A. Organizácia zaistenia jadrovej bezpečnosti a zásady bezpečnej výstavby, spúšťania, prevádzky, vyraďovania a uzatvorenia úložiska
(1)
Výstavba jadrových zariadení, ich spúšťanie, prevádzka, vyraďovanie a uzatvorenie úložiska sa musí riadiť príslušnými etapovými programami zabezpečovania kvality a pravidlami kultúry bezpečnosti.
(2)
Na účely činností podľa odseku 1 musí držiteľ povolenia vytvoriť organizačnú štruktúru s ustanovenými zodpovednosťami a funkčnými povinnosťami a túto má pravidelne prehodnocovať tak, aby zohľadňovala skutočný stav jadrového zariadenia.
(3)
Na každé vybrané zariadenie musí byť vypracovaný program vyskúšania. V prípade, že vybrané zariadenia sú časťou technologického systému alebo tvoria ucelený systém, musí byť program vyskúšania vypracovaný na ucelený systém alebo jeho časť.
(4)
Programy vyskúšania vybraných zariadení sa vyhotovujú tak, aby overili činnosti a funkcie spúšťaného zariadenia v predpísaných prevádzkových stavoch predpokladaných projektom a uvedených v predprevádzkovej bezpečnostnej správe.
(5)
Pred začiatkom spúšťania musí držiteľ povolenia skontrolovať pripravenosť jadrového zariadenia na spúšťanie tak, že preverí a protokolárne zaznamená splnenie kritérií úspešnosti pomontážnych skúšok systémov, konštrukcií a komponentov, pričom vedie zoznam nedorobkov a nedostatkov. Pokračovanie spúšťania je podmienené odstránením nedorobkov a nedostatkov, ktoré by mohli ovplyvniť jadrovú bezpečnosť.
(6)
Spúšťanie je proces, počas ktorého musí držiteľ povolenia overiť, či sú systémy, konštrukcie a komponenty vyhotovené v súlade s projektom, či sú prevádzkyschopné a či spĺňajú požiadavky na jadrovú bezpečnosť podľa predprevádzkovej bezpečnostnej správy.
(7)
Pred začiatkom spúšťania musí držiteľ povolenia ukončiť overenie funkčných schopností jednotlivých systémov v neaktívnych podmienkach podľa programov, ktorých výsledky budú doložené protokolmi a budú v súlade s kritériami úspešnosti stanovenými v týchto programoch. O výsledkoch vyskúšania musí držiteľ povolenia vypracovať správu.
(8)
Spúšťanie musí držiteľ povolenia vykonávať podľa programov spúšťania schválených úradom tak, že každá etapa a podetapa tvorí ucelený súbor skúšok a nasledujúca etapa alebo podetapa sa nesmie začať pred riadnym ukončením a protokolárnym vyhodnotením splnenia všetkých kritérií úspešnosti stanovených v programe predchádzajúcej etapy alebo podetapy, čo je jedna z podmienok na prechod do ďalšej etapy alebo podetapy spúšťania.
(9)
Pred začiatkom príslušnej etapy musí držiteľ povolenia vykonať kontrolu pripravenosti na túto etapu, ktorou preverí
a)
ukončenie prác a skúšok potrebných pre príslušnú etapu,
b)
splnenie kritérií úspešnosti, prác a skúšok stanovených v programoch z predchádzajúcej etapy a pripravenosť zariadení na nasledujúcu etapu v súlade s programom príslušnej etapy,
c)
úplnosť a správnosť predpísanej dokumentácie vrátane dokladov a protokolov o vyskúšaní a pripravenosti systémov, konštrukcií a komponentov podieľajúcich sa na tejto etape spúšťania,
d)
plnenie etapového programu zabezpečovania kvality,
e)
doklady o splnení predchádzajúcich podmienok vydaných úradom,
f)
doklady o splnení požiadaviek iných dozorných orgánov
a o výsledku tejto kontroly musí držiteľ povolenia vypracovať správu.
(10)
Na jadrové zariadenie, na ktorom sa už začala prvá etapa spúšťania, sa vzťahujú limity a podmienky v príslušnom režime.
(11)
Držiteľ povolenia musí počas spúšťania overiť správnosť prevádzkových predpisov z hľadiska ich technickej presnosti a zistené nedostatky odstraňovať priebežne.
(12)
Pri vzniku stavu nebezpečného z hľadiska jadrovej bezpečnosti musí držiteľ povolenia prerušiť testy vykonávané počas spúšťania a uviesť jadrové zariadenie do bezpečného stavu.
(13)
Jadrové zariadenie sa považuje za spustené po splnení kritérií úspešnosti spúšťania ustanovených v programoch spúšťania.
(14)
Pred začiatkom prevádzky musí držiteľ povolenia skontrolovať pripravenosť jadrového zariadenia na prevádzku tak, že preverí a protokolárne zaznamená
a)
ukončenie skúšok všetkých etáp spúšťania,
b)
splnenie kritérií úspešnosti jednotlivých etáp spúšťania podľa príslušných schválených etapových programov,
c)
ukončenie a vyhodnotenie skúšobnej prevádzky,
d)
pripravenosť technologického zariadenia a jeho obsluhy na prevádzku,
e)
súlad dokumentácie podľa prílohy č. 1 bodu C zákona s aktuálnym stavom jadrového zariadenia.
(15)
Časť jadrového zariadenia, ktorá sa spúšťa, prevádzkuje, vyraďuje z prevádzky alebo v prípade úložiska uzatvára, musí držiteľ povolenia oddeliť od časti, kde pokračuje výstavba, tak, aby montážne práce alebo prípadné udalosti na časti jadrového zariadenia nachádzajúcej sa vo výstavbe neovplyvnili jadrovú bezpečnosť časti zariadenia, ktorá je spúšťaná, prevádzkovaná, vyraďovaná z prevádzky alebo uzatváraná.
(16)
Príslušný držiteľ povolenia musí vypracovať bezpečnostné ukazovatele prevádzky, vyraďovania alebo uzatvárania úložiska.
(17)
Skúšky, testy alebo manipulačné postupy a režimové zmeny, ktoré nie sú opísané v prevádzkových predpisoch, môže držiteľ povolenia vykonať iba na základe vopred vypracovaného postupu a v súlade s aktuálnym etapovým programom zabezpečovania kvality.
(18)
Pri vzniku odchýlok prevádzky, vyraďovania alebo uzatvárania jadrového zariadenia alebo jeho časti od stavov uvažovaných v prevádzkových predpisoch alebo pri vzniku situácií nebezpečných z hľadiska jadrovej bezpečnosti, alebo ak sa nie je možné ubezpečiť, že jadrové zariadenie pracuje v rámci platných limitov a podmienok, alebo ak odozva jadrového zariadenia je v rozpore s očakávanou odozvou pri spúšťaní, počas prevádzky alebo vyraďovania, musí držiteľ povolenia vykonať také manipulácie a opatrenia, aby jadrové zariadenie alebo jeho časť bola bezodkladne uvedená do bezpečného stavu. Pri vzniku takej situácie môže držiteľ povolenia pokračovať v činnosti až po vyjasnení a odstránení príčin, ktoré viedli k tejto situácii.
(19)
Držiteľ povolenia zasiela úradu za každé jadrové zariadenie osobitne
a)
denné hlásenie o priebehu prevádzky obsahujúce
1.
stav prevádzky jadrového zariadenia,
2.
plynutie alebo porušenie limít a podmienok,
b)
denné hlásenie, ak ide o jadrové zariadenie v etape vyraďovania, obsahujúce informácie o
1.
aktuálne vykonávaných prácach s uvedením čísla príslušného programu,
2.
plynutí alebo porušení limít a podmienok,
3.
druhu a množstve vyprodukovaných rádioaktívnych odpadov,
4.
prevádzke technologických zariadení,
c)
denné hlásenie obsahujúce údaje o počte uložených vláknobetónových kontajnerov, ak ide o úložisko rádioaktívnych odpadov,
d)
štvrťročné a ročné hodnotenie bezpečnosti prevádzky obsahujúce údaje o
1.
stave jadrovej bezpečnosti vrátane jej hodnotenia bezpečnostnými ukazovateľmi,
2.
stave prevádzkovej spoľahlivosti vybraných zariadení,
4.
radiačnej ochrane vrátane množstva a formy rádioaktívnych látok uvoľnených do životného prostredia,
6.
havarijnej pripravenosti,
7.
vnútornom dozore nad jadrovou bezpečnosťou,
8.
tvorbe a nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi vrátane ich prepravy,
9.
tvorbe a nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom vrátane jeho prepravy,
e)
štvrťročné a ročné hodnotenie, ak ide o jadrové zariadenie v etape vyraďovania, obsahujúce údaje o
1.
aktuálne prebiehajúcich činnostiach vyraďovania za hodnotené obdobie,
2.
porovnaní dosiahnutého stavu vyraďovania s plánom etapy vyraďovania, ak ide o jadrové zariadenie v etape vyraďovania.
(20)
Ak ide o úložisko rádioaktívnych odpadov, držiteľ povolenia zasiela úradu za každé jadrové zariadenie osobitne štvrťročné hodnotenie obsahujúce údaje o
a)
aktivitnom napĺňaní inventára jednotlivých rádionuklidov deklarovaných v limitách
a podmienkach bezpečnej prevádzky úložiska rádioaktívnych odpadov,
b)
počte uložených vláknobetónových kontajnerov.
(21)
Ak ide o úložisko rádioaktívnych odpadov, držiteľ povolenia zasiela úradu za každé jadrové zariadenie osobitne ročné hodnotenie obsahujúce okrem údajov podľa odseku 20 aj údaje o monitorovaní geotechnickej stability, vody, pôdy a ovzdušia.
(22)
Pri prekročení nastavených parametrov sa musia automaticky uviesť do činnosti bezpečnostné systémy. Pri prípadnom zlyhaní bezpečnostných systémov sú vybraní a odborne spôsobilí zamestnanci držiteľa povolenia povinní uviesť ich do činnosti ručne.
(23)
Opätovné spustenie a spustenie jadrových zariadení alebo ich častí na prevádzkové parametre po jeho odstavení môže držiteľ povolenia začať len vtedy, ak sú odskúšané a funkčné všetky zariadenia a systémy nevyhnutné na zabezpečenie spoľahlivej a bezpečnej prevádzky a ak sú v súlade s projektom, predprevádzkovou bezpečnostnou správou, limitmi a podmienkami tohto jadrového zariadenia a s prevádzkovými predpismi. Po vykonanej kontrole musí držiteľ povolenia vypracovať súhrnný doklad o výsledkoch kontroly pripravenosti jadrového zariadenia a zamestnancov držiteľa povolenia na ďalšiu prevádzku.
(24)
Opätovné spustenie a spustenie jadrových zariadení musí držiteľ povolenia vykonať na základe programov.
(25)
Cieľom skúšok opätovného spustenia a spustenia je overiť funkčnosť spúšťaného jadrového zariadenia v predpísaných prevádzkových stavoch uvedených v predprevádzkovej bezpečnostnej správe.
(26)
Kritériom úspešnosti opätovného spustenia a spustenia jadrového zariadenia musí byť súlad nameraných hodnôt so stanovenými hodnotami, ktoré sú uvedené v programoch. Tieto hodnoty však nesmú prekročiť medze stanovené v predprevádzkovej bezpečnostnej správe. Splnenie kritérií úspešnosti skúšky je podmienkou pre začiatok ďalšej skúšky opätovného spúšťania.
(27)
Jadrové zariadenie sa považuje za opätovne spustené po splnení kritérií úspešnosti spustenia ustanovených v programoch.
(28)
Pred začiatkom vyraďovania alebo začiatkom uzatvárania úložiska musí držiteľ povolenia skontrolovať pripravenosť jadrového zariadenia na vyraďovanie alebo v prípade úložiska na jeho uzatvorenie tak, že preverí a protokolárne zaznamená
a) pripravenosť zariadenia a zamestnancov,
b) súlad dokumentácie podľa prílohy č. 1 bodu D alebo E zákona s aktuálnym stavom jadrového zariadenia.
(29)
Pri realizácii zmien na jadrovom zariadení je držiteľ povolenia povinný zhodnotiť navrhovanú zmenu z pohľadu vplyvov na prevádzkovú dokumentáciu, prípravu personálu a na konfiguráciu reprezentatívneho plnorozsahového simulátora a identifikované zmeny zapracovať.
C. Zásady bezpečného vyraďovania
(1)
Držiteľ povolenia musí bezodkladne informovať úrad o plánovanom ukončení prevádzky jadrového zariadenia.
(2)
Na zariadenia, ktoré sú funkčné počas etapy vyraďovania, a na technologické celky budované na podporu vyraďovania, alebo ktoré sú v ochrannom uložení, ale aj na činnosti spojené s demontážou, prípravou na likvidáciu a s likvidáciou technologických celkov platia primerane bezpečnostné požiadavky na prevádzku.
(3)
Koncepčný plán vyraďovania a plán etapy vyraďovania vrátane príslušných bezpečnostných rozborov zohľadňujú typ jadrového zariadenia, inventár rádioaktívnych odpadov a vykonávané činnosti v súlade s ich významom pre jadrovú bezpečnosť použitím odstupňovaného prístupu.
(4)
Žiadna činnosť vyraďovania sa nemôže vykonať bez predchádzajúceho zhodnotenia jej vplyvu na jadrovú bezpečnosť. Riziko vykonania takej činnosti musí byť zhodnotené bezpečnostnými rozbormi.
(5)
Držiteľ povolenia musí vyraďovať jadrové zariadenie alebo jeho časť spôsobom, pri ktorom sa v rozumne dosiahnuteľnej miere prednostne využívajú charakteristiky pasívnej bezpečnosti.
(6)
Všetky činnosti vyraďovania v danej etape musia preukázateľne smerovať k dosiahnutiu koncového stavu definovaného v pláne etapy vyraďovania.
D. Dokumentovanie vykonávaných činností a zmien
(1)
Veličiny dôležité z hľadiska jadrovej bezpečnosti musí držiteľ povolenia počas výstavby, spúšťania, prevádzky a vyraďovania jadrového zariadenia a v prípade úložiska počas jeho uzatvárania pravdivo a zrozumiteľne zaznamenávať priebežne tak, aby bol zachytený časový úsek ich zmien pred prechodovými stavmi, počas ich priebehu a po ich odznení.
(2)
Od začiatku spúšťania a počas prevádzky musí držiteľ povolenia zaznamenávať
a)
výsledky zo skúšok zariadení pri výstavbe a spúšťaní,
b)
plynutie alebo narušenie limitov a podmienok,
c)
priebeh prevádzky počas pracovných zmien,
d)
výsledky a záznamy o skúškach, kontrolách, údržbe a opravách vybraných zariadení,
e)
parametre a záznamy, ktoré sú dôležité pre informovanosť o stave jadrového zariadenia,
f)
hodnoty povrchovej kontaminácie zariadení,
g)
údaje o prevádzkových udalostiach,
h)
výsledky overení zdravotnej spôsobilosti a psychologickej spôsobilosti zamestnancov,
i)
výsledky overení osobitnej odbornej spôsobilosti zamestnancov,
j)
výsledky overení odbornej spôsobilosti zamestnancov,
k)
údaje o forme a množstve vypúšťaných rádioaktívnych látok, o úrovni žiarenia v priestoroch jadrového zariadenia a o dávkovej záťaži zamestnancov,
l)
údaje o vykonaných zmenách na jadrovom zariadení,
m)
údaje o množstve a pohybe jadrových materiálov, špeciálnych materiálov a zariadení a rádioaktívnych odpadov,
n)
údaje o tvorbe a nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi,
o)
údaje o vykonaných kontrolách podľa požiadaviek predpísaných v limitoch a podmienkach.
(3)
Počas spúšťania, prevádzky, vyraďovania a uzatvorenia úložiska musí držiteľ povolenia zabezpečiť udržiavanie, evidenciu a uchovávanie tejto dokumentácie:
h)
vyhodnotenie kontrol a skúšok podľa etapového programu zabezpečovania kvality, požiadaviek na kvalitu jadrového zariadenia a požiadaviek na kvalitu vybraných zariadení,
i)
doklady o splnení kvalifikačných požiadaviek,
j)
záznamy z odbornej prípravy.
(4)
Zmeny sa vykonávajú podľa projektových požiadaviek platných pre pôvodné systémy, konštrukcie a komponenty alebo ich dokumentácie.
(5)
Držiteľ povolenia musí stanoviť postup a zodpovednosť za revíziu úradom schválenej dokumentácie alebo úradom posúdenej dokumentácie pred vykonaním zmeny.
(6)
Držiteľ povolenia musí vypracovať a používať systém na riadenie dočasných zmien, ktorý zabezpečí vyznačenie každej dočasnej zmeny na mieste a v dokumentácii.
(7)
Po realizácii zmeny pred opätovným spúšťaním alebo ďalším vyraďovaním alebo uzatvorením úložiska musí držiteľ povolenia preukázateľne oboznámiť zamestnancov s vykonanou zmenou a príslušnú prevádzkovú dokumentáciu musí aktualizovať.
F. Požiadavky na nakladanie s jadrovými materiálmi
(1)
Pri nakladaní s jadrovými materiálmi v jadrových zariadeniach musí držiteľ povolenia vylúčiť možnosť rozvoja štiepnej reťazovej reakcie a úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia.
(2)
Jadrovú bezpečnosť pri zaobchádzaní s jadrovými materiálmi musí držiteľ povolenia zabezpečiť
a)
používaním projektom uvažovaného zariadenia a vyskúšaného zariadenia,
b)
vykonávaním činností podľa prevádzkovej dokumentácie a na základe výsledkov analýz bezpečnosti uvedených v bezpečnostnej správe.
(3)
Nakladanie s jadrovými materiálmi a s tým súvisiace činnosti musí držiteľ povolenia vykonávať podľa prevádzkovej dokumentácie, ktorá obsahuje
a)
postup jednotlivých krokov pri operáciách,
b)
požiadavky na pripravenosť systémov, konštrukcií a komponentov,
c)
požiadavky na bezpečnostné opatrenia,
d)
identifikačné údaje a kartogramy uloženia jadrových materiálov,
e)
pri jadrovom reaktore a bazéne skladovania aj údaje o koncentrácii rozpustného absorbátora neutrónov v chladive primárneho okruhu a v bazéne skladovania.
(4)
Každú technologickú operáciu spojenú s premiestňovaním jadrových materiálov musí držiteľ povolenia zaznamenať do samostatného dokumentu s uvedením ich východiskového a konečného miesta. Do tohto dokumentu musí držiteľ povolenia doplniť prijaté bezpečnostné opatrenia, ak nie sú uvedené v prevádzkovej dokumentácii.
(5)
Pri preprave a skladovaní jadrového paliva musí držiteľ povolenia zabezpečiť podkritickosť podľa limitov a podmienok s uvážením havarijných situácií predpokladaných v predprevádzkovej bezpečnostnej správe.
(6)
Vyhoreté jadrové palivo musí držiteľ povolenia pri preprave a skladovaní chladiť tak, aby sa teplo uvoľňované palivom odvádzalo.
G. Prevádzkové predpisy
(1)
Činnosti dôležité z hľadiska jadrovej bezpečnosti musí držiteľ povolenia vykonávať len podľa prevádzkovej dokumentácie a podľa vypracovaných postupov alebo podľa písomných príkazov tak, aby boli v súlade so schváleným etapovým programom zabezpečovania kvality, s limitmi a podmienkami a v súlade so schválenou dokumentáciou a aby tieto činnosti neporušili alebo neohrozili jadrovú bezpečnosť.
(2)
Prevádzkové predpisy musí držiteľ povolenia vypracovať pre režim normálnej prevádzky, abnormálnej prevádzky, pre havarijné podmienky, pre všetky režimy vyraďovania alebo uzatvárania úložiska a musia byť vypracované tak, aby zohľadňovali aktuálny stav systémov, konštrukcií a komponentov.
(3)
Prevádzkové predpisy pre havarijné podmienky sa delia na postupy pri riešení núdzových stavov a návody na riadenie ťažkých havárií.
(4)
Postupy pri riešení núdzových stavov sú vypracované pre projektové havárie a poskytujú inštrukcie na obnovenie bezpečného stavu jadrového zariadenia.
(5)
Postupy pri riešení núdzových stavov sú vypracované aj pre havárie v podmienkach rozšíreného projektu až do začiatku poškodzovania aktívnej zóny jadrového reaktora, ale bez jeho zahrnutia. Ich cieľom je obnoviť alebo nahradiť stratené bezpečnostné funkcie a vykonať zásahy na zabránenie poškodeniu aktívnej zóny jadrového reaktora.
(6)
Návody na riadenie ťažkých havárií sú určené na zmiernenie následkov ťažkých havárií, keď opatrenia uvedené v postupoch pri riešení núdzových stavov neboli úspešné na zabránenie poškodeniu aktívnej zóny jadrového reaktora.
(7)
Postupy pri riešení projektových havárií sú založené na príznakovo orientovaných predpisoch alebo na kombinácii príznakovo a udalostne orientovaných predpisov. Postupy pri riešení havárií v podmienkach rozšíreného projektu sú založené na príznakovo orientovaných predpisoch.
(8)
Postupy pri riešení núdzových stavov sú vyvinuté systematickým spôsobom a podporené realistickými analýzami spracovanými pre dané jadrové zariadenie a daný účel. Postupy pri riešení udalostí sú konzistentné s inými prevádzkovými predpismi a návodmi na riadenie ťažkých havárií.
(9)
Postupy pri riešení núdzových stavov umožňujú stálej obsluhe dozorne rýchlo rozpoznať havarijné podmienky, na ktoré ich aplikuje. Sú v nich definované vstupné a výstupné podmienky, ktoré umožňujú stálej obsluhe dozorne vybrať vhodné postupy, presúvať sa medzi postupmi a prejsť z postupov do návodov na riadenie ťažkých havárií.
(10)
Návody na riadenie ťažkých havárií sú vyvinuté systematickým spôsobom s použitím prístupu špecifického pre dané jadrové zariadenie. Obsahujú stratégie na zvládnutie scenárov havarijných podmienok identifikovaných v analýzach ťažkých havárií.
(11)
Postupy pri riešení núdzových stavov a návody na riadenie ťažkých havárií sú overené a validované vo forme, v ktorej budú použité na mieste, aby sa zabezpečilo, že sú administratívne a technicky správne a konzistentné s prostredím, kde budú použité.
(12)
Postup overenia a validácie postupov pri riešení núdzových stavov a návodov na riadenie ťažkých havárií sa dokumentuje. Validácia sa vykonáva pre dané jadrové zariadenie. Pri validácii je zhodnotená účinnosť začlenenia ľudského činiteľa do postupov a návodov. Validácia postupov sa vykonáva na základe simulácií s využitím reprezentatívneho plnorozsahového simulátora, ak to simulátor umožňuje.
(13)
Stála obsluha dozorne a obslužný personál má výcvik a je pravidelne precvičovaný z postupov pri riešení núdzových stavov s využitím reprezentatívneho plnorozsahového simulátora.
(14)
Stála obsluha dozorne a ďalší, držiteľom povolenia určení, odborne spôsobilí zamestnanci majú výcvik a sú pravidelne precvičovaní z návodov na riadenie ťažkých havárií s využitím reprezentatívneho plnorozsahového simulátora.
(15)
Výcvik podľa odsekov 13 a 14 zahŕňa aj prechod z postupov pri riešení núdzových stavov k návodom na riadenie ťažkých havárií.
(16)
Zásahy stálej obsluhy dozorne vyplývajúce z návodov na riadenie ťažkých havárií a potrebné na obnovenie nevyhnutných bezpečnostných funkcií sú plánované a pravidelne precvičované.
(17)
Držiteľ povolenia zodpovedá za dodržiavanie prevádzkových predpisov a ich aktualizáciu.
(18)
Držiteľ povolenia musí vykonať pravidelnú kontrolu prevádzkových predpisov, pri ktorej uplatňuje skúsenosti z vlastnej prevádzky a z prevádzky iných porovnateľných jadrových zariadení, a aj aktuálne poznatky vedy a techniky.
(19)
Držiteľ povolenia zodpovedá za vybavenie dozorne a núdzovej dozorne jedným úplným a aktualizovaným súborom prevádzkových predpisov.
H. Požiadavky na pravidelnú údržbu, kontrolu a skúšky
(1)
Držiteľ povolenia musí plánovať, vykonávať a kontrolovať údržbu, kontrolu a skúšky vybraných zariadení na takej technickej úrovni a v takých intervaloch, aby spoľahlivosť a funkcia vybraných zariadení boli v súlade s projektom a s hodnotením vykonaným v bezpečnostnej správe a počas vyraďovania v pláne etapy vyraďovania.
(2)
Držiteľ povolenia musí vykonávať údržbu a prevádzkové kontroly vybraných zariadení podľa vypracovaného programu prevádzkových kontrol a kontrol podľa osobitných predpisov.
14) Tento program musí držiteľ povolenia prehodnocovať na základe prevádzkových skúseností.
(3)
Držiteľ povolenia musí zabezpečiť, aby sa vybrané zariadenia odstavovali z prevádzky na údržbu a prevádzkové kontroly iba so súhlasom ním určených zamestnancov a v súlade s limitmi a podmienkami.
(4)
Činnosti súvisiace s riešením odchýlok od akceptovateľných kritérií zistených pri údržbe, prehliadkach, skúškach a inšpekciách vybraných zariadení musia byť obsiahnuté v príslušných postupoch.
(5)
Nedeštruktívne skúšky konštrukcií, systémov alebo komponentov jadrového zariadenia sa musia vykonávať podľa kvalifikovaných postupov skúšania, kvalifikovanými skúšobnými zariadeniami a kvalifikovanými zamestnancami.
(6)
Po ukončení údržby a kontrol musí držiteľ povolenia vykonať skúšku systémov, konštrukcií a komponentov podľa stanoveného programu a jej výsledok musí dokladovať v protokole zo skúšky.
(7)
Skúšky systémov, konštrukcií a komponentov, na ktorých sa realizovali zmeny, musí držiteľ povolenia vykonať podľa vypracovaných programov.
(8)
Opravy vybraných zariadení musia byť navrhnuté a vykonané bez zbytočného časového odkladu s ohľadom na technické možnosti a podmienky, pričom musí byť zohľadnená bezpečnostná významnosť poškodeného komponentu, systému alebo konštrukcie.