1.
V § 1 ods. 1 prvá veta znie:
„Tento zákon upravuje postavenie, funkciu a zostavovanie štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu, rozpočtov obcí1) a rozpočtov vyšších územných celkov, ktorými sú podľa osobitného zákona samosprávne kraje,1a) ako aj použitie prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1a znie:
„1a)
Zákon č.
302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch).“.
2.
V § 2 ods. 1 sa písmeno a) dopĺňa deviatym bodom, ktorý znie:
„9.
súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom,“.
3.
V § 3 ods. 3 sa v poslednej vete za slová „rozpočtov obcí,“ vkladajú slová „rozpočtov vyšších územných celkov,“.
4.
V § 3 ods. 4 v prvej vete sa za slovami „štátnych fondov„ slovo „a“ nahrádza čiarkou a za slová „v rozpočtoch obcí“ sa vkladajú slová „a v rozpočtoch vyšších územných celkov“.
5.
V § 5 ods. 1 písm. a) sa za slová „rozpočtov obcí“ vkladá čiarka a slová „rozpočtov vyšších územných celkov“.
6.
V § 5 ods. 1 písm. b) sa za slová „rozpočtov obcí“ vkladá čiarka a slová „rozpočtov vyšších územných celkov“.
7.
V § 5 ods. 1 písm. i) sa za slová „rozpočtu obce“ vkladá čiarka a slová „rozpočtu vyššieho územného celku“.
8.
V § 6 ods. 8 sa za slová „na obec“ vkladajú slová „alebo na vyšší územný celok“ a za slová „do rozpočtu obce“ sa vkladajú slová „alebo do rozpočtu vyššieho územného celku“.
9.
V § 8 ods. 2 sa v prvej vete za slová „s obcami,“ vkladajú slová „s vyššími územnými celkami,“ a v tretej vete sa za slová „finančné vzťahy k obciam,“ vkladajú slová „k vyšším územným celkom,“.
10.
V § 8 ods. 3 sa v druhej vete na konci pripájajú tieto slová: „a rozpočtov vyšších územných celkov“.
11.
V § 8 ods. 5 sa v prvej vete za slová „obce,“ vkladajú slová „vyššie územné celky,“.
12.
V § 8 ods. 5 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie:
„Ministerstvo je oprávnené overiť správnosť a úplnosť predložených údajov.“.
13.
V § 8 ods. 6 sa na konci pripája táto veta:
„Vyššie územné celky v tomto termíne predkladajú národnej rade a ministerstvu na informáciu návrh svojich rozpočtov na nasledujúci rozpočtový rok.“.
14.
V § 9 ods. 1 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie:
„Finančné vzťahy (transfery) zo štátneho rozpočtu k obciam a vyšším územným celkom tvoria rozpočtovú kapitolu Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom.“.
15.
V § 9 ods. 1 sa v štvrtej vete za slovom „správa“ slovo „a“ nahrádza čiarkou a za slová „Štátny dlh“ sa vkladajú slová „a rozpočtovú kapitolu Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom“.
16.
V § 9 ods. 5 sa v druhej vete slovo „a“ nahrádza čiarkou a za slová „Štátny dlh“ sa vkladajú slová „a Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom“.
17.
Doterajší text § 9a sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2)
Ministerstvo do 90 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok zverejňuje údaje štátneho rozpočtu spôsobom podľa osobitného zákona.8ab)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 8ab znie:
„8ab)
§ 4 ods. 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (
zákon o slobode informácií).“.
18.
V § 16 sa odsek 1 dopĺňa písmenom k), ktoré znie:
„k)
zverejňuje údaje rozpočtu rozpočtovej kapitoly do 90 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok spôsobom podľa osobitného zákona.8ab)“.
19.
V § 16 ods. 2 sa na konci pripája táto veta:
„Práva a povinnosti uvedené v odseku 1 s výnimkou písmen c), f) a g) sa primerane vzťahujú aj na správcu rozpočtovej kapitoly uvedenej v § 2 ods. 1 písm. a) deviatom bode.“.
20.
V § 21 ods. 1 prvá a druhá veta znejú:
„Rozpočtové organizácie sú právnické osoby štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku. Hospodária samostatne podľa schválených rozpočtov s prostriedkami, ktoré im určí ústredný orgán, obec alebo vyšší územný celok v rámci svojho rozpočtu.“.
21.
V § 21 odsek 2 znie:
„(2)
Príspevkové organizácie sú právnické osoby štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktoré sú na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku zapojené príspevkom alebo odvodom. Platia pre ne finančné vzťahy určené ústredným orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom v rámci ich rozpočtov.“.
22.
V § 21 ods. 4 písm. b) sa slová „alebo rozhodnutím obce“ nahrádzajú slovami „rozhodnutím obce alebo rozhodnutím vyššieho územného celku“.
23.
V § 21 ods. 7 sa v poslednej vete za slovo „obec“ vkladajú slová „alebo vyšší územný celok“.
24.
V § 21 ods. 8 sa v druhej vete za slovo „obce“ vkladajú slová „a vyššieho územného celku“.
25.
V § 22 ods. 1 sa za slová „úloh štátu“ vkladá čiarka a slová „alebo obce“ sa nahrádzajú slovami „obce alebo vyššieho územného celku“ a za slová „štátneho rozpočtu“ sa vkladá čiarka a slová „alebo z rozpočtu obce“ sa nahrádzajú slovami „z rozpočtu obce alebo z rozpočtu vyššieho územného celku“.
26.
V § 22 ods. 2 sa v druhej vete za slová „štátneho rozpočtu“ vkladá čiarka a slová „alebo z rozpočtu obce“ sa nahrádzajú slovami „z rozpočtu obce alebo z rozpočtu vyššieho územného celku“.
27.
V § 22 ods. 4 sa v prvej vete na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak osobitný predpis neustanoví inak.14)“.
28.
V § 23 ods. 1 sa na konci pripája táto veta:
„Predchádzajúci písomný súhlas na zrušenie organizácie sa nevyžaduje v prípade jej zániku podľa osobitného zákona.“.
29.
V § 23 ods. 4 sa v druhej vete za slovo „Obec“ vkladajú slová „a vyšší územný celok“.
30.
V § 24 ods. 2 sa za slová „obciam,“ vkladajú slová „vyšším územným celkom,“.
31.
Nadpis siedmej časti znie:
„ROZPOČET OBCE A ROZPOČET VYŠŠIEHO ÚZEMNÉHO CELKU“.
32.
§ 25 a 26 znejú:
㤠25
(1)
Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku je základným nástrojom finančného hospodárenia, ktorým sa riadi financovanie úloh a funkcií obce a vyššieho územného celku v príslušnom rozpočtovom roku.
(2)
Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku vyjadruje samostatnosť hospodárenia obce a vyššieho územného celku. Obsahuje príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené finančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom pôsobiacim na území obce a vyššieho územného celku, ako aj obyvateľom žijúcim na tomto území, vyplývajúce pre ne zo všeobecne záväzných predpisov, zo všeobecne záväzných nariadení obce a všeobecne záväzných nariadení vyššieho územného celku, ako aj z uzavretých zmluvných vzťahov. Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku zahŕňa aj finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu.
(3)
Rozpočet obce môže obsahovať finančné vzťahy k rozpočtom iných obcí, ako aj finančné vzťahy k rozpočtu vyššieho územného celku, do ktorého územia patrí, ak plnia spoločné úlohy. Rozpočet vyššieho územného celku môže obsahovať finančné vzťahy k rozpočtom iných vyšších územných celkov, ako aj finančné vzťahy k rozpočtom obcí na jeho území.
(4)
Súčasťou rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku sú aj finančné operácie, ktorými sa vykonávajú prevody z mimorozpočtových peňažných fondov obce a mimorozpočtových peňažných fondov vyššieho územného celku a realizujú návratné zdroje financovania a ich splácanie. Tieto finančné operácie sa uskutočňujú mimo príjmov a výdavkov rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku. Návratnými zdrojmi financovania sú zdroje z prijatých úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí a prostriedky z dlhopisov emitovaných obcou alebo vyšším územným celkom.
§ 26
Príjmy rozpočtu obce
(1)
Príjmy rozpočtu obce sú
a)
podiely na daniach v správe štátu,
b)
výnos dane z nehnuteľností podľa osobitného zákona,19)
c)
výnosy miestnych daní a miestnych poplatkov podľa osobitného zákona,19a)
d)
nedaňové príjmy z činnosti a vlastníctva majetku obce podľa tohto zákona a osobitných predpisov,
e)
dotácie zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a dotácie zo štátnych fondov,
f)
prostriedky štátneho rozpočtu poskytované v rámci programov (§ 8 ods. 2),
g)
účelové dotácie z rozpočtu vyššieho územného celku alebo z rozpočtu inej obce realizované na základe zmluvy podľa osobitných predpisov,
h)
prostriedky v rámci systému horizontálneho finančného vyrovnávania,
i)
dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech obce,
j)
odvody a penále za porušenie rozpočtovej disciplíny uložené obcou,
k)
výnosy z prostriedkov obce,
l)
iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi.
(2)
Obec môže na plnenie svojich úloh použiť
b)
prostriedky z Európskych spoločenstiev a medzinárodných združení,
c)
návratné zdroje financovania,
d)
prostriedky mimorozpočtových peňažných fondov.
(3)
Za vlastné príjmy rozpočtu obce sa v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi považujú príjmy rozpočtu obce podľa odseku 1 písm. a) až d), j) a k).
(4)
Príjmy rozpočtov obcí z podielov na daniach v správe štátu, štruktúru a spôsob ich rozdeľovania ustanoví osobitný zákon.
(5)
Dotácie zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa poskytujú obciam na výkon samosprávnych funkcií a na prenesený výkon štátnej správy.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 19 a 19a znejú:
„19)
Zákon Slovenskej národnej rady č.
317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov.
19a)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č.
544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.“.
33.
Za § 26 sa vkladá § 26a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠26a
Príjmy rozpočtu vyššieho územného celku
(1)
Príjmy rozpočtu vyššieho územného celku sú
a)
podiely na daniach v správe štátu,
b)
výnos prirážky k dani z príjmov fyzických osôb stanovenej vyšším územným celkom podľa osobitného zákona,19b)
c)
nedaňové príjmy z činnosti a vlastníctva majetku vyššieho územného celku podľa tohto zákona a osobitných predpisov,
d)
dotácie zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a dotácie zo štátnych fondov,
e)
účelové dotácie z rozpočtu obcí na spoločné úlohy vyššieho územného celku a obcí realizované na základe zmluvy podľa osobitných predpisov,
f)
prostriedky zo štátneho rozpočtu poskytované v rámci programov (§ 8 ods. 2),
g)
prostriedky v rámci systému horizontálneho finančného vyrovnávania vyšších územných celkov,
h)
dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech vyššieho územného celku,
i)
odvody a penále za porušenie rozpočtovej disciplíny uložené vyšším územným celkom,
j)
výnosy z prostriedkov vyššieho územného celku,
k)
iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi.
(2)
Vyšší územný celok môže na plnenie svojich úloh použiť
b)
prostriedky Európskych spoločenstiev a medzinárodných združení,
c)
návratné zdroje financovania,
d)
prostriedky mimorozpočtových peňažných fondov.
(3)
Za vlastné príjmy rozpočtu vyššieho územného celku sa v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi považujú príjmy rozpočtu vyššieho územného celku podľa odseku 1 písm. a) až c), i) a j).
(4)
Príjmy rozpočtov vyšších územných celkov z podielov na daniach v správe štátu, štruktúru a spôsob ich rozdeľovania ustanoví osobitný zákon.
(5)
Dotácie zo štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok sa poskytujú vyšším územným celkom na výkon samosprávnych funkcií a na prenesený výkon štátnej správy.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 19b znie:
34.
§ 27 vrátane nadpisu znie:
㤠27
Výdavky rozpočtu obce
(1)
Z rozpočtu obce sa uhrádzajú
a)
záväzky, ktoré vyplývajú pre obec z povinností ustanovených zákonmi,
b)
výdavky na výkon samosprávnych funkcií upravených osobitnými predpismi a na činnosť rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zriadených obcou,
c)
výdavky na prenesený výkon štátnej správy podľa osobitných predpisov,
d)
výdavky spojené so správou, s údržbou a rozvojom majetku obce a majetku prenechaného na plnenie úloh podľa osobitných predpisov,
e)
záväzky prijaté v rámci spolupráce s inými obcami alebo vyšším územným celkom, alebo prípadne s ďalšími subjektmi na zabezpečenie úloh vo svojej pôsobnosti vrátane výdavkov na spoločnú činnosť,
f)
výdavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a výdavky vyplývajúce z dohôd o medzinárodnej spolupráci,19c)
g)
úhrada úrokov z prijatých pôžičiek a úverov,
h)
výdavky na emisiu dlhopisov a na úhradu úrokov z nich,
i)
iné výdavky ustanovené osobitnými predpismi.
(2)
Z rozpočtu obce sa môžu poskytovať dotácie a návratné finančné výpomoci právnickým osobám, ktorých zakladateľom je obec, a to na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo v prospech rozvoja územia obce.
(3)
Iným právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom, ktoré majú sídlo alebo trvalý pobyt na spravovanom území, ako sú uvedené v odseku 2, obec môže poskytovať dotácie a návratné finančné výpomoci len z vlastných príjmov a na podporu verejnoprospešných činností, podnikania a zamestnanosti.
(4)
Ak obce spolupracujú na základe zmluvy o zriadení združenia obcí19c) alebo založia právnickú osobu podľa osobitného predpisu,19d) môže obec vložiť rozpočtové prostriedky ako vklad do majetku tejto právnickej osoby alebo ako členský príspevok.
(5)
Poskytnutie finančných prostriedkov podľa odsekov 2 až 4 nesmie zvýšiť dlh obce na konci rozpočtového roka a podlieha ročnému zúčtovaniu s rozpočtom obce. Konkrétne akcie, úlohy a účelové použitie prostriedkov podľa odseku 3 sa schvaľuje v rámci rozpočtu obce na príslušný rozpočtový rok za podmienok ustanovených všeobecne záväzným nariadením obce.
(6)
Mimo výdavkov podľa odsekov 1 až 4 obec uhrádza zo svojho rozpočtu aj splátky istiny prijatých pôžičiek, úverov a návratných finančných výpomocí a menovitú hodnotu emitovaných dlhopisov.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 19c a 19d znejú:
„19c)
Zákon Slovenskej národnej rady č.
369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
35.
Za § 27 sa vkladá § 27a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠27a
Výdavky rozpočtu vyššieho územného celku
(1)
Z rozpočtu vyššieho územného celku sa uhrádzajú
a)
záväzky, ktoré vyplývajú vyššiemu územnému celku z plnenia povinností ustanovených zákonmi,
b)
výdavky na vlastnú činnosť vyššieho územného celku upravenú osobitnými predpismi a na činnosť rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zriadených vyšším územným celkom,
c)
výdavky na prenesený výkon štátnej správy podľa osobitných predpisov,
d)
výdavky spojené so správou, s údržbou a rozvojom majetku vyššieho územného celku a majetku prenechaného na plnenie úloh podľa osobitných predpisov,
e)
záväzky prijaté v rámci spolupráce s inými vyššími územnými celkami alebo obcami, prípadne s ďalšími subjektmi na zabezpečenie úloh vo svojej pôsobnosti vrátane výdavkov na spoločnú činnosť,
f)
výdavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a výdavky vyplývajúce z dohôd o medzinárodnej spolupráci,1a)
g)
úhrada úrokov z prijatých pôžičiek a úverov,
h)
výdavky na emisiu dlhopisov a na úhradu úrokov z nich,
i)
iné výdavky ustanovené osobitnými predpismi.
(2)
Z rozpočtu vyššieho územného celku sa môžu poskytovať dotácie a návratné finančné výpomoci právnickým osobám, ktorých zakladateľom je vyšší územný celok, a to na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo v prospech rozvoja svojho územia.
(3)
Vyšší územný celok môže poskytovať dotácie obciam na svojom území ako účasť na financovaní spoločných úloh v záujme všestranného rozvoja územia vyššieho územného celku.
(4)
Iným právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom na svojom území, ako sú uvedené v odsekoch 2 a 3, vyšší územný celok môže poskytovať dotácie a návratné finančné výpomoci len z vlastných príjmov a na podporu verejnoprospešných činností, podnikania a zamestnanosti.
(5)
Poskytnutie finančných prostriedkov podľa odsekov 2 až 4 nesmie zvyšovať dlh vyššieho územného celku na konci rozpočtového roka a podlieha ročnému zúčtovaniu s rozpočtom vyššieho územného celku. Konkrétne akcie, úlohy a účelové použitie prostriedkov podľa odsekov 3 a 4 sa schvaľuje v rámci rozpočtu vyššieho územného celku na príslušný rozpočtový rok za podmienok ustanovených všeobecne záväzným nariadením vyššieho územného celku.
(6)
Okrem výdavkov podľa odsekov 1 až 4 vyšší územný celok uhrádza zo svojho rozpočtu aj splátky istiny prijatých pôžičiek, úverov a návratných finančných výpomocí a menovitú hodnotu emitovaných dlhopisov.“.
36.
Nadpis § 28 znie:
„Rozpočtové provizórium obce a rozpočtové provizórium vyššieho územného celku“.
37.
V § 28 ods. 1 sa za slová „rozpočet obce“ vkladajú slová „a rozpočet vyššieho územného celku“, za slová „obecným zastupiteľstvom“ sa vkladajú slová „a zastupiteľstvom vyššieho územného celku“, za slová „schválenia rozpočtu obce“ sa vkladajú slová „a rozpočtu vyššieho územného celku“ a na konci sa pripájajú tieto slová: „a návrhu rozpočtu vyššieho územného celku“.
38.
V § 28 odsek 2 znie:
„(2)
Ak návrh rozpočtu obce a návrh rozpočtu vyššieho územného celku na nasledujúci rozpočtový rok nie je predložený obecnému zastupiteľstvu alebo zastupiteľstvu vyššieho územného celku do 31. decembra bežného roka, bude obec a vyšší územný celok hospodáriť podľa rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku predchádzajúceho rozpočtového roka, pričom výdavky nesmú v každom mesiaci rozpočtového roka prekročiť 1/12 celkových výdavkov rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku schváleného na predchádzajúci rozpočtový rok. Výnimku tvoria výdavky, ktoré sa spravujú dohodnutými termínmi splácania a výdavky podľa § 29 ods. 7.“.
39.
V § 28 ods. 3 sa za slová „s rozpočtom obce“ vkladajú slová „a s rozpočtom vyššieho územného celku“.
40.
Nadpis ôsmej časti znie:
„FINANČNÉ HOSPODÁRENIE OBCE A VYŠŠIEHO ÚZEMNÉHO CELKU“.
41.
§ 29 vrátane nadpisu znie:
㤠29
Hospodárenie podľa rozpočtu obce a podľa rozpočtu vyššieho územného celku
(1)
Obec a vyšší územný celok zostavujú a schvaľujú svoj rozpočet a podľa neho hospodária. Rozpočet sa povinne zostavuje podľa rozpočtovej klasifikácie ustanovenej ministerstvom, a to na obdobie jedného rozpočtového roka, ktorý je zhodný s kalendárnym rokom.
(2)
Rozpočet príjmov a výdavkov sa vnútorne člení na časť, ktorá obsahuje bežné príjmy a bežné výdavky (ďalej len „bežný rozpočet“), a na časť, ktorá obsahuje kapitálové príjmy a kapitálové výdavky (ďalej len „kapitálový rozpočet“).
(3)
Príjmami bežného rozpočtu sú všetky príjmy podľa tohto zákona a podľa platnej rozpočtovej klasifikácie okrem príjmov z predaja kapitálových aktív, príjmov z predaja pozemkov a nehmotných aktív, príjmov z kapitálových grantov a transferov a príjmov z predaja majetkových účastí, ktoré sú povinne príjmami kapitálového rozpočtu.
(4)
Na určenie výdavkov bežného rozpočtu a výdavkov kapitálového rozpočtu sa použije ustanovenie § 6 ods. 9 až 11 v súlade s rozpočtovou klasifikáciou.
(5)
Bežný rozpočet sa povinne zostavuje ako vyrovnaný; môže sa zostaviť ako prebytkový, ak sú niektoré príjmy bežného rozpočtu v príslušnom rozpočtovom roku určené na úhradu istiny prijatých úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí a nominálnej hodnoty emitovaných dlhopisov z predchádzajúcich rokov, na úhradu výdavkov kapitálového rozpočtu alebo na použitie v nasledujúcich rokoch.
(6)
Na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami bežného rozpočtu sa môžu použiť príjmy kapitálového rozpočtu za podmienky ich vrátenia do termínu použitia na rozpočtovaný účel, najneskôr však do konca rozpočtového roka.
(7)
Kapitálový rozpočet sa môže zostaviť ako schodkový len za podmienky, že schodok bude možno uhradiť
a)
finančnými prostriedkami z minulých rokov alebo
b)
návratnými zdrojmi financovania splácanými z bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch.
(8)
Vo výnimočných prípadoch pri ohrození samosprávnej funkcie obce (napríklad živelnými pohromami, v záujme predísť hrozbe výrazných škôd na majetku obce) obec na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva môže použiť prostriedky z kapitálového rozpočtu na bežné výdavky obce okrem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania maximálne do výšky 25 % rozpočtových kapitálových príjmov na bežný rok.
(9)
Obec a vyšší územný celok sú povinné prednostne zabezpečiť krytie všetkých záväzkov, ktoré pre ne vyplývajú z plnenia povinností ustanovených zákonmi.
(10)
Obec a vyšší územný celok v priebehu rozpočtového roka sledujú vývoj príjmov a výdavkov bežného rozpočtu s cieľom zabezpečiť jeho vyrovnanosť ku koncu rozpočtového roka. Na tento účel vykonajú nevyhnutné zmeny vo svojom rozpočte, najmä zvýšenie vlastných príjmov alebo zníženie výdavkov.
(11)
Obec a vyšší územný celok sú povinné na účely zostavenia návrhu štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu poskytovať ministerstvu informácie a vybrané údaje o svojom hospodárení. Rozsah údajov a spôsob ich predkladania určí ministerstvo.
(12)
Na hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami obce a vyššieho územného celku platia primerane ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) až e) prvej časti, štvrtej časti okrem § 15, piatej časti okrem § 23 ods. 1, deviatej až trinástej časti tohto zákona.“.
42.
Za § 29 sa vkladajú § 29a a 29b, ktoré vrátane nadpisov znejú:
㤠29a
Pravidlá používania návratných zdrojov financovania
(1)
Obec a vyšší územný celok môžu použiť návratné zdroje financovania len na krytie kapitálových výdavkov. Na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami bežného rozpočtu v priebehu rozpočtového roka sa výnimočne môžu použiť tieto zdroje financovania za podmienky, že dlh bude splatený do konca rozpočtového roka z príjmov bežného rozpočtu.
(2)
Na emitovanie komunálnych dlhopisov sa vyžaduje súhlas podľa osobitného zákona.20)
(3)
Obec a vyšší územný celok môžu vstupovať len do takých úverových záväzkov, ktorých plnenie dlhodobo nenaruší vyrovnanosť bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch.
(4)
Obec a vyšší územný celok môžu prijať úvery, ktorých celková suma v jednotlivej obci alebo vo vyššom územnom celku v príslušnom rozpočtovom roku presiahne 75 000 000 Sk len po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva. Do sumy úverov sa nezapočítavajú tie úvery, ktoré nezvyšujú celkovú sumu dlhu a návratné zdroje financovania z vládnych podporných programov poskytovaných podľa osobitných predpisov.
Ministerstvo
a)
písomne odsúhlasí alebo zamietne prijatie úveru najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti; ak tak nevykoná, považuje sa to za jeho súhlas,
b)
vydá písomný súhlas na prijatie úveru vždy, ak obec a vyšší územný celok spĺňajú podmienky uvedené v odseku 6 písm. a) a b) a s poskytovaním úverov súhlasí banka.
Ak vláda Slovenskej republiky schváli osobitný program regulovania dlhu verejnej správy, ministerstvo bude pri schvaľovaní úverov postupovať v súlade s týmto programom. Návrh na jeho prijatie ministerstvo prerokuje s predstaviteľmi republikových združení územnej samosprávy.
(5)
Obec a vyšší územný celok nesmú prevziať záruku za úver poskytovaný fyzickej osobe podnikateľovi a právnickej osobe, ktorej nie sú zriaďovateľom alebo zakladateľom.
(6)
Obec a vyšší územný celok môžu na plnenie svojich úloh prijať návratné zdroje financovania, len ak
a)
celková suma dlhu územnej samosprávy ku koncu rozpočtového roka neprekročí 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka a
b)
suma ročných splátok návratných zdrojov financovania vrátane úrokov neprekročí 25 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka.
(7)
Do celkovej sumy dlhu podľa odseku 6 písm. a) sa nezapočíta dlh z prijatia návratných zdrojov financovania z vládnych podporných programov poskytovaných podľa osobitných predpisov.20a) Do sumy ročných splátok návratných zdrojov financovania podľa odseku 6 písm. b) sa nezapočíta suma jednorazového predčasného splatenia návratných zdrojov financovania.
(8)
Prijatie návratných zdrojov financovania v bežnom roku a splnenie podmienok podľa odseku 6 je obec a vyšší územný celok povinný písomne ohlásiť ministerstvu do 31. januára nasledujúceho roka.
§ 29b
Stabilizácia príjmov rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov
(1)
Pri zostavovaní štátneho rozpočtu sa prihliada na úlohy a zodpovednosť obcí a vyšších územných celkov určených osobitnými zákonmi. Návrh výšky súhrnného finančného vzťahu štátneho rozpočtu k rozpočtom obcí a rozpočtom vyšších územných celkov na príslušný rozpočtový rok sa určí v závislosti na vývoji výnosov daní v správe štátu s prihliadnutím na rozsah daňových právomocí obcí a vyšších územných celkov.
(2)
Návrh výšky súhrnného finančného vzťahu medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí a rozpočtami vyšších územných celkov, ich štruktúru, spôsob rozdelenia a použitia prerokuje ministerstvo s predstaviteľmi republikových združení územnej samosprávy pred predložením návrhu východísk na zostavenie štátneho rozpočtu na rokovanie vlády podľa § 8 ods. 1 a pred predložením návrhu štátneho rozpočtu na rokovanie vlády podľa § 8 ods. 3 tohto zákona.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 20 a 20a znejú:
„20)
Zákon č.
530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.
20a)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.
124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov.“.
43.
§ 30 až 32 vrátane nadpisov znejú:
㤠30
Peňažné fondy obce a vyššieho územného celku
(1)
Obec a vyšší územný celok môžu vytvárať vlastné mimorozpočtové peňažné fondy. Zdrojmi peňažných fondov môžu byť najmä
a)
prebytok hospodárenia rozpočtu za uplynulý rok,
b)
zostatky týchto fondov z minulých rokov,
c)
ďalšie zdroje bežného roka.
(2)
Zostatky peňažných fondov koncom roka neprepadajú. O použití peňažných fondov rozhoduje obecné zastupiteľstvo a zastupiteľstvo vyššieho územného celku.
(3)
Prostriedky svojich peňažných fondov používa obec a vyšší územný celok prostredníctvom rozpočtu okrem prevodov prostriedkov medzi jednotlivými peňažnými fondmi navzájom a okrem prípadov, keď sa prostriedky peňažných fondov použijú len na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami v priebehu rozpočtového roka a na poskytnutie návratných finančných výpomocí.
(4)
Obec a vyšší územný celok vytvárajú rezervný fond vo výške určenej obecným zastupiteľstvom a zastupiteľstvom vyššieho územného celku; minimálny ročný prídel do fondu je 10 % prebytku hospodárenia.
§ 31
Záverečný účet obce a vyššieho územného celku
(1)
Po skončení kalendárneho roka obec a vyšší územný celok údaje o rozpočtovom hospodárení súhrnne spracujú do záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku.
(2)
Obec a vyšší územný celok finančne usporiadajú svoje hospodárenie vrátane finančných vzťahov k zriadeným alebo založeným právnickým osobám a k iným subjektom na svojom území; ďalej usporiadajú finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu, štátnym fondom, rozpočtom iných obcí a rozpočtom vyšších územných celkov.
(3)
Prebytok hospodárenia rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku po skončení roka neprepadá a je zdrojom tvorby rezervného fondu, prípadne ďalších peňažných fondov. Prípadný schodok svojho hospodárenia uhradí obec a vyšší územný celok predovšetkým z rezervného fondu, z ďalších peňažných fondov, z rozpočtu bežného roka alebo z návratných zdrojov financovania. O použití prebytku rozpočtového hospodárenia a o spôsobe úhrady schodku rozhodne zastupiteľstvo obce alebo vyššieho územného celku pri prerokovaní záverečného účtu.
(4)
Obec a vyšší územný celok sú povinné dať si overiť svoje hospodárenie za predchádzajúci rozpočtový rok podľa osobitného predpisu.1) Predmetom overovania je tiež hospodárenie podľa rozpočtu v súlade s týmto zákonom, hospodárenie s ostatnými finančnými prostriedkami, stav a vývoj dlhu a dodržiavanie pravidiel používania návratných zdrojov financovania.
(5)
Ak audítor pri overovaní podľa odseku 4 zistí porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, oznámi tieto skutočnosti ministerstvu; ministerstvo alebo ním poverená správa finančnej kontroly je oprávnená ich overiť, pričom postupuje primerane podľa osobitného predpisu.27a)
(6)
Záverečný účet obsahuje údaje o plnení rozpočtu príjmov a výdavkov v členení podľa rozpočtovej klasifikácie vrátane tvorby a použitia prostriedkov peňažných fondov. Súčasťou záverečného účtu je ďalej bilancia aktív a pasív, prehľad o stave a vývoji dlhu, prehľad o poskytnutých zárukách podľa jednotlivých príjemcov, údaje o nákladoch a výnosoch podnikateľskej činnosti.
(7)
Prerokovanie záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku sa uzatvára jedným z týchto výrokov:
a)
súhlas s celoročným hospodárením bez výhrad,
b)
súhlas s celoročným hospodárením s výhradami.
(8)
V prípade uzatvorenia prerokovania záverečného účtu s výhradami obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku prijme opatrenia na nápravu zistených nedostatkov.
§ 32
Osobitosti hospodárenia obcí a vyšších územných celkov
(1)
Obec a vyšší územný celok môžu určiť, že niektoré ich vnútorné organizačné jednotky budú hospodáriť osobitne len so zvereným preddavkom. Zároveň určia výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje. Obec a vyšší územný celok sú povinné zúčtovať príjmy a výdavky týchto vnútorných organizačných jednotiek najneskôr do konca rozpočtového roka.
(2)
Ak obec a vyšší územný celok vykonávajú podnikateľskú činnosť, výnosy a náklady na túto činnosť sa nerozpočtujú a sledujú sa na samostatnom mimorozpočtovom účte. Náklady na túto činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Rozdiel medzi výnosmi a nákladmi po zdanení sa zahŕňa do rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku najneskôr na konci kalendárneho roka tak, aby bol súčasťou záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku.
(3)
Ak obec alebo vyšší územný celok nesplní povinnosti vyplývajúce z tohto zákona, ministerstvo môže až do ich splnenia pozastaviť poskytovanie finančných prostriedkov z dotácií zo štátneho rozpočtu.“.
44.
Za § 32 sa vkladá § 32a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠32a
Ozdravný režim a nútená správa
(1)
Ozdravný režim predchádza zavedeniu nútenej správy. Obec je povinná zaviesť ozdravný režim, ak neuhradila uznaný záväzok do 60 dní odo dňa splatnosti a celková výška záväzkov po lehote splatnosti presiahne 15 % skutočných bežných príjmov obce predchádzajúceho rozpočtového roka.
(2)
Ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, starosta obce je povinný do siedmich dní pripraviť návrh opatrení na prijatie ozdravného režimu vrátane návrhu ozdravného rozpočtu a predložiť ich do 15 dní na rokovanie obecného zastupiteľstva.
(3)
Počas ozdravného režimu môže obec používať svoje finančné prostriedky len v súlade so schváleným ozdravným rozpočtom, pričom každé použitie finančných prostriedkov obce musí vopred písomne odsúhlasiť hlavný kontrolór obce.
(4)
Starosta je povinný pravidelne mesačne predkladať na rokovanie obecného zastupiteľstva správu o plnení ozdravného režimu vrátane plnenia ozdravného rozpočtu.
(5)
Hlavný kontrolór obce je povinný predložiť obecnému zastupiteľstvu písomnú správu k návrhu ozdravného režimu, k návrhu ozdravného rozpočtu a ku každej správe o plnení ozdravného režimu a ozdravného rozpočtu.
(6)
Obec bezodkladne písomne oznámi ministerstvu rozhodnutie o prijatí ozdravného režimu. V lehote do siedmich dní po uplynutí 90 dní od prijatia ozdravného režimu obec oznámi ministerstvu výsledky jeho plnenia vrátane plnenia ozdravného rozpočtu a stavu záväzkov spolu so stanoviskom hlavného kontrolóra obce.
(7)
Ministerstvo je oprávnené rozhodnúť21) o zavedení nútenej správy nad obcou, ak nastali skutočnosti uvedené v odseku 1 a obec nezaviedla ozdravný režim alebo ak ozdravný režim zavedený obcou po uplynutí 120 dní od vzniku skutočností uvedených v odseku 1 neviedol k náprave a tieto skutočnosti naďalej pretrvávajú, a to na základe
a)
oznámenia starostu obce,
c)
oznámenia orgánu štátu.
(8)
Starosta obce je povinný oznámenie podľa odseku 7 písm. a) prerokovať v obecnom zastupiteľstve a zaslať ministerstvu do 15 dní po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 7.
(9)
Ministerstvo pred zavedením nútenej správy preverí skutočnosti uvedené v oznámení a dôvody neuhradenia záväzku. Obec je povinná poskytnúť na uvedené účely nevyhnutne potrebnú súčinnosť vrátane poskytnutia potrebných účtovných a iných dokladov.
(10)
Rozhodnutie o zavedení nútenej správy obsahuje aj meno a priezvisko núteného správcu, adresu jeho trvalého pobytu, číslo preukazu totožnosti a rodné číslo. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok. Rozhodnutie o zavedení nútenej správy sa doručí aj miestne príslušnému daňovému úradu a miestne príslušnému krajskému úradu alebo okresnému úradu.
(11)
Núteného správcu určí ministerstvo po dohode s ministerstvom vnútra zo zamestnancov miestne príslušného krajského úradu alebo okresného úradu. Náklady spojené s výkonom nútenej správy okrem nákladov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania núteného správcu uhrádza obec, nad ktorou bola zavedená nútená správa. Platové náležitosti nútenému správcovi určí jeho zamestnávateľ.
(12)
Núteným správcom môže byť fyzická osoba, ktorá spĺňa tieto požiadavky:
a)
má skončené vysokoškolské vzdelanie a odbornú prax v oblasti financií najmenej desať rokov,
b)
nie je starostom alebo členom samosprávneho orgánu obce,
c)
nie je osobou blízkou starostovi obce, členom orgánov obce alebo zamestnancom obce.21aa)
(13)
Obec je do siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy povinná zriadiť v banke osobitný účet nútenej správy a previesť na tento účet všetky zostatky peňažných prostriedkov vedených na doterajších účtoch obce okrem prostriedkov, ktoré je obec povinná viesť na samostatných účtoch podľa § 6 ods. 3 a § 20a ods. 4.
(14)
Počas nútenej správy všetky príjmy obce plynú na osobitný účet nútenej správy okrem príjmov, ktoré je obec povinná viesť na samostatných účtoch podľa § 6 ods. 3 a § 20a ods. 4. Prostriedky na všetkých účtoch môže obec použiť len s predchádzajúcim písomným súhlasom núteného správcu.
(15)
Po zavedení nútenej správy je nútený správca povinný zistiť stav hospodárenia obce, pričom má právo nahliadať do všetkých potrebných účtovných a iných dokladov obce. Na základe zistených skutočností je oprávnený požadovať od orgánov obce prijatie programu na konsolidáciu hospodárenia obce vrátane organizačných a personálnych opatrení.
(16)
Nútený správca je oprávnený zúčastniť sa s hlasom poradným na zasadnutiach obecného zastupiteľstva a jeho príslušných komisií, na ktorých sa rokuje o rozpočte, hospodárení a majetku obce. Správy predkladané na zasadnutie obecného zastupiteľstva, ktoré sa týkajú rozpočtu, hospodárenia a majetku obce, musia byť doložené stanoviskom núteného správcu.
(17)
Obec je povinná do siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy toto rozhodnutie zverejniť spôsobom v obci obvyklým. Obec je povinná zavedenie nútenej správy oznámiť všetkým bankám, ktoré vedú účty obce, ďalej príslušnému vyššiemu územnému celku a veriteľom.
(18)
Obec je povinná do 30 dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy zostaviť a schváliť krízový rozpočet na obdobie do konca rozpočtového roka, podľa ktorého bude obec hospodáriť. V krízovom rozpočte sa povinne rozpočtujú nevyhnutné výdavky podľa § 27 ods. 1 písm. a) až c). Ak sa nútená správa neskončí v príslušnom rozpočtovom roku, obec je povinná do 31. decembra bežného roka zostaviť a schváliť krízový rozpočet aj na nasledujúci rozpočtový rok.
(19)
Ak obec neschváli krízový rozpočet v lehotách uvedených v odseku 18, obec hospodári podľa krízového rozpočtu zostaveného núteným správcom.
(20)
Ministerstvo o zrušení nútenej správy rozhoduje na základe návrhu núteného správcu alebo žiadosti obce.
(21)
Príjmy a výdavky uskutočnené počas nútenej správy obec po zrušení nútenej správy zúčtuje so schváleným rozpočtom.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 21 a 21aa znejú:
21aa)
§ 116 zákona č. 40/1964 Zb.“.
45.
§ 33 vrátane nadpisu znie:
㤠33
Finančné vyrovnávanie
(1)
Na ochranu finančne slabších obcí a vyšších územných celkov a na zabezpečenie dostatočnej úrovne služieb poskytovaných obyvateľom pri výkone svojich samosprávnych funkcií sa uplatňujú postupy finančného vyrovnávania.
(2)
Finančným vyrovnávaním sa čiastočne korigujú rozdiely medzi potencionálnymi príjmami a výdavkami obce a vyššieho územného celku, ktoré musia hradiť z bežnej časti svojho rozpočtu.
(3)
Finančné vyrovnávanie podľa odseku 2 sa uplatňuje systémom
a)
vertikálneho vyrovnávania, ktorým sa vyrovnáva úroveň výdavkových potrieb obce a vyššieho územného celku, a
b)
horizontálneho vyrovnávania, ktorým sa vyrovnávajú rozdiely v tvorbe vlastných príjmov obcí a vyšších územných celkov.
(4)
Nástrojom systému vertikálneho vyrovnávania je najmä decentralizačná dotácia zo štátneho rozpočtu. Decentralizačná dotácia je finančný vzťah (transfer), ktorý je určený na financovanie pôsobností obcí a vyšších územných celkov, ktoré prešli na obce a vyššie územné celky z orgánov štátu v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi. Decentralizačná dotácia sa poskytuje na základe vecných a finančných normatívov upravených osobitnými predpismi.
(5)
Ak nemožno uplatniť ustanovenie tretej vety odseku 4, postup určí ministerstvo po dohode s vecne príslušným ministerstvom.
(6)
Systém horizontálneho vyrovnávania obcí a vyšších územných celkov ustanoví osobitný zákon.“.
46.
V § 44 ods. 3 sa za slová „poskytnutých obciam,“ vkladajú slová „vyšším územným celkom,“.
47.
V § 46 ods. 6 sa slová „písm. c)“ nahrádzajú slovami „písm. c) a d)“.
48.
V § 47 ods. 1 sa v prvej vete za slová „štátneho fondu“ vkladá čiarka a slová „alebo rozpočtu obce“ sa nahrádzajú slovami „rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku“.
49.
V § 47 ods. 2 sa v prvej vete za slová „štátneho fondu“ vkladá čiarka a slová „alebo rozpočtu obce“ sa nahrádzajú slovami „rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku“.
50.
V § 47 ods. 3 sa nad slovom „konaní“ odkaz 15 nahrádza odkazom 21.
51.
V § 47 ods. 4 posledná veta znie:
„Rovnaký postup uplatňuje obec a vyšší územný celok, ak ich rozpočtová organizácia poruší rozpočtovú disciplínu.“.
52.
V § 47 ods. 5 sa za písmeno b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie:
„c)
rozpočtu vyššieho územného celku ukladá a vymáha príslušný orgán vyššieho územného celku,“.
Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno d).
53.
V § 47 sa odsek 8 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
„c)
vyšší územný celok, ak ide o prostriedky jeho rozpočtu.“.
54.
V § 50 ods. 1 sa za slová „účtovných závierok obcí“ vkladá čiarka a slová „prehľad o rozpočtovom hospodárení vyšších územných celkov zostavený podľa účtovných závierok vyšších územných celkov“.
55.
V § 50 ods. 4 sa za slovo „Obce,“ vkladajú slová „vyššie územné celky,“.
56.
V § 50 ods. 8 písmeno a) znie:
„a)
údaje o príjmoch a výdavkoch verejného rozpočtu (§ 3 ods. 3),“.
57.
V § 50 ods. 8 písmeno d) znie:
„d)
prehľad o stave a vývoji dlhu verejného rozpočtu,“.
58.
V § 50 ods. 8 písmeno e) znie:
„e)
údaje o aktívach a pasívach verejného rozpočtu,“.
59.
V § 50 ods. 9 sa za slová „Všeobecná pokladničná správa“ slovo „a“ nahrádza čiarkou a za slová „Štátny dlh“ sa vkladajú slová „a rozpočtovej kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom“.
60.
§ 50 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:
„(12)
Ministerstvo zverejňuje výsledky hospodárenia štátneho rozpočtu za každý mesiac bežného rozpočtového roka a výsledky hospodárenia verejného rozpočtu za každý štvrťrok bežného rozpočtového roka spôsobom podľa osobitného zákona.8ab)“.
61.
V § 51 odsek 1 znie:
„(1)
Pri návrhoch zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, opatrení ústredných orgánov a iných materiálov predkladaných na rokovanie vlády a národnej rady, ktoré majú dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, musia byť uvedené a zdôvodnené ich predpokladané finančné dôsledky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, a to nielen na bežný rok, ale aj na nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým musia byť uvedené aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov alebo na úhradu úbytku príjmov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí alebo rozpočtov vyšších územných celkov.“.
62.
V § 54 sa odsek 1 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
„g)
povoliť v odôvodnených prípadoch výnimku z § 29a ods. 6.“.
63.
V § 54 ods. 2 sa slová „spôsob poskytovania prostriedkov z rezervy vlády a z rezervy predsedu vlády“ nahrádzajú slovami „podrobnosti hospodárenia s prostriedkami rezervy vlády“.
64.
Za § 55c sa vkladá § 55d, ktorý znie:
㤠55d
(1)
Ak obce zostavia a schvália rozpočet na rok 2002 do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sú povinné zosúladiť ho s týmto zákonom najneskôr do 28. februára 2002.
(2)
Potrebné prostriedky na financovanie vyšších územných celkov v roku 2001 sa poskytnú z prostriedkov štátneho rozpočtu rozpočtovaných na rok 2001 v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na rok 2001.
(3)
Rozpočet na rok 2002 vyššie územné celky zostavia a schvália najneskôr do 31. marca 2002; do schválenia rozpočtu hospodária s preddavkom poskytnutým zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na rok 2002, pričom sa neuplatní ustanovenie § 28 ods. 2.
(4)
Ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a) deviateho bodu sa prvýkrát uplatní pre rok 2003.
(5)
Ustanovenia § 26 ods. 4 a § 26a ods. 4 sa prvýkrát uplatnia pre rok 2004; v rokoch 2002 a 2003 sa postupuje podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Ustanovenia § 29a ods. 6 až 8 sa prvýkrát uplatnia na rok 2005.
(6)
Záväzky štátu, ktoré pri prechode zriaďovateľských funkcií podľa osobitného predpisu neprešli na obec alebo vyšší územný celok pri prechode majetku podľa osobitného predpisu,35) sú záväzkami pôvodného zriaďovateľa alebo orgánu, ktorý plnil funkciu zriaďovateľa.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 35 znie:
„35)
§ 4 zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov.
§ 4a zákona Slovenskej národnej rady č.
138/1991 Zb. o majetku obcí v znení zákona č.
447/2001 Z. z.“.
