I.
Východiskovým bodom hranice národného parku je kóta 930 v Skorušinských vrchoch na štátnej hranici s Poľskou republikou. Z tohto bodu hranica pokračuje štátnou hranicou smerom na východ až do pohoria Spišská Magura po katastrálnu hranicu Javorina – Osturňa, ktorou ďalej pokračuje smerom na juh a juhovýchod obchádzajúc z východnej strany kótu 1000 (Brija) a prechádzajúc cez kóty 1012, 1042 (Črchľa), 1160, 1194, 1221, 1211, 1193 a 1214 (Príslop). Za kótou 1148 na križovatke lesných ciest sa odkláňa na západ pravým okrajom spevnenej lesnej cesty a z nej prechádza na pravý okraj štátnej cesty Podspády – Ždiar. Pokračuje východným smerom, v obci Ždiar sa odkláňa z cesty na Ždiarsky potok a z neho na ľavý breh toku Biela. Po asi 300 m prechádza na pravý okraj spevnenej účelovej komunikácie, ktorým pokračuje východným smerom až po križovatku so štátnou cestou Ždiar – Tatranská Kotlina, kde prechádza na jej pravý okraj, ktorým pokračuje cez Tatranskú Kotlinu. Po asi 400 m sa odkláňa smerom na juh po hranici správneho územia mesta Vysoké Tatry. Touto pokračuje až po účelovú komunikáciu Mlynčeky – Kežmarské Žľaby. Po asi 100 m západným smerom sa napája na nespevnenú komunikáciu, ktorá križuje Kežmarskú Bielu vodu a opäť sa napája na hranicu správneho územia mesta Vysoké Tatry až po Eurocamp FICC, ktorý obchádza severovýchodnou hranicou zastavaného územia. V mieste križovania cesty z Eurocampu do Tatranskej Lomnice so Skalnatým potokom sa odkláňa smerom na juh sledujúc ľavý breh Skalnatého potoka až po most v lokalite Na pastve. Tu hranica prechádza na účelovú komunikáciu a pokračuje juhozápadným smerom pretínajúc železničnú trať, napája sa na pravý breh Chotárneho potoka, ktorý je zároveň hranicou správneho územia mesta Vysoké Tatry. Touto pokračuje severozápadným a juhozápadným smerom až po štátnu cestu Stará Lesná – Tatranská Lomnica. Zo severovýchodnej a severozápadnej strany obchádza Autokemping v Starej Lesnej hranicou zastavaného územia, mení smer na juhovýchod a po ľavom brehu Studeného potoka pokračuje po hranicu správneho územia mesta Vysoké Tatry, ktorou pokračuje až po štátnu cestu Starý Smokovec – Poprad. Hranica pretína cestu a po asi 600 m sa odkláňa z hranice správneho územia na juhovýchod a pokračuje okrajom lesných porastov, mení smer na juhozápad, prechádza cez kótu 764,7 (Na Burich) po Slavkovský potok. Ním pokračuje a po asi 100 m prechádza na vodný kanál, ktorým vedie západným smerom a opäť sa napája na okraj lesa a hranicu správneho územia mesta Vysoké Tatry, ktorou pokračuje ďalej obchádzajúc obec Štôla. Na severozápadnom okraji obce Štôla sa odkláňa na juhozápad a ďalej pokračuje po pravej strane Štôlskeho potoka, pri cintoríne mení smer na účelovú komunikáciu a zo západného okraja cintorína sa odkláňa na juhozápad, križuje rieku Poprad a napája na hranicu správneho územia mesta Vysoké Tatry. Ňou pokračuje až po lokalitu Nad Hrádkami, kde sa napája severozápadne od kóty 1002 na hranicu okresov Poprad a Liptovský Mikuláš, ktorou pokračuje po sútok rieky Belá a Kamenistého potoka. Ďalej pokračuje ľavým brehom Kamenistého potoka, napája sa na pravý okraj štátnej cesty Podbanské – Liptovský Hrádok, ktorou pokračuje až po most cez potok Bystrá. Potokom ide proti prúdu k jeho pravostrannému prítoku. Na juhovýchodnom okraji Suchého Hrádku sa napája na okraj lesných porastov, ktorým pokračuje až po kótu 887 na lokalite horáreň Pred Račkovou. Odtiaľ pokračuje okrajom spevnenej cesty, pretína potok Račková a pokračuje západným smerom po spevnenej ceste, ďalej po lesnej ceste okrajom porastov a pokračuje lesnou cestou cez kótu 966, severne od lokality Studená pretína potok Trnovec, pokračuje cez kóty 891, 1022 a 966 až po ústie Žiarskej doliny, kde pokračuje cestou až po most, pretínajúc potok Smrečianka, odkiaľ sa odkláňa severozápadným smerom okrajom lesných porastov, pretína potok Vrbička a pokračuje nezmeneným smerom okrajom lesných porastov. Pri kóte 910 pretína Krivý potok a prechádza cez kótu 886. Tu sa napája na lesnú cestu a okraj ochranných lesov, ktorým pokračuje západným smerom pretínajúc potok Rakytie a Jalovský potok. Prechádza kótami 784 a 892, južne od lomu Bobrovecká vápenica a severovýchodne od lokality Hrádok sa napája na lesnú cestu, ktorou pokračuje až po katastrálnu hranicu medzi k. ú. Babky a Liptovský Trnovec. Tu sa stáča na sever a pokračuje katastrálnou hranicou, ktorá vedie bezmenným potokom, prechádza na okraj lesných porastov, ktorým sa stáča na severozápad. Prechádza Suchý potok v lokalite Podmeštrová, mení smer na severovýchod hrebeňom Meštrovej cez kótu 868 až po bezmenný pravostranný prítok Suchého potoka. Tu sa odkláňa na západ cez kótu 790 a vracia sa späť na východ a sever východne od kót 911, 955 a 1056, cez kóty 1333, 1281, 1296, 1280, 1222, 1231, 1185, 1277, napája sa na hranicu okresov Liptovský Mikuláš a Tvrdošín, ktorou vedie po štátnu cestu Liptovské Matiašovce – Zuberec pri horárni Biela Skala. Hranica pokračuje pravým okrajom tejto cesty, z východnej strany obchádza dobývací priestor lomu Podspády a napája sa na okraj lesa, ktorým vedie cez kótu 808, pretína Suchý potok, pokračuje cez kóty 981 a 934, kde sa napája na lesnú cestu. Ňou pokračuje smerom na sever, pretína potok Pribišské a za kótou 862 sa na moste napája na uvedený potok, ktorým vedie cez kótu 846 na okraj lesa. Odtiaľ pokračuje severovýchodne na sútok Števkovského potoka s bezmenným ľavostranným prítokom. Tu sa odkláňa na severozápad okrajom lesa, pretína štátnu cestu Zuberec – Zverovka a Studený potok. Pokračuje okrajom lesa východným smerom cez kóty 851 a 893 až po horáreň Brestová. Hranica mení smer na sever stále sledujúc okraj lesa, pretínajúc kótu 914 a potok Blatná. V kóte 800 sa napája na pravý okraj štátnej cesty Habovka – Oravice, ktorým pokračuje až po Oravice. Na južnom okraji obce prechádza na spevnenú lesnú cestu a pokračuje východným smerom až po štátnu hranicu s Poľskou republikou do východiskového bodu na kóte 930.
