PRAHOVÉ HODNOTY A KRITÉRIÁ NA ZARAĎOVANIE PODNIKOV DO KATEGÓRIE A A DO KATEGÓRIE B
Časť 1
ÚVOD
Pri používaní tabuľky I a tabuľky II v tejto časti na zaraďovanie podnikov do kategórií A a B platia nasledujúce princípy.
1. S vybranou nebezpečnou látkou, ktorá je prítomná v podniku v množstve rovnajúcom sa 2 % alebo v menšom ako 2 % z prahovej hodnoty uvedenej v tabuľke I alebo v tabuľke II, nebude sa pri výpočte jej celkového množstva rátať, ak jej umiestnenie v podniku je také, že nemôže kdekoľvek v podniku spôsobiť závažnú priemyselnú haváriu.
2. Ak vybraná nebezpečná látka uvedená v tabuľke I patrí tiež do niektorej z kategórií nebezpečných vlastností vybraných nebezpečných látok podľa tabuľky II, použije sa na zaradenie podniku do príslušnej kategórie prahová hodnota uvedená v tabuľke I.
3. Ak má vybraná nebezpečná látka viacero nebezpečných vlastností podľa kategórií uvedených v tabuľke II, použije sa na zaradenie podniku do príslušnej kategórie najnižšia prahová hodnota z príslušných kategórií nebezpečných vlastností podľa tabuľky II.
4. Posudzovanie chemických zmesí a chemických prípravkov sa vykonáva rovnakým spôsobom ako posudzovanie čistej vybranej nebezpečnej látky podľa osobitného predpisu.
1)5. Ak sa vybraná nebezpečná látka nachádza na viacerých miestach v podniku, vykoná sa súčet týchto čiastkových množstiev. Na zaradenie podniku do príslušnej kategórie sa potom berie do úvahy tento výsledný súčet.
Tabuľka I
KONKRÉTNE VYBRANÉ NEBEZPEČNÉ LÁTKY
| Stĺpec 1 | Stĺpec 2 |
Vybraná nebezpečná látka | Prahová hodnota pre kategóriu A v tonách | Prahová hodnota pre kategóriu B v tonách |
Dusičnan amónny* | 350 | 2 500 |
Dusičnan amónny (hnojivá)** | 1 250 | 5 000 |
Oxid arzeničný, kyselina arzeničná alebo jej soli | 1 | 2 |
Oxid arzenitý, kyselina arzenitá alebo jej soli | | 0,1 |
Bróm | 20 | 100 |
Chlór | 10 | 25 |
Zlúčeniny niklu vo forme inhalovateľného prášku (oxid nikelnatý, oxid nikličitý, sulfid nikelnatý, sulfid niklitý, oxid niklitý) | | 1 |
Etylénimín | 10 | 20 |
Fluór | 10 | 20 |
Formaldehyd (koncentrácia ≥ 90 %) | 5 | 50 |
Vodík | 5 | 50 |
Chlorovodík (skvapalnený plyn) | 25 | 250 |
Alkyly olova | 5 | 50 |
Skvapalnené, mimoriadne plyny (vrátane kvapalného propánbutánu) a zemný plyn | 50 | 200 |
Acetylén | 5 | 50 |
Etylénoxid | 5 | 50 |
Propylénoxid | 5 | 50 |
Metanol | 500 | 5 000 |
4,4-metylén-bis (2-chloroanilín) alebo soli vo forme prášku | | 0,01 |
Metylizokyanát | | 0,15 |
Kyslík | 200 | 2 000 |
Diizokyanát toluénu | 10 | 100 |
Fosgén (karbonylchlorid) | 0,3 | 0,75 |
Arzenovodík (arzín) | 0,2 | 1 |
Fosforovodík (fosfín) | 0,2 | 1 |
Chlorid sírnatý | 1 | 1 |
Oxid sírový | 15 | 75 |
Polychlórované dibenzofurány a polychlórované dibenzodioxíny (vrátane TCDD), vypočítané v ekvivalente TCDD*** | | 0,001 |
Nasledujúce karcinogény: | | |
4-aminobifenyl alebo jeho soli, benzidín alebo jeho soli, bis(chlorometyl)éter, chlorometylmetyléter, dimetylkarbamoylchlorid, dimetylnitrozoamín, hexametylfosfortriamid, 2-naftylamín alebo jeho soli a 1,3-propánsulfón 4-nitrodifenyl | 0,001 | 0,001 |
Motorový benzín a iné ropné deriváty | 5 000 | 50 000 |
Poznámky k tabuľke I
* Dusičnan amónny (350/2 500)
Vzťahuje sa na dusičnan amónny a jeho zlúčeniny, v ktorých je obsah dusíka z dusičnanu amónneho viac ako 28 hmot. % (zlúčeniny odlišné od uvedených v ** nižšie) a vodné roztoky dusičnanu amónneho s jeho koncentráciou viac ako 90 hmot. %.
** Dusičnan amónny (1 250/5 000)
Vzťahuje sa na jednoduché hnojivá na báze dusičnanu amónneho a na zložené hnojivá, v ktorých je obsah dusíka z dusičnanu amónneho viac ako 28 hmot. % (zložené hnojivá obsahujú dusičnan amónny, fosfáty alebo potaš).
*** Polychlórované dibenzofurány a polychlórované dibenzodioxíny
Pri výpočte množstiev polychlórovaných dibenzofuránov a polychlórovaných dibenzodioxínov sa použijú nasledujúce koeficienty.
Medzinárodné ekvivalentné koeficienty toxicity (ITEF) pre obdobné látky (NATO/CCMS) |
2,3,7,8-TCDD | 1 | 2,3,7,8-TCDF | 0,1 |
1,2,3,7,8-PeCDD | 0,5 | 2,3,4,7,8-PeCDF | 0,5 |
1,2,3,4,7,8-HxCDD | 0,1 | 1,2,3,7,8-PeCDF | 0,05 |
1,2,3,6,7,8-HxCDD | 0,1 | 1,2,3,4,7,8-HxCDF | 0,1 |
1,2,3,7,8,9-HxCDD | 0,1 | 1,2,3,7,8,9-HxCDF | 0,1 |
1,2,3,4,6,7,8-HpCDD | 0,01 | 1,2,3,6,7,8-HxCDF | 0,1 |
OCDD | 0,001 | 2,3,4,6,7,8-HxCDF | 0,1 |
| | 1,2,3,4,6,7,8-HpCDF | 0,01 |
| | 1,2,3,4,7,8,9-HpCDF | 0,01 |
| | OCDF | 0,001 |
(T = tetra, Pe = penta, Hx = hexa, Hp = hepta, O = octa)
Tabuľka II
KATEGÓRIE NEBEZPEČNÝCH VLASTNOSTÍ VYBRANÝCH NEBEZPEČNÝCH LÁTOK
| Stĺpec 1 | Stĺpec 2 |
Klasifikácia vybranej nebezpečnej látky podľa osobitného predpisu1) | Prahová hodnota pre kategóriu A v tonách | Prahová hodnota pre kategóriu B v tonách |
1. | Veľmi jedovatá | 5 | 20 |
2. | Jedovatá | 50 | 200 |
3. | Oxidujúca | 50 | 200 |
4. | Výbušná s označením špecifického rizika R2 | 50 | 200 |
5. | Výbušná s označením špecifického rizika R3 | 10 | 50 |
6. | Horľavá (kvapalina)2) | 5 000 | 50 000 |
7a. | Veľmi horľavá3) | 50 | 200 |
7b. | Veľmi horľavá kvapalina4) | 5 000 | 50 000 |
8. | Mimoriadne horľavá5) | 10 | 50 |
9. | Nebezpečná pre životné prostredie v kombinácii s označením špecifického rizika (R- vetou): | | |
R50: „Veľmi jedovatá pre vodné organizmy“ | 200 | 500 |
R51: „Jedovatá pre vodné organizmy“ | 500 | 2 000 |
R53: „Môže spôsobiť dlhodobé škodlivé účinky vo vodnej zložke životného prostredia“ | 500 | 2 000 |
10. | Každá klasifikácia okrem uvedených v kombinácii s označením špecifického rizika (R- vetou): | | |
R14: „Prudko reaguje s vodou“ (vrátane R14/15) | 100 | 500 |
R29: „Pri kontakte s vodou uvoľňuje jedovatý plyn“ | 50 | 200 |
Poznámky k tabuľke II
1) Klasifikácia vybraných nebezpečných látok (chemických látok a chemických prípravkov) sa uskutoční podľa zákona č.
163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch.
2) Chemická látka alebo chemický prípravok, ktorých teplota vzplanutia sa rovná alebo je väčšia ako 21 o C a menšia alebo sa rovná 55 oC (označenie špecifického rizika R10), podporujúca horenie.
3) Chemická látka alebo chemický prípravok, ktoré sa môžu zohriať a vznietiť v kontakte so vzduchom pri teplote okolia bez dodania energie (označenie špecifického rizika R17), ako aj chemické látky, ktoré majú teplotu vzplanutia menšiu ako 55 oC a pod tlakom zostávajú kvapalné, ak osobitné prevádzkové podmienky, ako sú vysoký tlak alebo vysoká teplota, môžu spôsobiť nebezpečenstvo závažnej priemyselnej havárie.
4) Chemické látky a chemické prípravky, ktorých teplota vzplanutia je menšia ako 21 oC a ktoré nie sú mimoriadne horľavé (označenie špecifického rizika R11 druhá pomlčka).
5) Mimoriadne horľavé látky podľa tohto bodu sú
a) kvapalné chemické látky a kvapalné chemické prípravky, ktorých teplota vzplanutia je menšia ako 0 oC a ktorých bod varu (alebo v prípade destilačného rozmedzia počiatočný bod varu) je pri normálnom tlaku menší alebo sa rovná 35 oC (označenie špecifického rizika R12 prvá pomlčka),
b) plynné chemické látky a plynné chemické prípravky, ktoré sú horľavé pri kontakte so vzduchom pri okolitej teplote a tlaku (označenie špecifického rizika R12 druhá pomlčka), či už sú udržiavané v kvapalnom, alebo v plynnom stave pod tlakom, alebo nie, okrem skvapalnených, mimoriadne horľavých plynov (vrátane skvapalnených uhľovodíkových plynov) a zemného plynu uvedených v tabuľke I tejto prílohy,
c) kvapalné chemické látky a kvapalné chemické prípravky udržiavané na teplote vyššej, ako je ich bod varu.
Časť 2
VZOREC NA VÝPOČET POMERNÉHO MNOŽSTVA VYBRANÝCH NEBEZPEČNÝCH LÁTOK
1. Súčet pomerných množstiev dvoch alebo viacerých vybraných nebezpečných látok prítomných v podniku (N) na účely zaradenia podniku do kategórie A alebo B podľa § 4 ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. b) tohto zákona sa vypočíta podľa nasledujúceho vzorca:
v ktorom
„qn“ je množstvo vybranej nebezpečnej látky „n“ (alebo kategórie nebezpečných vlastností vybraných nebezpečných látok „n“) patriacej do časti 1 tejto prílohy v tonách,
„Qn“ je prahové množstvo vybranej nebezpečnej látky „n“ podľa tabuľky I alebo prahové množstvo kategórie nebezpečných vlastností „n“ podľa tabuľky II z časti 1, pričom za Qn sa dosadí na zaradenie podniku
a) do kategórie A prahové množstvo podľa stĺpca 1 tabuľky I alebo tabuľky II,
b) do kategórie B prahové množstvo podľa stĺpca 2 tabuľky I alebo tabuľky II.
2. Ak výsledný súčet pomerných množstiev „N“ je väčší ako 1, prevádzkovateľ zaradí podnik
a) do kategórie A, ak sa za Qn dosadili prahové hodnoty podľa stĺpca 1 tabuľky I alebo II,
b) do kategórie B, ak sa za Qn dosadili prahové hodnoty podľa stĺpca 2 tabuľky I alebo II.
3. Tento vzorec sa použije v nasledujúcich prípadoch:
a) pre súčet množstiev vybraných nebezpečných látok uvedených v tabuľke I, ktoré sú prítomné v podniku v množstvách menších, ako sú ich prahové hodnoty podľa stĺpca 1 alebo stĺpca 2 tabuľky I, a ktoré majú rovnakú nebezpečnú vlastnosť uvedenú v tabuľke II,
b) pre súčet množstiev vybraných nebezpečných látok prítomných v podniku, ktoré majú rovnakú nebezpečnú vlastnosť podľa tabuľky II,
c) pre súčet množstiev vybraných nebezpečných látok prítomných v podniku, ktoré majú nebezpečné vlastnosti v kategóriách podľa riadkov 1, 2 a 9 tabuľky II,
d) pre súčet množstiev vybraných nebezpečných látok prítomných v podniku, ktoré majú nebezpečné vlastnosti v kategóriách podľa riadkov 3, 4, 5, 6, 7a, 7b a 8 tabuľky II.