Čakajte prosím...
A A A

Hľadaný výraz nenájdený

Hľadaný § nenájdený
510/2002 Z. z. v znení účinnom od 1. 1. 2009 do 30. 11. 2009
510
ZÁKON
z 19. augusta 2002
o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ÚVODNÉ USTANOVENIE (§ 1)

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje
a)
vykonávanie tuzemských prevodov peňažných prostriedkov,
b)
vykonávanie cezhraničných prevodov peňažných prostriedkov,
c)
vydávanie a používanie elektronických platobných prostriedkov,
d)
vznik a prevádzkovanie platobných systémov,
e)
dohľad nad platobnými systémami a platobným stykom,
f)
reklamácie a riešenie sporov z platobného styku.

DRUHÁ ČASŤ

PREVODY PEŇAŽNÝCH PROSTRIEDKOV (§ 2-20)

PRVÁ HLAVA

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA (§ 2)

§ 2

Vymedzenie základných pojmov

(1)
Prevodom peňažných prostriedkov (ďalej len „prevod") sa rozumie činnosť vykonaná na základe prevodného príkazu, ktorý dal príkazca vykonávacej inštitúcii s cieľom prevedenia peňažných prostriedkov v prospech príjemcu. Prevod sa môže uskutočniť odpísaním z účtu príkazcu alebo zložením hotovosti príkazcom a pripísaním na účet príjemcu alebo aj výplatou hotovosti príjemcovi; príkazca a príjemca môže byť jedna a tá istá osoba a vykonávacia inštitúcia príkazcu a vykonávacia inštitúcia príjemcu môže byť jedna a tá istá vykonávacia inštitúcia. Prevodom na účely tohto zákona nie sú činnosti vykonávané v rámci poštového podniku pri poštovom platobnom styku,1) ani vydávanie cestovných šekov,2) šekov, alebo zmeniek a činnosti vykonávané podľa osobitného predpisu.3)
(2)
Prevodným príkazom sa rozumie bezpodmienečný a jednoznačný pokyn príkazcu v písomnej forme alebo elektronickej forme daný vykonávacej inštitúcii na vykonanie prevodu; prevodný príkaz daný na vykonávanie opakovaných prevodov sa označuje ako trvalý prevodný príkaz. Prevodný príkaz môže byť vyhotovený ako prevodný príkaz na úhradu alebo ako prevodný príkaz na inkaso.
(3)
Prevodným príkazom na úhradu sa rozumie pokyn daný priamo príkazcom, na základe ktorého
a)
vykonávacia inštitúcia príkazcu odpíše peňažné prostriedky z účtu príkazcu a vykonávacia inštitúcia príjemcu ich pripíše na účet príjemcu alebo vyplatí hotovosť príjemcovi, alebo
b)
príkazca zloží hotovosť vo vykonávacej inštitúcii príkazcu a vykonávacia inštitúcia príjemcu ju pripíše na účet príjemcu alebo vyplatí hotovosť príjemcovi.
(4)
Prevodným príkazom na inkaso sa rozumie pokyn daný priamo príkazcom, ktorý je zároveň aj príjemcom, na základe ktorého vykonávacia inštitúcia odpíše peňažné prostriedky z účtu majiteľa, ktorý dal vopred vykonávacej inštitúcii majiteľa účtu písomný súhlas na také odpísanie; taký súhlas môže dať aj iná osoba oprávnená disponovať prostriedkami na účte majiteľa.
(5)
Príkazcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá dáva prevodný príkaz vykonávacej inštitúcii.
(6)
Príjemcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je konečným príjemcom sumy prevodu a pre ktorú sú prevedené peňažné prostriedky dané k dispozícii na účet, ku ktorému má prístup, ak sa prevod nevykonáva výplatou v hotovosti.
(7)
Klientom sa v závislosti od obsahu jednotlivých ustanovení tohto zákona rozumie príkazca, príjemca, majiteľ účtu alebo oprávnený držiteľ elektronického platobného prostriedku, pričom príkazca, príjemca, majiteľ účtu a oprávnený držiteľ elektronického platobného prostriedku môže byť jedna a tá istá osoba.
(8)
Vykonávacou inštitúciou na účely
a)
tuzemského prevodu je Národná banka Slovenska,4) banka,5) pobočka zahraničnej banky6) alebo iná osoba, ktorá je oprávnená vykonávať na území Slovenskej republiky prevody v rámci svojho podnikania alebo v rámci svojej činnosti podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,7)
b)
cezhraničného prevodu je
1.
Národná banka Slovenska, banka, pobočka zahraničnej banky alebo iná osoba, ktorá je oprávnená vykonávať cezhraničné prevody v rámci svojho podnikania alebo v rámci svojej činnosti podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,8)
2.
zahraničná osoba, ktorá je oprávnená vykonávať cezhraničné prevody.
(9)
Sprostredkujúcou inštitúciou na účely
a)
tuzemského prevodu je Národná banka Slovenska alebo iná osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania alebo v rámci svojej činnosti podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu9) oprávnená sprostredkúvať prevody na území Slovenskej republiky ako prevádzkovateľ v rámci platobného systému prevádzkovaného podľa tohto zákona,
b)
cezhraničného prevodu je
1.
Národná banka Slovenska, banka, pobočka zahraničnej banky alebo iná osoba, ktorá je oprávnená sprostredkúvať alebo vykonávať cezhraničné prevody v rámci svojho podnikania alebo v rámci svojej činnosti podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,8) ak tieto osoby pri uskutočňovanom cezhraničnom prevode nie sú vykonávacou inštitúciou,
2.
zahraničná osoba, ktorá je oprávnená sprostredkúvať cezhraničné prevody a ktorá sa zúčastňuje na uskutočnení cezhraničného prevodu, ak pri uskutočňovanom cezhraničnom prevode nie je vykonávacou inštitúciou.
(10)
Bankovým pracovným dňom sa rozumie deň, v ktorom vykonávajú svoju činnosť vykonávacie inštitúcie a sprostredkujúce inštitúcie zúčastňujúce sa na prevode.

DRUHÁ HLAVA

VYKONÁVANIE TUZEMSKÝCH PREVODOV (§ 3-11)

§ 3

Tuzemský prevod

(1)
Tuzemský prevod je prevod vykonávaný na území Slovenskej republiky
a)
v mene euro medzi vykonávacou inštitúciou príkazcu a vykonávacou inštitúciou príjemcu, ak suma prevodu nie je určená príkazcom na prevod zo Slovenskej republiky do iného štátu ani na prevod z iného štátu do Slovenskej republiky, alebo na prevod z iného štátu do ďalšieho štátu cez Slovenskú republiku,
b)
v cudzej mene medzi dvoma vykonávacími inštitúciami, ak suma prevodu nie je určená príkazcom na prevod zo Slovenskej republiky do iného štátu ani na prevod z iného štátu do Slovenskej republiky, alebo na prevod z iného štátu do ďalšieho štátu cez Slovenskú republiku.
(2)
Tuzemský prevod podľa odseku 1 medzi dvoma vykonávacími inštitúciami sa musí vykonať len prostredníctvom sprostredkujúcej inštitúcie uvedenej v § 2 ods. 9 písm. a) v rámci platobného systému prevádzkovaného podľa tohto zákona alebo prostredníctvom európskeho platobného systému.

§ 4

Podmienky na vykonanie prevodného príkazu

(1)
Podmienkami na vykonanie prevodného príkazu na tuzemský prevod je včasné odovzdanie podkladov potrebných na vykonanie prevodu vykonávacou inštitúciou a finančné krytie10) sumy prevodu.
(2)
Vykonávacia inštitúcia odpíše peňažné prostriedky z ňou vedeného účtu s výnimkou ustanovenou v odseku 3 len na základe predloženého prevodného príkazu.
(3)
Vykonávacia inštitúcia odpíše peňažné prostriedky z ňou vedeného účtu bez predloženia prevodného príkazu
a)
pri výkone rozhodnutia alebo pri plnení inej povinnosti uloženej osobitným zákonom alebo na základe osobitného zákona,11)
b)
na úhradu všetkých splatných pohľadávok vykonávacej inštitúcie voči klientovi pred zrušením účtu príkazcu vedeného vo vykonávacej inštitúcii, ktoré vznikli pri vykonávaní prevodných príkazov na inkaso alebo v prípade opravného zúčtovania podľa § 5 ods. 1,
c)
na úhradu všetkých cien a skutočných výdavkov za poskytnuté služby, na úhradu splatných debetných úrokov alebo v ďalších prípadoch, keď je na to vykonávacia inštitúcia oprávnená podľa vopred uzavretej písomnej zmluvy s príkazcom, ktorému vedie účet,
d)
v prípadoch písomne dohodnutých medzi vykonávacou inštitúciou a klientom.
(4)
Prevodný príkaz na tuzemský prevod obsahuje
a)
bankové spojenie, ktorým sa rozumie
1.
číslo účtu príkazcu a identifikačný kód vykonávacej inštitúcie príkazcu; pri prevodnom príkaze na inkaso sa uvedie číslo účtu majiteľa a identifikačný kód vykonávacej inštitúcie majiteľa účtu; číslo účtu príkazcu sa nevyžaduje pri prevode vykonávanom na základe vkladu v hotovosti, a
2.
číslo účtu príjemcu a identifikačný kód vykonávacej inštitúcie príjemcu; pri prevode vykonávanom výplatou v hotovosti sa namiesto čísla účtu príjemcu uvedie číslo účtu vykonávacej inštitúcie príjemcu,
b)
sumu prevodu,
c)
označenie meny; ak také označenie meny nie je uvedené, tento prevod sa považuje za prevod v mene euro,
d)
miesto a dátum vyhotovenia prevodného príkazu a
e)
podpis príkazcu zhodný s podpisovým vzorom uloženým vo vykonávacej inštitúcii príkazcu okrem prevodov vykonávaných prostredníctvom elektronických platobných prostriedkov,
f)
ďalšie údaje na vykonanie prevodu vyžadované podľa osobitného predpisu.11a)
(5)
Ak ide o prevodný príkaz na tuzemský prevod, ktorý vykonávacia inštitúcia vykonáva prostredníctvom európskeho platobného systému, sa za bankové spojenie podľa odseku 4 písm. a) považuje aj medzinárodné bankové číslo účtu, ak sa vykonávacia inštitúcia a klient nedohodnú inak. Takýto prevodný príkaz môže obsahovať ďalšie údaje na vykonanie prevodu, a to na základe rozhodnutia vykonávacej inštitúcie príkazcu.
(6)
Prevodný príkaz na tuzemský prevod môže obsahovať aj ďalšie údaje na základe dohody medzi vykonávacou inštitúciou klienta a klientom.
(7)
Prevodné príkazy, ktoré neobsahujú údaje ustanovené v odseku 4 alebo dohodnuté podľa odsekov 5 alebo 6, nie je vykonávacia inštitúcia povinná prijať na vykonanie prevodu a vykonať; ak vykonávacia inštitúcia taký neúplný prevodný príkaz neprijme na vykonanie prevodu alebo nevykoná, bezodkladne ho vráti príkazcovi ako nevykonateľný.

§ 5

Opravné zúčtovanie

(1)
Opravné zúčtovanie sa vykoná len v prípade, ak chybné zúčtovanie zapríčinila vykonávacia inštitúcia alebo sprostredkujúca inštitúcia. Opravné zúčtovanie je povinná vykonať vykonávacia inštitúcia alebo sprostredkujúca inštitúcia, ktorá zapríčinila chybné zúčtovanie, a to opravným zúčtovaním na účet alebo z účtu klienta12) spravidla prostredníctvom účtov vykonávacej inštitúcie; pri vklade,12a) ktorého výška je potvrdená cenným papierom, je možné bez predloženia tohto cenného papiera vykonať opravné zúčtovanie len v rozsahu, ktorým sa nezníži výška vkladu potvrdená týmto cenným papierom;12b) vykonávacia inštitúcia alebo sprostredkujúca inštitúcia, ktorá zapríčinila chybné zúčtovanie, môže v záujme včasného vykonania opravného zúčtovania použiť na jeho dočasnú úhradu aj vlastné peňažné prostriedky. Vykonávacia inštitúcia alebo sprostredkujúca inštitúcia, ktorá zapríčinila chybné zúčtovanie, je povinná v ten istý alebo nasledujúci bankový pracovný deň po dni, keď chybné zúčtovanie zistila alebo keď sa o ňom dozvedela, opraviť chybné zúčtovanie a dať pokyn na vykonanie opravného zúčtovania iným vykonávacím inštitúciám, ktoré sa zúčastnili na prevode ovplyvnenom chybným zúčtovaním; tieto vykonávacie inštitúcie a sprostredkujúce inštitúcie sú povinné na základe tohto pokynu a v súlade s ním bezodkladne vykonať opravné zúčtovanie. Ak opravné zúčtovanie z účtu klienta nie je možné vykonať, náklady opravného zúčtovania znáša vykonávacia inštitúcia alebo sprostredkujúca inštitúcia, ktorá zapríčinila chybu v zúčtovaní; tým nie je dotknuté právo na náhradu škody ani právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.13)
(2)
Klient môže oznámiť chybu v zúčtovaní a uplatniť nárok na jej odstránenie vo svojej vykonávacej inštitúcii najneskôr v lehote šiestich mesiacov od vzniku chyby, ak tento zákon neustanovuje inak; vykonávacia inštitúcia a jej klient sa môžu dohodnúť na predĺžení tejto lehoty najviac na dva roky. Táto vykonávacia inštitúcia bez zbytočného odkladu preskúma oznámenie klienta a odstráni chyby v zúčtovaní, ktoré sama zapríčinila. Ak chybné zúčtovanie zapríčinila vykonávacia inštitúcia príjemcu, vykonávacia inštitúcia príkazcu požiada vykonávaciu inštitúciu príjemcu o opravné zúčtovanie. Vykonávacia inštitúcia alebo sprostredkujúca inštitúcia, ktorá dala pokyn na vykonanie opravného zúčtovania, zodpovedá za oprávnenosť a správnosť tohto pokynu; vykonávacia inštitúcia a sprostredkujúca inštitúcia, ktoré dostali pokyn na vykonanie opravného zúčtovania, zodpovedajú za správnosť vykonania doručeného pokynu v rozsahu opravy nimi vykonaného chybného zúčtovania.
(3)
Vykonávacie inštitúcie a sprostredkujúce inštitúcie sú povinné poskytovať si vzájomnú súčinnosť pri vykonávaní opravného zúčtovania. Na poskytovanie informácií potrebných na vykonanie opravného zúčtovania sa nevzťahuje povinnosť mlčanlivosti podľa tohto zákona ani podľa osobitných predpisov.14)
(4)
Ak klient neoznámi svojej vykonávacej inštitúcii chybu v zúčtovaní v lehote podľa odseku 2, uplynutím tejto lehoty mu zaniká nárok na náhradu škody,15) ktorá mu vznikla v súvislosti s chybným zúčtovaním. Tým však nezaniká povinnosť vykonávacej inštitúcie nahradiť klientovi opravným zúčtovaním sumu chybne vykonaného prevodu v lehote ustanovenej osobitným predpisom.16)
(5)
Ako súčasť opravného zúčtovania vykonávacia inštitúcia, ktorá chybu v zúčtovaní zapríčinila, nahradí klientovi úrok z peňažných prostriedkov za obdobie, keď s nimi klient nemohol nakladať, prípadne aj ďalšiu preukázanú škodu, ak nárok na náhradu škody nezanikol podľa odseku 4. Ak chybné zúčtovanie zapríčinila sprostredkujúca inštitúcia, nahradí vzniknutú škodu. Vykonanie opravného zúčtovania sa klientovi nespoplatňuje.
(6)
Vykonávacia inštitúcia je bez zbytočného odkladu povinná o ňou vykonanom opravnom zúčtovaní v písomnej forme alebo elektronickej forme vyrozumieť inú vykonávaciu inštitúciu, ktorá vedie účet, na ktorý alebo z ktorého sa vykonalo alebo vykonáva opravné zúčtovanie.
(7)
Vykonávacia inštitúcia, ktorá vedie účet klienta, ktorému bola v dôsledku opravného zúčtovania odpísaná suma z účtu, alebo vykonávacia inštitúcia, ktorá vedie účet klienta, ktorému bola v dôsledku opravného zúčtovania pripísaná suma na účet, je bez zbytočného odkladu povinná o vykonaní opravného zúčtovania vyrozumieť tohto klienta v písomnej forme alebo elektronickej forme.
(8)
Opravné zúčtovanie podľa odseku 1 sa nevykoná, ak chybné zúčtovanie alebo chybné vykonanie prevodu zapríčinil svojou chybou klient.

§ 6

Informačné povinnosti vykonávacej inštitúcie

(1)
Vykonávacia inštitúcia je povinná vydať a sprístupniť najmä vo svojich prevádzkových priestoroch v písomnej forme alebo elektronickej forme v štátnom jazyku zrozumiteľnú informáciu pre verejnosť o podmienkach vykonávania tuzemských prevodov. Táto informácia obsahuje aspoň
a)
lehotu podľa § 7 potrebnú na pripísanie sumy prevodu na účet vykonávacej inštitúcie príjemcu alebo spôsob určenia tejto lehoty; začiatok tejto lehoty musí byť presne určený,
b)
lehotu podľa § 7 potrebnú na to, aby suma prevodu po pripísaní na účet vykonávacej inštitúcie príjemcu bola pripísaná na účet príjemcu alebo aby bola pri výplate v hotovosti inak poskytnutá k dispozícii príjemcovi,
c)
poplatok, sadzbu poplatku alebo spôsob výpočtu poplatku, ktorý príkazca platí za uskutočnenie tuzemského prevodu,
d)
deň, keď sa suma prevodu odpíše z účtu klienta, a deň, keď sa suma prevodu pripíše na účet klienta alebo keď bude pri výplate v hotovosti inak poskytnutá k dispozícii klientovi,
e)
postupy a lehoty vybavovania reklamácií a sťažností súvisiacich s uskutočňovaním tuzemských prevodov vrátane informácií o nákladoch spojených s reklamáciami a o postupoch riešenia sporov podľa tohto zákona a osobitných predpisov,17)
f)
upozornenie na prípady vylúčenia zodpovednosti vykonávacej inštitúcie podľa § 11.
(2)
Vykonávacia inštitúcia je povinná zverejniť vo svojich prevádzkových priestoroch v písomnej forme alebo v elektronickej forme v štátnom jazyku aktuálny prevodník identifikačných kódov pridelených Národnou bankou Slovenska vykonávacím inštitúciám a sprostredkujúcim inštitúciám pre tuzemské prevody, ktorý vydáva a aktualizuje Národná banka Slovenska. Na účely bezodkladného zasielania prevodníka identifikačných kódov je vykonávacia inštitúcia a sprostredkujúca inštitúcia povinná oznámiť Národnej banke Slovenska svoju elektronickú adresu a ďalšie potrebné údaje na zasielanie tohto prevodníka.
(3)
Vykonávacia inštitúcia je po vykonaní tuzemského prevodu povinná zrozumiteľne informovať svojho klienta písomnou formou alebo elektronickou formou o vykonaní a zúčtovaní tuzemského prevodu (ďalej len „správa o zúčtovaní tuzemského prevodu"), ak sa klient výslovne písomne nevzdá nároku na túto informáciu. Spôsob a periodicitu poskytovania správy o zúčtovaní tuzemských prevodov si zmluvne dohodne vykonávacia inštitúcia s klientom. Správa o zúčtovaní tuzemského prevodu obsahuje aspoň
a)
označenie klienta a číslo jeho účtu,
b)
začiatočný stav a konečný zostatok peňažných prostriedkov na účte klienta,
c)
údaje umožňujúce klientovi identifikovať tuzemský prevod,
d)
sumu prevodu,
e)
poplatky platené klientom, ak sa vykonávacia inštitúcia písomne nedohodne s klientom na inom spôsobe ich oznamovania, a
f)
dátum vykonania prevodu.
(4)
Ak sa suma prevodu vráti na účet príkazcu alebo pri zložení sumy prevodu v hotovosti na účet vykonávacej inštitúcie príkazcu z dôvodov ustanovených v § 7 ods. 5, vykonávacia inštitúcia príkazcu je povinná bez zbytočného odkladu informovať príkazcu o vrátení sumy prevodu, ak sa vykonávacia inštitúcia príkazcu nedohodne s príkazcom inak.

§ 7

Lehota na vykonanie tuzemského prevodu

(1)
Vykonávacia inštitúcia je povinná zabezpečiť vykonávanie tuzemských prevodov v lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 5, ak nie je daný dôvod na predĺženie lehoty prevodu podľa osobitného zákona.18)
(2)
Vykonávacia inštitúcia príkazcu odpíše sumu prevodu z účtu príkazcu v deň, keď sa má platba vykonať (ďalej len „deň splatnosti"), ak je deň splatnosti uvedený v prevodnom príkaze a ak sú splnené podmienky na vykonanie prevodného príkazu podľa § 4; ak z prevodného príkazu nevyplýva deň splatnosti, vykonávacia inštitúcia príkazcu odpíše sumu prevodu z účtu príkazcu najneskôr v prvý bankový pracovný deň, ktorý nasleduje po doručení prevodného príkazu, ak sú splnené podmienky na vykonanie prevodného príkazu podľa § 4 a ak sa vykonávacia inštitúcia príkazcu a príkazca písomne nedohodli na inom dni vykonania prevodného príkazu. Vykonávacia inštitúcia príkazcu, ktorá vykonáva prevod. V prípade prevodného príkazu na inkaso vykonávacia inštitúcia majiteľa účtu odpíše sumu prevodu z účtu majiteľa v lehotách ustanovených v tomto odseku, ak sú splnené podmienky na vykonanie prevodného príkazu na inkaso a ak sa vykonávacia inštitúcia majiteľa účtu a majiteľ účtu písomne nedohodli na inom dni vykonania prevodného príkazu na inkaso.
a)
v rámci jednej vykonávacej inštitúcie, je povinná sumu prevodu pripísať na účet príjemcu alebo pri jej výplate v hotovosti inak poskytnúť príjemcovi k dispozícii, a to v deň odpísania sumy prevodu z účtu príkazcu alebo v deň zloženia sumy prevodu v hotovosti,
b)
medzi dvoma vykonávacími inštitúciami inak ako podľa písmena c), je povinná odovzdať podklady potrebné na vykonanie prevodu sprostredkujúcej inštitúcii tak, aby bolo zabezpečené pripísanie sumy prevodu na účet vykonávacej inštitúcie príjemcu najneskôr bezprostredne nasledujúci bankový pracovný deň po dni odpísania sumy prevodu z účtu príkazcu alebo po dni zloženia sumy prevodu v hotovosti, ak nebola dohodnutá kratšia lehota,
c)
medzi dvoma vykonávacími inštitúciami v platobnom systéme zúčtovania v reálnom čase podľa § 31 ods. 2 a 4, je povinná odovzdať podklady potrebné na vykonanie prevodu sprostredkujúcej inštitúcii tak, aby bolo zabezpečené pripísanie sumy prevodu na účet vykonávacej inštitúcie príjemcu bez zbytočného odkladu po odpísaní sumy prevodu z účtu vykonávacej inštitúcie príkazcu, a to v deň odpísania sumy prevodu z účtu príkazcu alebo v deň zloženia sumy prevodu v hotovosti.
(3)
Vykonávacia inštitúcia príjemcu pripíše sumu prevodu na účet príjemcu alebo pri výplate sumy prevodu v hotovosti inak poskytne príjemcovi k dispozícii v ten istý bankový pracovný deň, keď bola suma prevodu pripísaná na účet vykonávacej inštitúcie príjemcu.
(4)
Vykonávacia inštitúcia môže vo svojich obchodných podmienkach určiť lehotu na odovzdanie prevodného príkazu a úradné hodiny, počas ktorých možno odovzdávať prevodné príkazy.
(5)
Ak vykonávacia inštitúcia príjemcu nemôže identifikovať príjemcu sumy prevodu, bez zbytočného odkladu vráti sumu prevodu vykonávacej inštitúcii príkazcu, ktorá sumu prevodu bez zbytočného odkladu pripíše na účet príkazcu alebo pri zložení sumy prevodu v hotovosti inak zaplatí príjemcovi.
(6)
Ak si príjemca neprevezme sumu prevodu určenú na výplatu v hotovosti alebo ak príjemcovi nemožno sumu prevodu odovzdať z dôvodu inej prekážky na strane príjemcu, vykonávacia inštitúcia príjemcu vráti sumu prevodu vykonávacej inštitúcii príkazcu, a to do troch bankových pracovných dní po uplynutí šiestich týždňov od pripísania sumy prevodu na účet vykonávacej inštitúcie príjemcu, ak sa príjemca a jeho vykonávacia inštitúcia alebo príkazca a jeho vykonávacia inštitúcia nedohodnú inak.

§ 8

Úrok z omeškania

(1)
Ak vykonávacia inštitúcia príkazcu nezabezpečí odpísanie a pripísanie sumy prevodu v lehote podľa § 7 ods. 2, je povinná zaplatiť príkazcovi úrok z omeškania; to platí aj v prípade, ak nedodržanie lehoty na pripísanie sumy prevodu zapríčinila sprostredkujúca inštitúcia. Ak vykonávacia inštitúcia príjemcu nezabezpečí pripísanie sumy prevodu príjemcovi v lehote podľa § 7 ods. 3, je povinná zaplatiť príjemcovi úrok z omeškania.
(2)
Ak nedodržanie lehoty na vykonanie prevodu na účet vykonávacej inštitúcie príjemcu podľa § 7 ods. 2 písm. b) a c) zapríčiní sprostredkujúca inštitúcia, táto sprostredkujúca inštitúcia je povinná bez zbytočného odkladu zaplatiť vykonávacej inštitúcii príkazcu úrok z omeškania v rovnakej výške, v akej je vykonávacia inštitúcia príkazcu povinná zaplatiť úrok z omeškania príkazcovi podľa odseku 1. Nárok na úrok z omeškania pri tuzemskom prevode nevzniká, ak toto omeškanie zapríčinil klient.
(3)
Úrok z omeškania pri tuzemskom prevode sa vypočíta zo sumy prevodu a počtu dní omeškania; na výpočet úroku z omeškania pri tuzemskom prevode sa použije dvojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň, keď bola alebo mala byť suma prevodu odpísaná z účtu príkazcu alebo keď bola zložená príkazcom v hotovosti.
(4)
Popri úroku z omeškania má príkazca, príjemca alebo vykonávacia inštitúcia aj nárok na náhradu škody;15) týmto nie sú dotknuté ďalšie práva, ktoré vznikli v dôsledku omeškania pri uskutočňovaní tuzemského prevodu.

§ 9

Zákaz vykonávania zrážok zo sumy tuzemského prevodu

Vykonávacia inštitúcia príkazcu, sprostredkujúca inštitúcia a vykonávacia inštitúcia príjemcu sú povinné previesť celú sumu prevodu bez akýchkoľvek zrážok.

§ 10

Povinnosti v prípade neúspešného tuzemského prevodu

(1)
Neúspešný tuzemský prevod je taký prevod alebo jeho časť, ktorý sa neuskutočnil v lehote ustanovenej v § 7 ods. 2 a suma prevodu alebo jej časť nebola ani vrátená príkazcovi podľa § 7 ods. 5 alebo ods. 6.
(2)
Vykonávacia inštitúcia príkazcu zaplatí príkazcovi náhradu za neúspešný tuzemský prevod, ktorá sa skladá zo sumy vo výške neúspešného prevodu, z úroku z omeškania zo sumy neúspešného prevodu a z poplatku za vykonanie prevodu, ktorý príkazca už zaplatil; vykonávacia inštitúcia príkazcu splní túto povinnosť do desiatich bankových pracovných dní nasledujúcich po dni doručenia písomnej žiadosti príkazcu o zaplatenie náhrady. Povinnosti zaplatiť príkazcovi sumu neúspešného prevodu a poplatok za vykonanie prevodu sa vykonávacia inštitúcia príkazcu zbaví len vtedy, ak v lehote podľa prvej vety bola suma prevodu pripísaná na účet vykonávacej inštitúcie príjemcu. Ak vykonávacia inštitúcia príkazcu riadne a včas splní povinnosť podľa prvej vety, nie je ďalej povinná dokončiť prevod podľa pôvodného prevodného príkazu.
(3)
Úrok z omeškania sa vypočítava zo sumy neúspešného prevodu za obdobie odo dňa odpísania sumy prevodu z účtu príkazcu alebo odo dňa zloženia sumy prevodu v hotovosti vo vykonávacej inštitúcii príkazcu až do dňa zaplatenia sumy vo výške neúspešného prevodu príkazcovi alebo do dňa pripísania sumy prevodu na účet vykonávacej inštitúcie príjemcu podľa odseku 2. Na výpočet úroku z omeškania sa použije úroková sadzba podľa § 8 ods. 3.
(4)
Sprostredkujúca inštitúcia, ktorá prijala od vykonávacej inštitúcie príkazcu pokyn na uskutočnenie prevodného príkazu a ktorá zapríčinila neúspešný prevod, je povinná na vlastné náklady zaplatiť sumu vo výške prevodu vrátane úrokov z omeškania a poplatkov za vykonanie prevodu vykonávacej inštitúcii príkazcu, a to v ten istý alebo nasledujúci bankový pracovný deň po dni, keď neúspešný prevod sama zistila alebo bola o ňom informovaná.
(5)
Ak bol úrok z omeškania prevedený podľa odseku 2 alebo odseku 4, príkazcovi ani vykonávacej inštitúcii nepatrí úrok z omeškania podľa § 8.
(6)
Ak dôvodom neúspešného prevodu boli chyby alebo neúplné údaje v prevodnom príkaze, ktorý dal príkazca svojej vykonávacej inštitúcii, nepoužije sa ustanovenie odseku 2. Vykonávacie inštitúcie a sprostredkujúce inštitúcie, ktoré sa zúčastňujú na tuzemskom prevode, sú povinné vyvinúť maximálne úsilie, aby suma prevodu bola nájdená a vrátená vykonávacej inštitúcii príkazcu. Úroky z omeškania a poplatky za vykonanie prevodu zaplatené pri uskutočňovaní prevodu tieto vykonávacie inštitúcie a sprostredkujúce inštitúcie nevracajú a majú nárok na úhradu nákladov vynaložených na hľadanie a na vrátenie sumy prevodu vykonávacej inštitúcii príkazcu. Ak vykonávacia inštitúcia príkazcu sumu prevodu našla alebo jej bola táto suma vrátená, vráti príkazcovi sumu prevodu zníženú o sumu vynaložených nákladov.
(7)
Vykonanie prevodu pri úhrade náhrady podľa odseku 2 sa klientovi nespoplatňuje.
(8)
Popri náhrade za neúspešný tuzemský prevod má príkazca, príjemca alebo vykonávacia inštitúcia nárok aj na náhradu škody; tým nie sú dotknuté ďalšie práva, ktoré vznikli v dôsledku neúspešného tuzemského prevodu.

§ 11

Vylúčenie zodpovednosti

Za porušenie povinnosti pri uskutočňovaní tuzemského prevodu podľa tohto zákona nie je zodpovedná vykonávacia inštitúcia ani sprostredkujúca inštitúcia, ktorá preukáže, že porušenie jej povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť19) alebo postupom podľa osobitného predpisu.20) Za okolnosť vylučujúcu zodpovednosť vykonávacej inštitúcie príkazcu sa nepovažuje nedodržanie lehoty na vykonanie prevodu podľa § 7 ods. 2 z takých dôvodov na strane sprostredkujúcej inštitúcie, ktoré nastali nezávisle od vôle vykonávacej inštitúcie príkazcu a ktoré neboli spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť sprostredkujúcej inštitúcie19) ani postupom sprostredkujúcej inštitúcie podľa osobitného predpisu.20)

TRETIA HLAVA

VYKONÁVANIE CEZHRANIČNÝCH PREVODOV (§ 12-20)

§ 12

Cezhraničný prevod

(1)
Cezhraničný prevod je
a)
prevod v mene euro alebo v cudzej mene medzi vykonávacou inštitúciou príkazcu a vykonávacou inštitúciou príjemcu, ak je suma prevodu určená príkazcom na prevod zo Slovenskej republiky do iného štátu, na prevod z iného štátu do Slovenskej republiky alebo na prevod z iného štátu do ďalšieho štátu cez Slovenskú republiku,
b)
prevod v cudzej mene medzi vykonávacou inštitúciou príkazcu a vykonávacou inštitúciou príjemcu, ak suma prevodu nie je určená príkazcom na prevod zo Slovenskej republiky do iného štátu, na prevod z iného štátu do Slovenskej republiky a ani na prevod z iného štátu do ďalšieho štátu cez Slovenskú republiku, ak sa prevod vykonáva prostredníctvom sprostredkujúcej inštitúcie uvedenej v § 2 ods. 9 písm. b) v druhom bode,
c)
prevod v cudzej mene medzi vykonávacou inštitúciou príkazcu a vykonávacou inštitúciou príjemcu, ak suma prevodu nie je určená príkazcom na prevod zo Slovenskej republiky do iného štátu, na prevod z iného štátu do Slovenskej republiky a ani na prevod z iného štátu do ďalšieho štátu cez Slovenskú republiku, ak sa prevod nevykonáva prostredníctvom sprostredkujúcej inštitúcie uvedenej v § 2 ods. 9 písm. a) v rámci platobného systému prevádzkovaného podľa tohto zákona a ani prostredníctvom sprostredkujúcej inštitúcie uvedenej v § 2 ods. 9 písm. b) v druhom bode.
(2)
Osobitne regulovaný cezhraničný prevod je cezhraničný prevod uskutočňovaný na základe prevodného príkazu na úhradu
a)
do a z členských štátov Európskej únie a ďalších štátov Európskeho hospodárskeho priestoru do výšky 50 000 EUR alebo ekvivalentu tejto sumy v iných menách štátov Európskeho hospodárskeho priestoru prepočítaného podľa kurzu určeného Európskou centrálnou bankou v deň predchádzajúci dňu účinnosti prevodného príkazu na cezhraničný prevod, a to na základe prevodného príkazu iného príkazcu, ako sú
1.
vykonávacie inštitúcie podľa § 2 ods. 8 písm. b),
2.
poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničných poisťovní, pobočky zahraničných zaisťovní,21)
3.
obchodníci s cennými papiermi a pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi22) a
4.
ďalšie právnické osoby, ktorých činnosť je podobná činnosti osôb uvedených v prvom až treťom bode, a
b)
vykonávacou inštitúciou príkazcu podľa § 2 ods. 8 písm. b) alebo jej pobočkou v jednom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru na základe prevodného príkazu príkazcu s cieľom poukázať sumu prevodu príjemcovi vo vykonávacej inštitúcii príjemcu alebo v jej pobočke v inom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru, pričom príkazca a príjemca môže byť tá istá osoba, ale vykonávacia inštitúcia príjemcu alebo jej pobočka a vykonávacia inštitúcia príkazcu alebo jej pobočka sa nachádzajú na území rôznych štátov Európskeho hospodárskeho priestoru.
(3)
Európskym hospodárskym priestorom sú členské štáty Európskej únie a členské štáty Európskej dohody o voľnom obchode, ktoré podpísali zmluvu o Európskom hospodárskom priestore.
(4)
Na osobitne regulované cezhraničné prevody sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona o cezhraničných prevodoch, ak tento zákon neustanovuje inak.
(5)
Dňom účinnosti prevodného príkazu na cezhraničný prevod sa rozumie deň, keď príkazca splnil všetky podmienky vyžadované vykonávacou inštitúciou príkazcu na vykonanie cezhraničného prevodu, s výnimkou prípadu, keď príkazca v prevodnom príkaze určí neskorší deň účinnosti po splnení všetkých podmienok určených vykonávacou inštitúciou príkazcu na vykonanie cezhraničného prevodu. Podmienkami na vykonanie prevodného príkazu na cezhraničný prevod je predovšetkým odovzdanie podkladov potrebných na vykonanie cezhraničného prevodu a finančné krytie10) sumy prevodu.
(6)
Prevodný príkaz na cezhraničný prevod obsahuje
a)
názov a číslo účtu príkazcu; číslo účtu príkazcu sa nevyžaduje pri cezhraničnom prevode vykonávanom na základe vkladu v hotovosti,
b)
sumu cezhraničného prevodu a označenie meny,
c)
názov účtu, na ktorý sa má vykonať cezhraničný prevod, a číslo tohto účtu, ak je známe; pri cezhraničnom prevode vykonávanom výplatou v hotovosti sa uvedie meno, priezvisko a adresa bydliska príjemcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo názov a adresa sídla, ak ide o právnickú osobu,
d)
údaje umožňujúce identifikovať vykonávaciu inštitúciu príjemcu,
e)
symboly devízovej štatistiky, ktorými sa rozumie platobný titul a ďalšie symboly ustanovené osobitným zákonom alebo na základe osobitného zákona,23)
f)
miesto a dátum vyhotovenia prevodného príkazu,
g)
podpis príkazcu zhodný s podpisovým vzorom uloženým vo vykonávacej inštitúcii príkazcu okrem prevodov vykonávaných prostredníctvom elektronických platobných prostriedkov a
h)
ďalšie údaje na vykonanie cezhraničného prevodu vyžadované podľa osobitného predpisu,11a) alebo na základe rozhodnutia vykonávacej inštitúcie príkazcu.
(7)
Na vykonávanie opravného zúčtovania pri cezhraničných prevodoch podľa odseku 1 písm. a) v mene euro a pri cezhraničných prevodoch podľa odseku 1 písm. c) v rámci jednej vykonávacej inštitúcie sa primerane vzťahujú ustanovenia § 5.

§ 13

Informácie pred vykonaním cezhraničného prevodu

(1)
Vykonávacia inštitúcia je povinná vydať a sprístupniť najmä vo svojich prevádzkových priestoroch v písomnej forme alebo elektronickej forme v štátnom jazyku zrozumiteľnú informáciu pre verejnosť o podmienkach vykonávania cezhraničných prevodov. Táto informácia obsahuje aspoň
a)
lehotu alebo deň, keď sa suma prevodu odpíše z účtu príkazcu,
b)
lehotu alebo deň, keď sa suma prevodu odpíše z účtu vykonávacej inštitúcie príkazcu,
c)
poplatky, sadzbu poplatkov alebo spôsob výpočtu poplatkov, ktoré príkazca platí vykonávacej inštitúcii príkazcu za uskutočnenie cezhraničných prevodov,
d)
postupy a lehoty vybavovania reklamácií a sťažností súvisiacich s uskutočňovaním cezhraničných prevodov vrátane informácií o nákladoch spojených s reklamáciami a o postupoch riešenia sporov podľa tohto zákona a osobitných predpisov,17)
e)
údaje o výmenných kurzoch používaných pri uskutočňovaní cezhraničných prevodov a
f)
upozornenie na prípady vylúčenia zodpovednosti vykonávacej inštitúcie podľa § 20.
(2)
V rozsahu údajov známych vykonávacej inštitúcii informácia podľa odseku 1 musí obsahovať aj
a)
lehotu, ktorá je potrebná na uskutočnenie prevodného príkazu na cezhraničný prevod, a to odo dňa účinnosti tohto prevodného príkazu pre vykonávaciu inštitúciu príkazcu do dňa pripísania sumy prevodu na účet vykonávacej inštitúcie príjemcu; začiatok tejto lehoty musí byť presne určený, a
b)
lehotu potrebnú na to, aby suma prevodu po pripísaní na účet vykonávacej inštitúcie príjemcu bola pripísaná na účet príjemcu alebo aby bola pri výplate v hotovosti inak poskytnutá k dispozícii príjemcovi.
(3)
Pri vykonávaní osobitne regulovaných cezhraničných prevodov je vykonávacia inštitúcia povinná v informácii podľa odseku1 uviesť aj lehoty podľa odseku 2 a poplatky, sadzbu poplatkov alebo spôsob výpočtu všetkých poplatkov platených klientmi za vykonávanie osobitne regulovaných cezhraničných prevodov vrátane poplatkov za sprostredkovanie osobitne regulovaných cezhraničných prevodov.

§ 14

Informácie po vykonaní cezhraničného prevodu

(1)
Vykonávacia inštitúcia je po vykonaní cezhraničného prevodu povinná zrozumiteľne informovať svojho klienta písomnou formou alebo elektronickou formou o vykonaní a zúčtovaní cezhraničného prevodu, ak sa klient výslovne písomne nevzdá nároku na túto informáciu. Spôsob a periodicitu poskytovania informácií si zmluvne dohodne vykonávacia inštitúcia s klientom. Táto informácia obsahuje, v rozsahu údajov známych vykonávacej inštitúcii, aspoň
a)
označenie klienta a číslo jeho účtu,
b)
údaje umožňujúce klientovi identifikovať cezhraničný prevod,
c)
pôvodnú sumu cezhraničného prevodu,
d)
poplatky platené klientom,
e)
deň, keď bola suma cezhraničného prevodu
1.
odpísaná z účtu príkazcu, ak ide o informáciu poskytovanú príkazcovi, alebo
2.
pripísaná na účet príjemcu alebo pri výplate v hotovosti inak poskytnutá k dispozícii príjemcovi, ak ide o informáciu poskytovanú príjemcovi.
(2)
Ak sa suma prevodu mení z jednej meny na inú menu, vykonávacia inštitúcia, ktorá výmenu uskutočňuje alebo zabezpečuje, musí informovať klienta o použitých výmenných kurzoch.
(3)
Ak časť poplatkov alebo všetky poplatky má platiť príjemca, musí byť o tejto povinnosti informovaný vykonávacou inštitúciou príjemcu.

§ 15

Osobitné informačné povinnosti vykonávacej inštitúcie

(1)
Vykonávacia inštitúcia príkazcu je povinná vydať príkazcovi na jeho žiadosť záväzné vyhlásenie vo forme určenej vykonávacou inštitúciou príkazcu o lehote potrebnej na uskutočnenie cezhraničného prevodu podľa § 16, ak je známa, a o výške alebo sadzbe poplatkov vykonávacej inštitúcie príkazcu platených príkazcom. Vykonávacia inštitúcia príkazcu nemá túto povinnosť v prípade, ak odmietne vykonať cezhraničný prevod.
(2)
Ak sa vykonáva osobitne regulovaný cezhraničný prevod, je vykonávacia inštitúcia príkazcu povinná na žiadosť príkazcu vydať príkazcovi záväzné vyhlásenie vo forme určenej vykonávacou inštitúciou príkazcu o lehote potrebnej na uskutočnenie osobitne regulovaného cezhraničného prevodu podľa § 16 a o výške alebo sadzbe všetkých poplatkov platených za uskutočnenie osobitne regulovaného cezhraničného prevodu vrátane poplatkov za sprostredkovanie okrem nákladov, ktoré súvisia s použitými výmennými kurzami. Vykonávacia inštitúcia príkazcu nemá túto povinnosť v prípade, ak odmietne vykonať osobitne regulovaný cezhraničný prevod.

§ 16

Lehota na vykonanie cezhraničného prevodu a úrok z omeškania

(1)
Ak sa vykonáva osobitne regulovaný cezhraničný prevod, tak vykonávacia inštitúcia príkazcu je povinná zabezpečiť prevedenie sumy osobitne regulovaného cezhraničného prevodu na účet vykonávacej inštitúcie príjemcu najneskôr do konca piateho bankového pracovného dňa nasledujúceho po dni účinnosti prevodného príkazu, ak sa príkazca a vykonávacia inštitúcia príkazcu výslovne nedohodli na inej lehote.
Ak sa vykonáva cezhraničný prevod podľa § 12 ods. 1 písm. a) v mene euro, pri časti prevodu vykonávanom na území Slovenskej republiky je vykonávacia inštitúcia príkazcu povinná vykonať cezhraničný prevod v lehotách podľa § 7 ods. 2. Ak sa vykonáva cezhraničný prevod podľa § 12 ods. 1 písm. c) v rámci jednej vykonávacej inštitúcie, tak táto vykonávacia inštitúcia je povinná zabezpečiť prevedenie sumy cezhraničného prevodu na účet príjemcu najneskôr v lehote podľa § 7 ods. 2 písm. a). Ak sa vykonáva cezhraničný prevod podľa § 12 ods. 1 písm. c) priamo medzi dvoma vykonávacími inštitúciami prostredníctvom ich vzájomných účtov, ktoré si medzi sebou vedú, tak vykonávacia inštitúcia príkazcu je povinná zabezpečiť prevedenie sumy cezhraničného prevodu na účet vykonávacej inštitúcie príjemcu najneskôr do konca tretieho bankového pracovného dňa nasledujúceho po dni účinnosti prevodného príkazu, ak sa príkazca a vykonávacia inštitúcia príkazcu výslovne nedohodli na inej lehote. Ak sa vykonáva iný cezhraničný prevod, tak vykonávacia inštitúcia príkazcu je povinná zabezpečiť prevedenie sumy cezhraničného prevodu na účet vykonávacej inštitúcie príjemcu najneskôr v lehote na vykonanie cezhraničného prevodu, ktorá je určená a uvedená v informácii vykonávacej inštitúcie príkazcu podľa § 13 ods. 2 písm. a), ak sa príkazca a vykonávacia inštitúcia príkazcu výslovne nedohodli na inej lehote. Ak sa vykonáva cezhraničný prevod prostredníctvom európskeho platobného systému, vykonávacia inštitúcia príkazcu odpíše sumu prevodu v deň splatnosti podľa § 7 ods. 2. Ak sa vykonáva cezhraničný prevod prostredníctvom európskeho platobného systému, vykonávacia inštitúcia príjemcu pripíše sumu prevodu na účet príjemcu bez zbytočného odkladu v ten istý bankový pracovný deň, kedy bola suma prevodu pripísaná na účet vykonávacej inštitúcie príjemcu.
(2)
Ak boli vykonávacej inštitúcii príjemcu doručené náležitosti potrebné na pripísanie sumy cezhraničného prevodu na účet príjemcu alebo na výplatu sumy prevodu v hotovosti príjemcovi, je táto povinná sumu cezhraničného prevodu pripísať na účet príjemcu alebo pri výplate v hotovosti poskytnúť sumu prevodu inak k dispozícii príjemcovi do konca prvého bankového pracovného dňa nasledujúceho po dni pripísania sumy cezhraničného prevodu na účet vykonávacej inštitúcie príjemcu, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa príjemca a vykonávacia inštitúcia príjemcu výslovne nedohodli na inej lehote.
Ak sa vykonáva cezhraničný prevod podľa § 12 ods. 1 písm. a) v mene euro, pri časti prevodu vykonávanom na území Slovenskej republiky je vykonávacia inštitúcia príjemcu povinná vykonať cezhraničný prevod v lehotách podľa § 7 ods. 3. Ak sa nezhoduje číslo účtu príjemcu s názvom účtu príjemcu alebo ak príkazca neuvedie číslo účtu príjemcu alebo iné potrebné údaje o príjemcovi, pričom v dôsledku tejto skutočnosti nie je možné identifikovať príjemcu, vykonávacia inštitúcia príjemcu nezodpovedá za nedodržanie tejto lehoty.
(3)
Ak vykonávacia inštitúcia príkazcu pri cezhraničnom prevode nezabezpečí prevedenie sumy prevodu v lehote podľa odseku 1 a toto omeškanie je zapríčinené vykonávacou inštitúciou príkazcu, je táto povinná zaplatiť príkazcovi úrok z omeškania.
Pri osobitne regulovanom cezhraničnom prevode je vykonávacia inštitúcia príkazcu povinná zaplatiť príkazcovi úrok z omeškania aj v prípade, ak nedodržanie lehoty podľa odseku 1 prvej vety zapríčinila sprostredkujúca inštitúcia.
(4)
Ak suma cezhraničného prevodu nie je pripísaná na účet vykonávacej inštitúcie príjemcu v lehote podľa odseku 1 a toto omeškanie je zapríčinené sprostredkujúcou inštitúciou, táto sprostredkujúca inštitúcia je povinná zaplatiť príkazcovi úrok z omeškania prostredníctvom vykonávacej inštitúcie príkazcu. Pri osobitne regulovanom cezhraničnom prevode je sprostredkujúca inštitúcia, ktorá zapríčinila nedodržanie lehoty, povinná zaplatiť vykonávacej inštitúcii príkazcu úrok z omeškania v rovnakej výške, v akej vykonávacia inštitúcia príkazcu zaplatila príkazcovi úrok z omeškania.
(5)
Ak vykonávacia inštitúcia príjemcu sumu cezhraničného prevodu nepripíše na účet príjemcu alebo pri výplate sumy prevodu v hotovosti neposkytne inak príjemcovi k dispozícii v lehote podľa odseku 2 a toto omeškanie je zapríčinené z dôvodov na jej strane, je vykonávacia inštitúcia príjemcu povinná zaplatiť príjemcovi úrok z omeškania.
(6)
Nárok na úrok z omeškania pri cezhraničnom prevode nevzniká, ak toto omeškanie zapríčinil klient.
(7)
Úrok z omeškania pri cezhraničnom prevode sa vypočíta zo sumy prevodu a počtu dní omeškania; na výpočet úroku z omeškania pri cezhraničnom prevode sa použije referenčná úroková sadzba.
(8)
Referenčná úroková sadzba, ktorá sa používa na výpočet úroku z omeškania pri cezhraničných prevodoch, je sadzba „predaj" platná na medzinárodných peňažných trhoch v deň účinnosti prevodného príkazu na cezhraničný prevod pre obchody na medzibankovom trhu depozít v príslušnej cudzej mene cezhraničného prevodu na obdobie dvoch týždňov zvýšená o 0,5%.
(9)
Popri úroku z omeškania má príkazca, príjemca alebo vykonávacia inštitúcia aj nárok na náhradu škody;15) týmto nie sú dotknuté ďalšie práva, ktoré vznikli v dôsledku omeškania pri uskutočňovaní cezhraničného prevodu.

§ 17

Povinnosť vykonať cezhraničný prevod bez zrážok

(1)
Po účinnosti prevodného príkazu na cezhraničný prevod je vykonávacia inštitúcia príkazcu, sprostredkujúca inštitúcia a vykonávacia inštitúcia príjemcu povinná vykonať tento cezhraničný prevod v plnej sume cezhraničného prevodu s výnimkou prípadu, keď príkazca v písomných podkladoch na vykonanie cezhraničného prevodu výslovne uvedie, že poplatky za cezhraničný prevod bude úplne alebo čiastočne znášať príjemca. Táto skutočnosť nemá vplyv na možnosť vykonávacej inštitúcie príjemcu spoplatniť príjemcovi vedenie jeho účtu v súlade s obchodnými podmienkami vykonávacej inštitúcie príjemcu; takéto spoplatnenie však nesmie byť v rozpore s povinnosťou podľa tohto odseku.
(2)
Ak vykonávacia inštitúcia príkazcu v rozpore s ustanovením odseku1 vykoná zrážku z pôvodnej sumy cezhraničného prevodu, táto vykonávacia inštitúcia je na základe písomnej požiadavky príkazcu povinná na vlastné náklady zabezpečiť pripísanie na účet príjemcu bez akýchkoľvek zrážok sumu, o ktorú bola pôvodná suma cezhraničného prevodu neoprávnene znížená.
Ak však príkazca požaduje, aby táto suma bola pripísaná na účet príkazcu, vykonávacia inštitúcia príkazcu je povinná na vlastné náklady pripísať celú túto sumu bez akýchkoľvek zrážok na účet príkazcu.
Ak sa vykonáva osobitne regulovaný cezhraničný prevod, vykonávacia inštitúcia príkazcu má povinnosť podľa tohto odseku aj vtedy, ak zrážku z pôvodnej sumy osobitne regulovaného cezhraničného prevodu v rozpore s ustanovením odseku 1 vykoná len sprostredkujúca inštitúcia.
(3)
Sprostredkujúca inštitúcia, ktorá v rozpore s ustanovením odseku1 vykoná zrážku z pôvodnej sumy cezhraničného prevodu, je povinná na vlastné náklady pripísať na účet vykonávacej inštitúcie príkazcu bez akýchkoľvek zrážok sumu, o ktorú bola pôvodná suma cezhraničného prevodu neoprávnene znížená. Ak však vykonávacia inštitúcia príkazcu požaduje, aby táto suma bola pripísaná na účet príjemcu, sprostredkujúca inštitúcia je povinná na vlastné náklady zabezpečiť pripísanie celej tejto sumy bez akýchkoľvek zrážok na účet príjemcu.
(4)
Ak vykonávacia inštitúcia príjemcu v rozpore s ustanovením odseku1 vykoná zrážku z pôvodnej sumy cezhraničného prevodu, táto vykonávacia inštitúcia je povinná na vlastné náklady pripísať na účet príjemcu bez akýchkoľvek zrážok sumu, o ktorú bola pôvodná suma cezhraničného prevodu neoprávnene znížená.

§ 18

Povinnosti pri neuskutočnení cezhraničného prevodu

(1)
Ak cezhraničný prevod nebol uskutočnený podľa § 16 ods. 1 druhej až piatej vety a ak neuskutočnenie cezhraničného prevodu zapríčinila vykonávacia inštitúcia príkazcu, vykonávacia inštitúcia príkazcu je povinná zaplatiť príkazcovi na jeho písomnú žiadosť náhradu za neuskutočnenie cezhraničného prevodu; túto náhradu je povinná zaplatiť do 14 bankových pracovných dní nasledujúcich po dni doručenia príkazcovej písomnej žiadosti o zaplatenie náhrady. Ak v tejto lehote bola suma cezhraničného prevodu pripísaná na účet vykonávacej inštitúcie príjemcu, postupuje sa podľa § 16. Náhrada za neuskutočnenie cezhraničného prevodu sa skladá z
a)
vyplatenia sumy vo výške neuskutočneného cezhraničného prevodu,
b)
úrokov z omeškania vypočítaných na základe referenčnej úrokovej sadzby zo sumy neuskutočneného cezhraničného prevodu za obdobie odo dňa účinnosti prevodného príkazu na neuskutočnený cezhraničný prevod do dňa zaplatenia sumy vo výške cezhraničného prevodu príkazcovi a
c)
poplatkov týkajúcich sa cezhraničného prevodu zaplatených príkazcom.
(2)
Písomnú žiadosť príkazcu o zaplatenie náhrady za neuskutočnenie cezhraničného prevodu možno predložiť až po uplynutí lehoty podľa § 16 ods. 1 druhej až piatej vety. Na skôr predloženú žiadosť sa neprihliada.
(3)
Sprostredkujúca inštitúcia, ktorá akceptovala prevodný príkaz na cezhraničný prevod a ktorá zapríčinila neuskutočnenie cezhraničného prevodu, je povinná vyplatiť na vlastné náklady náhradu podľa odseku 1 na účet vykonávacej inštitúcie príkazcu alebo inej sprostredkujúcej inštitúcie, ktorá ju poverila vykonaním prevodného príkazu. Ak nebol prevodný príkaz na cezhraničný prevod správne vykonaný pre chyby a nepresnosti v pokynoch daných vykonávacou inštitúciou alebo inou sprostredkujúcou inštitúciou, sprostredkujúca inštitúcia je povinná vyvinúť maximálne úsilie, aby suma cezhraničného prevodu bola nájdená a vrátená vykonávacej inštitúcii príkazcu.
(4)
Ak dôvodom neuskutočnenia cezhraničného prevodu boli chyby alebo neúplné údaje v prevodnom príkaze, ktorý dal príkazca svojej vykonávacej inštitúcii, alebo konanie sprostredkujúcej inštitúcie určenej príkazcom, nepoužije sa ustanovenie odseku 1. Vykonávacia inštitúcia príkazcu a sprostredkujúce inštitúcie, ktoré sa zúčastňujú na cezhraničnom prevode, sú povinné vyvinúť maximálne úsilie, aby suma prevodu bola nájdená a vrátená vykonávacej inštitúcii príkazcu. Úroky a poplatky zaplatené pri vykonaní takéhoto cezhraničného prevodu vykonávacia inštitúcia príkazcu a sprostredkujúce inštitúcie nevracajú a majú nárok na úhradu nákladov vynaložených na hľadanie a na vrátenie sumy prevodu vykonávacej inštitúcii príkazcu. Ak vykonávacia inštitúcia príkazcu sumu prevodu našla alebo ak jej bola suma prevodu vrátená, vráti príkazcovi sumu prevodu zníženú o sumu vynaložených nákladov.
(5)
Popri náhrade za neuskutočnenie cezhraničného prevodu má príkazca, príjemca alebo vykonávacia inštitúcia aj nárok na náhradu škody;15) týmto nie sú dotknuté ďalšie práva, ktoré vznikli v dôsledku neuskutočnenia cezhraničného prevodu.

§ 19

Povinnosti pri neuskutočnení osobitne regulovaného cezhraničného prevodu

(1)
Ak osobitne regulovaný cezhraničný prevod nebol vykonaný podľa § 16 ods. 1 prvej vety, vykonávacia inštitúcia príkazcu je povinná zaplatiť príkazcovi na jeho písomnú žiadosť náhradu za neuskutočnenie osobitne regulovaného cezhraničného prevodu; túto náhradu je povinná zaplatiť do 14 bankových pracovných dní nasledujúcich po dni doručenia príkazcovej písomnej žiadosti o zaplatenie náhrady, ak sa dovtedy požadovaný prevod neuskutočnil, a to bez ohľadu na skutočnosť, ktorá vykonávacia inštitúcia alebo sprostredkujúca inštitúcia tento stav zapríčinila. Ak sa v tejto lehote požadovaný osobitne regulovaný cezhraničný prevod uskutočnil, postupuje sa podľa § 16. Ak suma neuskutočneného osobitne regulovaného cezhraničného prevodu nepresiahne výšku 12 500 EUR alebo výšku ekvivalentu tejto sumy v iných menách štátov Európskeho hospodárskeho priestoru podľa kurzu určeného Európskou centrálnou bankou ku dňu účinnosti prevodného príkazu na cezhraničný prevod, vykonávacia inštitúcia príkazcu je povinná zaplatiť príkazcovi náhradu vo výške neuskutočneného osobitne regulovaného cezhraničného prevodu. Ak je suma neuskutočneného osobitne regulovaného cezhraničného prevodu vyššia ako 12 500 EUR alebo ako ekvivalent tejto sumy v iných menách štátov Európskeho hospodárskeho priestoru podľa kurzu určeného Európskou centrálnou bankou ku dňu účinnosti prevodného príkazu na cezhraničný prevod, je vykonávacia inštitúcia príkazcu povinná zaplatiť príkazcovi náhradu vo výške 12 500 EUR alebo ekvivalentu tejto sumy v iných menách štátov Európskeho hospodárskeho priestoru podľa kurzu určeného Európskou centrálnou bankou ku dňu účinnosti prevodného príkazu na cezhraničný prevod. Takáto náhrada za neuskutočnenie osobitne regulovaného cezhraničného prevodu sa zvýši o
a)
úroky z omeškania vypočítané na základe referenčnej úrokovej sadzby zo sumy neuskutočneného osobitne regulovaného cezhraničného prevodu za obdobie odo dňa účinnosti prevodného príkazu na tento cezhraničný prevod do dňa zaplatenia sumy vo výške neuskutočneného osobitne regulovaného cezhraničného prevodu príkazcovi a
b)
poplatky týkajúce sa osobitne regulovaného cezhraničného prevodu zaplatené príkazcom.
(2)
Písomnú žiadosť príkazcu o zaplatenie náhrady za neuskutočnenie osobitne regulovaného cezhraničného prevodu možno predložiť až po uplynutí lehoty podľa § 16 ods. 1 prvej vety. Na skôr predloženú žiadosť sa neprihliada.
(3)
Sprostredkujúca inštitúcia, ktorá akceptovala prevodný príkaz na osobitne regulovaný cezhraničný prevod a ktorá zapríčinila neuskutočnenie osobitne regulovaného cezhraničného prevodu, je povinná na vlastné náklady vyplatiť sumu vo výške osobitne regulovaného cezhraničného prevodu zvýšenú o sumu s tým spojených poplatkov a úrokov, a to v prospech vykonávacej inštitúcie príkazcu alebo inej sprostredkujúcej inštitúcie, ktorá ju poverila vykonaním prevodného príkazu. Ak nebol prevodný príkaz správne vykonaný pre chyby a nepresnosti v pokynoch daných vykonávacou inštitúciou alebo inou sprostredkujúcou inštitúciou, je sprostredkujúca inštitúcia povinná vyvinúť maximálne úsilie, aby suma osobitne regulovaného cezhraničného prevodu bola nájdená a vrátená vykonávacej inštitúcii príkazcu.
(4)
Ak osobitne regulovaný cezhraničný prevod nebol uskutočnený a ak jeho neuskutočnenie zapríčinila sprostredkujúca inštitúcia, ktorú si zvolila vykonávacia inštitúcia príjemcu, nepoužije sa ustanovenie odseku 1 a vykonávacia inštitúcia príjemcu je povinná poskytnúť príjemcovi sumu vo výške osobitne regulovaného cezhraničného prevodu, ak táto suma nepresiahne výšku 12 500 EUR alebo výšku ekvivalentu tejto sumy v iných menách štátov Európskeho hospodárskeho priestoru podľa kurzu určeného Európskou centrálnou bankou ku dňu účinnosti prevodného príkazu na osobitne regulovaný cezhraničný prevod. Ak je suma osobitne regulovaného cezhraničného prevodu vyššia ako 12 500 EUR alebo ako ekvivalent tejto sumy v iných menách štátov Európskeho hospodárskeho priestoru podľa kurzu určeného Európskou centrálnou bankou ku dňu účinnosti prevodného príkazu na osobitne regulovaný cezhraničný prevod, je vykonávacia inštitúcia príjemcu povinná poskytnúť príjemcovi sumu vo výške 12 500 EUR alebo ekvivalentu tejto sumy v iných menách štátov Európskeho hospodárskeho priestoru podľa kurzu určeného Európskou centrálnou bankou ku dňu účinnosti prevodného príkazu na osobitne regulovaný cezhraničný prevod.
(5)
Na povinnosti pri neuskutočnení osobitne regulovaného cezhraničného prevodu sa rovnako vzťahujú ustanovenia § 18 ods. 4 a 5.

§ 20

Vylúčenie zodpovednosti

Za porušenie povinnosti pri uskutočňovaní cezhraničného prevodu podľa tohto zákona nie je zodpovedná vykonávacia inštitúcia ani sprostredkujúca inštitúcia, ktorá preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť19) alebo postupom podľa osobitného predpisu.24)
Pri osobitne regulovanom cezhraničnom prevode sa za okolnosť vylučujúcu zodpovednosť vykonávacej inštitúcie príkazcu nepovažuje nedodržanie lehoty na vykonanie osobitne regulovaného cezhraničného prevodu z takých dôvodov na strane sprostredkujúcej inštitúcie, ktoré nastali nezávisle od vôle vykonávacej inštitúcie príkazcu a ktoré neboli spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť sprostredkujúcej inštitúcie19) ani postupom sprostredkujúcej inštitúcie podľa osobitného predpisu;24) pri inom cezhraničnom prevode sa také dôvody na strane sprostredkujúcej inštitúcie považujú za okolnosť vylučujúcu zodpovednosť vykonávacej inštitúcie príkazcu.19)

TRETIA ČASŤ

VYDÁVANIE A POUŽÍVANIE ELEKTRONICKÝCH PLATOBNÝCH PROSTRIEDKOV (§ 21-30)

§ 21

Elektronický platobný prostriedok a elektronické peniaze

(1)
Elektronické platobné prostriedky sú elektronické prostriedky, ktoré umožňujú prístup k elektronicky evidovaným alebo elektronicky uchovávaným peňažným hodnotám a ktoré umožňujú prostredníctvom elektronických alebo iných technických zariadení uskutočňovať vklady, výbery, prevody alebo iné operácie. Elektronický platobný prostriedok je
a)
platobný prostriedok diaľkového prístupu a
b)
platobný prostriedok elektronických peňazí.
(2)
Vydavateľom elektronického platobného prostriedku (ďalej len „vydavateľ") môže byť len
a)
Národná banka Slovenska,
b)
banky a pobočky zahraničných bánk, ktoré majú bankové povolenie25) na vydávanie elektronických platobných prostriedkov, a
c)
iné osoby podľa osobitného zákona,7) ktoré môžu vydávať len platobné prostriedky diaľkového prístupu podľa odseku 4 písm. b), ak sú na ich vydávanie oprávnené podľa osobitného zákona,
d)
inštitúcia elektronických peňazí, ktorou sa rozumie iná právnická osoba ako banka, zahraničná banka a Národná banka Slovenska, ak má podľa tohto zákona udelené povolenie na elektronicko-peňažnú činnosť; elektronicko-peňažnou činnosťou je vydávanie a správu elektronických peňazí a platobných prostriedkov elektronických peňazí,
e)
iné právnické osoby, ktoré na základe povolenia Národnej banky Slovenska môžu vydávať len platobné prostriedky elektronických peňazí (§ 21d).
(3)
Oprávneným držiteľom elektronického platobného prostriedku (ďalej len „oprávnený držiteľ") je každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej vydavateľ vydal na používanie elektronický platobný prostriedok na základe nimi uzavretej zmluvy o vydaní a používaní tohto elektronického platobného prostriedku.
(4)
Platobný prostriedok diaľkového prístupu je prostriedok, ktorý umožňuje oprávnenému držiteľovi prístup k peňažným prostriedkom prostredníctvom elektronických alebo iných technických zariadení, a to
a)
banková platobná karta,26)
b)
platobná aplikácia elektronického bankovníctva.
(5)
Platobný prostriedok elektronických peňazí je elektronický prostriedok, ktorý uchováva elektronické peniaze na elektronickom zariadení, umožňuje oprávnenému držiteľovi prístup k uchovávaným elektronickým peniazom a je prijímaný ako platobný prostriedok na uskutočňovanie platobných operácií aj inými osobami ako jeho vydavateľom. Platobným prostriedkom elektronických peňazí je
a)
elektronická peňaženka, ktorá uchováva elektronické peniaze na čipovej karte,
b)
softvérová peňaženka, ktorá uchováva elektronické peniaze na inom elektronickom zariadení ako na čipovej karte.
(6)
Elektronické peniaze predstavujú peňažnú hodnotu v elektronickej forme, ktorá predstavuje peňažný záväzok vydavateľa a ktorá je uchovávaná na platobnom prostriedku elektronických peňazí. Iná osoba ako vydavateľ podľa odseku 2 písm. a), b), d) a e) nemôže vydávať ani spravovať elektronické peniaze a platobné prostriedky elektronických peňazí.
(7)
Elektronické peniaze možno vydať len na základe predchádzajúceho prijatia peňažných prostriedkov najmenej vo výške vydaných elektronických peňazí. Prijaté peňažné prostriedky, za ktoré inštitúcia elektronických peňazí ihneď vydala elektronické peniaze, nie sú vkladom podľa osobitného predpisu.12a)
(8)
Debetná banková platobná karta umožňuje oprávnenému držiteľovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky limitu povoleného vydavateľom uvedeným v odseku 2 písm. a) alebo písm. b), ktorý vydavateľ dohodne s oprávneným držiteľom.
(9)
Kreditná banková platobná karta umožňuje oprávnenému držiteľovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného vydavateľom uvedeným v odseku 2 písm. a) alebo písm. b), ktorý vydavateľ dohodne s oprávneným držiteľom.
(10)
Oprávnený držiteľ preukazuje svoju totožnosť pri používaní
a)
bankovej platobnej karty osobným identifikačným číslom alebo podpisom oprávneného držiteľa zhodným s podpisom na bankovej platobnej karte, ak sa vydavateľ s oprávneným držiteľom nedohodne na inej forme preukazovania totožnosti podľa osobitného zákona;27) osobné identifikačné číslo prideľuje vydavateľ,
b)
platobnej aplikácie elektronického bankovníctva osobným identifikačným číslom alebo obdobným kódom, ktorý prideľuje vydavateľ, a zároveň autentifikačným údajom, ktorý vydavateľ dohodne s oprávneným držiteľom, alebo elektronickým podpisom podľa osobitného zákona.

§ 21a

Povolenie na elektronickopeňažnú činnosť

(1)
O udelení alebo zmene povolenia na elektronickopeňažnú činnosť rozhoduje na základe písomnej žiadosti Národná banka Slovenska v konaní podľa osobitného zákona.27a) Žiadosť o udelenie povolenia na elektronickopeňažnú činnosť predkladá žiadateľ, ktorý chce byť inštitúciou elektronických peňazí, a žiadosť o zmenu povolenia na elektronickopeňažnú činnosť predkladá žiadateľ, ktorý je inštitúciou elektronických peňazí (ďalej len „žiadateľ").
(2)
Na udelenie povolenia na elektronickopeňažnú činnosť podľa odseku 1 musia byť splnené tieto podmienky:
a)
žiadateľ je akciovou spoločnosťou,27b)
b)
splatený peňažný vklad do základného imania žiadateľa najmenej vo výške 1 000 000 EUR,
c)
priehľadný, dôveryhodný a zákonný pôvod peňažného vkladu do základného imania a ďalších finančných zdrojov žiadateľa a jeho akcionárov,
d)
vhodnosť osôb, ktoré budú akcionármi s kvalifikovanou účasťou na žiadateľovi, a priehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä priehľadnosť podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach,
e)
návrh členov štatutárneho orgánu žiadateľa najmenej v počte ustanovenom osobitným zákonom,27c)
f)
odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť fyzických osôb, ktoré sú navrhované za členov štatutárneho orgánu, prokuristu, členov dozornej rady alebo vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu žiadateľa,
g)
návrh stanov žiadateľa, ktorý zodpovedá podmienkam na udelenie povolenia na elektronickopeňažnú činnosť a požiadavkám na podnikanie inštitúcie elektronických peňazí,
h)
obchodný plán podnikania žiadateľa vychádzajúci z navrhovanej stratégie činnosti inštitúcie elektronických peňazí a podložený realistickými ekonomickými výpočtami; súčasťou tohto plánu musí byť celková cieľová suma finančných záväzkov súvisiacich s vydávaním a správou elektronických peňazí najmenej za prvých šesť mesiacov vykonávania povolenej elektronickopeňažnej činnosti od začatia vykonávania tejto činnosti,
i)
analýza rizík činnosti žiadateľa, systém riadenia týchto rizík a metodika ich bezpečného riadenia,
j)
systém zabezpečenia elektronického spracúvania, uschovávania a zálohovania údajov o klientoch a o elektronickopeňažnej činnosti žiadateľa a zabezpečenie ich ochrany pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením,
k)
priehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na žiadateľovi,
l)
úzke väzby v rámci skupiny podľa písmena k) nebránia výkonu dohľadu nad žiadateľom vrátane jeho činnosti,
m)
sídlo žiadateľa a vykonávanie povoľovaných činností musí byť na území Slovenskej republiky,
n)
akcionári žiadateľa musia preukázať svoju finančnú schopnosť preklenúť prípadnú nepriaznivú finančnú situáciu tohto žiadateľa.
(3)
Písomná žiadosť o udelenie povolenia na elektronickopeňažnú činnosť podľa odseku 1 musí obsahovať
a)
obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo, výšku základného imania a predmet podnikania alebo činnosti žiadateľa,
b)
meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, rodné číslo, dátum narodenia, štátnu príslušnosť, druh a číslo dokladu totožnosti fyzických osôb, na ktoré sa vzťahuje odsek 2 písm. d) až f),
c)
výpis z obchodného registra o žiadateľovi,
d)
odborný životopis, iné písomné doklady hodnoverne preukazujúce a dokladujúce odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť fyzických osôb uvedených v odseku 2 písm. f), ich pracovné hodnotenia a písomné čestné vyhlásenia, že spĺňajú požiadavky ustanovené týmto zákonom,
e)
písomné doklady hodnoverne preukazujúce a dokladujúce finančnú schopnosť akcionárov žiadateľa preklenúť prípadnú nepriaznivú finančnú situáciu tohto žiadateľa,
f)
informácie a doklady hodnoverne preukazujúce a dokladujúce splnenie ostatných podmienok podľa odseku 2,
g)
pravdivý opis iných rozhodujúcich skutočností a označenie ďalších dôkazov hodnoverne preukazujúcich a dokladujúcich skutočnosti, ktorých sa dovoláva žiadateľ, vrátane pripojenia originálov listinných dôkazov alebo ich úradne osvedčených kópií,
h)
vyhlásenie žiadateľa o úplnosti, správnosti, pravdivosti, pravosti a aktuálnosti predloženej žiadosti vrátane jej príloh,
i)
miesto a dátum vyhotovenia žiadosti a úradne osvedčený podpis členov štatutárneho orgánu žiadateľa.
(4)
Na žiadosť o zmenu povolenia na elektronickopeňažnú činnosť a na zmenu povolenia na elektronickopeňažnú činnosť sa primerane vzťahujú ustanovenia odsekov 2 a 3.
(5)
Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 1 zamietne, ak nie je čo len čiastočne splnená niektorá z podmienok ustanovených v odsekoch 2 a 3.
(6)
Povolenie na elektronickopeňažnú činnosť sa udeľuje na dobu neurčitú, nie je prevoditeľné na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu.
(7)
Inštitúcia elektronických peňazí je povinná pred začatím vykonávania činností, na ktoré jej bolo udelené povolenie na elektronickopeňažnú činnosť, splniť a hodnoverne preukázať Národnej banke Slovenska
a)
technickú, organizačnú a personálnu pripravenosť na riadny a bezpečný výkon povolených činností inštitúcie elektronických peňazí, existenciu funkčného, účinného a obozretne fungujúceho riadiaceho a kontrolného systému inštitúcie elektronických peňazí vrátane systému riadenia rizík a útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu,
b)
úpravu celkovej cieľovej sumy finančných záväzkov súvisiacich s vydanými elektronickými peniazmi, ktorá tvorí súčasť obchodného plánu predkladaného podľa odseku 2 písm. h), ak bola potrebná takáto úprava,
c)
úpravu právnych vzťahov s členmi štatutárneho orgánu inštitúcie elektronických peňazí písomnou zmluvou, na ktorú sa nevzťahuje osobitný zákon;27d) takouto písomnou zmluvou nesmie byť vylúčená ani obmedzená zodpovednosť člena štatutárneho orgánu inštitúcie elektronických peňazí za škody spôsobené pri výkone jeho funkcie v dôsledku porušenia povinnosti člena štatutárneho orgánu, ktorá pre neho vyplýva zo zákonov, z iných všeobecne záväzných právnych predpisov alebo zo stanov inštitúcie elektronických peňazí, prípadne z vnútorných právnych predpisov a aktov riadenia inštitúcie elektronických peňazí.
(8)
Výkon činností uvedených v povolení na elektronickopeňažnú činnosť môže inštitúcia elektronických peňazí začať len na základe písomného oznámenia Národnej banky Slovenska o splnení podmienok podľa odseku 7.
(9)
Za vhodnú osobu na účely tohto zákona sa považuje osoba, ktorá hodnoverne preukáže splnenie podmienok podľa odseku 2 písm. c) a zo všetkých okolností je zrejmé, že je spôsobilá zabezpečiť a zabezpečí riadne a bezpečné vykonávanie vydávania a správy elektronických peňazí a platobných prostriedkov elektronických peňazí a ostatných činností inštitúcie elektronických peňazí.
(10)
Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet, ktorý predstavuje aspoň 5 % podiel na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe, alebo možnosť uplatňovania iného významného vplyvu na riadení tejto právnickej osoby porovnateľného s vplyvom zodpovedajúcim takémuto podielu.
(11)
Nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane, a to prostredníctvom právnickej osoby alebo osôb, nad ktorou alebo nad ktorými právnická osoba vykonáva kontrolu.27e)
(12)
Skupinou s úzkymi väzbami sa na účely tohto zákona rozumie akýkoľvek vzťah medzi dvoma alebo viacerými osobami, pri ktorom má jedna z osôb na druhej osobe priamy alebo nepriamy podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach najmenej 20 % alebo túto osobu priamo či nepriamo kontroluje, alebo akýkoľvek vzťah dvoch alebo viacerých osôb kontrolovaných tou istou osobou.
(13)
Odbornou spôsobilosťou sa na účely tohto zákona pri fyzických osobách navrhnutých za členov štatutárneho orgánu, za prokuristu alebo za vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu žiadateľa rozumie ovládanie štátneho jazyka, ukončené vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore potrebnom na odborný výkon ich funkcie, najmenej trojročná prax v oblasti elektronických platobných prostriedkov, v oblasti bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti a trojročné riadiace skúsenosti v oblasti elektronických platobných prostriedkov, v oblasti bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti. Za odborne spôsobilú osobu môže Národná banka Slovenska uznať aj osobu, ktorá má ukončené úplné stredné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie alebo iné obdobné zahraničné vzdelanie a najmenej sedemročnú prax v oblasti elektronických platobných prostriedkov, v oblasti bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti, z toho najmenej tri roky v riadiacej funkcii vedúceho zamestnanca v banke, pobočke zahraničnej banky alebo v inštitúcii elektronických peňazí. Pri osobách navrhnutých za členov dozornej rady žiadateľa sa odbornou spôsobilosťou rozumie ovládanie štátneho jazyka, primerané vzdelanie a primeraná prax a skúsenosti v oblasti elektronických platobných prostriedkov, v oblasti bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti.
(14)
Za dôveryhodnú osobu na účely tohto zákona sa považuje fyzická osoba, ktorá
a)
nebola právoplatne odsúdená za trestný čin majetkovej povahy, za trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom riadiacej funkcie ani za úmyselný trestný čin; tieto skutočnosti sa preukazujú a dokladujú odpisom z registra trestov27f) nie starším ako tri mesiace; ak ide o cudzinca, tieto skutočnosti sa preukazujú a dokladujú obdobným úradným potvrdením o bezúhonnosti vydaným príslušným orgánom štátu jeho obvyklého pobytu,
b)
v posledných desiatich rokoch
1.
nepôsobila vo funkcii uvedenej v odseku 2 písm. f) ani v inej obdobnej funkcii u vydavateľa, v banke, v pobočke zahraničnej banky, v inej finančnej inštitúcii27g) ani v pobočke inej zahraničnej finančnej inštitúcie,27g) ktorej bolo odobraté povolenie na výkon činnosti, a to kedykoľvek v období jedného roka pred odobratím takéhoto povolenia,
2.
nepôsobila vo funkcii uvedenej v odseku 2 písm. f) ani v inej obdobnej funkcii u vydavateľa, v banke, v pobočke zahraničnej banky, v inej finančnej inštitúcii27g) ani v pobočke inej zahraničnej finančnej inštitúcie,27g) ktorá vstúpila do likvidácie alebo ktorá sa dostala do úpadku27ga), na majetok ktorej bol vyhlásený konkurz, povolená reštrukturalizácia, potvrdené nútené vyrovnanie alebo povolené vyrovnanie, na ktorú bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, voči ktorej bolo zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo na ktorú bol zrušený konkurz pre nedostatok majetku, a to kedykoľvek v období jedného roka pred vznikom takejto skutočnosti,
3.
nebola považovaná za nedôveryhodnú osobu podľa osobitných predpisov27h) v oblasti finančného trhu,
4.
spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov vykonávala svoje doterajšie funkcie alebo podnikala a so zreteľom na tieto skutočnosti poskytuje záruku, že bude spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov vykonávať navrhovanú funkciu vrátane plnenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo stanov inštitúcie elektronických peňazí, prípadne z vnútorných právnych predpisov a aktov riadenia inštitúcie elektronických peňazí.

Požiadavky na podnikanie inštitúcie elektronických peňazí

(§ 21b-23)

§ 21b

(1)
Inštitúcia elektronických peňazí je pri svojej činnosti povinná plniť povinnosti vydavateľa, dodržiavať povinné minimálne rezervy určené podľa osobitného zákona,27i) ktoré musí mať uložené na účte v Národnej banke Slovenska alebo na účte banky v Národnej banke Slovenska, a plniť povinnosti súvisiace s povinnými minimálnymi rezervami.27i) Na inštitúciu elektronických peňazí, členov jej orgánov, jej zamestnancov a jej akcionárov sa tiež vzťahujú požiadavky, podmienky a obmedzenia na zriadenie, podnikanie, organizáciu, riadenie, činnosť a obchodnú dokumentáciu a na nadobúdanie alebo prekročenie majetkových podielov na základnom imaní alebo hlasovacích práv v inštitúcii elektronických peňazí v rovnakom rozsahu a za rovnakých podmienok, ako sú ustanovené pre banky, členov jej orgánov, jej zamestnancov a jej akcionárov podľa osobitného predpisu,27j) ak tento zákon neustanovuje inak. Na inštitúciu elektronických peňazí sa nevzťahujú požiadavky, podmienky a obmedzenia ustanovené podľa osobitného predpisu27j) pre primeranosť vlastných zdrojov financovania bánk a pre nadobúdanie majetkových podielov bánk na základnom imaní iných právnických osôb.
(2)
Inštitúcia elektronických peňazí nesmie nadobúdať majetkové podiely na iných právnických osobách okrem majetkových podielov na právnických osobách, ktoré vykonávajú výlučne prevádzkové alebo iné pomocné činnosti pri zabezpečovaní vydávania a správy elektronických peňazí touto inštitúciou elektronických peňazí.
(3)
Inštitúcia elektronických peňazí nesmie prijímať vklady, poskytovať úvery ani vykonávať iné podnikateľské činnosti ako vydávanie elektronických peňazí a platobných prostriedkov elektronických peňazí okrem
a)
poskytovania takých prevádzkových alebo iných pomocných činností, ktorými sa neposkytuje úver a ktoré bezprostredne súvisia s vydávaním a správou
1.
elektronických peňazí a platobných prostriedkov elektronických peňazí vydaných touto inštitúciou elektronických peňazí alebo
2.
iných platobných prostriedkov,
b)
uchovávania údajov na elektronickom zariadení pre iné právnické osoby a v ich mene.
(4)
Inštitúcia elektronických peňazí musí mať nepretržite vlastné zdroje financovania, ktoré nesmú byť nižšie ako 2 %
a)
zo sumy vydaných elektronických peňazí alebo
b)
z priemeru celkovej sumy jej finančných záväzkov súvisiacich s vydanými elektronickými peniazmi za predchádzajúcich šesť mesiacov,
pričom sa vždy použije vyššia zo súm zistených podľa písmena a) alebo b).
(5)
Ak inštitúcia elektronických peňazí nevykonáva elektronickopeňažnú činnosť viac ako šesť mesiacov, musí mať vlastné zdroje financovania, ktoré nesmú byť nižšie ako 2 %
a)
zo sumy vydaných elektronických peňazí alebo
b)
z celkovej cieľovej sumy finančných záväzkov súvisiacich s vydanými elektronickými peniazmi najmenej za prvých šesť mesiacov vykonávania elektronickopeňažnej činnosti, ako to vyplýva z obchodného plánu podnikania inštitúcie elektronických peňazí predkladaného podľa § 21a ods. 2 písm. h) vrátane prípadných úprav tohto plánu na základe požiadaviek vyplývajúcich z výkonu dohľadu nad inštitúciou elektronických peňazí,
pričom sa vždy použije vyššia zo súm zistených podľa písmena a) alebo b).
(6)
Vlastné zdroje financovania inštitúcie elektronických peňazí nesmú klesnúť pod úroveň základného imania podľa § 21a ods. 2 písm. b).
(7)
Inštitúcia elektronických peňazí je povinná mať investície, ktorých výška a hodnota nesmie byť nižšia ako jej finančné záväzky súvisiace s vydanými elektronickými peniazmi, a to investície umiestnené do peňažnej hotovosti alebo do iných vymedzených rizikovo vážených aktív tak, aby sa zabezpečila likvidita inštitúcie elektronických peňazí a minimalizácia všetkých trhových rizík vyplývajúcich z týchto investícií a z vydávania a správy elektronických peňazí. Investície inštitúcie elektronických peňazí do vymedzených rizikovo vážených aktív, ktorých riziková váha je vyššia ako nula, nesmú prekročiť dvadsaťnásobok vlastných zdrojov financovania inštitúcie elektronických peňazí. Inštitúcia elektronických peňazí je pri investíciách povinná zabezpečiť dodržiavanie obmedzení svojej majetkovej angažovanosti v rovnakom rozsahu a za rovnakých podmienok, ako sú ustanovené pre banky podľa osobitného predpisu.27k)
(8)
Inštitúcia elektronických peňazí je povinná priebežne sledovať, zisťovať a vykonávať výpočty výšky a hodnoty svojich investícií, aktív a vymedzených rizikovo vážených aktív a svojich vlastných zdrojov financovania. Tieto výpočty vrátane podkladových údajov pre tieto výpočty je inštitúcia elektronických peňazí povinná predkladať Národnej banke Slovenska podľa § 21c ods. 3 a § 75 písm. g).
(9)
Inštitúcia elektronických peňazí vedie účtovníctvo podľa osobitných predpisov.27l)
(10)
Inštitúcia elektronických peňazí je povinná zabezpečovať riadenie všetkých trhových rizík, finančných rizík a ostatných rizík, ktorým je vystavená. Na tento účel musí mať vytvorený zodpovedajúci funkčný, účinný a obozretne fungujúci systém riadenia rizík, zodpovedajúce administratívne postupy a primeraný vnútorný kontrolný systém.
(11)
Na inštitúciu elektronických peňazí sa vzťahujú ustanovenia osobitného zákona,27j) ktoré upravujú doplňujúci dohľad nad finančnými konglomerátmi, rovnako ako na banky.

§ 21c

(1)
Požiadavky, podmienky a obmedzenia podľa § 21a a 21b je inštitúcia elektronických peňazí povinná dodržiavať počas celej doby platnosti povolenia na elektronickopeňažnú činnosť. Ich plnenie je inštitúcia elektronických peňazí povinná hodnoverne preukazovať a dokladovať Národnej banke Slovenska v súlade s ustanovením odseku 3.
(2)
Zahraničné inštitúcie elektronických peňazí so sídlom v členských štátoch Európskej únie alebo ďalších štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru si môžu na území Slovenskej republiky zriadiť pobočku a vykonávať elektronickopeňažnú činnosť za rovnakých podmienok ako zahraničné banky so sídlom v členských štátoch Európskej únie alebo ďalších štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru podľa osobitného predpisu.27m)
(3)
Inštitúcia elektronických peňazí a pobočka zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí sú povinné bezplatne a včas vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska zrozumiteľné a priehľadné výkazy, hlásenia, správy a iné informácie a doklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú ich ekonomickej a finančnej situácie, majetkových pomerov a vykonávania obchodov a elektronickopeňažnej činnosti, a to na požiadanie Národnej banky Slovenska a tiež podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 75 písm. g). Údaje uvedené v predkladaných výkazoch, hláseniach, správach a iných informáciách a dokladoch musia byť úplné, aktuálne, správne, pravdivé a preukázateľné. Ak predložené výkazy, hlásenia, správy a iné informácie a doklady neobsahujú požadované údaje, nezodpovedajú ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich úplnosti, aktuálnosti, správnosti, pravdivosti, preukaznosti alebo pravosti, inštitúcia elektronických peňazí a pobočka zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí sú povinné na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v lehote určenej Národnou bankou Slovenska. Inštitúcia elektronických peňazí a pobočka zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí sú rovnako povinné predkladať Národnej banke Slovenska aj účtovnú závierku27l) a v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis,27l)tiež konsolidovanú účtovnú závierku.
(4)
Inštitúcia elektronických peňazí a zahraničná inštitúcia elektronických peňazí so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo ďalších štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorá má na území Slovenskej republiky zriadenú pobočku, je povinnou osobou podľa osobitného zákona.27n)
(5)
Ak Národná banka Slovenska zistí, že inštitúcia elektronických peňazí porušuje povinnosti podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov súvisiacich s činnosťou inštitúcie elektronických peňazí, Národná banka Slovenska podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy zistených porušení môže inštitúcii elektronických peňazí
a)
uložiť pokutu až do výšky 10 000 000 Sk a pri opakovanom alebo závažnom nedostatku až do výšky 20 000 000 Sk,
b)
uložiť prijatie osobitných opatrení na jej ozdravenie,
c)
uložiť predkladanie osobitných výkazov, hlásení, správ a iných informácií,
d)
obmedziť alebo pozastaviť výkon niektorej činnosti uvedenej v povolení na elektronickopeňažnú činnosť,
e)
odobrať povolenie na výkon niektorej činnosti uvedenej v povolení na elektronickopeňažnú činnosť,
f)
uložiť opravu účtovnej alebo inej evidencie podľa zistení Národnej banky Slovenska alebo audítora,
g)
uložiť uverejnenie opravy neúplnej, nesprávnej alebo nepravdivej informácie, ktorú inštitúcia elektronických peňazí zverejnila o svojich obchodoch alebo inej svojej činnosti, o svojej ekonomickej a finančnej situácii alebo o svojich majetkových pomeroch,
h)
uložiť zúčtovanie strát z hospodárenia
1.
s nerozdeleným ziskom z minulých rokov, fondmi tvorenými zo zisku a kapitálovými fondmi inštitúcie elektronických peňazí,
2.
so základným imaním inštitúcie elektronických peňazí,
i)
zaviesť nútenú správu nad inštitúciou elektronických peňazí,
j) odobrať povolenie na elektronickopeňažnú činnosť.
(6)
Na nútenú správu nad inštitúciou elektronických peňazí sa rovnako vzťahujú ustanovenia osobitného zákona o nútenej správe nad bankou.27na)
(7)
Národná banka Slovenska je oprávnená aj mimo konania o uložení opatrenia na nápravu, pokuty alebo inej sankcie podľa odseku 5 prerokovať nedostatky v činnosti inštitúcie elektronických peňazí s členmi jej štatutárneho orgánu, s členmi jej dozornej rady, s vedúcim jej útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu a s jej vedúcimi zamestnancami27o) v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu. Tieto osoby sú povinné poskytnúť Národnej banke Slovenska ňou požadovanú súčinnosť.
(8)
Ak výška a hodnota investícií inštitúcie elektronických peňazí, ktoré sú povinné podľa § 21b ods. 7, klesne pod výšku sumy finančných záväzkov súvisiacich s elektronickými peniazmi vydanými touto inštitúciou elektronických peňazí a ak ide o menej závažné porušenie, Národná banka Slovenska je povinná bez zbytočného odkladu vyzvať inštitúciu elektronických peňazí, aby ihneď prijala a vykonala osobitné opatrenia na svoje ozdravenie.

§ 21d

Podmienky pre vydávanie platobných prostriedkov elektronických peňazí inými osobami na základe povolenia Národnej banky Slovenska

(1)
Iné osoby ako osoby uvedené v § 21 ods. 2 písm. a) až d) môžu vydávať platobné prostriedky elektronických peňazí len na základe povolenia Národnej banky Slovenska za podmienky, že suma elektronických peňazí uchovávaných na platobnom prostriedku elektronických peňazí je najviac vo výške 150 eur, pričom hodnota všetkých záväzkov každého jedného takéhoto vydavateľa platobných prostriedkov elektronických peňazí vyplývajúcich z aktuálne nevysporiadaných súm ním vydaných elektronických peňazí bežne neprekračuje sumu 5 000 000 eur a nikdy neprekročí sumu 6 000 000 eur.
(2)
O udelení alebo zmene povolenia podľa odseku 1 rozhoduje na základe písomnej žiadosti Národná banka Slovenska v konaní podľa osobitného zákona.27oa) Žiadosť o udelenie povolenia podľa odseku 1 predkladá žiadateľ, ktorý chce byť vydavateľom podľa odseku 1; žiadosť o zmenu povolenia podľa odseku 1 predkladá vydavateľ podľa odseku 1. Na žiadosť o udelenie alebo zmenu povolenia podľa odseku 1 a na udelenie alebo zmenu povolenia podľa odseku 1 sa primerane vzťahujú aj ustanovenia § 21a ods. 2. Povolenie podľa odseku 1 sa udeľuje na dobu neurčitú, nie je prevoditeľné na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu.
(3)
Vydavateľ podľa odseku 1 patrí medzi dohliadané subjekty finančného trhu podľa osobitného zákona.27a) Podmienky a obmedzenia podľa odseku 1 a ustanovenia § 21a ods. 2 je vydavateľ podľa odseku 1 povinný dodržiavať počas celej doby platnosti povolenia podľa odseku 1. Ich plnenie je vydavateľ podľa odseku 1 povinný hodnoverne preukazovať a dokladovať Národnej banke Slovenska podľa § 27 a § 75 písm. a) a podľa osobitných predpisov.27ob)
(4)
Národná banka Slovenska dohliada na dodržiavanie podmienok, za ktorých bolo povolenie vydané. Ak Národná banka Slovenska zistí, že vydavateľ opakovane závažne porušuje podmienky, za ktorých bolo povolenie vydané, môže toto povolenie odobrať.

§ 22

Vzorové obchodné podmienky Národnej banky Slovenska

(1)
Národná banka Slovenska môže vydať vzorové obchodné podmienky na vydanie a používanie elektronického platobného prostriedku (ďalej len „vzorové obchodné podmienky") a ich zmeny. Vzorové obchodné podmienky a ich zmeny sa zverejňujú vo Vestníku Národnej banky Slovenska.
(2)
Ak Národná banka Slovenska vydá vzorové obchodné podmienky, vydavateľ je povinný v úvodných ustanoveniach svojich obchodných podmienok výslovne informovať, či jeho obchodné podmienky zodpovedajú vzorovým obchodným podmienkam a aký je obsah prípadných vecných odchýlok.
(3)
Povinnosť podľa odseku 2 je vydavateľ povinný splniť do troch mesiacov odo dňa vydania vzorových obchodných podmienok, ako aj do troch mesiacov odo dňa vydania každej zmeny vzorových obchodných podmienok.

§ 23

Obchodné podmienky vydavateľa

(1)
Vydavateľ je povinný vydať a sprístupniť najmä vo svojich prevádzkových priestoroch v písomnej forme alebo elektronickej forme v štátnom jazyku obchodné podmienky vydavateľa na vydanie a používanie elektronického platobného prostriedku. Tieto obchodné podmienky obsahujú aspoň
a)
podmienky vydavateľa na vydanie elektronického platobného prostriedku,
b)
postup správneho a bezpečného používania a uchovávania elektronického platobného prostriedku a akéhokoľvek identifikačného čísla alebo kódu, alebo údaja prideleného vydavateľom alebo dohodnutého medzi vydavateľom a oprávneným držiteľom,
c)
popis elektronického platobného prostriedku vrátane rozpätia peňažných limitov na používanie elektronického platobného prostriedku,
d)
základné technické informácie týkajúce sa technických zariadení určených na používanie elektronického platobného prostriedku,
e)
lehoty a spôsob vykonávania zúčtovania vrátane použitých výmenných kurzov,
f)
informáciu o poplatkoch za vydanie a používanie elektronického platobného prostriedku,
g)
podmienky spätnej výmeny elektronických peňazí podľa § 30,
h)
postupy a lehoty vybavovania reklamácií a sťažností súvisiacich s vydávaním a používaním elektronických platobných prostriedkov vrátane informácií o nákladoch spojených s reklamáciami a o postupoch riešenia sporov podľa tohto zákona a osobitných predpisov.17)
(2)
Vydavateľ informuje záujemcov o vydanie elektronického platobného prostriedku o svojich obchodných podmienkach na vydanie a používanie elektronického platobného prostriedku, a to v písomnej forme alebo elektronickej forme a v dostatočnom predstihu pred vydaním elektronického platobného prostriedku. Vydavateľ je rovnako povinný informovať záujemcov o vydanie elektronického platobného prostriedku o výške alebo sadzbe všetkých poplatkov za vydanie a používanie elektronického platobného prostriedku, o limite alebo úverovom limite a o výške ročnej percentuálnej úrokovej sadzby a o spôsobe výpočtu úrokov.
(3)
Obchodné podmienky vydavateľa podľa odseku 1 sú súčasťou zmluvy o vydaní a používaní elektronického platobného prostriedku, ak je v tejto zmluve výslovný odkaz na obchodné podmienky vydavateľa podľa odseku 1 a ak sú tieto obchodné podmienky pripojené k tejto zmluve alebo ak ich oprávnený držiteľ dostal najneskôr pri uzavretí tejto zmluvy.
(4)
Vydavateľ v písomnej alebo elektronickej forme doručí oprávnenému držiteľovi informáciu o každej zmene svojich obchodných podmienok podľa odseku 1, a to najmenej 30 dní pred nadobudnutím účinnosti príslušnej zmeny.
(5)
Vydavateľ je povinný poskytnúť Národnej banke Slovenska v písomnej forme a v elektronickej forme v štátnom jazyku úplné znenie svojich obchodných podmienok podľa odseku 1, a to do 30 dní po vydaní svojich obchodných podmienok podľa odseku 1 a po každej zmene svojich obchodných podmienok podľa odseku 1.

Zúčtovanie pri použití elektronického platobného prostriedku

(§ 24-26)

§ 24

(1)
Zúčtovanie pri použití elektronického platobného prostriedku (ďalej len „zúčtovanie") vykoná vydavateľ, ktorý zodpovedá za správnosť a včasnosť zúčtovania.
(2)
Vydavateľ je povinný vykonať nápravu chýb a iných nedostatkov v zúčtovaní, a to vrátením neoprávnene zúčtovaných peňažných prostriedkov odčerpaných v súvislosti s platobným prostriedkom diaľkového prístupu, ako aj nahradením úroku z peňažných prostriedkov za obdobie, keď s nimi oprávnený držiteľ nemohol nakladať, a nahradením ďalšej preukázanej škody.
(3)
Oprávnený držiteľ môže vydavateľovi oznámiť chybu alebo iný nedostatok v zúčtovaní, prípadne chybu alebo iný nedostatok pri činnostiach uvedených v § 28, 29 a § 30 ods. 1, ako aj uplatniť u vydavateľa nárok na odstránenie oznámenej chyby alebo iného nedostatku v lehote
a)
šiestich mesiacov pri tuzemskom prevode vykonanom na základe prevodného príkazu daného prostredníctvom platobného prostriedku diaľkového prístupu,
b)
ustanovenej podľa § 13 ods. 1 písm. d) pri cezhraničnom prevode vykonanom na základe prevodného príkazu daného prostredníctvom platobného prostriedku diaľkového prístupu alebo
c)
ustanovenej v obchodných podmienkach vydavateľa vydaných podľa § 23 ods. 1 písm. h) v prípadoch použitia elektronického platobného prostriedku inak ako spôsobom uvedeným v písmenách a) a b).
(4)
Vydavateľ je povinný poskytnúť oprávnenému držiteľovi zrozumiteľnú správu o zúčtovaní jednotlivých vkladov, výberov, prevodov alebo iných operácií (ďalej len „položka") uskutočnených prostredníctvom jednotlivých elektronických platobných prostriedkov, a to na účel identifikácie jednotlivých uskutočnených a zúčtovaných položiek (ďalej len „správa o zúčtovaní položiek"). Spôsob a periodicitu poskytovania správ o zúčtovaní položiek si zmluvne dohodne vydavateľ s oprávneným držiteľom.
(5)
Správa o zúčtovaní položiek okrem náležitostí podľa § 6 ods. 2 obsahuje
a)
pri debetnej bankovej platobnej karte aspoň
1.
sumy, dátum uskutočnenia, dátum zúčtovania a popis jednotlivých položiek,
2.
sumy poplatkov za jej vydanie a používanie,
b)
pri kreditnej bankovej platobnej karte aspoň
1.
dátum vyhotovenia správy a dátum splatnosti dlžnej sumy,
2.
sumu celkového úverového limitu,
3.
sumy a popis kreditných položiek a debetných položiek,
4.
sumy poplatkov a sumy úrokov,
5.
dlžnú sumu ku dňu vyhotovenia správy,
6.
minimálnu splátku,
7.
percentuálnu výšku úrokov, ak nie je táto výška úrokov dohodnutá a uvedená v zmluve uzavretej medzi vydavateľom a oprávneným držiteľom,
8.
lehotu a spôsob úhrady dlžnej sumy,
c)
pri platobných prostriedkoch elektronických peňazí aspoň
1.
sumy jednotlivých položiek,
2.
zostatkovú hodnotu elektronických peňazí uchovávanú na tomto platobnom prostriedku.

§ 25

(1)
Ak došlo k zneužitiu bankovej platobnej karty inou osobou ako oprávneným držiteľom a ak takéto zneužitie nebolo zapríčinené konaním ani opomenutím oprávneného držiteľa, tak
a)
do okamihu oznámenia straty alebo krádeže bankovej platobnej karty vydavateľovi alebo ním poverenej osobe oprávnený držiteľ zodpovedá za odčerpanie peňažných prostriedkov takýmto použitím bankovej platobnej karty len do výšky písomne dohodnutej medzi vydavateľom a oprávneným držiteľom a za ďalších nimi písomne dohodnutých podmienok,
b)
po okamihu oznámenia straty alebo krádeže bankovej platobnej karty vydavateľovi alebo ním poverenej osobe oprávnený držiteľ má právo požadovať od vydavateľa vrátenie peňažných prostriedkov odčerpaných takýmto použitím bankovej platobnej karty.
(2)
Oprávnený držiteľ má právo požadovať od vydavateľa vrátenie odčerpaných peňažných prostriedkov, ak došlo k zneužitiu bankovej platobnej karty inou osobou ako oprávneným držiteľom a ak takéto zneužitie nebolo zapríčinené konaním ani opomenutím oprávneného držiteľa, pričom k zneužitiu došlo
a)
bez fyzického predloženia bankovej platobnej karty alebo
b)
bez preukázania bankovej platobnej karty, ak jej podstata neumožňuje fyzické predloženie, alebo
c)
fyzickým predložením bankovej platobnej karty, pričom nedošlo k jej elektronickému overeniu prostredníctvom telekomunikačných sietí.
(3)
Zodpovednosť oprávneného držiteľa podľa odseku 1 písm. a) sa v prípadoch podľa odseku 2 neuplatňuje.
(4)
Oprávnený držiteľ nemá právo požadovať od vydavateľa vrátenie odčerpaných peňažných prostriedkov podľa odseku1 písm. a) ani podľa odseku 2 a ani podľa § 24 ods. 2, ak oprávnený držiteľ hrubo zanedbá plnenie svojich povinností podľa § 26 ods. 1 alebo ak k odčerpaniu peňažných prostriedkov došlo v dôsledku podvodného konania oprávneného držiteľa. Oprávnený držiteľ nemá právo požadovať od vydavateľa vrátenie odčerpaných peňažných prostriedkov podľa odseku 1 písm. b) a ani podľa § 24 ods. 2, ak k odčerpaniu peňažných prostriedkov došlo v dôsledku podvodného konania oprávneného držiteľa.

§ 26

(1)
Oprávnený držiteľ je povinný
a)
používať elektronický platobný prostriedok v súlade s obchodnými podmienkami vydavateľa podľa § 23 ods. 1,
b)
oznámiť bez zbytočného odkladu vydavateľovi alebo osobe poverenej vydavateľom stratu alebo krádež bankovej platobnej karty, alebo zneužitie platobného prostriedku diaľkového prístupu inou osobou ako oprávneným držiteľom,
c)
neuchovávať osobné identifikačné číslo podľa § 21 ods. 10 písm. a) spolu s bankovou platobnou kartou,
d)
neuchovávať osobné identifikačné číslo alebo obdobný kód ani autentifikačný údaj podľa § 21 ods. 10 písm. b) spolu s platobnou aplikáciou elektronického bankovníctva.
(2)
Vydavateľ je povinný vytvoriť technické podmienky na prijímanie oznámení podľa odseku 1 písm. b) a bez zbytočného odkladu zamedziť používaniu platobného prostriedku diaľkového prístupu po podaní oznámenia podľa odseku 1 písm. b).

Platobný prostriedok elektronických peňazí

(§ 27-30)

§ 27

Vydavateľ je povinný bezplatne, úplne, správne, pravdivo a včas vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska výkazy, hlásenia, správy a iné informácie o hodnote ním vydaných elektronických peňazí a o počte ním vydaných platobných prostriedkov elektronických peňazí v obehu a o ďalších súvisiacich údajoch ustanovených podľa § 75 písm. a).

§ 28

Vydavateľ platobného prostriedku elektronických peňazí poskytne oprávnenému držiteľovi možnosť overenia posledných piatich položiek vykonaných týmto platobným prostriedkom elektronických peňazí, ako aj zostatkovej hodnoty elektronických peňazí uchovávanej na tomto platobnom prostriedku. Splnenie tejto povinnosti sa zároveň považuje za splnenie povinnosti vydavateľa podľa § 24 ods. 4 a ods. 5 písm. c).

§ 29

Vydavateľ je zodpovedný za správne vykonanie výmeny peňažných prostriedkov za elektronické peniaze a spätnej výmeny elektronických peňazí, ako aj za bezpečné uchovávanie elektronických peňazí.

§ 30

Spätná výmena elektronických peňazí

(1)
Počas doby platnosti platobného prostriedku elektronických peňazí je vydavateľ povinný vykonať na žiadosť oprávneného držiteľa spätnú výmenu elektronických peňazí za peňažné prostriedky v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom na účet, a to v ich nominálnej hodnote a bez účtovania poplatku za túto službu s výnimkou nevyhnutných nákladov na vykonanie spätnej výmeny elektronických peňazí.
(2)
Vydavateľ môže určiť minimálnu hodnotu na spätnú výmenu elektronických peňazí podľa odseku 1, ktorá pri jednotlivých výmenách nesmie byť nižšia ako suma 10 EUR.

ŠTVRTÁ ČASŤ

PLATOBNÉ SYSTÉMY (§ 31-58)

§ 31

Základné ustanovenia

(1)
Platobným systémom prevádzkovaným podľa tohto zákona sa rozumie systém, ktorý svojou činnosťou zabezpečuje sprostredkúvanie prevodov, ak
a)
má aspoň
1.
troch účastníkov okrem osôb uvedených v § 32 ods. 3 a 4 alebo
2.
dvoch účastníkov okrem osôb uvedených v § 32 ods. 3 a 4, ak zabezpečuje prepojenie platobných systémov uvedených v zozname podľa § 65 ods. 1, systémov vyrovnania obchodov s finančnými nástrojmi podľa osobitného predpisu22) alebo systémov vysporiadania uvedených v zozname Európskej komisie, pričom jedným z týchto účastníkov je platobný systém prevádzkovaný podľa tohto zákona,
b)
je prevádzkovaný na základe písomnej zmluvy uzavretej medzi všetkými účastníkmi platobného systému alebo na základe písomných zmlúv uzavretých medzi prevádzkovateľom platobného systému a ostatnými účastníkmi platobného systému (ďalej „zmluva o platobnom systéme"), ak sa účastníci platobného systému dohodli, že zmluva o platobnom systéme sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky,
c)
prevádzkovateľ platobného systému je držiteľom povolenia na prevádzkovanie platobného systému podľa § 61 alebo osoba uvedená v odseku 5,
d)
vykonáva príkazy účastníkov platobného systému a zabezpečuje ich zúčtovanie u zúčtovacieho agenta podľa pravidiel ustanovených týmto zákonom a podľa štandardných postupov dohodnutých medzi účastníkmi platobného systému (ďalej len „pravidlá platobného systému“),
e)
existenciu platobného systému a jeho názov oznámi Národná banka Slovenska Európskej komisii.
(2)
Platobným systémom je aj európsky platobný systém, ktorým sa rozumie platobný systém tvoriaci súčasť Transeurópskeho automatizovaného expresného systému hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase (TARGET2) podľa osobitného predpisu27p).
(3)
Platobný systém môže byť prevádzkovaný
a)
na princípe zúčtovania jednotlivých položiek v reálnom čase alebo inak pri súčasnej kontrole ich krytia,
b)
na princípe zúčtovania rozdielov vypočítaných zo vzájomných pohľadávok a záväzkov účastníkov platobného systému alebo
c)
na základe kombinácie oboch základných princípov zúčtovania uvedených v písmenách a) a b).
(4)
Platobný systém zúčtovania v reálnom čase je platobný systém prevádzkovaný na princípe zúčtovania jednotlivých položiek pri súčasnej kontrole ich krytia, ktorý zabezpečuje zúčtovanie týchto položiek okamžite a neodvolateľne na účtoch vedených pre účastníkov u zúčtovacieho agenta (ďalej len „zúčtovací účet") za predpokladu, že účastník, ktorý je príkazcom, má dostatok peňažných prostriedkov na krytie zúčtovávaných položiek na svojom zúčtovacom účte vedenom u zúčtovacieho agenta.
(5)
Platobný systém kontroluje formálnu správnosť a úplnosť odovzdávaných dát pri prevodoch.
(6)
Prevádzkovateľom platobného systému bez povolenia na prevádzkovanie platobného systému je
a)
Národná banka Slovenska alebo
b)
právnická osoba poverená Národnou bankou Slovenska.
(7)
Na platobné systémy uvedené v odseku 6 sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o platobných systémoch.
(8)
Vykonávacia inštitúcia uvedená v § 2 ods. 8 písm. b) v prvom bode a sprostredkujúca inštitúcia uvedená v § 2 ods. 9 písm. b) v prvom bode môže byť účastníkom platobného systému prevádzkovaného na základe povolenia udeleného príslušným orgánom v inom členskom štáte Európskej únie alebo ďalšom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru, ak sa účastníci tohto platobného systému dohodli, že zmluva o platobnom systéme sa riadi právnym poriadkom takého členského štátu Európskej únie alebo ďalšieho štátu Európskeho hospodárskeho priestoru, v ktorom má sídlo aspoň jeden z účastníkov tohto platobného systému.

§ 32

Účastníci platobného systému

(1)
Účastníkom platobného systému môže byť
a)
Národná banka Slovenska,
b)
banky a pobočky zahraničných bánk,
c)
centrálne banky iných štátov,
d)
Európska centrálna banka,
e)
iné inštitúcie zriadené podľa osobitného predpisu,28) ak sú v rámci svojej ustanovenej činnosti oprávnené vykonávať aj platobný styk alebo organizovať a prevádzkovať systém zúčtovania a vyrovnania obchodov s finančnými nástrojmi,
f)
podniky pomocných bankových služieb,29) ktoré vykonávajú spracúvanie dát pri prevodoch,
g)
zahraničné osoby, ktorých činnosť zodpovedá činnosti osôb uvedených v písmenách b), e) a f).
(2)
Ten istý účastník platobného systému môže v tomto platobnom systéme zabezpečovať funkciu zúčtovacieho agenta alebo klíringového ústavu, prípadne zabezpečovať obidve tieto funkcie alebo iba niektorú časť týchto funkcií.
(3)
Zúčtovací agent je osoba, ktorá vedie zúčtovacie účty pre účastníkov platobného systému, na ktorých sa zúčtujú príkazy účastníkov platobného systému a ktorá na tento účel môže účastníkom platobného systému poskytovať úver.
(4)
Klíringový ústav je osoba, ktorá v platobnom systéme zodpovedá za spracovanie príkazov účastníkov platobného systému a za výpočet výsledkov zo spracovania týchto príkazov.
(5)
Vysporiadanie v platobnom systéme, ktorý je prevádzkovaný na princípe zúčtovania jednotlivých položiek pri súčasnej kontrole ich krytia podľa § 31 ods. 3 písm. a), sa uskutočňuje priebežne v reálnom čase alebo inak počas prevádzkového času platobného systému v pracovných dňoch tohto platobného systému tak, že príkazy pre platobný systém sa zúčtovávajú podľa priority, poradia a času ich odovzdania platobnému systému, pričom jednotlivé položky sa pri zúčtovávaní zúčtujú okamžite a neodvolateľne, ak účastník, ktorý je príkazcom, má pri zúčtovávaní na svojom zúčtovacom účte dostatok peňažných prostriedkov na krytie týchto položiek.
(6)
Vysporiadanie v platobnom systéme, ktorý je prevádzkovaný na princípe zúčtovania rozdielov podľa § 31 ods. 3 písm. b), sa uskutočňuje pri jednotlivých uzávierkach platobného systému počas pracovných dní tohto platobného systému tak, že ku každej uzávierke sa spočítajú všetky pohľadávky a záväzky účastníkov platobného systému, ktoré im vyplývajú z príkazov pre platobný systém odovzdaných do príslušnej uzávierky a ktoré sú kryté peňažnými prostriedkami na zúčtovacích účtoch účastníkov platobného systému; takto vypočítaný celkový výsledný rozdiel vzájomných pohľadávok a záväzkov medzi jednotlivými účastníkmi platobného systému k príslušnej uzávierke tvorí buď ich jedinú vzájomnú pohľadávku, alebo ich jediný vzájomný záväzok k príslušnej uzávierke, a to v závislosti od celkového vypočítaného výsledného rozdielu pre jednotlivých účastníkov platobného systému. Takto vypočítané vzájomné pohľadávky a vzájomné záväzky účastníkov platobného systému k jednotlivým uzávierkam klíringový ústav bez zbytočného odkladu odovzdá zúčtovaciemu agentovi platobného systému, ktorý oznámené pohľadávky a záväzky overí a zaúčtuje na zúčtovacie účty účastníkov platobného systému.
(7)
Príkazom pre platobný systém (ďalej len „príkaz") sa rozumie pokyn účastníka platobného systému v elektronickej forme, aby prostredníctvom tohto platobného systému boli prevedené peňažné prostriedky na účet iného účastníka platobného systému, pre ktorého sú určené, a aby tieto peňažné prostriedky boli zúčtované v súlade s pravidlami platobného systému.
(8)
Účastníci platobného systému musia v zmluve o platobnom systéme určiť prevádzkovateľa platobného systému; prevádzkovateľom platobného systému môže byť len niektorý z účastníkov platobného systému podľa odseku 1, ak má povolenie na prevádzkovanie platobného systému udelené podľa § 61 ods. 1 a ak spĺňa podmienky ustanovené v § 61 ods. 3 a 4.
(9)
Účastníci platobného systému sú povinní poskytnúť prevádzkovateľovi platobného systému svojím štatutárnym orgánom schválený aktuálny zoznam osôb, ktoré za účastníka platobného systému zodpovedajú za úplnosť a správnosť odovzdávaných príkazov, a aktuálny zoznam osôb oprávnených za účastníka platobného systému nakladať so zúčtovacím účtom, ak ho prevádzkovateľ vedie, ako aj podpisové vzory alebo elektronické podpisy30) týchto oprávnených osôb. Prevádzkovateľ platobného systému je povinný poskytnúť účastníkom platobného systému svojím štatutárnym orgánom schválený aktuálny zoznam osôb, ktoré za prevádzkovateľa platobného systému zodpovedajú za spracovanie príkazov prijatých od účastníkov platobného systému, ako aj podpisové vzory alebo elektronické podpisy týchto oprávnených osôb.
(10)
Ak je podnik pomocných bankových služieb účastníkom európskeho platobného systému, odovzdáva výsledky spracovania dát pri prevodoch zúčtovaciemu agentovi tohto platobného systému, ktorý zabezpečuje ich zúčtovanie na zúčtovacích účtoch.

§ 33

Dokumentácia a súbory dát k prevodom

(1)
Dokumentáciu k prevodom odovzdávaným platobnému systému vedie účastník platobného systému, ktorý prevzal prevodný príkaz.
(2)
Odovzdávajúci účastník platobného systému uchováva súbory odovzdaných dát prevodu počas šiestich mesiacov odo dňa ich zúčtovania platobným systémom. Platobný systém uchováva súbory odovzdaných dát prevodu počas šiestich mesiacov odo dňa ich zúčtovania platobným systémom. V prípade chyby v zúčtovaní je odovzdávajúci účastník platobného systému alebo platobný systém povinný v týchto lehotách odovzdané dáta preukázať.
(3)
Účastník platobného systému a prevádzkovateľ uchovávajú zúčtované príkazy najmenej päť rokov od ich zúčtovania. V prípade chyby v zúčtovaní je účastník platobného systému alebo prevádzkovateľ povinný v tejto lehote odovzdané príkazy preukázať.

§ 34

Spôsob zabezpečenia peňažných prostriedkov na zúčtovanie príkazov

(1)
Zúčtovanie príkazov uskutočňuje zúčtovací agent na zúčtovacích účtoch.
(2)
Zúčtovací agent môže určiť povinný minimálny zostatok na zúčtovacom účte.
(3)
Účastníci platobného systému sú povinní zabezpečovať na svojich zúčtovacích účtoch dostatok peňažných prostriedkov potrebných na zúčtovanie príkazov.
(4)
Zúčtovací agent môže v prípade nedostatku peňažných prostriedkov na zúčtovacom účte poskytnúť účastníkovi úver splatný počas toho istého bankového pracovného dňa, v ktorom bol poskytnutý; takýto úver musí byť zabezpečený cennými papiermi, peňažnými prostriedkami alebo inými majetkovými hodnotami slúžiacimi na zabezpečenie záväzkov (ďalej len „zábezpeka").
(5)
Zúčtovací agent zverejní zoznam cenných papierov akceptovaných ako zábezpeku formou prístupnou pre všetkých účastníkov platobného systému.

§ 35

Neodvolateľnosť príkazu

(1)
Od okamihu prijatia príkazu, ktorý určujú pravidlá platobného systému, nesmie účastník platobného systému ani žiadna tretia osoba platne odvolať ani zrušiť príkaz prijatý platobným systémom, a ani inak nesmie byť znemožnené vykonanie takéhoto príkazu.
(2)
Vyhlásením konkurzu31) na majetok účastníka platobného systému a ani povolením reštrukturalizácie, zastavením, alebo obmedzením platieb v dôsledku iného opatrenia proti účastníkovi platobného systému (ďalej len „zastavenie platieb") nie je dotknuté právo použiť peňažné prostriedky z účtu účastníka platobného systému vedeného v tomto platobnom systéme na splnenie jeho záväzkov vyplývajúcich z jeho účasti v platobnom systéme, a to na účel uzavretia zúčtovania v platobnom systéme v deň vyhlásenia konkurzu alebo zastavenia platieb.
(3)
Vyhlásením konkurzu na majetok účastníka platobného systému, povolením reštrukturalizácie alebo zastavením platieb nie je dotknutá povinnosť platobného systému spracovať a zúčtovať príkazy tohto účastníka platobného systému ani platnosť a vymáhateľnosť týchto príkazov voči tretím osobám, ak ide o príkazy, ktoré boli v súlade s pravidlami platobného systému prijaté platobným systémom
a)
pred okamihom vyhlásenia konkurzu, povolenia reštrukturalizácie alebo zastavenia platieb,
b)
v okamihu vyhlásenia konkurzu, povolenia reštrukturalizácie alebo v okamihu zastavenia platieb a po tomto okamihu, ak boli príkazy vykonané v deň vyhlásenia konkurzu, povolenia reštrukturalizácie alebo v deň zastavenia platieb, a to len vtedy, ak prevádzkovateľovi platobného systému nebolo vyhlásenie konkurzu, povolenie reštrukturalizácie známe a ak účastníci systému vyrovnania, o ktorých príkazy ide, preukážu, že im vyhlásenie konkurzu, povolenie reštrukturalizácie alebo zastavenie platieb nebolo známe, a to ani z oznámení podľa § 65 ods. 4 a 5.
(4)
Spätné prepočítanie vzájomných pohľadávok a záväzkov účastníkov platobného systému v tomto platobnom systéme sa zakazuje.
(5)
Vyhlásením konkurzu na majetok účastníka platobného systému, povolením reštrukturalizácie alebo zastavením platieb nie sú dotknuté práva na zábezpeku, ktorú tento účastník platobného systému poskytol inému účastníkovi platobného systému alebo inej osobe v súvislosti so svojou účasťou v tomto platobnom systéme; nedotknuté zostávajú aj práva na uplatnenie a výkon nárokov z poskytnutej zábezpeky.
(6)
Peňažné prostriedky na účtoch účastníkov vedených u zúčtovacieho agenta platobného systému, ktoré sú určené na plnenie záväzkov účastníkov platobného systému vyplývajúcich z ich účasti v platobnom systéme, ako aj zábezpeky, ktoré účastník platobného systému poskytol inému účastníkovi platobného systému alebo inej osobe v súvislosti so svojou účasťou v platobnom systéme, nepodliehajú výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov32) a sú z neho vylúčené.

§ 36

Oznamovacie povinnosti v platobnom systéme

(1)
Prevádzkovateľ platobného systému bez zbytočného odkladu oznámi Národnej banke Slovenska písomne každú zmenu obchodného mena alebo názvu, sídla alebo miesta podnikania ktoréhokoľvek účastníka platobného systému, ako aj zníženie počtu účastníkov platobného systému; tým nie je dotknuté ustanovenie § 31 ods. 1 písm. a).
(2)
Prevádzkovateľ platobného systému je povinný predložiť Národnej banke Slovenska žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu na zmenu v účastníkoch platobného systému s výnimkou zmien podľa odseku 1.
(3)
Prevádzkovateľ platobného systému je povinný predložiť Národnej banke Slovenska žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu na zmenu zmluvy o platobnom systéme alebo na zmenu pravidiel platobného systému.
(4)
Prevádzkovateľ platobného systému a iní účastníci platobného systému sú povinní bezplatne, úplne, správne, pravdivo a včas vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska informácie o počte a hodnote spracovaných a zúčtovaných príkazov za určené časové obdobie a výkazy, hlásenia, správy a iné informácie ustanovené podľa § 75 písm. b).
(5)
Účastníci platobného systému sú povinní poskytovať informácie o platobných systémoch prevádzkovaných podľa tohto zákona, ktorých sú účastníkmi, a o pravidlách týchto platobných systémov na písomnú žiadosť osoby, ktorá má právny záujem na poskytnutí takýchto informácií.
(6)
Povinnosti podľa odsekov 4 a 5 majú aj všetky osoby so sídlom v Slovenskej republike, ktoré sú účastníkmi platobných systémov prevádzkovaných podľa právneho poriadku niektorého z členských štátov Európskej únie alebo ďalších štátov Európskeho hospodárskeho priestoru. Tieto osoby sú ďalej povinné bez zbytočného odkladu oznamovať Národnej banke Slovenska vznik alebo zánik svojej účasti v takomto platobnom systéme a zmenu svojho obchodného mena alebo názvu, sídla alebo miesta podnikania.
(7)
Povinnosti podľa odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na platobné systémy uvedené v § 31 ods. 6 písm. a).

§ 37

Pravidlá platobného systému

(1)
Prevádzkovateľ platobného systému je povinný vydať a sprístupniť účastníkom platobného systému v písomnej forme alebo elektronickej forme v štátnom jazyku pravidlá platobného systému;32a) pravidlá platobného systému sú záväzné pre účastníkov platobného systému.
(2)
Pravidlá platobného systému určujú najmä
a)
prevádzkovateľa platobného systému,
b)
zúčtovacieho agenta platobného systému a spôsob zabezpečenia neodvolateľnosti príkazov,
c)
účastníkov platobného systému,
d)
podmienky účasti v platobnom systéme vrátane podmienok pozastavenia účasti v platobnom systéme a podmienok vylúčenia z platobného systému,
e)
práva a povinnosti účastníkov a prevádzkovateľa platobného systému,
f)
pravidlá prenosu a odovzdávania príkazov, ich formu a štruktúru,
g)
spôsob prenosu, formu a štruktúru informácií o pohyboch na zúčtovacích účtoch,
h)
spôsob zabezpečenia dát proti zneužitiu,
i)
spôsob zabezpečenia peňažných prostriedkov na zúčtovanie príkazov odovzdaných platobnému systému,
j)
princíp prevádzkovania platobného systému a spôsob vysporiadania vzájomných pohľadávok a záväzkov účastníkov platobného systému,
k)
okamih prijatia príkazu platobným systémom v súvislosti s neodvolateľnosťou a nezrušiteľnosťou príkazu a vymedzenie doby, počas ktorej platobný systém príkazy prijíma,
l)
menu alebo meny, v ktorých je platobný systém prevádzkovaný,
m)
sadzobník poplatkov,
n)
reklamačný poriadok,
o)
podrobnosti o ďalších povinnostiach ustanovených týmto zákonom pre platobné systémy.
(3)
Prevádzkovateľ platobného systému uzatvorí s každým účastníkom platobného systému zmluvu o platobnom systéme s rovnakým obsahom. Zmluva o platobnom systéme obsahuje odkaz na pravidlá platobného systému32a) podľa odseku 2. Prevádzkovateľ platobného systému najneskôr pri uzavretí tejto zmluvy predloží účastníkovi platobného systému v písomnej forme alebo elektronickej forme pravidlá platobného systému podľa odseku 2. Zmluva o platobnom systéme vymedzuje spôsob plnenia povinnosti prevádzkovateľa platobného systému informovať v písomnej forme alebo v elektronickej forme účastníka platobného systému o každej zmene pravidiel platobného systému podľa odseku 2.

§ 38

Prevádzkovateľ

(1)
Národná banka Slovenska prevádzkuje platobný systém zúčtovania v reálnom čase podľa § 31 ods. 3.
(2)
Národná banka Slovenska uzatvorí s každým účastníkom platobného systému podľa odseku 1 rovnakú zmluvu o platobnom systéme, ktorá obsahuje
a)
miesto odovzdávania príkazov,
b)
štruktúru príkazov,
c)
podmienky vedenia zúčtovacieho účtu, ak ho vedie,
d)
spôsob prenosu, formu a štruktúru informácií o pohybe na zúčtovacom účte, ak ho vedie,
e)
sadzobník poplatkov,
f)
reklamačný poriadok,
g)
okamih prijatia príkazu platobným systémom, vymedzenie doby, počas ktorej platobný systém príkazy prijíma,
h)
podrobnosti o ďalších povinnostiach ustanovených týmto zákonom pre platobné systémy.

§ 39

Zúčtovací agent

Zúčtovacím agentom v platobnom systéme podľa § 38 ods. 1 je Národná banka Slovenska; Národná banka Slovenska môže viesť zúčtovacie účty účastníkom tohto platobného systému.

§ 40

Účastníci platobného systému

(1)
Účastníkom platobného systému podľa § 38 ods. 1 je
a)
Národná banka Slovenska,
b)
banky a pobočky zahraničných bánk po splnení technických predpokladov na účasť v tomto platobnom systéme.
(2)
Účastníkom platobného systému podľa § 38 ods. 1 môžu byť na základe súhlasu Národnej banky Slovenska aj
a)
centrálne banky iných štátov,
b)
Európska centrálna banka,
c)
iné inštitúcie zriadené podľa osobitného predpisu,28) ak sú v rámci svojej ustanovenej činnosti oprávnené vykonávať aj platobný styk alebo organizovať a prevádzkovať systém zúčtovania a vyrovnania obchodov s finančnými nástrojmi,
d)
zahraničné osoby, ktorých činnosť zodpovedá činnosti osôb uvedených v písmene c) a v odseku 1 písm. b),
e)
podniky pomocných bankových služieb,29) ktoré vykonávajú spracúvanie a zúčtovanie dát pri prevodoch, a zahraničné osoby, ktorých činnosť zodpovedá činnosti takýchto podnikov pomocných bankových služieb.29)
(3)
Účastníci platobného systému sa uvádzajú v prevodníku identifikačných kódov podľa § 6 ods. 2.
(4)
Súhlas na vstup a účasť v platobnom systéme pre osoby uvedené v odseku 2 písm. a) až d) udeľuje Národná banka Slovenska na základe písomnej žiadosti o vstup a účasť v platobnom systéme, ktorá obsahuje
a)
údaje o žiadateľovi, a to jeho obchodné meno alebo názov, sídlo, identifikačné číslo, ak ho má pridelené, výšku základného imania a predmet podnikania alebo činnosti,
b)
výpis o žiadateľovi z obchodného registra alebo z inej úradnej evidencie, v ktorej je žiadateľ zapísaný, nie starší ako jeden mesiac, prípadne úradne osvedčenú kópiu takéhoto výpisu; ak žiadateľ nie je zapísaný v žiadnej úradnej evidencii, vyžaduje sa oznámenie žiadateľa, na základe čoho bol zriadený,
c)
pravdivý opis iných rozhodujúcich skutočností a označenie ďalších dôkazov, ktorých sa žiadateľ dovoláva, vrátane pripojenia listinných dôkazov alebo ich úradne osvedčených kópií,
d)
vyhlásenie žiadateľa, že predložená žiadosť a údaje obsiahnuté v žiadosti vrátane jej príloh sú aktuálne, pravdivé a úplné,
e)
miesto a dátum vyhotovenia žiadosti a úradne osvedčený podpis štatutárneho orgánu žiadateľa,
f)
spôsob vykonávania platobného styku alebo spôsob zúčtovania a vyrovnania obchodov s finančnými nástrojmi, ak si to účasť žiadateľa v platobnom systéme vyžaduje.
(5)
Súhlas na vstup a účasť v platobnom systéme pre osoby uvedené v odseku 2 písm. e) udeľuje Národná banka Slovenska na základe písomnej žiadosti o vstup a účasť v platobnom systéme, ktorá obsahuje
a)
údaje o žiadateľovi, a to jeho obchodné meno alebo názov, sídlo, identifikačné číslo, ak ho má pridelené, výšku základného imania a predmet podnikania alebo činnosti,
b)
výpis žiadateľa z obchodného registra alebo z inej úradnej evidencie, v ktorej je žiadateľ zapísaný, nie starší ako jeden mesiac, prípadne úradne osvedčenú kópiu takéhoto výpisu,
c)
spôsob vzájomného zúčtovania a nakladania s účtami iných účastníkov platobného systému, ak si to účasť žiadateľa v platobnom systéme vyžaduje,
d)
súhlas účastníkov platobného systému, s ktorých účtami sa má nakladať podľa písmena c),
e)
ďalšie náležitosti ustanovené v odseku 4 písm. c) až f).
(6)
Ak žiadateľ spĺňa podmienky uvedené v odsekoch 2, 4 a 5 a technické predpoklady na účasť v platobnom systéme, udelí mu Národná banka Slovenska písomný súhlas na vstup a účasť v platobnom systéme. Súhlas sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľný na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu.
(7)
Ak Národná banka Slovenska zistí, že účastník platobného systému prestal spĺňať technické predpoklady alebo podmienky na účasť v platobnom systéme, neplní povinnosti účastníka platobného systému alebo ak dôjde zo strany účastníka platobného systému k iným závažným nedostatkom pri výkone jeho činnosti v platobnom systéme, Národná banka Slovenska môže udelený súhlas zrušiť, ak ide o účastníka podľa odseku 2, alebo môže účastníka z platobného systému vylúčiť, ak ide o účastníka podľa odseku 1 písm. b).

§ 41

Práva a povinnosti účastníkov

(1)
Účastníci platobného systému podľa § 38 ods. 1 sú povinní bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska každú zmenu v údajoch, ktoré jej odovzdali pri uzatvorení zmluvy o platobnom systéme.
(2)
Účastníci platobného systému si s Národnou bankou Slovenska odsúhlasujú úplnosť a správnosť spracovania príkazov v rámci jedného dňa informáciou podľa § 38 ods. 2 písm. d).
(3)
Účastník platobného systému v informácii podľa § 38 ods. 2 písm. d) kontroluje správnosť a nadväznosť poradových čísiel, zostatku z predchádzajúceho dňa a obratov príslušného dňa.
(4)
Chyby zistené pri spracovaní účastníci platobného systému bez zbytočného odkladu oznamujú Národnej banke Slovenska.
(5)
Na základe žiadosti účastníka platobného systému je Národná banka Slovenska povinná poskytnúť informáciu o stave spracovania a zúčtovania príkazov účastníka platobného systému a o stave peňažných prostriedkov na zúčtovacom účte účastníka platobného systému, a to kedykoľvek v priebehu prevádzkového času platobného systému.

§ 42

Spôsob prenosu príkazov a ich forma

(1)
Účastníci platobného systému podľa § 38 ods. 1 odovzdávajú Národnej banke Slovenska príkazy prostredníctvom diaľkového prenosu dát alebo prostredníctvom technických nosičov.
(2)
Účastníci platobného systému odovzdávajú Národnej banke Slovenska príkazy vo forme úhrady.
(3)
Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu odovzdáva zúčtované príkazy prostredníctvom diaľkového prenosu dát alebo prostredníctvom technických nosičov účastníkom platobného systému, ktorí vedú účty príjemcov, a zároveň potvrdzuje zúčtovanie odovzdaných príkazov účastníkom platobného systému, ktorí vedú účty príkazcov.

§ 43

Spôsob zabezpečenia príkazov proti zneužitiu

(1)
Národná banka Slovenska a účastníci platobného systému sú povinní zabezpečiť príkazy odovzdané prostredníctvom diaľkového prenosu dát alebo prostredníctvom technických nosičov pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením.
(2)
Neúplné alebo nesprávne príkazy Národná banka Slovenska ani účastník platobného systému nezúčtujú a vrátia ich bez vykonania.

§ 44

Spôsob zabezpečenia peňažných prostriedkov na zúčtovanie príkazov

(1)
Národná banka Slovenska ako zúčtovací agent platobného systému môže určiť povinný minimálny zostatok na zúčtovacom účte.
(2)
V prípade nedostatku peňažných prostriedkov na zúčtovacom účte Národná banka Slovenska môže poskytnúť účastníkovi platobného systému úver splatný počas toho istého pracovného dňa, v ktorom bol poskytnutý.
(3)
Na poskytnutie úveru podľa odseku 2 sa vyžaduje zábezpeka podľa § 34 ods. 4.
(4)
Národná banka Slovenska zverejní v platobnom systéme formou prístupnou pre všetkých účastníkov platobného systému zoznam cenných papierov a iných majetkových hodnôt akceptovaných ako zábezpeku.
(5)
Ak účastník platobného systému v čase uzávierky platobného systému nemá dostatok peňažných prostriedkov na svojom zúčtovacom účte, Národná banka Slovenska vráti účastníkovi príkazy bez ich zúčtovania.

§ 45

Spôsob vysporiadania vzájomných pohľadávok a záväzkov účastníkov

(1)
Národná banka Slovenska príkazy bez zbytočného odkladu zúčtuje na zúčtovacích účtoch podľa poradia a času, v akom boli odovzdané účastníkmi platobného systému, ak má účastník platobného systému dostatok peňažných prostriedkov na svojom zúčtovacom účte.
(2)
Účastníci platobného systému sú povinní zabezpečovať na svojich zúčtovacích účtoch v Národnej banke Slovenska dostatok peňažných prostriedkov potrebných na krytie a zúčtovanie príkazov podľa § 44.

§ 46

Lehoty preberania a odovzdávania príkazov

(1)
Účastníci platobného systému môžu Národnej banke Slovenska odovzdávať príkazy len v priebehu prevádzkového času platobného systému. Príkazy odovzdané po uzávierke platobného systému Národná banka Slovenska vráti nezúčtované.
(2)
Platobný systém nezúčtuje príkazy s iným dátumom, ako je deň odovzdania príkazu.

§ 47

Mena

Platobný systém podľa § 38 ods. 1 je prevádzkovaný v mene euro, ak Národná banka Slovenska nerozhodne inak.

§ 48

Prevádzkovateľ

(1)
Národná banka Slovenska prevádzkuje platobný systém s kombináciou základných princípov zúčtovania podľa § 31 ods. 2 písm. c).
(2)
Národná banka Slovenska uzatvorí s každým účastníkom platobného systému podľa odseku 1 rovnakú zmluvu o platobnom systéme, ktorá obsahuje
a)
miesto odovzdávania príkazov,
b)
štruktúru príkazov,
c)
spôsob prenosu, formu a štruktúru informácií o spracovaných príkazoch,
d)
sadzobník poplatkov,
e)
reklamačný poriadok,
f)
okamih prijatia príkazu platobným systémom, vymedzenie času, počas ktorého platobný systém príkazy prijíma,
g)
podrobnosti o ďalších povinnostiach ustanovených týmto zákonom pre platobné systémy.
(3)
Prevádzkovateľom platobného systému podľa odseku 1 môže byť aj právnická osoba, ktorú na prevádzkovanie tohto platobného systému vybrala Národná banka Slovenska na základe osobitného predpisu9) a ktorá je poverená prevádzkovať tento platobný systém mandátnou zmluvou uzavretou s Národnou bankou Slovenska. Takto poverená právnická osoba má postavenie prevádzkovateľa a je povinná prevádzkovať tento platobný systém v súlade s týmto zákonom a s mandátnou zmluvou o prevádzkovaní tohto platobného systému.

§ 49

Zúčtovací agent

Zúčtovacím agentom v platobnom systéme podľa § 48 ods. 1 je Národná banka Slovenska; Národná banka Slovenska môže viesť zúčtovacie účty účastníkom tohto platobného systému.

§ 50

Účastníci platobného systému

(1)
Účastníkom platobného systému podľa § 48 ods. 1 je
a)
Národná banka Slovenska,
b)
banky a pobočky zahraničných bánk po splnení technických predpokladov na účasť v tomto platobnom systéme.
(2)
Účastníkom platobného systému podľa § 48 ods. 1 môžu byť na základe súhlasu Národnej banky Slovenska aj
a)
iné inštitúcie zriadené podľa osobitného predpisu,28) ak sú v rámci svojej ustanovenej činnosti oprávnené vykonávať aj platobný styk alebo organizovať a prevádzkovať systém zúčtovania a vyrovnania obchodov s finančnými nástrojmi,
b)
podniky pomocných bankových služieb,29) ktoré vykonávajú spracúvanie a zúčtovanie dát pri prevodoch.
(3)
Účastníci platobného systému sa uvádzajú v prevodníku identifikačných kódov podľa § 6 ods. 2.
(4)
Súhlas na vstup a účasť v platobnom systéme pre osoby uvedené v odseku 2 písm. a) udeľuje Národná banka Slovenska na základe písomnej žiadosti o vstup do platobného systému, ktorá obsahuje
a)
údaje o žiadateľovi, a to jeho obchodné meno alebo názov, sídlo, identifikačné číslo, ak ho má pridelené, výšku základného imania a predmet podnikania alebo činnosti,
b)
výpis o žiadateľovi z obchodného registra alebo z inej úradnej evidencie, v ktorej je žiadateľ zapísaný, nie starší ako jeden mesiac, prípadne úradne osvedčenú kópiu takéhoto výpisu; ak žiadateľ nie je zapísaný v žiadnej úradnej evidencii, vyžaduje sa oznámenie žiadateľa, na základe čoho bol zriadený,
c)
pravdivý opis iných rozhodujúcich skutočností a označenie ďalších dôkazov, ktorých sa žiadateľ dovoláva, vrátane pripojenia listinných dôkazov alebo ich úradne osvedčených kópií,
d)
vyhlásenie žiadateľa, že predložená žiadosť a údaje obsiahnuté v žiadosti vrátane jej príloh sú aktuálne, pravdivé a úplné,
e)
miesto a dátum vyhotovenia žiadosti a úradne osvedčený podpis štatutárneho orgánu žiadateľa,
f)
spôsob vykonávania platobného styku alebo spôsob zúčtovania a vyrovnania obchodov s finančnými nástrojmi, ak si to účasť žiadateľa v platobnom systéme vyžaduje.
(5)
Súhlas na vstup a účasť v platobnom systéme pre osoby uvedené v odseku 2 písm. b) udeľuje Národná banka Slovenska na základe písomnej žiadosti o vstup do platobného systému, ktorá obsahuje
a)
údaje o žiadateľovi, a to jeho obchodné meno alebo názov, sídlo, identifikačné číslo, ak ho má pridelené, výšku základného imania a predmet podnikania alebo činnosti,
b)
výpis žiadateľa z obchodného registra alebo z inej úradnej evidencie, v ktorej je žiadateľ zapísaný, nie starší ako jeden mesiac, prípadne úradne osvedčenú kópiu takéhoto výpisu,
c)
spôsob vzájomného zúčtovania a nakladania s účtami iných účastníkov platobného systému, ak si to účasť žiadateľa v platobnom systéme vyžaduje,
d)
súhlas účastníkov platobného systému, s ktorých účtami sa má nakladať podľa písmena c),
e)
ďalšie náležitosti ustanovené v odseku 4 písm. c) až f).
(6)
Ak žiadateľ spĺňa podmienky ustanovené v odsekoch 2, 4 a 5 a technické predpoklady na účasť v platobnom systéme, udelí mu Národná banka Slovenska písomný súhlas na vstup a účasť v platobnom systéme. Súhlas sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľný na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu.
(7)
Ak Národná banka Slovenska zistí, že účastník platobného systému prestal spĺňať technické predpoklady alebo podmienky na účasť v platobnom systéme, neplní povinnosti účastníka platobného systému alebo ak dôjde zo strany účastníka platobného systému k iným závažným nedostatkom pri výkone jeho činnosti v platobnom systéme, Národná banka Slovenska môže udelený súhlas zrušiť, ak ide o účastníka podľa odseku 2, alebo môže účastníka z platobného systému vylúčiť, ak ide o účastníka podľa odseku 1 písm. b).

§ 51

Práva a povinnosti účastníkov

(1)
Účastníci platobného systému podľa § 48 ods. 1 sú povinní bez zbytočného odkladu oznámiť prevádzkovateľovi platobného systému každú zmenu v údajoch, ktoré mu odovzdali pri uzatvorení zmluvy o platobnom systéme.
(2)
Príkazy, na ktorých základe sa majú odpísať peňažné prostriedky z účtu majiteľa účtu na pokyn príjemcu, odovzdáva účastník platobného systému, ktorý vedie účet príjemcu, neúčtovným spôsobom. Účastník platobného systému, ktorý vedie účet majiteľa účtu, tieto príkazy zúčtuje.
(3)
Účastníci platobného systému si s prevádzkovateľom platobného systému odsúhlasujú úplnosť a správnosť spracovania príkazov v rámci jedného dňa informáciou podľa § 48 ods. 2 písm. c).
(4)
Účastník platobného systému v informácii podľa § 48 ods. 2 písm. c) kontroluje správnosť a nadväznosť poradových čísiel, zostatku z predchádzajúceho dňa a obratov príslušného dňa.
(5)
Chyby zistené pri spracovaní účastníci platobného systému bez zbytočného odkladu oznamujú prevádzkovateľovi platobného systému po ich zistení.
(6)
Na základe žiadosti je prevádzkovateľ platobného systému povinný poskytnúť informáciu o stave spracovania príkazov účastníkov platobného systému, a to kedykoľvek v priebehu prevádzkového času platobného systému.

§ 52

Spôsob prenosu príkazov a ich forma

(1)
Účastníci platobného systému podľa § 48 ods. 1 odovzdávajú prevádzkovateľovi platobného systému príkazy prostredníctvom diaľkového prenosu dát alebo prostredníctvom technických nosičov.
(2)
Účastníci platobného systému môžu odovzdávať prevádzkovateľovi platobného systému príkazy vo forme
a)
úhrady alebo
b)
inkasa.
(3)
Prevádzkovateľ platobného systému odovzdáva spracované príkazy prostredníctvom diaľkového prenosu dát alebo prostredníctvom technických nosičov účastníkom platobného systému, ktorí vedú účty príjemcov.

§ 53

Spôsob zabezpečenia príkazov proti zneužitiu

(1)
Prevádzkovateľ platobného systému a účastníci platobného systému sú povinní zabezpečiť príkazy odovzdané prostredníctvom diaľkového prenosu dát alebo prostredníctvom technických nosičov dát pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením.
(2)
Úplnosť príkazov odovzdávaných medzi účastníkmi platobného systému a prevádzkovateľom platobného systému sa zabezpečuje kontrolným súčtom. Neúplné alebo nesprávne príkazy prevádzkovateľ platobného systému ani účastník platobného systému nespracujú a vrátia ich bez vykonania.

§ 54

Spôsob zabezpečenia peňažných prostriedkov na zúčtovanie príkazov

(1)
V platobnom systéme podľa § 48 ods. 1 sa spracúvajú príkazy len do výšky ich krytia peňažnými prostriedkami vedenými na zúčtovacích účtoch účastníkov platobného systému v Národnej banke Slovenska.
(2)
Účastníci platobného systému sú povinní zabezpečovať na svojich zúčtovacích účtoch v Národnej banke Slovenska dostatok peňažných prostriedkov potrebných na krytie a zúčtovanie príkazov.
(3)
Ak účastník platobného systému v čase uzávierky platobného systému nemá dostatok peňažných prostriedkov na svojom zúčtovacom účte v Národnej banke Slovenska, prevádzkovateľ platobného systému vráti účastníkovi platobného systému bez zúčtovania tie príkazy, na ktoré nie je zabezpečené finančné krytie.

§ 55

Spôsob vysporiadania vzájomných pohľadávok a záväzkov účastníkov

(1)
Po uzávierke platobného systému prevádzkovateľ platobného systému vypočíta výsledky spracovania príkazov.
(2)
Národná banka Slovenska zúčtuje výsledky spracovania na zúčtovacích účtoch.

§ 56

Lehoty preberania a odovzdávania príkazov

(1)
Účastníci platobného systému podľa § 48 ods. 1 môžu prevádzkovateľovi platobného systému odovzdávať príkazy v termíne určenom prevádzkovateľom.
(2)
Príkazy odovzdané po termíne určenom prevádzkovateľom platobného systému sa spracujú ako príkazy odovzdané nasledujúci pracovný deň.

§ 57

Mena

(1)
Platobný systém podľa § 48 ods. 1 sa prevádzkuje v mene euro.
(2)
Prevádzkovanie platobného systému podľa § 48 ods. 1 v inej mene ako v mene euro je možné len na základe rozhodnutia Národnej banky Slovenska.

§ 58

Osobitné povinnosti prevádzkovateľa povereného podľa § 48 ods. 3

(1)
Ak prevádzkovateľom platobného systému podľa § 48 ods. 1 je právnická osoba poverená podľa § 48 ods. 3, tento prevádzkovateľ je
a)
oprávnený vykonať akúkoľvek zmenu v zozname účastníkov tohto platobného systému výhradne na základe predchádzajúceho písomného pokynu Národnej banky Slovenska,
b)
povinný v čase uzávierky tohto platobného systému odsúhlasiť zostatky na zúčtovacích účtoch s Národnou bankou Slovenska ako zúčtovacím agentom.
(2)
Ak prevádzkovateľom platobného systému podľa § 48 ods. 1 je právnická osoba poverená podľa § 48 ods. 3, súčasťou žiadosti o vstup do platobného systému podľa § 50 ods. 5 je aj písomné stanovisko tohto prevádzkovateľa k spôsobu vzájomného zúčtovania účastníkov platobného systému.

PIATA ČASŤ

DOHĽAD NAD PLATOBNÝMI SYSTÉMAMI A PLATOBNÝM STYKOM (§ 59-65)

§ 59

Všeobecné ustanovenia o dohľade nad platobnými systémami a platobným stykom

(1)
Platobné systémy prevádzkované podľa tohto zákona vrátane prevádzkovateľov platobných systémov a ďalších účastníkov platobných systémov podliehajú dohľadu nad platobnými systémami a platobným stykom vykonávanému Národnou bankou Slovenska (ďalej len „dohľad nad platobnými systémami"); v rozsahu ustanovenom týmto zákonom podlieha dohľadu nad platobnými systémami aj činnosť vykonávacích inštitúcií, sprostredkujúcich inštitúcií, vydavateľov a iných osôb súvisiaca s činnosťou platobných systémov prevádzkovaných podľa tohto zákona alebo s inou činnosťou v oblasti platobného styku upravenou týmto zákonom.
(2)
Predmetom dohľadu nad platobnými systémami nie je rozhodovanie sporov zo zmluvných vzťahov prevádzkovateľov platobných systémov, vykonávacích inštitúcií, sprostredkujúcich inštitúcií alebo vydavateľov a ich klientov, na ktorých prejednávanie a rozhodovanie sú príslušné súdy alebo iné orgány podľa osobitných predpisov.
(3)
Za výkon dohľadu nad platobnými systémami zodpovedá Národná banka Slovenska. Osoby, ktoré v mene Národnej banky Slovenska vykonávajú dohľad nad platobnými systémami (ďalej len „osoby poverené výkonom dohľadu nad platobnými systémami"), nezodpovedajú tretím osobám za dôsledky spôsobené výkonom dohľadu nad platobnými systémami; tým nie je dotknutá ich zodpovednosť podľa trestnoprávnych predpisov ani ich zodpovednosť voči Národnej banke Slovenska podľa pracovnoprávnych predpisov.
(4)
Prevádzkovateľ platobného systému a iné osoby podliehajúce dohľadu nad platobnými systémami sú povinné umožniť výkon dohľadu nad platobnými systémami, zdržať sa konania, ktoré by mohlo mariť výkon dohľadu nad platobnými systémami, a poskytnúť v štátnom jazyku všetky informácie, dokumentáciu a súčinnosť ustanovené týmto zákonom alebo požadované na účel výkonu dohľadu Národnou bankou Slovenska alebo osobami poverenými výkonom dohľadu nad platobnými systémami; ak je dokumentácia vyhotovená v inom ako štátnom jazyku, osoby podliehajúce dohľadu nad platobnými systémami sú tiež povinné predložiť na svoje náklady vyhotovený úradne overený preklad dokumentácie do štátneho jazyka. Prevádzkovateľ platobného systému a iné osoby podliehajúce dohľadu nad platobnými systémami sú rovnako povinné umožniť účasť osôb poverených výkonom dohľadu nad platobnými systémami na rokovaní svojho valného zhromaždenia, dozornej rady a štatutárneho orgánu alebo na rokovaní vedenia pobočky, ak ide o pobočku zahraničnej osoby.
(5)
Centrálny depozitár cenných papierov, člen centrálneho depozitára cenných papierov a Stredisko cenných papierov Slovenskej republiky22) sú povinní z evidencií, ktoré vedú, poskytovať Národnej banke Slovenska ňou požadované informácie na účel výkonu dohľadu nad platobnými systémami.
(6)
Na výkon dohľadu nad platobnými systémami podľa tohto zákona vrátane dohľadu nad prevádzkovateľmi platobných systémov a nad inými osobami podliehajúcimi dohľadu nad platobnými systémami sa použijú ustanovenia osobitných predpisov o dohľade vykonávanom Národnou bankou Slovenska,33) ak tento zákon neustanovuje inak. To platí aj pre práva a povinnosti prevádzkovateľov platobných systémov a iných osôb podliehajúcich dohľadu nad platobnými systémami a pre práva a povinnosti Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad platobnými systémami a pre práva a povinnosti osôb poverených výkonom dohľadu nad platobnými systémami.
(7)
Pri výkone dohľadu nad platobnými systémami podľa tohto zákona spolupracuje Národná banka Slovenska s orgánmi dohľadu nad platobnými systémami v iných štátoch, s orgánmi dohľadu nad finančnými inštitúciami podľa osobitných predpisov, so Slovenskou komorou audítorov a s audítormi. Národná banka Slovenska má právo vymieňať si s týmito orgánmi a osobami informácie potrebné na výkon dohľadu nad platobnými systémami a upozorniť ich na nedostatky, ktoré zistila pri vykonávaní dohľadu nad platobnými systémami.
(8)
Ak Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu nad platobnými systémami zistí skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin, bez zbytočného odkladu to oznámi príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní.

§ 60

Povinnosť mlčanlivosti o informáciách získaných pri dohľade nad platobnými systémami

(1)
Osoby poverené výkonom dohľadu nad platobnými systémami sú povinné zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach zistených pri výkone dohľadu nad platobnými systémami; na túto povinnosť mlčanlivosti sa vzťahujú ustanovenia osobitných predpisov,33) ak tento zákon neustanovuje inak. Na základe informácií získaných pri výkone dohľadu nad platobnými systémami môžu osoby poverené výkonom dohľadu nad platobnými systémami poskytovať tretím osobám informácie v súhrnnej podobe, z ktorých nemožno identifikovať, o aký konkrétny platobný systém alebo o akú konkrétnu osobu ide.
(2)
Informácie pri výkone dohľadu nad platobnými systémami môžu osoby poverené výkonom dohľadu nad platobnými systémami použiť len na plnenie svojich úloh podľa tohto zákona alebo na plnenie úloh Národnej banky Slovenska podľa osobitných predpisov,33) ako aj v súdnom konaní o žalobe proti rozhodnutiu vydanému Národnou bankou Slovenska pri výkone dohľadu nad platobnými systémami alebo v obdobnom konaní pred medzinárodným orgánom.
(3)
Informácie získané pri výkone dohľadu nad platobnými systémami je Národná banka Slovenska oprávnená poskytnúť orgánu dohľadu nad platobnými systémami v inom štáte.
(4)
Informácie získané pri výkone dohľadu nad platobnými systémami je Národná banka Slovenska oprávnená poskytnúť aj
a)
orgánom Európskej únie alebo členských štátov Európskej únie, ak je to potrebné na plnenie záväzkov z medzinárodnej zmluvy, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „medzinárodná zmluva"), ktorou je Slovenská republika viazaná,
b)
orgánom iných štátov, s ktorými má Slovenská republika dohodu o výmene informácií na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(5)
Informácie získané pri výkone dohľadu nad platobnými systémami je Národná banka Slovenska oprávnená poskytnúť iným orgánom a osobám, ako sú uvedené v odsekoch 3 a 4, za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.34)
(6)
Orgánom a osobám uvedeným v odsekoch 3 až 5 sa môžu poskytnúť informácie získané pri výkone dohľadu nad platobnými systémami len za predpokladu, že tieto orgány a osoby majú zákonom uloženú povinnosť chrániť informácie a zachovávať povinnosť mlčanlivosti najmenej v rovnakom rozsahu, ako ustanovuje tento zákon.
(7)
Orgány a osoby uvedené v odsekoch 3 až 5, ktorým Národná banka Slovenska poskytla informácie získané pri výkone dohľadu nad platobnými systémami, môžu tieto informácie použiť len na účel alebo na konanie, na ktoré boli tieto informácie poskytnuté; pritom sú povinné o poskytnutých informáciách zachovávať mlčanlivosť. Tieto informácie si osoby a orgány uvedené v odsekoch 5 až 7 môžu navzájom poskytnúť výlučne na ten istý účel alebo konanie, na ktoré boli poskytnuté; inak si ich môžu poskytnúť iba s predchádzajúcim písomným súhlasom Národnej banky Slovenska, ktorý možno udeliť, len ak sú splnené podmienky ustanovené v odsekoch 5 až 7.
(8)
Ak je podľa osobitného predpisu35) požadovaná informácia, na ktorú sa podľa odseku1 alebo 7 vzťahuje povinnosť mlčanlivosti, takže z toho dôvodu žiadateľ 36) nemá k požadovanej informácii oprávnený prístup, povinná osoba37) ju nesprístupní s uvedením odkazu na ustanovenie odseku 1 alebo odseku 7.

§ 61

Povolenie na prevádzkovanie platobného systému

(1)
O udelení povolenia a o zmene povolenia na prevádzkovanie platobného systému (ďalej len „povolenie") rozhoduje Národná banka Slovenska. Žiadosť o udelenie alebo o zmenu povolenia predkladá žiadateľ, ktorý chce byť alebo ktorý je prevádzkovateľom platobného systému (ďalej len „prevádzkovateľ platobného systému"), písomne Národnej banke Slovenska.
(2)
Žiadosť podľa odseku 1 musí obsahovať
a)
údaje o prevádzkovateľovi platobného systému, a to jeho obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo, výšku základného imania a predmet podnikania alebo činnosti,
b)
princíp prevádzkovania platobného systému podľa § 31 ods. 3,
c)
návrh zmluvy alebo zmluvu o platobnom systéme,
d)
návrh pravidiel alebo pravidlá platobného systému,
e)
prevádzkový harmonogram platobného systému,
f)
reklamačný poriadok,
g)
sadzobník poplatkov,
h)
analýzu rizík platobného styku a metodiku ich riadenia,
i)
zabezpečenie ochrany elektronického spracúvania a uschovávania údajov platobného styku pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením.
j)
výpis z obchodného registra o prevádzkovateľovi platobného systému,
k)
pravdivý opis iných rozhodujúcich skutočností a označenie ďalších dôkazov, ktorých sa žiadateľ dovoláva, vrátane pripojenia listinných dôkazov alebo ich úradne osvedčených kópií,
l)
vyhlásenie žiadateľa, že predložená žiadosť a údaje obsiahnuté v žiadosti vrátane jej príloh sú aktuálne, pravdivé a úplné,
m)
miesto a dátum vyhotovenia žiadosti a úradne osvedčený podpis štatutárneho orgánu žiadateľa.
(3)
Na udelenie povolenia podľa odseku 1 musia byť splnené tieto podmienky:
a)
prevádzkovateľ platobného systému je akciovou spoločnosťou so sídlom v Slovenskej republike,
b)
prevádzkovateľ platobného systému má splatené základné imanie vo výške najmenej 500 000 000 Sk, ktoré musí byť najmenej v tejto výške tvorené peňažnými vkladmi,
c)
majetok použitý na splatenie základného imania má prehľadný a dôveryhodný pôvod,
d)
účastníkom platobného systému je len osoba, u ktorej je zaručená neodvolateľnosť príkazov podľa § 35,
e)
prevádzkovateľ platobného systému má technické a organizačné predpoklady na výkon činnosti platobného systému vrátane funkčných, riadiacich a kontrolných mechanizmov a systém riadenia rizík zodpovedajúci rozsahu platobného systému,
f)
osoby, ktoré sú navrhnuté za členov štatutárneho orgánu, členov dozornej rady a vedúcich zamestnancov priamo podriadených štatutárnemu orgánu, sú osoby odborne spôsobilé a bezúhonné,
g)
prevádzkovateľ platobného systému má vypracovanú stratégiu a plán činnosti platobného systému, ktoré musia byť podložené reálnymi ekonomickými kalkuláciami,
h)
je zaistená likvidita zúčtovania príkazov prijatých platobným systémom,
i)
platobný systém vrátane zmluvy o platobnom systéme a pravidiel platobného systému spĺňa požiadavky ustanovené týmto zákonom na platobné systémy a na uskutočňovanie prevodov v rámci platobných systémov.
(4)
Podmienky podľa odseku 3 je prevádzkovateľ platobného systému povinný dodržiavať počas celej doby platnosti udeleného povolenia.
(5)
Povolenie podľa odseku 1 sa udeľuje prevádzkovateľovi platobného systému na dobu neurčitú, nie je prevoditeľné na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu.
(6)
Prevádzkovateľ platobného systému je povinný podať príslušnému súdu návrh na zápis povoleného prevádzkovania platobného systému do obchodného registra na základe povolenia podľa odseku 1 do desiatich dní odo dňa, keď povolenie podľa odseku 1 nadobudlo právoplatnosť; do desiatich dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu o vykonaní takéhoto zápisu je prevádzkovateľ platobného systému povinný odovzdať Národnej banke Slovenska aktuálny výpis z obchodného registra.
(7)
Odbornou spôsobilosťou sa na účely tohto zákona pri fyzických osobách navrhnutých za členov štatutárneho orgánu alebo za vedúcich zamestnancov priamo podriadených štatutárnemu orgánu prevádzkovateľa platobného systému rozumie ovládanie štátneho jazyka, ukončené vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore potrebnom na odborný výkon ich funkcie, najmenej päťročná prax v oblasti platobných systémov prevádzkovaných podľa tohto zákona alebo v oblasti bankovníctva, alebo inej finančnej oblasti a najmenej trojročné riadiace skúsenosti v oblasti platobných systémov prevádzkovaných podľa tohto zákona alebo bankovníctva alebo päťročné riadiace skúsenosti v inej oblasti; za odbornú spôsobilosť fyzických osôb navrhovaných za členov štatutárneho orgánu alebo za vedúcich zamestnancov priamo podriadených štatutárnemu orgánu prevádzkovateľa platobného systému môže Národná banka Slovenska uznať aj najmenej desaťročné riadiace skúsenosti v oblasti platobných systémov prevádzkovaných podľa tohto zákona alebo v oblasti bankovníctva a ukončené stredoškolské odborné vzdelanie. Pri osobách navrhnutých za členov dozornej rady prevádzkovateľa platobného systému sa odbornou spôsobilosťou rozumie ovládanie štátneho jazyka a primeraná znalosť a skúsenosti v oblasti bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti.
(8)
Za bezúhonnú osobu sa na účely tohto zákona považuje osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin majetkovej povahy, za nedbanlivostný trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom riadiacej funkcie alebo za úmyselný trestný čin; tieto skutočnosti sa preukazujú a dokladujú odpisom z registra trestov27f) nie starším ako tri mesiace; ak ide o cudzinca, tieto skutočnosti sa preukazujú a dokladujú obdobným potvrdením o bezúhonnosti vydaným príslušným orgánom štátu jeho obvyklého pobytu.

§ 62

Opatrenia na nápravu a pokuty

(1)
Ak Národná banka Slovenska zistí v prevádzkovaní platobného systému nedostatky, je oprávnená podľa závažnosti a povahy zisteného nedostatku
a)
uložiť prevádzkovateľovi platobného systému vykonanie nápravy v určenej lehote,
b)
pozastaviť prevádzkovateľovi platobného systému výkon činností vyplývajúcich z povolenia na čas, kým prevádzkovateľ platobného systému nevykoná nápravu,
c)
nariadiť prevádzkovateľovi platobného systému zabezpečenie mimoriadneho auditu platobného systému alebo účastníkov platobného systému, a to na náklady prevádzkovateľa platobného systému,
d)
nariadiť prevádzkovateľovi platobného systému vylúčiť niektorých účastníkov z platobného systému, ak si účastník platobného systému neplní povinnosti účastníka platobného systému podľa tohto zákona alebo pravidiel platobného systému,
e)
uložiť prevádzkovateľovi platobného systému pokutu až do výšky 10 000 000 Sk a pri opakovanom alebo závažnom nedostatku až do výšky 20 000 000 Sk,
f)
zaviesť nútenú správu nad prevádzkovateľom platobného systému,
g)
odobrať prevádzkovateľovi platobného systému povolenie.
(2)
Nedostatkom v prevádzkovaní platobného systému podľa odseku 1 sa rozumie
a)
porušenie podmienok určených v povolení, prípadne nesplnenie podmienok, za ktorých bolo udelené povolenie,
b)
porušenie tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov,38) ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie platobného systému, alebo pravidiel platobného systému,
c)
neplnenie vykonateľných rozhodnutí uložených Národnou bankou Slovenska,
d)
neumožnenie výkonu dohľadu na mieste alebo neposkytnutie inej súčinnosti požadovanej od prevádzkovateľa na účely výkonu dohľadu nad platobnými systémami,
e)
ohrozenie bezpečnosti a stability platobného systému,
f)
riadenie platobného systému osobami, ktoré nemajú dostatočnú odbornú spôsobilosť a nie sú dôveryhodné,
g)
pokles základného imania prevádzkovateľa platobného systému pod výšku ustanovenú v § 61 ods. 3 písm. b).
(3)
Za nedostatky v činnosti vykonávacej inštitúcie alebo sprostredkujúcej inštitúcie, alebo účastníka platobného systému spočívajúce v nedodržiavaní alebo obchádzaní povinností alebo podmienok, ktoré im ukladá tento alebo iný zákon,38) je Národná banka Slovenska oprávnená podľa závažnosti a povahy zistených nedostatkov uložiť týmto osobám pokutu až do výšky 10 000 000 Sk a pri opakovanom alebo závažnom nedostatku až do výšky 20 000 000 Sk. Takýmto osobám je Národná banka Slovenska oprávnená uložiť aj vykonanie opatrení na nápravu a opatrení na odstránenie protiprávneho stavu.
(4)
Za nedostatky v činnosti vydavateľa spočívajúce v nedodržaní alebo obchádzaní povinností alebo podmienok, ktoré mu ukladá tento alebo iný zákon, je Národná banka Slovenska oprávnená podľa závažnosti a povahy zistených nedostatkov uložiť vydavateľovi pokutu až do výšky 10 000 000 Sk a pri opakovanom alebo závažnom nedostatku až do výšky 20 000 000 Sk. Takémuto vydavateľovi je Národná banka Slovenska oprávnená uložiť aj vykonanie opatrení na nápravu a opatrení na odstránenie protiprávneho stavu.
(5)
Pokutu až do výšky 10 000 000 Sk a pri opakovanom alebo závažnom nedostatku až do výšky 20 000 000 Sk je Národná banka Slovenska oprávnená uložiť aj osobe, ktorá neoprávnene vydala elektronický platobný prostriedok alebo elektronické peniaze alebo ktorá neoprávnene vykonala alebo vykonáva inú činnosť upravenú týmto zákonom. Takejto osobe je Národná banka Slovenska oprávnená uložiť aj vykonanie opatrení na nápravu a opatrení na odstránenie protiprávneho stavu.
(6)
Uložením opatrenia na nápravu, opatrenia na odstránenie protiprávneho stavu alebo pokuty podľa tohto zákona nie je dotknutá zodpovednosť takto postihnutej osoby podľa osobitných predpisov.39)
(7)
Opatrenia na nápravu, opatrenia na odstránenie protiprávneho stavu a pokutu podľa tohto zákona možno ukladať súbežne a opakovane. Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Uložená pokuta je príjmom štátneho rozpočtu.
(8)
Opatrenia na nápravu, opatrenia na odstránenie protiprávneho stavu a pokutu podľa tohto zákona možno uložiť do dvoch rokov od zistenia nedostatkov, najneskôr však do desiatich rokov od ich vzniku.
(9)
Na nútenú správu nad prevádzkovateľom platobného systému sa rovnako vzťahujú ustanovenia osobitného zákona o nútenej správe nad bankou.39a)
(10)
Národná banka Slovenska je aj mimo konania o uložení opatrenia alebo pokuty podľa tohto zákona oprávnená prerokovať nedostatky v činnosti prevádzkovateľa platobného systému, účastníka platobného systému, vykonávacej inštitúcie, sprostredkujúcej inštitúcie alebo vydavateľa s členmi jeho štatutárneho orgánu, členmi jeho dozornej rady alebo vedúcimi zamestnancami priamo podriadenými jeho štatutárnemu orgánu, ktorí sú povinní poskytnúť Národnej banke Slovenska ňou požadovanú súčinnosť.

§ 63

Odobratie povolenia

(1)
Národná banka Slovenska môže prevádzkovateľovi platobného systému odobrať povolenie udelené podľa § 61 ods. 1, ak
a)
bolo vydanie povolenia získané na základe nepravdivých údajov,
b)
nezačal prevádzkovateľ platobného systému prevádzkovať platobný systém do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti povolenia,
c)
bolo prevádzkovanie platobného systému prerušené na dlhšie obdobie ako šesť mesiacov alebo
d)
boli zistené závažné nedostatky v prevádzkovaní platobného systému.
(2)
Vo výroku rozhodnutia o odobratí povolenia určí Národná banka Slovenska dátum, ku ktorému sa povolenie odoberá.
(3)
Rozhodnutie o odobratí povolenia doručí Národná banka Slovenska prevádzkovateľovi platobného systému.
(4)
Výrok vykonateľného rozhodnutia o odobratí povolenia zverejní Národná banka Slovenska aspoň v jednom denníku s celoštátnou pôsobnosťou.
(5)
Právoplatné rozhodnutie o odobratí povolenia zašle Národná banka Slovenska na uverejnenie, do 30 dní odo dňa jeho právoplatnosti Obchodnému vestníku.40)
(6)
Odobratie povolenia sa zapisuje do obchodného registra. Do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o odobratí povolenia Národná banka Slovenska zašle rozhodnutie s návrhom na zápis tejto skutočnosti súdu, ktorý vedie obchodný register; pri podaní tohto návrhu sa nepoužije ustanovenie osobitného predpisu.41)

§ 64

Zánik povolenia

(1)
Povolenie zaniká dňom,
a)
ku ktorému bolo odobraté,
b)
ku ktorému sa prevádzkovateľ platobného systému zrušuje z iného dôvodu ako pre odobratie povolenia,
c)
ku ktorému bol na majetok prevádzkovateľa platobného systému vyhlásený konkurz,
d)
od ktorého prevádzkovateľ platobného systému podľa rozhodnutia svojho valného zhromaždenia nebude ďalej uskutočňovať činnosť, na ktorú je potrebné povolenie,
e)
ku ktorému počet účastníkov platobného systému klesne pod počet ustanovený v § 31 ods. 1 písm. a),
f)
ktorým márne uplynula lehota na podanie návrhu podľa § 61 ods. 6.
(2)
Ustanovenia § 63 ods. 4 až 6 sa rovnako použijú pri zániku povolenia z iného dôvodu ako pre odobratie povolenia.

§ 65

Oznamovacie povinnosti Národnej banky Slovenska

(1)
Národná banka Slovenska vedie zoznamy
a)
platobných systémov prevádzkovaných podľa tohto zákona vrátane zoznamov prevádzkovateľov týchto platobných systémov a účastníkov týchto platobných systémov,
b)
platobných systémov prevádzkovaných podľa právneho poriadku ostatných členských štátov Európskej únie alebo ďalších štátov Európskeho hospodárskeho priestoru vrátane zoznamov ich účastníkov, ktorí majú sídlo alebo organizačnú zložku na území Slovenskej republiky, a to na základe oznámení, ktoré dostala od Európskej komisie a od orgánov ostatných členských štátov Európskej únie a ďalších štátov tvoriacich Európsky hospodársky priestor, ktoré na to boli určené v súlade s právom daného štátu.
(2)
Národná banka Slovenska oznamuje informácie obsiahnuté v zoznamoch podľa odseku 1 krajským súdom a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a tieto informácie uverejňuje, a to aj spôsobom umožňujúcim diaľkový prístup.
(3)
Národná banka Slovenska informuje Európsku komisiu o platobných systémoch prevádzkovaných podľa tohto zákona, o ich prevádzkovateľoch a o účastníkoch týchto platobných systémov, ako aj o zániku povolenia na prevádzkovanie platobného systému.
(4)
Ak je Národnej banke Slovenska doručené oznámenie o zastavení platieb, o povolení reštrukturalizácie, o vyhlásení konkurzu na majetok alebo o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku účastníka platobného systému prevádzkovaného podľa tohto zákona od konkurzného súdu alebo iného príslušného orgánu verejnej moci v Slovenskej republike, je povinná túto skutočnosť bez zbytočného odkladu oznámiť
a)
prevádzkovateľovi platobného systému, ktorého účastníka sa zastavenie platieb, reštrukturalizácia a konkurz dotýkajú,
b)
všetkým ostatným účastníkom tohto platobného systému.
(5)
Povinnosť podľa odseku 4 má Národná banka Slovenska aj v prípade doručenia oznámenia o zastavení platieb, o povolení reštrukturalizácie, o vyhlásení konkurzu na majetok alebo o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku účastníka platobného systému prevádzkovaného podľa tohto zákona od Európskej komisie alebo od orgánov ostatných členských štátov Európskej únie alebo ďalších štátov Európskeho hospodárskeho priestoru, ktoré boli na to určené v súlade s právom daného štátu.
(6)
Ak je Národnej banke Slovenska doručené oznámenie o zastavení platieb, o povolení reštrukturalizácie, o vyhlásení konkurzu na majetok alebo o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku účastníka platobného systému prevádzkovaného podľa právneho poriadku iného členského štátu Európskej únie alebo ďalších štátov Európskeho hospodárskeho priestoru a ak má tento účastník platobného systému sídlo alebo organizačnú zložku na území Slovenskej republiky, Národná banka Slovenska je povinná oznámiť túto skutočnosť bez zbytočného odkladu orgánom ostatných členských štátov Európskej únie a ďalších štátov Európskeho hospodárskeho priestoru, ktoré na to boli určené v súlade s právom daného štátu.

ŠIESTA ČASŤ

REKLAMÁCIE A RIEŠENIE SPOROV Z PLATOBNÉHO STYKU (§ 66-71)

§ 66

Reklamácie

(1)
Vykonávacia inštitúcia je povinná prijať reklamáciu správnosti a kvality svojich služieb v ktorejkoľvek svojej organizačnej zložke, v ktorej je prijatie reklamácie možné vzhľadom na druh poskytovaných služieb. Na túto reklamáciu sa vzťahuje osobitný predpis,42) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Vo vykonávacej inštitúcii musí byť počas celej prevádzkovej doby prítomný zamestnanec poverený preberať reklamácie.
(3)
Vykonávacia inštitúcia rozhodne o oprávnenosti reklamácie pri tuzemskom prevode ihneď, v zložitých prípadoch do troch pracovných dní. Do tejto lehoty sa nezapočíta čas potrebný na odborné posúdenie reklamovanej chyby, pričom celkové vybavenie reklamácie nesmie trvať dlhšie ako 30 kalendárnych dní. Po márnom uplynutí tejto lehoty má reklamujúci rovnaké práva, akoby išlo o chybu, ktorú nemožno odstrániť.43) Pri cezhraničnom prevode rozhodne vykonávacia inštitúcia v lehote uvedenej v informácii vykonávacej inštitúcie podľa § 13 ods. 1.
(4)
Vykonávacia inštitúcia je povinná vydať reklamujúcemu písomný doklad o prebratí reklamácie a jej obsahu a o spôsobe vybavenia reklamácie v lehotách podľa odseku 3, a to aj vtedy, ak nevyhovie reklamácii v celom rozsahu už pri podaní reklamácie.
(5)
Náklady spojené s reklamáciou uhrádza vykonávacia inštitúcia, ak tento zákon neustanovuje inak.
(6)
Vykonávacia inštitúcia je povinná
a)
vypracovať a zverejniť reklamačný poriadok vrátane informácií o nákladoch spojených s reklamáciami a
b)
viesť evidenciu o reklamáciách a na požiadanie Národnej banky Slovenska ju predložiť na nahliadnutie.
(7)
Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa primerane vzťahujú aj na vydavateľa, s výnimkou lehôt na vybavenie reklamácií podľa odseku 3 v prípade použitia bankovej platobnej karty v zahraničí. V prípade použitia bankovej platobnej karty v zahraničí vybavenie reklamácie nesmie trvať dlhšie ako šesť mesiacov, pričom pri neoprávnenej reklamácii má vydavateľ po jej vybavení voči reklamujúcemu právo na úhradu takých nevyhnutných skutočných nákladov na vybavenie tejto reklamácie, ktoré vydavateľ uhradil iným vydavateľom, vykonávacím inštitúciám alebo sprostredkujúcim inštitúciám, ktorých prostredníctvom došlo k použitiu bankovej platobnej karty, pričom sa podieľali na vybavení tejto reklamácie; vydavateľ je povinný bezodplatne preukázať reklamujúcemu výšku týchto nákladov. Ak vydavateľ nemôže rozhodnúť o reklamácii v tejto lehote z dôvodu preukázateľného vedenia sporu na príslušnom orgáne v zahraničí, vydavateľ je povinný bezodkladne o tejto skutočnosti písomne informovať oprávneného držiteľa a rozhodnúť o reklamácii najneskôr do 30 kalendárnych dní po právoplatnom skončení príslušného sporu.

Riešenie sporov z platobného styku

(§ 67-71)

§ 67

(1)
Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné spoločne alebo prostredníctvom svojho záujmového združenia44) zriadiť stály rozhodcovský súd podľa osobitného zákona45) so sídlom v Bratislave; štatútom tohto stáleho rozhodcovského súdu sa môžu zriadiť aj jeho pobočky.
(2)
Stály rozhodcovský súd podľa odseku 1 je príslušný rozhodovať predovšetkým spory z platobného styku, ktoré vznikli medzi
a)
vykonávacími inštitúciami a ich klientmi pri vykonávaní prevodov,
b)
vydavateľmi elektronických platobných prostriedkov a oprávnenými držiteľmi elektronických platobných prostriedkov pri vydávaní a používaní elektronických platobných prostriedkov.
(3)
Vykonávacie inštitúcie sú povinné ponúknuť svojim klientom a vydavatelia elektronických platobných prostriedkov oprávneným držiteľom nimi vydaných elektronických platobných prostriedkov neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že spory z platobného styku, ktoré medzi nimi vzniknú pri vykonávaní obchodov46) uvedených v odseku 2, budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom podľa odseku 1.
(4)
Návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 3 sú vykonávacie inštitúcie povinné predložiť svojim klientom a vydavatelia elektronických platobných prostriedkov oprávneným držiteľom nimi vydaných elektronických platobných prostriedkov najneskôr pri uzatváraní obchodu46) uvedeného v odseku 2, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient a oprávnený držiteľ nie sú povinní prijať predložený návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 3; ak klient alebo oprávnený držiteľ neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 3, prípadné spory z platobného styku s takýmto klientom a oprávneným držiteľom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.46a)

§ 68

(1)
Výdavky na činnosť stáleho rozhodcovského súdu podľa § 67 ods. 1 pri rozhodovaní sporov z platobného styku sa uhrádzajú z ročných príspevkov vykonávacích inštitúcií a vydavateľov elektronických platobných prostriedkov, ktorí majú sídlo na území Slovenskej republiky alebo ktorí majú zriadenú pobočku na území Slovenskej republiky.
(2)
Výšku ročných príspevkov podľa odseku 1 určuje Národná banka Slovenska na základe návrhu zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa § 67 ods. 1. Národná banka Slovenska na základe návrhu zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa § 67 ods. 1 môže rozhodnúť, že ročný príspevok sa primerane zníži alebo sa nebude platiť v prípade, ak na prevádzku stáleho rozhodcovského súdu postačujú jeho príjmy z predchádzajúcich rokov.
(3)
Ročný príspevok na príslušný rok sa určuje pre všetky subjekty uvedené v odseku1 rovnako v rozpätí od 0,001‰ do 0,01‰ z objemu ich aktív vykázaných v účtovnej závierke47) k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zostavenej podľa slovenských účtovných štandardov a overenej audítorom; výška príspevku je však najmenej 200 000 Sk. Objem týchto aktív je každý subjekt uvedený v odseku 1 povinný bez zbytočného odkladu po skončení kalendárneho roka, najneskôr však do 31. marca písomne oznámiť Národnej banke Slovenska a zriaďovateľovi stáleho rozhodcovského súdu podľa § 67 ods. 1.
(4)
Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný predložiť Národnej banke Slovenska návrh na určenie výšky ročného príspevku do 15. apríla kalendárneho roka. Výška ročného príspevku sa určí najneskôr do 30. apríla a príspevok je splatný do 31. mája kalendárneho roka, na ktorý sa príspevok určuje a platí.
(5)
Ak ročný príspevok nie je uhradený riadne a včas, z dlžnej sumy príspevku sa platia úroky z omeškania; na výpočet úrokov z omeškania sa použije úroková sadzba na výpočet úrokov podľa § 8 ods. 3.

§ 69

(1)
Konanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa § 67 ods. 1 o sporoch z platobného styku je bezplatné. Za konanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa § 67 ods. 1 o iných sporoch ako sporoch z platobného styku sa uhrádzajú trovy rozhodcovského konania47a) podľa pravidiel o trovách rozhodcovského konania upravených v rokovacom poriadku stáleho rozhodcovského súdu.47b)
(2)
Štatút a rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu podľa § 67 ods. 1 vydá jeho zriaďovateľ po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska.

§ 70

(1)
Účastníci rozhodcovského konania o návrhu na rozhodnutie sporu z platobného styku sa môžu dohodnúť na mieste rozhodcovského konania v ústredí alebo v niektorej zriadenej pobočke stáleho rozhodcovského súdu podľa § 67 ods. 1. Ak sa účastníci takéhoto rozhodcovského konania nedohodnú na mieste rozhodcovského konania v ústredí alebo v niektorej zriadenej pobočke stáleho rozhodcovského súdu podľa § 67 ods. 1, rozhodcovský súd určí miesto rozhodcovského konania vo svojom ústredí alebo v niektorej svojej zriadenej pobočke na základe návrhu klienta vykonávacej inštitúcie alebo na základe návrhu oprávneného držiteľa elektronického platobného prostriedku, ktorý je účastníkom rozhodcovského konania.
(2)
Klient vykonávacej inštitúcie alebo oprávnený držiteľ elektronického platobného prostriedku má právo na vedenie rozhodcovského konania v jazyku, v ktorom je vyhotovená rozhodcovská zmluva, alebo v jazyku, v ktorom obvykle rokoval s vykonávacou inštitúciou alebo vydavateľom elektronických platobných prostriedkov.

§ 71

Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa § 67 ods. 1 je povinný predložiť Národnej banke Slovenska správu o činnosti a hospodárení tohto súdu za kalendárny rok najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka.

SIEDMA ČASŤ

SPOLOČNÉ A PRECHODNĚ USTANOVENIA (§ 71a-77a)

§ 71a

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe.

§ 72

(1)
Vykonávacie inštitúcie, sprostredkujúce inštitúcie, vydavatelia vrátane inštitúcií elektronických peňazí a prevádzkovatelia a ostatní účastníci platobných systémov prevádzkovaných podľa tohto zákona (ďalej len „poskytovatelia služieb platobného styku") sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých informáciách a dokladoch o záležitostiach týkajúcich sa klientov a ich obchodov,46) ktoré poskytovatelia služieb platobného styku získali pri výkone svojej činnosti podľa tohto zákona a ktoré nie sú verejne prístupné, najmä informácie o tuzemských prevodoch a cezhraničných prevodoch a o použití peňažných prostriedkov prostredníctvom elektronických platobných prostriedkov. Tieto informácie a doklady týkajúce sa klientov a ich obchodov46) musia poskytovatelia služieb platobného styku utajovať, uchovávať, primerane zálohovať a chrániť pred neoprávneným prístupom, vyzradením, zneužitím, pozmenením, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením. Informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klientov a ich obchodov môžu poskytovatelia služieb platobného styku poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta, prípadne na jeho písomný pokyn, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Na záležitosti chránené podľa odseku 1, na poskytovanie správ poskytovateľov služieb platobného styku o záležitostiach chránených podľa odseku 1 a na povinnosť mlčanlivosti zamestnancov, členov orgánov a iných osôb podieľajúcich sa na činnosti poskytovateľov služieb platobného styku sa rovnako vzťahujú ustanovenia o záležitostiach chránených bankovým tajomstvom podľa osobitného predpisu,48) o poskytovaní správ o záležitostiach chránených bankovým tajomstvom podľa osobitného predpisu48) a o povinnosti mlčanlivosti zamestnancov, členov orgánov a iných osôb podieľajúcich sa na činnosti bánk a pobočiek zahraničných bánk podľa osobitného predpisu.48)

§ 72a

(1)
Na účely zisťovania, preverenia a kontroly identifikácie klientov a ich zástupcov, na účely uzatvárania a vykonávania obchodov46) s klientmi pri vykonávaní služieb platobného styku podľa tohto zákona, na účely prijímania a vybavovania reklamácií klientov a na ďalšie účely uvedené v odseku 3 sú klienti a ich zástupcovia aj bez súhlasu dotknutých osôb povinní pri každom obchode poskytovateľovi služieb platobného styku na jeho žiadosť
a)
poskytnúť
1.
ak ide o fyzickú osobu, vrátane fyzickej osoby zastupujúcej právnickú osobu, osobné údaje48a) o totožnosti v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, adresa prechodného pobytu, rodné číslo, ak je pridelené, dátum narodenia, štátna príslušnosť, druh a číslo dokladu totožnosti, a ak ide o fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, aj adresu miesta podnikania, predmet podnikania, označenie úradného registra alebo inej úradnej evidencie,48b) v ktorej je zapísaný, a číslo zápisu do tohto registra alebo evidencie,
2.
ak ide o právnickú osobu, identifikačné údaje v rozsahu názov, identifikačné číslo, ak je pridelené, adresa sídla, predmet podnikania alebo inej činnosti, adresa umiestnenia podniku alebo organizačných zložiek a iná adresa miesta výkonu činnosti, ako aj zoznam osôb tvoriacich štatutárny orgán tejto právnickej osoby a údaje o nich v rozsahu podľa bodu 1, označenie úradného registra alebo inej úradnej evidencie,48b) v ktorej je táto právnická osoba zapísaná, a číslo zápisu do tohto registra alebo evidencie,
3.
kontaktné telefónne číslo, faxové číslo a adresu elektronickej pošty, ak ich má,
4.
doklady a údaje preukazujúce a dokladujúce
4a.
schopnosť klienta splniť si záväzky z obchodu,
4b.
požadované zabezpečenie záväzkov z obchodu,
4c.
oprávnenie na zastupovanie, ak ide o zástupcu,
4d.
splnenie ostatných požiadaviek a podmienok na uzavretie alebo vykonanie obchodu, ktoré sú ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi alebo ktoré sú dohodnuté s poskytovateľom služieb platobného styku,
b)
umožniť získať kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním
1.
osobné údaje48a) o totožnosti z dokladu totožnosti v rozsahu obrazová podobizeň, titul, meno, priezvisko, rodné priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, miesto a okres narodenia, adresa trvalého pobytu, adresa prechodného pobytu, štátna príslušnosť, záznam o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, druh a číslo dokladu totožnosti, vydávajúci orgán, dátum vydania a platnosť dokladu totožnosti a
2.
ďalšie údaje z dokladov preukazujúcich a dokladujúcich údaje, na ktoré sa vzťahuje písmeno a).
(2)
Na účely zisťovania, preverenia a kontroly identifikácie klientov a ich zástupcov, na účely prípravy, uzatvárania a vykonávania obchodov46) s klientmi pri vykonávaní služieb platobného styku podľa tohto zákona, na účely prijímania a vybavovania reklamácií klientov a na ďalšie účely uvedené v odseku 3 je poskytovateľ služieb platobného styku oprávnený pri každom obchode požadovať od klienta a jeho zástupcu údaje v rozsahu podľa odseku 1 a opakovane ich pri každom obchode získavať spôsobom vymedzeným v odseku 1 písm. b). Klient a zástupca klienta sú povinní vyhovieť každej takejto žiadosti poskytovateľa služieb platobného styku.
(3)
Na účely zisťovania, preverenia a kontroly identifikácie klientov a ich zástupcov, na účely uzatvárania a vykonávania obchodov46) s klientmi pri vykonávaní služieb platobného styku podľa tohto zákona, na účely prijímania a vybavovania reklamácií klientov, na účely riešenia sporov s klientmi z platobného styku, na účel ochrany a domáhania sa práv poskytovateľa služieb platobného styku voči klientom, na účel zdokumentovania činnosti poskytovateľa služieb platobného styku, na účely výkonu dohľadu nad poskytovateľmi služieb platobného styku a nad ich činnosťami a na plnenie si úloh a povinností poskytovateľov služieb platobného styku podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov48c) je poskytovateľ služieb platobného styku aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb48d) oprávnený zisťovať, získavať, zaznamenávať, uchovávať, využívať a inak spracúvať48e) osobné údaje a iné údaje v rozsahu podľa odseku 1; pritom je poskytovateľ služieb platobného styku oprávnený s použitím automatizovaných alebo neautomatizovaných prostriedkov vyhotovovať kópie dokladov totožnosti a spracúvať rodné čísla48f) a ďalšie údaje a doklady v rozsahu podľa odseku 1 a § 72 ods. 1.
(4)
Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3 a § 72 ods. 1, je poskytovateľ služieb platobného styku povinný aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb48d) sprístupňovať a poskytovať48g) na spracúvanie iným osobám určeným zákonom len za podmienok ustanovených týmto zákonom alebo osobitným zákonom48h) a Národnej banke Slovenska na účely prevádzkovania platobných systémov a vykonávania pôsobnosti, dohľadu a činnosti podľa tohto zákona a osobitných zákonov. Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3 a § 72 ods. 1 a ktoré sú evidované v prevádzkovaných platobných systémoch, je Národná banka Slovenska oprávnená spracúvať a zo svojho informačného systému sprístupňovať a poskytovať48g) poskytovateľom služieb platobného styku na účely podľa odseku 3.
(5)
Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3 a § 72 ods. 1, je poskytovateľ služieb platobného styku aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb48d) oprávnený zo svojho informačného systému sprístupňovať a poskytovať48g) osobám a orgánom, ktorým má zákonom uloženú povinnosť poskytovať alebo ktorým je zo zákona oprávnený poskytovať informácie chránené povinnosťou mlčanlivosti podľa § 72, a to len pri poskytovaní a len v rozsahu poskytovania informácií chránených povinnosťou mlčanlivosti podľa § 72.
(6)
Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3 a § 72 ods. 1, môže poskytovateľ služieb platobného styku sprístupniť alebo poskytnúť do zahraničia len za podmienok ustanovených v osobitnom zákone48i) alebo ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
(7)
Odseky 1 až 6 sa rovnako použijú pre stály rozhodcovský súd podľa § 67 ods. 1, a to na poskytovanie, získavanie, sprístupňovanie a spracúvanie údajov na účely konania a rozhodovania tohto stáleho rozhodcovského súdu o sporoch z platobného styku medzi poskytovateľmi služieb platobného styku a ich klientmi, alebo o iných sporoch medzi klientmi a ich bankami a pobočkami zahraničných bánk, ako aj na účel zdokumentovania činnosti tohto stáleho rozhodcovského súdu. Tento stály rozhodcovský súd však sprístupňuje a poskytuje48g) údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3 a § 72 ods. 1, len Národnej banke Slovenska na účely vykonávania pôsobnosti, dohľadu a činnosti podľa tohto zákona a osobitných zákonov a len účastníkom rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom v rozsahu potrebnom na účely rozhodcovského konania.45)

§ 73

Na konanie o žiadosti o udelenie povolenia, predchádzajúceho súhlasu alebo súhlasu podľa tohto zákona, na konanie o uložení opatrenia alebo pokuty podľa tohto zákona a na konanie o ďalších veciach zverených Národnej banke Slovenska týmto zákonom sa primerane vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu49) s tým, že podania sa predkladajú v štátnom jazyku a na konanie v prvom stupni sú príslušné útvary určené organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska.

§ 74

Peňažné platby v hotovosti, ktorých celkovú sumu nemožno bezo zvyšku rozčleniť na nominálnu hodnotu platných bankoviek a mincí a ktorých zvyšok je nižší ako nominálna hodnota najnižšej platnej mince, sa zaokrúhľujú; celkový zvyšok platby, ktorý je nižší ako polovica nominálnej hodnoty najnižšej platnej mince, sa zaokrúhľuje nadol a celkový zvyšok platby, ktorý sa rovná polovici alebo je vyšší ako polovica nominálnej hodnoty najnižšej platnej mince, sa zaokrúhľuje nahor, a to na výšku nominálnej hodnoty najnižšej platnej mince, ak osobitný predpis neupravuje zaokrúhľovanie niektorých peňažných platieb v hotovosti inak.

§ 75

Opatrením,50) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanoví
a)
štruktúra výkazov, hlásení, správ alebo iných informácií predkladaných podľa § 27 vydavateľmi o hodnote nimi vydaných elektronických peňazí a o počte nimi vydaných platobných prostriedkov elektronických peňazí v obehu a o ďalších súvisiacich údajoch, ako aj rozsah, obsah, členenie, termíny, forma, spôsob, postup a miesto predkladania takýchto výkazov, hlásení, správ alebo iných informácií vrátane metodiky na ich vypracúvanie,
b)
štruktúra výkazov, hlásení, správ alebo iných informácií predkladaných podľa § 36 ods. 4 prevádzkovateľmi platobných systémov alebo účastníkmi prevádzkovaných platobných systémov, ako aj rozsah, obsah, členenie, termíny, forma, spôsob, postup a miesto predkladania takýchto výkazov, hlásení, správ alebo iných informácií vrátane metodiky na ich vypracúvanie,
c)
štruktúra bankového spojenia, štruktúra čísla účtu, štruktúra identifikačných kódov vykonávacích inštitúcií a sprostredkujúcich inštitúcií na účely tuzemských prevodov a podrobnosti o vydávaní prevodníka identifikačných kódov podľa § 6 ods. 2 a spôsob jeho uverejňovania,
d)
štruktúra bankového spojenia a štruktúra medzinárodného bankového čísla účtu na účely cezhraničných prevodov,
e)
podrobnosti o podmienkach podľa § 21a ods. 2 a 7, spôsob preukazovania a dokladovania splnenia týchto podmienok, rozsah, spôsob a lehoty preukazovania a dokladovania plnenia ostatných podmienok, požiadaviek a obmedzení podľa § 21a až 21c, ako aj podrobnosti o žiadostiach o udelenie alebo zmenu povolenia na elektronickopeňažnú činnosť podľa § 21a ods. 1, 3 a 4 vrátane náležitostí a príloh takýchto žiadostí,
f)
spôsob a metódy výpočtu hodnoty a rizikové váhy investícií, aktív, vymedzených rizikovo vážených aktív a vlastných zdrojov financovania inštitúcie elektronických peňazí, lehoty a termíny na vykonávanie týchto výpočtov, ako aj to, čo tvorí riziká, investície, aktíva, vymedzené rizikovo vážené aktíva a vlastné zdroje financovania inštitúcie elektronických peňazí, ďalšie podrobnosti o investíciách a vlastných zdrojoch financovania inštitúcie elektronických peňazí, pravidlá a metódy zisťovania a výpočtu rizík a spôsob a postup riadenia rizík inštitúcie elektronických peňazí a podrobnosti o systéme riadenia rizík, administratívnych postupoch a vnútornom kontrolnom systéme inštitúcie elektronických peňazí,
g)
štruktúra výkazov, hlásení, správ a iných informácií, ktoré je podľa § 21c ods. 3 povinná vypracúvať a Národnej banke Slovenska predkladať inštitúcia elektronických peňazí a pobočka zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí, rozsah, obsah, členenie, termíny, forma, spôsob, postup a miesto predkladania takýchto výkazov, hlásení, správ a iných informácií vrátane metodiky na ich vypracúvanie, ako aj spôsob a termíny predkladania účtovnej závierky a konsolidovanej účtovnej závierky uvedenej v § 21c ods. 3 do Národnej banky Slovenska,
h)
podrobnosti o podmienkach a obmedzeniach podľa § 21d, rozsah, spôsob a lehoty preukazovania a dokladovania splnenia týchto podmienok a obmedzení, ako aj podrobnosti o žiadostiach o udelenie alebo zmenu povolenia podľa § 21d vrátane náležitostí a príloh takýchto žiadostí.

§ 76

(1)
Na záväzkové právne vzťahy vzniknuté na základe tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o obchodných záväzkových vzťahoch,51) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Ustanovenia tohto zákona sa nepoužijú, ak právne vzťahy upravené týmto zákonom upravuje inak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

§ 76a

(1)
Právnym poriadkom, ktorým sa spravuje zmluva o platobnom systéme uvedenom v zozname Národnej banky Slovenska podľa § 65 ods. 1, sa spravujú aj všetky práva a povinnosti, ktoré vznikli prevádzkovateľovi alebo účastníkovi takéhoto platobného systému v súvislosti s jeho účasťou v platobnom systéme, vrátane práv iných osôb na zábezpeky, ktoré im poskytol účastník platobného systému v súvislosti so svojou účasťou v platobnom systéme; to platí aj v prípade, ak na majetok prevádzkovateľa alebo účastníka platobného systému bol vyhlásený konkurz, povolená reštrukturalizácia alebo ak prevádzkovateľovi alebo účastníkovi platobného systému boli zastavené alebo obmedzené platby v dôsledku iného opatrenia. Voľba iného právneho poriadku je vylúčená.
(2)
Právnym poriadkom štátu, v ktorom je zábezpeka zaevidovaná, sa spravujú právne vzťahy zo zábezpeky poskytnutej vo forme cenných papierov alebo finančných nástrojov vrátane zábezpeky poskytnutej vo forme práv spojených s cennými papiermi, ktorá je
a)
poskytnutá na zabezpečenie práv
1.
účastníka platobného systému uvedeného v zozname Národnej banky Slovenska podľa § 65 ods. 1, a to v súvislosti s účasťou tohto účastníka v platobnom systéme, alebo
2.
Národnej banky Slovenska, a odo dňa, ktorým nadobudne platnosť zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, aj zo zábezpeky, ktorá je poskytnutá na zabezpečenie práv Európskej centrálnej banky, práv centrálnej banky niektorého z členských štátov Európskej únie alebo práv centrálnej banky niektorého z ďalších štátov Európskeho hospodárskeho priestoru, a ktorá je
b)
zaevidovaná v prospech osoby uvedenej v písmene a) alebo v prospech tretej osoby konajúcej na účet osoby uvedenej v písmene a), pričom táto zábezpeka je riadne zaevidovaná
1.
v príslušnom registri52) alebo v inej obdobnej evidencii52) v Slovenskej republike alebo
2.
odo dňa, ktorým nadobudne platnosť zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, v príslušnom registri alebo v inej obdobnej evidencii v niektorom z členských štátov Európskej únie, prípadne v niektorom z ďalších štátov Európskeho hospodárskeho priestoru.
(3)
Voľba iného právneho poriadku v právnych vzťahoch uvedených v odseku 2 je vylúčená.

§ 77

(1)
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Súhlas Národnej banky Slovenska na vstup do platobného systému podľa § 48 ods. 1 prevádzkovaného vybranou právnickou osobou, ktorý bol daný účastníkom platobného systému pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a ktorý je platný ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa považuje za súhlas udelený podľa § 50 ods. 6. Prevodník identifikačných kódov pre tuzemský platobný styk, ktorý bol vydaný pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a ktorý je platný ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa považuje za prevodník podľa § 4 ods. 8.
(3)
Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné zriadiť stály rozhodcovský súd podľa § 67 ods. 1 najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Vykonávacie inštitúcie a vydavatelia elektronických platobných prostriedkov sú povinní splniť povinnosť podľa § 67 ods. 3 najneskôr do troch mesiacov od zriadenia stáleho rozhodcovského súdu podľa § 67 ods. 1.
(4)
Vykonávacie inštitúcie, sprostredkujúce inštitúcie, vydavatelia, prevádzkovatelia platobného systému prevádzkovaného pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, účastníci platobného systému prevádzkovaného pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a iné osoby sú povinné najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona zosúladiť s týmto zákonom svoje právne vzťahy voči tretím osobám vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona však nikto nemôže pokračovať vo vykonávaní takej činnosti, ktorej uskutočňovanie by bolo v rozpore s týmto zákonom.

§ 77a

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2006

(1)
Konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2006 sa procesne dokončia podľa tohto zákona a osobitného zákona.49) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred 1. januárom 2006, zostávajú zachované.
(2)
Dohľad na mieste začatý a neskončený pred 1. januárom 2006 sa dokončí podľa tohto zákona a osobitných zákonov.33) Právne účinky úkonov, ktoré pri dohľade na mieste nastali pred 1. januárom 2006, zostávajú zachované.

ÔSMA ČASŤ

ZRUŠOVACIE USTANOVENIE (§ 78-78a)

§ 78

Zrušujú sa

1.
§ 9 písm. b) zákona č. 41/1953 Zb. o peňažnej reforme,
2.
vyhláška Národnej banky Slovenska č. 275/1994 Z. z. o zásadách platobného styku medzi bankami v znení vyhlášky č. 351/1999 Z. z.,
3.
opatrenie Národnej banky Slovenska z 20. marca 1998 č. 2/1998, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o vydávaní a správe platobného prostriedku elektronickej peňaženky (oznámenie č. 121/1998 Z. z.),
4.
výnos Štátnej banky česko-slovenskej z 27. decembra 1990 č. 2/1991 o Bankovom informačnom systéme (oznámenie č. 36/1991 Zb. ).

§ 78a

Zrušovacie ustanovenie účinné odo dňa zavedenia eura v Slovenskej republike

Zrušuje sa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 9/2002 z 12. decembra 2002 o spôsobe tvorby, štruktúre a zozname konštantných symbolov používaných v platobnom styku (oznámenie č. 698/2002 Z. z.).

Čl. II

Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení zákona č. 264/1992 Zb., zákona č. 600/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 106/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 317/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 373/1996 Z. z., zákona č. 11/1998 Z. z., zákona č. 127/1999 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č. 238/2000 Z. z., zákona č. 147/2001 Z. z. a zákona č. 500/2001 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
§ 38 sa vypúšťa.
2.
V § 60 ods. 1 sa za slovo „banku" vkladajú slová „alebo pobočku zahraničnej banky (ďalej len „banka")".
3.
V § 339 odsek 2 znie:
„(2)
Peňažný záväzok platený prostredníctvom banky alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy peňažného záväzku na účet veriteľa v jeho banke alebo vyplatením sumy peňažného záväzku veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník nedohodnú inak.“.
4.
V § 709 ods. 1 druhá veta znie:
„Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.“.
5.
V § 711 ods. 2 prvej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „opravu chybného zúčtovania platieb je banka povinná vykonať v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.".
6.
V § 712 ods. 1 prvá veta znie:
„Banka je povinná oznámiť majiteľovi účtu údaje o prijatých a vykonaných platbách v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.“.
7.
Za § 719 sa vkladá § 719a, ktorý znie:
„§ 719a
Na zmluvu o vkladovom účte a na prijímanie platieb na vkladový účet, vykonávanie platieb z vkladového účtu, na zúčtovávanie vykonaných platieb a na opravu chybného zúčtovania platieb sa primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona o zmluve o bežnom účte, ak v § 716 až 719 nie je ustanovené inak.“.

Čl. III

Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 6 ods. 3 písm. d) sa za slovom „upisovaním" nahrádza spojka „a" čiarkou a za slovo „umiestňovaním" sa vkladá čiarka a slová „vyplácaním výnosov a splácaním".
2.
V § 54 ods. 3 sa na konci pripájajú slová: „a na činnosť rozpočtovej organizácie zriadenej ministerstvom poverenej vykonávaním niektorých činností súvisiacich so správou štátneho dlhu a likvidity podľa osobitného predpisu.49a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 49a znie:
„49a)
Zákon č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
3.
V § 55 ods. 9 sa v prvej vete vypúšťajú slová „ekonomického, právneho, prírodovedného alebo technického zamerania" a na konci prvej vety sa pripájajú tieto slová: „alebo ukončené stredoškolské odborné vzdelanie a najmenej desaťročná prax v oblasti finančného trhu, z toho najmenej tri roky v riadiacej funkcii v priamej pôsobnosti štatutárneho orgánu obchodníka s cennými papiermi alebo pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi.".
4.
V § 59 ods. 5 sa na konci pripája veta, ktorá znie: „Povinnosť podať súdu návrh na takýto zápis do obchodného registra neplatí v prípade, ak povolenie na poskytovanie investičných služieb alebo jeho zmena je len predpokladom na udelenie alebo zmenu povolenia podľa osobitného zákona.15)".
5.
V § 61 ods. 1 písm. a) sa na konci pripájajú slová „a podielových listov otvorených podielových fondov a cenných papierov vydaných zahraničnými správcovskými spoločnosťami a obstarávanie vydávania a vrátenia podielových listov otvorených podielových fondov a cenných papierov vydávaných zahraničnými správcovskými spoločnosťami".
6.
V § 61 sa odsek 5 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
„c)
členovia štatutárneho orgánu žiadateľa a jeho vedúci zamestnanci51) musia spĺňať podmienky podľa odseku 4 písm. a) až c); aspoň jeden člen štatutárneho orgánu alebo jeden vedúci zamestnanec51) musí spĺňať aj podmienku podľa odseku 4 písm. d).“.
7.
§ 61 sa dopĺňa odsekom 14, ktorý znie:
„(14)
Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej úrad udelil povolenie podľa odseku 2, je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť úradu zmeny v skutočnostiach podľa odseku 3 písm. a), odseku 4 písm. a) a c) a odseku 5 písm. a).“.
8.
V § 70 ods. 4 písm. g) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi".
9.
V § 73 ods. 11 sa slová „s hodnotou nad 100 000 Sk" nahrádzajú slovami „najmenej v hodnote 15 000 EUR".
10.
V § 87 ods. 2 sa slová „§ 167" nahrádzajú slovami „§ 169".
11.
V § 99 ods. 3 písm. h) sa čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa slová: „zabezpečením zúčtovania a vyrovnania takýchto obchodov sa rozumie organizovanie a prevádzkovanie systému zúčtovania a vyrovnania obchodov s finančnými nástrojmi (ďalej len „systém vyrovnania") pre aspoň troch účastníkov systému vyrovnania,".
12.
V § 99 ods. 14 sa slová „s hodnotou nad 100 000 Sk" nahrádzajú slovami „najmenej v hodnote 15 000 EUR".
13.
§ 99 sa dopĺňa odsekmi 15 a 16, ktoré znejú:
„(15)
Účastníkmi systému vyrovnania podľa odseku 3 písm. h) je centrálny depozitár, členovia a ďalšie právnické osoby určené prevádzkovým poriadkom.
(16)
Úrad poskytuje krajským súdom a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky zoznam centrálnych depozitárov a ďalších účastníkov systémov vyrovnania.
Úrad informuje komisiu o centrálnych depozitároch a ďalších účastníkoch systémov vyrovnania v rozsahu ustanovenom právne záväznými aktmi Európskych spoločenstiev a Európskej únie upravujúcimi platobné systémy a systémy vyrovnania obchodov s cennými papiermi.“.
14.
V § 102 ods. 4 sa slová „písm. a) až f)" nahrádzajú slovami „písm. b) až f)".
15.
V § 103 ods. 2 písm. n) sa na konci pripájajú tieto slová: „vrátane určenia okamihu začiatku vyrovnania ako okamihu, od ktorého príkaz na registráciu prevodu prijatý systémom vyrovnania nesmie byť účastníkom systému vyrovnania ani žiadnou treťou osobou odvolaný ani zrušený a ani inak nesmie byť znemožnené vykonanie takéhoto príkazu".
16.
Za § 107 sa vkladá § 107a, ktorý znie:
„§ 107a
Neodvolateľnosť príkazu na registráciu prevodu
(1)
Od okamihu prijatia príkazu na registráciu prevodu nesmie účastník systému vyrovnania ani žiadna tretia osoba platne odvolať ani zrušiť príkaz na registráciu prevodu prijatý systémom vyrovnania a ani inak nesmie byť znemožnené vykonanie takéhoto príkazu.
(2)
Vyhlásením konkurzu na majetok účastníka systému vyrovnania nie je dotknuté právo použiť peňažné prostriedky a cenné papiere z účtu účastníka systému vyrovnania vedeného v tomto systéme vyrovnania na splnenie záväzkov účastníka systému vyrovnania vyplývajúcich z jeho účasti v systéme vyrovnania v deň vyhlásenia konkurzu.
(3)
Vyhlásením konkurzu na majetok účastníka systému vyrovnania nie je dotknutá povinnosť systému vyrovnania spracovať a zúčtovať príkazy tohto účastníka na registráciu prevodu, ani platnosť a vymáhateľnosť týchto príkazov na registráciu prevodu voči tretím osobám, ak ide o príkazy na registráciu prevodu, ktoré boli v súlade s prevádzkovým poriadkom prijaté systémom vyrovnania
a)
pred okamihom vyhlásenia konkurzu,
b)
v okamihu vyhlásenia konkurzu a po tomto okamihu, ak príkazy na registráciu prevodu boli podané v deň vyhlásenia konkurzu, a to len vtedy, ak centrálnemu depozitárovi nebolo vyhlásenie konkurzu známe a účastníci systému vyrovnania, o ktorých príkazy ide, preukážu, že im vyhlásenie konkurzu nebolo známe, a to ani z oznámení podľa odsekov 7 a 8.
(4)
Spätné prepočítanie vzájomných pohľadávok a záväzkov účastníkov systému vyrovnania v tomto systéme vyrovnania sa zakazuje.
(5)
Vyhlásením konkurzu na majetok účastníka systému vyrovnania nie sú dotknuté práva na zábezpeku, ktorú tento účastník systému vyrovnania poskytol inému účastníkovi systému vyrovnania alebo inej osobe v súvislosti so svojou účasťou v tomto systéme vyrovnania; nedotknuté zostávajú aj práva na uplatnenie a výkon nárokov z poskytnutej zábezpeky.
(6)
Zábezpeky, ktoré účastník systému vyrovnania poskytol inému účastníkovi systému vyrovnania alebo inej osobe v súvislosti so svojou účasťou v systéme vyrovnania; nepodliehajú výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov a sú z neho vylúčené. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 159 ods. 2.
(7)
Ak je centrálnemu depozitárovi doručené oznámenie súdu o vyhlásení konkurzu na majetok alebo o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku účastníka systému vyrovnania, ktorý je prevádzkovaný podľa tohto zákona, centrálny depozitár je povinný túto skutočnosť bez zbytočného odkladu oznámiť všetkým ostatným účastníkom tohto systému vyrovnania.
(8)
Povinnosť podľa odseku 7 má centrálny depozitár aj v prípade doručenia oznámenia o vyhlásení konkurzu na majetok alebo o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku účastníka systému vyrovnania, ktorý je prevádzkovaný podľa tohto zákona, od orgánov členského štátu, ktoré na to boli určené v súlade s právom daného štátu.
(9)
Ak je centrálnemu depozitárovi doručené oznámenie o vyhlásení konkurzu na majetok alebo o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku účastníka systému vyrovnania, ktorý je prevádzkovaný podľa právneho poriadku iného členského štátu, a ak tento účastník systému vyrovnania má sídlo alebo organizačnú zložku na území Slovenskej republiky, centrálny depozitár je povinný túto skutočnosť bez zbytočného odkladu oznámiť orgánom jednotlivých členských štátov, ktoré na to boli určené v súlade s právom daného štátu.“.
17.
V § 128 ods. 1 písm. a) piatom bode sa vypúšťa bodkočiarka a slová „ak ide o emitenta, ktorý vykonáva verejnú ponuku akcií, aj ich podiel na základnom imaní emitenta".
18.
V § 133 ods. 1 sa za slovom „predstavenstva" vypúšťajú slová „burzy cenných papierov" a na konci sa vkladajú slová „a zamestnancom burzy cenných papierov".
19.
V § 144 ods. 4 písm. a) sa za slovo „emitentovi" vkladá čiarka a slová „vyhlasovateľovi verejnej ponuky cenných papierov a vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt".
20.
V § 163 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Činnosť strediska podľa doterajších predpisov podlieha dohľadu úradu.".
21.
V § 166 ods. 1 sa na konci pripájajú slová „a v súlade s doterajšími predpismi" a nová veta, ktorá znie: „Činnosť obchodníka s cennými papiermi podľa doterajších predpisov podlieha dohľadu úradu.".
22.
V § 167 ods. 1 sa na konci pripájajú slová „a v súlade s doterajšími predpismi" a nová veta, ktorá znie: „Činnosť zahraničného obchodníka s cennými papiermi podľa doterajších predpisov podlieha dohľadu úradu.".

Čl. V

Zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 234/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 48/1996 Z. z. sa dopĺňa takto:
Za § 11 sa vkladá § 11a, ktorý znie:
„§ 11a
(1)
Právnym poriadkom, ktorým sa spravuje zmluva o platobnom systéme, uvedenom v zozname Národnej banky Slovenska podľa osobitného zákona,1) sa spravujú aj všetky práva a povinnosti, ktoré vznikli prevádzkovateľovi alebo účastníkovi takéhoto platobného systému v súvislosti s jeho účasťou v platobnom systéme, vrátane práv iných osôb na zábezpeky, ktoré im poskytol účastník platobného systému v súvislosti so svojou účasťou v platobnom systéme; to platí aj v prípade, ak na majetok prevádzkovateľa alebo účastníka platobného systému bol vyhlásený konkurz alebo ak prevádzkovateľovi alebo účastníkovi platobného systému boli zastavené alebo obmedzené platby v dôsledku iného opatrenia. Voľba iného právneho poriadku je vylúčená.
(2)
Právne vzťahy zo zábezpeky poskytnutej vo forme cenných papierov alebo finančných nástrojov vrátane zábezpeky poskytnutej vo forme práv spojených s cennými papiermi, ktorá je
a)
poskytnutá na zabezpečenie práv
1.
účastníka platobného systému uvedeného v zozname Národnej banky Slovenska podľa osobitného zákona,1) a to v súvislosti s účasťou tohto účastníka v platobnom systéme, alebo
2.
Národnej banky Slovenska, a odo dňa, ktorým nadobudne platnosť zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám a Európskej únii, aj zo zábezpeky, ktorá je poskytnutá na zabezpečenie práv Európskej centrálnej banky, práv centrálnej banky niektorého z členských štátov Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo práv centrálnej banky niektorého z ďalších štátov Európskeho hospodárskeho priestoru, a ktorá je
b)
zaevidovaná v prospech osoby uvedenej v písmene a) alebo v prospech tretej osoby konajúcej na účet osoby uvedenej v písmene a), pričom táto zábezpeka je riadne zaevidovaná
1.
v príslušnom registri2) alebo v inej obdobnej evidencii2) v Slovenskej republike alebo
2.
odo dňa, ktorým nadobudne platnosť zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám a Európskej únii, v príslušnom registri alebo v inej obdobnej evidencii v niektorom z členských štátov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, prípadne v niektorom z ďalších štátov Európskeho hospodárskeho priestoru,
sa spravujú právnym poriadkom toho štátu, v ktorom je táto zábezpeka zaevidovaná. Voľba iného právneho poriadku je vylúčená.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 1 a 2 znejú:“.
„1) § 65 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2) Napríklad § 10 ods. 1 písm. b) a ods. 3, § 45 až 53, § 99 ods. 3 a § 163 ods. 6 a 8 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení zákona č. 291/2002 Z. z., § 31 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení zákona č. 149/2001 Z. z.“.

Čl. VI

Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2002 Z. z. sa mení takto:
V § 7 odsek 14 znie:
„(14)
Odbornou spôsobilosťou sa na účely tohto zákona pri fyzických osobách navrhnutých za členov štatutárneho orgánu banky, za vedúceho pobočky zahraničnej banky alebo za jeho zástupcu, za vedúcich zamestnancov22) priamo podriadených štatutárnemu orgánu banky alebo vedúcemu pobočky, alebo zástupcovi vedúceho pobočky zahraničnej banky (ďalej len „vedúci zamestnanec") a za vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu rozumie ukončené vysokoškolské vzdelanie a najmenej trojročná prax v oblasti bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti a trojročné riadiace skúsenosti v oblasti bankovníctva alebo päťročné riadiace skúsenosti v inej finančnej oblasti. Požiadavku na ukončené vysokoškolské vzdelanie možno nahradiť ukončeným stredoškolským odborným vzdelaním a najmenej desaťročnou praxou v oblasti bankovníctva, z toho najmenej tri roky v riadiacej funkcii vedúceho zamestnanca v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Pri osobách navrhnutých za členov dozornej rady banky sa odbornou spôsobilosťou rozumie primeraná znalosť a skúsenosti v oblasti bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti.“.

Čl. VII

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2003 s výnimkou ustanovení čl. III bodov 1 až 10, 12, 14 a 17 až 22 a čl. VI, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2002, a s výnimkou ustanovení čl. I § 12 ods. 2, § 13 ods. 3, § 15 ods. 2, § 16 ods. 1 prvej vety a ods. 3 druhej vety, § 19, § 20 druhej vety, § 25 ods. 2 a 3, § 36 ods. 6 a § 65 ods. 1 písm. b) a ods. 3 a 6, ustanovení čl. III bodu 13, § 99 ods. 16 druhej vety a bodu 16, § 107a ods. 8 a ustanovení čl. IV bodu 4 § 14 ods. 7, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám a Európskej únii.
Jozef Migaš v. r.



Mikuláš Dzurinda v. r.
Poznámky
1)
§ 4 ods. 2 písm. d), § 4 ods. 8 a § 27 zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov.
4)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.
5)
§ 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
7)
Napríklad zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
8)
§ 2 písm. l) a písm. n) druhý bod a § 11 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 80/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.
9)
§ 31 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení zákona č. 149/2001 Z. z.
11)
Napríklad § 76 ods. 2, § 175r, § 305 písm. a) a § 307 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, § 96 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, § 83a ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, § 78 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 215/2002 Z. z.
11a)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1781/2006 z 15. novembra 2006 o údajoch o príkazcovi, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov (Ú. v. EÚ L 345, 8. 12. 2006).
12b)
§ 783 ods. 1 a § 786 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka.

§ 2 ods. 1, § 3 a § 12 ods. 1 prvá veta zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch).
14)
Napríklad § 91 a 92 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 430/2002 Z. z.
17)
Občiansky súdny poriadok.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
18)
Napríklad § 31 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení zákona č. 149/2001 Z. z.
20)
Napríklad zákon č. 367/2000 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 38 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z., § 8 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 55 ods. 5 a § 104 ods. 1 písm. a) zákona č. 483/2001 Z. z.
21)
Zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
22)
Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení zákona č. 291/2002 Z. z.
23)
Napríklad § 19 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike, § 29 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb., § 8 ods. 4 a § 12 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z., opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 449/2000 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia aktív, bilančných položiek, transakcií a ostatných tokov v národných účtoch Slovenskej republiky a Klasifikácia inštitucionálnych sektorov a subsektorov v Systéme národných účtov Slovenskej republiky, opatrenie Národnej banky Slovenska zo 6. decembra 1999 č. 6/1999, ktorým sa ustanovujú podmienky na usmerňovanie platobnej bilancie Slovenskej republiky (oznámenie č. 358/1999 Z. z.), opatrenie Národnej banky Slovenska zo 7. januára 2000 č. 1/2000, ktorým sa ustanovuje postup devízových miest pri uskutočňovaní platieb zo zahraničia, do zahraničia a voči cudzozemcom (oznámenie č. 9/2000 Z. z.).
24)
Napríklad zákon č. 367/2000 Z. z., § 38 a § 39 ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z., § 8 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 55 ods. 5 a § 104 ods. 1 písm. a) zákona č. 483/2001 Z. z.
27b)
§ 154 až 220a Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
27d)
Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
27f)
§ 13 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
27ga)
§ 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 520/2005 Z. z.
27j)
Zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
27l)
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z.
27m)
§ 11 až 20 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 603/2003 Z. z.
27n)
Zákon č. 367/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
27na)
§ 53 až 62 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
27oa)
Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
27ob)
Napríklad § 34a a 34b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
28)
Napríklad zákon č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 291/2002 Z. z. a zákon č. 80/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.
30)
Zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
31)
Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
32)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, Občiansky súdny poriadok, zákon č. 71/1967 Zb. v znení zákona č. 215/2002 Z. z.
33)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
34)
§ 34a ods. 2 a 3 a § 41 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení zákona č. 149/2001 Z. z.
35)
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).
37)
§ 2 zákona č. 211/2000 Z. z.
38)
Napríklad zákon č. 367/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
39)
Napríklad § 50 až 64 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 430/2002 Z. z.
39a)
§ 53 až 62 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
40)
§ 7 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 100/1993 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 50/1998 Z. z.
41)
§ 31 ods. 3 Obchodného zákonníka.
42)
§ 499 až 510 Občianskeho zákonníka.

Zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.
45)
Zákon č. 244/2002 Z. z.
46a)
Napríklad Občiansky súdny poriadok, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
48a)
§ 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.
48b)
Napríklad zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3a a § 27 až 33 Obchodného zákonníka, § 2 ods. 2 a § 10 a 11 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, § 9 ods. 1 a 2 a § 10 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z., § 9 ods. 1 a 2 a § 11 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/2002 Z. z., § 6, 7, 9 a 9a zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, § 6 ods. 1 a § 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 3 zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
48c)
Napríklad zákon č. 367/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 562/2003 Z. z., zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov.
50)
§ 1 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
52)
Napríklad § 10 ods. 1 písm. b) a ods. 3, § 45 až 53, § 99 ods. 3 a § 163 ods. 6 a 8 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení zákona č. 291/2002 Z. z., § 31 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení zákona č. 149/2001 Z. z.

Príloha k zákonu č. 510/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/5/ES z 27. januára 1997 o kreditných prevodoch do zahraničia (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 043, 14. 02. 1997).
2.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných zúčtovacích systémoch a v systémoch zúčtovania cenných papierov (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 166, 11. 06. 1998).
3.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/46/ES z 18. septembra 2000 o zakladaní, podnikaní a o kontrole podnikania inštitúcií zaoberajúcich sa elektronickými peniazmi (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 275, 27. 10. 2000).
4.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 125, 5. 05. 2001).