PODROBNOSTI O ČLENENÍ TECHNOLÓGIÍ, O PODMIENKACH DISKONTINUÁLNEHO MERANIA A HODNOTENIA POŽIADAVIEK DODRŽANIA URČENÉHO EMISNÉHO LIMITU
A.
Druhy technológií
Na účely voľby výrobno-prevádzkového režimu sa technológie členia na
Emisne jednorežimovou technológiou je technológia, ktorú možno podľa dokumentácie prevádzkovať len v jednom výrobno-prevádzkovom režime, alebo technológia, ktorá má jeden vybraný výrobno-prevádzkový režim, počas ktorého sú emisie všetkých znečisťujúcich látok podľa teórie a praxe najvyššie a počas ktorého možno zistiť, či zdroj alebo jeho časť je technicky spôsobilá dodržiavať určené emisné limity vo všetkých režimoch ustálenej prevádzky, ktoré sú podľa dokumentácie možné, pre ktoré platí povinnosť dodržiavať určený emisný limit alebo možno emisné limity považovať za dodržané podľa prísnejších hodnotiacich kritérií, ako sú určené požiadavky.
Emisne viacrežimovou technológiou je technológia, ktorú možno prevádzkovať vo viacerých výrobno-prevádzkových režimoch a ktorá vzhľadom na svoje vlastnosti neumožňuje vybrať jeden výrobno-prevádzkový režim, v ktorom sú emisie všetkých znečisťujúcich látok podľa teórie a praxe najvyššie.
Výrobno-prevádzkové režimy sa posudzujú podľa druhu a množstva emisií, ktoré môže závisieť najmä od výrobného výkonu alebo tepelného príkonu, druhu výrobku alebo iného obdobného výrobného výstupu, druhu paliva alebo podielu palív, ak ide o viacpalivové spaľovacie zariadenia, od druhu suroviny alebo druhu spaľovaného odpadu.
Na účely voľby počtu jednotlivých meraní, trvania periódy jednotlivého merania a počtu čiastkových meraní sa technológie podľa časového trvania a charakteru zmien emisií členia na
1.
kontinuálne emisne ustálené technológie,
2.
kontinuálne emisne premenlivé technológie,
3.
diskontinuálne technológie.
Kontinuálnou emisne ustálenou technológiou je kontinuálne (priebežne) prevádzkovaná technológia, ktorá je charakteristická tým, že podiel najvyššej a najnižšej hodnoty emisnej veličiny ľubovoľnej znečisťujúcej látky nie je vyšší ako dva.
Kontinuálnou emisne premenlivou technológiou je kontinuálne (priebežne) prevádzkovaná technológia, ktorá je charakteristická tým, že podiel najvyššej a najnižšej hodnoty emisnej veličiny ľubovoľnej znečisťujúcej látky je vyšší ako dva. Kontinuálnou emisne premenlivou technológiou je aj priebežne prevádzkovaná technológia s prerušovaným dávkovaním surovín, najmä vsádzková technológia alebo technológia s prerušovaným spaľovaním palív, ak prerušenie je len krátkodobé a netrvá dlhšie ako 3 minúty, ak sa jednotlivá hodnota vyhodnocuje za 30-minútovú periódu, alebo 6 minút, ak sa jednotlivá hodnota vyhodnocuje za 60-minútovú periódu.
Diskontinuálnou technológiou je várková, šaržová, vsádzková, iná prerušovane prevádzkovaná technológia alebo technológia s prerušovaným vznikom emisií znečisťujúcej látky, najmä dvojpolohová regulácia prerušovaným spaľovaním paliva, ak trvá dlhšie ako 3 minúty, alebo 6 minút v závislosti od trvania periódy vyhodnocovania jednotlivej hodnoty.
B.
Podrobnosti o voľbe výrobno-prevádzkového režimu a podmienkach merania a hodnotenia požiadaviek dodržania určeného emisného limitu
1.
Ak ide o emisne jednorežimové technológie, diskontinuálne merania sa vykonávajú v takom vybranom výrobno-prevádzkovom režime, počas ktorého sú emisie všetkých znečisťujúcich látok podľa teórie a praxe najvyššie alebo emisné limity možno považovať za dodržané podľa prísnejších hodnotiacich kritérií, ako sú určené požiadavky.
2.
Ak ide o emisne viacrežimové technológie, jednorazové meranie, prvé periodické meranie a ďalšie periodické merania s intervalom jeden rok a dlhším sa vykonávajú v dvoch alebo vo viacerých vybraných režimoch ustálenej prevádzky, počas ktorých sú emisie jednotlivých znečisťujúcich látok podľa teórie a praxe najvyššie alebo emisné limity možno považovať za dodržané podľa prísnejších hodnotiacich kritérií, ako sú určené požiadavky.
3.
Ak spôsob prevádzkovania emisne viacrežimovej technológie alebo vonkajšie podmienky neumožňujú vykonať periodické meranie vo vybraných výrobno-prevádzkových režimoch bezprostredne po sebe, môžu sa vykonať samostatné merania v členení podľa režimov alebo znečisťujúcich látok.
4.
Ak ide o viacrežimové technológie, ďalšie periodické merania s intervalom kratším ako jeden rok sa vykonávajú vo výrobno-prevádzkovom režime, počas ktorého sú emisie väčšieho počtu znečisťujúcich látok najvyššie a parametre palív a surovín a technicko-prevádzkové parametre výrobno-technologických a odlučovacích zariadení sú v súlade s platnou dokumentáciou, s určenými podmienkami oprávneného merania a súčasne zodpovedajú bežným hodnotám. Ak emisie závisia najmä od výkonu alebo tepelného príkonu, periodické meranie sa vykonáva pri menovitej kapacite alebo pri najvyššej kapacite, ak sa pri menovitej kapacite technológia bežne neprevádzkuje; vykonanie merania pre všetky znečisťujúce látky a platnosť určených emisných limitov tým nie sú dotknuté.
5.
Periodické meranie sa vykonáva v pravidelnom intervale, ktorý sa posudzuje podľa kalendárnych mesiacov, ak ide o intervaly jeden rok a kratšie, a podľa kalendárneho roka, ak ide o dlhšie intervaly. Ak to vzhľadom na vonkajšie podmienky nie je možné, periodické meranie sa plánuje a vykonáva tak, aby časový odstup medzi dvoma po sebe nasledujúcimi periodickými meraniami nebol podľa možnosti kratší ako polovica určeného intervalu.
6.
Ak ide o energetické zariadenie, ktoré spaľuje len jeden druh paliva, a o zistenie údajov o dodržaní emisných limitov pre tuhé znečisťujúce látky, oxid siričitý a oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý, za reprezentatívny výrobno-prevádzkový režim sa považuje prevádzka pri menovitom tepelnom príkone. Ak ide o oxid uhoľnatý, za reprezentatívny výrobno-prevádzkový režim sa považuje prevádzka pri najnižšom povolenom tepelnom príkone.
7.
Ak sa energetické zariadenie skladá z viacerých kotlov alebo častí, pre ktoré je určený spoločný emisný limit a ktoré možno podľa dokumentácie prevádzkovať samostatne, za reprezentatívne merania sa považujú samostatné merania v oboch režimoch podľa bodu 6 na každom kotle alebo skupine kotlov; požiadavky dodržania emisného limitu určeného pre celé zariadenie sa vyhodnotia pre každý kotol samostatne alebo pre skupinu kotlov.
8.
Ak ide o viacpalivový kotol, v ktorom možno spaľovať palivá samostatne, za reprezentatívne merania sa považujú merania v oboch režimoch podľa bodu 6 pre každé jednotlivé palivo; požiadavky dodržania určených emisných limitov sa vyhodnotia samostatne pre každé palivo.
9.
Ak ide o energetické zariadenie, ktoré sa skladá z viacerých kotlov alebo častí, pre ktoré je určený spoločný emisný limit a ktoré možno podľa dokumentácie prevádzkovať len spoločne, emisné limity sa považujú za splnené podľa prísnejších kritérií, ako sú určené požiadavky, ak sa na každom jednotlivom kotle alebo časti vykoná samostatné meranie v oboch režimoch podľa bodu 6 a emisné limity určené pre spoločné zariadenie sú dodržané na každom kotle alebo časti.
10.
Ak ide o jeden kotol s dvoma alebo viacerými spalinovodmi, za dodržanie určených emisných limitov podľa prísnejších požiadaviek sa považuje vyhodnotenie dodržania určených emisných limitov v každom spalinovode samostatne.
11.
Ak ide o spaľovanie tuhých palív a biomasy v kotloch s roštovým kúreniskom, meranie hmotnostnej koncentrácie oxidu uhoľnatého sa vykonáva v ustálenom prevádzkovom stave s rovnomernou vrstvou stabilne horiaceho paliva, keď sú podľa možnosti pravidelné a stabilné intervaly dávkovania paliva a odťahu škvary, približne stabilné vrstvy popola a škvary. Intervaly meraní, ktoré sa vykonávajú s použitím neprerušovane merajúcich a ukazujúcich meracích prístrojov (ďalej len „prístrojová metóda“), počas ktorých je hodnota referenčného kyslíka výrazne odlišná od obvyklých hodnôt, sa neberú do úvahy.
12.
Ak sa v odpadovom plyne vyskytuje viacej znečisťujúcich látok, pre ktoré je určený rôzny emisný limit, za prísnejšie hodnotiace kritérium, ako sú určené požiadavky, sa považuje zmeranie spoločnej koncentrácie týchto látok a vyhodnotenie dodržania najnižšieho emisného limitu po prepočítaní koncentrácie na znečisťujúcu látku s najvyšším stechiometickým prepočtovým koeficientom, ktorá sa v plyne vyskytuje v množstve vyššom ako 10 % z určeného koncentračného emisného limitu.
13.
Ak ide o technologický zdroj alebo kombinovaný technologický zdroj a energetické zariadenie, ktoré sa skladajú z viacerých častí, pre ktoré sú určené rôzne emisné limity, a odpadové plyny sa odvádzajú spoločným potrubím, údaje o dodržaní určených emisných limitov možno zistiť meraním v spoločnom potrubí počas súčasnej prevádzky jednotlivých častí; emisné limity zo všetkých častí sa považujú za dodržané, ak sú dodržané
a)
najnižšie hodnoty určených emisných limitov pre znečisťujúce látky, ktoré sa vyskytujú v odpadových plynoch zo všetkých častí,
b)
hodnoty určených emisných limitov pre znečisťujúce látky, ktoré sa vyskytujú v odpadových plynoch len z jednej časti po zohľadnení riedenia odpadovými plynmi z iných častí,
c)
najnižšie hodnoty určených emisných limitov pre znečisťujúce látky, ktoré sa vyskytujú v odpadových plynoch z viacerých častí po zohľadnení riedenia odpadovými plynmi z častí, v ktorých sa nevyskytujú,
d)
emisné limity vypočítané ako vážený priemer určených emisných limitov; ak ide o zariadenia na spaľovanie palív, vážený priemer sa vypočíta podľa tepelných príkonov, ak ide o technologické zariadenia alebo kombináciu technologických častí a častí spaľujúcich palivá, vážený priemer sa vypočíta podľa objemového prietoku odpadových plynov, pričom sa musia zohľadniť stavové a referenčné podmienky, ak sú pre jednotlivé časti rôzne.
14.
Ak ide o technologický zdroj, ktorý sa skladá z viacerých častí, a odpadové plyny sa odvádzajú spoločným potrubím, údaje o dodržaní určených emisných limitov sa považujú za dodržané, ak sa to zistí meraním v spoločnom potrubí počas samostatnej prevádzky jednotlivých častí, ak je súčasne zabezpečené, že počas merania nedochádza k riedeniu odpadových plynov alebo sa technologicky nevyhnutné riedenie odčíta.
15.
Ak sa odpadové plyny z jednej časti zdroja znečisťovania odvádzajú viacej ako troma potrubiami alebo ak sa zdroj znečisťovania skladá z viac ako troch zhodných častí, z ktorých sa odpadové plyny odvádzajú samostatnými potrubiami, možno
a)
periódu trvania jednotlivého merania znížiť z 30 minút na 15 minút a zo 60 minút na 30 minút,
b)
jednotlivú hodnotu za 30 minút vypočítať ako plávajúci priemer z dvoch alebo troch po sebe nasledujúcich čiastkových výsledkov meraní v trvaní približne 15 minút alebo 10 minút a za 60 minút z čiastkových výsledkov meraní v trvaní približne 30 minút alebo 20 minút.
16.
Ak sa odpadové plyny z jednej časti zdroja znečisťovania odvádzajú viacej ako troma potrubiami alebo ak sa zdroj znečisťovania skladá z viac ako troch zhodných častí, z ktorých sa odpadové plyny odvádzajú samostatnými potrubiami, počet jednotlivých meraní možno znížiť na polovicu, najmenej však na dve jednotlivé merania, alebo sa meranie vykoná pre vybraný počet častí. Pri voľbe počtu jednotlivých meraní a počtu meraných častí sa prihliada na to, aby každá časť bola premeraná najmenej v každom druhom periodickom meraní. Dodržiavanie určených emisných limitov zo všetkých častí zdroja znečisťovania tým nie je dotknuté.
17.
Ak hodnota emisného limitu závisí od určeného parametra paliva, suroviny alebo iného technicko-prevádzkového parametra, podľa možností paralelne s hodnotou emisnej veličiny sa meria aj hodnota príslušného parametra.
C.
Podrobnosti o jednotlivej hodnote a perióde merania
1.
Jednotlivá hodnota emisnej veličiny sa v prípade diskontinuálneho merania vyjadruje ako priemerný výsledok merania, ktorý zodpovedá strednej hodnote z intervalu hodnôt, ktoré s 95 % štatistickou pravdepodobnosťou možno odôvodnene priradiť k hodnote meranej veličiny, za jednu časovú periódu merania alebo časovú periódu odberu vzorky; hodnota meranej veličiny sa vyjadruje v rovnakých jednotkách a rovnakých referenčných podmienkach ako príslušný emisný limit (
§ 3 ods. 1).
Neistota výsledku merania sa určuje pre najvyššiu jednotlivú hodnotu a vyjadruje sa spôsobom podľa osobitného predpisu,
1) ak metodika oprávneného merania príslušnej veličiny neurčuje inak. Neistota určená podľa metodiky oprávneného merania príslušnej veličiny sa porovná s hodnotou neistoty metodiky merania, ktorá je uvedená v oprávnení oprávnenej osoby. Ako hodnota neistoty jednotlivej hodnoty sa uvažuje vyššia hodnota, ak ako osobitná podmienka oprávneného merania nie je určené inak (
§ 5 ods. 11).
2.
Ako výsledok jednotlivého merania hmotnostnej koncentrácie, hmotnostného toku a tmavosti dymu sa vyhodnocuje hodnota meranej veličiny bežne za 30 minút. Ak perióda merania nemôže trvať 30 minút, za hodnotu zodpovedajúcu 30-minútovej perióde sa považuje hodnota zmeraná v časovom intervale od 20 minút do 40 minút. Najdlhšia perióda jednotlivého merania hmotnostnej koncentrácie, hmotnostného toku a tmavosti dymu by nemala trvať viac ako 8 hodín. Uvedené sa neuplatňuje pre vybrané technológie a zariadenia, pre ktoré ustanovuje inak osobitný predpis,
2) pre špecifické veličiny a technológie, ktoré sú uvedené v bodoch 4 a 7, alebo ak ide o osobitné podmienky oprávneného merania (
§ 5 ods. 11).
3.
Jednotlivá hodnota sa v prípade 30-minútovej periódy vyhodnocuje, ak to vlastnosti meranej technológie a stav techniky oprávneného merania umožňujú, ako
a)
stredná hodnota, ak ide o prístrojovú metódu a digitálny alebo analógový spôsob spracovania výstupu,
b)
aritmetický priemer z najmenej 20 odčítaní alebo 20 čiastkových výsledkov, ak sú merané počas jednej minúty, alebo za taký počet odčítaní, ktorý zodpovedá najmenej 20-minútovej perióde merania, ak prístrojová metóda nemá automatizované priemerovanie alebo ide o iné neprerušovane merajúce prístroje a metódy,
c)
výsledok jedného stanovenia alebo analytického rozboru jednej vzorky za najmenej 20-minútovú periódu odberu vzorky, ak ide o manuálnu metódu.
4.
Ak ide o energetické zariadenia s menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším, rozpúšťadlové zdroje alebo ak to pre iné zdroje určuje osobitný predpis,
2) jednotlivá hodnota sa vyhodnocuje za 60 minút. Ak perióda merania nemôže trvať 60 minút, za hodnotu zodpovedajúcu 60-minútovej perióde sa považuje hodnota zmeraná v časovom intervale od 50 minút do 70 minút.
5.
Ak ide o diskontinuálnu technológiu, z ktorej sa emisie vypúšťajú počas dlhšej periódy, ako je určená perióda merania, meranie sa vykoná tak, aby určená perióda merania alebo odberu vzorky pokryla časové obdobie najvyšších emisií. Ak je to možné, počas manuálneho odberu vzorky sa má čas vypúšťania najvyšších emisií kontrolovať paralelným meraním vhodnej veličiny prístrojovou metódou, najmä meraním koncentrácie vybranej znečisťujúcej látky, kyslíka, rýchlosti prúdenia alebo inej vhodnej stavovej veličiny. Ak to nie je možné, priebeh emisií sa zistí experimentálne alebo teoretické predpoklady sa preveria jednorazovým meraním alebo v rámci prvého periodického merania.
6.
Ak ide o iné ako rozpúšťadlové zdroje a ak perióda trvania jednotlivého merania hmotnostnej koncentrácie, hmotnostného toku a tmavosti dymu nemôže v opodstatnených prípadoch trvať 20 minút alebo 50 minút, ako jednotlivá hodnota sa vyhodnotí výsledok vypočítaný ako
a)
aritmetický priemer série takého počtu krátkodobých meraní alebo čiastkových odberov vzoriek vyhodnotených ako spoločne analyzovaná vzorka alebo vypočítaný ako podiel celkového množstva znečisťujúcej látky a celkového objemu odobraného plynu, ktoré pri kontinuálnej technológii reprezentujú prevádzku za 30 minút alebo za 60 minút; za reprezentatívne sa považujú najmenej tri 5-minútové merania alebo odbery, ktoré sa vykonajú na začiatku, v strede a na konci periódy, ak ide o 30-minútovú periódu, a najmenej tri 10-minútové merania, ak ide o 60-minútovú periódu,
b)
plávajúci priemer z takého po sebe nasledujúceho počtu krátkodobých meraní alebo odberov vzoriek, aby sa, ak ide o diskontinuálnu technológiu, z ktorej sa emisie vypúšťajú v perióde od 3 minút do 20 minút, ak je určená 30-minútová perióda, alebo od 6 minút do 50 minút, ak je určená 60-minútová perióda, zistila priemerná hodnota emisnej veličiny za približne 30 minút alebo za 60 minút.
7.
Ak ide o rozpúšťadlový zdroj a diskontinuálnu technológiu, z ktorej sa emisie vypúšťajú v perióde do 60 minút, ako jednotlivá hodnota sa vyhodnotí priemerný výsledok za 60 minút; ak je perióda vypúšťania emisií dlhšia ako 60 minút, na vyhodnotenie priemerného výsledku sa vzťahuje bod 5.
8.
Ak ide o energetické zariadenia s menovitým tepelným príkonom do 50 MW s kontinuálnym a ustáleným vznikom emisií, ako jednotlivú hodnotu hmotnostnej koncentrácie, hmotnostného toku a tmavosti dymu za 30 minút prevádzky možno vyhodnotiť hodnotu vypočítanú ako plávajúci priemer z dvoch alebo troch po sebe nasledujúcich čiastkových výsledkov meraní v trvaní približne 15 minút alebo 10 minút.
9.
Ako výsledok jednotlivého merania emisného stupňa alebo stupňa odsírenia sa vyhodnocuje hodnota vypočítaná z hmotnostného toku emisií znečisťujúcej látky bežne za 6 hodín až 24 hodín, ak ide o prístrojovú metódu, alebo ako výsledok analytického stanovenia časovo zodpovedajúcej série jednotlivých odberov vzoriek, ak ide o manuálnu metódu. Za zhodný časový interval sa zisťuje hmotnosť znečisťujúcej látky, ktorá do technologického procesu vstupuje alebo v technológii vzniká.
10.
Emisný stupeň alebo stupeň odsírenia možno vypočítať z paralelných meraní hmotnostnej koncentrácie znečisťujúcej látky v plyne na vstupe a na výstupe z odlučovacieho zariadenia, ak
a)
hmotnostný tok znečisťujúcej látky pred odlučovačom zodpovedá množstvu látky, ktoré do procesu vstupuje, alebo rozdiel medzi vstupom do procesu a vstupom do odlučovača nie je vyšší ako 10 %; uvedené sa považuje za splnené, ak ide o odsírenie plynných a kvapalných palív, a nepovažuje sa za splnené, ak ide o tuhé palivá, a to z dôvodu možného nedopalu spáliteľnej síry a záchytu síry v popolčeku,
b)
sa hmotnostné koncentrácie znečisťujúcej látky pred a za odlučovačom prepočítajú na rovnaké stavové a referenčné podmienky,
c)
sa zohľadní časové oneskorenie prúdenia plynu medzi meracími miestami, ak je to nevyhnutné.
11.
Ak zistenie reprezentatívneho emisného stupňa alebo stupňa odsírenia spôsobom podľa bodu 10 nie je možné, za zhodný časový interval ako meranie emisií sa zisťuje hmotnosť znečisťujúcej látky, ktorá do technologického procesu vstupuje alebo v technológii vzniká. Spôsob zistenia vstupu sa volí individuálne v závislosti od vlastností technológie, stavu techniky oprávneného merania, dokumentácie, systému prevádzkovej kontroly a evidencie a nainštalovaných prevádzkových meracích prostriedkov; je to najmä technický výpočet z výsledkov meraní hmotnosti vstupov a analýz palív a surovín. V ďalšom periodickom meraní možno, najmä ak ide o nedopal alebo záchyt síry v popolčeku, prihliadať na zistenia z predchádzajúcich meraní, ak nedošlo k zmene technológie, palív alebo surovín.
12.
Ako výsledok jednotlivého merania emisného faktora sa vyhodnocuje hodnota vypočítaná ako podiel množstva emisie znečisťujúcej látky zo všetkých potrubí zdroja alebo jeho časti, pre ktorú je emisný faktor určený, a množstva vzťahovej veličiny za jeden časový interval určený osobitným predpisom,
2) za ktorý sa dodržanie určeného emisného limitu posudzuje. Množstvo emisie znečisťujúcej látky sa zistí sériou meraní hmotnostných tokov. Množstvo vzťahovej veličiny sa meria alebo zisťuje kvalifikovaným spôsobom podľa bodu 11.
13.
Ak je emisný limit vyjadrený pre skupinu znečisťujúcich látok a analytickou alebo prístrojovou metódou sa technicko-ekonomicky výhodnejšie zistí množstvo znečisťujúcej látky s najvyšším podielom, možno
a)
dopočítavať množstvo ďalších znečisťujúcich látok, ak je zdokumentované, najmä experimentálnymi skúškami, technickými špecifikáciami alebo spôsobom podľa osobitného predpisu,
1) že ich podiel nie je vyšší ako 10 % z celkového množstva znečisťujúcich látok, ktoré patria do príslušnej skupiny,
b)
nemeraný podiel ďalších znečisťujúcich látok zahrnúť do neistoty výsledku jednotlivého merania, ak je spôsobom podľa písmena a) zdokumentované, že ich podiel nie je vyšší ako 5 %.
D.
Bežný počet jednotlivých meraní alebo sérií čiastkových meraní, bežné trvanie periódy jednotlivého merania a súvisiace podmienky diskontinuálneho oprávneného merania
Technológia | Kontinuálna ustálená, diskontinuálna | Kontinuálna premenlivá |
Veličina | Hmotnostná koncentrácia, hmotnostný tok, tmavosť dymu |
Perióda merania | 30 až 90 | 60 až 179 | 180 a viac | 30 až 59 | 60 až 179 | 180 a viac |
Metóda | P | M | M | M | P | M | M | M |
Počet | Počet jednotlivých meraní |
Prvé meranie | 7 | 3 | 2 | 2 | 15 | 6 | 3 | 2 |
Periodické meranie | 4 | 2 | 1 | 1 | 7 | 3 | 2 | 1 |
Veličina | Emisný stupeň, stupeň odsírenia, emisný faktor - denný priemer, individuálny emisný faktor |
Perióda merania | 6 hodín až 8 hodín | 12 hodín až 24 hodín |
Prvé meranie | 2 |
Periodické meranie | 1 |
Veličina | Emisný faktor - mesačný priemer |
Perióda merania | 6 hodín až 8 hodín | 12 hodín až 24 hodín |
Prvé meranie | priemerná hodnota série 4 meraní za mesiac - 1 meranie za týždeň |
Periodické meranie | priemerná hodnota série 2 meraní za mesiac - 1 meranie za 2 týždne |
Veličina | Emisný faktor - ročný priemer |
Perióda merania | 6 hodín až 8 hodín | 12 hodín až 24 hodín |
Prvé meranie | priemerná hodnota série 12 meraní za rok - 1 meranie za mesiac |
Periodické meranie | priemerná hodnota série 6 meraní za rok - 1 meranie za dva mesiace |
Poznámky:
1.
Perióda merania alebo perióda odberu vzorky je vyjadrená v minútach, ak nie je v tabuľke uvedené inak.
2.
P – priebežná prístrojová metóda diskontinuálneho merania s použitím priebežne merajúcich a ukazujúcich meracích prístrojov, ktorá poskytuje výsledky merania na meracom mieste, najmä meranie s použitím mobilných alebo prenosných emisných meracích systémov,
M – manuálna metóda, ktorá neposkytuje výsledok merania na meracom mieste, je založená na odbere vzorky a následnom laboratórnom analytickom stanovení alebo inom obdobnom meraní.
3.
Počet pre prvé meranie sa vzťahuje na prvé periodické meranie a na jednorazové meranie.
4.
Bežný počet meraní hmotnostnej koncentrácie polychlórovaných dibenzodioxínov a polychlórovaných dibenzofuránov pri spaľovaní odpadov je jedno jednotlivé meranie.
Súvisiace podmienky diskontinuálneho oprávneného merania
1.
Pre tmavosť dymu sa počet jednotlivých meraní vzťahuje na periódu merania 30 minút až 59 minút; ak ide o metódu optického porovnávania, počet jednotlivých meraní sa vzťahuje na počet sérií vizuálnych porovnaní.
2.
Perióda merania, ak ide o emisný stupeň, stupeň odsírenia, emisný faktor a individuálny emisný faktor, sa vzťahuje na prístrojovú metódu. Ak ide o manuálnu metódu, jednotlivý výsledok sa vyhodnotí zo série čiastkových meraní; počet čiastkových meraní sa volí podľa určenej periódy jednotlivého merania primerane.
3.
Pri meraní reprezentatívneho individuálneho emisného faktora zo zariadenia na spaľovanie palív je možné regulačné rozmedzie zariadenia na výrobu pary od 0,6-násobku menovitého tepelného príkonu a na ohrev teplej úžitkovej vody od 0,5-násobku menovitého tepelného príkonu.
4.
Pri meraní emisného faktora v mesačnom alebo v ročnom priemere sa perióda merania vzťahuje na jedno čiastkové meranie. Čiastkové merania sa vykonávajú v uvedených pravidelných intervaloch, ak z hľadiska prevádzky nie je potrebné inak.
5.
Ak ide o meranie stupňa odsírenia a o spaľovanie tuhých palív, určená perióda merania a počet jednotlivých meraní sa vzťahujú aj na zistenie rozdielu množstva znečisťujúcej látky medzi vstupom do procesu a vstupom do odlučovača, najmä ak ide o nedopal alebo záchyt síry v popolčeku.
E.
Bežný počet jednotlivých meraní hmotnostnej koncentrácie, hmotnostného toku a tmavosti dymu na preukázanie dodržania určených emisných limitov, ak ide o zariadenia na spaľovanie palív
Palivo | Príkon [MW] | Metóda |
kontinuálna | manuálna |
| P | D | P | D |
Zemný plyn naftový, skvapalnené uhľovodíkové plyny, kvapalné palivo s obsahom síry 0,2 % a nižším | 0,3 až 14,9 | 3 | 2 | 2 | 2 |
15 až 49,9 | 5 | 3 | 3 | 2 |
50 až 99,9 | 2 | 2 | 2 | 2 |
Tuhé palivo, biomasa, nízkovýhrevné plyny (priemyselné, bioplyny), kvapalné palivo s obsahom síry vyšším ako 0,2 % | 0,3 až 4,9 | 5 | 3 | 3 | 2 |
5 až 49,9 | 7 | 4 | 4 | 2 |
50 až 99,9 | 3 | 2 | 2 | 2 |
1.
P – prvé periodické meranie a jednorazové meranie.
2.
D – ďalšie periodické meranie.
Súvisiace podmienky diskontinuálneho oprávneného merania
1.
Ak ide o energetické zariadenia s menovitým tepelným príkonom do 50 MW, počty jednotlivých meraní sa vzťahujú na každý výrobno-prevádzkový režim podľa časti B bodu 6 a jednotlivé hodnoty, ktoré sú vyhodnotené za 30 minút a vypočítané ako plávajúci priemer z 15-minútových čiastkových meraní podľa časti C bodu 8.
2.
Ak ide o energetické zariadenia s menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším, počty jednotlivých meraní sa vzťahujú na 60-minútovú periódu jednotlivého merania. Počet v stĺpci P sa vzťahuje na každý výrobno-prevádzkový režim podľa časti B bodu 6. Počet v stĺpci D sa vzťahuje na výrobno-prevádzkový režim, ktorý zodpovedá najmenej 90 % menovitého tepelného príkonu podľa časti B bodu 4, ak ide o šesťmesačný interval periodického merania všetkých znečisťujúcich látok, a na najnižší povolený menovitý príkon, ak ide o trojročný interval merania oxidu uhoľnatého.
3.
Pre tmavosť dymu sa počet jednotlivých meraní vzťahuje na periódu merania 30 minút až 59 minút; ak ide o manuálnu metódu optického porovnávania, je počet jednotlivých meraní vyjadrený ako počet sérií vizuálnych porovnaní.
4.
Počty jednotlivých meraní pre zariadenia s menovitým tepelným príkonom 50 MW až 99,9 MW sa vzťahujú aj na zariadenia s menovitým tepelným príkonom 100 MW a vyšším, ak ide o periodické meranie podľa
§ 7 ods. 3 písm. a), a v prechodnom období do času nainštalovania automatizovaného meracieho systému.