k zákonu č.
338/2000 Z. z. v znení zákona č.
179/2008 Z. z.ZOZNAM KAPITÁNSKYCH OSVEDČENÍ
Kapitánske osvedčenia pre vodné cesty námorného charakteru
brevet de căpitan fluvial categoria A (kapitánske osvedčenie A) (v súlade s nariadením ministra verejných prác, dopravy a bytovej výstavby č. 984/04. 07. 2001, ktorým sa schvaľuje nariadenie týkajúce sa vnútroštátnych osvedčení o spôsobilosti personálu riečnej plavby, M.Of., p. I, nr. 441/6. VIII. 2001).
„Brevet de conduite A (arreté royal no ... du ...)“/„Vaarbevet A (Koninklijk Besluit nr....van...)“.
Spolková republika Nemecko
„Schifferspatent“ s dodatočnou platnosťou pre „Seeschiffahrtsstraßen“ (Binnenschifferpatentverordnung 7. 12. 1981).
Certificat général de capacité de catégorie „A“ s odtlačkom pečiatky označujúcim platnosť osvedčenia pre vodné cesty skupiny A (Zóna 2) (décret du 23 juillet 1991, Journal officiel du 28 juillet 1991),
„Certificats spéciaux de capacité“ s odtlačkom pečiatky označujúcim platnosť osvedčenia pre vodné cesty skupiny A (Zóna 2) (décret du 23 juillet 1991, Journal officiel du 28 juillet 1991).
„Groot Vaarbewijs II“ (Binnebschepenwet, Staatsblad 1981, nr. 678).
LaivurinkirjaSkepparbrev,
Kuljettajankirja IFörarbrev I.
Bevis om behörighet som skeppare B,
Bevis om behörighet som skeppare A,
Bevis om behörighet som styrman B,
Bevis om behörighet som styrman A,
Bevis om behörighet som sjökapten.
Hajóskapitányi bizonyítvány (osvedčenie kapitána),
Hajóvezetői „A“ bizonyítvány (osvedčenie lodníka kategórie A) (v súlade s vyhláškou č. 15/2001 (IV. 27.) KöViM ministra dopravy a vodného hospodárstva o osvedčeniach v oblasti lodnej dopravy).
Patent żeglarski kapitana żeglugi śródlądowej – kategórii A (osvedčenie lodníka kategórie A) (v súlade s vyhláškou ministra infraštruktúry z 23. januára 2003 o odborných kvalifikáciách a o počte členov posádky plavidiel vo vnútrozemskej plavbe).
Kapitánske osvedčenia pre ostatné vodné cesty Spoločenstva s výnimkou Rýna, Leku a Waalu
способност „Капитан вътрешно плаване“ (osvedčenie o spôsobilosti kapitána vnútrozemskej plavby)
Свидетелство за правоспособност „Щурман вътрешно плаване“ (osvedčenie o spôsobilosti hliadkujúceho dôstojníka vnútrozemskej plavby) (Наредба № 6 от 25. 7. 2003 г. на министъра на транспорта и съобщенията за компе- тентност на морските лица в Република България, обн. ДВ, бр.83 от 2003 г. V súlade s nariadením ministra dopravy a komunikácií o spôsobilosti námorníkov v Bulharskej republike č. 6 z 25. júla 2003, DV č. 83/2003).
brevet de căpitan fluvial categoria B (kapitánske osvedčenie B) (v súlade s nariadením ministra verejných prác, dopravy a bytovej výstavby č. 984/04.07.2001, ktorým sa schvaľuje nariadenie týkajúce sa vnútroštátnych osvedčení o spôsobilosti personálu riečnej plavby, M.Of., p. I, nr. 441/6.VIII.2001).
„Brevet de conduite B (arreté royal no …du…)“/„Vaarbrevet B (Koninklijk Besluit nr.…van…)“.
Spolková republika Nemecko
“Schifferpatent„ (Binnenschifferpatentverordnung 7. 12. 1981).
Certificat général de capacité de catégorie „A“, bez odtlačku pečiatky označujúceho platnosť osvedčenia pre vodné cesty skupiny A (Zóna 2) (décret du 23 juillet 1991, Journal officiel du 28 juillet 1991),
„Certificats spéciaux de capacité“ bez odtlačku pečiatky označujúceho platnosť osvedčenia pre vodné cesty skupiny A (Zóna 2) (décret du 23 juillet 1991, Journal officiel du 28 juillet 1991).
„Groot Vaarbewijs I“ (Binnenschepenwet, Staatsblad 1981, nr. 678).
LaivurinkirjaSkepparbrev,
Kuljettajankirja IFörarbrev I.
Bevis om behörighet som skeppare B,
Bevis om behörighet som skeppare A,
Bevis om behörighet som styrman B,
Bevis om behörighet som styrman A,
Bevis om behörighet som sjökapten.
Průkaz způsobilosti kapitána a průkaz způsobilosti kormidelníka (zákon z 25. mája 1995 o vnútrozemskej plavbe (114/1995 Sb.) a vyhláška Ministerstva dopravy zo 14. septembra 1995 o spôsobilosti osôb viesť a prevádzkovať plavidlá (224/1995 Sb.)).
Siseveelaeva laevajuhi diplom.
Vidaus vandenu transporto specialisto laipsnio diplomas (podľa nariadenia č. 161 z 15. mája 2001 ministra dopravy a telekomunikácií o pravidlách vydávania diplomov a osvedčení o odbornej spôsobilosti odborníkov vnútrozemskej vodnej dopravy).
Hajóskapitányi bizonyítvány (osvedčenie kapitána),
Hajóvezetoi ,A’ bizonyítvány (osvedčenie lodníka kategórie A) (v súlade s vyhláškou č. 15/2001 (IV. 27.) KöViM ministra dopravy a vodného hospodárstva o osvedčeniach v oblasti lodnej dopravy).
Patent żeglarski kapitana żeglugi śródlądowej – kategorii B (osvedčenie lodníka kategórie B) (v súlade s vyhláškou ministra infraštruktúry z 23. januára 2003 o odbornej kvalifikácii a o počte členov posádky plavidiel vo vnútrozemskej plavbe).
Lodný kapitán II. triedy,
(Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č.
12/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalifikačných predpokladoch, o overovaní odbornej spôsobilosti člena posádky plavidla a vodcu malého plavidla a vzory preukazov odbornej spôsobilosti členov posádky plavidla v znení neskorších predpisov (podľa § 30 ods. 7 a
§ 31 ods. 3 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov)).
k zákonu č.
338/2000 Z. z. v znení zákona č.
179/2008 Z. z.ZOZNAM VODNÝCH CIEST V RÁMCI SPOLOČENSTVA GEOGRAFICKY ROZDELENÝCH NA ZÓNY 1, 2, 3 a 4
Spolková republika Nemecko
Ems: od priamky spájajúcej majáky Delfzijl a Knock smerom na voľné more až po severnú zemepisnú šírku 53° 30˝ „a východnú zemepisnú dĺžku 6° 45ν “ (t. j. kúsok mimo prekládkovej oblasti na prepravcov suchých nákladov v Alte Ems, so zreteľom na zmluvu o spolupráci Ems-Dollart).
Časť Pomoranskej zátoky na juh od trasy spájajúcej Nord Perd na Rujane a maják Niechorze.
Časť Gdanskej zátoky na juh od trasy spájajúcej maják Hel a vstupnú bóju prístavu Baltijsk.
Spolková republika Nemecko
Ems: od priamky vedúcej od vstupu do prístavu smerom na Papenburg cez Ems, ktorá spája čerpaciu stanicu Diemen (Diemer Schöpfwerk) a otvor hrádze pri Halte až po priamku spájajúcu majáky Delfzijl a Knock, so zreteľom na zmluvu o spolupráci Ems-Dollart.
Jade: do priestoru ohraničeného priamkou spájajúcou horné svetlo Schillighörnu a kostolnú vežu v Langwardene.
Weser: od železničného mosta v Brémach po priamku spájajúcu kostolné veže v Langwardene a Kappele s vedľajším ramenom Schweiburgu, vrátane vedľajších ramien Kleine Weser, Rekumder-Loch a Rechter Nebenarm.
Labe: od dolnej hranice prístavu Hamburg po priamku spájajúcu svetelný maják Döse a severozápadný bod Hohe Ufer (Dieksand) s prítokmi Este, Lühe, Schwinge, Oste, Pinnau, Krückau a Stör (v každom prípade od hrádze po ústie), vrátane Nebenelbe.
Meldofer Bucht: vo vnútri priestoru ohraničeného priamkou spájajúcou severozápadný bod Hohe Ufer (Dieksand) a západné čelo prístavnej hrádze Büsum.
Flensburger Förde: vo vnútri priestoru ohraničeného priamkou spájajúcou maják Kekenis a Birknack.
Eckernförder Bucht: vo vnútri priestoru ohraničeného priamkou spájajúcou Bocknis-Eck so severozápadným okrajom pevniny v Dänisch Nienhof.
Kieler Förde: vo vnútri priestoru ohraničeného priamkou spájajúcou maják Bülk a námorný pamätník Laboe.
Leda: od vstupu do vonkajšieho prístavu morskej plavebnej komory Leer po ústie.
Hunte: od prístavu Oldenburg a 200 m po prúde od Amalienbrücke v Oldenburgu k ústiu.
Lesum: od železničného mosta Bremen-Burg k ústiu.
Este: od priepuste hrádze Buxtehude po hrádzu Este.
Lühe: od mlyna 250 m proti prúdu od cestného mosta Marschadamm-Horneburg po hrádzu Lühe.
Schwinge: od mosta pre chodcov po prúde od veže Güldenstern pri Stade po hrádzu Schwinge.
Freiburger-Hafenpriel: od priepustí Freiburg/Labe po ústie.
Oste: od mlynskej hrádze Bremervörde po hrádzu Oste.
Pinnau: od železničného mosta Pinneburg po hrádzu Pinnau.
Krückau: od vodného mlyna Elmshorn po hrádzu Krückau.
Stör: od Pegel Rensing po hrádzu Stör.
Eider: od Gieselauského kanála po hrádzu Eider.
Nord-Ostsee-Kanal (Kielský kanál): od priamky spájajúcej čelá Brunsbüttelských prístavných hrádzí po priamku spájajúcu Kiel-Holtenauské vstupné svetlá a Schirnauer See, Bergstedter See, Audorfer See, Obereidersee s Enge, Achterwehrerský kanál a Flemhuder See.
Trave: od železničného mosta a Holstenského mosta (Stadttrave) v Lübecku po priamku spájajúcu dve vonkajšie čelá prístavných hrádzí v Travemünde a Pötenitzer Wiek a Dassower See.
Schlei: vo vnútri priestoru ohraničeného priamkou spájajúcou Schleimündské čelá prístavnej hrádze.
Seine: po prúde od mosta Jeanne d’Arc v Rouen.
Garonne a Gironde: po prúde od kamenného mosta v Bordeaux.
Rhône: po prúde od Trinquetaillského mosta v Arles a za, smerom na Marseille.
Waddenzee: vrátane spojení so Severným morom.
Ijsselmeer: vrátane Markermeer a Ijmeer okrem Gouwzee.
Rotterdam Waterweg a Scheur.
Haringvliet a Vuile Gat: vrátane vodných ciest medzi Goeree-Overflakkee na jednej strane a Voorne-Putten a Hoekse Waard na druhej.
Grevelingen a Brouwershavense Gat: vrátane všetkých vodných ciest medzi Schouwen-Duiveland a Goeree-Overflakkee.
Keten, Mastgat, Zijpe Eastern Scheldt a Roompot: vrátane vodných ciest medzi Walcheren, Noord-Beveland a Zuid-Beveland na jednej strane a Schouwen-Duiveland a Tholen na druhej strane, bez Scheldt-Rýnskeho kanála.
Scheldt a Western Scheldt a jeho ústie na mori; vrátane vodných ciest medzi Zeeland Flanders na jednej strane a Walcheren a Zuid-Bevelend na strane druhej, okrem Scheldt-Rýnskeho kanála.
Trollhätte kanal a Gäta älv.
Námorný Scheldt (po prúde od Antverpského otvoreného kotviska).
Spolková republika Nemecko
Dunaj: od Kelheimu (414,60 km) po nemecko-rakúsku hranicu.
Rhine: od nemecko-švajčiarskej hranice po nemecko-holandskú hranicu.
Labe: od ústia Labsko-Seitenského kanála po dolnú hranicu Hamburského prístavu.
Sneekermeer, Koevordermeer, Heegermeer, Fluessen, Slotermeer, Tjeukemeer, Beulakkerwijde, Belterwijde, Ramsdiep, Ketelmeer, Zwartemeer, Veluwemeer, Eemmeer, Alkmaardermeer, Gouwzee, Buiten IJ, afgesloten IJ, Noordzeekanaal, prístav IJmuiden, Rotterdamská prístavná oblasť, Nieuwe Maas, Noord, Oude Maas, Beneden Merwede, Nieuwe Merwede, Dordtsche Kil, Boven Merwede, Waal, Bijlandschský kanál, Boven Rijn, Pannersdenschský kanál, Geldersche IJssel, Neder Rijn, Lek, kanál Amsterdam-Rýn, Veerse Meer, Scheldtsko-Rýnsky kanál až po ústie vo Volkerak, Amer, Bergsche Maas, Meuse pod Venlo.
Dunaj od rakúsko-nemeckých hraníc až po rakúsko-slovenské hranice.
Labe: od plavebnej komory Ústí nad Labem-Střekov po plavebnú komoru Lovosice.
Vodné nádrže: Baška, Brněnská (Kníničky), Horka (Stráž pod Ralskem), Hracholusky, Jesenice, Nechranice, Olešná, Orlík, Pastviny, Plumov, Rozkoš, Seč, Skalka, Slapy, Těrlicko, Žermanice.
Vnútrozemské jazerá: Oleksovice, Svět, Velké Dářko.
Dunaj: od rkm 1 812 po rkm 1 433.
Dunaj Moson: od rkm 14 po rkm 0.
Dunaj Szentendre: od rkm 32 po rkm 0.
Dunaj Ráckeve: od rkm 58 po rkm 0.
Rieka Tisa: od rkm 685 po rkm 160.
Rieka Dráva: od rkm 198 po rkm 70.
Rieka Bodrog: od rkm 51 po rkm 0.
Rieka Ketts Körös: od rkm 23 po rkm 0.
Rieka Hármas Körös: od rkm 91 po rkm 0.
Prieplav Sió: od rkm 23 po rkm 0.
rieka Biebrza od ústia kanálu Augustowski po ústie do rieky Narew.
rieka Brda od vyústenia kanálu Bydgoski po ústie do rieky Wisła.
rieka Bug od ústia rieky Muchawiec po ústie do rieky Narew.
jazero Dąbie po hranicu s vnútrozemskými morskými vodami.
kanál Augustowski od spojenia s riekou Biebrza po štátnu hranicu vrátane jazier ležiacich pozdĺž neho.
kanál Bartnicki od jazera Ruda Woda po jazero Bartężek vrátane jazera Bartężek.
kanál Elbląski od jazera Druzno po jazero Jeziorak a jazero Szeląg Wielki vrátane týchto jazier a jazier pozdĺž kanálu, a bočná vodná cesta splavná v smere na Zalewo od jazera Jeziorak k jazeru Ewingi vrátane týchto jazier.
kanál Gliwicki spolu s kanálom Kędzierzyński.
kanál Jagielloński od spojenia s riekou Elbląg po rieku Nogat.
kanál Ślesiński vrátane jazier ležiacich pozdĺž neho a jazero Gopło.
rieka Martwa Wisła od rieky Wisła v Przegaline po hranicu s vnútrozemskými morskými vodami.
rieka Narew od ústia rieky Biebrza po ústie do rieky Wisła vrátane jazera Zegrzyński.
rieka Nogat od rieky Wisła po ústie do zátoky Wisła.
horný tok rieky Noteć od jazera Gopło po spojenie s kanálom Górnonotecki a kanál Górnonotecki, dolný tok rieky Noteć od napojenia kanálu Bydgoski po ústie do rieky Warta.
rieka Nysa Łużycka od mesta Gubin po ústie do rieky Odra.
rieka Odra od mesta Racibórz po spojenie s riekou Východná Odra, ktorá sa od prepojenia Klucz-Ustowo stáva riekou Regalica, spolu s touto riekou a jej bočnými ramenami po jazero Dąbie, ako aj vedľajší tok rieky Odra od plavebnej komory Opatowice po komoru v meste Wrocław.
rieka Západná Odra od hate vo Widuchowej (704,1 km rieky Odra) po hranicu vnútrozemských morských vôd spolu s vedľajšími ramenami, ako aj prepojenie Klucz-Ustowo spájajúce rieku Východná Odra s riekou Západná Odra.
rieka Parnica a Parnické prepojenie od rieky Západná Odra po hranicu s vnútrozemskými morskými vodami.
rieka Pisa od jazera Roś po ústie do rieky Narew.
rieka Szkarpawa od rieky Wisła po ústie do zátoky Wisła.
rieka Warta od zátoky Ślesiński po ústie rieky Odra.
Sústava Wielkie Jeziora Mazurskie, ktorá zahŕňa jazerá prepojené riekami a kanálmi od jazera Roś (vrátane) v meste Pisz po jazero Mamry v meste Węgorzewo, spolu s jazerami: Seksty, Mikołajskie, Tałty, Tałtowisko, Kotek, Szymon, Szymoneckie, Jagodne, Boczne, Tajty, Kisajno, Dargin, Łabap, Kirsajty a Święcajty, vrátane kanálu Giżycki a kanálu Niegociński ako aj kanálu Piękna Góra, a bočná vodná cesta od jazera v meste Ryńskie (vrátane) v Ryn po jazero Nidzkie (na 3 km tvorí hranicu chránenej prírodnej oblasti “Jezioro Nidzkie„), spolu s jazerami: Bełdany, Guzianka Mała a Guzianka Wielka.
rieka Wisła od ústia rieky Przemsza po spojenie s kanálom Łączańskiako aj od ústia tohto kanálu v Skawine po ústie rieky Wisła do Gdanskej zátoky, s výnimkou vodnej nádrže Włocławski.
Dunaj: od Devína (rkm 1880,26) po slovensko-maďarskú hranicu.
Dunaj: od rkm 845 650 po rkm 374 100.
Dunaj: od hranice Srbska a Čiernej Hory s Rumunskom (1 075 km) po Čierne more na prítoku Suliny,
Kanál Dunaj – Čierne more (dĺžka 64 410 km): od križovatky s riekou Dunaj na 299 300. km Dunaja pri Cernavode (64. km a 410. km kanála) po prístav Konstanca juh – Agigea („0.“ km kanála),
Kanál Poarta Alb – Midia Nvodari (dĺžka 34 600 km): od križovatky s kanálom Dunaj – Čierne more na 29. km a 410. km pri Porta Albe (27. km a 500. km kanála) po prístav Midia („0.“ km kanála).
Celá belgická sieť bez vodných ciest v zóne 3.
Spolková republika Nemecko
Všetky spolkové vodné cesty okrem tých, čo sú v zónach 1, 2 a 3.
Celá francúzska sieť okrem vodných ciest v zónach 1, 2 a 3.
Všetky ostatné rieky, kanály a vnútorné moria, ktoré nie sú vymenované v zónach 1, 2 a 3.
Rieka Po: od Piacenza po ústie.
Milánsko-Cremonský kanál, rieka Po: 15 km konečný úsek k Po.
Rieka Mincio: od Mantuy, Governolo k Po.
Ferrarská vodná cesta: od Po (Pontelagoscuro), Ferrara po Porto Garibaldi.
Kanály Brondolo a Valle: od východného Po do Benátskej zátoky.
Kanál Fissero – Tartaro – Canalbianco: od Adrie po východné Po.
Benátske pobrežie: od Benátskej zátoky po Grado.
Luxemburské veľkovojvodstvo
Všetky ostatné rieky, kanály a jazerá, ktoré nie sú uvedené v zónach 1, 2 a 3.
Všetky ostatné vodné cesty neuvedené v zónach 1, 2 a 3.
Celá litovská sieť vodných ciest.
Všetky ostatné vodné cesty neuvedené v zónach 2 a 3.
Všetky ostatné vodné cesty neuvedené v zónach 1, 2 a 3.
Všetky ostatné vodné cesty neuvedené v zóne 3.
Všetky ostatné vodné cesty neuvedené v zóne 3.“.