480/2001 Z. z. v znení účinnom od 1. 12. 2001
§ 1
(1)
Územie ochranného pásma I. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Cigeľke je v okrese Bardejov, v katastrálnom území Cigeľka. Ochranné pásmo I. stupňa je vyznačené v mapovom podklade, ktorý je uvedený v prílohe č. 1.
(2)
Územie ochranného pásma II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Cigeľke je v okrese Bardejov, v katastrálnom území Cigeľka. Ochranné pásmo II. stupňa je vyznačené v mapovom podklade, ktorý je uvedený v prílohe č. 2.
(3)
Popis hraníc ochranných pásiem podľa odsekov 1 a 2 je uvedený v prílohe č. 3.
(4)
Popis hydrogeologickej štruktúry prírodných liečivých zdrojov v Cigeľke je uvedený v prílohe č. 4.
(5)
Mapy, v ktorých sú zakreslené hranice ochranných pásiem podľa odsekov 1 a 2, sú uložené na Inšpektoráte kúpeľov a žriediel Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, na Krajskom úrade v Prešove, na Okresnom úrade v Bardejove, na Obecnom úrade v Cigeľke a v Minerálnych vodách Prešov, a. s.
§ 2
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. decembra 2001.
1)Poznámky
1)
Týmto dňom stráca platnosť rozhodnutie povereníka zdravotníctva zo 4. mája 1960 č. 9729, ktorým boli určené dočasné ochranné pásma pre minerálne pramene v Cigeľke.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 480/2001 Z. z.
OCHRANNÉ PÁSMO I. STUPŇA PRÍRODNÝCH LIEČIVÝCH ZDROJOV V CIGEĽKE
Príloha č. 2 k vyhláške č. 480/2001 Z. z.
OCHRANNÉ PÁSMO II. STUPŇA PRÍRODNÝCH LIEČIVÝCH ZDROJOV V CIGEĽKE
Príloha č. 3 k vyhláške č. 480/2001 Z. z.
POPIS HRANÍC OCHRANNÝCH PÁSIEM PRÍRODNÝCH LIEČIVÝCH ZDROJOV V CIGEĽKE
Ochranné pásmo I. stupňa je vyznačené v mapovom podklade - Štátna mapa odvodená v mierke 1 : 5 000, listy Bardejov 7-1, Bardejov 6-1.
Ochranné pásmo I. stupňa chráni výverovú oblasť. Hranica na západe sa začína na križovatke lesných ciest severne nad časťou Zapálená a pokračuje popri jednej z ciest severovýchodným smerom v dĺžke približne 25 m. Odtiaľ hranica vedie asi 700 m po vrstevnici 520 severoseverovýchodným smerom, potom sa zatáča na východ a severovýchod a napája sa na vrstevnicu 515. Po nej ide asi 325 m východným smerom, pričom prechádza údolím Priehybského potoka. Mení smer na juhovýchod a ide cez kóty 509,32, 505,41, 490,52 až ku štátnej ceste III. triedy na južnom okraji obce Cigeľka. Popri nej pokračuje hranica juhojuhozápadným smerom do údolia Obšarského potoka, kde sa kolmo zatáča na západoseverozápad a vedie k sútoku potoka Cigeľka (bývalý Oľchovec) a Obšarského potoka, pričom tu vytvára ostrý výbežok smerom na severovýchod. Ďalej hranica pokračuje juhozápadným smerom ľavostranným údolím potoka Cigeľka (bývalý Oľchovec) a po približne 400 m sa zatáča na severozápad ku križovatke lesných ciest, kde sa napája na východiskový bod hranice ochranného pásma I. stupňa.
Ochranné pásmo II. stupňa
Ochranné pásmo II. stupňa je vyznačené v mapovom podklade - Vodohospodárska mapa Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000, list Zborov 27-24.
Ochranné pásmo II. stupňa chráni akumulačnú oblasť. Severné ohraničenie tvorí štátna hranica s Poľskou republikou na úseku približne 250 m východne od kóty Lacková (997) až po kótu Hrb (764) v smere západ-východ. Ďalej hranica pokračuje juhojuhozápadným smerom po rozvodnici povodí Cigeľky (bývalého Oľchovca) a Sveržovky na kótu Busov (1002), kde sa zatáča na západ a pokračuje hrebeňom masívu Busov. Ďalej prechádza naprieč údolím potoka Cigeľka (bývalý Oľchovec) a smeruje na severozápad hrebeňom cez kóty Sivá skala (838) a Priehyba (796) až ku štátnej hranici, čím sa uzatvára ochranné pásmo II. stupňa.
Ochranné pásmo III. stupňa
Ochranné pásmo III. stupňa nebolo určené.
Príloha č. 4 k vyhláške č. 480/2001 Z. z.
POPIS HYDROGEOLOGICKEJ ŠTRUKTÚRY PRÍRODNÝCH LIEČIVÝCH ZDROJOV V CIGEĽKE
Ochranné pásma sú vymedzené na základe výsledkov hydrogeologického prieskumu a návrhu záverečnej správy vypracovanej N. Pacindovou a kolektívom: Ochranné pásma minerálnej vody Cigeľka, rok 1997.
Hydrogeologická štruktúra je klasifikovaná ako polozatvorená s polozakrytou výverovou oblasťou. Hydrogeologická štruktúra nemá infiltračnú oblasť, je v nej vyčlenená akumulačná oblasť, v ktorej sa formujú základné fyzikálno-chemické vlastnosti, a výverová oblasť.
Formovanie a obeh minerálnych vôd sa uskutočňuje v bystrickej jednotke magurského príkrovu. Ide o pieskovcový vývoj belovežeckého a tvarožského súvrstvia bystrickej jednotky. Ohraničenie hydrogeologickej štruktúry je prevažne tektonické, vytvorila sa sústava antiklinálnych a synklinálnych pásiem so severozápadno-juhovýchodným smerom osí vrás. Významnú úlohu zohráva vetva muránskeho tektonického systému prebiehajúca údolím potoka Cigeľka (bývalý Oľchovec) severovýchodno-juhozápadným smerom. Zlomová zóna je silne tektonicky porušená a poklesnutá, čo umožňuje výstup preplynených minerálnych vôd na povrch.
Hydrogeologická štruktúra nemá infiltračnú oblasť v klasickom ponímaní, preto akumulačná oblasť nie je napájaná vodami infiltrovanými z povrchu (zrážkami, povrchovými a podzemnými vodami).
Akumulačnú oblasť minerálnych vôd tvoria paleogénne flyšové tvarožské pieskovce, jednotka Obidova-Slopnice-(Zboj) a sedimenty molasy čelnej predhlbne. Výsledné chemické zloženie minerálnej liečivej vody sa formuje zmiešavaním dvoch typov vôd nátriovo-chloridového a nátriovo-hydrogenuhličitanovo-chloridového na výstupových cestách k povrchu. Minerálna voda má hlboký obeh v zóne bez vodnej výmeny so zemským povrchom. Výstup silne mineralizovaných vôd sa viaže na tektonické línie, na ktorých sú vody sýtené oxidom uhličitým hlbinného pôvodu.
Vo výverovej oblasti kolektor minerálnych vôd nevystupuje priamo na povrch. Minerálne vody vystupujú v porušenom pásme na križovaní severovýchodno-juhozápadného a severozápadno-juhovýchodného systému zlomov. V mieste výverovej oblasti sa silne mineralizované podzemné vody hlbokého obehu miešajú s obyčajnými vodami plytkého obehu.
