1.
V § 3 odseku 1 písmene a) sa za text „čl. 125b ods. 1,“ vkladá text „čl. 126,“ a text „čl. 129 ods. 2 až 7“ sa nahrádza textom „čl. 129 ods. 2 až 6“.
2.
V § 3 sa vypúšťa odsek 3.
Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 3 a 4.
3.
V § 3 odseku 3 sa vypúšťajú slová „v odseku 5 alebo“.
4.
V § 3 odsek 4 znie:
„(4)
Každý sudca ústavného súdu má právo podať proti návrhu rozhodnutia podľa odseku 3 protinávrh. Pre zasadnutie a rokovanie pléna primerane platia § 13 až § 16.“.
5.
V § 4 odsek 3 znie:
„(3)
Zloženie senátov ústavného súdu a zastupovanie ich členov určuje plénum ústavného súdu na obdobie aspoň jedného (spravidla kalendárneho) roka v rozvrhu práce. Zmenu v zložení senátu ústavného súdu možno počas tohto obdobia vykonať, len ak sa zmení zloženie ústavného súdu. Zloženie všetkých senátov ústavného súdu sa musí po uplynutí troch po sebe nasledujúcich rokov zásadným spôsobom obmeniť.“.
6.
Nadpis § 5 znie:
„Sudca spravodajca a sudca spoluspravodajca“.
7.
V § 5 odseku 1 sa za slová „stanovísk účastníkov konania“ vkladá čiarka a slová „vedľajších účastníkov konania“.
8.
V § 5 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
V zložitých veciach môže predseda ústavného súdu alebo predseda senátu ústavného súdu určiť ďalšieho sudcu ústavného súdu ako spoluspravodajcu (
§ 6 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Jeho úlohou je pomáhať sudcovi spravodajcovi s prípravou konania a rozhodovania pléna alebo senátu ústavného súdu vo veci, v ktorej bol určený. V rámci plnenia tohto cieľa môže spoluspravodajca navrhnúť sudcovi spravodajcovi vykonanie procesných úkonov podľa odseku 1.“.
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.
9.
V § 5 odsek 3 znie:
„(3)
Pri príprave konania (§ 10 a § 12) môže sudca spravodajca vykonávať len také úkony, ktorými sa nerozhoduje vo veci. Tým nie je dotknuté oprávnenie sudcu spravodajcu podľa
§ 53 zákona o ústavnom súde odložiť podanie. Na predbežnom prerokovaní návrhov a na konaní a rozhodovaní o veci samej referuje o výsledkoch prípravy konania. Po ňom podáva svoje stanovisko sudca spoluspravodajca, ak bol určený. Sudca spravodajca a spoluspravodajca zároveň navrhnú, ako má ústavný súd rozhodnúť (
§ 9 ods. 3 zákona o ústavnom súde).“.
10.
V § 5 odseku 4 sa v prvej vete za slová „podľa pokynov sudcu spravodajcu“ vkladá čiarka a slová „prípadne sudcu spoluspravodajcu“.
11.
V § 9 odseku 1 sa v prvej vete aj druhej vete slová „sa začne“ nahrádzajú slovami „začína“.
12.
V § 10 odseku 2 sa v druhej vete text „w)“ nahrádza textom „v)“.
13.
V § 10 odseku 2 sa na konci pripája táto veta: „Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42 ods. 2 písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až u)
zákona o ústavnom súde ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.“.
14.
V § 10 odseku 3 sa v prvej vete za slová „ďalšiemu účastníkovi“ vkladá čiarka a slová „vedľajšiemu účastníkovi“.
15.
V § 10 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4)
Ak je to potrebné, môže sudca spravodajca návrh na začatie konania doručiť ostatným účastníkom konania, vedľajšiemu účastníkovi konania a zúčastnenej osobe s výzvou na vyjadrenie v lehote, ktorú určí (§ 56 ods. 6 časť vety za bodkočiarkou
zákona o ústavnom súde). Sudca spravodajca môže taktiež obstarať listiny, vyjadrenia, vysvetlenia či stanoviská orgánov verejnej moci, prípadne iných subjektov potrebné na predbežné prerokovanie návrhu. V prípadoch ustanovených zákonom vykoná tieto procesné úkony predseda ústavného súdu (
§ 86,
§ 97,
§ 105,
§ 209 zákona o ústavnom súde).“.
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.
16.
V § 10 odseku 5 sa na konci pripája táto veta: „Pre zaradenie veci na rokovanie pléna alebo senátu platí primerane § 13 ods. 2.“.
17.
V § 11 odseku 1 sa za textom „§ 56“ dopĺňa text „ods. 1“.
18.
V § 11 odseku 2 sa v zátvorke na konci text „§ 15“ nahrádza textom „§ 17“.
19.
V § 11 odsek 3 znie:
„(3)
Na predbežnom prerokovaní návrhu podá sudca spravodajca plénu alebo senátu správu o príprave konania. Po ňom podáva svoje stanovisko sudca spoluspravodajca, ak bol určený. Sudca spravodajca a spoluspravodajca zároveň navrhnú, ako má ústavný súd rozhodnúť (
§ 56 ods. 2 a 5 zákona o ústavnom súde).“.
21.
V § 12 odsek 1 znie:
„(1)
Po prijatí návrhu ho sudca spravodajca doručí ostatným účastníkom konania, vedľajšiemu účastníkovi konania a zúčastnenej osobe s výzvou na vyjadrenie v lehote, ktorú určí (§ 56 ods. 6 časť vety pred bodkočiarkou
zákona o ústavnom súde); zároveň vykoná ďalšie procesné úkony potrebné na konanie o veci samej podľa výsledkov predbežného prerokovania (§ 11 ods. 4 a 6) a priebežného stavu konania o veci, prihliadajúc na návrhy sudcu spoluspravodajcu, ak je určený (§ 5 ods. 2).“.
22.
V § 12 odsek 2 znie:
„(2)
Stanoviská a podklady potrebné pre konanie o veci samej podľa
§ 86 ods. 1,
§ 105 ods. 1 a
§ 209 zákona o ústavnom súde vyžiada predseda ústavného súdu. Predseda ústavného súdu si v rámci prípravy konania o veci samej môže podľa
§ 86 ods. 2 zákona o ústavnom súde a
§ 97 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde vyžiadať aj stanovisko predsedu najvyššieho súdu, predsedu najvyššieho správneho súdu a stanovisko generálneho prokurátora. Predseda ústavného súdu si k návrhu na začatie konania môže vyžiadať aj stanovisko verejného ochrancu práv, stanovisko iných orgánov verejnej moci, stanovisko profesijných organizácií právnikov, stanovisko vedeckých inštitúcií pôsobiacich v oblasti práva, stanovisko významných odborníkov alebo stanovisko právnických osôb dotknutých návrhom.“.
23.
V § 13 odsek 2 znie:
„(2)
Sudca spravodajca navrhuje predsedovi ústavného súdu zaradenie veci na rokovanie pléna a doručí ostatným sudcom podklady pre rozhodnutie o veci spravidla 7 dní pred zasadnutím pléna. To platí aj o spoluspravodajcovi, ak bol určený. Pri zaradení veci, v ktorej bol určený spoluspravodajca, na rokovanie pléna dbá predseda ústavného súdu na to, aby s ohľadom na termín rokovania mohol doručiť sudcom podklady na rozhodnutie včas sudca spravodajca aj sudca spoluspravodajca.“.
24.
V § 13 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3)
Po začatí rokovania pléna ho sudca spravodajca oboznámi s obsahom návrhu, s výsledkami prípravy na prerokovanie veci a s okolnosťami podstatnými pre rozhodnutie. Po sudcovi spravodajcovi podá svoje stanovisko spoluspravodajca, ak bol určený (
§ 6 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Sudca spravodajca a spoluspravodajca zároveň navrhnú, ako má ústavný súd rozhodnúť (
§ 9 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Potom nasleduje rozprava, v ktorej môže každý zo sudcov ústavného súdu podať iný návrh na rozhodnutie, ktorého dôvody zároveň stručne prednesie. Po skončení rozpravy sa hlasuje.“.
25.
V § 15 odseku 2 sa na konci pripája táto veta: „Po ňom sa udelí slovo spoluspravodajcovi, ak bol určený, na prípadné doplnenie informácií podaných sudcom spravodajcom.“.
26.
V § 16 sa dopĺňa nadpis, ktorý znie:
27.
V § 16 odseku 1 sa na konci pripája táto veta: „Ak sa vo veci konalo verejné ústne pojednávanie, môže sa na porade a hlasovaní zúčastniť len sudca ústavného súdu, ktorý bol prítomný na pojednávaní.“.
28.
V § 16 odseky 2, 3 a 4 znejú:
„(2)
Predseda ústavného súdu určí poradie, v akom sa o podaných návrhoch hlasuje; na žiadosť niektorého z prítomných sudcov ústavného súdu o tom rozhodne plénum hlasovaním. Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov (
§ 8 ods. 5 zákona o ústavnom súde). Ak žiaden návrh na rozhodnutie podľa § 13 ods. 3 nezískal podporu potrebnej väčšiny, hlasovanie sa opakuje tak, že predseda ústavného súdu na základe priebehu rozpravy rozdelí návrhy na jednotlivé časti alebo jednotlivé sporné otázky, o ktorých sa hlasuje jednotlivo. Rozhodnutie o takejto otázke zaväzuje sudcov ústavného súdu pri hlasovaní o ďalších častiach alebo ďalších sporných otázkach návrhu.
(3)
Sudca ústavného súdu hlasuje o jednotlivých návrhoch, ich častiach alebo jednotlivých sporných otázkach podľa odseku 2 (ďalej len „návrh“) tak, že sa vyjadrí, či je za návrh alebo proti návrhu; to platí aj pri hlasovaní prostredníctvom technických prostriedkov. Služobne mladší sudcovia ústavného súdu hlasujú pred služobne staršími sudcami ústavného súdu a predseda ústavného súdu hlasuje posledný.
(4)
Každý sudca ústavného súdu zúčastnený na rokovaní pléna je povinný hlasovať za niektorý z predložených návrhov, aj keď bol v niektorej predchádzajúcej otázke prehlasovaný; zdržať sa hlasovania nie je prípustné (
§ 8 ods. 4 zákona o ústavnom súde). Ak bol podľa § 13 ods. 3 predložený len jeden návrh a tento návrh nezískal podporu potrebnej väčšiny sudcov, hlasovanie sa opakuje podľa odseku 2 tretej a poslednej vety, ak predseda ústavného súdu považuje taký postup za možný; v opačnom prípade alebo ak návrh opätovne nebol prijatý, sudca spravodajca pripraví na základe priebehu rozpravy nový návrh.“.
29.
V § 16 odseku 5 prvá veta znie: „Plénum ústavného súdu môže v neodkladných prípadoch hlasovať o jednotlivých návrhoch aj tak, že predseda ústavného súdu pošle príslušný návrh jednotlivým členom pléna prostredníctvom technických prostriedkov spolu s určením lehoty na písomné oznámenie, či sú za predložený návrh alebo proti nemu.“.
30.
V § 16 odseku 5 šiesta veta znie: „Za prítomných na hlasovaní sa považujú všetci členovia pléna, ktorí nie sú z konania a rozhodovania vo veci vylúčení, ich účasti na hlasovaní nebráni prekážka podľa § 16 ods. 1 a v lehote určenej predsedom ústavného súdu oznámili, či sú za predložený návrh alebo proti nemu.“.
31.
V § 17 odseku 3 sa vypúšťa posledná veta.
32.
V § 18 odsek 2 znie:
„(2)
Ak je to potrebné, na ústne pojednávanie ústavný súd predvolá účastníkov konania, vedľajšieho účastníka konania, zúčastnenú osobu a ich zástupcov. Inak im súd doručí oznámenie o nariadení ústneho pojednávania s poučením o ich práve byť prítomný na ústnom pojednávaní. Ústavný súd môže od ústneho pojednávania vo veciach podľa § 58 ods. 1 písm. d) až h) a k)
zákona o ústavnom súde upustiť, ak je na základe podaní účastníkov a spisov predložených ústavnému súdu zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Vo veciach podľa § 58 ods. 1 písm. a) až c), i) a l)
zákona o ústavnom súde môže ústavný súd od ústneho pojednávania za rovnakých podmienok upustiť, len ak o ústne pojednávanie žiaden z účastníkov nepožiadal najneskôr vo svojom prvom podaní vo veci.“.
33.
V § 25 odseku 1 sa na konci pripája táto veta: „Po ňom sa udelí slovo spoluspravodajcovi, ak bol určený, na prípadné doplnenie informácií podaných sudcom spravodajcom.“.
34.
V § 26 sa vypúšťa odsek 1.
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 1 a 2.
35.
V § 26 odseku 1 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Pre postup pléna alebo senátu pri porade a hlasovaní primerane platia § 13 ods. 3 a § 16 ods. 1 až 4 a ods. 6.“.
36.
V § 27 odseku 5 sa slová „prostriedkami komunikačnej technológie“ nahrádzajú slovami „technickými prostriedkami“.
37.
V § 30 odseku 1 sa za slovami „návrhy sudcov na rozhodnutie“ zrušuje čiarka a vkladajú sa slová „a ďalšie návrhy, ktoré boli predmetom hlasovania (§ 16 ods. 2),“.
38.
V § 33 odseku 2 sa za slová „účastníkovi konania“ vkladá čiarka a slová „vedľajšiemu účastníkovi konania“ a za slová „uhrádza účastník konania“ sa vkladá čiarka a slová „vedľajší účastník konania“.
39.
V § 39 odseku 1 sa vypúšťa text „§ 228,“.
40.
V § 39 odseku 2 sa za slová „uvedie označenie“ vkladá slovo „ústavného“ a za slovami „prijatia alebo vyhlásenia“ sa vypúšťa slovo „rozhodnutia“ a vkladá sa slovo „nálezu“.
41.
V § 39 odseku 4 sa za slová „uvedie označenie“ vkladá slovo „ústavného“.
42.
V § 41 sa vypúšťa odsek 2. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.
43.
V § 42 odseku 2 sa za slová „po skončení“ vkladá slovo „ústneho“. Na konci sa pripája táto veta: „Ak sa nález ústavného súdu vo veci, v ktorej sa konalo ústne pojednávanie, nevyhlasuje ihneď po skončení ústneho pojednávania, vyhlasuje ho len predseda ústavného súdu alebo predseda senátu bez prítomnosti ostatných sudcov.“.
44.
V § 42 odseku 3 sa za slová „v stoji“ vkladá čiarka a slová „ďalšie podrobnosti upravuje § 26 ods. 2“.
45.
V § 45 odseku 3 písmene b) sa za slová „štatutárnych zástupcov“ vkladajú slová „a ďalších osôb, ktoré v ich rámci vykonávajú verejnú moc,“.
46.
V § 46 odseku 1 sa v prvej vete za slová „Účastníkom konania,“ vkladajú slová „vedľajšiemu účastníkovi konania,“.
47.
V § 49 odseku 2 sa za slová „účastník konania,“ vkladajú slová „vedľajší účastník konania,“.
48.
V § 51 odseku 1 sa v druhej vete za slová „O výbere plenárnych“ vkladajú slová „aj senátnych“ a za slovom „plénum“ sa vypúšťa čiarka aj slová „o výbere senátnych rozhodnutí rozhoduje príslušný senát“.
49.
V § 51 odseku 3 sa v prvej vete vypúšťajú slová „alebo príslušným senátom“.
50.
Slová „súdna tajomníčka“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte spravovacieho a rokovacieho poriadku ústavného súdu nahrádzajú slovami „súdny tajomník“ v príslušnom tvare.
