10.
Preskúmavaný predpis v kľúčovom slove
„spravidla“ stratil platnosť 1. januára 2021. Z tohto pohľadu je dôvod na zastavenie konania formálne splnený. Možno upresniť, že ašpirácia napadnutej normy, a to skutočnosť, aby ne-súdne moci zvážili nominovať do súdnej rady nesudcov, sa zmenou
ústavy a zákona o súdnej rade realizovala. Napadnutá norma však nesmerovala priamo k výsledku nominácie, ale len k procesu nominácie. V prípade nominácie sudcu vytvárala pôvodná norma nanajvýš očakávanie voči ne-súdnym mociam na neformalizované demokratické zdôvodnenie nominácie sudcu. Nová norma prikazuje ne-súdnym mociam nominovať len a výlučne nesudcov. Aktuálna norma je teda kvalitatívne odlišná a z uvedeného o to viac vyplýva povinnosť ústavného súdu konanie v tejto časti zastaviť. Napokon možno upresniť, že skutočnosť, že
ústava v
čl. 154g ods. 1 (
Členovia Súdnej rady Slovenskej republiky zvolení sudcami, zvolení Národnou radou Slovenskej republiky, vymenovaní prezidentom Slovenskej republiky a vymenovaní vládou Slovenskej republiky podľa doterajších predpisov sa považujú za členov Súdnej rady Slovenskej republiky podľa tohto ústavného zákona.) výslovne potvrdzuje pokračovanie, resp. „dobeh“ pôsobenia sudcov, členov súdnej rady, nominovaných ne-súdnymi mocami pred novelou, neznamená zachovanie doterajších relevantných ustanovení
ústavy aj po 31. decembri 2020. Na základe týchto skutočností ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.