334/2018 Z. z. v znení účinnom od 1. 1. 2019

334

VYHLÁŠKA

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

z 16. novembra 2018,

ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb v znení neskorších predpisov

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky podľa § 4 písm. k) a § 14 ods. 1 písm. a) zákona

č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov ustanovuje:

Čl. I

Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb v znení vyhlášky č. 307/2007 Z. z. a vyhlášky č. 225/2012 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 5 ods. 1 písm. b) prvom bode sa na konci pripája slovo „alebo“.

V § 5 ods. 2 písm. b) sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí pre stavby skladov v jednopodlažnej stavbe.“.

V § 6 ods. 6 písmeno e) znie:

„e)

sklad horľavých plynov alebo sklad horenie podporujúcich plynov.^5a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 5a znie:

^„5a) § 12 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 124/2000 Z. z., ktorou sa ustanovujú zásady požiarnej bezpečnosti pri činnostiach s horľavými plynmi a horenie podporujúcimi plynmi.“.

V § 6 sa vypúšťa odsek 8.

Doterajšie odseky 9 a 10 sa označujú ako odseky 8 a 9.

V § 7 odsek 5 znie:

„(5)

Požiarna výška je výška nadzemnej časti stavby alebo podzemnej časti stavby meraná

vo výrobnej stavbe od podlahy prvého nadzemného požiarneho podlažia po podlahu posledného požiarneho podlažia,

v nevýrobnej stavbe od podlahy prvého nadzemného požiarneho podlažia po podlahu posledného požiarneho podlažia alebo po podlahu posledného podlažia, ak sa na ňom nachádza viac ako 10 osôb.“.

§ 7 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:

„(6)

Určenie požiarnej výšky je uvedené v prílohe č. 2.“.

V § 8 ods. 1 písm. a) a § 11 sa vypúšťa slovo „počiatočnej“.

V § 9 ods. 1 sa slová „podľa osobitného predpisu.⁷)“ nahrádzajú slovami „na základe skúšky typu⁷) alebo podľa osobitného predpisu.^7a)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 7 a 7a znejú:

^„7) § 8 zákona č. 133/2013 Z. z. o stavebných výrobkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

^7a) Zákon č. 133/2013 Z. z. v znení zákona č. 91/2016 Z. z.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 10 sa vypúšťa.

10.

§ 12 vrátane nadpisu znie:

„§ 12

Konštrukčné prvky

(1)

Konštrukčné prvky sú stavebné konštrukcie s požadovanými vlastnosťami v podmienkach požiaru. Vytvorené sú zo stavebných materiálov alebo z komponentov. Konštrukčné prvky podľa triedy reakcie na oheň stavebných materiálov alebo komponentov, z ktorých sú zhotovené a ktoré zabezpečujú ich požiarnu odolnosť alebo nosnosť a stabilitu, sa podľa ich vplyvu na intenzitu požiaru triedia na

konštrukčné prvky druhu D1,

konštrukčné prvky druhu D2,

konštrukčné prvky druhu D3.

(2)

Konštrukčné prvky druhu D1 počas požadovanej požiarnej odolnosti nezvyšujú intenzitu požiaru, pretože stavebné materiály alebo komponenty

z ktorých sú zhotovené, majú triedu reakcie na oheň A1 alebo A2, alebo

s triedou reakcie na oheň inou ako A1 alebo A2, ktoré nezabezpečujú nosnosť a stabilitu konštrukčného prvku, sú uzavreté stavebnými materiálmi alebo komponentmi s triedou reakcie na oheň A1 alebo A2 tak, že v požadovanom čase požiarnej odolnosti sa nezapália a neuvoľňuje sa z nich teplo.

(3)

Konštrukčné prvky druhu D2 počas požadovanej požiarnej odolnosti nezvyšujú intenzitu požiaru, pretože stavebné materiály alebo komponenty s triedou reakcie na oheň inou ako A1 alebo A2 sú uzavreté stavebnými materiálmi alebo komponentmi s triedou reakcie na oheň A1 alebo A2 tak, že v požadovanom čase požiarnej odolnosti sa nezapália a neuvoľňuje sa z nich teplo.

(4)

Horľavé materiály a komponenty uzavreté vo vnútri konštrukčných prvkov druhu D1 a D2 nesmú počas požadovanej doby požiarnej odolnosti dosiahnuť teplotu vzplanutia; ak táto nie je jednoznačne určená, teplota vzplanutia je 180 °C. Čas potrebný na dosiahnutie teploty vzplanutia je možné preukázať experimentálne alebo výpočtom.

(5)

Konštrukčné prvky druhu D3 sa počas požadovanej požiarnej odolnosti môžu zapáliť a zvyšovať intenzitu požiaru a nemožno ich posudzovať ako konštrukčné prvky druhu D1 alebo druhu D2.

(6)

Konštrukčný prvok druhu D2 možno nahradiť konštrukčným prvkom druhu D1. Konštrukčný prvok druhu D3 možno nahradiť konštrukčnými prvkami druhu D2 alebo druhu D1.

(7)

Stavebné výrobky a ich komponenty, ktoré sa pridávajú na konštrukčné prvky, tvoria ich povrchovú úpravu. Povrchová úprava sa nezohľadňuje pri zatrieďovaní konštrukčného prvku.

(8)

Na reagujúce nátery zvyšujúce požiarnu odolnosť konštrukčných prvkov zhotovených len zo stavebných materiálov alebo z komponentov triedy reakcie na oheň A1 alebo A2, ktoré majú hrúbku najviac 5 mm a triedu reakcie na oheň najviac C-s2, d0 a ochranné medzivrstvy požiarnych skiel, sa pri zatrieďovaní konštrukčného prvku neprihliada.“.

11.

§ 13 vrátane nadpisu znie:

„§ 13

Konštrukčné celky

(1)

Konštrukčný celok stavby vyjadruje skladbu konštrukčných prvkov v stavbe.

(2)

Z hľadiska horľavosti sa konštrukčné celky stavieb alebo ich časti členia na

nehorľavé,

zmiešané alebo

horľavé.

(3)

Nehorľavý konštrukčný celok má stavba, ak nosné konštrukcie zabezpečujúce stabilitu stavby a požiarne deliace konštrukcie stavby pozostávajú len z konštrukčných prvkov druhu D1.

(4)

Zmiešaný konštrukčný celok má stavba, ak

zvislé nosné konštrukcie zabezpečujúce stabilitu stavby a zvislé požiarne deliace konštrukcie stavby sú len druhu D1; ostatné nosné konštrukcie stavby a požiarne deliace konštrukcie stavby môžu byť druhu D2, alebo

nosné konštrukcie zabezpečujúce stabilitu stavby a požiarne deliace konštrukcie stavby sú len druhu D2, pričom súčasne platí, že

nosné komponenty týchto konštrukčných prvkov majú triedu reakcie na oheň najmenej D-s2, d0,

všetky dutiny v týchto konštrukčných prvkoch sú celkom vyplnené komponentmi triedy reakcie na oheň A1 alebo A2 s teplotou tavenia najmenej 1 000 °C,

upevnenie komponentov v dutinách týchto konštrukčných prvkov vylúči ich pohyb a vypadnutie; to platí aj vtedy, ak vonkajší komponent konštrukčného prvku prestane plniť ochrannú funkciu.

(5)

Horľavý konštrukčný celok má stavba vtedy, ak nosné konštrukcie zabezpečujúce stabilitu stavby a požiarne deliace konštrukcie stavby sú

len druhu D2 a tieto nespĺňajú podmienky uvedené v odseku 4 písm. b), alebo

druhu D1, druhu D2 alebo druhu D3; tento konštrukčný celok však nespĺňa požiadavky na nehorľavý konštrukčný celok stavby alebo zmiešaný konštrukčný celok stavby.

(6)

Odseky 3 až 5 sa vzťahujú aj na časť stavby.

(7)

Konštrukčný celok pre časť stavby sa považuje za samostatný, ak je časť stavby staticky nezávislá a oddelená po celej výške stavby požiarnymi deliacimi konštrukciami vyhotovenými z konštrukčných prvkov druhu D1 a staticky nezávislými nosnými a požiarnymi deliacimi konštrukciami na nosných konštrukciách vyhotovených z konštrukčných prvkov druhu D2 alebo druhu D3.

(8)

Stavba, ktorá má len v podzemných podlažiach požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D1 a v nadzemných podlažiach má požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D2 alebo požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D3, považuje sa za stavbu s nehorľavým konštrukčným celkom len v podzemných podlažiach. V ostatných nadzemných podlažiach sa stavba považuje podľa druhu použitých konštrukčných prvkov za stavbu so zmiešaným konštrukčným celkom alebo s horľavým konštrukčným celkom.

(9)

Ak má stavba v prvom nadzemnom podlaží požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D1 a v ostatných nadzemných podlažiach má požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D2 alebo druhu D3, môžu sa požiarne úseky v prvom nadzemnom podlaží posudzovať ako v nehorľavom konštrukčnom celku. V ostatných nadzemných podlažiach sa stavba považuje podľa druhu použitých konštrukčných prvkov za stavbu so zmiešaným konštrukčným celkom alebo s horľavým konštrukčným celkom v stavbe s požiarnou výškou nadzemnej časti a podlažnosťou určenou od úrovne prvého nadzemného podlažia. Takáto stavba nemusí mať žiadne podzemné podlažie.

(10)

Pri zatrieďovaní konštrukčného celku sa nezohľadňuje konštrukčný prvok

ktorý sa nachádza nad požiarnym stropom posledného požiarneho nadzemného podlažia, ak požiarny strop nie je staticky závislý od týchto konštrukčných prvkov,

v poslednom požiarnom nadzemnom podlaží v stavbe s nehorľavým alebo so zmiešaným konštrukčným celkom, ktorá má viac ako dve nadzemné podlažia a požiarnu výšku najviac 22,5 m,

požiarnych deliacich konštrukcií a nosných konštrukcií v stavbe umiestnených vo väčších požiarnych úsekoch, ak tieto konštrukcie nezabezpečujú stabilitu konštrukčného celku a neohraničujú požiarny úsek, v ktorom sú umiestnené.“.

12.

§ 44 vrátane nadpisu znie:

„§ 44

Požiarny pás

(1)

Požiarny pás je časť obvodovej steny, ktorá bráni šíreniu požiaru v zvislom smere alebo vo vodorovnom smere do vedľajšieho požiarneho úseku.

(2)

Požiarny pás je konštrukčný prvok druhu D1 s vonkajšou povrchovou úpravou s indexom šírenia plameňa i_s = 0 a musí sa stýkať s požiarnou stenou alebo s požiarnym stropom. Na požiarny pás sa vzťahuje § 43 ods. 2 a 3 rovnako.

(3)

Najnižšia požadovaná požiarna odolnosť požiarneho pásu sa určuje podľa požadovanej vyššej požiarnej odolnosti obvodovej steny dvoch susedných požiarnych úsekov, ktoré oddeľuje požiarny pás.

(4)

Na mieste styku obvodovej steny s požiarnou stenou alebo s požiarnym stropom musí byť v obvodovej stene vyhotovený požiarny pás so šírkou najmenej

0,9 m, ak je ekvivalentný čas trvania požiaru najviac 45 min alebo ak je výpočtové požiarne zaťaženie najviac 45 kg.m^-2, alebo ak je index skladovaných materiálov najviac 2,0, alebo

1,2 m, ak je ekvivalentný čas trvania požiaru viac ako 45 min alebo ak je výpočtové požiarne zaťaženie viac ako 45 kg.m^-2, alebo ak je index skladovaných materiálov viac ako 2,0.

(5)

Úpravou podľa odseku 4 nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov.⁵)

(6)

Požiarny pás možno nahradiť

ustúpením alebo vystúpením líca obvodovej steny najmenej o 0,6 m v dĺžke aspoň 1,2 m,

predĺžením požiarnej steny alebo požiarneho stropu pred líce obvodovej steny tak, že rozvinutý vonkajší obvod predĺženej požiarnej steny alebo požiarneho stropu je najmenej 1,2 m.

(7)

Požiarny pás nemusí byť vyhotovený

ak je aspoň na jednej strane požiarnej steny alebo požiarneho stropu požiarny úsek bez požiarneho rizika; to neplatí na požiarny úsek chránenej únikovej cesty,

ak je aspoň na jednej strane požiarnej steny priestor bez požiarneho rizika široký najmenej 2,5 m,

vo výrobných stavbách, v stavbách poľnohospodárskej výroby a v nevýrobných stavbách s požiarnou výškou najviac 12 m; to neplatí pre požiarny úsek chránenej únikovej cesty, pre stavby zdravotníckych zariadení a pre stavby, ktoré sú určené pre osoby neschopné samostatného pohybu a osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu,

na mieste styku požiarneho stropu s obvodovou stenou nad chránenou únikovou cestou,

na mieste styku požiarnej steny a obvodovej steny, v ktorej sú umiestnené vjazdy do garáže,

ak sú požiarne úseky na obidvoch stranách požiarnej deliacej konštrukcie chránené stabilným hasiacim zariadením; pre požiarne pásy na mieste styku obvodovej steny a požiarneho stropu to platí najviac na desať nad sebou umiestnených podlaží; ich súčasťou môže byť aj technické podlažie podľa § 5 ods. 2 písm. a), ktoré sa do počtu podlaží nezapočítava.

(8)

V obvodových stenách stavieb na ubytovanie s požiarnou výškou väčšou ako 12 m sa na mieste ich styku s požiarnou stenou medzi požiarnymi úsekmi, ktoré tvoria obytné bunky, nemusí vyhotoviť zvislý požiarny pás, ak požiarnu stenu tvorí konštrukčný prvok druhu D1 a tento konštrukčný prvok presahuje až do líca obvodovej steny.

(9)

Na vyhotovenie požiarnych pásov pri požiarnych stenách medzi stavbami sa ustanovenia odseku 7 písm. a) až e) nevzťahujú.“.

13.

V § 47a ods. 1 sa slová „A2-s1,d0“ nahrádzajú slovom „A2“.

14.

§ 48 vrátane nadpisu znie:

„§ 48

Povrchová úprava konštrukcie

Povrchové úpravy stavebných konštrukcií vo vnútri požiarneho úseku a povrchové úpravy a obklady obvodových stien z vonkajšej strany stavby nesmú prispievať k šíreniu požiaru; uvedené sa považuje za splnené aj vtedy, ak sa postupuje podľa osobitného predpisu.⁴)“.

15.

V § 49 ods. 4 sa slová „C_ROOF (t4)“ nahrádzajú slovami „B_ROOF (t3) alebo B_ROOF (t4)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 14 sa vypúšťa.

16.

V § 62 ods. 4 sa slová „zo stavby“ nahrádzajú slovami „na únikových cestách“.

17.

§ 87 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

„(5)

Stabilným hasiacim zariadením musí byť vybavená aj nevýrobná stavba s požiarnou výškou nad 60 m.“.

18.

V § 88 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

„(3)

Zariadením elektrickej požiarnej signalizácie musí byť vybavená nevýrobná stavba s požiarnou výškou nad 45 m.“.

Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 4 a 5.

19.

Doterajší text § 91 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

„(2)

Trasy káblov na trvalú dodávku elektrickej energie sú vedené po konštrukčných prvkoch, ktorých požiarna odolnosť je stanovená podľa stupňa protipožiarnej bezpečnosti príslušného požiarneho úseku.“.

20.

V § 92 odsek 6 znie:

„(6) Vnútorný zhromažďovací priestor musí byť vybavený zariadením na odvod tepla a splodín horenia. Vo vnútornom zhromažďovacom priestore, v ktorom má súčiniteľ horľavých látok hodnotu najviac 0,75, priemerné požiarne zaťaženie je najviac 15 kg.m^-2 a súčiniteľ odvetrania má hodnotu najviac 0,8, možno nahradiť zariadenie na odvod tepla a splodín horenia otvormi, ktoré umožňujú prístup vzduchu pri požiari, pričom najmenej polovica plochy týchto otvorov je umiestnená v hornej tretine výšky obvodových konštrukcií alebo v strešnej konštrukcii.“.

21.

V § 92 sa vypúšťa odsek 7.

22.

Nadpis § 95 znie:

„Stavby zdravotníckych zariadení a stavby so zariadením starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa“.

23.

V § 95 ods. 1 sa slová „oddeleniami jaslí“ nahrádzajú slovami „vo viacpodlažných stavbách so zariadením starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa^22a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 22a znie:

^„22a) § 32b zákona č. 448/2008 Z. z. v znení zákona č. 40/2017 Z. z.“.

24.

V § 99 písm. c) sa slová „§ 6 ods. 9“ nahrádzajú slovami „§ 6 ods. 8“.

25.

§ 102aa znie:

„§ 102aa

Na výrobky, ktoré boli vyrobené alebo uvedené na trh v súlade s právom niektorého členského štátu Európskej únie alebo ktoré boli vyrobené v súlade s právom niektorého zo štátov Európskeho združenia voľného obchodu, ktorý je súčasne zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, a neboli do stavby zabudované, sa minimálne požiadavky protipožiarnej bezpečnosti stavieb ustanovené v § 1a, § 5, § 6, § 8, § 9, § 13, § 42,

§ 44, § 47a, § 47b, § 48, § 49, § 60, § 62, § 87, § 88, § 90 až 92, § 98, § 99, § 102, v prílohe č. 1, v prílohe č. 3 a v prílohe č. 8 neuplatňujú.“.

26.

Poznámka pod čiarou k odkazu 28 znie:

„²⁸) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17. 9. 2015).“.

27.

Za § 102ba sa vkladá §102bb, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 102bb

Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2019

(1)

Projektovú dokumentáciu vypracovanú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018 je možné doložiť k žiadosti o stavebné povolenie najneskôr do 30. júna 2019.

(2)

Ustanovenie § 7 ods. 5 písm. b) sa neuplatňuje na zmeny nevýrobných stavieb realizovaných podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018, ak zmenou nedochádza k zvýšeniu počtu podlaží stavby nadstavbou, ktorou sa stavba zvyšuje.“.

28.

Príloha č. 2 znie: