Čakajte prosím...
A A A

Hľadaný výraz nenájdený

Hľadaný § nenájdený

138/2001 Z. z. v znení účinnom od 1. 5. 2001
138
VYHLÁŠKA
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
z 30. marca 2001
o Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 13 ods. 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny ustanovuje:

§ 1

Územie Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty

(1)
Územie Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty1) (ďalej len „chránená krajinná oblasť“) sa nachádza v katastrálnych územiach Vajnory, Rača, Vinohrady, Devín, Dúbravka, Devínska Nová Ves, Lamač, Záhorská Bystrica I, Záhorská Bystrica III, Marianka, Borinka, Stupava, Mást II, Lozorno, Jabloňové, Turecký vrch, Pernek, Kuchyňa, Rohožník, Sološnica, Plavecké Podhradie, Plavecký Mikuláš, Svätý Jur, Neštich, Grinava, Limbach, Pezinok, Malé Tŕnie, Veľké Tŕnie, Modra, Dubová, Píla, Častá, Doľany, Dolné Orešany, Horné Orešany, Lošonec, Smolenice, Smolenická Nová Ves, Buková, Trstín, Horná Krupá, Naháč, Dechtice, Dobrá Voda, Dlhá, Chtelnica, Dolný Lopašov, Kočín, Lančár, Prašník, Šípkové, Šterusy, Plavecký Peter, Prievaly, Rozbehy, Cerová-Lieskové, Jablonica, Hradište pod Vrátnom, Brezová pod Bradlom, Košariská, Krajné, Podolie, Častkovce, Čachtice, Nové Mesto nad Váhom, Horné Bzince, Hrušové, Višňové a Hrachovište.
(2)
Chránená krajinná oblasť má výmeru 64 610,1202 ha; jej územie je vymedzené v prílohe.

§ 2

Dokumentácia

Mapy, v ktorých sú zakreslené hranice chránenej krajinnej oblasti, sú uložené na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky, na Krajskom úrade v Bratislave, na Krajskom úrade v Trnave, na Krajskom úrade v Trenčíne, na Okresnom úrade v Bratislave III, na Okresnom úrade v Bratislave IV, na Okresnom úrade v Malackách, na Okresnom úrade v Pezinku, na Okresnom úrade v Trnave, na Okresnom úrade v Senici, na Okresnom úrade v Piešťanoch, na Okresnom úrade v Myjave a na Okresnom úrade v Novom Meste nad Váhom.

§ 3

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 64/1976 Zb., ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Malé Karpaty v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z.

§ 4

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. mája 2001.
László Miklós v. r.
Poznámky
1)
Príloha č. 1 k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.

Príloha k vyhláške č. 138/2001 Z. z.

VYMEDZENIE ÚZEMIA CHRÁNENEJ KRAJINNEJ OBLASTI MALÉ KARPATY
Územie chránenej krajinnej oblasti sa nachádza na území Bratislavského kraja v okresoch Bratislava III (katastrálne územia Vajnory, Rača, Vinohrady) a Bratislava IV (katastrálne územia Devín, Dúbravka, Devínska Nová Ves, Lamač, Záhorská Bystrica I), v okrese Malacky (katastrálne územia Marianka, Záhorská Bystrica III, Borinka, Stupava, Mást II, Lozorno, Jabloňové, Turecký vrch, Pernek, Kuchyňa, Rohožník, Sološnica, Plavecké Podhradie, Plavecký Mikuláš) a v okrese Pezinok (katastrálne územia Neštich, Svätý Jur, Grinava, Limbach, Pezinok, Malé Tŕnie, Veľké Tŕnie, Modra, Dubová, Píla, Častá, Doľany), na území Trnavského kraja v okrese Trnava (katastrálne územia Dolné Orešany, Horné Orešany, Lošonec, Smolenice, Smolenická Nová Ves, Buková, Trstín, Horná Krupá, Naháč, Dechtice, Dobrá Voda, Dlhá), v okrese Piešťany (katastrálne územia Chtelnica, Dolný Lopašov, Kočín, Lančár, Prašník, Šípkové, Šterusy) a v okrese Senica (katastrálne územia Plavecký Peter, Prievaly, Rozbehy, Cerová-Lieskové, Jablonica, Hradište pod Vrátnom) a na území Trenčianskeho kraja v okrese Myjava (katastrálne územia Brezová pod Bradlom, Košariská, Krajné) a v okrese Nové Mesto nad Váhom (katastrálne územia Podolie, Častkovce, Čachtice, Nové Mesto nad Váhom, Horné Bzince, Hrušové, Višňové, Hrachovište).
Územie chránenej krajinnej oblasti je vymedzené v katastrálnych mapách so stavom katastra nehnuteľností k 1. augustu 1997 a v lesníckych organizačných mapách M 1 : 25 000, vypracovaných pre lesné hospodárske celky Železná Studienka, Rača, Pezinok, Modra, Píla, Majdán, Trstín, Dechtice, Chtelnica, Vrbové, Nové Mesto nad Váhom, Stará Turá, Stupava, Lozorno, Sološnica a Jabloňové. Hranica chránenej krajinnej oblasti bola z uvedených máp prenesená do Základnej mapy Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000 do mapových listov (stav k 1. januáru 1990):
34-42             Kúty,
34-44             Malacky,
35-14             Nové Mesto nad Váhom,
35-31             Senica,
35-32             Piešťany,
35-33             Trnava,
44-21             Devínska Nová Ves,
44-22              Bratislava-sever,
44-23, 24, 42 Bratislava.
Podrobné vymedzenie územia chránenej krajinnej oblasti je dané zoznamom parciel za jednotlivé katastrálne územia a vymedzením v katastrálnych mapách.
Územie chránenej krajinnej oblasti pozostáva z časti Devínske Karpaty, časti Pezinské Karpaty a Brezovské Karpaty a časti Čachtické Karpaty.
I.
Devínske Karpaty
Hranica časti Devínske Karpaty vychádza z východiskového bodu Dúbravská Hlavica (kóta 357 v katastrálnom území Dúbravka), odkiaľ pokračuje severným a severozápadným smerom hranicou lesných porastov ponad Štokeravský kameňolom, ďalej západným smerom okrajom lesa ponad kameňolom Srdce, potom cestou a okrajom lesa západným smerom, križuje cestu k vodárni a obchádza kótu Slovinec zo severnej a západnej strany, kadiaľ vedie v krátkom úseku popri štátnej ceste Devínska Nová Ves - Devín. Za kameňolomom Srdce hranica odbočuje a ponad záhradkársku osadu vedie juhojuhovýchodným a južným smerom, pričom až po časť Merice v katastrálnom území Devín je hranica na tomto úseku totožná s hranicou Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla. Od kóty 238 hranica prechádza poľnou cestou východným a južným smerom k východnej hranici lesných porastov susediacich so záhradkárskou osadou, ktorá je zároveň západnou hranicou prírodnej rezervácie Fialková dolina, prechádza po tejto hranici, ďalej sleduje vytýčenie dobývacieho priestoru Devín a vedie okrajom odbočky štátnej cesty Devín - Karlova Ves ponad záhradkársku osadu okolo Kráľovského vrchu (kóta 284) a okrajom lesa severným smerom do katastrálneho územia Dúbravky. Hranica chránenej krajinnej oblasti ďalej pokračuje po hranici lesných porastov, ktorá v tejto časti mení smer na severozápadný až západný, a ďalej prechádza lesnou cestou zľava susediacou s časťou Lamenice, odkiaľ sa okrajom lesa severovýchodným smerom vracia do východiskového bodu - ku kóte 357.
II.
Pezinské Karpaty a Brezovské Karpaty
Hranica chránenej krajinnej oblasti v časti Pezinských Karpát sa začína od východiskového bodu Červený most na železničnej trati Bratislava - Brno, nachádzajúceho sa pri železničnej zastávke Bratislava-Železná studienka, pokračuje východným smerom hranicou lesných porastov pod kótou Kamzík, stáča sa okolo kóty 287 a prebieha severovýchodným smerom pod kótami 330, 444, 446. Pod kótou 350 vedie okrajom lesa severoseverovýchodne ponad intravilán obce Svätý Jur. Cez kótu 310 (Hájna hora) okolo Starej hory v katastrálnom území Grinava vedie hranicou lesných porastov, križuje Krkavčí potok a Račí potok pri ozdravovni v obci Limbach, smeruje k Suchému vrchu, kde obchádza chatovú osadu. Hranica ďalej vedie hranicou lesných porastov do katastrálneho územia Pezinok ponad chatovú osadu Leitne, pokračuje hranicou lesa, vynechávajúc areál Rudných baní a areál rekreačnej oblasti Stupy, križuje štátnu cestu Pezinok - Malacky a popod kótu 382 východným smerom prechádza kótou 238. Potom hranica obchádza Kučišdorfskú rekreačnú lokalitu a východným smerom vedie okolo kóty Kamenica okrajom lesa a poľnou cestou. Z obce Vinosady pokračuje hranicou lesných porastov severným smerom a v katastrálnom území Modra zahŕňa vinohradnícke lokality Staré hory, Sebreky a Ohňavy. Po hranici lesa obchádza rekreačnú oblasť Harmónia a stáča sa popod kótu 392 (Dolinkovský vrch). Od obce Dubová a medzi obcami Častá a Doľany sleduje súvislý okraj lesa, prechádza popod kótu 414 (Predné Šišoretné) poľnou cestou cez lokality Trazníky a Vidnárky, zahŕňa časť Mittlperky v Horných Orešanoch a okrajom lesa cestou nad vodnou nádržou Horné Orešany obchádza osadu Majdán, prechádza cestou spájajúcou osadu Majdán s rybárňou Parina a hranicou lesa a smeruje k štátnej ceste spájajúcej osadu Majdán s obcou Lošonec. Hranica chránenej krajinnej oblasti ďalej obchádza intravilán obce Lošonec z južnej a juhozápadnej strany, areál poľnohospodárskeho družstva a proti smeru vodného toku smeruje k hranici lesných porastov pod kótou 372 (Červená), kde sa stáča na východ a opäť po hranici lesa vedie k obci Smolenice. Hranica ďalej obchádza intravilán obce Smolenice, z juhovýchodu sleduje bázu kopca Smolenického zámku, hranicou lesných porastov vedie proti toku Trnávky, ďalej štátnou cestou Trstín - Buková a na hranici dobývacieho priestoru Buková mení svoj smer na východ. Pokračuje hranicou lesných porastov a križuje železnicu a štátnu cestu Trstín - Jablonica. Ďalej vedie okolo kóty 334 (Holý vrch), obchádza dobývací priestor Trstín, východným smerom sleduje okraj lesa, prechádza kótou 345 (Landriky) a pod kótou 379 (Lípie) oblúkom okraja lesa obchádza poľnohospodársku pôdu v časti Brezina (katastrálne územie Naháč). Okrajom lesných porastov potom pokračuje v katastrálnom území Dechtice po križovanie štátnej cesty Dechtice - Dobrá Voda, odtiaľ vedie po poľnej ceste, obchádzajúc dobývací priestor Dechtice ponad poľnohospodárske družstvo k hranici lesa, ktorú sleduje severovýchodným smerom pod kótou 343 (Plešivá), ďalej pokračuje poľnou cestou severným smerom k vodárenskej nádrži a potom hranicou lesných porastov severným okrajom obce Chtelnica pod kótu 324 (Holý vrch). Túto obec hranica chránenej krajinnej oblasti obchádza hranicou lesa z východnej strany, zahŕňajúc do územia prírodnú rezerváciu Pod Holým vrchom, a ďalej križuje lesnú cestu Dolný Lopašov – horáreň Černík. Hranica pokračuje okrajom lesa a dobývacieho priestoru Dolný Lopašov cez dobývací priestor Kočín, ktorý je súčasťou prírodnej rezervácie Lančársky Dubník, proti toku Lančárskeho potoka až za obec Lančár. Potom hranica vedie severovýchodným smerom po severnom okraji obce Kočín, zahŕňajúc pritom prírodnú rezerváciu Chríb, pod kótu 326 (Kamenec), ďalej prechádza po poľnej ceste pod kótu 396 (Malá Pec) a cez kótu 348 okolo kóty 426 (Tlstá hora) hranicou lesa k ceste Prašník - Pustá Ves. Hranica križuje túto cestu a cez kótu 247 po poľnej ceste pod kótou 412 (Galovo) pri osade Mosnákovci sa vracia k hranici lesných porastov, ktorou vedie až po kótu 558 (Vysoká hora). Tu odbočuje vpravo poľnou cestou k hranici intravilánu obce Dolné Košariská a okrajom štátnej cesty Košariská - Brezová pod Bradlom obchádza intravilán obce Brezová pod Bradlom ponad vodnú nádrž Brezová okolo kóty 378 (Baranec) a kóty 434, vynechávajúc chatovú osadu Matejková dolina, pokračuje okrajom lesa až po intravilán obce Hradište pod Vrátnom, ktorú obchádza z východnej a južnej strany, a ďalej vedie poľnou cestou k hranici lesa. Cez katastrálne územia Jablonica a Cerová, Prievaly a Plavecký Peter prechádza hranica chránenej krajinnej oblasti okrajom lesných porastov. V katastrálnom území Plavecký Mikuláš schádza hranica až k intravilánu obce Plavecký Mikuláš okolo kóty 367 k východnému okraju tejto obce cez potok Libuša, opäť okrajom intravilánu a poľnou cestou ku kóte 276, odtiaľ okrajom lesa k intravilánu obce Plavecké Podhradie, okolo ktorého prechádza juhozápadným smerom poľnou cestou k štátnej ceste Sološnica - Plavecké Podhradie, od ktorej sa odkláňa juhovýchodným smerom pred obcou Sološnica, lemujúc prítok Plaveckého potoka až k hranici súvislého lesa pod kótu 573 (Malá Vápenná - súčasť Národnej prírodnej rezervácie Roštún). Popri Sološnickom potoku, proti smeru jeho toku a ľavostranného prítoku okolo kóty 587 (Peterklin) prechádza do povodia Rohožníckeho potoka a po jeho toku zbieha po horáreň Baďura, kde lesnou cestou v juhozápadnom smere prechádza k okraju lesa pod kótou 545 (Bučková). Hranica ďalej prechádza južným smerom okolo rekreačnej osady Vývrat a za ňou východným okrajom vodnej nádrže Kuchyňa. Odtiaľ pokračuje južným smerom okrajom lesa okolo intravilánu obce Pernek a na jeho východnom okraji sa stáča na západ, sledujúc hranicu lesa pod kótou 543 (Jastrabník), potom pokračuje poľnou cestou nad poľnohospodárskym družstvom a ďalej západným a juhozápadným smerom k Beňovskému potoku, ktorým prechádza po toku k hlavnej ceste Jabloňové - Pernek. Odtiaľ prechádza prevažne južným smerom hranicou lesných porastov, ktoré sú súčasťou Vojenských lesov Malacky (Lesný hospodársky celok Jabloňové), až k vodnej nádrži Lozorno, pokračuje cestou lemujúcou severnú stranu nádrže, zahŕňajúc pritom vodnú nádrž do chránenej krajinnej oblasti. Potom hranica pokračuje najskôr južným (ku kóte 265), potom západným smerom, križuje potok Rakytov lesnou cestou pod kótu 221 (Dúbrava), obchádza pracovisko Botanickej záhrady Slovenskej akadémie vied a južným a juhozápadným smerom pokračuje hranicou súvislého lesného porastu až k hranici katastrálneho územia Borinka v nive Stupavského potoka. Intravilán obce Borinka spolu s poľnohospodárskym pôdnym fondom v extraviláne obchádza, otáča sa pod kótou 370 na západ, lesnou cestou nad bývalou tehelňou opäť sleduje katastrálnu hranicu pod kótou 300 zo severovýchodu a od kóty 225 sa stáča na západ. Kótu 282 (Vrchná hora) a záhradkárske lokality Mástske grefty a Bystrická hora obchádza hranica z východnej strany okrajom súvislého lesného porastu. V katastrálnom území Marianka a v katastrálnom území Záhorská Bystrica hranica vedie okrajom lesa až k lesnej ceste pod kótou 333 (Hrubá pleš). Odtiaľ juhovýchodným smerom hranica chránenej krajinnej oblasti pokračuje pod kótu 278 a opäť nadväzuje na okraj lesa, pokračuje cez kótu 292 a južným a juhovýchodným okrajom lesa nadväzuje na východiskový bod - Červený most.
III.
Čachtické Karpaty
Hranica časti Čachtické Karpaty sa začína z východiskového bodu na juhojuhovýchodnom okraji osady Januškovci, v katastrálnom území Šípkové popri štátnej ceste spájajúcej obec Krajné a mesto Vrbové, pokračuje okrajom lesa južným smerom, ďalej hranicou lesa okolo kóty 378 a východným a neskôr severným smerom, obchádzajúc pritom záhradkársku osadu a zahŕňajúc prírodnú rezerváciu Málová. Pod kótou 327 (Kozinec) sa smer mení na juhovýchodný. Hranica od vybočenia hranice okresu k juhu pokračuje severným a severovýchodným smerom najskôr okrajom lesa, neskôr poľnou cestou cez Korytianske kopanice, Podolské kopanice pod kótu 484 (Veľký Plešivec) a západným okrajom vodnej nádrže Čachtice späť k hranici lesa pri kóte 366. Okolo kóty 426 hranica zostupuje k železnici, po ktorej prechádza pod kótou 396 (Drapliak). Okrajom dobývacieho priestoru Čachtice hranica chránenej krajinnej oblasti prechádza ku kóte 377 (Skalka) a ku kóte 299, potom severným smerom hranicou lesa až k štátnej ceste Nové Mesto nad Váhom - Bzince pod Javorinou a odtiaľ opäť hranicou lesa severozápadným a západným smerom okolo kóty 466 (Plešivec) k obci Hrušové. Hranica chránenej krajinnej oblasti sa pri poľnohospodárskom družstve stáča na juh k poľnej ceste, ktorá križuje bezmenný pravostranný prítok Kamečnice, vtekajúci do obce Hrušové z juhovýchodu. Pri vstupe do súvislého lesného porastu hranica pokračuje po tejto poľnej ceste, ktorá prechádza južným smerom medzi kótou 413 (Vaďovský vrch) a kótami 578, 577 až do obce Višňové. Odtiaľ hranica chránenej krajinnej oblasti prechádza popri toku Jablonky proti jeho smeru k severovýchodnej hranici katastrálneho územia obce Hrachovište. Intravilán obce obchádza okrajom lesa až za juhozápadný okraj obce. Tu opäť križuje potok Jablonka a proti jeho smeru schádza až k odbočke k osade Dobrá Mera pri obci Krajné. Miestnou komunikáciou prechádza cez osadu Dobrá Mera juhovýchodným a južným smerom k osade Švehlové, odkiaľ sa západným a južným smerom vracia hranicou lesných porastov k východiskovému bodu.
Z celkovej výmery územia 64 610,1202 ha zaberajú lesy 57 607,7325 ha, poľnohospodárska pôda 5 053,6086 ha, vodné plochy 188,5533 ha, ostatné plochy 1 384,8954 ha a zastavané plochy a nádvoria 375,3304 ha.