva na účasť na ziskoch dlžníka, a najmä príjem z vládnych cenných papierov a príjem z dlhopisov alebo obligácií vrátane prémií a ziskov spojených s takými cennými papiermi; penále za oneskorenú výplatu sa nepovažuje za výplatu úroku,
b)
úrok, ktorý sa nahromadil alebo sa kapitalizoval pri odpredaji, náhrade alebo refundácii pohľadávok uvedených v písmene a),
c)
príjem pochádzajúci z výplat úroku buď priamo, alebo prostredníctvom subjektu uvedeného v článku 5 ods. 2 tejto dohody, ktoré sa rozdeľujú:
i)
UCITS schválenou v súlade so smernicou Rady ES 85/611/EHS, alebo
ii)
ekvivalentným podnikom pre kolektívne investovanie zriadeným na Kajmanských ostrovoch,
iii)
subjektmi, ktoré majú nárok na základe článku 5 ods. 3 tejto dohody,
iv)
podnikmi pre kolektívne investovanie zriadenými mimo územia, na ktoré sa uplatňuje článok 299 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, a mimo územia Kajmanských ostrovov,
d)
príjem realizovaný pri odpredaji, náhrade alebo refundácii akcií alebo podielov v nasledujúcich podnikoch a subjektoch, ak priamo alebo nepriamo prostredníctvom iných podnikov pre kolektívne investovanie alebo iných subjektov uvedených ďalej investujú viac ako 40 % svojich aktív do pohľadávok uvedených v písmene a),
i)
UCITS schválený v súlade so smernicou 85/611/EHS, alebo
ii)
ekvivalentný podnik pre kolektívne investovanie zriadený na Kajmanských ostrovoch,
iii)
subjekty, ktoré majú nárok na základe článku 5 ods. 3 tejto dohody,
iv)
podniky pre kolektívne investovanie zriadené mimo územia, na ktoré sa uplatňuje článok 299 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, a mimo územia Kajmanských ostrovov.
Zmluvné strany však majú možnosť zahrnúť príjem uvedený v odseku 1 písm. d) tohto článku do vymedzenia úroku iba v takom rozsahu, v akom taký príjem zodpovedá ziskom priamo alebo nepriamo pochádzajúcim z výplat úroku v zmysle odseku 1 písm. a) a b) tohto článku.
2.
Pokiaľ ide o odsek 1 písm. c) a d) tohto článku, keď vyplácajúci zástupca nemá žiadne informácie týkajúce sa podielu príjmu, ktorý pochádza z výplat úroku, za výplatu úroku sa považuje celková suma príjmu.
3.
Pokiaľ ide o odsek 1 písm. d) tohto článku, keď vyplácajúci zástupca nemá žiadne informácie týkajúce sa percentuálneho podielu aktív investovaných do pohľadávok, akcií alebo podielov vymedzených v danom odseku, uvedený percentuálny podiel sa považuje za vyšší ako 40 %. Ak nemôže určiť sumu príjmu realizovaného vlastníkom požitkov, za príjem sa považuje výnos z odpredaja, náhrady alebo refundácie akcií alebo podielov.
4.
Pokiaľ je úrok uvedený v odseku 1 tohto článku vyplatený alebo pripísaný na účet subjektu uvedeného v článku 5 ods. 2 tejto dohody a taký subjekt nemá nárok na základe článku 5 ods. 3, považuje sa za výplatu úroku takým subjektom.
5.
Pokiaľ ide o odsek 1 písm. b) a d) tohto článku, zmluvná strana má možnosť vyžadovať od vyplácajúcich zástupcov na svojom území, aby anualizovali úrok počas obdobia, ktoré nemôže presiahnuť obdobie jedného roka, a k takému anualizovanému úroku pristupovali ako k výplate úroku dokonca aj vtedy, ak v tomto období nedošlo k odpredaju, refundácii alebo náhrade.
6.
Odlišne od odseku 1 písm. c) a d) tohto článku má zmluvná strana právo vylúčiť z definície výplaty úroku akýkoľvek príjem uvedený v týchto ustanoveniach od podnikov alebo subjektov zriadených na jej území, pokiaľ investícia do pohľadávok takých subjektov uvedených v odseku 1 písm. a) tohto článku nepresiahla 15 % ich aktív. Takisto odlišne od odseku 4 tohto článku má zmluvná strana možnosť vylúčiť z definície výplaty úroku v odseku 1 tohto článku úrok vyplatený alebo pripísaný na účet subjektu uvedeného v článku 5 ods. 2 tejto dohody, ktorý nemal nárok na základe článku 5 ods. 3 tejto dohody a je zriadený na jej území, ak investícia takého subjektu do pohľadávok uvedených v odseku 1 písm. a) tohto článku nepresiahla 15 % jeho aktív.
Vykonávanie takej možnosti jednou zmluvnou stranou je záväzné pre druhú zmluvnú stranu.
7.
Percentuálny podiel uvedený v odseku 1 písm. d) tohto článku a odseku 3 tohto článku je od 1. januára 2011 25 %.
8.
Percentuálne podiely uvedené v odseku 1 písm. d) a v odseku 6 tohto článku sa určujú v závislosti od investičnej politiky stanovenej v pravidlách fondu alebo v registračných dokumentoch príslušných podnikov alebo subjektov a v prípade, že chýbajú, určujú sa s ohľadom na aktuálne zloženie aktív príslušných podnikov alebo subjektov.
Článok 7
Prechodné ustanovenia pre obchodovateľné dlhové cenné papiere
1.
Počas prechodného obdobia uvedeného v článku 10 ods. 2 smernice, ale najneskôr do 31. decembra 2010, domáce a medzinárodné dlhopisy a ostatné obchodovateľné dlhové cenné papiere, ktoré boli po prvýkrát vydané pred 1. marcom 2001, alebo v prípade, ak pôvodné emisné prospekty schválili príslušné orgány v zmysle smernice Rady 80/390/EHS alebo zodpovedné orgány v tretích krajinách pred uvedeným dňom, sa nepovažujú za pohľadávky v zmysle článku 6 ods. 1 písm. a) tejto dohody za predpokladu, že sa od 1. marca 2002 nevydajú žiadne ďalšie emisie takých dlhových cenných papierov. Ak by však prechodné obdobie pokračovalo po 31. decembri 2010, ustanovenia tohto článku sa budú naďalej uplatňovať iba so zreteľom na také obchodovateľné dlhové cenné papiere,
i)
ktoré obsahujú klauzuly o pripočítaní úroku zaplateného v inej krajine („gross-up“) alebo o predčasnej náhrade, a
ii)
ak vyplácajúci zástupca sídli na území zmluvnej strany, ktorá uplatňuje zrážkovú daň, pričom uvedený vyplácajúci zástupca vypláca úrok alebo zabezpečuje výplatu úroku v bezprostredný prospech vlastníka požitkov, ktorý sídli na území druhej zmluvnej strany.
Ak sa od 1. marca 2002 uskutoční ďalšia emisia uvedeného obchodovateľného dlhového cenného papiera vydaného vládou alebo súvisiacim subjektom, ktorý koná ako správny orgán alebo ktorého úloha je uznávaná medzinárodnou zmluvou, ako je vymedzené v prílohe k tejto dohode, celá emisia takého cenného papiera pozostávajúca z pôvodnej emisie a z akejkoľvek ďalšej emisie sa považuje za pohľadávku v zmysle článku 6 ods. 1 písm. a) tejto dohody.
Ak sa od 1. marca 2002 uskutoční ďalšia emisia uvedeného obchodovateľného dlhového cenného papiera vydaného akýmkoľvek iným emitentom, na ktorého sa nevzťahuje druhý pododsek, taká ďalšia emisia sa považuje za pohľadávku v zmysle článku 6 ods. 1 písm. a) tejto dohody.
2.
Nič v tomto článku nebráni zmluvným stranám, aby zdaňovali príjem z obchodovateľných dlhových cenných papierov uvedených v odseku 1 v súlade so svojimi vnútroštátnymi predpismi.
Článok 8
Postup pri vzájomnej dohode
Ak medzi zmluvnými stranami vzniknú ťažkosti alebo pochybnosti, pokiaľ ide o vykonávanie alebo výklad tejto dohody, zmluvné strany prejavia maximálne úsilie vyriešiť záležitosť vzájomnou dohodou.
Článok 9
Dôvernosť
1.
Všetky informácie poskytnuté a prijaté príslušným orgánom zmluvnej strany sú dôverné.
2.
Informácie poskytnuté príslušnému orgánu zmluvnej strany sa nesmú použiť bez predchádzajúceho písomného súhlasu druhej zmluvnej strany na žiadne iné účely než na účely priameho zdaňovania.
3.
Poskytnuté informácie možno sprístupniť len osobám alebo orgánom, ktoré sa zaoberajú priamym zdaňovaním a ktoré použijú tieto osoby alebo orgány len na takéto účely alebo na účely dohľadu vrátane rozhodnutia o prípadnom odvolaní. Na tieto účely možno informácie sprístupniť na verejných súdnych konaniach alebo v súdnych konaniach.
4.
Ak sa príslušný orgán zmluvnej strany domnieva, že informácie, ktoré dostal od príslušného úradu inej zmluvnej strany, sú pravdepodobne užitočné pre príslušný orgán iného členského štátu, môže tieto informácie odovzdať tomuto príslušnému orgánu so súhlasom príslušného úradu, ktorý informácie poskytol.
Článok 10
Nadobudnutie platnosti
Táto dohoda nadobúda platnosť v tridsiaty deň odo dňa, keď si všetky vlády navzájom písomne oznámia, že ústavné požiadavky vyžadované v ich jednotlivých štátoch boli splnené a jej ustanovenia nadobúdajú účinnosť odo dňa, od ktorého sa uplatňuje smernica podľa článku 17 ods. 2 a 3 smernice.
Článok 11
Skončenie platnosti
1.
Táto dohoda zostáva v platnosti, kým jej platnosť neskončí jedna zo zmluvných strán.
2.
Každá zo zmluvných strán môže skončiť platnosť tejto dohody tak, že skončenie písomne oznámi druhej zmluvnej strane, pričom uvedie okolnosti, ktoré ju viedli k tomuto oznámeniu. V tomto prípade táto dohoda stráca platnosť 12 mesiacov po podaní oznámenia.
Článok 12
Uplatňovanie a pozastavenie uplatňovania
1.
Uplatňovanie tejto dohody je podmienené prijatím opatrení, ktoré sú v súlade alebo sú rovnocenné s tými, ktoré sú obsiahnuté v smernici alebo v tejto dohode, a ich vykonávaním všetkými členskými štátmi Európskej únie, Spojenými štátmi americkými, Švajčiarskom, Andorrou, Lichtenštajnskom, Monakom a Sanmarinskou republikou a všetkými príslušnými závislými a pridruženými územiami členských štátov Európskeho spoločenstva v tomto poradí a zabezpečením rovnakých dátumov vykonávania.
2.
Na základe postupu pri vzájomnej dohode stanoveného v článku 8 tejto dohody uplatňovanie tejto dohody alebo jej častí môže pozastaviť každá zo zmluvných strán s okamžitým účinkom prostredníctvom oznámenia odovzdaného druhej zmluvnej strane, v ktorom sú uvedené okolnosti vedúce k takému oznámeniu, a to v prípade, že sa prestane dočasne alebo trvalo uplatňovať smernica v súlade s právom Európskeho spoločenstva, alebo v prípade, že členský štát pozastaví uplatňovanie jeho vykonávacích právnych predpisov. Vykonávanie dohody sa obnoví hneď, ako prestanú platiť okolnosti vedúce k pozastaveniu.
3.
V zmysle postupu pri vzájomnej dohode ustanoveného v článku 8 tejto dohody každá zo zmluvných strán môže pozastaviť uplatňovanie tejto dohody prostredníctvom oznámenia odovzdaného druhej zmluvnej strane, v ktorom uvedie okolnosti vedúce k takému oznámeniu, a to v prípade, ak jedna z tretích krajín alebo jedno z území uvedených v odseku 1 prestane následne uplatňovať opatrenia uvedené v tomto odseku. Pozastavenie uplatňovania sa vykoná najskôr dva mesiace po oznámení. Uplatňovanie dohody sa obnoví hneď, ako príslušná tretia krajina alebo územie obnoví opatrenia.
Článok 13
Príslušné orgány
Na účely tejto dohody pojem „príslušný orgán“ v prípade Kajmanských ostrovov znamená „Financial Secretary“ a v prípade Slovenskej republiky ministra financií alebo jeho splnomocneného zástupcu.
Článok 14
Implementácia
Pred 1. januárom 2005 zmluvné strany prijmú zákony, predpisy a administratívne nariadenia na zladenie s touto dohodou.
Na dôkaz toho podpísaní, náležite na to splnomocnení, podpísali túto dohodu.
Dané v slovenskom a anglickom jazyku, pričom obidve znenia sú rovnako autentické.
V prípade odlišností výkladu jednotlivých jazykových znení je rozhodujúce anglické znenie.
Za vládu Slovenskej republiky:



Ivan Mikloš v. r.



Za vládu Kajmanských ostrovov:



Kenneth Jefferson v. r.

Príloha k dohode

Zoznam súvisiacich subjektov
Na účely článku 7 sa za „súvisiaci subjekt, ktorý koná ako správny orgán alebo ktorého úloha je uznávaná medzinárodnou zmluvou“, považujú tieto subjekty:
Subjekty v rámci Európskej únie
Belgicko
– Vlaams Gewest (Flámsky región)
– Région wallonne (Valónsky región)
– Région bruxelloise/Brussels Gewest (Bruselský región)
– Communauté française (Francúzske spoločenstvo)
– Vlaamse Gemeenschap (Flámske spoločenstvo)
– Deutschsprachige Gemeinschaft (Nemecky hovoriace spoločenstvo)
Španielsko
– Xunta de Galicia (vláda autonómneho spoločenstva Galície)
– Junta de Andalucía (vláda autonómneho spoločenstva Andalúzie)
– Junta de Extremadura (vláda autonómneho spoločenstva Estremadury)
– Junta de Castilla-La Mancha (vláda autonómneho spoločenstva Kastílie-La Mancha)
– Junta de Castilla-León (vláda autonómneho spoločenstva Kastílie-León)
– Gobierno Foral de Navarra (vláda autonómneho spoločenstva Navarry)
– Govern de les Illes Balears (vláda autonómneho spoločenstva Baleárskych ostrovov)
– Generalitat de Catalunya (vláda autonómneho spoločenstva Katalánska)
– Generalitat de Valencia (vláda autonómneho spoločenstva Valencie)
– Diputación General de Aragón (vláda autonómneho spoločenstva Aragónska)
– Gobierno de las Islas Canarias (vláda autonómneho spoločenstva Kanárskych ostrovov)
– Gobierno de Murcia (vláda autonómneho spoločenstva Murcie)
– Gobierno de Madrid (vláda autonómneho spoločenstva Madridu)
– Gobierno de la Comunidad Autónoma del País Vasco/Euzkadi (vláda autonómneho spoločenstva Baskicka)
– Diputación Foral de Guipúzcoa (regionálna rada Guipúzcoy)
– Diputación Foral de Vizcaya/Bizkaia (regionálna rada Biskajska)
– Diputación Foral de Alava (regionálna rada Alavy)
– Ayuntamiento de Madrid (mestská rada Madridu)
– Ayuntamiento de Barcelona (mestská rada Barcelony)
– Cabildo Insular de Gran Canaria (ostrovná rada Gran Canarie)
– Cabildo Insular de Tenerife (ostrovná rada Tenerife)
– Instituto de Crédito Oficial (Verejný úverový ústav)
– Instituto Catalán de Finanzas (Finančný ústav Katalánska)
– Instituto Valenciano de Finanzas (Finančný ústav Valencie)
Grécko
– (Národný telekomunikačný úrad)
– (Národná železničná spoločnosť)
– (Štátna elektrárenská spoločnosť)
Francúzsko
– La Caisse d´amortissement de la dette sociale (CADES) (Fond na úhradu dlhu sociálneho zabezpečenia)
– L´Agence française de développement (AFD) (Francúzska rozvojová agentúra)
– Réseau Ferré de France (RFF) (Francúzska železničná sieť)
– Caisse Nationale des Autoroutes (CNA) (Národný diaľničný fond)
– Assistance publique Hôpitaux de Paris (APHP) (Zväz verejných nemocníc parížskej oblasti)
– Charbonnages de France (CDF) (Ústredie francúzskych štátnych spoločností na ťažbu čierneho uhlia)
– Entreprise miničre et chimique (EMC) (Štátna ťažobná a chemická spoločnosť)
Taliansko
– regióny
– provincie
– mestá a obce
– Cassa Depositi e Prestiti (Fond vkladov a pôžičiek)
Lotyšsko
– Pašvaldības (miestne samosprávy)
Poľsko
– gminy (obce)
– powiaty (okresy)
– województwa (vojvodstvá)
– związki gmin (združenia obcí)
– związki powiatów (združenia okresov)
– związki województw (združenia vojvodstiev)
– miasto stołeczne Warszawa (hlavné mesto Varšava)
– Agencja Restrukturyzacji i Modernizacji Rolnictwa (Agentúra pre reštrukturalizáciu a modernizáciu poľnohospodárstva)
– Agencja Nieruchomości Rolnych (Agentúra pre poľnohospodársky majetok)
Portugalsko
– Regiăo Autónoma da Madeira (autonómna oblasť Madeira)
– Regiăo Autónoma dos Açores (autonómna oblasť Azory)
– mestá a obce
Slovensko
– mestá a obce
– Železnice Slovenskej republiky
– Štátny fond cestného hospodárstva
– Slovenské elektrárne
– Vodohospodárska výstavba
Medzinárodné subjekty
– Európska banka pre obnovu a rozvoj
– Európska investičná banka
– Ázijská rozvojová banka
– Africká rozvojová banka
– Svetová banka (Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj /Medzinárodný menový fond)
– Medzinárodné finančné združenie
– Medziamerická rozvojová banka
– Rozvojová banka Rady Európy
– Euratom
– Európske spoločenstvo
– Andské rozvojové združenie
– Eurofima
– Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ
– Nordická investičná banka
– Karibská rozvojová banka
Ustanovenia článku 7 sa nedotýkajú medzinárodných záväzkov, ktoré zmluvné strany mohli uzavrieť vo vzťahu k uvedeným medzinárodným subjektom.
Subjekty v tretích krajinách
Subjekty, ktoré spĺňajú tieto kritériá:
1.
Subjekt sa podľa vnútroštátnych kritérií jednoznačne považuje za verejný subjekt.
2.
Taký verejný subjekt je nekomerčným výrobcom, ktorý spravuje a financuje skupinu činností, najmä poskytovaním nekomerčných tovarov a služieb určených v prospech spoločenstva, ktoré účinne kontroluje štátna správa.
3.
Taký verejný subjekt je veľkým a pravidelným emitentom dlhu.
4.
Príslušný štát je schopný garantovať, že taký verejný subjekt nebude vykonávať predčasnú úhradu v prípade klauzúl o hrubej sume.