Čakajte prosím...
Článok 29 Účinnosť
A A A

Hľadaný výraz nenájdený

Hľadaný § nenájdený
75/2024 Z. z. v znení účinnom od 22. 4. 2024
75
UZNESENIE
pléna Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 20. marca 2024,
ktorým sa schvaľuje

Rokovací poriadok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
Plénum Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí konanom 20. marca 2024 sa podľa § 20, 24, § 45 ods. 3 a § 59 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) uznieslo na tomto rokovacom poriadku:
PREDMET ÚPRAVY
Tento rokovací poriadok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) upravuje
1.
rokovací poriadok pléna najvyššieho súdu (ďalej len „plénum“),
2.
rokovací poriadok kolégií najvyššieho súdu,
3.
rokovací poriadok veľkých senátov najvyššieho súdu,
4.
spôsob vydávania Zbierky stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka rozhodnutí“),
5.
poriadok pre voľbu a odvolávanie predsedov kolégií najvyššieho súdu,
6.
určenie orgánu na vykonanie revízie na najvyššom súde a spôsob ustanovenia členov revízneho oddelenia pre revíziu Špecializovaného trestného súdu,
7.
spôsob voľby a odvolávania členov sudcovskej rady najvyššieho súdu (ďalej len „sudcovská rada“).
PRVÁ ČASŤ
Plénum najvyššieho súdu
Článok 1
Zasadnutie pléna
1.
Plénum plní úlohy uvedené v § 20 ods. 1, § 21 ods. 1 veta prvá a druhá a § 22 ods. 1 písm. b) zákona o súdoch, najmä
a)
uznáša sa na rokovacom poriadku najvyššieho súdu,
b)
uznáša sa na poriadku pre voľbu a odvolávanie predsedov kolégií,
c)
volí a odvoláva členov sudcovskej rady,
d)
prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v otázkach týkajúcich sa viacerých kolégií alebo v závažných otázkach sporných medzi kolégiami,
e)
prerokúva správy o aplikácii zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a na ich podklade dáva ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) podnety na novú právnu úpravu,
f)
prerokúva a schvaľuje správy predsedov kolégií najvyššieho súdu o činnosti týchto kolégií,
g)
prerokúva a schvaľuje správy o výsledkoch prieskumnej činnosti a na ich podklade dáva ministrovi podnety na novú právnu úpravu,
h)
udeľuje predchádzajúci súhlas na zlúčenie občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia a ak pominú dôvody pre ich zlúčenie, udeľuje súhlas na opätovné rozdelenie zlúčených kolégií,
i)
udeľuje súhlas na zriadenie ďalšieho kolégia,
j)
prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.
2.
Plénum zvoláva predseda najvyššieho súdu (ďalej len „predseda súdu“), ktorý navrhuje jeho program a vedie jeho rokovanie. Predseda súdu je povinný zvolať plénum, ak o to požiada písomne najmenej tretina členov pléna alebo nadpolovičná väčšina všetkých členov sudcovskej rady s návrhom programu rokovania. Ak predseda súdu nezvolá plénum do desiatich dní od doručenia písomnej žiadosti, zvolá ho predseda sudcovskej rady alebo podpredseda sudcovskej rady.
3.
Zasadnutia pléna sú neverejné; zúčastňujú sa na ňom všetci členovia pléna. Členovia Súdnej rady Slovenskej republiky, predseda Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“), minister a generálny prokurátor Slovenskej republiky majú právo zúčastniť sa na zasadnutí pléna.
4.
Členom pléna sa pre účely tohto rokovacieho poriadku rozumie sudca, ktorý bol na najvyšší súd pridelený (aj dočasne) na výkon funkcie sudcu.
5.
Na zasadnutie pléna, na ktorom sa má prerokovať návrh na prijatie stanoviska, sa prizýva zástupca najvyššieho správneho súdu, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“). Na zasadnutie pléna možno prizvať aj iné osoby; o ich prizvaní rozhoduje predseda súdu.
6.
Program rokovania schvaľuje na začiatku zasadnutia plénum.
7.
Predseda súdu vopred určí sudcu najvyššieho súdu za zapisovateľa. Zapisovateľov môže byť určených aj viac.
8.
Písomné podklady na rokovanie pléna s pozvánkou na jeho zasadnutie doručí predseda súdu všetkým členom pléna a osobám uvedeným v odseku 3 a 5 najmenej desať dní pred zasadnutím.
9.
Plénum môže rokovať a platne sa uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých svojich členov.
10.
Po otvorení rokovania pléna predseda súdu alebo podpredseda súdu prednesie správu k prejednávanej veci. V správe uvedie najmä okolnosti, ktoré odôvodňujú zaradenie veci na program pléna, konštatuje jej podstatu a poukáže, na ktoré zásadné otázky by sa mala prednostne zamerať rozprava pléna.
11.
Cieľom nasledujúcej rozpravy je vecné a všestranné prerokovanie celkovej koncepcie a všetkých zásadných otázok stanoveného programu. Rozpravy sa môžu zúčastniť všetky osoby zúčastnené na rokovaní pléna.
12.
Po skončení rozpravy nasleduje porada pléna, na ktorej sa prerokujú všetky pripomienky a návrhy prednesené v rozprave k prerokovanej veci a pripraví sa návrh rozhodnutia na hlasovanie a rozhodnutie o veci.
13.
Uznesenie pléna je prijaté, ak za návrh uznesenia hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov pléna.
14.
Hlasuje sa verejne – zdvihnutím ruky. Každý člen pléna je povinný hlasovať. Rozdielne názory, ktoré neboli uznesením prijaté, môžu prehlasovaní členovia pléna odôvodniť písomne.



15.
Každé uznesenie pléna musí byť vyhlásené; podľa povahy veci môže byť vyhlásený len podstatný obsah stanoviska alebo uznesenia.
16.
Písomné vyhotovenie uznesenia pléna podpisuje predseda súdu.
17.
Zapisovateľ o rokovaní pléna spíše zápisnicu, v ktorej uvedie najmä dátum, predmet rokovania, prítomných a stručný priebeh rozpravy. Súčasťou zápisnice je zápisnica o porade pléna, v ktorej sa uvedie dátum konania porady, prítomní členovia pléna, zmeny, na ktorých sa plénum na rozdiel od písomného návrhu predloženého na rokovanie uznieslo, a výsledok hlasovania.
18.
Zápisnicu o rokovaní pléna podpíše predseda súdu a zapisovateľ. Písomné podklady na rokovanie pléna tvoria súčasť zápisnice.
19.
Predseda súdu zabezpečí, aby prijaté uznesenie pléna a schválené dokumenty alebo materiály pléna boli uverejnené v Zbierke rozhodnutí a na webovom sídle najvyššieho súdu.
Článok 2
Rokovanie pléna v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu
V čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu môžu zasadnutia pléna prebiehať aj s využitím technických prostriedkov na prenos obrazu a zvuku. Ustanovenia článku 1 sa použijú primerane.
Článok 3
Rozhodovanie pléna mimo zasadnutia pléna
1.
Ak nejde o výkon pôsobnosti pléna podľa článku 1 ods. 1 písm. a) až e) a i), môže predseda súdu v neodkladných prípadoch požiadať plénum, aby o návrhu uznesenia rozhodlo aj mimo zasadnutia pléna; v takom prípade sa neuplatní článok 1 odsek 5.
2.
Členovia pléna, ktorí sa vyjadrili k návrhu uznesenia podanému podľa odseku 1, sa považujú za prítomných na rozhodovaní.
3.
Ak k návrhu uznesenia podanému podľa odseku 1 uplatnia pripomienky aspoň siedmi členovia pléna alebo s ním nesúhlasia, o návrhu uznesenia sa musí rozhodnúť na zasadnutí pléna.
Článok 4
Stanovisko pléna
1.
Plénum prijíma stanovisko, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach
a)
senátov dvoch alebo viacerých kolégií, ktoré sa nepodarilo odstrániť prijatím stanoviska na spoločnom zasadnutí týchto kolégií,
b)
dvoch alebo viacerých nižších súdov týkajúcich sa viacerých kolégií.
2.
Podnet na prijatie stanoviska pléna sa podáva predsedovi súdu. Podaným podnetom nie je predseda súdu viazaný. Predseda súdu môže poveriť pracovnú skupinu vypracovaním návrhu na prijatie stanoviska.
3.
Návrh na prijatie stanoviska predkladá členom pléna predseda súdu.
4.
Návrh na prijatie stanoviska obsahuje vymedzenie otázky použitia a výkladu určitej právnej normy, ktorú má stanovisko vyriešiť, a spôsob jej riešenia. Plénum nie je viazané navrhovaným spôsobom riešenia vymedzenej otázky. Prílohou k návrhu sú rozhodnutia, v ktorých bola zistená nejednotnosť.
5.
Pred prijatím stanoviska možno požiadať o vyjadrenie kolégiá najvyššieho súdu a krajských súdov, najvyšší správny súd, ministerstvo, generálnu prokuratúru, prípadne iné orgány a vedecké inštitúcie a vysoké školy.
6.
Predseda súdu doručí členom pléna návrh na prijatie stanoviska a zároveň im určí lehotu na písomné vyjadrenie.
7.
Podaný návrh na prijatie stanoviska spolu so všetkými doručenými písomnými vyjadreniami pridelí predseda súdu na spracovanie ním ustanovenej pracovnej skupine a určí jej vedúceho. Pracovná skupina vyhotoví návrh stanoviska; rozsah vymedzenej otázky môže prekročiť, len ak je nevyhnutné posúdiť a vyriešiť aj ďalšie súvisiace alebo predbežné otázky.
8.
Úvodná časť stanoviska obsahuje právnu vetu stanoviska. Odôvodnenie stanoviska obsahuje podstatné závery rozhodnutí súdov alebo senátov, ktoré vyvolali potrebu prijať stanovisko, otázku vymedzenú v podanom návrhu na prijatie stanoviska, písomné vyjadrenia k návrhu a argumenty, o ktoré sa návrh stanoviska pri riešení vymedzenej otázky opiera.
9.
Pracovná skupina návrh stanoviska vyhotoví a predloží predsedovi súdu v lehote ním určenej; lehotu môže predĺžiť len predseda súdu.
10.
Ak pracovná skupina dospeje k záveru, že stanovisko nemá byť prijaté, upovedomí o tom predsedu súdu, ktorý v takom prípade rozhodne o ďalšom postupe a svoje rozhodnutie odôvodní.
11.
Ak navrhované stanovisko nebolo prijaté predpísaným počtom hlasov členov pléna, predseda súdu vyhlási, že stanovisko nebolo prijaté. V takom prípade sa plénum na návrh predsedu súdu môže uzniesť, že vyhotovením nového návrhu stanoviska bude poverená iná pracovná skupina.
12.
Rovnopis prijatého stanoviska doručí predseda súdu všetkým členom pléna, všeobecným súdom Slovenskej republiky a subjektom, ktoré boli požiadané o vyjadrenie k návrhu na prijatie stanoviska.
13.
Predseda súdu zabezpečí, aby prijaté stanovisko bolo uverejnené na webovom sídle najvyššieho súdu a v najbližšom možnom termíne aj v Zbierke rozhodnutí.
14.
Na žiadosť člena pléna, ktorý na zasadnutí pléna nesúhlasil s prijatým stanoviskom alebo s jeho odôvodnením, sa k zápisnici z rokovania pléna pripojí podstatný obsah jeho odlišného stanoviska. Písomné vyhotovenie svojho odlišného stanoviska predkladá člen pléna predsedovi súdu v lehote siedmich dní od vypracovania písomného vyhotovenia stanoviska. Odlišné stanovisko sa zverejní spolu s prijatým stanoviskom.
15.
Stanovisko pléna prijaté k rozhodovacej činnosti súdov je pre sudcov najvyššieho súdu záväzné.
DRUHÁ ČASŤ
Kolégium najvyššieho súdu
Článok 5
Rokovanie kolégia
1.
Kolégium zvoláva a jeho zasadnutie vedie predseda kolégia.
2.
Zasadnutia kolégia sú neverejné. Na zasadnutiach kolégia sa zúčastňujú členovia kolégia; právo zúčastniť sa na zasadnutiach kolégia majú predseda súdu, podpredseda súdu a predsedovia ďalších kolégií najvyššieho súdu.
3.
Na zasadnutie kolégia môže byť prizvaný zástupca ministerstva, najvyššieho správneho súdu, generálnej prokuratúry, súdov Slovenskej republiky, ako aj zástupcovia vedeckých inštitúcií a vysokých škôl.
4.
Kolégium sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín svojich členov, ak ide o prijatie stanoviska, a za prítomnosti nadpolovičnej väčšiny členov v ostatných prípadoch.
5.
Kolégium po prerokovaní predloženého materiálu rozhoduje hlasovaním. Hlasuje sa verejne – zdvihnutím ruky. Hlasujú len členovia kolégia.
6.
Každý člen kolégia je povinný hlasovať.
7.
Rozhodnutie je prijaté, ak za jeho prijatie hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov kolégia. Prehlasovaní členovia kolégia môžu názory, ktoré neboli prijaté, odôvodniť písomne.
8.
O priebehu zasadnutia sa spíše zápisnica, ktorú podpíše predseda kolégia a zapisovateľ. Zápisnicu z rokovania kolégia vyhotovuje vždy iný člen kolégia postupne podľa abecedného poradia. K zápisnici sa pripoja i prípadné písomne vypracované odôvodnenia prehlasovaných členov kolégia.



9.
Prijaté rozhodnutie kolégia sa vždy vyhlási, následne písomne vyhotoví a zaradí do evidencie. Rovnopis vyhotovenia sa doručí predsedovi súdu, všetkým členom kolégia, najvyššiemu správnemu súdu, ministerstvu, generálnej prokuratúre, ako aj ďalším orgánom, ktoré boli požiadané o vyjadrenie. Predseda kolégia môže rovnopis rozhodnutia doručiť podľa okolností, významu alebo potreby aj súdom Slovenskej republiky.
Článok 6
Stanovisko kolégia
1.
Kolégium najvyššieho súdu prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak
a)
je to potrebné v záujme odstránenia nejednotnosti súdneho rozhodovania alebo
b)
došlo k rozdielnemu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v právoplatných rozhodnutiach veľkého senátu kolégia alebo
c)
sa senát najvyššieho súdu odchýlil od právneho názoru obsiahnutého v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu.
2.
Podnet na prijatie stanoviska kolégiom sa podáva predsedovi kolégia alebo predsedovi súdu. Podaným podnetom nie je predseda kolégia alebo predseda súdu viazaný.
3.
Návrh na prijatie stanoviska kolégiom podáva predseda kolégia alebo predseda súdu a ak ide o návrh na prijatie stanoviska podľa odseku 1 písm. b), tiež minister.
4.
Návrh na prijatie stanoviska musí obsahovať náležitosti uvedené v článku 4 ods. 4. K návrhu treba pripojiť rozhodnutia, v ktorých bola zistená nejednotnosť.
5.
Pred prijatím stanoviska kolégiom možno požiadať o vyjadrenie subjekty uvedené v článku 4 ods. 5.
6.
Predseda kolégia doručí členom kolégia návrh na prijatie stanoviska a zároveň im určí lehotu na písomné vyjadrenie.
7.
Podaný návrh na prijatie stanoviska spolu so všetkými doručenými písomnými vyjadreniami predloží predseda kolégia zjednocovaciemu senátu, ktorý na jeho podklade a s prihliadnutím na obsah písomných vyjadrení vyhotoví návrh stanoviska; rozsah vymedzenej otázky môže pritom prekročiť, len ak je nevyhnutné posúdiť a vyriešiť aj ďalšie súvisiace alebo predbežné otázky.
8.
Vypracovaný návrh stanoviska musí obsahovať náležitosti uvedené v článku 4 ods. 8.
9.
Zjednocovací senát vyhotoví návrh stanoviska a predloží predsedovi kolégia v lehote ním určenej; lehotu môže predĺžiť len predseda kolégia.
10.
Ak zjednocovací senát dospeje k záveru, že stanovisko nemá byť prijaté, upovedomí o tom predsedu kolégia, ktorý v takom prípade rozhodne o ďalšom postupe a svoje rozhodnutie odôvodní.
11.
Ak navrhované stanovisko nebolo prijaté predpísaným počtom hlasov členov kolégia, predseda kolégia vyhlási, že stanovisko nebolo prijaté. V takom prípade sa kolégium na návrh predsedu kolégia môže uzniesť, že vyhotovením nového návrhu stanoviska budú poverení iní členovia tohto kolégia.
12.
Ak kolégium prijme stanovisko v otázkach sporných v rozhodovaní dvoch alebo viacerých odvolacích súdov, doručí sa prijaté stanovisko aj im. Rovnopis prijatého stanoviska sa vždy zašle tomu, kto bol požiadaný o vyjadrenie k návrhu na prijatie stanoviska.
13.
Prijaté stanovisko sa uverejňuje na webovom sídle najvyššieho súdu a v najbližšom možnom termíne aj v Zbierke rozhodnutí.
14.
Na žiadosť člena kolégia, ktorý na zasadnutí kolégia nesúhlasil s prijatým stanoviskom alebo s jeho odôvodnením, sa k zápisnici z rokovania kolégia pripojí podstatný obsah jeho odlišného stanoviska. Písomné vyhotovenie svojho odlišného stanoviska je člen kolégia povinný predložiť v lehote siedmich dní od vypracovania písomného vyhotovenia prijatého stanoviska. Odlišné stanovisko sa uverejní spolu s prijatým stanoviskom.
15.
Prijaté stanovisko je pre členov kolégia záväzné.
Článok 7
Rokovanie kolégia v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu
V čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu môžu rokovania kolégia prebiehať aj s využitím technických prostriedkov na prenos obrazu a zvuku. Ustanovenia článkov 5 a 6 sa použijú primerane.
Článok 8
Rozhodovanie kolégia mimo rokovania kolégia
V neodkladných prípadoch môže kolégium po odsúhlasení nadpolovičnou väčšinou jeho členov rozhodnúť o návrhoch podľa článkov 5 a 6 mimo rokovania kolégia.
Článok 9
Spoločné zasadnutie viacerých kolégií
1.
Na prerokovanie otázok týkajúcich sa rozhodovacej činnosti viacerých kolégií sa uskutočňuje ich spoločné zasadnutie.
2.
Spoločné zasadnutie viacerých kolégií zvolávajú a ich program určujú
a)
spoločne predsedovia kolégií, ktorých spoločné zasadnutie sa má uskutočniť,
b)
predseda súdu.
3.
Spoločné zasadnutie viacerých kolégií vedie predseda kolégia určený dohodou predsedov zúčastnených kolégií alebo predsedom súdu.
4.
Spoločné zasadnutie viacerých kolégií je neverejné.
5.
Spoločné zasadnutie viacerých kolégií sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín členov z každého kolégia, ak ide o prijatie stanoviska, a za prítomnosti nadpolovičnej väčšiny členov z každého kolégia v ostatných prípadoch.
6.
Na spoločnom zasadnutí viacerých kolégií po prerokovaní predloženého materiálu sa rozhoduje hlasovaním. Hlasuje sa verejne – zdvihnutím ruky. Hlasujú len členovia zúčastnených kolégií. Každý člen kolégia zúčastnený na spoločnom zasadnutí viacerých kolégií je povinný hlasovať.
7.
Rozhodnutie je prijaté, ak za jeho prijatie hlasovala dvojtretinová väčšina prítomných členov zúčastnených kolégií. Prehlasovaní členovia kolégia môžu názory, ktoré neboli prijaté, odôvodniť písomne.
8.
O priebehu spoločného zasadnutia viacerých kolégií sa spíše zápisnica, ktorú podpíšu predsedovia zúčastnených kolégií a nimi určený zapisovateľ. K zápisnici sa pripoja i prípadné písomne vypracované odôvodnenia prehlasovaných členov kolégií.
9.
Prijaté stanovisko sa vždy vyhlási, následne vyhotoví písomne a zaradí sa do evidencie. Rovnopis vyhotovenia sa doručí predsedovi súdu, všetkým členom zúčastnených kolégií, najvyššiemu správnemu súdu, krajským súdom, ministerstvu, generálnej prokuratúre, ako aj ďalším orgánom, ktoré boli požiadané o vyjadrenie.
TRETIA ČASŤ
ZJEDNOCOVANIE ROZHODOVACEJ ČINNOSTI
Článok 10
Základné ustanovenia o zjednocovacej činnosti najvyššieho súdu
1.
Základným nástrojom zjednocovania rozhodovania, výkladu a používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (ďalej len „zjednocovacia činnosť najvyššieho súdu“) je vnútorná evidencia judikatúry.
2.
Zjednocovacia činnosť najvyššieho súdu sa zabezpečuje najmä
a)
rozhodovacou činnosťou veľkých senátov,



b)
rozhodovacou činnosťou kolégií a pléna a prijímaním ich stanovísk k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
c)
zverejňovaním právoplatných rozhodnutí súdov zásadného významu v Zbierke rozhodnutí.
Článok 11
Konanie a rozhodovanie veľkých senátov
1.
Na konanie a rozhodovanie veľkých senátov najvyššieho súdu sa vzťahujú ustanovenia zákona o konaní pred súdom.
2.
Senát, ktorý pri svojom rozhodovaní dospeje k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu, doručí stranám sporu (účastníkom konania) svoje uznesenie, ktorým vec postupuje veľkému senátu a po doručení tohto uznesenia vyznačí na ňom doložku právoplatnosti.
3.
Konanie pred veľkým senátom začína právoplatnosťou uznesenia senátu, ktorým bola vec postúpená veľkému senátu.
4.
Predseda veľkého senátu pridelí vec sudcovi, ktorý bol spravodajcom pri rozhodovaní senátu postupujúceho vec veľkému senátu. Predseda veľkého senátu zabezpečí, aby sa s vecou oboznámili všetci členovia veľkého senátu.
5.
Veľký senát si pred rozhodnutím vo veci vyžiada stanovisko ministra, generálneho prokurátora, prípadne ďalších subjektov.
6.
Prvotný návrh rozhodnutia veľkého senátu prednesie na rokovaní veľkého senátu spravodajca.
7.
Každý člen veľkého senátu je oprávnený vyjadriť sa k rámcovému návrhu rozhodnutia veľkého senátu prednesenému v zmysle predchádzajúceho odseku.
8.
Písomné vyhotovenie rozhodnutia vyhotovuje spravodajca. Ak má spravodajca odlišný právny názor od väčšinového názoru členov veľkého senátu, predseda veľkého senátu určí, kto z členov veľkého senátu zastávajúcich väčšinový názor vyhotoví návrh rozhodnutia.
9.
Člen veľkého senátu (vrátane predsedu veľkého senátu), ktorý nesúhlasí s väčšinovým rozhodnutím veľkého senátu, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu a doručilo účastníkom (stranám sporu).
10.
Právoplatné rozhodnutie veľkého senátu sa bezodkladne zverejňuje na webovom sídle najvyššieho súdu spolu s právnou vetou vypracovanou veľkým senátom. Zároveň sa toto rozhodnutie bez ďalšieho uverejní v samostatnom čísle Zbierky rozhodnutí.
11.
Právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je záväzný pre všetkých sudcov najvyššieho súdu.
Článok 12
Zjednocovacie senáty
V každom kolégiu pôsobí zjednocovací senát, ktorého členovia okrem rozhodovacej činnosti v senáte, do ktorého sú zaradení podľa rozvrhu práce, v súlade s rozvrhom práce najmä
a)
pripravujú podklady na rokovanie pléna a kolégií, najmä návrhy stanovísk a návrhy rozhodnutí na uverejnenie v Zbierke rozhodnutí,
b)
upozorňujú predsedu kolégia na otázky, ktoré vyžadujú zjednotenie výkladu právnych predpisov,
c)
plnia ďalšie úlohy vyplývajúce z rozvrhu práce.
Článok 13
Zbierka rozhodnutí
1.
V Zbierke rozhodnutí sa uverejňujú predovšetkým
a)
stanoviská pléna,
b)
stanoviská kolégií,
c)
rozhodnutia veľkých senátov,
d)
vybrané rozhodnutia najvyššieho súdu,
e)
vybrané rozhodnutia súdov Slovenskej republiky.
2.
Jednotlivé čísla Zbierky rozhodnutí zostavujú kolégiá najvyššieho súdu. O zverejnení rozhodnutí podľa odseku 1 písm. d) a e) rozhoduje na základe hlasovania príslušné kolégium. Stanoviská a rozhodnutia uvedené v odseku 1 písm. a) až c) sa zverejňujú ako samostatné čísla Zbierky rozhodnutí bez zbytočného odkladu, a to v prípade stanovísk po ich písomnom vyhotovení a v prípade rozhodnutí po ich právoplatnosti.
3.
Zbierka rozhodnutí sa vydáva v elektronickej podobe. Vydávanie Zbierky rozhodnutí zabezpečuje Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária najvyššieho súdu“).
ŠTVRTÁ ČASŤ
PORIADOK PRE VOĽBU A ODVOLÁVANIE PREDSEDOV KOLÉGIÍ
NAJVYŠŠIEHO SÚDU
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia
Článok 14
Základné ustanovenia o voľbe, odvolaní a zániku funkcie predsedu kolégia
1.
Predsedu kolégia volia sudcovia príslušného kolégia tajným hlasovaním na tri roky spomedzi predsedov senátov príslušného kolégia.
2.
Návrh na voľbu predsedu kolégia môže podať každý člen príslušného kolégia a tiež predseda súdu.
3.
Ak voľba predsedu kolégia nie je úspešná, opakuje sa vždy o 30 dní, a to až do zvolenia predsedu kolégia.
4.
Na návrh predsedu súdu alebo na návrh najmenej dvoch tretín členov kolégia rozhoduje o odvolaní predsedu kolégia kolégium tajným hlasovaním.
5.
Funkcie predsedov kolégií zanikajú zlúčením kolégií. Ak dôjde k zlúčeniu kolégií, predseda súdu do 30 dní od zlúčenia kolégií zvolá volebné zasadnutie zlúčeného kolégia, na ktoré sa primerane vzťahujú ustanovenia článkov 16 až 19.
Článok 15
Vymedzenie niektorých pojmov
1.
Príslušné kolégium je kolégium, ktorého predseda má byť zvolený alebo ktorého predseda je uvedený v návrhu na odvolanie.
2.
Sudca príslušného kolégia je sudca, ktorý bol pridelený alebo dočasne pridelený na najvyšší súd, a v deň, keď sa má uskutočniť hlasovanie, vykonáva v súlade s rozvrhom práce funkciu sudcu v príslušnom kolégiu. Sudca, ktorý bol dočasne pridelený na najvyšší súd [§ 12 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“)], sa na účely voľby a odvolávania predsedu kolégia nepovažuje za člena kolégia. Sudca, ktorému bol prerušený výkon funkcie sudcu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 24 zákona o sudcoch, sa na účely voľby a odvolávania predsedu kolégia nepovažuje za člena kolégia. Člen kolégia, ktorý nemôže vykonávať funkciu sudcu podľa § 13 ods. 1 a 2 zákona o sudcoch, nemôže sa zúčastniť na voľbe a odvolaní predsedu kolégia ani byť volený.
3.
Predseda senátu príslušného kolégia je predseda senátu, ktorý v deň, keď sa má uskutočniť hlasovanie, je predsedom senátu v kolégiu, ktorého predseda má byť zvolený alebo odvolaný.
4.
Volebné zasadnutie príslušného kolégia (ďalej len „volebné zasadnutie kolégia“) je zasadnutie, na ktorom sa má uskutočniť voľba predsedu kolégia.
5.
Odvolávacie zasadnutie príslušného kolégia (ďalej len „odvolávacie zasadnutie kolégia“) je zasadnutie, na ktorom sa má hlasovať o návrhu na odvolanie predsedu kolégia.
6.
Pozvánku na volebné alebo odvolávacie zasadnutie kolégia doručuje predseda súdu každému členovi príslušného kolégia (odsek 2); v pozvánke oznamuje, kedy a kde sa uskutoční zvolané zasadnutie.
7.
Volebné zasadnutie kolégia a odvolávacie zasadnutie kolégia nie sú zasadnutiami kolégia podľa článku 5.
Druhý oddiel
Volebné zasadnutie kolégia
Článok 16
Zvolanie volebného zasadnutia kolégia
1.
Volebné zasadnutie kolégia zvoláva, jeho rokovanie vedie a členov príslušného kolégia na toto zasadnutie pozýva predseda súdu. Termín zasadnutia určuje tak, aby sa na ňom mohlo zúčastniť čo najviac členov príslušného kolégia.
2.
Volebné zasadnutie kolégia predseda súdu zvolá
a)
do 15 dní odo dňa, keď doterajšiemu predsedovi kolégia zanikla funkcia predsedu kolégia inak než uplynutím doby, na ktorú bol zvolený,
b)
najneskôr 30 dní predo dňom, keď má doterajšiemu predsedovi kolégia uplynúť funkčné obdobie predsedu kolégia, na ktoré bol zvolený.
3.
Pozvánku doručí predseda súdu všetkým členom príslušného kolégia najmenej sedem dní pred týmto zasadnutím.
Článok 17
Navrhovanie kandidátov
1.
Predseda súdu môže navrhovať len jedného kandidáta. Svoj návrh predloží príslušnému kolégiu najneskôr spolu s pozvánkou na volebné zasadnutie kolégia. Tento návrh je oprávnený zmeniť najneskôr tri dni predo dňom, na ktorý zvolal volebné zasadnutie kolégia; o zmene svojho návrhu bezodkladne upovedomí všetkých členov príslušného kolégia.
2.
Každý z členov príslušného kolégia môže podať návrh na zvolenie predsedu kolégia po doručení pozvánky. Návrh sa podáva predsedovi súdu písomne najneskôr tri dni predo dňom, na ktorý bolo zvolané volebné zasadnutie kolégia. Každý člen kolégia môže za predsedu kolégia navrhnúť iba jedného predsedu senátu príslušného kolégia.
3.
Predseda súdu alebo člen príslušného kolégia pripojí k návrhu na voľbu predsedu kolégia písomný súhlas navrhovaného kandidáta.
Článok 18
Priebeh volebného zasadnutia kolégia
1.
Volebné zasadnutie kolégia je neverejné. Okrem členov príslušného kolégia sa na ňom zúčastňuje
a)
predseda súdu,
b)
podpredseda súdu,
c)
zástupca sudcovskej rady,
d)
tajomníčka príslušného kolégia.
2.
O priebehu volebného zasadnutia kolégia spíše tajomníčka príslušného kolégia zápisnicu, ktorú podpíše predseda súdu, predseda volebnej komisie a tajomníčka kolégia.
3.
Členovia príslušného kolégia môžu zasadať, ak je prítomná aspoň dvojtretinová väčšina členov tohto kolégia.
4.
Po otvorení volebného zasadnutia kolégia predseda súdu oboznámi prítomných s návrhmi na voľbu predsedu kolégia.





5.
V nasledujúcej rozprave možno bližšie odôvodniť predložené návrhy a vyjadriť sa k nim. Kandidát môže na zasadnutí bližšie vysvetliť, aké ciele bude sledovať vo funkcii predsedu kolégia.
6.
Voľba predsedu kolégia je tajná.
7.
Priebeh hlasovania riadi trojčlenná volebná komisia, ktorú verejne volí volebné zasadnutie kolégia nadpolovičnou väčšinou prítomných členov na návrh členov kolégia. Členom volebnej komisie nemôže byť kandidát. Volebná komisia si spomedzi svojich členov zvolí predsedu komisie, ktorý riadi jej rokovanie. Komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. Uznesenie volebnej komisie je prijaté, ak sa zaň vyslovila nadpolovičná väčšina členov komisie. Každý člen volebnej komisie je povinný hlasovať. Úlohou volebnej komisie je vyhotoviť hlasovacie lístky, overiť správnosť a úplnosť údajov v nich uvedených, zabezpečiť správny priebeh hlasovania a sčítať odovzdané hlasy. V prípadoch pochybností rozhoduje tiež s konečnou platnosťou o neplatnosti hlasovacieho lístka.
8.
Pred hlasovaním pripraví tajomníčka príslušného kolégia miestnosť alebo priestor, v ktorom sa budú upravovať hlasovacie lístky; pripraví aj schránku na tajné hlasovanie, ktorú zapečatí a umiestni na určenom mieste. Komisia vypracuje o priebehu a výsledkoch tajného hlasovania zápisnicu, v ktorej uvedie počet vydaných a odovzdaných hlasovacích lístkov, počet platných hlasovacích lístkov a počet hlasov, ktoré získali jednotliví kandidáti. Zápisnicu podpíšu všetci členovia volebnej komisie a spolu so všetkými odovzdanými hlasovacími lístkami ju odovzdajú v zalepenej obálke tajomníčke príslušného kolégia, ktorá ju pripojí k zápisnici o priebehu volebného zasadnutia kolégia a zabezpečí jej uschovanie.
9.
Ak sa na voľbe zúčastňuje viacero kandidátov, hlasovací lístok pre voľbu predsedu kolégia vyhotoví volebná komisia spoločný pre všetkých kandidátov. Na hlasovacom lístku sa uvedú len kandidáti (ich meno a priezvisko), ktorí prijali kandidatúru. Kandidáti sa na ňom zoradia podľa abecedného poradia ich priezvisk a v tomto poradí sa im pridelia aj poradové čísla.
10.
Ak sa na voľbe zúčastňuje len jeden kandidát, uvedie sa na hlasovacom lístku tento text: „S návrhom na voľbu (meno a priezvisko) za predsedu kolégia súhlasím – nesúhlasím.“.
11.
Ak sa na voľbe zúčastňuje viacero kandidátov, hlasuje sa tak, že člen kolégia na hlasovacom lístku zakrúžkuje poradové číslo kandidáta, ktorému odovzdáva svoj hlas. Neplatný je hlasovací lístok, na ktorom nie je zakrúžkované poradové číslo ani jedného z kandidátov alebo na ktorom je zakrúžkovaných viac ako jedno poradové číslo kandidáta.
12.
Ak sa na voľbe zúčastňuje len jeden kandidát, hlasuje sa tak, že na hlasovacom lístku sa zakrúžkuje tá z možností (súhlasím – nesúhlasím), ktorá vyjadruje voľbu hlasujúceho. Neplatný je hlasovací lístok, na ktorom nie je zakrúžkovaná žiadna z týchto možností alebo na ktorom sú zakrúžkované obe možnosti voľby.
13.
Hlasovacie lístky sa vyhotovia v počte zodpovedajúcom počtu osobne prítomných členov príslušného kolégia, ktorí sú oprávnení voliť.
14.
Každý člen príslušného kolégia prítomný na hlasovaní, ktorý nekandiduje, dostane od volebnej komisie jeden ňou vyhotovený hlasovací lístok a má jeden hlas. Kandidát nie je oprávnený voliť a pri voľbe sa považuje za neprítomného.
15.
Po skončení hlasovania predseda volebnej komisie prevezme volebnú schránku a otvorí ju pred ostatnými jej členmi. Po vylúčení neplatných hlasovacích lístkov zabezpečí sčítanie hlasov a bezodkladné vyhlásenie výsledku volieb pred prítomnými členmi kolégia.
16.
Zvolený je kandidát, ktorý získal aspoň nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných členov príslušného kolégia. Ak sa na voľbe zúčastňoval iba jeden kandidát, ktorý však nezískal aspoň nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných členov príslušného kolégia, považuje sa voľba predsedu kolégia na zvolanom volebnom zasadnutí kolégia za neúspešnú a vykoná sa opakovaná voľba (článok 14 ods. 3).
17.
Ak sa na voľbe zúčastnili viacerí kandidáti, ale žiaden z nich nezískal aspoň nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných členov príslušného kolégia, na tom istom volebnom zasadnutí kolégia sa vykoná druhé kolo voľby predsedu kolégia, na ktorom sa ako kandidáti zúčastňujú už len tí dvaja kandidáti, ktorí v prvom kole získali najväčší počet hlasov (pri rovnosti hlasov sa na druhom kole volieb zúčastňujú všetci kandidáti s najväčším počtom získaných hlasov). Na hlasovací lístok pre druhé kolo volieb predsedu kolégia sa kandidujúci uvedú spôsobom, ktorý je uvedený v odseku 9. Za predsedu kolégia je v druhom kole volieb zvolený kandidát, ktorý získal aspoň nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných členov príslušného kolégia. Ak ani jeden z nich nezískal aspoň nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných členov príslušného kolégia, je v druhom kole voľby za predsedu kolégia zvolený kandidát, ktorý získal najviac hlasov; pri rovnosti hlasov sa voľba považuje za neúspešnú a vykoná sa opakovaná voľba (článok 14 ods. 3).
Článok 19
Účinky voľby predsedu kolégia
1.
Zvolený kandidát sa ujíma funkcie predsedu kolégia momentom vyhlásenia výsledkov volieb. Ak ide o prípad uvedený v článku 16 ods. 2 písm. b), ujíma sa funkcie dňom nasledujúcim po dni, keď doterajšiemu predsedovi kolégia uplynulo funkčné obdobie, na ktoré bol zvolený.
2.
Predseda súdu do troch dní od konania volieb odovzdá zvolenému predsedovi kolégia potvrdenie o zvolení do funkcie predsedu príslušného kolégia, v ktorom tiež uvedie, kedy sa stal alebo stane predsedom príslušného kolégia.
Tretí oddiel
Odvolávacie zasadnutie kolégia
Článok 20
Zvolanie odvolávacieho zasadnutia kolégia
1.
Predseda kolégia môže byť z tejto funkcie odvolaný na odvolávacom zasadnutí kolégia.
2.
Odvolávacie zasadnutie kolégia zvoláva, jeho rokovanie vedie a členov príslušného kolégia na toto zasadnutie pozýva predseda súdu. Termín zasadnutia určuje tak, aby sa na ňom mohlo zúčastniť čo najviac sudcov príslušného kolégia.
3.
Odvolávacie zasadnutie kolégia predseda súdu zvoláva
a)
z vlastného podnetu, a to na deň, ktorý určí v pozvánke,
b)
najneskôr do 30 dní od podania kvalifikovaného návrhu členov príslušného kolégia na odvolanie predsedu kolégia.
4.
Pozvánku na odvolávacie zasadnutie kolégia doručí predseda súdu všetkým členom príslušného kolégia najmenej sedem dní pred týmto zasadnutím; v pozvánke uvedie aj dôvod jeho zvolania.
Článok 21
Priebeh odvolávacieho zasadnutia kolégia
1.
Odvolávacie zasadnutie kolégia je neverejné. Okrem členov príslušného kolégia sa na ňom zúčastňuje
a)
predseda súdu,
b)
podpredseda súdu,
c)
zástupca sudcovskej rady,
d)
tajomníčka príslušného kolégia.
2.
O priebehu odvolávacieho zasadnutia kolégia spíše tajomníčka príslušného kolégia zápisnicu, ktorú podpíše predseda súdu, predseda volebnej komisie a tajomníčka kolégia.
3.
Členovia príslušného kolégia môžu zasadať, ak je prítomná aspoň dvojtretinová väčšina členov tohto kolégia.
4.
Po otvorení odvolávacieho zasadnutia kolégia predseda súdu prednesie svoj návrh na odvolanie predsedu kolégia alebo oznámi návrh predpísaného počtu členov kolégia na odvolanie predsedu kolégia.
5.
Predseda kolégia, ktorého odvolanie sa navrhuje, je oprávnený vyjadriť sa k návrhu na jeho odvolanie a ku skutočnostiam, ktorými sa návrh odôvodňuje.
6.
Účelom následnej rozpravy je bližšie odôvodnenie predloženého návrhu, ako aj diskusia o ňom.
7.
Hlasovanie pri odvolávaní predsedu kolégia je tajné.
8.
Priebeh hlasovania riadi trojčlenná volebná komisia, ktorú verejne volí odvolávacie zasadnutie kolégia nadpolovičnou väčšinou prítomných členov na návrh kolégia. Členom volebnej komisie nemôže byť predseda kolégia. Volebná komisia si spomedzi svojich členov zvolí predsedu komisie, ktorý riadi jej rokovanie. Komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. Uznesenie volebnej komisie je prijaté, ak sa zaň vyslovila nadpolovičná väčšina členov. Každý člen volebnej komisie je povinný hlasovať. Úlohou volebnej komisie je vyhotoviť hlasovacie lístky, overiť správnosť a úplnosť údajov v nich uvedených, zabezpečiť správny priebeh hlasovania a sčítať odovzdané hlasy. V prípadoch pochybností rozhoduje tiež s konečnou platnosťou o neplatnosti hlasovacieho lístka.
9.
Pred hlasovaním pripraví tajomníčka príslušného kolégia miestnosť alebo priestor, v ktorom sa budú upravovať hlasovacie lístky; pripraví aj schránku na tajné hlasovanie, ktorú zapečatí a umiestni na určenom mieste. Komisia vypracuje o priebehu a výsledkoch tajného hlasovania zápisnicu, v ktorej uvedie počet vydaných a odovzdaných hlasovacích lístkov, počet platných hlasovacích lístkov a počet hlasov, ktorý získal návrh na odvolanie predsedu kolégia. Zápisnicu podpíšu všetci členovia volebnej komisie a spolu so všetkými odovzdanými hlasovacími lístkami ju odovzdajú v zalepenej obálke tajomníčke príslušného kolégia, ktorá ju pripojí k zápisnici o priebehu odvolávacieho zasadnutia kolégia a zabezpečí jej uschovanie.
10.
Hlasovací lístok pri odvolávaní predsedu kolégia vyhotoví volebná komisia tak, že na ňom uvedie tento text: „S návrhom na odvolanie (meno a priezvisko) z funkcie predsedu kolégia súhlasím – nesúhlasím.“.
11.
Hlasovacie lístky sa vyhotovia v počte zodpovedajúcom počtu osobne prítomných členov príslušného kolégia, ktorí sú oprávnení hlasovať.
12.
O návrhu na odvolanie predsedu kolégia je oprávnený hlasovať každý člen príslušného kolégia (okrem predsedu kolégia). Predseda kolégia sa nezúčastňuje na hlasovaní a považuje sa za neprítomného.
13.
Hlasuje sa tak, že hlasujúci vhodí do volebnej schránky hlasovací lístok, na ktorom zakrúžkoval tú z možností (súhlasím – nesúhlasím), ktorá vyjadruje jeho voľbu.
14.
Neplatný je hlasovací lístok, na ktorom nie je zakrúžkovaná ani jedna z možností (súhlasím – nesúhlasím) alebo na ktorom sú zakrúžkované obidve tieto možnosti.
15.
Po skončení hlasovania predseda volebnej komisie prevezme volebnú schránku a otvorí ju pred ostatnými jej členmi. Po vylúčení neplatných hlasovacích lístkov zabezpečí sčítanie hlasov a bezodkladné vyhlásenie výsledku hlasovania pred prítomnými členmi kolégia.
16.
Ak návrh na odvolanie predsedu kolégia získal aspoň nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných členov príslušného kolégia, došlo k odvolaniu predsedu kolégia. Ak návrh na odvolanie predsedu kolégia nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných členov príslušného kolégia alebo ak došlo k rovnosti hlasov, nedošlo k odvolaniu predsedu kolégia.
Článok 22
Účinky odvolania predsedu kolégia
1.
Predseda kolégia je zbavený funkcie momentom odvolania.
2.
Predseda súdu do troch dní od oznámenia výsledkov hlasovania odovzdá odvolanému predsedovi kolégia potvrdenie o odvolaní z funkcie predsedu príslušného kolégia, v ktorom tiež uvedie, kedy sa hlasovanie o jeho odvolaní uskutočnilo.
3.
Do zvolenia nového predsedu príslušného kolégia vykonáva pôsobnosť predsedu kolégia jeho zástupca uvedený v rozvrhu práce.
Štvrtý oddiel
Spojené odvolávacie a volebné zasadnutie kolégia
Článok 23
Dôvody a priebeh spojeného odvolávacieho a volebného zasadnutia kolégia
1.
Ak to vyžaduje záujem na plynulom výkone funkcie predsedu kolégia a ak to vzhľadom na okolnosti voľby či odvolania predsedu kolégia nie je vylúčené, môže sa uskutočniť spojené odvolávacie a volebné zasadnutie príslušného kolégia.
2.
Na spojenom odvolávacom a volebnom zasadnutí príslušného kolégia sa uskutoční najskôr odvolávacia časť tohto zasadnutia; volebná časť sa môže uskutočniť, len ak na odvolávacej časti došlo k odvolaniu predsedu kolégia.
3.
Na zvolanie a priebeh spojeného odvolávacieho a volebného zasadnutia príslušného kolégia sa primerane použijú ustanovenia predchádzajúcich článkov.
PIATA ČASŤ
Vnútorná revízia
Článok 24
1.
Vnútornú revíziu na najvyššom súde vykonáva revízne oddelenie najvyššieho súdu ustanovené podľa § 58 zákona o súdoch v rozvrhu práce na daný kalendárny rok.
2.
Vnútornú revíziu na Špecializovanom trestnom súde vykonáva revízne oddelenie najvyššieho súdu ustanovené podľa § 58 zákona o súdoch v rozvrhu práce pre daný kalendárny rok.
ŠIESTA ČASŤ
Sudcovská rada
Článok 25
Voľba a odvolávanie členov sudcovskej rady
1.
Členov sudcovskej rady volí a odvoláva plénum. Sudcovská rada má sedem členov.
2.
Na zvolanie a priebeh pléna o voľbe a odvolávaní členov sudcovskej rady sa použijú primerane ustanovenia prvej časti tohto rokovacieho poriadku.
3.
Členom sudcovskej rady môže byť len člen pléna, okrem dočasne prideleného sudcu. Výkon funkcie predsedu súdu a podpredsedu súdu je nezlučiteľný s členstvom v sudcovskej rade; tým nie je dotknuté právo predsedu súdu a podpredsedu súdu zúčastniť sa hlasovaním na voľbe a odvolávaní členov sudcovskej rady.
4.
Sudcovská rada oznámi členom pléna, že sa končí funkčné obdobie člena sudcovskej rady alebo zanikla funkcia člena sudcovskej rady.
5.
Deň, čas a miesto konania volebného zasadnutia pléna vyhlási sudcovská rada najneskôr 30 dní pred jeho konaním. Oznámi členom pléna vyhlásenie a vyzve ich na predloženie kandidátov na členov sudcovskej rady v lehote, ktorá nesmie byť kratšia než 15 dní pred konaním volieb.
6.
Návrh kandidáta na člena sudcovskej rady môže podať člen pléna; návrh sa podáva sudcovskej rade. Návrh musí obsahovať meno a priezvisko kandidáta, jeho písomný súhlas s kandidatúrou. Z návrhu musí byť zrejmé, kto ho podáva.
7.
Volebné zasadnutie pléna po prerokovaní podaných návrhov verejným hlasovaním prijme k návrhom stanovisko. V ňom uvedie, ktoré návrhy spĺňajú ustanovené podmienky a na ktoré nemožno prihliadnuť, pretože nespĺňajú stanovené podmienky.
8.
Kandidáti, návrhy na ktorých voľbu splnili ustanovené podmienky, majú právo byť prítomní na volebnom zasadnutí pléna počas celého jeho zasadnutia až do času uskutočnenia voľby.
9.
Na priebeh hlasovania pléna dozerá päťčlenná volebná komisia, ktorú verejne volí plénum nadpolovičnou väčšinou jeho prítomných členov na návrh člena pléna. Komisia spomedzi svojich členov zvolí predsedu komisie, ktorý riadi jej rokovanie. Komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. Uznesenie volebnej komisie je prijaté, ak sa zaň vyslovila nadpolovičná väčšina členov. Každý člen volebnej komisie je povinný hlasovať. Úlohou volebnej komisie je vyhotoviť hlasovacie lístky, overiť správnosť a úplnosť údajov v nich uvedených, zabezpečiť správny priebeh hlasovania a sčítať odovzdané hlasy. V prípadoch pochybností rozhoduje tiež s konečnou platnosťou o neplatnosti hlasovacieho lístka. Pred hlasovaním sa pripraví miestnosť alebo priestor, v ktorých sa budú upravovať hlasovacie lístky. Schránka na hlasovanie sa zapečatí a umiestni na určenom mieste. Komisia vypracuje o priebehu a výsledkoch hlasovania zápisnicu, v ktorej uvedie počet vydaných a odovzdaných hlasovacích lístkov, počet platných hlasovacích lístkov a počet hlasov, ktoré získali jednotliví kandidáti. Zápisnicu podpíšu všetci členovia komisie a spolu so všetkými odovzdanými hlasovacími lístkami ju odovzdajú v zalepenej obálke zapisovateľovi, ktorý ju pripojí k zápisnici o priebehu volebného zasadnutia pléna a zabezpečí jej uschovanie.
10.
Na hlasovacom lístku sa uvedú v abecednom poradí priezviská a mená navrhnutých kandidátov a v tomto poradí sa im pridelia poradové čísla.
11.
Hlasovanie sa uskutoční zakrúžkovaním poradového čísla kandidáta, ktorému člen pléna odovzdáva hlas. Člen pléna je oprávnený voliť najviac taký počet kandidátov, koľko členov sudcovskej rady je potrebné zvoliť.
12.
Každý člen pléna dostane od komisie jeden hlasovací lístok. Volebná komisia vydá hlasovacie lístky členom pléna oprávneným hlasovať pri vstupe do určenej miestnosti alebo do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov. Vydanie hlasovacích lístkov zaznamená volebná komisia v zozname členov pléna.
13.
Každý člen pléna má jeden hlas. Voľby členov sudcovskej rady sa uskutočňujú tajným hlasovaním po vstupe člena pléna do určenej miestnosti alebo do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov, kde hlasujúci upraví hlasovací lístok. Hlasuje sa osobne vložením hlasovacieho lístka do pripravenej schránky, na ktorom hlasujúci vyznačil možnosť voľby.
14.
Po skončení hlasovania predseda volebnej komisie prevezme schránku a otvorí ju pred ostatnými členmi komisie.
15.
Neplatný je hlasovací lístok, ktorý obsahuje väčší počet zakrúžkovaných kandidátov, než koľko členov sudcovskej rady bolo potrebné zvoliť alebo na ktorom člen pléna neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta.
16.
Po vylúčení neplatných hlasovacích lístkov zabezpečí volebná komisia sčítanie hlasov a bezodkladné vyhlásenie výsledku hlasovania pred prítomnými členmi pléna.
17.
Volebná komisia vyhotoví zápisnicu o výsledku hlasovania, ktorú podpíšu všetci prítomní členovia volebnej komisie.
18.
V zápisnici o výsledku hlasovania sa uvedie najmä počet
a)
členov pléna oprávnených voliť,
b)
prevzatých hlasovacích lístkov členmi pléna,
c)
odovzdaných hlasovacích lístkov,
d)
neplatných hlasovacích lístkov,
e)
platných hlasovacích lístkov,
f)
z platných hlasovacích lístkov počet hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov.
19.
V prípade rovnosti hlasov je rozhodujúce, kto z kandidátov je funkčne starším členom pléna.
20.
Ak v priebehu funkčného obdobia sudcovskej rady zanikne niektorému členovi jeho členstvo v sudcovskej rade, vykoná plénum doplňovacie voľby potrebného počtu členov sudcovskej rady.
21.
Predchádzajúce ustanovenia o volebnom zasadnutí pléna sa primerane použijú aj na zasadnutie pléna, na ktorom sa má uskutočniť hlasovanie o návrhu na odvolanie sudcovskej rady alebo niektorého jej člena; hlasovací lístok sa vyhotoví primerane podľa článku 21 ods. 10. Taký návrh môže podať 15 členov pléna.
22.
Člen sudcovskej rady môže byť pred uplynutím funkčného obdobia odvolaný z členstva v sudcovskej rade
a)
z disciplinárnych dôvodov právoplatným rozhodnutím disciplinárneho senátu alebo
b)
ak sa bez vážnych dôvodov nezúčastňuje na rokovaniach sudcovskej rady dlhšie ako šesť mesiacov.
23.
Na sudcov dočasne pridelených na výkon funkcie sudcu na najvyšší súd sa ustanovenia tohto článku nevzťahujú.
Článok 26
Rokovanie sudcovskej rady
1.
Sudcovská rada zo svojich členov volí a odvoláva predsedu sudcovskej rady a podpredsedu sudcovskej rady.
2.
Rokovanie sudcovskej rady zvoláva, jeho program navrhuje a priebeh vedie predseda sudcovskej rady alebo podpredseda sudcovskej rady. Ak predseda sudcovskej rady alebo podpredseda sudcovskej rady nie sú ešte zvolení, zasadanie sudcovskej rady zvoláva prípravný výbor zložený z troch funkčne najstarších členov sudcovskej rady; zasadanie sudcovskej rady vedie funkčne najstarší člen sudcovskej rady. Program rokovania schvaľuje sudcovská rada.
3.
Sudcovská rada najmä
a)
vyjadruje sa k návrhu rozpočtu kancelárie najvyššieho súdu,
b)
prerokúva návrh rozvrhu práce najvyššieho súdu a prijíma k nemu stanovisko,
c)
rozhoduje o námietkach sudcov vo veciach podľa zákona o sudcoch,
d)
volí členov výberovej komisie podľa § 37 ods. 5 písm. a) zákona o súdoch,
e)
podáva návrh na začatie disciplinárneho konania,
f)
spolurozhoduje o niektorých platových veciach sudcov podľa zákona o sudcoch,
g)
schvaľuje rokovací poriadok sudcovskej rady,
h)
na požiadanie predsedu súdu prijíma stanoviská vo veciach patriacich do jeho pôsobnosti,
i)
rozhoduje v iných veciach, ak tak ustanovuje zákon.
4.
Predseda súdu a podpredseda súdu majú právo byť prítomní na rokovaní sudcovskej rady a vyjadrovať sa k prerokúvaným otázkam. Sudcovská rada môže prizvať na rokovanie sudcov najvyššieho súdu a tiež iné osoby.
5.
Hlasovanie sudcovskej rady je verejné; to neplatí, ak sudcovská rada volí predsedu sudcovskej rady a podpredsedu sudcovskej rady. Člen sudcovskej rady nemá hlasovacie právo pri rozhodovaní o veciach, ktoré sa ho priamo týkajú. Sudcovská rada je uznášania schopná, ak sa na jej rokovaní zúčastní nadpolovičná väčšina všetkých jej členov. Na platnosť uznesenia sudcovskej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.
6.
Ďalšie otázky rokovania sudcovskej rady upravuje ňou schválený rokovací poriadok sudcovskej rady.
SIEDMA ČASŤ
Článok 27
Záverečné ustanovenia
Pokiaľ zákon v niektorom prípade neustanovuje inak, doručovanie podľa ustanovení tohto rokovacieho poriadku možno uskutočňovať aj v elektronickej podobe.
Článok 28
Zrušovacie ustanovenia
Zrušuje sa Rokovací poriadok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky plénom schválený na zasadnutí konanom 7. júna 2016 (uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 200/2016 Z. z.) v znení uznesenia pléna Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. septembra 2021 (uverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 386/2021 Z. z.).

Článok 29

Účinnosť

Tento rokovací poriadok sa vyhlasuje uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia.
Ján Šikuta v. r.