Táto vyhláška upravuje

Táto vyhláška sa nevzťahuje na vykonávanie lekárskeho ožiarenia.

Prostredníctvom programu zabezpečenia radiačnej ochrany sa zabezpečuje

Pred vykonávaním činnosti vedúcej k ožiareniu sa pri príprave programu zabezpečenia radiačnej ochrany

Počas vykonávania činnosti vedúcej k ožiareniu sa

Pracovisko, na ktorom sa bude vykonávať činnosť vedúca k ožiareniu, sa navrhuje a projektuje tak, aby po jeho výstavbe a uvedení do prevádzky bola zabezpečená radiačná ochrana pracovníkov, ostatných zamestnancov a osôb v okolí pracoviska.

Pri návrhu, výstavbe a uvádzaní do prevádzky pracoviska s otvoreným rádioaktívnym žiaričom sa dbá na to, aby bolo možné vykonať účinnú, rýchlu a dostatočnú dekontamináciu osôb a pracoviska.

Stavebný materiál na výstavbu pracoviska, konštrukcia stien, vnútorné členenie pracoviska a jeho vybavenie vrátane tienenia a krytov zdrojov ionizujúceho žiarenia sa volia tak, aby pri vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu aj pri radiačnej udalosti alebo radiačnej nehode bola zabezpečená taká radiačná ochrana, ktorá zodpovedá podmienkam očakávaným počas bežnej prevádzky pracoviska a predvídateľným odchýlkam od bežnej prevádzky.

Steny, stropy a podlahy miestností, v ktorých sa rádioaktívne žiariče používajú alebo v ktorých sa rádioaktívne žiariče skladujú, sa navrhujú tak, aby ich tieniace vlastnosti zabezpečili, aby efektívne dávky alebo ekvivalentné dávky osôb zdržiavajúcich sa v priestoroch susediacich s takýmito miestnosťami udržiavali na čo najnižšej rozumne dosiahnuteľnej úrovni v súlade s optimalizáciou podľa § 14 zákona a neprekročili sa limity ožiarenia obyvateľa podľa § 15 ods. 11 zákona.

Zdroj ionizujúceho žiarenia sa skladuje tak, aby sa zabránilo jeho poškodeniu, strate, odcudzeniu alebo zneužitiu.

Tieniace vrstvy pozorovacích okienok, dvier a stien sa zreteľne označia. Nápisy označujúce hrúbku tieniacich vrstiev sa vyznačia nezmazateľnou farbou, vyrytím alebo sa vyznačia na tabuľky, ktoré sa pevne pripevňujú na jednotlivé steny, pozorovacie okienka alebo dvere; to sa primerane vzťahuje aj na osobné ochranné pracovné prostriedky, tieniace pomôcky a tieniace zásteny.

Ovládacie zariadenie sa spravidla umiestňuje mimo kontrolovaného pásma. Ak je nevyhnutné ovládacie zariadenie umiestniť v kontrolovanom pásme, umiestňuje sa v priestore, kde príkon smerového dávkového ekvivalentu nepresahuje 0,0025 mSv.h^-1.

Na ovládacom zariadení je spravidla umiestnená svetelná signalizácia činnosti zariadenia alebo vysunutia rádioaktívneho žiariča z tieniaceho krytu.

Pred začatím prevádzky pracoviska sa kontroluje funkčnosť signalizačných a výstražných svetelných alebo zvukových zariadení; o výsledku kontroly sa vyhotovuje písomný záznam, ktorý je súčasťou dokumentácie pracoviska.

V miestnosti, v ktorej je umiestnený zdroj ionizujúceho žiarenia, sa značkou pre núdzový východ a únikovú cestu viditeľne označí smer k núdzovému východu a k únikovej ceste, ktorými je možné miestnosť kedykoľvek opustiť.

Generátor ionizujúceho žiarenia sa

Na zabezpečenie radiačnej ochrany pri prevádzke generátora ionizujúceho žiarenia sa

Generátor ionizujúceho žiarenia sa spravidla umiestňuje do samostatnej ožarovne alebo vyšetrovne a obsluhuje sa z chránenej obsluhovne.

Základné požiadavky na generátor ionizujúceho žiarenia a zhoda s deklarovanými parametrami sa overuje pri preberacej skúške a pri skúškach dlhodobej stability. Základné požiadavky na skúšky generátora ionizujúceho žiarenia sú uvedené v prílohe č. 1 častiach A až C a časti E; súčasťou skúšok je aj meranie rozptýleného a unikajúceho žiarenia.

Prevádzkovateľ vedie záznamy o údržbe, servise a opravách generátora ionizujúceho žiarenia, záznamy o vykonaných skúškach generátora ionizujúceho žiarenia a záznamy o výsledkoch meraní z hľadiska zabezpečenia radiačnej ochrany a na požiadanie ich podľa § 155 ods. 4 písm. e) zákona predkladá osobám vykonávajúcim štátny dozor.

Prístroj alebo zariadenie, ktorého súčasťou je generátor ionizujúceho žiarenia, možno používať len vtedy, ak je zabezpečené automatické vyradenie generátora ionizujúceho žiarenia z prevádzky pri otvorení ich ochranného tienenia alebo ochranných dverí a zabráni sa jeho automatickému uvedeniu do prevádzky po zatvorení ich ochranného tienenia alebo ochranných dverí.

Požiadavky na osobné monitorovanie pracovníkov podľa § 64 zákona sa nevzťahujú na kontrolované pásmo pracoviska s generátorom ionizujúceho žiarenia, ak generátor ionizujúceho žiarenia nie je v prevádzke.

Uzavretý žiarič môže byť mimo ochranného tieniaceho krytu, ochranného kontajnera alebo v pracovnej polohe len na čas, ktorý je nevyhnutný na vykonanie práce.

Pri používaní uzavretého žiariča sa na vstupe do ožarovne a vo vnútri ožarovne umiestňuje dobre viditeľné zariadenie, ktoré signalizuje vysunutie rádioaktívneho žiariča z tieniaceho krytu. Vo vnútri ožarovne sa umiestňuje aj zariadenie, ktoré pri prekročení nastavených monitorovacích úrovní vydáva zreteľný zvukový signál.

Pri každom vstupe do vymedzeného ožarovacieho priestoru a po skončení práce sa zasunutie uzavretého žiariča do ochranného tieniaceho krytu kontroluje meraním alebo pomocou signalizačných zariadení.

Ak pri manipulácii s uzavretým žiaričom nemožno vylúčiť jeho nekontrolovateľné uvoľnenie z ožarovacieho zariadenia alebo jeho stratu, pracovisko sa musí vybaviť dozimetrickým prístrojom, ktorý umožní určiť jeho polohu.

Funkčnosť bezpečnostných zariadení alebo signalizačných zariadení sa kontroluje najmenej raz mesačne; o kontrole sa vyhotoví písomný záznam, ktorý je súčasťou dokumentácie pracoviska.

Uzavretý žiarič sa skladuje a používa tak, aby vždy bola možná jeho jednoznačná identifikácia.

Uzavretý žiarič sa skladuje tak, aby príkon smerového dávkového ekvivalentu na vonkajších stenách skladovacích priestorov neprekročil 0,001 mSv.h^-1.

Ak skladovacie priestory sú súčasťou kontrolovaného pásma, môže byť príkon smerového dávkového ekvivalentu na vonkajších stenách skladovacích priestorov väčší, ako je uvedené v odseku 7, ale nemôže prekročiť 0,01 mSv.h^-1.

Uzavretý žiarič sa skladuje tak, aby príkon smerového dávkového ekvivalentu na povrchu tieniacich kontajnerov, tieniacich krytov, trezorov a tienených boxov neprekročil 0,1 mSv.h^-1 a vo vzdialenosti 1 m od ich povrchu neprekročil 0,01 mSv.h^-1.

Osoby, ktoré na pracovisku zaobchádzajú s otvoreným žiaričom, používajú primerané osobné ochranné pracovné prostriedky, ochranné zariadenia, určený zreteľne označený pracovný odev a pomôcky, ako sú plášte, zástery, okuliare, rukavice, pinzety, kliešte, tieniace ochranné obaly, kontajnery a iné pomôcky.

Určený zreteľne označený pracovný odev podľa odseku 1 sa používa vo vymedzených pracovných priestoroch na pracovisku s otvoreným žiaričom II. kategórie a III. kategórie a skladuje sa v oddelených skriniach umiestnených na tento účel v kontrolovanom pásme a osobné oblečenie sa umiestňuje v šatni mimo kontrolovaného pásma; používa sa aj vhodná pracovná obuv alebo návleky.

Zníženie rizika vnútornej kontaminácie na pracovisku s otvoreným žiaričom sa dosahuje dodržiavaním týchto zásad bezpečného správania sa na pracovisku:

Na pracovnom mieste pracoviska sa môže používať otvorený žiarič len s takou aktivitou, ktorá je nevyhnutná na vykonanie plánovaného pracovného postupu práce, a použije sa na čas nevyhnutne potrebný na jeho vykonanie.

Pracovný odev, ktorý je kontaminovaný tak, že sú prekročené najvyššie prípustné hodnoty rádioaktívnej kontaminácie podľa prílohy č. 5 zákona, sa nemôže prať vo verejných práčovniach.

Otvorený žiarič sa skladuje a používa tak, aby vždy bola možná jeho jednoznačná identifikácia.

Ak sa v kontrolovanom pásme používa otvorený žiarič, kontroluje sa na výstupe z kontrolovaného pásma možná rádioaktívna kontaminácia osôb a predmetov; kontrolu rádioaktívnej kontaminácie osôb a predmetov, ak je to potrebné, možno vyžadovať aj pri činnosti vykonávanej v sledovanom pásme.

Ak sa pri výstupe osoby z kontrolovaného pásma alebo pri vynášaní predmetu z kontrolovaného pásma zistí prekročenie najvyšších prípustných hodnôt rádioaktívnej kontaminácie podľa prílohy č. 5 zákona, bezodkladne sa vykoná účinná dekontaminácia a prijmú sa opatrenia, ktoré zabránia rozšíreniu rádioaktívnej kontaminácie; dekontaminácia sa vykonáva tak, aby sa zabezpečila čo najnižšia možná úroveň povrchovej rádioaktívnej kontaminácie v súlade s princípom optimalizácie radiačnej ochrany.

Pri zisťovaní povrchovej rádioaktívnej kontaminácie sa postupuje podľa prílohy č. 5 zákona.

Na vstupe a výstupe z pracoviska I. kategórie sa zriaďuje miesto na prezlečenie určeného pracovného odevu s umývadlom na umytie a dekontamináciu rúk.

Na vstupe a výstupe z pracoviska II. kategórie alebo III. kategórie sa zriaďuje prezliekareň so sprchou a dekontaminačným zariadením napojeným na osobitnú kanalizáciu alebo záchytnú nádrž. Umývadlo na umytie a dekontamináciu rúk sa umiestňuje v blízkosti východu z pracoviska a vybavuje sa vodovodnými kohútikmi a dávkovačom mydla, ktoré sú ovládateľné aj iným spôsobom ako rukami.

Dostatočné odvetrávanie pracoviska s otvoreným žiaričom sa dosahuje na pracovisku

II. kategórie alebo III. kategórie

Činnosti, pri ktorých môže dôjsť k úniku rádioaktívnych látok do ovzdušia, sa vykonávajú v uzavretých priestoroch, ako je digestórium, hermetický box alebo podtlaková skriňa.

Konštrukciou digestória je potrebné dosiahnuť rýchlosť prúdenia vzduchu dovnútra digestória najmenej 0,5 m.s^-1 pri otvorení na 20 cm.

V podtlakovej skrini je potrebné udržiavať podtlak kontrolovateľný na manometri najmenej 50 Pa.

Umelé vetranie sa konštruuje tak, aby vzduch odsávaný z určitého priestoru nemohol prúdiť do iného priestoru alebo sa vracať späť. Vzduchotechnické zariadenie musí byť po celej dĺžke tesné a musí v ňom byť udržiavaný podtlak.

Na pracovisku III. kategórie sa filtruje všetok vzduch odsávaný z pracoviska. V mieste odsávania vzduchu, čo najbližšie k digestóriu alebo podobnému zariadeniu, sa umiestňuje vhodný filter na zachytávanie rádioaktívnych látok alebo vymrazovacie zariadenie. Účinnosť filtrov sa pravidelne kontroluje v súlade s programom zabezpečenia radiačnej ochrany.

Výročná správa o nakladaní s otvorenými žiaričmi na základe povolenia podľa § 28 ods. 3 písm. e) a ods. 4 písm. c) zákona obsahuje informácie o odbere, spotrebe, likvidovaní, odovzdaní alebo zapožičaní otvoreného žiariča.

Na prevádzku pracoviska s urýchľovačom častíc sa primerane vzťahuje § 4.

Pri projektovaní a výstavbe pracoviska s urýchľovačom častíc je potrebné zohľadniť aj možnú aktiváciu vzduchu, častí urýchľovača, tienenia a chladiaceho média, rozptýlené žiarenie a unikajúce žiarenie.

Do miestnosti s urýchľovačom častíc sa zabezpečuje kontrolovaný vstup. Na pracovisku, kde dochádza k významnej aktivácii vzduchu, častí urýchľovača, tienenia alebo chladiaceho média, sa zabezpečuje pravidelné meranie aktivácie a oneskorený vstup do času, kým aktivita a príkon smerového dávkového ekvivalentu neklesnú pod prijateľnú úroveň.

S aktivovanými časťami urýchľovača a aktivovaným materiálom sa nakladá ako s rádioaktívnym odpadom podľa osobitného predpisu.¹)

Zásady prevádzky veterinárneho röntgenového pracoviska sú tieto:

Preberacia skúška a skúška dlhodobej stability veterinárneho röntgenového prístroja a jeho príslušenstva sa vykonáva podľa prílohy č. 1; veterinárny röntgenový prístroj, ktorý nespĺňa požiadavky pri preberacej skúške alebo skúške dlhodobej stability, nie je možné podľa § 36 ods. 1 písm. h) zákona používať.

Veterinárny röntgenový prístroj sa počas prevádzky udržiava v dobrom technickom stave; zistené nedostatky v technickom stave sa bezodkladne odstraňujú a do ich odstránenia sa veterinárny röntgenový prístroj nemôže používať.

Za stavebné zmeny alebo technologické zmeny, ktoré sú významné z hľadiska radiačnej ochrany počas stavby jadrového zariadenia, sa považujú také zmeny návrhu na stavbu posúdeného podľa § 32 zákona Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“), ktoré nastali počas stavby a ktoré menia charakteristiky zdrojov ionizujúceho žiarenia, ich umiestnenie, tieniace vlastnosti stavebných a konštrukčných materiálov alebo iné zmeny parametrov technologických zariadení a ich materiálov, ktoré ovplyvňujú zabezpečenie radiačnej ochrany v jadrovom zariadení alebo v jeho okolí.

Za stavebné zmeny alebo technologické zmeny, ktoré sú významné z hľadiska radiačnej ochrany počas etáp uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky, počas skúšobnej prevádzky jadrového zariadenia, počas prevádzky jadrového zariadenia a počas etáp vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky, sa považujú:

Za stavebné zmeny alebo technologické zmeny, ktoré sú významné z hľadiska radiačnej ochrany počas výstavby pracoviska so zdrojom ionizujúceho žiarenia okrem jadrového zariadenia, sa považujú zmeny

Za stavebné zmeny alebo technologické zmeny, ktoré sú významné z hľadiska radiačnej ochrany počas prevádzky pracoviska so zdrojom ionizujúceho žiarenia okrem jadrového zariadenia, sa považujú zmeny

Za stavebné zmeny alebo technologické zmeny, ktoré sú významné z hľadiska radiačnej ochrany počas prevádzky pracoviska so zdrojom ionizujúceho žiarenia okrem jadrového zariadenia, sa považujú rekonštrukcie zdroja ionizujúceho žiarenia a zmeny, ktoré

Za stavebné zmeny alebo technologické zmeny, ktoré sú významné z hľadiska radiačnej ochrany počas prevádzky pracoviska so zdrojom ionizujúceho žiarenia okrem jadrového zariadenia, sa nepovažujú zmeny, pri ktorých dochádza k

Po ukončení prevádzky pracoviska, na ktorom sa vykonávala činnosť vedúca k ožiareniu, sa z pracoviska odstránia všetky zdroje ionizujúceho žiarenia.

Pri odstraňovaní rádioaktívnych žiaričov sa postupuje podľa § 77 až 79, 81 a 82 zákona.

Pri ukončení prevádzky pracoviska s röntgenovým prístrojom sa do odovzdania röntgenového prístroja dodávateľovi, servisnej organizácii alebo do jeho zlikvidovania röntgenový prístroj zabezpečí proti neoprávnenému použitiu alebo odcudzeniu.

Na pracovisku, kde sa používali otvorené žiariče, sa vykoná účinná dekontaminácia tak, aby nikde na pracovisku neboli prekročené uvoľňovacie úrovne podľa prílohy č. 5 zákona.

Vedomosti pracovníka a jeho spôsobilosť na bezpečný výkon práce v kontrolovanom pásme alebo sledovanom pásme jadrového zariadenia sa zabezpečia pred začatím práce informovaním a školením a pravidelným školením najmenej jedenkrát za rok, o ktorých sa vedie záznam.

Záznam o informovaní, školení a pravidelnom školení podľa odseku 1 obsahuje

Vedomosti pracovníkov sa overujú skúškou. Záznam o overení vedomostí okrem údajov podľa odseku 2 obsahuje

Samostatný špecializovaný útvar radiačnej ochrany prevádzkovateľa jadrového zariadenia podľa § 42 ods. 4 zákona riadi a kontroluje v jadrovom zariadení plnenie požiadaviek na zabezpečenie radiačnej ochrany a

Pred uvedením pracoviska, na ktorom sa vykonáva činnosť vedúca k ožiareniu do prevádzky, sa vymedzia a označia ochranné pásma podľa § 59 zákona.

Ochranné pásma podľa odseku 1 sa vymedzujú tak, aby sa reguláciou pohybu osôb, vytvorením ochranných bariér, stavebnými úpravami, režimom práce, rozsahom monitorovania a ďalšími opatreniami primeranými používaným zdrojom ionizujúceho žiarenia a spôsobom nakladania s nimi zabezpečilo, že so zdrojmi ionizujúceho žiarenia budú nakladať len osoby odborne spôsobilé, poučené o možnom riziku práce a vybavené osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami a pracovnými pomôckami, a aby dôsledky radiačnej nehody boli čo najviac obmedzené.

Na vymedzovanie ochranných pásiem sa nepredpokladá prekročenie 40-hodinového pracovného týždňa a 50 pracovných týždňov v kalendárnom roku, ak nie sú k dispozícii iné údaje o čase pobytu pracovníkov na pracovisku.

Činnosť vedúcu k ožiareniu v sledovanom pásme môže podľa § 57 zákona vykonávať len pracovník kategórie A alebo pracovník kategórie B.

Povrchová rádioaktívna kontaminácia pracovných miest, zariadení alebo stavebných častí sledovaného pásma v čase, keď sa zdroj ionizujúceho žiarenia nepoužíva, nemôže prekročiť hodnoty plošnej aktivity podľa prílohy č. 5 zákona; ak povrchová rádioaktívna kontaminácia tieto hodnoty prekračuje, vykoná sa dekontaminácia a účinnosť dekontaminácie sa overí meraním.

Kontrolované pásmo je účelné vymedziť tam, kde sa očakáva, že

Miestnosti, priestory a miesta v kontrolovanom pásme jadrového zariadenia, kde sú trvalo prekročené hodnoty podľa odseku 1, sa označujú tabuľkou s vyznačenou mierou rizika. Ak sú tieto hodnoty prekročené len dočasne, tieto miestnosti, priestory a miesta sa označia tabuľkou s nameranými hodnotami príkonu priestorového dávkového ekvivalentu, objemových aktivít a plošných aktivít rádionuklidov.

Povrchová rádioaktívna kontaminácia pracovných miest, zariadení alebo stavebných častí kontrolovaného pásma v čase, keď sa zdroj ionizujúceho žiarenia nepoužíva, nemôže prekročiť hodnoty plošnej aktivity podľa prílohy č. 5 zákona. Ak povrchová rádioaktívna kontaminácia tieto hodnoty prekračuje, vykoná sa dekontaminácia a účinnosť dekontaminácie sa overí meraním.

Ak príkon priestorového dávkového ekvivalentu môže prekročiť 1 mSv.h^-1, prevádzkovateľ kontrolovaného pásma vybaví každú osobu, ktorá vstupuje do kontrolovaného pásma, operatívnym osobným dozimetrom s funkciou signalizácie prekročenia nastavenej monitorovacej úrovne.

Návrh na vymedzenie kontrolovaného pásma je súčasťou dokumentácie pracoviska a obsahuje

Držiteľ povolenia podľa § 28 zákona a držiteľ registrácie podľa § 25 zákona, ktorý vykonáva činnosť vedúcu k ožiareniu, vykonáva monitorovanie podľa monitorovacieho plánu, ktorý zohľadňuje charakter pracoviska a charakter vykonávanej činnosti.

Monitorovací plán jadrového zariadenia obsahuje aj

Pri zaraďovaní pracovníka do kategórie A alebo do kategórie B na účel monitorovania a zdravotného dohľadu sa zohľadňuje

Zamestnávateľ rozhodne o zaradení pracovníka do kategórie A alebo do kategórie B a informuje pracovníka o jeho zaradení do príslušnej kategórie.

Zamestnávateľ vedie evidenciu o zaradení pracovníkov do kategórie A alebo do kategórie B, ktorá obsahuje

Pri zmene pracovného zaradenia pracovníka alebo pri zmene pracovných podmienok, ktoré by mohli viesť k zmene veľkosti ožiarenia pracovníka, zamestnávateľ podľa odseku 1 preverí správnosť zaradenia pracovníka do kategórie A alebo do kategórie B, a ak je to potrebné, rozhodne o zmene jeho pracovného zaradenia.

Zamestnávateľ môže konzultovať zaradenie pracovníka do kategórie A alebo do kategórie B pri vykonávaní špecifickej pracovnej činnosti s expertom na radiačnú ochranu v príslušnej oblasti radiačnej ochrany podľa § 51 ods. 14 písm. e) zákona.

Výber vhodných osobných dozimetrov pre monitorovaných pracovníkov zamestnávateľ konzultuje s dozimetrickou službou, a ak je to potrebné, aj s expertom na radiačnú ochranu v príslušnej oblasti radiačnej ochrany podľa § 51 ods. 14 písm. o) zákona.

Zamestnávateľ pravidelne informuje monitorovaných pracovníkov o veľkosti osobných dávok, ktoré prijali pri bežnej pracovnej činnosti za jednotlivé monitorovacie obdobie, a o sumárnych dávkach, ktoré prijali počas kalendárneho roka.

Ak príkon smerového dávkového ekvivalentu v kontrolovanom pásme môže prekročiť

1 mSv.h^-1, prevádzkovateľ kontrolovaného pásma vybaví pracovníkov v kontrolovanom pásme osobnými dozimetrami a operatívnymi priamo odčítateľnými dozimetrami, signálnymi dozimetrami alebo inými dozimetrami, ktoré sú schválené v monitorovacom pláne pracoviska. Ak ide o nerovnomerné ožiarenie, prevádzkovateľ kontrolovaného pásma zabezpečí odhad ekvivalentných dávok v rôznych častiach tela.

Osobám, ktoré nie sú pracovníkmi, poskytne prevádzkovateľ kontrolovaného pásma pri vstupe do kontrolovaného pásma operatívne priamo odčítateľné dozimetre; to sa nevzťahuje na osobu, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť, a osobu, ktorá ju sprevádza v kontrolovanom pásme pracoviska, kde sa lekárske ožiarenie vykonáva.

Odhad príjmu rádionuklidov počas pobytu v kontrolovanom pásme na základe merania objemovej aktivity rádionuklidov v ovzduší pracoviska a stanovenie úväzku efektívnej dávky osôb počas pobytu v kontrolovanom pásme sa vykonáva podľa § 22.

Interval vyhodnocovania osobných dozimetrov pracovníkov kategórie A možno predĺžiť na tri mesiace, ak

Predĺženie intervalu vyhodnocovania osobných dozimetrov pracovníka kategórie A podľa odseku 1 posúdi príslušný orgán štátnej správy v oblasti radiačnej ochrany uvedený v § 4 ods. 1 zákona na základe žiadosti zamestnávateľa pracovníkov kategórie A.

Osobný dozimeter pridelený pracovníkovi je neprenosný a pracovník ho musí nosiť nepretržite po celý čas vykonávania pracovnej činnosti, pri ktorej je alebo môže byť vystavený ožiareniu.

Pracovník bezodkladne oznámi stratu, poškodenie, zničenie alebo odcudzenie prideleného osobného dozimetra zamestnávateľovi alebo prevádzkovateľovi. Zamestnávateľ pracovníka, alebo ak ide o externého pracovníka, prevádzkovateľ kontrolovaného pásma oznámi túto skutočnosť dozimetrickej službe podľa § 66 zákona.

Ak jeden osobný dozimeter používaný na referenčnom mieste neumožňuje dostatočne presné stanovenie osobných dávok pracovníka zo všetkých zdrojov a druhov ionizujúceho žiarenia, ktoré prispievajú k jeho ožiareniu, je potrebné použiť ďalšie dozimetre, ktoré svojimi vlastnosťami a umiestnením takéto stanovenie umožnia; uvedené platí, ak

Na monitorovanie osobných dávok pracovníkov sa používajú len také osobné dozimetre, ktoré zabezpečia uchovanie nameraných hodnôt po celý čas používania osobného dozimetra, neumožňujú vymazanie alebo zmenu nameraných hodnôt; vymazanie nameraných hodnôt je možné len pomocou špecifického vyhodnocovacieho zariadenia v dozimetrickej službe.

Ak má dozimetrická služba závažné podozrenie, že osobný dozimeter doručený na vyhodnotenie je úmyselne poškodený, oznámi túto skutočnosť bezodkladne príslušnému orgánu štátnej správy v oblasti radiačnej ochrany podľa § 4 ods. 2 zákona a § 4 ods. 1 písm. d) až g) zákona a úradu do centrálneho registra dávok.

Ak ročné efektívne dávky pracovníka stanovené pomocou osobného dozimetra umiestneného na ochrannej zástere opakovane prekračujú hodnotu 15 mSv, pracovník má byť vybavený ďalším osobným dozimetrom noseným pod ochrannou zásterou. Druhý dozimeter sa používa len pri používaní ochrannej tieniacej zástery a je osobitne označený.

Pri používaní dvoch dozimetrov sa dozimeter pod zásterou nosí v strede hrudníka a dozimeter na zástere v hornej časti zástery v blízkosti krku. Dozimetrická služba na základe vyhodnotenia oboch osobných dozimetrov vyhodnotí koeficient zoslabenia použitej ochrannej zástery a stanoví efektívnu dávku pracovníka, pričom zohľadní veľkosť ožiarenia nekrytých častí tela pracovníka.

Za významnú úroveň ožiarenia očnej šošovky pracovníka, keď je nevyhnutné zabezpečiť monitorovanie ekvivalentnej dávky v očnej šošovke prostredníctvom osobitného dozimetra umiestneného v blízkosti očí, sa považuje ekvivalentná dávka v očnej šošovke väčšia ako 15 mSv v kalendárnom roku.

Za významnú úroveň ožiarenia horných končatín pracovníka, keď je nevyhnutné zabezpečiť monitorovanie ekvivalentnej dávky na ruky prostredníctvom osobitného dozimetra, sa považuje ekvivalentná dávka na ruky väčšia ako 150 mSv v kalendárnom roku.

Osobitné monitorovanie príspevku neutrónového žiarenia k celkovej efektívnej dávke z vonkajšieho ožiarenia sa nevykonáva, ak príspevok neutrónového žiarenia je preukázateľne menší ako 10 % z celkovej efektívnej dávky.

Stanovenie úväzku efektívnej dávky pracovníkov počas pobytu v kontrolovanom pásme, kde sa používajú otvorené žiariče, sa nevykonáva, ak sa meraním objemovej aktivity rádionuklidov v ovzduší pracoviska, odhadom príjmu rádionuklidov počas pobytu v kontrolovanom pásme alebo iným spôsobom dostatočne preukáže, že úväzok efektívnej dávky z príjmu rádionuklidov neprekročí 1 mSv za kalendárny rok.

Stanovenie ročných efektívnych dávok členov posádky lietadla z kozmického žiarenia sa vykonáva pomocou vhodného medzinárodne akceptovaného validovaného softvéru, ktorý zohľadňuje

Stanovenie efektívnych dávok členov posádky lietadla sa vykonáva za kalendárny rok. Správnosť výpočtu sa overuje priamym meraním na jednotlivých letových trasách. Na stanovenie efektívnych dávok členov posádky lietadla je možné použiť aj osobné dozimetre.

Optimalizácia radiačnej ochrany člena posádky lietadla sa vykonáva priebežne úpravou rozpisu služieb na základe vypočítanej štvrťročnej efektívnej dávky člena posádky lietadla. Správnosť výpočtu sa overuje meraním na jednotlivých letových trasách.

Hodnotenie ožiarenia členov posádky lietadla pri letoch v nadmorskej výške viac ako 15 km sa zabezpečuje meraním príslušných dozimetrických veličín priamo na palube lietadla počas letu.

Hodnotenie veľkosti osobných dávok pracovníkov zabezpečuje dozimetrická služba stanovením relevantných operačných veličín osobného dávkového ekvivalentu H_p(10), H_p(3) a H_p(0,07) s požadovanou presnosťou pre všetky relevantné typy ionizujúceho žiarenia pomocou vhodných osobných dozimetrov, so zavedeným programom kvality, kvalifikovaným a odborne spôsobilým personálom a potrebným prístrojovým vybavením a metodikou na hodnotenie osobných dávok pracovníkov.

Kritériom na používanie osobného dozimetra je jeho schopnosť merať s požadovanou citlivosťou operačnú veličinu

Požadovanou presnosťou stanovenia ročných osobných dávkových ekvivalentov H_p(10), H_p(3) a H_p(0,07) prostredníctvom osobných dozimetrov je, aby rozdiel medzi stanovenou hodnotou a skutočnou hodnotou nebol väčší ako – 30 % a + 50 %.

Kritériá na osobný dozimeter, ktorý sa používa na stanovenie osobných dávok pracovníkov z vonkajšieho ožiarenia, sú:

Dozimetrická služba zabezpečuje pravidelne kalibráciu osobných dozimetrov a pravidelne overuje presnosť stanovenia operačných veličín H_p(10), H_p(3) a H_p(0,07) prostredníctvom porovnávacích meraní vrátane overenia presnosti stanovenia operačných veličín v závislosti od energie a smeru dopadu žiarenia. Ak odchýlka stanovených hodnôt operačných veličín je väčšia ako 20 %, dozimetrická služba zistí príčiny tohto stavu a zabezpečí novú kalibráciu dozimetrického systému.

Pri stanovovaní osobných dávok monitorovaných pracovníkov z vonkajšieho ožiarenia alebo vnútorného ožiarenia dozimetrická služba postupuje podľa metodiky vypracovanej podľa prílohy č. 6 zákona.

Pri havarijnom ožiarení zamestnávateľ alebo prevádzkovateľ kontrolovaného pásma bezodkladne po zistení, že došlo k radiačnej nehode alebo radiačnej havárii,

Pri havarijnom ožiarení dozimetrická služba zabezpečí vyhodnotenie osobného dozimetra pracovníka ožiareného pri radiačnej nehode alebo radiačnej havárii a oznámi osobné dávky zamestnávateľovi pracovníka alebo prevádzkovateľovi kontrolovaného pásma najneskôr do 24 hodín od doručenia dozimetra.

Zamestnávateľ pracovníkov alebo prevádzkovateľ kontrolovaného pásma po doručení výsledkov stanovenia osobných dávok pracovníkov dozimetrickou službou bezodkladne oznámi dotknutým pracovníkom a úradu veľkosť osobných dávok, ktoré pracovníci prijali počas radiačnej nehody alebo radiačnej havárie; osobné dávky pracovníkov prijaté pri havarijnom ožiarení sa evidujú samostatne a nezapočítavajú sa k osobným dávkam prijatým počas bežnej pracovnej činnosti.

Pri stanovení efektívnych dávok a ekvivalentných dávok pracovníkov z vonkajšieho ožiarenia sa používajú veličiny, postupy a vzťahy uvedené v prílohe č. 1 zákona a na hodnotenie úväzkov efektívnej dávky a ekvivalentných dávok z vnútorného ožiarenia rádionuklidmi sa používajú veličiny, postupy a vzťahy uvedené v prílohe č. 1 zákona.

Ak pri hodnotení veľkosti osobných dávok pracovníkov kategórie B, ktorí nie sú vybavení osobnými dozimetrami, nie je presne známy čas pobytu na pracovisku, pri odhade ich osobných dávok sa nepredpokladá prekročenie 40-hodinového pracovného týždňa a 50 pracovných týždňov v kalendárnom roku; postup stanovenia osobných dávok pracovníkov kategórie B je uvedený v monitorovacom pláne pracoviska.

Ak skupina pracovníkov kategórie B vykonáva na určitom pracovisku súčasne rovnakú pracovnú činnosť, je možné jedného z nich vybaviť osobným dozimetrom a na základe jeho vyhodnotenia priradiť rovnakú osobnú dávku aj pracovníkom, ktorí nie sú vybavení osobným dozimetrom.

Ak pracovník pri výkone pracovnej činnosti používa osobnú ochrannú zásteru a má pridelené dva osobné dozimetre, efektívna dávka pracovníka z vonkajšieho ožiarenia sa stanoví výpočtom pomocou vzťahu

Referenčné úrovne pre monitorovanie sú hodnoty alebo kritériá pre určité vopred stanovené postupy alebo opatrenia, ktoré sa vykonávajú pri ich dosiahnutí alebo prekročení a sú definované v monitorovacom pláne.

Referenčné úrovne pre monitorovanie sú tieto:

Záznamová úroveň monitorovanej fyzikálnej veličiny je hodnota,

Vyšetrovacia úroveň monitorovanej fyzikálnej veličiny je hodnota,

Zásahová úroveň monitorovanej fyzikálnej veličiny je hodnota,

Pre jednu monitorovanú fyzikálnu veličinu alebo parameter môže byť stanovených aj niekoľko na seba nadväzujúcich zásahových úrovní zodpovedajúcich nadväzujúcim zásahom postupne významnejším podľa toho, ako rastie význam zisteného výkyvu monitorovanej fyzikálnej veličiny.

Odporúčané referenčné úrovne pre osobné monitorovanie pracovníkov sú tieto:

Záznamy o osobných dávkach pracovníkov vedené dozimetrickou službou obsahujú

Prevádzkovateľ kontrolovaného pásma zabezpečuje osobné monitorovanie pre externých pracovníkov primerané charakteru kontrolovaného pásma a pracovnej činnosti, ktorú externí pracovníci v kontrolovanom pásme vykonávajú, vedie a uchováva záznamy o ich osobných dávkach najmenej 10 rokov po skončení kalendárneho roku, ktorého sa tieto údaje týkajú.

Záznamy o osobných dávkach externých pracovníkov podľa § 11 ods. 3 zákona obsahujú

Ak je pobyt externého pracovníka v kontrolovanom pásme dlhší ako jedno monitorovacie obdobie, záznamy o nameraných osobných dávkach pracovníka sa vedú osobitne za každé monitorovacie obdobie.

Na zabezpečenie osobného monitorovania a kontrolu dodržiavania limitov ožiarenia pracovníkov zamestnávateľ externých pracovníkov vopred predloží prevádzkovateľovi kontrolovaného pásma

Po ukončení pracovnej činnosti externého pracovníka v kontrolovanom pásme prevádzkovateľ oznámi jeho zamestnávateľovi

Prevádzkovateľ kontrolovaného pásma vedie a uchováva záznamy o osobách, ktoré nie sú pracovníkmi kategórie A alebo kategórie B a ktoré vstúpili do kontrolovaného pásma, najmenej v rozsahu

Záznamy o osobných dávkach pracovníkov podľa § 24 a 25 sú súčasťou evidencie v centrálnom registri dávok podľa § 68 zákona.

Dozimetrická služba do centrálneho registra dávok oznamuje elektronicky a spôsobom určeným úradom výsledky osobných dávok pracovníka za každé monitorovacie obdobie najneskôr do dvoch mesiacov po skončení monitorovacieho obdobia v rozsahu

Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje aj na oznámenie osobných dávok pracovníka, ktoré pracovník prijal pri radiačnej nehode, radiačnej havárii alebo pri výnimočnom ožiarení, ktoré dozimetrická služba oznamuje zamestnávateľovi pracovníka, prevádzkovateľovi kontrolovaného pásma, ak ide o externého pracovníka, a do centrálneho registra dávok bezodkladne po vyhodnotení osobného dozimetra pracovníka.

Dozimetrická služba do centrálneho registra dávok oznamuje aj uzavretie zmluvy alebo zrušenie zmluvy o poskytovaní služieb osobnej dozimetrie fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá vykonáva činnosť vedúcu k ožiareniu alebo poskytuje službu dôležitú z hľadiska radiačnej ochrany, do dvoch mesiacov odo dňa uzavretia zmluvy alebo zrušenia zmluvy.

Záznamom o osobných dávkach pracovníka je

Výpis o osobných dávkach vydáva zamestnávateľ externým pracovníkom, ktorí sú dočasne pridelení ako pracovníci kategórie A na vykonávanie pracovnej činnosti v kontrolovanom pásme iného prevádzkovateľa; to sa vzťahuje aj na fyzickú osobu – podnikateľa, ktorá osobne vykonáva pracovnú činnosť v kontrolovanom pásme u iného prevádzkovateľa.

Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý nie je držiteľom registrácie podľa § 25 zákona alebo povolenia podľa § 28 alebo 29 zákona a ktorého pracovníci vykonávajú krátkodobé maliarske, upratovacie, údržbárske, opravárenské, montážne, servisné alebo iné práce v kontrolovanom pásme prevádzkovateľa alebo sledovanom pásme prevádzkovateľa.

Vybavenie externého pracovníka kategórie A výpisom o osobných dávkach nie je potrebné, ak pracovník vykonáva v priebehu kalendárneho roka pracovnú činnosť v kontrolovanom pásme jedného prevádzkovateľa alebo pracovné činnosti v rôznych kontrolovaných pásmach, za prevádzku ktorých je zodpovedný jeden prevádzkovateľ.

Prevádzkovateľ kontrolovaného pásma zaznamená do výpisu o osobných dávkach údaje o osobných dávkach, ktoré externý pracovník prijal pri vykonávaní pracovnej činnosti v jeho kontrolovanom pásme, spolu s dátumom začatia a ukončenia prác v kontrolovanom pásme. Ak prevádzkovateľ kontrolovaného pásma nemá k dispozícii všetky výsledky meraní v čase ukončenia pracovnej činnosti externého pracovníka v kontrolovanom pásme, zašle výsledky meraní zamestnávateľovi pracovníka dodatočne.

Vybavenie výpisom o osobných dávkach nie je potrebné u osôb, ktoré vstupujú do kontrolovaného pásma na návštevu alebo exkurziu.

Monitorovaním okolia pracoviska so zdrojom ionizujúceho žiarenia sa zabezpečuje

Monitorovanie okolia pracoviska so zdrojom ionizujúceho žiarenia sa uskutočňuje sledovaním, meraním, hodnotením a zaznamenávaním veličín a parametrov charakterizujúcich pole ionizujúceho žiarenia a výskyt rádionuklidov v okolí pracoviska.

Monitorovanie okolia pracoviska so zdrojom ionizujúceho žiarenia slúži na výpočet veľkosti a distribúcie efektívnych dávok a úväzkov efektívnych dávok z rádionuklidov v okolí pracoviska so zdrojom ionizujúceho žiarenia prostredníctvom siete vopred vybraných monitorovacích miest a trás na základe

Monitorovanie vypúšťania rádioaktívnych látok z pracoviska do životného prostredia sa vykonáva na pracovisku so zdrojom ionizujúceho žiarenia, z ktorého sa vypúšťajú rádioaktívne látky do životného prostredia na základe povolenia podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona alebo z ktorých je možný únik rádioaktívnych látok do životného prostredia v takej miere, ktorá si vyžaduje povolenie podľa § 28 ods. 5 zákona.

Monitorovaním vypúšťania rádioaktívnych látok z pracoviska do životného prostredia sa zabezpečuje

Monitorovanie vypúšťania rádioaktívnych látok z pracoviska do životného prostredia sa uskutočňuje sledovaním, meraním, hodnotením a zaznamenávaním veličín a parametrov charakterizujúcich vypúšťané rádioaktívne látky do životného prostredia a stanovením bilancie celkovej vypustenej aktivity a objemovej aktivity vypustených rádionuklidov.

Monitorovanie vypúšťania rádioaktívnych látok z pracoviska do životného prostredia zahŕňa

Bilančné meranie podľa odseku 4 možno nahradiť výpočtom.

Výročná správa o monitorovaní výpustí z pracoviska so zdrojom ionizujúceho žiarenia, z ktorého sa vypúšťajú rádioaktívne látky do životného prostredia a okolia pracoviska na základe povolenia podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona, obsahuje údaje uvedené v prílohe č. 2.

Bilančné meranie podľa odseku 4 na pracovisku so zdrojom ionizujúceho žiarenia, z ktorého sa vypúšťajú rádioaktívne látky do životného prostredia a okolia pracoviska na základe povolenia podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona, sa vykonáva za kalendárny rok v súlade s príslušným povolením úradu a štandardizovaná informácia²) o vypúšťaní rádioaktívnych látok do ovzdušia a vôd obsahuje údaje podľa prílohy č. 3 tabuľky č. 3.

Výročná správa o vplyve prevádzky pracoviska so zdrojom ionizujúceho žiarenia, z ktorého sa vypúšťajú rádioaktívne látky do životného prostredia a okolia pracoviska na základe povolenia podľa § 28 ods. 5 zákona, obsahuje údaje o množstve vyprodukovaných rádioaktívnych odpadov a spôsobe ich likvidácie.

Spôsob a postup nakladania s rádioaktívnym odpadom sa určuje na základe bezpečnostných rozborov, ktoré obsahujú

Sprievodný list inštitucionálneho rádioaktívneho odpadu podľa § 96 ods. 1 písm. e) zákona a podľa prílohy č. 7 zákona sa vedie počas celého nakladania s rádioaktívnym odpadom a pri každej zmene držiteľa povolenia; vystavuje ho držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu pri odovzdaní rádioaktívneho odpadu v dvoch rovnopisoch, pričom jeden rovnopis odovzdáva držiteľovi povolenia, ktorý rádioaktívne odpady preberá.

Rádioaktívne odpady sa skladujú v priestoroch s kontrolovaným prístupom alebo obmedzeným prístupom tak, aby

Umiestnenie nádrže vo vodotesnom ochrannom bazéne alebo v ďalšej nádrži v odôvodnených prípadoch nie je potrebné, ak sa zhromažďujú výlučne rádionuklidy s polčasom premeny kratším ako 10 dní.

Na pracoviskách II. kategórie a III. kategórie sa skladujú kvapalné rádioaktívne odpady v nádobách alebo nádržiach v miestnostiach s vodotesnou podlahou a vodotesnými stenami do výšky, ktorá pri najväčšom naplnení miestnosti, v ktorej sa kvapalné rádioaktívne odpady skladujú, zabráni prípadnému úniku rádioaktívnych odpadov do životného prostredia. Podlaha sa vyspáduje do bezodtokového vodotesného ochranného bazéna.

Záchytná stanica kvapalných rádioaktívnych odpadov má najmenej dve nádrže na zhromažďovanie kvapalných rádioaktívnych odpadov, ktoré je možné striedavo plniť. Vyprázdňovanie nádrže na zhromažďovanie kvapalných rádioaktívnych odpadov nie je automatické, vypúšťanie je výsledkom manuálneho pokynu. Každá nádrž má ukazovateľ naplnenia, signalizáciu 80 % naplnenia, miešadlo, odberné miesto a odberové zariadenie.

Rádioaktívne odpady, ktoré obsahujú výlučne krátkožijúce rádionuklidy, sa zbierajú a triedia osobitne, ak je to technicky možné, a skladujú sa na pracovisku, kým ich aktivita klesne pod uvoľňovacie úrovne, potom ich možno uvoľniť spod administratívnej kontroly podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona, ak je to v súlade s povolením na činnosti vedúce k ožiareniu alebo s povolením na uvoľňovanie rádioaktívnych látok spod administratívnej kontroly podľa § 28 ods. 1 písm. e) zákona alebo ich možno odovzdať fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá je držiteľom povolenia podľa § 28 ods. 1 písm. c) zákona.

Ak sa rádioaktívne odpady spaľujú, pre každý druh rádioaktívnych odpadov sa určí technologický postup spaľovania a rádioaktívny odpad sa charakterizuje podľa obsahu rádionuklidov vrátane ťažko merateľných rádionuklidov. Proces spaľovania, filtrácia spalín a nakladanie s popolom sa prispôsobujú druhu spaľovaných rádioaktívnych odpadov a charakteristikám rádionuklidov a vlastnostiam ich chemických zlúčenín, ktoré obsahujú.

Veličiny dôležité z hľadiska radiačnej ochrany sú veličiny

Údaje dôležité z hľadiska radiačnej ochrany sú:

Skutočnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany sú:

Veličiny dôležité z hľadiska radiačnej ochrany sa sledujú, merajú, hodnotia, overujú a evidujú v rozsahu určenom v programe zabezpečenia radiačnej ochrany a v monitorovacom pláne.

Údaje dôležité z hľadiska radiačnej ochrany podľa § 33 ods. 2 písm. a) a b) sú súčasťou evidencie zdrojov ionizujúceho žiarenia; sledujú, merajú, hodnotia, overujú a evidujú sa pri

Protokol o skúške zdroja ionizujúceho žiarenia obsahuje údaje podľa prílohy č. 1.

Charakteristika a vlastnosti uzavretého žiariča a jeho obalu sa evidujú v osvedčení uzavretého žiariča podľa prílohy č. 7 zákona.

Charakteristika a vlastnosti otvoreného žiariča sa evidujú v sprievodnom liste otvoreného žiariča podľa prílohy č. 7 zákona.

Charakteristika a vlastnosti rádioaktívneho odpadu sa evidujú v sprievodnom liste rádioaktívneho odpadu⁵) a v sprievodnom liste inštitucionálneho rádioaktívneho odpadu podľa § 31 ods. 3.

Údaje dôležité z hľadiska radiačnej ochrany podľa § 33 ods. 2 písm. c) sú súčasťou prevádzkového predpisu.

Činnosť vedúca k ožiareniu sa posudzuje podľa možného ohrozenia zdravia a životného prostredia ionizujúcim žiarením na základe

Skutočnosti, ktoré indikujú podozrenie na vznik alebo indikujú vznik radiačnej mimoriadnej udalosti mimo areálu jadrového zariadenia alebo pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, sú

Na obmedzenie havarijného ožiarenia v núdzovej situácii sú ustanovené všeobecné kritériá na prijímanie ochranných opatrení podľa prílohy č. 12 zákona a hodnoty priamo merateľných veličín (ďalej len „operačné zásahové úrovne“) podľa prílohy č. 4, pri ktorých prekročení je potrebné zvážiť prijatie ochranných opatrení.⁶)

Touto vyhláškou sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 5.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. apríla 2018.