k Európskemu rámcovému dohovoru
o cezhraničnej spolupráci
Modelové a rámcové dohody, štatúty a kontrakty o cezhraničnej spolupráci
medzi územnými celkami alebo orgánmi
Systém modelových zmlúv rozlišuje dve hlavné kategórie definované podľa úrovne, na ktorej sa zmluva uzatvára, a to
– modelové medzištátne zmluvy o cezhraničnej spolupráci na regionálnej a miestnej úrovni,
– rámcové zmluvy, dohody a štatúty schopné zabezpečiť základ pre cezhraničnú spoluprácu územných celkov alebo orgánov.
Ako ďalej vyplýva z textu uvedeného v bode 1, sú na podporu cezhraničnej spolupráce a regionálnej komunikácie spadajúcej do jurisdikcie štátov len dva modely medzištátnych zmlúv. Ďalšie medzištátne zmluvy tvoria iba právny rámec na uzatvorenie zmlúv alebo dohôd medzi územnými celkami alebo orgánmi, ktoré patria do druhej kategórie.
| 1. | Modelové medzištátne zmluvy | 2. | Rámcové dohody, kontrakty a štatúty určené pre miestne orgány |
| 1.1 | Modelová medzištátna zmluva na podporu cezhraničnej spolupráce | 2.1 | Rámcová dohoda o vytvorení konzultačnej skupiny medzi miestnymi orgánmi |
| 1.2 | Modelová medzištátna zmluva o cezhraničnej regionálnej konzultácii | 2.2 | Rámcová dohoda o koordinácii v riadení cezhraničných miestnych verejných záležitostí |
| 1.3 | Modelová medzištátna zmluva o miestnej cezhraničnej konzultácii | 2.3 | Rámcová dohoda o vytvorení cezhraničných združení podľa súkromného práva |
| 1.4 | Modelová medzištátna zmluva o kontrahovanej cezhraničnej spolupráci medzi miestnymi orgánmi | 2.4 | Rámcový kontrakt o poskytovaní prác alebo služieb medzi miestnymi orgánmi v pohraničných oblastiach (podľa súkromného práva) |
| 1.5 | Modelová medzištátna zmluva o orgánoch cezhraničnej spolupráce medzi miestnymi orgánmi | 2.5 | Rámcový kontrakt o poskytovaní prác alebo služieb medzi miestnymi orgánmi v pohraničných oblastiach (podľa verejného práva) |
| | 2.6 | Rámcová dohoda o vytvorení orgánov cezhraničnej spolupráce medzi miestnymi orgánmi |
1. Modelové medzištátne zmluvy
Systém medzištátnych zmlúv si kladie za cieľ predovšetkým presne definovať rámec, formy a hranice, ktoré chcú štáty vymedziť územným orgánom a ďalej eliminovať právne neistoty, ktoré môžu vytvárať problémy (definovania uplatňovaných zákonov, súdnych orgánov, možných spôsobov odvolania sa, atď.)
Uzatvorenie medzištátnych zmlúv medzi štátmi, ktoré sa týkajú podpory cezhraničnej spolupráce medzi územnými orgánmi, by malo byť výhodné v týchto oblastiach:
– úradné uznanie zákonnosti kooperačných postupov a povzbudzovanie miestnych orgánov na ich využívanie,
– predpoklad zásahu dozorných a kontrolných orgánov,
– výmena informácií medzi štátmi,
– možné spojenia týchto foriem spolupráce s ďalšími aktivitami na účely určitého postupu v pohraničných oblastiach,
– zmeny určitých právnych predpisov, doplnkov zákonov a pravidiel, resp. zmeny ich výkladu v prípade, že by bránili cezhraničnej spolupráci.
Uvedený systém modelových zmlúv s rôznou možnosťou voľby umožňuje vládam, aby cezhraničnej spolupráci vymedzili rámec, ktorý im najlepšie vyhovuje, vychádzajúc z medzištátnych zmlúv na podporu cezhraničnej spolupráce (1.1) ako zo základu, ktorý sa môže v prípade potreby dopĺňať ďalšími vzormi (modelové zmluvy 1.2 až 1.5).
Štáty sa môžu prikloniť buď k jednej možnosti alebo viacerým, dokonca aj ku všetkým a mali by ich uskutočňovať súbežne alebo po etapách. V prípade zmlúv medzi štátmi, ktoré už majú podobný právny systém (napr. škandinávske krajiny), tieto špecifické zmluvy netreba uzatvárať.
Všeobecné zásady pre modelové zmluvy 1.1 až 1.5
1. Na účely tejto zmluvy sa „miestnymi orgánmi“ rozumejú územné celky alebo orgány, ktoré uskutočňujú miestne funkcie v medziach zákonov každého štátu.
2. „Regionálnymi orgánmi“ sa rozumejú územné celky alebo orgány, ktoré uskutočňujú regionálne funkcie v medziach zákonov každého štátu.
2)Touto zmluvou nebudú dotknuté rôzne existujúce formy cezhraničnej spolupráce medzi zmluvnými štátmi, najmä tie, ktoré sú založené na medzinárodných zmluvách.
Zmluvné strany budú informovať regionálne a miestne orgány o daných možnostiach a budú ich podnecovať na ich využívanie.
„Vyššími orgánmi“ sa v súčasných dohodách rozumejú tie dozorné orgány, ktoré určia jednotlivé zmluvné strany.
Táto zmluva nemôže žiadnym spôsobom modifikovať rozsah a obsah právomoci miestnych orgánov, ktoré sú vymedzené zákonmi jednotlivých zmluvných štátov.
Každý štát môže kedykoľvek vymedziť časti svojho územia, ciele a formy spolupráce, na ktoré sa táto zmluva nebude vzťahovať.
Takéto vymedzenie nemôže ubrať na právach získaných v rámci doterajšej spolupráce.
Zmluvné strany budú priebežne informovať generálneho tajomníka Rady Európy o činnosti komisií, výborov a ďalších orgánov, ktoré plnia úlohy vyplývajúce z tejto zmluvy.
Zmluvné strany môžu zmluvne vykonať menšie zmeny v tejto dohode na základe skúseností, ak sa ukážu ako účelné, a to jednoduchou výmenou nót.
1. Každá zmluvná strana bude oznamovať druhej strane skončenie požadovaných postupov v medziach svojich zákonov preto, aby táto zmluva nadobudla platnosť. Zmluva nadobudne platnosť dňom posledného oznámenia.
2. Táto zmluva sa uzatvára na obdobie piatich rokov od nadobudnutia jej platnosti. Ak sa nevypovie do šiestich mesiacov po skončení platnosti, predlžuje sa za rovnakých podmienok na obdobie ďalších piatich rokov.
3. Zmluvná strana, ktorá oznámila výpoveď, môže platnosť zmluvy obmedziť na určité výslovne uvedené články, určité geografické oblasti alebo na určité odbory činnosti. V tomto prípade bude zmluva pre ostatné časti platiť, ak ich nevypovie niektorá ďalšia zmluvná strana v priebehu štyroch mesiacov od prijatia oznámenia o čiastočnom skončení zmluvy.
4. Jednotlivé zmluvné strany sa môžu kedykoľvek dohodnúť o prerušení platnosti zmluvy na určité obdobie. Môžu sa tiež dohodnúť, že činnosť určených komisií sa preruší alebo zastaví.
1.1 Modelová medzištátna zmluva na podporu cezhraničnej spolupráce
Táto modelová medzištátna zmluva obsahuje základné ustanovenia a môže byť uzatvorená buď samostatne alebo spolu s jednou uvedenou modelovou zmluvou alebo s viacerými.
Vlády ................................................................................ a ....................................................................... uvedomujúc si výhody cezhraničnej spolupráce, v zmysle Európskeho rámcového dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi, dohodli sa takto:
Zmluvné strany sa zaväzujú preskúmať a podporovať cezhraničnú spoluprácu na regionálnej a miestnej úrovni.
Zmluvné strany pod pojmom cezhraničná spolupráca rozumejú nielen súhrn všetkých dotknutých administratívnych, technických, ekonomických, sociálnych a kultúrnych opatrení smerujúcich k upevneniu a rozvíjaniu susedských vzťahov medzi oblasťami na oboch stranách hranice, ale i k uzatvoreniu primeraných zmlúv na riešenie problémov, ktoré v týchto oblastiach môžu vzniknúť.
Tieto opatrenia by mohli byť zamerané predovšetkým na zlepšenie predpokladov na regionálny a urbanistický rozvoj, ochranu prírodného bohatstva, vzájomnú pomoc v prípade živelných pohrôm a na zlepšenie verejných služieb.
Zmluvné strany sa budú snažiť na základe vzájomných konzultácií zabezpečiť pre regionálne orgány v rámci svojich právomocí zdroje na začatie spolupráce.
Budú sa tiež snažiť podporovať opatrenia miestnych orgánov zamerané na začatie a rozvoj cezhraničnej spolupráce.
Miestne a regionálne orgány, ktoré sa zúčastňujú na cezhraničnej spolupráci, požívajú v súlade s touto zmluvou rovnaké úľavy a ochranu ako v prípade spolupráce na vnútroštátnej úrovni.
Kompetentné orgány každej zo zmluvných strán sa budú starať o to, aby boli k dispozícii požadované prostriedky na krytie výdavkov orgánov zodpovedných za podporu cezhraničnej spolupráce, ktorú zakotvuje táto zmluva.
Každá zmluvná strana poverí ňou vymenované orgány, komisie alebo inštitúcie overením platných právnych predpisov, aby navrhli zmenu ustanovení, ktoré by mohli prekážať rozvoju miestnej cezhraničnej spolupráce. Tieto orgány preskúmajú predovšetkým možnosť zdokonalenia daňových a colných predpisov a pravidiel v oblasti devízových a kapitálových prevodov, ako aj pravidiel pre zásahy nadriadených orgánov, osobitne v oblasti dozoru a kontroly.
Predtým, ako jednotlivé zmluvné strany podniknú kroky podľa predchádzajúceho odseku, koordinujú svoj postup, ak je to potrebné, a vymenia si navzájom potrebné informácie.
Zmluvné strany sa budú prostredníctvom arbitráže alebo inými prostriedkami v záujme úspešnosti celého projektu cezhraničnej spolupráce snažiť ešte pred podpísaním zmluvy vyriešiť sporné záležitosti miestneho významu, ktorých dohodnutie je dôležité.
1.2 Modelová medzištátna zmluva o cezhraničnej regionálnej konzultácii
Táto medzištátna zmluva môže byť uzatvorená buď samostatne, alebo spolu s jednou medzištátnou zmluvou alebo s viacerými (texty 1.1 až 1.5).
S cieľom podporovať cezhraničnú spoluprácu medzi regiónmi definovanú v doplnku tohto textu, môžu zmluvné strany vytvoriť spoločnú komisiu (ďalej len „komisia“), a ak je to potrebné, jeden regionálny výbor alebo viac regionálnych výborov (ďalej len „výbor“), ktoré sa zaoberajú záležitosťami týkajúcimi sa cezhraničnej konzultácie.
1. Komisia a výbory tvoria delegácie, ktorých členov vyberajú jednotlivé zmluvné strany.
2. Delegácia komisií by mala mať najviac osem členov, z ktorých najmenej traja by mali zastupovať regionálne orgány. Predseda delegácie komisie alebo jej predstavitelia budú na rokovaniach komisií
3) vo funkcii poradcov.
3. Výbory zložené z ..... delegácií, každá s ..... členmi, sú ustanovené na základe podnetu komisie a dohody s regionálnymi a miestnymi orgánmi v pohraničných oblastiach. Delegácie výborov sú zložené zo zástupcov týchto orgánov alebo oblastných a miestnych orgánov. Okrem toho jedného delegáta vymenujú ústredné orgány. Ak je to nutné, je tento delegát volený z okruhu orgánov, ktoré zastupujú ústredné orgány v pohraničných oblastiach, za ktoré výbor zodpovedá.
4. Komisia sa bude stretávať najmenej raz za rok. Výbor sa bude schádzať podľa potreby, ale najmenej dvakrát do roka.
5. Komisia a výbory si stanovia vlastné rokovacie pravidlá.
Každá zo strán bude hradiť výdavky vlastných delegácií komisie. Výdavky delegácií výborov budú hradiť orgány, ktoré tieto delegácie vyslali.
S cieľom zabezpečiť koordináciu a kontinuitu v práci komisie a výborov môžu zmluvné strany v prípade potreby vytvoriť sekretariát, ktorého zloženie, sídlo, spôsob fungovania a financovania budú zakotvené ad hoc v zmluve na návrh komisie. Chýbajúce zmluvy medzi partnermi môže vypracovať komisia ako aj sekretariát.
Pohraničné oblasti, ktorých sa zmluva týka, budú presne vymedzené v dodatku, ktorého obsah môže byť zmenený jednoduchou výmenou nót zmluvných strán.
1. Predmetom konzultácie cezhraničnej spolupráce sú tieto oblasti:
4)– urbanizmus a regionálny rozvoj,
– doprava a komunikácie (verejná doprava, cesty a diaľnice, letiská, vodné cesty, prístavy atď.),
– energetika (elektrárne, plynárne, elektrina a vodné elektrárne),
– ochrana prírody (oblasti vyžadujúce ochranu, rekreačné zóny, parky atď.),
– ochrana vody (kontrola znečistenia atď.),
– ochrana atmosféry (znečistenie ovzdušia, likvidácia hluku, zóny bez hluku atď.),
– vzdelávanie, výcvik a výskum,
– zdravotníctvo (napr. využívanie zdravotníckych zariadení jednej oblasti obyvateľmi inej oblasti),
– kultúra, voľný čas, šport (divadlá, orchestre, športové strediská, výletné obydlia a kempy, mládežnícke strediská a i.),
– vzájomná pomoc v prípade živelných pohrôm (požiare, povodne, epidémie, letecké havárie, zemetrasenia, horské nešťastia atď.),
– turistika (spoločné projekty na podporu turistiky),
– problémy vzťahujúce sa na pracujúcich v pohraničí (dopravné možnosti, bývanie, sociálne istoty, zdaňovanie, zamestnanosť, nezamestnanosť),
– hospodárske projekty (rozmiestňovanie priemyslu atď.),
– rôzne iné projekty (likvidácia odpadov, kanalizácia atď.),
– zdokonaľovanie poľnohospodárskeho systému,
2. Zmluvné strany môžu súhlasiť s doplnením tohto zoznamu.
1. S výhradou osobitných ustanovení je komisia zodpovedná za všeobecné a zásadné záležitosti, ako je návrh programu výboru, koordinácia a kontakt s ústrednými úradmi a vytvorenie spoločných komisií, a to ešte pred začiatkom platnosti tejto zmluvy.
2. Komisia má za úlohu predkladať príslušným vládam vlastné odporúčania a odporúčania výborov a rovnako predkladať prípadné návrhy na uzatvorenie medzinárodných zmlúv.
3. Komisia môže prizvať odborníkov na posudzovanie určitých otázok.
1. Výbory sa predovšetkým zaoberajú problémami, ktoré sa vyskytli v oblastiach vymedzených v článku 6, a v závislosti od nich vypracúvajú návrhy a odporúčania na ich riešenie. Riešenie týchto problémov im môže zveriť komisia, ústredné, regionálne alebo miestne orgány a inštitúcie, asociácie, resp. iné štátne alebo súkromné orgány. Výbory môžu riešiť tieto problémy aj z vlastnej iniciatívy.
2. Na uvedené účely môžu výbory vytvoriť pracovné skupiny. Môžu využiť aj služby expertov a požadovať právne alebo odborné posudky. Výbory sa musia v konzultáciách usilovať o dosiahnutie výsledkov, ktoré budú v súlade so záujmami dotknutého obyvateľstva.
1. Výbory informujú komisie o postupe prác v otázkach im zverených a o záveroch, ku ktorým dospeli.
2. Ak tieto závery vyžadujú rozhodnutie komisie alebo príslušných vlád, výbory predložia komisii svoje odporúčania.
1. Komisia a výbory musia mať splnomocnenie svojich členov na riešenie otázok všeobecného záujmu, ktoré im postupujú zmluvné strany v rámci svojich právomocí.
2. Komisia a výbory sa navzájom informujú o jednotlivých rozhodnutiach.
1. Predstavitelia komisie resp. výborov sa vzájomne informujú o opatreniach, ktoré prijali príslušné orgány na základe článku 7 ods. 2 a článku 9 ods. 2.
2. Komisia a výbory stanovia, aké kroky sa majú podniknúť na rešpektovanie požadovaných činností na plnenie opatrení, ktoré prijali príslušné orgány uvedené v ods. 1 tohto článku.
1.3 Modelová medzištátna zmluva o miestnej cezhraničnej konzultácii
Táto zmluva sa môže uzatvoriť samostatne alebo spolu s jednou modelovou medzištátnou zmluvou, resp. s viacerými (texty 1.1 až 1.5).
S ohľadom na zabezpečenie rozsiahlejšej výmeny informácií a rozvoja konzultácií medzi miestnymi orgánmi po oboch stranách hraníc partneri vytvárajú také orgány, ktoré vypracúvajú spoločné štúdie o problémoch spoločného záujmu prostredníctvom konzultačných výborov.
Pravidlá postupu týchto výborov musia odsúhlasiť ich členovia. Vyššie orgány koordinujú postupy, zúčastňujú sa na ich práci a sú o nich stále informované.
Konzultačné výbory sa zúčastňujú prác regionálnych cezhraničných konzultačných komisií podľa dohodnutých podmienok. Tieto komisie by sa mali vytvárať podľa požiadaviek regiónov. Tieto komisie budú tiež konzultačným výborom pomáhať v ich práci.
Môžu tiež fungovať ako poradné orgány pri využívaní špeciálnych medzinárodných dohôd uzatvorených v oblasti cezhraničnej spolupráce.
Úlohou konzultačných výborov je zabezpečiť výmenu informácií, vzájomné konzultácie, ako aj štúdium otázok spoločného záujmu a vymedziť spoločné ciele.
Ich činnosť sa vykonáva s vedomím zodpovednosti a nemá za následok prenesenie právomocí.
V rámci zmlúv o spolupráci sa členovia týchto výborov môžu dohodnúť na spoločných opatreniach, resp. reštrikciách, ktoré sú rozhodujúce pre jednotlivé druhy činnosti alebo môžu stanoviť predbežné konzultačné postupy, ktoré chcú dodržiavať.
Na uľahčenie činnosti konzultačných komisií môžu zúčastnené miestne orgány v rámci svojej právomoci založiť v jednej z krajín združenia. Pri aplikácii vybraného právneho systému môže vzniknúť situácia, že sa podmienky, formality a splnomocnenia nebudú rešpektovať.
Informácie poskytnuté nadriadeným orgánom podľa článku 2 budú zahŕňať všetky informácie o činnostiach združení uvedených v tomto článku.
1.4 Modelová medzištátna zmluva o kontrahovanej cezhraničnej spolupráci medzi miestnymi orgánmi
Táto zmluva môže byť uzatvorená samostatne alebo s ďalšou medzištátnou zmluvou, prípadne s viacerými (texty 1.1 až 1.5).
Cezhraničná spolupráca medzi orgánmi a územnými celkami sa realizuje predovšetkým administratívnymi zmluvami hospodárskeho alebo technického charakteru.
Zmluvy o cezhraničnej spolupráci budú uzatvárať miestne orgány v rámci právomocí, ktoré im prislúchajú podľa príslušných zákonov ich štátu.
Budú sa týkať predovšetkým poskytovania dodávok, služieb, začatia spoločných akcií, vytvorenia združení na základe občianskeho a obchodného práva jednej zo zmluvných strán alebo účasťou na takýchto združeniach.
5)Zmluvné strany pri tejto zmluve presne vymedzia v nej použité zákony s odvolaním sa na zákon o zmluvách (občianskych, obchodných) jednej zo zmluvných strán.
Ak je to potrebné, vymedzia aj prípustné odchýlky zo zákonných opatrení, ktoré nie sú záväzné.
V prípade opomenutia akejkoľvek dôležitej zásady v zmluve aplikuje sa zákon tej krajiny, ktorej miestne orgány sú zodpovedné za príslušnú oblasť poskytovania najrozsiahlejších služieb alebo miestne orgány, ktorých finančné záväzky sú najvyššie.
Za všetkých okolností zostane osobám, ktorých miestne orgány uzatvorili túto zmluvu, zachované právo prijímať opatrenia alebo hľadať nápravu, pokiaľ by miestne orgány boli zaviazané plniť tieto dodávky a služby.
Miestne orgány, proti ktorým bola podaná žaloba alebo sťažnosť, sú oprávnené požadovať plnenie od tých miestnych orgánov, ktoré tieto dodávky a služby prevzali.
Návrhy na uzatvorenie zmluvy alebo na jej doplnenie budú v každej krajine podliehať predpisom a pravidlám riadiacich vzťahov a zásahov vyšších orgánov, ktoré však od týchto orgánov zmluvných strán súhlas nepožadujú. Akékoľvek rozhodnutie prijaté vyšším orgánom, ktoré môže brániť uzatvoreniu alebo žiadosti o uzatvorenie, resp. ktoré môže vyvolať odklad zmluvy o cezhraničnej spolupráci, by sa malo predtým prekonzultovať s príslušnými vyššími orgánmi dotknutých krajín.
V prípade sporu sa podľa zaužívaného práva určuje príslušné súdne miesto. Avšak už samotné zmluvy o cezhraničnej spolupráci môžu zahŕňať klauzuly o arbitráži. Používatelia týchto klauzúl a tretie osoby majú k dispozícii existujúce zákonné prostriedky vo vzťahu k miestnym orgánom krajiny, pod ktorú patria. Vyplýva to z potreby nájsť riešenia pri nesplnených povinnostiach.
Vyššie orgány v rámci svojich právomocí prijímajú opatrenia na zabezpečenie okamžitého vykonania súdnych rozhodnutí bez ohľadu na to, v ktorom štáte sa súd, ktorý toto rozhodnutie prijal, nachádza.
Dohody uzatvorené na základe tejto zmluvy zostanú v platnosti i po ich vypovedaní. Budú však obsahovať klauzulu, ktorá oprávňuje zmluvné strany vypovedať záväzky pri dodržaní výpovednej lehoty aspoň päť rokov, pokiaľ k vypovedaniu došlo. Je v právomoci zmluvných strán rozhodnúť o prijatí tejto klauzuly.
1.5 Modelová medzištátna zmluva o orgánoch cezhraničnej spolupráce medzi miestnymi orgánmi
Táto zmluva môže byť uzatvorená buď samostatne, alebo s ďalšou medzištátnou zmluvou, alebo s viacerými (texty 1.1 až 1.5).
Miestne orgány a ostatné subjekty občianskeho práva môžu podľa zákonov svojho štátu sledovať združenia a konzorciá tak, že môžu byť zastúpené v združeniach a konzorciách, ktoré vytvorili miestne orgány na území inej krajiny v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi tejto krajiny.
V rámci rozsahu právomocí svojich členov združenia alebo konzorciá, odvolávajúc sa na článok 1 budú poverené sledovaním činností, ktoré vyplývajú z ich štatutárnych cieľov na území každej zo zmluvných strán. Pri výkone sledovania sa podrobia pravidlám, ktoré určil príslušný štát, ak existujú výnimky, ktoré povoľuje príslušný štát.
1. Nástroje založenia združenia alebo konzorcia, predmet združenia a akékoľvek ich zmeny musia odsúhlasiť vyššie orgány všetkých zúčastnených miestnych orgánov. To isté platí aj pre už existujúce združenia alebo konzorciá.
2. Dotknuté obyvateľstvo bude oboznámené s listinami, ktoré musia byť v súlade s verejným právom príslušnej krajiny. To isté platí aj pre zmeny obchodného sídla a pre všetky rozhodnutia o osobách oprávnených konať v mene združenia alebo konzorcia a v medziach ich právomocí.
3. Spomenuté listiny budú vyhotovené v úradných jazykoch krajín, v ktorej majú pôsobiť. Každá takáto verzia textu bude autentická.
1. Body zmluvy o združení presne vymedzia pravidlá usmerňovania právnych vzťahov združenia alebo konzorcia.
Budú zahŕňať náležitosti, ktoré požaduje legislatíva v súlade s článkom 1. V každom prípade v nich budú uvedení ich členovia, ich mená a sídlo. Vymedzia poslanie združenia, resp. konzorcia, a ak je to potrebné, funkcie, ktoré sa ich pridelením sledovali. Vymedzia spôsoby stretávania sa riadiacich a administratívnych orgánov, rozsah členských záväzkov a príspevky na spoločné výdavky. V riadiacich orgánoch bude zastúpený aspoň jeden predstaviteľ miestnych orgánov každej krajiny. Body zmluvy o združení vymedzia založenie a spôsob rokovania generálneho zhromaždenia, formu rokovacích protokolov, spôsob zrušenia, resp. likvidácie a pravidlá rozpočtovania a účtovníctva.
2. Jednotlivé body zmluvy o združení zahŕňajú aj opatrenia, ktoré umožnia členom vystúpiť zo združenia hneď v čase oznámenia o vystúpení, ktoré bude uvedené v príslušnom bode zmluvy, po vyrovnaní všetkých dlhov združenia a vyplatení kompenzácie združenia, ktorú odhadnú experti, vzhľadom na skutočné investície a vynaložené výdavky združenia v záujme jeho členov. Takisto sa v nich vymedzia pravidlá prepustenia, resp. vylúčenia členov za neúspešnosť pri podniknutých krokoch.
Zmluvné strany v rámci svojho územia prevezmú nevyhnuté oprávnenia, ktoré umožnia zavŕšenie úloh združenia, resp. konzorcia, so zreteľom na požiadavky verejnej politiky a bezpečnosti.
V oblastiach, kde sledujúc domáce zákony, združenie, resp. konzorcium nemôže na území štátu uplatniť určité právomoci, práva alebo výhody potrebné na splnenie svojich úloh v prospech obyvateľov štátu, majú miestne orgány právo a povinnosť konať v mene združenia alebo konzorcia s cieľom zabezpečiť tieto oprávnené práva alebo výhody.
1. Právo dozoru alebo kontroly nad združením sa bude realizovať v súlade s právom orgánov príslušného štátu, v ktorom sa nachádza sídlo tohto združenia. Tieto orgány budú tiež dbať, aby boli zaručené aj záujmy miestnych orgánov ostatných štátov.
2. Príslušné orgány ostatných štátov budú oprávnené mať informácie o činnosti a rozhodnutiach združenia, resp. konzorcia, a o činnostiach, ktoré sa uskutočnia pri dozore a kontrole. Na požiadanie musia dostať predovšetkým prijaté texty a protokoly zo stretnutí orgánov združenia alebo konzorcia, ročné účty a návrh rozpočtu v rozsahu, aký domáce zákony požadujú. Tieto orgány sa môžu spojiť s orgánmi, ktoré sú zodpovedné za dozor alebo kontrolu, môžu im zasielať svoje stanoviská spolu so zistenými výsledkami alebo požiadať o to, aby sa špecifické prípady a záležitosti bezprostredne prekonzultovali.
3. Príslušné orgány ostatných štátov majú tiež právo oznámiť združeniu alebo konzorciu, že sú proti tomu, aby miestne orgány, pod ktorých súdnu právomoc spadajú, boli naďalej zastúpené v združení alebo v konzorciu. Takéto oprávnené oznámenie sa pokladá za dôvod na vylúčenie a bude presne uvedené v článkoch združenia. Orgány uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku sú tiež oprávnené zúčastňovať sa prostredníctvom svojho delegáta na rokovaniach orgánov a sú oprávnené dostať programy ich rokovaní a protokoly.
Dodávky alebo služby, ktorých poskytovaním bude združenie alebo konzorcium poverené v súlade s bodmi zmluvy, sa musia na území členských krajín poskytovať na jeho zodpovednosť, čím sa v plnom rozsahu oslobodia od záväzkov členské krajiny združenia v týchto oblastiach. Združenie alebo konzorcium sa bude teda priamo zodpovedať užívateľom a tretím stranám. Tretia strana si však ponecháva, pokiaľ ide o miestne orgány, ktoré alebo v mene ktorých sa dodávky alebo služby poskytujú, všetky práva konať a právne upravovať, takže uvítajú, ak si samotné orgány ponechajú záväzky poskytovať ich spolu so spomenutými dodávkami alebo službami. Orgány, proti ktorým je sťažnosť, resp. výzva namierená, môžu samy vystúpiť proti združeniu.
1. Spory medzi združením a jeho členmi alebo medzi niekoľkými členmi, s ohľadom na jeho pôsobenie, sa budú podávať na administratívne a súdne orgány štátu, v ktorom má združenie alebo konzorcium sídlo.
2. Všetky spory okrem sporov uvedených v odseku 1 budú adresované na administratívne a súdne orgány podľa platných pravidiel aplikovaných na území zmluvných strán, pokiaľ nebudú mať záujem dať tieto spory na súd, ktorý si môžu takisto navrhnúť.
3. Zmluvné štáty vykonajú nevyhnutné opatrenia s cieľom zabezpečiť na svojom území výkon rozhodnutí a rozsudkov, ktoré sa týkajú uvedených ustanovení.
Združenia alebo konzorciá, ktoré sa vytvorili na základe tejto zmluvy, budú pôsobiť aj po vypršaní zmluvy, ale bez ujmy na právach, ktoré vyplynú z ustanovení článku 7 ods. 3.
2. Rámcové dohody, kontrakty a štatúty určené pre miestne orgány
Tak štátom, ako aj miestnym orgánom sa môže ponúknuť možnosť voľby dohôd a kontraktov. V skutočnosti táto možnosť voľby už existuje v celom rade krajín, ako to dokazuje úctyhodný rozsah doteraz nazhromaždenej dokumentácie o uzatvorených dohodách.
Navrhovaný systém sa skladá zo šiestich rámcových dohôd, kontraktov a štatútov, ktoré zodpovedajú rôznym stupňom a formám miestnej cezhraničnej spolupráce. V závislosti od rozsahu a stavu legislatívy v krajine sa podľa týchto rámcových dohôd buď môže postupovať okamžite, alebo budú podriadené prijatiu medzištátnej zmluvy, ktorá upraví ich použitie.
Vo všeobecnosti uzavretie medzištátnej zmluvy aj v prípade, že sa to nepovažuje za absolútne nevyhnutné, môže pomôcť vyjasniť podmienky, za ktorých môžu miestne orgány tieto dohody využívať. V každom prípade sa uzavretie medzištátnej zmluvy môže zdať nevyhnutnou podmienkou vo vzťahu k dohode 2.6 (orgány cezhraničnej spolupráce).
Systém rámcových dohôd určený pre miestne orgány sa zhoduje s modelovými medzištátnymi zmluvami. Odporúča sa doplniť medzištátne zmluvy a každú rámcovú dohodu o úvodnú poznámku.
Takto možno formou konzultácie integrovať do štruktúr cezhraničnej spolupráce orgány, ktoré sú vytvorené na miestnej, regionálnej a národnej úrovni. Napríklad, miestne rozhodovacie skupiny (rámcová dohoda 2.1) môžu byť integrované do podoby komisií, výborov, pracovných skupín stanovených v modelovej medzištátnej zmluve o regionálnej cezhraničnej konzultácii (1.2). Tieto modelové zmluvy sú vytvorené na báze schémy, takže nebolo možné prijať globálny návrh o všetkých problémoch, ktoré sa v každom konkrétnom prípade môžu vyskytnúť. Rámcové dohody sú hodnotným orientačným dokumentom. Môžu byť doplnené podľa potrieb miestnych orgánov pri používaní.
Podobne miestne orgány musia vymedziť prostriedky podpory účasti občanov v cezhraničnej konzultácii v sociálno-kultúrnej sfére. Táto účasť by prispela k prerokovaniu prekážok, ktoré často stoja v ceste cezhraničnej konzultácii a spolupráci.
Spolupráca, ktorú podporujú verejné záujmy, by tiež získala na trvanlivosti základov. Jednou z ciest podpory verejnej účasti by mohla byť výzva o pomoc na združovanie. Preto jedna z výzev (2.3) sa týka založenia združenia súkromného práva.
2.1 Rámcová dohoda o vytvorení konzultačnej skupiny medzi miestnymi orgánmi
Utvoriť takúto skupinu možno aj bez potreby medzištátnej zmluvy. Existuje niekoľko príkladov takejto možnosti. Ak sú však právne, resp. iné nejasnosti, podmienky za ktorých sa konzultácie budú uskutočňovať, vymedzí medzištátna zmluva (pozri modelovú zmluvu 1.3).
Cieľ konzultačnej skupiny a sídlo
Miestne orgány ako zmluvné strany tejto dohody sa zaväzujú koordinovať svoj postup vo veciach, ktoré sú v ich právomoci (presné vymedzenie oblastí zodpovednosti alebo miestnych problémov). S týmto cieľom založili konzultačnú skupinu (ďalej len „skupina“) so sídlom
..................................................................................................................................................................
Úlohou skupiny je zabezpečovať výmenu informácií, koordináciu a konzultáciu s členmi v oblastiach presne vymedzených v predchádzajúcom odseku. Členovia skupiny sa zaväzujú poskytovať si navzájom všetky požadované informácie na výkon funkcií a pred prijatím rozhodnutí alebo opatrení, ktoré ovplyvňujú predtým špecifikované oblasti, ich vzájomne v skupine prekonzultovať.
Každý zúčastnený miestny orgán bude v skupine zastúpený delegáciou z ...................... členov, ktorých si stanoví. V každej delegácii môžu byť so súhlasom skupiny zástupcovia sociálno-ekonomických orgánov a odborníci (táto alternatíva vylučuje z členstva iné jednotky ako miestne orgány, ktoré odlišujú túto zmluvu od združení súkromného práva, ktorými sa zaoberá časť 2.3).
Možný variant: Počet členov v každej delegácii sa môže líšiť. Členmi môžu byť miestne a regionálne orgány, sociálno-ekonomické skupiny a súkromné osoby, ktoré súhlasia s touto dohodou. Skupina bude rozhodovať aj o prijímaní nových členov. V každej delegácii môžu byť so súhlasom skupiny predstavitelia súkromných organizácií a experti.
Skupina sa môže radiť o všetkých záležitostiach špecifikovaných v článku 1. Všetky otázky, v ktorých sa dosiahne konsenzus, a odporúčanie, ktoré skupina príjme pre orgány alebo skupiny, sa zaznamenajú v protokoloch. Skupina bude v rámci svojej kompetencie oprávnená overiť štúdie a výskumy v daných záležitostiach.
Členovia skupiny môžu súhlasiť s tým, že skupina bude poverená výkonom určitých povinností praktického charakteru. Skupina môže realizovať aj úlohy, ktoré jej zverili iné inštitúcie.
Skupina prerokuje a schváli svoj rokovací poriadok.
Skupina bude, ide o všeobecné pravidlo, zvolávať zhromaždenie dvakrát do roka alebo na požiadanie jednej tretiny svojich členov, ktorí navrhnú program rokovania.
Zasadnutie musí byť oznámené spolu s programom rokovania najmenej 15 dní vopred, aby si zastúpené inštitúcie mohli pripraviť príslušné materiály.
Skupina zostaví spomedzi svojich členov stály výbor a vymedzí jeho právomoci a zloženie.
Predseda výboru sa vyberie podľa pravidiel postupu, alebo ak sa neuplatnia, bude ním v tom čase najstarší člen.
Vzťahy k externým osobám a nadriadeným orgánom
Vo vzťahu k nezainteresovaným osobám skupinu zastupuje jej predseda, ak rokovací poriadok neustanovuje inak. Vyššie orgány, do ktorých patria aj členovia skupiny, môžu od nej získať informácie o jej práci a sú oprávnené vyslať pozorovateľov na jej zasadnutia.
Činnosť sekretariátu zabezpečí jedna z členských inštitúcií (so systémom alebo bez systému každoročného nahradzovania).
Od každého orgánu sa požaduje, aby prispieval na náklady spojené so sekretárskymi prácami v uvedenej sume ................................................................................
Informácie a dokumenty sa vyhotovia a zašlú v jazyku štátu, z ktorého pochádzajú.
Prijatie za člena a odvolanie z členstva
Členstvo v skupine je otvorené aj pre ďalšie miestne a regionálne orgány, ktoré sú ochotné podpísať túto dohodu. O prijatí nových členov rozhoduje skupina.
Ktorýkoľvek z členov môže zo skupiny vystúpiť tak, že to oznámi predsedovi. Rozhodnutie o odvolaní z členstva v skupine prislúcha skupine. Vystúpenie člena zo skupiny neovplyvní jej činnosť, ak skupina nerozhodne o svojej činnosti inak.
Zmluvné strany oznámia generálnemu tajomníkovi Rady Európy uzatvorenie tejto dohody a doložia mu jej text.
2.2 Rámcová dohoda o koordinácii v riadení cezhraničných miestnych verejných záležitostí
V niektorých štátoch je už možný aj tento typ dohôd o cezhraničnej spolupráci. Ak nejde o tento prípad, podmienky, za ktorých sa takáto dohoda môže uplatniť, by sa mali definovať v rámci medzištátnej zmluvy (pozri modelové zmluvy 1.3).
Článok 1 presne vymedzuje cieľ dohody (napríklad harmonický rozvoj pohraničných oblastí) a oblastí, ktorých sa týka.
Územia, ktorých sa dohoda týka
Článok 2 presne vymedzí na obidvoch stranách hraníc územia, ktoré dohoda zahŕňa.
Článok 3 definuje prostriedky na dosiahnutie cieľov dohody (článok 1). Vzhľadom na konkrétne účely tejto dohody môžu sa prijať tieto opatrenia:
– zmluvné strany sa zaväzujú uskutočniť konzultačné postupy ešte pred rozhodnutím o celom rade opatrení prijatých v rozsahu právomocí na území, ktoré spravujú,
– zmluvné strany v rámci svojho územia a právomocí sa zaväzujú prijať nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie cieľov dohody,
– zmluvné strany sa zaväzujú konať tak, aby to nebolo v rozpore s cieľmi dohody.
Článok 4 vymedzuje v súlade so špecifickými okolnosťami a požiadavkami každej dohody podmienky potrebné na koordináciu:
– buď účely, na ktoré sa odvoláva rámcová dohoda 2.1,
– alebo podpora vytvorenia špeciálnych konzultačných skupín na účely tejto dohody,
– alebo jednoducho prostredníctvom priamych bilaterálnych kontraktov medzi zainteresovanými orgánmi.
Každý člen skupiny (ak nie je zriadená skupina, potom zmluvné strany) sa môže obrátiť na druhého člena skupiny (alebo zmluvnej strany) v prípade, keď predpokladá, že sa nepostupovalo podľa dohody v týchto smeroch:
– neuskutočnili sa predbežné konzultácie,
– prijaté opatrenia nie sú v súlade s dohodou,
– neboli prijaté nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie cieľov dohody.
Ak zmluvné strany neplnia dohodu, spor možno postúpiť rozhodcovskej komisii, ktorá je poverená dohliadaním na dodržiavanie záväzkov.
Zmluvné strany môžu súhlasiť s vytvorením osobitného kontrolného orgánu, ktorý dozerá na splnenie prijatých opatrení a ktorý bude zložený z rovnakého počtu expertov z každej zo zmluvných strán a z neutrálnych expertov, ktorých výber a vymenovanie alebo spôsob ich výberu sa určí vopred.
Kontrolný orgán bude formulovať závery, ktoré budú prístupné verejnosti, ktorá pozorovala uzatvorenie a napĺňanie dohody.
Zmluvné strany budú informovať generálneho tajomníka o uzatvorení tejto dohody a doložia ju jej textom.
2.3 Rámcová dohoda o vytvorení cezhraničných združení podľa súkromného práva
Predpokladá sa, že miestne orgány jedného zo zmluvných štátov môžu byť združené v združení súkromného práva inej krajiny podľa tých istých pravidiel a podmienok, aké uplatňujú miestne orgány proti združeniam súkromného práva vo svojej krajine. V inom prípade by to umožnili prostriedky obsiahnuté v medzištátnej zmluve zainteresovaných krajín (pozri modelové medzištátne zmluvy 1.3 a 1.4).
Od súkromno-právnych združení sa požaduje, aby sa podriadili opatreniam, ktoré stanovuje právny poriadok štátu, v ktorom majú sídlo. Je tu uvedený zoznam ustanovení, resp. opatrení, ktoré musia byť zakotvené v bodoch zmlúv a ktoré nie sú presne vymedzené zákonom.
Ustanovenia o riadení konzultačnej skupiny (pozri rámcovú dohodu 2.1) môžu obsahovať aj nevyhnutné zmeny, ktoré možno uskutočniť v združeniach tohto typu.
Body zmlúv združení by mali presne vymedziť:
1. zakladateľov a podmienky prijímania nových členov,
2. názov, sídlo a právnu formu (odvolať sa na príslušnú národnú legislatívu),
3. ciele, spôsoby ich dosiahnutia a disponibilné zdroje združenia,
4. orgány a najmä fungovanie a spôsob riadenia generálnym zhromaždením (predstavitelia a hlasovanie),
5. určenie správcu alebo konateľa združenia a ich právomoci,
6. rozsah zodpovednosti členov voči tretím osobám,
7. podmienky modifikácie bodov zmlúv pri likvidácii združenia,
8. pripravenosť zmluvných strán informovať generálneho tajomníka Rady Európy o vytvorení cezhraničného združenia a predložiť mu jednotlivé body zmlúv.
2.4 Rámcový kontrakt o poskytovaní prác alebo služieb medzi miestnymi orgánmi v pohraničných
oblastiach (podľa súkromného práva)
Predpokladá sa, že miestne orgány majú právo uzatvárať kontrakty tohto typu s inými krajinami. V opačnom prípade to umožní prijatá medzištátna zmluva (pozri medzištátnu zmluvu 1.4).
Tento typ kontraktu môžu uzatvoriť miestne orgány pri predaji, prenájme, pracovných zmluvách, dodávkach tovarov a služieb, garantovaní platných užívacích oprávnení atď. Kontrakty typu súkromného práva využívané miestnymi orgánmi sa môžu uzatvárať podľa práva štátu na rozličných stupňoch. Pri ich uplatnení je však zložité rozlišovať medzi kontraktmi súkromného a verejného práva. Dokonca sa predpokladá, že tento typ kontraktov sa môže využívať všade podľa prevládajúceho názoru v každej konkrétnej krajine. Dohoda sa týka pôsobenia obchodných a ekonomických foriem, na ktorých sa osoby alebo združené orgány dohodli. V prípade pôsobenia, ktoré zahŕňa aj činnosti miestnych orgánov pri uskutočňovaní funkcií vyhradených pre verejné orgány, doplňujúce pravidlá presne vymedzí rámcový kontrakt verejnoprávneho typu (pozri 2.5), spolu s ďalej uvedenými ustanoveniami.
Článok 1 presne vymedzuje zmluvné strany (ako aj, či je zmluva prístupná aj ďalším miestnym orgánom).
Článok 2 vymedzuje problémy, ktoré sú spojené so všeobecnými kontraktačnými právomocami, hlavne ich prínos, vzťahy a podmienky. Ak je potrebné, môže tiež presne vymedziť aj oprávnenia, ktoré im udelili vyššie orgány, ak by to ovplyvňovalo využitie a schopnosť kontraktu.
Článok 3 špecifikuje cieľ kontraktu so zreteľom na
– špecifické záležitosti,
– geografické územia,
– združené orgány (municipality, národné orgány s miestnymi právomocami atď.),
– určené právne formy.
Článok 4 presne vymedzuje lehotu platnosti kontraktu, podmienky znovuobnovenia a všetky doplňujúce údaje.
Právny režim a finančné opatrenia
Článok 5 označuje miesto podpisu a nadobudnutie platnosti zmluvy a presne vymedzuje právny systém, ktorý je zriadený (súkromné medzinárodné zákony), a aplikované zákony.
Článok 6 hovorí o finančných otázkach (o mene, v ktorej sa budú realizovať platby, a spôsoboch úpravy cien v prípade služieb na dlhšie obdobie) a o poistení.
Článok 7 vymedzuje postup zmierovacieho konania a postup pri arbitráži.
V prípade arbitráže sa vytvorí arbitrážny výbor takto:
– každá zo zmluvných strán s opačnými záujmami (variant: prezident súdneho dvora so súdnictvom každej zo zmluvných strán) vopred určí člena arbitrážneho výboru a takisto spoločne vyberú jedného nezávislého člena alebo dvoch nezávislých členov tak, že výbor bude mať nepárny počet členov,
– ak nebude mať arbitrážny výbor nepárny počet členov a záväzný počet hlasov, nezávislí členovia budú mať hlas rozhodujúci.
Zmeny a skončenie platnosti kontraktu
Článok 8 presne vymedzuje pravidlá, ktoré sa uplatnia v prípade zmien alebo skončenia platnosti kontraktu.
Článok 9. Zmluvné strany budú informovať generálneho tajomníka Rady Európy o uzatvorení tejto zmluvy a doplnia ju jej príslušným textom.
2.5 Rámcový kontrakt o poskytovaní prác alebo služieb medzi miestnymi orgánmi v pohraničných
oblastiach (podľa verejného práva)
Tento typ kontraktu sa podobá kontraktu uvedenému ako 2.4 (kontrakty „verejného práva“) v tom, že sa vzťahuje na určité účely. Podrobnejšie sa však zaoberá oprávneniami, resp. kontraktmi v oblasti verejných služieb, resp. verejných prác (služby a práce, ktoré krajina označuje ako verejné) alebo poskytovaním finančnej pomoci jedným orgánom druhému na opačnej strane hranice.
6) Takéto verejné oprávnenia môžu so sebou prinášať určité riziká a zodpovednosť, preto sa vyžaduje prijatie dodatočných opatrení, ktoré presahujú ustanovenia kontraktu typu súkromného práva.
Cezhraničné kontrakty tohto typu nie sú prípustné vo všetkých krajinách. Na prvom mieste by preto mala byť v medzištátnych zmluvách zabezpečená možnosť uzatvárania takých zmlúv a vytváranie podmienok na ich využívanie (pozri modelovú zmluvu 1.4).
Využívanie tohto kontraktu, ktorý treba jednoducho navrhnúť a uplatniť, môže v určitých prípadoch vyvolať potrebu spoločnej agentúry typu cezhraničného syndikátu miestnych orgánov (pozri 2.6), ktorá môže poukázať aj na iné právne problémy.
Ak sa kontrakt týka zriadenia alebo spravovania verejného majetku, verejného zariadenia alebo podniku, ktoré patria miestnym orgánom najmenej jednej z krajín, záruky kontraktov musia byť presne vymedzené v ustanoveniach, ktoré sa v zainteresovaných krajinách budú aplikovať.
V kontrakte, ak je to potrebné, treba brať do úvahy i tieto podmienky:
1. Predpisy, ktoré určujú podmienky na zriadenie alebo prevádzku príslušného podniku alebo zariadenia (napr. časový plán, tarify, podmienky využívania a pod.).
2. Osobitné podmienky na uvedenie kapacít alebo služieb do prevádzky (napr. požadované povolenia, postupy atď.).
3. Podmienky kontraktov na využívanie kapacít a služieb.
4. Postup pre prispôsobenie kontraktu na účely verejných záujmov a nasledujúcej finančnej kompenzácie.
5. Nasledujúce vzťahy medzi užívateľmi kapacít alebo služieb a operátormi (napr. podmienky prístupu, poplatky a pod.).
6. Vystúpenie, vypovedanie alebo skončenie platnosti kontraktu.
V konkrétnych prípadoch sa budú aplikovať opatrenia vymedzené v rámcovom kontrakte („súkromného práva“ 2.4), ako aj tu vymedzené špecifické požiadavky.
2.6 Rámcová dohoda o vytvorení orgánov cezhraničnej spolupráce medzi miestnymi orgánmi
Predpokladá sa, že niekoľko miestnych orgánov môže vytvoriť na právnom základe organizáciu na poskytovanie a usmerňovanie určitých verejnoprospešných aktivít a služieb.
Vytvorenie a zabezpečenie fungovania tohto združenia alebo syndikátu závisí predovšetkým od príslušných právnych predpisov a od ustanovení predchádzajúcich medzištátnych zmlúv oprávňujúcich na túto formu spolupráce (pozri modelovú zmluvu 1.5).
Jednotlivé body zmluvy združenia by mali, ak nie sú obsiahnuté v príslušných právnych predpisoch, vymedziť:
1. zakladajúcich členov združenia a podmienky, za ktorých sa členovia môžu združovať,
2. názov, sídlo, čas trvania a právnu formu združenia (s odvolaním sa na zákon, ktorý mu právny status udelil),
3. cieľ združenia, spôsob, ktorým sa budú sledovať disponibilné zdroje združenia,
4. spôsob, akým je tvorený základný kapitál,
5. rozsah a hranice záväzkov členov,
6. metódy vymenovania a odvolávania správcov alebo konateľov združenia a rozsah ich právomocí,
7. vzťahy združenia k členom, k tretím osobám a vyšším orgánom, osobitne ak sa týkajú zostavovania rozpočtov, jeho výsledkov a vyúčtovania,
8. osoby, ktoré sú poverené vykonávaním odbornej a kontrolnej činnosti združenia a informované o výsledkoch tejto kontroly,
9. podmienky na zmeny bodov zmluvy združenia a na jeho rozpustenie,
10. pravidlá zamerané na personálnu prácu,
11. pravidlá o používaní jazyka.