ČLENENIE A NÁLEŽITOSTI ZÁVEREČNEJ SPRÁVY
A. Základné údaje
1. Cieľ geologickej úlohy a údaje o území
1.2 Údaje o projekte a jeho zmenách, prípadne o určení prieskumného územia
2. Charakteristika skúmaného územia a doterajšia geologická preskúmanosť
3. Postup riešenia geologickej úlohy
3.1 Údaje o realizovaných geologických prácach a použitej metodike
4. Výsledky riešenia geologickej úlohy
4.1 Výsledky a nové geologické poznatky vrátane tých, ktoré nesúvisia s cieľmi projektu
4.2 Hodnotenie výsledkov z hľadiska cieľov projektu
4.3 Ekonomický prínos riešenia vo vzťahu k odôvodneniu geologickej úlohy v projekte
5. Závery a odporúčania
6. Údaje o uložení geologickej dokumentácie a osobitných správ, návrh na škartáciu, ako aj na zabezpečenie, údržbu a likvidáciu geologických diel a geologických objektov
7. Zoznam použitej literatúry a osobitných prameňov
B. Výpočet zásob ložiska nerastov
1. Priestorová charakteristika ložiska
1.1 Začlenenie ložiska do geologického regiónu
1.2 Opis ložiska a jeho uloženie
1.3 Vnútorná stavba ložiska
1.4 Sprievodné nerasty
2. Akostná a technologická charakteristika ložiska
2.1 Vymedzenie druhu nerastov a jej technologických typov
2.2 Akostná charakteristika nerastov a jej technologických typov a sprievodných surovín, hlavné a vedľajšie úžitkové a škodlivé zložky
2.3 Premenlivosť kvality nerastov
3. Hydrogeologická charakteristika
3.1 Hydrogeologická charakteristika územia
3.2 Zvodnené vrstvy, vplyv tektoniky a skrasovatenia na hydrogeologické pomery ložiska a výskyty krasových vôd
3.3 Riešenie vzťahu zvodnenia ložiska k nadložiu a podložiu a k jeho okoliu
3.4 Chemické zloženie vôd, možné zdroje znečistenia
3.5 Výpočet prítokov vôd pri otvorení ložiska a jeho dobývaní, oblasť hydraulického vplyvu odvodnenia
4. Spôsob spracovania a výsledkov výpočtu zásob
4.1 Metodika výpočtu, základné parametre vo vzťahu k podmienkam využiteľnosti zásob
4.2 Výsledky kontrolných skúšok
4.3 Zásady geometrizácie, extrapolácie a zaradenia zásob do kategórií
4.4 Tabuľka výpočtov, celkové výsledky výpočtu a porovnanie s predchádzajúcim výpočtom
4.5 Odborný odhad prognóznych zásob
5. Evidenčný list prognóznych zdrojov nerastov, náležitosti záverečnej správy podľa
§ 38 ods. 1 vyhlášky7. Podmienky využívania zásob a hodnotenie vzťahu k životnému prostrediu
8. Návrh na optimálne využitie ložiska a jeho hospodársky význam
C. Výpočet množstiev vôd
1. Hydrogeologická charakteristika skúmaného územia
2. Metodika výpočtu množstiev vôd
3. Podklady a údaje na výpočet množstiev podzemnej vody
1)3.1 Údaje klimatologické, hydrologické a hydrogeologické
3.2 Hydraulické vlastnosti hornín, hydrogeologická funkcia hornín, fyzikálne a chemické vlastnosti vody
3.3 Údaje o obehu a režime podzemnej vody vo vzťahu k povrchovej vode
3.4 Súčasné odbery podzemnej vody
4. Výpočet množstiev vôd
4.1 Vlastný výpočet množstiev vôd
4.2 Vyhodnotenie akosti vôd, možného znečistenia a návrh úpravy podzemnej vody
4.3 Kategorizácia a využiteľnosť množstiev podzemnej vody
5. Podmienky ochrany a využívania podzemnej vody
5.1 Ochrana množstva a akosti vôd, návrh ochranných pásem
5.2 Vplyv využívania zdroja podzemnej vody na životné prostredie
6. Záver
D. Prílohy k záverečnej správe a výpočtu zásob
1. Situačná mapa skúmaného územia s označením čísla mapového listu
2. Geologická mapa skúmaného územia
3. Geologické mapy a rezy (vrátane mapy dokumentačných bodov)
4. Mapy a rezy blokov dokumentujúce výpočet zásob ložiska nerastov
5. Mapy prognóznych zdrojov nerastov
6. Podmienky využiteľnosti zásob výhradných ložísk alebo množstiev vôd
7. Súhrnná geologická dokumentácia vrtov, banských diel a pod., grafy meraní a čerpacích skúšok, údaje získané
rozbormi vzoriek dokumentujúce textové
časti A až CPoznámka:
Jeden exemplár záverečnej správy sa odovzdáva organizácii poverenej Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky výkonom štátnej geologickej služby. Ak ide o záverečnú správu s výpočtom množstiev vôd, odovzdáva sa ďalší exemplár záverečnej správy Slovenskému hydrometeorologickému ústavu v Bratislave. Ak ide o výpočet množstiev minerálnych vôd, odovzdáva sa jeden exemplár záverečnej správy Inšpektorátu kúpeľov a žriediel Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.
PODMIENKY HODNOTENIA PROGNÓZNYCH ZDROJOV NERASTOV
1. Prognózne zdroje nerastov sa odhadujú do hĺbok prístupných pre súčasné alebo výhľadové dobývanie podľa súčasných ekonomických, banskotechnických, technologických a iných podmienok, pričom sa prihliada aj na možné zmeny týchto podmienok v budúcnosti. Odhad sa vykoná v jednotkách hmotnosti alebo objemu s vymedzením prognóznej plochy.
2. Množstvo prognóznych zdrojov nerastov sa udáva na základe odborného odhadu v hraniciach veľkých regiónov, panví alebo ložiskových celkov v ich častiach.
3. Prognózne zdroje nerastov sa členia na
a) prognózne zdroje nerastov P 1, ktorých prítomnosť sa predpokladá na základe extrapolácie zásob a na základe pozitívneho hodnotenia ložiskových indícií a anomálií zistených pri geologickom mapovaní a geofyzikálnych, geochemických a iných prácach v panvách, revíroch alebo geologických regiónoch, kde sú známe ložiská rovnakého formačného a genetického typu; odhad prognóznych zdrojov nerastov a predstava o tvare a rozmeroch ložiskových telies, ich zložení a kvalite vychádzajú z analógie so známymi ložiskami nerastov,
b) prognózne zdroje nerastov P 2, ktorých prítomnosť sa na základe priaznivých stratigrafických, litologických, tektonických a paleogeografických predpokladov zistených v hodnotenej oblasti pri geologickom mapovaní a analýzou geofyzikálnych a geochemických údajov predpokladá v hodnotenej oblasti; odhad množstva a kvality prognóznych zdrojov nerastov vychádza z analógie s inými, podrobnejšie preskúmanými oblasťami, v ktorých sa zistili alebo overili ložiská rovnakého genetického a formačného typu.
POSTUP A SPÔSOB VÝPOČTU MNOŽSTIEV PODZEMNEJ VODY
Postup a spôsob výpočtu množstiev podzemnej vody v jednotlivých kategóriách
1. Pri množstvách podzemnej vody v kategórii C sa zisťuje:
1.1 Prírodné množstvo podzemnej vody, a to prírodné zdroje a prírodné zásoby podzemných vôd.
1.1.1 V hydrogeologických štruktúrach s prevažne voľnou hladinou podzemných vôd prírodné zdroje prostredníctvom hydrologickej bilancie a následných separačných metód rozčlenenia odtoku. V odôvodnených prípadoch sa stanovujú aj prírodné zásoby, a to objemovými metódami. Vyžaduje sa režimové pozorovanie v dĺžke minimálne jeden rok vo väzbe na dlhodobé rady pozorovaní.
1.1.2 V hydrogeologických štruktúrach s napätými zvodňami sa prírodné množstvá hodnotia objemovými a ďalšími metódami. V odôvodnených prípadoch sa vykonajú režimové pozorovania.
1.1.3 Skryté (cezhraničné) prítoky a odtoky podzemných vôd do hodnotených a z hodnotených hydrogeologických štruktúr uvedených v bode 1.1.1.
1.2 Využiteľné množstvo podzemnej vody vo väzbe na prírodné množstvo na takej úrovni, ktorá by umožňovala rozhodnúť o perspektívnosti odberov a posúdiť ich zabezpečenosť.
1.3 Perspektívne oblasti na vodohospodárske a iné využitie podzemnej vody s predpokladom využiteľného množstva vody určeného na základe potenciálnych, ekologicky prijateľných odberov z navrhovaných a existujúcich záchytných zariadení.
1.4 Kvalita podzemnej vody v širších regionálnych súvislostiach, ako aj z hľadiska využitia, úpravy a prípadne zneškodňovania vrátane vyhodnotenia relevantných informácií o kvalite povrchových vôd a zrážok.
1.5 Charakteristika zdrojov znečistenia, hydrogeologické aspekty ochrany množstva a kvality podzemnej vody.
1.6 Upozornenie na prípadné stretanie sa záujmov s orgánmi a organizáciami, ktorých činnosť ovplyvňuje množstvo a kvalitu podzemnej vody.
1.7 Vzťah novozískaných poznatkov k platnej hydrogeologickej rajonizácii.
2. Pri množstvách podzemnej vody v kategórii B sa zisťuje:
2.1 Najvhodnejšie záchytné územia na odber podzemnej vody na základe realizovaných geologických prác.
2.2 Využiteľné množstvo podzemnej vody určené na základe vyhodnotenia hydrogeologických pomerov, najmä priestorovej charakteristiky hydrogeologických kolektorov, hydraulických parametrov a okrajových podmienok určených na základe poloprevádzkových hydrodynamických skúšok, režimu podzemnej vody z minimálne dvojročného obdobia pozorovaní a vyhodnotenia vzťahu podzemných a povrchových vôd.
2.3 Technické podmienky odberu podzemnej vody.
2.4 Ovplyvnenie prírodných pomerov odbermi s ohľadom na ekologické podmienky.
2.5 Kvalita podzemnej vody s takou presnosťou, aby bolo možné riešiť otázky zachytávania podzemnej vody vo vodárenských lokalitách, v geotermálnych lokalitách a zároveň riešiť zneškodňovanie odpadových vôd.
2.6 Prognóza vývoja výdatnosti, hladiny a kvality podzemnej vody.
2.7 Návrh kvantitatívnej a kvalitatívnej ochrany podzemnej vody a ochranných pásem záchytných zariadení.
2.8 Návrh prevádzkového pozorovania výdatnosti, hladiny a akosti podzemnej vody v záchytnom území.
3. Pri množstvách podzemnej vody v kategórii A sa zisťuje:
3.1 Využiteľné množstvo podzemnej vody na základe vyhodnotenia realizovaných geologických prác a minimálne trojročného prevádzkového pozorovania výdatnosti, hladiny a akosti podzemnej vody v záchytnom území.
3.2 Zdroje znečistenia a ich vplyv na kvalitu podzemnej vody.
3.3 Ochrana podzemnej vody.
3.4 Požiadavky na úpravu kvality podzemnej vody.
3.5 Účinok trvalého odberu využiteľného množstva vody na kvantitu a kvalitu podzemných vôd, povrchových vôd, prípadne na ďalšie zložky životného prostredia.
3.6 Návrh na spresnenie ochranných pásem záchytných zariadení vyplývajúci z výsledkov revízie ochranných opatrení určených v kategórii B.
3.7 Spresnený návrh na prevádzkové pozorovanie využívania podzemnej vody, jeho vplyvu na životné prostredie a na zneškodnenie odpadových vôd.