13.
Z obsahu návrhu prezidentky, ako aj uznesenia ústavného súdu č. k. PL. ÚS 27/2020 zo 4. novembra 2020 vyplýva, že argumentácia navrhovateľky je jednoznačne orientovaná na námietky súvisiace s vylúčením zodpovednosti orgánov verejnej moci za škodu podľa
čl. 46 ods. 3 ústavy v spojení s jeho podústavnou konkretizáciou obsiahnutou v zákone č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to prostredníctvom napadnutého ustanovenia. Ďalej je potrebné uviesť, že prezidentkou označené referenčné články
ústavy a ústavného zákona sú v petite jej návrhu uvádzané vo vzťahu k primárne označenému
čl. 46 ods. 3 ústavy formuláciou
„v spojení“, teda v jeho kontexte a s rovnakou právnou podstatou. Uvedené zodpovedá aj obsahu uznesenia pléna ústavného súdu č. k. PL. ÚS 27/2020 zo 4. novembra 2020, ktorým ústavný súd prijal návrh prezidentky na ďalšie konanie. Zároveň táto okolnosť v spojení s
§ 45 zákona o ústavnom súde (viazanosť rozsahom a dôvodmi podaného návrhu) vylučuje použiť podaný návrh (obsahovo zameraný na nesúlad napadnutého ustanovenia s ústavou a ústavným zákonom v dôsledku vylúčenia práva na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania opatrení podľa zákona o ochrane verejného zdravia, ktoré sa týkajú neurčitého počtu osôb, a to pre konflikt so základným právom podľa
čl. 46 ods. 3 ústavy v spojení s ďalšími ustanoveniami) na preskúmanie napadnutého ustanovenia v jeho novom znení. Súčasne účinné znenie
§ 58 ods. 5 zákona o ochrane verejného zdravia totiž podaným návrhom indikovanú (a hodnotenú ako ústavne nesúladnú) výluku z náhrady škody eliminuje, a to dokonca jej rozšírením aj vo vzťahu k právu na primeranú náhradu za vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva (s čím podaný návrh nepočíta).